Mladí ľudia teda jasne podľa výskumov považujú globálne otepľovanie za vážny problém. Na rozdiel od starších generácií totiž s jej dôsledkami budú musieť žiť. Priamy vplyv ale aj vzdelanie v tejto oblasti mení názor a upozorňuje na dôsledky a existenciu klimatickej zmeny.
Mladí ľudia sú o tejto téme lepšie informovaní, vzdelávaní a sú vystavovaní viacerým debatám a článkom.
1.2 Fast Fashion a jej ekologický dopad
Fast fashion je globálny trend, ktorý sa vyznačuje schopnosťou módnych spoločností rýchlo reagovať na rýchlo sa meniace módne trendy a vkus spotrebiteľov pri zachovaní nízkych cien.
Namiesto sledovania sezón módneho cyklu, v ktorých bola štandardná doba obratu od móla k spotrebiteľovi šesť mesiacov, majú spoločnosti zaoberajúce sa fast fashion veľmi rýchle a pohotové ponuky reťazca, ktorý dokáže vyvinúť nový dizajn a mať ho v maloobchodoch do dvoch týždňov (Joy a kol., 2012). Rýchla móda tiež umožňuje krátkodobý proces od spotrebiteľov po návrhárov, vďaka čomu môžu byť nápady a preferencie spotrebiteľov rýchlo začlenené do koncepcie dizajnu. Dôsledkom efektívnej výroby je však to, že znižuje ceny a zvyšuje spotrebu (Hall, 2017). S nárastom globalizácie a rastom globálnej ekonomiky sa dodávateľské reťazce stali medzinárodnými, čo posúva rast vlákien, výrobu textilu a výrobu odevov do oblastí s lacnejšou pracovnou silou. (Bick, Halsey, Ekenga, 2018). Podľa Google patria medzi najväčšie značky fast fashion Zara, H&M, Primark, Fashion Nova, New Look, GAP, Stradivarius, a mnohé ďalšie.
1.2.1 Ekologické dopady módneho priemyslu pri výrobe
Prvým krokom v globálnom textilnom dodávateľskom reťazci je textilná výroba, proces, pri ktorom sa vyrábajú prírodné aj syntetické vlákna. Textilný priemysel sa spolieha väčšinou na neobnoviteľné zdroje – 98 miliónov ton ročne - vrátane ropy na výrobu syntetických vlákien, hnojív na pestovanie bavlny a chemikálií na výrobu, farbenie a dokončenie vlákien a textilu.
Na výrobu textilu (vrátane pestovania bavlny) sa tiež používa okolo 93 miliárd kubických metrov vody ročne. Vďaka svojej nízkej miere využitia prvotných materiálov a nízkej úrovni recyklácie, je súčasný nehospodárny lineárny systém hlavnou príčinou tohto obrovského a stále silnejšieho tlaku na zdroje (Ellen MacArthur Foundation, 2017). Výsledkom farbenia textílií sú ďalšie riziká, pretože neupravená odpadová voda z farbív sa často vypúšťa do miestnych vodných systémov a uvoľňujú sa z nich ťažké kovy a ďalšie toxické látky, ktoré
13
môžu mať nepriaznivý vplyv aj na zdravie zvierat okrem obyvateľov v okolí (Bick, Halsey, Ekenga, 2018).
Pri výrobe oblečenia je viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Medzi hlavné patria materiály, z ktorých sa oblečenie vyrába; chemikálie používané pri jeho výrobe;
degradácia pôdy; produkcia mikroplastov; spotreba a znečistenie vody (The Carbon Trust, 2011).
Materiály
Približne 90 % odevov predávaných v Spojených štátoch je vyrobených z bavlny alebo polyesteru, pričom obidva majú významné ekologické dopady. Bavlna tvorí 77 % použitia prírodných vlákien. Polyester tvorí 77% výroby syntetických vlákien, 52 % celkovej svetovej produkcie látok (Kh, 2020). Polyester, syntetický textil, sa získava z ropy (Bick, Halsey, Ekenga, 2018). Čas potrebný na jeho rozklad dosahuje až 200 rokov a počas tohto procesu sa do ovzdušia uvoľňuje metán, ktorý prispieva ku skleníkovému efektu (za rok 2015 až 706 miliárd kíl). Pri výrobnom procese sa využívajú škodlivé chemikálie vrátane karcinogénov (Wicker, 2021). Na výrobu jedného kila bavlny je potrebných až 10 000 litrov vody, z čoho je 70 % umelo zavlažované. A 57 % sa pestuje v oblastiach vystavených vysokému alebo extrémnemu nedostatku z vody. (Hymann, 2021). Pri pestovaní bavlny sa tiež používa 25 % zo všetkých svetových insekticídov a 18 % pesticídov, čo z nej robí najväčšieho spotrebiteľa pesticídov svete. (CO, 2021). Výroba bavlny vypúšťa do prírody 220 miliónov ton CO2 ročne. Okrem toho degraduje pôdu, spôsobuje jej eróziu a na jej pestovaním sú ničené lesy a pralesy (Carton, 2020).
Pôda
Obrovským problémom je deforestácia a ničenie dažďových pralesov. Vytváranie monokultúr 70 miliónov stromov ročne na výrobu oblečenia namiesto diverzifikovaných ekosystémov znižuje schopnosť absorpcie CO2 z ovzdušia. Ubližuje to pôde, ktorá potom nie je úrodná, je v budúcnosti nevyužiteľná (Thomson, 2020). 30 % materiálu na oblečenie z viskózy a umelého hodvábu pochádza z ohrozených dažďových pralesov. Z vyrúbaných stromov sa potom ale použije len 30 %, zvyšných 70 % skončí po spracovaní v odpade. Ak sa bude v súčasnom trende pokračovať, zničená pôda môže viesť až ku 30% zníženiu produkcie potravín. (Charpail, 2017)
14
Voda
Spotreba pitnej vody je jeden z hlavných negatívnych dopadov fast fashion na planétu a jej zdroje. Módny priemysel využíva ročne 1,5 biliónov litrov vody, čo je 2,6 % čerstvej vody globálne spotrebovanej za 1 rok (Ellen MacArthur Foundation, 2017).
Chemikálie
Chemikálie používané pri výrobe oblečenia, najmä v procese farbenia sú nielen škodlivé pre životné prostredie, ale sú škodlivé aj pre ľudí a živočíchov. Nebezpečné chemikálie sú často vypúšťané priamo do riek v okolí tovární. Až 200 000 ton farbív ročne je vypustených do odpadových vôd (Regan, 2020). Na jeden kilogram textilu je potrebné rovnaké množstvo chemikálií pri procese produkcie. Až 23 % všetkých chemikálií vyrobených celosvetovo je následne použitých v textilnom priemysle. Aj v prípadoch, keď značky uvádzajú na etiketách, že oblečenie je zo 100% prírodných materiálov, až z 27 % celkovej váhy sú vyrobené pomocou chemikálií. (Charpail, 2017). Väčšina týchto chemikálií sa používa najmä pri procese farbenia, či dokončovania oblečenia. (Ellen MacArthur Foundation, 2017). Pri procese farbenia bolo identifikovaných až 72 škodlivých chemikálií. (Greenpeace, 2015)
Mikroplasty
Okrem chemikálií sú do vôd a ovzdušia textilným priemyslom vypúšťané tiež malé čiastočky plastov. Podľa Európskeho parlamentu je pranie syntetického oblečenia hlavný zdroj mikroplastov vo vode a to až 35 % (Európsky parlament, 2018). Odhad sa stanovuje na asi pol milióna ton plastových mikrovlákien vylievaných počas prania z látok na báze plastov, ako je polyester, nylon, alebo akryl, ktoré každoročne skončia v oceáne (Ellen MacArthur Foundation, 2017).
1.2.2 Ekologické dopady módneho priemyslu pri distribúcií
Ako je vidieť z nasledujúceho obrázku č. 1, ktorý popisuje distribučný reťazec výroby oblečenia, surové materiály prejdú zemeguľu dookola aspoň raz kým je z nich vyrobený finálny produkt. Riadia sa pri tom samozrejme cenou. Vyrobiť čo najlacnejšie a predať ich v krajinách, kde sú za nich zákazníci ochotní zaplatiť a kupovať ich v najväčšom množstve.
Materiály ako vlna sú pestované v krajinách, kde je ich výroba najlacnejšia, napr. Brazília, kde sú pre uvoľnenie plochy na jej pestovanie vyrúbavané dažďové pralesy. Následne sú surové materiály prevezené tam, kde je ich spracovanie najlacnejšie, zväčša do Číny, či
15
Bangladéša, kde majú svoje spracovateľské továrne spoločnosti ako Inditex. V týchto krajinách je aj pracovná sila jedna z najlacnejších na svete. Zároveň aj pracovné podmienky považované za jedny z najhorších (Niinimäki a kol., 2020).
Obrázok 1 Dodávateľský reťazec oblečenia
Zdroj: The environmental price of fast fashion, Niinimäki a kol., 2020
Po výrobe sú odevy dodávané vo veľkom množstve prepravované do centrálnych retailových distribučných centier, ďalej k maloobchodníkom, kde oblečenie nakupuje koncový zákazník, často vo Veľkej Británii, EÚ a USA. Odevy sú tradične prepravované nákladnými loďami, ale so stále rastúcim počtom sa veľa prepravuje aj formou leteckého nákladu, aby sa ušetril čas, najmä pri online nakupovaní. Letecký náklad má podstatne väčší vplyv na životné prostredie, pretože sa odhaduje, že presun prepravy iba 1 % odevov z lodnej do leteckej prepravy by mohlo viesť k 35 % zvýšeniu emisií uhlíka. Navyše dlhé dodávateľské reťazce znamenajú, že tieto odevy mohli precestovať celú planétu raz alebo dokonca niekoľko krát počas mnohých výrobných krokov pri premene a kultivácií surových vlákien do konečného oblečenia. Na konci ich života sa veľa odevov spaľuje, prepravuje na skládky alebo do rozvojových krajín, často loďou do Afriky a len málo z nich je recyklovaných (Niinimäki a kol., 2020).
1.2.3 Zhrnutie škodlivosti módneho priemyslu
Módny priemysel vrátane výroby všetkých odevov, ktoré ľudia nosia, prispieva k približne 10% globálnych emisií skleníkových plynov vďaka svojim dlhým dodávateľským reťazcom a energeticky náročnej výrobe. Priemysel spotrebúva viac energie ako letecký a lodný
16
priemysel dohromady. (UNFCCC, 2021). Módny priemysel je tiež hlavným spotrebiteľom vody (79 biliónov litrov ročne), čo je zodpovedné za ~ 20 % z použitej priemyselnej vody.
Znečistenie z úpravy textilu a farbenia, prispieva ~ 35 % (190 000 ton ročne) k primárnemu znečisteniu oceánov mikroplastmi. A vyrába obrovské množstvá textilného odpadu (> 92 miliónov ton ročne), ktorého veľká časť až 85%, končí na skládke alebo je spálená vrátane nepredaného produktu (Niinimäki a kol., 2020).
Podľa Circular Fibres Initative Analysis do roku 2050 bude módny priemysel zodpovedný až za 26% celkových skleníkových plynov.. (Ellen MacArthur Foundation, 2017).
Agentúra Quantis tiež vypracovala v rovnakej štúdií aj dopady jednotlivých častí dodávateľského reťazca z hľadiska klimatickej zmeny, ľudského zdravia, kvality ekosystému, zdrojov a spotreby vody. Výsledky sú viditeľné v tabuľke č. 1. Čo sa týka jednotlivých kategórií, je zjavné, že najviac škodlivým a znečisťujúcim procesom pri výrobe oblečenia je farbenie a dokončovanie. Tento proces produkuje najviac CO2, je pre ľudský organizmus najškodlivejší, najmä kvôli požívaným chemikáliám, spotrebováva najviac zdrojov a len tesne zaostáva v spotrebe vody za produkciou surových látok.
Tabuľka 1 Ekologický dopad procesov výroby oblečenia Kategória
dopadu Jednotka Celkovo Produkcia vlákien
Keďže fast fashion značky sú v posledných rokoch kritizované za neetické praktiky, o ktorých je písané vyššie a mnohých ďalších; akými sú napríklad neprijateľné podmienky pre ľudí pracujúcich vo výrobných fabrikách, neplatenie miezd dostatočných na pokrytie základných