Globálne otepľovanie je slovné spojenie, ktoré sa vzťahuje na vplyv ľudskej činnosti na podnebie, najmä na spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn) a rozsiahle odlesňovanie, ktoré spôsobuje emisie veľkého množstva skleníkových plynov do ovzdušia, z ktorých najdôležitejší je oxid uhličitý. Takéto plyny absorbujú infračervené žiarenie emitované povrchom Zeme a pôsobia ako prikrývky, vďaka čomu je teplota vyššia, ako by bola bez nich.
S týmto otepľovaním sú spojené zmeny podnebia. Je možné identifikovať veľa charakteristík následných zmien podnebia (napríklad častejšie vlny horúčav, nárast zrážok, zvýšenie frekvencie a intenzity mnohých extrémnych klimatických javov). Kvôli negatívnym dopadom na ľudskú komunitu (vrátane napríklad podstatného zvýšenia hladiny mora) a na ekosystémy je globálne otepľovanie najdôležitejším environmentálnym problémom, ktorému svet čelí.
(Houghton, 2005)
1.1.1 Požiadavky na firmy v módnom priemysle
Pri zvyšovaní hrozby priamych následkov globálneho otepľovania vznikajú aj požiadavky na firmy, aby znižovali svoj ekologický dopad. Preto sa Spojené Národy začali v roku 2017 dialóg s reprezentantmi módneho priemyslu a v roku 2018 podpísali chartu módneho
10
priemyslu o klimatických opatreniach a potvrdili záväzok svojich spoločností k nej. Medzi body dohody patrili (UNECE, 2018):
• Podporiť ciele Parížskej dohody pri obmedzení nárastu globálnej teploty hlboko pod úroveň 2 °C nad predindustriálnou úrovňou;
• Zaviazať sa k 30% úhrnnému zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 oproti východiskovému stavu nie skôr ako v roku 2015;
• Zaviazať sa analyzovať a nastaviť cestu dekarbonizácie pre módny priemysel čerpať z metodík z iniciatívy Science-Based Targets;
• Kvantifikovať, sledovať a verejne vykazovať naše emisie SP v súlade s normami a najlepšími postupmi merania a transparentnosti;
• Partnerstvo s odborníkmi, podnikmi, investormi, ochrancami životného prostredia a ďalšími zainteresovanými stranami pre vyvinutie a implementovanie stratégie dekarbonizácie v módnom priemysle, a to aj vypracovaním pracovného programu a nástrojov potrebných na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov;
• Zaviazať sa uprednostňovať materiály s nízkym vplyvom na klímu bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ďalšie aspekty udržateľnosti;
• Zaviazať sa nepretržite vykonávať opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľné zdroje energie v ich hodnotovom reťazci;
• Čo najskôr a najneskôr do roku 2025 sa zaviazali, že nebudú inštalovať nové uhoľné kotly resp. iné zdroje výroby tepla a elektrickej energie spaľujúcej uhlie;
• Podporovať globálny prechod na nízkouhlíkovú dopravu uprednostňovaním nízkouhlíkovej logistiky;
• Podporiť pohyb smerom ku kruhovým obchodným modelom a uznať pozitívny dopad, ktorý to bude mať na zníženie emisií skleníkových plynov v módnom odvetví;
• Nadviazať užší dialóg so spotrebiteľmi s cieľom zvýšiť informovanosť o emisiách skleníkových plynov spôsobených vo fázach používania a na konci životnosti výrobkov smerujúcich k zmene spotrebiteľského správania, ktoré znižuje vplyvy na životné prostredie a predlžuje životnosť výrobkov;
• Partnerstvo s finančnou komunitou a tvorcami politík s cieľom katalyzovať škálovateľné riešenia pre a nízkouhlíkové hospodárstvo v celom odvetví;
11
• Spolu s ďalšími zainteresovanými stranami vypracovať stratégiu, ktorá bude zahŕňať ciele a plány na rozvoj politík a zákonov na posilnenie opatrení v oblasti klímy v módnom priemysle, najmä v dodávateľských reťazcoch;
• Nadviazať dialóg s vládami v kľúčových krajinách s cieľom umožniť obnoviteľnú energiu, energetickú účinnosť a potrebnú infraštruktúru na systémovú zmenu nad rámec módneho priemyslu;
• Komunikovať spoločne o vízii a porozumení prostredníctvom rozvoja spoločného stratégie a správ, a to aj presadzovaním opatrení v oblasti klímy v módnom priemysle prostredníctvom budovania dôveryhodného dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami;
• Podporovať sekretariát OSN pre zmenu klímy v jeho úsilí o riadenie sledovania a uznanie pokroku v plnení záväzkov uvedených v Charte módneho priemyslu pre klimatické opatrenia.
1.1.2 Generačný rozdiel vo vnímaní globálneho otepľovania
Rôzne generácie majú rozličné pohľady na a vnímanie globálneho otepľovania. Na americkej populácií bola v roku 2018 vykonaná štúdia spoločnosťou Gallup, v ktorej boli zisťované hodnoty a vnímanie tohto problému rozdielnymi generáciami. 70 % Američanov v rozmedzí 18 – 35 rokov považuje globálne otepľovanie za závažný problém. U generácie ľudí od 55 a vyššie ho vidí ako problém menej, čiže 56 %. 45 % mladých Britov vo veku 18 – 24 rokov na základe výskumu od YouGov považovalo v roku 2019 klimatickú zmenu za druhý najpodstatnejší problém toho roku, hneď po Brexite (Smith, 2019).
Ako tiež vyplýva z dát výskumu Radically Better Future: The Next Gen Reckoning Report 2020 uskutočnenom na 27 000 ľudí pod 30 rokov z 27 svetových krajín považuje klimatickú zmenu za tretí najväčší problém momentálnej doby. Pred ňou sa umiestnili Covid-19 a roznášanie ľudských chorôb. V Európe sa problém klimatickej zmeny umiestnil ako druhý.
Takmer dve tretiny opýtaných sa vyjadrilo, že sa cítia previnilo za svoj negatívny dopad na životné prostredie. U ľudí nad 30 to bolo len 45 %. 61 % ľudí pod 30 rokov si tiež myslí, že by sa malo globálne otepľovanie riešiť s rovnakou urgenciou ako pandémia spôsobená ochorením Covid-19. 59 % ľudí do 30 rokov je viac motivovaných a lojálnejších ku spoločnostiam, ktoré sú ekologicky zodpovedné. A až 81% respondentov považuje veľké značky za kritickú súčasť riešenia snahy o udržateľnú budúcnosť. (GlobeScan, 2020).