4. Rusko a PZI
4.3 Odliv PZI
4.3.5 Investície v krajinách SNŠ
Najnovšie investičné trendy ukazujú na vzrastajúci podiel krajín SNŠ medzi hostiteľskými krajinami ruských investícií. Investície v tomto regióne sa stávajú čo do povahy čoraz viac strategickými – sú sústredené do takých sektorov ako energetika, kovy či telekomunikácie. Tento vývoj potvrdzujú aj údaje UNCTAD týkajúce sa medzinárodných akvizícií a fúzií, ktoré realizujú ruské spoločnosti. Podľa počtu dohôd na tomto základe, viac než polovica ruských akvizícií a fúzií sa odohrala práve v regióne SNŠ. Pre mnohé ruské spoločnosti je tento región často prvým krokom na ich ceste ku svetovým trhom. Ruské spoločnosti podnikajúce v oblasti prírodných zdrojov už majú vybudovanú silnú pozíciu na určitých segmentoch trhov SNŠ a zameriavajú sa na ďalšie trhy, ale výrobné
a telekomunikačné spoločnosti len nedávno vstúpili do prvých investičných projektov v SNŠ.
V mnohých ohľadoch sú trhy SNŠ pre ruské podniky rovnako strategické ako západné trhy. Aktíva v SNŠ kontrolované ruskými spoločnosťami, sú čo do povahy často kontroverznejšie, napríklad v infraštruktúre, či energetike. Naviac, ruské spoločnosti sú často dominantnými hráčmi na trhoch SNŠ, zatiaľ čo na vyspelých trhoch majú obvykle menšie podiely a váhu v príslušných odvetviach.
Dá sa predpokladať, že okrem ekonomických dôvodov, sú motívy investovania do týchto oblastí vedené aj dôvodmi zahranične - politickými. Investície do regiónu SNŠ napomáhajú hospodárskej spolupráci a integrácii a krajiny sa stávajú ekonomicky, a do určitej miery aj politicky, zaviazané Rusku. Väčšina týchto krajín je u Ruskej Federácie zadĺžená v dôsledku masívnych importov a rekordne vysokých cien energií. Keď k tomu pripojíme vlastníctvo mnohých strategických priemyslových aktív v týchto krajinách, ekonomická a následne politická váha Ruska sa stane zrejmejšou. Dôvody pre investovanie v regióne SNŠ sú pre rôzne ruské spoločnosti rôzne. Často spomínané sú politické motívy v pozadí expanzie ruských firiem do SNŠ, hlavne pokiaľ ide o konglomeráty vlastnené štátom. Ruské energetické zdroje slúžia v tomto prípade ako účinný nástroj zahraničnej politiky a podporovaním aktívnej expanzie svojich vedúcich podnikov, Rusko efektívne vedie a spravuje svoje záujmy v danom regióne. Dva štátom vlastnené energetické podniky (Gazprom a RAO UES) získali silnú pozíciu v SNŠ často na základe medzivládnych dohôd.
Je však nutné podotknúť, že rastie aj podiel tržne orientovaných investícií, hlavne podnikov, ktoré stoja mimo sektor prírodných zdrojov. Pre tieto firmy predstavujú trhy SNŠ ekonomicky lukratívnu oblasť s oveľa menšími bariérami vstupu ako v prípade západných trhov.
Pre ruské ropné a plynárenské spoločnosti predstavujú trhy SNŠ tiež možnosť ako si zaobstarať zdroje. Aj keď sú ruské spoločnosti dobre vybavené prírodnými zdrojmi, často sú ich operačné jednotky vyčerpané a najlukratívnejšie ropné rezervy na Východnom Sibíre postrádajú vhodnú infraštruktúru. V tomto svetle sú zdroje v SNŠ oveľa ľahšie dostupné.
Získaná boli aj kontrola nad niektorými strategickými aktívami v infraštruktúre ako napr.
prístavy, či ropovody dopravujúce surovú ropu a ropné produkty na trhy Európy a USA.
V telekomunikačnom sektore prevláda motív hľadania nových trhov. Trhy krajín SNŠ reprezentujú relatívne nesaturovaný a rýchlo rastúci trh. Pomocou aktívnej expanzie tieto firmy posilnili svoje pozície a tržné podiely v regióne SNŠ. Najväčšie telekomunikačné firmy už aj vyjadrili svoje želanie expandovať za hranice SNŠ hlavne do Indie a Číny.
Telekomunikačné trhy v SNŠ sú v súčasnosti prakticky ovládané ruskými firmami. Na vrchole zoznamu je Ukrajina, kde ruskí operátori držia kombinovaný tržný podiel 75 %66. Plánuje sa tiež vstup telekomunikačných spoločností na zatiaľ nevyvinuté mobilné trhy v Uzbekistane, Tadžikistane a Turkmenistane. V rokoch 2002 a 2003 boli medzi 10 hlavnými cieľmi ruských projektov v rámci PZI štyri krajiny SNŠ: Ukrajina, Bielorusko, Uzbekistan a Kazachstan67. Ukrajina na prvom mieste s podielom 13,9 %, Bielorusko na druhom mieste s podielom 4,8 %, Uzbekistan a Kazachstan na piatom a šiestom mieste s podielmi 4,3 % a 3,9 %. Ostatné krajiny sú Čína, Nemecko, Litva, Rumunsko, Egypt a Vietnam. Uzbekistane a Kazachstane v roku 2004 investovali hlavne ruské telekomunikačné firmy.
Vo všetkých krajinách SNŠ je možné vystopovať veľkú časť ruského kapitálu, či už vo forme portfóliových alebo priamych investícií alebo ako výsledok kapitálového round-trippingu cez tretie krajiny. Okrem toho, po rozpade Sovietskeho zväzu, zostali v mnohých krajinách SNŠ priemyslové aktíva, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve sovietskych podnikov a neskôr prešli na súčasné ruské spoločnosti. Je dobré mať tento fakt na pamäti pri odhadovaní rozsahu ruských investícií v regióne SNŠ.
Okrem veľkého objemu investícií, ktoré robia Rusko prominentným investorom v danom regióne, hrá svoju úlohu aj povaha týchto investícií. Ruská Federácia je hlavným dodávateľom energií a základných surovín vo všetkých krajinách SNŠ a ruské spoločnosti tiež vlastnia významné podiely v početných ropných, plynárenských a energetických spoločnostiach. Investície do strategických sektorov založených na prírodných zdrojoch často zabezpečujú Rusku významné ekonomické a politické postavenie a význam v cieľových krajinách.
66 [10.]
67 Nasledujúce údaje [24.]
Tabuľka č. 5: Ruské investície v krajinách SNŠ
2000 2002 2003 2004
Podiel Podiel Podiel Podiel
(v %) (v %) (v %) (v %)
USD (v tisícoch)
USD (v tisícoch)
USD (v tisícoch)
USD (v tisícoch)
Celkovo 130 981 100 239 692 100 544 141 100 713 016 100 z toho:
do krajiny:
Azerbajdžan 26 0,2 92 0 1 613 0,3 2 379 0,3
Arménsko 5 0 4 321 1,8 7 650 1,4 1 033 0,2
Bielorusko 77 238 58,9 98 292 41 243 355 44,7 280 193 39,3
Gruzínsko 133 0,1 - - 1 182 0,2 284 0
Kazachstan 3 453 2,6 6 143 2,6 27 135 5 84 104 11,8
Kirgizstan 7 0 1 400 0,6 608 0,1 628 0,1
Moldavsko 31 224 23,8 192 0,1 372 0,1 6 600 0,9
Tadžikistan - - 71 0 18 0 3 067 0,4
Turkmenistan 2 934 2,2 855 0,4 857 0,2 1 865 0,3
Uzbekistan 929 0,7 2 027 0,8 582 0,1 138 547 19,4
Ukrajina 15 032 11,5 126 299 52,7 260 769 47,9 194 316 27,3 Zdroj: FSSS/Goskomstat, www.gks.ru
Ruské PZI svoje uplatnenie nachádzajú aj na trhoch rozvinutých ekonomík. Plynú aj do USA. Najväčším ruským investorom v USA je ruská ropná spoločnosť Lukoil. V roku 2000 firma získala Getty Petroleum Marketing (GPM). Táto akvizícia bola prvou, kedy ruská firma získala verejne obchodovanú americkú spoločnosť. V roku 2004 Lukoil získal skoro 800 čerpacích staníc od ConocoPhillips, ku stávajúcim 1 300, ktoré vlastnil už od GPM.
Záver
V predchádzajúcich kapitolách som sa pokúsila zhrnúť a analyzovať stav a príčiny ekonomického vývoja a súčasnej situácie v Ruskej Federácii a hlavne doterajší vývoj v oblasti priamych zahraničných investícií. Pri spracúvaní svojej práce som sa zamerala len na niektoré aspekty danej problematiky, i keď mnohé skutočnosti by si určite zaslúžili aj hlbšiu analýzu, ale podľa môjho názoru sa mi cieľ vytýčený v úvode práce podarilo naplniť.
Z hľadiska ekonomického vývoja je zjavné, že Rusko sa vydalo správnou cestou, čo dokazujú aj priaznivé makroekonomické ukazovatele. Ako však už bolo rozobrané v časti venujúcej sa ekonomike Ruska, mnohé problémy stále pretrvávajú a hoci ich riešenie si vyžiada dlhší čas, je nutné sa im venovať. Dôležitou úlohou zostáva diverzifikácia hospodárstva a takisto exportu. Rusko je stále príliš zamerané na ťažbu a spracúvanie primárnych surovín, hlavne ropy a zemného plynu, čo v budúcnosti môže viesť k problémom z toho vyplývajúcich.
Ropa, zemný plyn a základné suroviny sú alfou a omegou ruského hospodárstva a následne aj ruských investícií, či už ich prílivu alebo odlivu. Táto jednostranná závislosť je v dlhodobej perspektíve nebezpečná: zdroje nie sú nevyčerpateľné, môžu byť objavené nové náleziská v iných krajinách, objavujú sa alternatívne zdroje energií...
Čoraz častejšie sa v súvislosti s Ruskom spomína aj tzv. „holandská choroba“, ktorej podstata bola vysvetlená už vyššie. Nárasty produktivity zatiaľ stačili vyvážiť negatívne efekty nárastov miezd a menového kurzu na konkurencieschopnosť. Bude ale ťažké, ak nie nemožné, udržať rýchly rast reálnych miezd bez toho aby sa niektoré sektory ruskej ekonomiky nedostali do ohrozenia, hlavne v situácii kedy sa ďalšie reálne zhodnocovanie menového kurzu javí ako nevyhnutné. Na druhej strane krajina vďaka priaznivej konjunktúre na svetovom trhu surovín získava enormné príjmy z predaja ropy, plynu a farebných kovov, ktoré môže použiť na mimoriadne účely (napr. pokrytie deficitu Penzijného fondu alebo predčasnú úhradu časti štátneho zahraničného dlhu). Je zrejmé, že splniť vytýčené reformy behom najbližších rokov je prakticky nemožné. Je však možné zmeny naštartovať a pevne ich regulovať minimálne do roku 2008, kedy skončí Putinovo druhé prezidentské obdobie.
Hoci sa v súvislosti s Ruskom hovorí o raste, ťažko sa dá spoľahnúť na to, že je to rast udržateľný a kde ležia jeho príčiny. Pri objasňovaní týchto príčin som vychádzala hlavne z publikácií OECD a tiež údajov Svetovej banky a je možné vysledovať, že Rusko má ešte vnútorné rezervy, ku ktorým by malo siahnuť predovšetkým a nespoliehať sa hlavne na
svoje prírodné zdroje. Dôležitými nositeľmi ekonomického rastu boli v prvých dvoch rokoch po kríze v roku 1998 vysoké ceny ropy a relatívne lacný rubeľ. Od roku 2000 sa k týmto faktorom pridali aj investície a spotrebiteľský dopyt.
Ekonomický rast postupne mierne oslabuje a výhľad na nasledujúce roky tiež nie je najoptimistickejší a podľa viacerých zdrojov by mal oslabovať aj naďalej. Vyvstáva aj otázka, ktorá súvisí s ekonomickým vývojom, a to, čo sa stane po prezidentských voľbách v roku 2008 a kto sa stane nasledovníkom reformne naladeného prezidenta Putina.
Rusko bolo síce označené za tržnú ekonomiku, ale ťažko môže byť označené za štandardnú tržnú ekonomiku. V toto svedčí aj zvyšovanie politického tlaku na veľké ruské spoločnosti, aby sa stali konformnými so zámermi vlády.
V oblasti prílivu priamych zahraničných investícií je možné zaznamenať pokrok, čo sa prejavuje hlavne zvyšovaním finančných prostriedkov vložených do projektov a podnikov v ruskej ekonomike. Tento trend je odrazom jednak príležitostí, ktoré ruský trh predstavuje, ako aj zlepšujúceho sa právneho a inštitucionálneho prostredia pre investície smerujúce do Ruska. Formálne zlepšovanie je ale často brzdené nedostatočnou vymáhateľnosťou práva a laxným prístupom k ochrane vlastníctva. Tiež musíme mať stále na pamäti skutočnosť, že časť investícií smerujúcich do Ruska je vlastne ruský kapitál vracajúci sa domov.
Odliv kapitálu z Ruska je možné deliť na ten legálny vo forme investícií a nelegálny vo forme úniku kapitálu. Je ťažké určiť nejaké trendy v oblasti úniku kapitálu, ale je zrejmé, že bude pokračovať, kým ruské podnikateľské prostredie nebude pre ruských podnikateľov dostatočne príťažlivé a bezpečné. Keď odhady veľkosti úniku kapitálu pripočítame k odlivu PZI z Ruska dostaneme ohromnú čiastku. Hoci sa ruskí investori v mnohých aspektoch nemôžu rovnať investorom z rozvinutých krajín, je zrejmé, že ich kapitálová sila môže byť obrovská.
Odliv priamych zahraničných investícií z Ruska naďalej rastie a mnoho rokov dokonca prevyšoval príliv PZI. Tento trend sa v v roku 2004 zmenil, ale je ťažké určiť, či ide o trend dlhodobý. Motívy skrývajúce sa za investovaním v zahraničí sú rôzne, takisto rôzne sú aj ciele ruských investícií. Okrem tých klasických ako sú hľadanie nových trhov či snaha ovládnuť celý hodnotový reťazec aj motívy politické. Hlavne štátni giganti ako napr.
Gazprom sú často predĺženou rukou ruskej zahraničnej politiky a v zahraničí fungujú ako jej nástroj. Nutné podotknúť, že účinný, stačí si uvedomiť závislosť štátov SNŠ na relatívne lacných dovozoch palív a nedávnu aféru s prerušenými dodávkami plynu na Ukrajine. Celá Európa je koniec koncov závislá na ruských dovozoch energií, čo dáva Rusku veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu, ktorú si uvedomuje, ale možno ju aj trochu preceňuje. Určitá
sektorová jednostrannosť sa prejavuje aj v investíciách do a z Ruska kedy najväčšie investície miera do palivového sektoru a z tohto sektoru odteká najviac investícií do zahraničia. Je to najmä kapitálová sila tohto sektora, ktorá robí Rusko najvýznamnejším investorom spomedzi rozvíjajúcich sa ekonomík. Po opätovnom naštartovaní ekonomického rastu v roku 1999 a hlavne vďaka veľmi priaznivým cenám surovín zlepšili mnohé spoločnosti podnikajúce v sektore prírodných zdrojov svoju finančnú situáciu a mohli sa pustiť do rozširovania svojej činnosti do zahraničia, a to od prostých vývozných operácií až ku kapitálovo náročným formám vstupu na zahraničné trhy a to na najrôznejších svetových trhoch.
Úplne na záver by som ešte chcela poznamenať jednu skutočnosť. Každý, kto nejakým spôsobom spracúva štatistické dáta o Ruskej Federácii, nevyhnutne narazí na často obrovské nezrovnalosti medzi oficiálnymi ruskými zdrojmi a štatistikami navzájom, či medzi ruskými zdrojmi a zdrojmi medzinárodných organizácií, ktoré sa štatistikami zaoberajú. Rozdiely môžu spočívať jednak v odlišnej metodike zberu dát, či spôsobe zahrnutia do jednotlivých položiek. Ako obzvlášť markantný príklad možno uviesť rok 2003. CBR uvádza za tento rok príliv PZI vo výške 1 144 mil. USD, FSSS/Goskomstat 6 781 mil. USD. UNCTAD vo svojej World Investment Report dokonca 7 958 mil. USD. Vo svojej práci som vychádzala hlavne zo štatistických dát UNCTAD, ktorý pre svoje štatistiky využíva viacero zdrojov medziiným aj dáta od CBR a FSSS/Goskomstat. Od roku 2001 FSSS/Goskomstat využíva inú metodiku na vykazovanie investícií – prestala poskytovať rozklad na priame a portfóliové zahraničné investície a vykazuje ich dohromady ako celkové zahraničné investície.
U investícií do Ruska je niekedy ťažké určiť, či investorom je skutočne zahraničná spoločnosť alebo zahraničná pobočka ruského koncernu. Vlastnícke vzťahy sú často komplikované a prepletené. Aj táto skutočnosť negatívne skresľuje štatistiky a prispieva k ich rozdielom od zdroja ku zdroju.
Zoznam použitej literatúry a zdrojov Knižné zdroje:
[1.] Åslund, Anders (2001): Building Capitalism: The Transformation of the Former Soviet Bloc, New York, NY Cambridge University Press
[2.] Bell, Imogen (2002): Eastern Europe, Russia and Central Asia 2003, London: Europa publications
[3.] Gaidar, Yegor (2003): The Economics of Russian Transition, Massachusetts Institute of Technology
[4.] Lavigne, Marie (1999): The Economics of Transition: From Socialist Economy to Market Economy, MacMillan Press Ltd.
[5.] Liuhto, Kari, Pelto, Elina and Lipponen, Kirsi (2004) Where to Do Business in Russia? - A Report on Russian Regions, Firms, Foreign Trade and Investment Flows, The Pan-European Institute, Turku School of Economics and Business Administration, Turku [6.] Pelto, Elina, Vahtra, Peeter, Liuhto, Kari (2003) Cyp-Rus Investment Flows to Central
and Eastern Europe, The Pan-European Institute, Turku School of Economics and Business Administration, Turku
[7.] Spulber, Nicolas (2003): Russia´s Economic Transitions: from late tsarism to the new millenium, Cambridge, Cambridge University Press
[8.] Vahtra, Peeter, Liuhto, Kari (2004) Expansion or Exodus – International Operations of Russian Corporations, The Pan-European Institute, Turku School of Economics and Business Administration, Turku
[9.] Vahtra, Peeter (2006): Expansion or Exodus? – Trends and Developments in Foreign Investments of Russia’s Largest Industrial Enterprises, The Pan-European Institute, Turku School of Economics and Business Administration, Turku
[10.] Vahtra, Peeter (2005): Russian Investments in the CIS – Scope, Motivations and Leverage, The Pan-European Institute, Turku School of Economics and Business Administration, Turku
[11.] OECD Investment Policy Reviews (2004): Russian Federation: Progress and Reform Challenges 2004, Paris
Č lánky z č asopisov:
[12.] Bělousov, Andrej: Ekonomika dnešního Ruska: úspěchy, problémy, perspektivy, Mezinárodní politika 8/2003, Ústav mezinárodních vztahů, Praha
[13.] Svoboda, Karel; Rusko: země investicím zaslíbená?, Mezinárodní politika 5/2005, Ústav mezinárodních vztahů, Praha
Internetové zdroje:
[14.] Centrálna banka Fínska:
www.bof.fi
[15.] Central Bank of Russia:
www.cbr.ru
[16.] CIA The World Factbook:
www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/rs.html [17.] Agentúra Czechtrade:
www.czechtrade.cz
[18.] Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky:
www.economy.gov.sk [19.] Portál Európskej únie:
europa.eu.int
[20.] Federal State Statistic Service:
www.gks.ru
[21.] Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky:
www.mzv.cz [22.] OECD:
OECD Economic Survey of Russian Federation 2004, www. oecd.org
[23.] UNCTAD World Investment Report 2003, United Nations, New York, www.unctad.org [24.] UNCTAD World Investment Report 2004, United Nations, New York, www.unctad.org [25.] UNCTAD World Investment Report 2005, United Nations, New York, www.unctad.org [26.] The Economist Intelligence Unit :
www.viewswire.com [27.] World Bank:
World Bank ( Poverty Reduction and Economic Management Unit Europe and Central Asia Region): From Transition to Development, A Country Economic Memorandum for the Russian Federation, 2005, www.worldbank.org