Právne prostredie a podmienky pre PZI v Rusku

6 8 10 12 14

1990-1995

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Rok

Mld. USD

Príliv PZI Odliv PZI

Zdroj: UNCTAD, World Investment Report 2003, 2004, 2005 , www.unctad.org

4.1 Právne prostredie a podmienky pre PZI v Rusku

Zahraniční investori sú v Rusku definovaní ako subjekty, ktoré uskutočňujú v krajine investičné aktivity. Do tejto skupiny patria zahraničné právne subjekty, príslušníci cudzích štátov, ľudia bez občianstva, ruskí občania trvalo žijúci v zahraničí, cudzie štáty a medzinárodné organizácie⁴⁰.

Spoločnosť so zahraničnými investíciami je spoločnosť založená podľa ruského právneho poriadku, kde zahraničné investície predstavujú nie menej ako 10 % zakladajúceho kapitálu. Príspevky do investičného kapitálu môžu byť v zahraničných menách, v naturáliách a v právach. Zahraničné právne subjekty môžu vlastniť podniky prostredníctvom inkorporácie alebo kúpy už existujúceho podniku a to v nasledujúcich právnych formách:

podnik jednotlivca, spoločný podnik (partnerstvo), pobočka, spoločnosť s ručením obmedzeným (OOO), súkromná uzavretá akciová spoločnosť (ZAO), verejná otvorená

40 Podľa [11.]

akciová spoločnosť (OAO), alebo môžu získať podiely v štátnych cenných papieroch alebo v už existujúcich podnikoch. Podniky či účasť v nich je tiež možné získať, či už plne alebo čiastočne, cez proces privatizácie. Zahraničné vlastníctvo môže byť v určitých špecifických sektoroch ekonomiky obmedzené.

Čo sa týka povolenia a založenia firmy, tak firmy majú prístup do rôznych oblastí ekonomiky. Zahraničné investície sú však obmedzené v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, prírodných zdrojov, komunikácií, transportu a tiež v oblastiach spojených s obranným priemyslom. Inkorporácia entity sa musí udiať v spolupráci s Moskovskou registračnou komorou a štátnou registračnou komorou. Investor tiež musí získať predchádzajúci súhlas ministerstva financií a eventuálne aj iných agentúr v prípade, že ide o podniky so zahraničnou účasťou, ktorá presahuje 50 %, investície presahujúce 50 miliónov rubľov (pre investície presahujúce 100 miliónov rubľov je vyžadovaná dodatočná registrácia), exploatáciu prírodných zdrojov, investície v poisťovníctve a telekomunikačných službách, založenie nových spoločností, na ktoré sa využívajú aktíva existujúcich ruských spoločností, obranný priemysel (v niektorých prípadoch môže byť vstup zahraničného investora dokonca zakázaný), či investície na prevzatie nedokončených stavebných a bytových projektoch.

Aktivity v bankovom sektore sú licencované, regulované a kontrolované Centrálnou Bankou Ruska. Investori musia byť v zhode s antimonopolnou legislatívou platnou v krajine.

Nerezidenti, ktorí chcú uskutočniť prvotnú investíciu v ruskej spoločnosti, musia investíciu registrovať u Centrálnej Banky Ruska. Táto registrácia nie je potrebná v prípade, že sa nejedná o prvotnú investíciu, alebo v prípade, že je investícia v zahraničnej mene.

Napriek nedostatkom v investičnej klíme si Rusko silne uvedomuje dôležitosť prilákavania zahraničných investícií a stále zlepšuje svoj režim pre investorov. V mnohých ohľadoch ponúka zahraničným investorom národný režim. Čo sa však týka investičných stimulov, tak zahraničným investorom nie sú ponúkané žiadne, ani iné zvláštne výhody.

Legislatívny rámec pre investície tvorí Ústava a špecializované zákony. V roku 1994 bola prijatá nová Ústava, ktorá explicitne ustanovuje ochranu majetku a tiež iné ekonomické práva pre zahraničných investorov. Nasledovalo prijatie Občianskeho zákonníka v roku 1995 a v roku 1996 prijatie legislatívy upravujúcej akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a prípady insolvencie.

Zákon spravujúci investície do základného kapitálu, ktorý bol prijatý v roku 1998 a novelizovaný v roku 2000, obsahoval článok, ktorý potvrdzoval (i keď v tomto smere neprispieval ničím novým k existujúcej úprave) práva zahraničných investorov už uzákonených v Občianskom zákonníku a iných právnych úpravách podnikania.

Zákon, ktorý priamo reguluje zahraničné investície v Ruskej federácii bol prijatý v roku 1999, novelizovaný potom v rokoch 2002 a 2003. Tento zákon stanovuje národný režim pre zahraničných investorov a dáva im právo vyvíjať investičnú aktivitu v akejkoľvek forme dovolenej zákonom. Garantuje kompenzáciu za vyvlastnenie, dovoľuje repatriáciu ziskov a kapitálu a obsahuje tzv. grandfather clause (ústavnú klauzulu), ktorá poskytuje ochranu pred zvyšovaním mandatórnych platieb niektorým veľkým zahraničným projektom.

Vzostup prílivu PZI v roku 1997 bol nasledovaný finančnou krízou v Rusku v auguste 1998, ktorá spôsobila jednak prudký odliv zahraničných portfóliových investícií a viedla tiež k zastaveniu investícií priamych. Logicky sa v nasledujúcom roku úsilie ruskej vlády zameralo na obnovenie dôvery investorov. V ďalšom období bolo prijatých viacero zákonov medzi nimi už spomínaný federálny zákon ”O zahraničných investíciách v Ruskej federácii”, v júli 1999, ktorého zmyslom bolo zaistiť stabilné podmienky pre zahraničných investorov ako napr. slobodu repatriácie zisku a poskytnutie štátnych garancií na zahraničné investície.

V roku 2001 bola prijatá rada zákonov s cieľom sprehľadniť daňové a legislatívne podmienky do takej miery, aby sa Rusko stalo príťažlivejším pre zahraničný kapitál.

S cieľom zlepšenia investičnej klímy bol prijatý komplex zákonov zjednodušujúcich registráciu podnikov, zníženie počtu licencovaných činností a zníženie počtu previerok. Tiež bolo znížené daňové bremeno.

Na zlepšení investičnej klímy sa prejavilo prijatie Pozemkového kódexu z 25. 10.

2001, ako jednej z kľúčových podmienok pre rozširovanie priamych zahraničných investícií.

Začiatkom roku 2001 vstúpil do platnosti systém účtovníctva, ktorý priblížil ruské predpisy medzinárodným štandardom a v apríli toho roku ruská vláda schválila návrhy, smerujúce k uvedeniu ruského účtovníctva do plného súladu s medzinárodnými normami finančného výkazníctva.

Ruské vládne orgány pridali nové kapitoly k Daňovému zákonníku, ktoré objasňujú situáciu ohľadne širokej škály daní a tiež jasne vymedzujú úlohy a právomoci daňových inšpektorov a daňových orgánov. Daňovým poplatníkom boli udelené rozšírené práva.

Na konci roku 2003 bol prijatý nový devízový zákon, ktorý uviedol ruské devízové predpisy do súladu s medzinárodnou praxou. Podľa tohto zákona by devízové kontroly mali byť uvedené viac do súladu s modernou medzinárodnou praxou do konca roku 2006.

Vláda posunula dopredu časový plán pre adopciu Medzinárodných štandardov účtovného výkazníctva. Ochrana práv akcionárov bola zlepšená aj dodatkami k zákonu o

akciových spoločnostiach a bol prijatý nový ruský kódex o corporate governance, založený na princípoch OECD o corporate governance.

Vláda spustila významný program administratívnej reformy za účelom reformovať fungovanie a právomoci vládnych agentúr a komunálnych samosprávnych orgánov. Zároveň centrálna vláda posilnila svoje právomoci a posilnila základy jedného ekonomického a právneho prostredia po celej Ruskej federácii.

Niektoré vylepšenia sa dostali aj nariadeniam a predpisom upravujúcom privatizácie.

Nový privatizačný zákon rozdeľuje zodpovednosť pre rôzne kategórie privatizácií medzi rôzne úrovne vlády. Bol zavedený systém aukcií a tendrov, v ktorom by všetci účastníci mali mať rovnakú šancu získať aktívum, ktoré je na predaj.

Zákon upravujúci cirkuláciu poľnohospodárskej pôdy prijatý v roku 2002 prináša právnu zrozumiteľnosť do postupov riadiacich vlastníctvo a transfer pôdy.

Nový colný kódex, ktorý vstúpil v platnosť na začiatku roku 2004, zjednodušil procedúry pri colnom odbavení. Tým, že umožnil rýchlejšiu manipuláciu a menšie výdaje na skladovanie a transport, je možné, že toto opatrenie zvýši ziskovosť investičných projektov.

Hore uvedené opatrenia zlepšili operačné prostredie pre zahraničných investorov v Rusku, ale určité prekážky stále pretrvávajú. Formálne reštrikcie na zahraničné investície stále neboli úplne odstránené. Kvóty na zahraničné vlastníctvo a iné obmedzenia pretrvávajú v bankovníctve a poisťovníctve, masmédiách, letectve, pozemnej preprave a týkajú sa aj poľnohospodárskej pôdy. Nový zákon o komunikáciách zachováva recipročnú podmienku, ktorá reguluje zahraničnú účasť v telekomunikáciách. Regulačný rámec pre prirodzené monopoly v plynárenskom odvetví a elektrickom sektore stanovuje limity na priame a nepriame zahraničné vlastníctvo. Zatiaľ čo Pozemkový kódex dovoľuje zahraničné vlastníctvo nepoľnohospodárskej pôdy, zavádza aj niektoré obmedzenia pre nerezidentov a zahraničných majiteľov pôdy. Zákon o cirkulácii poľnohospodárskych pôd vynecháva cudzích občanov, zahraničné právnické spoločnosti a apatridov z vlastnenia poľnohospodárskej pôdy.

Vo všeobecnosti sa podľa OECD podnikateľské prostredie v Rusku zlepšuje. Podľa výskumov⁴¹ sa to prejavilo výrazne od prijatia zákonov v roku 2001. Už v roku 2002 hodnotila rada respondentov zlepšenie situácie prakticky všetkých skúmaných parametrov podnikateľského prostredia (konkrétne zníženie úrovne zdanenia, zlepšenie ekonomickej stability v zemi, zjednodušenie daňovej administrácie, zníženie štátnej regulácie,

41 Podľa [22.]

zjednodušila sa možnosť získania kapitálu, znížil sa tlak nerovných podmienok konkurencie a korupcie, poklesla úroveň vydierania zo strany kriminálneho prostredia – „výpalné“; jediný parameter, ktorého záťaž sa po novej regulácii zvýšila, je úroveň konkurencie – to je však z hľadiska ruskej ekonomiky tiež pozitívny jav). Mimoriadna zostáva korupčná záťaž, podľa OECD až 65 % z opýtaných zástupcov malých a stredných podnikov uvádza, že 5-10 % obratu podniku ide na úplatky, najmä miestnym úradníkom.

Po prvýkrát od začiatku reforiem Rusko získalo v roku 2003 suverénny investičný rating od vedúcej svetovej ratingovej agentúry Moody‘s a od Standard & Poor’s v roku 2004.

Napriek všetkým dosiahnutým zlepšeniam však mnohé problémy pretrvávajú. Na federálnej úrovni zatiaľ neexistuje jednotný program podpory potenciálnych investorov. So značným oneskorením sa pripravuje zákon „O zvláštnych ekonomických zónach“ (posledný nesplnený termín jeho schválenia bolo 1. štvrťročie roku 2004), ktorý by mal podľa jeho predkladateľov obsahovať značné, hlavne daňové, úľavy a tým podporiť investície. Prípadné úľavy pre investorov sú tak zatiaľ čisto regionálnou záležitosťou, nie sú legislatívne podložené a teda existuje značné riziko ich nedodržania.

Zóny voľného obchodu (ZVO) sa v Rusku začali objavovať po roku 1990. Väčšinou nešlo o výrobné, ale o obchodné zóny a so zónami voľného obchodu v obvyklom chápaní, teda ako stupeň určitej ekonomickej integrácie nemali nič spoločné. Išlo o špecifické ekonomické zóny, ktorých pôvodným zámerom bolo prilákanie zahraničných investícií, ale mimo ustanovujúceho právneho dokumentu v mnohých prípadoch neboli vytvárané ďalšie podmienky pre ich riadne fungovanie (ako napr. absencia sľubovaných colných úľav). Z tohto dôvodu dnes ZVO prakticky nefungujú, niektoré z nich napr. Kaliningradská ZVO (vytvorená v roku 1991) a ďalšie, boli postupne transformované na tzv. zvláštne ekonomické zóny (Kaliningradská v roku 1996). V súčasnej dobe prevláda záujem zahraničných firiem o podnikanie v priemyslových zónach s patričnou infraštruktúrou a pri maximálnom využívaní federálnych i miestnych daňových zvýhodnení pre zahraničných investorov a z tohto hľadiska neboli ZVO natoľko príťažlivé.

Čo sa týka investičnej politiky v oblasti prírodných zdrojov, ktorá je pre Rusko kľúčová, musí sa krajina vyrovnávať s dôsledkami dohôd, ktoré viedli k internému vlastníctvu kľúčových zdrojov.

Ruské orgány prijali voči firmám privatizovaným na začiatku 90-tych rokov dvojhranný prístup. Táto stratégia má dôležité dopady nielen na príliv ale aj odliv PZI.

Ruská postprivatizačná stratégia sa na jednu stranu pokúšala zvýšiť vládny vplyv na

privatizované firmy a na druhej strane ruské orgány podnikajú resp. plánujú podniknúť kroky na prevzatie štátnej kontroly nad niektorými ďalšími kľúčovými podnikmi. Napr.

v júni 2005 vláda zvýšila svoj podiel v Gazprome, najväčšom producentovi zemného plynu v krajine z 39,27 %⁴² na 50,01 %. V ropnom odvetví, po audite, ktorý odhalil nezaplatené dane vo výške 28 mld. USD, prevzali ruské úrady kontrolu nad hlavnou ťažobnou divíziou druhej najväčšej ruskej korporácie a veľkého investora v zahraničí, Jukosom. Tieto akcie môžu zahraničným investorom vyslať protichodné signály. Na jednej strane, je vidieť slabnutie opozície voči zahraničnej účasti v domácich firmách a súhlas so zahraničnou minoritnou účasťou, ktoré sú znakmi otvárania sa. Vývoj daňového systému k rovnej a hlavne nižšej dani môže investorov tiež povzbudiť. V roku 2002 bola daň z príjmu právnických osôb (daň zo zisku) nastavená na 24 % a vláda eliminovala rozšírené užívanie daňových úľav a špeciálnych priaznivejších daňových režimov pre určité subjekty.

Na druhú stranu tu sú opatrenia, ktoré môžu investorov odradiť. Liberalizácia priamych zahraničných investícií do kľúčových spoločností napreduje pomaly. Obmedzenia na zahraničné vlastníctvo v Gazprome a United Energy Systems boli pôvodne nastavené na 20 % a 25 % na konci 90-tych rokov. Tieto limity by sa mali postupne zvyšovať. Navyše, zahraničné vlastníctvo môže byť obmedzené na 49 % domácimi nariadeniami v oblasti prírodných zdrojov, napr. rozhodnutie Ministerstva pre prírodné zdroje z februára 2005, ktoré obmedzuje nové tendre na ložiská ropy a zemného plynu na spoločnosti, ktoré majú minimálne 51%-ný ruský podiel. Tak nemôžu ani zahraničné pobočky a ani podniky joint venture využívať nové ropné rezervy v krajine. Toto pravidlo môže eventuálne ovplyvniť ruské ropné spoločnosti v ktorých kombinované zahraničné portfóliové a priame investície dosahujú 50 %.

Vo fiškálnej sfére, hoci nový daňový zákonník významne vyjasňuje úlohy a právomoci daňových inšpektorov a daňových úradov a poskytuje značne rozšírené práva daňovým poplatníkom, zostáva daňové presadzovanie politické a často svojvoľné. V tomto kontexte bolo rozšírenie daňového auditu z Jukosu na ďalšiu veľkú ropnú spoločnosť TNK-BP zahraničnými investormi vysvetľované ako negatívny signál. Je zaujímavé, že v najčerstvejšom prieskume investičnej klímy podľa štúdie Svetovej Banky až 75 % dotazovaných firiem považovalo interpretáciu nariadení ruskými orgánmi za nepredvídateľnú.

42 Tento a nasledujúce číselné údaje [24.]

Pri investovaní existujú mnohé riziká napr. v oblasti vlastníckych vzťahov, ale aj ďalšie riziká vyplývajúce z nepriehľadnosti miestnej ekonomiky, napr. z rozdelenia právomoci medzi federálnou a regionálnou administratívou, „nečitateľnou“ bankovou sférou (banková kríza v polovici roku 2004), nedokonalosti inštitútov finančného sprostredkovania a investičných stimulov. Napriek mnohým nedávnym zlepšeniam v zákonoch a nariadeniach ochraňujúcich majetok a zmluvné práva investorov, neistota týkajúca sa riadneho vymáhania a presadzovania spravodlivosti súdnym systémom a pokračujúca prevaha korupcie vo verejnom sektore podkopáva dôveru v právne prostredie a zákonný rámec. Problémom je aj nedostatok súdržnosti medzi federálnymi, regionálnymi a miestnymi nariadeniami, týkajúcimi sa investícií a ich realizácie v takých oblastiach ako sú postupy riadiace žiadosti o a udeľovanie povolení, licencií a iných oprávnení.

Hoci dodatky k legislatíve a nariadeniam zlepšili ochranu práv akcionárov, ich presadzovanie zostáva silnou výzvou. Zlepšenia v kvalite pravidiel sa nestretli so zlepšeniami v kvalite inštitúcií, ktoré realizujú alebo presadzujú danú legislatívu. Naviac, aby bolo možné využiť všetky výhody svetového kapitálového trhu a prilákať „trpezlivejší“

dlhodobý kapitál, corporate governance musí byť dôveryhodné, správne chápané po celej krajine a musí sa držať medzinárodne akceptovaných princípov. Rusko už v tomto smere prešlo dlhú cestu, ale ešte zostáva mnoho vecí, ktoré musia byť dokončené.