Ruská federácia je geograficky najväčšou krajinou sveta. Má rozlohu 17 075 200 km2 a podľa odhadu z roku 2005 jej populáciu tvorí 143 420 309 obyvateľov1.
Národnostné zloženie Ruska je veľmi pestré. Väčšinu obyvateľstva (79,8 %) tvoria Rusi, potom nasledujú ostatné národnosti: Tatári 3,8 %, Ukrajinci 2 %, Čuvaši 1,1 %, Baškiri 1,2 %, Čečenci 0,9 %, Arméni 0,8 %, a ďalej tu žije ešte asi 140 ďalších malých národností.
Ako predtým Sovietsky zväz, aj Ruská federácia sa skladá z rôznych teritórií na rozličnom stupni vývoja. Administratívne sa Ruská federácia delí na 89 subjektov2: 49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov (rozdelených na základe výnosu prezidenta z 13. 5. 2000 do siedmich federálnych okruhov: Centrálny federálny okruh, Severozápadný federálny okruh, Južný federálny okruh, Povolžský federálny okruh, Uralský federálny okruh, Sibírsky federálny okruh, Ďalekovýchodný federálny okruh), 6 krajov, 2 mestá federálneho významu (Moskva a Petrohrad) a 1 autonómnu oblasť (Židovská autonómna oblasť).
Najväčšie administratívne jednotky sa nachádzajú na Sibíri: ide o Republiku Sacha (predtým Jakutsko) a Krasnojarský kraj, juhozápadne od Sachy. Najmenším administratívnym teritóriom je Kaliningradská oblasť, ktorá ako jediná je územne oddelená od Ruskej Federácie. Najzaľudnenejšie oblasti sa nachádzajú v európskej časti Ruska a sú to Moskovská oblasť a Krasnodarský kraj. Súčasný ruský prezident, Vladimír Putin, presadzuje tendenciu dostať všetky regióny pod kontrolu Moskvy a zrušil priame voľby regionálnych gubernátorov. Priame voľby boli nahradené systémom, v ktorom prezident predáva svojich kandidátov na gubernátorov na schválenie regionálnym zákonodarným orgánom.
Ďalekovýchodný a Sibírsky federálny okruh dohromady predstavujú asi 66% ruského teritória, ale obýva ich menej ako 20% ruskej populácie3. Hustota zaľudnenia je najvyššia v Centrálnom federálnom okruhu, kde žije viac ako štvrtina ruského obyvateľstva.
Administratívne centrum Centrálneho federálneho okruhu a zároveň hlavné mesto Ruskej federácie, Moskva, má 10 miliónov obyvateľov.
Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že ruská populácia je rozložená veľmi nerovnomerne. Prakticky len jedna tretina celej krajiny je obývaná a využívaná pre
1 Údaje o rozlohe, počte obyvateľov a národnostnom zložení [16.]
2 Administratívne rozdelenie [17.]
3 Tento a nasledujúce číselné údaje [5.]
ekonomické účely. Za týmito osídlenými oblasťami leží často neobývaná divočina alebo oblasť využívaná rôznymi domorodými národmi Ruskej federácie.
Ak sa vezmú do úvahy len obývané oblasti, je hustota zaľudnenia 28 osôb na km2. Vysoký je podiel mestského obyvateľstva, ktorý tvorí 73 %. Viac ako polovica ruského obyvateľstva žije v mestách nad 100 000 obyvateľov a 70 % mestského obyvateľstva vo veľkých mestách. Na druhú stranu je v Rusku relatívne málo stredne veľkých miest a v mestách od 50 000 – 100 000 obyvateľov žije len 12 % mestského obyvateľstva. Je typické, že v Rusku sú veľké mestá od seba vzdialené a medzi nimi je len málo menších miest. Tento fakt je dôležitý z hľadiska infraštruktúry.
Hospodárstvo Ruskej federácie sa od krízy v roku 1998 vyvíja celkom priaznivo, aj keď stále nedosahuje úrovne štátov SNŠ, či štátov strednej Európy. Hoci od roku 1998 vzrástol HDP o 48 %4, stále nedosahuje úrovne z roku 1991.
Čo sa týka sektorového zloženia produktu, tak poľnohospodárstvo sa na HDP podieľa 4,9 %5, priemysel tvorí 33,9 % HDP a 61,2 % HDP pripadá na služby. V poľnohospodárstve je zamestnaných 12,3 % pracovnej sily, 22,7 % v priemysle a 65 % v službách. Odhadom asi 70 % ruskej ekonomiky patrí do súkromného sektoru.
Odhady veľkosti šedej ekonomiky sa líšia zdroj od zdroja. FSSS/Goskomstat ju odhaduje na 23 % HDP. Iné zdroje však udávajú oveľa vyšší podiel v rozmedzí 50 – 70 %.
Väčšina populácie sa domnieva, že žije nižším štandardom než v minulosti. Rusko čelí nepriaznivému demografickému vývoju a to v situácii, kedy odhadom 25 % obyvateľstva žije na alebo pod hranicou chudoby. Kolaps v príjmoch, ktorý nasledoval na začiatku transformácie mal za následok veľký pokles kúpnej sily. V úrovniach príjmu však existujú veľké rozdiely. Podľa najčerstvejšieho zoznamu najbohatších časopisu Forbes žije v Moskve najviac miliardárov hneď po americkom New Yorku. Je taktiež zaujímavé, že Moskva sa pravidelne objavuje v prvej päťke najdrahších miest sveta – hoci celé Rusko patrí ku krajinám s populáciou so stredným príjmom.
Čo môže mať vplyv na budúci ekonomický vývoj a vyvolať aj určité dôsledky pre PZI je skutočnosť, že Rusko sa potýka so starnutím obyvateľstva a nerovnomerným znižovaním počtu obyvateľov na svojom území. Do budúcnosti sa predpokladá ďalšie ubúdanie populácie.
Pokiaľ sa sústredíme na ruské hospodárstvo, to je primárne zamerané na dobývanie nerastov a ťažobný priemysel, produkuje sa uhlie, ropa, plyn, chemikálie a kovy.
4 [21.]
5 Tento a nasledujúce číselné údaje [16.]
V priemysle sú rozšírené aj všetky formy strojárskeho priemyslu, od valcovní plechu k vysoko výkonným lietadlám a vesmírnym plavidlám, tiež obranný priemysel (výroba radarov, striel apod.), výroba elektronických komponentov, stavba lodí, poľnohospodárskych strojov atď.
Graf č. 1: Štruktúra produkcie podľa hlavných priemyselných odvetví
7,6 technologicky zaostalá a orientovaná na obranu a základné spracovateľské produkty s nízkou pridanou hodnotou. Len málo podnikov ostalo medzinárodne konkurencieschopných keď sa pre ne uzavreli predtým „podriadené“ trhy a boli im odoprené štátne dotácie. Následkom týchto zmien väčšina technologicky vyspelejších odvetví najviac utrpela odstrihnutím od subvencií. Aj v oblastiach, ktoré mali určitú konkurenčnú výhodu, ako napr. letecký a kozmický priemysel, ruská výroba trpela nedostatkom investícií a stratou ľudského kapitálu.
Tieto nevýhody vyústili v trvalý pokles priemyselnej produkcie, ktorá v roku 1998 spadla na úroveň 45 %6 hodnoty z roku 1990 a znovu vzrástla až v rokoch 1999-2004 s priemernými tempami rastu okolo 7 %. Hoci sa výstup v oblasti základných priemyslových výrobkov držal na relatívne dobrej úrovni, v oblasti spotrebných tovarov a strojárstva dochádzalo ku
6 Tento a nasledujúce údaje [26.]
stálemu poklesu v produkcii, čo znemožnilo ruskej ekonomike produkovať výstup s vyššou pridanou hodnotou.
Ani predtým privilegovaný sektor obranného priemyslu sa nevyhol prudkému poklesu výstupu, čo bolo dôsledkom významného zníženia vojenských výdavkov po rozpade Sovietskeho zväzu. Klesajúci trend sa obrátil v roku 1999 a v nasledujúcich rokoch výstup obranného sektoru rástol dvojcifernými číslami. Najväčšími zákazníkmi Ruska v tomto odvetví sú India a Čína, ale aj kontroverzné režimy ako Irán a pred rokom 2003 aj Irak.
Pre podnikateľov a investorov môže byť Ruská federácia príťažlivým cieľom a to nielen kvôli trhu predstavujúcemu takmer 144 miliónov potenciálnych spotrebiteľov, ale aj vďaka svojmu prírodnému bohatstvu. Keby sa bohatstvo krajiny meralo podľa ložísk prírodných zdrojov, bolo by možné považovať Rusko za najbohatšiu krajinu na svete. Na území Ruska sa nachádza 5-10 %7 celosvetových ropných rezerv a najväčšie rezervy zemného plynu na svete (dvakrát viac ako má Irán, ktorý je druhým najväčším držiteľom rezerv zemného plynu). Väčšina rezerv ropy a zemného plynu je sústredená na západnom Sibíri medzi Uralom a Stredosibírskou Vysočinou. Dôležité zdroje ropy a zemného plynu sa nachádzajú aj v oblasti Volgy a Uralu. Rusko disponuje aj druhými najväčšími zásobami uhlia na svete, hneď po USA.
Okrem fosílnych palív je Rusko bohaté aj na zásoby kovov a minerálov. Rusko je tretím najväčším producentom hliníka (10 % celkovej svetovej výroby) a tiež významným producentom niklu, paládia a platiny, má bohaté ložiská zlata, striebra, mede, kobaltu, selénia, telúria a diamantov. So svojimi rozsiahlymi ložiskami železnej rudy je Rusko štvrtým najväčším výrobcom ocele na svete.
Ďalší primát drží Rusko v počte lesov - je najzalesnenejšou krajinou na svete, jeho podiel na svetovom lesnom poraste je 22 %.
V istom zmysle je však ruské prírodné bohatstvo rozporuplným požehnaním. Hoci v poslednej dekáde boli vysoké ceny ropy (a teda aj priaznivé zmenné relácie, keďže hlavným vývozným artiklom Ruska je práve ropa) hlavným faktorom pri ekonomickom zotavení krajiny z transformačnej recesie a finančnej krízy roku 1998, empirické výskumy dokazujú negatívnu koreláciu medzi dlhodobým rastom a závislosťou na prírodných zdrojoch. Ide o výsledok tzv. „holandskej choroby“, kedy nadhodnotený kurz domácej meny
„zadusí“ rast v sektoroch, ktoré nie sú založené na prírodných zdrojoch a rozširuje tak možnosti pre vyhľadávanie renty a korupciu, čím vytvára hlboko zakorenené inštitucionálne
7Údaje o nerastnom bohatstve [5.]
trhliny a vady. V poslednej dobe sa o „holandskej chorobe“ hovorí v súvislosti s Ruskom čoraz častejšie a to vo viacerých zdrojoch8.
Svoje nerastné bohatstvo Rusko využíva aj v obchode a tak hlavné exportné komodity sú ropa a ropné produkty, zemný plyn, drevo a výrobky z dreva, kovy, chemikálie a široký sortiment výrobkov civilného a vojenského priemyslu.
Na strane importu sú hlavnými dovoznými artiklami stroje a strojné zariadenia, spotrebné výrobky, lieky, mäso, cukor a polospracované kovové výrobky.
Aj z predchádzajúceho zhrnutia je zrejmé, že ako nutná sa javí diverzifikácia štruktúry ruskej ekonomiky, ktorá je stále zameraná značne jednostranne a spolieha hlavne na primárne suroviny, ktoré sú silne závislé na výkyvoch svetových cien, hlavne na vývoz ropy a zemného plynu, ktoré spolu s kovmi a drevom tvoria viac ako 80 %9 exportu.
Vo všetkých sektoroch ekonomiky nájdeme mnohé problémy. Výrobná základňa je často zanedbaná a zastaraná a ak má krajina dosiahnuť širokospektrálny rast musí byť nahradená a modernizovaná.
Taktiež agrárny sektor sa potýka s chronickými a dlhodobo neriešenými problémami.
Nedarí sa zvyšovať úrodnosť poľnohospodárskej pôdy. Materiálna a technická základňa poľnohospodárskych podnikov je na nízkej úrovni, technologické zariadenie je zastaralé. Z tohto stavu vyplýva i nízka produktivita práce. Väčšina poľnohospodárskych podnikov je v zlom finančnom stave. Sociálna infraštruktúra na vidieku je nedostačujúca, je budovaná a prevádzkovaná z prostriedkov hospodáriacich subjektov, čo neúmerne zvyšuje ich náklady.
Ďalšími problémami sú slabý bankový systém a slabé podnikateľské prostredie, ktoré odradzuje ako domácich tak aj zahraničných investorov. Ďalej je to korupcia a rozšírená je nedôvera v inštitúcie. Obavy vzbudilo v nedávnej dobe vyšetrovanie a odsúdenie výkonného riaditeľa ropnej spoločnosti Jukos. Táto kauza, kde išlo o daňové úniky jednej z najväčších ruských ropných spoločností, spolu so zjavnou tendenciou k zvýšeným štátnym zásahom vyvolala otázky ohľadne bezpečnosti vlastníckych práv, nezávislosti súdneho systému a nestrannosti daňových inšpektorov. Investori do sektoru prírodných zdrojov tak čelia zvýšenej neistote, priamo úmerne tomu, ako štát zvyšuje reštrikcie na priame zahraničné investície v tomto sektore.
8 Popis „holandskej choroby“ podľa [26.]
9 [12.]
Výhrady existujú aj voči politickému systému v Rusku a ako kontroverzné a nedemokratické boli niektorými zahraničnými pozorovateľmi označované prezidentské voľby z roku 2004.