Keby sme mali zhrnúť všetky najčastejšie výhrady proti minimálnej mzde, na prvom mieste by sa umiestnila rastúca nezamestnanosť , ktorú spôsobuje zvyšovanie minimálnej mzdy. Kritici poukazujú na fakt, že takto zvýšená nezamestnanosť postihuje tie skupiny obyvateľov, ku ktorým je minimálna mzda smerovaná, a ktorým by mala najviac pomôcť. Týmito skupinami sú predovšetkým mladí ľudia s nízkou kvalifikáciou , ale môžu to byť aj príslušníci menšín, ktorí sú na trhu práce často diskriminovaní.
Ďalšou výhradou, ktorá sa týka minimálnej mzdy je fakt, že minimálna ruší pracovné miesta. Týka sa to hlavne nástupných miest a teda sú to opäť mladí ľudia alebo
45 Holánová, E. – Minimální mzda v ČR a v zemích OECD, Práce a mzda, č.1/1999
nekvalifikovaní pracovníci, ktorí nemôžu vstúpiť do pracovného procesu a získavať jednak kvalifikáciu alebo prax. Najväčšou hrozbou je fakt, že z takýchto odradených absolventov sa stáva skupina dlhodobo nezamestnaných, ktorí nemajú žiadne pracovné návyky a vzorce. Toto všetko tvorí veľkú prekážku pre neskorší vývoj zamestnanosti, pretože väčšina zamestnávateľov uprednostňuje zamestnancov s praxou a určitými pracovnými skúsenosťami.
Medzi názormi expertov však prevládali aj kritické ohlasy týkajúce sa samotného inštitútu minimálnej mzdy. Ten predstavuje podľa odborníkov vládnu reguláciu, ktorou sa deformuje cena na trhu práce. Bol označený za relikt minulosti, ktorý by sa mal čo najskôr zrušiť. Každé zvyšovanie minimálnej mzdy spôsobuje zdražovanie pracovnej sily, zvyšovanie odvodového zaťaženia a pôsobí tak na zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľov.
Zákonom stanovená minimálna mzda predstavuje brzdu podnikania a deformuje trh práce. Vďaka minimálnej mzde je pracovná sila v niektorých prípadoch príliš drahá, neumožňuje rozvoj kratších pracovných úväzkov a práca pre viac zamestnávateľov je oveľa komplikovanejšia. 46
Celý problém s minimálnou mzdou je z hľadiska perspektívy hospodárskeho rastu v Českej republike viac menej kontraproduktívny. Jednným z najväčších nedostatkov v českej ekonomike je rigidita trhu práce a najviac sa táto rigidita prejavuje na nižších mzdových hladinách. Zamestnávatelia ako sme už spomínali majú problémy nájsť pracovníkov, ktorí by boli ochotní pracovať na horších pracovných pozíciách za nižšie mzdy. V Českej republike pritom neplatí, že by zamestnávatelia "zneužívali"
zamestnancov a nezvyšovali im mzdy (ako sa odborári, zdá sa, obávajú). Mzda typicky rastie rýchlejšie ako produktivita práce a ani relatívne vysoká nezamestnanosť neznižuje mzdový rast. Naopak, mzdy rastú v okresoch s vysokou nezamestnanosťou rovnako ako v tých s nezamestnanosťou minimálnou. Firmy by mali platiť svojim zamestnancom na základe toho, aký efekt im títo zamestnanci prinesú a nie podľa toho ako sa rozhodne parlament. Tým, že sa zvýši mzda sa nezvyšuje produktivita zamestnancov takže nie je
46 Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu: Zvyšovanie minimálnej mzdy, február 2006, prístup z internetu - http://www.ineko.sk/static/heso/2004-03.php
dôvod na zvyšovanie miezd. To znamená, že zvyšovanie minimálnej mzdy bude na úkor niečoho iného.
Jedným z kandidátov je zisk firiem. Podniky v Čechách všeobecne nijak prehnane ziskové nie sú a pokiaľ chceme náš ekonomický rast urýchliť, mali by sme sa skôr snažiť zisky firiem zvyšovať.47 Plat na úrovni minimálnej mzdy poberá menej ako 2 % zamestnancov, pritom pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov je približne 7 %.48 Ak zamestnanec dostane v dôsledku minimálnej mzdy dostane viac peňazí ako firma zarobí, často dochádza ku skresleniu trhu práce. V dôsledku skreslených informácií sa mení chovanie ľudí na trhu práce. Môžeme povedať, že ak pracovník nie je dostatočne efektívny v danej firme môže mať minimálna mzda rôzne dopady. Pracovník môže byť prepustený, ostatní pracovníci sú poškodení tým, že musia na takéhoto neefektívneho pracovníka doplácať zo spoločných mzdových prostriedkov. Spôsobená nivelizácia miezd vedie k tomu, že kvalifikovaní zamestnanci strácajú motiváciu a pracovníci sú zamestnaní „načierno“. Nemecko, Fínsko, Dánsko, Rakúsko, Taliansko, Švédsko a ďalšie štáty, ktoré vo svojich zákonoch nenariaďujú súkromným subjektom vyplácať minimálnu mzdu, v podstate vytvárajú svojim súkromným firmám konkurenčnú výhodu oproti firmám z Českej republiky.49 Firmy, ktoré zamestnávajú mnoho zdravotne postihnutých pracovníkov taktiež doplácajú na takéto neprimerané zvyšovanie minimálnej mzdy.
Ekonomická teória trhu práce nám dokáže ukázať vzťahy omnoho hlbšie a rozsiahlejšie, na prvý pohľad netušené. Ľudia, ktorých sa výška minimálnej mzdy najviac týka sú väčšinou tí, ktorí majú najmenšie pracovné schopnosti a znalosti. Pre takýchto ľudí je jediným zdrojom rastu kvalifikácie práca za minimálnu mzdu. Znamená to pre nich, že napriek tomu, že dostávajú síce nízku mzdu je to ich jediná šanca získať skúsenosti a prax, ktorú v budúcnosti využijú za vyššiu mzdu. Práca dáva možnosť mladým ľudom prejaviť svoje schopnosti a vlastnosti, ktoré sa ťažko prejavia hneď pri pohovore. Nízka mzda, za ktorú sú pracovníci ochotní pracovať sa dá brať ako záloha, kde dobierka sa bude vyplácať neskôr vyššou mzdou. Je to vlastne dobrá cesta ako sa pracovitosť a spoľahlivosť môžu začať presadzovať nad lenivosťou. Minimálna mzda znižuje ochotu
47 Minimálni mzda škodí, Česká národní banka, marec 2006, prístup z internetu -
www.cnb.cz/www.cnb.cz/cz/pro_media/ clanky_rozhovory/media_2004/cl_04_041102.html - 25k
48 Minimální mzda by se měla zrušit Alena Páralova, stínová ministryně práce a sociálních věcí ODS
49 Páralova, Alena, Minimální mzda by se měla zrušit, stínová ministryně práce a sociálních věcí ODS,prístup z internetu - www.fragmenty.cz/j0742.htm
zamestnávateľov poskytovať nevyučeným zamestnancom dodatočné vzdelanie a vedľajšie odmeny vo forme lepších pracovných podmienok. Minimálna mzda spôsobuje nezamestnanosť a tým umožňuje zamestnávateľom možnosť diskriminácie. Ak by bola minimálna mzda daná rovnováhou na trhu práce, potom by zamestnávateľ zamestnávajúci na základe farby pleti alebo pohlavia musel vyplácať vyššie mzdy a znižoval by tak svoju schopnosť konkurovať oproti tým zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú len podľa najnižších mzdových nákladov. Tržné sily kvôli nákladnosti diskriminácie prispievajú k jej eliminácii. A naopak diskriminácii nahráva minimálna mzda, ktorá tlak tržných síl narušuje.
3.16 Argumenty za minimálnu mzdu
Ak už má minimálna mzda zohrávať rolu na trhu práce, mala by byť aspoň tak vysoká, aby sa ľuďom vyplatilo pracovať a zároveň by mala byť vyššia ako sociálne dávky, ktoré ľudia dostávajú v nezamestnanosti. Človek by mal byť motivovaný výškou minimálnej mzdy k tomu aby aktívne hľadal zamestnanie a nestal sa pasívnym príjemcom sociálnych dávok. Mohlo by sa zdať, že minimálna mzda taktiež napomáha boju proti chudobe a zlepšuje životný štandard chudobných pracujúcich ľudí. Zvyšovanie minimálnej mzdy by malo viesť nielen k motivácii ľudí pracovať, ale taktiež k rastu výkonnosti a k postupnému rastu miezd ako takých. A to z toho dôvodu, že relácia minimálnej mzdy k priemernej mzde v ČR by sa mala postupne približovať reláciám vo vyspelých európskych zemiach. Keby sa minimálna mzda nezvyšovala a príjemcovia minimálnej mzdy by zároveň boli aj príjemcami sociálnych dávok, znamenalo by to väčšie zaťaženia štátneho rozpočtu, pretože by sa zvyšovali sociálne výdaje a nastal by tlak na rast príjmov štátneho rozpočtu, ktorých zdrojom sú dane. To by znamenalo doplnenie mzdy zdrojmi vytvorenými všetkými daňovými poplatníkmi.
Často sa objavuje názor, že rast minimálnej mzdy spôsobuje rast nezamestnanosti, ale na druhej strane sa nedá táto závislosť spoľahlivo dokázať na štatistických údajoch.
Zamestnávatelia často tvrdia, že majú problémy nájsť zamestnancov na pracovné miesta s nižšou mzdou. Pravdepodobne tieto mzdy nezodpovedajú požiadavkám zamestnancov, pretože im neumožňujú zabezpečenie základného životného štandardu a nedávajú im
pocit, že sú na tom lepšie ako ekonomicky neaktívni ľudia.50 Existujú aj zástancovia minimálnej mzdy a to sú tí, ktorí jej prikladajú významnú úlohu v systéme záchrannej sociálnej siete. Obhajujú zvyšovanie a vôbec existenciu minimálnej mzdy tvrdením, že tento nástroj zabraňuje vykorisťovaniu na trhu práce a zaisťuje aspoň minimálnu životnú úroveň pracujúcim s nízkou kvalifikáciou. Ďalším argumentom je tvrdenie, že vyššia minimálna mzda je nutná, pretože udáva podnet pre príjemcov sociálnych dávok, aby si začali hľadať zamestnanie. V tomto zmysle je treba spomenúť nezmyselné nastavenie úrovne minimálnej mzdy voči životnému minimu, ktoré v Českej republike trvalo celé deväťdesiate roky. Minimálna mzda bola nižšia ako úroveň životného minima.
Príjemcovia minimálnej mzdy musia z tejto sumy platiť dane a poistné a preto je podstatná relácia medzi životným minimom a čistou minimálnou mzdou. Pozitívny obrat v tomto smere sme mohli sledovať od júla roku 2000. Stúpenci minimálnej mzdy vyzdvihujú jej sociálnu funkciu a zlepšovanie pracovného postavenia a istoty zamestnancov, kedy podstatný rozdiel medzi výškou minimálnej mzdy a sociálnymi dávkami je dôležitým motivačným prvkom pri znižovaní nezamestnanosti.
Tu sa však dostávame do bludného kruhu a to tým, že ľudia sú vyššou minimálnou mzdou motivovaní k hľadaniu si zamestnania a zároveň im ho táto úroveň sťažuje. Jednak tým, že je menší počet pracovných miest a to je nevýhodné pre uchádzačov a tým, že vyššia minimálna mzda je atraktívnejšia pre vyšší počet uchádzačov. Tým sa rozširuje okruh uchádzačov o zamestnanie a umožňuje zamestnávateľom väčší výber. Na trhu práce vzniká menší počet pracovných miest a väčšia konkurencia. Samozrejme zamestnávatelia uprednostňujú ľudí s pracovnými skúsenosťami a to môže mať za následok skôr predĺženie závislosti príjemcov sociálnych dávok na týchto príjmoch. Stúpenci minimálnej mzdy, ako sa už spomenulo, vyzdvihujú jej sociálnu funkciu a zlepšovanie pracovného postavenia a istôt zamestnancov, kedy podstatný rozdiel medzi výškou minimálnej mzdy a sociálnymi dávkami je dôležitým motivačným prvkom pri znižovaní nezamestnanosti.51 Českí zamestnanci by postupne mali dostávať rovnakú odmenu za prácu a to v Českej republike i v Európskej únii.
50 Zdenek Skromach, Minimálni mzda neškodí, 13.12.2004 prístup z internetu - http://www.noviny-mpsv.cz/clanek.php?id=452
51 Gola,Petr: Minimálni mzda – Motivace nebo luxus? Prístup z internetu - www.lobby.cz/2005/11-05/01.htm
V Českej republike je pomerne nízka cena práce a s rastom výkonnosti našej ekonomiky je potrebné jej hladinu postupne zvyšovať tak, aby ČR obstálo v konkurencií zemí EU.52 Minimálna mzda ba sa mala približovať k priemernej mzde tak ako to je vo vyspelých krajinách Európy. Malo by to viesť k motivácii menej kvalifikovaných ľudí si hľadať si prácu a taktiež k rastu výkonnosti a k postupnému rastu miezd.
3.17 Možné dôsledky zrušenia minimálnej mzdy
Odborári často prehlasujú, že zrušením minimálnej mzdy by sa pravdepodobne zvýšila chudoba v Českej republike. Určité politické strany, ktoré požadujú zrušenie minimálnej mzdy, tvrdia že sa neumožňuje ľuďom zarobiť garantovaná najnižšia mzda.
Táto mzda znamená pre mnohých jedinú šancu ako uživiť seba a i svoje rodiny. Česká Republika patrí medzi krajiny s najnižšou mierou chudoby v rámci Európskej únie, ale na druhej strane sa vyznačuje vysokou mierou koncentrácie osôb veľmi tesne nad prahom chudoby. Asi osem percent osôb v Českej republike dosahuje príjem pod hranicou chudoby. Bez príjmov ako sú sociálne dávky, by žilo v chudobe 39 percent obyvateľov Českej republiky. Dôchodky, ktoré sú im poskytnuté znižujú chudobu na 21 percent a dávky štátnej sociálnej podpory, podpora v nezamestnanosti na konečných 8 percent.53 Zrušenie minimálnej mzdy, ktorá chráni nízko príjmové skupiny, by mohlo spôsobiť, že by sa podiel chudoby zdvojnásobil. Vznikol by priestor pre „čierne mzdy“. Do roku 1999 minimálna mzda bola nízka a zamestnávatelia ju používali ako nástroj k znižovaniu platieb poistného na sociálne a zdravotné poistenie.
Ak by Česká republika zrušila minimálnu mzdu, porušila by Úmluvu medzinárodnej organizácie práce a odsunula by ratifikáciu Európskej sociálnej charty, v ktorej sa strany musia zaviazať, že uznávajú právo pracovníkov, aby dosahovali taký príjem, ktorý im a ich rodinám zaistí dostatočnú životnú úroveň. Zrušenie minimálnej mzdy by nemalo priaznivý dopad na verejné rozpočty. V oblasti príjmov by došlo k zníženiu hlavne v oblasti daní z príjmov fyzických osôb a poistného na sociálne a
52 Zdenek Škromach – Minimálna mzda neškodí, 13.12.2004 prístup z internetu - http://www.noviny-mpsv.cz/clanek.php?id=452
53Spracované na základe:Jak dopadne modrá šance ODS na českého zaměstnance, červen 2005 , prístup z internetu - - www.fragmenty.cz/j0742.htm
zdravotné poistenie. Česká republika by bola štátom, ktorý si môže dovoliť zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorí sú zároveň príjemcovia sociálnych dávok. To by zaťažilo výdaje štátneho rozpočtu. Odmena za prácu by bola doplnená ešte ďalšou špecifickou nezdanenou mzdou, ktorá by bola poskytovaná z peňazí všetkých daňových poplatníkov. V skutočnosti by šlo o štátnu podporu niektorým firmám.54
54 Spracované na základe:Jak dopadne modrá šance ODS na českého zaměstnance, červen 2005,prístup z internetu - www.fragmenty.cz/j0742.htm
4 ZÁVER
Inštitút minimálnej mzdy sa využíva mnohých krajinách. Je to nástroj chrániaci pracujúcich pred príliš nízkou mzdou, ktorá nepostačuje na zabezpečenie základných životných podmienok, ale zároveň ochraňuje firmy pred nekalou konkurenciou založenou na spoločensky nie tolerovanej nízkej úrovni miezd. Minimálna mzda stanovená na úrovni nižšej ako je „trhová“ minimálna mzda, neplní ochrannú funkciu, na druhej strane ak je nastavená príliš vysoko, dopad na ekonomiku môže byť negatívny. Minimálna mzda a dôsledky jej zavedenia alebo zvyšovania na nezamestnanosť je častým zdrojom diskusií.
Negatívny dopad minimálnej mzdy pociťujú najmä pracovníci s nízkou kvalifikáciou, mladí ľudia a osoby bez pracovných skúseností. Minimálna mzda rozhodne nie nástroj odstraňujúci chudobu medzi pracujúcimi. Mnohí málo platení pracovníci nežijú v chudobnej domácnosti, a naopak mnohí pracovníci, ktorí sú platení viac ako je minimálna mzda žijú v chudobných domácnostiach. Minimálna mzda je najnižšie mzdové plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi Je to najnižšia cena práce, ktorá by mala zamestnancovi poskytnúť primeraný, štandartný život daným podmienkam na minimálne stanovenej spoločenskej hranici. Čo sa týka vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť, nemôžme ho jednoznačne určiť, pretože má slabý alebo nejednoznačne negatívny vplyv na zamestnanosť . Avšak výška minimálnej mzdy by nemala byť príliš vysoká a doporučuje sa indexovať minimálnu mzdu k cenám a nie k priemerným platom a diferencovať výšku minimálnej mzdy podľa veku zamestnancov, aby boli zmiernené jej negatívne dopady na zamestnanosť.
Výška minimálnej mzdy by mala byť nastavená tak aby nezvyšovala nezamestnanosť, ale aby bola motiváciou pre ľudí, ktorí nepracujú aby si prácu hľadať začali. To znamená, že minimálna mzda by mala byť nastavená na takej úrovni aby zabezpečila ľuďom minimálne štandartné podmienky a mala by byť vyššia ako sociálne dávky na úrovni životného minima. Takýmto opatrením by sa Česká republika priblížila podmienkam v západných Európskych krajinách.
V súčasnej dobe dochádza vlastne k paradoxu, pretože sa môže veľmi ľahko stať, že ľudia ktorí majú zamestnanie majú často krát nižšie príjmy ako tí, ktorí nepracujú
a poberajú podporu v nezamestnanosti. V ČR je veľmi dôležité stanovovanie výšky minimálnej mzdy. Dôležitú úlohu pri tom zohráva jednanie vlády s predstaviteľmi odborových organizácií . Je síce pravda, že sa vláda v roku 1998 v Programovom vyhlásení , zaviazala, že bude minimálnu mzdu postupne zvyšovať nad úroveň životného minima samostatne žijúcej dospelej osoby, ale presné a záväzné pravidlá pre valorizáciu minimálnej mzdy v ČR neexistujú. Riešením by mohol byť návrh, podľa ktorého by sa minimálna mzda zvyšovala na základe zvyšovania spotrebiteľských cien výrobkov a služieb a nemala by klesnúť pod určitú úroveň (percento) celkovej priemernej mzdy.
Tým by sa zvýšil aj jej význam sociálne - ekonomickej veličiny. Vyplácaná mzda by nemohla klesnúť a udržovala by sa primeraná relácia k ďalším sociálnym kategóriám.
A tým pádom by aj odvádzané dávky na zdravotné a sociálne poistenie by boli priemerné.
Čo sa týka odborov mali by zastupovať najmä záujmy tých, ktorí si ich zvolili a ktorí ich platia zo svojich príspevkov, a to sú zamestnanci. Najlepším spôsobom je jednanie priamo so zamestnávateľom na pracovisku, ktoré nedáva odborovým organizáciám možnosť presadiť nadmerný rast miezd., ktorý je najviac kritizovaným argumentom odborárskych záujmov. Existencia odborov je určite opodstatnená, pretože sa snažia vymôcť pre pracovníkov, čo najlepšie pracovné podmienky pomocou vyjednávania. Dalo by sa povedať, že odbory často prekračujú rámec svojich možností a odborom ide v prvom rade o ich vlastné záujmy a až potom o záujmy ostatných pracovníkov.
V liberálnych ekonomikách je človek zodpovedný sám za seba, za svoje uplatnenie, aj na trhu práce, teda svoj osud má vo svojich rukách a štátny paternalizmus má obmedzené pole pôsobnosti. Štát sa stará iba o tých, ktorí sa sami o seba postarať nemôžu alebo nedokážu. Žiadnej z doterajších vlád sa nijako zvlášť nepodarilo zvýšiť povedomie jednotlivca za svoj osud. Zodpovednosť jednotlivca spočíva v hľadaní si zamestnania a uplatnenia sa na trhu práce.
5 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
Barošová Margita: Východiská a funkcie minimálnej mzdy a prístupy k jej valorizácii, Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 1999
Baštýř, I.: Vybrané aktuální problémy uplatňování minimální mzdy. Výzkumný ústav práce a sociálních věcí, Praha 2005.
Brokl, L. Reprezentace zájmů v politickém systému České republiky 1997, Praha:
SLON.
Dobal, V : Minimálni mzda : Mýtus o dobru ? Hospodářství č.11-12/1999
Grossman Jonathan: Maximum Struggle for a Minimum Wage, Fair Labor Standards Actof 1938, April 3, 2006
Chomátová Ľudmila: Optimalizace úrovně a relací minimální mzdy v ČR, VPSV, 2003 Holánová Eva : Je minimálni mzda ochranou před chudobou, nebo je hrozbou růstu nezaměstnanosti, Sociálni politika, 1999, č..1, s.8-9
Holánová, Eva : Minimmálni mzda v roce 2001, Práce a mzda, č.11-12, 2000 Holánová, Eva Minimálni mzda v roce 2001, Sociálni politika, č.2,2001,s.23-24 Hiršl M : Vývoj životního minima a minimálni mzdy v ČR v letech 1991-2000, Sondy 1/2000
Němcová,I, Žák, M : Hospodářska politika, Grada publishing, Praha 1997
Neumark, D and Wascher, W : Minimum waages, labour market institutions, and youth employment – a cross – national analysis, 2003
Samuelson,P.A, W.D. Nordhaus : Ekonomie, Nakladetelství Svoboda 1991 Urban, L : Praktická hospodářska politika – VŠE, Praha 1995
Znovuzrození odború – kolektiv autorů, Ekonom 44/1994(príloha)
Minimálni mzda: Co říka teorie a empirie – 6. seminář ČSE, Česká společnost
Minimálni mzda: Co říka teorie a empirie – 6. seminář ČSE, Česká společnost