Zdroj : Šedivý, J : Jak minimálni mzda zvyšuje nezaměstnanost, 29.10.2004, prístup z internetu - www.penize.cz/zpravy/3249/ jak-minimalni-mzda-zvysuje-nezaměstnanost
3.4 Prepojenie mzdovej a sociálnej politiky
Mzdová politika rozhodne nie je záležitosťou sociálnej politiky. Avšak predsa len určitá spojitosť medzi týmito politikami je. Predovšetkým liberálny model uprednostňuje individuálnu zodpovednosť občanov, ktorá sa prejavuje v menších povinných odvodoch ako sú dane a povinné poistenie. V štátoch, kde v sociálnej politike výrazne vystupuje
štát ako subjekt môžeme tvrdiť, že pomer čistej mzdy k hrubej bude nižší ako v štáte, kde štát nevystupuje ako najdôležitejší subjekt.
Mzdy – rozdeľujeme do viacerých skupín. Poznáme časovú, hodinovú, týždennú, atď. Výkon pracovnej skupiny hodnotíme kolektívnym odmeňovaním. Dôležitou súčasťou pri hodnotení pracovníkov určitou odmenou je výkonnosť ale aj vedomosti, vek pracovníka v tomto prípade nie je až tak dôležitý oveľa dôležitejšia je dĺžka odbornej praxe.
Vo vyspelých krajinách majú zamestnanci právo na ochranu v podobe spravodlivej odmeny za prácu. Za základný nástroj ochrany pracovníka môžeme považovať minimálnu mzdu. Vo väčšine krajín sa však diskutuje o tom či je vhodné mať opatrenie ako je minimálna mzda alebo nie. Druhým problémom je dilema ako pristupovať k jej konštrukcii. Túto problematiku má na starosti MOP(medzinárodná organizácia práce). Existujú dve úmluvy:30
• historicky staršia hovorí o účele minimálnej mzdy
• historicky mladšia hovorí o účele ale vyjadruje sa aj k aspektom, ktoré by sa pri konštrukcii minimálnej mzdy mohli využiť
Pokiaľ ide o aspekty, jedná sa o:
• zdôraznenie funkcie mzdy ako odmena za prácu
• mzda je základná zložka príjmov – obstaráva pracovníkom uspokojovanie základných potrieb
• mzda ako nákladová položka – tu sa mzda premieta do spotrebiteľských cien
Pri nastavovaní minimálnej mzdy by malo byť zohľadnené
• obecná úroveň miezd
• životné náklady
• dávky sociálneho zabezpečenia
• štandard ostatných skupín obyvateľstva
30 spracované na základe prednášok : Propojení sociální politiky k politice mzdové, 10.3.2006, prístup z internetu - http://www.mujweb.cz/www/elef/ref/sopol.doc.
Minimálna mzda je vždy prijímaná:
• na národnej úrovni – rovnaké podmienky platia pre všetky subjekty
• pre niektoré odvetvia – platí pre odvetvia, kde sú nízke mzdy a odborová skupina nie je dostatočne efektívna 31
3.5 Vzťah minimálnej mzdy a životného minima pre ČR a SR.
Životné minimum spolu s minimálnou mzdou tvoria súčasť záchrannej sociálnej siete. Minimálna mzda ja definovaná vlastne ako najnižšia peňažná čiastka, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi za prácu. Životné minimum je definované ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Výška minimálnej mzdy bola vo februári 1991 zhruba na úrovni 50% terajšej priemernej mzdy a bola vyššia ako životné minimum pre jednotlivca v novembri 1991 asi o 6%. Potom sa znížila úroveň minimálnej mzdy vo vzťahu k životnému minimu o tretinu pod jeho úroveň. Jej reálna kúpna sila sa znížila oproti roku 1991 zhruba na 60%. To viedlo k prakticky k úplnému zrúteniu funkcie minimálnej mzdy, ako najnižšej ceny práce a neplnila ani svoju sociálnu funkciu, čo dospelo k k jej zneužívaniu v šedej ekonomike vo forme daňových a poistných únikov.
Po roku 1998 došlo k zvýšeniu hodnoty minimálnej mzdy nad životní minimum a tento stav pretrváva dodnes, ako už bolo spomenuté. Zvýšenie úrovne minimálnej mzdy nad úroveň životného minima samostatne žijúceho jedinca bolo identifikované Európskou komisiou ako jedna z hlavných priorít politiky zamestnanosti ČR, aby sa zvýšila motivácie k prijatiu a udržaniu zamestnanosti, obzvlášť u osôb s nižšou kvalifikáciou.
V roku 1999 až 2001 sa úroveň minimálnej mzdy zvýšila a prevyšovala životné minimum samostatne žijúceho jedinca. V roku 2001 taktiež došlo V Českej republike k prijatiu zákona o úprave minimálnej mzdy pomocou mechanizmu, podľa ktorého vláda upravuje minimálnu mzdu. Úprava prebieha od začiatku kalendárneho roka a prihliada na index spotrebiteľských cien, čiže infláciu. Minimálna mzda sa teda
31 spracované na základe podkladov : Propojení sociální politiky k politice mzdové, 15.4.2006, prístup z internetu - http://www.mujweb.cz/www/elef/ref/sopol.doc.
pravidelne zvyšuje s ohľadom na infláciu a naďalej sa bude dbať aby prevyšovala životní minimum samostatne žijúceho jedinca. Vláda sa v dôsledku nátlakov zo strany odborových organizácií snaží minimálnu mzdu neustále zvyšovať, preto v minulých rokoch došlo k niekoľkým postupným valorizáciám, ktorými sa mala obnoviť ekonomická a sociálna funkcia minimálnej mzdy. V súčasnosti minimálna mzda pre jednotlivca prevyšuje životné minimum o 3150 Kč. Pre ľudí by to mohlo znamenať veľkú motiváciu k hľadaniu si zamestnania a nemali by sa uchyľovať k sociálnemu parazitizmu.
Tabuľka 5: Vývoj vzťahu čistej minimálnej mzdy a životného minima samostatne žijúcej dospelej osoby v ČR 1991-2006
Zdroj : spracované na základe údajov z MPSV, 15.3.2006, prístup z internetu – www.mpsv.cz Platná hranica životného minima v ČR nechránila v dostatočnej miere a po dostatočne dlhú dobu ľudí pred hmotnou núdzou, a tým životné minimum strácalo
zmysel. V Európskej únii sa považuje za hranicu životného minima polovica priemernej mzdy v danej krajine a v danom období. Doterajšie poznatky ukazujú, že sociálne skupiny so zvýšeným s vysokým ohrozením dlhodobou a hlbokou chudobou sú v Českej Republike zhodné s ostatnými európskymi zemami. Jedná sa predovšetkým o dlhodobo nezamestnaných ľudí, osamelé ženy, rómske obyvateľstvo, imigrantov a zdravotne postihnutých.
Od životného minima sa paušálne odvíja nárok na sociálne dávky, hlavne na sociálnu podporu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí práve tu uvažuje o možnej zmene, ktorá by spočívala v tom, že by došlo k odpojeniu štátnej sociálnej podpory od životného minima, pretože životné minimum by malo byť ukazovateľom pre individuálnu sociálnu pomoc.
Vzťah životného minima a minimálnej mzdy na Slovensku.
V Slovenskej republike bola situácia podobná ako v Českej republike. Do konca roku 2001 bola hodnota minimálnej mzdy menšia ako hodnota životného minima. Ľudia nemali motiváciu si hľadať zamestnanie. Platilo to najmä pre mladých a pre ľudí s nízkou kvalifikáciou, pretože práve oni sú najčastejší odberatelia minimálnej mzdy. Pozitívne pre Slovenskú republiku však bolo, že prepad minimálnej mzdy voči životnému minimu nebol nikdy tak veľký ako v Českej republike. Podiel minimálnej mzdy a životného minima sa pohyboval v rozmedzí 94 až 110%, takáto vyrovnanosť týchto dvoch veličín je ojedinelá. Na druhej strane treba podotknúť, že tento pozitívnejší vývoj bol ovplyvnený vysokou mierou nezamestnanosti na Slovensku. V roku 2001 bola minimálna mzda nastavená na úrovni 4920 Sk a rok neskôr na úrovni 5570 SK. V roku 2001 sa minimálna mzda pohybovala v rozpätí 35,6 – 39,8% a v roku 2002 v rozmedzí 36,4 – 41,2%
priemernej mzdy. Životné minimum v roku 2002 nadobúdalo hodnotu 3930 Sk. Z tohto vyplýva, že priemerná mzda platná do konca septembra 2002 je vyššia iba o 25,2% ako životné minimum a minimálna mzda platná od začiatku októbra 2003 je vyššia o 41,7%
ako životné minimum. Absolútny rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom sa v roku 2002 pohyboval v rozpätí 990 až 1 640 Sk.
Uvedené porovnanie životného minima a minimálnej mzdy predikuje aj nemožnosť zvýšiť zamestnanosť kratšími (nie plnými) pracovnými kontraktmi, keď fixné náklady spojené s vykonávaním zamestnania nie na plný pracovný čas ( v porovnaní s ekonomikou neaktívnou) nebudú kompenzované dostatočným pracovným príjmom.
Ako však upozorňuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), nízke podpory v nezamestnanosti neumožňujú nezamestnaným osobám hľadať si prácu aj ďalej od miesta bydliska (4, s.18). Práve naopak, od roku 2003 sa zaviedla povinnosť nezamestnaných dvakrát za mesiac dostaviť sa na úrad práce kvôli kontrole zneužívania podpôr v nezamestnanosti a eliminovaniu čiernej práce namiesto toho, aby sa nezamestnaným prenechal priestor na hľadanie si práce. Po zavedení tohoto opatrenia poklesol síce počet evidovaných na úradoch práce približne o 18 tis., vláda by však mala čo najskôr sprísniť sankcie za poskytovanie čiernej práce zamestnávateľmi32
3.6 Vzťah minimálnej mzdy a životného minima v transformujúcich sa ekonomikách v porovnaní s vyspelými zemami.
V štandardných tržných zemiach je úroveň životného minima jednotlivca podstatne nižšia ako výška minimálnej mzdy, ktorá presahuje životné minimum aj potom ako odpočítame dane a príspevky do sociálneho fondu. Má teda vyššiu kúpnu silu čistých príjmov. Vzťah medzi minimálnou mzdou a životným minimom bol problémom pre mnohé transformujúce sa krajiny zeme, kde bolo a niekde ešte stále je životné minimum jednotlivca vyššie alebo na rovnakej úrovni ako hrubá minimálna mzda. Takýto problém mala aj ČR a SR. Z toho vyplýva, že v transformujúcich sa zemiach sa nachádza viac občanov ochraňovaných životným minimom ako vo vyspelých zemiach, pretože môžu zahrňovať aj občanov s nízkymi mzdami, zatiaľ čo v tržných ekonomikách nie sú títo občania predmetom sociálnej pomoci.
Pri existencii týchto relácií klesá motivácia občanov k práci a vzniká sklon k „sociálnemu parazitizmu“, kedy občania s nízkymi príjmami dávajú radšej prednosť žiť zo sociálnych dávok a vyhýbajú sa práci, pretože príjem zo sociálnych dávok je zhruba
32 Šikula, M: Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej únie, Bratislava 2003, ( 8.2.2006), prístup z internetu - www.ekonom.sav.sk/Files/Studia2003.pdf
rovnaký ako alebo nižší ako ich životné minimum. Naviac má práca pre takýchto ľudí nižší úžitok ako voľný čas , pretože sa väčšinou jedná o nekvalifikovanú prácu.
Motivácia k práci a potlačenie „sociálneho parazitizmu“ vyžaduje, aby príjmy, ktorými disponujeme z minimálnej mzdy boli vyššie než príjmy garantované sociálnymi dávkami.
3.6.1 Zhrnutie.
Pri porovnávaní vzájomných vzťahov základných príjmových veličín (priemernej mzdy, minimálnej mzdy a životného minima) môžeme pozorovať výrazné rozdiely medzi danými ekonomikami. Pre každú z nich sú charakteristické spoločné rysy , ktoré odrážajú významné výrazné odlišnosti v sociálne - ekonomických podmienkach utvárania mzdových príjmov a životného minima. Základom je výrazne vyššia úroveň spoločenskej produktivity práce (hrubý domáci produkt, na 1 obyvateľa) v západoeurópskych zemiach a značné rozdiely v príjmovej a výdajovej štruktúre domácností. Čo sa týka západných krajín je pravda, že majú vyššie náklady na bývanie, ale nižší podiel výdajov v spotrebnom koši. Z tohto vyplývajú dané rozdiely medzi príjmovou úrovňou, úrovňou minimálnej mzda životným minimom jednotlivca a viacčlenných rodín.
Čo sa týka Českej republiky zvýšením minimálnej mzdy došlo k obnoveniu a posilneniu motivačnej funkcie. Hlavným cieľom tohto opatrenia je predovšetkým zaistiť, aby sa ľuďom vyplatilo pracovať a nie poberať sociálne dávky.
Nedostatočný rozdiel medzi príjmami pracujúcich osôb a osôb ekonomicky neaktívnych neposkytuje ľuďom dostatočný stimul, aby prestali poberať podporu a hľadali si prácu. Pokiaľ neexistuje dostatočný odstup medzi oficiálnym príjmovým minimom a úrovňou nízkych, resp. priemerných miezd, dôjde k výraznej pracovnej demotivácii a nezanedbateľná časť obyvateľstva upadne do tzv. „pasce chudoby“ , kde poberanie sociálnych dávok je výhodnejšie ako pracovná aktivita a vzniká tendencia k sociálnemu parazitizmu.
3.7 Vzťah minimálnej mzdy a priemernej mzdy
V rokoch 1990-1991 reálna úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve výrazne poklesla. Od roku 1992 rástla kúpna sila priemernej mzdy dynamicky až do roku 1996. V tomto roku bola dosiahnutá úroveň hrubej reálnej mzdy z obdobia pred transformáciou. Bolo to viditeľné hlavne pri zvýšení náročnosti ekonomického prostredia a s tým súvisiaci pokles ekonomiky a trvajúca reštrikcia mzdového vývoja vo sfére rozpočtu.