Vývoj v rokoch 2003 - 2005

Rok 2003 bol pre Ruskú ekonomiku jedným z najlepších od začiatku ekonomických reforiem a znamenal obrat po miernom poklese z rokov 2001 a 2002. Pokračoval rast prakticky všetkých základných ukazovateľov ekonomiky a vo väčšine ukazovateľov bol rast rýchlejší ako v roku 2002.

Podľa Country Economic Memorandum vydaného Svetovou bankou, sa na konci roku 2003 Rusko ocitlo vo výbornej makroekonomickej situácii. Ekonomika rástla

kumulatívne o 38 %¹⁷ v období od roku 1998 do konca roku 2003. Inflácia sa postupne znižovala a v roku 2003 dosiahla 12 %. Makroekonomické účty boli v čiernych číslach a federálny rozpočet bol v prebytku už štvrtý rok za sebou. Prebytok bežného účtu v roku 2003 bol 8,1 % a rezervy sa ocitli v rekordnej výške 86 mld. USD vo februári roku 2004.

Hrubý domáci produkt rástol tempom o viac než 7 %¹⁸ a taktiež o takmer 9 % vzrástol objem priemyselnej výroby. Viditeľne sa zvýšila investičná aktivita v ekonomike, vrátane zahraničných investícií. Rast investícií v roku 2003 bol 12,5 %, oproti 2,6 % v roku 2002. Priame zahraničné investície do ekonomiky RF vzrástli v porovnaní s rokom 2002 o 77,3 %. Pokračoval rast reálnych príjmov obyvateľstva a taktiež spotreba tovarov a služieb obyvateľstvom, pričom bol tento rast vyšší ako dynamika rastu HDP. Po prvýkrát za posledné roky bol rast produktivity práce v priemysle vyšší ako rast priemernej mesačnej mzdy. Pokračoval rast reálnych príjmov obyvateľstva, v roku 2003 to bolo pri porovnaní s rokom 2002 o 14,5 %. V roku 2003 vzrástli spotrebné ceny o 12 %. Zníženie tempa inflácie bolo spôsobené predovšetkým významným spomalením rýchlosti obratu hotovosti, spojeného s prechodom dopytu obyvateľstva z dolárov na ruble, miernym rastom cien na importné tovary v podmienkach posilovania rubľa, zdržanlivou rozpočtovou politikou a taktiež rastom zlato-valutových rezerv centrálnej banky RF.

Ku koncu roku 2003 sa v Rusku konali parlamentné voľby, ktoré zo ziskom takmer 37 % vyhrala strana Jednotné Rusko podporujúca prezidenta Putina. Na druhom strane sa umiestnila Komunistická strana, ktorá po víťazstve z roku 1999 zaznamenala výrazný prepad (12 % voličov). Tesne za ňou skončila nacionalistická Liberálno-demokratická strana Vladimíra Žirinovského. Ani tieto voľby sa nevyhli kritike zahraničných pozorovateľov.

Rok 2004 len potvrdil trend silnejšieho rastu z roku 2003 a celkového rastu ekonomiky nasledujúceho po finančnej kríze. Rast v týchto šiestich rokoch bol priemerne 6,5¹⁹ % za rok. Od finančnej krízy sa zlepšila aj finančná pozícia Ruska a jeho zahraničný dlh klesol z 90 % HDP na 28 % HDP. Vysoké príjmy z exportov ropy umožnili zvýšiť zahraničné rezervy z 12 mld. USD na 120 mld. USD.

Rok 2004 bol teda pokračovaním priaznivého vývoja v roku 2003. Rast HDP dosiahol 7,1 % (v roku 2003 7,3 %), ale aj tak nedosiahol tempa rastu väčšiny krajín SNŠ.

Navzdory tvrdej fiškálnej a finančnej politike a spevneniu rubľa bola odhadovaná inflácia 10

% prekročená a dosiahla úrovne 11,7 %, hlavne kvôli rastu cien palív, surovín

17 Údaje v odstavci podľa [27.]

18Číselné údaje za rok 2003 [18.]

19Číselné údaje za rok 2004 [21.]

a poľnohospodárskych produktov. Priame zahraničné investície dosiahli 11, 7 mld. USD, teda o 40 % viac ako v roku 2003. Priemerná mzda v reálnom vyjadrení vzrástla v roku 2004 o 8,2 %.

Celá polovica rastu HDP pripadla na priaznivé ceny ropy, plynu a kovov, ktoré sú hlavnými exportnými komoditami Ruska. Rástol aj spotrebiteľský a investičný dopyt.

Paradoxne však až dve tretiny rastu dopytu boli pokryté vďaka dovozom. Príčinou tohto javu je nízka konkurencieschopnosť domáceho tovaru. Dôležitým faktorom rastu vnútorného dopytu bol rastúci trh služieb a spotrebiteľského tovaru. Čo sa týka investičného dopytu, ten sa na rozdiel od spotrebiteľského znížil (z 12,5 % v roku 2003 na 10,9 % v roku 2004).

Reálne príjmy do štátneho rozpočtu značne presiahli plánované hodnoty. Štátny dlh bol umorovaný v predpokladaných objemoch, politika prebytkového rozpočtu (4 % HDP) zaistila sterilizáciu časti prebytku finančných zdrojov v tzv. Stabilizačnom fonde (20 mld.

USD). Rusko už piatym rokom hospodárilo s prebytkovým rozpočtom. Od 1. januára 2004 bol vytvorený Stabilizačný fond tvorený z príjmov, ktoré štát získava z ceny ropy presahujúcej 21 USD za barel. Cieľom fondu je podpora budúcich rozpočtov v období prípadných nízkych cien ropy. Proficitná politika dokázala zaistiť finančnú stabilitu.

Na konci roku 2004 valutové rezervy Centrálnej Banky Ruska presiahli hodnotu 124 mld. USD, čo znamenalo ich nárast o 70 % v porovnaní s rokom 2003. Rezervy tak prekonali objem ruského zahraničného dlhu.

Rast priemyslovej výroby predstavoval v roku 2004 8, 9 %. Najvyšším tempom sa rozvíjalo strojárstvo a spracovanie kovov (11,7 %), chemický a petrochemický priemysel (7,4 %), palivá (7,1 %), priemysel stavebných hmôt (5,3 %) a hutníctvo železa a ocele (5

%). Najhoršie sa rozvíjal ľahký priemysel (- 7,5 %).

Produktivita práce sa v priebehu roku 2004 zvýšila o 10,8 % a jej rast tak predstihol nárast objemu priemyslovej výroby. Podiel stratových veľkých a stredných podnikov sa znížil z 43,8 % na 40,4 %. Zvýšil sa podiel PZI plynúcich do budovania priemyslu (48 % v roku 2003, 73 % v roku 2004).

V porovnaní s rokom 2003 sa tiež zvýšila stavebná výroba, a to o 10,1 %.

Poľnohospodárska výroba zaznamenala v porovnaní s rokom 2003 nárast o 1,6 %. Tento nízky nárast bol spôsobený znížením produkcie v sektore živočíšnej výroby a niektorých rastlinných komodít. Príčinou znižovania stavu hospodárskych zvierat je nedostatok krmív a stratovosť živočíšnej výroby.

Oproti roku 2003 sa zvýšil aj objem poskytnutých služieb o 7 %. Podiel výdajov na služby v spotrebiteľských výdajoch obyvateľstva činil 16,4 %.

V prvých troch kvartáloch roku 2005 spomalil podľa očakávaní rast reálneho HDP na 5,9 %²⁰. Bol to hlavne výsledok postupného spomaľovania rastu investícií a tiež spomalenie rastu exportu. Stále dôležitejšiu úlohu v zabezpečovaní rastu tak zohráva domáci dopyt. Rast spotreby je udržiavaný zvyšujúcimi sa reálnymi príjmami a prudkým vzrastom spotrebiteľských úverov, ktorý podľa odhadov tvorí jednu tretinu rastu súkromnej spotreby za obdobie január až september roku 2005. Reálne posilňovanie rubľa (okolo 7,3 % za obdobie január až september 2005) eliminovalo konkurenčnú výhodu ruských výrobcov získanú devalváciou v roku 1998 a nedostatok dostatočných investícií viedol ku znížení kapacity v niektorých sektoroch.

Na strane výroby je badateľný pokles, hlavne v oblasti spracovateľského priemyslu a ťažby prírodných zdrojov. Spomalilo sa aj stavebníctvo, ale v posledných mesiacoch začalo opäť silne rásť. Spomalenie v investíciách do ropného priemyslu sa odrazilo v pomalom (stagnujúcom) raste ropného výstupu a exportu. Naproti tomu, sektor služieb mohutne rastie, aj na pozadí silne rastúceho domáceho dopytu. Rast domáceho dopytu ale ovplyvňuje aj rast spotrebiteľských cien a tým pádom aj infláciu a už teraz je zrejmé, že prekročí odhady pre rok 2005. Je možné, že inflácia bude podobná koncoročnej inflácii z roku 2004.

Tabuľka č. 1: Základné makroekonomické ukazovatele

Rok 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Rast reálneho HDP, % -3,6 1,4 -5,3 6,4 10,0 5,1 4,7 7,3 7,1 6,2^a Priemyselná produkcia, % -4,5 2,0 -5,2 11,0 11,9 2,9 3,1 8,9 7,3 4,0^b Inflácia (CPI), 12 mesiacov, % 22,0 11,0 84,5 36,6 20,1 18,8 15,1 12,0 11,7 10,2^b Nezamestnanosť, % 9,3 9,0 13,2 12,4 9,9 8,7 9,0 8,7 7,6 7,8^c Export tovarov (mld. USD) 89,7 86,9 74,4 75,6 105 101,9 107,3 135,9 183,5 220,1^b Import tovarov (mld. USD) 68,1 72,0 58,0 39,5 44,9 53,8 61,0 76,1 96,3 111,1^b Obchodná bilancia 21,6 14,9 16,4 36,1 60,1 48,1 46,3 59,8 87,2 109 Bežný účet (% z HDP) - - - 0,7 11,6 17,2 10,9 9 8,2 10,3 11,9 Bežný účet (mld. USD) 10,8 -0,1 0,2 24,6 46,8 33,9 29,1 35,4 58,6 62,9^a Zdroj: OECD, Czechtrade, CBR, BOF

Poznámky: a - obdobie 1-9/2005, b – obdobie 1-11/2005, c – 11/2005

20Číselné údaje za rok 2005 [15.]