Zahrani č ný obchod

Rusko exportuje predovšetkým základné suroviny a to hlavne ropu a zemný plyn.

Dováža najmä stroje a dopravné prostriedky, spotrebné výrobky, lieky, mäso, cukor a polohotové kovové výrobky. Stroje a dopravné prostriedky tvoria 40 % importu, poľnohospodárske a potravinárske výrobky 20 %²¹. Ďalšou dôležitou skupinou sú chemikálie a farmaceutické výrobky.

V posledných rokoch zaznamenáva Ruská Federácia výrazné obchodné prebytky.

Prebytky bežného účtu idú poväčšine na vrub devalvovanému rubľu po roku 1998 a vysokým cenám za ruský export surovín v rokoch 1999 – 2000.

Najväčším obchodným partnerom Ruska je Európska únia, významné sú aj regióny SVE a východnej Ázie, tie hlavne ako ciele ruských exportov. Tieto trendy sú v posledných rokoch pomerne stabilné.

Skutočnosť, že EU aj USA udelili Rusku status „tržnej ekonomiky“, má pozitívny vplyv na ruských exportérov a tiež znamená symbolické schválenie ruských reforiem Západom.

Súčasná ruská administratíva dáva vysokú prioritu vzrastajúcej úlohe zahraničného obchodu v ekonomike a snaží sa o vstup do WTO. Hoci Rusko podalo prihlášku už v roku 1993, otázka prístupu sa stala jedným z hlavných politických cieľov a diskutovanou otázkou až po zvolení Vladimíra Putina prezidentom. Výhľady na prijatie Ruska za člena WTO sa zlepšili s bližšími politickými vzťahmi medzi Ruskom a Západom, hlavne v kontexte spojenej snahy bojovať proti terorizmu. Možný vstup do WTO je významným vonkajším motorom pre domáce reformy. Rusko prijíma zákony v oblasti colných predpisov, štandardov, certifikácie a ochrany práv duševného vlastníctva. Tieto zákony sú potrebné na zosúladenie ruskej legislatívy s požiadavkami WTO a mali by pomôcť zlepšeniu investičnej klímy. V rokovaniach s WTO sa však stále vyskytujú oblasti nesúhlasu. Ide najmä o námietky proti poskytovaniu subvencovaných cien energií ruským domácim výrobcom, čím títo získavajú konkurenčnú výhodu. Ďalším problémom je ruský odpor voči skorej liberalizácii sektoru finančných služieb, hoci v sektore poisťovníctva bol dosiahnutý pokrok a v rokoch 2004 a 2005 boli schválené liberálnejšie zákony. Ďalším problémom je nedostatočná ochrana duševných práv a pirátstvo.

Členstvo vo WTO by mohlo významne podporiť atraktivitu Ruska pre obchod a investície zo strany zahraničných spoločností, ako sa to stalo v prípade Číny.

21Číselné údaje podľa [17.]

Pri skúmaní zahraničného obchodu od roku 1998 je možné zistiť, že v celom postkrízovom období nedoznal prakticky žiadnych zmien. Ruskej komoditnej štruktúre exportu ako predtým, tak aj v súčasnosti, stále dominujú suroviny a základné tovary, ktoré tvoria viac než tri štvrtiny exportov. Viac ako polovica exportov sú palivá, len ropný sektor samotný tvorí okolo 40 %²². Rusko ako veľký exportér surovín benefitovalo z priaznivých zmenných relácií od roku 2000. Objemy exportov sa zvýšili zhruba o 30 % počas rokov 2000 až 2003. Tento nárast bol prevažne poháňaný ropným sektorom, ktorý zvýšil objemy exportu o viac než 60 %. Ostatné dôležité exportné odvetvia (železné a neželezné kovy, strojárstvo) prispeli k exportnému rastu len malou mierou, ich exportné objemy sa zvýšili v tomto období v rozmedzí 10-15 % a objemy exportu v plynárenskom sektore dokonca značne klesli.

Objemy importu sa zvyšovali priemerne o 21 %²³ ročne v období od roku 2000-2003.

Silné ceny ropy a prudko vzrastajúce objemy exportu ropy boli podstatné pre udržovanie bežného účtu v prebytku. Úroveň importov bola a je stále značne pod úrovňou exportov. Ak však chce Rusko udržať udržateľnú vonkajšiu rovnováhu miery rastu exportu a importu by sa mali v budúcich rokoch približovať.

V roku 2003 vzrástol export RF oproti roku 2002 o 25,3 %²⁴. Rast exportu v jeho hodnotovom vyjadrení bol daný predovšetkým rastom jeho fyzického objemu ako aj vplyvom priaznivej cenovej konjunktúry na svetových trhoch energií a kovov.

Vysokou dynamikou rastu bol charakterizovaný aj vývoj importu, ktorý vzrástol oproti roku 2002 o 22,7 %. Aj ten bol podmienený v prevažnej miere rastom jeho fyzických objemov. Podiel importu tovarov maloobchodného charakteru sa prakticky stabilizoval.

V komoditnej štruktúre importu prevládali predovšetkým stroje, zariadenia a dopravné prostriedky, ktorých podiel na celkovom importe dosiahol 36,3 % a oproti roku 2002 zvýšenie o 0,2 %. Dovoz potravín a surovín na ich výrobu s podielom 21,3 % importu sa znížil o 1,1 %.

Celkove možno konštatovať, že dynamický rast importu v roku 2003 bol v prevažnej miere podmienený rastom príjmov obyvateľstva a podnikov, ako aj posilnením rubľa – jeho reálny kurz sa posilnil o 4,1 %. Negatívny vplyv posilnenia rubľa na konkurenčnú schopnosť ruských tovarov pred dovážanými značne zmiernil jeho priaznivý

22 Tento a nasledujúce číselné údaje [11.]

23 [12.]

24Číselné údaje za rok 2003 podľa [18.]

vývoj k euro – reálne zníženie kurzu rubľa voči euro bolo o 1,6 % čo sa značne pozitívne prejavilo na dovoze z krajín EÚ, ktorý predstavuje až 2/3 celkového dovozu RF.

V roku 2004 bol v zahraničnom obchode Ruskej Federácie zaznamenaný rekordný rast obchodného obratu za posledných 10 rokov, hlavne vďaka priaznivej konjunktúre svetových cien surovín (ropa, plyn, farebné kovy,...) silnejúcemu rubľu a rastúcemu vnútornému investičnému a spotrebnému dopytu.

Svetové ceny komodít, ktoré sú hlavnými položkami ruského exportu, vzrástli v roku 2004 v medziročnom zrovnaní v priemere o 20 %²⁵. U neenergetických komodít to bol rast o 19 %, u farebných kovov dokonca a 30 %. Tempo rastu obratu zahraničného obchodu bolo niekoľkonásobne vyššie než tempo hospodárskeho rastu zeme (obrat zahraničného obchodu sa medziročne zvýšil o 32,5 %, HDP o 7,1 %). Ruský vývoz vzrástol medziročne o 35,8 % a dovoz o 31,8 %. Vývoz v roku 2004 zaznamenal rekordný rast a to ako hodnotového tak aj fyzického objemu. Výrazne sa zvýšili objemy vývozu ropy, benzínu, zemného plynu, hliníka, nikla, kovov, chemických surovín a minerálnych hnojív.

Zaznamenaný bol pokles vývozu strojov, zariadení a dopravných prostriedkov.

Komoditná štruktúra zahraničného obchodu Ruska sa teda nedočkala zásadných zmien. V ruskom vývoze tradične dominovali suroviny a to ropa, palivá a zemný plyn (54,6

% vývozu)²⁶. Ďalšie významné exportné položky tvorili kovy (15,8 % vývozu), stroje a strojné zariadenia (6,8 %) a chemikálie (6 %). Vývoz určitých priemyslových výrobkov bol ako po iné roky limitovaný pretrvávajúcou nižšou kvalitou a nedostatočnou technickou úrovňou podmienenou zastaranými technologickými postupmi vo výrobe.

Čo do objemu vývozu bolo Rusko v roku 2004 pätnástym²⁷ najväčším vývozcom na svete (v roku 2003 to bolo miesto 17.) s podielom 1,8 % na svetovom exporte. V importe sa Rusko umiestnilo na 23. priečke s podielom 1 %.

V dovoze tvorili najväčšie položky stroje a dopravné zariadenia (27,6 %)²⁸, potraviny, nápoje a poľnohospodárske výrobky (12,3 %), chemikálie (11 %) a kovy (4,9 %).

Hlavnými faktormi rastu dovozu v roku 2004 boli výsledkom vzrastajúcich reálnych príjmov, reálneho zhodnocovania rubľa, zvýšený vnútorný dopyt a tiež i rast svetových cien niektorých komodít.

Dosiahnutým obratom zahraničného obchodu sa RF zaradila do prvej svetovej dvadsiatky.

25 Tento a nasledujúce číselné údaje [21.]

26 Tento a nasledujúce číselné údaje [26.]

27 Tento a nasledujúce číselné údaje [17.]

28 Tento a nasledujúce číselné údaje [26.]

V súvislosti z rozšírením EU o 10 nových členov doznala teritoriálna štruktúra

Predbežné údaje Centrálnej banky Ruska pre prvých deväť mesiacov roku 2005 ukazujú nárast prebytku bežného účtu. Postarali sa o to hlavne vysoké ceny ropy. Rast exportu bol teda rýchlejší ako rast importu napriek tomu, že import prudko rástol najmä vďaka živému rastu domáceho dopytu a reálnemu zhodnocovaniu rubľa.