SCMi – vnímanie schopnosti cieľového miesta uspokojiť potreby potenciálnych návštevníkov pre kritérium i,
n – počet kritérií.
Keďže výsledkom je absolútne číslo, ktoré by malo vypovedaciu schop- nosť len pri porovnaní atraktívnosti Slovenska, resp. Českej republiky s ďalšími cieľovými krajinami cestovného ruchu, bolo potrebné navrhnúť ukazovateľ úrovne atraktívnosti podľa perceptívneho prístupu úap:
n
Acm= ∑(Vi. SCMI)
i=1 (7)
kde úapje úroveň atraktívnosti cieľového miesta podľa perceptívneho prístupu, Acm– atraktívnosť cieľového miesta vypočítaná podľa vzorca 6,
Acm* – ideálna atraktívnosť cieľového miesta vypočítaná ako súčin váh kritérií Vi a maximálnej hodnoty na zvolenej stupnici hodnotenia vnímanej schopnosti cie- ľového miesta uspokojiť potreby potenciálnych návštevníkov pre kritérium i.
Ide o percentuálne vyjadrenie toho, do akej miery zodpovedá atraktív- nosť daného cieľového miesta cestovného ruchu hypotetickému hodnote- niu ideálneho cieľového miesta pre vybranú skupinu respondentov (pri zachovaní jednotlivých váh kritérií). Ak sa bodové hodnotenie na stupni- ci 1 – 5 prepočíta na percentuálne hodnotenie, potom je možné hodnoty ukazovateľa úrovne atraktívnosti cieľového miesta na základe perceptív- neho prístupu interpretovať podľa tabuľky 2.
Pri spracovaní získaných dát sa použili matematicko-štatistické metó- dy s využitím tabuľkového procesora Excel a softvéru SPSS. V stati sa vy- užili aj viaceré teoretické metódy vedeckej práce – obsahovo kauzálna ana- lýza, analýza a syntéza, indukcia a dedukcia, analógia a komparácia, abstrakcia a generalizácia.
4. Komparácia atraktívnosti Slovenska a Českej republiky
aj krajín Vyšehradskej štvorky bola hustota verejnosti prístupných uby- tovacích zariadení v Českej republike výrazne väčšia.
V sledovanom období bola teda Česká republika ako cieľové miesto ces- tovného ruchu podľa geografického prístupu vyjadrenom ukazovateľom úag1veľmi silno atraktívna, v prípade Slovenska je možné hovoriť o silnej atraktívnosti (tabuľka 4). Kým však atraktívnosť Českej republiky podľa daného ukazovateľa mala klesajúci trend, na Slovensku sa zvyšovala.
V sledovanom období bolo na každých 100 km2územia Slovenska lo- kalizovaných v priemere 320,2 stálych miest vo verejnosti prístupných ubytovacích zariadeniach, v Českej republike sa ich nachádzalo 562,9.
Hustota stálych miest vo verejnosti prístupných ubytovacích zariadeniach v Českej republike bola teda výrazne väčšia. Napriek tomu priemerná úro- veň atraktívnosti Slovenska aj Českej republiky podľa geografického prí- stupu úag2, ktorý je relevantnejší ukazovateľ ako úag1, dosiahla v rokoch 2000 až 2008 hodnotu zodpovedajúcu veľmi silnej atraktívnosti podľa geo- grafického prístupu (tabuľka 4). Atraktívnosť obidvoch krajín v sledova- nom období mierne vzrástla.
4.2 Atraktívnosť hodnotená podľa ekonomického prístupu
Návštevníci z frankofónnych krajín v rokoch 2000 až 2008 tvorili me- nej ako 4 % –ný podiel na zahraničnej návštevnosti Slovenska, v Českej republike ich podiel predstavoval viac ako 6 %. V sledovanom období sa v slovenských ubytovacích zariadeniach ubytovalo v priemere 56 394 ná- vštevníkov z frankofónnych štátov ročne, v Českej republike ich bolo až šesťkrát viac. Rozdiel v návštevnosti je zrejmý aj po prepočte na veľkosť územia. Kým na 100 km2územia Slovenska pripadlo v sledovanom obdo- bí v priemere 115 obyvateľov frankofónnych štátov ročne, v Českej repu- blike ich bolo až 458. Ich počet pritom v rokoch 2000 až 2008 vzrástol na Slovensku o viac ako 120 %, v Českej republike len o necelých 40 %.
Počas deviatich rokov uskutočnili návštevníci z Belgicka, Francúzska, Luxemburska a Švajčiarska na Slovensku v priemere 130 596 prenoco- vaní ročne (358 denne), v Českej republike 963 231 prenocovaní ročne (2 639 denne). Na Slovensku strávili v priemere 3,3 dni, v Českej republi- ke pobudli o čosi dlhšie – 3,7 dni, čo je v obidvoch prípadoch menej ako priemerná dĺžka pobytu zahraničných návštevníkov. V priemere najviac pobytových dní strávili v slovenských i českých ubytovacích zariadeniach Belgičania, najmenej Francúzi. Priemerná dĺžka pobytu návštevníkov z frankofónnych krajín sa pritom znižovala.
Ak sa berie do úvahy veľkosť vysielajúcich štátov, potom je možné kon- štatovať, že v rokoch 2000 až 2008 bolo Slovensko atraktívne len pre 0,07 % obyvateľov frankofónnych štátov, ktorí ho v priemere ročne na- vštívili, Českú republiku v priemere ročne navštívilo 0,45 % populácie frankofónnych štátov. Slovensko i Česká republika ako cieľové miesta bo- li podľa ekonomického prístupu vyjadrenom ukazovateľom ka1v sledova- nom období pre frankofónne štáty veľmi neatraktívne. Atraktívnosť
Českej republiky sa však líšila v závislosti od vysielajúcich štátov. Pre Bel- gicko, Luxembursko a Švajčiarsko bola neatraktívna, pre Francúzov veľ- mi neatraktívna. Veľmi nízku príťažlivosť obidvoch krajín pre obyvateľov frankofónnych štátov podľa ekonomického prístupu potvrdili aj hodnoty koeficienta ka2, podľa ktorých len 0,16 % obyvateľov frankofónnych štá- tov uskutočnilo na Slovensku v sledovanom období v priemere ročne jed- no prenocovanie, v Českej republike išlo o 1,19 % (tabuľka 4). Práve tak ako na základe hodnôt ka1, aj podľa ka2boli pritom Slovensko aj Česká republika relatívne najpríťažlivejšie pre obyvateľov Švajčiarska, najmenej atraktívne boli pre Francúzov.
4.3 Atraktívnosť hodnotená podľa prezentačného prístupu
Z prezentačného hľadiska je Slovensko v tlačených propagačných ma- teriáloch, knižných turistických sprievodcoch a na webových stránkach vykreslené ako cieľové miesto cestovného ruchu, ktoré najlepšie uspoko- juje potreby potenciálnych návštevníkov z frankofónnych štátov súvisia- ce s jeho primárnou ponukou (najmä s tradičným spôsobom života miest- nych obyvateľov, architektonickými pamiatkami a prírodnými krásami) a naopak, najmenej zodpovedá ich požiadavkám na spoločenské predpo- klady cieľového miesta cestovného ruchu. Podobne je prezentovaná aj Česká republika, pričom vybraní nositelia informácií o nej zdôrazňujú naj- mä hodnotu architektonických pamiatok, kultúrnych osvetových zaria- dení a organizovaných podujatí. Najpozitívnejšie informácie o ponuke ces- tovného ruchu obidvoch krajín šíria propagačné materiály národných marketingových organizácií, menej kladne o nich informujú knižní turis- tickí sprievodcovia a webové stránky.
Úroveň atraktívnosti Slovenska ako cieľovej krajiny pre návštevníkov z frankofónnych štátov podľa prezentačného prístupu úaPZdosiahla v po- rovnaní s hodnotením atraktívnosti prezentácie ideálnej cieľovej krajiny priemernú hodnotu 62,4 %, úroveň atraktívnosti Českej republiky hod- notu 73 %. Slovensko je teda podľa prezentačného prístupu pre franko- fónne štáty málo atraktívne, Česká republika silno atraktívna (tabuľka 4).
Dôvodom malej atraktívnosti Slovenska je pritom predovšetkým nízka do- stupnosť tlačených propagačných materiálov. Slovenská agentúra pre ces- tovný ruch na rozdiel od Českej centrály cestovného ruchu nemá ani v jed- nej z frankofónnych krajín zriadené zahraničné zastúpenie, ktoré by zabezpečovalo a koordinovalo distribúciu propagačných materiálov.
4.4 Atraktívnosť hodnotená podľa perceptívneho prístupu
Výsledky hodnotenia atraktívnosti podľa perceptívneho prístupu po- ukazujú na to, že Slovensko zodpovedá hypotetickému hodnoteniu ideál- neho cieľového miesta cestovného ruchu pre obyvateľov frankofónnych krajín len na 57,1 %, Česká republika na 61,1 %. Atraktívnosť obidvoch krajín pre frankofónne štáty je možné teda hodnotiť ako malú (tabuľka 4).
Preferenciám a požiadavkám frankofónneho trhu na ideálnu cieľovú kra- jinu podľa vybranej skupiny respondentov najviac zodpovedá poloha hod- notených krajín, za ktorou nasleduje ich primárna ponuka, spoločenské predpoklady a sekundárna ponuka. Ak analyzujeme jednotlivé hodnotené atribúty krajín, potom je podľa respondentov pre potenciálnych franko- fónnych návštevníkov na Slovensku relatívne najpríťažlivejšie jeho životné prostredie, dopravná dostupnosť a blízkosť iných cieľových krajín. Res- pondenti ich ocenili ako „málo atraktívne“. Najlepšie hodnotenými atri- bútmi Českej republiky ako cieľovej krajiny cestovného ruchu pre franko- fónny trh sú jej architektonické pamiatky, história a dopravná dostupnosť, ktoré boli ocenené ako silno príťažlivé. Naopak, na poslednom mieste sa umiestnila schopnosť obyvateľov Českej republiky komunikovať s ná- vštevníkmi vo francúzskom jazyku, v prípade Slovenska išlo o dostupnosť informácií o Slovensku. Respondenti z výskumnej skupiny nevedia o tom, žeby Slovensko ako cieľová krajina cestovného ruchu vyvíjalo na franko- fónnom trhu aktivity zamerané na propagáciu, ponuka cestovného ruchu Slovenska je preto pre obyvateľov frankofónnych štátov podľa nich nezná- ma. Pokiaľ ide o Českú republiku, tá v nich evokuje predovšetkým hlavné mesto Prahu, zvyšok krajiny je pre európsky frankofónny trh neznámy.
4.5 Viacrozmerné zhodnotenie atraktívnosti
Atraktívnosť Slovenska a Českej republiky hodnotená z hľadiska do- pytu európskeho frankofónneho trhu (podľa ekonomického, resp. percep- tívneho prístupu) nezodpovedá ich atraktívnosti z hľadiska ponuky ces-
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Tabuľka 4 Porovnanie atraktívnosti Slovenska a Českej republiky podľa
geografického, ekonomického, prezentačného a perceptívneho prístupu.
Prístupy Uka- Hodnoty v % a ich interpretácia
ku skúmaniu zova- Slovensko Česká republika
atraktívnosti tele
geografický úag1 88,44 silná atraktívnosť 198,14 veľmi silná atraktívnosť
úag2 90,04 veľmi silná 153,30 veľmi silná
atraktívnosť atraktívnosť
ka1 0,07 veľká 0,45 veľká
neatraktívnosť neatraktívnosť
ekonomický ka2 0,16 veľká 1,19 veľká
neatraktívnosť neatraktívnosť
prezentačný úaPZ 62,37 malá 73,04 silná
atraktívnosť atraktívnosť
perceptívny úaP 57,13 malá 61,09 malá
atraktívnosť atraktívnosť
tovného ruchu (podľa geografického, resp. prezentačného prístupu). At- raktívnosť Slovenska je pritom z hľadiska ponuky (na základe geografic- kého a prezentačného prístupu) i dopytu (na základe ekonomického a per- ceptívneho prístupu), objektívneho hodnotenia (podľa geografického a ekonomického prístupu) aj subjektívneho hodnotenia (podľa prezentač- ného a perceptívneho prístupu) pre vybraný trh mierne nižšia ako atrak- tívnosť Českej republiky (tabuľka 4).
5. Úskalia použitej metodiky hodnotenia atraktívnosti