• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Róbert Borbély

In document DIDAKTICKÉ STUDIE (Stránka 178-183)

BARIAKOVÁ, Z. – GÁLISOVÁ, A. – VANČÍKOVÁ, K., Jazykové a literárne hry pre 1. a 2. stupeň základnej školy. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 2012. 110 s. ISBN 978- 80-557-0415-9 a ISBN 978-80-557-0416-6 (Zásobník hier).

Škola hrou alebo komunikačne a zážitkovo vo

práce sa štruktúruje v troch základných kapitolách. Prehľadovo sú naznačené a zo- sumarizované najzásadnejšie východiská problematiky – postavenie, charakter, funkcie, ciele, aspekty či využitie hrového materiálu v komunikačne zameranom školskom vzdelávaní na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Prvá kapitola na- vodzuje aktuálnu pozíciu školy v postmodernej dobe vzhľadom na stupňujúce sa globalizačné tendencie – neraz spájané s krízou hodnôt, identity, ale ako správne podotýkajú autorky, aj s krízou výchovy a vzdelávania. Za jej hlavné symptómy považujú merkantilizáciu, ekonomizáciu a komercionalizáciu edukácie. Veľmi trefne pomenúvajú aj často prehliadaný problém nadmerného glorifikovania a preceňo- vania informačno-komunikačných technológií v súčasnom školstve, ktorý sa stáva pôvodcom fragmentárnosti, dočasnosti nadobudnutých vedomostí a poznatkov, ako aj depersonalizácie ľudskej osobnosti. Zužovanie hry len na jej zábavnú, resp.

relaxačnú funkciu u niektorých pedagógov či nebodaj odborníkov, považujeme rozhodne za defektný jav, pozitívne preto hodnotíme autorské vyrovnávanie sa i s týmito možnými interpretáciami. Ďalšia časť o literárnom vzdelávaní v úvode stručne syntetizuje a analyzuje známe (neblahé) výsledky monitoringu (najmä) žiakov strednej Európy (ich čitateľskej gramotnosti) v rámci medzinárodného výskumu výsledkov vzdelávania Programme for International Student Assessment (PISA) v krajinách OECD. Kŕčovité upínanie sa na jeho nie vždy reálne a adekvátne rezultáty a s tým spojená letargia či pesimizmus sa tvorcom publikácie javia ako neproduktívne. Pragmatické riešenie vidia v dlhoočakávanej a ozajstnej (zásadnej), nielen „fingovanej“, reforme školstva v znamení návratu k jeho existenciálnemu charakteru. Od všeobecných otázok a problémov našej školy sa konečne dostáva- me k podstate – vzťahu kreativity, hry a literárnej výchovy. Nevyhnutným pred- pokladom a stimulom rozvoja čitateľskej gramotnosti a zvyšovania záujmu žiakov o čitateľstvo a literatúru sa v duchu predloženej práce stáva tvorivá a vynaliezavá učiteľská osobnosť v kooperácii s motivovanými, slobodne a kriticky zmýšľajúcimi učiacimi sa. Jednosmerná dominancia interpretácie literárnych textov a rozboru ich zložiek sa nevyhnutne ukazuje ako neprogresívna. Naopak, cieľavedomá, ve- kuprimeraná a nenásilná hra ako didaktický prostriedok má perspektívu (vzhľa- dom na silný sociálny, kultúrny, mravný, psychologický, výchovný aspekt) byť v te- jto súvislosti aktívnym a účinným zdrojom poznania a autentického prežívania, nie iba oddychu a zábavy. Tretia kapitola rieši komunikačný princíp vo vyučovaní v nadväznosti na jazykové didaktické hry. Ten autorky považujú za alfu a omegu komunikačne orientovaného vyučovania s úmyslom funkčného využitia jazyka a mimojazykových prostriedkov v životnej realite. Stotožňujú sa so známymi ná- zormi, ktoré hovoria o nekoncepčnom, resp. nefunkčnom uplatňovaní problemati- ky v školskom systéme. Príčiny vidia hlavne v chýbajúcej odbornej literatúre, resp.

v jej dostupnosti k bežnému učiteľovi (čitateľovi). Východiskom z tejto situácie tak

môže byť i ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov v rámci kontinuálneho vzdelávania. Pre plnohodnotné komunikačné vyučovanie stanovujú tri primárne predpoklady: nový typ učiteľa (v centre záujmu je žiak), transformácia tradičného modelu vyučovania (na humanisticko-tvorivý) a výber vhodných metód, diferenco- vané a individuálne rozdelenie úloh (na základe rozumovej a citovej úrovne žiakov).

Nakoniec sa opäť prehlbujú a do ďalších vzťahov zapájajú princípy a aspekty di- daktickej hry. Opodstatnenosť myšlienok výkladovej stati sa ďalej verifikuje a in- tenzifikuje v záverečnej štvrtej kapitole a v nasledujúcich prílohách (grafické zná- zornenie a fotografický materiál). Tu sú prezentované výsledky projektu (výskumu) k vytvoreniu a overeniu koncepcie jazykových a literárnych didaktických hier ako zážitkových metód pre 1. a 2. stupeň základnej školy (ZŠ). Ide o metodický a analy- tický komentár k tvorivej aplikácii hry v reálnych školských podmienkach. Prináša podnetné zistenia k preferencii kritérií na voľbu hry, čo sa môže stať veľmi prínos- ným pri zostavovaní a realizovaní didaktických herných aktivít a tým tak zvyšovať záujem o vzdelávanie.

Neoddeliteľným výstupom projektovej zložky, ako aj nevyhnutnou súčasťou celého monografického diela, je didaktická pomôcka vo forme CD-nosiča Zá- sobník hier, určená pre žiakov 3.–9. ročníka ZŠ. Učebný materiál obsahuje dva- násť prototypov hrových aktivít spolu s ďalšími možnými inštruktážnymi mo- difikáciami vrátane hracích plánov a kariet. Pri jeho kreovaní autorky tvorivo a prezieravo zohľadnili vlastné výskumné zistenia zo žiackej ankety na ôsmych vybraných slovenských školách v období rokov 2010–2011 (subjektívny význam hry, motivačné činitele pri voľbe hry, dôvody pre hru, záujem o hru, preferovaný charakter hry a jej prvky, emocionálne prežívanie hry etc.). Praktická realizácia herného súboru vyhovuje najmä podmienkam vo fixačných fázach bežnej vyučo- vacej jednotky pri upevňovaní a systematizovaní už nadobudnutých poznatkov s ohľadom na rozvoj zručností formujúcich kognitívnu a komunikačnú kompe- tenciu. Ponúkané aktivačné modely sú vždy vybavené nevyhnutnými sprievod- nými propozíciami (veková kategória, počet hráčov, odhadovaná časová dotá- cia, ciele, kľúčové slová, potrebný sprievodný materiál, stručný postup). Námety na zostavovanie jednotlivých úloh, ako sa dozvedáme už z úvodu, pochádzajú aj od študentov učiteľstva akademických predmetov z domácej pôdy autorského kolektívu (Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici). Toto vskutku zaujímavé prepo- jenie študenti (budúci učitelia, študujúci) – univerzitní pedagógovia (profesionáli, tvorcovia) s vyústením do polohy pedagógovia ZŠ (praktici) – žiaci primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania (učiaci sa) sa javí ako veľmi plodné. V cel- ku plasticky ilustruje príklad aktivizácie a motivácie študentov na konštruovaní vlastných produktov, ktoré sa po korekcii dostávajú do praxe a súčasne zaisťuje zvýšenú atraktivitu a primeranosť (vekovú, ideovú) samotného diela vzhľadom

na relatívne porovnateľný vzťah (generačná blízkosť, záujmy, skúsenosti) spolu- tvorcov a konečných prijímateľov.

Za najväčší prínos uvedeného diela považujeme konkrétne aplikačné možnos- ti hrového potenciálu vo vyučovaní materinského (cudzieho) jazyka a literárnej výchovy, pričom predpokladáme jeho tvorivé využitie a nasledovanie v reálnych školských podmienkach a v pedagogickej praxi. Kladne posudzujeme heuristický výskum na slovenských školách a zohľadnenie jeho výsledkov pri koncipovaní ďalších zložiek práce. Oceňujeme tiež existenciu vecného registra, ktorý v mno- hých podobných prácach neraz absentuje.

Sledovanému odbornému textu (v jeho teoreticko-metodologickej časti) mož- no z nášho pohľadu vytknúť azda len dve veci – nedostatočnú medzizložkovú, ale čiastočne aj (vlastnú) vnútornú, integráciu v usúvsťažnení s komunikačným princípom a aspektom tvorivosti (a to i napriek čiastočnému naznačeniu v 3.

kap. a vedomiu rozličnej odbornej profilácie jednotlivých autoriek); či letmé re- flektovanie takých javov, ktoré bezprostredne súvisia s technologickým vývojom (rôznymi modernými médiami), a ktoré sa dnes stále viac stávajú súčasťou nášho života (možnosti a využitie internetovej literatúry, intermediálne aktivity a pod.), čo sa prejavuje aj v praktickej časti publikácie (bez elementárneho zapojenia IKT, nemyslíme však predimenzovaného!).

Stanovené ciele a metódy autorky v deklarovanej kvalite splnili. Obsahové naplnenie predkladanej monografickej publikácie hodnotíme ako koncepčné, ponúkajúce seriózne metodologické riešenia, smerujúce k východiskám prag- matizmu (i vďaka prítomnosti priamych podnetov k vyučovaciemu procesu).

V kontexte uvedeného považujeme príručku Jazykové a literárne hry za solídny a fundovaný vklad do odbornej literatúry venujúcej sa didaktike hier a komuni- kačno-zážitkovému spôsobu výučby. Pevne veríme, že sa popri takých, doposiaľ vydaných vysokoškolských učebniciach, akými sú Učíme slovenčinu komunikačne a zážitkovo (Palenčárová – Kesselová – Kupcová, 2004), Rozvíjanie literárnej kul- túry žiakov (Obert, 2003) alebo Základy jazykového a literárneho vzdelávania I.

a II. (Ligoš, 2009) atp., stane vyhľadávaným a inšpiračným zdrojom pre skvalit- nenie vedeckej (didaktickej) a pedagogickej činnosti.

Mgr. Robert Borbély

katedra slovenského jazyka FHV UMB v Banské Bystrici robert.borbely@umb.sk

ZPRÁVY

In document DIDAKTICKÉ STUDIE (Stránka 178-183)