Analýza ponuky športových služieb vo vybraných lokalitách eskej a Slovenskej republiky Analysis of Sport Services in Selected Localities in Czech and Slovak Republic

VYSOKÁ ŠKOLA BAŇSKÁ – TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA EKONOMICKÁ FAKULTA

KATEDRA MANAGEMENTU

Analýza ponuky športových služieb vo vybraných lokalitách Českej a Slovenskej republiky

Analysis of Sport Services in Selected Localities in Czech and Slovak Republic

Študent: Bc. Peter Kaduch

Vedúci diplomovej práce: doc. RNDr. Irena Durdová, Ph.D.

Ostrava 2012

Čestné prehlásenie:

Miestoprísažne prehlasujem, že som celú prácu, vrátane všetkých príloh, vypracoval samostatne.

V Ostravě: ...

Bc. Kaduch Peter

Poďakovanie:

Moje poďakovanie patrí doc. RNDr. Irene Durdovej, Ph.D., za jej odbornú pomoc, cenné rady, konzultácie a čas venovaný na vypracovanie mojej diplomovej práce.

- 3 -

Obsah:

1 Úvod 5

2 Teoretický úvod do problematiky 6

Šport 6

Šport – súčasť telesnej kultúry 6

Význam rekreácie v športe 7

Životný štýl a zdravie 9

Voľný čas 11

Miesto športu vo voľnom čase 13

Športové služby vo voľnom čase 13

Miesto služieb v športovom odvetví 13

Formy a obsah športových služieb 14

Financovanie telesnej kultúry 16

Financovanie telesnej kultúry z verejných zdrojov 17

Financovanie telesnej kultúry zo súkromných zdrojov 19

Ďalšie možnosti financovania 21

Marketing 22

Športový marketing 22

Marketingový mix v športe 23

Organizovanie v športe 25

3 Metódy a techniky výskumu 28

SWOT analýza 28

Ostatné metódy a techniky výskumu 30

4 Analýza ponuky športových služieb vo vybraných lokalitách 31

Mesto Považská Bystrica 31

SWOT analýza športových služieb mesta Považská Bystrica 32 Ponuka športových služieb v meste Považská Bystrica 34

Krytá plaváreň 35

Zimný štadión 36

Letné kúpalisko 37

Mestská športová hala 39

Tenisový klub Spartak 39

Fitcentrum Relax klub Wellness 41

- 4 -

Mesto Uherské Hradiště 43

SWOT analýza športových služieb mesta Uherské Hradiště 44 Ponuka športových služieb v meste Uherské Hradiště 46

Vnútorný areál – Aquapark Uherské Hradiště 47

Zimný štadión 49

Letné kúpalisko – vonkajší areál Aquaparku Uherské Hradiště 50

Mestská športová hala 51

Fitcentrum klub Infitness 52

Tenisový klub Uherské Hradiště 53

4.7 Rozbor športových služieb v Považskej Bystrici a Uherskom Hradišti 55 5 Spokojnosť obyvateľov lokalít s ponukou športových služieb 56

Dotazníkové šetrenie 56

Rozhovory s relevantnými osobami oboch miest 66

Rozhovor s vedúcim ekonomického odboru z Mestského zastupiteľstva v PB 66 Rozhovor s riaditeľom Športovísk mesta Uherské Hradiště 67 6 Zhrnutie výsledkov šetrení, návrhy, odporúčania 70

7 Záver 74

Zoznam použitej literatúry 75

Zoznam skratiek 79

Prehlásenie o využití výsledkov diplomovej práce Zoznam príloh

Jednotlivé prílohy

- 5 -

1 Úvod

Súčasná doba je charakteristická rýchlosťou, napätím a stresom. Väčšina musí pracovať na maximum a skoro každý chce od života to najlepšie. Veľakrát ale spoločnosť zabúda na to, čo je potrebné pre to, aby sme zo seba spomínané maximum mohli vydať. Medzi tieto potreby patrí napríklad aj pravidelný pohyb, odpočinok, regenerácia a podobne. Uvedené aktivity môžeme zhrnúť do pojmu rekreačný šport, ktorý je možné vykonávať buď svojpomocne alebo pomocou využitia športových služieb a zariadení.

V mojej diplomovej práci sa budem zaoberať ponukou športových služieb, ktoré zvolené mestá poskytujú svojim obyvateľom, predovšetkým pre rekreačné účely. V práci som sa rozhodol zamerať na tie športové služby, ktoré ponúkajú obe mestá z toho dôvodu, aby boli získané výsledky porovnateľné.

Keďže žijem na Slovensku a krajinou, kde študujem je Česká Republika, rozhodol som sa spracovať diplomovú prácu na tému: „Analýza ponuky športových služieb vo vybraných lokalitách Českej a Slovenskej republiky“, v ktorej som sa zameral na mestá Považská Bystrica a Uherské Hradiště.

Túto tému som si zvolil, pretože šport a rekreácia sú mi veľmi blízke. Od detstva sa aktívne venujem futbalu a okrem neho mám rád takmer všetky formy pohybových aktivít. Ďalším dôvodom bola zvedavosť analyzovať svoje rodné mesto z hľadiska športového vyžitia a porovnať jeho plusy a mínusy s Uherským Hradišťom, ktoré má podľa môjho názoru spomínané vyžitie na veľmi vysokej úrovni. Lákalo ma taktiež spoznať pohľady a názory, poprípade návrhy, od samotných občanov oboch miest.

Hlavným cieľom mojej diplomovej práce bolo analyzovať ponuky športových služieb vo vybraných lokalitách Českej a Slovenskej republiky a následne ich porovnať.

Pre dosiahnutie vyššie uvedeného cieľu som využil SWOT analýzy, dotazníkové šetrenia zamerané na zistenie spokojnosti obyvateľov oboch miest so športovými službami a rozhovory s osobami, ktoré zastávajú v mestách dôležitú funkciu v športovej oblasti.

- 6 -

2 Teoretický úvod do problematiky 2.1 Šport

Slovo „šport“ vzniklo z latinského „disportare“, ktoré charakterizuje príjemné trávenie voľného času a bavenie sa. Neskôr, v 14. storočí, sa začal používať pojem „disport“, ktorý pochádza z anglo-francúzštiny a vystihuje zábavu a uvoľnenie. [3]

Na základe rozhodnutí zastupiteľov európskych zemí vznikla v roku 1992 Európska charta športu, ktorá charakterizuje šport ako: „Športom sa rozumejú všetky formy telesnej činnosti, ktoré buď prostredníctvom organizovanej účasti alebo bez nej, si kladú za cieľ prejavenie či zdokonalenie telesnej a psychickej kondície, rozvoj spoločenských vzťahov alebo dosiahnutie výsledkov v súťažiach na všetkých úrovniach“. [15]

V súčasnosti je šport prístupný celému ľudstvu – aktívnemu alebo pasívnemu a stále viac sa stáva súčasťou životného štýlu. Šíri sa pod heslom „šport pre všetkých“, čo len zvýrazňuje jeho pôvodný zámer, kde súťaženie predstavuje prekonávanie určitej zdatnosti každého jedinca, či už zdravého alebo s nejakým obmedzením.

Verejnosť môžeme podľa postojov k telovýchovným aktivitám a športu rozdeliť na:

• aktívne cvičiacich, športujúcich na úrovni vrcholového, výkonnostného alebo rekreačného športu,

• bývalích aktívnych športovcov,

• pasívnych spotrebiteľov (čitatelia, diváci...),

• ľudí, ktorí sa o šport vôbec nezaujímajú. [3]

2.1.1 Šport – súčasť telesnej kultúry

Kultúru je možné chápať ako súhrn sociálne prijatých výsledkov ľudskej aktivity, minulej alebo súčasnej, ktorá môže mať materiálny alebo nemateriálny charakter a je podávaná jednou generáciou ďaľšej generácií spôsobom kultúrného dedičstva.

- 7 - Telesná kultúra

Telesná kultúra je najmä súčasťou obecnej kultúry. Je v nej zahrnutá tvorba noriem a hodnôť či už v okruhu pohybovej činnosti ľudského tela alebo v orkuhu upevňovania zdravia a pohybového alebo telesného zlepšenia. Telesná kultúra pozostáva z jednotlivých zložiek, ktorými sú šport, telesná výchova a telocvičná rekreácia.

Šport – zámerom športu je dosiahnutie vysokej výkonnosti v určitom športovom odvetví a jej následné uplatnenie súťažiach. Šport je možné podľa výkonnostnej úrovne rozdeliť na:

• rekreačný,

• výkonnostný,

• vrcholový.

Telesná výchova – okrem toho, že je telesná výchova zložkou telesnej kultúry, je taktiež aj súčasťou výchovného systému a vzdelávania. Je zacielená na rozvoj osobnosti vďaka telesným cvičeniam, na tvorbu dlhodobého záujmu o telesnú kultúru a na telocvičné vzdelávanie.

Telocvičná rekreácia – vychádza z princípu rekreácie a je súčasťou telesnej kultúry. Je možné si pod ňou predstaviť napríklad obnovu a rozvoj telesných síl, zachovanie telesnej a duševnej kondície, ale aj určitú zábavu, aktívny odpočinok alebo osvieženie.

2.1.2 Význam rekreácie v športe

Rekreácia

Medzi ľudské potreby patrí aj nutnosť odpočinku a obnovenia fyzických a psychických síl, tzv. rekreácia. Slovo rekreácia vzniklo z latinského jazyka spojením slova „creare“, ktoré znamená „tvoriť“ a z predpony „re“, ktorá má význam opakovania. Celý význam slova

„rekreácia„ je potom obnovovanie alebo osviežovanie.

- 8 -

Rekreácia je najčastejšie spájaná s dobou, ktorá nastáva mimo pracovné povinnosti a jej formu a spôsob si vyberá každý sám podľa rôznych faktorov, medzi ktoré patrí napríklad:

tradícia, prostredie, výchova, minulé a aktuálne životné situácie a podobne.

Podľa nižšie uvedených znakov, ktoré nám rekreácia prináša, ju tiež môžeme definovať ako:

„telesnú a duševnú činnosť, ktorej sa ľudia venujú vo svojom voľnom čase pre radosť, osvieženie, posilnenie a odpočinok. Táto činnosť nezávisí len na samotnom jedincovi, ale aj na spoločenskom prostredí, v ktorom je vykonávaná“. [15]

Pozostáva z rôznych aktivít (viď Obr. 2.1), ktorých vykonávanie súčasne prináša:

• zábavu,

• odpočinok,

• obnovenie psychických a fyzických síl.

Obr. 2.1 Schéma rekreácie

Zdroj: Slepičková, 2005 [15]

- 9 - Pohybová rekreácia

Slovné spojenie „pohybová rekreácia“ sa začalo používať v 60. rokoch 20. storočia predovšetkým v súvislosti s pravidelným pohybom verejnosti a s podporou športových aktivít.

Z valnej časti je pohybová rekreácia spájaná so športom vykonávaným vo voľnom čase, ale nie všetko, čo je vykonávané na základe telesnej aktivity, je nazývané aj športom (poľovníctvo, záhradkárčenie...). Dnes je nám už známejšie slovné spojenie „šport pre všetkých“, ktoré do seba zahŕňa šport, rekreáciu a pohybovú rekreáciu. Šport pre všetkých môžeme jednoducho charakterizovať ako časť športu, ktorá je vykonávaná vo voľnom čase bez potreby po výkonnostnej úrovni, tzv. okrem vrcholového športu.

Ladislav Serbus (1981) vyčlenil pohybovú rekreáciu ako formu rekreácie, pri ktorej sa pohyb stáva súčasťou slobodne zvolených a uskutočňovaných aktivít a Slepičková (2005, str.36) dodáva, že: „tieto činnosti majú súčasne aj svoju emocionálnu a mentálnu stránku“, čo ďalej vysvetľuje na nasledujúcich príkladoch: [13], [15]

Činnosť Šport Príklad

telesná jachting využitie fyzickej zdatnosti mentálna turistika práca s mapou

emocionálna paragliding vychutnávanie krás prírody

2.2 Životný štýl a zdravie

Životný štýl

V médiách, knihách alebo v spoločnosti sa veľmi často vyskytuje pojem životný štýl. Nie každý chápe význam tohto pojmu, preto ho Krejčík, Altnerová (2007, str. 9) vysvetľujú takto:

„Je to súhra všetkých možných aktivít a činností, ktoré sú vykonávané počas celého dňa a vedú k harmonizácii medzi telom človeka, jeho mysľou a dušou. Môže to byť cesta k zdraviu, spokojnosti a vzájomnému porozumeniu. Je to život, v ktorom sa človek stretáva s každodennými situáciami a snaží sa ich nejakým spôsobom riešiť“.

- 10 -

Životný štýl patrí medzi základné faktory, ktoré vplývajú na dĺžku a kvalitu života. Je vytváraný priebežne, hlavne vtedy, keď sa jedinec stretáva s okolím. Okrem vrodených predpokladov a vlastností človeka je tiež kombináciou výchovy, sociálneho prostredia, ekonomických podmienok, kultúry a podobne. V najširšom zmysle ho môžeme vnímať ako prejav ľudskej osobnosti. [8]

Slepičková (2005, str. 41) uvádza, že: „Životný štýl sa dá charakterizovať ako paleta všetkých ľudských aktivít od myslenia, cez chovanie, až po jednanie a to také, ktoré zastupujú v živote trvalejšie miesto, často sa opakujú, sú typické a predvídateľné. Najčastejšie sa posudzuje podľa názorov, postojov a chovania“. [15]

Zdravie

Kvalita života sa odvíja predovšetkým od zdravia, ktoré nezáleží len na tom, ako človek k nemu pristupuje, ale taktiež na tom, aké podmienky pre zdravý život poskytuje spoločnosť. Slepičková (2005, str. 43) vysvetľuje zdravie ako: „Schopnosť človeka viesť sociálne a ekonomicky produktívny život“.

Zdravého človeka si môžeme predstaviť napríklad ako vitálneho, plného života, pohybujúceho sa s ľahkosťou a úsmevom na tvári, jednoducho tak, že z neho vyžaruje fyzická, emocionálna a duševná pohoda. Nedá sa teda poprieť fakt, že fyzické zdravie pôsobí na psychickú stránku. Prirodzený pohyb nám môže zaručiť správne fungujúce telo, tráviacu a vylučovaciu sústavu, zdravé kĺby atď., čoho výsledkom je duševná pohoda a fakt, že sa cítime a sme zdraví, plný energie a elánu do života. [8]

V posledných desaťročiach „téma zdravia“ prekročila rámec medicíny a čoraz viac sa stáva predmetom skúmania a pôsobenia ďalších vied a oblastí, medzi ktoré patrí napríklad: sociálna starostlivosť, výchova, vzdelanie a taktiež aj šport. [15]

Zdravý životný štýl

Ľudia si často kladú otázky ohľadne onemocnení, zdravotných problémov či samotnej dĺžky života. Predovšetkým je ľudské zdravie podmienené geneticky. To, čo človek zdedí po svojich predkoch, už zmeniť nedokáže, ale svojmu zdraviu môže prispieť dodržiavaním

- 11 -

určitých zásad a zvykov. Zdravý životný štýl je predovšetkým založený na pohybe (telesnej aktivite), správnom stravovaní (zdroj energie) a na doprovodných aktivitách (odpočinok, relaxácia, regenerácia a podobne). [15]

Brian J. Sharkey (GB, 1990) tvrdí, že pre zdravý a dlhý život je vhodné dodržiavať tieto zásady:

• adekvátne množstvo spánku (cca 8 hodín denne),

• pravidelné raňajky (prísun energie a dôležitosť pri metabolizme),

• pravidelná a racionálna strava (vitamíny, pitný režim, zelenina...),

• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti (vyhýbať sa anorexii a nadváhe),

• dodržiavať pitný režim (minimálne 2 litre vody za deň),

• nefajčiť a nepiť alkohol (škodí to pečeni, pľúcam a celému organizmu),

• pravidelná telesná aktivita (aktívny šport, rekreácia). [14]

2.3 Vo ľ ný č as

Čas

Život ľudí je takmer vždy v určitej spojitosti s časom. Radi hodnotia, rozoberajú alebo si len spomínajú na svoje aktivity a zážitky v určitom časovom horizonte. Mnohokrát sa stretávame s faktom, kde ľudia namiesto toho, aby ovládali svoj čas, čas ovláda ich a vytvára v nich pocit stresu.

Voľný čas

V antických dobách bol voľný čas vnímaný ako čas mimo práce a práca ako čas mimo voľného času. Latinské slovo „licere“ charakterizuje voľný čas ako to, čo je dovolené a predstavuje slobodu pre aktivity, ich voľbu a využívanie podľa vlastnej vôle. Latinský pôvod slova sa neskôr preniesol aj do iných jazykov (angličtina – „free time“, francúzština –

„temps libre“), v ktorých už bol vysvetľovaný jednoduchšie, a to ako doba, kedy sa nepracuje.

- 12 -

Slepičková (2005, str. 14): „Voľný čas je možné v súhrne definovať ako dobu, časový priestor, v ktorom jedinec nemá žiadne povinnosti voči sebe ani druhým ľudom a v ktorom sa len na základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia venuje zvoleným činnostiam. Tieto činnosti ho bavia, prinášajú mu radosť, uspokojenie a nie sú zdrojom trvalých obáv či pocitov úzkosti“. Voľný čas teda môžeme stanoviť ako čas, ktorý sa netýka pracovnej a mimopracovnej doby, viď Tab. 2.1. [15]

Tab. 2.1 Štruktúra nominálneho fondu času

Doba Činnosť

Pracovná

Čas určený pre zamestnanie:

- hlavná náplň práce, - nadčasy,

- školenie a podobne.

Nutná

mimopracovná

Činnosti potrebné pre zabezpečenie existencie človeka:

- bio-fyziologické potreby (spánok, jedlo, hygiena...),

- ostatné činnosti (cestovanie od práce, starostlivosť o domácnosť, príprava stravy, upratovanie, pranie, žehlenie a podobne.

Voľný čas

- manuálne aktivity (záhradkárčenie, ručné práce...), - fyzické aktivity (prechádzky, turistika, šport...),

- kultúrne a umelecké aktivity (čítanie, návštevy divadiel a kín...), - racionálne aktivity (dobrovoľné vzdelávanie, krížovky...), - spoločensko-neformálne aktivity (návštevy, oslavy, kaviarne...), - hry, zberateľstvo (zber známok, spoločenské hry...),

- pasívny odpočinok (sedenie, ležanie, polihovanie, čas na čaj...).

Zdroj: Slepičková, 2005 [15]

Jakubíková (2009, str. 16) tvrdí, že: „Voľný čas je časť mimopracovnej doby, v ktorej člen spoločnosti nevykonáva žiadnu nutnú činnosť a ktorú podľa vlastného rozhodnutia využíva pre oddych, rozvoj osobnosti a pre rôzne formy záujmovej činnosti“.

- 13 -

Voľný čas sa dá určiť napríklad aj tak, že od mimopracovnej doby odrátame:

• čas potrebný na prepravu do zamestnania a na nákupy,

• čas potrebný na vykonanie domácich prací,

• čas, ktorý je vyčlenení na stravovanie, spánok a podobne. [4]

2.3.1 Miesto športu vo voľnom čase

Možností, ako naložiť so svojím voľným časom, je naozaj veľa, a tak športovým aktivitám

„konkuruje“ mnoho ďalších. Je zrejmé, že nie každý sa bude teda vo svojej voľnej chvíľke venovať práve športu a aktivitám založených na pohybe. V dnešnej dobe pasívna zábava a konzumnosť „utláčajú“ aktivity, ktoré vplývajú napríklad na tvorivosť, rozvíjajú mentálnu, fyzickú a duševnú stránku – aktivity typické pre šport. Táto situácia neplatí len u dospelej populácie, ale aj u mládeže, čo je asi najsmutnejšie. Medzi dôvodmi, ktoré najviac zabraňujú ľuďom k vykonávaniu športových a pohybových aktivít, dominuje nedostatok voľného času.

Ukazuje sa však, že ľudia, ktorí sú viac vyťažení (zamestnanie, škola...), omnoho viac umiestňujú pohybové aktivity do svojho voľného času, ako tí, ktorí majú času pomerne viac.

Skutočnosťou je ale fakt, že tí, ktorí športovať chcú, si ten čas vždy nájdu. [15]

2.4 Športové služby vo vo ľ nom č ase

2.4.1 Miesto služieb v športovom odvetví

Ľudia často využívajú rôznych služieb pre naplnenie svojich potrieb a želaní. Mnoho voľno- časových aktivít sa dá vykonávať bez pomoci a rád od niekoho iného. Niekedy je však lepšie a rozumnejšie využiť ponúkaných športových služieb, ktoré sú poskytované pre požadované potreby a prinášajú očakávaný úžitok. Vďaka rozvoju športu, ktorý nastal v posledných desaťročiach, boli pre jeho potreby vybudované rôzne zariadenia (ubytovacie, stravovacie, športové areály atď.), a tým pádom vznikli nové pracovné miesta a začala sa rozširovať aj ponuka športových služieb. Spomínané faktory majú za následok vznik nových športov (paragliding, bungee jumping, rufting atď.) a taktiež aj spopulárnenie pôvodných, známejších pohybových aktivít (turistika, cykloturistika, pobyty v prírode...).

- 14 -

Šport mal najskôr kultúrny a vzdelávací charakter (telesná výchova, športové akcie, školenia trénerov...), ale s jeho rozvojom začala do tohto odvetvia čoraz viac prenikať ekonomická a konzumná stránka. Zmenil sa tak šport nie len vrcholový, ale aj rekreačný a príležitostný a začali v ňom vznikať nové formy (aerobik, fitness...) a hodnoty („body image“, pôžitkárstvo). Prudký rozvoj športového odvetvia tak vytvoril vhodné miesto napríklad aj pre

„byznys“ (prenájom športovísk, požičovne športového náradia, nákup a predaj športovcov, predaj vstupeniek...). [15]

2.4.2 Formy a obsah športových služieb

Poskytované služby prebiehajú v dvoch fázach. V prvej fáze sa poskytovateľ snaží vyvolať záujem u potencionálneho užívateľa, aby ho motivoval k výberu služieb ním ponúkaných (napríklad kúpa vstupenky na futbalový zápas). Druhá fáza je už charakterizovaná ako priame užívanie zvolenej športovej služby zákazníkom. Užívateľ môže byť do služby zapojený buď ako pasívny účastník (diváctvo) alebo ako priamo športujúci jedinec (sám vykonáva pohybovú činnosť – cvičí, pláva, behá...). [15]

Služby aktívneho športu

Pravidelné lekcie

Pravidelnosťou sa tu rozumie vykonávanie pohybovej aktivity niekoľkokrát do týždňa. Túto formu využívajú záujemcovia predovšetkým na rozvoj a udržanie dobrého telesného stavu, na upevnenie zdravia a zlepšenie kondície. Patria sem rôzne zdravotné a kondičné cvičenia, jóga, aerobik, bojové umenia, body building a mnoho ďalších.

Kurzy

Kurzy sa nevyznačujú pravidelnosťou, ale naopak sú to jednorazové akcie, ktoré trvajú niekoľko dní. Ich cieľom je nácvik a zdokonalenie určitých schopností, ktoré sú ďalej doplnené o rozvoj osobnosti, o obohatenie znalostí a posilnenie sociálnych kontaktov.

Najčastejšie sú organizované a poskytované v prírodnom prostredí (hory, voda atď.), a to je práve ten dôvod, prečo sú tak účinné a príťažlivé. Medzi najčastejšie vyhľadávané môžeme zaradiť lyžiarske, vodácke, regeneračné a rekondičné kurzy, kurzy pre upravenie váhy a podobne.

- 15 - Verejné športové školy

Majú podobnú formu ako kurzy. Rozdiel je prevažne ten, že športové školy sú hlavne zamerané na nácvik schopností. Sú v nich využívané rôzne tréningové metódy a formy práce, ktorých výsledkom sú okrem zlepšenia schopností aj precvičenie pohybových schopností a celkovej zdatnosti organizmu. Predovšetkým sú školy určené pre deti a mládež, pre ktoré majú okrem iného aj výchovný význam. Príkladom môžu byť lyžiarske, tenisové a ostatné formy škôl.

Víkendové, dovolenkové a prázdninové akcie

O tieto formy akcií sa vo veľkej miere opiera cestovný ruch (prevažne športový turizmus). Sú tu ponúkané široké možnosti pohybových aktivít, najčastejšie spojené s pobytom v prírode, kde sú účastníkom okrem športu poskytnuté aj rôzne spoločenské a zábavné aktivity. Cieľom akcií je zaistiť aktívny odpočinok prostredníctvom pohybu, obohatenie zážitkov, poskytnúť zábavné situácie, zoznámenie sa s novými ľuďmi a predovšetkým načerpanie nových síl.

Príkladom sú letné a zimné tábory, rekreačné pobytové a cykloturistické zájazdy, splavovanie riek na kánoe a mnoho iných.

Služby pasívneho športu

Športové diváctvo

Je to pasívny druh športu, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú časť. Ľudia tu hľadajú odpútanie sa od každodenného života formou emocionálnych zážitkov a zábavy. Športové diváctvo je hlavne spájané s kolektívnymi športmi a veľkými športovými udalosťami. V posledných desaťročiach došlo k rozšíreniu služieb pre fanúšikov za účelom zvýšenia návštevnosti a spestrenia zábavy. Šport by bez fanúšikov nebol športom, a preto je športové diváctvo jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Športovo kultúrne aktivity

Sem radíme rôzne akcie kultúrneho typu v spojení so športom – návšteva olympijského múzea, štadiónov, siene slávy v športových kluboch, autogramiády a podobne. Cieľom je predovšetkým zaistiť nové zážitky užívateľov služby.

- 16 - Požičovne športových potrieb, vybavenia a ich servis

Táto forma služby sa stále rozširuje, čo je spôsobené neustálym vývojom technológií. Tento rýchly vývoj má za následok fakt, že niekedy je výhodnejšie si vybavenie prenajať ako kupovať vlastné. Najčastejšie sú tieto služby poskytované v mieste vykonávania športovej aktivity (požičovňa lyží, tenisových rakiet...). Požičovne športového vybavenia sú často doplnené o vlastný servis (voskovanie lyží, vypletenie rakety, nabrúsenie korčúľ...).

Poradenské a informačné služby

Druh služby, ktorý je poskytovaný rôznym užívateľom buď formou osobného kontaktu alebo v podobe brožúr, internetu, videokaziet a podobne. Patrí sem napríklad poskytovanie rád ohľadne predvádzania športových aktivít (ako správne vykonať pohyb, počet opakovaní, stravovanie atď.), najčastejšie priamo na mieste, na základe stavu jedinca (postava, zdravotný štýl...) a prostredníctvom osoby na to určenej (lekár, kondičný tréner, dietológ atď.).

Predaj vstupov, prenájom

Typ športových služieb, ktoré majú prevažne makroekonomický charakter. Vstup a prenájom, napríklad športových priestorov, často predstavujú hlavný predmet podnikania. Sem patrí napríklad prenájom tenisového kurtu, golfovej dráhy, klziska, telocvične a podobne.

Manažérske, sprostredkovateľské a ďalšie odborné služby

Do tejto skupiny radíme spoločnosti, ktoré organizujú rôzne športové akcie (turnaje, medzinárodné majstrovstvá...) tzv. na kľúč. Nepatria sem len športové služby, ale taktiež služby z oblasti práva, poisťovania, medicíny a podobne. [15]

2.5 Financovanie telesnej kultúry

Financovanie telesnej kultúry je možné dvoma spôsobmi, a to buď z verejných alebo súkromných zdrojov, poprípade ich kombináciou. Všetky zložky tzv. „športu pre všetkých“ sú financované dotáciami z verejných rozpočtov (viď Obr. 2.2), avšak tento zdroj financovania nie je najkľúčovejší. Vďaka rozšírenosti a obľúbenosti telesnej kultúry sú najpodstatnejším zdrojom financovania rozpočty domácností. [11]

- 17 - Obr. 2.2 Model rozpočtovej sústavy

Zdroj: Rektořík, Šelešovský; 2002 [12]

2.5.1 Financovanie telesnej kultúry z verejných zdrojov

Štátny rozpočet

Štátny rozpočet je najvyšším druhom verejných zdrojov financovania. Každoročne ho schvaľuje parlament a je upravovaný samostatným zákonom o štátnom rozpočte. Jeho výšku upravujú rôzne príjmy (dane, cla, odvody...) a výdaje (dotácie, príspevky, výdaje...). Všetky organizácie, teda aj športové, majú voči rozpočtu dva druhy vzťahov. To znamená, že športová organizácia nebude len prijímať finančné prostriedky, ale vo vzťahu so štátnym rozpočtom jej budú vznikať aj rôzne výdaje.

Vzťahy, ktoré zabezpečujú príjem do štátneho rozpočtu od športových organizácií:

• platby za používanie štátneho majetku,

• daňové povinnosti športových organizácií,

• splátky návratných finančných výpomocí,

• ďalšie splátky vyplývajúce zo zákona.

Vzťahy, ktoré sú výdajmi pre štátny rozpočet vzhľadom k športovej organizácií:

• dotácie občianskym združeniam.

Výdaje

Dotácie Dotácie

Dotácie

Dotácie Príjmy Štátny

rozpočet

Rozpočty krajov

Rozpočty obcí

Fondové financovanie môže byť taktiež

na krajskej a obecnej úrovni Príjmy

Príjmy

Príjmy

Výdaje

Výdaje

Výdaje

Fondové financovanie

- 18 -

Príspevok – je poskytovaný len fyzickým osobám a má presne vymedzený účel. Jeho príjemca nemá povinnosť dokladať naplnenie účelu, pretože ten je vopred uvedený.

Dotácia – finančná výpomoc zo štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a podobne, ktorá je poskytovaná nielen právnickým, ale aj fyzickým osobám. Po využití dotácie musí príjemca doložiť informácie o čerpaní a využití finančných prostriedkov, poprípade tieto nevyužité prostriedky vrátiť. [3]

Šiman, Petera (2010, str. 69) tvrdia, že: „Dotácia je považovaná za externý vlastný zdroj financovania. Dotujúci subjekt ju poskytuje na financovanie investičného alebo iného zámer s cieľom podporiť výstupy, ktoré z projektu plynú. Cenou za poskytnutie dotácie nebýva úrok či podiel na zisku, ale fakt, že sa dotovaný subjekt zaviaže prevádzkovať nejakú verejne prospešnú, ekologickú či inú požadovanú činnosť. V súčasnej dobe sú jedným z najvýznamnejších zdrojov dotácií štrukturálne fondy EÚ, ktoré sú zaujímavé nielen objemom peňažných prostriedkov, ale aj výškou uznateľných nákladov, ktoré je možné z dotácií uhradiť“. [17]

Krajský rozpočet

V krajoch sú zriadené výbory pre výchovu, vzdelanie a zamestnanosť, ktoré plnia úlohu orgánu zastupiteľstva. Okrem rôznych kompetencií majú právomoc poskytovať aj dotácie v oblasti mládeže, telovýchovy a športu. Rada kraja, zo zákona na jeden kalendárny rok, môže rozhodnúť o poskytnutí dotácie občianskym združeniam, ktoré pôsobia v športovej a telovýchovnej sfére.

Rozpočet mesta a obce

Tento druh rozpočtu je svojím charakterom najbližší pre športové organizácie na úrovni klubov. Tieto rozpočty sú riadené vyhláškou, ktorú schvaľuje príslušné zastupiteľstvo. Obec má taktiež zákonom vymedzené právomoci, ktoré môžu ovplyvniť činnosť športových organizácií a stať sa pre ne významným zdrojom financií.

Aj keď je rozpočet obce pre športové organizácie najdostupnejší a najbližší, nikde nie je stanovená povinnosť miest a obcí finančne podporovať rozvoj telovýchovy a športu. Športové kluby (pôsobiace na území daného mesta alebo obce) a ich manažéri by mali byť aktívni

- 19 -

v presvedčovaní o tom, že investície, poskytované telovýchove a športu z týchto rozpočtov, sú významnou a dlhodobou finančnou výpomocou, ktorá sa týka predovšetkým mládeže a detí.

Prostriedky verejných rozpočtov sú športovým organizáciám poskytované prevažne na:

• zabezpečenie športových centier pre mládež,

• zabezpečenie športovej reprezentácie,

• zabezpečenie verejne prospešných športových programov,

• športový talent, školy, šport zdravotne postihnutých atď.,

• investície do športových zariadení,

• podpora telovýchovných a športových akcií rôzneho charakteru. [3]

2.5.2 Financovanie telesnej kultúry zo súkromných zdrojov

Výdaje domácností

Sú najvýznamnejším súkromným zdrojom financovania telesnej kultúry, najmä rekreačnej stránky. Táto forma je ale vo veľkej miere závislá na preferenciách a hodnotovej orientácií verejnosti. Taktiež tu veľkú úlohu zohráva ochota vypĺňať svoj voľný čas športovou činnosťou a následne za ňu aj zaplatiť.

Výnosy z vlastnej činnosti

Tento druh súkromného financovania môžeme rozčleniť na dva celky, a to: príjmy plynúce z hlavnej činnosti a príjmy z činnosti doplnkovej.

príjmy z hlavnej činnosti:

• členské príspevky – druh financovania, ktorý využívajú rôzne športové organizácie a telovýchovné kluby a jednoty. Členské príspevky sú v každom športovom odvetví a regióne odlišné. V športovom odvetví, v ktorom je počet členov ohraničený, sú spravidla tieto príspevky vyššie, pretože prevádzkovanie týchto športov je vysoko nákladné.

- 20 -

• vstupné – výška príjmu je udávaná výškou vstupného na danú športovú akciu. Príjmy zo vstupného sú pre kluby veľmi podstatné a dôležité hlavne tam, kde je obľúbený divácky šport – hokej, futbal, tenis a podobne.

• štartovné – využíva sa aj v kolektívnych a aj v individuálnych športoch, prevažne pri organizovaní turnajov. Každý účastník zaplatí výšku štartovného a organizátor z neho uhradí náklady na turnaj.

príjmy z doplnkovej činnosti:

• prenájom športovísk – typ tohto príjmu využívajú predovšetkým organizácie, ktorý majú svoje vlastné zariadenia. Je preto pre nich veľmi výhodné svoje zariadenia prenajímať, pretože tieto príjmy môžu rôzne investovať – krytie prevádzkových nákladov, obnova a rekonštrukcia zariadenia a podobne.

• spoločenské, zábavné akcie – majú podobný charakter ako prenájom športovísk.

Taktiež je cieľom zvýšiť efektivitu využitia materiálneho vybavenia športovej základne, a to prevažne v obdobiach, kedy je šport menej žiadaný – obdobie mimo sezónu, večerné až nočné hodiny a podobne.

• predaj občerstvenia, ubytovacie služby, predaj drobných upomienkových predmetov – ťažko dnes nájdeme veľký športový areál alebo viacúčelové zariadenie bez stravovacích a ubytovacích služieb. Športové kluby a organizácie tieto vyčlenené priestory prenajímajú súkromným prevádzkovateľom. Klubom s bohatou históriou, silnou fanúšikovskou základňou a komerčnou úspešnosťou zabezpečuje určitý príjem aj predaj drobných upomienkových predmetov.

• poskytovanie športových, poradenských služieb a služieb v oblasti regenerácie, predaj športových výrobkov – tento typ komerčného príjmu využívajú predovšetkým tie organizácie, ktorý majú ziskový charakter. [10]

- 21 - 2.5.3 Ďalšie možnosti financovania

Financovanie telesnej kultúry nemusí vždy prebiehať len z verejných alebo súkromných zdrojov. Okrem spomínaných zdrojov existujú aj iné formy financovania:

finančné prostriedky z Českého zväzu telesnej výchovy (ČSTV):

• príjmy z podielu na zisku a z dividend,

• prostriedky čerpané od akciovej spoločnosti Sazka (výnosy z lotérií),

• tržby z predaja nadbytočného majetku a majetkových účastí atď.

príjmy športových klubov nadobudnuté z odstupného, výchovného a hosťovania:

• odstupné – klub prenechá svoje zmluvné postavenie inému klubu, za čo obdrží finančnú odmenu,

• výchovné – paušálna náhrada za výdaje spojené s výchovou športovca.

zdroje z fondov Európskej únie – so vstupom krajiny do Európskej únie vznikajú pre šport nové formy financovania. Pre kluby a organizácie je teda výhodou, ak vedia nájsť cestu (pomocou kvalitných projektov) k týmto novým možnostiam a následne ju využiť. [3]

Finančné zdroje z EÚ môžeme získať napríklad z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), ktorého cieľom je posilnenie nerovností v regiónoch a zníženie rozdielov v životnej úrovni rôznych európskych krajinách. Ďalšou možnosťou je Európsky sociálny fond, ktorý je považovaný za najstarší štrukturálny fond EÚ. Podporuje aktivity členských zemí smerujúce k zlepšeniu perspektívy pri hľadaní práce. Taktiež sa zameriava na podporu individuálnych osôb za účelom zníženia nezamestnanosti. Financie pre členské krajiny EÚ ponúka aj Fond súdružnosti. Podmienkou je ale výška HNP na obyvateľa, ktorý musí byť nižší ako 90 % priemeru „spoločenstva“. Fond financuje problematiku životného prostredia, sféru dopravnej infraštruktúry a mnoho ďalších odvetví. [18]

sponzoring – možnosť získania finančných prostriedkov a Mullin, Hardy, Sutton (str. 254) ho definujú takto: „Termín sponzorovanie sa využíva k získaniu práv pričlenených alebo priamo spojovaných s produktom alebo akciou, s cieľom získať úžitok z tohto spojenia.

Sponzor potom používa tento vzťah k dosiahnutiu svojich propagačných cieľov alebo k podpore širších marketingových cieľov. Práva získané z tohto vzťahu môžu zahrňovať

- 22 -

maloobchodné príležitosti, kúpu práva na užitie mena vo vysielacích časoch alebo programu hospitality“. [9]

2.6 Marketing

Marketing

Na trhoch sa stretávajú rôzny podnikatelia, výrobcovia, predávajúci a kupujúci, teda zástupcovia ponuky a dopytu, ktorých snahou je dosiahnutie čo najvyššieho zisku. Nástrojom podnikateľského riadenia sa v tržnom hospodárstve stal marketing, ktorého úlohou je uspokojovanie potrieb. [4]

Solomon, Marshall, Stuart (2006, str. 6) vysvetľujú marketing takto: „Marketing je jednou z činností vykonávaných organizáciami a sadou procesov pre vytváranie, zdieľanie a poskytnutie hodnoty zákazníkom a pre riadenie vzťahov so zákazníkmi takým spôsobom, z ktorého má prospech organizácie a záujmové skupiny s ňou spojené“. [16]

2.6.1 Športový marketing

Zmysel marketingu v športovej oblasti bol a aj je v posledných desaťročiach podstatný a stále výraznejší. Najčastejšie ho využívajú organizácie vyrábajúce športové produkty, ktorými napríklad môže byť športová obuv, rôzne doplnky, textilné výrobky alebo aj rozličné športové agentúry. Vďaka marketingovým aktivitám môžu spomínané organizácie zistiť chovanie zákazníka na trhu, jeho potreby, požiadavky a podobne. Taktiež „znalosť“ zákazníka pomáha definovať dôvody, ktoré ho podnecujú nakupovať práve v danej organizácii, jeho spokojnosť a nespokojnosť s produktom atď. [1]

Aj pre športový marketing existuje množstvo definícií a Mullin, Hardy, Sutton (2000) ho chápu ako všetky činnosti, ktoré berú v úvahu podnety a želania športových zákazníkov a ich naplnenie formou zmeny. Športový marketing vyvinul dve podstatné línie: marketing športových produktov a služieb, ktoré sa vzťahujú priamo na zákazníkov v športovom odvetví a marketing ostatných zákazníkov a priemyselných výrobkov a služieb s využitím propagácie v športe. [9]

- 23 - Klady a zápory marketingu v športe

Takmer všetko má spravidla dve strany pohľadu, a tak podobne aj marketing do športu okrem pozitív prináša aj rôzne negatíva.

Pozitíva:

• získava doplňujúce finančné zdroje,

• ujasňuje, komu je ponuka určená (členom, divákom, sponzorom, štátu a tak ďalej),

• delí športové produkty na činnosti, ktoré prinášajú financie a ktoré nie,

• stanovuje proporcionalitu a prioritu dosiahnutia cieľov v rovine cieľov ekonomických, sociálnych a športových,

• prepracováva propagáciu športu.

Negatíva:

• financie diktujú ako sa má šport chovať,

• pozícia financií nerešpektuje športovú odbornosť,

• marketing vedie ku gigantománii športu a zmluvná viazanosť tak obmedzuje jeho slobodnú voľbu (napríklad pri výbere náradia a náčinia...),

• k dosiahnutiu určitej úrovne športového výkonu môže viesť k používaniu zakázaných podporných prostriedkov,

• show zameraná napríklad na reklamu. [1]

2.6.2 Marketingový mix v športe

Marketingový mix patrí medzi jednu z mnohých marketingových stratégií. Táto stratégia je nazývaná ako 4P a je zložená z týchto nástrojov:

Nástroj Anglický názov Zákaznícky úžitok

Produkt

P

P

Miesto

P

Propagácia

P

- 24 -

Kotler (1997, str. 94) vysvetľuje marketingový mix ako: „Súbor marketingových nástrojov, ktoré firma používa k tomu, aby dosiahla svojich marketingových cieľov na cieľovom trhu“.

[6]

Produkt

Je považovaný za jadro marketingu a hlavnú zložku marketingového mixu, ktorá je ukážkou konkurencieschopnosti – odlišuje firmy od seba. Môže mať dve formy, a to buď hmotnú (môžeme sa na produkt dívať, dotýkať sa ho, ochutnať ho a podobne) alebo nehmotnú (napríklad služba, myšlienka - produkt nemôžeme vlastniť, počuť, ochutnať, dotýkať sa ho, cítiť a podobne). Za základ (jadro) produktu považujeme predovšetkým to, čo zákazníkovi prináša požadovaný úžitok. [4]

Cena

Solomon, Marshall, Stuart (2006, str. 319) tvrdia, že cena je: „Hodnota, ktorej sa zákazníci vzdajú výmenou za získanie požadovaného produktu. Cenu je možné zaplatiť vo forme peňazí, tovaru, služieb, priazne, volebného hlasu alebo čohokoľvek iného, čo má hodnotu pre druhú stranu. [16]

Cena je tiež jediným prvkom marketingového mixu, ktorý je schopný generovať príjmy (ostatné nástroje generujú len náklady) a je menej závislá na vonkajšom prostredí.

Ostatné znaky ceny:

• rýchlo meniteľná a ľahko kontrolovateľná,

• všestranný nástroj, ktorý môže dlhodobo ovplyvniť úspech firmy,

• má výrazný vplyv na zisk,

• je základnou zložkou komunikácie medzi predávajúcim a kupujúcim atď.

Miesto (Distribúcia)

Úlohou distribúcie je produkt doručiť v správnom množstve, za správnu cenu, v správnom čase na správne miesto. Pohyb výrobkov a služieb je uskutočňovaný pomocou rôznych distribučných ciest, ktoré sú buď priame alebo nepriame. Cestu, ktorá vedie od výrobcu priamo k spotrebiteľovi nazývame priamou. Pod nepriamou distribučnou cestou rozumieme

- 25 -

Marketingový komunikačný mix

Reklama Podpora

predaja

Vzťahy s verejnosťou

Osobný predaj

Priamy marketing dodanie produktu cez rôzne medzičlánky, ktorými môžu byť určití prostredníci (tovar nakupujú, vlastnia, nesú riziká) alebo sprostredkovatelia (sprostredkujú tovar za províziu).

Anglický pojem „place“ nemá len význam distribúcie, ale znamená aj samotné miesto predaja. Toto miesto spoločne s materiálnym a nemateriálnym prostredím má vplyv na rozhodovanie zákazníka o kúpe či nekúpe daného produktu.

Propagácia (Marketingová komunikácia)

Marketingovým nástrojom, ktorý je predovšetkým orientovaný na komunikáciu je

„marketingová komunikácia“ (promotion). Anglické slovo „promotion“ má aj iný význam, napríklad: propagácia, podpora a stimulácia predaja a najnovšie spomínaná marketingová komunikácia, ktorú tvoria viaceré komunikačné prostriedky (viď Obr. 2.2). [4]

Kotler, Keller (2007, str. 574) vysvetľujú marketingovú komunikáciu ako: „prostriedky, ktorými sa firmy pokúšajú informovať spotrebiteľov, presviedčať ich a pripomínať im (priamo alebo nepriamo) produkty a značky, ktoré predávajú. [7]

Obr. 2.2 Marketingový komunikačný mix

Zdroj: Jakubíková, 2009 [4]

2.7 Organizovanie v športe

Športové organizácie majú prevažne právnu formu občianskeho združenia, ale môžeme tu nájsť aj organizácie utvorené ako obchodné spoločnosti, ktoré majú najčastejšie formu akciovej spoločnosti (a.s.) alebo spoločnosti s ručením obmedzením (s. r. o.).

- 26 - Občianske združenie

Najčastejší typ organizácie v športovej oblasti. Organizačná štruktúra občianskeho združenia sa odvíja predovšetkým od hlavného dokumentu a tým sú stanovy. Medzi orgány združenia patria: valná hromada, prezident klubu, dozorná rada.

Valná hromada prejednáva správy o činnosti a hospodárení klubu, o stave majetku, práv a záväzkov, prejednáva a berie na vedomie správu dozornej rady, prejednáva a schvaľuje rámcový a pevne stanovený rozpočet pre nasledujúce obdobie, volí a odvoláva dozornú radu, rozhoduje o zániku, rozpustení, rozdelení a zlúčení klubu a podobne.

Do občianskeho združenia patrí aj výbor klubu, ktorý rozhoduje o veciach nespadajúcich do valnej hromady alebo o veciach a záležitostiach, ktoré mu samotná valná hromada zadá.

Prezident klubu napríklad: zvoláva riadnu a mimoriadnu valnú hromadu, riadi zasadanie výboru klubu, uzatvára menom klubu pracovnoprávne vzťahy a iné.

Dozorná rada kontroluje účtovné a finančné operácie, stav hospodárenia s peniazmi a majetkom, rozhodujú o spore o kvalite právneho, účtovného alebo finančného dokladu atď.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.)

Organizačnú štruktúru obchodnej spoločnosti upravuje obchodný zákonník. Hlavné orgány spoločnosti sú: valná hromada, jednatelia a dozorná rada.

Valná hromada je najvyšším orgánom spoločnosti a medzi jej úlohy patrí napríklad odmietnutie jednaní, ktoré vznikli pred vznikom spoločnosti, schvaľuje ročnú účtovnú uzávierku, rozdeľuje zisk a uhrádza straty, menuje a odvoláva jednateľov a členov dozornej rady, rozhoduje o zrušení spoločnosti a podobne.

Dozorná rada dohliada na činnosť jednateľov, preveruje ročnú účtovnú uzávierku, podáva správy valnej hromade, nahliada do účtovných kníh a dokladov, kontroluje správnosť vyplnených údajov v rôznych dokumentoch atď.

- 27 -

Jednatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorí sú oprávnení jednať menom spoločnosti, ale každý samostatne. V spoločnosti majú rôzne úlohy.

Akciová spoločnosť (a. s.)

Tvorba organizačnej štruktúry je podobne ako aj v s. r. o. viazaná na obchodný zákonník.

Hlavné orgány akciovej spoločnosti sú: valná hromada, dozorná rada, predstavenstvo a vrcholový management.

Valná hromada má na starosti zmenu stanov, rozhodnutie o zmene základného imania, voľbu a odvolávanie členov predstavenstva, dozornej rady a iných orgánov, schvaľovanie ročnej účtovnej uzávierky, rozdelenie zisku, zrušenie spoločnosti a podobne.

Dozorná rada môže presadzovať strategické zmeny týkajúce sa akcionárov, dohliada na výkon pôsobenia predstavenstva atď. V rámci obchodného zákonníka je chápaná ako kontrolný orgán.

Predstavenstvo má v akciovej spoločnosti úlohu štatutárneho orgánu, ktorý spoločnosť riadi a jedná v jej mene. Všetky záležitosti, ktoré sa netýkajú valnej hromady spadajú do rozhodnutia predstavenstva. Obchodný zákonník ho vymedzuje ako riadiaci orgán.

Vrcholový management má v spoločnosti úlohu profesionálneho operatívneho riadenia.

Obchodný zákonník nevymedzuje rozsah jeho právomocí, tie vyplývajú z povahy činnosti akciovej spoločnosti. [2]

- 28 -

3 Metódy a techniky výskumu 3.1 SWOT analýza

Podstatou SWOT analýzy je to, že vďaka nej je možné vyhodnotiť faktory, ktoré predstavujú pre objekt silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby. Analýza má tvar tabuľky, v ktorej môžu byť vytýčené faktory slovne charakterizované alebo poprípade číselne ohodnotené.

Anglický názov Význam slova

S Strenghts Silné stránky

W Weaknesses Slabé stránky

O Opportunities Príležitosti

T Threats Hrozby [5]

SWOT analyzuje na jednej vnútorné prostredie, kde skúma a hodnotí silné a slabé stránky, na strane druhej vonkajšie prostredie, v ktorom kladie dôraz na príležitosti a hrozby.

Vnútorné prostredie SWOT analýzy

Silné stránky

Sem radíme faktory, ktoré majú pre objekt veľký význam a sú preň nenahraditeľné, napríklad:

• adekvátne finančné zdroje,

• povesť podniku,

• postavenie na trhu,

• stratégia organizácie,

• fungujúci management a iné.

Slabé stránky

Do tejto skupiny patria skutočnosti, ktoré v podstate preukazujú slabiny objektu:

• zastaralé zariadenia,

• zhoršujúce sa konkurenčné postavenie,

• slabý výrobný program a zlá stratégia podniku,

• zaostalosť v oblasti výskumu a iné. [5]

- 29 - Vonkajšie prostredie SWOT analýzy

Vo vonkajšom prostredí sa hodnotia hlavné články makroprostredia (demografické, politické, ekonomické a pod.) a jeho účastníkov (konkurencia, zákazníci, dodávatelia atď.).

Vyhodnocujeme tu príležitosti a hrozby objektu.

Príležitosti

V tomto prostredí je potrebné rozpoznať nové podnikové príležitosti a Kotler (1997, str. 84) opisuje marketingovú príležitosť ako: „oblasť zákazníckych potrieb, z ktorých firma profituje, ak ich uspokojuje“. Na príležitosti by sa malo nazerať z dvoch pohľadov, a to z ich príťažlivosti a pravdepodobnosti úspechu. [6]

Sem patria napríklad:

• možnosť vstupu na nové trhy,

• rozšírenie výrobného programu,

• historické aktivity (výročia),

• rozšírenie oblasti zákazníkov a spotrebiteľov,

• spolupráca s iným sponzorom a podobne. [5]

Hrozby

Niektoré trendy vo vonkajšom prostredí nemusia pre podnik pôsobiť príjemne a v najhoršom prípade môžu podnik dokonca aj ohrozovať. Kotler (1997, str. 84) tvrdí, že hrozba je: „výzva vzniknutá na základe nepriaznivého vývojového trendu vo vonkajšom prostredí, ktorá by mohla v prípade absencie účelných marketingových aktivít viesť k ohrozeniu predaja alebo zisku“. [6]

Medzi hrozby môžeme zaradiť:

• vstup nového konkurenta,

• rastúce ceny polotovarov,

• nepriaznivá vládna politika,

• spomalený rast trhu

• meniaci sa vkus a potreby zákazníkov atď. [5]

- 30 -

3.2 Ostatné metódy a techniky výskumu

Pozorovanie – získavanie informácií od významných respondentov v relevantnom prostredí.

Využitím tejto metódy je možné nadobudnúť a utriediť veľmi cenné informácie, napríklad o dodávateľoch, odberateľoch, konkurencii, zákazníkov a ich spokojnosti, preferenciách alebo správaní a podobne.

Dotazovanie – táto metóda využíva predovšetkým dotazníky a rozhovor a prebieha formou otázok, ktoré sú pokladané zvoleným respondentom. Marketingový výskumníci rozlišujú dva druhy otázok, a to s otvoreným koncom (možnosť odpovedať vlastnými slovami, výhodou môže byť prínos nového pohľadu na daný problém) a s uzavretým koncom (respondent si vyberá z množstva ponúknutých odpovedí, výhodou je jednoduchšie spracovanie odpovedí).

Dotazovanie môže mať formu:

• poštou zaslaného dotazníka – najlepšia forma kontaktovania osôb, ktoré nie sú obchodné poskytnúť osobný rozhovor. Odporúča sa, aby otázky boli starostlivo pripravené, jasné a jednoduché. Treba tu počítať aj s tým, že nie všetky dotazníky sa nám musia vrátiť.

• telefonického dotazovania – rýchle zhromaždenie dôležitých informácií. Výhodou je prípadné vysvetlenie nepochopenej otázky respondentovi. Pri tejto metóde sa odporúča, aby bolo čo najstručnejšie a neosobné.

• osobného dotazovania – najvšestrannejší spôsob, ktorý umožňuje položiť najväčšie množstvo otázok, ktoré môže byť doplnené o samotné pozorovanie odpovedajúceho.

Môže to byť ale najnákladnejší spôsob dotazovania, ktorý môže byť občas skreslený.

Prieskum – je to druh popisného výskumu, oproti vyššie uvedeným metódam, ktoré majú povahu úvodného prieskumu. Firma alebo iná organizácia realizuje prieskum za účelom zistenia dôležitých informácií, napríklad o názoroch a znalostiach ľudí, ich preferenciách a postojoch a podobne.

Experiment – má charakter najhodnotnejšieho typu výskumu. Je založený na dôkladnom výbere vhodných skupín, ktoré sú neskôr skúmané pomocou rôznych postupov. Výsledky podnik podrobne overí a rozhodne sa, či ich vyhodnotí ako štatisticky významné. Vďaka metóde experimentom, je možné zistiť rozličné reakcie, vzťahy, príčiny a ich dôsledky. [6]

- 31 -

4 Analýza ponuky športových služieb vo vybraných lokalitách 4.1 Mesto Považská Bystrica

Považská Bystrica sa nachádza na severozápade Slovenskej republiky (viď obrázok 4.1) a je obklopená pohoriami: Javorníky, Strážovská hornatina a Biele Karpaty, cez ktoré preteká najdlhšia rieka republiky – Váh. V meste žije približne 42 000 obyvateľov, z ktorých pätina žije v mestských častiach vytvorených z pôvodne samostatných obcí. Od roku 1999 má mesto družbu s valašským mestom – Rožňov pod Radhoštěm, s ktorým predovšetkým kultúrne a turisticky spolupracuje.

V meste sa nachádza zopár obchodných domov a nákupných stredísk, desiatky predajní nepotravinového charakteru, niekoľko hotelov s celkovou kapacitou väčšou ako 500 miest, desiatky pohostinstiev a reštaurácií a 2 autokempingy. Ďalej sa v PB nachádza viacero bánk, 17 materských, 10 základných a niekoľko stredných škôl. Mesto disponuje aj rôznymi športovými zriadeniami – krytá plaváreň, letné kúpalisko, zimný a futbalový štadión, mestská športová hala, viacúčelové ihriská s umelou trávou a iné.

Život v Považskej Bystrici sa výrazne opieral o Považské strojárne, ktoré boli až do roku 1989 dominantným podnikom nie len na Považí. Strojárne dokázali zamestnať až 15 000 ľudí a výrazne spolupracovali s mestom v oblasti výstavby, rozvoja, financovania kultúrneho, športového a spoločenského života a mnoho iného. Po páde Považských strojárni nadobudlo v meste prioritné postavenie predovšetkým podnikanie stredného a malého sektoru. Mesto je veľmi vhodne geograficky umiestnené, a preto sa snaží profitovať zo služieb z oblasti cestovného ruchu. [25]

Základné informácie: Obr. 4.1 Poloha mesta

• počet obyvateľov: cez 42 000,

• rozloha mesta: 89,49 km²,

• hustota zaľudnenia: cca 467 obyvateľov/km²,

• aktuálne 13. najväčšie mesto na Slovensku. [25]

Zdroj: Vlastné spracovanie

- 32 -

4.2 SWOT analýza športových služieb mesta Považská Bystrica

V Tab. 4.1 vykonávam prehľad o silných a slabých stránkach, príležitostiach a hrozbách mesta Považská Bystrica v oblasti športových služieb poskytovaných obyvateľom.

Tab. 4.1 – SWOT analýza športových služieb v meste Považská Bystrica

Silné stránky Slabé stránky

- podpora športu zo strany mesta, - dostatočný počet športových služieb, - novo vybudované wellness

v priestoroch krytej plavárne, - tradičné športové akcie v meste, - spolupráca mesta, škôl a klubov, - geografická poloha mesta (hory,

rieka, rovina), ktorá ponúka množstvo športových aktivít,

- mestské web stránky informujúce o športových akciách,

- značný počet športových škôl,

- služby mestskej športovej haly poskytované širokej verejnosti.

- nedostatok financií v meste pre oblasť športu,

- nie sú vybudované cyklotrasy a trasy pre in-line korčuliarov,

- v meste nie sú dostatočné športové atrakcie, ktoré by prilákali aj obyvateľov mimo mesta (napríklad aquapark),

- väčšina športových areálov je nemoderná,

- absencia dostatočných priestorov s umelou trávou (futbalový štadión).

Príležitosti Hrozby

- vybudovanie futbalového ihriska s umelou trávou,

- zdroje z EÚ,

- rekonštrukcia nemoderných športových objektov,

- vybudovanie ďalších športových objektov pre rekreačnú činnosť, - vybudovanie športovo-zábavného

objektu (aquapark).

- úpadok záujmu o športové služby, - rastúce ceny za využívanie

športových priestorov a zariadení,

Zdroj: Vlastné spracovanie

- 33 - Silné stránky

Silnou stránkou Považskej Bystrice je predovšetkým jej výhodné geografické umiestnenie, ktoré rozširuje obyvateľom možnosti pre športové aktivity. Centrum mesta je prevažne rovinaté a nachádzajú sa v ňom rôzne športové areály a zariadenia. Okraj mesta a jeho blízke okolie tvoria prevažne kopce, ktoré ponúkajú turistické a iné horské vyžitie. Svoju dôležitú úlohu zohráva aj rieka Váh, ktorá poskytuje športovým záujemcom ďalšie možnosti.

Najdôležitejšiu funkciu nesie ale samotné mesto, ktoré sa snaží poskytovať čo najviac športových služieb pre svojich obyvateľov. Okrem toho, že športovú oblasť financuje, spolupracuje taktiež so školami, poskytuje dôležité informácie o športových akciách prostredníctvom webových stránok, organizuje tradičné športové akcie a podobne.

Slabé stránky

Nedostatok finančných prostriedkov mesta sa odráža aj v športovej oblasti mesta. Nie je možné si preto dovoliť náročné a rozsiahle zásahy do športového života. Ďalšou slabou stránkou mesta je absencia nejakého atraktívneho zariadenia, ktoré by vedelo prilákať aj ľudí zo vzdialenejších oblastí republiky. Za takéto zariadenie môžeme považovať napríklad aquapark, ktorého služby by boli poskytované záujemcom v každom ročnom období. Veľkým nedostatkom mesta sú chýbajúce cyklotrasy a rôzne zábavno-športové parky, ktoré sú určené pre cyklistov, in-line korčuliarov, skateboardistov a podobne. Medzi slabé stránky mesta môžeme zaradiť aj fakt, že väčšina športových areálov a zariadení je nemoderných.

Príležitosti

Mestu sa v budúcnosti môžu naskytnúť rôzne príležitosti, ktoré by dopomohli k zlepšeniu športového vyžitiu v Považskej Bystrici. Medzi ne môžeme zaradiť spomínané vybudovanie aquaparku, ktorý by slúžil nie len domácim obyvateľom, ale aj ľuďom zo vzdialenejších oblastí, čo by zabezpečilo mestu príliv financií. Ako ďalší zdroj financií by mohlo slúžiť častejšie využívanie zdrojov z Európskej únie prostredníctvom kvalitných projektov. Takto získané financie by sa mohli využiť na nové športové stavby alebo rekonštrukcie.

Hrozby

Mesto môže v budúcnosti „bojovať“ aj s určitými hrozbami, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad znížený záujem o športové služby zo strany občanov. Túto hrozbu môže vyvolať aj ďalšia hrozba – zvýšenie cien za prenájom a využívanie športových priestorov a služieb.

- 34 -

4.3 Ponuka športových služieb v meste Považská Bystrica

Považská Bystrica poskytuje svojím obyvateľom širokú ponuku športové služby, na ktoré sú vyhradené rozličné mestské športové areály a zariadenia. Najpodstatnejšiu úlohu tu zohrávajú Mestské športové kluby (MŠK), ktorých poslaním je poskytovať športové objekty, akými sú napríklad športová hala, krytá plaváreň, letné kúpalisko, zimný štadión a iné. V meste sa nachádzajú, okrem spomenutých objektov, aj rôzne kluby z viacerých športových oblastí (šach, horolezectvo, stolný tenis a podobne). Svoje športové uspokojenie tu nájdu aj nadšenci hokejbalu, ktorým mesto vybudovalo ihrisko hneď vedľa zimného štadiónu a rekreační futsalisti. Im svoje priestory poskytuje Mestská športová hala. V poslednom období v meste vzrástol záujem o floorball, ktorý je propagovaný zatiaľ len v telocvičniach škôl. V Považskej Bystrici neexistuje zatiaľ žiadny areál, ktorý by bol poskytovaný predovšetkým verejnosti pre rekreačné účely, a tak mesto nedávno využilo finančné prostriedky od štátu určené na vybudovanie malých multifunkčných ihrísk s umelou trávou.

Vo svojej diplomovej práci som sa podrobnejšie zameral na tieto športové zariadenia:

• Krytá plaváreň,

• Zimný štadión,

• Letné kúpalisko,

• Mestská športová hala,

• Tenisový klub Spartak,

• Relax klub Wellness (fit centrum).

V Považskej Bystrici poskytujú svoje športové služby aj tieto športové kluby:

• Šachový klub,

• Stolnotenisový klub TTC Považská Bystrica,

• Horolezecký klub Manín,

• Šachový klub Sparta Považská Bystrica,

• Yacht klub,

• Skateboardový klub ENDE Považská Bystrica,

• Rekreačný klub pre telesnú výchovu a šport. [24]

- 35 - 4.3.1 Krytá plaváreň

Krytá plaváreň mesta Považská Bystrica spadá pod správu Mestských športových klubov, ktoré majú právnu formu „spoločnosť s ručením obmedzeným“. Je umiestnená na okraji mesta v mestskom športovom areály, v ktorom sa nachádza aj zimný a futbalový štadión.

Svoje služby neposkytuje len pre výkonnostný šport a plavecké výcviky, ale aj pre verejnosť.

Budova krytej plavárne pozostáva z dvoch poschodí a jedného podzemného podlažia.

V prvom podlaží sa nachádzajú bazény plavárne. Veľký bazén má rozmery 25 x 15 metrov, na jeho začiatku je hĺbka vody 1,3 a na konci 1,8 metra. Teplota vody sa pohybuje okolo 26 °C. Okrem veľkého bazéna je v prvom podlaží krytej plavárne vybudovaný aj detský bazén s rozmermi 7 x 3,5 metra. Hĺbka detského bazéna je maximálne 0,85 metra a teplota vody kolíše okolo 31 °C. Pre užívateľov plavárne sú na prvom podlaží taktiež vybudované priestory pre mužské a ženské šatne, ktorých súčasťou sú sprchy a toalety. Na druhom poschodí sa nachádza bar a bowling. V podzemnom podlaží je vybudované menšie regeneračné centrum, ktorého súčasťou sú rôzne sauny, vírivky a iné podobné zariadenia.

Areál je z hľadiska dostupnosti veľmi dobre situovaný. Približne 200 m od krytej plavárne sa nachádza autobusové nástupište a zhruba 500 m aj železničná stanica. Okrem toho k autobusovému nástupišťu chodievajú takmer všetko autobusy mestskej hromadnej dopravy.

Ak sa niekto rozhodne navštíviť plaváreň napríklad autom, je mu k dispozícii veľké neplatené parkovisko, ktoré je súčasťou športového areálu.

Služby krytej plavárne sú poskytované verejnosti celý pracovný týždeň (4 hodiny denne), okrem pondelka, ktorý je určený na prenájmy. V sobotu je to 5 hodín a nedeľa je takmer celá vyčlenená pre verejné účely (9 hodín).

Návštevníci plavárne môžu za služby platiť buď jednorázovo, tzn. zaplatia za vstup alebo si môžu vybaviť permanentku, ktorá je určená na 10 vstupov. Základná cena je 50,- Kč za hodinu využívania bazénu, pri uplatnení permanentky je každý vstup zvýhodnený o 5,- Kč. Ceny ostatných služieb sú popísané v Tab. 4.2. Ceny sú prevedené z Eura na Kč podľa kurzového lístka NBS, platného zo dňa 29.03.2012 – kurz: 24,788 Kč za 1 Euro. Pre väčší prehľad cien a lepšiu prácu s prevodom je kurz zaokrúhlený na rovných 25,- Kč za 1 Euro.

[23], [28]

- 36 - Tab. 4.2 – Cenník služieb plavárne v Považskej Bystrici

Typ služby Približná Cena v Kč

Vstup pre dospelých – od 15 rokov (1hod.) 50,- Kč

Vstup pre dieťa do 5 rokov (1hod.) zadarmo

Vstup pre dieťa od 5 do 15 rokov (1hod.) 35,- Kč Permanentka na 10 vstupov (po 1 hod.) pre dospelých 450,- Kč Permanentka na 10 vstupov (po 1 hod.) pre deti 300,- Kč

Záloha na kľúč od skrinky 50,- Kč

Prenájom plaveckej dráhy (1 hod.) 500,- Kč

Prenájom celého bazéna (1hod.) 2 250,- Kč

Prenájom detského bazéna (1 hod.) 1 500,- Kč

Zdroj: [28]

4.3.2 Zimný štadión

Zimný štadión sa taktiež nachádza v športovom areály na okraji mesta a rovnako ako krytá plaváreň patrí pod správu Mestských športových klubov. Priestory zimného štadióna majú široké využitie. Predovšetkým slúži hokejovým klubom Považskej Bystrice, okrem toho ho využívajú krasokorčuliari a verejnosť. Niekoľkokrát do roka sa v ňom konajú rôzne kultúrne podujatia.

Štadión má kapacitu približne 2 500 divákov, z toho je 1 500 miest poskytnutých na sedenie.

V útrobách štadiónu je množstvo šatní so sprchami a sociálnymi zariadeniami. Ďalej tu nájdeme niekoľko barov s občerstvením a miestnosť, v ktorej sa vykonáva servis korčúľ (montáž a brúsenie). Verejné korčuľovanie je poskytované záujemcom len cez víkend od 14:00 do 18:00 hod.

Cena za jeden vstup na do priestorov zimného štadióna a využitie jeho služieb je 50,- Kč. Paradoxom môže byť fakt, že verejné korčuľovanie je poskytované po celý rok, ale jeho aktívnejší záujemcovia nemajú možnosť zakúpenia si permanentky, teda využiť určite finančné zvýhodnenie za väčší počet vstupov. Ceny ostatných služieb zimného štadióna sú uvedené v Tab. 4.3. [31]

- 37 -

Tab. 4.3 – Cenník služieb zimného štadióna v Považskej Bystrici

Zdroj: [31]

4.3.3 Letné kúpalisko

Letné kúpalisko, rovnako ako aj krytá plaváreň a zimný štadión, spadá pod vedenie Mestských športových klubov, ale ako jediné zariadenie sa nenachádza v športovom areály na okraji Považskej Bystrice. Kúpalisko je situované v centre mesta, približne 500 m od pešej zóny a obchodných domov.

Areál letného kúpaliska pozostáva z veľkého plaveckého bazéna doplneného tobogánom a detského bazéna. Veľký bazén je 44 metrov dlhý, široký 25 metrov. Na strane s tobogánom je minimálna hĺbka – 1,3 m, na opačnej strane dosahuje bazén maximálnu hĺbku – 1,8m.

Teplota vody sa v ňom pohybuje od 20 do 25 °C. Detský bazén je 12 m dlhý, 10 m široký a jeho hĺbka sa pohybuje od 50 do 80 centimetrov. Okolo bazénov sa nachádza veľká trávnatá plocha určená na oddychovanie, opaľovanie a športové aktivity. V areály kúpaliska sa nachádza plážové ihrisko, šatne, sprchy, toalety a rôzne stánky s občerstvením. Kúpalisko ponúka záujemcom zapožičanie lehátiek a slnečníkov, využiť spomínaný tobogán alebo vyskúšať adrenalínovú aktivitu – aquazorbing (snaha o chôdzu po vodnej hladine v priesvitnej guli z PVC materiálu).

Z hľadiska dostupnosti sa areál nachádza vo veľmi dobrej polohe. Síce sa kúpalisko nachádza približne 2 kilometre od železničnej a autobusovej stanice, riešením je zástavka mestskej

Typ služby Cena v Kč

Vstupenka dospelí 50,- Kč

Vstupenka deti 5 – 15 rokov 25,- Kč

Vstupenka pre základné školy 12,50,- Kč

Vstupenka pre stredné školy 25,- Kč

Vstupenka pre nekorčuľujúcich 12,- Kč Prenájom ľadovej plochy – 1 hod. 2 500,- Kč

Brúsenie korčúľ – 1 pár 30,- Kč

Montáž korčúľ – 1 pár 375,- Kč