FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAH Ů
Obor: Mezinárodní obchod
Vybrané č asti marketingového plánu pre nový investi č ný projekt
(bakalářská práce)
Autor: Michal Gula
Vedoucí práce: Doc. Ing. Jana Přikrylová, PhD.
Prohlášení:
Prohlašuji, že jsem bakalářskou práci, na téma „Vybrané časti marketingového plánu pre nový investičný projekt“, vypracoval samostatně a vyznačil všechny citace z pramenů.
V Praze dne ... ………
podpis studenta
Obsah
Úvod ... 3
1 Súčasný stav v energiách ... 5
1.1 Závery summitu v Bruseli... 5
1.2 Súčasný energetický stav na Slovensku... 6
1.2.1 Potenciálny prínos obnoviteľných zdrojov energie ... 6
2 Stratégia vyšieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR... 7
2.1 Bariéry pre využívanie biomasy ... 7
2.1.1 Trhové bariéry... 7
2.1.2 Technologické bariéry ... 8
2.1.3 Legislatívne bariéry ... 8
2.2 Potrebné legislatívne opatrenia ... 9
2.3 Potenciál biomasy ... 9
2.3.1 Drevná biomasa ... 10
2.3.2 Biomasa z agrárnej výroby ... 12
2.4 Využitie biomasy na výrobu elektriny a tepla pomocou kogenerácie ... 12
3 Kritéria a výber mesta pre realizáciu investičného zámeru ... 14
3.1 Zdôvodnenie opodstatnenosti výberu mesta... 14
Cieľ... 14
3.2 Definícia a charakteristika kritérií výberu ... 14
3.2.1 Príslušnosť mesta do samosprávneho kraja ... 14
3.2.2 Veľkosť mesta (počet obyvateľov) – záujmová oblast... 15
3.2.3 Politické zloženie vo vedení mesta a v zastupiteľstve, plus záujem mesta ... 16
3.2.4 Záujem a iniciatíva mesta ... 17
3.2.5 Mestské lesy... 17
3.2.6 Denná stredná teplota v januári ... 18
3.2.7 Stredná vonkajšia teplota vo vykurovacom období ... 18
3.2.8 Počet dní vykurovacieho obdobia... 18
3.3 Zaradenie kritérií do kôl a určenie bodových hodnôt ... 19
3.3.1 Prvé kolo ... 19
3.3.2 Druhé kolo ... 20
3.3.3 Tretie kolo... 21
3.3.4 Štvrté kolo... 22
3.4 Vyhodnocovanie jednotlivých kôl ... 23
3.4.1 Prvé kolo ... 23
3.4.2 Druhé kolo ... 24
3.4.3 Tretie a štvrté kolo ... 27
4 Komunikácia s mestom... 29
4.1 Prezentácia projektu pre zástupcov vybraných miest ... 29
4.2 Štúdia uskutočniteľnosti ... 33
Záver ... 35
Zdroje... 38
Prílohy... 39
Úvod
Problematika životného prostredia a jeho znečisťovania sa dostáva do popredia záujmov a rozhovorov nie len v ochranárskych organizáciách, ale už aj na najvyšších miestach. Dôkozom toho sú aj posledné závery z Bruselu a rozhovory najvplyvnejších mužov sveta. Globálne otepľovanie sa stáva reálnou hrozbou, jednou z príčin je stále zvyšujúca sa spotreba fosílnych palív. Navyše zásoby týchto palív sa míňajú. Preto je dôležité obrátiť pozornosť na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Jedným zo zdrojov s najväčším potenciálom je biomasa.
Táto práca bude súčasťou marketingového plánu a výzkumu, ktorý je potrebný pre uskutočnenie investičného zámeru, s cieľom vytvoriť v troch mestách na Slovensku zariadenia na spaľovanie biomasy za účelom výroby tepla a elektrickej energie.
Úlohou, s ohľadom na rozsah, nebude vypraovanie celého marketingového plánu, ale len jeho vybraných častí.
Teoretická časť sa bude venovať záverom summitu v Bruseli z jari 2007, súčasnému energetickému stavu na Slovensku, ďalej opíše problematiku biomasy a stručne princíp kogenerácie. Prvá časť praktickej oblasti bude výber vhodnej lokality pre vybudovanie kogeneračnej jednotky. Vysvetlené budú dôvody, prečo nie každá lokalita je vhodná a čo je pre potrebnú lokalitu dôležité. Investor má záujem v prvom kole vybudovať tri výrobne energie. Úlohou tejto práce, bude vypracovať algoritmus a na jeho základe vykonať marketingový prieskum a vybrať vhodné lokality.
Algoritmus výberu bude založený na bodovom systéme. Najprv budú definované kritériá, ktoré sú pre výber vhodnej lokality dôležité. Potom budú tieto kritériá rozdelené do niekoľkých kôl. Stanovené budú princípy prideľovania bodov a váha jednotlivých kritérií, keďže nie všetky budú rovnako dôležité. Záverečné vyhodnotenie bude na základe súčtu bodov zo všetkých kôl a vybrané budú najlešie tri mestá. Tieto tri lokality budú potom doporučené investorovi, ako vhodné a najatraktívnešie na Slovensku na výstavbu kogeneračných jednotiek.
Ďalšie kapitoly praktickej časti sa budú venovať propagácii a vypracovaniu štúdie uskutočniteľnosti. Výstupom v týchto kapitolách nebude konkrétny dokument, ale návrhy a odporúčania, čo by mala prezentácia a štúdia uskutočniteľnosti obsahovať.
Propagácia projektu bude aktuálna v nasledujúcich mesiacoch, keď bude jasné, pre ktoré mestá sa investor rozhodne. Zvolenou formou bude prezentácia a vrámci tejto práce budú naznačené jednotlivé časti, ktoré by pri prezentácii tohto projektu mali byť spomenuté a vysvetlené.
Štúdia uskutočniteľnosti bude vo svojej podstate formou business plánu. Bude vypracovaná pre každé z vybraných miest samostatne a to až v momente, keď bude jasné, ktoré lokality si investor vybral a bude naviazaný kontakt so zástupcami miest.
Táto fáza bude nasledovať až po propagácii Cieľom tejto kapitoly bude vypracovať návrh, čo by mal takýto dokument obsahovať.
Na záver bakalárskej práce bude zhodnotený prvotný cieľ a teda zváženie, či sa podarilo dopracovať k vytýčenému cieľu, bude naznačené, v akom štádiu sa nachádza projekt, ktorý je momentálne v realizácii, aké sú ďalšie možné a potrebné výstupy a aké sú možnosti rozšírenia a detailnejšieho prepracovania problematiky zostavovania marketingového plánu na konkrétny projekt s cieľom vytvoriť priestor pre tvorbu následnej diplomovej práce.
1 Sú č asný stav v energiách
1.1 Závery summitu v Bruseli
V marci 2007, bol lídrami EU schválený návrh Komisie na zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 s cieľom znížiť závislosti EÚ na dovážaných palivách, zmierniť klimatické zmeny a spustiť novú „priemyselnú revolúciu“.
Komisiou bolo zároveň navrhnuté, aby bol tento záväzok v krajnom prípade prijatý jednostranne, teda aj keby nedošlo k medzinárodnému konsenzu a zároveň by EÚ mala prijať záväzok na 30% zníženie emisií do roku 2030.
Medzi opatrenia, na ktorých sa dohodla Komisia, patrilo medzi inými aj stanovenie cieľa 20% podielu obnoviteľných zdrojov energie na energetickej spotrebe EÚ do roku 2020, pričom do roku 2010 platí cieľ zvýšenia tohto podielu na 10 %. Zároveň Komisia navrhla, aby sa nielen zvýšil podiel, ale zároveň aj znížila spotreba primárnej energie ako taká o 20 % do roku 2020. Medzi ďalšie návrhy patril napríklad rozvoj spoločnej energetickej politiky EÚ, stanovenie cieľa o nízkouhlíkovej budúcnosti fosílnych palív a iné.
Komisia zároveň prijala rozhodnutie, v ktorom sa hovorí o ponechaní zodpovednosti na jednotlivých členských krajinách, ako stanovené ciele naplnia. Týmto krokom sa rozhodli rešpektovať potreby a špecifické postoje rôznych krajín. Zároveň Komisia zaviazala členské štáty, aby vypracovali Národné Akčné Plány, ktoré by mali popísať spôsob, akým sa bude vyvýjať používanie toho ktorého obnoviteľného zdroja energie.
S prijatím už vyššie spomenutého percenta mali obzvlášť problém štáty, ktorých najväčší podiel na produkcii energií tvoria jadrové elektrárne a teda boli ochotné s takýmto číslom súhlasiť za podmienky, že k obnoviteľným zdrojom energie sa bude počítať aj jadro.
1.2 Sú č asný energetický stav na Slovensku
Slovensko má vzhľadom jak na svoju veľkosť, tak geografickú polohu a geologické zloženie veľmi malú zásobu energetických súrovín. Keďže spotreba rok čo rok narastá, Sovensko musí väčšinu zdrojov dovážať. Jedná sa hlavne o zásoby hnedého uhlia, lignitu, zemného plynu a ropy. Pre príklad, Slovensko disponuje ťažbou len 1%
ropy, ktorú za rok spotrebuje. Podobne je na tom aj spomenutý zemný plyn. Na spotrebe sa podieľa hlavne priemysel, nasledovaný domácnsťami a za nimi je potom obchod a doprava. Vláda Slovenskej Republiky v následnosti na dianie v Komisi EÚ, prijala v apríli 2007 Strtégiu vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov v SR. Ide hlavne o využívanie biomasy, slnečnej, vodnej a geotermálnej energie. Väčší problém sa týka len veternej energie, pretože v súčasnosti neexistujú veterné mapy na území SR a existuje predpoklad, že SR ani nedisponuje vhodnými poveternostnými podmienkami, čo sa týka intenzity a pravidelnosti vetra.
Najväčší podiel na výrobe energie má na Slovensku jadrová energie. K roku 2004 bol jej podiel 68 %. Slovensko sa však pred vstupom do EÚ, na ultimátum Rakúska, zaviazalo, že odstaví dva zo štyroch jadrových reaktorov do konca roku 2008.
V súčasnosti sa stavajú ďalšie dva reaktory, ktoré by v budúcnosti mali nahradiť tento výpadok. Potenciál vo výrobe energie predstavuje vodná energia a biomasa.
Slovensko má za cieľ, ktorý vyplýva aj z rozhodnutia Komisie dosiahnuť podiel OZE na výrobe energie do roku 2010 10 %.
1.2.1 Potenciálny prínos obnovite ľ ných zdrojov energie
• využívanie obnoviteľných zdrojov energie znižuje závislosť energetiky na dovoze ropy a zemného plynu
• pomáhajú znižovať množstvo odpadu a skleníkových plynov
• peniaze v domácej ekonomike zostávajú a nepoužívajú sa na nákup zdrojov zo zahraničia
• keďže je využívanie OZE zatiaľ len v začiatkoch, je tu priestor aj pre Slovensko na vývoj technológií a následný export
• zvýšené využívanie OZE môže prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva.
2 Stratégia vyšieho využitia obnovite ľ ných zdrojov energie v SR
Po voľbách v roku 2006, sa nová Vláda SR zaviazala v programovom vyhlásení pre roky 2006 – 2010 v oblasti energetiky, že podnikne taká kroky, ktoré budú viesť z dlhodobého hľadiska k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla v SR.
2.1 Bariéry pre využívanie biomasy
• neznalosť a nedôvera k novým technológiám (napr. vykurovanie peletami)
• nedostatok informácií o energetických nákladoch vykurovania biomasou
• chýbajúca podpora štátu pri prechode na vykurovanie biomasou
• nedostatočná štátna podpora projektov využívania biomasy
Toto boli hlavné problémy a bariéry pri využívaní biomasy. Táto problemtaika je ale trochu obšírnejšia a existujú rôzne bariéry jak na trhu, tak v technológiách, informovansti a legislatíve
2.1.1 Trhové bariéry
2.1.1.1 Chýbajúca garancia výkupných cien energie vyrobenej z OZE
Projekt využívania OZE na tvorbu elektriny a tepla, je finančne náročnou investíciou, ktorú zvyčajne zabezpečujú banky. Na slovensku však chýba garancia minimálnych cien energie z OZE a preto je postavenie business plánu a cash-flow priam nemožné.
To spôsobuje situáciu, že potenciálny investor nie je schopný vyhodnotiť a dôsledkom chýbajúcej garancie cien, ani zabezpečiť rentabilnosť takejto investície. Preto finančné spoločnosti a banky odmietajú financovať takéto projekty. Riešením by bolo, ak by sa prijal zákon, ktorý by dlhodobo určil minimálnu cenu energie z OZE tak, ako je to napr. v škandinávskych krajinách, alebo aj v susednej ČR.
2.1.1.2 Neexistencia podporných opatrení pre obyvate ľ stvo
Tieto opatrenia sa netýkajú len finančných stimulov. Slovensko trpí rozsiahlou plynofikáciou a mýtom, že vykurovanie drevom je neefektívne. Prechod na vykurovanie biomasou si vyžaduje vyššie vstupné náklady. Ich návratnosť sa v posledných rokoch skracuje, vďaka stúpajúcim cenám fosílnych palív. Ešte stále však nedosahuje intervalu, ktorý by bol pre potenciálneho využívateľa tohto druhu výroby energie zaujímavý. Aj z tohto dôvodu sa biomasa nevyužíva ani tam, kde sú na to skoro ideálne podmienky. Čiastočným riešením by mohli byť finančné stimuly pre domácnosti, alebo dotácie na technológie, resp. daňové úľavy, lepšie úrokové sadzby a finančná podpora zo strany štátu a EÚ pre firmy, ktoré by sa rozhodli vybudovať výrobne tepla a elektriny z biomasy.
2.1.2 Technologické bariéry
Problém technológií je dvojitým problémom. Jednak je to zatiaľ technická nedokonalosť a na Slovensku pomerná nedostupnosť. Technológie na spracovanie biomasy zatiaľ nie sú na takej úrovni, aby boli schopné spracovávať biomasu všetkého druhu a navyše, takéto technológie sa na Slovensku ani nevyrábajú a preto by sa sem museli dovážať. Samotné zariadenie a jeho inštalácia sú finančne veľmi náročné.
2.1.3 Legislatívne bariéry
V súčasnosti existujú dve vážne bariéry. Tou prvou je už vyšši spomenutá chýbajúca stabilita v cenovej oblasti a tou druhou je garancia výkupu takto vyrobenej energie.
Potenciálny investor tak nemá žiadnu záruku, že ním vyrobená energia si nájde kupcu.
To by v reále znamenalo, že po značných prvotných vstupoch, by výrobca nemal garantovanú ani cenu a dokonca ani to, že niekto tú energiu kúpi. Je len prirodzené, že bez príslušných opatrení nebude financovať takýto projekt žiadna banka.
2.2 Potrebné legislatívne opatrenia
V najbližšom období je potrebné prijať nasledujúce legislatívne opatrenia:
– Ustanovenie povinnosti pre distribučné spoločnosti prednostne nakupovať elektrinu vyrobenú z OZE
– Zákonom stanovená a garantovaná výkupná cena energií z OZE na dlhšie obdobie
– Zjednodušenie legislatívnych podmienok pre výrobcu elektriny z OZE na zariadeniach do 5 MW
– Stanovenie možnosti prednosteného vstupu výrobcu z OZE do systému
Stanovenie dlhodobej minimálnej ceny výkupu je jedným z najhorúcejších bodov.
Táto cena by mala byť stanovená tak, aby bola atraktívna pre investorov a aby tak pomáhala zvyšovať podiel energie z OZE na celkovej výrobe energie a zároveň, aby umožňnovala dosiahnutie primeranej doby návratnosti investície.
2.3 Potenciál biomasy
Biomasa, podľa definície smernice1, znamená „biologicky rozložiteľné frakcie výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesníctva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľné frakcie priemyselného a komunálneho odpadu“.
Je to teda látka biologického, čiže rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Za biomasu sa bežne považuje: odpadné a palivové drevo, obilná a repková slama, rýchlo rastúce rastliny, pestované cielene pre energetické využitie a bioplyn (z odpadov živočíšnej výroby).
1 Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie
Biomasu je možné použiť ako energetický zdroj na výrobu alektriny, tepla, alebo biopalív. V budúcnosti by mala nahradiť využívanie fosílnych palív, ako je ropa a zemný plyn.
Popri vyššie spomenutých zdrojoch, sa za biomasu považuje aj komunálny odpad, nemocničný odpad a skládkový plyn (zo skládok odpadov, z čistiarenských kalov).
Graf 1 Ročný potenciál drevnej biomasy
Prameň: Graf prevzatý z analýzy © TREND Holding, s.r.o., Bratislava (2007)
Tvorba biomasy, ktorá je predmetom nášho záujmu existuje v dvoch podobách a to ako drevná biomasa a agrárna biomasa.
Jedným z najvýznamnejších zdrojov biomasy sú fabriky z drevospracujúceho priemyslu. Produkujú až tretinu ročného potenciálu biomasy, ktorú predstavuje drevný odpad pri spracovaní.
2.3.1 Drevná biomasa
Na Slovensku poznáme 4 hlavné zdroje drevnej biomasy.
– lesná štipka, získavaná pri ťažbe v hospodárskych lesoch – odpad z drevárskych fabrík
– plantáže rýchlorastúcich
– odpad z komunálnej zelene, tj. orezky zo stromov a parkov v mestách
Štiepka z existujúcich hospodárskych lesov
V dlhovekých hospodárskych lesoch sa na slovensku pestuje kvalitné drevo, ktoré je vhodné pre drevárske fabriky. Koruny týchto stromov sú pre drevospracujúce linky nepoužiteľné, no sú výborným zdrojom pre biomasu. Práve tieto časti sú vhodné na výrobu lesnej štiepky. Pre predstavu, drevo použiteľné na lesnú štiepku, predstavuje asi pätinu celej biologickej hmoty slovenských lesov. Ak by sa podarilo spracovať všetko drevo z korún stromov, ročne by bolo k dispozícii asi 1,8 milióna ton lesnej štiepky. Najväčším producentom štiepky sú u nás Lesy SR, ktoré v tomto roku vyprodukujú približne 130-tisíc ton.
Plantáže rýchlorastúcich energetických drevín
Zdroj z predchádzajúceho odseku je však ťažko technicky dosiahnuteľný, keďže potenciál, ktorý je vyčíslený počíta so všetkými stromami z lesov v SR. V praxi by to znamenalo, každý rok zrezať všetkú haluzinu zo stromov bez výrubu týchto drevín, čo je prakticky nemožné. Navyše, ostatkové drevo vedia spracovať napríklad celulózky s oveľa vyššou pridanou hodnotou, ako spaľovne biomasy, preto sú tieto lesy ako zdroj nepostačujúce.
Vďaka tomu sa v tomto smere otvára priestor na pestovanie takzvaného energetického dreva, ktoré v slovenských podmienkach predstavuje topoľ, vŕba a agát. Sú to rýchlorastúce dreviny, ktoré si nevyžadujú kvalitnú pôdu a disponujú veľkým ročným prírastkom dreviny. V EÚ existuje asi 500 000 hektárov takýchto plantáží.
Slovensko je v tomto smere aj vďaka nezáujmu kompetentných pozadu. Má iba niekoľko hektárov plantáží. Pestovanie energetických drevín nie je zatiaľ na Slovensku nijak extra dotované (okrem štandardných poľnohospodárskych dotácií).
Okrem finančnej neefektívnosti je bariérou vzniku plantáží aj odpor ekologických združení. Tie tvrdia, že pestovanie rýchlorastúcich drevín by mohlo vytlačiť pôvodné porasty s genetickým základom na Slovensku.
Komunálna biomasa
Mestá a obce pri úprave svojich parkov, riek, stromoradí, drevín v okolí ciest atď produkujú bio odpad, ktorý sa dá rovnako spracovať na štiepky a využívať pri spaľovaní. Nedá sa predpokladať, že takýto komunálny odpad bude hlavným zdrojom biomasy, naopak, kogeneračná jednotka tým, že bude takýto odpad spracovávať prispeje k údržbe a lepšiemu vysporiadaniu sa miest s komunálnym odpadom.
Drevné odpady z drevárskych fabrík
Významným zdrojom drevnej biomasy sú aj drevospracujúce fabriky. Ročne vyrobia zhruba 1,4 milióna ton drevného odpadu. Ten sa môže využiť na výrobu energie.
Často však tieto fabriky spaľujú odpad vo vlastných teplárňach a tým pádom, len malá časť tohto odpadu ostáva pre individuálne teplárne.
2.3.2 Biomasa z agrárnej výroby
Na výrobu energie, sa okrem dreva dajú použiť aj iné plodiny. Občas sa v našom klimatickom prostredí vyskytnú obdobia sucha a slabých úrod poľnohospodárskych plodín, no väčšinou sa vytvárajú prebytky, ktoré sú spaľované bez akého koľvek významu, pretože ich export by bol nerentabilný a skladovanie nezmyselné. Práve tieto prebytky by sa dali vhodne použiť na spaľovanie a tvorbu tepla.
2.4 Využitie biomasy na výrobu elektriny a tepla pomocou kogenerácie
Predchádzajúca podkapitola popisovala problematiku využívania obnoviteľných zdrojov energie. Projekt, ktorého časťou je aj táto práca sa venuje výrobe energie z konkrétneho zdroja a tým je biomasa. Najefektívnejším spôsobom výroby energie na báze plynu (spaľovaním biomasy) sa v súčasnosti javí kogenerácia. Kogenerácia je súčasná výroba tepla i elektriny. Ako popisuje obrázok 1, kogenerácia, lepšie povedané, kombinovaná výroba elektriny a tepla pomocou kogeneračnej jednotky dáva rovnaký výstup, ako klasická výroba, ale šetrí pri tom vstupy a na rovnaké množstvo energie potrebuje o 40 % menej paliva. Ako popisuje obrázok,
Obrázok 1 Premena vstupov na výstupy
kogenerácia, lepšie povedané, kombinovaná výroba elektriny a tepla pomocou kogeneračnej jednotky dáva rovnaký výstup, ako klasická výroba, ale šetrí pri tom vstupy a na rovnaké množstvo energie potrebuje o 40 % menej paliva.Výhodou kogenerácie, je okrem už spomínanej efektívnosti aj situovanie výroby, keďže energia sa vyrába tam, kde je potrebná, šetrnosť k životnému prostrediu a taktiež finančné
Prameň: Obrázok prevzatý z http://www.kogeneracia.sk
hľadisko, pretože takto vyrábaná energia je lacnejšia ako tá, ktorú nakupujeme v súčasnosti.
Na výrobu energie kogeneráciou sa používajú kogeneračné jednotky. Investor, pre ktorého je marketingový plán spracovávaný sa rozhodol takúto jednotku postaviť na Slovensku. Nasledujúce subkapitoly sa budú venovať výberu lokality, propagácii a štúdii uskutočniteľnosti.
3 Kritéria a výber mesta pre realizáciu investi č ného zámeru
3.1 Zdôvodnenie opodstatnenosti výberu mesta
V predchádzajúcej kapitole bolo poskytnutých niekoľko dôležitých informácii a dôvodov na to, aby úvaha o vypracovaní a realizácii investičného zámeru mohla nabrať reálne základy. Táto kapitola sa bude venovať praktickej časti marketingového plánu a to konkrétne stanoveniu cieľa, stanoveniu metódy, výčtu kritérií, ich váhe a konečnému vyhodnoteniu.
Cie ľ
Cieľom marketingového prieskumu, bude v prvom rade zistiť, ktoré faktory, sú pre výber lokality, na umiestnenie kogeneračnej jednotky dôležité. Tie môžu byť tak exaktné, presne definovateľné a vyčísliteľné, ako alebo kvalitatívne a často subjektívne, ktoré nie je možné posúdiť na základe čísel. Nasledovať bude charakteristika týchto kritérií a opodstatnenie ich relevantnosti pri výbere lokality.
V ďalšej časti budú charakteristiky jednotlivých lokalít ohodnotené bodovou stupnicou od 1 do 5 ( 5 – najlepšie) a nakoniec príde ich vyhodnotenie v kolách.
3.2 Definícia a charakteristika kritérií výberu
Táto podkapitola bude mať za úlohu výber vhodných kritérií a ich charakteristiku a zdôvodnenia ich použitia.
3.2.1 Príslušnos ť mesta do samosprávneho kraja
Slovenská republika sa skladá z ôsmich vyšších územných celkov (ďalej VÚC).
Podobne ako je to aj v Českej republike, je rozvinutosť jednotlivých krajov veľmi rozdielna. S rozvinutosťou samozrejme súvisí aj infraštruktúra (diaľnice a pod.).
Medzi najzaostalejšie regióny na Slovensku patrí jednoznačne Košický a Prešovský kraj. Preto podpora investícií v týchto krajoch je prioritou.
Na základe postupu uvedenom v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s čl. 8 Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007–2013, Európska komisia schválila dňa 13. septembra 2006 novú regionálnu mapu štátnej pomoci pre Slovenskú republiku platnú na roky 2007 – 2013, ktorá hovorí, že maximálnu intenzitu štátnej pomoci, až 50 % investície, môžu využiť investori na východnom a strednom slovensku. Naproti tomu, v Bratislave, najrozvinutejšej časti Slovenska, je táto maximálna hodnota rovná 10 %. Keďže takáto pomoc od štátu je nenávratná a znižuje prvotné náklady, je prirodzené, že snahou by malo byť umiestenie projektu na východ Slovenska.
3.2.2 Ve ľ kos ť mesta (po č et obyvate ľ ov) – záujmová oblast
V záujme čo najnižších distribučných nákladov, je najvýhodnejšie stavať KJ v blízkosti väčších miest. Táto skutočnosť síce z pohľadu distribúcie do domácností nevyplýva priamo, pretože daná kogeneračná jednotka nemá za cieľ dopraviť elektrinu a teplo až k spotrebiteľovi. Na to budú využité už existujúce rozvodové siete a infraštruktúra. Blízkosť spotrebiteľa je však dôležitá z dôvodu, akým bude prenášané teplo od KJ. to bude distribuované pomocou potrubí a tým, že bude musieť uraziť určitú trasu až do domácností, bude strácať svoju teplotu.
Toto kritérium môžeme považovať do určitej miery za vylučujúce. Už teraz je však jasné, že existujú mestá, resp. obce, ktoré sa neumiestnia do 30. miesta, no budú mať približne podobnú veľkosť a hustotu obyvateľstva. Venovať sa skúmaniu všetkých miest by však bolo časovo, fyzicky i finančne náročné, preto bude podľa veľkosti vybraných 30 miest, u ktorých budeme zisťovať detailnejšie charakteristiky.
Mestá, ktoré sa do tohto procesu nezmestia, sa ale majú šancu dostať do výberu neskôr, primárne však skúmané nebudú a logicky teda nebudú ani predmetom tejto práce.
3.2.3 Politické zloženie vo vedení mesta a v zastupite ľ stve, plus záujem mesta
Projekt kogeneračnej jednotky je investícia, ktorej hodnota sa pohybuje rádovo v miliónoch eur a okrem finančného zisku prináša aj mnoho ďalších pozitív, ktoré budú spomenuté v kapitole venujúcej sa propagácii projektu. Na základe toho, je namieste očakávať, aby priamo z vedenia mesta vychádzal záujem a politická vôľa o získanie takejto investície. V pozadí týchto subjektívnych faktorov sú však faktory objektívne a to je politická príslušnosť jak primátora daného mesta, tak zloženie zastupiteľstva a VÚC. Riešenie daného projektu si vyžaduje nespočetné množstvo aktivít, ktoré by za výdatnej spolupráce primátora, mesta a v konečnom dôsledku štátu, nebolo možné naplniť.
Pre lepšie objasnenie situácie a opodstatnenosti tohto kritéria, je vhodné uviesť hlavný problém posledných rokov. Mestá obzvlášť na východnom Slovensku, trpia akútnym nedostatkom investícií a vysokou nezamestnanosťou. Vo väčšine miest sedia v zastupiteľstvách už dlhé roky rovnakí ľudia, ktorí tieto pozície zastávajú často zo zištných dôvodov, s rôznou politickou príslušnosťou, rôznymi cieľmi a záujmami. To má za následok, že spolupráca s takýmto mestom môže byt veľmi komplikovaná, ba priam deštruktívna. Práve preto je absolútne najdôležitejším kritériom záujem a politické zloženie v meste. Ani to však nemusí stačiť. Keďže sa daný projekt má záujem opierať o podporu štátu, ideálnym stavom by bolo, ak by zloženie zastupiteľstva, korešpondovalo so zložením parlamentu. Takáto konštelácia by znamenala veľmi silnú východziu pozíciu pre ďalší lobbing.
Ako už bolo vysvetlené vyššie, pre daný projekt je kooperácia mesta a VÚC nevyhnutná. Na základe dlhoročných skúseností a znalosti politickej scény a správania sa jej predstaviteľov, je ideálnym stavom, ak zastupiteľstvo mesta a VÚC majú koalíciu podobného zloženia, navyše korešpondujúcu s parlamentom. Rovnako predseda VÚC a primátor, by mali vychádzať z týchto koalícií. Toto kritérium bude znova ohodnotené bodovo a to známkou od 1-5 a to na základe toho, ako budú súhlasiť politické pozadia jednotlivých zložiek. Keďže presné vyhodnotenie tohto kritéria by bolo časovo a finančne veľmi náročné, pri hodnotení budeme vychádzať
z oficiálnych údajov prevzatých zo Štatistického úradu SR o výsledkoch komunálnych volieb (2006) a volieb do samospráv (2004). S odhadovanou presnosťou na 80 % (na základe pozorovaní a skúseností) vieme určiť približné zloženie koalícií. Na to, aby sme doplnili ostávajúcich 20 %, nám poslúži asi najsubjektívnejšie, no pre investora veľmi doležité kritérium a to záujem mesta a iniciatíva (bude vysvetlené neskôr).
Spojením týchto subkritérií, by sme mali dostať pomerne presnú informáciu o možnosti, resp. nemožnosti spolupráce s daným mestom.
3.2.4 Záujem a iniciatíva mesta
Tento faktor budeme považovať za absolútne najsubjektívnejší, no zároveň za jeden z najdôležitejších. Ako uvidíme pri vyhodnocovaní jednotlivých kritérií a miest, zistíme, že viacero miest bude čo sa týka atraktívnosti na približne rovnakej pozícii.
Tam príde na rad spomínané kritérium.
Je dobre, aby si pozorovateľ znova uvedomil súvislosti a dôležitosť spolupráce na projekte týchto rozmerov. Ak by sme to chceli trochu zjednodušiť a nadľahčiť, tak zástupcovia miest si musia uvedomiť, že investor, v absolútnom ponímaní nehľadá len mesto. Miest, ktoré budú vyhovovať môže byť 10 ( to zistíme v ďalších častiach práce), no počíta sa s investíciou do maximálne troch miest. Natvrdo povedané, investor disponuje peniazmi, ktoré chce preinvestovať a hľadá dlhodobého partnera.
Tým partnerom, priamim, má byť mesto. Preto investor absolútne opodstatnene hľadá iniciatívu, aktivitu a záujem o daný projekt aj z druhej strany.
Vzhľadom k tomu, že takýto faktor sa nedá určiť exaktne, bude určený na základe prebiehajúcich rozhovorov s jednotlivými mestami, pričom sa použije už hore spomínané hodnotenie, tj. známky 1 až 5.
3.2.5 Mestské lesy
Ako už bolo spomenuté, na výrobu energie z biomasy sa používajú 4 základné suroviny. Primárne sú to lesné štiepky z korunových zvyškov po ťažbe v dlhovekých lesoch s kvalitou drevinou používaných v drevárskych fabrikách. Ďalším zdrojom je
drevný odpad z týchto fabrík. Potenciálne významný, no zatiaľ u nás takmer nedostupný zdroj sú plantáže rýchlorastúcich drevín. V neposlednom rade je zdrojom aj komunálny odpad, hmota z orezávania stromov v mestských parkoch, v stromoradiach popri cestách i pobrežných pásoch riek.
Práve odpad a zvyšky, ktoré ostávajú po ťažbe a spracovaní nevyužité, budú hlavným zdrojom pre kogeneračné jednotky na výrobu tepla a elektriny. Z údajov z analýzy Trendu však vyplýva, že rentabilnosť dovážania takejto štiepky k miestu jej spracovania je hraničná na vzdialenosti 40km, od miesta ťažby. Preto je dôležité, aby daná lokalita disponovala dostatočným zdrojom biomasy. Na základe už spomenutej analýzy je však jasné, že lesy v okolí KJ kdekoľvek na slovensku, nebudú schopné pokryť potreby na 100 %, preto tomuto kritériu nebudeme pridávať extra vážnosť hodnotiť ho budeme už štandardne, s koeficientom 1.
3.2.6 Denná stredná teplota v januári
Tento údaj hovorí o tom, aká je priemerná denná teplota v najchladnejšom mesiaci v roku. Logicky budeme hľadať, čo najnižšiu teplotu, pretože nás zaujíma kde, koľko a ako dlho potrebujú teplo. Aj keď je výroba tepla len spojenou výrobou, teda KJ neslúži extra na výrobu tepla, je z finančného hľadiska, za predpokladu konštantného využitia elektriny, potrebná čo najdlhšia a najsilnejšia zima v danej lokalite.
3.2.7 Stredná vonkajšia teplota vo vykurovacom období
Zohľadňuje celkovú dĺžku obdobia, v ktorom sa vykuruje a teda dáva nám jasnejší pohľad na množstvo tepla potrebného v roku.
3.2.8 Po č et dní vykurovacieho obdobia
S dostatočnou presnosťou nám napovie, ako dlho sa v priemere v danej oblasti za rok vykuruje a teda logicky bude zaujímavejšie mesto s dlhším vykurovacím obdobím.
3.3 Zaradenie kritérií do kôl a ur č enie bodových hodnôt
3.3.1 Prvé kolo
Počet obyvateľov a príslušnosť do VÚC
Bude výberovým kritériom prvého kola. Ako už bolo spomenuté vyššie, pre ďalšie skúmanie je nutné urobiť výberový súbor, ktorému sa primárne budeme venovať. Údaje prevezmeme zo Štatistického úradu a vyhodnotíme a obodujeme na základe intervalov. Zároveň s výberom mesta urobíme hodnotenie podľa príslušnosti do samosprávneho celku, rovnako obodujeme a prevedieme prvé čiastkové hodnotenie a poradie miest. Mestá budú zaradené podľa počtu obyvateľov do intervalov, ktoré budú znova ohodnotené známkami od 1 do 5. Váha tohto kritéria bude 0,5, to znamená, že známky budú násobené koeficientom 0,5 a to v praxi, pre túto prácu bude znamenať, že dané kritérium má nižšiu dôležitosť. Pre vysvetlenie, na primárne určenie zaujímavých miest, je kritérium veľkosti dôležité, pre ďalšie hodnotenie to však už nehraje veľkú rolu.
Tabuľka 1 Kraje
Skratka VÚC Názov Počet bodov
BK Bratislavský Kraj 2
KK Košický Kraj 10
PK Prešovský Kraj 10
NK Nitriansky Kraj 6
ZK Žilinský Kraj 6
BBK Banskobystrický Kraj 8
TTK Trnavský Kraj 4
TNK Trenčianský Kraj 4
Prameň: výpočet autora
Kritérium príslušnosti do VÚC bude hodnotené 1-5, podľa využiteľnosti štátnej pomoci, pričom Bratislavský kraj bude ohodnotený známkou 1, tj. ako najmenej atraktívny, kraje na strednom slovensku, známkou 3-4 a východné Slovensko známkou 5, ako najatraktívnejšia lokalita podľa daného kritéria. Toto kritérium nebude mať vylučovací charakter a bude použité až po selekcii výberového súboru miest. Keďže sa jedná o veľmi dôležitý faktor, jeho váha bude vyššia, ako napríklad váha počtu obyvateľov (POZOR: až po prvom kole) a preto bude násobený koeficientom 2.
Tabuľka 2 Obyvatelia
Počet obyvateľov OD DO body
20000 36000 0,5
36000 52000 1,0
52000 68000 1,5
68000 84000 2,0
84000 100000 2,5
Prameň: výpočet autora
Toto kritérium nebude mať vylučovací charakter a bude použité až po selekcii výberového súboru miest. Keďže sa jedná o veľmi dôležitý faktor, jeho váha bude vyššia, ako napríklad váha počtu obyvateľov (POZOR: až po prvom kole) a preto bude násobený koeficientom 2.
3.3.2 Druhé kolo
Primátor – zastupite ľ stvo –VÚC – zastupitelstvo
Cieľom tohto kritéria je informácia, ako kompatibilné sú jednotlivé spomenuté zložky s vládou, ktorá samozrejme rozhoduje o štátnych dotáciách. Preto každú zložku označíme buď „k“, ako zloženie podobné koalícii v parlamente a ohodnotíme známkou 5, tj. najlepšie. Značka „o“ bude pre zloženie podobné s vládnou opozíciou so známkou 1 a označenie ako „iné“ pre ostatné, nejasné, alebo neidentifikovateľné politické zastúpenia, označené známkou 3. Výsledná známka za toto kritérium bude aritmetickým priemerom jednotlivých známok a bude sa znova pohybovať v rozmedzí od 1 do 5.
3.3.3 Tretie kolo
Lesy
V treťom kole bude jedným z kritérií vybavenosť mesta lesmi v držbe mesta a ročná ťažba v nich. Hodnotenie bude znova od 1 do 5. Nezisteným údajom je pridelená nula a teda známka najnižšia, tj. 1.
Tabuľka 3 Ťažba dreva (v m3)
Rozsah ťažby OD DO Body
0 19000 1
20000 39000 2
40000 59000 3
60000 79000 4
80000 100000 5
Prameň: výpočet autora
Denná stredná teplota v januári
Tabuľka 4 Stredná teplota v januári (v stupňoch Celzia)
Teplota OD DO Body
-1,60 -2,41 1
-1,42 -3,23 2
-3,24 -4,05 3
-4,06 -4,87 4
-4,88 -5,70 5
Prameň: výpočet autora
Stredná vonkajšia teplota vo vykurovacom období
Tabuľka 5 Stredná vonkajšia teploto vo VO (v stupňoch Celzia)
Teplota OD DO Body
2,50 2,85 1
2,86 3,21 2
3,22 3,57 3
3,58 3,93 4
3,94 4,30 5
Prameň: výpočet autora
Po č et dní vykurovacieho obdobia
Tabuľka 6 Vykurovacie obdobie (v dňoch)
Počet dní OD DO Body
208 219 1
220 243 2
232 243 3
244 255 4
256 268 5
Prameň: výpočet autora
Všetky predošlé kritériá budú mať normálnu dôležitosť a teda budú násobené koeficientom 1.
3.3.4 Štvrté kolo
Po troch kolách by mala byť absolútne jasná profilácia 10 najvhodnejších miest.
Predpokladáme, že ich charakteristiky sa nebudú veľmi líšiť, preto sem vstupuje posledné kritérium a to záujem mesta. Toto kritérium nebolo samozrejme zisťované u všetkých miest. Mestám bude znova pridelená známka na základe rozhovorou so zástupcami investora. Je vysoko pravdepodobné, že to danú lokalitu posunie až o niekoľko priečok, avšak, ako už bolo spomenuté vyššie, záujem mesta ako takého, nie je vôbec podmienkou postačujúcou, vo veľkej miere však je podmienkou nutnou, preto očakávame, že 4 kolo prinesie rozhodnutie.
3.4 Vyhodnocovanie jednotlivých kôl
Vyhodnocovanie kôl má za cieľ, jednotlivím mestám, priradiť bodové ohodnotenie na základe algoritmov uvedených v predchádzajúcej kapitole.
3.4.1 Prvé kolo
Tabuľka 7 Mestá podľa veľkosti
P.č. VUC body Mesto Počet obyvateľov Body Body spolu
1 BK 2 Bratislava 425 533 2,5 4,5
2 KK 10 Košice 235 281 2,5 12,5
3 PK 10 Prešov 92 380 2,5 12,5
4 NK 6 Nitra 86 580 2,5 8,5
5 ZK 6 Žilina 85 278 2,5 8,5
6 BBK 8 Banská Bystrica 81 961 2,0 10,0
7 TTK 4 Trnava 69 488 2,0 6,0
8 ZK 6 Martin 58 814 1,5 7,5
9 TNK 4 Trenčín 57 968 1,5 5,5
10 PK 10 Poprad 55 680 1,5 11,5
Prameň: Štatistický úrad SR + výpočet autora
V tabuľke číslo 7 je ukážka 10 miest vybraných na základe počtu obyvateľov.
Zoradené sú od najväčšieho po najmenšie mesto. Za poradovým číslom nasleduje údaj, ku ktorému samosprávnemu celku mesto patrí a bodové ohodnotenie na základe algoritmu z kapitoly 3.3.1. Ďalej je názov mesta, počet obyvateľov, pridelené, už prepočítané body a na záver súčet bodov za každé mesto.
V tabuľke číslo 8 sú už mestá zoradené na základe dosiahnutých bodov zostupne.
Uvedených je len prvých 10 miest. Pre ďalšie hodnotenie nie je táto tabuľka záväzná, uvádzame ju len pre čiastkovú kontrolu a pre sledovanie priebehu po každom kole.
Preto je uvedených len prvých desať miest.
Tabuľka 8 Mestá podľa dosiahnutých bodov po 1.kole
P.č. VUC Body Mesto Počet obyvateľov Body Body spolu
1. KK 10 Košice 235 281 2,5 12,5
2. PK 10 Prešov 92 380 2,5 12,5
3. PK 10 Poprad 55 680 1,5 11,5
4. KK 10 Michalovce 40 721 1,0 11,0
5. KK 10 Spišská Nová Ves 38 298 1,0 11,0
6. PK 10 Bardejov 33 402 0,5 10,5
7. PK 10 Humenné 35 433 0,5 10,5
8. BBK 10 Rimavská Sobota 24 446 0,5 10,5
9. BBK 8 Banská Bystrica 81 961 2,0 10,0
10. BBK 8 Zvolen 43 488 1,0 9,0
Prameň: výpočet autora
Po prvom kole môžeme zhodnotiť, že sa potvrdzuje prvotný predpoklad a to, že zaujímavými pre investora by mali byť väčšie mestá na východe Slovenska. Body dosiahnuté v ďalších kolách sa samozrejme prirátajú k už dosiahnutým bodom a preto tu ostáva priestor aj pre mestá, na nižších pozíciách.
3.4.2 Druhé kolo
Tabuľka 9 Bodové zisky miest v druhom kole
P.č. Mesto Primátor Zastupiteľstvo
Predseda
VÚC Zastupiteľstvo Body priemer
Body po 2.kole
Body Body Body Body
1. Bratislava o 1 o 1 iné 3 o 1 1,5 6,0
2. Košice o 1 o 1 k 5 k 5 3,0 15,5
3. Prešov iné 3 k 5 k 5 o 1 3,5 16,0
4. Nitra k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 13,5
5. Žilina o 1 o 1 k 5 o 1 2,0 10,5
6. Banská
Bystrica k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 15,0
7. Trnava o 1 o 1 iné 3 o 1 1,5 7,5
8. Martin iné 3 iné 3 k 5 o 1 3,0 10,5
9. Trenčín o 1 k 5 iné 3 k 5 3,5 9,0
10. Poprad iné 3 o 1 k 5 o 1 2,5 14,0
Prameň: Štatistický úrad + výpočet autora
V tabuľke číslo 9 je zľava do prava, najprv poradové číslo mesta v radení podľa veľkosti, ďalej je názov mesta. Každá z nasledujúcich kategórií je rozdelená na dve časti. Jednou je politická príslušnosť u primátorov a predsedov VÚC, resp. politická väčšina v zastupiteľstve a vo VÚC. Podľa vyššie spomenutého kľúča sú v druhej časti pridelené body. predposledný stĺpec predstavuje aritmetický priemer za každé mesto, ako výslednú hodnotu daného kritéria. Posledný stĺpec je súčtom bodov za prvé a druhé kolo.
V nasledujúcej tabuľke, tj. 10 sú mestá zoradené (pre ukážku prvých 10),podľa dosiahnutých bodov za druhé kolo.
Tabuľka 10 Mestá podľa bodov v druhom kole
P.č. Mesto Primátor Zastupiteľstvo
Predseda
VÚC Zastupiteľstvo Body priemer
Body po 2.kole
Body Body Body Body
1. Banská
Bystrica k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 15,0
2. Nitra k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 13,5
3. Zvolen k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 14,0
4. Dubnica nad
Váhom k 5 k 5 iné 3 iné 3 4,0 8,5
5. Lučenec iné 3 iné 3 k 5 k 5 4,0 12,5
6. Michalovce k 5 k 5 k 5 o 1 4,0 15,0
7. Partizánske k 5 k 5 iné 3 iné 3 4,0 8,5
8. Rimavská
Sobota iné 3 iné 3 k 5 k 5 4,0 14,5
9. Bardejov k 5 iné 3 k 5 o 1 3,5 14,0
10. Čadca k 5 iné 3 k 5 o 1 3,5 10,0
Prameň: Štatisktický úrad SR + výpočet autora
V tabuľke 10 je ukážka prvých 10 miest zoradených podľa bodového ohodnotenia na základe prepočtu popísaného v kapitole 3.3.2.
Tabuľka 11 Mestá podľa bodov po druhom kole
P.č. Mesto Primátor Zastupiteľstvo
Predseda
VÚC Zastupiteľstvo Body priemer
Body po 2.kole
Body Body Body Body
1. Prešov iné 3 k 5 k 5 o 1 3,5 16,0
2. Košice o 1 o 1 k 5 k 5 3,0 15,5
3. Banská
Bystrica k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 15,0
4. Michalovce k 5 k 5 k 5 o 1 4,0 15,0
5. Rimavská
Sobota iné 3 iné 3 k 5 k 5 4,0 14,5
6. Spišská Nová
Ves k 5 iné 3 k 5 o 1 3,5 14,5
7. Bardejov k 5 iné 3 k 5 o 1 3,5 14,0
8. Poprad iné 3 o 1 k 5 o 1 2,5 14,0
9. Zvolen k 5 k 5 k 5 k 5 5,0 14,0
10. Humenné iné 3 iné 3 k 5 o 1 3,0 13,5
Prameň: výpočet autora
Pre kontrolu poradia po druhom kole sú mestá v tabuľke 11 zoradené podľa súčtu bodov za prvé dve kolá. Po druhom kole zostávajú na predných priečkach mestá z východného Slovenska. Už prvé kritérium pravdepodobne rozhodlo o tom, že
pozornosť sa bude sústrediť na východ SR. V ďalších kolách je samozrejme priestor aj pre ostatné mestá, nepredpokladá sa však, že by niektoré mesto spĺňalo kritériá tak, aby sa dostalo na prvé priečky.
3.4.3 Tretie a štvrté kolo
Tabuľka 12 Mestá podľa bodov po troch kolách
P.č. P.č. v
2.kole Mesto
Mestské lesy ročná ťažba v m3
Denná stredná teplota v januári
Stredná vonkajšia teplota vo vykurovacom období
Počet dní vykurovacieho obdobia
Spolu body
Body za tri kola
Body Body Body Body
1. 16. Spišská
Nová Ves 50 000 3 -5,5 5,0 2,6 5 248 4 17 31,5
2. 10. Poprad 5 000 1 -5,7 5,0 2,5 5 266 5 16 30,0
3. 20. Bardejov 20 000 1 -5,7 5,0 2,5 5 248 4 15 29,0
4. 2. Košice 100 000 5 -3,4 3,0 3,3 3 226 2 13 28,5
5. 6. Banská
Bystrica 15 000 1 -4,2 4,0 3,2 4 233 3 12 27,0
6. 3. Prešov 18 000 1 -3,9 3,0 3,1 4 226 2 10 26,0
7. 12. Zvolen 46 000 3 -4,0 3,0 3,3 3 231 2 11 25,0
8. 21. Liptovský
Mikuláš 0 1 -5,3 5,0 3 4 268 5 15 24,5
9. 30. Rimavská
Sobota 0 1 -4,0 3,0 3 4 221 2 10 24,5
10. 15. Michalovce 0 1 -3,7 3,0 3,2 4 219 1 9 24,0
Prameň: Slovenské technické normy, oficiálne stránky miest, výpočet autora
Tabuľka 12 zohľadňuje ďalšie kritériá, rpičom mestá sú už zoradené podľa počtu dosiahnutých bodov za tri kolá. Ako ukazuje druhý stĺpec tabuľky, na popredné miesta sa dostávajú mestá, ktoré boli po prvých dvoch kolách až v druhej desiatke. Je to výsledkom dôležitosti klimatických podmienok a disponmibility mestskými lesmi.
Táto tabuľka by už mala ukazovať na prvých pozíciách mestá, ktoré budú pravdepodobne doporučené investorovi. Ako sme správne predpokladali v úvode, viacero miest na popredných pozíciach získalo podobný počet bodov. Preto bolo ako ďalšie kritérium zvolený záujem mesta. Ten je do bodovej hodnoty prevedený v tabuľke 13, pričom mestá sú už definitívne zoradené po súčte bodov za všetky 4 kolá.
Tabuľka 13 Definitívne poradie miest
P.č. P.č. po 3. kole Mesto Body za tri kolá Záujem a iniciatíva zo strany města Spolu body
1. 3. Bardejov 30,0 5 35,0
2. 1. Spišská
Nová Ves 31,5 3 34,5
3. 4. Košice 28,5 4 32,5
4. 2. Poprad 30,0 1 31,0
5. 5. Banská
Bystrica 27,0 2 29,0
6. 6. Prešov 26,0 1 27,0
7. 10. Michalovce 24,0 2 26,0
8. 7. Zvolen 25,0 1 26,0
9. 8. Liptovský
Mikuláš 24,5 1 25,5
10. 9. Rimavská
Sobota 24,5 1 25,5
Prameň: výpočet autora
Predchádzajúce tabuľky, kritériá a ich hodnotenie, mali za cieľ, spomedzi všetkých miest na Slovensku vybrať tri, ktoré budú na základe tejto práce a konzultácie odporúčané investorovi. V jednotlivých kolách boli mestám prideľované body, z ktorých sa nakoniec vykryštalizovali prvé tri miesta. Tieto mestá budú primárne doporučené investorovi. Samozrejme sa v priebehu času môžu vyskytnúť iné fakty, iné zaujímavé informácie, ktoré by mohli toto poradie zmeniť. Za daných podmienok a danej situácie k jari 2007 však budú investorovi navrhnuté mestá Bardejov, Košice a Spišská Nová Ves.
V nasledujúcich kapitolách sa táto práca pokúsi načrtnúť, ako by mala vyzerať komunikácia s mestom a propagácia tohto projektu a v ďalšej časti bude návrh, čo by mala obsahovať štúdia uskutočniteľnosti.
4 Komunikácia s mestom
4.1 Prezentácia projektu pre zástupcov vybraných miest
Výber vhodného miesta bol len akýsi marketingový prieskum na to, aby sme dokázali vhodne vybrať a odporučiť lokalitu. Jedným zo spomínaných kritérií, bola aj spolupráca a záujem zo strany mesta. Nedá sa však očakávať, že mesto sa bez akýchkoľvek impulzov a vedomostí obráti na investora.
Každé mesto malo za úlohu v zmysle Zákona č. 656/2004 Z. z. o „Energetike“ a Zákona o tepelnej energetike“ č.657/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 vypracovať vlastnú koncepciu energetického rozvoja. Tieto koncepcie sú dnes už na svete a obce počítajú s projektami tohto typu. Keďže je tento proces zatiaľ len v začiatkoch a investor na slovensku v tomto smere zatiaľ neznámi, je len prirodzené, že prvý impulz musí vzísť zo strany investora.
Prvé záblesky informácií boli jasné už pri prieskume, ktorý bol vykonávaný čiastočne aj telefonátmi na predstaviteľov jednotlivých miest. No na to, aby sme u zastupiteľov obcí vyvolali záujem je nutné čosi viac. Tým čosi viac, by zo začiatku malo byť osobné stretnutie so zodpovednými, jak zo strany obce, tak zo strany investora. Po vykonanom prieskume a vyhodnotení kritérií a určení atraktívnych lokalít, je prirodzené, že sa zameriame už len na daných troch „favoritov“.
Najjednoduchšou formou oboznámenia s problematikou a vysvetlenia zámeru zastupiteľom mesta by mala byť prezentácia. Výsledkom tejto kapitoly nebude priamo daná prezentácia, no bude to do istej miery vodítko pre ďalšie zostavovanie prezentácie. Práca načrtne hlavné témy, čomu by sa prezentácia mala venovať a zároveň ponúkne informácie, ktoré by sa tam mali objaviť.
Popis prezentácie
Formálnym záležitostiam prezentácie sa táto práca venovať nebude, pretože to nie je jej predmetom. Úvod prezentácie by mal čo najjednoduchšie a čo najjednoznačnejšie informovať poslucháča o tom, čo je to „biomasa“, čo znamená „kogenerácia“ a
„kogeneračná jednotka“. Bezprostredne po ujasnení terminológie je nutné presvedčiť poslucháča o tom, že to, čo bude počúvať a sledovať nasledujúcich 20 minút je dobré preňho, pre jeho okolie, pre mesto a rovnako pre životné prostredie. Nemalo by to byť nátlakové presviedčanie, ale jasná a zreteľná argumentácia jazykom, ktorý bude zrozumiteľný aj pre neodborníkov v danej oblasti.
Zostavenie prezentácie by mohlo pozostávať z otázok a komplexnejších odpovedí. Na nasledujúcich stranách budú ponúkané otázky a k nim odpovede, ktoré by mala obsahovať úspešná prezentácia.
„Čo je to KOGENERÁCIA?
• združená výroba tepla a elektriny
• využívanie biomasy ako druhotnej suroviny
• obnoviteľný zdroj energie
• neutrálne palivo, ktoré spaľovaním uvoľňuje temer rovnaké množstvo CO2 ako je pri raste biomasy fotosyntézou spotrebované
• na rozdiel od fosílnych palív nezvyšujú koncentráciu organických uhľovodíkov v atmosfére
• obsahuje zanedbateľné množstvo síry
• zvyšuje nezávislosť mesta na dovoze primárnych energetických zdrojov
„Čo prinesie takýto projekt mestu a občanom?
• pre občanov a inštitúcie napojené na centrálny tepelný zdroj garantovanie trvale nižšej ceny tepla, ako pri fosílnych palivách
• možná likvidácia časti komunálneho odpadu
• využitie plôch mimo mesta na výsadbu rýchlorastúcich drevín - podpora EÚ
• efektívne využitie vlákniny a konároviny z mestských lesov
• čistenie mestských lesov a parkov - zamestnanosť
• vplyv mesta zastúpením v dozornej rade akciovej spoločnosti
• podiely na výnosoch akciovej spoločnosti
• relatívna nezávislosť v tepelnej energetike
• možnosť výberu zdroja tepla (plyn, biomasa) podľa ceny – konkurenčné prostredie
• dopad na limity emisií – úspora financií
• výrazné zníženie investícií do tepelného hospodárstva v budúcom období
• výrazný nárast kapacity elektrickej energie
Tieto prvotné informácie by mali byť postačujúce na to, aby poslucháči (zástupcovia mesta) neodmietli nápad hneď zo začiatku, ba práve naopak, aby ich to zaujalo a boli pripravení vypočuť si aj nasledujúce, z časti aj technické informácie.
„Ako bude vyzerať spolupráca mesta s investorom?
• prevádzkovateľom bude akciová spoločnosť s majoritou privátnych akcionárov a minoritným podielom mesta
• financovanie zabezpečované v spolupráci s rakúskou bankou
• podpora zo štrukturálnych fondov zabezpečovaná spoločne
• know-how privátneho akcionára, ktorý podobné jednotky už v zahraničí prevádzkuje, spracovanie PD technológie
• dodávku biomasy zabezpečí privátny akcionár + mesto
• mesto zabezpečí pozemok pre lokalizáciu kogeneračnej jednotky
• mesto zabezpečí u správcovskej spoločnosti tepelného hospodárstva mesta podpis zmluvy (trojdohody) na odber tepla počas 20 rokov
• vytvorí technické podmienky pre realizáciu projektu
• poskytne celoročnú ťažbu vlákniny v mestských lesoch
„Kto bude garantom projektu, keďže je to na Slovensku novinka?“
• INVESTOR S KNOW-HOW
• Investor už vybudoval štyri kogeneračné jednotky so spaľovaním biomasy v Rakúsku – opakovaný projekt
• financujúca banka investora má záujem na financovaní takého projektu aj na Slovensku – opakovaný projekt
„Čo bude úlohou mesta?“
• všeobecný záujem – aktivita mesta
• partnerský princíp kooperácie pri príprave, realizácii a prevádzke kogeneračnej jednotky
• zabezpečenie potrebných podkladových materiálov pre analýzy, štúdie, projektovú dokumentáciu
• zabezpečenie kooperácie s mestskými a miestnymi organizáciami
• lobbing za presadenie štátnej podpory a podpory z fondov EÚ
• zabezpečenie pozemku pre kogeneračnú jednotku o výmere cca 1,5 ha
• zabezpečenie časti projektových prác a inžinierskej činnosti
• spracovanie žiadosti o podporu
• využívanie práv a povinností akcionára
• participácia pri tvorbe cien tepla
• podiel na výnosoch spoločnosti
• dlhodobá zmluva na odber tepla
• dlhodobá zmluva na dodávku suroviny z mestských lesov
