Bankovní institut Vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva
Obchodovanie na kapitálovom trhu v SR a ČR
Trading on capital market in Slovak Republic and Czech Republic
Autor: Petra Benková Finance
Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD.
Banská Bystrica Apríl 2012
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Prešove, dňa 27.4.2012 Petra Benková
Poďakovanie
Touto cestou by som sa rada poďakovala Ing. Radoslavovi Bajusovi, PhD. za jeho cenné rady a pripomienky, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce.
Anotácia
BENKOVÁ, Petra, Bc.: Obchodovanie na kapitálovom trhu v SR a ČR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií a účtovníctva. Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Rok obhajoby:
2012. Počet strán: 69
Predmetom diplomovej práce je porovnanie obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. a Burze cenných papírů Praha, a.s. Cieľom tejto práce je zistiť, či sa vývoj týchto dvoch búrz po rozdelení spoločného štátu uberal rovnakým smerom alebo sú tieto dve burzy po takmer 20 ročnej samostatnej existencii na úplne iných úrovniach. Prvá časť práce sa venuje vymedzeniu základných pojmov kapitálového trhu, jeho nástrojom a inštitúciám. Taktiež bližšie opisuje obe spomínané burzy. Druhá časť práce sa zaoberá analýzou a porovnaním obchodovania na oboch burzách, porovnaním vývoja hlavných akciových indexov a tak isto trhovej kapitalizácie. Tretia časť práce hodnotí vývoj počas posledných piatich rokov a poskytuje návrhy na zlepšenie v rámci obchodovania.
Kľúčové slová: kapitálový trh, burza, objem obchodov
Annotation
BENKOVÁ, Petra, Bc.: Trading on capital market in Slovak Republic and Czech Republic. [Graduation thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Department of finance and accounting. Supervisor: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Year of graduation: 2012. Number of pages: 69
The subject of graduation thesis is to compare trading on Bratislava Stock Exchange and Prague Stock Exchange. The aim of this thesis is to find out if the progress of these two Stock Exchanges, after common country has been sperated, is the same or these two Stock Exchanges are after almost 20 years on completely different level. The first part of thesis is dedicated to description of basic concepts of capital market, to its tools and institutions.
This part also describes both above mentioned Stock Exchanges in more details. The second part analyses and compares trading on both Stock Exchanges, and also compares progress of two main stock indeces as well as market capitalization. The third part reviews progress during the period of last five years and also provides proposals for improvement in the field of trading.
Key words: capital market, stock Exchange, turnover
OBSAH
ÚVOD ... 8
1. Obchodovanie na kapitálových trhoch ... 10
1.1. Charakteristika kapitálového trhu ... 10
1.2. Účastníci kapitálových trhov ... 12
1.3. Nástroje obchodovania na kapitálovom trhu ... 13
1.4. Burza cenných papierov ... 17
1.4.1. Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. ... 20
1.4.2. Burza cenných papierov Praha, a.s. ... 24
1.5. Tvorba akciového indexu ... 29
1.5.1. Akciový index SAX ... 29
1.5.2. Akciový index PX ... 31
2. Porovnanie obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave a v Prahe ... 34
2.1. Obchodovanie s akciami a dlhopismi na BCPB, a.s. a BCPP, a.s. v rokoch 2007 – 2011.... ... ...35
2.1.1. Obchodovanie s majetkovými cennými papiermi ... 36
2.1.2. Obchodovanie s dlhovými cennými papiermi ... 44
2.2. Vývoj akciových indexov SAX a PX ... 51
2.2.1. Akciový index SAX ... 52
2.2.2. Akciový index PX ... 54
2.3. Vývoj trhovej kapitalizácie na BCPB, a.s. a BCPP, a.s. v rokoch 2007 – 2011 ... 56
2.3.1. Vývoj trhovej kapitalizácie na BCPB, a.s. 2007 – 2011 ... 57
2.3.2. Vývoj trhovej kapitalizácie na BCPP, a.s. 2007 – 2011 ... 58
3. Zhodnotenie súčasného stavu na BCPB, a.s. a BCPP, a.s. a návrh riešení v problémových oblastiach ... 61
ZÁVER ... 65
Bibliografia ... 67
8
ÚVOD
Každá štandardná trhová ekonomika stojí na troch pilieroch. Na trhu tovarov a služieb, trhu práce a trhu kapitálu. Kapitálový trh tak tvorí neoddeliteľnú súčasť každého trhového systému. Aj keď na Slovensku a v Čechách zohráva dominantnú úlohu bankový systém, bolo by naivné sa domnievať, že ekonomika kapitálový trh nepotrebuje. Existuje ale na Slovensku a v Čechách vôbec nejaký kapitálový trh? Ak áno, aké subjekty na ňom obchodujú? Aké inštitúcie ho riadia? Spĺňa svoju úlohu? Odpovede na tieto otázky sa snažíme nájsť v tejto diplomovej práci.
Samozrejme, že na Slovensku a aj v Čechách existuje kapitálový trh. Oba kapitálové trhy sú dokonca porovnateľné s ktorýmkoľvek iným kapitálovým trhom. Sú však tieto trhy atraktívne pre emitentov? Plnia svoju funkciu sprostredkovateľa investičných príležitostí?
Predmetom a zároveň jedným z cieľov tejto diplomovej práce je porovnať obchodovanie na kapitálových trhoch na Slovensku a v Čechách. Hneď na začiatku by sme chceli podotknúť, že porovnávame kapitálové trhy, ktoré vznikli z rovnakých historických a ekonomických prameňov. Cesty týchto dvoch krajín sa rozpojili takmer pred dvadsiatimi rokmi a preto bude zaujímavé porovnať kam sa ako dva samostatné štáty (a zároveň dva samostatné kapitálové trhy) za tento čas dostali. V súčasnosti sú oba štáty členmi Európskej únie a zároveň združenia pod názvom „Vyšegrádska štvorka“, ktorý je významným hospodárskym zoskupením v rámci strednej Európy.
Porovnanie obchodovania na celom kapitálovom trhu v Čechách a na Slovensku by bolo veľmi zdĺhavé a ťažko obsiahnuteľné v jednej práci. Preto sme si ako reprezentantov kapitálového trhu pre potreby tejto diplomovej práce zvolili Burzu cenných papierov v Bratislave, a.s. a Burzu cenných papírů Praha, a.s. ako najvyššie formy organizovaného kapitálového trhu. Predpokladáme, že ani po dvadsiatich rokoch sa vývoj týchto dvoch kapitálových trhov nebude veľmi odlišovať.
V prvej, teoretickej, časti diplomovej práce sa venujeme vysvetleniu základných pojmov z oblasti kapitálového trhu. Táto časť poskytuje prehľad o subjektoch, ktoré obchodujú na kapitálovom trhu, o inštitúciách, ktoré sa podieľajú na organizácií a dohľade nad kapitálovým trhom a taktiež o nástrojoch (inštrumentoch), s ktorými sa na kapitálovom trhu obchoduje. V tejto časti sa tiež venujeme burze cenných papierov. V krátkosti popisujeme funkcie burzy ako takej, históriu oboch búrz a princíp obchodovania a fungovania týchto dvoch búrz.
9
V druhej, praktickej, časti sa zaoberáme porovnávacou analýzou oboch vyššie spomenutých búrz. Analýza sa venuje porovnaniu objemu obchodov s akciami a dlhopismi. Na porovnanie sme si vybrali obdobie posledných piatich rokov, keďže v tomto časovom rozhraní máme možnosť pozorovať, či a ako sa svetová hospodárska kríza dotkla obchodovania na kapitálovom trhu. Táto kapitola tiež porovnáva vývoj hlavných akciových indexov oboch búrz a venuje sa aj porovnaniu výšky trhovej kapitalizácie akcií na burzách.
V poslednej, záverečnej, časti hodnotíme výsledky analytickej časti a súčasný stav oboch búrz. Zároveň sa pokúšame označiť problémové oblasti v obchodovaní na oboch burzách a snažíme sa navrhnúť vhodné riešenie.
10
1. Obchodovanie na kapitálových trhoch
Nakoľko sa v tejto diplomovej práci venujeme popisu a porovnávaniu obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave a Prahe, považujeme za potrebné ešte pred samotným porovnaním vymedziť základné pojmy ako kapitálový trh, cenný papier a burza.
Nasledujúca kapitola je preto venovaná teoretickému vymedzeniu obchodovania na kapitálových trhoch, popisu účastníkov kapitálových trhov ako aj opisu nástrojov obchodovania na kapitálových trhoch. Keďže nosnou časťou tejto práce je burza cenných papierov, v tejto kapitole sa taktiež venujeme histórii burzy CP v Bratislave a Prahe, krátkej charakteristike burzy a popisu priebehu obchodovania na burze.
1.1. Charakteristika kapitálového trhu
Kapitálovým trhom v užšom zmysle rozumieme súhrnné označenie dopytu po cenných papieroch a ich ponuky; v širšom zmysle sa tým myslí trh, na ktorom sa obchoduje so všetkými druhmi ponúkaných a žiadaných strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov (Paulička, 2005, s. 513). Na kapitálovom trhu sa teda stretávajú dva subjekty – subjekty, ktoré majú nadbytok peňažných prostriedkov a hľadajú spôsob ich zhodnotenia a subjekty, ktoré naopak majú nedostatok peňažných prostriedkov a hľadajú možnosť ako ich získať. Dá sa teda povedať, že na kapitálovom trhu dochádza k transformácii úspor na investície (Piovarčiová, 2000, s. 12).
Kapitálový trh môžeme v zásade rozdeliť podľa štyroch kritérií nasledovne:
a.) Podľa nástrojov:
Trh strednodobých a dlhodobých úverov.
Forfaitingový trh.
Leasingový trh.
Trh cenných papierov.
b.) Podľa organizovanosti:
Organizovaný – najvyššia forma organizovaného kapitálového trhu je burza cenných papierov. Na nej sa sústreďuje ponuka a dopyt po strednodobo a dlhodobo voľnom peňažnom kapitále. Vlastníci tohto kapitálu ho investujú nákupom cenných papierov, naproti tomu vlastníci finančných aktív v podobe cenných papierov ich menia na peniaze.
11
Neorganizovaný (voľný) – voľný trh cenných papierov je skôr spôsob obchodovania než konkrétne miesto obchodu. Jeho názov over-the-counter evokuje predaj a nákup cez pult. Podmienky obchodu sa na tomto trhu dohadujú individuálne pre každú jednotlivú transakciu. Predmetom obchodovania sú spravidla cenné papiere, ktoré nie sú kótované na burze cenných papierov.
c.) Podľa poradia predaja CP:
Primárny – na primárnych kapitálových trhoch dochádza k predaju nových (prvotných) emisií CP počiatočnému kupcovi. Tieto operácie majú väčšinou skrytý charakter a verejnosť o nich nevie. Spoločnosť, ktorá CP emituje, získava predajom CP finančné prostriedky len na primárnom trhu.
„Pravidelným emitentom cenných papierov na primárnom trhu je aj štát“
(Polouček, 2010, s. 259)
Sekundárny – na tomto trhu sa opätovne predávajú CP, ktoré už predtým boli vydané a predané na primárnom trhu. Na sekundárnom trhu získava finančné prostriedky za predaj CP subjekt (spoločnosť alebo jednotlivec), ktorý ich nakúpil na primárnom trhu. „Sekundárny trh takto zabezpečuje ďalšiu alokáciu a likviditu finančných prostriedkov“ (Pavlát, a kol., 2003, s.
24).
d.) Podľa časového hľadiska:
Promptný – okamžitý – platba a odovzdanie cenných papierov sa uskutoční v okamihu uzatvorenia obchodu (najneskôr do 3 dní).
Termínovaný – určitý termín splatnosti – realizácia nastáva najneskôr do 6 mesiacov, hlavným účelom je znožovať riziko.
Opčný – cenné papiere na základe kontraktu, investori tak majú možnosť znížiť riziko nepriaznivých zmien v cenách cenných papierov (Chovancová, 2002, s. 20).
e.) Podľa teritoriálneho hľadiska:
Národný – v rámci územia jednej krajiny.
Medzinárodný – prekračujúci územie jednej krajiny (štátu).
f.) Podľa vzťahu emitenta k investorovi:
Trh úverových cenných papierov – dlhopisy.
Trh majetkových cenných papierov – akcie.
12
1.2. Účastníci kapitálových trhov
Pojem účastník kapitálového trhu zahŕňa všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na operáciách na kapitálovom trhu. Účastníkom kapitálového trhu je teda spravidla poskytovateľ služieb na kapitálovom trhu, investor na kapitálovom trhu, emitent cenných papierov, osoby, ktoré sú zaviazané z týchto cenných papierov, vlastníci cenných papierov a majitelia iného investičného nástroja.
Účastníci kapitálových trhov, ktorí podliehajú dohľadu nad trhom cenných papierov sú podľa Národnej banky Slovenska:
Burza cenných papierov – je to akciová spoločnosť so sídlom v SR. Jej úlohou je organizovať a regulovať trh a zabezpečovať s tým súvisiace činnosti. Na výkon tejto činnosti má povolenie, ktoré jej udelila Národná banka Slovenska.
Centrálny depozitár cenných papierov – je to akciová spoločnosť so sídlom v SR. Vykonáva činnosti uvedené v zákone č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Tieto činnosti vykonáva na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Centrálny depozitár taktiež zabezpečuje zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi a vedenie registra záložných práv.
Emitenti cenných papierov – sú to spoločnosti, ktoré emitujú svoje cenné papiere na primárnom trhu CP. Emitenti, ktorých CP sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu majú povinnosti, ktoré sú upravené zákonom.
Garančný fond investícií - je právnická osoba zriadená zákonom č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Garančný fond sústreďuje peňažné príspevky obchodníkov s cennými papiermi na poskytovanie náhrad za nedostupný majetok klientov prijatý týmito subjektmi na vykonanie investičnej služby a nakladá s nadobudnutými peňažnými prostriedkami v súlade so zákonom.
13
Kolektívni investori - kolektívne investovanie sa na Slovensku riadi zákonom č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní. Kolektívnym investovaním je taký druh podnikania, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou na základe princípu rozloženia rizika v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené.
Obchodníci s cennými papiermi - obchodníkom s cennými papiermi je akciová spoločnosť so sídlom v SR. Predmetom jej činnosti je poskytovanie jednej alebo viacerých investičných služieb klientom alebo výkon jednej alebo viacerých investičných činností na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb udeleného Národnou bankou Slovenska. Činnosť obchodníkov s cennými papiermi sa riadi ustanoveniami § 54 až 79a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (www.nbs.sk, 9.1.2012).
1.3. Nástroje obchodovania na kapitálovom trhu
Na kapitálový trh vstupujú subjekty, ktoré majú určité množstvo voľných finančných prostriedkov. Aby ich mohli pretransformovať na kapitál, musia si zvoliť jeden z finančných nástrojov (inštrumentov). Týmito nástrojmi sú tzv. investičné nástroje:
Investičné cenné papiere.
Cenné papiere vydané fondom kolektívneho investovania.
Nástroje, s ktorými sa obvykle obchoduje na peňažnom trhu.
Deriváty.
Ako vidno, kapitálový trh ponúka veľké množstvo spôsobov na zhodnotenie voľných peňažných prostriedkov. Avšak najčastejším spôsobom akým bežný investor zhodnotí svoje finančné prostriedky je použitie investičného cenného papiera. Pod pojmom cenný papier sa vo všeobecnosti rozumie:
Akcia.
Poukážka na akciu.
Podielový list.
Dlhopis.
14 Iné.
V poslednom čase si svoje nezastupiteľné miesto medzi finančnými inštrumentmi získavajú deriváty na dlhodobé investičné inštrumenty.
V nasledujúcom texte popisujem inštrumenty, ktoré sú z hľadiska obchodovania na burze používané najčastejšie.
a.) Akcia – je to cenný papier, s ktorým sú spojené určité práva jej držiteľa (akcionára). V prvom rade má akcionár právo podieľať sa na riadení spoločnosti.
Toto právo sa uskutočňuje formou účasti a hlasovania na valnom zhromaždení.
Ďalej má akcionár právo na zisku akciovej spoločnosti. Zisk akcionára je vyplácaný formou tzv. dividend. Akcionár má taktiež právo v prípade likvidácie spoločnosti na podiel z likvidačného zostatku. Ďalšie práva akcionára sa týkajú predkupných práv pri emisii nových cenných papierov a práva na informovanosť.
„Akcie majú rôznorodé formy – väčšina akcií v kontinentálnom prostredí už existuje len v elektronickej forme a ich vlastníctvo je zaznamenané v rôznych registroch“ (Smrčka, 2010, s. 245).
V praxi akcie delíme na:
Kmeňové – je to základný druh akcií, ktorých majiteľ má všetky vyššie uvedené práva. Počet hlasovacích práv je priamo úmerný veľkosti zastúpeného kapitálu.
V prípade likvidácie spoločnosti majú majitelia tohto druhu akcií nárok aj na likvidačný zostatok. Na likvidačný zostatok, ako aj na podiel zo zisku však majú nárok až po uspokojení vlastníkov prioritných akcií (Bajus, a kol., 2011, s. 16) Prioritné – tento druh akcií umožňuje zvýhodniť niektorých akcionárov pri rozdeľovaní zisku spoločnosti. Majitelia tohto druhu akcií majú prednostné právo pri vyplácaní dividend. V niektorých prípadoch majú majitelia prioritných akcií dokonca vyplácanie dividend zaručené aj v čase, keď má spoločnosť nízky zisk, alebo nedosiahne vôbec žiaden zisk (Polouček, 2010, s. 199). Oproti spomenutým výhodám stojí na druhej strane fakt, že majiteľ prioritných akcií väčšinou nemá hlasovacie právo. Veľkosť emisie tohto druhu akcií je obmedzená zákonom (v Slovenskej republike je to do 50% základného imania spoločnosti).
15
Zamestnanecké – je to zvláštny druh akcií. Tieto akcie spoločnosť emituje len pre svojich zamestnancov. Pre zamestnancov tento druh akcie predstavuje určitú výhodu, nakoľko ju získavajú za zvýhodnenú cenu (spoločnosť na seba berie časť emisnej ceny akcie).
b.) Dlhopis (obligácia)
Už samotný názov tohto druhu cenného papiera napovedá, že sa jedná o dlhový cenný papier. S týmto cenným papierom je spojené právo majiteľa (veriteľa) požadovať od dlžníka (t.j. emitenta dlhopisu) zaplatenie dlžnej čiastky. Dlhopis má spravidla vopred stanovenú splatnosť.
Podľa emitenta môžeme dlhopisy rozdeliť na:
Štátne – tieto dlhopisy sú emitované štátom (vládou) v zastúpení Ministerstva financií. Ich emisia je uskutočňovaná spravidla pri schodkovom štátnom rozpočte resp. pri štátnom dlhu. Nie je to však jediný dôvod emisie štátnych dlhopisov.
Takýto zdroj dlhodobých finančných prostriedkov sa využíva aj na podporu investičnej výstavby – napr. diaľnic, bytov alebo inej infraštruktúry.
Štátne dlhopisy predstavujú cenné papiere s nízkym resp. žiadnym rizikom insolventnosti (Beňová, 2007, s. 226).
Komunálne – tieto dlhopisy sú emitované nižšími územnými jednotkami ako sú regióny, mestá alebo obce. Ich funkciou je taktiež vykrytie schodkového rozpočtu. Podobne ako pri štátnych dlhopisoch, finančné prostriedky z emisie komunálnych dlhopisov je možné využiť na podporu iných projektov alebo aktivít v rámci regiónu.
Podnikové – ako už napovedá názov dlhopisu – sú emitované spoločnosťami (podnikmi) za účelom získania finančných prostriedkov pre potreby spoločnosti.
Pre investora sú tieto dlhopisy pomerne rizikové.
Bankové – tieto dlhopisy sú emitované veľkými bankami. Sú väčšinou určené na zabezpečenie finančných prostriedkov na činnosť a rozvoj banky. „Tento druh obligácií je pre investorov zaujímavý najmä z toho dôvodu, že výnosnosť týchto obligácií je vyššia ako výnosnosť štátnych dlhopisov. Táto vyššia výnosnosť bankových obligácií však úzko súvisí s ich väčším rizikom (Bajus, a kol, 2011, s.
28).
16
c.) Deriváty – deriváty sú také investičné nástroje, ktoré sú odvodené (derivované) od iných aktív (podkladového nástroja).
Derivát sa najčastejšie viaže na tieto podkladové aktíva:
Úrokové sadzby – využívajú sa na zaistenie úrokových výnosov na určitú dobu v budúcnosti.
Mena – obchody sa viažu na nákup alebo predaj určitej meny v budúcom období.
Cenné papiere.
Komodity – sú to obchody, ktoré sa týkajú nákupu alebo predaja určitej komodity (napr. kovy, poľnohospodárske produkty, ropa atď.).
V histórii finančných trhov predstavujú finančné deriváty atraktívny finančný nástroj, ktorý posledných tridsať rokov zaznamenáva prudký rozvoj. Podiel finančných derivátov na realizovaných obchodoch stále stúpa a klasické finančné nástroje ako akcie a dlhopisy sa dostávajú do úzadia. (Polouček, 2010, s. 233). Podstatou derivátov je termínovaný kontrakt. To znamená, že sa jedná o termínovaný obchod, pri ktorom medzi uzavretím obchodu a jeho vysporiadaním vždy uplynie určitý čas. Zmluvné podmienky obchodu (cena, množstvo) sa dohadujú v súčasnosti a k samotnému finančnému vysporiadaniu dôjde v budúcnosti. Medzi najznámejšie deriváty zaradzujeme:
Forward – je to kontrakt mimoburzového trhu. Je to pevný termínovaný kontrakt pri ktorom kupujúci prevezme záväzok prevziať a predávajúci záväzok dodať vopred dohodnuté množstvo podkladového aktíva v stanovenej lehote a kurze dohodnutom pri uzatvorení transakcie.
Futures – je pevný termínovaný kontrakt, kde základné podmienky vyhlasuje burza. Tento kontrakt zaväzuje držiteľa kontraktu k nákupu alebo predaju určitého množstva podkladového aktíva k určitému dátumu v budúcnosti za cenu stanovenú v okamihu vzniku kontraktu. Obchoduje sa na burzách v štandardných množstvách.
17
Opcie – sú to podmienené kontrakty. Obchodujú sa na trhoch OTC a aj na burzách. Predstavujú pre jedného partnera právo kúpiť (tzv. kúpna opcia – call) alebo predať (tzv. predajná opcia – put) po určitú obmedzenú dobu (americká opcia) alebo k určitému dátumu (európska opcia) určité aktívum za cenu stanovenú v dobe vzniku kontraktu Ak prvý partner toto svoje právo využije, pre druhého partnera vzniká povinnosť predať alebo kúpiť určité aktívum za cenu stanovenú v dobe vzniku kontraktu.
Swapy – sú pevné termínované kontrakty. „Sú to najmladšie finančné deriváty“ (Chovancová, 2002, s. 445). Predstavujú výmenu série platieb denominovaných v jednej alebo viacerých menách. Slúžia pri riadení úrokového rizika (úrokové swapy), menového rizika (menové swapy) alebo pri súčasnom riadení menového aj úrokového rizika (menovo úrokové swapy). Ich životnosť štandardne presahuje jeden rok.
1.4. Burza cenných papierov
Burza je trhom tovarov ako každý iný trh, ale v dôsledku kvalifikácie návštevníkov, koncentrácie obchodov na nej a rozsahu obchodov, sa stala vrcholným trhom. Názov burza je odvodený od mena holandskej rodiny van der Burse v Bruggách, u ktorej sa v dome stretávali obchodníci a uzatvárali sa tu obchody. „Prvá oficiálna burza vznikla v roku 1531 v Antverpách a postupne sa zakladali po celom kontinente“ (Beňová, 2007, s. 289).
Neskôr sa burza rozšírila cez Antverpy do Anglicka, Nemecka a Francúzska.
Burza cenných papierov je inštitúcia pôsobiaca na finančnom trhu s cieľom organizovať trh s verejne obchodovateľnými cennými papiermi. „Jedná sa vo väčšine prípadov o akciové spoločnosti, ale sú aj iné možnosti vzhľadom na právne usporiadanie“
(Rejnuš, 2008, s. 112).
V porovnaní s ostatnými trhmi sa však burza vyznačuje určitými špecifikami, ktoré definujeme nasledovne (Beneš, a kol., 1992):
Burzový obchod je regulovaný zákonom
Na vykonávanie burzových obchodov sa vyžaduje zvláštne povolenie a inštitúcia, ktorá burzové obchody vykonáva musí mať formu právnickej osoby
Jednotlivé druhy obchodov sú presne stanovené
Čas a miesto obchodov je presne stanovené burzovými orgánmi
18
Obchoduje sa s tovarom vo veľkých objemoch a tovar nie je fyzicky prítomný Na burzový trh môžu vstupovať len tie subjekty, ktoré sú členmi burzy a sú oprávnené na nej uskutočňovať obchody
Ako vidno z vyššie uvedeného, burza má na kapitálovom trhu svoju dôležitú úlohu.
Ako trhové miesto zabezpečuje tok medzi úsporami a investíciami. Pri burzových obchodoch však netreba zabúdať na pomerne veľké riziko, pretože výnos z obchodov nie je garantovaný a vo veľkej miere závisí od úspešnosti investície. Hlavnou silnou stránkou burzy je jej pružnosť a efektívnosť. Toto je zabezpečené tým, že firmy sú kontrolované väčším počtom investorov , ktorých názory sa premietajú do pohybu cien akcií na trhoch.
Investori majú teda príležitosť na vyššie výnosy z akcií, na diverzifikáciu rizika vhodne zvoleným portfóliom akcií, ale aj na špekulácie.
Burza podľa Veselej (2007, s. 50-52) plní viacero funkcií:
Obchodná funkcia – burza ako taká neobchoduje, predstavuje len miesto stretu ponuky a dopytu, plní funkciu sprostredkovateľa. Na jej „území“ sa stretávajú tí, ktorí sú vlastníkmi finančného inštrumentu s úmyslom ho predať a tí, ktorí majú voľné peňažné prostriedky (investori). Stret ponuky a dopytu vedie k tvorbe ceny finančného inštrumentu. Tá sa samozrejme mení podľa aktuálnej ponuky a dopytu.
Cenotvorná (informačná) funkcia – jej princíp spočíva v tom, že na jednotlivých trhoch pre rôzne druhy cenných papierov, ktoré burza organizuje, môže dochádzať k tvorbe rovnovážnych cien, ktorými sú vyrovnávané rozdiely medzi dopytom a ponukou. Ceny vytvárané na hlavných svetových burzách, kde sa obchoduje s veľkými objemami cenných papierov, majú rozhodujúci vplyv na tvorbu ceny na menších burzách v ostatných krajinách. Burza teda vyrovnáva dopyt a ponuku cenných papierov, určuje kurz a tým prispieva k oceneniu kapitálu
Alokačná funkcia – z historického pohľadu je to pôvodná a hlavná funkcia burzy.
Vychádza z predpokladu, že sa realizujú tak primárne emisie ako aj sekundárne obchodovanie s cennými papiermi. Alokačnou funkciou burzy teda rozumieme schopnosť burzy prostredníctvom organizovaného trhu rozmiestniť investície tam, kde je to potrebné.
19
Špekulačná funkcia – časť investorov nemá záujem o dlhodobú držbu cenných papierov, ale využíva rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou. Cieľom takýchto investorov je vo väčšine prípadov dosiahnutie výnosu pri investovaní finančných prostriedkov v krátkom čase.
Funkcia oceňovania kapitálu - jej význam spočíva v tom, že denným obchodovaním cenných papierov (nákup a predaj) sa netvorí len aktuálna predajná/nákupná cena, ale zároveň sa na dennej báze prehodnocuje hodnota podnikov, ktoré emitovali tieto cenné papiere. Toto denné prehodnocovanie ceny ma veľký význam pri ohodnocovaní podnikov pri ich predaji alebo napr. pri fúziách, pretože na základe týchto cien sa stanovuje trhová cena podniku.
Burzy sú rozdelené podľa niekoľkých kritérií. Najčastejšie sa rozdeľujú nasledovným spôsobom:
a.) Podľa predmetu burzového obchodu
Burzy peňažné - obchod s cennými papiermi, derivátmi a pod.
Burzy komodít – burzy rôznych druhov tovaru, obchoduje sa s vybranými druhmi veľkoobjemových tovarov na základe vzoriek.
Burzy služieb – predmetom ich obchodov sú predovšetkým skladové priestory lodí.
b.) Podľa spôsobu obchodovania Burzy prezenčné.
Burzy elektronické.
c.) Podľa druhu burzového obchodu Promptné obchody.
Termínované obchody.
Promptné aj termínované obchody.
d.) Podľa rozsahu činností burzy Lokálne burzy.
Regionálne burzy.
Národné burzy.
Medzinárodné burzy.
20 e.) Podľa právnej formy burzy
Verejné burzy.
Súkromné burzy.
Bankové burzy.
Nás ďalej pre účely mojej diplomovej práce zaujíma peňažná burza – a to konkrétne burza cenných papierov. Pre úplnosť teda ešte dodávam podrobnejšie členenie peňažnej burzy podľa Bajusa a kol. (2011, s. 58):
Devízové burzy – organizujú obchody s devízami a valutami.
Burzy financial futures a stock indexes – organizujú termínové finančné obchody.
Opčné burzy – organizujú obchody s opčnými kontraktmi.
Burzy cenných papierov – organizujú promptné obchody s klasickými druhmi finančných nástrojov.
1.4.1. Burza cenných papierov v Bratislave, a.s.
Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. (BCPB) je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky. Je to spoločnosť, ktorá organizuje verejný trh s cennými papiermi a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti. Na výkon tejto činnosti má udelené povolenie podľa zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
História BCPB
„Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. vznikla 15.3.1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990“ (Polouček, 2010, s. 288). V marci roku 1993 bol zavedený Slovenský burzový index SAX, v apríli toho istého roku sa začína samotné obchodovanie s cennými papiermi. Následne na to – v júni roku 1993 sa spustilo aj on-line obchodovanie. Dozor nad BCPB malo Ministerstvo financií a to až do roku 2000, kedy vznikol Úrad pre finančný trh a prebral dohľad na burzou od MF. V súčasnosti je tento úrad pod pôsobnosťou Národnej banky Slovenska. Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. bola v júni roku 2004 prijatá za právoplatného člena Federácie európskych búrz (FESE).
21 Legislatívna úprava a orgány burzy
Činnosť BCPB sa riadi burzovými pravidlami. Oproti ostatným krajinám sme mali pri vzniku burzy výhodu v tom, že sme mohli prebrať skúsenosti fungujúcich európskych a svetových búrz. „Za nevýhodu možno považovať, že vláda a parlament nemali skúsenosti s legislatívou v tejto oblasti“ (Bajus, a kol., 2011, s. 59). Pre činnosť burzy je určujúcou legislatívou zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších prepisov, ale aj ostatné právne predpisy, či Burzové pravidlá.
Najvyšším orgánom burzy je valné zhromaždenie akcionárov. Tými sú napr. Fond národného majetku SR, najväčšie slovenské banky, poisťovacie spoločnosti a iní.
Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, ktoré tvoria minimálne traja členovia.
Kontrolným orgánom BCPB je dozorná rada. Tá dohliada na hospodárenie burzy, na výkon pôsobnosti predstavenstva a na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov burzy a burzových pravidiel. Poradné orgány predstavenstva tvoria tri burzové výbory a to: Výbor pre členstvo, Výbor pre obchodovanie a Výbor pre kótovanie cenných papierov. Okrem toho bol v roku 1995 zriadený Burzový rozhodcovský súd (BRS), ktorý má za úlohu riešiť spory, ktoré vyplývajú z burzových obchodov (Polouček, 2010, s. 288).
Dohľad nad dodržiavaním zákonných noriem na burze aj na kapitálovom trhu na Slovensku vykonáva Úrad pre finančný trh. Je to nestranná a na štáte nezávislá právnická osoba.
Burzový trh na BCPB je rozdelený nasledovne:
Regulovaný trh
(a) Trh kótovaných cenných papierov
Kótovaný hlavný trh.
Kótovaný paralelný trh.
(b) Regulovaný voľný trh Voľný trh (ďalej sa nečlení).
Na burze sa obchoduje na spotovom trhu s akciami, dlhopismi a podielovými listami.
Výber spoločností, ktoré môžu obchodovať na kótovanom hlavnom trhu je veľmi prísny a spoločnosti musia spĺňať rôzne kritériá, ktoré sa týkajú najmä doby podnikateľskej činnosti, výšky trhovej kapitalizácie emisie či výsledku hospodárenia. Čo sa týka kritérií
22
pre obchodovanie na kótovanom paralelnom trhu – tie sú v porovnaní s kritériami pre kótovaný hlavný trh miernejšie. Ešte miernejšie podmienky pre spoločnosti platia pre obchodovanie na regulovanom voľnom trhu.
Obchodovanie na BCPB prebieha prostredníctvom Elektronického burzového operačného systému (EBOS). Tieto obchody prebiehajú denne a len v rámci určeného časového plánu. Obchody sa uzatvárajú len počas pracovných dní. Výnimku predstavujú pracovné dni, na ktoré BCPB vyhlási burzové prázdniny. Tieto dni sú vopred (najmenej päť pracovných dní) oznámené účastníkom trhu. Fázy obchodného dňa podľa Burzy cenných papierov, a.s. sú:
8:30 – 10:30 Príprava – preberanie výsledkov obchodovania z predchádzajúceho burzového dňa
10:30 – 10:50 Fixing, spracovanie výsledkov aukčného obchodovania 10:50 – 11:00 Príprava – zadávanie príkazov
11:00 – 14:00 Kontinuálne obchodovanie, blokové obchodovanie, obchodovanie v module tvorcov trhu
14:00 – 14:10 Priame obchody a repo obchody 14:10 – 14:20 Preduzávierka
14:20 – 14:50 Denná uzávierka
14:50 – 16:00 Distribúcia výsledkov obchodovania (www.bsse.sk, 23.1.2012)
Kurzotvorné obchody sa na BCPB uzatvárajú v nasledovných moduloch:
Modul aukčného obchodovania Modul kontinuál/neho obchodovania Modul obchodovania s tvorcami trhu Modul blokového obchodovania
Vysporiadanie, zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov zabezpečuje Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.
Podmienky členstva na BCPB
BCPB je založená na členskom princípe. Členom BCPB sa môže stať len subjekt, ktorý je:
23 Obchodníkom s CP
Správcovskou spoločnosťou Zahraničným obchodníkom s CP
Zahraničnou správcovskou spoločnosťou
a splní podmienky stanovené zákonom a burzovými pravidlami (napr. vznik a existencia spoločnosti najmenej 1 kalendárny rok pred podaním žiadosti o členstvo, vyhovenie technickým požiadavkám určeným BCPB, uzatvorený pracovný pomer s burzovým maklérom a iné). Potom BCPB rozhodne o jeho prijatí. Podľa zákona č. 429/2002 Z.z. má okrem členov oprávnenie obchodovať aj Národná banka Slovenska. Tá však nemôže obstarávať kúpu alebo predaj pre tretie osoby. Členstvo na BCPB môže byť buď časovo neohraničené (riadni členovia) alebo ohraničené na obdobie jedného roka (dočasné členstvo) (Polouček, 2010, s. 288).
Všetci členovia burzy majú pri uzatváraní burzových obchodov rovnaké práva a povinnosti. Ak si riadny člen nesplní povinnosti vyplývajúce z členstva na BCPB, burza je oprávnená takémuto členovi udeliť sankcie a opatrenia, vrátane odobratia členstva.
Riadny člen má právo delegovať svojich zástupcov do burzových výborov a tiež uvádza na kótované trhy burzy emisie spoločností. Je tiež povinný uhradiť jednorazový vstupný členský poplatok a priebežne platiť ročné členské poplatky. Dočasný člen nemá takéto práva ani povinnosti. Jeho povinnosťou je iba uhradiť ročný členský poplatok.
V nasledovnej tabuľke je uvedený prehľad poplatkov za členstvo na BCPB:
Tabuľka 1 Prehľad poplatkov za členstvo na BCPB, a.s.
Druh poplatku Výška
poplatku (v EUR) Jednorazový burzový poplatok za udelenie
riadneho členstva
33 200 EUR Jednorazový burzový poplatok za udelenie
riadneho členstva odstúpením
13 300 EUR Štvrťročný burzový poplatok riadneho člena 1 660 EUR Štvrťročný burzový poplatok dočasného
člena 2 330 EUR
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.bsse.sk
24
Zoznam členov BCPB, a.s. podľa www.bsse.sk k 23.1.2012:
Československá obchodná banka, a.s.
ING Bank N.V. (Holandsko) J & T BANKA, a.s.
Národná banka Slovenska OTP Banka Slovensko, a.s.
Patria Finance, a.s.
Poštová banka, a.s.
Prima banka Slovensko, s.r.o.
RM-S Market, o.c.p., a.s.
SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s.
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Sympatia Finance, o.c.p., a.s.
Tatra banka, a.s.
UniCredit Bank Slovakia, a.s.
VOLKSBANK Slovensko, a.s.
Všeobecná úverová banka, a.s. (www.bsse.sk, 23.1.2012) 1.4.2. Burza cenných papierov Praha, a.s.
Burza cenných papierov Praha, a.s. (BCPP) je najväčším a najstarším organizátorom trhu s cennými papiermi v Českej republike. „Je založená na členskom princípe, pričom členmi burzy sa môžu stať iba právnické a fyzické osoby zapísané do obchodného registra, ktorých predmetom činnosti je obchodovanie s cennými papiermi“ (Nývltová, a kol., 2007, s. 24). Koncom roku sa majoritným akcionárom burzy stala Wiener Börse AG. Snahou burzy cenných papierov Praha je vytvárať optimálne prostredie pre emitentov a investorov.
Burza kladie dôraz najmä na ústretový prístup, pričom sa vždy snaží o dodržiavanie vysokého štandardu servisu a neustále rozširuje investičné možnosti. Výhodou BCPP je vlastná obchodná platforma, ktorá umožňuje rýchlo reagovať na zmeny a nové požiadavky trhu.
25
Podobne ako BCPB je zo zákona akciovou spoločnosťou. Pražská burza si počas svojho pôsobenia postupne získala povesť stabilného a rešpektovaného trhu. Preto jej americká komisia pre cenné papiere udelila štatút tzv. „Designated Offshore Market“, t.j.
trhu, ktorý je bezpečný aj pre amerických investorov. Preto sa BCPP teší trvalému záujmu ako domácich tak aj zahraničných investorov (www.pse.cz, 24.1.2012). Od roku 2008 je Burza cenných papírů Praha, a.s. začlenená do stredoeurópskej burzovej aliancie spolu s burzami v maďarskej Budapešti, poľskej Varšave a slovinskej Ľubľane s cieľom rozvíjať regionálny trh.
História BCPP
Burza cenných papierov Praha, a.s. bola založená dňa 24.11.1992. Založilo ju 12, vtedy ešte českých a slovenských bánk a 5 obchodníkov s cennými papiermi. Prvý obchod sa uskutočnil v apríli roku 1993, oficiálny burzový index PX-50 bol do praxe zavedený o rok neskôr, v apríli roku 1994. Federácia európskych búrz (FESE) prijala Pražskú burzu cenných papierov za svojho riadneho člena v roku 2001.
Legislatívna úprava a orgány burzy
Legislatívne je fungovanie BCPP upravené viacerými právnymi normami, z ktorých najzákladnejšou je Zákon č. 256/2004 Sb., o podnikání na kapitálovém trhu. Menovaný zákon upravuje podmienky a druhy cenných papierov s ktorými sa môže obchodovať na kapitálových trhoch. Zákon taktiež upravuje pravidlá, ktoré sa týkajú samotného fungovania burzy cenných papierov. Zákon definuje právnu úpravu burzy a taktiež opisuje hlavné orgány BCPP. Okrem zákonných úprav sa burza riadi aj internými predpismi ako sú Burzové pravidlá, Stanovy burzy cenných papierov, Poriadok burzového rozhodcovského súdu, Poplatkový poriadok a iné (www.pse.cz, 25.1.2012).
Najvyšším výkonným orgánom BCPP je valné zhromaždenie, štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť burzy je burzová komora. Dohľad nad činnosťou a celkovým chodom burzy vykonáva dozorná rada.
Burzový trh na Burze cenných papierov Praha, a.s. je rozdelený takto:
Kótovaný trh
Hlavný kótovaný trh.
Vedľajší kótovaný trh.
Nekótovaný trh (Voľný trh) (Jílek, 1997, s. 310).
26
Na burze sa obchodujú tak tuzemské (české) ako aj zahraničné cenné papiere a tiež investičné nástroje prijaté na obchodovanie na burze. Emisie sa na hlavný a voľný trh umiestňujú podľa kritérií, ktoré musí emitent splniť. Podobne ako je to na Burze cenných papierov Bratislava, a.s., aj na BCPP sa na hlavný kótovaný trh dostane len emitent, ktorý splní prísne kritériá výberu (týkajúce sa výšky základného kapitálu emitenta, doby podnikania, požiadaviek na dostatočnú likviditu emisie). Umiestnenie emisie CP na hlavnom trhu je pre spoločnosť otázkou prestíže a dobrého mena. Preto vzniká určitá selekcia pri ktorej sa na hlavný a vedľajší kótovaný trh dostanú len kvalitné emisie. Pri umiestňovaní emisií na voľný trh sú tieto kritériá oveľa miernejšie. Prijatie spoločnosti na trh sa uskutočňuje iba vo forme žiadosti (s priložením dokumentácie) a ak členovia burzového výberu nemajú požiadavky na bližšie posúdenie, žiadosť je automaticky schválená.
Burzový trh a obchodovanie
Obchodovanie na BCPP prebieha výhradne elektronickou formou. Obchody sa uskutočňujú formou automatizovaných spracovaní objednávok. Na burze sa realizujú spotové aj derivátové obchody. Je na nej možné uzatvárať nasledovné obchody:
Automatické obchody – aukčný režim.
Automatické obchody – kontinuálny režim.
Obchody v SPAD (v obchodnom systéme pre prvotriedne akcie).
Blokové obchody.
Obchody s účasťou špecialistu.
Futures (Jílek, 2009, s. 149).
Predmetom burzových obchodov sú v súčasnosti akcie, podielové listy a dlhopisy.
Podobne ako v Bratislave, aj na pražskej burze sa obchoduje len v určené pracovné burzové dni. Napríklad na rok 2012 má BCPP naplánovaných 251 burzových dní. Počas burzových dní sa obchoduje podľa presne určeného časového harmonogramu, ktorý je podľa Burzy cenných papierov Praha, a.s. nasledovný:
17:15 – 20:00 Aukcia – zber objednávok.
17:15 – 20:00 Blokové obchody.
27
17:15 – 20:00 SPAD – uzavretá fáza, obchodovanie so štruktúrovanými produktami a obchodovanie s futures – uzavretá fáza.
08:00 – 9:15 SPDA – uzavretá fáza, obchodovanie so štruktúrovanými produktmi a obchodovanie s futures – uzavretá fáza.
08:00 – 16:20 Blokové obchody.
08:00 – 08:45 Aukcia – zber objednávok.
08:45 – 09:10 Aukcia.
09:10 – 16:20 Kontinuálny režim.
09:15 – 16:20 SPAD – otvorená fáza, obchodovanie so štruktúrovanými produktmi a obchodovanie s futures – otvorená fáza.
16:20 – 16:27 Záverečná aukcia pre vybrané cenné papiere.
09:11 – 16:27 Kontinuálny výpočet indexu PX.
17:15 Zverejnenie kurzového lístka.
17:15 – 20:00 Download výsledkov obchodovania (www.pse.cz, 25.1.2012).
Vysporiadanie každodenných burzových obchodov po skončení obchodného dňa zastrešuje Centrálny depozitár cenných papierov (CDCP).
Podmienky členstva na BCPP
BCPP je rovnako ako BCPB založená na členskom princípe, čiže obchodovanie na burze je možné jedine prostredníctvom člena burzy. Člen BCPP musí byť zároveň členom garančného fondu burzy a vždy koná vo vlastnom mene prostredníctvom makléra.
Členom burzy môže byť teda osoba, ktorej bolo v súlade so zvláštnym zákonom udelené povolenie na obchodovanie s cennými papiermi a zároveň spĺňa všetky podmienky stanovené burzovými pravidlami alebo rozhodnutiami burzových orgánov a členstvo jej bolo udelené burzovou komorou. Zo zákona sú oprávnené uzatvárať burzové obchody Česká národná banka a Ministerstvo financií ČR. Členom burzy môže byť len:
Osoba, ktorá má povolenie vykonávať pokyny týkajúce sa investičných nástrojov na účet zákazníka alebo na vlastný účet udelené Českou národnou bankou
Zahraničná osoba, ktorá má povolenie na poskytovanie investičných služieb Osoba, ktorá preukáže splatený základný kapitál vo výške aspoň 10 mil. Kč
28
Počiatočný kapitál člena burzy musí byť aspoň 730 000 EUR. Vo všeobecných podmienkach členstva sú uvedené ešte ďalšie podmienky členstva, týkajúce sa napríklad kapitálovej primeranosti, dĺžky vykonávania a objem vykonaných obchodov s investičnými nástrojmi a pod. V nasledovnej tabuľke uvádzame prehľad poplatkov za členstvo na BCPP, a.s.
Tabuľka 2 Prehľad poplatkov za členstvo na BCPP, a.s.
Druh poplatku Výška
poplatku (v Kč) Poplatok (jednorazový) za prijatie za člena burzy (zápisné) 0 Kč Poplatok (jednorazový) za podanie žiadosti o členstvo na burze 10 000 Kč Poplatok (ročný) za organizovanie
promptných obchodov:
členovia burzy 460 000 Kč
ČNB a MF ČR 230 000 Kč
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.pse.cz
Zoznam členov BCPP, a.s. podľa Burzy cenných papierov Praha, a.s. k 25.1.2012 : BH Securities a.s.
CYRRUS, a.s.
Česká spořitelna, a.s.
Českomoravská záruční a rozvojová banka, a.s.
Československá obchodní banka, a.s.
Deutsche Bank Aktiengesellschaft Filiale Prag, organizační zložka EQUILOR Zrt
Fio banka, a.s.
ING Bank N.V.
IPOPEMA Securities S.A.
J & T BANKA, a.s.
LBBW Banka CZ a.s.
Patria Finance, a.s.
PPF banka a.s.
Raiffeisenbank a.s.
The Royal Bank of Scotland N.V.
29 Unicredit Bank Czech Repulic, a.s.
WOOD & Company Financial Services, a.s. (www.pse.cz, 25.1.2012).
1.5. Tvorba akciového indexu
Hlavnou úlohou akciového indexu je informovať o vývoji určitého akciového trhu ako celku alebo jeho časti. Index tak predstavuje jediné číslo, v ktorom sú zhromaždené pohyby cien mnohých akcií a tak vypovedajú o vývojových tendenciách na trhu (Jílek, 1997, s. 335). Každá burza cenných papierov má svoj vlastný (buď jeden alebo viacero) ukazovateľ (index), ktorý sa považuje za reprezentatívny pre danú ekonomiku a jej finančný trh. „Tieto indexy sú spravidla vypočítavané priamo burzou, ale taktiež v praxi existujú akciové indexy vytvárané mimo burzu známymi finančnými inštitúciami“ (Rejnuš, 2001, s. 157) Indexy sa vytvárajú podľa metodiky, ktorú stanovila Medzinárodná finančná korporácia (IFC – International Finance Corporation). Túto databázu v súčasnosti spravuje a dopĺňa agentúra Standard and Poor’s.
„Indexy vychádzajú z bázy, ku ktorej zachytávajú zmeny v hodnote reprezentatívnej vzorky (portfólia) akcií“ (Polouček, 2010, s. 301). Tvorba bázy v sebe zahŕňa výber akcií, ktorých kurzy budú slúžiť na výpočet daného indexu. Index má čo najlepším spôsobom reprezentovať kapitálový trh ako celok alebo určitú jeho časť, preto je dôležitá starostlivá voľba titulov, ktoré sa zaradia do výpočtu – teda bázy indexu.
Po vytvorení bázy sa stanoví spôsob akým sa tieto kurzy budú kombinovať, aby sa došlo k jedinému číslu – indexu. Jednotlivým kurzom na burze je prideľovaná váha v pomere ich burzovej kapitalizácie (burzová kapitalizácia = počet kótovaných akcií vynásobených ich aktuálnym trhovým kurzom) príslušných spoločností a potom sa zo získaných hodnôt vypočíta vážený aritmetický priemer.
1.5.1. Akciový index SAX
V Slovenskej republike je akciovým indexom BCPB, a.s. tzv. Slovenský akciový index – SAX. Je to kapitálovo vážený index. Revízia bázy sa vykonáva raz ročne k 31.
januáru bežného roka. Východisková hodnota dňa 14.9.1993 (referenčný deň) bola stanovená na 100 bodov (www.bsse.sk, 25.1.2012). Hodnoty indexu sa od 1. júla 2001 zobrazujú v reálnom čase. Za daný deň je hodnota indexu vypočítaná zo záverečných kurzov bázických titulov indexu.
30
Vzorec na výpočet oficiálnej hodnoty je nasledovný (www.bsse.sk, 25.1.2012):
Kde:
Fi je opravný faktor pre i-tu akciu
Piact záverečná cena i-tej akcie k danému dňu
Pir záverečná cena i-tej akcie k referenčnému dňu (14.9.1993) Gi počet akcií i-tej spoločnosti k danému dňu
Tento vzorec na výpočet hodnoty indexu je flexibilný a umožňuje meniť zastúpenie jednotlivých spoločností v indexe a tiež ich počet podľa toho ako sa mení ich obchodovateľnosť. Ak sa zloženie indexu zmení, opravné faktory sa nastavia tak, že index s novým zložením pokračuje vo vývoji indexu s predchádzajúcim zložením. Do indexu môžu byť zaradené iba spoločnosti z trhu kótovaných cenných papierov. Váha jednej spoločnosti v báze indexu nesmie prekročiť 30%. K 31.12.2011 boli v báze indexu zahrnuté akcie len siedmych kótovaných spoločností z piatich sektorov hospodárstva:
Tabuľka 3 Spoločnosti zahrnuté do bázy indexu SAX k 31.12.2011
Poradie Názov spoločnosti Váha Hospodársky sektor
1. Biotika 7,11% Farmácia
2. OTP Banka Slovakia 9,25% Bankovníctvo
3. SES Tlmače 3,53% Energetika
4. Slovnaft 18,76% Petrochémia
5. VÚB 19,00% Bankovníctvo
6. Tatry mountain resorts 21,18% Cestovný ruch 7. Best Hotel Properties 21,16% Cestovný ruch
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.bsse.sk
31
Graf 1 Sektorové zastúpenie v báze indexu SAX
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.bsse.sk
Z grafu číslo 1 je vidieť, že akcie zo sektoru cestovného ruchu majú v báze indexu rozhodujúci podiel – 42%, na druhom mieste s 28%-ným podielom je sektor bankovníctva a tretí je petrochemický priemysel so zastúpením 19%. Hoci je slovenské hospodárstvo čo do počtu sektorov rozmanité, báza indexu SAX je veľmi úzka a tým pádom neadekvátne zachytáva vývoj celého hospodárstva. Z tohto zloženia indexu SAX by sa dalo usudzovať, že ťahúňom slovenského hospodárstva je cestovný ruch. Avšak spoločnosti, ktoré sa reálne podieľajú na tvorbe makroekonomických ukazovateľov a ktoré reprezentujú najmä strojársky priemysel v báze chýbajú.
1.5.2. Akciový index PX
Oficiálny akciový index Burzy cenných papierov Praha, a.s. – PX, bol zavedený v apríli roku 1994. Jeho počiatočná hodnota bola 1 000 bodov (Jílek, 1997, s. 335).
Pôvodne bol index PX 50 zložený z 50 emisií. Index meria zmenu trhovej hodnoty reprezentatívneho portfólia akcií, ktoré sú zaradené do báze indexu. Každej emisii patrí váha, ktorá je úmerná počtu akcií. Vzorec na výpočet indexu PX 50 je nasledovný (Jílek, 2009, s. 180):
7%
4%
19%
28%
42%
Sektorové zastúpenie v báze indexu SAX
Farmácia Energetika Petrochémia Bankovníctvo Cestovný ruch
32 Kde:
Mt trhová kapitalizácia bázy v čase t, Mt=0 trhová kapitálizácia vo východzom čase
kt faktor zohľadňujúci zmeny, ku ktorým postupne dochádza v zmene báze indexu Báza pre výpočet indexu nie je (rovnako ako pri indexe SAX) nemenná. Modifikácia hodnoty bázy však vyžaduje špeicálne operácie s cennými papiermi. V prípade indexu PX výplata dividend nespôsobuje zmenu hodnoty bázy.
Aktualizácia bázy sa vykonáva dvakrát za rok, pričom nová (aktualizovaná) báza nadobúda platnosť vždy k 1.1., resp. 1.7.
K 31.12.2011 tvorili bázu indexu PX Pražskej burzy cenných papierov podľa Burzy cenných papierov Praha, a.s. nasledovné spoločnosti (www.pse.cz, 31.12.2011):
Tauľka 4 Spoločnosti zahrnuté do bázy indexu PX k 31.12.2011
Poradie Názov spoločnosti Váha Hospodársky sektor
1. Erste Group Bank 20,70% Bankovníctvo
2. ČEZ 18,88% Energetika
3. Komerční banka 17,12% Bankovníctvo
4. Telefónica C.R. 15,29% Telekomunikácie
5. VIG 13,67% Poisťovacie služby
6. NWR 4,86% Ťažobný priemysel
7. Unipetrol 3,92% Petrochémia
8. Philip Morris ČR 2,87% Tabakový priemysel
9. CETV 1,02% Médiá
10. Fortuna 0,63% Stávková spoločnosť
11. Pegas Nonwovens 0,53% Textilný priemysel
12. ORCO 0,19% Obchod s nehnuteľnosťami
13. KITD 0,16% Informačné technológie
14. AAA 0,15% Obchod s automobilmi
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.pse.cz
33
Ako vidno z tabuľky číslo 4, v báze indexu PX je zastúpených viac sektorov hospodárstva ako v prípade slovenského indexu SAX. Najvyššie zastúpenie má bankový sektor (viac ako jednu tretinu) reprezentovaný dvoma bankovými domami. Na druhom mieste je energetický sektor s takmer 19% a na treťom mieste je sektor telekomunikácií zastúpený 15, 3 %. Tieto tri sektory sa svojimi váhami podieľajú takmer na troch štvrtinách indexu PX. Celkovo je báza indexu PX oveľa rozmanitejšia, hoci tiež je namieste otázka, či spoločnosti tvoriace bázu indexu PX dostatočne reprezentatívnou vzorkou českého hospodárstva a či teda zmena indexu PX vypovedá o jeho skutočnom stave.
Graf 2 Sektorové zastúpenie v báze indexu PX
Zdroj: vlastné spracovanie podľa www.pse.cz Energetika
19%
Bankovníctvo 38%
Telekomunikácie 15%
Poisťovacie služby
14% Ťažobný priemysel 5%
Petrochémia 4%
Tabakový priemysel
3%
Médiá 1%
Stávková spoločnosť
1%
Textilný priemysel
0%
Obchod s nehnuteľnosťami
0% Informačné technológie
0%
Obchod s automobilmi
0%
Iné 1%
34
2. Porovnanie obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave a v Prahe
V tejto kapitole sa zaoberáme porovnaním obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave a v Prahe za posledných päť rokov. Kapitola je rozdelená do troch hlavných častí. Prvá časť sa bližšie venuje analýze a porovnaniu obchodovania s cennými papiermi a dlhopismi na oboch vyššie spomínaných burzách. Porovnanie je zobrazené v grafoch a opiera sa o údaje v priložených tabuľkách s hodnotami finančných objemov týchto obchodov. V druhej časti tejto kapitoly sa venujeme porovnaniu vývoja hlavných akciových indexov. Prinášame najprv pohľad na vývoj indexov od začiatku fungovania oboch búrz a potom detailnejší pohľad na obdobie rokov 2007 až 2011. Tretia časť kapitoly je venovaná analýze a porovnaniu trhovej kapitalizácie oboch búrz.
Hoci na BCPP, a.s. sa venuje aj obchodovaniu s derivátmi, tento druh obchodov sme nezahrnuli do analýzy, nakoľko na BCPB, a.s. sa s derivátovými produktmi neobchoduje vôbec a teda by nebolo možné obchodovanie porovnať.
Náš predpoklad je, že nakoľko Česká republika má dvakrát taký počet obyvateľov ako Slovenská republika, objem obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s.
bude približne o polovicu nižší ako objem obchodov na Burze cenných papírů Praha, a.s.
Taktiež predpokladáme, že vývoj obchodovania na oboch spomenutých burzách bude približne rovnaký a teda dopad následkov hospodárskej krízy bude zrejmý na oboch burzách. Ďalším našim predpokladom je, že vývoj na oboch burzách bude vo veľkej miere ovplyvnený negatívnymi dôsledkami hospodárskej krízy. Myslíme si, že od roku 2008, kedy sa u nás naplno prejavilo pôsobenie krízy, bude v obchodovaní oboch búrz zrejmý pokles objemu obchodov, tak isto ako aj pokles hlavných burzových indexov.
V závere každého čiastkového porovnania sa krátko venujeme aj analýze burzových výsledkov pomocou štatistických metód a to konkrétne pomocou korelačného koeficientu.
Korelačný koeficient je štatistická veličina, ktorá odráža mieru vzájomnej závislosti medzi dvoma náhodnými veličinami. Týmto v závere každej kapitoly zároveň charakterizujeme či medzi týmito dvoma burzami existuje vzájomná závislosť a ak áno, aká silná táto závislosť je.
35
Tam kde to bolo možné, sme na záver každého čiastkového porovnania pripravili grafické porovnanie analyzovanej oblasti medzi bratislavskou a pražskou burzou. Tak sa dá najjednoduchšie hneď z prvého pohľadu určiť, či je náš predpoklad o dvojnásobne väčšom kapitálovom trhu v Čechách ako na Slovensku, správny.
2.1. Obchodovanie s akciami a dlhopismi na BCPB, a.s.
a BCPP, a.s. v rokoch 2007 – 2011
V nasledujúcej podkapitole sa podrobnejšie venujeme porovnaniu obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. a Burze cenných papírů Praha, a.s. Za sledované obdobie sme si vybrali obdobie posledných piatich rokov, aby sme mohli zhodnotiť dopady svetovej krízy na obchodovanie na kapitálovom trhu. Myslíme si, že zvolené časové obdobie piatich rokov poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa dal sledovať nástup krízy, jej vrchol a následné postupné odznievanie.
Sledovanými finančnými inštrumentmi sú akcie a dlhopisy. Čo sa týka akcií, na kapitálovom trhu sa obchoduje tak s domácimi ako aj so zahraničnými akciami. V prípade Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. však ide výlučne o obchodovanie s akciami domácimi. Pri dlhopisoch, s ktorými sa na burze obchoduje, sa jedná o domáce dlhopisy emitované buď verejným alebo neverejným sektorom a tiež o zahraničné dlhopisy.
Obchodovanie so zahraničnými dlhopismi však tvorí len nepatrnú časť objemu obchodov, dokonca v rámci Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. sa za posledné dva roky so zahraničnými dlhopismi vôbec neobchodovalo.
Ak porovnáme podiel majetkových a dlhových cenných papierov na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. tak jednoznačne obchody s dlhovými cennými papiermi tvoria nosnú časť obchodov v rámci tejto burzy. Investori teda nejavia veľký záujem o majetkové cenné papiere. Objem obchodov s dlhovými cennými papiermi po celé sledované obdobie tvorí vyše 90% ný podiel na celkovom objeme obchodov, pričom nosnú časť obchodov s dlhovými cennými papiermi tvoria dlhopisy emitované verejným sektorom, teda štátom, vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok.
36
Čo sa týka Burzy cenných papírů Praha, a.s., objem obchodov s majetkovými a dlhovými cennými papiermi je približne rovnaký, s miernou prevahou obchodov s majetkovými cennými papiermi.
Na upresnenie pojmov dodávame, že v celej nasledujúcej podkapitole porovnávame objemy obchodovania s dlhopismi a akciami na pražskej a bratislavskej burze. Pojmom
„objem obchodovania“ pritom myslíme finančný objem v EUR z týchto obchodov, nie počet jednotlivých obchodov za sledované obdobie.
Kvôli lepšiemu porovnaniu oboch búrz sú všetky finančné hodnoty za celé sledované obdobie uvedené v eurách.
Ešte pred samotným porovnaním obchodovania v tabuľke číslo 5 prinášame prehľad o počte burzových dní. Tento sa v každej krajine líši, pretože na burzách cenných papierov sa obchoduje len počas pracovných dní.
Tabuľka 5 Počet burzových dní na BCPB, a.s. a BCPP, a.s. v rokoch 2007 - 2011
2007 2008 2009 2010 2011
BCPB 243 246 249 251 250
BCPP 250 252 250 252 253
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.bsse.sk a www.pse.cz
Ako vidno z tabuľky číslo 5 v každom roku sledovaného obdobia mala Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. nižší počet burzových dní ako Burza cenných papírů Praha, a.s. Je to spôsobené tým, že na Slovensku máme väčší počet štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja ako v Čechách.
2.1.1. Obchodovanie s majetkovými cennými papiermi
Graf číslo 3 zachytáva vývoj objemu obchodov s akciami na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. počas rokov 2007 – 2011. Graf číslo 3 má rok od roku stúpajúcu tendenciu, s výnimkou v roku 2008, kedy objem z obchodovania s majetkovými cennými papiermi zaznamenal mierny prepad. Graficky tak veľmi pekne vidno nástup pôsobenia svetovej hospodárskej krízy na obchodovanie s akciami.
37
Podľa grafu číslo 3 sa však zdá, že slovenský akciový trh sa z dôsledkov krízy veľmi rýchlo otriasol a už v roku 2009 nabral stúpajúcu tendenciu, ktorá pokračovala aj v ďalších dvoch rokoch.
Graf 3 Objem obchodov akcií BCPB, a.s.
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.fese.be
Tabuľka 6 Objem obchodov akcií na BCPB, a.s. (2007 – 2011)
2007 2008 2009 2010 2011
Domáce 21 600 000 € 15 200 000 € 121 900 000 € 230 300 000 € 348 800 000 €
Zahraničné
Spolu 21 600 000 € 15 200 000 € 121 900 000 € 230 300 000 € 348 800 000 € Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z www.fese.be
Ako vidno z tabuľky číslo 6 na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. sa obchoduje výlučne s domácimi akciami. Ak rok 2007 zoberieme ako počiatočnú hodnotu, kedy celkový objem obchodov s akciami dosiahol hodnotu 21,6 mld. EUR, potom v roku 2008 vidíme 33,4 % pokles objemu obchodov oproti predchádzajúcemu roku (celkový objem obchodov je len 15,2 mld. EUR). Tento pokles bol spôsobený prenikaním
0 50,000,000 100,000,000 150,000,000 200,000,000 250,000,000 300,000,000 350,000,000
2007 2008 2009 2010 2011
Objem v EUR
Rok
Objem obchodov akcií BCPB
Domáce Zahraničné Spolu
38
dôsledkov hypotekárnej krízy v USA na európske kapitálové trhy a následným rozšírením sa na globálnu finančnú krízu. Navyše, slovenský akciový trh nie je pre investorov až taký atraktívny a obchodovanie s akciami netvorí nosnú časť obchodov na burze. O to prekvapivejší je rok 2009, v ktorom Slovensko zaznamenalo silné spomalenie ekonomického rastu. Práve v tomto roku sa objem obchodov s akciami oproti roku 2008 zvýšil o 704,53 % na hodnotu 121,9 mld. EUR. Tento prudký nárast bol spôsobený emisiou akcií spoločností Tatry mountain resorts a Best Hotel Properties. Emisia akcií spoločnosti Tatry mountain resorts sa zároveň stala najúspešnejším titulom roka 2009. Rok 2010 sa vo svetovom meradle stále niesol v znamení pretrvávajúcej krízy. Naproti tomu v tomto roku slovenská ekonomika zaznamenala oživenie vďaka opatreniam novej vlády z polovice roka 2010 zameraným najmä na zníženie deficitu verejných financií. V roku 2010 sa objem obchodov oproti roku 2009 zvýšil o 89,1 %. Na hodnotu 230,3 mld. EUR.
Ako najúspešnejšie tituly čo do finančného objemu sa opäť zaradili akciové emisie spoločností Tatry mountain resorts a Best Hotel Properties. Obe spomínané spoločnosti pôsobia v sektore cestovného ruchu. Za nimi na treťom mieste sa umiestnili akciové tituly Všeobecnej úverovej banky. Rok 2011 sa niesol v rovnakom trende ako predchádzajúce dva roky a teda nie je žiadnym prekvapením, že objem obchodov s majetkovými cennými papiermi oproti roku 2010 vzrástol o 51,37 % na hodnotu 348,8 EUR. Rovnako ako v roku 2010 sa aj v roku 2011 stali najúspešnejšími titulmi emisie akcií spoločností Tatry mountain resorts a Best Hotel Properties. Na treťom mieste sa opäť umiestnila Všeobecná úverová banka.
Celkovo sa dá vývoj obchodovania s akciami na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. vyhodnotiť ako pozitívny, keďže od roku 2009 má tendenciu sa zvyšovať.
Najvýznamnejší podiel na tomto náraste majú dve, už niekoľkokrát spomínané, spoločnosti – a to Tatry mountain resorts a Best Hotel Properties. Obe pôsobia v oblasti cestovného ruchu a zastrešujú aj developerské aktivity. Kým jedna sústreďuje všetky svoje aktivity do oblastí lyžiarskych stredísk vo Vysokých a Nízkych Tatrách, druhá je jednou z najväčších hotelierskych spoločností svojho druhu v strednej a východnej Európe. Obe spoločnosti sa (na slovenské pomery doposiaľ nevídanou aktivitou) snažili prostredníctvom naozaj masívnej reklamy v televíznych médiách, najpočúvanejších rádiách a tiež v najpredávanejších týždenníkoch získať čo najviac akcionárov z radov individuálnych investorov.
