Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně Fakulta multimediálních komunikací
Hodnocení oponenta bakalářské práce – teoretická část
Jméno a příjmení studenta Martina Špačková
Vedoucí práce akad. mal. Michal Zeman
Obor/ateliér Multimédia a design / Ateliér animované tvorby
Forma studia prezenční akad. rok 2008/2009 Název práce Dokumentace přípravy, realizace bc. práce a rešerže
Tabulka A – hodnotí náročnost tématu, nikoli zpracování
Hodnocení náročnosti tématu: Úroveň
nadprůměrná průměrná podprůměrná
Teoretické znalosti x
Praktické zkušenosti x
Sběr a zpracování podkladů a vstupních dat x
Specifické nároky tématu (originalita, rozsah, x
statistické zpracování dat, interpretace závěrů apod.) Tabulka B – hodnotí úroveň zpracování tématu
Kritéria hodnocení práce: Úroveň
nadprůměrná průměrná podprůměrná nelze hodnotit
Splnění cíle práce x
Samostatnost při zpracování x
Metodologická kvalita postupu x
Úroveň teoretické části x
Práce s literaturou (citace) x
Úroveň analytické části x
Adekvátnost použitých metod x
Úroveň návrhu řešení (realizace)
Jazyková úroveň práce x
Formální úroveň (text, grafy, tabulky) x
Přehled literatury (rozsah, kvalita) x
Jiné kritérium (novost, přínos praxi)
Připomínky a otázky k obhajobě:
V úvode svojej teoretickej bakalárskej práce sa Martina Špačková vyznáva zo svojho (veľmi sympatického) ohľaduplného postoja k ríši rastlín a hmyzu. Píše o tom, že ak človek naruší životný priestor iného biologického druhu, je právom napadnutý. Film Smrt číhá v medu ale rozpráva skôr príbeh včely, ktorá narušila priestor človeka...
Teoretická práca hovorí o inšpiračných zdrojoch, literárnej príprave a samotnej realizácii filmu. Najväčší priestor pritom dostáva animácia a to najmä riešenie 3D priestoru pri plôškovej animácii a s tým súvisiace pohyby kamery. Zdá sa mi, že rovnako, ako je táto časť práce kvantitatívne uprednostnená v teoretickej časti, taký je aj jej význam v samotnom filme.
Ten je postavený skôr na vizuálne zaujímavých, ale významovo nedôležitých preletoch krajinou než na dramatických situáciách.
Literárna príprava je zmienená iba stručne a značne chaoticky, vôbec sa nespomína napr.
záver filmu, kde včela vylieva do plástu krv. Zdá sa, že scenár sa menil počas výroby filmu a to sa na filme bohužiaľ odrazilo. Uvítala by som aj podrobnejší popis výtvarného riešenia filmu. Prečo sú isté objekty vo filme spodobené realisticky a iné karikovane, takže film pripomína koláž, prečo sa autorka pre takéto riešenie rozhodla a aké výhody resp.
komplikácie jej takéto riešenie prinieslo.
Študentka skoro vo všetkých kapitolách (napr. aj vo „Vývoji příběhu” či pri opise práce na výtvarných návrhoch) odbieha k animácii. Tým sa nielenže nedozvedáme isté informácie o vývoji filmu, ale naopak, detaily týkajúce sa animácie sa spomínajú niekoľkokrát na rôznych miestach, až máme pocit, že čítame dookola stále o tom istom. Vďaka tomuto prístupu sa síce dozvedáme aj najmenšie podrobnosti o spracovaní animácie, kvalita teoretickej práce by sa však určite zvýšila, keby sa študentka prísnejšie pridŕžala vopred stanovenej štruktúry textu.
Štylistická úroveň práce je podpriemerná. Študentka skáče v texte z témy na tému, takže niektoré vety sú úplne vytrhnuté z kontextu, iné ostávajú nedokončené, formulácie sú občas zbytočne komplikované a nezrozumiteľné. To, že celej práci chýba štruktúra, sa prejavuje aj na úrovni syntaxu.
Napriek uvedeným výhradám pokladám prácu za spĺňajúcu podmienky bakalárskeho štúdia.
OTÁZKY:
1. Ako prebiehala literárna príprava filmu vrátane práce s nákresmi a popismi dopravných nehôd?
2. Prečo sa autorka rozhodla pre dané výtvarné riešenie?
3. Ako by Martina jednou vetou formulovala tému filmu?
Návrh na klasifikaci bakalářské práce: C - dobre
V Poprade, 24. 5. 2009 Mgr.art Ivana Šebestová, ArtD.
...
………
podpis oponenta BP
Pro klasifikaci použijte tuto stupnici:
A - výborně B - velmi dobře C - dobře D - uspokojivě E - dostatečně F - nedostatečně
Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně
Fakulta multimediálních komunikací
Hodnocení oponenta bakalářské práce – praktická část
Jméno a příjmení studenta Martina Špačková Vedoucí práce akad. mal. Michal Zeman
Obor/ateliér Multimédia a design / Ateliér animované tvorby
Forma studia prezenční Akad. rok 2008/2009
Název práce „AJA“ – animovaný kreslený film
Animovaný film „Smrt číhá v medu“ autorky Martiny Špačkovej hovorí osudovom stretnutí predstaviteľov dvoch síce každodenne blízkych no nezlučiteľných svetov – svetu človeka a hmyzu.
V prvej časti filmu sledujeme obrazovo aj zvukovo príjemne budovaný kontrast medzi idylickým lúčnym svetom včielok a síce tiež pohodovým, ale v prírodnom prostredí predsa len cudzorodým motorizovaným svetom človeka. Táto – možno zbytočne dlhá – expozícia pripraví diváka na konfrontáciu, ktorá je každému dobre známa: včielka, maličké stvorenie, ktoré musí mať z obrovitánskeho človeka strašnú hrôzu verzus človek, ktorý síce dokáže včielku jedným hmatom rozpučiť, pred jej žihadlom sa však on sám cíti maličký a bezbranný.
A takáto situácia, kedy každý protivník zo strachu radšej zaútočí, sa nemôže skončiť inak než rozhodnutím „kto z koho“. Divák rozmýšľa: uštipne skôr včela vodiča alebo vodič rozpučí včelu? A keďže vieme, že včela pri vypustení žihadla zomiera, ako sa to celé skončí? Kto z koho?
Autorka však túto situácia nespracovala až tak konfrontačne. V obraze aj vo zvuku síce jasne vnímame rozdiel medzi svetom včely (jej subjektívny pohľad a skreslený zvuk) a svetom človeka (objektívny pohľad kamery a objektívny zvuk), no tento stret nie je budovaný dostatočne dramaticky. Nemáme pocit, že včela sa skutočne cíti v ohrození, ani že vodič kvôli nej nemôže riadiť auto alebo že sa bojí jej uštipnutia. Neoháňa sa, neobzerá sa, celý čas sa díva pred seba na cestu. Včela sa nesnaží z auta vyletieť, nenaráža do okien, nekrúži okolo muža.
Divák sa nestotožňuje ani s ňou – s nešťastným tvorom vytrhnutým zo svojho životného prostredia, ani s vodičom, ktorý má na palube votrelca. Nevzniká žiadne napätie. Zároveň však očakávame dramatické vyvrcholenie tejto nepríjemnej situácie, preto nás tragický záver ani veľmi nezaskočí.
Keďže postavy nie sú dostatočne presne vybudované, rozpačito vyznieva aj dovetok, keď včela vylieva do plástu miesto žltého peľu krv. Znamená to, že ona bola strojcom celej havárie, lebo je to včela-vampír, ktorá sa takýmto spôsobom navyše pomstila za zamorenie prírody výfukovými plynmi? Alebo len využila situáciu a vyskúšala sa napiť niečoho iného než zvyčajne? Alebo je to metafora, ktorá hovorí, že „má na rukách krv“?
Vizuálne pôsobí film na prvý pohľad ako koláž kreslenej animácie a fotografií. Pri bližšom sledovaní však vidíme, že všetky objekty sú maľované. Auto, vlak, ale napr. aj kvetiny a krajina majú veľmi realistické tvary, zatiaľ čo postavy sú karikované. Myslím si, že pri takejto kolážovitej výtvarnosti sa dalo ešte viac pracovať s kontrastom medzi realistickým a štylizovaným, a to nielen v obraze, ale aj v pohybe či perspektíve (ako je to napr. v zábere, kde auto prechádza po horizonte kopca s dedinkou a pritom sa zmenšuje – zväčšuje).
Animácia je minimalistická, ale postačujúca, hoci – ako už bolo spomenuté – muž aj včela mohli mať v aute viac akcie. Práca s trojrozmerným priestorom v plôškovej animácii je zvládnutá veľmi dobre (a to v pohybe kolmo aj rovnobežne s osou kamery – pri mihaní sa krajiny za oknom auta aj pri preletoch ponad lúku, ale aj pri simulovaní ručnej kamery či pri experimente s perspektívou zobrazujúcou subjektívny pohľad včely). Jediné, čo nepokladám za veľmi šťastné, je „naklápanie“ pozadí.
Čo sa týka strihu, ocenila by som rýchlejšie tempo rozprávania. Pri danom množstve akcie pokladám film za zbytočne dlhý, najmä v expozičnej časti.
Napriek spomenutým výhradám pokladám film za spĺňajúci kritéria bakalárskeho štúdia.
Návrh na klasifikaci bakalářské práce: B - velmi dobre
V Poprade, 24. 5. 2009 Mgr.art Ivana Šebestová, ArtD.
podpis oponenta BP
