tak obchodných, ako aj finančných sa stále roz&scaron;iruje a prehlbuje

Fulltext

(1)Úvod Vo svete v ktorom žijeme, sa vzťahy v hospodárstve vyvíjajú rýchlo a tendencia k internacionalizácií transakcií tak obchodných, ako aj finančných sa stále rozširuje a prehlbuje. Z tohto dôvodu je dôležitá existencia organizovaného trhu, ktorý by umožnil realizovať platby v cudzích menách. V tomto štádiu rozvoja hospodárskej a sociálnej sféry dospeli krajiny do takého obdobia, keď začali pociťovať potrebu stanoviť ceny svojich výrobkov a ukončiť výmenný tovarový obchod. Použitie nepriamej výmeny postupne vytvorilo potrebu porovnávať meny v rôznych krajín, stanoviť ceny a realizovať platby v rozličných národných menách. Z tohto dôvodu vnikol segment finančného trhu – devízový trh. Dňom 8. februára 1993 po rozdelení Česko – Slovenskej koruny vznikla menová jednotka Slovenskej republiky – Slovenská koruna, ktorá má za sebou 15 ročnú existenciu. Už podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únií dňa 16.apríla 2003 sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do Hospodárskej. a menovej. únie. a k zavedeniu spoločnej meny – euro. Cieľom mojej bakalárskej práce je zhodnotiť vývoj devízového kurzu slovenskej koruny do priatia eura spoločnej meny pre členské štáty Európskej únie. Svoju pozornosť upriamim hlavne na faktory a činitele, ktoré ovplyvnili vývoj devízového kurzu slovenskej koruny počas celého obdobia do zavedenie novej meny. K vypracovaniu bakalárskej práce je použitá dostupná literatúra v slovenskom jazyku ohľadne devízových a finančných trhoch, menovej politiky, medzinárodných financií a taktiež slovenské a zahraničné internetové stránky prinášajúce informácie ohľadne ekonomického rastu Slovenska, vývoja devízových trhov v Slovenskej republike aj v zahraničí zahŕňajúc informácie ohľadne vývoja výmenných devízových kurzov národných mien.. 8.

(2) Bakalárska práca je rozdelená na tri kapitoly. Prvá a druhá kapitola je zameraná na teoretickú časť, ktorá zahŕňa základnú charakteristiku devízového trhu, funkcie, štruktúru a subjekty devízového trhu, členenie devízových obchodov,. systém devízových kurzov a hlavné faktory. ovplyvňujúce devízový kurz. Tretia kapitola je zameraná na vývoj devízového kurzu slovenskej koruny od jej samotného vzniku až do obdobia pred vstupom do Európskej menovej únie a na históriu formovania devízového kurzu slovenskej koruny. Súčasťou bakalárskej práce je aj časť s prílohami, ktorá prináša grafické znázornenie vývoja devízového kurzu slovenskej koruny za už spomínané obdobie.. 9.

(3) 1 Devízový trh Devízový trh môžeme všeobecne charakterizovať: ako miesto, kde sa stretáva ponuka zahraničných. /cudzích/. mien,. resp.. peňažných. nástrojov. denominovaných. v zahraničných menách, s dopytom po nich a kde sa tvorí cena jednotlivých mien – menový (devízový) kurz.1 Každý kto vymení peniaze denominované v jeho domácej mene za peniaze denominované v zahraničných menách, použil pri tom menový kurz. To platí, či už ide iba o malé sumy alebo niekoľko miliónové devízové transakcie, či vymieňajúca osoba je turista platiaci cestovnými šekmi v reštaurácií v zahraničí, alebo investor vymieňajúci milióny za práve uskutočnenú fúziu dvoch spoločností, alebo ide o zahraničné bankovky alebo bankové vklady denominované v zahraničných menách.2 Od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia sa najdôležitejšie zahraničné meny relatívne voľne pohybujú po celom svete. Ich konvertibilita sa rozšírila na všetky devízové operácie bežné aj kapitálové a platí pre všetky ekonomické subjekty tuzemcov i cudzozemcov. Určenie menových, resp. devízových kurzov pri menách s takou širokou vymeniteľnosťou závisí od pôsobenia síl ponuky týchto mien a dopytu po nich. Súčasné devízové trhy nie sú uzavreté v rámci hraníc jednotlivých krajín, ale sa prepájajú, resp. integrujú. Ovplyvňované sú zavedením jednotnej európskej meny euro od 1.1.1999 pre bezhotovostné platby a od júla 2002, kedy sa euro zaviedlo aj pre hotovostné platby, značná časť významných konvertibilných mien európskych krajín zanikla. Zavedením eura prudko vzrástol objem devízových transakcií v tejto mene a euro sa dostalo na 2. miesto pred amerických dolárom v najčastejšie používaných menách. Devízový trh má v súčasnosti aj globálny celosvetový charakter. Enormný rast medzinárodného. obchodu. a medzinárodných. investícií. v poslednom. období. sprevádza rastúca potreba krátkodobých a dlhodobých zdrojov financovania. Vedie to 1 2. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.155 CHOVANCOVÁ, B. a kol.: Finančný trh. 2.vyd. Bratislava: Eurounion, 2002, s.132. 10.

(4) k rozsiahlemu zvýšeniu množstva operácií na devízových trhoch. Pre súčasné devízové trhy sú charakteristické. veľké zmeny v teórii a praxi financií, vrátene. devízových trhov, čo vyústilo nielen do vývoja a vytvorenia nových inovačných finančných nástrojov, derivátov a devízových obchodov, ale aj do nového myslenia, ktoré zmenilo tradičné chápanie devízových trhov a ich úlohy vo svetovej ekonomike.3. 1.2 Funkcie devízových trhov Základnou funkciou devízových trhov je presun peňažných fondov z jednej krajiny do druhej krajiny, resp. výmena peňažných fondov z jednej meny do druhej a určenie ceny devíz – devízového kurzu. Ekonomické subjekty používajú devízové trhy predovšetkým na to, aby uhradili svoje záväzky z medzinárodného obchodu a medzinárodného investovania. Z toho vyplývajú aj ďalšie funkcie devízových trhov medzi, ktoré zahŕňame:4 - zabezpečenie zahraničných mien pre potreby medzinárodného obchodu, - investovania, turistiky a ďalších medzinárodných aktivít ekonomických subjektov - zabezpečenie sa proti kurzovému riziku - devízové špekulácie - devízové arbitráže. Zabezpečenie zahraničných mien Vzniká predovšetkým v súvislosti s vývozom a dovozom tovarov a služieb, v súvislosti s medzinárodnými investíciami, turistikou a ďalšími ekonomickými aktivitami medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami. Vzniká tým potreba existencie určitého finančného systému, devízového trhu, na ktorom by sa určité sumy peňazí v jednej mene mohli vymeniť za inú menu.. 3 4. CHOVANCOVÁ, B. a kol.: Finančný trh. 2.vyd. Bratislava: Eurounion, 2002, s.140,159,160 JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.163. 11.

(5) Zabezpečenie proti kurzovému riziku Proti. nepriaznivej. zmene devízového. kurzu počas. realizácie obchodných. a finančných kontraktov je najčastejším druhom zabezpečenia na devízových trhoch. Ekonomické subjekty, exportéri, importéri, vývozcovia a dovozcovia kapitálu však používajú devízové trhy na zabezpečenie aj proti iným rizikám, napríklad proti riziku nepriaznivého vývoja úrokových mier. Kurzové riziko vzniká tým, že v priebehu času sa mení ponuka devíz a dopyt po nich, čo vedie k zmene devízového kurzu. Tieto zmeny ohrozujú všetky ekonomické subjekty, ktoré musia v budúcnosti uskutočniť nejakú platbu v cudzej mene alebo budú mať v budúcnosti pohľadávku v cudzej mene.. Devízové špekulácie Devízové operácie, ktoré vychádzajú z odhadu neistého budúceho vývoja devízového kurzu. Špekulácia je opakom zabezpečenia sa proti kurzovému riziku. Špekulanti vyhľadávajú a prijímajú kurzové riziko s nádejou, že dosiahnu zisk z budúceho vývoja devízových kurzov. Ak špekulant správne odhadne budúci vývoj kurzu, tak na obchode zarobí, a naopak, ak nesprávne odhadne budúci vývoj devízového kurzu, utrpí straty. Špekulácia môže byť stabilizujúca alebo destabilizujúca. Stabilizujúcou špekuláciou rozumieme jednoducho nakupovanie devíz, keď ich ceny klesajú v očakávaní, že sa časom opäť zvýšia, alebo predávanie devíz, keď ich ceny rastú v očakávaní, že časom opäť poklesnú. Stabilizujúca špekulácia sa považuje za užitočnú, pretože znižuje kolísanie devízových kurzov v čase. Pri destabilizujúcej špekulácii ide o predaj devíz, keď ich ceny klesajú v očakávaní, že ďalej budú klesať, alebo nákup devíz, keď ich ceny rastú v očakávaní, že ich ceny budú ďalej rásť. Destabilizujúca špekulácia zvyšuje kolísanie devízových kurzov v čase a podľa niektorých ekonómov má destabilizujúci účinok na medzinárodný obchod a medzinárodné investície.. Devízová arbitráž Znamená nákup určitej meny na jednom devízovom trhu a jej predaj na druhom devízovom trhu. Devízoví arbitri sa snažia využiť cenové rozdiely jednotlivých mien na rôznych miestach devízového trhu. Cieľom ich činnosti je dosiahnuť zisk z cenového rozdielu mien na dvoch, resp. troch devízových trhoch. Arbitráž nie je. 12.

(6) špekulačnou činnosťou, pretože výsledok obchodov je vopred známy a arbitri nenesú žiadne riziko.5. 1.3 Štruktúra a subjekty devízových trhov V ekonomickej literatúre sa devízový trh člení podľa vrstiev alebo tiež podľa okruhov obchodovania. Z hľadiska vrstiev devízového trhu devízové obchody sa uskutočňujú na trojvrstvovom trhu:6 Prvá vrstva - zahŕňa obchody medzi bankami a ich obchodnými zákazníkmi, ktorí potrebujú vymieňať veľké objemy zahraničných mien na zaplatenie za dovážané tovary alebo potrebujú vymeniť peňažné prostriedky získané v zahraničí za domácu menu. Druhá vrstva - vzniká najmä pri devízových obchodoch medzi domácimi bankami, zahraničnými zastúpeniami centrálnych bánk v danej krajine a domácou centrálnou bankou. Tretiu vrstvu - tvoria obchody medzi domácimi bankami a zahraničnými bankovými inštitúciami. Z hľadiska okruhov obchodovania na devízovom trhu existuje: - veľkoobchodný okruh - maloobchodný okruh V maloobchodnom okruhu sa uskutočňujú devízové obchody v menších objemoch a zúčastňujú sa na ňom predovšetkým vývozné a dovozné podniky a menšie finančné inštitúcie, napríklad menšie obchodné banky. Základ veľkoobchodného okruhu tvorí skupina subjektov, ako veľké obchodné banky, centrálne banky, poisťovne, tzv. devízový makléri, resp. brokeri a ďalšie finančné inštitúcie, ktoré uskutočňujú devízové obchody vo veľkých objemoch. Na devízovom trhu sa môže zúčastniť každý ekonomický subjekt, ktorý ponúka alebo potrebuje určité devízové prostriedky, resp. sprostredkuje devízové obchody.. 5 6. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.163-165 CHOVANCOVÁ, B. a kol.: Finančný trh. 2.vyd. Bratislava: Eurounion, 2002, s.145. 13.

(7) Motívy vstupu na devízové trhy sú napríklad:7 - snaha nakúpiť menu niektorej krajiny na okamžitú alebo neskoršiu úhradu svojich zahraničných záväzkov - snaha predať prebytočné devízové prostriedky, ktoré subjekty získali z vývozu tovarov, služieb, investícií a pod. - snaha predísť stratám z očakávaného znehodnotenia devízových kurzov príslušnej zahraničnej meny a z nepriaznivého vývoja úrokových sadzieb - snaha dosiahnuť zisk z očakávaného zhodnotenia príslušných devízových kurzov a z úrokových rozdielov - poskytovanie devízových služieb zákazníkom Subjekty devízového trhu možno rozdeliť do štyroch skupín:8 - centrálna banka - banky - brokeri - klienti bánk. Centrálna banka Postavenie a ciele centrálnej banky v obchodovaní na devízovom trhu sú výrazne odlišné od postavenia a cieľov ostatných subjektov. Obchodovanie centrálnej banky na devízovom trhu je zvyčajne úzko späté s ochranou domácej meny a vyjadruje postoj centrálnej banky k devízovému kurzu danej meny. Hlavným cieľom každej centrálnej banky je zabezpečiť stabilitu svojej meny. Preto v prípade potreby vstupuje na devízový trh, aby svojimi intervenciami udržala devízový kurz na úrovni, ktorá je v súlade so zámermi jej menovej politiky. Priame intervencie na devízovom trhu využíva centrálna banka na to, aby sa zabránilo veľkým výkyvom devízového kurzu a regulovala sa rýchlosť nárastu alebo poklesu meny. Centrálna banka môže intervenovať na devízovom trhu napríklad aj odčerpaním likvidity z peňažného trhu a zvýšením krátkodobých úrokových sadzieb. Je zrejmé, že centrálna banka musí mať primerane veľké devízové rezervy, aby mohla tieto operácie realizovať.9 7. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.166-176 CHOVANCOVÁ, B. a kol.: Finančný trh. 2.vyd. Bratislava: Eurounion, 2002, s.147,149,150 9 ALARCAO, A. a kol.: Finančné trhy. 1.vyd. Bratislava: Emka, 1997, s. 145 8. 14.

(8) Komerčné banky Prevažná časť devízových operácií sa realizuje medzi bankami, z čoho vyplýva aj ich postavenie na devízovom trhu. Na medzibankovom trhu tieto operácie realizujú dealeri, ktorí obchodujú na účet banky. Obchody uzatvárajú buď priamo medzi sebou alebo prostredníctvom brokerov. Fungovanie devízového trhu zabezpečujú predovšetkým veľké banky, hlavní tvorcovia trhu, ktorí obchodujú vo veľkých čiastkach. Komerčné banky na devízovom trhu: -. poskytujú rôzne služby svojim klientom. -. realizujú rôzne operácie, ktorých cieľom je dosiahnutie zisku z kurzových a úrokových rozdielov. -. hľadajú optimálnu štruktúru devízových aktív a pasív z hľadiska ziskovosti istoty a likvidity. Brokeri Brokeri pôsobia ako sprostredkovatelia medzi kupujúcimi a predávajúcimi a za svoje služby si účtujú províziu. Brokerov treba odlišovať od dealerov, z dôvodu, že brokeri nesmú obchodovať na svoj účet. Brokeri sú v neustálom kontakte s dealermi v bankách. Na každom vyspelom trhu majú brokeri dôležitú úlohu pri zvyšovaní likvidity trhu. Obchodovanie prostredníctvom brokerov sa na slovenskom devízovom trhu uskutočňuje od roku 1996.. Klienti bánk Klienti bánk obchodujú na devízovom trhu najmä v súvislosti s realizáciou svojich zahraničnoobchodných operácií. Realizujú devízové obchody pre ktoré majú banky stanovený minimálny objem. Banky na Slovensku, rovnako ako banky v zahraničí, ponúkajú v tejto oblasti celú škálu produktov, a to prostredníctvom svojich špecializovaných oddelení10.. 10. ALARCAO, A.a kol.: Finančné trhy. 1.vyd. Bratislava: Emka, 1997, s. 145, 146. 15.

(9) 1.4 Devízové obchody Forex Obr. č. 1 - budova burzy v New Yorku. Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/New_York_Stock_Exchange. Forex11 - trh cudzích mien je najväčší a najlikvidnejší trh na svete. Tento trh sa vytvára kedykoľvek, kde jedna zahraničná mena obchoduje s ďalšou zahraničnou menou. Jeho denný obrat prekračuje 3 bilióny USD, čím zatieňuje obrat akcií a dlhopisov na svetových trhoch. Likvidita a konkurencieschopné ceny sú na tomto trhu neprekonané. Trh cudzích mien umožňuje investorom obchodovať kedykoľvek sú trhy otvorené a dáva im príležitosť pákového obchodovania aj so 100 násobkom investície. Forex je mimoburzový trh (Over the Counter), ktorý nie je miestne lokalizovaný, skladajúci sa zo siete vzájomne prepojených telefonických a iných elektronických systémov obratu bánk, brokerov, podnikov a individuálnych investorov. Vzhľadom k tomu, že menový trh nemá fyzicky žiadne sídlo, funguje 24 hodín denne 5 dní v týždni /piatok od 22:00 až nedeľa 23:00 je mimo prevádzkyzatvorené/. Tento trh svojím rozsahom zahrňuje väčšinu zemí sveta, k najväčším centrám menových transakcií patrí Londýn, New York, a Tokio. Vďaka obrovskému počtu účastníkov a ich rôznorodosti je menový trh najplynulejším finančným trhom na svete a ani také inštitúcie, ako sú centrálne banky najväčších štátov na našej zemeguli ním nie sú schopné manipulovať. Vzhľadom k tejto situácii v zásade jediný determinant hladiny menových kurzov predstavuje správanie nielen najväčších 11. http://www.forex.estranky.sk/stranka/co-je-forex, / 10. apríl 2009, čas: 18:04 /. 16.

(10) hráčov, ale i väčšiny účastníkov trhu, takže investor, ktorý dokáže správne predvídať správanie „davu“, môže na danom trhu dosiahnuť značných úspechov.. Obr. č. 3 - atmosféra na burze Obr. č. 2 - atmosféra na burze. Zdroj http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/svet-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1170275 http://www.pictures.reuters.com/c/C.aspx?VP=Mod_ViewBoxInsertion.ViewBoxInsertion_VPage&R=2 C0BF1GKMQJP&RP=Mod_ViewBox.ViewBoxThumb_VPage&CT=Album&PP=ViewBoxAlbum. Členenie devízových obchodov:12 predaj /nákup/ devíz - v prípade tuzemského podniku, ktorý dováža alebo vyváža do zahraničia, resp. ktorému banka či predáva, alebo odkupuje zahraničnú menu -. zmenárenské obchody - obchody medzi bankami a fyzickými osobami v rámci turistického ruchu - zmenárenská činnosť banky. Termínové devízové obchody Transakcie, pri ktorých sa cena okamžite pri uzatvorení kontraktu, ale aj dodanie mien dohodne k určitému pevnému dátumu v budúcnosti, viac ako 2 dni od uzavretia kontraktu. Môže ísť o:13 -. Swapové obchody - zaraďujeme medzi pevné termínové kontrakty. Zaväzujú obidve strany kontraktu k výmenám podkladových aktív v určitých intervaloch v budúcnosti. Pri väčšine swapov sa uskutočňujú pravidelné vyrovnávacie platby k vopred určeným dátumom v budúcnosti. Obchodovanie so swapmi sa uskutočňuje na Over The Courner. trhoch, aj keď burzy sa snažia o ich. štandardizáciu a zavedenie na svoj trh.. 12 13. http://www.derivat.sk/index.php?PageID=629&SearchString=devízové, / 10. apríl 2009, čas: 18:10 / http://www.derivat.sk/index.php?PageID=164, / 10. apríl 2009, čas: 18:50 /. 17.

(11) -. Forwardové obchody - predstavuje záväzok kupujúceho kúpiť určité množstvo podkladového aktív k určitému dňu za stanovených podmienok /realizačnú cenu/ a záväzok predávajúceho predať dané množstvo aktíva za rovnakých podmienok. Podmienky obchodu ako množstvo, cena a dátum dodania sa podrobene uvádzajú v zmluve, ktorá sa priamo dojednáva medzi predávajúcim a kupujúcim. -. Futuritné kontrakty - podmienky futurít sú štandardizované a určuje ich burza, na ktorej sa s nimi obchoduje. Od forwardov sa líšia najmä v organizácií trhu, vyrovnávaní obchodov a pod.. Promptné devízové obchody operácie, pri ktorých sa uzatvára kontrakt o okamžitom dodaní zahraničnej meny. Partneri sa dohodnú na cene a na okamžitom dodaní devíz. Medzi promptné devízové obchody môžeme zaradiť nasledujúce obchody:14 -. Menová konverzia - výmena jednej konvertibilnej devízy za druhú. -. Menová arbitráž - využíva cenové rozdiely dvoch alebo troch mien rozličných devízových trhoch. Podmienky na arbitráž vznikajú vtedy, keď dochádza k porušeniu rovnováhy medzi promptným a termínovým trhom. Podľa toho arbitráže môžeme rozdeliť:. -. Dvojstranná /priama/ devízová arbitráž - na promptnom alebo termínovanom trhu je predpokladom existencia cenového, resp. kurzového rozdielu medzi dvoma menami v rovnakom čase na rozdielnom mieste. -. Trojstranná /trojuholníková/ devízová arbitráž - na promptnom alebo termínovanom trhu využíva cenové rozdiely troch mien v dôsledku porušenia platnosti tzv. krížového pravidla.. 14. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.190 -194. 18.

(12) 2 Nástroje devízového trhu 2.1 Mena, menová a devízová politika Mena Právny poriadok každého štátu upravuje peňažné hospodárstvo tým, že ustanovuje menu, menovú sústavu a menovú jednotku. Osobitnosti historického vývoja viedli k tomu, že meny a menové sústavy v jednotlivých štátov sú spravidla rozdielne, naproti tomu peniaze v ekonomickom zmysle - ako všeobecný ekvivalent - sú vo všetkých štátoch rovnaké. Peniaze sú ekonomická kategória, ktorá vznikla na určitom stupni vývoja spoločnosti, a sú výsledkom tovarovej výroby a výmeny. V trhovej ekonomike plnia peniaze tieto funkcie:15 -. prostriedok výmeny. -. zúčtovacia jednotka. -. uchovávateľ hodnoty. Mena je zákonom stanovená sústava peňažných prostriedkov, ktoré sa používajú pri platení v určitom štáte, je to národná forma peňazí. Vo vzťahu k forme úhrady zahraničných záväzkov má národná mena určité vlastnosti voči cudzím menám, prejavujúce sa v spôsobe ich vzájomnej výmeny za iné hodnoty. Z tohto hľadiska poznáme:16 -. konvertibilné meny - voľne zameniteľné meny, hovoríme o nich vtedy, ak ich vlastníctvo možno previesť na tretiu osobu sídliacu v inej krajine, inak povedané je možné vymeniť svoju menu za menu inej krajiny.. -. transferabilné meny - prevoditeľné meny, zvyčajne nie sú zameniteľné, ale možno ich používať na platobné operácie v rámci určitého menového zoskupenia, a to. 15 16. KOTLEBOVÁ, J. - SOBEK, O.: Menová politika. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2007, s.38 KUBICOVÁ, S.: Mena a euromena, historické aspekty a teoretické východiská. Biatec, roč. 16, 2008, č. 8. 19.

(13) zvyčajne iba účtovaním v zúčtovacej banke medzi jednotlivými subjektmi platobného styku. -. klíringové meny - zúčtovacie meny, ide tiež o fiktívne meny, ktoré neslúžia na efektívnu úhradu záväzkov, ale len na vzájomné zúčtovanie medzi štátmi vzájomnej klíringovej dohody.. Menová a devízová politika Medzi menovou a devízovou politikou je veľmi úzky vzťah. Menová politika za zaoberá hlavne fungovaním vnútorného peňažného okruhu a devízová politika sústreďuje svoju pozornosť na vonkajší peňažný okruh. Inak povedané, stredobodom záujmu menovej politiky je vnútorná kúpna sila meny a v prípade devízovej politiky je to vonkajšia kúpna sila. Prepojenie týchto dvoch peňažných okruhov zabezpečuje devízový kurz. Menová politika je realizovaná vo väčšine prípadov centrálnou bankou, na druhej strane devízová politika, aj keď je súčasťou menovej politiky, je riadená centrálnou bankou, ale v spolupráci s ďalšou inštitúciou ako napr. v Európskej menovej únií je to Európska centrálna banka. Do devízovej politiky ako jednej zo zložiek menovej politiky patrí:17 -. výber vhodného režimu výmenného kurzu. -. udržiavanie stabilnej úrovne výmenného kurzu. -. správa a riadenie devízových rezerv. -. riadenie devízového hospodárstva. 2.2 Determinácia menového kurzu Kvantitatívna a kvalitatívna stránka menového kurzu Proces vzájomného kvantitatívneho porovnávania domácich menových jednotiek so zahraničnými menovými jednotkami prebieha pomocou menového, resp. devízového kurzu. Menový kurz má kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku. Z kvantitatívneho hľadiska sa javí ako jednoduchá veličina, ktorá vyjadruje pomer, v akom sa zahraničné menové. 17. KOTLEBOVÁ, J. - SOBEK, O.: Menová politika. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2007, s.199. 20.

(14) jednotky vzájomne prepočítavajú. Označuje, koľko domácich peňažných jednotiek, napr. slovenských korún, treba zaplatiť za jednu zahraničnú peňažnú jednotku, napr. za 1 americký dolár, alebo naopak, koľko zahraničných peňažných jednotiek stojí jedna domáca peňažná jednotka, prípadne aký je kvantitatívny vzťah medzi rozličnými zahraničnými menami, napr. medzi americkým dolárom a eurom, eurom a britskou librou a pod.18. Kotácia menového kurzu – spôsoby zápisu výmenných kurzov Devízové kurzy sa zaznamenávajú čiže kótujú dvoma spôsobmi:19 -. priame kótovanie devízových kurzov - priamy kurzový záznam predstavuje fixné množstvo zahraničných menových. jednotiek vyjadrených v množstve. domácej meny. Napr. 1 USD/EUR = 0,759 - za jeden americký dolár by sme dostali 0,759 eura -. nepriame kótovanie devízových kurzov - nepriamy kurzový záznam predstavuje cenu domácej menovej jednotky vyjadrenú v zahraničných menách. Napr.1 EUR/USD = 1,3173 USD - za jedno euro by sme dostali 1,3173 USD 20. V bežnom živote sa väčšina cien tovarov uvádza vždy priamo a mnoho rokov sa menové kurzy uvádzali priamo aj na devízovom trhu. Spojenie devízových trhov do jedného celosvetového trhu, zaviedlo prehľadný a jednotný kótovací systém. Odvtedy všetky krajiny uvádzajú kotácie dolára vo vzťahu takmer ku všetkým ostatným menám. To znamená, že dolár je takmer vždy základnou menou a devízové kurzy sú nepriamo kótované ako počet jednotiek zahraničných mien za jeden americký dolár. Každá devízová transakcia používa dve meny, z ktorých jedna je základná mena /bázická, kótovaná, východisková, fixná – base currency/ a druhá je variabilná mena /odvodená, vyjadrená - terms currency/ Obchodník na devízovom trhu vždy kupuje a predáva fixné množstvo základnej meny. Väčšinou je fixnou menou americký dolár a k nemu sa vyjadrí prislúchajúce množstvo variabilnej meny určené devízovým kurzom. Platí pravidlo, že silnejšia mena je základnou menou a uvádza sa nepriamym záznamom, teda je vyjadrená množstvom inej variabilnej zahraničnej meny. Pri 18. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.78 MIHÁLIKOVÁ, A. – HORNIAKOVÁ, Ľ: Teória finančných a menových vzťahov. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, Bratislava, 2002, s.320 20 http://www.nbs.sk/sk/titulna-stranka - prepočítané podľa kurzového lístka zo dňa 15.04.2009 19. 21.

(15) kotácií devízového kurzu sa v súčasnosti uvádza ako prvá základná mena a ako druhá variabilná mena, napríklad kurzový záznam „americký dolár - japonský jen“ má nasledovný zápis USD/JPY a napríklad kotácia „euro - americký dolár“ bude EUR/USD. Väčšina obchodov na devízových trhoch sa uskutočňuje prostredníctvom USD z dôvodu rýchlejšej a lacnejšej devízovej operácie. V Slovenskej republike sa do roka 2008 menové kurzy uvádzali v priamej kotácii, z dôvodu prijatia eura sa od 1.1. 2009 v súlade s kurzovým lístkom Európskej centrálnej banky sa používa nepriama kotácia, čiže komerčné banky uvádzajú kurzy v opačnom pomere „koľko jednotiek danej meny dostanem za jedno euro.“. Oscilácia menového kurzu Pružnosť kurzov je daná aj rozsahom povolenej, resp. dohodnutej oscilácie, resp. pohybu kurzu. Oscilácia môže byť vymedzená užším alebo širším pásmom. Pri preferovaní stability kurzov sa používajú užšie pásma oscilácie, ktoré sa uplatňovali v systéme pevných menových kurzov Medzinárodného menového fondu do polovice sedemdesiatich rokov 20. storočia. Úzke pásma oscilácie sa však často považovali za príčinu nevyrovnanosti platobných bilancií krajín. Návrhy na rozšírenie pásiem oscilácie kurzov sa v praxi realizovali prijatím širšieho pásma oscilácie národných mien členských štátov Medzinárodného menového fondu voči americkému doláru ±1% na ±2,25% smerom na hor aj nadol od základnej parity. Pásma oscilácie menových kurzov majú vplyv aj na devízové rezervy jednotlivých krajín z toho dôvodu, že úzke pásma oscilácie kladú vysoké nároky na devízové rezervy, naopak, širšie pásma oscilácie znižujú nároky na devízové rezervy krajín. Apreciácia - zhodnotenie domácej meny voči zahraničnej mene - k zhodnocovaniu domácej meny dochádza vtedy pri znížení množstva domácich peňažných jednotiek, ktoré je nutné. vynaložiť na získanie zahraničnej. peňažnej. jednotky. Súčasne so. zhodnocovaním domácej meny teda dochádza k znehodnocovaniu zahraničnej meny.. 22.

(16) Depreciácia - znehodnotenie domácej meny vo zahraničnej - k znehodnocovaniu domácej meny dochádza vtedy pri zvýšení množstva domácich peňažných jednotiek, ktoré je nutné vynaložiť na získanie zahraničnej peňažnej jednotky. Súčasne so znehodnocovaním domácej meny dochádza k zhodnocovaniu zahraničnej meny.21. Systém menového kurzu Devízové trhy fungujú v rámci určitého vonkajšieho prostredia, ktoré sa utvára na základe. uplatňovaného. medzinárodného. menového. medzinárodného ekonomického prostredia. Rozpad. systému. a existujúceho. brettonwoodskeho menového. systému22 a vznik súčasného medzinárodného menového systému umožnili jednotlivým členským štátom Medzinárodného menového fondu používať systém voľne pohyblivých devízových kurzov. Mnohé krajiny opustili dovtedy povinne uplatňovaný systém pevných devízových kurzov a začali používať voľne pohyblivé devízové kurzy, resp. floating. Rozlišujeme dva základné systémy devízových kurzov:23 -. systém pevných / fixných / devízových kurzov. -. systém pohyblivých / floating / devízových kurzov. V systéme pevných devízových kurzov - môžu byť devízové kurzy pevne. viazané. na jednu alebo viacero mien tzv. menový kôš. Pre systém pevných devízových kurzov je charakteristické, že devízový kurz má vymedzený oficiálny kurz a oscilačné pásmo, v ktorom sa môže kurz pohybovať. Úlohou centrálnej banky je udržiavať kurz domácej meny v tomto vymedzenom oscilačnom pásme pomocou intervencií na devízovom trhu. Stabilita znižuje kurzové riziko, prispieva k úspore nákladov na zabezpečenie sa proti kurzovému riziku a umožňuje napr. podnikateľskej sfére vopred kalkulovať výšku výdavkov a príjmov zo zahraničného obchodu.. 21. KOTLEBOVÁ, J. - SOBEK, O.: Menová politika. 1. vyd. Bratislava: Yura Edition, 2007, s.201 Dohoda podpísaná v roku 1944 v New Hampshire / ratifikovaná v roku 1945 / ustanovila dolárový medzinárodný menový systém a iniciovala vznik dvoch nových ištitúcií – Medzinárodného menového fondu /MMF/ a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj. Krajiny v rámci tejto dohody fixovali hodnotu svojej meny na základe zlatého obsahu, jedinou menou vymeniteľnou za zlato bol americký dolár /USD/ v pomere 35 USD za jednu uncu zlata 23 ALARCAO, A.a kol.: Finančné trhy. 1.vyd. Bratislava: Emka, 1997, s. 140 22. 23.

(17) V systéme pohyblivých devízových kurzov rozlišujeme:24 -. voľne pohyblivé devízové kurzy - čistý floating. -. devízové kurzy s riadenou pohyblivosťou - riadený floating. Čistý floating - je charakteristický tým, že sa v ňom devízové kurzy môžu voľne pohybovať podľa ponuky a dopytu. Ide o systém, v ktorom nie je vymedzené žiadne oscilačné pásmo a centrálna banka neovplyvňuje kurz meny svojimi intervenciami na devízovom trhu. Môže však ovplyvniť kurz meny nepriamo napríklad zmenou úrokových sadzieb. Čistý floating bez akýchkoľvek zásahov, ktoré by mohli pohyb kurzu ovplyvňovať, je však skôr iba teoretickou záležitosťou. Pri riadenom floating - pohyb devízového kurzu začína svojimi intervenciami ovplyvňovať centrálna banka. Nejde však o zásahy, ktoré by centrálnej banke vyplývali z povinnosti udržiavať devízový kurz v povolenom oscilačnom pásme ide skôr o opatrenia, ku ktorým pristupuje vtedy, keď skutočný vývoj kurzu nezodpovedá zámerom menovej politiky. Cieľom takýchto opatrení je stabilizovať devízový kurz. Na rozdiel od systému pevných menových kurzov je pre floating charakteristická nestabilita. Nestabilita devízových kurzov obmedzuje napríklad spoľahlivosť cenových kalkulácií podnikateľskej sféry, zvyšuje náklady na zabezpečenie sa proti kurzovému riziku.. Druhy devízových kurzov Devízové kurzy vyhlasuje Európska centrálna banka v úradnom kurzovom lístku denne. V praxi rozlišujeme niekoľko druhov kurzov:25 -. Legálny / úradný, oficiálny kurz / - devízový kurz, ktorý vyplýva z právnych. noriem, alebo ho vyhlasujú menové orgány. Platí v oficiálnom styku pri legálnych devízových transakciách. Používajú ho medzi sebou najmä centrálne banky -. Reálny kurz - devízový kurz, za ktorý sa skutočne realizujú obchody. Je to kurz. založený na skutočných výrobných nákladoch a zodpovedá cenám skutočne dosahovaným v zahraničnom obchode. 24 25. BLAHO, R. a kol.: Bankové Obchody. 1. vyd. Pezinok: Národná banka Slovenska, 2000, str.153,154 http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/ekonomia/3108/?page=3 / 10. apríl 2009, čas: 19:30 /. 24.

(18) -. Voľný kurz - devízový kurz, ktorý sa tvorí na devízovom trhu pri devízových. obchodoch, napr. na devízových burzách na základe dopytu a ponuky. -. Čierny kurz - devízový kurz, používa sa pri nelegálnych transakciách na čiernom. trhu. Je zakázaný a právne postihnuteľný. Pre domácu menovú jednotku býva nižší, než je oficiálny devízový kurz. -. Kapitálový kurz - devízový kurz platný pri medzinárodnom pohybe kapitálu.. -. Turistický kurz - devízový kurz valút používaný pri zahraničnom cestovnom ruchu.. 2.3 Faktory ovplyvňujúce menový kurz Akým smerom sa budú vyvíjať devízové kurzy, je ťažko predpovedať,. okrem. makroekonomických činiteľov ako hospodársky rast krajiny, medzinárodný pohyb tovarov a služieb, medzinárodný pohyb kapitálu, úrokové sadzby, platobná bilancia, deficit štátneho rozpočtu, nezamestnanosť, stagnácia ekonomiky tu pôsobia aj ďalšie faktory. Môže ísť aj o intervencie centrálnej banky, vojny a sociálne nepokoje v krajine, ale aj o rôzne špekulačné zásahy na trhu, pri ktorých sa využívajú rozdiely v devízových kurzoch na získanie zisku. Zvlášť dôležitý význam má inflácia, ktorá výrazne ovplyvňuje devízové kurzy, podobne aj rozdiely v reálnej úrokovej miere medzi jednotlivými krajinami. Ak v určitej krajine rastie inflácia hodnota jej meny sa vo vzťahu k iným menám bude znižovať. Ak inflácia klesá na medzinárodných devízových trhoch možno pozorovať zvyšovanie hodnoty príslušnej meny. Podstatným faktorom determinácie kurzu sú aj očakávania. Očakávaná devalvácia často urýchli skutočný pokles kurzov, obdobne pôsobí očakávanie vyššej miery inflácie, pokles úrokových sadzieb, ale i očakávania politických a hospodárskych otrasov atď. Práve očakávania, niekedy ovplyvnené i subjektívnymi prehláseniami významných osobností vysvetľujú tak značné kolísanie kurzového vývoja v krátkom období v posledných rokoch.26Výrazná zmena devízového kurzu môže nastať aj počas jedného dňa. Pri obchodovaní s veľkými objemami peňažných prostriedkov to. 26. DUFALA, V.: Peniaze a finančné trhy. 1.vyd. Košice: Ekonomická fakulta TU Košice, 1995, s.104. 25.

(19) môže pre banku alebo pre iného účastníka trhu priniesť obrovský zisk, ale aj obrovskú stratu.. 2.4 Komparácia najrozšírenejších teórií menového kurzu Teória parity kúpnej sily Podľa tejto teórie je príčinou pohybu devízového kurzu zmena cenových hladín v jednotlivých krajinách, ktorá ovplyvňuje ponuku a dopyt po cudzej mene na domácom trhu. Táto teória je založená na jednoduchej úvahe, že rovnaký tovar by sa mal dať nakúpiť v rôznych krajinách za rovnakú cenu. Len čo vzrastie cenová hladina v jednej krajine, zvýši sa dovoz do tejto krajiny a vyvolá v nej zvýšený dopyt po cudzej mene. Zvýšený dopyt po cudzej mene na vnútornom devízovom trhu vedie k znehodnoteniu domácej meny. Naopak, ak klesne cenová hladina v danej krajine, zvýši sa vývoz krajiny a taktiež aj ponuka cudzej meny na vnútornom devízovom trhu. Dôjde k znehodnoteniu cudzej meny a k zhodnoteniu domácej. Parita kúpnej sily je faktor, ktorý ovplyvňuje pohyb devízového kurzu z dlhodobého hľadiska.. Teória parity úrokovej miery Podľa teórie parity úrokovej miery je príčinou zmeny vzťahu medzi ponukou a dopytom po cudzej mene na devízovom trhu rôzna úroková miera v jednotlivých krajinách, ktorá vedie k pohybu krátkodobého kapitálu. Pri zvýšení úrokovej miery na domácu menu budú investori viacej investovať do tejto meny, ale iba za predpokladu, že očakávaný výnos z rozdielu medzi úrokovou sadzbou na domácom a zahraničnom peňažnom trhu pokryje prípadnú stratu z očakávaného znehodnotenia domácej meny. Naopak pri zvýšení úrokovej miery na zahraničnú menu budú investori viacej investovať do cudzej meny, ale opäť iba za predpokladu, že očakávaný výnos z rozdielu medzi úrokovou sadzbou na domácom a zahraničnom peňažnom trhu pokryje prípadnú stratu z očakávaného zhodnotenia domácej meny. Vplyv úrokových sadzieb na pohyb devízových kurzov však môže byť modifikovaný pôsobením iných vplyvov, pretože krátkodobý kapitál reaguje na zmeny všetkých výrobných faktorov, ktoré vplývajú na devízový kurz.27. 27. ALARCAO, A.a kol.: Finančné trhy. 1.vyd. Bratislava: Emka, 1997, s. 144. 26.

(20) Teória platobnej bilancie Z hľadiska. obsahu. platobnej. bilancie. presnejšie. z rozsahu. zaznamenaných. ekonomických transakcií možno platobnú bilanciu vymedziť28: - v užšom zmysle - devízová / jednoduchá / platobná bilancia - v širšom zmysle - sa označuje ak ako ekonomická platobná bilancia, resp. bilancia medzinárodných ekonomických vzťahov. Užšie poňatie platobnej bilancie vymedzuje platobnú bilanciu ako bilanciu platieb, ktorá obsahuje všetky devízové inkasá a devízové úhrady, ktoré uskutočnili tuzemci s cudzozemcami za určité zvolené obdobie. Z toho dôvodu, že táto platobná bilancia zaznamenáva devízové platby, označuje sa ako devízová / jednoduchá / platobná bilancia. V minulosti pôvodne zaznamenávala platobná bilancia iba platby, ktoré sa viazali na obchodnú bilanciu, čiže len na obchodné platby. Postupom času sa do platobnej bilancie začali popri obchodných platbách zahŕňať aj neobchodné platby a takýmto spôsobom sa prekonalo klasické poňatie platobnej bilancie a rozšíril sa jej metodický rámec nad pôvodný rozsah. Začala sa rozširovať a zachytávať aj ďalšie vonkajšie ekonomické vzťahy, dostali sa do nej aj úverové a zúčtovacie prvky, lebo sa začala presadzovať snaha obsiahnuť v jednej celkovej bilancii celkovú finančnú pozíciu krajiny voči zahraničiu. Takto sa stal z platobnej bilancie útvar, ktorý na jednej strane zahŕňal celý komplex devízových platieb obchodných aj neobchodných, a na druhej strane obsahoval aj ďalšie ekonomické transakcie. Platobnú bilanciu v širšom zmysle možno vymedziť ako bilanciu všetkých ekonomických transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi tuzemcami a cudzozemcami za určité obdobie. Táto platobná bilancia zachytáva aj inkasá a úhrady medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami, ktoré sa uskutočnili aj v národných menách, nielen v devízach, valutách, ale taktiež zahŕňa celý objem dovozu a vývozu tovarov a služieb a výkonov, teda ja prípadný obchodný úver a celý rad ekonomických. transakcií,. ktoré môžu. mať značný význam pre. celkovú. národohospodársku analýzu finančnej pozície ekonomiky voči zahraničiu.. 28. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.21. 27.

(21) Z metodickej povahy platobnej bilancie vyplýva, že môže byť vyrovnaná alebo nevyrovnaná. Vyrovnaná platobná bilancia je taká, ktorá s relatívne malými a prechodnými aktívnymi alebo pasívnymi saldami vyjadruje za bežných podmienok menovú stabilitu. Častejšie sa vyjadruje nevyrovnaná platobná bilancia, ktorá môže mať aktívne alebo pasívne saldo. Aktívne saldo - znamená, že úhrn inkás z cudziny je väčší ako úhrn úhrad do cudziny. Znamená to, že krajina má dostatok platobných prostriedkov pre vonkajšie ekonomické vzťahy, spláca úvery prijaté v minulosti, zvyšuje svoje devízové rezervy. V prípade ak je aktívne saldo dlhodobejšie značne vysoké, môže viesť k tlaku na revalváciu príslušnej meny, ktoré z ekonomického hľadiska nie je vždy žiaduce. Pasívne saldo - platobnej bilancie nastáva vtedy ak dopyt po devízach na vnútornom devízovom je väčší ako ich ponuka. V dôsledku toho vzniká tendencia k znehodnocovaniu domácej meny. Z uvedeného vyplýva, že aj stav národnej platobnej bilancie je jeden z faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú devízové kurzy mien. Deficit platobnej bilancie vedie často k znehodnoteniu devízového kurzu domácej národnej meny vo vzťahu k devízovým kurzom iných mien. Všetky položky platobnej bilancie ovplyvňujú devízové kurzy mien tým, že vytvárajú ponuku devíz a následne jej dopyt po nich. Celkový dopyt a ponuka. vzniká. v súvislosti. s pohybom. medzinárodného. tovaru. a služieb,. s medzinárodným pohybom kapitálu a peňazí.29. Teória trhu finančných aktív Podstatou tohto prístupu k determinácii devízového kurzu je, že meny sa považujú za finančné aktíva a devízový kurz je relatívnou cenou dvoch finančných aktív. Devízové kurzy sa určujú podobným spôsobom ako ceny iných aktív, napr. akcií, obligácií, zlata a pod. Ceny týchto aktív ovplyvňuje predovšetkým to, či ich ľudia chcú vlastniť, alebo nie. Preferencia držby jedných alebo druhých aktív závisí najmä od očakávanej hodnoty, resp. výnosnosti týchto aktív v budúcnosti. Úlohu budúcich očakávaní pri determinácií kurzu vysvetľuje model založený na trhu aktív. Čím vyššiu hodnotu bude mať aktívum v budúcnosti, tým drahšie je 29. MIHÁLIKOVÁ, A. - HORNIAKOVÁ, Ľ: Teória finančných a menových vzťahov. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 2002, s.319. 28.

(22) v súčasnosti. Platí to aj naopak, budúci kurz závisí od očakávaného vývoja faktorov, ktoré v budúcnosti budú odrážať účty platobnej bilancie.. Teória portfólia Pri tomto prístupe sa zdôrazňuje význam kapitálového účtu platobnej bilancie pre determináciu devízového kurzu. Základná myšlienka prístupu založeného na tejto teórií vychádza z nezastupiteľnosti cenných papierov rozličných krajín. Pre preferovanie cenných papierov jednej krajiny pred cennými iných krajín je rozhodujúca výška úrokového diferenciálu a rozdielna úroveň rizika spojená s investovaním jednotlivých krajín.. Teória nerovnovážneho kurzu Monetárny prístup k devízovému kurzu predpokladá, že ceny, mzdy a devízové kurzy sa pružne prispôsobujú zmenám v peňažnej zásobe, a preto reálny devízový kurz je dlhodobo stabilný. Podľa teórie nerovnovážneho kurzu sa ceny síce prispôsobujú zmenám v peňažnej zásobe, ale s určitým časovým oneskorením. Myšlienka pomaly sa meniacich cien je základnou, východiskovou myšlienkou teórie „prestreľovania“ kurzov. Táto teória sa sústreďuje na krátkodobé efekty zvýšenia peňažnej zásoby a jej vplyvu na devízový kurz. Po zvýšení peňažnej zásoby sa ceny len pomaly odlepujú, začínajú sa zvyšovať s určitým časovým oneskorením. Keďže ceny sa len pomaly prispôsobujú zvýšenej ponuke peňazí, zvyšuje sa aj reálna peňažná zásoba. To má podstatný význam pre úrokovú mieru, ktorá sa v dôsledku toho zníži. Až po prispôsobení sa cien k zvýšenej peňažnej zásobe, reálna peňažná zásoba a úroková miera sa vrátia na pôvodnú úroveň.30 Dôkladná znalosť týchto uvedených teórií má podstatný význam pri riadení kurzovej politiky. Prax riadenia devízových kurzov je však v jednotlivých krajinách rozdielna, závisí predovšetkým od toho, ako riešia krajiny otázku stability devízového kurzu.. 30. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.110,111. 29.

(23) 3 Analýza slovenskej koruny do prijatia eura 3.1 Formovanie devízového kurzu slovenskej koruny Obr. č. 4 - minca v hodnote 1 Sk. Zdroj: http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1161131. Dňa 8. februára 1993 došlo k rozdeleniu česko-slovenskej koruny na českú korunu a slovenskú korunu. Takto sa skončila história československej koruny a slovenská koruna sa stala základnou menovou jednotkou Slovenskej republiky. 31 Slovenská republika používala až do 02.októbra 1998 systém pevného devízového kurzu, metódu odvodzovania kurzu od menového koša, ktorého skladba bola DEM 60% a USD 40% a pásmo oscilácie ± 7%. Znamenalo to, že približne 40% zahraničného obchodu sa realizovalo cez americký dolár a približne 60% cez nemeckú marku prípadne meny, ktoré boli viac alebo menej naviazané na nemeckú marku. Začatie fungovania Európskej menovej únie a zavedenie jednotnej meny euro 11 štátmi od 01.januára 1999 ovplyvnilo aj našu politiku menového kurzu. Národná banka Slovenska pôvodne schválila iba zmenu v menovom koši, ktorou bolo nahradenie nemeckej marky eurom s rovnakým podielom t.j. 60% a ponechanie podielu amerického dolára na úrovni 40%. Druhým radikálnejším riešením bola možnosť zrušenia používaného pevného systému menového kurzu a jeho nahradenie riadeným floatingom, k čomu sa Národná banka Slovenska len ťažko odhodlávala. Menovú stabilitu slovenskej koruny, a teda aj jej stabilitu devízového kurzu 31. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.143. 30.

(24) ohrozovala vonkajšia nerovnováha, nedostatok priamych zahraničných investícií, vysoké výdavky vládneho sektora, zahraničná zadĺženosť a vysoké úrokové miery na peňažnom trhu. Vonkajšia nerovnováha sa riešila najmä administratívnymi opatreniami obmedzujúcimi dovoz tovarov zo zahraničia, napríklad zavedenie dovozných depozít, zavedenie dovoznej prirážky a ďalšími opatreniami sledujúcimi ochranu vnútorného trhu, ako je napríklad Zákon o ochranných opatreniach pri dovoze a Zákon o subvenciách a vyrovnávacích opareniach. Exportná výkonnosť sa podporovala dvoma opatreniami, a to založením Exportno - importnej banky a Fondu na podporu zahraničného obchodu začiatkom roku 1997.32 Riešenie vonkajšej nerovnováhy pomocou zmeny systému menového kurzu Národná banka Slovenska dlho nepovažovala za vhodné vzhľadom na úzku väzbu vývozu na dovážané tovary a možné inflačné vplyvy. Vzhľadom na pretrvávajúce riziká sa slovenská koruna nachádzala pod devalvačným tlakom. Aj keď túto situáciu bolo potrebné riešiť v širšom kontexte opatrení, akými boli napríklad štrukturálne zmeny slovenskej ekonomiky, modernizácia výroby, rast podielu technologických dovozov, rast zahraničných investícií, podpora domácej inovačnej politiky, doriešenie privatizácie a pod., otázky vhodnosti uplatňovaného systému devízového kurzu slovenskej koruny neboli zanedbateľné. Nejestvovala predstava o skutočnom devízovom dopyte a devízovej ponuke, a teda ani o rovnovážnom menovom kurze koruny, ktorý by sa na ich základe vytvoril. Z tohto dôvodu bol pochopiteľný opatrný prístup Národnej banky Slovenska k zmene systému používaného pevného devízového kurzu, ktorý postupne začínal prinášať viac nevýhod ako výhod. Národná banka Slovenska dňom 02.10.1998 zmenila systém uplatňovaného menového kurzu a zaviedla nový, flexibilnejší systém menového kurzu, ktorého hodnota sa vytvárala na základe dopytu a ponuky po slovenskej korune a taktiež od vývoja hodnoty eura. Kurz v tomto prípade mohol nadobudnúť relatívne neobmedzené hranice, pretože nemal stanovené žiadne hranice oscilácie. Zmena kurzového režimu spôsobila okamžité oslabenie hodnoty kurzu, celkovo o 16% voči bývalej centrálnej parite. Po čiastočnom ukľudnení trhu sa situácia stabilizovala a kurz SKK uzatváral rok 1998 na hodnote oslabenia 10,5%. Zmena 32. JANKOVSKÁ, A.: Devízová politika v Slovenskej republike. Biatec, roč. 8, 2000, č. 12. JANKOVSKÁ, A. a kol.: Medzinárodné financie. 2. vyd. Bratislava: Ekonómia, 2003, s.146 -150. 31.

(25) kurzového režimu znamenala aj zmenu spôsobu intervenovania zo strany Národnej banky Slovenska, či už v prospech alebo neprospech kurzu SKK. Národná banka Slovenska deklarovala ochotu pôsobiť na medzinárodných devízových trhov len v prípade zvýšenej volatility kurzu, ktorá by mohla viesť k destabilizácií finančného trhu, pričom zásadne neuvádza akceptovateľné hranice kurzu SKK, pretože tie sa menia v závislosti od konkrétnej makroekonomickej situácie.33 Začiatok roka 1999 nepriniesol zásadné zmeny v pohybe kurzu SKK. Finančný trh očakával, akú aktivitu vyvinie nová vláda vo vzťahu k stabilizácii niektorých ekonomických nepriaznivých ukazovateľov. Bolo potrebné zredukovať deficit bežného účtu platobnej bilancie, zlepšiť obchodnú bilanciu Slovenska, znížiť deficit štátneho rozpočtu a k problémovým oblastiam patrila taktiež aj privatizácia štátnych bánk a podnikov. Vzhľadom na pomalý pokrok v spomínaných oblastiach sa postupne vytrácala už aj tak znížená dôvera v slovenskú menu. Ako prví opúšťali korunové investície zahraničný investori, ktorých postupne nasledovali aj domáce banky a ich klienti. Kurz slovenskej koruny voči referenčnej mene euro postupne výrazne oslaboval. Druhý polrok sa už však vyznačoval postupným zhodnocovaním výmenného kurzu slovenskej koruny. Ratingové agentúry Moody´s a Standard and Poor´s zmenila ratingový výhľad Slovenskej republiky z negatívneho na stabilný, čo sa prejavilo v apreciácii výmenného kurzu. Ten sa v tom období zhodnocoval až na takú úroveň, že Národná banka Slovenska intervenovala proti nadmernému zhodnocovaniu slovenskej koruny prostredníctvom nákupu devíz. Na raste záujmu zahraničných bánk o slovenskú korunu sa podpísalo aj rozhodnutie o začatí prístupových rozhovorov o vstupe Slovenska do Európskej únie.. Rok 2000 Vývoj. ekonomiky. v tomto. roku. bol. charakterizovaný. makroekonomickou. stabilizáciou. Opatrenia na ozdravenie ekonomiky, ktoré vláda prijala od mája 1999, sa začala pozitívne prejavovať na vývoji ekonomiky. Odrazilo sa to v priamom vývoji inflácie, znížení podielu deficitu bežného účtu platobnej bilancie a fiškálneho 33. JANKOVSKÁ, A.: Devízová politika v Slovenskej republike. Biatec, roč. 8, 2000, č. 12.. 32.

(26) deficitu na HDP pri relatívne stabilnom vývoji kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene euro. Národná banka Slovenska realizovala v roku 2000 menovú politiku prostredníctvom novej nástrojovej štruktúry. Pomerne priaznivý vývoj ekonomiky vytvoril priestor na transformáciu kvantitatívneho riadenia menovej politiky na kvalitatívne. Zmena menového. inštrumentária. rešpektovala. potrebu. harmonizácie. s nástrojmi. využívanými Európskou centrálnou bankou. Od 1. februára začala Národná banka Slovenska vyhlasovať sadzby pre jednodňové sterilizačné a refinančné operácie a od mája aj limitnú sadzbu pre dvojtýždňové REPO tendre. V súvislosti s vplyvom neekonomických faktorov ako zlý zdravotný stav prezidenta p. Schustera, špekulácie o odstúpení ministerky financií p. Schmögnerovej, petícia za vypísanie predčasných volieb v druhej polovici roka, Národná banka Slovenska zasahovala koncom roka proti znehodnoteniu kurzu slovenskej koruny intervenciami. Kurz amerického dolára sa vyšplhal až na úroveň 50,800 SKK/USD. Táto hodnota predstavovala prepad od začiatku apríla tohto roka takmer o 10 korún a pokles hodnoty slovenskej koruny voči americkému doláru až o 23%. Výmenný kurz slovenskej koruny voči referenčnej mene euro zaznamenal relatívne stabilný vývoj. Počas roka vstupovala aj Národná banka Slovenska na devízový trh a jej aktivity boli zamerané predovšetkým na zmierňovanie krátkodobej volatility výmenného kurzu, prípadne proti nadmernému zhodnocovaniu výmenného kurzu nepodloženému ekonomickou výkonnosťou. V medziročnom porovnaní sa výmenný kurz slovenskej koruny voči euru znehodnotil o 3,76%. 34. Rok 2001 Významnou udalosťou bola. v roku 2001 novelizácia zákona o Národnej banke. Slovenska. Prostredníctvom tzv. novely zákona o Národnej banke Slovenska došlo k úprave postavenia Národnej banky Slovenska a tým aj inštitucionálneho a legislatívneho rámca výkonu menovej politiky. Nová legislatívna úprava stanovila za hlavný cieľ Národnej banky Slovenska udržanie cenovej stability, ktorý tak nahradil predchádzajúci cieľ stability meny. Súčasne touto novelou došlo. 34. http://www.derivat.sk/index.php?PageID=149&SearchString=slovensk%E1 /10. apríl 2009, čas: 19:50/ http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1161131 /10. apríl 2009, čas: 19:52/. 33.

(27) k zákonnému vymedzeniu úplnej nezávislosti centrálnej banky a znemožneniu financovania deficitu verejných financií Národnou bankou Slovenska. V roku 2001 sa ukončil aj proces reštrukturalizácie bankového sektora. Odsunom stratových úverov a ich nahradením štátnymi dlhopismi došlo k ozdraveniu bánk, a spolu s postupnou reštrukturalizáciou podnikovej sféry aj k vytvoreniu predpokladov pre ďalší ekonomický rast. Ďalším stabilizujúcim prvkom bolo pokračovanie privatizácie bánk s rozhodujúcim podielom štátu, do ktorých vstúpili silné zahraničné banky. Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene euro bol v priebehu roka relatívne stabilný. Kurz slovenskej koruny voči euru sa v priebehu roka zhodnotil o 2,8 %, zo 43,996 SKK/EUR na 42,760 SKK/EUR. Voči americkému doláru sa kurz slovenskej koruny v dôsledku vývoja krížového kurzu EUR/USD oslabil o 2,3 % zo 47,389 SKK/USD na 48,467SKK/USD. Medzi hlavné faktory, ktoré vplývali na vývoj tohto kurzu, patrili situácia na domácej politickej scéne a to hlasovanie o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády pre ekonomiku p. Miklošovi taktiež zvýšenie dôveryhodnosti Slovenska v zahraničí a to zaradením ratingových agentúr Standard & Poor’s a Moody’s do investičného stupňa a teroristické útoky v USA, po ktorých sa investori začali presúvať od rizikových mien ako americký dolár, k bezpečným menám, ako býva švajčiarsky frank či euro.35. Rok 2002 Ekonomický vývoj v roku 2002 bol charakterizovaný poklesom miery inflácie, postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Rok 2002 začala koruna pri úrovni 42,850 SKK/EUR a ďalšie štyri mesiace pokračovala v trende zhodnocovania, až v polovici apríla dosiahla 41,350 SKK/EUR. Korunu podporovali očakávania najväčšej privatizácie na Slovensku, keď mal do súkromných rúk prejsť majoritný podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle. Rast neistoty v očakávaniach ekonomických subjektov sa prejavil v znehodnocovaní výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru. Koruna sa od začiatku mája do polovice júna oslabila až na 44,850 SKK/EUR. Vzhľadom na to, že NBS túto mieru znehodnotenia kurzu považovala za neprimeranú, reagovala v priebehu júna vo forme. 35. http://www.derivat.sk/index.php?PageID=156&SearchString=slovenská /10. apríl 2009, čas: 21:12/. 34.

(28) priamych intervencií na devízovom trhu, ktoré zabránili oslabeniu koruny nad 45,0 SKK/EUR. Zhodnocovanie slovenskej koruny však nebolo podložené primeraným zlepšením ekonomických fundamentov, čo mohlo mať negatívny vplyv na ekonomiku a jej exportnú výkonnosť. NBS preto intervenovala na devízovom trhu, a na podporu týchto intervencií rozhodla v novembri aj o znížení kľúčových úrokových sadzieb o 1,5percentuálnehobodu. Nominálny výmenný kurz slovenskej koruny sa voči euru v priebehu roka 2002 zhodnotil o 2,43%, keď k 31. decembru 2002 dosiahol úroveň 41,722 SKK/EUR. Predstavovalo to zhodnotenie o približne voči USD sa kurz zhodnotil dokonca až o 17,4% na 40,036 SKK/USD.36. Rok 2003 Makroekonomický a menový vývoj Slovenskej republiky bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení, ktoré priamo či nepriamo súviseli s blížiacim sa členstvom Slovenska v Európskej únii. Podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii dňa 16.apríla 2003 sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – euro. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Slovenská ekonomika zaznamenala pomerne výrazný rast o 4,5%, ktorý však na rozdiel od predchádzajúceho roku bol ťahaný výlučne zahraničným dopytom. V dôsledku rýchlejšieho tempa rastu vývozu ako dovozu tak došlo v priebehu roku 2003 k výraznému zlepšeniu salda exportu. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch, pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Napriek priaznivému vývoju obchodnej bilancie Národná banka Slovenska intervenovala na medzibankovom devízovom trhu s cieľom zmierniť nominálnu apreciáciu slovenskej koruny, ktorá nebola adekvátna vývoju ekonomických ukazovateľov. Tlaky na zhodnotenie slovenskej koruny boli motivované zlepšujúcim sa stavom ekonomiky, zvýšením prílivu zahraničných investícií napr. PSA Peugeot 36. http://www.derivat.sk/index.php?PageID=149&SearchString=slovensk%E1 /10. apríl 2009, čas: 20:15/. 35.

tak obchodn&yacute;ch, ako aj finančn&yacute;ch sa st&aacute;le roz&scaron;iruje a prehlbuje

tak obchodných, ako aj finančných sa stále roz&scaron;iruje a prehlbuje