Samospráva vyšších územných celkov (samosprávnych krajov)

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Samospráva vyšších územných celkov (samosprávnych krajov)

Self-government of higher territorial units (autonomous regions)

Bakalárska práca

Autor:

Anabela Maďarová

Právna administratíva v podnikateľskej sfére

Vedúci práce:

JUDr. Tomáš Abel PhD.

Banská Bystrica apríl 2014

(2)

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

Vo Zvolene, dňa 22.4.2014 Anabela Maďarová

(3)

Touto cestou chcem vysloviť poďakovanie vedúcemu práce pánovi JUDr. Tomášovi Abelovi PhD. za odborné vedenie, pomoc, cenné rady a pripomienky pri písaní tejto bakalárskej práce.

V Banskej Bystrici, dňa 22.4.2014

(4)

Anotácia

MAĎAROVÁ, Anabela: Samospráva vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) [ Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva.

Vedúci práce: JUDr. Tomáš Abel PhD. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 62

Bakalárska práca je zameraná na samosprávu vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, v Slovenskej republike. Práca je rozdelená do troch kapitol, pričom prvá časť práce je zameraná na charakteristiku, rozdelenie, pôsobnosť a orgány samosprávnych krajov.

Druhá kapitola rozoberá rozpočet samosprávnych krajov vo všeobecnosti ako hlavý nástroj riadenia samosprávy. Jeho charakteristiku, zostavovanie a aj celkové hospodárenie vrátane výdavkov.

Treťou a teda nosnou časťou práce je vývoj rozpočtu Banskobystrického samosprávneho kraja v čase krízy a jej následného zmiernenia od roku 2010 aţ po rok 2013. Táto časť podáva obraz rozpočtu kraja a vplyv vonkajších faktorov na hospodárenie a pruţné riadenie samosprávneho kraja.

Kľúčové slová: samospráva, samosprávny kraj, vyšší územný celok, rozpočet

(5)

Annotation

MAĎAROVÁ, Anabela: Autonomy advanced regional aggregates in Slovak republic (self-govering regions) . [Bachelor thesis]. Bank institute university of Prague, foreign university Banská Bystrica. Department of economy, pricing, social science and law. Supervisor of thesis: JUDr. Tomáš Abel PhD. 2014. Pages: 62

Bachelor thesis deals with autonomy advanced regional aggregates, self-governing regions in Slovakia. The work is divided into three parts, the first part focuses on the characteristics, distribution, scope and governing regions.

The second part discusses the budget autonomous regions in general as head of government management tool. Its characteristics, composition and the overall management, including expenditure.

The third and thus supporting part of the work is the development budget Banská Bystrica region during the crisis and its subsequent refinement from 2010 to 2013. This section provides a picture of the county budget and the impact of external factors on the management and flexible management of the Region.

Key words: autonomy, self-governing region, advanced regional aggregates, budget

(6)

6

Obsah

Úvod ... 9

1 CHARAKTERISTIKA A PÔSOBNOSŤ VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY ... 11

1.1 Charakteristika samosprávneho kraja ... 11

1.1.2 Kompetencie samosprávy ... 13

1.1.3 Pôsobnosť samosprávnych krajov ... 15

1.2 Orgány samosprávneho kraja ... 18

1.2.1 Zastupiteľstvo ... 18

1.2.2 Poslanci ... 19

1.2.3 Predseda ... 21

1.2.4 Hlavný kontrolór ... 22

1.2.5 Referendum ... 23

2 ROZPOČET VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ... 24

2.1 Rozpočet verejnej správy ... 24

2.1.1 Zákon upravujúci rozpočet verejnej správy ... 25

2.1.2 Štátny rozpočet a jeho vzťah k rozpočtu vyššieho územného celku 25 2.2 Rozpočet vyššieho územného celku ... 26

2.2.1 Príjmy do rozpočtu vyššieho územného celku ... 27

2.2.2 Výdavky vyššieho územného celku ... 29

3 ROZPOČET BANSKOBYSTRICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA ... 31

(7)

7

3.1 Rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2010 ... 33

3.1.1 Beţné príjmy v roku 2010 ... 33

3.1.2 Beţné výdavky v roku 2010 ... 35

3.1.3 Kapitálové príjmy v roku 2010 ... 38

3.1.4 Kapitálové výdavky v roku 2010 ... 38

3.1.5 Finančné príjmové operácie v roku 2010 ... 39

3.1.6 Finančné výdavkové operácie v roku 2010 ... 39

3.2.5 Finančné príjmové operácie v roku 2011 ... 43

3.2.6 Finančné výdavkové operácie v roku 2011 ... 43

3.3.5. Príjmové fnančné operácie v roku 2012 ... 46

(8)

8

3.3.6 Výdavkové finančné operácie v roku 2012 ... 47

3.4.4. Kapitálové výdavky v roku 2013 ... 51

3.4.5. Príjmové fnančné operácie v roku 2013 ... 52

3.4.6. Výdavkové finančné operácie v roku 2013 ... 52

Závery a odporúčania ... 53

Zoznam pouţitej literatúry ... 55

Príloha 1 ...59

Príloha 2 ...60

Príloha 3 ...61

Príloha 4 ...62

(9)

9

Úvod

Témou našej bakalárskej práce je Samospráva vyšších územných celkov v Slovenskej republike aj z toho dôvodu, ţe samospráva je dôleţitý prvok štátu, plní úlohy štátnej správy v rámci svojej územnej pôsobnosti, ale aj úlohy územnej samosprávy v rámci svojej územnej pôsobnosti. Problematika samosprávy je zaujímavá a dotýka sa kvality ţivota všetkých obyvateľov ţijúcich na území samosprávneho kraja, pričom jej absencia by bola prekáţkou pri delení funkcií medzi štátnom správou a územnou samosprávou, čo bolo ďalšou príčinou nášho výberu. Za najvýznamnejšiu a najpodstatnejšiu časť našej práce povaţujeme rozpočet vyšších územných celkov v Slovenskej republike, ktorý je jedným z najdôleţitejších nástrojov plnenia úloh samosprávneho celku s dôrazom na rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja, ciele rozpočtu na začiatku obdobia, porovnanie skutočného plnenia rozpočtu v sledovanom období, vývoj rozpočtu v rokoch 2010 aţ 2013, skutočné plnenie príjmov a výdavkov v rokoch 2010 aţ 2013.

Naším cieľom je podať komplexný obraz inštitútu samosprávy vyšších územných celkov. Osobitný dôraz kladieme na problematiku rozpočtu ako hlavného nástroja plnenia úloh samosprávy.

Táto práca sa skladá zo troch kapitol, členených pre lepšiu orientáciu a prehľadnosť na podkapitoly.

Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku a pôsobnosť územnej samosprávy s dôrazom na rozdelenie samosprávnych krajov na území Slovenskej republiky, definícia občana samosprávneho kraja a jeho právo zúčastňovať sa na riadení samosprávy, kompetencie samosprávy, pôsobnosť samosprávneho kraja. V tejto časti sme charakterizovali aj orgány samosprávneho kraja, voľby zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja a spôsob vyhlásenia referenda na území samosprávneho kraja.

V druhej kapitole si rozoberieme rozpočet vyšších územných celkov v Slovenskej republike, zákon upravujúci rozpočet verejnej správy, spôsob zostavenia rozpočtu, vplyv rozpočtu štátnej správy na rozpočet vyššieho územného celku, rozdelenie príjmov a výdavkov do rozpočtu vyššieho územného celku.

Ako sme uţ spomínali, dôleţitou súčasťou našej práce je rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý je základným nástrojom finančného riadenia samosprávy, druhy príjmov a výdavkov pri tvorbe rozpočtu, spôsob a východiská pri tvorbe rozpočtu,

(10)

1 0

rozpočtované konkrétne príjmy a výdavky na začiatku rokov 2010 aţ 2013 ako aj zmeny príjmov a výdavkov počas rokov 2010 aţ 2013 z dôvodu aktuálneho vývoja plnenia rozpočtu so zdôvodnením týchto zmien, porovnanie skutočného plnenia príjmov a výdavkov oproti rozpočtu, ako aj vývoj príjmov a výdavkov v jednotlivých rokoch 2010 aţ 2013, s vyhodnotením dôvodov zmien v jednotlivých rokoch. Pre toto vyhodnotenie sme sa rozhodli z dôvodu poukázať na vývoj a spôsob zostavenia rozpočtu v čase krízy ako aj v čase konsolidácie verejných financií.

(11)

1 1

1 CHARAKTERISTIKA A PÔSOBNOSŤ VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV NA ÚZEMÍ

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vyšší územný celok, samosprávny kraj, alebo hovorovo tieţ ţupa je najvyšší samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Samosprávny kraj v členení samosprávy síce stojí nad obcami a mestami, no napriek svojej vyššej samosprávnej forme nie je nadriadený ani obciam ani mestám. Územný obvod samosprávneho kraja je identický s územným obvodom kraja a moţno ho zmeniť len zákonom.

1.1 Charakteristika samosprávneho kraja

V systéme verejnej správy vyšší územný celok vznikol v roku 2001, keď bola zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov zriadená druhá úroveň samosprávy. Tento zákon obsahuje ustanovenia o postavení samosprávneho kraja, jeho vzťah k ostatným zloţkám štátu, obciam a právnickým osobám, jeho normotvorbu, základné ustanovenia o financovaní, majetku, poslancoch, zastupiteľstve a o predsedovi a ostatných orgánoch krajskej samosprávy.

Vyšší územný celok je zakotvený aj v Ústave Slovenskej republiky a to v článku 64 a nasledujúcich. (Niţňanský, 2002, s. 75)

Vyšší územný celok je samostatná právnická osoba, ktorá hospodári s vlastným majetkom, príjmami a má svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť aj v miestnej štátnej správe, pričom na plnenie zákonom prenesených úloh miestnej štátnej správy jej poskytuje materiálne a finančné zastrešenie štát. Tieţ zabezpečuje a chráni záujmy a práva svojich obyvateľov. Podľa § 1 ods.6 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré môţe pouţívať pri výkone samosprávy.

Symboly samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka. Subjekt územnej samosprávy sa vyznačuje niekoľkými znakmi: orgánmi, územím, názvom, obyvateľmi a symbolmi (Kováčová, 2010, s. 100-106)

(12)

1 2

V Slovenskej republike máme osem samosprávnych krajov a to podľa § 1 ods.3 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov zriaďujú sa tieto samosprávne kraje:

a) Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave b) Trnavský samosprávny kraj so sídlom v Trnave c) Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne d) Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre e) Ţilinský samosprávny kraj so sídlom v Ţiline

f) Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici g) Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach

h) Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove

1.1.1 Občan samosprávneho kraja

Obyvateľom samosprávneho kraja sa rozumie osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na území. Kaţdý obyvateľ samosprávneho kraja má moţnosť zúčastňovať sa na jeho riadení.

Samospráva je efektívna len vtom prípade, ak jej občania dôverujú a aktívne sa zapájajú do jej riadenia. A to sa deje len vtedy ak ju vnímajú ako odpoveď na ich základné potreby, ktorými sú vzdelávanie, bývanie alebo sociálne a ekonomické prosperovanie.

A toto je moţné dosiahnuť len ústretovým prístupom k občanom. (Kováčová, 2010, s. 202) Podľa § 3 ods.2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva,

b) voliť predsedu a byť volený za predsedu,

c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom (ďalej len "referendum"),

d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva,

e) obracať sa so svojimi podnetmi, sťaţnosťami a inými podaniami na predsedu, zastupiteľstvo a orgány ním zriadené.

Existujú tu však výnimky v oprávnení obyvateľov kraja zúčastniť sa riadenia, zúčastniť sa môţe aj občan, ktorý je síce cudzinec ale má povolený dlhodobý pobyt

(13)

1 3

v danom kraji, taktieţ občan ktorý má prihlásený prechodný pobyt a občan, ktorý ma na území daného samosprávneho kraja nehnuteľný majetok.

1.1.2 Kompetencie samosprávy

Pojem kompetencia pochádza z latinského slova ,,competentia“, čo doslova znamená spôsobilosť, čiţe predstavuje určitý okruh pôsobnosti a druh právomoci. Kompetencia je vţdy určená právnymi normami a spája sa s určitým právnym orgánom a vyjadruje pôsobnosť, právomoc a zodpovednosť orgánu samosprávy. (Kováčová, 2010, s. 126)

Na terajšie rozdelenie kompetencií má hlavný vplyv zákon č. 416/2001 Z. z.

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorý je platný od 1. januára 2002.

Kompetencie samosprávy vo všeobecnosti delíme na originálne a prenesené:

Originálne kompetencie samospráva vykonáva podľa finančných moţností vlastných príjmov a to v oblastiach určených zákonom avšak do výkonu týchto kompetencií ako takých, nemá štát zasahovať.

Prenesené kompetencie sú také, ktoré štát môţe ovplyvňovať a na samosprávu ich presúva len vtedy, ak si myslí, ţe samospráva ich dokáţe zabezpečiť s vyššou efektivitou, dostupnosťou a rýchlosťou ako štát sám. Čiţe môţeme povedať, ţe tieto kompetencie sú len prenesené zo štátnej správy na samosprávu a preto sa samospráva pri ich plnení musí riadiť presne vymedzenými finančnými podmienkami, ktoré určí a zabezpečí štát zo štátneho rozpočtu.

Rozsah originálnych a prenesených kompetencií a ich vzájomný pomer má vplyv na postavenie samosprávy v štáte. Na základe tohto môţeme konštatovať, ţe samospráva Slovenskej republiky má pomerne rozsiahle kompetencie ak ju porovnávame s kompetenciami samospráv v okolitých štátoch. Tento rozsah určuje aj to, ţe je samospráva prirodzeným územím určitej komunity a má najlepší prehľad o potrebách svojho územia a aj o jeho rozvoji. Zároveň môţe komunita kontrolovať a ovplyvňovať činnosť volených aj výkonných orgánov samosprávy. Tento proces má charakter verejnej kontroly a pôsobí pozitívne na činnosť samosprávy.

Samospráva v SR má právo i povinnosť:

(14)

1 4

Zabezpečovať verejné sluţby pre svojich občanov Zveľaďovať vlastný majetok

Koordinovať činnosť rôznych ekonomických subjektov

Spolupracovať a rozvíjať vzťahy s inými samosprávami, štátom a ostatnými subjektmi

Zohľadňovať miestne zvláštnosti vo vývoji, v záujmoch a preferenciách obyvateľov, ktorí ţijú na jej území

Jednou z najdôleţitejších kompetencií samospráv je aj zabezpečovanie a financovanie verejných sluţieb na samosprávnom území. Všetky tieto sluţby sú financované zo zdrojov verejných rozpočtov.

Samospráva všeobecne môţe byť poverená zabezpečiť národné verejné sluţby alebo uprednostnené sluţby.

Národné verejné sluţby sú také, kde úţitok z nich majú nie len obyvatelia danej samosprávy, ale obyvatelia celého štátu. Ako príklad si uvedieme zabezpečenie výstavby ciest, ktoré nespotrebúvajú len obyvatelia konkrétnej samosprávy, ale prospech z nich majú často i obyvatelia okolitých samospráv. Z tohto dôvodu sa na zabezpečení týchto sluţieb môţu podieľať aj iné ako vlastné finančné prostriedky a príjmy ako sú dotácie z Európskej únie, štátneho rozpočtu a iné.

O poskytnutí uprednostnených sluţieb rozhoduje príkazom štát a zabezpečí ich vyuţívanie obyvateľmi. Ide o prenesené kompetencie, opäť ak si štát myslí, ţe ich samospráva vykoná hospodárnejšie. V týchto prípadoch je stanovený celoštátny štandard sluţieb a to ovplyvňuje moţnosť obyvateľov kontrolovať rozsah a kvalitu uprednostnených sluţieb verejnosti.

Riadenie vykonáva samospráva pomocou zastupiteľstva. Samospráva môţe vykonávať všetky kompetencie v medziach zákona, ktoré nie sú v pôsobnosti iného orgánu alebo nie sú vyňaté z jej pôsobnosti. V prvom rade však vykonáva kompetencie, ktoré sú najbliţšie k svojim občanom. Odovzdanie kompetencie inému vykonávateľovi samosprávou je realizované aţ po zváţení hospodárnosti, efektívnosti a hlavne po zváţení jej charakteru a rozsahu. Nikto, kto je určený mimo zákon, by nemal mať právomoc obmedziť výkon a riadenie kompetencií vyšších územných celkov. (Králik, 2007, s. 29-47)

(15)

1 5

1.1.3 Pôsobnosť samosprávnych krajov

O samospráve môţeme hovoriť tam, kde je subjekt, ktorý je schopný a má právo sa sám spravovať, spoločenstvo občanov. Charakter a povaha vzťahu samosprávneho spoločenstva k jednotlivcovi a naopak jednotlivca k samosprávnemu spoločenstvu a tieţ štátu sú dôleţité pre zaradenie samosprávneho spoločenstva do demokratického systému akým funguje. (Grúň, 2005, s. 26)

Rozdelenie právomocí medzi samosprávu a štát, tak ako fungujú v dnešnej podobe, po dlhých politických rokovaniach schválil parlament v roku 2001. Presun právomocí zo štátu na samosprávy, trval postupne aţ do roku 2004. Priniesol nám po dlhom období fungovania centralistického riadenia dvojstupňovú správu. ,,Decentralizáciou získali samosprávy viac kompetencií, štát naopak, niektoré právomoci stratil. Nasledovala fiškálna decentralizácia, teda presun časti peňazí zo štátu na kraje, aby mohli financovať prenesené kompetencie.“ (http://spravy.pravda.sk/, 4.11.2013)

Decentralizáciou teda rozumieme vyčleňovanie správnych činností a ich odčleňovanie sa od štátu, tieţ vytváranie samosprávnych štruktúr, kedy úlohy štátu v oblasti verejnej správy prechádzajú na orgány samosprávy. ( Machajová, 2010, s. 117)

Vo všeobecnosti to znamená proces prerozdelenia zodpovednosti a príslušnej rozhodovacej právomoci z vyššej úrovne správy na niţšiu úroveň. Decentralizácia mala niekoľko foriem a úrovní:

Politickú, ktorej cieľom bolo zvýšiť podiel občanov a ich volených zástupcov na verejnom rozhodovaní a všeobecne na správe verejných vecí.

Administratívnu, ktorej cieľom bolo presunúť určitú zodpovednosť za plánovanie, riadenie a financovanie niektorých verejných funkcií z vlády na územné jednotky samosprávy, verejné orgány.

Fiškálnu, ktorá bola kľúčovým predpokladom úspechu procesu decentralizácie a mala niekoľko foriem, kde sa radí samofinancovanie a spolufinancovanie nákladov prostredníctvom spoplatnenia uţívateľov, rast príjmov prostredníctvom majetkových daní, medzivládne transfery a povolenie samosprávam poţičiavať si finančné prostriedky prostredníctvom záruk.

Trhovú, ktorá presúva zodpovednosť za činnosti z verejného na súkromný sektor a tým vládu vlastne zbavuje zodpovednosti za rozvoj niektorých sluţieb.

(Hamalová, 2007, s. 101-105)

(16)

1 6

Decentralizácia teda vychádzala z dvoch cieľov a to posilniť štát ako celok a tieţ posilniť pozíciu centrálnej vlády a oproti tomu posilniť aj postavenie samosprávy. (Ţárska, 2005, s. 58)

Výkon samosprávy je vo všeobecnom verejnom záujme a je pre fungovanie spoločnosti nevyhnutný. Sú to úlohy, ktoré musí samosprávny kraj ako nositeľ samosprávy plniť, pretoţe sú mu dané zákonom. V prípade, ţe by to takto nefungovalo, jednalo by sa o porušenie chodu verejnej správy a hlavne by boli ohrozené zákonom dané práva ľudí.

(Machajová, 2010, s. 113)

Na samosprávne kraje prešli pôsobnosti v oblastiach a tými sú v zmysle § 4 ods.1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja, vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov, účelne vyuţíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje, vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja, zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, podieľa sa na tvorbe a ochrane ţivotného prostredia, utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia, obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych sluţieb a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych sluţieb, utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva, utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania, utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít a stará sa o ochranu pamiatkového fondu, utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj, koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládeţ, spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí, podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov, vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.

(17)

1 7

Z toho vyplýva, ţe samosprávne kraje sú napríklad aj správcami ciest II. a III. triedy, kde hlavným zdrojom na opravy týchto ciest je daň z motorových vozidiel, ktorú platia podnikatelia za svoje motorové vozidlá. Tieţ vydávajú licencie na autobusovú dopravu, kde zároveň regulujú ceny dopravy a prípadné zľavy v prímestskej a mestskej autobusovej doprave.

Čo sa týka školstva rok 2013 bol posledným, pri ktorom si niektoré stredné školy mohli určiť koľko ročníkov otvoria. Od tohto roka bez ohľadu na to, či ide o štátne, cirkevné alebo súkromné školy prešla táto právomoc do kompetencií vyššieho územného celku. (http://spravy.pravda.sk/, 4.11.2013)

Pri plnení týchto úloh samosprávy spolupracujú s právnickými, podnikateľskými ale aj fyzickými osobami. Rozsah zabezpečovania všetkých, týchto aktivít závisí od finančnej základne samosprávneho kraja a od jeho veľkosti územia a počtu obyvateľov. Hlavne väčšie samosprávy zriaďujú na zabezpečenie svojich úloh obchodné podniky so svojou sto percentnou účasťou alebo kapitálovým podielom, alebo sa tieţ zriaďujú príspevkové a neziskové zariadenia a organizácie.

Tieto organizácie, či uţ ide o rozpočtové alebo príspevkové organizácie na verejné sluţby by sa mali zriaďovať samosprávou hlavne vtedy, ak občan nedokáţe zaplatiť za sluţbu a je ju potrebné dotovať z rozpočtu samosprávy. (Králik, 2010, s.43)

V rozsahu svojej pôsobnosti môţe samosprávny kraj spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi tak isto regionálne funkcie, zároveň má právo stať sa členom medzinárodného zdruţenia územných celkov alebo územných orgánov. Takáto spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci, ktorá musí byť uzatvorená písomne a schválená nadpolovičnou väčšinou poslancov zastupiteľstva. Na základe tejto moţnosti spolupráce bola v roku 1961 zaloţená Stála konferencia miestnych a regionálnych orgánov Európy so sídlom v Štrasburgu a slúţi ako najvyšší poradný zbor Rady Európy pre rôzne otázky samosprávy v obciach a regiónoch. (Kováčová, 2010, s. 180)

Ďalej na samosprávny kraj moţno zákonom preniesť niektoré úlohy miestnej štátnej správy, no na takéto prenesené povinnosti musí štát poskytnúť finančné a materiálne prostriedky.

V zmysle § 4 ods.2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov samosprávny kraj je povinný utvárať v rámci svojej pôsobnosti účinný systém kontroly, zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja (ďalej len "hlavný kontrolór") a

(18)

1 8

voliť hlavného kontrolóra. Samosprávny kraj je tieţ povinný vytvárať vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon kontroly.

1.2 Orgány samosprávneho kraja

V samospráve vyšších územných celkov, sú dva základné orgány a to, zastupiteľstvo samosprávneho kraja a predseda samosprávneho kraja. (Spišiaková, 2011, s. 12) Zastupiteľstvo sa skladá z poslancov samosprávneho kraja a okrem nich do orgánov vyššieho územného celku patrí aj hlavný kontrolór.

1.2.1 Zastupiteľstvo

Zastupiteľstvo je tvorené poslancami vyššieho územného celku, ktorých si volia občania samosprávneho kraja v priamych voľbách. Všetci zvolení poslanci, musia mať trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, kde sú volení. Voľby sa uskutočňujú tajným hlasovaním na základe všeobecného a rovného volebného práva, kaţdé štyri roky.

Funkčné obdobie zastupiteľstva sa skončí aţ po zloţení poslaneckého sľubu novozvoleného zastupiteľstva na ustanovujúcom zasadnutí zastupiteľstva, zvolaného predsedom, ktoré sa koná najneskôr do 30 dní od vyhlásenia volieb. (Hamalová, 2008, s.

116)

Zastupiteľstvo je kolektívny orgán z čoho vyplýva, ţe rozhodovania prebiehajú v zbore, ktorý sa schádza na zasadnutiach a je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je na zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Počet zasadnutí nám stanovuje zákon, to je minimálne raz za dva mesiace a zvoláva ho predseda. Zasadnutie sa koná tieţ, ak oň poţiada minimálne tretina poslancov. Všetky návrhy programov rokovaní, sú oznámené poslancom písomne a to ešte pre zasadnutím zastupiteľstva a zároveň sú uverejnené tak aby sa s nimi mohla oboznámiť aj široká verejnosť.

Aby bolo uznesenie zastupiteľstva prijaté, musí zaň hlasovať a udeliť mu svoj súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Všetky nariadenia aj uznesenia podpisuje predseda.

Rokovania zastupiteľstva sú verejné, ak nie sú predmetom rokovania informácie chránené podľa osobitných zákonov, vtedy zastupiteľstvo vyhlási takéto rokovanie za

(19)

1 9

neverejné. Podrobnosti rokovaní, uţ upravuje rokovací poriadok kaţdého zastupiteľstva daného samosprávneho kraja.

Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach samosprávneho kraja ako sú podľa § 11 ods.2 zákona č . 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov nariadenia pre vyšší územný celok, zásady hospodárenia a pouţitia majetku samosprávneho kraja, o prijatí úveru alebo pôţičky a aj o vyhlásení referenda. Ďalej schvaľuje program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja, regionálne rozvojové plány, ale aj územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov.Schvaľuje rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontroluje čerpanie rozpočtu a schvaľuje záverečný účet samosprávneho kraja. Medzi ostatné právomoci zastupiteľstva patrí napríklad aj schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov samosprávneho kraja, zriaďovať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich riaditeľov, voliť a odvolávať hlavného kontrolóra a určovať jeho odmenu a tieţ určovať odmenu poslancom, členom komisií, zriaďovať úrad a schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva.

Zastupiteľstvo samosprávneho kraja môţe zriaďovať komisie a rôzne iné orgány zastupiteľstva, ktoré majú svoje určené úlohy v záujme skvalitnenia a uľahčenia rozhodovacej činnosti, na základe čoho si od tohto orgánu zastupiteľstvo môţe vyţiadať stanovisko. Tieto orgány slúţia ako poradné, preto síce ich vyjadrenie tvorí podklad pre rozhodovanie v danej veci, ale zastupiteľstvo ním nie je viazané. Komisie sú zväčša zriaďované mandátové a finančné, ale aj rôzne ďalšie ako napríklad komisie v oblasti kultúry, sociálnej pomoci, školstva a zdravotníctva. Komisiu tvoria poslanci a ďalšie osoby zvolené zastupiteľstvom a predsedom mandátovej komisie môţe byť iba poslanec.

(Škultéty, 2008, s.58)

1.2.2 Poslanci

Poslanec samosprávneho kraja je v zmysle zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov volený na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja môţe byť zvolený len ten, kto má trvalý pobyt v obci volebného obvodu, v ktorom kandiduje. Má volebné právo, nie je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

(20)

2 0

Zvoleným poslanec je ten, kto vo voľbách získal najväčší počet hlasov. Vo svojej funkcii je poslanec ako prvé povinný zloţiť sľub. Tento sľub sa skladá na prvom zasadnutí zastupiteľstva, na ktorom je poslanec zúčastnený a podľa § 12 ods.3 zákona č. 302/2001 Z.

z. o samospráve vyšších územných celkov znie "Sľubujem na svoju česť a svedomie, ţe budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodrţiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie poslanca ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia."

Funkcia poslanca je vykonávaná bez prerušenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a poslanec pre výkon svojej funkcie nie je ukrátený na právach a nárokoch pracovného pomeru alebo obdobného vzťahu. Zamestnávateľ musí umoţniť svojmu zamestnancovi výkon funkcie poslanca a to aj ak musí byť na výkon funkcie dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. V takomto prípade poslancovi patrí namiesto mzdy v zamestnaní odmena od vyššieho územného celku a to do výšky maximálne dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy v jednom kalendárnom roku. Tieţ mu patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vznikli pri výkone svojej funkcie a to podľa zákona č.

283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. (http://www.epi.sk, 20.1.2014)

Poslanecká funkcia nesmie byť vykonávaná súbeţne s inými funkciami a to sú podľa § 13 ods.1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov funkcie predsedu, zamestnanca samosprávneho kraja alebo podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.

z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Poslanec a jeho hlavné oprávnenia vyplývajúce z funkcie mu dovoľujú predkladať zastupiteľstvu návrhy, interpelovať predsedu ale len vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho činnosti, zúčastňovať sa na kontrolách, ktoré uskutočňuje zastupiteľstvo a poţadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných na riadny výkon poslaneckej funkcie.

Mandát poslanca podľa § 13 ods.2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov zaniká uplynutím volebného obdobia, odmietnutím sľubu alebo zloţením sľubu s výhradou, , vzdaním sa mandátu, právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený, pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony, skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja a smrťou. Poslanec má aj moţnosť vzdať sa mandátu, takéto vzdanie

(21)

2 1

musí poslanec doručiť úradu písomne a vtedy nastanú jeho účinky, ktoré sa uţ nedajú vziať späť.

1.2.3 Predseda

Predseda samosprávneho kraja je tak isto volený obyvateľmi daného samosprávneho kraja ako zastupiteľstvo v priamych voľbách na obdobie štyroch rokov. Tieţ skladá sľub, ktorý má skoro rovnaké znenie a rovnaké právne náleţitosti ako poslanecký sľub. (Fabian, 2003, s. 15)

Predseda podľa zákona zastupuje samosprávny kraj a zároveň je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a ďalších. Rozhoduje aj vo veciach, ktoré sú zákonom zverené do kompetencie samosprávneho kraja o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy okrem takých vecí, o ktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu. Medzi ďalšie právomoci predsedu patrí aj právo pozastaviť výkon zastupiteľstva nepodpísaním jeho uznesenia v lehote desať dní od schválenia tohto uznesenia a to ak sa domnieva, ţe je toto uznesenie v rozpore so zákonom alebo, ţe je nevýhodné pre samosprávny kraj. Avšak táto predsedova právomoc sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe či odvolaní hlavného kontrolóra.

Funkcia predsedu je funkciou verejnou, a preto sa nevykonáva v pracovnom pomere.

Táto funkcia je nezlučiteľná s funkciou poslanca zastupiteľstva, zamestnanca samosprávneho kraja, starostu alebo primátora obce a štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie zriadenej týmto samosprávnym krajom. Predseda sa povaţuje za verejného funkcionára, ktorý je nositeľom určitých práv a povinností. Predsedovi za výkon funkcie patrí plat, ďalší plat a ďalšie náleţitosti súvisiace s vykonávaním jeho funkcie. Síce sa funkcia predsedu nevykonáva v pracovnom pomere, ale doterajší pracovnoprávny vzťah predsedu zostáva zachovaný. (Hamalová, 2008, s. 117)

Zánik mandátu poslanca má rovnaké náleţitosti ako zánik mandátu poslanca zastupiteľstva jediný rozdiel je v moţnosti odvolania predsedu z výkonu funkcie na základe vyhlásenia výsledkov referenda, v ktorom bolo odvolanie predsedu schválené.

V prípade neprítomnosti predsedu ho zastupujú podpredsedovia, ale len vo veciach a v takom rozsahu, ktorý sám určí predseda.

(22)

2 2

1.2.4 Hlavný kontrolór

Hlavný kontrolór patrí k ostatným článkom organizačnej štruktúry samosprávneho kraja. Je volený zastupiteľstvom nadpolovičnou väčšinou hlasov na obdobie šesť rokov. Je zamestnancom samosprávneho kraja a za výkon svojej funkcie mu prináleţí plat vo výške 70% platu predsedu vrátane paušálnych náhrad a moţná odmena.

Je to najvyšší kontrolný orgán vo vnútornej správe samosprávneho kraja, ktorý pracuje v útvare hlavného kontrolóra zriadenom vyšším územným celkom. Tento útvar zabezpečuje administratívne a organizačné veci súvisiace s plnením úloh hlavného kontrolóra a on ho riadi a zodpovedá za jeho činnosť.

Pri svojej kontrolnej činnosti hlavný kontrolór postupuje v záujme zachovania objektivity podľa osobitného zákona § 13 aţ 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

Kontrolnú činnosť vykonávať nezávisle (s vylúčením akýchkoľvek priamych či nepriamych vplyvov)

Kontrolnú činnosť vykonávať nestranne (objektívne, pravdivo, hodnoverne) Neprihliadať na príkazy v rozpore so základnými pravidlami kontrolne činnosti Do kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra patrí podľa § 19c ods.2 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov úrad, rozpočtové a neziskové organizácie zriadené samosprávnym krajom, právnické osoby, v ktorých má samosprávny kraj majetkovú účasť a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom samosprávneho kraja alebo ktorým bol majetok samosprávneho kraja prenechaný na uţívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku, osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu samosprávneho kraja účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

Hlavný kontrolór má aj svoje povinnosti, medzi jeho hlavné úlohy okrem vykonávania kontrolnej činnosti patrí aj kaţdých šesť mesiacov predloţiť návrh plánu kontrolnej činnosti, vypracovávať odborné stanoviská k návrhu rozpočtu, predkladať raz ročne správu o kontrolnej činnosti zastupiteľstvu a zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadnutiach zastupiteľstva. (Hamalová, 2008, s. 117)

(23)

2 3

Ak zastupiteľstvo alebo predseda samosprávneho kraja poţiada hlavného kontrolóra o predloţenie správy o výsledkoch kontroly, ten je povinný toto vykonať na najbliţšom zasadnutí zastupiteľstva.

Výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká obdobne ako funkcia predsedu samosprávneho kraja. Hlavný kontrolór môţe byť odvolaný z funkcie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov zastupiteľstva a to na základe porušenia, alebo opakovaného zanedbávania nejakej svojej povinnosti alebo ak uvedie nepravdivé údaje o svojich majetkových pomeroch alebo v čestnom vyhlásení.

1.2.5 Referendum

Zastupiteľstvo vyššieho územného celku vyhlási referendum o dôleţitých otázkach, ktoré sa týkajú samosprávy, ak o to poţiada aspoň 30% oprávnených voličov a jeho výsledky sú platné len ak sa na ňom zúčastnila najmenej polovica oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté ich nadpolovičnou väčšinou. Toto platné rozhodnutie vyhlási zastupiteľstvo do troch dní od doručenia zápisnice z referenda. Podrobnosti o konaní a organizácii referenda ustanovuje zastupiteľstvo nariadením.

Poznáme dva typy referenda a to

Obligatórne referendum sa týka otázok samosprávy a je vyhlasované zastupiteľstvom alebo petíciou podanou minimálne 30% obyvateľmi samosprávneho kraja. Odvolať predsedu je moţné iba v prípade, ţe je jeho nespôsobilosť funkcie dlhšia ako šesť mesiacov alebo ak opakovane hrubo zanedbáva svoje povinnosti.

Fakultatívne referendum sa uskutočňuje rozhodnutím zastupiteľstva. Ak sa jedná o prejednávanie tej istej veci, okrem referenda o odvolaní predsedu, môţe sa tak uskutočniť najskôr po uplynutí 24 mesiacov od jeho vykonania. Aj pri tomto type referenda platí, ţe predsedu samosprávneho kraja je moţné odvolať iba v prípadoch, zanedbávania svojich povinností a nespôsobilosti funkcie viac ako šesť mesiacov. Podľa § 15 ods.4 zákona č. 302/2001 Z. z.

o samospráve vyšších územných celkov zastupiteľstvo vyhlási referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície samosprávnemu kraju. nikto z nich nemôţe byť členom petičného výboru.

(24)

2 4

2 ROZPOČET VYŠŠÍCH ÚZEMNÝCH CELKOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Najprv si definujme pojem rozpočtovníctvo v jeho najširšom poňatí. Rozpočtovníctvo vyjadruje sústavu rozpočtov, ktoré informujú o budúcich ekonomických javoch.

Predstavuje určovanie ekonomických úloh, ako sú príjmy, trţby, zásoby, výnosy, náklady a podobne na určité časové obdobie vopred.

2.1 Rozpočet verejnej správy

Výsledkom rozpočtovania je rozpočet. Rozpočet je konkretizácia výnosov a nákladov na predpokladanú činnosť v predpokladanom období . Podľa dĺţky rozpočtového obdobia sa rozpočty rozdeľujú na krátkodobé, ktoré sa zostavujú na kratší časový úsek a na dlhodobé, ktorých typickým príkladom sú rozpočty vo verejnom sektore, ktoré sa od roku 2006 prešli na viacročný rozpočet s trojročným cyklom.

V rozpočte verejnej správy sa na sledovanie pohybu aktív a pasív pouţíva rozpočtová klasifikácia. Poznáme druhovú, organizačnú, ekonomickú a funkčnú organizáciu. Prvé tri spomínané sa uplatňujú pri zostavovaní návrhu rozpočtu subjektov verejnej správy, jeho rozpise, rozpočtovaní a sledovaní finančných operácií, z ktorých sa nerealizuje čerpanie prostredníctvom príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií vydalo klasifikáciu

Druhovú, tá označuje druh rozpočtu súčasti sektora verejnej správy.

Organizačnú, podľa ktorej sa robí identifikácia rozpočtových operácií podľa kapitol štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy.

Funkčnú, ktorá sa pouţíva na medzinárodné porovnávanie výdavkov a funkcií verejnej správy.

Ekonomickú, ktorá triedi druhy príjmov a výdavkov na hlavné kategórie, kategórie a poloţky a podpoloţky ktoré umoţňujú identifikovať rozpočtové operácie podľa príjmov rozpočtu a tieţ podľa výdavkov rozpočtu verejnej správy, ďalej finančné operácie s finančnými aktívami a nakoniec pohyby na mimorozpočtových

(25)

2 5

bankových účtoch štátnych organizácií, z ktorých sa nevykonáva čerpanie prostredníctvom príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

2.1.1 Zákon upravujúci rozpočet verejnej správy

Rozpočet verejnej správy upravuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zostavuje sa kaţdoročne na tri rozpočtové roky. Tvoria ho

Štátny rozpočet a súhrn ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok

Štátny rozpočet a súhrn ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku

Štátny rozpočet a súhrn ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po nasledujúcom roku po príslušnom rozpočtovom roku

2.1.2 Štátny rozpočet a jeho vzťah k rozpočtu vyššieho územného celku

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe štátny rozpočet je základná súčasť rozpočtu verejnej správy. Obsahom štátneho rozpočtu sú rozpočtové príjmy a výdavky, finančné operácie so štátnymi finančnými aktivitami a ostatné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktivít alebo pasív. (Fabian, 2005, s. 13-32)

Z toho vyplýva, ţe štátny rozpočet je bilanciou výdavkov a príjmov. Prostredníctvom štátneho rozpočtu štát z centrálne vyberaných daní financuje verejné statky zabezpečované pre všetkých a samospráva prostredníctvom samosprávneho rozpočtu, ktorý je vyberaný z miestnych daní financuje potreby miestnych verejných statkov. Oba rozpočty aj štátny aj samosprávny rozpočet majú veľmi zloţitú štruktúru a ich základným problémom je dosahovanie vyrovnanosti rozpočtu, kde sa kryjú riadne príjmy s riadnymi výdavkami. Štát má viac moţností ako túto nerovnováhu riešiť a svoj obvyklý dlh môţe riešiť a nie je viazaný a obmedzený pri pouţití moţností riešenia územím štátu. Samospráve je na tom v riešení svojho dlhu podstatne viac obmedzená ako štát a nemá také moţnosti. Jej jediné moţnosti, ktoré má k dispozícii sú

Prijatie úveru

(26)

2 6 Reštrukturalizácia úveru

Predaj majetku

Vydanie obligácií a ich predaj súkromnému sektoru, avšak ústredná banka nemôţe byť donútená samosprávou ku ich kúpe (Králik, 2007, s. 53-55)

Štátny rozpočet na kaţdý rok schvaľuje národná rada Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte. Po nadobudnutí platnosti rozpočtu ho ministerstvo financií najneskôr do 60dní od schválenia zverejní podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Rozpočtovým zákonom sa schvaľuje limit výdavkov, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku.

Podľa § 6 ods.5 zákona č.523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov štátny rozpočet tvoria najmä

a) príjmy štátneho rozpočtu,

b) výdavky štátneho rozpočtu na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané.

Tieţ sa v tomto zákone udáva rozpis a výška výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom. Ďalej tento zákon upravuje právne postavenie rozpočtu samosprávneho kraja, jeho tvorbu a obsah, pouţitie mimorozpočtových zdrojov a spôsob finančného vyrovnávania medzi vyššími územnými celkami.

2.2 Rozpočet vyššieho územného celku

Rozpočet vyššieho územného celku tieţ patrí do sústavy verejných rozpočtov Slovenskej republiky a je upravený uţ vyššie spomínaným zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(Hamalová, 2008, s.121)

Tento zákon upravuje rozpočet územnej samosprávy, rozpočtový proces a jeho pravidlá a schvaľovanie záverečného účtu obce a vyššieho územného celku a tieţ finančné vzťahy medzi rozpočtom obcí, vyššieho územného celku a štátu navzájom aj k iným

(27)

2 7

právnickým a fyzickým osobám. Na vyššie územné celky, obce a nimi zriaďované rozpočtové a príspevkové organizácie ako súčasti verejného správy sa vzťahuje zákon č.

523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s drobnými odchýlkami, ktoré sú uvedené v tomto zákone.

Rozpočet vyššieho územného celku je najzákladnejším nástrojom finančného hospodárenia, ktorým je riadené financovanie funkcií a úloh vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet vyjadruje samostatnosť hospodárenia vyššieho územného celku a obsahuje finančné vzťahy k podnikateľom pôsobiacim na jeho území, ako aj k fyzickým osobám ţijúcim na jeho území. Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj ciele, ktoré bude vyšší územný celok realizovať z výdavkov rozpočtu vyššieho územného celku.

Pre potreby vyčíslenia schodku alebo prebytku rozpočtu vyššieho územného celku alebo sa uplatňuje jednotná metodika platná pre Európsku úniu. V rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s § 4 ods. 4 zákona č.

523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základom finančného hospodárenia vyššieho územného celku je trojročný rozpočet avšak záväzný je len rozpočet zostavený na prvý rok. Návrh rozpočtu musí byť sprístupnený verejnosti najmenej po dobu 15 dní ešte pred jeho schválením, aby sa k nemu mohli vyjadriť aj obyvatelia ţijúci na území daného vyššieho územného celku.

Rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na beţné príjmy a výdavky

kapitálové príjmy a výdavky

finančné operácie, ktoré nie sú súčasťou príjmov a výdavkov, ale vykonávajú sa nimi prevody peňaţných prostriedkov, ďalej sú to predaj a obstaranie majetkových súčastí a poskytnuté pôţičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu vyššieho územného celku (Mihalčová, 2012, s. 258)

2.2.1 Príjmy do rozpočtu vyššieho územného celku

Medzi ďalšie príjmy vyššieho územného celku okrem príspevku zo štátneho rozpočtu patria podľa zákona § 6 ods.1 a 2 č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú:

vlastné príjmy, o ktorých pouţití rozhoduje vyšší územný celok

(28)

2 8 a) výnos miestnej dane podľa osobitného predpisu

b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku vyššieho územného celku a z činnosti vyššieho územného celku a jeho rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona

c) úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov vyššieho územného celku d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uloţené vyšším územným celkom e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku f) podiely na iných daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu

ďalšie príjmy, ktoré môţu byť pouţité len na účel, na ktorý sa tieto prostriedky vyššiemu územnému celku poskytli

g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov

h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok

i) účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z rozpočtu iného vyššieho územného celku na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov

j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel

k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi Vyšší územný celok môţe na plnenie pouţiť aj

a) prostriedky peňaţných fondov

b) prostriedky získané z podnikateľskej činnosti po zdanení c) návratné zdroje financovania

d) zdruţené prostriedky ( Fabian, 2003, s. 18)

Vlastné príjmy si vyššie územné celky vyuţívajú podľa svojho osobitného rozhodnutia a teda s nimi môţu nakladať podľa vlastného uváţenia. Toto neplatí, pokiaľ bol vyššiemu územnému celku príspevok darovaný darcom a ten aj zároveň určil účel svojho daru. V takom to prípade, musí samosprávny kraj pouţiť darovaný príspevok na účel, na ktorý bol určený.

(29)

2 9

2.2.2 Výdavky vyššieho územného celku

Výdavky samosprávneho kraja patria do systému verejných výdavkov, ktoré vyšší územný celok poskytuje na svojom území. (Serenčéš, 2013, s. 70)

Rozpočet vyššieho územného celku slúţi na uhrádzanie podľa § 8. ods. 1 zákona č.

583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a) záväzky vyššieho územného celku vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,

c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,

d) výdavky spojené so správou, s údrţbou a so zhodnocovaním majetku vyššieho územného celku a majetku iných osôb, ktorý vyšší územný celok uţíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným vyšším územným celkom alebo s obcou, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti vyššieho územného celku vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti, f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce alebo z členstva v

medzinárodnom zdruţení § 5 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov

g) úroky z prijatých úverov, pôţičiek a návratných finančných výpomocí,

h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných vyšším územným celkom a výdavky na úhradu výnosov z nich,

i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi

Z rozpočtu vyššieho územného celku môţu byť poskytnuté dotácie, takým právnickým osobám, ktoré zaloţil sám vyšší územný celok a len na úlohy v prospech rozvoja vyššieho celku. Takéto dotácie môţu byť poskytnuté aj obciam na území vyššieho územného celku.

Poskytované dotácie sú za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku a len na podporu všeobecne prospešných sluţieb podľa § 2 ods.

(30)

3 0

2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné sluţby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. a všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Takéto prostriedky sa rozpočtujú na príslušný rozpočtový rok na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel ich pouţitia. Všetky podliehajú ročnému zúčtovaniu a ich poskytnutím nemoţno zvýšiť celkový dlh vyššieho územného celku. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu § 31 zákona č. 523/2004 Z.

z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene neskorších predpisov.

V prípade nečakanej udalosti, ako napríklad ţivelnej pohromy alebo havárie môţe vyšší územný celok poskytnúť dotácie inému samosprávnemu kraju, pokiaľ ich ten pouţije na likvidáciu následkov ţivelnej pohromy.

Do prijatia prostriedkov zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov, výkonu ktorý je prenesený zo štátnej správy na vyšší územný celok môţe pouţiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov zo štátneho rozpočtu si ich zúčtuje v prospech svojho rozpočtu. (Fabian, 2005, s. 76)

(31)

3 1

3 ROZPOČET BANSKOBYSTRICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

Nadobudnutím účinnosti zákona Národnej Rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z.

z. o samospráve vyšších územných celkov vznikol dňa 1. januára 2002 Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici. Úlohou samosprávneho kraja je starať sa o rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, v zmysle platnej legislatívy a s prostriedkami so štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie, ako aj z rozpočtov členských krajín Európskej Únie a zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Hospodárenie sa riadi platnými právnymi normami Slovenskej republiky ako aj všeobecne záväznými nariadeniami samosprávneho kraja a internými smernicami a predpismi.

Organizačné veci zastupiteľstva, predsedu a ostatných orgánov zriadených zastupiteľstvom zabezpečuje úrad, ktorý tvoria zamestnanci Banskobystrického samosprávneho kraja. Prácu úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť zodpovedá predsedovi. Úrad sa delí na rôzne oddelenia no jedným z najdôleţitejších je oddelenie finančného riadenia a rozpočtu, ktoré pozostáva z:

Oddelenia účtovníctva- ktoré prioritne zabezpečuje komplexné vedenie účtovnej agendy úradu Banskobystrického kraja, účtovné závierky úradu a organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti a inú súvisiacu činnosť.

Oddelenie tvorby rozpočtu a finančného riadenia- prioritne spravuje rozpočtové prostriedky samosprávneho kraja a vlastného úradu a všetky súvisiace úkony s tým spojené, spracúva ţiadosti o dotáciu, vedie agendu bankových vzťahov, zabezpečuje zasadnutia a agendu Finančnej komisie a plní ostatné súvisiace úlohy.

Základným nástrojom finančného riadenia a aj riadenia vo všeobecnosti Banskobystrického samosprávneho kraja je rozpočet. Rozpočet sa schvaľuje Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja v súlade s § 10 ods. 7 zákona č.

583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení

(32)

3 2

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a schválený Uznesením Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja.

Po skončení kaţdého rozpočtového roka vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracuje do záverečného účtu vyššieho územného celku.

Vnútorne sa rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja člení na:

beţný rozpočet - beţné príjmy a výdavky

kapitálový rozpočet – kapitálové príjmy a výdavky finančné operácie

Príjmy a výdavky pomocou, ktorých je finančné riadenie zabezpečené sa delia na beţné a kapitálové.

Medzi beţné príjmy Banskobystrického samosprávneho kraja v súlade s platnou ekonomickou klasifikáciou rozpočtovej klasifikácie patria:

Daňové príjmy- daň z príjmov fyzických osôb, daň z motorových vozidiel.

Nedaňové príjmy- tieto príjmy súvisia s činnosťou úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a rozpočtových organizácií v jeho zraďovateľskej pôsobnosti odvetvia zdravotníctva, vzdelávani a sociálneho zabezpečenia a okrem rozpočtových príjmov sem patria aj mimorozpočtové prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení v súlade s § 23 odsek 1 písmeno d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Granty a transfery- transfery zo štátneho rozpočtu sú poskytované na prenesený výkon štátnej správy a ďalej sem patria rôzne granty z rôznych zdrojov.

S beţnými príjmami sú spojené beţné výdavky, do ktorých patria ako základné odvetvia Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, doprava, zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie a kultúrne sluţby.

Kapitálové príjmy Banskobystrického samosprávneho kraja sa delia na:

Nedaňové- príjmy z predaja majetku Banskobystrického samosprávneho kraja Dotácie štátneho rozpočtu a prijaté refundácie zo štrukturálnych fondov

Mimorozpočtové príjmy

(33)

3 3

A ako s beţnými príjmami sú spojené beţné výdavky, tak s kapitálovými prímami sú spojené kapitálové výdavky, ktoré sa rozpočtujú podľa kapitálových príjmov do programov Banskobystrického samosprávneho kraja a to sú opäť úrad, doprava, zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie a kultúrne sluţby.

(http://www.vucbb.sk/ , 6.4.2014)

3.1 Rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2010

Rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja na rok 2010 bol zostavený v súlade s § 10 ods. 7 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a schválený uznesením zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 723/2009 dňa 8. októbra 2009 ako vyrovnaný vo výške 129 579 882 eur.

Plánovaný rozpočet bol zostavený ako prebytkový v sume + 9 436 209 eur. V priebehu roku 2010 bolo schválených 8 zmien rozpočtu, z toho 4 zmeny boli schválené predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja v súlade s § 14 ods.1 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Upravený rozpočet k 31.12.2010 vrátane finančných operácií dosiahol výšku 138 083 228 eur (viď. Príloha 1).

3.1.1 Bežné príjmy v roku 2010

Rozpočet dane z príjmov fyzických osôb na rok 2010 bol schválený vo výške 58 503 623 Eur. Avšak, keďţe v tomto roku aj naďalej pretrváva finančná kríza ako globálny faktor a s tým spojená stúpajúca nezamestnanosť sa uţ v prvom polroku ukázalo, ţe naplnenie schváleného rozpočtu v roku 2010 nie je reálne. Na základe skutočného vývoja daňových príjmov bol rozpočet tri krát zniţovaný a to: Uznesením zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č.:

47/2010 zo 16.4.2010 o - 1 573 582 eur 90/2010 z 18.6.2010 o - 6 367 000 eur

(34)

3 4 168/2010 z 20.12.2010 o - 1 226 941 eur

K 31. 12. 2010 bol teda rozpočet zníţený celkovo na 49 336 100 eur a skutočné plnenie bolo vo výške 49 947 305,55 eur, čo predstavuje len 85,37 % pôvodne schváleného rozpočtu.

Rozpočet dane z motorových vozidiel bol na rok 2010 schválený vo výške 12 000 000 eur. Keďţe daň z motorových vozidiel, je tieţ značne ovplyvňovaná zamestnanosťou v banskobystrickom kraji, bol kraj nútený upraviť a zníţiť rozpočet na základe skutočného výberu dane z motorových vozidiel aţ o 500 000 eur. Nakoniec sa však v tomto roku podarilo kraju vyzbierať na dani z motorových vozidiel 11 624 660,77 eur, čo je 96,87%

zo schváleného rozpočtu.

Rozpočet nedaňových beţných príjmov bol schválený vo výške 9 495 006 eur, v priebehu roka upravený a zvýšený a nakoniec naplnený a presiahol schválený aj upravený rozpočet v sume 2 512 208,58 eur.

Okrem rozpočtových príjmov boli účtované aj mimorozpočtové prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške 3 511,88 eur.

Banskobystrický kraj získal najviac finančných nedaňových prostriedkov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Ďalej samosprávny kraj získaval peniaze z grantov a transferov zo štátneho rozpočtu, ktoré sú poskytované na prenesený výkon štátnej správy. V roku 2010 z nich boli financované hlavne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Na financovanie škôl dostal kraj dotácie vo výške 45 731 951 eur, ktoré poukázalo

Ministerstvo školstva na:

normatívne financovanie- 44 793 371 eur nenormatívne financovanie- 660 680 eur

účelové dotácie na Centrum olympijskej prípravy pre Športové gymnázium- 271 400 eur

projekt cezhraničnej spolupráce s Maďarskom- 6 500 eur

Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti banskobystrického kraja získali prostriedky na základe darovacích zmlúv, príspevky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a ostatné

(35)

3 5

granty v sume 358 171,02 eur. K 31. 12. 2010 dosiahol rozpočet grantov a transferov výšku 51 011 449 eur.

Daňové beţné príjmy v tomto roku výrazne ovplyvnil negatívny vývoj globálnych faktorov, hlavne nezamestnanosť obyvateľov banskobystrického kraja, ktorá mala vplyv na výber dane z príjmov fyzických osôb. Nezamestnanosť ovplyvnila aj podnikateľov a ţivnostníkov a to samozrejme malo vplyv na výber dane z motorových vozidiel.

Keďţe, samosprávny kraj nemá vo svojej moci výrazne ovplyvniť nezamestnanosť jediným riešením na krytie beţných výdavkov bolo, ţe musel siahnuť na prostriedky z minulých rokov a pomocou nich financovať beţné výdavky. Ďalej štát zo štátneho rozpočtu výrazne financoval školstvo v banskobystrickom kraji, preto ţe ten potreboval kompenzáciu výpadku daňových príjmov, na odstránenie škôd spôsobených povodňami.

3.1.2 Bežné výdavky v roku 2010

Rozpočet beţných výdavkov banskobystrického kraja na rok 2010 bol schválený vo výške 118 151 673 eur. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj daňových príjmov bolo prijatých niekoľko opatrení na zabezpečenie prevádzky organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja.

Daňové príjmy, pôvodne rozpočtované na financovanie kapitálových výdavkov, boli nahradené úverovými zdrojmi a úrad prijal racionalizačné opatrenia, vďaka ktorým bol kraj schopný uhradiť časť voči dopravcom zabezpečujúcim výkony vo verejnom záujme z roku 2009 vo výške 2 465 245 eur. Beţné výdavky roku 2010 nakoniec dosiahli výšku 124 187 423, 96 eur. Tieto výdavky banskobystrický kraj pouţil v oblastiach a výške:

Úrad- 8 422 399,65 eur Doprava- 25 533 322,13 eur Zdravotníctvo- 1 040 679,37 eur Vzdelávanie- 58 381 278,60 eur

Sociálne zabezpečenie- 25 320 887,03 eur Kultúrne sluţby- 5 488 857,18 eur

Na úrade banskobystrického kraja v roku 2010 došlo ku organizačným zmenám, na základe ktorých úrad pozostával z ôsmich odborov, Útvaru vnútorného riadenia a controllingu a Oddelenia dopravy. Uvedená organizačná štruktúra umoţnila konsolidáciu

(36)

3 6

finančných prostriedkov a podarilo sa dosiahnuť šetrenie pri zabezpečovaní verejných sluţieb obyvateľom kraja. Zároveň bola zavedená presná evidencia záväzkov, čím sa zníţila celková zadlţenosť banskobystrického kraja, keďţe došlo k vyčísleniu premlčaných záväzkov.

Na platy s mzdy zamestnancov úradu bol schválený rozpočet vo výške 2 404 000 eur no nakoniec bolo vyčerpaných len 2 215 997 eur. Domnievame sa, ţe k tomuto šetreniu výrazne prispelo aj zníţenie pracovných miest na úrade z pôvodných 205 pracovných miest na 180 pracovných miest, ku ktorým došlo po schválení a zavedení zmeny organizačnej štruktúry na základe personálneho auditu. V priebehu 3 mesiacov teda bolo prepustených 25 kmeňových zamestnancov, ktorý neboli nahradený, ale došlo k zrušeniu ich pracovných miest. Tým sa automaticky zníţili aj príspevky do poisťovní o sumu 123 608 eur.

Ďalšia oblasť, kde v úrade došlo k výraznému zníţeniu výdavkov oproti pôvodnému plánovanému rozpočtu je oblasť tovarov a sluţieb, ktorá zahŕňa náklady na cestovné náhrady, materiál, dopravné, nájomné a nájom, rutinné opravy, energie, voda, komunikácie a sluţby. Zo schváleného rozpočtu 6 209 153 eur bolo vyčerpaných len 4 286 189 eur.

Naopak oblasť, v ktorej vplyvom nepriaznivých podmienok počasia nebolo moţné šetriť bola doprava. Rozpočet na správu a údrţbu ciest II. a III. triedy bol schválený vo výške 9 100 000 eur, no nakoniec bol zvýšený na 11 453 470 eur. V dôsledku, uţ spomínaných nepriaznivých podmienok počasia a následných zosuvov pôdy z povodní boli zvýšené nároky na opravu ciest. Keďţe samosprávny kraj nemal dostatočné mnoţstvo finančných prostriedkov údrţba ciest II. A III. triedy sa nevykonávala podľa potreby a podľa plánu údrţby, ale len v najnevyhnutnejších stavoch. Táto skutočnosť mala za následok nevyhovujúci stav týchto ciest v banskobystrickom kraji.

Rozpočet na výkony vo verejnom záujme na rok 2010 bol schválený vo výške 9 290 000 eur. Celkový upravený rozpočet na financovanie výkonov vo verejnom záujme dosiahol výšku 14 359 093 eur. Dopravcovia, ktorí zabezpečujú výkony vo verejnom záujme v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na všetkých svojich 207 linkách v tomto roku prepravili 29 987 801 osôb. Banskobystrický samosprávny kraj v roku 2010 naďalej spolupracoval s dopravcami a pokračoval v obnove autobusov, a to výmenou aţ 78 autobusov, pričom aţ 16kusov autobusov sú nízkopodlaţné.

Z rozpočtu boli v roku 2010 poukázané prostriedky pre:

SAD Zvolen- 9 927 167 eur