Diplomová práca
Jakub Húska 2020
Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta podnikohospodářská
Ocenění společnosti Plastcom, spol.
s r.o.
Autor diplomovej práce: Bc. Jakub Húska
Vedúci diplomovej práce: Ing. Petra Štamfestová, Ph.D.
„Ocenění společnosti Plastcom, spol. s r.o.“
som vypracoval samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie pramene som riadne označil a uviedol v priloženom zozname.
V Prahe dna podpis
Poďakovanie
Na tomto mieste by som chcel poďakovať pani Ing. Petre Štamfestovej, Ph.D. za jej ústretový prístup, čas a postrehy počas vedenia tejto práce. Takisto by som chcel poďakovať mojej rodine za podporu počas môjho štúdia.
Názov diplomovej práce:
Ocenění společnosti Plastcom, spol. s r.o.
Abstrakt:
Cieľom práce je odhad tržnej hodnoty spoločnosti Plastcom, spol. s r.o, ktorá pod- niká v oblasti výroby a chemického spracovania plastov. V prvej časti je čitateľ oboznámený s teoretickými základmi ocenenia podniku, nutnými pre pochope- nie praktickej časti, kde je vypracovaná finančná a strategická analýza s finančným plánom a následne pomocou metód DCF a tržných multiplikátorov odhadnutá výsledná tržná hodnota podniku.
Kľúčové slová:
Ocenenie, DCF, tržné multiplikátory, finančný plán
Abstract:
The aim of the work is to estimate the market value of the company Plastcom, spol. s r.o, which operates in the field of production and chemical processing of plastics. In the first part, the reader is acquainted with the theoretical foundations of company valuation, necessary for understanding the practical part, where a financial and strategic analysis is prepared with a financial plan and then using DCF methods and market multipliers to estimate the resulting market value of the company.
Key words:
Valuation, DCF, market multipliers, financial plan
Obsah
Úvod ...9
Predpoklady a obmedzujúce podmienky tejto práce ... 9
1 Teoretická časť ... 10
1.1 Ocenenie a hodnota podniku ... 10
1.2 Postup pri ocenení podniku ... 11
1.3 Finančná analýza ... 12
1.3.1 Analýza absolútnych ukazovateľov ... 12
1.3.2 Analýza pomerových ukazovateľov ... 13
Ukazovatele rentability ... 13
Ukazovatele likvidity ... 14
Ukazovatele aktivity ... 15
Ukazovatele zadlženosti ... 16
1.3.3 Syntetické pohľady na finančné zdravie ... 17
1.4 Strategická analýza ... 18
Analýza vonkajšieho potenciálu ... 18
Analýza vnútorného potenciálu ... 19
1.5 Generátory hodnoty ... 21
1.6 Finančný plán ... 23
1.7 Metódy ocenenia podniku ... 23
1.7.1 Metóda DCF ... 24
1.7.2 Limitácie metódy DCF... 27
Základné informácie o spoločnosti Plastcom ... 28
2 Finančná analýza podniku Plastcom ... 29
2.1.1 Analýza rozvahy ... 29
2.1.2 Vertikálna a horizontálna analýza aktív ... 30
2.1.3 Vertikálna a horizontálna analýza pasív ... 31
2.1.4 Vertikálna a horizontálna analýza výkazu ziskov a strát ... 32
2.1.5 Analýza pomerových ukazovateľov ... 35
Rentabilita ... 35
Likvidita ... 36
Ukazovatele zadlženosti ... 36
Ukazovatele aktivity a kapitálová primeranosť ... 37
2.1.6 Syntetický pohľad na ukazovatele ... 38
2.1.7 Záver finančnej analýzy a identifikácia neprevádzkového majetku ... 39
3 Strategická analýza ... 40
3.1.1 Vymedzenie relevantného trhu ... 40
3.1.2 Analýza vonkajšieho prostredia a prognóza trhu ... 40
3.1.3 Analýza vnútorného potenciálu a konkurenčnej pozície ... 43
4 Generátory hodnoty ... 47
4.1 Tržby ... 47
4.2 Zisková marža ... 47
4.3 Investície do dlhodobého majetku ... 49
4.4 Pracovný kapitál ... 50
4.5 Finančný plán ... 51
4.5.1 Plánovaný výkaz zisku a strát ... 51
4.5.2 Plánovaná súvaha ... 52
4.5.3 Plánovaný výkaz Cashflow ... 53
4.5.4 Finančná analýza plánu... 53
5 Ocenenie podniku Plastcom spol. s r.o. ... 55
5.1 Výpočet voľného peňažného toku ... 55
5.2 Výpočet nákladov vlastného kapitálu a diskontnej miery ... 55
5.3 Doplňujúca metóda ocenenia ... 58
5.4 Verdikt o hodnote podniku ... 60
ZÁVER ... 61
Bibliografia ... 63
Zoznam tabuliek ... 64
Zoznam obrázkov ... 65
Prílohy ... 66
Úvod
Predmetom tejto diplomovej práce je ocenenie 100% podielu na spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. (ďalej len Plastcom), IČO: 17318378 so sídlom Hattalova 4, 831 03, Bratislava.
Účelom práce analyzovanie podniku a odhad tržnej hodnoty, ktorú si vysvetľu- jeme pomocou IVS (International Valuation Standards) ako: „Tržná hodnota je odhadnutá čiastka, za ktorú by mal byť majetok alebo záväzok zamenený k dátumu ocenenia medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim pri transakcií me- dzi samostatnými a nezávislými partnermi po náležitom marketingu, v ktorom obe strany jednali informovane, rozumne a bez nátlaku“ (International Valuation Standards Council, 2019). Táto hodnota bude stanovená z pohľadu externého analytika pomocou metódy DCF Entity a to k dátumu 31.12.2019.
Táto práca je rozdelená na teoretickú časť, kde sú vysvetlené hlavné pojmy z odboru oceňovania podniku, dôležité pre správne pochopenie jednotlivých častí práce a praktickú časť, kde je predstavená spoločnosť Plastcom nasledo- vaná jednotlivými krokmi ocenenia. V závere práce sú zhrnuté výsledky praktickej časti odhadnutím výslednej hodnoty spoločnosti Plastcom.
Predpoklady a obmedzujúce podmienky tejto práce
1. Výsledok tejto diplomovej práce je viazaný na účel ocenenia ako bol popísaný vyššie, v prípade iného účelu ocenenia sa môžu výsledky významne líšiť.
2. Táto diplomová práca je písaná v období pandémie COVID-19, o ktorej k dá- tumu ocenenia, 31.12.2019 neboli dostupné žiadne informácie o jej vplyve na Slovenskú republiku, trhy alebo firmu Plastcom.
3. Výsledok tejto práce je potrebné chápať ako odborný odhad vyvodený na zá- klade prognóz a analýz dostupných dát podniku a trhu.
4. Autor práce nenesie zodpovednosť za prípadné škody pri použití výsledkov tejto práce.
1 Teoretická časť
Na začiatku je kvôli správnej interpretácií tejto diplomovej práci vhodné defino- vať pojmy a vysvetliť postupy, ktoré budú aplikované v praktickej časti tejto práce. Podstatným bude definovať pojem hodnota podniku, jej hladiny a kategó- rie. Budú popísané rôzne metódy ocenenia podniku, ďalej bude vysvetlená finančná analýza spojená so strategickou analýzou a výsledné ocenenie podniku, ktorý je podľa §5 zákona 513/1991 definovaný ako „Súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie pod- niku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“
1.1 Ocenenie a hodnota podniku
Pod pojmom ocenenie podniku rozumieme určenie jeho hodnoty, ktorá však väč- šinou býva laickou verejnosťou synonymom k cene. Kým hodnota podniku je ekonomický pojem, ktorý odráža odhad ceny, na ktorej by sa s najväčšou prav- depodobnosťou predávajúci a kupujúci dohodli, tak samotná cena býva spravidla stanovená na základe dohody medzi kupujúcou a predávajúcou stranou a pod- lieha rade objektívnych a subjektívnych faktorov (Mařík, 2018).
Pri oceňovaní rozlišujeme dve základné hladiny ocenenia. Prvou je hladina brutto, ktorá stanovuje hodnotu podniku ako pre majiteľov, tak pre veriteľov.
V anglosaských krajinách sa tejto hladine hovorí entity. Druhou hladinou je hla- dina netto, ktorá stanovuje hodnotu kapitálu, ktorý bol do spoločnosti vložený jej vlastníkmi. V anglosaských krajinách sa táto hodnota nazýva entity.
Okrem hladín musíme rozlíšiť aj kategórie hodnoty, ktoré predstavujú pred- poklady, na ktorých je ocenenie postavené. Tieto kategórie vychádzajú z medzinárodných oceňovacích štandardov IVS a z nemeckých prístupov IDW (Institut der Wirtschaftsprufer in Deutschladnd) a vychádzajú z troch otázok:
1. Tržná hodnota
Tržná hodnota podniku dáva odpoveď na otázku, koľko je ochotný zaplatiť priemerný záujemca na trhu. Samotná otázka implikuje, že musí existovať trh, na ktorom existuje dopyt a ponuka, ktoré vytvárajú podmienky pre vytvorenie trž- nej ceny. Tržná hodnota ďalej pracuje s predpokladom najlepšieho možného využitia majetku, ktoré je fyzicky možné, právne prípustné, finančne uskutočni- teľné a má za následok najvyššiu hodnotu oceňovaného majetku. Tržnú hodnotu
je vhodné využiť, ak sa podnik uvádza na burzu (IPO) alebo ak ešte nie je známy konkrétny kupujúci (Mařík, 2018).
2. Investičná hodnota
Kým predchádzajúca hodnota dávala odpoveď na ochotu priemerného záu- jemcu z trhu, tak investičná hodnota sa pozerá na hodnotu podniku z hľadiska konkrétneho kupujúceho. Podľa IVS táto hodnota reflektuje benefity pre daného kupujúceho spojené s držbou daného aktíva, či už sú to rôzne synergie, iná rizi- ková averzia, daňové úspory a iné. Budúce peňažné toky a ich diskontná miera je odhadovaná v súčinnosti s investorom a vďaka tomu môže byť investičná hod- nota výrazne vyššia alebo nižšia ako hodnota na základe tržného prístupu.
3. Objektivizovaná hodnota
Objektivizovaná hodnota definovaná v nemeckých štandardoch IDW S1 sa podľa definície snaží o najvyššiu možnú typizáciu a reprodukovateľnosť ocene- nia. Hodnota je stanovená z pohľadu vlastníkov a s využitím predpokladov, že podnik bude pokračovať v nezmenenom koncepte a bude čeliť rizikám a príleži- tostiam tak ako za minulé obdobie. Zmeny podniku do budúcnosti sú uvažované len na základe už schválených investícií alebo rozrobených investícií.
Objektivizovaná hodnota je teda odpoveďou na otázku akú hodnotu je možné považovať za relatívne nespornú. Je vhodné ju použiť pri poskytovaní úverov alebo ako minimálny základ pre cenové vyjednávania (Mařík, 2018).
1.2 Postup pri ocenení podniku
Proces ocenenia podniku je náročnou úlohou, na ktorej sa väčšinou podieľajú celé tímy odborníkov, v ktorých sú špecialisti na jednotlivé časti v postupe oce- nenia. Podľa prof. Maříka (2018) sa dá ocenenie rozdeliť na nasledujúce časti:
1. Zber vstupných dát 2. Analýza dát
2.1. Finančná analýza 2.2. Strategická analýza
2.3. Prognóza generátorov hodnoty 2.4. Zostavenie finančného plánu 3. Ocenenie
3.1. Voľba metódy
3.2. Ocenenie podľa zvolenej metódy 3.3. Súhrnné ocenenie
Vyššie uvedený postup sa môže líšiť od skutočného postupu v závislosti od me- tódy ocenenia a kategórie hodnoty. Napríklad majetkové metódy dovoľujú preskočiť niektoré kroky, kým pri výnosových metódach je potrebné dôkladnej- šie skúmanie analytických častí postupu (strategická a finančná analýza).
1.3 Finančná analýza
Finančná analýza je podľa Synka (2011) fundamentálnym základom pri posudzo- vaní finančného zdravia podniku. Knápková, Pavelková a Šteker (2013) hovoria, že finančná analýza analytikovi napomáha zorientovať sa v celkovom chode firmy a pomáha objaviť jej problémové oblasti. (Knápková, Pavelková, & Šteker, 2012) Podľa prof. Maříka (2018) by finančná analýza mala plniť dve základné funkcie: preverenie finančného zdravia podniku a vytvorenie základu pre fi- nančný plán do budúcnosti. Takisto podľa prof. Maříka finančná analýza nepredstavuje prosté konštatovania o raste či poklese ukazovateľov, ale mala by tieto výsledky komplexnejšie porovnávať s odvetvím a hodnotiť, či sú zmeny v ukazovateľoch žiaduce alebo naopak nežiadúce.
Finančnú analýzu v tejto práci rozdelíme na dve časti – analýzu absolútnych ukazovateľov a analýzu pomerových ukazovateľov.
1.3.1 Analýza absolútnych ukazovateľov
Podľa prof. Ing. Kislingerovej CSc. (2001) táto analýza skúma stavové (súvaha) a tokové (výkaz zisku a strát) veličiny daného podniku. Robí to na základe hori- zontálnej a vertikálnej analýzy. Kým horizontálna analýza skúma medziročné zmeny jednotlivých položiek tak vertikálna analýza zobrazuje jednotlivé položky v pomere k bilančnej sume alebo k ich základni v danom roku. Tieto sú veľmi dô- ležité, keďže sa z nich dá vyčítať, čo sa deje vnútri daného podniku. Navyše pri porovnaní so zrovnateľnými podnikmi je možné zistiť či sa podnik blíži k obvyk- lému štandardu alebo či a v čom sa od neho odlišuje.
Pri analýze absolútnych ukazovateľov je dôležité venovať náležitú pozornosť po- ložkám, kde sa najčastejšie prejavujú problémy. Najčastejšie to býva skutočná kvalita majetku, nehmotné aktíva podniku, zásoby a ich vývoj medzi obdobiami či preveriť pohľadávky kvôli ich nadhodnoteniu alebo záväzky pre opačný scenár (Mařík, 2018).
1.3.2 Analýza pomerových ukazovateľov
Ako zo samotného názvu skupiny ukazovateľov vyplýva, tieto ukazovatele dávajú do pomeru absolútne hodnoty jednotlivých položiek účtovných výkazov. Výsled- kom tohto podielu by mal byť zmysluplný vzťah, ktorý je relevantný pre finančnú analýzu. Význam týchto ukazovateľov spočíva hlavne v ich praktickej využiteľ- nosti a možnosti porovnania s inými podnikmi alebo s priemerom celého odvetvia. V bežnej praxi sa analytik snaží najprv pomerové ukazovatele porovnať medziročne kvôli identifikácií trendov v podniku a následne ich porovnáva s re- prezentantmi odvetvia.
Celosvetovo sa v praxi ustálilo delenie pomerových ukazovateľov na 4 zá- kladné kategórie:
• Ukazovatele rentability
• Ukazovatele likvidity
• Ukazovatele aktivity
• Ukazovatele zadlženosti
Ukazovatele rentability
Majú za úlohu pomerovať hospodársky výsledok podniku vo vzťahu k určitému vstupu – aktíva, tržby, vlastný kapitál, investovaný kapitál a.i.
V každej finančnej analýze by mali byť podľa prof. Ing. Kislingerovej CSc.
(2001) prítomné minimálne nasledujúce pomerové ukazovatele rentability:
1) ROA – rentabilita aktív alebo aj produkčná sila podniku vyjadruje zisk, ktorý pripadne na jednotku majetku zapojeného v podnikateľskej činnosti. Vypo- číta sa ako:
𝑅𝑂𝐴 = 𝐸𝐵𝐼𝑇 ÷ 𝐴𝑘𝑡í𝑣𝑎
2) ROE – rentabilita vlastného kapitálu vypočítava zisk, ktorý pripadá na jednu jednotku vlastného kapitálu podniku. Kvôli vzťahu k vlastníkom je dobré počítať so ziskom po zdanení:
𝑅𝑂𝐸 = 𝐸𝐴𝑇 ÷ 𝑉𝑙𝑎𝑠𝑡𝑛ý 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡á𝑙
3) ROS – rentabilita tržieb nám hovorí, koľko percent z jednej jednotky tržieb sa premení v zisk podniku. Výpočet je nasledovný:
𝑅𝑂𝑆 = 𝐸𝐵𝐼𝑇 ÷ 𝑇𝑟ž𝑏𝑦
4) ROI – rentabilita vloženého kapitálu slúži k meraniu efektívnosti dlhodobo investovaného kapitálu, keďže vyjadruje percento zisku, ktorý pripadá na jednotku investovaného kapitálu.
𝑅𝑂𝐼 = 𝐸𝐵𝐼𝑇 ÷ 𝐼𝑛𝑣𝑒𝑠𝑡𝑜𝑣𝑎𝑛ý 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡á𝑙 Pričom:
EBIT= Earning before interest and taxes – zisk pred úrokmi a zdanením EAT = Earnings after taxes – zisk po zdanení
Ukazovatele likvidity
Táto skupina ukazovateľov má za úlohu merať schopnosť firmy vyrovnať sa so svojimi krátkodobými záväzkami keď prídu v splatnosť. Keďže klesajúca likvidita spoločnosti je jedným z najčastejších prekurzorov bankrotu pri podnikoch, má tento ukazovateľ významnú rolu vo finančnej analýze. Konštrukcia dvoch najčas- tejšie používaných pomerov je nasledujúca:
𝐵𝑒ž𝑛á 𝑙𝑖𝑘𝑣𝑖𝑑𝑖𝑡𝑎 = 𝑂𝐴 ÷ 𝐾𝑟á𝑡𝑘𝑜𝑑𝑜𝑏ý 𝐶𝐾 𝑃𝑜ℎ𝑜𝑡𝑜𝑣á 𝑙𝑖𝑘𝑣𝑖𝑑𝑖𝑡𝑎 = (𝑂𝐴 − 𝑍) ÷ 𝐾𝑟á𝑡𝑘𝑜𝑑𝑜𝑏ý 𝐶𝐾
Kde OA = Obežné aktíva, Z = Zásoby, CK = Cudzí kapitál
Pod obežnými aktívami sú myslené všetky aktíva, ktoré sú do jedného roku zmeniteľné za peniaze. Krátkodobým cudzím kapitálom sú zas myslené všetky záväzky s dobou splatnosti do jedného roku.
Interpretácia ukazovateľov likvidity je značne variabilná, keďže závisí od od- vetvia, v ktorom sa analyzovaný podnik nachádza. Kým odvetvia s dobre plánovateľným cash-flow nám dovoľujú akceptovať aj nízke hodnoty likvidity tak odvetvia ako je napríklad predaj luxusného tovaru s vysokou volatilitou vyžadujú hodnotu ukazovateľov likvidity vyššiu. Nemenej dôležité je identifikovať, ktorý z ukazovateľov má vyššiu váhu. Druhý z uvedených ukazovateľov počíta s obež- nými aktívami poníženými o zásoby, keďže zásoby vo väčšine prípadov bývajú
najmenej likvidnou zložkou obežných aktív. Ich nízka likvidita pramení z dvoch hlavných príčin: veľa druhov zásob sa ťažko predáva, keďže medzi ne patrí aj ne- dokončená výroba alebo špeciálny materiál s malou využiteľnosťou mimo podniku. Druhou príčinou je, že zásoby sa často predávajú na faktúru, čiže sa naj- prv stanú pohľadávkou než sa premenia na peniaze. (Megginson, Smart, & Lucey, 2008)
Ukazovatele aktivity
Tieto ukazovatele slúžia na meranie rýchlosti, ktorou podnik premieňa jednotlivé zložky aktív na peniaze resp. meria efektívnosť využívania jednotlivých zložiek aktív. Medzi tieto ukazovatele patrí doba obratu (vyjadrená v dňoch) a počet ob- ratov (vyjadrený v obrátkach za rok). Najčastejšie používanými ukazovateľmi sú:
1. Obrat aktív
Obrat aktív vypovedá o rýchlosti obratu aktív a ich primeranosti vzhľadom k výstupu podniku. Vypočíta sa nasledovne:
𝑂𝑏𝑟𝑎𝑡 𝑎𝑘𝑡í𝑣 = 𝑇𝑟ž𝑏𝑦 ÷ 𝐴𝑘𝑡í𝑣𝑎 𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑚
2. Obrat zásob
Druhý ukazovateľ nám dáva informáciu o rýchlosti, ktorou firma predáva svoje zásoby. Podľa prof. Maříka (2018) je dôležité aby obe pomerované čiastky boli ocenené v stálych cenách – t.j. ak spoločnosť v rozvahe vykazuje tovar v nákup- ných cenách tak by sa celkové tržby mali nahradiť nákladmi vynaloženými na predaný tovar:
𝑂𝑏𝑟𝑎𝑡 𝑧á𝑠𝑜𝑏 = 𝑁á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑦 𝑛𝑎 𝑝𝑟𝑒𝑑𝑎𝑛ý 𝑡𝑜𝑣𝑎𝑟 ÷ 𝑍á𝑠𝑜𝑏𝑦
Analytici často pri konštrukcií tohto ukazovateľa pristupujú k položke zásob jej priemernou hodnotou za skúmaný rok, čím sa vyhnú možnej sezónnosti predaju.
Samotný ukazovateľ však nemá vysokú výpovednú hodnotu. Tú získa až keď ho porovnáme s relevantnými podnikmi v odvetví (Megginson, Smart, & Lucey, 2008).
3. Doba inkasa pohľadávok a splatnosti záväzkov
Tieto dva ukazovatele nám určujú počet dní, ktorý v priemere prejde od vzniku pohľadávky resp. záväzku ich inkasa resp. splatenia. Vypočítajú sa použitím na- sledujúcich vzorcov
𝐷𝑜𝑏𝑎 𝑖𝑛𝑘𝑎𝑠𝑎 𝑝𝑜ℎľ𝑎𝑑á𝑣𝑜𝑘 = 𝑃𝑜ℎ𝑙. 𝑧 𝑜𝑏𝑐ℎ. 𝑠𝑡𝑦𝑘𝑢 ÷ 𝑃𝑟𝑖𝑒𝑚𝑒𝑟𝑛é 𝑑𝑒𝑛𝑛é 𝑡𝑟ž𝑏𝑦
𝐷𝑜𝑏𝑎 𝑠𝑝𝑙𝑎𝑡𝑛𝑜𝑠𝑡𝑖 𝑧á𝑣ä𝑧𝑘𝑜𝑣 = 𝑍á𝑣ä𝑧𝑘𝑦 ÷ 𝑃𝑟𝑖𝑒𝑚𝑒𝑟𝑛é 𝑑𝑒𝑛𝑛é 𝑡𝑟ž𝑏𝑦
Podľa prof. Maříka (2018) je vhodné inkaso pohľadávok porovnať s platob- nými podmienkami podniku. Ak je priemerná doba inkasa pohľadávok vyššia ako platobná podmienka, znamená to, že odberatelia neplatia včas. Podobná, no však obrátená logika platí pre splatnosť záväzkov.
Ak medzi sebou tieto dva ukazovatele porovnáme, je žiadúcim, aby spoločnosť inkasovala svoje pohľadávky skôr ako bude platiť svoje záväzky. Splnenie tejto podmienky znamená, že keď dôjde k povinnosti splatiť obchodný záväzok, tak spoločnosť už dostala zaplatené zo strany odberateľov a teda disponuje dosta- točnými prostriedkami na splatenie záväzku.
Ukazovatele zadlženosti
Táto skupina ukazovateľov približuje finančnú situáciu podniku z pohľadu štruk- túry jeho financovania. Veľkosť tohto pomeru významným spôsobom ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. V tejto práci budeme používať:
1. Ukazovateľ úrokového krytia
Tento kľúčový ukazovateľ, ako zo samotného názvu vyplýva, udáva, koľko krát je podnik zo svojho zisku pred úrokmi a zdanením schopný pokryť úroky z čer- paných úverov. Hodnoty nižšie ako 1 značia, že podnik svojim ziskom nie je schopný pokryť ani úroky a značí finančnú nestabilitu, naopak veľmi vysoké hod- noty môžu znamenať, že podnik nevyužíva, v porovnaní s vlastným kapitálom lacnejší, cudzí kapitál v dostatočnej miere. Tento ukazovateľ vypočítame:
Ú𝑟𝑜𝑘𝑜𝑣é 𝑘𝑟𝑦𝑡𝑖𝑒 = 𝐸𝐵𝐼𝑇 ÷ 𝑁á𝑘𝑙𝑎𝑑𝑜𝑣é ú𝑟𝑜𝑘𝑦
2. Ukazovateľ celkovej zadlženosti
Ináč označovaný aj ako ukazovateľ veriteľského rizika nám ako je z jeho kon- štrukcie
𝐶𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣á 𝑧𝑎𝑑ĺž𝑒𝑛𝑜𝑠ť = 𝐶𝑢𝑑𝑧í 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡á𝑙 ÷ 𝐴𝑘𝑡í𝑣𝑎
zrejmé, dáva informáciu o tom koľko dlhu bolo použitého na obstaranie celko- vých aktív spoločnosti. Ako bolo spomenuté pri ukazovateľoch likvidity, aj tento ukazovateľ nemá stanovené optimálne hodnoty, ktoré by mal dosahovať. Opäť bude závisieť od stability a istoty peňažného toku podniku. Ak je stabilný, podnik si môže dovoliť vyššiu zadlženosť.
1.3.3 Syntetické pohľady na finančné zdravie
Pri pohľade na vyššie opísanú teóriu finančnej analýzy je zrejmé, že podnik bude v niektorých z ukazovateľov dosahovať dobré výsledky a v niektorých nie. Fi- nálny verdikt finančnej analýzy by však mal byť jednoznačný. Podľa prof. Maříka (2018) sú v praxi najčastejšie využívané 2 možnosti:
1) Finančný analytik môže vyniesť verdikt na základe svojich skúseností, znalostí a intuície
alebo
2) Použijeme vhodne zvolený algoritmus a záver podporíme číselným vý- sledkom
V prípade druhej možnosti sa jedná o takzvané bodovacie metódy kam radíme Altmanovo Z score alebo model Inky a Ivana Neumaiera – Súhrnný index finanč- nej dôveryhodnosti IN.
Obe tieto metódy si vyberajú kľúčové ukazovatele finančnej analýzy a priradia im váhy, stanovené expertnými analytikmi. Prostým súčtom pomerových ukazo- vateľov vynásobených ich váhami získame výslednú hodnotu. Postupy oboch metód sú nasledovné:
Altmanovo Z score –
𝑍 = 0,717 𝑥1 + 0,847 𝑥2 + 3,107 𝑥3 + 0,42 𝑥4 + 0.998 𝑥5 Kde:
x1- Čistý pracovný kapitál/Aktíva x2- Zadržané zisky / Aktíva x3 – EBIT / Aktíva
x4 – Vlastný kapitál / Cudzí kapitál x5 – Tržby / Aktíva
Aby bol podnik finančne zdravý, Z musí byť vyššie ako 2,99. Ak je podnik v roz- medzí od 1,8 do 2,98, potom sa dá hovoriť o takzvanej šedej zóne, kde sa nedá prijať žiadna štatisticky podložená prognóza budúceho vývoja v podniku. Ak je hodnota Z pod hranicou 1,8, je oprávnené tvrdiť, že podnik je na pokraji bankrotu (Kislingerová, 2001).
Druhá metóda, model IN05, ktorý slúži ako indikátor včasnej výstrahy rovnako porovnáva 5 pomerových ukazovateľov. Jeho rovnica je nasledovná:
𝐼𝑁05 = 0,13 𝑥1 + 0,04 𝑥2 + 3,97 𝑥3 + 0,21 𝑥4 + 0,09 𝑥5 Kde:
x1- Aktíva / Cudzí kapitál x2- EBIT / Nákladové úroky x3 – EBIT / Aktíva
x4 – Tržby / Aktíva
x5 – Obežné aktíva / Krátkodobé záväzky + Krátkodobé bankové úvery
Podnik tvorí hodnotu, ak sa hodnota IN05 pohybuje nad 1,6. Podnik naopak hodnotu ničí, ak je hodnota IN05 pod 0,9. Pásmo nevyhradených výsledkov sa nachádza medzi týmito hodnotami - podobne ako pri Altmanovom Z score sa jedná o takzvanú šedú zónu.
1.4 Strategická analýza
Hlavnou funkciou strategickej analýzy je vymedzenie výnosového potenciálu oce- ňovaného podniku. Tento potenciál sa skladá z dvoch zložiek:
1) Vonkajšia – reprezentovaná šancami a rizikami konkrétneho relevant- ného trhu
2) Vnútorná – ktorá má za úlohu zistiť, ako je konkrétny podnik schopný využiť šance poskytované trhom a zároveň čeliť jeho rizikám
Analýza vonkajšieho potenciálu
Výsledkami vonkajšej analýzy je prognóza rastu trhu, na ktorom oceňovaný podnik pôsobí a výsledkom vnútornej analýzy je prognóza tržného podielu oce- ňovaného podniku na tomto odvetví. Postup analýzy spočíva v prvom rade z vymedzenia relevantného trhu, a to z pohľadu vecného, teritoriálneho, zákazníc- keho, konkurenčného. Voľba relevantného trhu by mala umožniť získanie
základných dát o tomto trhu, posúdiť jeho atraktivitu a to celé tak, aby bolo možné naplánovať vývoj tohto trhu. Analýza atraktivity trhu prispieva k lep- šiemu poznaniu šancí a rizík daného trhu, dáva argumenty na zdôvodnenie vývoju trhu v nasledujúcich rokoch a takisto poskytuje vodítko pri stanovení ri- zikovej prirážky pre diskontnú mieru. Pri analýze atraktivity sa väčšinou pozeráme na nasledujúce faktory:
• Rast trhu
• Veľkosť trhu
• Intenzita konkurencie
• Priemerná rentabilita
• Bariéry vstupu
• Možnosti substitúcie
• Citlivosť na konjunktúru
• Štruktúra zákazníkov
• Vplyvy prostredia
Jednotlivým kritériám po analýze priradíme hodnoty od 0 (negatívny vplyv) do 6 (pozitívny vplyv). Následne všetky bodové zisky sčítame a vypočítame percento z maximálneho možného bodového zisku. Vyšší bodový zisk potom značí atrak- tívnejší trh (Mařík, 2018).
Podľa prof. Maříka (2018) je jediným správnym postupom konečného odhadu vývoja trhu využitie už existujúcej marketingovej štúdie daného trhu zo zdroja, ktorý má na danom trhu dostatočnú expertízu a je dôveryhodný. V Slovenskej a Českej republike je však týchto štúdií nedostatočné množstvo a preto sa často musí oceňovateľ uchyľovať k samostatnej analýze použitím regresnej analýzy s využitím národohospodárskych veličín alebo využitím časových rád a ich ex- trapoláciou alebo porovnaním so zahraničím.
Analýza vnútorného potenciálu
Druhú časť strategickej analýzy reprezentuje analýza vnútorného potenciálu.
Táto analýza má za úlohu kvantifikovať tržný podiel oceňovaného podniku do budúcnosti. Robí to pomocou dát, ktoré sme získali z predchádzajúcej analýzy, nakoľko práve pomocou veľkosti trhu si vieme dopočítať, aký diel pripadal oce- ňovanému podniku. Pri oceňovaní je dôležitá budúcnosť podniku a preto je potrebné zistiť, či disponuje dostatočnými konkurenčnými výhodami na to, aby
si stávajúci podiel na trhu udržal alebo naopak nie a svoj podiel na trhu bude skôr strácať.
Mimo konkurenčných výhod je takisto vhodné zvážiť, v akej fáze životného cyklu sa podnik nachádza a prispôsobiť tomu ocenenie. Pre nové podniky je ty- pická fáza rýchleho nárastu tržieb a tržného podielu sprevádzaná vysokými investíciami, kým pri etablovaných podnikov je skôr typický vysoký a stabilný cashflow.
Dôležitým bodom analýzy vnútorného potenciálu je identifikovanie kľúčových konkurentov s ktorými budeme oceňovaný podnik. Najčastejšie analyzované fak- tory sa podľa prof. Maříka (2018) dajú rozdeliť do dvoch kategórií na:
1) Priame faktory
Sú to zrejmé faktory, ktoré vníma zákazník pri porovnávaní medzi podnikmi ako sú:
• Kvalita výrobkov
• Technická úroveň výrobkov
• Cena
• Reklama
• Dostupnosť
• Kvalita distribúcie
• Image firmy
• Servis a služby
2) Nepriame faktory
Tieto faktory sú už menej zrejmé a zo svojej podstaty ťažšie na objektívne zhodnotenie, avšak sú nemenej dôležité. Patrí sem:
• Kvalita managementu
Kvalitný management spoločnosti dokáže pre firmu získavať najlepšie príleži- tosti čo má kľúčový dopad na jej budúci vývoj.
• Výskum a vývoj
Zavádzanie nových a vylepšovanie stávajúcich výrobkov môže mať významný dopad na tržný podiel podniku
• Investície a majetok
Dlhodobý majetok je vo väčšine výrobných podnikov mimoriadne dôležitým.
Jeho veľkosť má zásadný vplyv na výrobné kapacity a jeho nedostatok môže byť výrazne limitujúcim. Okrem jeho nedostatku je dôležitá aj jeho údržba, keďže za- staraný majetok môže v budúcnosti limitovať produkčné kapacity.
• Výkonnosť zamestnancov
Ľudský kapitál je takisto nepostrádateľnou súčasťou firmy a udržiavanie si mo- tivovaných zamestnancov pomáha získavať konkurenčnú výhodu. Vhodné je zamerať sa na fluktuáciu zamestnancov a osobné náklady alebo náklady na vzde- lávanie zamestnancov.
Syntézou priamych a nepriamych faktorov sme schopní získať pohľad na to, ako sa oceňovanému podniku darí v porovnaní s konkurenciou a stanoviť budúci podiel na trhu. Následne vieme aplikovať vzorec:
𝑇𝑟ž𝑏𝑦𝑡 = 𝑇𝑟ž𝑏𝑦 𝑐𝑒𝑙éℎ𝑜 𝑡𝑟ℎ𝑢𝑡∗ 𝑇𝑟ž𝑛ý 𝑝𝑜𝑑𝑖𝑒𝑙 𝑝𝑜𝑑𝑛𝑖𝑘𝑢𝑡
1.5 Generátory hodnoty
Pojem generátorov hodnoty označuje podnikohospodárske veličiny, ktoré sú- hrnne určujú hodnotu podniku. Dá sa teda povedať, že ide o mimoriadne dôležitú fázu celého procesu ocenenia podniku. Rozlišujeme 4 generátory a sú nimi:
1) Tržby
Tržby a ich vývoj pri oceňovaní dostávame zo strategickej analýzy, ktorá už bola opísaná v predchádzajúcej kapitole tejto práce.
2) Zisková marža
Zisková marža, ktorú získame ako podiel korigovaného prevádzkového zisku pred daňou a tržbami je druhým dôležitým generátorom hodnoty. Existujú dva spôsoby jej prognózy. Základným je odhad „zhora“, kde analyzujeme skutočnú ziskovú maržu z minulosti a skúmame faktory ktoré na ňu vplývajú (najčastejšie pomocou Porterovho modelu 5 síl) a odhadujeme ich vývoj do budúcnosti (Mařík, 2018).
Druhým spôsobom je odhad „zdola“, kde sa analytik venuje hlavným výrobným nákladom. Korigovaný prevádzkový zisk je potom dopočítaný ako rozdiel výno- sov a nákladov z výroby a zisková marža je následne dopočítaná rovnako ako pri prognóze zhora. Podľa prof. Maříka je ďalej dôležité obe prognózy zladiť vhod- nými korekciami a je nutné mať celú prognózu podloženú relevantnými dátami, nakoľko táto prognóza bude tvoriť základný stavebný kameň plánovaného vý- kazu zisku a strát podniku.
3) Pracovný kapitál
Pracovný kapitál, ktorý v tomto prípade budeme počítať ako prevádzkovo nutné obežné aktíva ponížené o neúročený cudzí kapitál a upravený o časové roz- líšenie.
Jednotlivé zložky pracovného kapitálu do budúcnosti sa vypočítavajú pomocou analýzy náročnosti výkonov na položku PK v minulosti, kde vhodným ukazovate- ľom sú doby obratu. Následne sa analyzujú vplyvy na vypočítané doby obratu a tie sú premietnuté do predikcie nasledujúceho vývoja. Pri predikcií finančných prostriedkov sa odporúča vychádzať z likvidity.
Položky časového rozlíšenia prof. Mařík (2008) odporúča odhadnúť ako výsle- dok analýzy v absolútnych hodnotách alebo ponechať na úrovni v rovnakej výške, akú majú ku dňu ocenenia.
4) Investície do prevádzkovo nutného majetku
Investície zo svojej povahy nemajú svoj vývoj daný proporcionálne k tržbám a preto je ich plánovanie veľmi obťažné. Podniky často investujú veľkú čiastku raz za pár rokov podľa potreby a aj kvôli tomu je dôležité pochopenie investičnej stratégie podniku, k čomu môže dopomôcť dlhšia časová rada vývoju majetku.
Podľa prof. Maříka (2018) je vhodné zvoliť jeden z nasledujúcich prístupov:
1) Globálnym prístupom
Tento prístup je vhodný, keď je majetok spoločnosti priebežne obnovovaný a dopĺňaný. Perfektným príkladom je kuriérska spoločnosť s veľkým vozovým parkom, ktorý je priebežne dopĺňaný a udržiavaný. Potom je postup jednoduchý a skúmame vzťah medzi prírastkom investícií a zmenou tržieb. Výsledný pomer potom aplikujeme na naplánované tržby zo strategickej analýzy.
2) Prístupom podľa hlavných položiek
Tento postup sa aplikuje ak má oceňovateľ k dispozícií podnikové plány inves- tícií. Ak sú tieto plány reálne s prihliadnutím na situáciu podniku, nie je problém
využiť ich ako hlavný zdroj pre oceňovateľa. V tomto prípade ale takisto nie je na škodu použiť predchádzajúcu metódu pre kontrolu.
3) Prístupom založeným na odpisoch
Najjednoduchší prístup vychádza z predpokladu, že podnik bude investovať na úrovni svojich odpisov. V tomto prípade však treba mať na pamäti fakt, že odpisy sú založené na cenách historických a nemusia stačiť na financovanie investícií do budúcna.
1.6 Finančný plán
Finančným plánom podniku z pohľadu oceňovateľa budeme rozumieť plánovanú súvahu podniku, výkaz ziskov a strát a v neposlednej rade výkaz cash flow.
Základom týchto plánov sú, ako je z predošlej kapitoly zrejmé, generátory hod- noty, kde prognóza ziskovej marže zdola a tržieb vytvorili plánovaný výkaz ziskov a strát a pracovný kapitál s investíciami naopak prispeli k plánovanej sú- vahe. Ďalším dôležitým krokom finančného plánu je vytvoriť si plán financovania, ktorý hovorí, akým spôsobom bude podnik tento plán financovať, tj. či využije vlastné zdroje alebo bude tento plán financovať zdrojmi cudzími, poprípade vhodnou kombináciou oboch.
1.7 Metódy ocenenia podniku
Jedným s veľmi dôležitých krokov ocenenia je voľba vhodnej metódy, ktorá bude použitá pre jeho finálne ocenenie. Pri jej výbere je vhodné prihliadať na via- cero faktorov, ktorými sú finančné zdravie podniku, štruktúra aktív a.i., nakoľko výsledky rôznych metód sa môžu veľmi rozchádzať. Prof. Ing. Kislingerová, CSc.
(2001) metódy rozdeľuje nasledovne:
1) Majetkové a) Substančná b) Účtovná 2) Výnosové
a) KČV b) DCF c) EVA 3) Kombinované
a) Schmalenbachova
b) Model diferenciálnej renty 4) Tržné
a) Tržné multiplikátory
b) Metódy zrovnateľných transakcií
V tejto práci budú použité dve metódy. Prvou je metóda výnosová, konkrétne DCF Entity a pomocou metódy tržných multiplikátorov. Kým druhú spomínanú metódu v krátkosti opíšem v praktickej časti, prvú, kvôli jej komplexnosti rozpí- šem v tejto podkapitole.
1.7.1 Metóda DCF
Metóda DCF pracuje s budúcimi voľnými peňažnými tokmi podniku a s použitím vhodnej diskontnej miery ich diskontuje na ich súčasnú hodnotu (Healy, Krishna,
& Erik, 2013). prof. Ing. Kislingerová CSc. (2001) ďalej dodáva, že tento model vychádza z nasledujúcih predpokladov:
• Podnik trvalo investuje minimálne vo výške odpisov (zachovanie going concern)
• Existuje len daň z príjmov
• Kapitálové trhy sú efektívne
• Kapitálová štruktúra podniku je zložená iba z vlastného kapitálu a dlhu Podľa prof. Maříka (2018) sa metóda používa v troch podobách, ktoré sa od seba líšia druhom použitého voľného peňažného toku a diskontnou mierou. Sú nimi:
• DCF Entity
Metóda entity vypočítava hodnotu firmy ako celku. Je považovaná za základnú metódu.
• DCF Equity
Na rozdiel od metódy entity, equity priamo počíta hodnotu podniku pre vlast- níkov. Docieľuje to tým, že počíta s voľným peňažným tokom priamo pre vlastníkov, na rozdiel od entity, ktorá počíta s voľným peňažným tokom pre celý podnik. Takisto využíva diskontnú mieru na úrovni nákladov vlastného kapitálu, kým metóda Entity počíta s váženými priemernými nákladmi na kapitál.
• DCF APV
Metóda upravenej súčasnej hodnoty sa skladá z dvoch krokov, kde v prvom sa spočíta hodnota entity, ale v tomto prípade sa bude jednať o súčet 2 položiek. Pr- vým je výnosová hodnota podniku za predpokladu nulového zadlženia a druhým je súčasná hodnota daňových úspor vďaka úrokom. V poslednom kroku sa odráta cudzí kapitál.
Modelov, ktorými sa vieme dopočítať k hodnote podniku je viacero. Najpouží- vanejším z nich je dvojfázový model, ktorý počíta s prvou fázou stabilizácie podniku a druhou fázou ktorá predstavuje obdobie od konca prvej fáze do neko- nečna (preto táto metóda môže byť použitá iba ak je splnené pravidlo going concern). Výpočet dvojfázovej metódy je nasledovný:
Vo vzorci sa nachádzajú štyri dôležité premenné, ktoré je potrebné zvážiť.
Prvou je T, alebo dĺžka prvej fázy. Prof. Mařík (2018) tvrdí, že súčasná prax v Európe je postavená na princípe opatrnosti a je obmedzovaná na 3 až 6 rokov.
Naopak v Amerike sa odporúča plánovanie v horizonte až do 15 rokov.
Obecne by mala byť dĺžka prvej fázy taká, kým sa podnik nedostane do rovno- váhy (rast tržieb stabilným tempom, konštanta výnosnosť investovaného kapitálu, konštantná zisková marža). Je kľúčové napríklad zvážiť, či je podnik zá- vislý na konjunktúre. Ak áno, je dobré plánovať prvú fázu na celý cyklus konjunktúry.
Druhou premennou je diskontná miera, vo vzorci označená ako i. Pri metóde Entity sa počíta s váženými priemernými nákladmi na kapitál, keďže voľný pe- ňažný tok slúži ako pre vlastníkov, tak na uspokojovanie veriteľov. Vypočíta sa podľa vzorca nižšie:
Náklady vlastného kapitálu, Nvk, reprezentujú teoretickú očakávanú mieru vý- nosnosti pre vlastníkov podniku pri zohľadnení rizika. Na jej zistenie sa používa model CAPM. Ako píšu Healy, Krishna & Erik (2013) model CAPM vyjadruje ná- klad vlastného kapitálu ako sumu výnosu z držby bezrizikového cenného papieru
(využívané sú dlhodobé vládne dlhopisy s minimálnou dobou splatnosti 10 ro- kov) a rizikovú prirážku za systematické riziko spojené s trhom. V tejto práci budeme pracovať so vzorcom
𝑁𝑉𝐾𝑛
(𝑆𝑅) = 𝑟𝑓(𝑈𝑆𝐴) + 𝛽𝑛 ∗ 𝑅𝑇𝑃(𝑈𝑆𝐴) + 𝑅𝑍𝑃(𝑆𝑅) Kde:
𝑛𝑉𝐾𝑛(𝑆𝑅) náklady vlastného kapitálu nezadlženého v Slovenskej Republike 𝑟𝑓(𝑈𝑆𝐴) aktuálna výnosnosť dlhodobých vládnych dlhopisov v USA βn odvetvový nezadlžený koeficient beta trhu USA
𝑅𝑇𝑃(𝑈𝑆𝐴) riziková prémia rozvinutého kapitálového trhu v USA 𝑅𝑍𝑃(𝑆𝑅) riziková prémia zeme pre Slovenskú republiku
keďže vyššie uvedený vzorec slúži na výpočet nákladov vlastného kapitálu pri nulovom zadlžení podniku, musíme nezadlžený koeficient Beta previesť na zadl- žený. Pre tento výpočet využijeme vzorec, ktorý pracuje so slovenským daňovým zaťažením a konkrétnou kapitálovou štruktúrou oceňovaného podniku.
Náklady cudzieho kapitálu vo vzorci sú reprezentované úrokmi, ktoré sú pla- tené veriteľom za poskytnutý kapitál. V prípade, ak podnik má rôzne druhy dlhového financovania, tak sa za náklady cudzieho kapitálu považuje ich vážený priemer. Úroková miera, ktorá sa vypočíta v percentách potom predstavuje vý- slednú cenu, za ktorú si podnik požičal peniaze.
Tretia časť vzorca je tvorená pokračujúcou hodnotou. Pokračujúcou hodnotou sa rozumie hodnota všetkých peňažných tokov do firmy, diskontovaná na sú- časnú hodnotu na konci posledného roku prvej fázy. Podľa Maříka (2018) je pre túto hodnotu typické využiť Gordonov vzorec, ktorý svoje uplatnenie nachádza pri oceňovaní akcií na základe ich dividend. Jeho podoba je nasledujúca:
Kde T+1 je voľný cashflow v prvom roku po konci prvej fáze. Ik reprezentuje WACC a g je predpokladané tempo rastu voľného peňažného toku behom celej druhej fázy.
Štvrtou je už samotný voľný peňažný tok pre firmu, FCFF. Variantu pre DCF entity vypočítame podľa prof. Maříka (2018) nasledujúcim spôsobom
FCFF=
+ Korigovaný prevádzkový výsledok hospodárenia pred daňou - Upravená daň z príjmov (KPVH * 0,21)
+ Odpisy prevádzkovo nutného kapitálu - Investície do prevádzkového kapitálu
1.7.2 Limitácie metódy DCF
Podľa prof. Damodarana (2012), metóda DCF má svoje úskalia, kedy jej využi- tie nemusí byť najvhodnejšie. Vo svojej knihe spomína najmä podniky vo finančných problémoch, firmy v značne cyklickom odvetví a firmy v reštruktura- lizácií. Damodaran takisto hovorí, že značne opatrne treba pristupovať k plánovaniu budúcich cashflow pre firmy, u ktorých sa plánujú synergie pri akvi- zícií.
(Damodaran A. , 2012)
Základné informácie o spoločnosti Plastcom Názov: Plastcom, spol. s r.o.
Sídlo: Hattalova 4, Bratislava, 831 03 IČO: 17318378
DIČ: 2020294078
Dátum vzniku: 3. júna 1991
SK NACE: 20160 - Výroba plastov v primárnej forme Právna forma: Spoločnosť s ručením obmedzeným
Spoločnosť Plastcom začínala ako firma špecializovaná na obchod s chemic- kými surovinami. V roku 1996 založila výrobný závod v Nitre so zameraním na kompaundnú činnosť ( úprava plastov primiešavaním prímesí, pomocou ktorých výsledná surovina získava lepšie vlastnosti pre ďalšie spracovanie). O tri roky ne- skôr v roku 1999 bol založený výrobný závod v Kežmarku, so zameraním na recyklačnú činnosť. Spoločnosť disponuje certifikátmi EN ISO 9001:2015 (mana- gement kvality), ISO 14001 (environmentálny management), IATF 16949 (štandard kvality v automobilovom priemysle). Výrobky spoločnosti nachádzajú svoje uplatnenie najmä v oblastiach automobilového priemyslu ale takisto aj v strojárskom, elektrotechnickom a spotrebnom priemysle (Plastcom, spol. s r.o., 2020).
2 Finančná analýza podniku Plastcom
Finančná analýza podniku v tejto diplomovej práci je spracovaná za obdobie od 31.12.2015 do 31.12.2019. Ako hlavný zdroj informácií pre finančnú analýzu slú- žia finančné výkazy podniku dostupné zo stránok Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Finančné výkazy podniku boli auditované nezávislým audítorom, spoločnos- ťou INTERAUDIT INTERNATIONAL s.r.o., preto všetky čísla v účtovných výkazoch budeme považovať za úplne a pre ďalšie potreby tejto práce ich bu- deme upravovať tak, aby sme získali relevantné dáta pre túto analýzu.
2.1.1 Analýza rozvahy
Tabuľka 1 - Rozvaha
2015 2016 2017 2018 2019
AKTÍVA CELKOM 2,618,078 2,538,555 3,128,981 3,724,203 3,609,694
Neobežný majetok 694,505 543,366 434,270 383,640 414,946
Dlhodobý nehmotný majetok 17,427 14,710 4,628 20,889 29,970 Dlhodobý hmotný majetok súčet 677,078 528,656 429,642 362,751 384,976 Obežné aktíva 1,897,563 1,983,117 2,675,492 3,327,794 3,180,465
Zásoby 1,181,000 1,162,864 1,276,502 1,351,714 1,521,719
Dlhodobé pohľadávky 74,648 40,451 0 0 0
Krátkodobé pohľadávky 632,113 769,770 1,393,574 1,971,090 1,652,754
Finančné účty 9,802 10,032 5,416 4,990 5,992
Časové rozlíšenie 26,010 12,072 19,219 12,769 14,283
Náklady budúcich období dlhodobé 0 0 494 0 0
Náklady budúcich období krátkodobé 8,727 8,708 11,732 12,649 14,283 Príjmy budúcich období krátkodobé 17,283 3,364 6,993 120 0 PASÍVA CELKOM 2,618,078 2,538,555 3,128,981 3,724,203 3,609,694
Vlastné imanie 685,839 629,508 638,603 959,719 953,000
Základné imanie 200,000 200,000 200,000 200,000 200,000
Fondy zo zisku 20,000 20,000 20,000 20,000 20,000
Výs. hospodárenia minulých rokov 976 1,039 1,508 1,603 1,719 Výsledok hospodárenia po zdaň. 464,863 408,469 417,095 738,116 731,281
Záväzky 1,916,267 1,900,060 2,490,348 2,764,484 2,656,694
Rezervy 48,212 63,178 73,512 88,507 80,331
Dlhodobé záväzky 51,482 15,797 6,269 8,556 3,326
Krátkodobé záväzky 1,238,224 1,457,880 1,252,023 1,548,794 1,545,336
Bankové úvery 578,349 363,205 1,158,544 1,118,627 1,027,701
Časové rozlíšenie 15,972 8,987 30 0 0
Výdavky budúcich období 15,972 8,987 30 0 0
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Bilančná suma podniku za sledované obdobie od roku 2015 stúpla o takmer 38%.
Nárast na strane aktív bol spôsobený najmä nárastom krátkodobých pohľadávok, ktoré stúpli v absolútnych číslach o viac ako milión eur. S týmto nárastom takisto
rástli zásoby spoločnosti. Tento rast bol sprevádzaný zvýšením krátkodobých zá- väzkov a bankových úverov na strane pasív.
2.1.2 Vertikálna a horizontálna analýza aktív
Tabuľka 2 - Vertikálna analýza aktív
2015 2016 2017 2018 2019
AKTÍVA CELKOM 100,00 % 100,00 % 100,00 % 100,00 % 100,00 %
DM 26,53 % 21,40 % 13,88 % 10,30 % 11,50 %
DNM 0,67 % 0,58 % 0,15 % 0,56 % 0,83 %
DHM 25,86 % 20,83 % 13,73 % 9,74 % 10,67 %
OA 72,48 % 78,12 % 85,51 % 89,36 % 88,11 %
Z 45,11 % 45,81 % 40,80 % 36,30 % 42,16 %
DP 2,85 % 1,59 % 0,00 % 0,00 % 0,00 %
KP 24,14 % 30,32 % 44,54 % 52,93 % 45,79 %
KFM 0,37 % 0,40 % 0,17 % 0,13 % 0,17 %
ČR 0,99 % 0,48 % 0,61 % 0,34 % 0,40 %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Pri pohľade na vertikálnu analýzu aktív, ktorá udáva pomer jednotlivých kategó- rií aktív na celej sume sú zrejmé dva trendy. Dlhodobý hmotný majetok podniku v roku 2019 tvoril menej ako 11% sumy celkových aktív a jeho klesajúci trend za všetky roky značí, že podnik neinvestuje v dostatočnej miere, čo v budúcnosti môže mať za následok nedostatočné výrobné kapacity alebo nižšiu kvalitu pro- dukcie.
Druhým je rast obežných aktív, konkrétne zásob a pohľadávok, kde druhé meno- vané za sledované obdobie takisto svoj podiel na bilančnej sume takmer zdvojnásobili čo znamená, že podnik výrazne zvýšil svoj podiel na financovaní odberateľov.
Bližšie je tieto trendy možné sledovať aj v horizontálnej analýze, ktorá ich uka- zuje v medziročnom vývoji v relatívnych hodnotách.
Tabuľka 3 - Horizontálna analýza aktív
2016-2015 2017-2016 2018-2017 2019-2018
AKTÍVA CELKOM -3,04 % 23,26 % 19,02 % -3,07 %
DM -21,76 % -20,08 % -11,66 % 8,16 %
DNM -15,59 % -68,54 % 351,36 % 43,47 %
DHM -21,92 % -18,73 % -15,57 % 6,13 %
OA 4,51 % 34,91 % 24,38 % -4,43 %
Z -1,54 % 9,77 % 5,89 % 12,58 %
DP -45,81 % -100,00 % N/A N/A
KP 21,78 % 81,04 % 41,44 % -16,15 %
KFM 2,35 % -46,01 % -7,87 % 20,08 %
ČR -53,59 % 59,20 % -33,56 % 11,86 %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Rok 2019 bol za sledované obdobie prvým rokom, kedy investície do dlhodo- bého hmotného majetku prevýšilo odpisy a môže značiť pozitívny trend do budúcnosti, kde by boli žiadúce investície aspoň do výšky odpisov. Zatiaľ tento klesajúci trend nemal za následok pokles výroby, keď za celé sledované obdobie podnik zaznamenal kontinuálny rast tržieb s výnimkou prvého roku v priemere 14% p.a.. S rastúcimi tržbami rástli aj podnikové zásoby v priemere 6% p.a.
2.1.3 Vertikálna a horizontálna analýza pasív
Tabuľka 4 - Vertikálna a horizontálna analýza pasív
2015 2016 2017 2018 2019
PASÍVA CELKOM 100,00 % 100,00 % 100,00 % 100,00 % 100,00 %
VK 26,20 % 24,80 % 20,41 % 25,77 % 26,40 %
ZK 7,64 % 7,88 % 6,39 % 5,37 % 5,54 %
F 0,76 % 0,79 % 0,64 % 0,54 % 0,55 %
VHM 0,04 % 0,04 % 0,05 % 0,04 % 0,05 %
VHB 17,76 % 16,09 % 13,33 % 19,82 % 20,26 %
CZ 73,19 % 74,85 % 79,59 % 74,23 % 73,60 %
R 1,84 % 2,49 % 2,35 % 2,38 % 2,23 %
DZ 1,97 % 0,62 % 0,20 % 0,23 % 0,09 %
KZ 47,30 % 57,43 % 40,01 % 41,59 % 42,81 %
BÚ 22,09 % 14,31 % 37,03 % 30,04 % 28,47 %
ČR 0,61 % 0,35 % 0,00 % 0,00 % 0,00 %
2016-2015 2017-2016 2018-2017 2019-2018
PASÍVA CELKOM -3.04% 23.26% 19.02% -3.07%
VK -8.21% 1.44% 50.28% -0.70%
ZK 0.00% 0.00% 0.00% 0.00%
F 0.00% 0.00% 0.00% 0.00%
VHM 6.45% 45.14% 6.30% 7.24%
VHB -12.13% 2.11% 76.97% -0.93%
CZ -0.85% 31.07% 11.01% -3.90%
R 31.04% 16.36% 20.40% -9.24%
DZ -69.32% -60.32% 36.48% -61.13%
KZ 17.74% -14.12% 23.70% -0.22%
BÚ -37.20% 318.98% -3.45% -8.13%
ČR -43.73% -99.67% -100.00% 0.00%
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Z vertikálnej analýzy pasív je zrejmé, že podnik je financovaný z väčšej časti lacnejším cudzím kapitálom. Pomer vlastného kapitálu na celkovom kapitále sa pohybuje medzi 20,4% v roku 2017 až po 26,4% v poslednom sledovanom roku.
Cudzí kapitál je primárne tvorený výhodnými bezúročnými dodávateľskými úvermi. Mimo využívania dodávateľských úverov podniku takisto vzrástli ban- kové úvery v roku 2016 a to o takmer 800 tisíc eur. Plastcom tak využíva aj výhodných úrokových mier, keďže požičané peniaze na kontokorentnom úvere financuje úrokovou mierou EURIBOR 1M + 1,5% p.a.
2.1.4 Vertikálna a horizontálna analýza výkazu ziskov a strát
Tabuľka 5 - Vertikálna analýza výnosov
2015 2016 2017 2018 2019
Výnosy z hospodárskej činnosti 100% 100% 100% 100% 100%
Tržby z predaja tovaru 0% 0% 0% 0% 0%
Tržby z predaja vlastných výrobkov 92% 92% 96% 97% 96%
Tržby z predaja služieb 0% 0% 0% 0% 0%
Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob (+/-) -1% 1% 0% 0% 1%
Aktivácia 7% 6% 4% 3% 2%
Tržby z predaja DNM, DHMa MAT 1% 1% 0% 0% 0%
Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 1% 0% 0% 0% 0%
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Z vertikálnej analýzy výnosov je zrejmé, že väčšina výnosov podniku je tvorená z predaja vlastných výrobkov. Zvyšný podiel je výsledok aktivovaných nákladov, ktoré vznikajú keď podnik dodá určitý výkon sám sebe. Najčastejšie takéto vý- nosy vznikajú keď podnik zaistí od dodávateľa dopravu materiálu vlastnými
silami. Podiel výnosov z aktivácie však v priebehu sledovaného obdobia klesal v prospech predaja tovaru externým odberateľom.
Tabuľka 6 - Horizontálna analýza výnosov
2016-2015 2017-2016 2018-2017 2019-2018
Výnosy z hospodárskej činnosti -14 % 16 % 21 % 2 %
Tržby z predaja tovaru n/a 4809 % 0 % n/a
Tržby z predaja vlastných výrobkov -14 % 21 % 22 % 1 %
Tržby z predaja služieb 60.99 % 11 % 80 % -77 %
Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob (+/-) -183 % -137 % -126 % 2048 %
Aktivácia -29 % -17 % -8 % -19 %
Tržby z predaja DNM, DHMa MAT -22 % -81 % -15 % 73 %
Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti -43 % -4 % -46 % 12 % Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Z tabuľky horizontálnej analýzy je vidieť, že podnik okrem prvého roku, kde jeho tržby z predaja vlastných výrobkov klesli relatívne o 14 percent, tak v dvoch na- sledujúcich obdobiach výnosy rástli o 21 a 22 percent. V Poslednom sledovanom roku sa rast spomalil na niečo vyše 1 percenta. Celkovo je vývoj tržieb podniku Plastcom veľmi pozitívny a má rastovú tendenciu. Pri pohľade do hlbšej minu- losti podniku s výnimkou roku 2017 každoročne od roku 2010 a 2016 tržby rástli.
Je pozitívnou správou, že podnik aj napriek zastarávaniu majetku ako bolo spo- menuté pri analýze aktív nemá zatiaľ problém navyšovať výrobu. Ostatné položky výnosov tvoria len jeho marginálne časti.
Tabuľka 7 - Vertikálna analýza nákladov
2015 2016 2017 2018 2019
Náklady na hospodársku činnosť 99% 99% 100% 100% 100%
Nákl. vynaložené na obstaranie pred. tovaru 0% 0% 0% 0% 0%
Spotreba materiálu a energie 73% 70% 73% 76% 75%
Opravné položky k zásobám 0% 0% 0% 0% 0%
Služby 10% 11% 11% 9% 10%
Osobné náklady 12% 14% 13% 13% 13%
Dane a poplatky 0% 0% 0% 0% 0%
Odpisy 3% 2% 1% 1% 1%
Zostatková cena pred. mat 1% 1% 0% 0% 0%
Opravné položky k pohľadávkam (+/-) 0% 0% 0% 0% 0%
Ostatné náklady na hospodársku činnosť 0% 0% 0% 0% 0%
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ
Ako to pri výrobných podnikoch z ich podstaty býva, drvivú väčšinu nákladov tvorí za všetky sledované obdobia spotreba materiálu a energie. Rovnako ako pri
analýze výnosov je pozitívnou správou, že aj s opotrebovávanou základňou dlho- dobého majetku je podnik schopný držať spotrebu materiálu a energie na stále rovnakej úrovni – v priemere 74 percent. Zvyšné náklady podniku tvoria služby a osobné náklady, ktoré sa za celé sledované obdobie takisto výrazne nevychyľo- vali od svojho priemeru.
Tabuľka 8 - Horizontálna analýza nákladov
2016-2015 2017-2016 2018-2017 2019-2018 Náklady na hospodársku činnosť -1,677,999 1,865,000 2,403,484 330,974 Nákl. vynaložené na obstaranie pred. tovaru 0 534 -534 22,140 Spotreba materiálu a energie -1,520,397 1,672,237 2,189,908 115,428
Opravné položky k zásobám 16,330 -8,799 1,090 -52,915
Služby -86,117 210,911 -73,681 212,706
Osobné náklady 50,826 158,194 296,941 34,062
Dane a poplatky 1,576 -1,342 10,148 -7,279
Odpisy -119,646 -66,331 -11,984 -13,638
Zostatková cena pred. mat -24,734 -109,909 2,674 11,024
Opravné položky k pohľadávkam (+/-) -253 -128 128 103
Ostatné náklady na hospodársku činnosť 4,416 9,633 -11,206 9,343 Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe výročných správ
Pri horizontálnej analýze je vidieť, že podniku za celé sledované obdobie rástli osobné náklady ktoré sa skladajú z miezd a nákladov na sociálne a zdravotné po- istenie. Táto správa je pozitívna z pohľadu motivácie a fluktuácie zamestnancov, keďže spoločnosť za sledované obdobie zvýšila priemernú hrubú mzdu z 25 tisíc eur za rok v roku 2016 na 29 tisíc eur v roku 2019.
Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe výročných správ
Celkové výsledky hospodárenia po úrokoch a zdanení majú, ako z vyššie prilo- ženého grafu vyplýva, rastúci trend. Podnik celý tento zisk každoročne vyplatí na
0 200 000 400 000 600 000 800 000
2015 2016 2017 2018 2019
EAT
EAT Expon. (EAT)
