1
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Význam SDR v medzinárodnom menovom systéme
Bakalárska práca
Miroslav Dugovič apríl 2013
2
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
KATEDRA FINANCIÍ, ÚČTOVNÍCTVA A POISŤOVNÍCTVA
Význam SDR v medzinárodnom menovom systéme
The Importance of SDR in the International Monetary System
Bakalárska práca
Autor: Miroslav Dugovič Bankový management
Vedúci práce: doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.
Banská Bystrica apríl 2013
3 Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Banskej Bystrici dňa 31.01.2013 Miroslav Dugovič
4 Poďakovanie
Chcel by som sa poďakovať všetkým ktorý mi pomohli napísať túto prácu.
5 Anotácia
DUGOVIČ, Miroslav: Význam SDR v medzinárodnom menovom systéme. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.
Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 52.
Prvá kapitola je zameraná na vymedzenie meny a medzinárodného menového systému.
Druhá kapitola analyzuje a charakterizuje SDR. Tretia kapitola prináša pohľad na zmeny v postavení vedúcich mien od roku 1990 po súčasnosť, porovnáva postavenie meny SDR, čínskeho juanu a ruského rubľu.
Kľúčové slová: SDR, medzinárodný menový systém, Medzinárodný menový fond
Annotation
DUGOVIČ, Miroslav: The Importance of SDR in the International Monetary System.
[Bachelor Thesis]. Banking Institute University Praha, foreign university Banská Bystrica.
Department of Finance, Accounting and Insurance.. Thesis Supervisor: Assoc. prof. Ing.
Jana Kotlebová, PhD. Year of Defense: 2013. Pages: 52.
The first chapter focuses on the menu and the international monetary system. The second chapter analyzes and characterizes the SDR. the third chapter brings insight into the changes in the position of leading names from 1990 to the present, compares the status of the currency, the Chinese Yuan and the Russian ruble of the SDR.
Keywords: SDR, International Monetary System, International Monetary Fund
6 OBSAH
Úvod
1 Mena a medzinárodný menový systém 8
1.1 Mena a jej kvalitatívne znaky 9
1.2 Vývoj medzinárodného menového systému 11
1.3 Klasifikácia reţimov devízového kurzu
a stratégií Medzinárodným menovým fondom 16
2 SDR – základná charakteristika 18
2.1 Kurz SDR 19
2.2 Úroková sadzba SDR 20
2.3 Systém prideľovania SDR 22
2.4 Vyuţitie SDR 27
2.4.1 Predávanie a kupovanie SDR 29
2.4.2 Emisie dlhopisov v SDR 30
3 Vývoj devízových rezerv vo svete 31
3.1 Skladba devízových rezerv 31
3.1.1 Americký dolár 40
3.1.2 Euro 41
3.1.3 Japonský Jen 42
3.1.4 Anglická libra a Švajčiarsky frank 42 3.2 Postavenie a vyhliadky SDR pre získanie
vedúceho postavenia 43
3.2.1 Čínsky Juan 44
3.2.2 Ruský rubeľ 47
Záver
Bibliografické zdroje
7
ÚVOD
Vychádzajúc z doterajšieho vyuţívania SDR v medzinárodných vzťahov je zámerom tejto práce posúdiť, aké sú jej vyhliadky do budúcnosti vzhľadom na meniacu sa globálnu finančnú architektúru pod vplyvom finančných kríz.
V prvej kapitole – teoretickej, je definovaná mena a medzinárodný menový systém, podľa rôznych autorov. Prináša pohľad na menu a jej kvalitatívne znaky. Ďalej je predstavený historický vývoj medzinárodného menového systému a klasifikácia reţimov devízového kurzu medzinárodným menovým fondom.
V druhej kapitole – je vysvetlená základná charakteristika SDR. Kurz, skladba menového koša, kritéria pre výber mien v menovom koši, úroková sadzba ako základ pre výpočet úrokov za poskytnuté pôţičky členom MMF, systém prideľovania SDR, vyuţitie meny SDR, predávanie a kupovanie SDR, emisia dlhopisov v SDR.
V tretej kapitole sú popísané jednotlivé vedúce meny ako je americký dolár, Euro, japonský jen, anglická libra a švajčiarsky frank, ich súčasné postavenie a ich smerovanie do budúcna. Vymedzuje postavenie jednotlivých mien v medzinárodnom menovom systéme od roku 1990 po súčasnosť. V poslednom kroku tretej kapitoly budeme skúmať SDR a jeho moţnosti pre širšie vyuţitie. Zistíme aké zmeny môţeme očakávať v postavení SDR. Taktieţ sa pozriem, na postavenie čínskeho juanu, aké sú jeho moţnosti pre regionálne vyuţitie ako rezervnej meny, aké ma šance stať sa doplnkovou rezervnou menou alebo moţnosť získať status svetovej rezervnej meny v medzinárodnom menovom systéme. Ruská ekonomika zohráva v Európe dôleţitú úlohu najme v dodávkach nerastných surovín, preto je dôleţité sa pozrieť aj na túto menu a jej snahy o lepšie postavenie vo svete.
8
1. Mena a medzinárodný menový systém
Medzinárodný menový systém sa vyvíja a formuje na základe potrieb globálnej ekonomiky, ktorá vytvára pravidlá k spoľahlivému, stabilnému a bezpečnému fungovaniu medzinárodného obchodu. Ak chceme zabezpečiť úspešné fungovanie systému, musíme vytvoriť dôveru v prostriedky, ktoré budú akceptovať všetky zúčastnené strany medzinárodného obchodu.
„Medzinárodný menový systém môţeme definovať ako súbor vzájomných väzieb a závislostí medzi menami a menovými systémami jednotlivých štátov a oblastí. V rámci medzinárodného menového systému dochádza k určovaniu výmenných kurzov mien, k riadnemu, usmerňovaniu a regulácii kapitálových tokov alebo k vytvoreniu platobných bilancií.“ (Polouček et al, 2010, s. 394).
„Snaha o vytváranie a udrţanie medzinárodných finančných centier vyţaduje pochopiť evolučný proces medzinárodného menového systému. Medzinárodný menový systém pritom moţno charakterizovať ako štruktúru, determinovanú devízovými kurzami, medzinárodným obchodom, súvisiacimi kapitálovými tokmi a úpravami platobnej bilancie.
Patria sem tieţ všetky nástroje, inštitúcie a dohody, ktoré prepájajú svetové menové a peňaţné trhy “ (Kotlebová, Chovancová, 2010, s. 11).
„Medzinárodný menový systém ako súhrn vzájomných väzieb medzi menami a menovými systémami jednotlivých štátov a oblastí (tzv. národnými menami a národnými, respektíve regionálnymi menovými systémami), vznikol od polovice minulého storočia ako dôsledok a súčasne podmienka rozvoja svetového trhu. Súbeţne s vytvorením medzinárodného menového systému sa vytváral, ako rub a líce, medzinárodný finančný systém, t.j. systém finančných vzťahov v procese medzinárodného pohybu peňaţného kapitálu a v procese medzinárodného platobného styku.“ (Něměček, 2000, s. 11).
9
„Medzinárodný menový systém nie je jednoduchý súhrn vzťahov jednotlivých mien (menových vzťahov), ale je súhrn objektívne existujúcich väzieb jednotlivých mien k celku a celku k jednotlivým menám. V tomto zmysle je to systém, ako sú tieto väzby medzinárodné zmluvy upravené (inštitucionalizované) či neupravené, ako sú rigidné alebo pruţné (pri tzv. menovom floatingu)“ .“ (Něměček, 2000, s. 28).
„Medzinárodný menový systém moţno povaţovať za súbor dohovorov, predpisov a politických nástrojov, ako ekonomické, inštitucionálne a politické prostredie, ktoré určuje dodávku dvoch základných globálnych verejných statkov: medzinárodnú menu (alebo meny) a vonkajšiu stabilitu. Súbor dohovorov, pravidiel a nástrojov politiky, zahŕňa okrem iného, dohovory a pravidlá, ktorými sa riadi ponuka medzinárodnej likvidity a úpravy vonkajších nerovnováh. Patrí sem taktieţ: výmenný kurz a reţimy pohybu kapitálu, globálne, regionálne a bilaterálne kontrolné reţimy, systém prevencie proti krízam a nástroje na ich eliminovanie. Ekonomické, inštitucionálne a politické prostredie zahŕňa, napríklad, obchodné prostredie zaloţené na voľnej konkurencii, stupeň ekonomickej dominancie jednej alebo viacerých krajín na systéme; prepojenosť krajín s odlišnosťou hospodárskeho rozvoja; niektoré kombinácie pravidiel oproti rozhodnutiam nadnárodných inštitúcií a medzivládne dohody v riadení systému.“ (Dorrucci, Ettore, 2011, s. 9).
1.1 Mena a jej kvalitatívne znaky
„Ak prehliadneme všetky doterajšie formy medzinárodného menového systému, uvidíme, ţe všetky tieto formy sú v podstate historickými obmenami vzájomných väzieb medzi štyrmi prvkami: národnými menami a národnými menovými systémami, regionálnymi menovými systémami, svetovými menami (medzi nimi majú zvláštne postavenie kľúčové meny) a menovým štandardom (základom) systému a jeho jednotkou (základnou mierov). Súhrn týchto prvkov tvoria štruktúru medzinárodného menového systému.“ (Něměček, 2000, s. 33).
10 Menu môţeme definovať ako národnú formu peňazí, ktorá je charakterizovaná nasledovnými prvkami:
„ názov,
základné hotovostné druhy, nominálna štruktúra,
výlučnosť meny ako zákonného platidla na danom území (legal tender), zákonom upravené pravidlá emisie, ochrany a pouţívania v domácom a zahraničnom platobnom styku,
ďalšími znakmi je spôsob stanovenia menového kurzu,“ (Revenda, et al, 2008, s. 28).
Meny rozlišujeme:
Voľne vymeniteľné (Konvertibilné) Prevoditeľné (Transferabilné) Zúčtovacie meny (Clearingové)
Voľne vymeniteľná mena (Konvertibilná), je mena vyuţívaná ekonomickými subjektmi vo všetkých funkciách pouţitá bez akýchkoľvek obmedzení v rámci medzinárodného menového systému. Stupeň vymeniteľnosti meny je daný stupňom liberalizácie devízových reţimov krajiny, pre ktorú je daná mena zákonnou menou.
„Voľne vymeniteľná mena bola samozrejmosťou v období zlatého štandardu. Jej rozhodujúcim charakteristickým znakom bola moţnosť výmeny znakov peňazí alebo devíz za zlato vo funkcii svetových peňazí.
Prevoditeľná (Transferabilná) mena je určitým medzistupňom medzi voľne vymeniteľnou menou a zúčtovacou menou. Moţno ju vymedziť ako menu, ktorá sa môţe voľne pouţívať v rámci určitého vymedzeného teritória resp. zoskupenia menovej povahy (napríklad librový blok, Európska platobná únia a pod.) a v rámci vymedzených tovarov.
Má spravidla obmedzenú aj časovú disponibilitu. Tým je daná jej niţšia likvidita, a teda aj moţnosť vyuţitia na účely devízových rezerv.
Zúčtovacia mena je z hľadiska pouţiteľnosti na vyrovnávanie zahraničných pohľadávok a záväzkov kvalitatívne najniţším typom národnej meny. Niekedy sa nazýva aj clearingovou alebo vnútornou menou. Je to taká mena, ktorá sa v medzinárodných
11 platobných vzťahoch pouţíva na zúčtovanie medzi dvoma partnermi alebo presne vymedzeným počtom partnerov na základe osobitných dohôd. Zúčtovacia mena neslúţi spravidla na platenie v zahraničí, teda v partnerskej krajine, resp. partnerských krajinách, ale len na vzájomné zúčtovanie.“ (Jankovská, 1997, s. 299).
„Na devízovom trhu sa vytvárajú len devízové kurzy voľne vymeniteľných mien. Za voľne vymeniteľné meny povaţujeme tie, ktoré sa povaţujú nielen vo vnútornom peňaţnom obehu, ale fungujú i v medzinárodnom platobnom styku bez zábran a teritoriálnych či iných obmedzení.
K voľne vymeniteľným menám tak majú celosvetový prístup všetky subjekty v neobmedzenom mnoţstve. “ (Polouček et al, 2010, s. 436).
Kvalitatívny charakter meny je daný jej vymeniteľnosťou alebo nevymeniteľnosťou.
„Vymeniteľné meny, ktoré sú predmetom kúpy a predaja na medzinárodných devízových trhoch a sú drţané v portfóliách súkromných subjektov a centrálnych bánk sa nazývajú medzinárodné obchodné a rezervné meny. Výsadným postavením má v tejto oblasti uţ niekoľko desiatok rokov americký dolár (pred 1. svetovou vojnou to bola britská libra). Pred zavedením eura bol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia priemerný podiel USD v devízových rezervách 61%, DEM 15%, JPY 7 a GBP 3,5.“ (Ďurčáková, Mandel, 2007, s. 366).
1.2 Vývoj medzinárodného menového systému
Medzinárodný menový systém prešiel dlhým vývojom od bimetalizmu (pred rokom 1875), cez klasický zlatý štandard (1875 - 1914), štandard zlatého zliatku (1915 - 1944), Bretton Woodský systém (1945 - 1972), aţ po reţim flexibilných devízových kurzov (od roku 1973). Pre formovanie súčasného medzinárodného menového systému zohral najvýznamnejšiu úlohu Bretton Woodsky menový systém a dohoda z Kingstonu.
„Plných sto rokov (od sedemdesiatych rokov predminulého storočia aţ do sedemdesiatych rokov minulého storočia) mala svetová hospodárska sústava dva na seba nadväzujúci medzinárodné menové systémy s väzbou na zlato.
Spočiatku to bol menový systém, ktorý sa opieral o viac mien v rôznych formátoch zlatého štandardu, prevaţne s britskou librou ako kľúčovou menou, ktorú by bolo moţné
12 označiť ako medzinárodný všeobecný zlatý štandard (ustálený, všeobecne uznávaný termín pre tento jav neexistuje). Od polovice tridsiatych rokov minulého storočia sa medzinárodný menový systém všeobecného zlatého štandardu pretvoril v medzinárodný štandard zlatej dolárovej devízy (s americkým dolárom ako kľúčovou menou), jeho povojnovou podobou bol pôvodný Bretton-Woodsky systém ako prvý inštitucionálny medzinárodný menový systém. (Něměček, 2000, s. 29).
Obrázok 1 Vývoj medzinárodného menového systému.
Zdroj: vlastné spracovanie.
„Všetky krajiny v rámci tejto dohody fixovali hodnotu svojej meny na základe zlatého obsahu, ale neboli vyzvané k jej výmene za zlato. Jedinou menou vymeniteľnou za zlato bol americký dolár, a to v pomere 35 USD za uncu zlata. Jeden dolár predstavoval váhový obsah zlata 0,888671 g. Kaţdá krajina určila svoj kurz k americkému doláru a usilovala sa ho udrţať v pásme +/- 1 % prostredníctvom obchodov s devízovými alebo so zlatými rezervami. Devalvácia nebola prípustnou operáciou, bez súhlasu MMF boli v tomto smere moţné úpravy len do výšky 10 %. Išlo vlastne o štandard zlatej devízy.“ (Kotlebová, Chovancová, 2010, s. 18).
Spolu s Bretton-Woodskym menovým systémom došlo k vzniku dvoch inštitúcií MMF
13 a IBRD.
„Hlavný cieľ MMF bol stanovený takto:
podporovať medzinárodnú menovú súčinnosť stálou inštitúciu, ktorá zabezpečí mechanizmus konzultácií a spolupráce v medzinárodných menových otázkach podporovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu a prispievať tak k podpore a udrţiavaní vysokého stupňa zamestnanosti a reálneho dôchodku a k rozvoju výrobných zdrojov všetkých členov ako prvoradých cieľov hospodárskej politiky
podporovať kurzovú stabilitu a čeliť konkurenčnému znehodnocovaniu meny napomáhať pri rozvoji sústavy mnohostranného platení pre beţné transakcie medzi členy a pri odstraňovaní devízových obmedzení
umoţniť členom dočasný prístup k všeobecným zdrojom MMF a umoţniť im tak napraviť poruchy vo vyrovnávaní ich platobných bilanciách
v súladu s vyššie uvedenými cieľmi zmierňovať stupeň nerovnováhy platobných bilancií členom MMF.“ (Durčáková, Mandel 2007, s. 448).
„Medzinárodný menový fond (MMF) bol zaloţený 45 krajinami vrátane bývalého Československa na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v júli 1944 v Bretton- Woods, New Hampshire, USA. Oficiálna činnosť MMF sa datuje od 27. decembra 1945.
Sídlo: Washington, D.C. (USA). Stále zastupiteľstvá: Paríţ, Ţeneva, MMF môţe vyslať svojho stáleho zástupcu na určitý čas do členskej krajiny. Počet členských krajín: 187.
Medzinárodný menový fond na rozdiel od Svetovej banky neposkytuje pôţičky na finan- covanie rôznych rozvojových projektov a investícií, ale len dočasné prostriedky na preko- nanie problémov spojených s nerovnováhou platobnej bilancie a schopnosti medzinárodnej kredibility členských krajín. Tieto problémy sú často výsledkom rôznych deformácií v eko- nomickom systéme či uţ štruktúrneho charakteru, alebo chybnej makroekonomickej politi- ky. Preto sa pomoc poskytuje vţdy s cieľom odstrániť príčiny ťaţkostí, aby daná krajina potrebovala finančnú pomoc zo strany MMF iba dočasne.“ (Medveď et al, 2012 ,s. 414).
Bretton-Woodsky menový mechanizmus musel čeliť viacerým problémom:
„umelo drţaná cena zlata na netrhovej úrovni;
14 strata výsadného ekonomického postavenia USA;
inflačné tlaky v USA spojení s Vietnamskou vojnou;
prebytky platobných bilancií SRN a Japonska spojené s akumuláciou dolárových devízových rezerv;“ (Durčáková, Mandel 2007, s. 458).
„Na záchranu medzinárodnej likvidity Medzinárodný menový fond vytvoril v roku 1969 nové rezervné aktívum - osobitné práva čerpania (special drawing rights - SDR).
Hodnota tejto meny sa určovala na základe menového koša, vyuţívala sa na operácie medzi členmi MMF a na operácie vo vzťahu k samotnému MMF. Menový kôš pozostával zo 16 mien tých krajín, ktorých podiel na svetovom exporte prevyšoval 1%.“ (Kotlebová, Chovancová, 2010, s19).
„Od sedemdesiatych rokov minulého storočia nastupuje éra medzinárodného menového systému bez väzby na zlato.“ (Néměček, 2000, s. 29).
Po zrušení vymeniteľnosti USD za zlato a rozpadu Bretton-Woodského menového systému sa medzinárodný menový systém riadil na základe Kingstonskej medzinárodnej dohody.
Kingstonská menová dohoda alebo reţim flexibilných devízových kurzov vstúpila do platnosti v roku 1976.
Najpodstatnejšou zmenou bolo zrušenie krytia peňazí zlatom.
„Bola opustená zásada vymedzenia parity mien v zlate. Štáty zásadne nemohli uţ vyjadrovať paritu svojich mien v zlate, bolo doporučené stanovenie menových parít v SDR alebo vymeniteľných menách. Zlato tak stratilo jednu zo svojich významných menových funkcií“ (Durčáková, Mandel 2007, s. 458).
„Súčasný stav a moţný vývoj medzinárodného menového systému moţno cha- rakterizovať pomocou troch dôleţitých aspektov:
problematika kľúčovej svetovej meny, otázka reţimov devízových kurzov,
inštitucionálneho usporiadania medzinárodného menového systému.
Súčasný medzinárodný menový systém v sebe zahŕňa tri kľúčové menové zóny - dolárovú zónu, eurozónu a na dolár rôznym spôsobom naviazanú zónu ázijských mien.
15 Pozíciu hlavnej svetovej meny vsúčasnosti má však americký dolár. Svoje významné postavenie si začal budovať uţ v medzivojnovom období a presadzoval sa najmä na úkor britskej libry. Zavedenie eura v roku 1999 znamenalo vznik silnej alternatívy oproti USD.“
(Polouček, 2010, s. 404).
„Globálna ekonomika je v súčasnosti oveľa komplexnejšia ako v období zlatého štandardu. Medzinárodné investovanie, pohyb kapitálu treba posudzovať zároveň s jednoduchými tovarovými tokmi dominujúcimi v medzinárodnom odchode v minulom storočí.
Vo všeobecnej rovine sa rozlišujú:
• krajné režimy (comer regimes) devízových kurzov - patria sem tzv. tvrdé alebo pevné reţimy (hard, peg regimes), medzi ktoré patrí systém eurizácie alebo dolarizárie a systém menovej rady (currency board), a tzv. pohyblivé reţimy (floating rate regimes), kam patrí riadený floating (managed floating) a nezávislý floating (independent floating),
• sprostredkujúce alebo mäkké režimy (intermediate alebo soft peg regimes) devízových kurzov - patria sem systémy devízových kurzov, kde sú meny viazané na inú menu alebo kôš mien, kurzy s kĺzavými zmenami parít (crawling pegs) a kurzy s pravidelne upravovanou centrálnou paritou a fluktuačným pásmom (crawling bands). Ide vlastne o modifikácie krajných reţimov devízového kurzu.
Medzinárodný menový fond aj v súčasnosti poskytuje členským krajinám konzultácie v oblasti výberu vhodného devízového reţimu a stratégie menovej politiky.“ (Kotlebová, Chovancová, 2012, s. 22).
MMF spravuje medzinárodný menový systém a snaţí sa podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu, bezpečnú finančnú stabilitu, uľahčiť medzinárodný obchod, podporovať vysokú zamestnanosť, udrţateľný hospodársky rast a zníţenie chudoby na celom svete . MMF riadi a zodpovedá za 188 krajín, ktoré tvoria jeho členskú základňu.
V súčasnosti neexistuje medzinárodný menový systém, ale medzinárodný menový systém sa regionalizoval ako dôsledok postupujúcej ekonomickej integrácie.
16 1.3
Klasifikácia režimov devízového kurzu a stratégií
Medzinárodným menovým fondom
Medzinárodný menový fond pravidelne pristupuje ku klasifikácií devízových reţimov a stratégií menovej politiky.
Klasifikácia systému závisí od aktuálnych členov, de-facto sú to opatrenia určené členmi MMF, ktoré sa môţu odlišovať od oficiálneho vyhlásenia. Devízový reţim je definovaný v závislosti od stupňa flexibility a existencie formálnej a neformálnej väzby menového kurzu. Rozlišujeme rôzne systémy menového kurzu. MMF prezentuje reţimy menových kurzov oproti alternatívnym rámcom stratégií menovej politiky za účelom zdôraznenia úlohy medzinárodného menového systému.
Tabuľka 1 Klasifikácia reţimov devízového kurzu a stratégií MMF Klasifikácia režimov devízového kurzu
Režim devízových kurzov Stratégia menovej politiky
devízové dohody bez osobitného zákonného platidla
menový kurz
menová rada, menový výbor menové cielenie
beţné dohody o fixných, pevne stanovených kurzoch
inflačné cielenie
stabilizované dohody podporovaný alebo iný menový program
pevné devízové kurzy v horizontálnom pásme
iné
kurzy s kĺzavými zmenami parít
dohoda crow-like
floating
voľný floating
iné riadené reţimy
Zdroj: vlastné spracovanie, MMF (2012)
17 „Pri voľnej vymeniteľnosti národných mien vo vonkajšom, medzinárodnom peňaţnom obehu sa vyskytujú dve základné varianty vymeniteľnosti, a to externá a interná vymeniteľnosť. Internou čiţe vnútornou vymeniteľnosťou sa chápe systém opatrení upravujúci prístup devízových tuzemcov (rezidentov) k zahraničnej mene a formy disponovania s touto menou. Externou, vonkajšou vymeniteľnosťou sa potom rozumie systém opatrení umoţňujúci devízovým cudzozemcom (nerezidentom) vytvárať pohľadáv- ky v danej mene a disponovať s nimi.“(Jankovská, 1997, s. 291).
„Menová politika hrá dôleţitú úlohu v procese regulácie ekonomiky iba v trhových ekonomikách - tu jej význam stále rastie. V netrhových ekonomikách (centrálne plánovaných, administratívne riadených) ekonomikách je postavenie menovej politiky potlačené, jej význam pri regulácii ekonomiky je podriadený záujmom centra. Menová politika je odsúdená k podradenej úlohe podpory plnenia vecných plánov. Toto tvrdenie platí aj pre prípady reformných snáh v rámci spoločenského vlastníctva prostriedkov.“
(Revenda, 1991, s. 17).
18
2 SDR – základná charakteristika
„Special Drawing Rights (SDR) - zvláštne práva čerpania tvoria ďalšiu súčasť všeobecných zdrojov MMF. Ich vznik (1969) je spojený so snahou podporiť existenciu systému brettonwoodských pevných devízových kurzov. Krajiny potrebovali veľké zásoby oficiálnych devízových rezerv, aby mohli intervenovať na devízových trhoch v záujme udrţania kurzov svojich mien v stanovených pásmach oscilácie. Dohody o emisi doplnkovej formy devízových rezerv, tzv. SDR, boli reakciou na rozpor v podobe nedostatku medzinárodnej likvidity (najviac v rozvojových krajinách) na jednej strane prebytok amerického doláru v medzinárodnom peňaţnom obehu (v dôsledku Vietnamskej vojny a monetizácia deficitu štátneho rozpočtu v USA) na strane druhej.“ (Ďurčáková, Mandel, 2007, s. 451).
„SDR sa pouţíva nielen ako rezervné aktívum, ale tieţ ako mena denominácie pre medzinárodné transakcie. Keďţe ide vlastne o portfólio mien, jeho hodnota má väčšiu stabilitu neţ kurzy samotných mien obsiahnutých v koši.“ (Kotlebová, 2007, s. 34).
SDR bola vytvorená MMF v roku 1969 na podporu Bretton Woodskeho systému.
Krajiny participujúce na systéme potrebovali obrovské devízové rezervy na zabezpečenie stability a likvidity medzinárodného menového systému. Ale medzinárodné dodávky dvoch kľúčových rezervných aktív, zlata a amerického dolára boli nedostatočné pre podporu rozšírenia svetového obchodu a finančný rozvoj, ktorý prebiehal. A preto medzinárodné spoločenstvo rozhodlo vytvoriť nové medzinárodné rezervné aktívum pod záštitou MMF.
SDR predstavuje potenciálnu facilitu na voľne vymeniteľné meny členov MMF.
Drţitelia SDR môţu získať tieto meny výmenou za ich SDR dvoma spôsobmi: po prvé, prostredníctvom dobrovoľné výmeny medzi členmi, a po druhé tým, ţe MMF osloví členov so silnými devízovými pozíciami na nákup SDR od členov so slabými devízovými rezervami respektíve so schodkom beţného účtu platobnej bilancie. Okrem dodatočnej rezervy, SDR slúţi ako zúčtovacia jednotka MMF a niektorých ďalších medzinárodných organizácií.
SDR je košovou jednotkou, ktorú v súčasnosti tvorí USD, EUR, GBP, JPY.
19
2.1 Kurz SDR
„V júli 1974 sa pristúpilo k určovaniu hodnoty SDR pomocou tzv. koša mien. Spočiatku do tohto koša spadalo 16 mien, v roku 1981 to bolo uţ len 5 mien a po vzniku spoločnej euromeny sú to len 4 meny.“ (Medveď, 2012, s. 416).
Skladba koša sa prehodnocuje kaţdých 5 rokov. Posledná revízia nastala s účinnosťou od 1.1.2011. Hodnota SDR je aj naďalej zaloţená na váţenom priemere hodnôt mien v koši, ktoré tvoria americký dolár, euro, libra šterlingov, a japonský jen.
Úroková sadzba SDR bude aj naďalej stanovená ako váţený priemer úrokových sadzieb krátkodobých finančných nástrojov na trhoch mien v koši SDR.
S účinnosťou od 1. januára 2011, MMF rozhodol, ţe štyrom menám, ktoré spĺňajú kritérium výberu pre zaradenie do koša SDR, budú priradené nasledovné váhy na základe ich úlohy v medzinárodnom obchode:
Tabuľka 2 Kôš SDR
Mena Váha k 1.1.2006 Váha k 1.1.12011
USD 44 % 41,9 %
EUR 34 % 37,4 %
JPY 11 % 9,4 %
GBP 11 % 11,3 %
Zdroj: vlastné spracovanie, MMF (2012).
Kritériá pre výber mien v menovom koši SDR sa nemenia oproti rokom 2000 a 2005. Spomínané meny sú menami takých systémov, ktorých vývoz tovaru a sluţieb počas päťročného obdobia a 12 mesiacov pred dátumom účinnosti revízie mal najvyššiu hodnotu, a sú voľne vymeniteľné meny v súlade s článkom XXX (f) z Článkov Dohody MMF. Váhy priradené menám sú odvodené od hodnoty vývozu tovarov a sluţieb zo strany členov (alebo členov zahrnutých do menovej únie), ktoré vydávajú menu a výšky rezerv denominovaných v príslušných menách, ktoré sú v drţbe ďalších členov MMF.
Tieto počiatočné menové váhy sú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
20 Podiel kaţdej zo štyroch mien zahrnutej v novom koši zvláštnych práv čerpania bol vypočítaný 30. decembra 2010 v súlade s novými váhami, účinnými k 1. januáru 2011.
Výpočet bol vykonaný na základe priemerných výmenných kurzov týchto mien v priebehu troch mesiacov k tomuto dňu.
Graf 1 Skladba menového koša SDR k 1.1.2011
Americký dolár 41,9 %
Euro 37,4 % Britská libra
11,3 %
Japonský yen 9,4 %
Zdroj: vlastné spracovanie, MMF (2012).
Kurz SDR sa vyhlasuje denne (okrem sviatkov MMF).
2.2 Úroková sadzba SDR
Úroková sadzba SDR sa vyuţíva ako základ pre výpočet úrokov za poskytnuté pôţičky členom MMF, na úroky platené členom MMF za drţbu SDR, a na úroky za alokáciu SDR a na platené úroky členom za časť ich upísanej kvóty. Úroková sadzba SDR je vyhlásená týţdenne a je zaloţená na váţenom priemere reprezentatívnych úrokových sadzieb krátkodobých nástrojov peňaţných trhov mien vchádzajúcich do koša SDR.
Úroková sadzba SDR pre aktuálny týţdeň je zverejnená v pondelok ráno miestneho času Washington D.C. na internetových stránkach MMF.
21 Tabuľka 3 Úroková sadzba SDR.
Zdroj: Vlastné spracovanie, MMF (2012).
Úroková sadzba platná od 19 do 25 novembra 2012
Mena
Menový
podiel Devízový kurz
na základe pravidla O-1
Oproti SDR 1 Úroková sadzba 2 Výsledok
(A) (B) (C) (A) x (B) x
(C)
EUR 0,42300 0,836393 -0,00510 -0,00180
JPY 12,10000 0,00808889 0,10000 0,00980
GBP 0,11100 1,04075 0,23000 0,02660
USD 0,66000 0,656252 0,06000 0,02600
Celkom 0,0606 SDR Úroková sadzba 3 0,06 Poznámka
1 Menový kurz SDR je stanovený pre kaţdú menu v koši.
2 Úroková sadzba príslušnej meny je vyjadrená ako ekvivalent ročného výnosu dlhopisu: trojmesačnej sadzby EUREPO; trojmesačných japonských pokladničných poukáţok; trojmesačných pokladničných poukáţok USA, 3 mesačných pokladničných poukáţ Veľkej Británie.
3 MMF Pravidlo T-1(b) MMF určuje, ţe úroková sadzba SDR pre kaţdé týţdenné obdobie začínajúce pondelok sa bude rovnať kombinovanej trhovej úrokovej sadzby určenej Fondom.
Na základe pravidla T-1 (c), kombinovaná trhová úroková sadzba je suma rovnajúca sa hodnote z piatku predchádzajúcemu týţdennému ohláseniu, zaokrúhlená na najbliţšie dve desatinné miesta a vypočítava sa násobením kaţdého výnosu alebo sadzby hodnotou v koši SDR (menovým podielom) ako určuje pravidlo 0-1.
Ak výnos alebo sadzba nie je pre daný piatok určená, výpočet sa nebude realizovať na poslednom dostupnom výnose alebo sadzbe.
22
2.3 Systém prideľovania SDR
Podľa stanov a dohody (článok XV, odsek 1, a článok XVIII), môţe MMF prideliť členským krajinám SDR v pomere k ich členskej kvóte. Ak drţba SDR je vyššia neţ pridelené mnoţstvo, prebytok sa úročí. Naopak, ak je drţba menšia ako pridelené mnoţstvo, tak platia úroky z tohto schodku. MMF nemôţe prideliť SDR sebe alebo iným drţiteľom, ktorý nie sú členmi MMF.
Rozlišujeme všeobecnú a špeciálnu alokáciu (pridelenie) SDR. Všeobecné pridelenie SDR musí byť zaloţené na dlhodobej globálnej potrebe doplnenia existujúcich rezervných aktív. Všeobecná alokácia sa môţe robiť kaţdých 5 rokov, ale doteraz k nej MMF pristúpilo len trikrát.
Tabuľka 4 Pridelenie SDR.
Obdobie Objem SDR -
1970-72 9,3 miliárd
Všeobecná alokácia
1979-81 12,1 miliárd
28. augusta 2009 161,2 miliárd
10. augusta 2009 21,5 miliárd Špeciálna alokácia
Spolu 204,1 miliardy -
Zdroj: Vlastné spracovanie, MMF (2012).
Vzhľadom na rozširujúcu sa členskú základňu MMF po roku 1981 a fakt ţe takmer 1/5 členov MMF doposiaľ neobdrţala ţiadny prídel SDR, pristúpil MMF 10. augusta 2009 k špeciálnej alokácii SDR vo výške 21,5 miliárd SDR.
Kumulatívne, teda všeobecná a špeciálna alokácia prerozdelila doposiaľ členom MMF 204,1 miliardy SDR.
„Výška kvóty sa určuje podľa ekonomickej výkonnosti krajiny, rozsahu jej zahraničného obchodu a devízových rezerv. Výpočet podľa priloţených a preverených podkladov sa po-
23 rovná so stanovenými členským kvótami členských krajín, ktoré sú porovnateľné z hľadiska veľkosti a ekonomickej sily. Vďaka neustálemu vývoju a zmenám v ekonomike jednotlivých členov sa kaţdých 5 rokov robia revízie kvót. Premeny v globálnej ekonomike a hlavne rastúci význam rozvíjajúcich sa ekonomík si vyţiadali vykonanie zmien v systéme určovania členských kvót. Prvá zmena nastala v septembri 2006, keď boli navýšené členské kvóty pre Turecko, Mexiko, Kóreu a Čínu. Celková revízia členských kvót nastala v máji roku 2008. Nasledovné faktory určujú výšku členských kvót danou mierou:
50% - HDP (je posudzované vo vzťahu k trhovému devízovému kurzu - 60% HDP a vo vzťahu k parite kúpnej sily - 40% HDP),
30% - otvorenosť krajiny, 15%-variabilita krajiny,
5% - rezervy krajiny.“ (Medveď, 2012, s. 417).
Tabuľka 5 Prídel SDR jednotlivým členským krajinám
Všeobecná a špeciálna alokácia SDR (v miliardách SDR) Členské krajiny Všeobecná alokácia1,3
SDR Špeciálna Alokácia2 SDR Spolu3
Afghanistan, Islamic State of 120 8,6 128,6
Albania * 36,1 10,3 46,5
Algeria 930,1 139,4 1,069.5
Angola * 212,2 60,8 273
Antigua and Barbuda * 10 2,5 12,5
Argentina 1,569.4 132,2 1,701.7
Armenia * 68,2 19,8 88
Australia 2,399.2 213,5 2,612.6
Austria 1,388.0 169,3 1,557.3
Azerbaijan * 119,3 34,3 153,6
Bahamas, The 96,6 17,6 114,2
Bahrain 100,1 18,1 118,2
Bangladesh 395,3 67,9 463,3
Barbados 50 6,3 56,3
Belarus * 286,4 82,2 368,6
Belgium 3,413.9 424,2 3,838.1
Belize * 13,9 4 17,9
Benin 45,9 3,9 49,8
Bhutan * 4,7 1,3 6
Bolivia 127,1 10,3 137,4
Bosnia-Herzegovina 125,4 15 140,4
Botswana 46,7 6,4 53,1
Brazil 2,250.7 277,7 2,528.4
Brunei Darussalam * 159,5 44 203,5
Bulgaria * 474,6 136,3 610,9
Burkina Faso 44,6 3,5 48,2
Burundi 57,1 3,1 60,2
24
Cambodia 64,9 3,6 68,5
Cameroon 137,7 15,1 152,8
Canada 4,721.6 487,2 5,208.8
Cape Verde 7,1 1,4 8,5
Central African Republic 41,3 2,8 44
Chad 41,5 2,7 44,2
Chile 634,6 60,3 695
China 5,997.3 755,6 6,752.9
Colombia 573,8 50,3 624,1
Comoros 6,6 1,2 7,8
Congo, Dem. Republic of 395,1 29,4 424,5
Congo, Republic of 62,7 7,3 70
Costa Rica 121,6 11,2 132,8
Cote d'Ivoire 241,1 32 273,1
Croatia 270,7 32,5 303,1
Cyprus 103,5 9,9 113,4
Czech Republic * 607,4 172,8 780,2
Denmark 1,217.8 134,8 1,352.6
Djibouti 11,8 2,2 14
Dominica 6,1 1,2 7,2
Dominican Republic 162,3 15 177,2
Ecuador 224,1 31,3 255,4
Egypt 699,6 63 762,5
El Salvador 127 11,8 138,8
Equatorial Guinea 24,2 1,3 25,5
Eritrea * 11,8 3,4 15,2
Estonia * 48,3 13,6 62
Ethiopia 99,1 17,7 116,8
Fiji 52,1 8 60,1
Finland 936,9 110 1,046.8
France 7,960.6 1,093.8 9,054.3
Gabon 114,4 18,2 132,6
Gambia, The 23,1 1,6 24,6
Georgia * 111,4 32,5 144
Germany 9,643.1 1,205.3 10,848.4
Ghana 273,5 17,3 290,9
Greece 610,1 68,7 678,8
Grenada 8,7 1,6 10,2
Guatemala 155,8 17,4 173,2
Guinea 79,4 5,5 84,9
Guinea-Bissau 10,5 1,9 12,4
Guyana 67,4 5,2 72,6
Haiti 60,7 4,1 64,8
Honduras 96 8,8 104,8
Hungary * 769,8 221,3 991,1
Iceland 87,2 8,6 95,8
India 3,082.5 214,6 3,297.1
Indonesia 1,541.4 200,1 1,741.5
Iran 1,109.9 72,1 1,182.0
Iraq 881 185,1 1,066.0
Ireland 621,5 66,6 688,2
Israel 688,1 88,9 777
Italy 5,230.3 643,4 5,873.7
Jamaica 202,7 18,3 221
Japan 9,868.9 1,524.4 11,393.3
Jordan 126,4 18,8 145,2
Kazakhstan * 271,1 72,6 343,7
Kenya 201,2 21,5 222,7
25
Kiribati * 4,2 1,2 5,3
Korea 2,170.0 161,5 2,331.5
Kosovo * 43,7 11,6 55,4
Kuwait 1,023.8 265 1,288.8
Kyrgyz Republic * 65,8 18,9 84,7
Lao, People's Dem. Republic 39,2 2,1 41,3
Latvia * 94 26,8 120,8
Lebanon 150,5 38,4 188,9
Lesotho 25,9 3,3 29,1
Liberia 95,8 7,2 103
Libya 833 180,9 1,013.9
Lithuania * 106,9 30,3 137,2
Luxembourg 206,9 22,8 229,7
Macedonia, FYR 51,1 6,2 57,2
Madagascar 90,6 7,2 97,8
Malawi 51,4 3,9 55,4
Malaysia 1,102.0 105,1 1,207.1
Maldives 6,1 1,3 7,4
Mali 69,2 4,3 73,5
Malta 75,6 8,5 84,1
Marshall Islands * 2,6 0,7 3,3
Mauritania 47,7 4,2 51,9
Mauritius 75,3 5,7 81,1
Mexico 2,337.2 224 2,561.2
Micronesia, Fed. States of * 3,8 1 4,8
Moldova * 91,3 26,4 117,7
Mongolia * 37,9 10,9 48,8
Montenegro * 20,4 5,4 25,8
Morocco 436 39,7 475,7
Mozambique * 84,2 24,6 108,8
Myanmar 191,6 10,7 202,3
Namibia * 101,2 29,2 130,4
Nepal 52,9 7,1 60
Netherlands 3,826.9 479,4 4,306.3
New Zealand 663,2 49,3 712,4
Nicaragua 96,4 8,7 105,1
Niger 48,8 4,8 53,5
Nigeria 1,299.7 218,6 1,518.2
Norway 1,239.2 156,1 1,395.3
Oman 143,8 28,7 172,6
Pakistan 766,3 52,3 818,6
Palau, Republic of * 2,3 0,7 3
Panama 153,2 17,5 170,7
Papua New Guinea 97,6 18,6 116,2
Paraguay 74,1 7,4 81,5
Peru 473,3 45,3 518,6
Philippines 652,3 69,1 721,4
Poland * 1,014.9 289,8 1,304.6
Portugal 643 110,1 753,2
Qatar 195,6 43 238,6
Romania 763,7 145,1 908,8
Russia * 4,407.4 1,264.4 5,671.8
Rwanda 59,4 3,7 63,1
Samoa 8,6 1,3 9,9
San Marino * 12,6 2,9 15,5
Sao Tome and Principe 5,5 1 6,5
Saudi Arabia 5,178.4 1,308.5 6,487.0
Senegal 119,9 10,4 130,3
26
Serbia 346,7 41,7 388,4
Seychelles 6,5 1,4 7,9
Sierra Leone 76,9 5,2 82,1
Singapore 639,4 88,4 727,7
Slovak Republic * 265 75,5 340,5
Slovenia 171,8 18,7 190,5
Solomon Islands 7,7 1,5 9,3
Somalia 32,8 4,2 36,9
South Africa 1,385.1 179,9 1,565.1
Spain 2,260.2 268,6 2,528.8
Sri Lanka 306,5 18,1 324,6
St. Kitts and Nevis * 6,6 1,9 8,5
St. Lucia 11,3 2,5 13,8
St. Vincent and the Grenadines 6,2 1,4 7,6
Sudan 125,8 16,1 141,9
Suriname 68,3 12,1 80,3
Swaziland 37,6 4,3 41,9
Sweden 1,775.8 226,6 2,002.4
Switzerland * 2,563.8 724,2 3,288.0
Syrian Arab Republic 217,6 25 242,6
Tajikistan * 64,5 17,6 82,1
Tanzania 147,4 11,7 159,1
Thailand 802 83,6 885,6
Timor-Leste * 6,1 1,6 7,7
Togo 54,4 4,9 59,4
Tonga * 5,1 1,5 6,6
Trinidad and Tobago 248,8 26,1 274,9
Tunisia 212,4 26,1 238,5
Turkey 883,1 75,9 959
Turkmenistan * 55,7 14,1 69,8
Uganda 133,8 9,9 143,7
Ukraine * 1,017.1 292,4 1,309.4
United Arab Emirates 453,5 76,2 529,7
United Kingdom 7,960.6 260,6 8,221.1
United States 27,539.1 2,877.0 30,416.2
Uruguay 227,2 16,1 243,3
Uzbekistan * 204,3 58,5 262,8
Vanuatu * 12,6 3,7 16,3
Venezuela 1,971.2 255,1 2,226.4
Vietnam 244 23,2 267,1
Yemen, Republic of 180,5 23 203,5
Zambia 362,6 38,3 400,8
Zimbabwe 262 66,4 328,4
Spolu3 161,184.33 21,452.7 182,637.0
Zdroj: MMF Finančné oddelenie.
1 / všeobecné rozdelenie 74.1309799813 sa rozdelilo podľa kvót 28. augusta 2009.
2 / Štvrté špeciálne pridelenia sa vykonalo podľa stanov dohody dňa 9. septembra 2009.
3 / Súčet spolu, za predpokladu ţe ţiadny člen sa neodhlási.
* Krajiny, ktoré dostali prídel prvýkrát, všeobecnú alebo špeciálnu alokáciu SDR.
Zdroj (www.IMF.org).
27
2.4 Využitie SDR
Existuje niekoľko spôsobov, v ako môţe byť vyuţité SDR. Členovia MMF ich môţu vyuţívať podľa potreby a drţať časovo neobmedzene. SDR sa vyuţíva pri transakciách s medzi členmi a MMF, pri splácaní úverov, pri úhradách časti majetku alebo pri navýšení kvóty. SDR sa tieţ vyuţíva ako prostriedok na úhradu úrokov z poskytnutých úverov. Napríklad členovia dostávajú čistú úrokové sadzbu od MMF v SDR v čiastkach presahujúci ich kumulatívne prerozdelenie, čo vedie k zvýšeniu nárastu k podielu členského prerozdelenia v danom čase. Naopak členom s drţbou pod hodnotu ich kumulatívneho prerozdelenia vznikajú čisté úrokové záväzky k MMF v SDR, čo vedie k poklesu úrovne členstva v danom čase. Členovia môţu medzi sebou obchodovať, navzájom si predávať SDR, alebo si ich môţu meniť za voľne vymeniteľné meny (napr. za euro alebo americký dolár). Správca SDR je MMF, ktorý tak isto spravuje likviditu a tým umoţňuje obchodovanie, ktoré je bezpečné pri realizovaných transakciách medzi členmi a MMF. Sami účastníci sa rozhodnú, či uvedú podrobnosti o transakcii. Vyuţívanie SDR môţe byť pozorované vo výške stavu účtu jednotlivých členov, ktoré zverejňuje MMF raz mesačne na svojich internetových stránkach.
„Význam SDR je daný jednak rastom ich objemu, jednak ich úlohami, resp.
funkciami, ktoré plnia v súčasnom medzinárodnom menovom systéme. Je to predovšetkým účtovná funkcia, ktorá sa pouţíva pri vyjadrovaní všetkých finančných vzťahov a operácií medzi členskými krajinami navzájom a medzi nimi a MMF, s výnimkou určitých administratívnych účtov. Všetky aktíva, pasíva, finančné operácie, členské kvóty a ostatné peňaţné pohyby MMF sa vyjadrujú v SDR.
SDR slúţia ako účtovná jednotka aj v iných medzinárodných organizáciách vrátane Svetovej banky. Niektoré súkromné finančné nástroje sú tieţ denominované v SDR.
SDR plnia aj funkciu miery hodnoty, resp. medzinárodného hodnotového denominátora, ktorý by mal v podmienkach veľkých výkyvov devízových kurzov prispieť k stabilnejšiemu vyjadrovaniu hodnotových veličín. Jednotlivé členské štáty v súčasnom reformovanom medzinárodnom menovom systéme, ktorý výslovne zakazuje odvodzovať menové kurzy od zlata, majú moţnosť (popri odvodzovaní menových kurzov svojich mien od rôznych ekvivalentov, napríklad od národných menových košov, od hodnoty inej meny, od ponuky a dopytu po danej mene na devízových trhoch, prípadne inak), odvodzovať
28 devízové kurzy svojich mien aj od tejto umelej peňaţnej jednotky.
Je to v podstate metóda odvodzovania, resp. určovania devízového kurzu určitej meny metódou pouţitia štandardného menového koša. V súčasnosti štyri krajiny odvodzujú svoju menu od SDR.
Súčasne SDR predstavujú potenciálnu moţnosť členských štátov v prípade potreby čerpať devízové úvery. Je to nepodmienená devízová facilita, ktorej pouţitie nie je podmienené dohodnutím a prijatím nejakého ozdravného programu pre príslušný členský štát. V tejto súvislosti sú pridelené SDR zloţkou devízových rezerv členských štátov, a teda zabezpečujú medzinárodnú likviditu.
SDR sa môţu pouţiť dvoma spôsobmi, a to na základe direktívneho určenia partnerskej krajiny pre swap zo strany MMF alebo na základe dobrovoľnej dohody členských štátov medzi sebou.
V počiatočnom období existencie SDR prevládala prvá forma pouţitia. Štát, ktorý mal pridelené SDR a rozhodol sa ich pouţiť na získanie potrebného devízového úveru v určitej voľne vymeniteľnej mene, najskôr tento úmysel oznámil MMF. Ten mu potom direktívne určil partnera pre swapovú operáciu SDR do poţadovanej národnej meny.
Uskutočnenie swapu mohla krajina odmietnuť, ak jej skutočná drţba SDR bola trikrát vyššia neţ jej pôvodný individuálny prídel. Od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia prevláda druhá forma pouţitia SDR. Členské štáty sa môţu dohodnúť na promptných, termínových alebo swapových operáciách so SDR, môţu si poskytovať úvery alebo splácať svoje záväzky v SDR.
Oprávnení drţitelia môţu v súčasnosti pouţiť a získať SDR na základe dohôd uzatvorených medzi sebou. Ďalej ich môţu pouţiť na uskutočňovanie operácií a transakcií na účte všeobecných úverových zdrojov, ako aj na platenie poplatkov a splácanie úverov.“
(Jankovská, 2003, s.399).
29 2.4.1 Predávanie a kupovanie SDR
Členovia MMF často potrebujú nakúpiť SDR, aby mohli plniť záväzky voči MMF, alebo majú záujem predať SDR za účelom úpravy svojich devízových rezerv. MMF môţe pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi členmi a drţiteľmi SDR, aby zabezpečil výmenu za voľne vymeniteľné meny. Viac ako dve desaťročia trh SDR fungoval prostredníctvom dobrovoľných obchodných dohôd. Objem obchodov bol však limitovaný. Po alokácií SDR v roku 2009 sa počet a objem obchodov zvýšil. Dnes je týchto dohôd 32 (19 nových od roku 2009). V prípade nedostatočnej kapacity v rámci dobrovoľných dohôd, MMF môţe aktivovať osobitný mechanizmus. V rámci neho členovia s dostatočne silnou externou pozíciou sú oslovení Fondom kúpiť SDR za voľne vymeniteľnú menu do určitého objemu od členov so slabou externou pozíciou. Táto dohoda (mechanizmus) slúţi ako záruka likvidity a zároveň garantuje charakter SDR ako rezervného aktíva.
„Na účely podobných operácií má kaţdá krajina stanovený reprezentatívny výmenný kurz meny voči SDR. Po určitom čase je potom členská krajina povinná odkúpiť späť svoju menu, ktorú má v drţbe MMF. Preto je presnejšie hovoriť v takýchto prípadoch nie o čerpaní úverov, ale o kúpe poţadovanej vymeniteľnej meny, a ani o splácaní úverov, ale o spätnom odkúpení vlastnej meny systémom tzv. swapových operácií. Zmyslom takýchto operácií je, aby sa členská krajina v prípade, ţe jej hrozí deficit platobnej bilancie a nemá dostatočné voľne vymeniteľné meny, nemusela uchyľovať k administratívnym obmedzeniam s negatívnymi dôsledkami pre medzinárodný obchod. To je osobitne aktuálne v krajinách s nevymeniteľnou menou, s nedostatočnými rezervami voľne vymeniteľných mien, pre ktoré je spravidla obťaţné a nákladné alebo aţ nemoţné získať vymeniteľné meny na voľnom trhu. MMF je tak často jedinou inštitúciou, ktorá má potrebné rezervy a môţe takýmto krajinám poskytnúť prechodnú výpomoc.
Členské krajiny v súčasnosti vyuţívajú štyri základné kategórie zdrojov:
vnesené členské príspevky,
devízovo úverové facility vo forme SDR - sú pripisované členom na účet zvláštnych zdrojov v pomere k výške členských kvót,
doplnkové zdroje na základe všeobecnej zmluvy o pôţičke a
30 obojstranne vyjednávané oficiálne dlhodobé pôţičky od vlád a centrálnych bánk na doplnkové a zvýšené moţnosti prístupu k úverom fondu.“ (Medveď, 2012, s. 416).
2.4.2 Emisie dlhopisov v SDR
„Medzinárodný menový fond (MMF) prvýkrát vo svojej histórii emituje dlhopisy na získanie financií potrebných na zabezpečenie úverov pre krajiny trpiace hospodárskou krízou. Informoval o tom v sobotu 25. Apríla 2009 večer počas jarného zasadania MMF a Svetovej banky vo Washingtone výkonný riaditeľ fondu Dominique Strauss-Kahn.
"Som presvedčený, ţe tento model vyuţijeme," povedal Strauss-Kahn. "Teraz rokujeme s veriteľmi o spôsobe realizácie a finančnom objeme," dodal s tým, ţe úroková sadzba bude nadviazaná na hodnotu koša mien MMF známych ako Zvláštne práva čerpania (SDR).
Tlak na MMF, aby vydal dlhopisy a takýmto spôsobom sa dostal k ďalším financiám, vyvíjali najmä "nové mocnosti" zastúpené v G20 ako Čína, India a Brazília. Čína a Brazília spolu s niekoľkými ďalšími štátmi uţ aj dali najavo záujem o kúpu dlhopisov.
Bude to prvá emisia dlhopisov MMF v jeho 64-ročnej histórii. Inštitúcia sa po nástupe najväčšej finančnej a hospodárskej krízy od 30. rokov minulého storočia sama ocitla v problémoch, keďţe musela vynaloţiť enormné prostriedky na záchranu jednotlivých ekonomík. Poţiadala preto 185 členských štátov o zvýšenie príspevkov. Na nedávnej schôdzke G20 v Londýne začiatkom apríla 2009 jej prisľúbili ďalších 750 miliárd USD (566,81 miliardy eur), z toho 324,5 miliardy USD uţ bolo prevedených na jej účty.
Pokračujúca kríza však sťaţuje uvoľnenie ďalších financií a práve emisia dlhopisov by problém mohla riešiť. Informovali o tom agentúry AP a Bloomberg.“ (Sme.sk )
31
3 Vývoj devízových rezerv vo svete
3.1 Skladba devízových rezerv
„Devízové rezervy sú definované ako zahraničné aktíva, ktoré sú k dispozícii cen- trálnej banke a sú pod jej kontrolou. Slúţia na financovanie platobnej nevyváţenosti, alebo na nepriame regulovanie jej veľkosti prostredníctvom intervencií na devízovom trhu, s cieľom ovplyvňovať výmenný kurz národnej meny.
Na hodnotenie adekvátnosti devízových rezerv sa vyuţívajú rôzne ukazovatele:
ukazovateľ devízových rezerv odvodený od objemu dovozu,
meranie objemu devízových rezerv od objemu peňazí v širšom alebo uţšom chápa- ní peňazí,
ukazovatele odvodené od externého dlhu.“ (Kotlebová, 2007, s. 220).
„Jedným z rozhodujúcich predpokladov zabezpečenia medzinárodnej likvidity sú devízové rezervy (niekedy označované aj ako menové rezervy, svetové rezervy, medzinárodné rezervy), ktoré v jednotlivých krajinách plnia vlastne úlohu rezervných fondov pre medzinárodné platby. Devízové rezervy predstavujú špecifický rezervný fond prostriedkov, ktoré môţe určitý štát pouţiť na úhradu svojich záväzkov voči zahraničí.
Devízové rezervy môţu byť zriaďované aj na úrovni medzinárodných peňaţných inštitúcií.
Skladba devízových rezerv, ich pôsobenie v menovom systéme, ako aj ich kvalitatívna a kvantitatívna stránka závisia od inštrumentária pouţívaného v medzinárodných peňaţných vzťahoch. V tejto súvislosti devízové rezervy prešli určitým historickým vývojom.“ (Jankovská, 1997, s. 277).
MMF štvrťročne zverejňuje údaje o menovom zloţení oficiálnych devízových rezerv členských krajín MMF v databáze COFER (Currency Composition of Official Foreign Exchange Reserves), ktorú zverejňuje na svojej internetovej stránke. MMF publikuje v časovom horizonte údaje, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní a fungovaní národných systémov na medzinárodných finančných trhoch.
32 Databáza COFER rozdeľuje pohľadávky menových orgánov v amerických dolároch, eurách, librách, japonských jenoch, švajčiarskych frankoch, a iných menách. Pred zavedením eura v roku 1999, boli uvádzané meny v nemeckých markách, francúzskych frankoch, a holandských guldenoch. Tieto pohľadávky sú vo forme bankoviek, bankových vkladov, pokladničných poukáţok, krátkodobých a dlhodobých štátnych cenných papierov a ostatných pohľadávok pouţiteľných v prípade platobnej bilancie. Neobsahujú drţbu podľa jednotlivých mien krajín, ale sú uvádzané v amerických dolároch. Federálny rezervný systém (FED) svoje aktíva drţí v amerických dolároch, Európska centrálna banka a centrálne banky členských krajín Európskej hospodárskej a menovej únie uvádzajú menu v eurách.
Devízové rezervy v COFER nie sú uvádzané podľa meny vydávajúcej krajiny.
Definícia devízových rezerv v COFER je rovnaká ako v medzinárodných štatistikách MMF.
COFER údaje sa vykazujú na základe dobrovoľnosti. Klasifikácia krajín v COFER sa delí na :
vyspelé ekonomiky rozvíjajúce sa ekonomiky rozvojové ekonomiky
Databáza COFER je spravovaná MMF, ktorý udrţuje štvrťročné údaje o menovom zloţení oficiálnych devízových rezerv. Tieto meny uvedené v COFER sú:
U.S. dolár, euro,
libra šterling, japonský jen, švajčiarsky frank a ostatné meny.
