V YSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V P RAZE
Fakulta financí a účetnictví
Katedra veřejných financí Studijní odbor: Finance
Financovanie politických strán v Slovenskej republike
Autor bakalářské práce: Martina Durčáková
Vedoucí bakalářské práce: doc. Ing. Alena Maaytová, Ph. D.
Rok obhajoby: 2021
Čestné prehlásenie
Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Financovanie politických strán v Slovenskej republike“ vypracovala samostatne a použitú literatúru a ďalšie pramene som riadne označila a uviedla priloženom zozname.
V Prahe, dňa:
...
Martina Durčáková
Poďakovanie
Touto cestou by som sa rada poďakovala najmä vedúcej mojej práce doc. Ing.
Alene Maaytovej, Ph. D. za svoj čas, pripomienky, odbornú pomoc a rady, ktoré mi počas vypracovávania práce poskytla.
Abstrakt
Táto práca je zameraná na financovanie politických strán v rokoch 2010 – 2020.
V teoretickej časti vymedzuje základné pojmy, vysvetľuje ako funguje financovanie z verejných a súkromných zdrojov a analyzuje formy takéhoto financovania u piatich politických stranách. V praktickej časti sa práca zameriava na predvolebné náklady, efektivitu ich vynaloženia a „finančný zisk“ ktoré strany za dané obdobie získali.
Klíčová slova
Financovanie, politická strana, štátne príspevky, súkromné zdroje
Abstract
This work is focused on the financing political parties in the years 2010 - 2020.
In the theoretical part, it defines the basic concepts, explains how public and private funding works and analyzes the forms of such funding for five political parties. In the practical part, the work focuses on pre-election costs, the efficiency of their expenditure and the "financial profit" that the parties received for the specific period of time.
Key words
Financing, political party, public funding, private funding
Obsah
Úvod ... 7
1 Politický systém ... 8
1.1 Parlamentný systém ... 8
1.2 Multi-stranícky systém ... 9
1.3 Modely financovania politických strán ... 11
1.1 Financovanie z verejných zdrojov ... 11
1.1.1 Priame a nepriame financovanie ... 12
1.1.2 Podiel príspevkov zo štátu na celkových príjmoch strán ... 13
1.2 Financovanie zo súkromných príspevkov ... 17
1.2.1 Vývoj financovania zo súkromných zdrojov ... 18
1.2.2 Slabiny financovania zo súkromných zdrojov ... 26
1.3 Princípy férového financovania a kontrola ... 26
2 Efektivita financovania volebných kampaní ... 29
2.1 Výdavky volebných politických strán na volebné kampane ... 29
2.2 Výpočet štátnych príspevkov za rok 2020 ... 34
2.3 Prínos jedného hlasu pre politické strany ... 36
Záver ... 40
Citované diela ... 41
Zoznam tabuliek a grafov ... 43
7
Úvod
Financovanie politických strán je pre verejnosť citlivou témou a neustále sa objavujú kauzy a škandály, ktoré poukazujú na prepojenia rôznych finančných skupín na politiku za účelom jej ovplyvnenia. Finančné skupiny sa pritom v niektorých prípadoch nelegálne podieľajú na financovaní strany, pomáhajú s uhradením nákladov na politické kampane a očakávajú isté výhody ako napríklad pridelenie štátnych zákaziek verejnými obstarávateľmi.
Danú tému som si zvolila kvôli vysokému záujmu o politiku a politickú situáciu na Slovensku. Napriek dostatočne upravenej legislatíve existuje niekoľko káuz, ktoré neustále polarizujú spoločnosť a súvisia najmä s financovaním strán a korupciou. Pre spracovanie práce som si vybrala päť politických subjektov, ktoré považujem za výrazné, zároveň hodnotovo a programovo rozdielne a analyzujem ich financovanie v rokoch 2010 – 2020.
Táto práca v prvej časti vysvetľuje aký politický systém na Slovensku existuje, zaoberá sa rozdielmi medzi súkromným a verejným financovaním a ich legislatívnou úpravou, poukazuje na možné problémy, ktoré by mohli v súvislosti s financovaním nastať a zaoberá sa výškou štátneho príspevku a súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany. Pri súkromných príspevkoch pritom detailnejšie rozdeľuje financovanie na dary, členské príspevky a vlastné aktivity a porovnáva ich výšku od vzniku strán.
V druhej časti sa zaoberá financovaním politických kampaní a poukazuje na to do ktorých odvetví strany v posledných dvoch obdobiach investovali najviac.
Následne sú náklady a štátne príspevky za posledné obdobia prepočítané na 1 hlas a tak hlbšie skúma prínos jedného hlasu pre stranu ako aj „finančný zisk“ strán.
Text pracuje s dátami, ktoré sú verejne dostupné a pochádzajú z výročných strán a záverečných správ o nákladoch na volebnú kampaň.
8
1 Politický systém
1.1 Parlamentný systém
Slovenská republika je štátom s parlamentnou formou vlády, v ktorej strana (alebo koalícia strán) s najväčším zastúpením v parlamente tvorí vládu. Jej lídrom sa stáva predseda vlády (premiér), ktorý je menovaný prezidentom a môže byť zbavený moci vždy, keď stratí dôveru väčšiny vládnucej strany, alebo parlamentu. Výkonné funkcie vykonávajú členovia parlamentu (ministri) menovaní predsedom vlády.
(Britannica, 2019; Mesežnikov, 2014)
Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci a je povinná 30 dní od svojho vzniku predstúpiť pred Národnú radu, predložiť svoj program a požiadať o prejavenie dôvery. Rozhoduje o návrhoch zákonov, uzneseniach vlády, vládnom programe, medzinárodných dohodách, zásadných otázkach vnútornej a medzinárodnej politiky, návrhu štátneho rozpočtu a štátneho účtu, predkladaní návrhov na udelenie amnestie vo veciach priestupku, žiadosti o vyslovenie dôvery a tak ďalej. (Eurydice, 2019)
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len NRSR) je zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Skladá sa zo 150 poslancov, ktorých volia občania v tajných a priamych voľbách na štvorročné obdobie. Aktívne volebné právo majú všetci občania, starší ako 18 rokov. Pasívne volebné právo, teda právo byť volený za poslanca, majú občania, ktorí dosiahli vek 21 rokov, majú trvalý pobyt na Slovensku a volebné právo. NRSR je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov (to je 76 poslancov) a na prijatie ústavy, zmeny ústavy, alebo vyhlásenie vojny inému štátu je potrebný súhlas najmenej troch pätín všetkých poslancov. (Eurydice, 2019)
Poslanci môžu kandidovať vo voľbách prostredníctvom politických strán.
Politické strany sú pred voľbami registrované podľa predpisu a majú aspoň 10 tisíc členov, alebo súhlas minimálne 10 tisíc občanov so vznikom strany, ktorý pri registrácii predložia. Pokiaľ strany majú už v parlamente poslanecký klub, túto podmienku splniť nemusia. (Sokol, a iní, 2008) Súčasne pred registráciou strany je potrebné zaplatiť správny poplatok vo výške 663,5 € a doklad o zaplatení predložiť pri registrácii strany. (minv.sk)
9
Pre vstup do národnej rady potrebuje strana získať vo voľbách minimálne 5 % voličských hlasov, pre koalíciu dvoch až troch strán je to 7 % hlasov a pre koalíciu viac ako 3 strán je potrebné získať minimálne 10 % voličských hlasov. (Nrsr.sk; Sokol, a iní, 2008)
1.2 Multi-stranícky systém
Hlavným cieľom multi-straníckeho systému je poskytnúť voličom čo najviac možností. Výsledkom je zvyčajne vláda poskladaná z viacerých politických strán a so spoločnou výkonnou mocou. (Bowler, a iní, 1999)
V západnej Európe sa od začiatku 19. storočia vyvinuli tri hlavné kategórie strán:
liberálna, konzervatívna a socialistická. Každá z nich odráža záujmy konkrétnej spoločenskej triedy a objasňuje konkrétnu politickú ideológiu. Po prvej svetovej vojne sa vyvinuli ďalšie kategórie strán, ktoré boli čiastočne výsledkom rozdelenia alebo transformácií starších strán. Komunistické strany začínali ako štiepiace sa skupiny socialistických strán a kresťanskodemokratické strany sa pokúšali spojiť umiernených socialistov, konzervatívcov a niektorých liberálov. (Duverger, 2020)
Slovensko je krajina v ktorej funguje multi-stranícky systém so stranami, ktoré tieto záujmy a ideológie zastupujú. Od roku 2010 počet strán v parlamente neklesol pod 6, pričom strana ktorá opakovane vo voľbách získavala najvyššie percentá hlasov (od 28% až po 44%) je strana Smer, ktorá sa prezentuje ako socialistická strana. V roku 2012 sa jej s podielom 44 % hlasov podarilo zostaviť jednofarebnú vládu a s 83 poslaneckými mandátmi, ktorá pretrvala až do roku 2016. Počet hlasov jej výrazne klesol v roku 2020, kedy získala 18 % hlasov a 38 mandátov v parlamente.
(volby.statistics.sk, n.d.) Neúspech v posledných parlamentných voľbách je najviac pripisovaný vražde novinára, ktorá nastala v roku 2018 a s ktorou je politická strana Smer najviac spájaná.
Kresťanské hodnoty dlhodobo prezentovala strana KDH, ktorá sa v posledných dvoch parlamentných voľbách do parlamentu tesne nedostala. V roku 2016 získala 4,94 % a v roku 2020 4,65 %. (volby.statistics.sk, n.d.) Zastúpenie kresťanských hodnôt mohla nahradiť strana ĽS – Naše Slovensko (ďalej už len ĽSNS), ktorá v oboch posledných parlamentných voľbách bola úspešná. O ĽSNS sa média zvyčajne vyjadrujú ako o extrémistickej strane a v roku 2016 generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal podnet na rozpustenie tejto strany, ktorý bol v roku 2019 najvyšším
10
súdom Slovenskej republiky zamietnutý. V roku 2020 súd odsúdil predsedu tejto strany Mariána Kotlebu na 4 roky a 4 mesiace za neonacistickú symboliku 1488.
(dennikn.sk, 2020; aktuality.sk, n.d.)
Za liberálnu stranu sa označuje politická strana SaS (sloboda a solidarita), ktorá vznikla v roku 2009 a od roku 2010 bola v parlamentných voľbách vždy úspešná. Jej percentá sa pohybovali od 6% - 12% a súčasťou koalície bola 2 krát. Prvý krát v roku 2010 a druhý krát pôsobí v koalícii od roku 2020 spoločne so stranami Za ľudí, OĽANO a Sme rodina. Za najväčší neúspech sa strane dlhodobo pripisuje pád vlády v roku 2012, kedy bola strana v koalícii a pri hlasovaní za vyslovenie dôvery vláde hlasovania zdržala a vláda padla. Hlasovanie o dôvere bolo spojené s hlasovaním o eurovale, ktorý SaS dlhodobo odmietala. (volby.statistics.sk, n.d.; pravda.sk, 2011)
Zdroj: vlastné spracovanie na základe zdrojov z webovej stránky volby.statistics.sk
Politické strany predstavujú nevyhnutnú súčasť parlamentnej demokracie a ich hlavným cieľom je výkon moci a to buď samostatne alebo v koalícii s inými stranami.
Politická strana by mala vyhľadávať ľudovú podporu a fungovať ako efektívna organizácia, ktorá sa snaží o udržiavanie rozmanitých vzťahov na celoštátnej úrovni a venuje sa určitému ideologickému programu. Medzi ich dôležité funkcie patrí kontrola vládnych orgánov, tvorba politických programov a taktiež sa podieľajú na tvorbe a smerovaní verejnej mienky. (Novák, 1997)
0%
5%
10%
15%
20%
25%
30%
35%
40%
45%
50%
2010 2012 2016 2020
Smer KDH SaS
Graf 1 Počet získaných hlasov vo voľbách 2010 – 2020 v stranách Smer, KDH a SaS
11
1.3 Modely financovania politických strán
Politické strany plnia rozhodujúcu rolu pri existencii demokracie. Sú dôležité pri mobilizovaní a socializovaní širokej verejnosti, fungujú ako základné prostriedky pri zastupovaní sociálnych záujmoch, sú nevyhnutné pre organizáciu vlády a vykonávajú dôležitú funkciu prostredníctvom prijímania rozhodnutí a ich realizácii v politickej praxi. (Biezen, 2003)
Existujú 2 modely financovania politických strán: financovanie zo súkromných príspevkov a financovanie z verejných zdrojov . S oboma modelmi je spájaná istá problematika, ktorá existuje vo väčšine demokratických krajín a preto najlepšie je financovanie, ktoré zahŕňa mix oboch týchto modelov. (Biezen, 2003)
Problém nastáva, keď sa politické strany dostávajú do boja o moc v krajine a riešia preto otázku ako v boji uspieť. (Outlý, 2003) Peniaze zohrávajú dôležitú úlohu pri volebných kampaniach a častokrát pomáhajú kandidátom pri oslovovaní svojich voličov, tvorení verejnej diskusie a pri politickej súťaži. Existuje súvislosť medzi výdavkami na kampaň a úspešnosťou vo voľbách, ktorá naznačuje, že dobre financovaní kandidáti majú väčšiu možnosť poraziť protivníka, ktorý toľko finančných prostriedkov k dispozícii nemá. (OECD, 2016)
Aj keď sú peniaze určené na to aby pomohli politickým stranám osloviť voličov, skúsenosti z minulosti ukazujú, že existuje riziko, kedy kandidáti po zvolení do funkcie viac reagujú na záujmy konkrétnych skupín, ktoré im pomohli politickú kampaň financovať. Darcovia častokrát môžu očakávať isté „vrátenie peňazí“ a to napríklad prostredníctvom verejného obstarávania. (OECD, 2016) Na Slovensku je s kauzami ohľadom financovania strán spojená najmä strana Smer. (Vagovič, 2016)
1.1 Financovanie z verejných zdrojov
Financovanie zo štátneho rozpočtu sa zaviedlo už v bývalom Československu, aby strany, ktoré boli založené po páde komunizmu, boli schopné lepšie konkurovať.
(Láštic, 2004) Príspevok mohli dostať v dvoch formách a to ako úhradu volebných nákladov, alebo ako príspevok na činnosť strán. Ak v roku 1990 získali strany vo voľbách viac ako 2 % voličských hlasov, dostali nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 10 Kčs za každý získaný hlas. Táto suma sa pritom pripisovala každý rok po dobu štvorročného volebného obdobia. Po rozpade Československa,
12
v roku 1994 Národná rada zvýšila príspevok na 60 Sk. Zároveň sa posunula aj minimálna hranica, ktorá predstavovala požiadavku získania minimálne 3 % voličských hlasov v nasledujúcich voľbách. (Rybář, 2011)
Po roku 1994 nastalo ešte niekoľko významných zmien v Slovenskej legislatíve.
V roku 2000 parlamentné strany získali ďalší finančný príspevok vo forme príspevku na mandát. Táto suma tvorila až 500 000 Sk a bola vyplácaná každoročne po dobu volebného obdobia. V roku 2004 parlament jednohlasne odhlasoval novelu, ktorá stanovila, že za každý získaný hlas vo voľbách, parlamentná strana dostane sumu vo výške 1 % priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve v predchádzajúcom roku. V roku 2005 prijal parlament ďalšiu novelu, kedy sa fixná suma príspevku na mandát zrušila a namiesto toho príspevok na mandát naviazali na priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve. (Rybář, 2011; Mesežnikov, 2014)
1.1.1 Priame a nepriame financovanie
Priame financovanie predstavujú príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré sú zadefinované ako:
a) príspevok za hlasy získané vo voľbách (ďalej len „príspevok za hlasy“), b) príspevok na činnosť,
c) príspevok na mandát. (§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z. ) Na príspevok za hlasy má nárok každá strana, ktorá získala vo voľbách viac ako 3 % voličských hlasov a to vo výške 1 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, ktorá sa pripočíta ku každému hlasu. Toto percento sa počíta z kalendárneho roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa konajú voľby a údaje zverejňuje štatistický úrad Slovenskej republiky. (§ 26 ods. 1 Zákon č. 85/2005 Z. z.)
Príspevok na činnosť má taktiež strana, ktorá vo voľbách získala viac ako 3 % voličských hlasov, aj keď nemusela byť úspešne zvolená do parlamentu (na zvolenie do parlamentu musí dosahovať strana minimálne 5 % voličských hlasov).
(Mesežnikov, 2014) Príspevok na činnosť predstavuje celkovú sumu príspevkov za hlasy, ktoré sa rozdelia do 48 podielov. Keďže volebné obdobie trvá zväčša 4 roky, prvé tri podiely sa vyplácajú v rok konania volieb, po ďalšie dva roky sa vypláca dvanásť podielov a v roku konania volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky skončila pred uplynutím volebného obdobia,
13
zvyšné podiely sa znížia o počet mesiacov za ktoré sa volebné obdobie skrátilo. (§ 27 ods. 2 Zákon č. 85/2005 Z. z.)
Príspevok na mandát sa počíta podľa počtu získaných mandátov v národnej rade a ako násobok priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Ak strana získa 20 mandátov, príspevok sa vypočíta ako tridsaťnásobok priemernej mzdy.
Od dvadsiateho prvého mandátu a každého nasledujúceho mandátu sa príspevok vypočíta už ako dvadsaťnásobok priemernej mzdy. (§ 28 ods. 1 Zákon č. 85/2005 Z.
z.)
Ďalšou formou verejného financovania je nepriame financovanie politických strán. Existuje vo viacero podobách a jeho hlavným problémom je, že sa dá len ťažko zistiť koľko štát na financovanie politických strán ročne utráca. Patrí tu napríklad platenie asistentov, ktorých má k dispozícii každý poslanec národnej rady, využívanie služobného auta, alebo prenájom priestorov, ktoré slúžia na stranícke účely.
(Sičáková-Beblavá, a iní, 2002) Výšku príspevkov na náklady súvisiace s prenájmom priestorov určuje predseda národnej rady a náklady na asistenta sú fixované na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve a nemôžu pritom presiahnuť 2,7 násobok tejto mzdy. (Parlamentný Inštitút, 2016)
Štát taktiež poskytuje stranám čas vo verejnoprávnych médiách a to ako počas volebného obdobia, tak pred voľbami a za tento čas si štát nič neúčtuje. Podľa zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona číslo 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách,
§32 odsek 9 je vysielanie politickej reklamy síce zakázané, ale je možné predpokladať, že namiesto času, ktorý média venujú politickým stranám, by mohli tento čas využiť na tvorbu zisku (Outlý, 2003)
1.1.2 Podiel príspevkov zo štátu na celkových príjmoch strán
Strany vďaka príspevkom zo štátneho rozpočtu môžu dostať veľa finančných prostriedkov, ktoré vo väčšine prípadov tvoria značný podiel na celkových príjmoch strany.
14
Zdroj: vlastné spracovanie na základe výročných správ strany v rokoch 2010-2019
V strane Smer v rokoch 2010 – 2013 tvorilo financovanie z verejného rozpočtu viac ako 85 % všetkých príjmov. V roku 2014 mierne kleslo na cca 60 % a v ďalších rokoch znova stúpalo. V poslednom roku 2019 financovanie z verejných zdrojov tvorilo len 37 % z celkových príjmoch strany. V tomto roku stúplo financovanie z členských príspevkov a vlastných aktivít.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe výročných správ strany v rokoch 2010-2019 Graf 2 Hodnota štátneho príspevku a celkový príjem strany Smer v mil. €
Graf 3 Hodnota štátneho príspevku a celkový príjem strany SaS v mil. € -
2 000 4 000 6 000 8 000 10 000 12 000
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Celkový príjem Príspevok zo štátneho rozpočtu
- 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 3 500 4 000
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Celkový príjem strany Príspevky zo štátneho rozpočtu
15
V strane SaS príspevky zo štátneho rozpočtu tvorili od 87% - 98% počas rokov 2010 – 2019. Ostatné percentá tvorili položky dary, členské príspevky a vlastné aktivity, ktoré zahŕňali napríklad príjmy z podnikateľskej činnosti strany.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe výročných správ strany v rokoch 2010-2019
V strane SNS v rokoch 2010 – 2018 tvorili štátne príspevky viac ako 70 %.
V roku 2019 štátne príspevky tvorili len 54 % celkových príjmoch strany a môže to byť spôsobené práve tým, že rok 2019 bol zároveň aj rokom pred parlamentnými voľbami. Strana preto mohla zvýšiť podiel súkromných príspevkov aby vedela lepšie financovať kampaň
Zdroj: vlastné spracovanie na základe výročných správ strany v rokoch 2010-2019 Graf 4 Hodnota štátneho príspevku a celkový príjem strany SNS v mil. €
Graf 5 Hodnota štátneho príspevku a celkový príjem strany Most-Híd v mil. € -
500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000 3 500
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Celkový príjem Príspevky zo štátneho rozpočtu
- 500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Celkový príjem Príspevky zo štátneho rozpočtu
16
V strane Most-Híd sa príspevky od štátu pohybovali až do roku 2018 veľmi vysoko. V roku 2019 štátne príspevky tvorili o niečo nižší podiel a to približne 68%, čo môže byť znovu spôsobené tým, že rok 2019 bol rokom pred parlamentnými voľbami. V tomto roku sa strane výrazne zvýšili súkromné zdroje a to konkrétne podiel darov z 0,01% až na 28%.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe výročných správ strany v rokoch 2010-2019
V strane KDH v rokoch 2010 – 2018 tvorili príspevky zo štátneho rozpočtu nad 70 % z celkových príjmov. V roku 2019, príspevky tvorili len 42% a v tomto roku výrazne stúplo financovanie z darov a to zo 7% na 50%.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe výročných správ strany v rokoch 2010-2019 0%
20%
40%
60%
80%
100%
120%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Smer SaS SNS Most-Híd KDH
Graf 6 Hodnota štátneho príspevku a celkový príjem strany KDH v mil. €
Graf 7 Podiel štátnych príspevkov na celkovom financovaní strán v rokoch 2010 – 2019 (v %) -
500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Celkový príjem Príspevky zo štátneho rozpočtu
17
Roky 2015 a 2019 sú rokmi pred parlamentnými voľbami a podľa grafu číslo 7 môžeme pozorovať, že u väčšiny strán štátne príspevky klesli. Strany sa v týchto rokoch pripravovali na politickú kampaň a náklady s ňou spojené. Kvôli chýbajúcim financiám mohli preto zvýšiť dopyt po súkromných zdrojoch aby náklady spojené s kampaňou vedeli financovať.
Ak sa kladie väčší dôraz na verejné financovanie zo štátneho rozpočtu, môže sa obmedziť potenciálny vplyv súkromných osôb alebo spoločností na demokratický chod štátu. Jednou z nevýhod je, že verejné financovanie zvyšuje závislosť politických strán na štáte a to môže viesť k oslabeniu vzťahov medzi stranami a voličmi.
Narušenie týchto vzťahov môže v konečnom dôsledku ohroziť samotnú existenciu politických strán, čo ilustruje prípad Talianska, kde kvôli neustálym korupčným škandálom v referende v roku 1994 drvivá väčšina obyvateľstva zahlasovala za úplne zrušenie verejného financovania politických strán. Každý systém financovania strán by sa mal teda vyhnúť tomu, aby sa strany stali úplne závislé od štátu, a zároveň by mal byť navrhnutý tak, aby podporoval strany k vytvoreniu štrukturálneho vzťahu so spoločnosťou. (Biezen, 2003) V prípade Slovenska by sa závislosť financovania od štátu mohla znížiť napríklad tým, že by sa pri príspevku za hlasy znížilo percento fixnej nominálnej mzdy z 1% na 0,75% alebo 0,5%. Taktiež by sa získanie príspevkov od štátu mohlo podmieniť tým, že strany by museli získať určitú finančnú čiastku napríklad z členských príspevkov, alebo z darov. (Rybář, 2011)
1.2 Financovanie zo súkromných príspevkov
Politické strany sú súkromné združenia a mali by mať kontrolu nad svojimi vlastnými financiami aj keď zároveň musia podliehať určitej miere štátnej regulácie.
Miera štátnej regulácie by však nemala zasahovať do nezávislosti politických strán a zákony formulovať tak, aby obmedzovali, alebo zakazovali len tie formy financovania, ktoré s účelom strany nijak nesúvisia. (Bizen,2003)
Za najdemokratickejšiu formu financovania strany zo súkromných príspevkov sa považujú členské príspevky strán. Poskytujú sa na dobrovoľnom základe a nie sú ovplyvnené požiadavkami na programové rozhodnutia a prístup k funkciám. Členské poplatky sa získavajú čoraz ťažšie a v posledných desaťročiach globálne klesajú.
Jedným z dôvodov je zvýšenie financovania napríklad z verejných zdrojov, ktoré relatívne znižuje význam členstva v strane. Pre strany v novovzniknutých
18
demokraciách v južnej, strednej a východnej Európe sú členské príspevky často ešte menej dôležitejšie ako v starších demokraciách. Kvôli relatívne nízkej životnej úrovni a nedostatku demokratickej kultúry neboli v niektorých postkomunistických demokraciách ako Rumunsko alebo Ukrajina nikdy dôležitým zdrojom príjmu strany.
Tie často svojich členov nepovzbudzujú ani k tomu, aby takéto priame príspevky strane platili. (Bizen,2003) Na Slovensku evidencia týkajúca sa členských príspevkov musí byť uvedená vo výročnej strane správy a zákon neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by sa týkalo členských príspevkov. (Mesežnikov, 2014)
Ďalšou formou financovania strán zo súkromných zdrojov sú dary od fyzických a právnických osôb. Pokiaľ hodnota daru od jedného darcu za kalendárny rok presiahne 1000 eur, strana je povinná s darcom uzatvoriť zmluvu, ktorá musí obsahovať identifikačné údaje o darcovi a údaje o predmete darovania. Maximálna hodnota daru nemôže presahovať 300 000 € za jeden kalendárny rok. (§ 23 ods. 1 Zákon č. 85/2005 Z. z.) Pre strany sa aj táto forma financovania stáva z roka na rok menej lákavou, pretože je často pod veľkým drobnohľadom médií a verejnosti.
Príjmy z podnikateľskej činnosti sú ďalšou formou financovania zo súkromných zdrojov. Môže to byť napríklad zisk z prenájmu nehnuteľností a stranícke dane, ktoré musia do spoločnej pokladne odvádzať hlavne tí členovia, ktorí vďaka strane plnia určité funkcie. (Sičáková-Beblavá, a iní, 2002)
Výhodou tohto modelu je, že strany sú menej závislé na financovaní od štátu, no vytvára sa tu priestor pre financovanie rôznymi finančnými skupinami a jednotlivcami, ktorí môžu mať záujem na ovplyvňovaní verejnej politiky. (Belko, 2020)
1.2.1 Vývoj financovania zo súkromných zdrojov
Strana Smer bola založená v roku 2002 a v rovnakom roku sa jej po prvý krát podarilo úspešne sa presadiť v parlamente. Financovanie zo súkromných zdrojov vtedy tvorilo približne 52 % všetkých príjmov strany a najväčší podiel mali členské príspevky, ktoré dosahovali takmer 57%, nasledovali vlastné aktivity, do ktorých patria príjmy z dedičstva, príjmy z prenájmu, príjmy z pôžičiek alebo zisky z podnikania obchodnej spoločnosti, a najmenšiu položku tvorili dary.
Podiel príjmov z členských príspevkov sa výrazne zvýšil len v rokoch 2004, 2010 a 2016 kedy dosahovali viac ako 78 % zdrojov, inak pomerne klesajú.
19
Zaujímavé sú príspevky z vlastných aktivít, ktoré najmä v posledných rokoch strane stúpajú a tvoria u súkromných zdrojov viac ako 94 %. Môže to byť spôsobené tým, že strana v posledných rokoch výrazne klesá v prieskumoch verejnej mienky a taktiež v posledných voľbách nedosiahla ani vysoký podiel voličských hlasov. To má priamy dopad na výšku príspevkov zo štátneho rozpočtu.
Dary od založenia strany tvorili len zanedbateľné percentá na súkromnom financovaní strany. Najväčší podiel dosiahli v roku 2006 a to 14 %.
Graf 8 Podiel členských príspevkov, darov a vlastných aktivít na súkromných zdrojoch strany Smer v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany Smer
Podiel súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany bol najvýraznejší v rokoch 2005 a 2019 kedy tvoril viac ako 60 % príjmov strany.
Zaujímavé je pozorovať mierne stúpanie súkromných príspevkov v rokoch pred parlamentnými voľbami – 2005, 2009, 2011 a 2019, kedy boli príspevky o niečo vyššie ako v predchádzajúcich rokoch. Rok 2015 bol taktiež rokom pred parlamentnými voľbami, tu však príspevky strany oproti roku 2014 klesli až o 28%.
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 Členské príspevky Dary Vlastné aktivity
20
Graf 9 Podiel súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany Smer
Strana SaS (Sloboda a Solidarita) vznikla v roku 2010 a taktiež sa jej v rovnakom roku podarilo uspieť v parlamentných voľbách. Financovanie zo súkromných zdrojov v roku 2010 tvorilo len 12 % celkových príjmoch strany a najväčší podiel mali dary – 75 %, členské príspevky približne 24 % a vlastné aktivity tvorili len 0,03 % súkromných zdrojov.
Dary v nasledujúcich rokoch mali klesavú tendenciu a znova významnejší podiel nadobudli v roku 2019 a to 74 %.
Členské príspevky tvorili vo väčšine období významnú časť na súkromnom financovaní. Najväčší podiel dosiahli v roku 2014 - 99,89 %.
Najmenej významný podiel na súkromných príspevkoch strany tvorili vlastné aktivity, tie mali najvyššie zastúpenie v roku 2016 - 20 %. V ostatných rokoch boli pre stranu pomerne zanedbateľným príspevkom.
Graf 10 Podiel členských príspevkov, darov a vlastných aktivít na súkromných zdrojoch strany SaS v % a v mil. €
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany SaS
0,000%
10,000%
20,000%
30,000%
40,000%
50,000%
60,000%
70,000%
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
73995
39241 29432 17064 27044,72 20443
25420,9 21006
25703,65 20192,5
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Členské Dary Vlastné aktivity
21
Podiel súkromných zdrojov strany nepresiahol 13 % a v rokoch 2011 – 2018 sa pohyboval od 1, 9 % do 4,7 %. V roku 2019 mierne stúpol na 6,8 %, inak vo všetkých rokoch tvorili významnú časť len verejné príspevky od štátu vo forme príspevkov za hlasy, príspevkov na mandát a príspevku na činnosť strany.
Znova je možné pozorovať, že súkromné príspevky sa mierne zvýšili v rokoch pred voľbami – 2011, 2015 a 2019.
Graf 11 Podiel súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany SaS
Súkromné zdroje strany SNS v začiatkoch svojho fungovania prevažne tvorili príspevky z vlastných aktivít, ktoré napríklad v roku 1995 dosahovali až 99 % súkromných zdrojov a zvyšné percento doplnili členské príspevky. V rokoch 2003 až 2010 boli podobne významné s podielom viac ako 90 %.
Dary boli významnou časťou súkromných zdrojov v rokoch 1996 – 1998 kedy ich podiel dosahoval viac ako 88 %.V nasledujúcich rokoch sa rapídne znížil a v niektorých rokoch dosahovali príjmy z darov 0%.
Členské príspevky začali tvoriť významný podiel na súkromnom financovaní strany až od roku 2011 a počas nasledujúcich rokov neklesli pod 80 %. V poslednom roku 2019, ktorý bol zároveň aj rokom pred parlamentnými voľbami, členské príspevky klesli na 21 % a významný podiel tvorili výnosy z vlastných aktivít.
0,00%
2,00%
4,00%
6,00%
8,00%
10,00%
12,00%
14,00%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
22
Graf 12 Podiel členských príspevkov, darov a vlastných aktivít na súkromných zdrojoch strany SNS v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany SNS
Podiel financovania zo súkromných zdrojov dosiahol maximálnu výšku v roku 2005, rok pred parlamentnými voľbami, kedy tvoril až 75 % celkových príjmov strany. Výraznejšie zvýšenie súkromných zdrojov je možné pozorovať aj v rokoch 1997 a 2019, ktoré boli taktiež rokmi pred parlamentnými voľbami a ich podiel tvoril viac ako 45 % zo všetkých príjmov strany.
Graf 13 Podiel súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany SNS
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 Členské príspevky Dary Vlastné aktivity
0,00%
10,00%
20,00%
30,00%
40,00%
50,00%
60,00%
70,00%
80,00%
1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
23
Strana Most – Híd vznikla v roku 2010 a v tomto období všetky príspevky súkromných zdrojov tvorili dary. V nasledujúcich rokoch mali na súkromnom financovaní strany významný podiel a až do roku 2016 neklesli pod 33%.
Členské príspevky tvorili výraznejší podiel v rokoch 2013, 2014 a 2018, kedy presahovali 40% súkromných zdrojov strany. Ich najväčší podiel dosahoval až 99,71 % a nastal v roku 2018.
Vlastné aktivity tvorili najväčší podiel v roku 2017 a to 88 %, inak pre stranu neboli významné.
Graf 14 Podiel členských príspevkov, darov a vlastných aktivít na súkromných zdrojoch strany Most - Híd v % a v mil. €
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany Most - Híd
Podľa grafu číslo 15 je možné spozorovať, že strana v rokoch pred parlamentnými voľbami podiel súkromných zdrojov zvýšila. V roku 2011 došlo v porovnaní s rokom 2010 k miernemu dvojpercentnému zvýšeniu. V roku 2015 toto zvýšenie už bolo výraznejšie a strana Most – Híd oproti minulému roku, zvýšila podiel súkromných zdrojov o 22 %. K najväčšej zmene došlo v roku 2019, pred poslednými parlamentnými voľbami strana Most – Híd svoje súkromné zdroje zvýšila až o 26 % v porovnaní s rokom 2018. V predvolebných prieskumoch sa strana v roku 2019 pohybovala na hranici zvoliteľnosti. K zvýšeniu súkromných príspevkov mohlo preto dôjsť kvôli tomu, aby mohli financovať náklady na kampaň a tak zvýšiť šance v parlamentných voľbách uspieť. To sa im v konečnom dôsledku nepodarilo a strana v posledných parlamentných voľbách neprešla ani hranicou 3 %, ktorá by bola dostačujúca aby získala príspevky od štátu.
0
43
42
37173
39750
42000 29700 27000
33990
30600 0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Členské príspevky Dary Vlastné aktivity
24
Graf 15 Podiel súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ strany Most – Híd
V strane KDH, približne od začiatku založenia, tvorili významnú časť súkromných zdrojoch najmä členské príspevky. Svoj maximálny podiel dosiahli v roku 2013 kedy tvorili až 98 % podielu. Od tohto roku skôr klesali a v roku 2019 bol ich podiel necelých 12 %.
Dary v prvých rokoch strany nehrali významnú rolu. Trend sa otočil v roku 2001 kedy tvorili 81 % všetkých súkromných zdrojov a v roku 2002 až 90 %. Od tohto obdobia mali príjmy z darov pomerne výrazné zastúpenie v súkromných zdrojoch strany. Svoje najnižšie hodnoty dosiahli v rokoch 1993 a 2011 kedy netvorili žiadnu časť súkromných príjmov strany.
Vlastné aktivity dosiahli svoje maximum v roku 1995 s podielom 61 % a v poslednom desaťročí tvorili minimálnu časť súkromných zdrojov.
Graf 16 Podiel členských príspevkov, darov a vlastných aktivít na súkromných zdrojoch strany KDH v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ KDH 0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 Členské príspevky Dary Vlastná aktivita
25
Súkromné zdroje strany tvorili v rokoch 1999, 2000 a 2001 100 % všetkých príjmov strany. Je to spôsobené tým, že strana KDH v roku 1998 vytvorila koalíciu s ďalšími 4 politickými subjektmi aby zvýšila svoje šance na lepší výsledok vo voľbách. Koalícia sa v nasledujúcich rokoch rozpadla, preto je možné pozorovať automatický pokles súkromných zdrojov na grafe číslo 17.
Graf 17 Podiel súkromných zdrojov na celkových príjmoch strany v %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe výročných správ KDH 0,00%
20,00%
40,00%
60,00%
80,00%
100,00%
120,00%
1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
26
1.2.2 Slabiny financovania zo súkromných zdrojov
Korupcia je jedna z najväčších slabín spájaných s financovaním zo súkromných zdrojov. Posledné údaje z celého sveta naznačujú, že náklady na volebnú kampaň sa každoročne zvyšujú, čo je do značnej miery spôsobené aj modernými technológiami, cez ktoré strany dokážu masovo komunikovať s voličmi. Kvôli zvyšujúcim sa nákladom, môžu ľahšie inklinovať k tzv. „nelegálnym finančným výmenám.“
Dochádza k ním medzi politickými stranami a finančnými skupinami, ktoré prispejú stranám určitou finančnou čiastkou na volebnú kampaň a fungovanie strany, no na oplátku požadujú preferenčné zaobchádzanie prostredníctvom dotácii alebo cez získanie vládnych zákaziek. (Kostadinova, 2012)
Na Slovensku sú problémy súvisiace s korupciou spájané aj so stranami Smer, SDKÚ-DS & ĽS-HZDS. (Mesežnikov, 2014) V roku 2002, mal Smer údajne výmenou za 32 miliónov Sk poskytnúť „sponzorovi“ pozíciu štátneho tajomníka v hospodárskom rezorte a niekoľko ďalších postov v riadiacich pozíciách. Vo výročnej správe strany SDKÚ-DS sa zase objavili dary od osôb, ktoré popierajú, že by strane darovali akékoľvek finančné prostriedky. Financovanie ĽS-HZDS dostalo známy prívlastok „igelitová taška“, kedy istý darca mal darovať strane približne 11,4 mil. Sk pričom nemalo ísť o skutočný finančný dar ale o istú fiktívnu účtovnú operáciu.
Na Slovensku neexistuje osobitný orgán, ktorý by mal za úlohu kontrolovať financovanie strán. Túto funkciu má vykonávať parlament a ministerstvo financií a tieto kauzy dokazujú, že strany neefektívnosť kontrolných mechanizmov dokázali využiť vo svoj prospech. (Mesežnikov, 2014)
1.3 Princípy férového financovania a kontrola
Transparentnosť a úplné zverejňovanie informácií stranami sú kontrolné mechanizmy na zabezpečenie spravodlivého a otvoreného procesu financovania strán.
Na Slovensku majú politici povinnosť zverejňovať výročné správy a to najneskôr do 30.apríla za predchádzajúci kalendárny rok a možno do nej nahliadnuť, robiť výpis, alebo kópiu. Stránky všetky parlamentných aj mimoparlamentných strán sú dlhodobo prístupné verejnosti na internetových stránkach parlamentu. Taktiež sú strany povinné zhotoviť správu o volebných nákladoch a ministerstvo financií ju zverejní 30 dní od
27
jej doručenia. Táto správa musí obsahovať všetky náklady súvisiace s volebnými nákladmi vrátane predvolebných prieskumov, cestovných výdavkov členov, ktoré s kampaňou súviseli, náklady na politickú reklamu a platenú inzerciu. (Kostadinova, 2012; Mesežnikov, 2014)
Ďalším dôležitým prvkom transparentnosti je zriadenie nezávislej kontrolnej agentúry s oprávnením vyšetrovať pôvod a množstvo peňazí. Oba nástroje sa stávajú účinnými iba pri aktívnej komunikácii s občanmi. V niektorých krajinách, napríklad v Bulharsku, neefektívna komunikácia medzi štátom a spoločnosťou pri odhaľovaní káuz spojených s financovaním politických strán oslabila dôveru voči protikorupčným reguláciám a systému. (Kostadinova, 2012)
Dôležitou súčasťou efektívnych kontrolných mechanizmov sú sankcie, ktoré môžu byť vo vorme finančnej pokuty alebo straty politických mandátov. Na Slovensku existuje niekoľko sankcií, ktoré môže ministerstvo financií stranám udeliť. Ak strana napríklad nepredloží v termíne záverečnú správu o volebných výdavkoch, môže jej byť udelená pokuta v hodnote až 3 319 €. Pokiaľ sa vo výročnej strane nachádzajú nepravdivé informácie, alebo ak nespĺňa všetky potrebné náležitosti, môže byť strane pozastavené vyplatenie príspevku na mandát alebo vyplatenie príspevku na činnosť strany. (Mesežnikov, 2014; Kostadinova, 2012)
Stanovenie limitov na volebnú kampaň pre kandidujúce strany prispieva k zníženiu celkových nákladov na voľby a obmedzuje korupciu, ktorá by potencionálne vyplývala z vysokých nákladov. V 35 % krajinách OECD neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa súm, ktoré môže politická strana, alebo kandidát v predvolebnom súboji minúť, 12 % krajín obmedzuje iba sumu, ktorú môže minúť kandidát, ale nie politické strany a 6 % obmedzuje výdavky politických strán a nie kandidátov. Niektoré krajiny pre každé voľby stanovili inú výšku výdavkových limitov. Napríklad v Kórei sa výdavkové limity pre každé voľby počítajú s ohľadom na populáciu voličov, počet volebných obvodov a mieru inflácie. Niektoré krajiny stanovujú limity na konkrétne položky a služby, napríklad výdavky na politické reklamy. (OECD, 2016)
Slovenská republika stanovuje limit pre politickú stranu vo voľbách do Národnej rady a Európskeho parlamentu v maximálnej hodnote 3 000 000 €. (Zákon č. 181/2014
28
Z. z., Zákon O volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z.
o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, §3, ods. 1) Presná globálna definícia tzv. „tretích strán“ je stále predmetom diskusií. Môžu medzi nich patriť charity, náboženské skupiny, jednotlivci alebo súkromné firmy, ktoré sa zúčastňujú volieb, ale nie sú politickými stranami ani kandidátmi. (OECD, 2016) Slovenský zákon ju zadefinoval ako fyzickú osobu, vrátane podnikateľov, alebo právnickú osobu, ktorá bola zaevidovaná štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. (Mecková, 2020)
V rámci financovania pomocou tretích strán by sa mali uplatňovať určité pravidlá a obmedzenia. V praxi je často ťažké určiť aktivity mnohých súkromných firiem a iných organizácií a ich politický dopad. V súčasnosti je len málo krajín OECD, ktoré určité regulácie uplatňujú. (OECD, 2016)
Na Slovensku, novela zákona o volebnej kampani zrušila financovanie volebných kampaní prostredníctvom tretích strán. Je to významná zmena, keďže pred touto novelou mohli podporovať politickú kampaň rôzne osoby a to do maximálne stanovenej výšky 100 000 €. Poslanci, ktorí túto novelu pripravovali, ju opodstatnili tak, že politické strany by mali viesť férový súbor vo volebnej kampani na základe ich programu a politickej činnosti. (Mecková, 2020)
29
2 Efektivita financovania volebných kampaní
2.1 Výdavky volebných politických strán na volebné kampane
Strana SaS mala najväčšie výdavky na volebnú kampaň v roku 2020, ktoré dosahovali takmer 1 600 000 €. Oproti roku 2016 je to rozdiel viac ako milión eur a pritom vo voľbách v roku 2020 dosiahli významne horší výsledok. Podobne je to pri porovnávaní rokov 2012 a 2010. V roku 2012 strana investovala do predvolebnej kampane po prepočte na jeden hlas približne o 5 € viac, no nedosiahla ani spolovice taký výsledok ako dosiahla vo voľbách v roku 2010.
Tabuľka 1 Prepočet výdavkov na volebnú kampaň na 1 hlas strany SaS v €
Rok Výdavky na volebnú kampaň Počet získaných hlasov Výdavky na 1 hlas
2010 528 477 307 287 1,72
2012 1 189 287 150 266 7,91
2016 424 765 315 558 1,35
2020 1 558 594 179 246 8,70
Zdroj: vlastný výpočet na základe výročných správ politických strán a záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
V roku 2016 najviac investovali do položky volebných plagátov a do položky
„ostatné náklady“, pod ktoré patrí tvorba stratégie volebnej kampane, mítingy a stretnutia s občanmi, darčekové predmety, propagačný materiály a výroba fotografií. V roku 2020 strana investovala najviac do reklamy v tlači (v časopisoch a magazínoch) a ďalšou významnou položkou v investovaní boli plagáty. V oboch rokoch strana minimálne investovala do prieskumov ohľadom verejnej mienky a politická reklama taktiež tvorila zanedbateľné percento v porovnaní s ostatnými položkami.
30
Zdroj: vlastné spracovanie na základe záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
Strana KDH v roku 2010 vynaložila najmenej nákladov na volebnú kampaň, aj po prepočte na jeden hlas, a úspešne sa jej podarilo presadiť sa v parlamente, dokonca bola v tomto roku jedna zo strán vládnej koalície. V roku 2012 získala najväčší počet hlasov a jej náklady na kampaň mierne stúpli.
V posledných 2 parlamentných voľbách sa strana do parlamentu nedostala, aj keď náklady vynaložila vyššie ako v predchádzajúcich rokoch. V roku 2020 získala o niečo väčší počet voličských hlasov v porovnaní s rokom 2016, ale vysoká účasť v parlamentných voľbách zapríčinila, že strane sa nepodarilo dostať cez kľúčovú hranicu zvoliteľnosti 5%.
Tabuľka 2 Prepočet výdavkov na volebnú kampaň na 1 hlas strany KDH v €
Zdroj: vlastný výpočet na základe výročných správ politických strán a záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
V rokoch 2016 a 2020 strana KDH vynaložila najviac nákladov do položky
„ostatné“ a to až 56% a 41%. V tejto položke investovali najviac do propagačných a darčekových materiálov a do nákladov potrebných pre stretnutia s občanmi.
Rok Výdavky na volebnú kampaň Počet získaných hlasov Výdavky na 1 hlas
2010 780 452 215 755 3,62
2012 1 054 523 225 361 4,68
2016 1 555 554 128 908 12,07
2020 1 100 189 134 099 8,20
0,00%
10,00%
20,00%
30,00%
40,00%
50,00%
60,00%
70,00%
Prieskumy Reklama
(tlač) Politická
reklama Plagáty Cestovné Ostatné
2016 2020
Graf 18 Výdavky na politickú kampaň strany SaS v %
31
Ďalšiu významnú položku v nákladoch tvorili volebné plagáty a to 27 % a 39 %.
Strana KDH v roku 2020 investovala o 12 % viac do reklamy v tlači a ostatné náklady ostali pomerne podobné ako náklady z roku 2016.
Graf 19 Výdavky na politickú kampaň strany KDH v %
Zdroj: vlastné spracovanie na základe záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
Strana Smer, po prepočte na 1 hlas vynaložila najväčšie náklady v roku 2020, kedy zároveň získala aj najmenší počet hlasov oproti ostatným rokom. V roku 2012 boli jej náklady pomerne nízke a nedosahovali ani 3 € za jeden hlas. Strane sa v tomto roku podarilo získať viac ako milión hlasov a taktiež zostavila jednofarebnú vládu, ktorá úspešne pretrvala až do roku 2016. Od tohto roku sa jej už rovnaký úspech nepodarilo dosiahnuť a hlasy jej postupne klesali.
Tabuľka 3 Prepočet výdavkov na volebnú kampaň strany Smer v €
Rok Výdavky na volebnú kampaň Počet získaných hlasov Výdavky na 1 hlas
2010 2 148 317,00 880 111 2,44
2012 3 309 656,59 1 134 280 2,92
2016 2 975 832,54 737 481 4,04
2020 2 998 233,58 527 172 5,69
Zdroj: vlastný výpočet na základe výročných správ politických strán a záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
V roku 2016 a v roku 2020 Smer najviac investoval do položky „ostatné náklady“, kde najväčší podiel na nákladoch tvorila tvorba komunikačnej stratégie, komplexné grafické služby a organizačno-technické zabezpečenie mítingov. Ďalšou
0,00%
10,00%
20,00%
30,00%
40,00%
50,00%
60,00%
Prieskumy Reklama
(tlač) Politická
reklama Volebné
plagáty Cestovné Ostatné
2016 2020
32
významnou položkou v nákladoch bola reklama v tlači, kde si strana Smer zaplatila napríklad reklamu v časopisoch Nový čas, Pravda alebo v regionálnych médiách.
V oboch rokoch strana významne investovala do plagátov a billboardov. Prieskumy a politická reklama tvorili v nákladoch pomerne zanedbateľné percentá.
Graf 20 Výdavky na politickú kampaň strany Smer v %
Zdroj: vlastné spracovanie na základe záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
Strana SNS vynaložila na voľby najviac v roku 2010 kedy získala aj relatívne vysoký počet hlasov, vzhľadom na ostatné roky zobrazené v tabuľke. Celkovo strana nedosahovala vysoké výsledky vo voľbách a v rokoch 2012 a 2020 sa jej nepodarilo presadiť sa v parlamente. V roku 2020 strana taktiež vynaložila vysoké náklady na predvolebnú kampaň, pričom dosiahla najnižšie výsledky za posledné roky a tesne prešla hranicou 3,14 %, čo jej umožnilo získať nárok na štátny príspevok.
Tabuľka 4 Prepočet výdavkov na volebnú kampaň strany SNS v €
Rok Výdavky na volebnú kampaň Počet získaných hlasov Výdavky na 1 hlas
2010 2 736 445,00 128 490 21,30
2012 1 212 791,00 116 420 10,42
2016 1 315 719,41 225 386 5,84
2020 1 936 650,59 91 171 21,24
Zdroj: vlastný výpočet na základe výročných správ politických strán a záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
SNS v roku 2016 a 2020 dosahovala najvyššie náklady v položke „ostatné náklady“, pričom najviac investovala do mítingov a stretnutí s občanmi, volebnej
0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
40,00%
45,00%
50,00%
Prieskumy Reklama (tlač) Politická
reklame Cestovné
výdavky Ostatné náklady
2016 2020
33
stratégie a darčekových materiálov. Ďalšími významnými položkami boli volebné plagáty, reklama v tlači a politická reklama. Výdavky na prieskumy a cestovné náklady boli v oboch rokoch minimálne.
Graf 21 Výdavky na politickú kampaň strany SNS v %
Zdroj: vlastné spracovanie na základe záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
Strana Most-Híd investovala do predvolebnej kampane najmenej v roku 2010 a zároveň získala najväčší počet hlasov. V nasledujúcich rokoch počet hlasov klesal a výdavky na kampaň stúpali. V roku 2020 strana získala najmenší počet hlasov od jej vzniku a po prepočte na 1 hlas mala v tomto roku aj najväčšie výdavky na kampaň a to takmer 30 €.
Tabuľka 5 Prepočet výdavkov na volebnú kampaň strany Most – Híd v €
Rok Výdavky na volebnú kampaň Počet získaných hlasov Výdavky na 1 hlas
2010 690 186 205 538 3,36
2012 1 144 588 176 088 6,50
2016 2 392 046 169 593 14,10
2020 1 749 941 59 174 29,57
Zdroj: vlastný výpočet na základe výročných správ politických strán a záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
V rokoch 2016 a 2020 strana najviac investovala, podobne ako ostatné strany, na volebné plagáty a do položky „ostatné.“ V položke „ostatné“ investovala strana na prenájom vozidiel, do online kampane, distribúciu letákov a najviac na darčekové predmety, propagačné materiály a mítingy s občanmi. Pomerne významnú položku
0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
40,00%
45,00%
50,00%
Prieskumy Reklama
(tlač) Politický
reklama volebné
plagáty Cestovné
náklady Ostatné
náklady
2016 2020
34
tvorila aj reklama v tlači a na predvolebné prieskumy strana v oboch rokoch minula len 2 % zo všetkých nákladov.
Graf 22 Výdavky na politickú kampaň strany Most – Híd v %
Zdroj: vlastné spracovanie na základe záverečných správ politických strán o financovaní nákladov na voľby do NR SR
2.2 Výpočet štátnych príspevkov za rok 2020
Počas písania bakalárskej práce, ešte neboli zverejnené výročné správy politických strán za rok 2020, preto výšku, ktoré strany získali po voľbách zo štátneho rozpočtu vypočítam na základe počtu získania hlasov vo voľbách a počtu poslaneckých mandátov. Pre vypracovanie tejto bakalárskej práce predpokladám, že volebné obdobie prebehne v klasickej dĺžke 4 roky a teda príspevky budú vyplatené v celkovej sume.
Príspevok za hlasy a príspevok na činnosť strany sa pre štvorročné obdobie vypočíta ako násobok 1 % priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, za kalendárny rok, ktorý predchádza roku v ktorom sa konali parlamentné voľby (čiže rok 2019) a počtu hlasov, ktoré strana vo voľbách získala.
Príspevok na mandát pre prvých 20 poslaneckých mandátov sa vypočíta ako tridsaťnásobok nominálnej mzdy a od 21. poslaneckého mandátu už len ako dvadsaťnásobok priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve. Pre štvorročné obdobie ktoré predpokladám, vzniknuté číslo vynásobím číslom 4.
Priemerná nominálna mzda v hospodárstve za rok 2019 činila 1092 € a 1 % tvorí čiastku 10,92 € s ktorou som vo svojich výpočtoch pracovala.
0,00%
5,00%
10,00%
15,00%
20,00%
25,00%
30,00%
35,00%
40,00%
45,00%
50,00%
Prieskumy Reklama
(tlač) Politická
reklama Volebné
plagáty Cestovné Ostatné
2016 2020
