Prof. Ing. Štefan Majtán, PhD.
Katedra podnikovohospodárska Fakulta podnikového manažmentu Ekonomická univerzita v Bratislave
Oponentský posudok
doktorandskej dizertačnej práce Ing. Tomáša Buusa na tému Oceňovanie koncernov
Téma posudzovanej dizertačnej práce je vysoko aktuálna nielen z hľadiska súčasných potrieb praxe ale aj z hľadiska stupňa vedeckého poznania v danej oblasti. Koncerny rôznych typov sú realitou hospodárskej praxe, teda aj ich oceňovanie sa stáva bežnou potrebou, napriek tomu, že legislatíva ich zatiaľ, ako hospodársky subjekt, jasne nevymedzila a že teoretici i znalci sa ešte nezjednotili v názoroch, ako oceňovať tento zložitý hospodársky subjekt (bez právnej subjektivity a so širokou variabilitou ekonomických vzťahov).
Výber témy zodpovedá aj odboru doktorandského štúdia, v ktorom je dizertačná práca spracovaná – odboru účtovníctva a finančného riadenia podniku. Túto skutočnosť potvrdzuje aj podrobnejší pohľad na obsah jednotlivých častí dizertačnej práce. Prepojenie účtovníctva, ako základného zdroja informácií, so znaleckou činnosťou je v práci rešpektované.
Napriek tomu, že štruktúra práce sa na prvý pohľad zdá príliš zložitá a prílišná detailnosť členenia jednotlivých subkapitol zahmlieva jej prehľadnosť, pri podrobnejšom pohľade je z nej identifikovateľný požadovaný vedecký prístup k riešeniu problému. Autor jasne definoval problém a z neho odvodil tak hlavný cieľ ako aj čiastkové ciele práce, zvolil primerané metódy vedeckej práce, analyzoval problém, určil cesty jeho riešenia a navrhované riešenia overil testovaním. Tento proces vyústil do návrhu všeobecne použiteľného postupu pri oceňovaní koncernu. I keď
nepredpokladám, že tento návrh bude prijatý bez pripomienok, či už zo strany vedeckej komunity alebo zo strany znaleckej praxe, oceňujem systémové spracovanie návrhu a snahu autora o jasnú argumentáciu v prospech svojich návrhov. Týmto preukázal nielen hlbokú znalosť problematiky ale aj schopnosť samostatnej vedeckej práce, čo je základným účelom predkladania
doktorandských dizertačných prác.
V úvodnej časti doktorand prezentuje všetky požadované východiská dizertačnej práce.
Popisuje terajší stav poznania a zaujíma vlastné stanoviská k tomuto stavu, vymedzuje ciele dizertačnej práce a použité metódy pri jej spracovaní, formuluje očakávané prínosy. Z môjho pohľadu by som čiastočne vyčítal doktorandovi, že jasne neformuloval hypotézy, z ktorých vychádzal (sú skôr skryté v obsahu textu) a tiež jasnejšie neuviedol použité metódy (riešil to odkazom na jednotlivé časti práce).
V druhej časti je vysvetlený prístup k chápaniu hodnoty, ktorý bude prierezom celej práce.
Zaradenie tejto problematiky považujem za veľmi správne, pretože pri oceňovaní je väzba na hodnotu zásadná.
V tretej časti doktorand venuje pozornosť možno základnému problému pri oceňovaní koncernov, neexistencii jasného legislatívneho vymedzenia právneho postavenia koncernu. Vo väzbe na uvedenú právnu stránku vymedzuje aj pojem „ocenenie koncernu“ – v svojej práci ho chápe len ako ocenenie majetku koncernovej centrály alebo jej imania. V tejto súvislosti mám určitú výhradu k uvedenému vymedzeniu chápania ocenenia koncernu – žiaľčasto sa v týchto súvislostiach hovorí o ocenení majetku (tak to formuluje aj autor dizertačnej práce), podľa môjho názoru by sme mali hovoriť pri oceňovaní hospodárskych subjektov o oceňovaní všetkých ich faktorov (tzv. výrobných faktorov), do ktorých patrí okrej majetku aj pracovný (výkonový)
potenciál zamestnancov (ľudské zdroje). Samozrejme s výnimkou majetkových metód oceňovania, ktoré sa však už dnes používajú len v špecifických situáciach, čo aj sám autor v celej svojej práci rešpektuje. Preto predpokladám, že je to skôr len štylistická nepresnosť, k čomu ma vedie aj poznámka samotného autora, že vymedzené chápanie ocenenia koncernu môže byť nepresné.
Aj zaradenie obsahu štvrtej časti práce považujem za naplnenie úsilia o komplexnú prezentáciu základných východiskových problémov ocenenia koncernov. V podstate je
pokračovaním právnej problematiky vymedzenej v tretej časti. Keďže neexistuje jasná legislatívna typológia koncernov, je len samozrejmosťou, že sa v praxi stretávame s koncernami rôznej miery integrácie. Tento problém pri oceňovaní koncernov jednoznačne uznávam, avšak, podľa môjho názoru, doktorand v uvedenej časti svojej práce zostáva buď na úrovni príliš všeobecných súvislostí – konštatuje uvedený vplyv, ale neuvádza žiaden konkrétny príklad rozdielov napr. pri výbere metód oceňovania, alebo uvádza súvislosti nie celkom jasné. Napríklad z textu nie je jasné, prečo sa tak podrobne venuje popisu riadenia pracovného kapitálu (4.3.2). V tejto súvislosti by mohol pri obhajobe práce vysvetliť napr. ako môžu spôsoby zúčtovania finančného majetku, ktoré popisuje, ovplyvniť konkrétne postup (resp. výber metódy) pri oceňovaní koncernu (ak
nepredpokladám, že bude použitá majetková metóda – ktorej sa v práci nevenuje).
Zaradenie obsahu piatej časti – účtovných metód zobrazenia podnikových kombinácií a daňových predpisov – považujem za vhodné (čo som už naznačil aj v úvodnej časti posudku).
Prezentovanie problematiky považujem za primerané v súvislostiach s témou práce.
Vzhľadom na cieľ práce, považujem za jadro práce jej šiestu časť. Oceňujem šírku i hĺbku znalostí, ktoré doktorand prezentuje. Metodicky správne vychádza z vymedzenia problémov pri oceňovaní koncernu, ktoré rozpracoval v predchádzajúcich častiach. Zrejme práve preto, že má na zreteli mnoho súvisiacich (v práci uvedených) problémov, zostáva vo svojich návrhoch často v polohe ponuky alternatív, pri ktorých je ich voľba príliš „zahmlená“. Položil by som preto otázku do rozpravy pri obhajobe: Mohol by bližšie uviesť, za akej situácie, resp. pre aký účel ocenenia, by použil aspoň niektorý (ako príklad) z uvádzaných postupov na str. 71 – 73? Napriek uvedenej pripomienke oceňujem, že svoje návrhy konfrontuje so širokým spektrom iných názorov. Možno nakoniec aj to, že alternatívy uvádzaných postupov sú tak rôznorodé a rozptýlené, má podporiť celkový záver, ktorý sa už tu črtá, že nemožno určiť presný postup rozhodovania pri voľbe postupu a metód oceňovania koncernov. Možno len systemizovať súvislosti, ktoré pri uvedenom
rozhodovaní v konkrétnej situácii treba mať na zreteli. Zdá sa, že toto sa autorovi dizertačnej práce podarilo.
Empirické testy a prípadová štúdia, uvedené v ďalších častiach práce, sú vhodným
metodologickým doplnkom riešenia dizertačnej práce. Venuje sa v nich podstatným súvislostiam svojich návrhov – už v predchádzajúcich častiach sa prikláňal k názoru, že za najvhodnejšiu metódu ocenenia koncernu považuje ocenenie niektorou z variant metódy diskontovaných peňažných tokov (testuje ju v siedmej časti práce), ako aj k názoru, že možno predpokladať ekvivalenciu ocenenia koncernu v celku a po častiach (túto tézu overuje na prípadovej štúdii v ôsmej časti práce).
V deviatej časti sú v podstate syntetizované návrhy vychádzajúce z predchádzajúcich analýz dizertačnej práce do odporúčaného postupu pri oceňovaní koncernov. V záverečnej časti v podstate sám potvrdzuje názor, ktorý som už vo svojom posudku k práci uviedol, že skutočnosť, že sa venoval mnohým oblastiam priamo aj nepriamo súvisiacim s oceňovaním koncernu, je príčinou, prečo nemohol ísť vo všetkých oblastiach do hĺbky problému – súhlasím s návrhom autora, že to je priestor pre ďalší výskum.
Pred vyslovením celkového záveru k hodnoteniu práce musím ešte konštatovať, že doktorand pri spracovaní práce využil primeraný rozsah i štruktúru literatúry, čo dokumentoval nielen textom celej práce, ale aj uvedeným prehľadom použitej literatúry. Práca je tiež vhodne doplnená zoznamami a prílohami. Tiež všetky ostatné formálne náležitosti, ktoré sa vyžadujú pri dizertačných prácach, sú splnené. Ciele dizertačnej práce považujem za splnené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporúčam dizertačnú prácu Ing. Tomáša Buusa na obhajobu a po úspešnej obhajobe navrhujem menovanému udeliť titul Ph.D.
V Bratislave 8. 7. 2007
Prof. Ing. Štefan Majtán, PhD.
oponent
