Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
K K ON O N TR T R O O L L A A V VE ER R EJ E JN N ÝC Ý C H H F F IN I N A A N N C C IÍ I Í V V S SR R S S D D Ô Ô R R A A Z Z O O M M N NA A P P R R Á Á V V N N U U Ú ÚP P RA R A V V U U
Bakalárska práca
Anna Zubovská
Jún, 2010Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a spoločenských vied
Ko K on nt tr ro ol la a v ve e re r ej jn ný ýc c h h f fi in na an nc ci ií í v v S SR R s s d dô ôr ra az zo om m n n a a p pr rá áv vn nu u úp ú pr ra av vu u
T T h h e e c c o o n n t t r r o o l l o o f f p p u u b b l l i i c c f f i i n n a a n n c c e e w w i i t t h h a a c c c c e e n n t t o o n n l l e e g g a a l l re r eg gu ul la at ti io on n
Bakalárska práca
Autor: Anna Zubovská
Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedoucí práce: JUDr. Soňa Kubincová PhD.
Banská Bystrica Jún 2010
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracovala samostatne, pod odborným vedením vedúcej bakalárskej práce a používala som len literatúru uvedenú v práci.
V Banskej Bystrici, ...
podpis študenta
POĎAKOVANIE
Ďakujem vedúcej záverečnej práce p. JUDr. Soni Kubincovej PhD, za jej odborné vedenie, metodickú pomoc a poskytovanie cenných rád pri vypracovaní mojej záverečnej práce, ako aj celému kolektívu pedagogických pracovníkov bakalárskeho štúdia.
ABSTRAKT
ZUBOVSKÁ, Anna: Kontrola verejných financií v SR s dôrazom na právnu úpravu [Bakalárska práca]. Zubovská Anna – Bankovní institut Vysoká škola Praha ; Katedra- Ekonónie a spoločenských vied.– Banská Bystrica: Jún 2010, 47 s.
Bakalárskou prácou sa zaoberáme problematikou „Kontrola verejných financií v SR s dôrazom na právnu úpravu“. Všetkých nás naokolo určite trápi a zaujíma nakladanie s verejnými financiami a následne na to kontrola verejných financií. Čitateľ sa musí oboznámiť s terminológiou týkajúcou sa verejných financií. Cieľom našej práce je analyzovať tak zložitú, náročnú a hlavne zaujímavú tému ako sú verejné financie.
Práca je rozdelená do jednotlivých kapitol. Zo stránky právnej vedy charakteristiku verejných financiách spomenieme z pohľadu Finančného práva ako aj zo Správneho práva. Verejné financie riešia finančné vzťahy medzi subjektmi ako je štát, územné samosprávne celky a verejnoprávne korporácie. Úlohou financií je najmä rozdeľovanie a prerozdeľovanie peňažnej masy a jej častí, ktoré prebiehajú výlučne v peňažnej podobe. Úlohou financií v ekonomickom a spoločenskom živote spoločnosti, by bolo možné vystihnúť vetným spojením: „ Peniaze hýbu svetom.“ Následne verejné financie musia byť pod kontrolou a musia byť kontrolovateľné. V ďalších kapitolách si popíšeme tému o kontrolách verejných financií. Stručným prehľadom prejdeme zákony a inštitúcie, ktoré kontrolujú a majú vplyv na financie. Záverom zhrnieme zistené skutočnosti ktoré sa úzko spájajú s verejnými financiami.
Kľúčové slová: Financie. Audit. Kontrola. Decentralizácia. Zákon.
ABSTRACT
In this Bachelor's work we are dealing with broad issue "Examination of public finances in Slovak Republic with emphasis on Law adjustment." We are all concerned and interested in dealings with public finances. The reader must get to know the terminology concerning public finances. The aim of this work is to analyze such complex,difficult and mainly interesting theme that public finances are. The work is devided to individual chapters. From the Law science point of characteristics of public finances it will be mentioned from financial law as well as The Right law point of view.
Public finances solve inancial relationships between subjects such as state, regional self-governing units and ststutory coorporations. The aim of finances is mainly to devide masses of money and its parts which happens only in money form.The aim of finances in the economic and social life of society could be best described with a saying that "Money mooves the World". Consequently public finances must be under control and also must be controlled. In the following chapters we will describe the theme about public finances controls. Briefly we go through laws and institutions which controls and have an affect on finances. At the end we will summarize the ound real facts which are closely connected to public financs.
Key word´s: Finance. Audit. Examination. Decentralization. Law.
PREDHOVOR
Verejné financie a nakladanie s týmito zdrojmi na plnenie pravých kompetencií majú inštitúcie na Slovensku Ústavou SR garantovanú nezávislosť. K tejto samostatnosti je neoddeliteľnou súčasťou zodpovednosť v rozhodovaní o použití verejných prostriedkov Nevyhnutné je, aby si všetky inštitúcie verejnej
správy uvedomili, že verejné financie sú len jedny a že deficit sa meria vo vzťahu k celej množine peňazí občanov. To znamená, že žiadna inštitúcia by nemala žiť na
úkor inej.
Hlavným nástrojom hospodárskej politiky sú verejné financie, ktoré ovplyvňujú vývoj ekonomiky Slovenskej republiky. Verejná správa ako vláda, Sociálna poisťovňa, mestá, VÚC, obce, ale aj niektoré ďalšie verejné inštitúcie, prerozdelia cez verejné financie ročne niekoľko miliárd eur. Následne verejnosť má samozrejme právo na podrobné, včasné a dôveryhodné informácie o tom, ako sa s prostriedkami daňových poplatníkov narába.
Ďalej by sme sa mali starať o verejné financie intenzívnymi kontrolami.
A kontroly by mali fungovať na základe právneho rámca, právnej legislatívy. Je naozaj nevyhnutné, aby tento súčasný spôsob spravovania verejných financií na Slovensku prebiehal intenzívnejšími kontrolami. Je dosť dôležité, aby sme poznali, ale hlavne aj kontroly, ktoré sú oprávnené kontrolovať verejné financie, akým spôsobom prebieha proces financovania jednotlivých prípadov.
Patríme do zmiešanej ekonomiky, ktorá je v súčasnosti pomaly vo všetkých vyspelých štátoch. Je založená na koexistencií súkromného a verejného sektora.
Na hospodárskom riadení sa podieľajú súkromné inštitúcie prostredníctvom trhu, nazývané aj neviditeľná ruka trhu. Na tomto hospodárskom riadení sa samozrejme podieľajú aj verejné inštitúcie, ako je napríklad vláda, ktorá pomocou daňových, výdavkových a ďalších rozpočtových regulačných opatrení prispieva do kasy verejných financií, ktorú môžeme nazvať viditeľná ruka vlády a riadiť ekonomiku štátu bez oboch týchto súčastí, je ako tlieskať jednou rukou, hovorí P.A. Samuelson.
Verejné financie majú bohatý a komplikovaný komplex prerozdeľovania, preto je nevyhnutné, aby tento komplex bol kontrolovaný. Keďže verejné financie slúžia na financovanie verejného sektora, nemôže byť problém so zverejňovaním širokej verejnosti o celom procese schvaľovania, rozdeľovania a požitia týchto našich prostriedkov.
OBSAH
ČESTNÉ VYHLÁSENIE POĎAKOVANIE
ÚVOD
1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV ... 11
1.1 Verejné financie ... 13
1.2 Funkcie verejných financií ... 14
1.3 Štruktúra verejných financií ... 16
2 FINANČNÉ ORGÁNY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ... 18
2.1 NKÚ ... 19
2.2 NKÚ – štruktúra ... 20
2.3 Pôsobnosť ... 22
2.4 SFK, zodpovednosť za hospodárenie, porušenie finančnej disciplíny ... 24
3 FINANČNÁ KONTROLA A JEJ ORGANIZÁCIA ... 28
3.1 Právna úprava ... 29
3.2 Právne predpisy ... 33
3.3 Stupne kontroly verejných financií ... 35
4 ODPORÚČANIE PRE PRAX ... 41
ZÁVER ... 42
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 44
PRAMENE ... 45
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV ... 46
ZOZNAM OBRÁZKOV ... 47
ÚVOD
„Peníze budou asi vždycky stejné. Jen lidské konání má mravní kategorii.“
Václav Klaus
Práca je rozdelená do troch kapitol. V úvodných kapitolách sa budeme zaoberať terminológiou úzko spojenou s našou témou. Podstatnú časť budeme venovať charakteristike jednotlivým pojmov verejných financií. Okrajovo si predstavíme niektoré inštitúcie, ktoré sú priamo spojené s verejnými financiami. Zoznámime sa so zákonmi, ktoré nám určujú smer ku kontrole verejných financií a s inštitúciami, ktoré môžu pomocou danej legislatívy kontrolovať verejné financie. V prvom rade musíme vedieť čo sú to vlastne verejné financie. Toto je jedna z tém, ktorá nám charakterizuje verejné financie. Jeden z hlavných cieľov bakalárskej práci je oboznámenie sa s pojmom verejné financie. Konečným výsledkom práce bude krátkym, výstižným a hlavne efektívnym vyjadrením pomocou odbornej literatúry napomôcť pochopiť tému verejné financie a kontrola verejných financií. Ďalej zanalyzujem postupy a rôzne mechanizmy vo verejných financiách, hlavne kontrolnú činnosti, ktorá je pomerne vo všetkých zákonoch vychádzajúca v prvom rade z ústavy a zákonov SR.
V Ústave Slovenskej republiky sú v niektorých článkoch zahrnuté financie, nie však priamo, ale vo všeobecnosti ako napríklad, že finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje štátnym rozpočtom. Ale v prvom rade ústava nám zaručuje, že Slovenská republika sa zakladá na princípoch sociálnej a ekologicky trhovej ekonomiky, čo je základným kameňom k tvorbe a hromadeniu verejných financií.
Jedným pilierom je aj ako sa v Ústave Slovenska píše: „ Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž“. (Ústava SR, 3 Hlava, 1. Odd., čl. 55)
Štátny rozpočet tvoria verejné financie, ktoré sú tvorené zákonom. To znamená, že aj my všetci tvoríme financie a podieľame sa na príjem verejných financií. Vzorec k verejným financiám je nasledovný, pokiaľ dokážeme tvoriť verejné financie, verejné príjmy, tak tvoríme aj verejné výdavky vrátane rozpočtového deficitu a verejného dlhu.
Vo fiškálnej politike sa uvádza význam a využívanie verejných financií nielen však ne financovanie potrieb štátu, ale aj ako nástroj v rukách štátu na zasahovanie do ekonomiky. Verejné financie slúžia na financovanie verejného sektora. Verejné rozpočty, najmä štátny rozpočet a miestne rozpočty, rozdeľujú v každom štáte obrovské sumy rozpočtových prostriedkov. Ich objem sa zvyšuje, rastie a vysoký je aj podiel
verejných rozpočtov na rozdeľovaní hrubého domáceho produktu. Každého určite zaujíma, na čo sa využívajú dane, ktoré musíme platiť, ako sa riešia otázky hospodárnosti, efektívnosti a spravodlivosti rozdeľovania, prečo sú masívne rozpočtové deficity, ktoré spôsobujú prudký rast verejného a najmä štátneho dlhu, a aké to má dôsledky.
Tieto základné myšlienky a potreby by sme mali trošku priblížiť nášmu čitateľovi. Verejné financie sú ako spojená retiazka. Navzájom pospletané a navzájom dokonca i spojené.
V našej práci sa budeme zaoberať teoretizovaním k verejným financiám ale hlavne rozoberieme si kontrolu verejných financií.
Dôležitým cieľom pre spoločnosť by mal byť smer ku výchove mládeže dosiahnuť, efektívne a spravodlivé rozdeľovanie verejných financií. Spoločnosť by sa mala podieľať na tom, aby mládež dokázala pracovať s verejnými financiami transparentne. To znamená, že nesmie byť a nemal by byť problém s akoukoľvek kontrolou týchto prostriedkov. V spoločnosti je známe, že kontrola verejných financií musí byť v zmysle a náplňou spoločenských záujmov. Kontroly financií, by mali v zásade vždy prebiehať formou „kontroly štyroch očí“.
To je ďalším dôležitým cieľom práce. Aby oslovila hlavne mladých ľudí, ktorí budú v krátkej budúcnosti súčasťou tvorby verejných financií. Aby podľa základných informácií mali prehľad o systéme priebehu kontroly verejných financií. Cieľom je charakteristika verejných financií pre jednoduché a rýchle pochopenie mládeže.
Záverom môžeme skonštatovať že verejné financie patria do systému finančného práva, ktoré ako samostatné odvetvie práva pozostáva z mnohých osobitných finančnoprávnych noriem, ktorý tvorí pomerne zložitý systém tohto odvetvia práva.
Rozsiahlym obsahom právnej regulácie ide o najbohatšie odvetvie, ktoré vzhľadom na rozmanitosť právnej úpravy nemôže byť zhrnuté v jednom kódexe.
1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa od 1. 1. 1993 sa verejné financie stali dôležitou súčasťou štátneho rozpočtu, ktoré sú hlavnou zložkou verejných rozpočtov, môžeme povedať, že sú strategickým nástrojom na zasahovanie štátu do ekonomiky uvádza odborná literatúra.
Podľa ústavy Slovenskej republiky čl. 58 finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom.
Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanovujú osobitné zákony, ktorými sú zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách samosprávy.(Kubincová, S. 2006)
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu (vlády), ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa nim rozpočtové hospodárenie SR v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
predstavujú sústavu špecifických finančných vzťahov a operácií, ktoré prebiehajú v ekonomickom systéme,
vzťahy a operácie prebiehajú medzi:
a) jednotlivými vládnymi úrovňami navzájom,
b) verejnou vládou a ostatnými subjektmi v ekonomike.
Tieto vzťahy a operácie sú založené na princípoch obligatórnosti a nenávratnosti. Verejného sektora a verejných financií sa v rozhodujúcej miere týkajú fiškálne (rozpočtové) peňažné operácie.
Veľký dôraz z pohľadu Správneho práva musíme podotknúť vzťahy verejných financií k subjektom. Napríklad vzťah a rozdelenie verejnej správy. Podľa prof. JUDr.
Petra Škultétyho v jeho odbornej literatúre Verejná spáva a správne právo verejnú správu rozdelil na dve základné zložky a to na štátnu správu a samosprávu. Kde štátna správa je preferovaná výkonnou činnosťou, ktorá spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných právnych aktov štátnej moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy, predovšetkým zabezpečovania hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja. K našej danej téme je to v prvom rade poňatie prerozdelenie verejných financií na uvedené zabezpečenie rozvoja spoločnosti. Druhá
činnosť v štátnej správe je nariaďovacia, ktorá tiež úzko naviazaná na verejné financie.
V tomto okruhu je nariaďovacia činnosť štátu vyjadrená vo vzťahu fyzickým a právnickým osobám.
Druhá základná zložka verejnej správy je samospráva, ktorá sa delí na územnú a záujmovú samosprávu. Samospráva má svoje historické korene v stredoveku.
Predstavuj vo verejnej správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru . Takto chápaná samospráva nie je a nemôže byť totožná so štátnou správou, a to predovšetkým na povahu mocenskej podstaty štátnej správy. Samospráva sa však so štátnou správou podieľa na jej úlohách a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí, ktorými sú aj verejné financie.(Škultéty, P. 2008)
Pre lepšie spoznanie štruktúry verejnej správy uvádzame nasledujúcim obrázkom, ktorý znázorňuje usporiadanie verejnej správy od Januára 2004.
Obrázok č. 1 Usporiadanie verejnej správy od 1.1.2004
Zdroj http://www.trencin.sk/12331
1.1 Verejné financie
Verejné financie možno definovať ako peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných fondov spätých s činnosťou verejných alebo verejnoprávnych subjektov. Verejnými financiami chápeme sústavu finančných vzťahov, vytvárajúcich verejné peňažné hospodárenie štátu, peňažné hospodárenie orgánov územnej samosprávy a tiež iných verejnoprávnych subjektov. Verejné financie môžeme skúmať jednak z hľadiska republikového rámca a jednak medzinárodného rámca.
Do verejných financií v Slovenskej republike patria:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky
- štátne účelové fondy (štátne fondy) a iné peňažné fondy - financie územnej samosprávy
- financie štátnych podnikov (Kubincová, S. 2006)
Verejné financie sú dôležitým nástrojom štátnej politiky v oblasti, ktorej hlavným subjektom je tzv. správa (štátna správa alebo ktorej hlavným subjektom je miestna samospráva) a hlavným dôsledkom je existencia verejného sektora v zmiešanej ekonomike. (Lipták, L. 1999)
Schultzová uvádza vo svojej literatúre, že verejné financie v konkrétnych podmienkach ich pôsobenia v určitom špecifickom spoločenstve štátov a ich ekonomík nemožno bez definície podstaty a obsahu tejto ekonomickej kategórie, bez prihliadnutia na funkcie, ktoré majú verejné financie v ekonomike každej jednotlivej krajiny vo všeobecnosti a v každej etape jej vývoja zvlášť. Predpokladá to aj priblíženie základného pojmového aparátu v stručnej a prehľadnej forme. ( Schultzová, A. 2007)
V rámci verejných financií však nájdeme i finančné vzťahy medzi jednotlivými nositeľmi verejnej moci navzájom. Ako príklad je možné uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu do miestnych rozpočtov. Na jednej strane finančného vzťahu stojí štát a na strane druhej územné samosprávy, pričom postavenie jednotlivých subjektov vzťahy môžu byť rovnoprávne alebo aj žiadne. Pri vzniku, zmene a zániku finančných vzťahov je vykonávaná určitá činnosť, ktorú môžeme označiť za finančné činnosti.
Podstatou finančnej činnosti je tvorba, sústreďovanie, rozdeľovanie, prerozdeľovanie
a používanie peňažnej masy ( ohľadne verejných financií verejných peňažných prostriedkov). (Balko, L. Babčák, V. a kol., 2009)
Vo odbornej literatúre Finančné právo od Balka, Babčáka a kol. 2009 sa uvádzajú nasledovnú trojicu štruktúru verejných financií:
- financie štátu
- financie územných samosprávnych celkov a - financie ostatných verejnoprávnych korporácií.
Obrázok č. 2 Vzájomné finančné vzťahy
Štát
Finančný sektor
Súkromný sektor Verejný sektor Zdroj: Verejné financie, Lipták, J. 1999 Zložky verejných financií môžeme rozdeliť nasledovne:
1. centrálny (národný, štátny, federálny) rozpočet, 2. rozpočty nižších vládnych úrovní,
3. fondy,
4. verejné (štátne, verejno-prospešné) podniky.
1.2 Funkcie verejných financií
Všetky články verejných financií pôsobia vo vzájomnej podmienenosti.
Navonok sa ich podstata prejavuje v plnení tých funkcií, ktoré sú im prisudzované.
Všeobecne sa uznáva, že verejné financie plnia tieto funkcie:
- alokačnú - distribučnú - stabilizačnú
Alokačná funkcia – verejných financií vyplýva zo skutočností, že v každom štáte existujú tzv. sociálne tovary či ináč označované verejné statky, ktoré nemožno zabezpečiť prostredníctvom fungovania trhového mechanizmu, resp. trh vo vzťahu k nim zlyháva. Práve prostredníctvom alokačnej funkcie zabezpečujú verejné financie produkciu a reprodukciu verejných statkov. Prospech z existencie a fungovania týchto tovarov má každý, avšak nie je objektívne možné určiť, koľko má daný spotrebiteľ za tieto sociálne tovary zaplatiť. Preto dochádza k ingerencii štátu do individuálnej spotreby, čo sa deje najmä využívaním verejných rozpočtov na zabezpečenie týchto sociálnych tovarov. Verejné financie takto súčasne rozhodujú o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené. Alokačnú funkciu štátu plní tak na centrálnej, ako aj na miestnej úrovni. Treba však povedať, že uplatňovanie tejto funkcie je odchýlkou, i keď nevyhnutnou od princípov trhového mechanizmu. Tým, že štát plní alokačnú funkciu, zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia do istej miery splýva s funkciou distribučnou.
Distribučná funkcia – čiže rozdeľovacia funkcia verejných financií spočíva v rozdeľovaní a opätovnom rozdeľovaní dôchodkov, výnimočne i majetku (napríklad prostredníctvom daní) v záujme krytia sociálnych potrieb jednotlivcov. Tým sa súčasne vytvára priestor na plnenie funkcií štátu ( v literatúre sa medzi nimi uvádzajú funkcia sociálnej starostlivosti štátu, efektívnosť, rovnosť stabilita a pod.). Na realizáciu distribučnej funkcie verejných financií využíva štát viaceré nástroje, najmä nástroje daňovej, dotačnej, subvenčnej, sociálnej a colnej politiky.
Stabilizačná funkcia – verejných financií súvisí s využívaním verejných financií ako nástroja na dosiahnutie určitých konkrétnych makroekonomických cieľov, ako je napríklad udržiavanie relatívne vysokej zamestnanosti, určitého stupňa cenovej stability, stability platobnej bilancie a pod. Táto funkcia sa prejavuje dvojakým spôsobom:
- nepriamo, cestou daňových opatrení a transferovými platbami, ktoré ovplyvňujú veľkosť disponibilného dôchodku a úspor súkromného sektora,
- priamo, zmenou veľkosťou veľkosti rozpočtových výdavkov určených na nákup sociálnych tovarov verejným sektorom.
Verejné financie plnia aj niektoré ďalšie funkcie, ako napríklad kontrolnú funkciu, stimulačnú funkciu a pod. (Babčák, V. a kol. 2008)
1.3 Štruktúra verejných financií
Z hľadiska oblasti, v ktorej verejné financie vznikajú, menia sa a zanikajú, by sme mohli potom rozlišovať tieto oblasti financií:
- oblasť verejných rozpočtov ( rozpočtové vzťahy vo vnútri jednotlivých verejných rozpočtov a medzi verejnými rozpočtami navzájom ),
- oblasť rozpočtových príjmov ( daňové, poplatkové a colné vzťahy zabezpečujúce naplňovanie príjmovej stránky verejného rozpočtu),
- oblasť meny, úveru a platobného styku ( menové vzťahy zabezpečujúce emisie a obeh zákonných peňazí a úverové vzťahy týkajúce sa verejného rozpočtu), - oblasť devizového hospodárstva ( devizové vzťahy ohľadne devizových hodnôt ) - oblasť finančného trhu ( vzťahy na peňažnom a kapitálovom trhu ).
Práve tá posledná oblasť finančného trhu a čiastočne aj oblasť úverového a platobného styku je špecifická tým, že v týchto oblastiach nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú len verejné financie, ale aj financie súkromné. Dochádza tak vzájomnému prelínaniu verejných a súkromných financií v týchto oblastiach. Medzi verejné financie je možné zaradiť aj napr. vzťahy vznikajúce medzi Slovenskou národnou bankou ako kontrolným orgánom nad finančným trhom a subjekty podriadenými tomuto dohľadu ( napr. regulátor finančného trhu). Táto skutočnosť je taktiež dôsledkom skutočnosti, že v určitých oblastiach nie je možné presne vymedziť, ktorý vzťah je verejnými financiami a ktorý vzťah financiami súkromnými, pretože jeden typ vzťahu bez tých druhých by strácal svoje opodstatnenie. Z tohto dôvodu sú i súkromné financie predmetom verejnoprávneho právneho odvetvia – finančného práva. ( Balko, L.
Babčák, V. a kol. 2009)
Štátny rozpočet SR – je základným článkom verejných financií. Predstavujú sústavu peňažných vzťahov, ktorých prostredníctvom sa nenávratným spôsobom vytvára a prerozdeľuje celoštátny fond peňažných prostriedkov určený na krytie a zabezpečenie potrieb štátu. Právna úprava štátneho rozpočtu vychádza z Ústavy SR a zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Štátny rozpočet tvorí súčasť rozpočtu verejnej správy, schvaľuje sa zákonom na každý kalendárny rok, ktorý je potom zhodný s rozpočtovým rokom. Príjmovú stránku štátneho rozpočtu tvoria predovšetkým príjmy z vybraných daní a poplatkov. Jeho
výdavkovú stránku tvoria predovšetkým výdavky potrební na zabezpečenie prevádzky a chodu štátnych orgánov, resp. iných subjektov a na zabezpečenie tých potrieb štátu, na ktorých má štát eminentný záujem. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom hospodárenia štátu.
Štátne účelové fondy – sú osobitné peňažné fondy, ktorých zriadenie umožňuje Ústava SR v čl. 58. Ich hospodárenie je upravené v zákone č. 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Financie štátnych podnikov – ako zložka verejných financií vyjadrujú peňažné vzťahy týkajúce sa hospodárenia štátnych podnikov a iných štátnych podnikateľských subjektov ( napr. štátnych bánk, a pod.)
Iné verejné peňažné fondy – v terminológií finančného práva nimi chápeme fondy, ktoré sú zriadené zákonom za účelom financovania iných úloh. Ich tvorba a hospodárenie s nimi nie sú upravené zákonmi o rozpočtových pravidlách, ale priamo v zákonoch, ktorými sú verejnoprávne inštitúcie vytvárajúce tieto peňažné fondy zriadené.
Financie územnej samosprávy – sú ďalšou významnou zložkou verejných financií. Základom územnej samosprávy, ako to vyplýva z čl. 64 Ústavy SR, je obec.
Územnú samosprávu tvoria obec a vyšší územný celok. Ústava SR uvádza, že obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonov samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Podmienky hospodárenia samosprávy sú stanovené v zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, a čiastočne aj v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v zákone č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch. Platí, že samosprávy svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov a zo štátnych dotácií.
Rozpočty samospráv sú základným nástrojom hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočty vyjadrujú samostatnosť hospodárenia samospráv. Majú obdobnú štruktúru ako štátny rozpočet, obsahujú príjmy a výdavky a súčasne zahŕňajú aj vzťahy k štátnemu rozpočtu a finančné vzťahy k iným právnickým, resp. fyzickým osobám.
(Kubincová, S. 2006)
2 FINANČNÉ ORGÁNY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Finančnú kontrolu v Slovenskej republike uskutočňujú tieto orgány:
1.) Najvyššie orgány štátnej moci ( Národná rada SR a vláda SR) a štátnej správy (Úrad vlády SR)
2.) Nezávislé kontrolné orgány (NKÚ SR), 3.) Finančné orgány, medzi ktoré patria:
O MF SR,
O Územné finančné orgány (Daňové riaditeľstvo SR, Daňové úrady, Správy finančnej kontroly),
O Finančné a iné orgány samospráv (finančné komisie a pod.), O Národná banka Slovenska,
O Colné riaditeľstvo SR a colné úrady. (Kubincová, S. 2006)
Najvyššie orgány štátnej moci ( Národná rada SR a vláda SR) a štátnej správy (Úrad vlády SR): – pôsobí v širokej oblasti ako najvyšší orgán štátnej moci, najvyšší zastupiteľský orgán, najvyšší a jediný zákonodarný orgán, do pôsobnosti ktorého o. i.
prislúcha najmä kontrola dodržiavania Ústavy SR, ústavných zákonov, a zákonov, preverovanie plnenia štátneho rozpočtu a kontrola činnosti vlády. Okrem kontroly rozpočtového hospodárenia spravidla prislúcha najvyššiemu zastupiteľskému a zákonodarnému orgánu aj kontrola rozpočtového hospodárenia, aj zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami aj sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny.
Ministerstvo financií SR – dominantné a rozhodujúce postavenie v rámci reštriktívne chápaných finančnokontrolných vzťahov patrí MFSR, ktoré je ex lege ústredným orgánom štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit. MF SR tiež vykonáva následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústredných orgánoch a štátnych účelových fondoch okrem rozpočtovej kapitoly NKÚ SR, pretože v ňom vykonáva kontrolu verejných prostriedkov NRSR alebo ňou poverený orgán.
Daňové riaditeľstvo – daňové orgány, včlenení Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady, prípadne j iné daňové orgány, vykonávajú kompetencie v rámci kontroly povinných daňových subjektov.
Národná banka Slovenskej republiky – disponuje širokou škálou pôsobnosti, a to aj v oblasti finančnej kontroly, ktorá je obyčajne zameriavaná okrem iného najmä na vykonávanie štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, bankovníctvom, menovou sférou, devizovým hospodárstvom, atď.
Orgány samospráv – VÚC a obce ako samostatné právnické osoby hospodáriace s vlastným majetkom, vlastnými i prijatými finančnými prostriedkami, majú v systéme finančnej kontroly významné postavenie, definované nevyhnutnosťou kontroly toho, s čím hospodária. Finančnú kontrolu realizujú najmä v súvislosti s nakladaním s vlastnými finančnými zdrojmi. Avšak osobitne s finančnými prostriedkami prijatými určitou formou zo štátneho rozpočtu alebo z iných štátnych fondov.(Balko, L., Babčák, V. a kol. 2009)
Colné úrady – postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť colných orgánov
a povinnosti, oprávnenia a prostriedky colníka pri výkone služby upravuje zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.(Kubincová, S. 2006)
2.1 NKÚ SR ( NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SR)
NKÚ je Najvyšší kontrolný úrad, nezávislá inštitúcia, ktorá má silné postavenie podporené podľa čl. 60 Ústavou SR č. 460/1992, má výhradné právo kontrolovať verejné financie. Teória k tejto téme je spracovaná legislatívnym rámcom, ktorý sa v tomto prípade nedá iným spôsobom charakterizovať, len ako s pomocou znenia paragrafov a článkov zo zákona.
Má osobitné postavenie v sústave orgánov kontroly, posilnené je to tým, že je priamo zakotvené v ústave. Je to nezávislí orgán kontroly hospodárenia, ktorý kontroluje hospodárenie majetku, záväzkov, štátu a verejnoprávnych inštitúcií.
Hospodárenie vo fonde národného majetku. Môže kontrolovať majetok, finančné prostriedky, a majetkové práva obcí. Kontroly sa majetok záväzky, majetkové práva a pohľadávky za ktoré prebrala SR záruku a kontroluje aj majetkové finančné práva, ktoré sa poskytli SR, v rámci rozvojových programov. Kontrola na NKÚ sa vzťahuje na
vládu na ministerstvá a iné ústredné orgány, obce, VÚC a na ich právnické osoby, na kontrolu štátnych účelových fondov, verejnoprávnych inštitúcií a právnických osôb, ktoré majú majetkovú účasť štátu. Pôsobnosť sa vzťahuje aj na fond národného majetku a na právnické a fyzické osoby, ktoré nakladajú s majetkami ministerstiev a ostatných ústredných orgánov. Pokiaľ ide o výkon samosprávy je rozlišovaný priamy výkon a prenesený výkon (tu môže vykonávať kontrolu aj vláda). Nemá byť zlučiteľná s poslancom, starostom stými čo sú vylúčený z tejto funkcie. Kontrolór je volený obecným zastupiteľstvom. Kontrola príjmov a výdavkov obce, hospodárenie s majetkom príspevkových organizácií, ktorých je obec zriaďovateľom a má povinnosť prekladať obecnému zastupiteľstvu výsledky kontroly a raz ročne musí aj vypracovávať odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce pred ich schválením.
NKÚ plní všetky úlohy, ktoré mu stanovuje osobitný zákon a môže zriaďovať kontrolné útvary aj mimo sídla NKÚ. Finančná kontrola a jej výsledky majú slúžiť k tomu akým spôsobom sa využívajú verejné zdroje. Majú zároveň slúžiť ako podklad pre legislatívu vlády, keďže podstatným spôsobom sa môžu znižovať náklady na jednotlivé inštitúcie. Kontrola nakladania prostriedkov EÚ (tu pôsobia aj orgány EÚ).
Účinná kontrola verejných financií je dôležitým predpokladom pre pozitívny sociálno-ekonomický vývoj v štáte. Napomáha správnemu a efektívnemu využívaniu verejných financií tak v oblasti verejnej správy, ako i celého hospodárstva štátu a poskytuje objektívne informácie nielen štátnym orgánom, ale aj verejnosti. Okrem toho plní funkciu preventívnu a monitorovaciu.
V zákone č. 39/1993 v jednotlivých paragrafoch sú vymedzené ustanovizne k NKÚ. NKÚ je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom. Sídlom NKÚ má v Bratislave.
(http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompeten cie)
2.2 NKÚ - štruktúra ( Najvyšší kontrolný úrad SR)
V zákone o NKÚ je uvedená štruktúra, ktorá je nasledovná:
Orgánmi Úradu sú:
a) predseda Úradu (ďalej len "predseda"),
b) podpredsedovia Úradu (ďalej len "podpredsedovia").
(Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.) Obrázok. č. 3 Organizačná štruktúra NKÚ SR
Zdroj:http://www.nku.gov.sk/nku/downloads/ORGANIZACNA_STRUKTURA.pdf
2.3 Pôsobnosť
Pôsobnosť a funkcia NKÚ (ďalej len „Úrad“) kontroluje hospodárenie v zmysle schválenej novely Ústavy SR - Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s:
a. prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"),
b. majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku
Slovenskej republiky, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami,
c. majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia,
d. majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e. majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.
(Škultéty, P. 2008)
V rámci kontroly hospodárenia napríklad z finančnoekonomických vzťahov verejných financií NKU SR kontroluje aj:
a) spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,
b) výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančnoekonomických vzťahov vznikajúcich v rámci hospodárenia, ktorých účastníkom je subjekt uvedený v § 4 zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR.
Na účely zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR sa za prostriedky štátneho rozpočtu považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv.
NKÚ SR vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
NKÚ SR vykonáva na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.
NKÚ SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy a stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v lehote podľa osobitného predpisu. NKÚ SR určuje audítora na overenie účtovnej závierky Národnej banky Slovenska.
NKÚ SR predkladá Národnej rade Slovenskej republiky najneskôr do konca marca správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za uplynulý kalendárny rok. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti predkladá vždy keď o to Národná rada Slovenskej republiky požiada.
(http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompeten cie)
V odst. 2 predmetného zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, Úrad v rámci svojej pôsobnosti kontroluje aj:
a. spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,
b. výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno- ekonomických vzťahov vznikajúcich pri hospodárení, ktorých účastníkom je subjekt uvedený. (Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.)
2.4 SFK, zodpovednosť za hospodárenie, porušenie finančnej disciplíny
Pôsobnosť a kompetencie:
Správa finančnej kontroly Bratislava bola zriadená na základe zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
V zmysle § 3 zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly:
1) vykonáva následnú finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z.
o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
2) vykonáva cenovú kontrolu podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov,
3) kontroluje správu a nakladanie s majetkom štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,
4) rozhoduje v konaní o porušení rozpočtovej disciplíny a cenovej disciplíny v rozsahu podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 18/1996 Z. z.
v znení neskorších predpisov,
5) ukladá pokuty v rozsahu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a zákona č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
6) vymáha odvod a penále a pokutu podľa zákona č. 523/2004 Z. z.,
7) spolupracuje s orgánmi Európskej únie v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
8) kontroluje vyberanie súdnych poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Územná pôsobnosť:
Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj. Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch poveriť správu finančnej kontroly výkonom kontroly aj mimo územnej pôsobnosti.
Porušenie finančnej disciplíny – v rozpočtovom procese – bez ohľadu na akej úrovni sa uskutočňuje má svoj nesporný význam aj zásada hospodárnosti. Táto zásada bezprostredne súvisí so zásadou účelovosti finančných prostriedkov. Zásada
hospodárnosti znamená, že prostriedky verejných financií sa majú používať čo najhospodárnejšie a najefektívnejším spôsobom.Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy.
Zodpovednosť za hospodárenie s verejnými prostriedkami a následne porušenie finančnej disciplíny zodpovedá vždy štatutár inštitúcie. Dodržiavanie rozpočtového hospodárenia sleduje a správu o plnení rozpočtu spracovávajú kompetentní zamestnanci. Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a za vykonanie rozpočtových opatrení podľa odvetvovej klasifikácie zodpovedá napr. ekonómka obce.
Pri porušení finančnej disciplíny inštitúciami, ktorým boli poskytnuté verejné financie sa postupuje v zmysle osobitných predpisov. (Babčák, V. a kol. 2008)
Podľa ustanovenia § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán alebo orgán dozoru štátu, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly v súlade so zákonom č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, ktorá ich aj vymáha. Ak porušenie finančnej disciplíny zistí iný orgán, ktorý má podľa osobitných predpisov právo na výkon takejto kontroly, oznámi vec za účelom uloženia odvodu, penále a pokuty príslušnej správe finančnej kontroly. V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., ak porušenie finančnej disciplíny zistí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny, za účelom uloženia odvodu, penále a pokuty príslušnému kontrolnému orgánu alebo orgánu dozoru štátu.
Pred začatím správneho konania s cieľom odstrániť prípadné nedostatky pri postúpených výsledkoch kontrol, právne neodôvodnených a nepresvedčivých porušeniach finančnej disciplíny, príslušný správny orgán:
1. preskúma kompletný spisový materiál, posúdi či predložené podklady sú postačujúce pre právnu kvalifikáciu kontrolných zistení a pre uloženie sankcií podľa zákona č. 523/2004 Z. z. a nadväzujúcich právnych predpisov. V prípade ich
neúplnosti je správny orgán povinný vráti neúplné podklady (spisovú dokumentáciu) kontrolnému orgánu a požiada o ich doplnenie a odstránenie nedostatkov v lehote určenej príslušným správnym orgánom.
2. posúdi a zhodnotí, či predložené kontrolné zistenia možno považovať za preukázané, či vykonané dôkazy sú postačujúce, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať aj iné podklady pre začatie správneho konania.
V prípade potreby požiada kontrolný orgán opakovane o doplnenie podkladov.
3. v prípade, keď ani po opakovanom vyžiadaní doplnenia podkladov pre začatie správneho konania neobdrží materiál v súlade s Čl. 2 pokynu MF/7045/2005-911, považuje podanie kontrolného orgánu za podnet na vykonanie opakovanej kontroly Ministerstvom financií SR, sekciou systému verejnej vnútornej finančnej kontroly alebo príslušnou správou finančnej kontroly.
Obrázok. č. 4 Organizačná štruktúra SFK
3 FINANČNÁ KONTROLA A JEJ ORGANIZÁCIA
Vo všeobecnosti sa finančná kontrola považuje za jednu zo záruk dodržiavania zákonností a finančnej disciplíny v oblasti finančných vzťahov. Finančná kontrola sa chápe v dvojakom význame, a to ako:
- Kontrola vzťahujúca sa na oblasť finančných vzťahov,
- Kontrola, ktorú uskutočňujú prevažne finančné orgány a finančné inštitúcie.
Za finančnú kontrolu možno považovať činnosť príslušných štátnych a iných verejnoprávnych subjektov, predovšetkým finančných orgánov a finančných inštitúcií, ktoré obsahom je porovnávanie daného stavu v jednotlivých oblastiach finančných vzťahov so stavom, ktorý predpokladajú platné finančno - právne normy v záujme zistenia príčin, prečo sa daný stav nezhoduje s predpokladaným stavom a stanovenia opatrenia na odstránenia takéhoto nesúladu. Legislatívne je finančná kontrola vymedzená ako súhrn činností, ktorými sa v súlade so zákonom o finančnej kontrole a osobitnými predpismi (napr. zákon o správach finančnej kontroly) overuje:
a) splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,
b) dodržiavanie osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia pri hospodárení s verejnými financiami,
c) splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.
Základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly ale aj vnútorného auditu a vládneho auditu upravuje zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite. Zákon pojmovo vymedzuje podstatu finančnej kontroly a podrobnejšie upravuje aj pôsobnosť MFSR a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Ustanovenia zákona sa však nevzťahujú na finančnú kontrolu vykonávanú podľa osobitných predpisov (napr. zákona o NKÚ SR) a na vykonávanie auditu podľa osobitných predpisov. ( Babčák, V. a kol. 2008)
Finančná kontrola plní viaceré funkcie:
1. Poznávacia funkcia (jej prejavom je zistenie, poznanie existujúceho stavu a odhalenie príčin, pre ktoré existuje nesúlad medzi daným a predpokladaným stavom,
2. Porovnávacia funkcia (táto funkcia umožňuje porovnávať a hodnotiť skutočný stav so stavom predpokladaným),
3. Výchovná funkcia (predovšetkým včasná a efektívna kontrola výchovne pôsobí na jednotlivcov a vedie k upevneniu poriadku a disciplíny. (Kubincová, S. 2006) Kontrola plní viaceré funkcie. Ide najmä o tieto funkcie :
a. poznávacia funkcia (jej prejavom je zistenie, poznanie existujúceho stavu a odhalenie príčin, pre ktoré existuje nesúlad medzi daným a predpokladaným stavom),
b. porovnávacia funkcia (táto funkcia umožňuje porovnávať a hodnotiť skutočný stav so stavom predpokladaným),
c. výchovná funkcia (predovšetkým včasná a efektívna kontrola výchovne pôsobí na jednotlivcov a vedie k upevneniu poriadku a disciplíny).
Okrem týchto funkcií plní kontrola aj niektoré ďalšie funkcie, ako napríklad funkciu nápravnú, informačnú, represívnu a pod. (Kubincová, S. článok Kontrola verejných financií)
3.1 Právna úprava
„Kontrolou všeobecne rozumieme špecifický druh ľudskej činnosti, ktorej obsahom je porovnávanie daného, existujúceho stavu v určitej oblasti spoločenských vzťahov so stavom predpokladaným. Jej cieľom je zistiť príčiny, pre ktoré nie je daný stav identický so stavom predpokladaným a súčasne stanoviť opatrenia , ktoré povedú k odstráneniu odchýlok a disproporcií medzi nimi.“ (Babčák, V. 1994)
O kontrole verejných financií hovorí zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sú stanovené jednotlivé ciele, ktoré pomocou tohto zákona citujeme v nasledovných bodoch:
Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť
1. hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy,
2. dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov kontrolovaným subjektom pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
3. dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
4. včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu verejnej správy o úrovni hospodárenia s verejnými prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.
Finančná kontrola sa vykonáva ako:
predbeţná finančná kontrola
- overuje sa každá finančnú operáciu so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti overuje, či je pripravovaná finančná operácia v súlade so schváleným rozpočtom orgánu verejnej správy, so zmluvami uzatvorenými orgánom verejnej správy alebo inými rozhodnutiami o hospodárení s verejnými prostriedkami a či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Predbežnú finančnú kontrolu vykonáva - vedúci zamestnanec poverený vedúcim orgánu verejnej správy alebo zamestnanec zodpovedný za rozpočet, verejné obstarávanie alebo správu majetku.
Vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú osoby podpisom na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciou. (Zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite)
priebeţná finančná kontrola
- overuje finančné operácie vybrané jeho vedúcim zamestnancom,
- úplnosť a preukázateľnosť účtovných alebo iných dokladov súvisiacich s kontrolovanou finančnou operáciou,
- súhrn skutočností na dodržiavanie hospodárnosti a efektívnosti
Priebežnú finančnú kontrolu vykonáva zamestnanec organizačného útvaru, s ktorého činnosťou kontrolovaná finančná operácia súvisí, alebo zamestnanec útvaru kontroly
orgánu verejnej správy. Po vykonaní priebežnej finančnej kontroly sú osoby povinné písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené nedostatky.
(Zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite)
následná finančná kontrola
- sa overuje objektívny stav kontrolovaných skutočností,
- ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými aktmi riadenia so zameraním:
1) na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
2) vykonanie predbežnej finančnej kontroly,
3) splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.
(Zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite) Orgány verejnej správy sú povinné vypracovať:
ročnú správu o výsledkoch finančných kontrol, v ktorej uvedú najmä:
- údaje o počte vykonaných finančných kontrol,
- kontrolných zisteniach a opatreniach na nápravu zistených nedostatkov,
- a zaslať ju ministerstvu do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok.
(Zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite)
Podrobnosti o obsahu ročnej správy o výsledkoch finančných kontrol ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Základné pravidlá následnej finančnej kontroly: zamestnanci kontrolného orgánu sú pri vykonávaní následnej finančnej kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu -
a. vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok kontrolovaného subjektu, ak sa používajú na zabezpečenie úloh vo verejnom záujme, alebo vstupovať do obydlia, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti a je to nevyhnuté na plnenie úloh podľa tohto zákona,
b. vyžadovať od kontrolovaného subjektu v určenej lehote poskytnutie originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,
c. odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu originály dokladov, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisy a ostatné informácie, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané a ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôkazov, vrátane iných materiálov nevyhnutných na ďalšie úkony súvisiace s následnou finančnou kontrolou,
d. vyžadovať od kontrolovaného subjektu súčinnosť potrebnú na vykonanie následnej finančnej kontroly, ak nemožno účel následnej finančnej kontroly dosiahnuť inak.
(Zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite)
Zamestnanci kontrolnej inštitúcie sú pri vykonávaní následnej finančnej kontroly povinní:
1. vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a termín začatia následnej finančnej kontroly; ak by oznámením o začatí následnej finančnej kontroly mohlo dôjsť k zmareniu účelu následnej finančnej kontroly, sú povinní oznámenie urobiť najneskôr pri začatí následnej finančnej kontroly,
2. preukázať, že sú oprávnení na vykonanie následnej finančnej kontroly a predložiť preukaz totožnosti,
3. vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odobratí originálov dokladov,
písomností a iných materiálov mimo priestorov kontrolovaného subjektu a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím;
tieto veci kontrolný orgán vráti tomu, komu sa odobrali, ak nie sú potrebné na ďalší výkon následnej finančnej kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov.
Zákon č. 502/2001o finančnej kontrole a vnútornom audite nám v úvodnom ustanovení určuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly priamo na verejné financie, ktoré sú súčasťou jednotného komplexného systému finančného riadenia orgánov verejnej správy ako aj ústredný orgán iný orgán štátnej správy, obec, vyšší územný celok.
3.2 Právne predpisy
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy upravuje postavenie a úlohy vlády a ministerstiev, vrátane Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje:
a. tvorbu a uskutočňovanie politiky v oblastiach podľa odseku 1 vrátane rozpočtovania súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb a politiky spravovania majetku verejnej správy vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére,
b. výkon štátnej správy vo veciach správy štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, hypotekárneho bankovníctva, stavebného sporenia s výnimkou poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva, hazardných hier,
c. výkon štátneho dozoru nad vykonávaním sociálneho poistenia, dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie v stavebnom sporení, dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom, činnosťou Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.
Najvýznamnejším predpisom pre oblasť finančnej kontroly je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Tento zákon upravuje
základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu vykonávaných podľa tohto zákona, ktoré sú súčasťou systému verejnej vnútornej finančnej kontroly zabezpečujúceho dodržiavanie osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami a pri iných činnostiach orgánu verejnej správy.
Tento zákon tiež podrobnejšie upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Za obzvlášť významnú možno považovať novelu zákona č. 165/2008 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. júna 2008. Predmetná novela zaviedla tzv. vládny audit a stanovila orgány, ktoré ho môžu vykonávať. Je potrebné poznamenať, že na vnútorný a vládny audit podľa tohto zákona sa nevzťahujú osobitné predpisy upravujúce činnosť audítorov podľa osobitných predpisov.
Dôležitým predpisom upravujúci kontrolu rozpočtového hospodárenia je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon č. 583/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách samosprávy.
Činnosť daňových orgánov, ktorými sú Daňové riaditeľstvo a daňové úrady, upravuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a činnosť správ finančnej kontroly upravuje zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
Kontrolu plnenia úloh v štátnej správe vykonávajú v súlade so zákonom č.
10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe Úrad vlády Slovenskej republiky a iné orgány štátnej správy:
ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
orgány miestnej štátnej správy,
ďalšie orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Samotný zákon je z roku 1996, pričom niektoré jeho novely nešetrne zasiahli do jeho konštrukcie, a preto bol prostredníctvom tzv. veľkej novely zverejnenej pod č.
164/2008 Z. z. pozmenený a zákonu bol vrátený jeho pôvodný zmysel. (Kubincová, S.
článok Kontrola verejných financií).
Postavenie a činnosť audítorov, audítorských spoločností a asistentov audítora a podmienky a predpoklady na výkon auditu upravuje zákon č. 540/2007 Z. z.
o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, pričom auditom podľa tohto zákona je overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovanej závierku a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou.
Kontrolu špecifických činností aj subjektov verejnej správy vykonávajú za zverené oblasti aj ďalšie orgány, ako napr. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.
Postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v colníctve upravuje zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
Uvedený prehľad však nie je a nemôže byť konečným. Kontrola, jej spôsob ako aj subjekty, ktoré môžu kontrolu verejných financií vykonávať je upravená aj v zákonoch, ktoré zriaďujú jednotlivé štátne, samosprávne a iné verejnoprávne subjekty.
Tak napríklad zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení stanovuje obciam povinnosť zriadiť funkciu hlavného kontrolóra. (Kubincová, S. článok Kontrola verejných financií)
3.3 Stupne kontroly verejných financií
Kontrola verejných financií je vykonávaná v dvoch stupňoch tak, ako na to poukazuje rozdelenie:
1.vnútorná kontrola 2.vonkajšia kontrola
Do kontrolného systému v SR možno zaradiť tieto zložky:
vnútorná kontrola vonkajšia kontrola
Vládu SR Národnú radu SR
Úrad Vlády SR NKÚ SR
Ministerstvo financií SR Nezávislí audítori Správcov rozpočtových kapitol Správne súdnictvo Daňové riaditeľstvo SR Prokuratúra
Colné riaditeľstvo SR Verejného ochrancu ľudských práv a slobôd
Útvary kontroly verejnoprávnych Kontrola vykonávaná verejnosťou inštitúcií
Kontrola na úrovni samosprávy (Kubincová, S. článok Kontrola verejných financií) 1. Vnútorná kontrola - cieľom vnútornej kontroly sú vychádzajúca z našej témy sa hlavne dotýka: - efektívne a hospodárne využívanie zdrojov. Základnými úlohami
v rámci vnútornej kontroly sú najmä: - kontrola hospodárenia s majetkom a verejnými financiami.
V rámci vnútornej kontroly verejných financií rozoznávame:
- vnútornú kontrolu v štátnej správe,
- vnútornú kontrolu vo verejnoprávnych inštitúciách, - vnútornú kontrolu v Územnej samospráve.
Vnútorná kontrola v štátnej správe
Vnútorná kontrola predstavuje systém, v rámci ktorého inštitúcia kontroly
vykonáva kontrolu voči podriadenej inštitúcií ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy. Vnútorná kontrola sa vykonáva na všetkých
stupňoch riadenia.
Inštitúcia kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontroluje najmä:
- hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, - plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.
Vedúci kontrolovaného subjektu je v stanovenom termíne povinný na základe kontroly:
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
predložiť orgánu kontroly správu o splnení prijatých opatrení,
uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
Zákon o kontrole v štátnej správe neupravuje postup inštitúcie kontroly ani
vyvodenie zodpovednosti a uloženie sankcie vedúcemu kontrolovaného subjektu v prípade, že uvedené povinnosti nesplní.
V oblasti uplatňovania výkonnej moci, vrátane kontrolných mechanizmov, je potrebné, aby štát pôsobil vo veciach týkajúcich sa celého územia štátu a všetkých fyzických a právnických osôb.
Ide predovšetkým o:
výkon štátnej kontroly (dozory, dohľady, inšpekcie),
rozšírenie a fungovanie nadrezortných, prierezových a nezávislých inštitúcií pre kontrolu a spracovanie vecí verejných
Právomoci v zákonodarnosti kontrola verejných financií v zmysle zákona 502/2001 chápeme, že medzi inštitúcie vnútornej kontroly v štátnej správe patria:
Vláda Slovenskej republiky, ako najvyšší orgán výkonnej moci vykonáva kontrolnú činnosť následne po rozhodnutí v zbore a to prostredníctvom Úradu
vlády SR, ktorá kontroluje plnenie úloh štátnej správy a hospodárenie s prostriedkami, určenými na plnenie týchto úloh.
Ministerstva financií SR, ministrov a predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí si zriaďujú orgány.
Ministerstvo vnútra SR - a ním zriadený Úrad finančnej polície vykonáva kontrolu v oblasti daňových trestných činov a nezákonných finančných operácií.
Ministerstvo financií SR vykonáva dozor nad sociálnym a zdravotným poisťovníctvom a doplnkovým dôchodkovým poistením, kapitálovým trhom, stavebným sporením a lotériami.
Dozor nad verejným obstarávaním vykonáva Úrad verejného obstarávania SR a štátnu pomoc monitoruje novozriadený Úrad pre štátnu pomoc, ktorý zbiera poskytnutú štátnu pomoc a spracováva výsledky k množstvu prefinancovaných verejných financií.
Napriek existencii uvedených inštitúcií kontrolné mechanizmy nemožno považovať za dostatočne funkčné a účinné. Značné rezervy pretrvávajú v dotváraní účinného systému vnútornej kontroly a jej prepojení na sústavu inštitúcií vonkajšej kontroly a orgány činné v trestnom konaní. Príčinou je predovšetkým nedostatočný záujem o jeho zdokonalenie a využitie na odhaľovanie nežiaducich javov spoločnosti na všetkých stupňoch riadenia.
Úrad vlády SR plní funkciu centrálne koordinačnú a kontrolnú vo vzťahu k všetkým orgánom a subjektom kontroly pôsobiacim v štátnej správe.
Kontrolná pôsobnosť je orientovaná najmä na:
- všetky úlohy súvisiace s výkonom štátnej správy, hospodárenie s prostriedkami
určenými na plnenie týchto úloh, dodržiavanie zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti pri nakladaní s prostriedkami a majetkovými právami, ktorých
vlastníkom je štát, štátne fondy vo vzťahu k výkonu štátnej správy, opatrenia a právne akty na všetkých úsekoch štátnej správy, ale aj na prenesený výkon štátnej správy vo vzťahu k samospráve, ďalej na úlohy vyplývajúce z programov Vlády SR, Rady obrany štátu, ako aj na kontrolnú činnosť manažmentu štátnej správy.
