Kolektívne investovanie a jeho vývojové tendencie na Slovensku

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva

Kolektívne investovanie a jeho vývojové tendencie na Slovensku

Collective investment and development trends in Slovakia

Bakalárska práca

Autor: Tomáš Červeňák

Bankový manaţment

Vedúci práce: Ing. Marián Tóth, PhD.

Banská Bystrica jún 2013

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internetovej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Bratislave dňa 28. Jún 2013

Tomáš Červeňák

Poďakovanie

Moja vďaka patrí môjmu školiteľovi, Ing. Mariánovi Tóthovi, Phd., za odbornú a

metodickú pomoc pri koncipovaní mojej bakalárskej práce, za jeho rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom a za trpezlivosť, ktorú prejavil.

V Bratislave dňa 28. Jún 2013

Tomáš Červeňák

Anotácia

ČERVEŇÁK, Tomáš: Kolektívne investovanie a jeho vývojové tendencie na Slovensku.

(Bakalárska práca). Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva.

Vedúci práce: Ing. Marián Tóth, Phd., Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 48.

Cieľom bakalárskej práce je zhodnotiť kolektívne investovanie na Slovensku a jeho vývojové tendencie. Prvá kapitola je zameraná na charakterizovanie pojmov: kolektívne investovanie, investor a popis výhod a nevýhod kolektívneho investovania. Druhá kapitola je zameraná na inštitucionálne usporiadanie kolektívneho investovania. Tretia kapitola analyzuje historický vývoj, kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu kolektívneho investovania.

Kľúčové slová: kolektívne investovanie, investor, fondy, MiFID

Annotation

ČERVEŇÁK, Tomáš: Collective investment and development trends in Slovakia.

(Bachelor thesis). Banking Institute Prague, foreign university Banska Bystrica,

Department of Finance, Accounting and Insurance. Head of thesis: Ing. Marián Tóth, Phd., Year of defense: 2013. Number of pages : 48.

The point of this Bachelor thesisis is to evaluate the collective investment in Slovakia and describe development trends. The first chapter is focused on the characterization concepts: collective investment, investor and a description of the advantages and

disadvantages of collective investment. The second chapter is focused on the institutional arrangements of collective investments. The third chapter analyzes the historical

development, qualitative and quantitative analysis of the collective investment.

Key words: collective investment, investor, funds, MiFID

6

Úvod ... 7

1. Kolektívne investovanie

... 8

1.1 Charakteristika kolektívneho investovania ... 8

1.2 Charakteristika investora ... 9

1.3 Výhody kolektívneho investovania ... 10

1.4 Nevýhody kolektívneho investovania ... 11

2. Usporiadanie kolektívneho investovania v SR

... 12

2.1 Zákonná úprava kolektívneho investovania v SR ... 12

2.2 MiFID ... 14

2.3 Subjekty kolektívneho investovania na Slovensku ... 16

2.4 Formy kolektívneho investovania ... 18

2.5 Typy fondov ... 21

3. Historický vývoj a tendencie kolektívneho investovania

. 24

3.1 Budovanie kolektívneho investovania vo svete ... 24

3.2 Budovanie kolektívneho investovania na Slovensku ... 25

3.3 Kvalitatívna analýza kolektívneho investovania... 27

3.3.1 Spoločnosti poskytujúce kolektívne investovanie na Slovensku .. ... 27

3.3.2 Rating versus Ranking ... 30

3.4 Kvantitatívna analýza kolektívneho investovania ... 33

3.4.1 Analýza fondov peňaţného trhu ... 33

3.4.2 Analýza dlhopisových fondov ... 37

3.4.3 Analýza akciových fondov ... 41

3.5 Čisté predaje fondov kolektívneho investovania na Slovensku ... 45

Záver

. 46

Zoznam použitej literatúry

47

7

Zámerom bakalárskej práce s názvom Kolektívne investovanie a jeho vývojové tendencie na Slovensku je zhodnotiť kolektívne investovanie na Slovensku a jeho vývojové tendencie.

Väčšina ľudí uţ určite riešila otázku: „Kam investovať svoje voľné finančné

prostriedky a akým spôsobom ich zhodnotiť?“ Existuje veľké mnoţstvo alternatív. Najprv to boli vkladné kniţky a terminované vklady, ale v týchto prípadoch nie je slovo

„investovať“ na mieste. Negatívne skúsenosti s kupónovou privatizáciou a nedokonalá legislatíva minulých rokov iba umocnili, ţe slovenský investor je prevaţne konzervatívny.

Napriek minulosti si však kolektívne investovanie postupne buduje pevnú pozíciu a rozširuje tak ponuku moţných investičných príleţitostí.

K nárastu popularity kolektívneho investovania prispela aj vyššia úroveň

investičnej gramotnosti obyvateľstva a prehľadnejšia, kategorizovaná ponuka podielových fondov. Investor má dnes k dispozícii viac informácií, na základe ktorých vie posúdiť riziko, volatilitu, očakávaný výnos a odporúčaný investičný horizont.

V prvej kapitole sa venujeme charakteristike kolektívneho investovania, charakteristike investora a popisujeme výhody a nevýhody kolektívneho investovania.

V druhej kapitole objasňujeme zákonnú úpravu kolektívneho investovania na Slovensku, jej vývoj aţ po súčasnosť a európsku smernicu MiFID, ktorá upravuje prácu na trhoch s finančnými nástrojmi. V nasledujúcich častiach definujeme subjekty kolektívneho investovania a zaraďovanie všetkých účastníkov v investičnom procese kolektívneho investovania. Ďalej charakterizujeme typy fondov a formy kolektívneho investovania.

Tretia kapitola sa zaoberá historickým vývojom kolektívneho investovania v zahraničí a na Slovensku. Kvantitatívnou a kvalitatívnou analýzou kolektívneho investovania. V analýze sme porovnali výkonnosť, veľkosť, riziko, volatilitu a čisté predaje vybraných podielových fondov.

8

1. Kolektívne investovanie

1.1 Charakteristika kolektívneho investovania

Kolektívne investovanie je zaloţené na myšlienke zhromaţdenia finančných prostriedkov od väčšieho počtu malých investorov a ich následné investovanie s vyuţitím spoločností, ktoré sa špecializujú na sprostredkovanie investícií na finančnom trhu. Tieto spoločnosti zhromaţďujú peňaţné prostriedky verejnosti a za ne nakupujú produkty do svojho portfólia. Na kolektívne investovanie sa môţeme pozerať z pohľadu investora jako spôsob nepriameho investovania, ktoré umoţňuje investorom dosiahnutie efektívnejšej správy společných prostriedkov, diverzifikáciu, zníţenie rizika a získanie prístupu na trhy obvykle vyhradené iným typom investorov. (Liška et al., 2004, s. 310)

Iná definícia kolektívneho investovania hovorí, ţe „Kolektívne investovanie predstavuje podnikateľskú činnosť, na základe ktorej dochádza k zhromaţďovaniu peňaţných prostriedkov od vopred neurčitého a neobmezeného okruhu právnických a fyzických osôb. Hlavným prvkom kolektívneho investovania je rozptýlenie rizika na princípe diverzifikácie – rozloţenie rizika medzi väčší súbor cenných papierov, resp. iných aktív, čím sa eliminujú straty.“ (Tkáčová et al., 2009, s. 89)

Za svoje vloţené finančné prostředky získavajú investori finančné inštrumenty, ktoré im zaisťujú podiel na ziskoch, alebo stratách daného subjektu kolektívneho investovania.

Existuje veľa dôvodov, prečo investovať voľné finančné prostriedky. Môţe nimi byť napr. Vzdelanie detí, zabezpečenie dôchodku, nadobudnutie nehnuteľnosti alebo hnuteľného majetku, tvorba rezervy, ochrana před infláciou. Kaţdý investor je iný a má iné predstavy, ciele, očakávania a moţnosti. V prípade rozhodnutia investície formou kolektívneho investovania, by mal vedieť aké výhody a nevýhody sú spojené s kolektívnym investovaním.

9

1.2 Charakteristika investora

Investorov môţeme rozdeliť na základe viacerých kritérií. Jedným z najzásadnejších je kritérium vnímania rizika. Nakoľko „celá problematika investovania je o vzťahu výnosu a rizika“ (Syrový, 2010, s. 20)

 Konzervatívny investor (risk averse) – je človek, ktorý sa bude snaţiť eliminovať riziko na čo najniţšiu úroveň aj za cenu niţšieho výnosu. Sú to klienti, ktorí uprednostnia tzv. zaistené fondy, kde majú isté garancie. Príkladom je napríklad zaistený fond ponúkaný bankárskou rodinou Edmond de Rothschild (jedného zo zakladateľov Federálnej banky Spojených štátov Amerických). Prostriedky zhodnocuje prostredníctvom EuropeCliquet fondu a ponúka 90% kapitálová zaistenie. To znamená, ţe aj keby náhodou došlo k absolútnemu prepadu podielov na finančnom trhu, klient dostane minimálne 90% z vloţenej investície. Takúto moţnosť zaisteného financovania poskytuje na Slovensku Komunálna poisťovňa (http://www.kpas.sk/, 27.4.2013). Okrem tohto konkrétneho fondu môţe konzervatívny investor vyuţiť dlhopisy alebo fondy peňaţného trhu.

 Dynamický investor (risk lovers)– je pravým opakom konzervatívneho investora.

Nebojí sa podstúpiť riziko straty, ak je ponúkaný výnos dostatočne lákavý.

Prioritne sú to investori, ktorí investujú svoje peňaţné prostriedky v dlhodobom horizonte. Precízne sledujú vývoj akcií a ich správanie sa na burze. Uvaţujú logicky a rozváţne a v čase recesie investujú a v čase expanzie vyberajú zhodnotené prostriedky aby ich v čase recesie znovu investovali. Títo investori investujú najčastejšie do akciových fondov, minoritne do fondov zmiešaných.

 Investor s vyváţeným portfóliom– je to zmes oboch vyššie spomenutých investorov. Často krát sa stáva, ţe sám investor sa nevie vyprofilovať do konkrétnej podoby, či je risk lover alebo risk averse persóna. Sú to klienti, ktorí si volia „zlatú strednú cestu“ a vo svojom portfóliu tak majú aj akciové aj dlhopisové fondy.

Skúsený finančný poradca by mal vedieť odhadnúť aký typ investora je jeho klient a podľa toho zvoliť vhodnú finančnú stratégiu kolektívneho investovania.

V prípade, ţe finančný poradca uprednostní vidinu vlastnej provízie pred objektívnym zhodnotením profilu svojho klienta riskuje, ţe klient bude nespokojný

10

s vývojom akcií či podielov a kolektívne investovanie sa stane neatraktívnym pre potenciálnych investorov.

1.3 Výhody kolektívneho investovania

Kolektívne investovanie, ako aj iné formy investovania prináša pre investora výhody a samozrejme aj nevýhody.

K výhodám patria:

 V prípade porovnania s úročením na terminovaných účtoch a iných účtoch v bankách, tieto formy prinášajú podstatne vyššie výnosy. Vyšší výnos sa dosahuje tak, ţe investovaním do konkrétnych fondov sa vytvára obrovský kapitál. Týmto investovaním sa daný fond stáva veľkým investorom, ktorému je daná moţnosť zúčastňovať sa na najlukratívnejších obchodoch na kapitálovom a peňaţnom trhu.

 Veľkou výhodou je moţnosť investovania s minimálnym vstupným kapitálom.

 Diverzifikáciou investor značne zniţuje riziko spojené s kolísaním cien niektorých aktív investičného portfólia. Riziko pre investora klesá, ak investuje do väčšieho fondu s väčším portfóliom.

 Likvidita pre investora znamená moţnosť rýchlej transformácie investície na peniaze predajom nakúpených podielových listov.

 Pri niektorých typoch investícií je moţné pravidelné vyplácanie výnosov.

 Moţnosť automatickej reinvestície výnosov, čo spôsobuje zväčšenie a zhodnotenie majetku investorov.

 Profesionálna správa majetku je zabezpečená aktívnym spravovaním portfólio manaţérmi, ktorí vyuţívajú odborné znalosti, skúsenosti, príslušné technické vybavenie a všeobecný prehľad o vývoji finančného trhu.

11

 Investičná stratégia je vţdy zadefinovaná a pomáha investorovi rozhodnúť, ktoré fondy sú preňho najoptimálnejšie z hľadiska rizikovosti, odporúčaného časového horizontu investície, sektorovej alebo teritoriálnej orientácie.

 Rozloţenie nákladov za správu medzi jednotlivých investorov.

1.4 Nevýhody Kolektívneho investovania

Kaţdý investor by mal vedieť, ţe s investíciou prostredníctvom kolektívneho investovania sú spojené aj určité riziká a teda aj nevýhody.

 Nevýhodou je, ţe fond má zvyčajne niţšiu výnosnosť ako samotné aktíva do ktorých fond investuje. Je to spôsobené účtovaním správcovských poplatkov. Tieto poplatky za správu sú zhruba na úrovni 2% z priemernej ročnej hodnoty fondu.

 Vstupné a výstupné poplatky môţu taktieţ ovplyvniť celkový výnos investície do podielového fondu. Ich výška vo všeobecnosti závisí od stupňa rizikovosti daného fondu.

 Dodrţanie investičného horizontu fondu, nemusí pre investora znamenať zisk.

V prípade vysokej volatility podkladového aktíva fondu investor nie je chránený proti moţnej strate a ani výnosy z predchádzajúcich období nezaručujú ţe fond prinesie do budúcna výnos.

 Prílišná diverzifikácia eliminuje moţné straty, ale zároveň obmedzuje výnos v prípade výrazného rastu niektorých aktív nachádzajúcich sa v portfóliu.

 Riziko podvodu a nelegálnych transakcií – hodnota fondu môţe v dôsledku takéhoto nelegálneho konania výrazne klesnúť. Reguláciou a legislatívou, sa dá toto riziko výrazne zmenšiť. (Veselá, 2007, s. 704)

12

2. Usporiadanie kolektívneho investovania v SR

2.1 Zákonná úprava kolektívneho investovania v SR

Na Slovensku je kolektívne investovanie upravené nasledujúcimi zákonmi:

 Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov

 Zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov

 Zákon č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní

 Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov

 Zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový

Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov je najkomplexnejším zákonom upravujúcim oblasť investičného bankovníctva v Slovenskej republike. Jeho účinnosť bola nadobudnutá v januári 2002. Priniesol viaceré zmeny v mechanizme fungovania kapitálového trhu a jeho nástrojov. Prijatím tohto zákona (pôvodným zákonom bol dvanásťkrát novelizovaný zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch) boli obchodníkom s cennými papiermi udeľované nové licencie. Dôvodom bola nutnosť obchodníkov s cennými papiermi prispôsobiť sa európskym štandardom.

V roku 1999 došlo k účinnosti Zákona č 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní.

Jeho úlohou bolo oţivenie kolektívneho investovania na Slovensku. Tento zákon sa podmienkami prispôsobil podmienkam EÚ. Jeho podstatou je, ţe základným subjektom kolektívneho investovania je správcovská spoločnosť akciového typu, spravujúca viacero podielových fondov. Ďalším základným prvkom bola existencia otvorených podielových

13

fondov, uzavretých podielových fondov a špecializovaných podielových fondov. Uzavreté podielové fondy od 10. Decembra fungujú uţ ako otvorené podielové fondy.

V roku 2003 nastala v kolektívnom investovaní legislatívna zmena, vyplývajúca z potrieb implementácie zákonov a smerníc EÚ do zákonov v rámci Slovenskej republiky.

Základnou potrebou bolo zavedenie legislatívy ktorá by rešpektovala štandardy kolektívneho investovania v EÚ. Táto zmena nastala prijatím nového Zákona č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní. „Zákon v súlade so smernicami EÚ zavádza pojem tzv.

európskeho pasu, pravidlá obozretného podnikania a ochrany investorov. Prijatím tohto zákona sa na Slovensku vytvorilo štandardné prostredie pre investorov a inštitúcie kolektívneho investovania.“ (Chovancová et al., 2006, s. 563)

Po ôsmich novelách zákona o kolektívnom investovaní prišiel v poradí uţ tretí rekodifikovaný Zákon č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní s účinnosťou od 1. Júla 2011 a ten platí dodnes. „Podobne ako pri predchádzajúcich zmenách tohto zákona aj v tomto prípade išlo najmä o implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. Júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podielnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (tzv. smernica UCITS IV).“ (Chovancová et al., 2012, s. 322)

Medzi hlavné prínosy tohto zákona môţeme zaradiť najmä umoţnenie vytvárať podfondov k podielovým fondom, tzv. úplný pas, ktorého podstatou je umoţnenie cezhraničnej správy štandardných podielových fondov z jednej krajiny v inej krajine EÚ, cezhraničné spájanie majetkov fondov, zjednodušenie a redukciu administratívnej činnosti správcovských spoločností, upravenie organizačných poţiadaviek na správcovské spoločnosti a mnoţstvo ďalších. Tento zákon umoţňuje správcovským spoločnostiam vyuţiť novú legislatívu na úspešné pôsobenie a rozvoj na spoločnom európskom trhu a zároveň vedie k zvýšeniu ochrany investorov a podielnikov.

14

2.2 MiFID

Veľmi dôleţitou smernicou týkajúcou sa kolektívneho investovania je smernica MiFID (Markets in Financial Instruments Directive). Je to európska smernica, upravujúca prácu na trhoch s finančnými nástrojmi. Investor sa v praxi môţe stretnúť s pojmom MiFID, ak sa rozhodne investovať na finančných trhoch. Táto smernica bola implementovaná do Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách s účinnosťou od 1. Novembra 2007 so šesťmesačným prechodným obdobím.

Hlavnými cieľmi MiFIDu je vytvorenie rovnakých podmienok pre investičné sluţby vo všetkých členských krajinách EÚ, zvýšenie ochrany a informovanosti investorov, zvýšenie trhovej transparentnosti a vytvorenie efektívnejšieho kapitálového trhu.

Pre investora v praxi hlavná zmena spočíva v kategorizácii investorov.

Kategorizácia spočíva v rozdelení investorov podľa svojich vedomostí a skúseností v oblasti finančných trhov. Existujú tri kategórie:

 Oprávnená protistrana – sem patria obchodní partneri, ktorí sa zo zákona povaţujú za skúsených investorov bez potreby dodatočnej ochrany. Sú to hlave banky, poisťovne, správcovia fondov, národné organizácie, vlády štátov, dôchodkové fondy, centrálne banky, investičné spoločnosti a pod.

 Profesionálny klient – sú klienti ktorí majú odborné znalosti, poznatky a skúsenosti z vlastných investičných rozhodnutí a zároveň vedia posudzovať riziká vyplývajúce z investovania. Väčšinou sú to veľké právnické osoby, ale profesionálnym klientom môţe byť aj fyzická osoba.

 Neprofesionálny klient – do tejto kategórie spadajú ostatní investori, ktorí nespĺňajú podmienky stanovené zákonom. Týmto investorom prináleţí najvyššia úroveň ochrany. V prípade neprofesionálneho klienta je podľa MiFIDu pred investíciou do finančných nástrojov potrebné vyplniť test primeranosti, alebo investičný dotazník, v ktorom sa zisťujú informácie o vedomostiach, znalostiach a skúsenostiach, finančnej situácii investora a jeho investičných zámeroch a predstavách. Na základe vyplneného testu

15

primeranosti, alebo investičného dotazníka môţu spoločnosti, ktoré poskytujú sluţby podliehajúce MiFIDu jednoduchšie určiť správny finančný nástroj, resp. produkt pre investora.

Medzi finančné nástroje, ktoré podliehajú pod MiFID patria predovšetkým podielové fondy, vkladové certifikáty, dlhopisy, akcie, zmenky, opcie, swapy, forwardy a iné produkty finančných trhov.

Swapy, forwardy, futures, či opcie patria do kategórie derivátov. Derivát je zjednodušene povedané nástroj na zaistenie. V princípe je dnes stanovená cena, ktorá bude platiť v budúcnosti, v určitom presne definovanom termíne bez ohľadu na vývoj trhu.

Deriváty tak prirodzene vzbudzujú veľa moţností na špekulácie. Práve preto sú v niektorých krajinách, napríklad v Nemecku zakázané. Naopak v USA sú vo veľkej miere vyuţívané - hlavne ako ochrana portfólia, nakoľko dokáţu zredukovať do istej miery riziko.

Futures – je to kontrakt na čas v budúcnosti uzavretý medzi dvoma stranami. Je jednoznačne definované čo sa bude predávať/kupovať (aké aktívum), v aký dátum a za akú cenu. Cena sa dohodne dnes bez ohľadu na to, aká bude v budúcnosti. Obidve strany istým spôsobom podliehajú riziku.

Forwardy – sú obdobou futures. Avšak s priebeţnými čiastkovými dohodami.

V prípade, ţe nastane v priebehu trvanie forwardu nejaký zisk alebo strata, táto je reflektovaná na konci kontraktu a zrealizovaná v deň dodania tovaru.

Swapy – sú zaloţené na princípe komparatívnej výhody. Ak jedna strana dokáţe za lepšiu cenu či za výhodnejších podmienok neţ druhá strana obstarať nejaké aktívum, potom môţe z predaja, či presnejšie výmeny za iné aktívum, profitovať. Jednoduchým príkladom sú rôzne komodity, ako pomaranče, ryţa alebo pšenica. Kaţdá krajina má individuálne klimatické podmienky na pestovanie tej ktorej komodity. Je výhodnejšie pre nich vyuţívať swapy a zabezpečiť si tak tovar, ktorý nie sú samy schopní vypestovať za tak výhodných podmienok.

16

Medzi finančné sluţby, podliehajúce pod MiFID sú to hlavne investičné poradenstvo, prijímanie a vykonávanie pokynov na nákup a predaj finančných nástrojov na účet investora, zabezpečenie finančných nástrojov na účet investora, poskytovanie informácií o finančných nástrojoch a riadenie portfólia.

Dňa 20. októbra 2011 Európska komisia zverejnila návrh rekodifikácie smernice MiFID. Návrh, je nazývaný MiFID II a skladá sa z návrhu novej rekodifikovanej smernice a z návrhu nového nariadenia (tzv. nariadenia MiFIR). Všeobecne je cieľom tejto legislatívnej zmeny zabezpečiť vyššiu mieru regulácie kapitálových trhov, sprísnenie pravidiel podnikania a zvýšenie ochrany investorov. Návrh je v súčasnosti prerokúvaný Radou EÚ a Európskeho parlamentu a schválenie sa očakáva v roku 2013.

2.3 Subjekty kolektívneho investovania na Slovensku

Medzi subjekty kolektívneho investovania môţeme zaradiť všetkých účastníkov kolektívneho investovania, ktorí sa zúčastňujú v investičnom procese kolektívneho investovania. Zákon č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní klasifikuje subjekty kolektívneho investovania podľa právnej subjektivity – fondy s alebo bez právnej subjektivity, domicilu – domáci alebo zahraničný fond a práva podielnika na výplatu majetku z podielového fondu – otvorené a uzavreté podielové fondy.

(Chovancová et al., s. 2012)

V širšom zmysle môţeme medzi subjekty kolektívneho investovania zaradiť správcovské spoločnosti, podielové fondy, depozitár podielového fondu a dohliadajúci a regulačný orgán.

 Správcovská spoločnosť je podľa obchodného zákonníka v slovenskom právnom poriadku definovaná ako akciová spoločnosť, ktorá je zaloţená za účelom podnikania, so sídlom na území Slovenskej republiky. Predmetom jej činnosti je

17

vytváranie a spravovanie podielových fondov. Podmienkou zaloţenia a existencie správcovskej spoločnosti je získanie osobitného povolenia na činnosť, vydaného Národnou bankou Slovenska. Správa podielových fondov spočíva hlavne v riadení investícií vo fondoch, distribúcia a propagácia podielových listov, administratívne činnosti ako vedenie účtovníctva, vydávanie a výplata podielových listov, vedenie zoznamu podielnikov, vyplácanie a prerozdeľovanie výnosov. Iné sluţby ako investičné poradenstvo, úschovu a správu cenných papierov a riadenie portfólia môţe správcovská spoločnosť vykonávať taktieţ len na základe osobitného povolenia.

 Investor je fyzická osoba, právnická osoba, alebo iný subjekt ktorý vloţí svoje voľné finančné prostriedky do fondov kolektívneho investovania, za účelom moţnosti participácie na finančných trhoch. Prostredníctvom správcovskej spoločnosti získava moţnosť diverzifikácie a moţnosť vyuţitia iných výhod, ktoré mu kolektívne investovanie prináša.

 Podielový fond podľa zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní sa rozumie spoločný majetok podielnikov. Povaţuje sa základnú jednotku kolektívneho investovania, ktorá je spoločným vlastníctvom všetkých investorov investujúcich do daného podielového fondu. Podielové fondy sú bez právnej subjektivity a majetok podielových fondov je prísne oddelený od majetku správcovskej spoločnosti a účtovníctvo podielových fondov správcovskou spoločnosťou je taktieţ oddelené.

Fond je „vnútornou organizačnou jednotkou investičnej spoločnosti“(Sharpe et al, 1994. s. 810)

 Podielový list predstavuje cenný papier, ktorým investor preukazuje svoj podiel na majetku v rámci podielového fondu. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku vo fonde. Zároveň dáva právo podieľať sa na výnose z majetku vo fonde. Podielový list je moţné vydávať buď v listinnej (papierovej) podobe alebo sú vydávané ako tzv. zaknihované, t.j. existujú formou

18

zápisu v evidencii zaknihovaných podielových listov. Spomínanú evidenciu vedie centrálny depozitár, depozitár príslušného fondu alebo správcovská spoločnosť.

 Depozitár je ďalším dôleţitým účastníkom kolektívneho investovania. Jeho hlavnou úlohou je úschova majetku v podielovom fonde, evidencia majetku podielového fondu a kontrola činnosti správcovskej spoločnosti v súlade so zákonmi. Funkciu depozitára môţe vykonávať len banka a musí spĺňať parametre ktoré sú dané zákonom o kolektívnom investovaní. Depozitár na seba preberá prvý stupeň nezávislej kontroly správcovskej spoločnosti a preto je jeho činnosť nezameniteľná a nenahraditeľná. Ďalšími činnostmi vyplývajúcimi z funkcie depozitára sú:

Kontrola vydávania, vyplácania a zániku podielových fondov Kontrola oceňovania majetku v podielovom fonde

Výpočet hodnoty podielu

Kontrola dodrţovania limitov v podielovom fonde Vykonávanie pokynov správcovskej spoločnosti Kontrola súladu pouţitia výnosov podielového fondu

Kontrola dodrţiavnia pravidiel obmedzenia a rozloţenie rizika Depozitár zároveň zodpovedá za škody spôsobené podielnikom, ktoré by boli spôsobené porušením povinností vyplývajúcich zo zákona, štatútu fondu alebo z depozitárskej zmluvy. (Chovancová et al., 2012, s. 333)

2.4 Formy kolektívneho investovania

V súčasnosti sa stretávame s rôznymi formami kolektívneho investovania. Hlavné formy sa vyvinuli hlavne vo vyspelých krajinách v ktorých existuje štandardné ekonomické prostredie a majú rozvinuté kapitálové trhy. Existuje aj mnoţstvo iných foriem, ktoré vznikli prevaţne v Británii a USA. Kolektívne investovanie má v kaţdej krajine vlastnú legislatívnu úpravu a zároveň sa v rôznych krajinách môţeme stretnúť s rôznymi

19

kategóriami fondov ako napr. realitné, komoditné alebo hedge fondy.(Chovancová et al., 2012, s. 51)

Najčastejšie sa stretávame s nasledovnými formami kolektívneho investovania:

 Podielové fondy rôzneho typu (otvorené, uzavreté a špeciálne).

Tieto fondy nemajú právnu subjektivitu. Správcami týchto fondov sú investičné spoločnosti a v Európe sú to správcovské spoločnosti. Ich majetok je striktne oddelený od majetku investorov a prostriedky ktoré investor investuje, zostávajú výlučne jeho vlastníctvom. Investor získava investíciou ako protihodnotu svojich prostriedkov cenné papiere, ktoré nazývame podielové listy. Vlastníctvo podielových listov nedáva vlastníkovi ţiadne právo podieľať sa na riadení spoločnosti alebo podielového fondu. Majiteľ podielových listov má nárok na časť majetku fondu, ktorý zodpovedá jeho investícii a zároveň má nárok aj na príslušný podiel na výnosoch z tohto majetku.

 Investičné spoločnosti (otvorené a uzavreté) majú charakter akciových spoločností s pevne stanovenou alebo premenlivou výškou základného imania. Sú rozšírené hlavne v USA a Veľkej Británii. Tieto spoločnosti získavajú kapitál prostredníctvom emitovania akcií. Následne nakupujú rôzne aktíva, ako napr. rôzne cenné papiere, hnuteľný a nehnuteľný majetok. Investor investujúci do takejto spoločnosti získava všetky práva spojené s drţbou akcií fondu.

 Kombinácia kolektívneho investovania a poistenia je novou formou, ktorá je relatívne mladá. Princíp spočíva v investovaní časti poistného do vybraného fondu, alebo viacerých fondov, pričom investor získava moţnosť získať zvýšenú kapitálovú hodnotu pri doţití sa konca poistnej doby.

(Chovancová et al, 2006, s. 548)

Na druhej strane je tu moţnosť vysokej flexibility pri týchto druhov poistno- investičných produktov. Klient sa môţe rozhodnúť pre moţnosť čisto si šetriť a investovať do fondov. Vtedy má len základné poistné krytie pre prípad smrti a pri úrazoch nedochádza k ţiadnemu plneniu. Toto je vhodná forma ako sa zabezpečiť do budúcnosti, hlavne na dôchodok. Avšak ak klient potrebuje peniaze, môţe si ich

20

vybrať aj pred dátumom „doţitia“ čo býva spravidla dôchodkový vek. Môţe ísť o čiastočný odkup, čiţe si časť podielov vyberie aby ich momentálne vyuţil, alebo môţe ísť o zrušenie celej zmluvy a výber všetkých nasporených prostriedkov.

Ďalšou alternatívou je tzv. pôţička, kedy si časť peňazí z takéhoto investičného portfólia vyberie a v presne určenom čase ich zase vráti. V kaţdom prípade si však treba uvedomiť, ţe klientovi sa na účte akumulujú podiely, nie konkrétna suma peňazí. To je rozdiel oproti termínovanému účtu v banke, kde presne vieme, akú sumu sme vloţili, aký úrok môţeme očakávať a aká bude suma na účte napr. po roku. Pri podielových fondoch túto istotu nemáme. Klient vie, koľko podielov vlastní, ale nevie ich aktuálne monetárne vyjadrenie. V skutočnosti to môţe byť aj menej peňazí ako do takejto formy šetrenia vloţil. Všetko závisí od aktuálneho vývoja daných fondov na trhu. Ak je čas recesie, väčšinou hodnota fondu klesá, klesajú ceny akcií i podielov. Vyberať peniaze v tomto období nemá zmysel, nakoľko by klient prišiel o výnosy a ak je cena podielu v tom čase niţšia ako v čase nákupu, prišiel by aj o prvotne vloţené investície. V čase recesie je naopak najvhodnejšie investovať, nakoľko sa podiely kupujú lacno – za niţšiu cenu.

Samozrejme, ţe toto je správanie investora a často krát sa stáva, ţe klienti zareagujú opačne a v panike počas recesie prostriedky vyberajú namiesto toho, aby ich do správcovskej spoločnosti vkladali. Ak sa blíţi čas doţitia, ako je vyššie spomínané prevaţne čas nástupu na dôchodok, je v záujme klienta aby sa v konkrétnej správcovskej spoločnosti informoval o stave svojho portfólia, o aktuálnom dianí v konkrétnom fonde a maximalizoval svoj zisk. Investovanie do fondov na burze je ţivý organizmus, veľmi citlivý na akékoľvek vonkajšie podnety.

Práve preto sa môţe stať, ţe je výhodnejšie zmluvu zrušiť aj pred doţitím, ak je práve vtedy optimálna situácia na finančnom trhu. Ak by klient čakal ďalšie týţdne, mesiace, či roky, mohol by sa dostať do nevýhody. Avšak skúsenosti s kolektívnym investovaním Slovákom nie sú dlhodobé, v porovnaní s krajinami ako USA či Japonsko. Práve preto sa Slováci spoliehajú na pomoc finančných poradcov, analytikov či maklérov. Bohuţiaľ nie všetci kladú na prvé miesto blaho klienta;

práve naopak. Často sa môţeme stretnúť s tým, ţe investiční poradcovia sú len obchodnými zástupcami, ktorí vyberajú a predávajú investičné produkty tak aby maximalizovali svoje zisky. (Gladiš, 2005, s. 67). Realita je taká, ţe investiční poradcovia sú platení provízne a tým pádom kvantita ide na úkor kvality poskytovaných sluţieb.

21

2.5 Typy fondov

“Vo svete existuje veľké mnoţstvo fondov a ich počet stále rastie. Na lepšiu orientáciu medzi nimi a ich ľahšie a objektívnejšie porovnávanie je nevyhnutné zaraďovať ich do skupín podľa určitých podobných znakov. Existuje veľké mnoţstvo kritérií, podľa ktorých sa môţu fondy zatrieďovať do jednotlivých kategórií. Odborná literatúra uvádza rozsiahle členenia fondov podľa rôznych kritérií. Jednotlivé asociácie investičných i správcovských spoločností, ktoré zastrešujú tieto inštitúcie, uvádzajú tieţ svoju osobitnú klasifikáciu.

Najčastejšie pouţívané kritériá pri klasifikácii fondov sú: riziko investície, predmetné aktívum, teritoriálne hľadisko a rôzne kombinácie. Najbeţnejšia klasifikácia uvádza nasledujúce typy fondov:” (Chovancová et al., 2012, s. 53)

 Fondy Peňaţného trhu (Money market funds) sú najmenej rizikové, ale zároveň poskytujú aj najniţšiu výkonnosť. Veľakrát dosahujú niţšie výnosy ako bankové termínované vklady. Výnos týchto fondov je závislý od výšky krátkodobej úrokovej miery, keďţe portfólio týchto fondov je tvorené predovšetkým nástrojmi peňaţného trhu so splatnosťou do jedného roku a termínovanými vkladmi.

Vzhľadom k nízkemu riziku a krátkemu investičnému horizontu sú tieto fondy určené hlavne pre začínajúcich investorov, alebo investorov ktorí budú investované prostriedky pouţiť do jedného roka.(Jílek, 2009, s.408)

Výhodou fondov peňaţného trhu sú minimálne, alebo ţiadne vstupné a výstupné poplatky. Môţu slúţiť ako rezerva pre investorov, ktorí chcú diverzifikovať svoje portfólio. Fondy peňaţného trhu sú vo všeobecnosti dostupné vo všetkých veľkých svetových menách. (Kohout, 2010, s.18)

 Dlhopisové fondy (bond funds) sú o niečo rizikovejšie ako fondy peňaţného trhu a dosahujú mierne vyšší výnos z dlhodobejšieho hľadiska. Rizikovosť týchto fondov je spôsobená niekoľkými faktormi. „Manaţéri fondov vychádzajú z predpokladu inverzných výnosových sadzieb akcií a dlhopisov, t.j. ak stúpajú výnosové sadzby akcií, klesajú väčšinou výnosové sadzby dlhopisov a opačne.“

(Landorová, 2005, s.102)

22

Dlhopisy reagujú na zmenu úrokových sadzieb a na infláciu. Ak úroková sadzba klesá, cena dlhopisu stúpa a ak naopak úroková sadzba stúpa, tak cena dlhopisu klesá. Zároveň platí, ţe čím má dlhopis dlhšiu dobu splatnosti, tým viac sa prejaví zmena ceny dlhopisu pri pohybe úrokových sadzieb. Ďalšími ukazovateľmi rizikovosti môţe byť aj bonita emitenta dlhopisu a mena emitovaných dlhopisov v spojení s menovým rizikom. Poznáme mnoţstvo rôznych druhov dlhopisov, avšak väčšina dlhopisových fondov investuje do bezpečnejších, menej rizikových štátnych a kvalitných firemných dlhopisov. Odporúčaný horizont pri dlhopisových fondoch je spravidla 3 aţ 5 rokov.

 Akciové fondy (equity funds, stock funds) patria medzi najrizikovejšie, ale zároveň ponúkajú aj potenciál vyšších výnosov. Sú teda určené hlavne pre skúsenejších investorov. Pri investícií do akciových fondov sa odporúča dodrţať investičný horizont 5 – 7 rokov, pretoţe investor by mal brať do úvahy vyššie vstupne alebo výstupné poplatky a vysokú volatilitu výnosov. Úroveň rizikovosti akciových fondov závisí predovšetkým od spoločností, ktoré tvoria podkladové aktívum fondu. Keďţe tieto fondy investujú väčšinu prostriedkov investorov do kmeňových akcií spoločností, tak aj ich príjmy pochádzajú hlavne z kapitálových výnosov.

Zároveň môţu byť investorom vyplácané aj dividendy a hotovostné ekvivalenty, ktoré môţu byť reinvestované s cieľom dosiahnuť vyšší kapitálový zisk.

(Chovancová et al., 2012, s. 111)

 Zmiešané fondy (balanced funds) kombinujú podkladové aktívum dlhopisových a akciových fondov v rôznom pomere.“Ich portfólio je tvorené akciovou zloţkou, ktorá by mala dosahovať vysoké zisky a dlhopisovou zloţkou, ktorej úlohou je stabilizovať výnosy fondu.” (Chovancová et al, 2008, s. 120).Vzájomný pomer týchto dvoch zloţiek a ich zloţenie určuje aj potenciálny výnos fondu.

V knihe Trhy cenných papírů ale autor uvádza, ţe “Správcovia zmiešaných fondov niekedy z marketingových dôvodov falošne tvrdia, ţe ich filozofiou je vyuţívať akcie pre prípad rastu akciového trhu a v prípade jeho poklesu vyuţívať Rastúci dopyt po dlhopisoch.“ (Musílek, 2002, s. 377)

23

Zmiešané fondy sa svojou výnosnosťou a rizikovosťou nachádzajú medzi dlhopisovými a akciovými fondmi a ich odporúčaný investičný horizont je tri a viac rokov.

 “Zaistené fondy fungujú tak, ţe ich štruktúra majetku zabezpečuje aj pri negatívnom vývoji na finančných trhoch aspoň vrátenie začiatočnej investície. Ak klesne hodnota majetku fondu pod hodnotu začiatočnej investície, správca je zodpovedný pokryť straty, ktoré vzniknú investorom.“

(Chovancová-Ţofčák, 2012, s. 271)

Portfólio týchto fondov z väčšej časti tvoria pevne úročené cenné papiere, ktoré sú málo rizikové. Malá časť portfólia, alebo prípadný budúci výnos z pevne úročených cenných papierov je pouţitý na nákup rôznych derivátov, ktoré môţu svojim ziskom ovplyvniť celé portfólio. Tieto fondy sú určené predovšetkým pre konzervatívnejších investorov ktorí uprednostňujú ochranu kapitálu. Maximálny výnos je väčšinou ohraničený, pričom niektoré zaistené fondy majú stanovený aj minimálny výnos. Podmienkou kapitálovej ochrany je dodrţanie splatnosti fondu, ktorá je dopredu známa. Pohybuje sa v rozmedzí 3 aţ 6 rokov.

 Fondy fondov (funds of funds) pracujú na princípe nákupu akcií iných investičných fondov, alebo podielových listov podielových fondov. Vďaka tomuto princípu dochádza k širokej diverzifikácii z čoho následne vyplýva aj zníţenie rizikovosti takéhoto fondu. Medzi hlavné nevýhody patrí niekoľkonásobné spoplatňovanie a s tým spojený vplyv na celkový zníţený výnos investora. Investor platí nielen poplatky fondu fondov, ale aj poplatky fondov ktoré obsahuje portfólio fondu fondov.

 Fondy nehnuteľností - realitné fondy (reality funds) umoţňujú nepriamo investovať do nehnuteľností ako pozemky, kancelárske budovy, obchodné centrá alebo hotely, pričom predpokladom je rast cien týchto nehnuteľností. Cena nehnuteľností rastie s nárastom inflácie. Investíciou do takýchto fondov môţe investor participovať na výnosoch fondu, takým spôsobom ako by bol priamym vlastníkom nehnuteľností.

24

3. Historický vývoj a tendencie kolektívneho investovania

3.1 Budovanie kolektívneho investovania vo svete

História kolektívneho investovania v Európe sa začala písať v roku 1822 v Belgicku prostredníctvom spoločnosti Sociéte de Belgiue. Povaţuje sa za historicky prvú spoločnosť kolektívneho investovania. V roku 1849 vznikla spoločnosti Sociéte Générale de Crédit Mobilierl. V USA sa prvé zmienky o kolektívnom investovaní objavujú aţ koncom 19. storočia. New York Stock Trust bola pionierom na tomto trhu kolektívneho investovanie a mala charakter investičnej spoločnosti. Podielové fondy na trh priniesol Massachussets Investors Trust. Na začiatku 20. storočia zaţíva investovanie v USA veľký rozmach, ktorý zastaví aţ v roku 1929 Veľká Hospodárska kríza. Spôsobil ju takzvaný Black Friday, alebo Čierny piatok, deň kedy skrachovala finančná burza na WallStreet.

Tento krach mal za následok zredukovanie počtu fondov o 90% a masívne degradovanie hodnoty majetku týchto fondov. Spojené štáty Americké sa dlho spamätávali z tejto krízy a paradoxne im pomohla aţ druhá svetová vojna, ktorá ich územie nezasiahla priamo, avšak posilnila domáci priemysel. Dochádza tak k druhej vlne rozvoja kolektívneho investovania. V 70. aţ 80. rokoch 20. storočia dochádza k zmene v spôsobe doterajšieho fungovania. Svoje miesto mám v tomto prípade aj internet a nárast záujmu práve o internetové fondy. Postupne svoju rolu začínajú hrať aj finanční poradcovia, ktorí sa zaujímajú o potreby klienta, snaţia sa nájsť najoptimálnejšiu stratégiu investovania a spôsob ako diverzifikovať a v maximálnej miere eliminovať riziko. Na prelome tisícročí nastáva masívna expanzia záujmu o kolektívne investovanie. Ratingová agentúra Standard

&Poor´s zaznamenala na konci roku 2000 v globále viac ako 40 000 fondov obchodovaných na trhu. Pre porovnanie je to viac ako počet firiem, ktoré v rovnakom roku obchodovali svoje akcie priamo na burze na WallStreet. (Chovancová et al., 2001, s.14).

Spojené štáty sa právom označujú za krajinu, kde je celosvetovo najvyšší záujem o kolektívne investovanie. Hoci aj drobní investori alebo domácnosti vlastnia podielové listy a vnímajú to ako formu šetrenia, či ako extra rezervu pre prípad núdze. Je celkom samozrejmé, ţe vnímajú kolektívne investovanie do fondov za oveľa bezpečnejšiu formu

25

ako vlastníctvo istého počtu akcií jednej či dvoch spoločností. Predsa len v prípade fondu sa celkový výsledok neopiera len o výkonnosť jednej firmy, ale na celú skupinu fondov.

Takţe aj v prípade, ţe je istý segment daného fondu zasiahnutý globálnou krízou, či ţivelnou katastrofou, neovplyvní to ostatné firmy z portfólia ak sa nachádzajú v inom odvetví hospodárstva.

Tabuľka 1: Hodnota aktív fondov (USA, 1929 - 2000, v mld. USD) Rok Uzavreté

fondy

Otvorené fondy

1929 2,9 0,1

1940 0,6 0,5

1950 0,9 2,5

1960 2,1 17

1970 4 47,6

1987 20,5 769,9

1995 135,7 2811,5

1998 142,3 5525,3

2000 164,7 7269,1

Zdroj: MUSÍLEK, 2002, s.366

V hore uvedenej tabuľke je zreteľne vidieť masívny nárast hodnoty aktív fondov v USA v priebehu 20. storočia.

3.2 Budovanie kolektívneho investovania na Slovensku

História kolektívneho investovania na Slovensku je neodmysliteľne spätá s privatizačnými fondmi a kupónovou privatizáciou a jej dvoma vlnami, v rokoch 1992 – 1994. Privatizácia totiţ mala kľúčový význam pre podobu a vývoj slovenského kolektívneho investovania. V roku 1992 pôsobilo na našom trhu 169 spoločností. Mnohé z týchto spoločností postupne zanikli a na trhu získalo rozhodujúce postavenie 10 investičných spoločností, v ktorých sa koncentrovalo pribliţne 80 % majetku privatizačných fondov čo predstavovalo pribliţne 55 mld. Sk. Popri investičných fondoch začali v tej dobe pôsobiť aj prvé podielové fondy. (Chovancová et al., 2006, s.56)

Uţ v roku 1994 sa začali objavovať negatívne signály, ktoré vyplývali z nedostatočnej regulácie kapitálového trhu na Slovensku. Dozor bol zverený ministerstvu financií SR, ktoré nemalo dostatok odborníkov v danej oblasti a absentovali aj praktické skúsenosti v danej oblasti. Dovtedajší prístup k regulácii bol zneuţívaný subjektmi

26

kapitálového trhu, čo prispelo k poškodeniu privatizačných spoločností a investičných fondov.

V období od roku 1996 – 1999 sa transformovalo 56 investičných fondov a pribliţne 80 fondov zaniklo iným spôsobom. Príčinou boli likvidačné zásahy štátnej moci voči subjektom kolektívneho investovania. Negatívny vplyv mali aj účelové novelizácie zákona o investičných spoločnostiach, ktoré predchádzali zrušeniu druhej vlny kupónovej privatizácie. (Chovancová et al., 2005, s.157)

Na prelome tisícročí sa vnímanie kolektívneho investovania postupne menilo.

Napriek novelizovanému zákonu o kolektívnom investovaní, sa jeho tvorcovia nevyhli chybám. Chyby spočívali v nízkej miere právnej úpravy podnikania v oblasti kolektívneho investovania. Najmarkantnejšie sa medzery v zákone prejavili v prípade tzv. nebankových subjektov, presnejšie nazývaných nelicencovaných subjektov. Medzi najznámejšie, z pribliţne tridsiatich nebankových subjektov, patrili AWG, BMG a Drukos. Ich mediálna známosť spočívala v neskoršej kriminálnej medializácii a hlave v reklamnej činnosti, do ktorej investovali viac ako 2,6 mld. Sk. Indikátorom veľkej rizikovosti boli hlavne sľubované výnosy a aj to, ţe tieto spoločnosti začínali ako nelicencované spoločnosti s ručením obmedzeným. Princíp celého podvodu spočíval v tzv. pyramídovej hre (inak aj Ponziho schéma). Čím viac klientov investovalo svoje finančné prostriedky, tým viac musela spoločnosť vyzbierať od ďalších klientov, aby mohla vyplácať klientov, ktorí investovali skôr. Získavali ich ponukou nadštandardných výnosov, ktoré presahovali aj 30%. Zlomovým bodom bolo v roku 2001 podanie trestného oznámenia na tri najväčšie nebankové subjekty, podané vtedajšou ministerkou financií. Ďalší proces bol uţ viac- menej očakávaný. Nasledovali trestné oznámenia klientov a vyhlásenie konkurzov. Tieto negatívne udalosti značne ovplyvnili vnímanie kolektívneho investovania na Slovensku.

(Chovancová-Ţofčák, 2012, s.320)

Výraznejší posun v investorskej nálade je zrejmý aţ začiatkom nového tisícročia, kedy začali na Slovensko masívnejšie prenikať zahraničné subjekty kolektívneho investovania. Zlomovým rokom v oblasti kolektívneho investovania sa stal rok 2004, ktorý priniesol do oblasti fondového investovania rad noviniek. Na svedomí to má predovšetkým vstup do EÚ a harmonizácia slovenskej legislatívy s európskou. Najpozitívnejšími zmenami sú zníţenie daní u fondov, zvýšenie ochrany investorov a rozšírenie ponuky fondov i investičných moţností.

27

Hoci v oblasti kolektívneho investovania došlo za posledných pár rokov k veľkému rozmachu, v porovnaní s vyspelými štátmi, resp. ich kapitálovými trhmi, je investičná história podstatne kratšia a slovenský fondový priemysel je ešte len na začiatku.

3.3 Kvalitatívna analýza kolektívneho investovania

3.3.1 Spoločnosti poskytujúce kolektívne investovanie na Slovensku

Podľa právnej subjektivity na Slovenskom trhu existujú viaceré spoločnosti, prostredníctvom ktorých je moţné investovať v kolektívnom investovaní. Sú to hlavne banky prostredníctvom divízie asset manaţmentu, čiţe správy aktív a poisťovne.

Tabuľka 2: Zoznam depozitárov a správcovských spoločností na Slovensku

Názov Sídlo

Správcovská spoločnosť, pre ktorej podielové fondy vytvorené podľa zákona o kolektívnom

investovaní vykonáva funkciu depozitára

Československá obchodná banka, a.s.

Michalská 18 815 63 Bratislava

Alico Funds Central Europe správ. spol., a.s.

ČSOB Asset Management, a.s., investiční společnost IAD Investments, správ. spol., a.s.

Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábreţie 4, 821 02 Bratislava

PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ. spol., a.s.

Slovenská sporiteľňa, a.s.

Tomášikova 48 832 37 Bratislava

Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ.

spol., a.s.

Tatra banka, a.s. Hodţovo námestie 3

811 06 Bratislava 1 Tatra Asset Management, správ. spol., a.s.

Všeobecná úverová banka, a.s.

Mlynské nivy 1

829 90 Bratislava VÚB Asset Management, správ. spol., a.s.

Zdroj: (http://www.nbs.sk/, 24.06.2013)

28

Podľa poskytovaných sluţieb poznáme spoločnosti obchodujúce s fondmi:

Tabuľka 3: Fondy peňaţného trhu (vybrané fondy 04/2013)

Zdroj: Slovenská asociácia správcovských spoločností

Tabuľka 4: Fondy krátkodobých investícií (vybrané fondy 04/2013)

Zdroj: Slovenská asociácia správcovských spoločností

Tabuľka 5: Dlhopisové fondy (vybrané fondy 04/2013)

Zdroj: Slovenská asociácia správcovských spoločností

Fondy peňažného trhu

AXA Corporate Fund EUR 0,042365 349 675,00 0,00 0,00 0,042365 0,042365

Dexia Money Market Euro EUR 536,540000 589 851 397,44 14 672,39 14 672,39 536,540000 536,540000

ING (L) Renta Fund Euro Liquidity EUR 260,770000 19 853 899,31 33 516,67 33 516,67 262,073850 260,770000 PARVEST Money Market Euro EUR 209,532500 1 344 372 908,00 440 728,57 440 728,57 220,009125 209,532500 Pioneer Funds - Euro Liquidity EUR 51,480000 431 149 264,70 310 299,66 310 299,66 51,480000 51,480000 SPORO Privátny fond peňažného trhu, o.p.f. EUR 0,037036 63 818 577,12 63 818 577,12 41 955 892,51 0,037036 0,037036

TAM - Euro peňažný EUR 0,056681 66 488 246,07 66 488 246,07 66 488 246,07 0,056681 0,056681

ESPA Cash Dollar USD 134,340000 25 291 215,51 591 989,12 591 989,12 135,683400 134,340000

KBC Multi Interest Cash CAD CAD 7 078,830000 3 164 005,47 261 521,36 261 521,36 7 085,908830 7 078,830000 KBC Multi Interest Cash CZK CZK 130,210000 3 370 492 090,30 688 737,07 688 737,07 130,340210 130,210000

PARVEST Money Market USD USD 204,130500 575 985 619,00 13 735,82 13 735,82 214,337025 204,130500

Názov fondu Denomi

načná mena podielu [D]

Hodnota podielu v [D]

Celková čistá hodnota aktív fondu v [D]

Čistá hodnota aktív fondu v SR [EUR]

Upravená čistá hodnota aktív fondu v SR [EUR]

Max. predajná cena podielu v [D]

Min. nákupná cena podielu v [D]

Fondy krátkodobých investícií

AXA CZK Konto EUR 0,043100 38 136 426,00 116 924,00 116 924,00 0,043100 0,043100

ČSOB Privátny o.p.f. EUR 0,038818 39 256 015,91 39 256 015,91 37 808 104,51 0,038818 0,038818

ESPA Cash Corporate - Plus EUR 128,280000 133 745 941,10 4 433 998,20 2 565,60 129,242100 128,280000

IAD - Depozitné konto EUR 0,036922 6 018 529,61 6 018 530,41 6 018 530,41 0,036922 0,036922

KBC Multi Interest EURO Medium EUR 46,170000 36 486 780,36 886 998,26 886 998,26 46,216170 46,170000 Pioneer Funds - Absolute Return Currencies EUR 5,240000 69 293 964,28 70 043,91 70 043,91 5,266200 5,240000 PP - Krátkodobý dlhopisový o.p.f. KORUNA EUR 0,039106 13 442 535,73 13 442 535,73 11 442 378,76 0,039204 0,039106

SPORO Euro Plus Fond EUR 0,045858 360 300 302,58 360 300 302,58 354 599 590,41 0,045858 0,045858

VÚB AM - Eurový fond EUR 0,042534 242 584 188,37 242 584 188,37 239 553 799,73 0,042640 0,040833

Pioneer Funds - U.S. Dollar Short-Term USD 6,420000 159 158 455,20 287 762,48 287 762,48 6,452100 6,420000

Názov fondu Denomi

načná mena podielu [D]

Hodnota podielu v [D]

Celková čistá hodnota aktív fondu v [D]

Čistá hodnota aktív fondu v SR [EUR]

Upravená čistá hodnota aktív fondu v SR [EUR]

Max. predajná cena podielu v [D]

Min. nákupná cena podielu v [D]

Dlhopisové fondy

AFCE - CE Bond EUR 0,035764 7 227 606,57 6 884 073,06 6 884 073,06 0,035943 0,035764

AXA CEE Dluhopisový fond EUR 0,048584 16 111 076,00 5 063 798,00 5 063 798,00 0,048584 0,047126

AXA Eurobond EUR 0,031447 1 289 556,00 1 289 556,00 1 289 556,00 0,031447 0,030504

ČSOB Dlhopisový o.p.f. EUR 0,044457 3 562 977,63 3 562 977,63 3 562 977,63 0,044902 0,044457

Dexia Bonds Euro EUR 1 019,280000 530 603 513,89 946 460,71 946 460,71 1 019,280000 1 019,280000

ESPA Bond Danubia EUR 170,110000 615 479 084,06 17 629 009,63 3 092 089,47 174,362750 170,110000

Generali PPF Fond korporátních dluhopisů EUR 12,470000 5 822 392,11 5 453 575,56 5 453 575,56 12,594700 12,470000 GIS Euro Corporate Bonds EUR 141,497000 42 515 775,37 264 984,40 264 984,40 143,619455 141,497000 Horizon ČSOB Government bonds 1 EUR 11,900000 4 002 541,20 4 002 541,20 4 002 541,20 12,257000 11,900000 IAD - 1. PF Slnko (dlhopisový) EUR 0,036565 3 732 593,73 3 732 593,41 3 732 593,41 0,037293 0,036565 ING Intl. (II) Slovenský dlhopisový fond EUR 47,710000 125 530 300,99 1 915 890,09 1 915 890,09 49,093590 47,710000

KBC Renta Emurenta EUR 565,330000 33 847 883,81 49 262,35 49 262,35 570,983300 565,330000

PARVEST Short Term Euro Premium EUR 114,005600 33 993 960,31 2 577,67 2 577,67 119,705880 114,005600 Pioneer Funds - Absolute Return Bond EUR 53,860000 149 888 352,70 33 425,19 33 425,19 55,475800 53,860000 Raiffeisen-EmergingMarkets-LocalBonds EUR 132,940000 103 872 585,10 2 102 472,02 2 102 472,02 138,257600 132,940000 SPORO Privátny fond pravidelných výnosov EUR 0,035427 4 262 356,84 4 262 356,84 4 108 035,41 0,035781 0,034010 TAM - Euro dlhopisový plus EUR 0,075696 291 091 624,09 291 091 624,09 217 577 794,96 0,075696 0,071911 VÚB AM - Dlhopisový Konvergentný fond EUR 0,037116 63 444 769,16 63 444 769,16 56 101 946,86 0,037673 0,035631 ČP INVEST Fond korporátních dlhopisů CZK 1,884500 2 734 430 277,16 620 607,09 620 607,09 1,903345 1,884500

Dexia Bonds USD USD 906,070000 62 874 974,85 36 065,25 36 065,25 906,070000 906,070000

KBC Renta Zlotyrenta PLN 3 072,640000 129 512 780,75 1 315 833,87 1 315 833,87 3 103,366400 3 072,640000 WIOF Global Emerging Markets Bond Fund - Trieda BUSD 3,527200 573 513,80 235 604,93 235 604,93 3,527200 3,421384

Názov fondu Denomi

načná mena podielu [D]

Hodnota podielu v [D]

Celková čistá hodnota aktív fondu v [D]

Čistá hodnota aktív fondu v SR [EUR]

Upravená čistá hodnota aktív fondu v SR [EUR]

Max. predajná cena podielu v [D]

Min. nákupná cena podielu v [D]