Fakulta financí a účetnictví Katedra bankovnictví a pojišťovnictví studijní obor: Bankovnictví a pojišťovnictví
Funkcia poistenia pri riešení environmentálnych rizík
Autor diplomovej práce: Bc. Denisa Titková
Vedúci diplomovej práce: prof. Ing. Eva Ducháčková, CSc.
Rok obhajoby: 2021
Čestné prohlášení
Prohlašuji, že diplomovou práci na téma „Funkcia poistenia pri riešení environmentálnych rizík“ jsem vypracovalazcela samostatně a veškerou použitou literaturu a ostatní prameny jsem řádně označila a uvedla v přiloženém seznamu.
V Praze dne
Poďakovanie
Chcela by som sa poďakovať prof. Ing. Eve Ducháčkovej, CSc. za trpezlivosť, ochotu a cenné rady, ktoré mi počas písania tejto práce poskytla.
Abstrakt
Diplomová práce se zabývá pojištěním environmentálních rizik. Cílem bylo porovnat slovenský a český pojistný trh environmentálních rizik, dostupnost k informacím, pojišťovny nabízející tento typ produktu a druhy produktů na jednotlivých trzích. Práce začíná analýzou dostupnosti informací k tomuto tématu na jednotlivých pojistných trzích. Druhá část se věnuje vysvětlení pojmu environmentální riziko a následně legislativní úpravou v Evropské unii, České republice a Slovenské republice. Podrobně je popsána směrnice 2004/35 / ES o odpovědnosti za životní s prevencí a nápravou škod na životním prostředí a její implementace do legislativ států. Čtvrtá část se zabývá otázkou pojistitelnosti environmentálního rizika a vysvětluje proč je tento druh pojištění pro pojišťovny neatraktivní. Dále jsou v ní popsány alternativní části finančního zabezpečení. Pátá část analyzuje český pojistný trh environmentálního pojištění, hlavně vývoj trhu, pojišťovny poskytující toto pojištění a produkty vyskytující se na trhu. Šestá část je věnována analýze slovenského pojistného trhu, vývoji, pojišťovnám a produktem na trhu a následné srovnání s českým pojistným trhem.
Klíčová slova: ekologická újma, environmentální rizika, environmentální pojištění, pojištění odpovědnosti za škodu na životním prostředí, pojištění ekologické újmy
Obsah
ÚVOD ... 7
1 DOSTUPNOSŤ INFORMÁCIÍ ... 9
1.1 ČESKÝ POISTNÝ TRH ... 9
Česká asociace pojišťoven ... 9
Pojistné rozpravy a pojistný obzor ... 10
Ministerstvo financí České republiky ... 10
Česká národní banka ... 10
Český statistický úřad ... 11
1.2 SLOVENSKÝ POISTNÝ TRH ... 11
Národná banka Slovenska ... 11
Slovenský štatistický úrad ... 11
Slovenská asociácia poisťovní ... 11
2 ENVIRONMENTÁLNE RIZIKO ... 13
2.1 RISK MANAGEMENT ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 13
Identifikácia rizika ... 14
Ovládanie rizika ... 14
Finančná eliminácia dôsledkov realizácie rizika ... 15
2.2 FAKTORY ENVIRONMENTÁLNEHO RIZIKA POUŽÍVANÉ PRI ROZLIŠOVANÍ POISTNÉHO RIZIKA ... 16
2.3 PÔVOD ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK PODĽA KONKRÉTNYCH ODVETVÍ ... 17
3 LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ... 19
3.1 LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIE ... 19
3.2 LEGISLATÍVNA ÚPRAVA V ČESKEJ REPUBLIKE ... 22
Právna úprava predchádzania ekologickej ujmy a zodpovednosti za škody na životnom prostredí ... 22
Právna úprava závažných priemyselných havárii a ich prevencia ... 27
3.3 LEGISLATÍVNA ÚPRAVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ... 30
Právna úprava predchádzania ekologickej ujmy a zodpovednosti za škody na životnom prostredí ... 30
Právna úprava závažných priemyselných havárii a ich prevencia ... 34
4 POISTENIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 38
4.1 POISTITEĽNOSŤ ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 39
4.2 PONUKA PRODUKTOV ENVIRONMENTÁLNEHO POISTENIA NA EURÓPSKOM TRHU ... 41
4.3 ALTERNATÍVNE MOŽNOSTI FINANČNÉHO ZAISTENIA ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK... 43
Bankové a štátne záruky ... 43
Garančné fondy ... 43
Poisťovacie pooly ... 44
Samopoistenie ... 44
5 ČESKÝ POISTNÝ TRH ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 45
5.1 KOMERČNÍ POISŤOVATELIA AENVIRONMENTÁLNE POISTENIE ... 45
5.2 POISŤOVNE POSKYTUJÚCE POISTENIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 47
5.3 PRODUKTY NA ČESKOM POISTNOM TRHU ... 48
Colonnade Insurance S.A., ... 49
Česká pojišťovna, a.s. ... 50
Chubb European Group SE, organizační složka ... 51
Kooperativa pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group ... 52
5.4 ZHODNOTENIE PRÍSTUPU POISŤOVNÍ KPOSKYTOVANIU ENVIRONMENTÁLNEHO RIZIKA ... 52
6 POROVNANIE ČESKÉHO A SLOVENSKÉHO POISTNÉHO TRHU S POISTENÍM ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 54
6.1 SLOVENSKÝ POISTNÝ TRH ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 54
6.2 KOMERČNÍ POISŤOVATELIA AENVIRONMENTÁLNE POISTENIA ... 54
6.3 POISŤOVNE POSKYTUJÚCE POISTENIE ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 55
6.4 PRODUKTY NA SLOVENSKOM POISTNOM TRHU ... 57
Generali Poisťovňa, a. s. ... 58
Groupama Garancia poisťovňa a. s. ... 58
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s ... 59
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ... 60
6.5 POROVNANIE ČESKÉHO ASLOVENSKÉHO POISTNÉHO TRHU ENVIRONMENTÁLNYCH RIZÍK ... 61
ZÁVER ... 62
LITERATÚRA ... 64
ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK ... 68
ZOZNAM SKRATIEK ... 69
Úvod
V súvislosti s rastúcim povedomím o životné prostredie a o problémy, ktoré narušené životné prostredie prinášajú, sa zvyšuje tlak na ochranu životného prostredia, a tým aj na potenciálnych znečisťovateľov, hlavne veľké podniky. Široká neodborná verejnosť mohla tento rastúci záujem spozorovať až v poslednom desaťročí, vyspelé ekonomiky sa však tomuto problému venovali už oveľa skôr a výsledkom bol vznik novej právnej úpravy zodpovednosti za škody na životnom prostredí. Väčšina vyspelých ekonomík túto právnu úpravu prijala už koncom 90. rokov 20. storočia. V Európskej únii je zodpovednosť za škody na životnom prostredí upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti za životné prostredie 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd. Táto smernica neudáva povinnosť finančného zaistenia na úrovni Európskej únie, dáva možnosť členským štátom rozhodnúť sa, či túto povinnosť zavedú na vnútroštátnej úrovni alebo nie.
Česká republika implementovala túto smernicu zákonom č. 167/2008 Sb., o předcházení ekologické újmě a o její nápravě a v rámci neho zaviedla povinnosť finančného zaistenia k náhrade nákladov podľa tohto zákona. Najobľúbenejšou metódou zaistenia sa, je zjednanie poistenia environmentálnych rizík. V tejto práci sa budem zaoberať českým poistným trhom environmentálneho poistenia. Hlavným cieľom tejto práce je popísať a na základe analýzy zhodnotiť český poistný trh environmentálneho poistenia, k dosiahnutiu cieľa použijem prieskum trhu poisťovní ponúkajúce tento typ poistenia a produkty, ktoré ponúkajú. Druhým cieľom práce je porovnať český a slovenský poistný trh environmentálneho poistenia pomocou analýzy slovenského poistného trhu, poisťovateľov ponúkajúcich poistenie environmentálnych rizík a produktov, ktoré ponúkajú a následným porovnaním s českým trhom.
Prvá kapitola je venovaná teoretickej časti. Hlavne vymedzeniu pojmu environmentálne riziko a rola a fáze risk managementu environmentálneho rizika. Ďalej sú v tejto kapitole spomenuté faktory, na ktoré sa berie ohľad pri rozlišovaní poistného rizika a sú rozpísané rôzne typy environmentálneho rizika podľa pôvodu, v konkrétnom odvetví.
Druhá kapitola je zameraná na legislatívu v oblasti environmentálnych rizík a zodpovednosti za škody na životnom prostredí. V prevej časti tejto kapitoly je podrobnejšie popísaná smernica 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii
a odstraňovaní environmentálnych škôd. V druhej a tretej časti je podrobnejšie popísaná právna úprava predchádzania ekologických škôd a zodpovednosť za škody za životné prostredie v Českej republike a Slovenskej republike a taktiež právna úprava závažných priemyselných havárií a ich predchádzanie.
Tretia kapitola je venovaná samotnému poisteniu environmentálnych rizík. Na začiatku kapitoly je v stručnosti teoreticky vymedzené environmentálne poistenie, za ktorým nasleduje analýza poistiteľnosti a dôvody prečo je obťažnejšie poistitť environmentálne riziká a vypočítať výšku poistného. V tejto kapitole sú taktiež opísané typy produktov ponúkaných na poistnom trhu Európskej únie a alternatívne možnosti finančného zaistenia environmentálnych rizík.
Štvrtá kapitola obsahuje analytickú časť tejto práce a tou je analýza českého poistného trhu environmentálneho poistenia. Konkrétne v nej analyzujem druhy a typy produktov environmentálneho poistenia ponúkaných na trhu, ich dostupnosť a poisťovne, ktoré produkty poistenia environmentálneho poistenia ponúkajú.
Piata kapitola je venovaná porovnaniu českého a slovenského trhu environmentálneho poistenia. Na začiatku kapitoly je analyzovaný slovenský poistný trh environmentálneho poistenia z pohľadu dostupnosti informácií, poisťovateľov poskytujúcich tento typ poistenia a druhy produktov, ktoré poskytujú. Následne sú oba trhy porovnané z pohľadu vývoja tohto trhu, druhov a typov produktov, ktoré sú na trhoch ponúkané, a počtu poisťovní na trhoch.
Taktiež porovnanie dostupnosti informácii a štatistík o tomto type poistenia.
1 Dostupnosť informácií
O environmentálnych rizikách a ekologických ujmách sa hovorí stále častejšie, no aj napriek tomu sú informácie o poistení environmentálnych rizík ťažko dostupné a dohľadateľné.
1.1 Český poistný trh Česká asociace pojišťoven1
Česká asociace pojišťoven predstavuje združenie, ktorej poslaním je koordinovať, zastupovať, hájiť a presadovať spoločné záujmy poisťovní. Na stránkach ČAP sa dajú nájsť rôzne informácie, napríklad o vývoji poistnom trhu, podrobnosti o poistení osôb, majetku, motorových vozidiel a iné štatistiky. O poistení environmentálnych rizík sa na stránkach nenachádzajú žiadne štatistiky a ani podrobné informácie, píše sa o nich len v encyklopedickom slovníku pojmov, kde je jednou vetou vysvetlené čoho sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú na životnom prostredí týka.
ČAP vydáva každoročne výročné správy. Vo výročných správach sú popísané hlavné aktivity ČAP, je analyzovaný vývoj národného hospodárstva, vývoj českého poistného trhu, porovnanie českého poistného trhu a poistného trhu EU, prehľad poistných produktov a základné údaje a výsledky členov ČAP.
Čo sa týka vývoja českého poistného trhu, je popísaný skôr všeobecne a podrobnejšie sú spomenuté len segmenty, ktoré predstavujú najväčšiu časť z celkového predpísaného poistného, environmentálne poistenie sa teda v týchto analýzach nespomína. To isté platí aj pri porovnaní českého poistného trhu so zvyškom EU. Ďalšou dôležitou časťou je prehľad poistných produktov, z ktorého sa dá ľahko zistiť, ktoré poisťovne ponúkajú daný produkt, respektíve aké všetky produkty poskytuje daná poisťovňa. Je tu zobrazené napríklad živelné poistenie alebo poistenie pre prípad poškodenia vodou, no ani v tomto prehľade však nie je zmienka o environmentálnom poistení alebo poistení zodpovednosti za ekologickú škodu.
Poslednou a veľmi dôležitou časťou je štatistická časť, ktorá obsahuje konsolidované výsledky a výkazy, predpísané zmluvné poistné, vyriešené poistné udalosti a náklady na poistné plnenia za všetkých členov ČAP. Ani v týchto štatistikách sa environmentálne
1 Česká asociace pojišťoven. Dostupné z: https://www.cap.cz/
poistenie alebo poistenie zodpovednosti za ekologickú škodu nenachádzajú samostatne ale len ako súčasť skupiny produktov, napr. poistenie zodpovednosti.2
Pojistné rozpravy a pojistný obzor3
Poistneteoretický bulletin vydávaný ČAP raz ročne od roku 1956. Autormi článkov sú odborníci poistného trhu, experti z poisťovní a teoretických pracovísk. Pojistné rozpravy sú vydávané raz ročne a v každom čísle sú články týkajúce sa najnovších trendov, udalostí a zaujímavostí zo sveta poisťovníctva. Pojistný obzor je taktiež vydávaný ČAP od roku 1992, no na rozdiel od Pojistných rozprav je vydávaný štvrťročne. Nepravidelne sa v oboch časopisoch vyskytujú zaujímavé články ohľadom ekologických škôd a poistenia environmentálnych rizík.
Ministerstvo financí České republiky4
Ministerstvo financí České republiky (MFČR) funguje na trhu ako regulátor poisťovníctva, z tohto dôvodu som sa snažila nájsť nejaké informácie o environmentálnom poistení aj na ich stránke. MFČR sa ohľadom poisťovníctva na svojich stránkach zameriava na právny rámec, poistenie zodpovednosti z prevádzky vozidla, zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa a na poistný trh Českej republiky ako celok. Konkrétne poisteniu environmentálnych rizík sa MFČR nevenuje a z tohto dôvodu sa informácie o tomto type poistenia nenachádzajú na ich oficiálnych webových stránkach.
Česká národní banka5
Česká národní banka (ČNB) pôsobí ako orgán dohľadu v poisťovníctve. Na svojich oficiálnych webových stránkach zverejňuje rôzne informácie o regulácii, právne predpisy, novinky, nepravidelne aj články týkajúce sa poisťovníctva a ako najdôležitejšie, rôzne štatistiky a vybrané ukazovatele. Snažila som sa dohľadať štatistiky týkajúce sa konkrétne environmentálneho poistenia, no ani na webových stránkach ČNB som nebola úspešná.
Štatistiky, ktoré zverejňujú sú skôr všeobecné, týkajúce sa celkovo poistného trhu. Našla som štatistiky týkajúce sa zodpovednosti za škody, no nikde sa už nedalo dohľadať čo konkrétne je pod touto skupinou poistenia zahrnuté.
2 Česká asociace pojišťoven. Výroční zprávy. Doszupné z: https://www.cap.cz/vyrocni-zpravy
3 Česká asociace pojišťoven. Pojistné rozpravy. Dostupné z: https://www.pojistnerozpravy.cz/
Česká asociace pojišťoven. Pojistný obzor. Dostupní z: https://www.pojistnyobzor.cz/
4 Ministerstvo financí České republiky. Dostupné z: https://www.mfcr.cz/cs/soukromy-sektor/pojistovnictvi
5 Česká národní banka. Dostupné z: https://www.cnb.cz/cs/
Český statistický úřad6
Český statistický úřad (ČSÚ) je ústredným orgánom štátnej správy Českej republiky.
Aktivity ČSÚ sú rozsiahle a na ich stránkach sa dá nájsť množstvo rôznorodých informácii.
Ako názov orgánu napovedá, je známy hlavne kvôli vydávaným štatistikám, analýzam a časovým radom.
Na stránkach ČSÚ nie je samostatná sekcia venovaná štatistikám o poisťovníctve. Na druhej strane, majú samostatnú sekciu venovanú životnému prostrediu. No aj napriek samostatnej sekcii venujúcej sa životnému prostrediu, obrovskému množstvu štatistík, iných údajov a analýz sa mi ani na ČSÚ nepodarilo dohľadať informácie ohľadom environmentálneho poistenia alebo poistenia zodpovednosti za ekologické škody.
1.2 Slovenský poistný trh
Národná banka Slovenska
Tak ako aj v Českej republike, aj na Slovensku pôsobí ako regulátor a orgán dohľadu poistného trhu centrálna banka, Národná banka Slovenska (NBS). NBS na svojich oficiálnych webových stránkach zverejňuje zoznam poisťovní pôsobiacich na Slovensku, rôzne informácie o regulácii, právne predpisy, novinky týkajúce sa poisťovníctva a ako najdôležitejšie, rôzne štatistiky a vybrané ukazovatele. Štatistiky, ktoré zverejňujú sú tak ako aj v prípade ČNB skôr všeobecné, týkajúce sa celkovo poistného trhu.
Slovenský štatistický úrad
Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) je ústredným orgánom pre oblasť štátnej štatistiky. Rovnako ako ČSÚ ani ŠÚ SR na stránkach nemá samostatnú sekciu venovanú poistnému trhu a taktiež má samostatnú sekciu venovanú životnému prostrediu. Napriek veľkému množstvu štatistických údajov, analýz a iných informácii sa mi nepodarilo dohľadať žiadne štatistiky alebo analýzy v oblasti environmentálneho poistenia.
Slovenská asociácia poisťovní
Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) je záujmové združenie, ktorého cieľom je koordinovať, zastupovať, hájiť a presadzovať spoločné záujmy poisťovní. Na stránkach SLASPO sa dajú nájsť rôzne informácie, napríklad o vývoji poistného trhu, trendoch na trhu alebo rôzne štatistiky. Rovnako ako ČAP, aj SLASPO popisuje trh skôr vo všeobecnosti.
6 Český statistický úřad. Dostupné z: https://www.czso.cz/
Štatistiky pri vývoji poistného trhu sú rozdelené na životné a neživotné poistenie a pri každom sú spomenuté len segmenty poistenia, ktoré predstavujú najväčšiu časť z celkového predpísaného poistného, environmentálne poistenie sa teda v týchto štatistikách nenachádza.
SLASPO vydáva Poistné rozhľady podobne ako ČSÚ Pojistné rozpravy a Pojistný obzor. Na svojich stránkach však nemajú najnovšie vydania, posledné vydania uverejnené na stránkach je z roku 2015. Posledná Ročná správa na stránkach je z roku 2013.
Jediná sekcia, ktorú aktualizujú pravidelne každý rok, sú Poistné produkty na slovenskom poistnom trhu. V tejto sekcii som našla aj jediný pozitívny rozdiel oproti údajom na stránkach ČSÚ a tým je, že SLASPO do tohto prehľadu zahrnula aj Poistenie zodpovednosti za environmentálne škody povinné zo zákona č. 359/2007 Z.z. a Poistenie za škodu spôsobenú náhlym a náhodilým znečistením životného prostredia. V prehľade produktov od ČSÚ sa tieto údaje nenachádzajú.
2 Environmentálne riziko
Pojem riziko je definované ako možnosť vzniku udalosti s výsledkom odchýlnym od cieľa s určitou pravdepodobnosťou.7 Môžeme teda povedať, že environmentálne riziko je riziko s pravdepodobným negatívnym dopadom na životné prostredie. Stanovenie environmentálneho rizika je však veľmi náročné a hlavným dôvodom je nedostatok informácií v oblasti škôd na životnom prostredí. Environmentálne riziko sa dá deliť do dvoch skupín podľa toho, kto je ich pôvodcom.
Prvou skupinou sú riziká spôsobené človekom, inak povedané antropogénne ekologické katastrofy s nepriaznivým dopadom na životné prostredie. Toto riziko môže taktiež viesť k poškodeniu zdravia osôb alebo k poškodeniu majetku. Ide hlavne o geneticky modifikované organizmy; činnosti, pri ktorých sa chemikálie dostávajú do životného prostredia, pri ktorých vzniká nadmerný odpad, pri ktorých dochádza k ničeniu biotopov atď.
Druhou skupinou sú riziká spôsobené „samotnou prírodou“, sú dôsledkom prírodných procesov. Sú to napríklad povodne, výbuchy sopiek, cyklóny, zemetrasenia a iné prírodné katastrofy.8
Environmentálne riziká, ktorým sa budem venovať ďalej v tejto práci, patria k prvej skupine, teda riziká spôsobené človekom.
2.1 Risk management environmentálnych rizík
Riadenie všetkých, nie len environmentálnych rizík, zohráva dôležitú úlohu v každom podniku. Preto je na riadenie rizík kladený veľký dôraz, je upravené v rôznych štandardoch a konceptoch a taktiež je kontrolované. Čo sa týka poisťovní, riadenie rizík je upravené aj v rámci konceptu Solvency II v prvom a druhom pilieri. Dôležitý je druhý pilier, ktorý upravuje pravidlá pre riadenie rizík a kvantifikáciu istých, potenciálnych a skrytých rizík.
Riadenie environmentálnych rizík spočíva v hľadaní „najlepšej cesty“ medzi sociálnym prínosom a environmentálnym rizikom. Je to vyrovnávací proces, v ktorom sa porovnávajú a hodnotia rôzne kombinácie rizík so sociálnym alebo ekonomickým prínosom.
Podniky môžu byť ochotné akceptovať významnú úroveň vystaveniu sa niektorým finančným
7 Ducháčková, E.: Principy pojištění a pojišťovnictví. Ekopress. 2009
8 Offertálerová, M.: Environmentálne riziká vo svete a v SR, 2012. [online]. Dostupné z:
https://www.enviro.sk/33/environmentalne-rizika-vo-svete-a-v-sr- uniqueiduchxzASYZNbdCMBzlaYfeOGXl6iXRVgCT6QOQea68B8/
rizikám, napríklad v súvislosti s pohybmi mien, a považuje sa to za bežné obchodné riziko.
Vystavenie sa rovnocennému environmentálnemu riziku však nemusí byť akceptovateľné širšou spoločnosťou, a tak vzniká tlak na podniky na znižovanie rizika na prijateľnú úroveň alebo na vyhýbanie sa riziku vo vysokej miere. Ak sa však riziko považuje za nadmerné, spoločenská reakcia spôsobí, že projekt, ktorý toto riziko spôsobuje nemusí pokračovať, kým sa nezavedú príslušné opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika, a nedohodnú sa príslušné monitorovacie postupy. Dobrovoľné zachovanie rizika nemusí byť prijateľné.
Risk management sa skladá z troch fáz – identifikácia rizika, ovládanie rizika a finančná eliminácia dôsledkov realizácie rizika.
Identifikácia rizika
Hodnotenie alebo identifikácia rizika sa delí na tri kroky9 – identifikácia, odhad a vyhodnotenie rizika. Identifikácia rizika znamená uznanie existencie nebezpečenstva a zistenie jeho charakteristík. Riziká často existujú a dokonca sa aj merajú už predtým ako sa zistia ich nepriaznivé dôsledky. Inokedy je identifikácia rizika a jeho meranie úmyselným postupom. Identifikácia environmentálneho rizika predstavuje veľmi zložitý proces.
V druhom kroku- odhad rizika, sa stanovujú charakteristiky rizík čo najkvantitatívnejšie. Teda stanovenie rozsahu, trvania a intenzity nepriaznivých dôsledkov. Určujú sa taktiež pravdepodobnosti nastania udalosti a opis príčin a dôsledkov tejto negatívnej udalosti.
Hlavným účelom identifikácie a ohodnotenia rizika je pochopenie environmentálneho systému a jeho komplexných procesov, prostredníctvom ktorých sa riziká vyskytujú. Treťou časťou hodnotenia rizík je ich vyhodnotenie. V rámci vyhodnotenia rizík sa posudzuje význam a prijateľnosť pravdepodobnosti nastania jednotlivých rizík a ich následkov.
Hodnotiace techniky sa snažia porovnávať riziká navzájom a určiť spoločenskú prijateľnosť daných rizík. Akékoľvek rozhodnutie o spoločenskej akceptovateľnosti kombinuje politické aj manažérske rozhodnutia, pretože nevyhnutne zahŕňa výpočet toho, kto bude zo situácie ťažiť a kto bude trpieť, a aká kompenzácia, ak vôbec, by sa mala vyplatiť.
Ovládanie rizika
Cieľom fáze ovládania rizika je nájsť konkrétne opatrenie, ktoré bude predchádzať realizácii rizika, vyhýbať sa negatívnym dôsledkom alebo ich znižovať. K splneniu tohto
9 Whyte, V. A.; Burton, I.: Environmental Risk Assessment, Chapter 1: Environmental Risks, Institute for Environmental Studies, University of Toronto. [online]. Dostupné z:
https://www-legacy.dge.carnegiescience.edu/SCOPE/SCOPE_15/SCOPE_15_1.1_chapter1_1-14.pdf
cieľa je potrebné zaistiť, aby boli vytvorené všetky predpoklady k minimalizácii rizika, čo sa týka pravdepodobnosti výskytu aj veľkosti nákladov v prípade realizácie rizika.
Finančná eliminácia dôsledkov realizácie rizika
Pre finančnú elimináciu dôsledkov existujú dve možnosti – krytie dôsledkov vlastnými zdrojmi alebo transfer rizika na špecializovanú inštitúciu (poistenie). Vlastné krytie rizika môže byť úspešné pri riziku, ktoré je predvídateľné alebo pravidelne sa vyskytujúce a finančné krytie je vo finančných možnostiach podnikov. Malo by ísť teda o riziká s nízkymi nákladmi v prípade realizácie. Riziká, ktorých náklady v prípade realizácie ohrozujú finančnú stabilitu podniku by mali byť predmetom poistenia.
Risk management je teda súbor krokov, ktoré vedú ku zvládnutiu rizika. Súčasťou risk managementu je aj poistenie, teda prenos rizika na špecializovanú inštitúciu. Hlavnými dôvodmi, prečo sa podniky snažia zvládnuť environmentálne riziká sú:
o hrozba spôsobenia škôd na vode, ovzduší, pôde, rastlinách a živočíchoch;
o možnosť spôsobenia ujmy na zdraví osôb alebo smrť;
o pokuty a sankcie za nedodržanie environmentálnej legislatívy;
o negatívne vnímanie spoločnosti a strata dobrého mena podniku; a o možnosť, že sa stanú terčom ekologických nátlakových skupín.
Poistenie podniky používajú preto, že nevedia presne, či dôjde k ekologickej škode, ktorú nebudú schopné sami zvládnuť, aj napriek kvalitnému managementu a vysokým rezervám.
Problémom pri poistení môže byť, že podniky nemajú motiváciu znižovať riziko, ak ho prevezme poisťovňa.
Prenos environmentálnych rizík bol v minulosti veľmi problematickou triedou poistného rizika, hlavne z dôvodu neochoty poisťovní prevziať na seba toto riziko.
Poisťovatelia boli ochotní poskytovať pokrytie „náhleho a náhodného“ znečistenia, ale dlhoročné skúsenosti naznačovali, že aj toto krytie bolo problematické.
2.2 Faktory environmentálneho rizika používané pri rozlišovaní poistného rizika
Pri rozhodovaní o stanovení ceny poistných produktov je možné zohľadniť celú radu faktorov environmentálnych rizík:10
o vek;
o druh odvetvia;
o objem vypúšťania do životného prostredia (emisií, odpadových vôd, škodlivých látok, atď.);
o poloha podniku (blízkosť obytného, priemyselného, morského alebo iného citlivého prostredia, napr. chránené oblasti);
o územie, na ktorom sa podnik nachádza (stupeň prísnosti legislatívnych opatrení)
o typ používaných chemikálií a materiálov (stupeň toxicity, rádioaktivita, atď.);
o prijateľnosť typu odvetvia spoločnosťou; a
o kontroly riadenia (kroky vedúce k zníženiu rizika, ochranné opatrenia, núdzové plány a opatrenia, atď.).
Vek môže byť veľmi dôležitým a určujúcim faktorom pri posudzovaná environmentálnych rizík. Vekom sa nemyslí vek podniku, ale vek využívaných dôležitých zariadení a technológií. Napríklad pri posudzovaní rizika zásobníkov sa berú do úvahy veľkosť nádrže, konštrukcia, systém detekcie úniku, ale najdôležitejším je vek zásobníku.
Riziko úniku zo zásobníku výrazne narastá v priebehu času, najmä ak sa nachádza v nevhodnom prostredí, napríklad korozívnom. Okrem toho, čím dlhšie sa zásobník používa, tým je pravdepodobnejšie, že dôjde k pomalému hromadeniu únikov pri plnení zásobníku.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom je druh odvetvia. Bližšie sa na environmentálne riziká podľa odvetví pozriem v nasledujúcej podkapitole.
10 UNEP FI Australasian advisory committee on Insurance. Risk, the environment and the role of the insurance industry, 2003. [online]. Dostupné z:
https://www.unepfi.org/fileadmin/documents/risk_environment_insurance_epavic_2003.pdf
2.3 Pôvod environmentálnych rizík podľa konkrétnych odvetví11 Ropné rafinérie
o environmentálne riziko v tejto oblasti môže vzniknúť napríklad pri skladovaní paliva, vypúšťaní odpadových vôd, v prípade náhlej kontaminácie okolitej vody počas vypúšťania ohriatej vody do vodných tokov a v prípade vypúšťania škodlivých plynov do okolia.
Ropné vrty a ťažobné plošiny na mori
o v tomto prípade ide o obrovské riziko v prípade poškodenia alebo prasknutia potrubia, ktorými pretekajú oleje alebo plyny, a následného nekontrolovateľného výtoku do okolia.
Výroba pesticídov
o vznik rizika môže nastať počas výroby, skladovania, prepravy a likvidácií odpadu;
o riziko môže nastať tiež pri vystavení ako surovinám, tak aj konečnému výrobku, záleží na toxicite príslušných materiálov.
Čerpacie stanice, autoservisy
o riziko predstavujú nádrže a potrubia na skladovanie a prepravu paliva a odpadového oleja;
o likvidácia odpadového oleja, farieb, etylénglykolu (nemrznúca zmes), použitých olejových filtrov, azbestových častí brzdových doštičiek, atď.;
o odpadová voda kontaminovaná olejmi, rozpúšťadlami a inými toxickými kvapalinami používanými v servisoch.
Čistiarne, práčovne
o medzi hlavné problémy patrí nesprávne použitie, skladovanie a likvidácia organických rozpúšťadiel a zvyškov odpadu; a
11 UNEP FI Australasian advisory committee on Insurance. Risk, the environment and the role of the insurance industry, 2003. [online]. Dostupné z:
https://www.unepfi.org/fileadmin/documents/risk_environment_insurance_epavic_2003.pdf
o vypúšťanie odpadových vôd, ktoré môžu obsahovať veľké množstvo znečisťujúcich látok.
Papierne
o tu je hlavným rizikom použitie a vypúšťanie odpadovej vody pri spracovaní celulózy na papier.
Skládky
o predstavujú obrovské environmentálne riziko kvôli priesakovým vodám, ktoré následne kontaminujú pôdu, povrchovú i podzemnú vodu;
o kontaminovanej dažďovej vode, ktorá kontaminuje okolitú vodu a pôdu; a
o emisii škodlivých látok do ovzdušia, uvoľňovaných pri rozklade odpadu na skládkach.
Toto sú len príklady typov environmentálnych rizík, ktoré ovplyvňujú rôzne priemyselné odvetvia.
3 Legislatívna úprava
Ako prvé je dôležité definovať pojem environmentálna politika. Environmentálna politika je každé opatrenie vlády, korporácie alebo inej verejnej alebo súkromnej organizácie týkajúce sa účinkov ľudskej činnosti na životné prostredie, a to najmä opatrenia, ktoré sú zamerané na prevenciu alebo zníženie škodlivých účinkov ľudskej činnosti na ekosystémy.12
V oblasti environmentálnej politiky je v súčasnosti veľmi dôležitým aktérom Európska únia, ktorej pozornosť sa uberá týmto smerom čím ďalej, tým viac. Vzhľadom na to, že Česká aj Slovenská republika patria do Európskej únie, a musia implementovať do svojej legislatívy Európske nariadenia a smernice, sa budem v prvej kapitole venovať legislatíve Európskej únie a až následne legislatíve Českej a Slovenskej republiky.
Environmentálna politika je obsiahla. Existuje mnoho zákonov a smerníc, ktorými je upravená ochrana životného prostredia a činnosti, ktoré životné prostredie ohrozujú. Sú osobitné zákony venujúce sa ochrane vôd, ochrane ovzdušia, ochrane prírody, atď., preto niektoré z týchto zákonov len spomeniem a podrobnejšie sa budem venovať implementovaniu smernice o environmentálnej zodpovednosti v Českej a Slovenskej republike a zákone o prevencii závažných havárií.
3.1 Legislatíva Európskej únie
Environmentálna politika Európskej únie (EÚ) sa opiera o nasledujúce zásady:
o predbežnej opatrnosti;
o prevencie;
o odstraňovanie znečistenia pri zdroji; a o „znečisťovateľ platí“.
V roku 2004 EÚ prijala smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.13 Cieľom smernice bolo zaviesť jednotnejšie opatrenia pri predchádzaní škôd na životnom prostredí a ich náprave a vytvoriť legislatívu v oblasti zodpovednosti za škody na životnom prostredí na princípe „znečisťovateľ
12 Van Bueren, E.; Environmental policy. Encyclopaedia Britannica, Inc.. [online]. Dostupné z:
https://www.britannica.com/topic/environmental-policy
13 Směrnice o odpovědnosti za životní prostředí. Evropská komise. 2013. [online]. Dostupné z:
https://ec.europa.eu/environment/legal/liability/pdf/eld_brochure/CS.pdf
platí“. Ďalším podnetom bola nedostatočná právna úprava v oblasti vlastníckeho práva k niektorým zložkám ŽP.
Členské štáty mali túto smernicu implementovať do národnej najneskôr do 30. apríla 2007. Od júla 2010 je smernica plne implementovaná do legislatívy všetkých členských štátov EÚ, čo malo zaistiť vyšší stupeň ochrany ŽP v celej Európe.
Smernica definuje škody na životnom prostredí ako škody na chránených druhoch a biotopoch, škodu na podzemných a povrchových vodách a škodu na zemi. Za nápravu škody je zodpovedný prevádzkovateľ za predpokladu, že sa škoda považuje za významnú a dá sa určiť príčinná súvislosť medzi touto škodou a činnosťou prevádzkovateľa. Táto smernica sa teda nevzťahuje len na jedného prevádzkovateľa, ktorý spôsobil škodu, ale aj na škodu spôsobenú viacerými prevádzkovateľmi spoločne. Smernica 2004/35/ES ďalej delí zodpovednosť na dva druhy – objektívna zodpovednosť a zodpovednosť za zavinenie.
Objektívna zodpovednosť sa uplatňuje na prevádzkovateľov, ktorí sa podieľajú na činnostiach uvedených v Prílohe III, teda činnosti na základe povolenia IPPC (Integrated Pollution Prevention and Control) alebo licencie. Objektívna zodpovednosť znamená, že nie je potrebné preukázať zavinenie na to, aby bol prevádzkovateľ považovaný za zodpovedného za škody na zemi, vode alebo chránených biotopoch a druhoch. Zodpovednosť za zavinenie sa uplatňuje na prevádzkovateľov, ktorí sa nepodieľajú na činnostiach uvedených tejto prílohe a v tomto prípade môže byť prevádzkovateľ považovaný za zodpovedného len vtedy, keď sa mu zavinenie alebo nedbalosť preukážu. Títo prevádzkovatelia môžu niesť zodpovednosť len za škody na chránených druhoch a prirodzených biotopoch.
Obrázok č.1 – Druhy environmentálnej zodpovednosti
Zdroj: Směrnice o odpovědnosti za životní prostředí. Evropská komise. 2013. [online]. Dostupné z:
https://ec.europa.eu/environment/legal/liability/pdf/eld_brochure/SK.pdf
Hlavným cieľom smernice je úplná náprava a uvedenie poškodených prírodných zdrojov do pôvodného stavu, ktorý bol predtým, ako vznikla škoda. Podľa tejto smernice existujú tri druhy nápravných opatrení – primárne, kompenzačné a doplnkové.
Primárne nápravné opatrenia sú opatrenia, ktoré sa vykonávajú v poškodenej lokalite a vrátia poškodené prírodné zdroje do pôvodného stavu. Tieto opatrenia sú smernicou preferované, no musia byť možné a uskutočniteľné. Pokiaľ primárna náprava nevedie ku celkovému návratu do pôvodného stavu, požaduje smernica prijatie doplnkových opatrení v inej lokalite, ktorá môže byť rovnaká alebo podobná ako poškodená lokalita, tak, aby sa zabezpečilo dosiahnutie podobnej úrovne prírodných zdrojov v oboch lokalitách. Smernica ďalej uvádza, že úplná náprava si vyžaduje dlhší čas, preto sa vyžaduje náhrada za dočasné straty environmentálnych zdrojov počas obdobia regenerácie. Táto náhrada sa nazýva kompenzačná náprava. Kompenzačné nápravné opatrenia sa takisto môžu realizovať v inej lokalite zlepšením stavu poškodených iných dostatočne podobných druhov.
V smernici sa na úrovni Európskej únie nepredpisuje povinnosť prevádzkovateľom prijať finančné záruky, od členských štátov sa však vyžaduje, aby podporovali vypracovanie
finančných nástrojov na pokrytie prípadnej zodpovednosti prevádzkovateľov. V praxi sa zatiaľ ukázalo, že podľa dát z októbra 2010:
o je poistenie najpopulárnejší nástroj na pokrytie environmentálnej zodpovednosti;
o bankové záruky sú druhým najpopulárnejším nástrojom a
o o ďalších bankových nástrojoch, ako napríklad fondy a cenné papiere uvažujú viaceré krajiny.
3.2 Legislatívna úprava v Českej republike
Právna úprava predchádzania ekologickej ujmy a zodpovednosti za škody na životnom prostredí
Česká republika implementovala smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd zákonom č. 167/2008 Sb., o předcházení ekologické ujmě a o její nápravě.
Dozornými orgánmi sú ministerstvo životného prostredia a Česká inšpekcia životného prostredia. Zákon upravuje práva a povinnosti osôb pri predchádzaní ekologickej ujmy a pri jej náprave, pokiaľ k nej došlo alebo pokiaľ bezprostredne hrozí. Zákon sa nevzťahuje na ekologické ujmy, ktoré vznikli alebo vznik hrozil pred nabitím účinnosti, t.j. pred 17.8.2008.
Podľa §22 odst. 1 zákona sa povinnosť vykonať preventívne alebo nápravné opatrenia alebo niesť náklady podľa tohto zákona neuloží, ak ide o ekologickú ujmu spôsobenú udalosťou alebo emisiou, ku ktorej došlo pred nabitím účinnosti tohto zákona. Doba vzniku ekologickej ujmy je teda rozhodná pre ukladanie nápravných opatrení.
Podľa tohto zákona sa ekologickou ujmou rozumie nepriaznivá merateľná zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie jeho funkcií, ktorá sa môže prejaviť priamo alebo nepriamo.14 Jedná sa o zmenu na:
o chránených druhoch voľne žijúcich živočíchov či pláňach rastúcich rastlín alebo prírodných stanoviskách, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu takýchto druhov alebo stanovísk,
o podzemných alebo povrchových vodách vrátane prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd, ktorá má závažný nepriaznivý účinok na
14 Zákon č. 167/2008 Sb. §2
ekologický, chemický alebo množstevný stav vody alebo na jej ekologický potenciál,
o pôde znečistením, ktorá predstavuje závažné riziko nepriaznivého vplyvu na ľudské zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na zemský povrch alebo pod neho.
Povinnosť vykonať preventívne alebo nápravné opatrenia a niesť s tým súvisiace náklady má:15
o prevádzkovateľ vykonávajúci prevádzkové činnosti uvedené v prílohe č.1 tohto zákona, napr.:
o prevádzkovanie zariadenia, ktoré podlieha integrovanému povoleniu podľa Zákona č. 76/2002 Sb. o integrované prevenci;
o prevádzkovanie zariadenia k nakladaniu s odpadom, ktoré podlieha povoleniu podľa Zákona č. 541/2020 Sb. o odpadech;
o vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo odpadných vôd, zber či vzdúvanie povrchových alebo podzemných vôd, ktoré podliehajú povoleniu podľa Zákona č. 20/2004 Sb. a Zákona č.254/2001 Sb. o vodách;
o nakladanie s nebezpečnými chemickými látkami a prípravkami, prípravkami na ochranu rastlín alebo biocídnymi prípravkami, ktoré podliehajú povoleniu podľa Zákona č. 258/2000 Sb. o ochraně veřejného zdraví a neskorších predpisov;
o cezhraničná preprava odpadu, ktorá podlieha Zákonu č. 185/2001 Sb.
o odpadech a neskorším predpisov;
o prevádzkovanie stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré podliehajú Zákonu č. 86/2002 Sb. o ovzduší a neskorčím predpisom;
o nakladanie s geneticky modifikovanými organizmami a genetickými produktmi, ktoré podliehajú povoleniu podľa Zákona č. 78/2004 Sb.
15 Zákon č. 167/2008 Sb. §4 a §5
o nakládání s geneticky modifikovanými organismy a genetickými produkty a neskorším predpisom;
o nakladanie s ťažobným odpadom, ktoré podlieha Zákonu č. 157/209 Sb.
o nakládání s těžebním odpadem a neskorším predpisom;
o ukladanie CO2 do podzemných štruktúr podľa Zákona č. 85/2012 Sb.
o ukládání oxidu uhličitého do přírodních horninových struktur.
o prevádzkovateľ vykonávajúci prevádzkové činnosti neuvedené v prílohe č.1 za predpokladu:
o vzniku alebo bezprostrednej hrozbe ekologickej ujmy na chránenom druhu voľne žijúcich živočíchov, pláňach rastúcich rastlín alebo na prírodnom stanovisku,
o rozporu výkonu prevádzkovanej činnosti neuvedenej v prílohe č.1 tohto zákona s právnymi predpismi,
o príčinnej súvislosti medzi prevádzkovanou činnosťou prevádzkovateľa, ktorá je vykonávaná v rozpore s právnymi predpismi a ekologickou ujmou či hrozbou jej vzniku.
Zákon sa nevzťahuje na ekologickú ujmu alebo vznik jej bezprostrednej hrozby, pokiaľ sú spôsobené:16
o ozbrojeným konfliktom, nepriateľskou akciou, občianskou vojnou, alebo povstaním,
o živelnou udalosťou výnimočnej a neodvratnej povahy,
o činnosťou, na ktorú sa zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
o činnosťou, na ktorú sa vzťahuje občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody podľa atómového zákona alebo činnosťou, pri ktorej sa na zodpovednosť
16 Zákon č. 167/2008 Sb. §1
a náhradu škody či ujmy vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v prílohe č.2 tohto zákona,
o činnosťou, ktorej účelom je zaisťovanie obrany Českej republiky alebo medzinárodnej bezpečnosti,
o činnosťou, ktorej jediným účelom je ochrana života, zdravia alebo majetku osôb pred živelnými udalosťami.
Tento zákon je založený na niekoľkých princípoch. Hlavným princípom je princíp prevencie, ktorý je upravený v Hlave II tohto zákona. Princíp prevencie znamená, že prevádzkovateľ musí predchádzať vzniku ekologickej ujmy a prijímať preventívne opatrenia a prevádzkovateľ, ktorý svojou činnosťou ekologickú ujmu spôsobil, musí prijímať nápravné opatrenia. Pokiaľ ekologickú ujmu spôsobilo viacero prevádzkovateľov, sú povinní vykonávať preventívne a nápravné opatrenia spoločne a nerozdielne.
Preventívne opatrenia musí prevádzkovateľ vykonať bezodkladne v prípade bezprostredne hroziacej ekologickej ujmy. Za predpokladu, že vykonané preventívne opatrenia neodstránia bezprostrednú hrozbu ekologickej ujmy, je prevádzkovateľ povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu. Príslušný orgán vykoná preventívne opatrenia sám v prípade, že ich prevádzkovateľ nevykonal bezodkladne alebo v stanovenej lehote, alebo ak prevádzkovateľ nie je známy.17
V prípade, že ekologická ujma vznikla, je prevádzkovateľ povinný neodkladne vykonať všetky nápravné opatrenia k okamžitej kontrole, obmedzeniu, odstráneniu alebo inému zvládnutiu ekologickej ujmy, nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a ďalšiemu rozširovaniu. Prevádzkovateľ je ďalej povinný vypracovať návrh nápravných opatrení a predložiť ho príslušnému orgánu na schválenie bez zbytočného odkladu. Príslušný orgán môže nápravné opatrenia schváliť alebo môže požiadať prevádzkovateľa o doplnenie alebo zmeny. Príslušný orgán vykoná nápravné opatrenia sám aj v prípade, že ich prevádzkovateľ nevykonal bezodkladne alebo ak prevádzkovateľ nie je známy. 18 Pri náprave ekologickej ujmy na chránených druhoch voľne žijúcich živočíchov či pláňach rastúcich rastlín alebo prírodných stanoviskách a na vodách sa postupuje podľa prílohy č. 4 tohto zákona. Cieľom nápravných opatrení je obnovenie poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršenej
17 Zákon č. 167/2008 Sb. §6
18 Zákon č. 167/2008 Sb. §7
funkcie do pôvodného stavu alebo smerom k tomuto stavu pomocou primárnych, doplnkových a vyrovnávacích opatrení. Pri voľbe nápravných opatrení by sa malo brať ohľad na niekoľko kritérií, napr.19:
o dopad možností na ľudské zdravie a bezpečnosť, o náklady na vykonanie možností,
o pravdepodobnosť úspechu možností,
o dĺžka doby nutná k účinnej obnove na životnom prostredí,
o do akej miery každá z možností dosiahne obnovu lokality, kde došlo k ekologickej ujme.
Ďalším dôležitým princípom je princíp „znečisťovateľ platí“, ktorý je obsiahnutý v Hlave III tohto zákona. Prevádzkovateľ, ktorý spôsobil ekologickú ujmu je povinný niesť náklady, a to aj v prípade, že preventívne alebo nápravné opatrenia zaistí príslušný orgán. Tento príslušný orgán zároveň rozhoduje o náhrade nákladov.20 Príslušný orgán hradí náklady, ktoré vynaložil namiesto prevádzkovateľa, zo štátneho rozpočtu a náklady vybrané príslušným orgánom sú príjmom štátneho rozpočtu. V prípade, že prevádzkovateľ je neznámy alebo pokiaľ zanikol alebo zomrel bez právneho nástupcu, alebo ak ide o nedobytnú pohľadávku alebo preukáže, že nenesie náklady, hradí tieto náklady štát. Prevádzkovateľ činnosti uvedenej v Prílohe č.1 nenesie náklady na preventívne a náhradné opatrenia k odstráneniu ekologickej ujmy, pokiaľ preukáže, že21:
o ekologická ujma bola spôsobená treťou osobou a došlo k nej aj napriek tomu, že boli prijaté bezpečnostné opatrenia;
o je dôsledkom splnenia rozhodnutia alebo iného záväzného aktu orgánov verejnej správy;
o prevádzkovateľ neporušil právne predpisy a ekologická ujma bola spôsobená emisiou alebo udalosťou, ktorá bola podľa zvláštnych právnych predpisov;
19 Zákon č. 167/2008 Sb., Príloha č.4
20 Zákon č. 167/2008 Sb. §12
21 Zákon č. 167/2008 Sb. §12
o podľa stavu vedeckých a technických znalostí v dobe, kedy došlo k emisii alebo danej činnosti, nebolo pravdepodobné, že by spôsobili ekologickú ujmu.
Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosti uvedené v Prílohe č.1 tohto zákona, je povinný zaistiť finančné zaistenie k náhrade nákladov preventívnych a náhradných opatrení. Rozsah finančného zaistenia musí po celú dobu prevádzkovania danej činnosti odpovedať rozsahu možných nákladov a intenzite alebo závažnosti vytváraného rizika ekologickej ujmy. Aby toto bolo možné, prevádzkovateľ musí zhodnotiť riziko prevádzkovanej činnosti a toto hodnotenie potom priebežne aktualizovať v prípade významných zmien v prevádzkovanej činnosti. Bez zabezpečenia finančného zaistenia nie je možné vykonávať činnosti uvedené v Prílohe č.1 tohto zákona.
Posledným dôležitým princípom je princíp naturálnej reštitúcie, ktorý znamená, že sa uprednostňujú nápravné opatrenia pred peňažnou náhradou. Kladie sa dôraz na efektívnu dekontamináciu a obnovenie alebo nahradenie poškodeného prírodného zdroja.
Tento zákon prešiel viacerými novelizáciami, najnovšie znenie tohto zákona je v znení Zákona č. 98/2019 Sb.. Tieto novely nijak zásadne Zákon č. 167/2008 Sb. nemenia, väčšina noviel tento zákon dopĺňa alebo je upravená terminológia, napríklad Zákonom č. 183/2017 Sb. sa slovné spojenie „správny delikt“ nahradzuje slovom „priestupok“.
Právna úprava závažných priemyselných havárii a ich prevencia
Zákon č. 224/2015 Sb., O prevenci závažných havárií patrí medzi medzi ďalšie významné zákony, ktoré upravujú zodpovednosť za škody na životnom prostredí. Predchodcom tohto zákona bol zákon č. 353/1999 Sb., oprevenci závažných havárií způsobených vybranými nebezpečnými chemickými látkami a chemickými přípravky, ktorý bol zrušený ku 1.6.2006.
Konkrétne zákon č. 224/2015 Sb definuje závažnú haváriu ako mimoriadnu, čiastočne alebo úplne neovládateľnú, časovo a priestorovo ohraničenú udalosť, napr. požiar alebo výbuch, ktorá vznikla alebo jej vznik hrozí v súvislosti s používaním objektu alebo zariadenia, v ktorom sa nebezpečná látka vyrába, spracováva, používa, prepravuje alebo skladuje, a vedie k vážnemu ohrozeniu alebo k vážnemu dopadu na životy a zdravie ľudí, hospodárskych zvierat a životné prostredie alebo k ujme na majetku.22
22 Zákon č. 224/2015 Sb., § 2
Tento zákon ukladá povinnosť zjednať poistenie zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku závažnej havárie, výška limitu poistného plnenia musí odpovedať rozsahu možných dopadov. Podniky, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje sú rozdelené do dvoch skupín – A a B, na základe množstva nebezpečných látok. Prevádzkovatelia predkladajú návrh na zaradenie do príslušnej skupiny krajskému úradu, ktorý po posúdení návrhu vydá rozhodnutie o zaradení objektu do skupiny A alebo B.23 Prevádzkovateľ je potom povinný vykonať analýzu a hodnotenie rizík pre účely vypracovania bezpečnostného programu alebo bezpečnostnej správy, podľa skupiny. Prevádzkovatelia podnikov patriacich do skupiny A vypracúvajú bezpečnostný program a prevádzkovatelia podnikov patriacich do skupiny B bezpečnostnú správu. Prevádzkovatelia musia príslušnú dokumentáciu poslať na schválenie príslušnému krajskému úradu, ktorý to ďalej posiela na vyjadrenie dotknutým orgánom a dotknutým obciam. Dotknuté orgány verejnej správy majú na zaslanie vyjadrenia 60 dní od obdŕžania dokumentov, pokiaľ vyjadrenie nezašle má sa za to, že s návrhom dokumentácie súhlasí. Dotknuté obce majú na zaslanie svojho vyjadrenia a pripomienok verejnosti 15 dní odo dňa uplynutia lehoty stanovenej na nahliadnutie verejnosti do návrhu dokumentácie, dĺžka tejto lehoty je 30 dní. Krajský úrad na základe týchto vyjadrení vydá rozhodnutie, ktorým túto dokumentáciu schváli alebo vyzve prevádzkovateľa k odstráneniu zistených nedostatkov.24 Po schválení dokumentácie majú prevádzkovatelia 60 dní na uzavretie poistenia zodpovednosti a po jeho uzavretí majú 30 dní na doručenie kópie poistnej zmluvy na príslušný krajský úrad, kde je kópia evidovaná. V prípade, že prevádzkovateľ poistenie nezjedná alebo neoznámi jeho zmenu, dopustí sa správneho deliktu, za ktorý mu hrozí pokuta vo výške až 700 000 Kč. V prípade, že prevádzkovateľ nespracuje, neaktualizuje alebo nepredloží bezpečnostný program alebo bezpečnostnú správu sa dopustí správneho deliktu, za ktorý mu hrozí pokuta vo výške až 5 000 000 Kč.25
Prevádzkovateľ podniku kategórie A je povinný vypracovať bezpečnostný program, ktorý obsahuje základné informácie o podniku, posúdenie rizík závažnej havárie, politiku prevencie závažnej havárie a popis bezpečnostného systému. Prevádzkovateľ môže byť požiadaný krajským úradom, aby do bezpečnostného programu zahrnul aj preventívne bezpečnostné opatrenia. Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný vypracovať bezpečnostnú správu, ktorá obsahuje základné informácie o podniku, informácie o zložkách životného prostredia
23 Zákon č. 224/2015 Sb., Hlava II
24 Zákon č. 224/2015 Sb., Hlava III
25 Zákon č. 59/2006 Sb., Hlava X, §51
v okolí, posúdenie rizík závažnej havárie, politiku prevencie závažnej havárie, popis bezpečnostného systému a popis preventívnych bezpečnostných opatrení k obmedzeniu vzniku závažnej havárie a jej následkov. V bezpečnostnej správe prevádzkovateľ ďalej uvádza zásady bezpečnosti a spoľahlivosti, vypracuje vnútorný havarijný plán a zaistí informovanie príslušných orgánov verejnej správy.26
Poistenie zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku závažnej havárie tvoria len určitú časť v rámci environmentálneho poistenia a uplatňuje sa pri ňom mnoho výluk. Poistenie sa nevzťahuje na povinnosť poisteného nahradiť ujmu napr.27 :
o spôsobenú úmyselne;
o spôsobenú v dôsledku zlého technického stavu, nedostatočne alebo zle vykonanej údržby;
o spôsobenú karcinogénnymi látkami - formaldehyd, azbest alebo materiálom obsahujúcim azbest;
o spôsobenú genetickými zmenami organizmov alebo geneticky modifikovanými organizmami;
o spôsobenú pôsobením magnetických alebo elektromagnetických polí;
o spôsobenú nenáhlym, pozvoľným alebo postupným pôsobením nebezpečných látok;
o ktorej náhradu je poistený povinný poskytnúť svojmu manželovi, registrovanému partnerovi, súrodencovi, príbuzným alebo osobám s nim žijúcim v jednej domácnosti;
o ktorej náhradu je poistený povinný poskytnúť právnickej osobe, s ktorou je majetkovo prepojený.
Aj v tomto zákone sa slovné spojenie „správny delikt“ nahradzuje slovom „priestupok“
podľa novelizácie Zákonom č. 183/2017 Sb..
26 Zákon č. 224/2015 Sb., Hlava III
27 Kooperativa pojišťovna, a.s., Vienna Insurance group. Zvláštní pojistné podmínky pro pojištění odpovědnosti za újmy vzniklé v důsledku závažné havárie P-540/15. Interní dokument Kooperativa pojišťovna, a.s., Vienna Insurance group
3.3 Legislatívna úprava v Slovenskej republike
Právna úprava predchádzania ekologickej ujmy a zodpovednosti za škody na životnom prostredí
Slovenská republika v roku 2007 implementovala smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd zákonom č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd.
Najdôležitejším orgánom je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej ako MŽP SR), ktoré plní funkciu dozorného orgánu a vymáha náhradu nákladov, ktoré štátu vznikli v súvislosti s preventívnymi a náhradnými opatreniami. Dozorným orgánom je vedľa MŽP SR aj Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Tento zákon upravuje práva a povinnosti osôb – prevádzkovateľov, pri predchádzaní ekologickej ujmy a pri jej náprave. Podľa §34 sa tento zákon nevzťahuje na škody spôsobené emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, teda pred 21. 8.2007. Zákon sa ďalej nevzťahuje na škody spôsobené emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá vznikla po dni účinnosti tohto zákona, ale bola spôsobená konkrétnou činnosťou vykonanou a skončenou pred dňom účinnosti. Doba vzniku environmentálnej ujmy je teda aj podľa slovenskej legislatívy rozhodná.
Podľa tohto zákona sa škodou rozumie nepriaznivá merateľná zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo. Environmentálnou škodou sa rozumie škoda na28:
o chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany týchto druhov a biotopov;
o vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vody alebo na ekologický potenciál vody;
o pôde spočívajúca v znečistení pôdy, ktoré predstavuje závažné riziko na zdravie, v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch.
28 Zákon č. 359/2007 Z.z., §2
Environmentálna škoda podľa tohto zákona nezahŕňa škodu na ľudskom zdraví ani škodu na majetku.
Povinnosť vykonávať preventívne alebo nápravné opatrenia a niesť s tým súvisiace náklady majú prevádzkovatelia vykonávajúci nasledujúce činnosti29:
o prevádzkovanie zariadenia, ktoré podlieha integrovanému povoleniu podľa Zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia;
o zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, ktoré vyžadujú súhlas podľa Zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch;
o cezhraničná preprava odpadov, ktorá vyžaduje súhlas podľa Nariadenia Rady č.
259/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci Európskeho spoločenstva, doň a z neho;
o vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd, odber vody a vzdúvanie vody, ktoré vyžadujú súhlas podľa Zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách;
o preprava nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru cestnou, železničnou, vnútrozemskou vodnou, námornou alebo leteckou dopravou;
o prevádzkovanie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa Zákona č.
137/2010 Z.z. o ovzduší;
o nakladanie s geneticky modifikovanými organizmami, vrátane ich prepravy podľa Zákona č. 151/2002 Z.z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov;
o nakladanie s ťažobným odpadom podľa Zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu;
o prevádzkovanie trvalého ukladanie CO2 do geologického prostredia podľa Zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.
29 Zákon č. 359/2007 Z.z., §1
Zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu alebo vznik jej bezprostrednej hrozby, pokiaľ sú spôsobené30:
o vojnou alebo vojnovým stavom;
o prírodným javom výnimočnej a neodvratnej povahy;
o činnosťou s jadrovým rizikom;
o činnosťou, ktorej hlavným účelom je slúžiť ochrane Slovenskej republiky a medzinárodnej bezpečnosti;
o činnosťou, ktorej hlavným účelom je ochrana pred živelnými pohromami.
Zákon sa ďalej nevzťahuje na environmentálne škody, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktorá tieto škody spôsobila, uplynulo viac ako 30 rokov.
Hlavným princípom je princíp prevencie, ktorý je zakotvený v Druhej časti tohto zákona.
Tento princíp je založený na snahe predchádzania vzniku environmentálnych škôd pomocou prijímania preventívnych opatrení prevádzkovateľom a prijímania nápravných opatrení prevádzkovateľom v prípade, že svojou činnosťou environmentálnu ujmu spôsobil. Ak environmentálnu hrozbu spôsobilo viacero prevádzkovateľov spoločne, zodpovedajú za ňu podielom, akým sa na jej vzniku podieľali.31
Preventívne opatrenia musia prevádzkovatelia prijímať a vykonať bezodkladne pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody. Príslušný orgán je oprávnený vykonať preventívne opatrenia sám v prípade, že prevádzkovateľ ich nevykonal sám, nie je známy alebo nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia.
Za predpokladu, že environmentálna škoda vznikne aj napriek prijatým preventívnym opatreniam, je prevádzkovateľ povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti konkrétnej škody. Prevádzkovateľ je povinný prijať a vykonať všetky realizovateľné kroky smerujúce k obmedzeniu šírenia, eliminovania alebo inému zvládnutiu environmentálnej škody a nepriaznivému účinku na ľudské zdravie. Ďalšou povinnosťou prevádzkovateľa v prípade vzniku environmentálnej škody je vypracovanie návrhu nápravných opatrení a podanie žiadosti o schválenie tohto návrhu príslušnému orgánu.
30 Zákon č. 359/2007 Z.z., §1
31 Zákon č. 359/2007 Z.z., §3
Príslušný orgán môže od prevádzkovateľa požadovať doplňujúce informácie o environmentálnej škode, zmeny v návrhu alebo môže návrh schváliť. Príslušný orgán je oprávnený vykonať aj nápravné opatrenia sám v prípade, že prevádzkovateľ ich nevykonal sám, nie je známy alebo nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia.32 Cieľom nápravných opatrení na chránených druhoch, chránených biotopoch a vode je obnovenie životného prostredia do pôvodného stavu a eliminovanie rizík nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie pomocou primárnych, doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení.
Cieľom nápravných opatrení pri znečistení pôdy je odstránenie znečistenia tak, aby nepredstavovalo riziko závažných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie. Pri výbere konkrétnych nápravných opatrení sa musí brať ohľad na niekoľko kritérií, napr.33:
o účinok na ľudské zdravie a bezpečnosť;
o náklady na vykonanie opatrení;
o pravdepodobnosť úspechu;
o vedľajšie škody nápravného opatrenia;
o čas potrebný na to, aby bolo nápravné opatrenie úspešné.
Druhým dôležitým princípom je aj v Slovenskej legislatíve princíp „znečisťovateľ platí“, ktorý je obsiahnutý v Tretej časti zákona. Prevádzkovateľ, ktorý environmentálnu škodu spôsobil, znáša náklady na vykonanie preventívnych aj nápravných opatrení, a to aj v prípade, že tieto opatrenia vykonal príslušný orgán. Tento orgán v takejto situácii rozhoduje o výške náhrady nákladov. Pokiaľ je prevádzkovateľ v konkurze, náhrada nákladov sa pokladá za pohľadávku a vymáha sa v konkurznom konaní.34 Príslušný orgán môže rozhodnúť na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nenesie náklady na opatrenia k odstráneniu environmentálnej škody alebo ich časť v prípade, pokiaľ preukáže, že environmentálna škoda35:
o bola spôsobená treťou osobou a došlo k nej aj napriek prijatým bezpečnostným opatreniam zo strany prevádzkovateľa;
32 Zákon č. 359/2007 Z.z., §5
33 Zákon č. 359/2007 Z.z., §6
34 Zákon č. 359/2007 Z.z., §12
35 Zákon č. 359/2007 Z.z., §11
o vznikla v dôsledku plnenia záväzného príkazu alebo pokynu vydaného orgánom verejnej správy;
o vznikla emisiou alebo udalosťou povolenou v rozhodnutí o vykonávaní činnosti prevádzkovateľa, a vykonávanie tejto činnosti bolo v súlade so všetkými osobitnými právnymi predpismi;
o vznikla splnením záväzného príkazu alebo pokynu orgánu verejnej správy;
o vznikla v dôsledku emisie, činnosťou alebo akýmkoľvek použitím výrobku pri činnosti prevádzkovateľa, pričom podľa stavu vedeckých a technických znalostí v dobe, kedy došlo k emisii alebo danej činnosti, nebolo pravdepodobné, že by spôsobili ekologickú ujmu.
Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosti podľa §1 tohto zákona je povinný zabezpečiť finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu, vrátane krytia nákladov na nápravné činnosti a opatrenia vedúce ku odstráneniu environmentálnej škody. Výška finančného krytia teda musí zodpovedať výške rozsahu možných nákladov na nápravné opatrenia a intenzite alebo závažnosti vytváraného rizika vzniku environmentálnej škody.
Toto finančné krytie musí byť zjednané počas celej doby prevádzkovania danej činnosti prevádzkovateľa a môže byť zaistené uzatvorením zmluvy o poistení zodpovednosti za environmentálne škody alebo formou zmluvného zabezpečenia – bankovou zárukou alebo účelovo viazaným účtom. Prevádzkovateľ je povinný preukázať príslušnému orgánu verejnej správy spôsob finančného krytia zodpovednosti za environmentálnu škodu a to najneskôr do 100 dní od povolenia vykonávať danú činnosť a taktiež je povinný ho bezodkladne informovať o všetkých zmenách písomnou formou.36
Zákon prešiel viacerými novelizáciami, posledná novelizácia zákonu bola v roku 2019 a to Zákonom č. 460/2019 Z.z.. Vyššie popísané dôležité skutočnosti sú v aktuálnom znení zákona.
Právna úprava závažných priemyselných havárii a ich prevencia
Tak ako aj v českej legislatívne, aj v slovenskej patrí medzi najvýznamnejšie zákony upravujúce zodpovednosť za škody na životnom prostredí Zákon č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií. Tento zákon definuje závažnú priemyselnú haváriu ako
36 Zákon č. 359/2007 Z.z., §13
