BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA
Katedra financí a účetni ctví
Finanční analýza podniku z vybraného odvêtví
Financial analysis of company from selected business sector
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Autor: Zuzana Karaffová
Financí
Vedúci diplomovej práce: Ing. Petr Valouch, Ph.D.
Praha Apríl 2010
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovávala samostatne, na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov a s použitím uvedenej literatúry
.
...
V Nových Zámkoch dňa 22.04.2010 Zuzana Karaffová
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som chcela poďakovať Ing. Petr ovi Valouchovi, Ph.D. za ústretový prístup, cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce. Ďalej sa chcem poďakovať pracovníkom družstva Poltár za ochotu poskytnúť podklady a materiály z praxe a v neposlednej rade ďakujem aj svojej rodine za podporu.
Anotácia
Meno autora: Zuzana Karaffová
Názov diplomovej práce: Finančná analýza vybraného odvetvia podniku Názov školy: Bankovní istutut vysoká škola Prah a
Vedúci práce: Ing. Petr Valouch, Ph.D.
Dátum: apríl 2010
Diplomová práca „Finančná analýza podniku z vybraného odvetví“ zhodnocuje celkovú ekonomickú situáciu družstva Poltár, prostredn íctvom finančnej analýzy.
Zámerom je podať všeobecné informácie o finančnej analýze družstva tak teoretickej ako aj praktickej rovine. Člení sa na šesť kapitol, ktoré odzrkadľujú štruktúru danej problematiky a analyzujú vybranú tému. Jej cieľom je pomenova ť a využiť finančné inštrumenty obsahujúce najdôležitejšie ukazovatele hospodárenia družstva opierajúce sa o finančnú matematiku a na základe účtovných uzávierok za jednotlivých rokov posúdiť finančné zdravie daného družstva a vyvodiť odporúčania.
The thesis “Financial analysis of company from selected business sector” assesses the overall economic situation of a cooperative named Poltár, through financial analysis. The intention is to provide a financial analysis of cooperative at practical and also at theoretical level. The thesis is divided into six chapters that reflect the structure of the problem and analyze the chosen topic. Its aim is to name and use the financial instruments comprising the most important indicators of the cooperative’s management based on financial mathematics and via financial statements by each year to assess the financial health of the selected cooperative and draw recommendations.
Obsah
Úvod... ... .7
1 Teoretické základy finančnej analýzy . ... ... ... 8
1.1 Predmet a ciele finančnej analýzy... 9
1.2 Funkcie a úlohy finančnej analýzy... 10
1.3 Používatelia finančnej ana lýzy... 11
1.4 Postup pri vykonávaní finančnej analýzy ... ...13
2 Informačné zdroje pre finančnú analýzu ...16
2.1. Súvaha... ... 16
2.1.1 Aktíva ... ... ... ... 18
2.1.2 Pasíva ... ... ... ... 19
2.2 Výkaz zisku a straty... 20
2.3 Cash flow a jeho význam... 21
2.4 Výsledok hospodárenia a jeho formy... 22
2.5 Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve ... 24
3 Metódy finančnej analýzy ... ... ... 26
3.1. Analýza pomerových ukazovateľov ... 26
3.1.1 Ukazovateľ likvidity ... 27
3.1.2 Ukazovatele aktivity ... ...30
3.1.3 Ukazovatele zadĺženosti... 32
3.1.4 Ukazovateľ rentability ... ...34
4 Bonitné a bankrotové modely ... ... ... 40
4.1 Modely založené na metóde jednorozmernej diskriminačnej analýzy ... 41
4.2 Modely založené na metóde viacrozmernej diskriminačnej analýzy ... 42
4.2.1 Altmanov model ... ... ... 42
4.2.2 Indexy bonity ... ... ... .... 45
4.2.3 Index IN95 (veriteľský) ... ... ... 46
4.2.4 Index IN99 ... ... ... ... 47
5 Finančná analýza družs tva ...49
5.1 Metodika práce... ... ... ... 49
5.2 Charakteristika hodnoteného družstva ... 50
5.3 Analýza vývoja a štruktúry aktív ... 51
5.4 Analýza vývoja a štruktúry pasív ... 54
5.5 Analýza štruktúry nákladov ... 57
5.6 Analýza vývoja výsledku hospodárenia ... .58
5.7 Pomerová analýza... ... 64
5.7.1 Likvidita ... ... ... ... 64
5.7.2 Aktivita ... ... ... ... 67
5.7.3 Ukazovatele zadlženosti ... ... ... 69
5.7.4 Ukazovatele rentability ... ... ... 71
5.7.5 Ukazovateľ cash flow ... ... ... 75
5.8 Bonitné a bankrotné modely ... ... ... 76
5.8.1 Altmanov model ... ... ... 76
5.8.2 Index bonity ... ... ... ... 77
5.9 Zhodnotenie výsledkov a navrhované riešenia ... ... 78
Záver ...79
Zoznam použitej literatúry ... ... ... 82
Zoznam tabuliek... ...83
Zoznam grafov... ...84
Zoznam použitých skratiek ... 86
Zoznam príloh... 87
Úvod
V dôležitých otázkach, ktoré často rozh odujú o prosperite alebo úpadku podniku patrí schopnosť správne sa rozhodnúť v otázkach finančného riadenia. Každé rozhodovanie aj rozhodovanie na úrovni finančného riadenia musí byť podložené podrobnou a kvalitnou finančnou analýzou. Zaujímavé kľúčové pos tavenie pri hodnotení súčasného stavu a predvídaní budúceho vývoja a to nielen podniku, ale aj celého odvetvia národného hospodárstva. Závisí len od schopnosti vedenia podn iku a jeho jednotlivých útvarov ako informácie, ktoré finančná analýza poskyt uje dokáže využiť v praxi.
Cieľom diplomovej práce je zhodnotiť majetkovú a finančnú štruktúru vo vybranom družstve Poltár a navrhnúť opatrenia vedúce k skvalitneniu celkovej finančnej situácie. Nástroje na jej zhodnotenie sú klasické ekonomické ukazovatele, kto ré používajú štandardy na získanie celkového prehľadu o družstve, o jeho finančnej situácii a na základe týchto poznatkov odhadnúť pravdepodobný ďalší rozvoj.
Postavenie spotrebného družstva Poltár v konkurenčnom prostredí, v ktorom sa nachádza, vyžaduje pripravenosť na stále prebiehajúce zmeny v oblasti veľkoobchodného a maloobchodného predaja potravín a nepotravinárskeho tovaru každodenné potreby a tiež pružnosť a rýchlosť v rozhodovaní manažmentu na všetkých organizačných úrovniach jednotlivých družstiev.
Finančná analýza družstva p oskytuje základný prehľ ad v oblasti jeho pôsobenia, dosahovaných výsledkoch hospodárenia. Navrhuje opatrenia, ktoré pri systematickej aplikácii prispejú k efektívnemu využívaniu peňažných tokov v prospech zlepšenia hospodárnosti a tým aj finančnej stability družstva.
Údaje pre spracovanie finančnej analýzy sú čerpané zo sústav nákladov a výnosov družstva, ďalej z výkazu ziskov a strát, z rozvahy, z príloh k účtovných závierok, z výročných správ o hospodárenia spoločnosti a z audítorských správ, to všetko za účtovné obdobie 2004 až 2008. Ďalším zdrojom pre diplomovú prácu je odborná literatúra a internet.
Diplomová práca obsahuje konkrétne realizovateľné kroky a riešenia, ktoré sú ekonomicky riešiteľné a vyhodnotiteľné, tak aby p oskytli praktický návod riešenia manažérskeho problému vrcholovému vedeniu družstva.
1 Teoretické základy finančnej analýzy
Pôvod finančnej analýzy je asi rovnako starý ako pôvod peňazí. Finančná analýza (Financial Analysis) vznikla pravdepodobne v Spojených štátoch amerických, ale z počiatku bola finančná analýza skôr teoretickou prácou, lenže nemali s praktickou finančnou analýzou nič spoločné. Praktické finančné analýzy sú využívané iba niekoľko desiatok rokov. Finančná situácia sa vyvíja podľa doby, v ktorej funguje. Štruktúra finančnej analýzy sa začala značne meniť až po nástupe počítačovej techniky, v tomto zmysle sa zmenili i matematické princípy a dôvody, ktoré viedli k ich zostavovaniu.
Finančná analýza sa vyznačovala z počiatku tým, že znázorňovala absolútne zmeny v účtovných výsledkoch. Následne sa uk ázalo, že rozvaha a výkaz zisku a straty je zdrojom kvalitných informácií, ktoré viedli ku kvalitnému zisťovaniu úverovej schopnosti podniku.
Tu išlo predovšetkým o záujem o likviditu a o schopnosť prežiť.
V krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou má analýza dlhoročnú tradíciu a stala sa neoddeliteľnou súčasťou podnikového riadenia, ale v Českej republike sa stala v posledných rokoch veľmi obľúbeným a používaným nástrojom pre hodnotenie reálnej ekonomickej situácie firmy.
Podľa J Alexy1 analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zložitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese.
Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, naj mä podmienok, za ktorých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia.
Uplatnenie analýzy v podniku zahrnuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy, činnosti preto predpokladá inic iatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov.
Výslednosť a praktickú využiteľnosť takejto analýzy zvyšuje jej dekomponovanie na výsledky zásadné, ktorým podnik vďačí za svoje postavenie na trhu, a výsledky čiastkové, ktoré s rôznou intenzitou podieľajú na formovaní výsledkov zásadných.
Častokrát majú podobu úzkych miest v rôznych oblastiach podnikovej ekonomiky, kto ré však rozhodujúcim spôsobom ( pri ich izolovanom vnímaní) pozíciu podniku neohrozujú.
Pozornosť im venovať treba, pretože môžu vývoj brzdiť, ba pri ich kumulácii a synergizácii v jednej oblasti môžu prerásť do výsledkov zásadných .2
1 ALEXY. J.: Finančno ekonomická analýza, Bratislava:IRIS, 2005, str. 9.
2ZALAI,K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku, Bratislava:SPRINT,2008, s.15.
Hlavným zmyslom je pripravovať podklady pre kvalitné rozhodovanie o fungovanie firmy. Evidentné je to, že tu funguje úzk a spolupráca medzi účtovníctvom a rozhodovaním firmy.
Podľa I. Kraftovej3 je finančná analýza prepracovanou súčasťou finančného riadenia a metódou hodnotenia finančného hospodárenia firmy, pri ktorom sa spracúvajú údaje zachytávajúci podnikové činnosti pre važne v peňažných jednotkách. Získané údaje sa triedia, agregujú, pomerujú sa medzi nimi, určuje sa ich vývoj. Všetkými týmito postupmi sa zvyšuje vypovedacia schopnosť spracúvaných údajov, zvyšuje sa ich informačná hodnota. Informácie získané finančnou an alýzou umožňujú dospieť k určitým záverom o hospodárení a finančnej situácii firmy a predstavujú podklad pre rozhodovanie manažmentu.
Finančno-ekonomická analýza je súčasťou finančného riadenia podniku, za jeho analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov.
1.1 Predmet a ciele finančnej analýzy
Predmetom finančnej analýzy je finančná situácia podniku. Finančná analýza podniku umožňuje komplexne zhodnotiť úroveň hospodárenia, úspešnosť na trhu, efektívnosť, rentabilitu, adaptabilnosť a flexibilnosť podniku, úroveň a kvalitu manažmentu, ako aj vonkajšie podmienky (vonkajšie faktory)4 a odhadovať budúci vývoj na základe signálov z minulosti a prítomnosť.5
Všeobecným cieľom finančnej analýzy je posúdiť finančné zdravie podniku a na základe toho prijať závery užitočné pre rozhodovanie manažér ov, založené na exaktnosti, nie len na intuícii, či nepodložených odhadoch. Snaží sa nájsť:
slabé stránky, ktoré by v budúcnosti mohli vyvolať problémy aj napriek tomu, že v súčasnosti sa ešte neprejavili ,
3 KRAFTOVÁ, I.: Finanční analýza municipální firmy. 1. vyd. Praha : C. H. Beck, 2002, s. 25 .
4 Činitele pôsobiace na výsledky podniku môžu byť externé, ktoré sú nezávislé od vôle manažmentu podniku (napr. stav ekonomiky, štátne zásahy) .
5 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podn iku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s. 14.
silné stránky, ktoré môže podnik v budúcnosti využiť vo svoj prospech.
Hlavným cieľom finančnej analýzy, je objasniť, resp. dať čo najrealistickejší obraz o finančnej situácii podniku, o jeho efektívnosti hospodárenia, o jeho postavení na trhu v podobe vhodných výstupov pre všetkých, ktorí tieto inf ormácie potrebujú. Medzi takéto subjekty patria manažéri podniku, zamestnanci, banky, reálny alebo potenciálni investor, veritelia, verejnosť a pod.
K trvalému udržiavaniu v konečnom dôsledku vedie tento cieľ stabilnej finančnej situácie, t.j. vykazovanie primeranej úrovne výsledkov a ukazovateľov hospodárenia, ako aj ich primeranej dynamiky.
Pomocou finančnej analýzy finanční analytici ľahšie a presnejšie odhalia slabé stránky podniku a problémy, ktoré vznikli, alebo môžu vzniknúť. Na druhej strane poukážu na silné stránky, o ktoré sa podnik môže oprieť a využiť na konkurenčnom trhu vo svoj prospech.
Z hľadiska riadiaceho procesu je finančná analýza podniku spojovacím článkom medzi finančným účtovníctvom a finančným plánovaním.
1.2 Funkcie a úlohy finančnej analýzy
Finančné riadenie možno považovať za jeden z kľúčových faktorov existencie podniku v súčasnosti. Využívať pri riadení len vlastnú intuíciu je haz ardom. Na využitie exaktných metód v rozhodovacom, resp. riadiacom procese je nevyhnutnou súčasťou analýza. Pomocou nej manažéri získavajú reálny obraz o situácii, v ktorej sa podnik nachádza. Analýza podniku je zameraná na budúcnosť, pričom využíva výsledky dosiahnuté v minulosti, resp. v súčasnosť.6
Finančná analýza plní týchto šesť základný funkcií , ktoré sú:
analytická a hodnotiaca – umožňuje vhodnými nástrojmi a metódami analyzovať a hodnotiť finančnú situáciu podniku,
kvantifikačná – číselné vyjadruje javy a procesy, vývoj a tak umožňuje určiť úroveň, objem, odchýlky skúmaných javov,
6 GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. 1. vyd. Nitra : SPU, 2001, s. 3.
poznávacia – umožňuje na základe výsledkov analýz a hodnotení spoznať finančnú situáciu, úroveň prebiehajúcich procesov a postavenie podniku, vlastnosti analyzovaných veličín, ich vývoj a vzájomné vzťahy,
informačná – je zdrojom informácií pre manažment, zame stnancov, veriteľov, investorov, štátne orgány i verejnosť,
kontrolná – poskytuje cenné informácie na vykonávanie kontroly,
stimulujúca, resp. rozvojová – vedomím o svojom postavení a úrovni reprodukčného procesu pôsobí motivačne na zlepšovanie, resp. zef ektívnenie podnikovej činnosti a procesov.7
Správy podnikových analýz nesmú mať čisto alibistický charakter, ale musia odhaľovať rezervy a nedostatky. Finančná analýza musí byť zdrojom aktuálnych, objektívnych a kompletných informácií pre vrcholové vedeni e podniku.
Základné úlohy finančnej analýzy je možné zahrnúť podľa D. Kovanicovej a kol.8 nasledujúcim spôsobom:
zhodnotenie dosiahnutia hlavného cieľa (cieľov) v jednotlivých obdobiach i za dlhší časový úsek,
posúdenie výkonov podniku z hľadiska výsledkov ekonomicky porovnateľných podnikov,
vysvetlenie príčin, ktoré zabránil i dosiahnutiu lepších výsledkov a faktorov, ktoré napomáhali úspech,
navrhnutie zásad finančného riadenia, potrebných na optimalizáciu súčasného využívania finančných zdrojov,
stanovenie hraníc udržateľného rozvoja podniku,
príprava základných údajov pre finančné plány budúceho obdobia.
1.3 Používatelia finančnej analýzy
Finančnú analýzu vykonávajú odborníci – finanční analytici pre používateľov.
V menších podnikoch môže túto profes iu spolu s inými profesiami vykonávať jedna osoba
7 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s. 17.
8KOVANICOVÁ, D. a kol.: Finanční účetníctví, svetový koncept, IFRS/IAS. 5. vyd. Praha : Polygon, 2005, s. 441.
(napr. účtovník, finančný analytik). Vo väčších podnikoch s rozsiahlejšou činnosťou existujú samostatné oddelenia, ktoré sa starajú o všetky činnosti spoje né s finančnou analýzou. Môžeme sa stretnúť s oddelením finančného riadenia (manažmentu) alebo tiež kontrolingu (controlling).
Používateľov finančnej analýzy podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú, môžeme rozdeliť na určité kategórie:
externých používateľov (napr. banky a iní veritelia, štát a jeho orgány, obchodní partneri podniku, konkurencia a pod.)
interných používateľov (napr. manažéri, odborníci, zamestnanci).
Investori (akcionári a ostatní), ktorí sú pre podnik poskytovateľmi kapitálu, sledujú informácie o finančnej výkonnosti z dvoch dôvodov. Prvým je získanie dostatočného množstva informácií na rozhodovanie o potenciálnych investíciách v podniku. Druhým dôvodom je získanie informácií o tom, ako podnik využíva zdroje, ktoré mu už investori poskytli, ako aj informácie o výnosnosti týchto poskyt nutých prostriedkov.
Banky a iní veritelia využívajú informácie z finančnej analýzy predovšetkým pre závery o finančnom stave daného podniku ako potenciálneho alebo už existujúceho dlžníka.
Veritelia totiž prijímajú rozhodnutia o tom, komu a za akých podmienok poskytnú úver.
Pravidelný reporting podniku banke o vývoji finančnej situácie zväčša tvorí súčasť úverových zmlúv.
Štát a jeho orgány využívajú informácie o podnikoch nielen na kontrolu správnosti vykázaných daní, ale aj na rôzne štatistické zisťova nia, na kontrolu podnikov so štátnou majetkovou účasťou, ako aj na rozdeľovanie finančných výpomocí (dotácie, subvencie, garancie úverov a pod.)
Obchodní partneri podniku sú reprezentovaní na jednej strane dodávateľmi a na druhej strane odberateľmi. Pozor nosť dodávateľov sa sústreďuje predovšetkým na schopnosť podniku hradiť splatné záväzky, sledujú zvlášť solventnosť, likviditu, zadlženosť.
Odberatelia majú tiež záujem na priaznivej finančnej situácii ich dodávateľov, pretože ich finančné problémy môžu ma ť negatívny vplyv napr. na kvalitu dodávok, či ich oneskorovanie a pod.
Manažéri využívajú výstupy finančnej analýzy na operatívne a strategické finančné riadenie podniku. Z hľadiska prístupu k informáciám majú manažéri podniku tie najlepšie predpoklady na spracovanie finančnej analýzy, pretože disponujú informáciami, ktorí nie sú bežne dostupné externým záujemcom.
Zamestnanci podniku majú prirodzený záujem na prosperite, hospodárskej a finančnej stabilite vlastného podniku. Zamestnancom ide predovšetkým o ich perspektívu a istotu v zamestnaní, kariérny postup, profesijný rast, ako aj o zlepšovanie sociálnej a mzdovej oblasti.9
Charakteristika používateľov finančnej analýzy nie je zďaleka úplná. Existuje viacero ďalších záujemcov o informácie o hospodárení podniku (napr. odbory, daňoví poradcovia, analytici, ako aj široká verejnosť).
1.4 Postup pri vykonávaní finančnej analýzy
Jednotlivá požiadavka na vykonanie finančnej analýzy si vyžaduje individuálny prístup. Podľa toho sa bude meni ť aj výber, rozsah a postupnosť jednotlivých krokov vykonávania finančnej analýzy. Postup teda vždy vyplýva zo situácie a zámeru finančnej analýzy.
Podľa K. Zalai a kol.10 uvádza štandardný postup finančnej analýzy pozostávajúci z týchto logicky a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich etáp (krokov):
1. výpočet finančných pomerových uka zovateľov za analyzovaný podnik,
2. porovnanie podnikových ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania (prípadne s extrémnymi hodnotami),
3. skúmanie vývoja podnikových ukazovateľov v čase,
4. analýza vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi.
Postup samotnej finančnej analýza je diskutabilný, vyplýva z množstva požiadaviek a rôznych podmienok daného podniku. Odporúčaný postup finančnej analýzy je takýto:
9 Spracované podľa SUCHÁNEK, P.: Finanční managment. 1.vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2007, s.
127.
10 ZALAI,K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku . 4. dopl. vyd. Bratislava: Sprint, 2002, s.50.
výpočet ukazovateľov finančnej analýza ,
porovnávanie ukazovateľov v čase (tzv. trendová analýza), priestore (napr.
s priemernými hodnotami v danom odvetví – tzv. sektorová analýza, medzi dvoma či viacerými podnikmi – medzipodnikové porovnávanie), porovnávanie s plánom,
analýzy vzájomných vzťahov medzi ukazovateľmi – tzv. kauzálna analýza (posúdenie zlatého bilančného pravidla, tvorba a kvantifikácia sústav ukazovateľov a iné),
určenie finančnej situácie podniku v súvislosti s budúcim vývojom prostredníctvom bonitných a bankrotových modelov,
určenie trhovej hodnoty podniku pomocou ukazovateľov EVA, INEVA, RONA a pod.
Podľa I. Kraftovej11 musí finančná analýza spĺňať požiadavky:
účelnosť – musí byť jasný účel a cieľ vykonávania finančnej analýzy,
aplikovateľnosti – používajú sa také metódy a nástroje, ktoré zodpovedajú možnostiam a podmienkam firmy,
efektívnosti – vynaložené prostriedky na finančnú analýzu mus ia byť vrátené užitočnosťou výsledkov, resp. očakávaným i výnosmi, ktoré firma dosiahne využitím týchto výsledkov.
Postup finančnej analýzy záleží od mnohých faktorov ako aj od časovej orientácie finančnej analýzy rozlišujeme:
a) finančnú analýzu „ex post“, ktorá sa usiluje vysvetliť súčasnú finančno - ekonomickú situáciu podniku pohľadom do minulosti, retrospektívy, kde hľadá jej príčiny. Tieto umožňujú pochopiť súčasnosť a formulovať rôzne opatrenia pre budúcnosť. Na dosiahnutých výsledkoch však nič nemožno meniť, už sa realizovali.
b) finančnú analýzu „ex ante“ , ktorá má za úlohu vývoj podnikových financií predikovať, prognózovať budúcu finančnú spôsobilosť podniku, samozrejme, s presnosťou líšiacou sa podľa „vzdialenosti“ cieľovej budúcnosti od súčasnosti.12
11KRAFTOVÁ, I.: Finanční analýza municipální firmy. 1. vyd. Prah a : C. H. Beck, 2002, s. 25 -26.
12 ZALAI,K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. dopl. vyd. Bratislava: Sprint, 2002, s.41, 73.
Do akej miery, či hĺbky sa finančná analýza vykonáva , rozlišujeme:
a) úplnú (komplexnú) finančná analýzu, pri ktorej sa analyzujú všetky oblasti podniku a všetky vzťahy,
b) čiastočnú (parciálnu) finančnú analýzu, pri ktorej sa analyzuje iba určitá oblasť podnikovej činnosti, v ktorej boli napr. objavené nedostatk y (napr. analýza nákladov na hospodársku činnosť alebo analýza zásob a pod.).
2 Informačné zdroje pre finančnú analýzu
Zdrojom informácií pre finančnú analýzu je každý údaj, evidencia, dokument, správa odpozorovaný stav, či vedomos ť, ktoré akýmkoľvek sp ôsobom obohatia súbor relevantných údajov alebo metód použitých pri finančnej analýze, alebo ktoré spresnia či rozšíria výsledky analýzy, resp. umožnia dospieť k novým, dôležitým výsledkom.
Medzi najpoužívanejšie zdroje informácií patrí účtovníctvo, povinn e vedené v každom podniku. Dôvodom je okamžitá dostupnosť údajov, ako aj to, že tieto údaje majú pre finančnú analýzu významnú mieru akceptovateľnosti. V rámci účtovníctva má osobitný význam pri poskytovaní informácií účtovná závierka.
Zdrojom informácií pre finančnú analýzu je veľa. Podľa toho, z akého prostredia pochádzajú, ich možno zaradiť do dvoch hlavných skupín:
1. interné zdroje informácií – informácie pochádzajú z vnútropodnikovej údajovej bázy (napr. finančné účtovníctvo, manažérske účtovníctvo, neú čtovná evidencia, evidencia o stave a počte zamestnancov, produkcie, majetku, poznatky zamestnancov, výročné správy13 a pod.),
2. externé zdroje informácií – informácie pochádzajú z mimopodnikových zdrojov (napr. prognózy, normatívy, legislatívne normy, odvetv ové štatistiky a iné).14 Na porovnávanie sú dôležitým podkladom plány, rozpočty, prípadne v minulosti vypracovaná dokumentácia analýz.
2.1. Súvaha
Súvaha15 (Balance Sheet) je prehľadné usporiadanie majetku a zdrojov jeho krytia v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu. Údaje uvedené v súvahe charakterizujú stav ekonomickej veličiny, resp. stav majetku a zdrojov jeho krytia k určitému dátumu.
13 Výročnú správu je povinná vyhotovovať účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Audítor neoveruje výročnú správu ako takú, ale overuje iba súlad výročnej správy s účtovnou závierkou.
14 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finanč ná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s.29
15 Súvaha = Rozvaha ( v Čechách).
V súvahe musí platiť základné pravidlo -bilančný princíp. Tento princíp vyplýva z princípu účtovania v podvojnom účtovníctve, ktorého dôsledkom je, že aktíva sa musia rovnať pasívam:
AKTÍVA = PASÍVA
Pohľad na súvahu charakterizuje majetok z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje hodnota majetku a na strane druhej zdroje, z ktorých je majetok financovaný, preto je súvaha vždy vyrovnaná. Významné je sledovanie štruktúry aktív a pasív, ktoré tvorí určitý vstup k finančnej analýze. Pri horizontálnej forme súvahy má výkaz podobu dvojstrannej tabuľky, ktorá vyjadruje základnú bilanč nú rovnicu. Bilančný princíp v tomto prípade hovorí, že sumu majetku oceneného v peniazoch sa musí rovnať sume zdrojov, z ktorých bol tento majetok obstaraný či financovaný. Bilančný princíp v podobe základnej bilančnej rovnice má tvar:
MAJETOK = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVÄZKY
Základný majetok podniku predstavujú dlhodobý a krátkodobý majetok. Kritériom pre delenie aktív na stále a obežné je dĺžka doby potrebná na ich transformáciu do peňažnej formy, u stálych aktív je to viac ako jeden rok. Stále aktíva tvoria dlhodobý hmotný, nehmotný a finančný majetok.
Tabuľka 1 Súvaha k 31.12
Strana aktív Strana pasív
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie B. Neobežný majetok
B.I. Dlhodobý nehmotný majetok B.II. Dlhodobý hmotný majetok B.III. Dlhodobý finančný majetok C. Obežný majetok
C.I. Zásoby
C.II. Dlhodobé pohľadávky C.III. Krátkodobé pohľadávky C.IV. Finančné účty
D. Časové rozlíšenie
D.1. Náklady budúcich období D.2. Príjmy budúcich období
A. Vlastné imanie A.I. Základné imanie A.II. Kapitálové fondy A.III. Fondy zo zisku
A.IV. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
B. Záväzky B.I. Rezervy
B.II. Dlhodobé záväzky B.III. Krátkodobé záväzky B.IV. Bankové úvery a výpomoci C. Časové rozlíšenie
C.1. Výdavky budúcich období C.2. Výnosy budúcich období majetok = vlastné imanie + záväzky Zdroj:VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie, Bratislava: IURA EDI TION, 2006, s. 342
2.1.1 Aktíva
Aktíva sú podľa zákona o účtovníctve ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov.
Obsah strany aktív súvahy tvorí majetok podniku. Pri jednotlivom členení majetk u sa uplatňujú viaceré hľadiská:16
1. Podľa spôsobu pôsobenia majetku v účtovnej jednotke, t. j. z hľadiska vzťahu k prevádzkovému cyklu (resp. z hľadiska funkcie v reprodukčnom procese podniku) sa rozlišujú:
neobežný majetok, napr. dlhodobý majetok, nehmotný, finančný majetok,
16 ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky. 1. vyd. Bratisl ava : Iura Edition, 2006, s.219– 225
obežný majetok (majetok, ktorý priamo súvisí s prevádzkovým cyklom), môže mať vecnú formu (napr. zásoby) alebo peňažnú formu (napr. pohľadávky, finančné účty a pod.),.
2. Podľa formy (charakteru) sa majetok člení na:
majetok hmotného charak teru (hmotný majetok), napr. budovy, stroj a pod.,
majetok nehmotného charakteru (nehmotný majetok), napr. softvér, know -how a pod.,
majetok finančného charakteru (finančný majetok), napr. cenné papiera a podiely, peňažné prostriedky a pod.,
pohľadávky (predstavujú právo požadovať od inej osoby plnenie).
3. Podľa likvidnosti (speňažiteľnosti) sa majetok člení od najlikvidnejšieho majetku po menej likvidný majetok, alebo naopak, od najmenej likvidného majetku po najlikvidnejší majetok. Likvidnosťou s a rozumie schopnosť transformácie majetkových súčastí na peňažné prostriedky alebo ekvivalenty peňažných prostriedkov. Je daná časom, ktorý účtovná jednotka potrebuje na premenu konkrétneho druhu majetku, a stým spojenými nákladmi.
4. Podľa doby použitia sa majetok člení na:
dlhodobý – používa sa na dlhšie ako jeden rok,
krátkodobý – používa sa kratšie ako jeden rok.
2.1.2 Pasíva
Pasíva sú podľa zákona o účtovníctve zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov.
Rozdiel majetku a záväzkov je všeobecný pojem, ktorý možno použiť na všetky účtovné jednotky. V podnikateľských účtovných jednotkách ho tvoria vlastné zdroje majetku označované ako vlastné imanie a v rozpočtových organizáciách sú to fondy (napr.
majetkové fondy). Ako povinný tu vystupuje rezervný fond spravidla tvorený zo zisku, ako protipól v likvidnom majetku podniku, aby mohol byť v prípade použiteľný a ľahko speňažiteľný.
Stranu pasív tvoria zdroje krytia majetku sú odpoveďou na otázku, z čoho alebo za čo bol majetok podniku obstaraný vyjadrujú teda je pôvod. Pri členení zdrojom majetku možno uplatniť nasledujúce hľadiská:17
1. Z hľadiska podniku (tento pohľad je pre účtovníctvo určujúci) sa zdroje majetku členia na:
vlastné – z právneho pohľadu reprezentujú nároky majiteľov na majetok podniku, ktoré možno stotožniť s vlastnými zdrojmi krytia majetku (existujú však aj určité výnimky),
cudzie – z právneho pohľadu reprezentujú nároky rôznych veriteľov, ktoré možno stotožniť s cudzími zdrojmi krytia majetku.
2. Z časového hľadiska za zdroje majetku členia na:
dlhodobé – kryjú hodnotu majetku dlhšie ako jeden rok,
krátkodobé – kryjú hodnotu majetku kratšie ako jeden rok.
2.2 Výkaz zisku a straty
Výkaz ziskov a strát sprostredkováva tok informácií o výnosoch a nákladoch v žiaducom členení, t.j. podľa jednotlivých činností. Kvantifikáciou a odpočtom zisťujeme výsledok hospodárenia . Uvádza v ňom z akých výnosov a akých nákladov vznikol výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, a umožňuje tak zistiť príčiny úspešného alebo neúspešného hospodárenia podniku. Výkaz ziskov a strát18 (Profit and Loss Statement) hovorí, akého veľkého zisku alebo straty bolo dosiahnuté v danom časovom období.
Podľa K. Zalaia a kol.19 výkaz sprostredkujúci informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. Z ich rozdielu potom vyplý va výsledok hospodárenia (zisk alebo strata).
Výkaz ziskov a strát umožňuje poznať činitele, ktoré viedli k tvorbe výsledku hospodárenia, čo má pre finančnú analýzu veľký význam.
Výkaz ziskov a strát je podľa A. Šlosárovej a kol.20, prehľadné usporiadanie výnosov a nákladov účtovnej jednotky za určité obdobie v peňažnom vyjadrení v požadovanom členení tak, aby bolo zrejmé, ako vznikol výsledok hospodárenia za toto obdobie.
17 ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky. 1. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2006, s. 225 –241.
18 Výkaz zisku a straty = výsledovka ( v Čechách).
19 ZALAI, K. a kol. : Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. dopl. vyd. Bratislava : Sprint, 2002, s. 48.
20 ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky . 1. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2006, s. 242.
2.3 Cash flow a jeho význam
Cash flow predstavuje v súčastnosti v trhových ekonomikách jeden z najfrekventovanejších finančno -účtovných ukazovateľov. Tvorí súčasť podnikového účtovného systému, ktorý prehľadne, komplexne a systémovo priebežne zachytáva hospodárske a finančné transakcie podniku. Vyjadruje vnútornú finančnú silu podniku, teda jeho schopnosť tvoriť z vlastnej prevádzkovej činnosti finančné zdroje. Ide o zdroje, ktoré je možné použiť nielen na financovanie bežnej činnosti podniku, ale na:
- financovanie hmotných a nehmotných investícií, - vyplácanie dividend (podiel na zisku),
- nákladovú službu súvisiacu s cudzím kapitálom, - uhrádzanie splatných záväzkov.21
Je veľmi podobným ukazovateľom ako výsledok hospodárenia. Patrí takisto medzi syntetické ukazovatele. Cash flow na rozdiel od výsledku hospodárenia, ktorý je rozdielom medzi výnosmi a nákladmi kvantifikuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Zobrazuje ho Tabuľka 2. Zisk je pre podnik výnosom len vtedy, keď sa prejaví zvýšením pohotových prostriedkov, ktoré možno použiť znovu na podnikanie. Sledovanie cash flow má nezastupiteľný význam pre finančné riadenie podniku v trhových podmienkach.22
Tabuľka 2 Vzájomné prepojenie súvahy a výkaz cash flow
P Výkaz CF V A Súvaha P PS PP
Výdavky Vlastný kapitál
Majetok Príjmy
Cudzí kapitál
KS PP PP
Prameň: Sedláček, J. Cash flow . 1 vyd. Brno : Computer Press, 2003. s. 49. ISBN 80 -7226-875-9
21 ALEXY J.: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava: IRIS, 2005, s. 47 -48
22 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s.50
Hlavným cieľom nie je len poskytnúť informácie samostatnému vedeniu podniku, ale aj investorom, veriteľom , audítorom v danom období. Výkaz cah -flow zachytáva pohyb peňažných prostriedkov v podniku za určité obdobie, pričom, bližšie charakterizuje jednotlivé vplyvy, ktoré sa podieľali na tvorbe peňažných prostriedkov (kladný peňažný tok) a vplyvy, ktoré sa podieľali na tvorbe peňažných prostriedkov (záporn ý peňažný tok).
2.4 Výsledok hospodárenia a jeho formy
Výsledok hospodárenia podľa zákona o účtovníctve je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. Prakticky predstavu je rozdiel výnosov a nákladov. Ak je hodnota výsledku hospodárenia kladná, t. j. výnosy prevýšia náklady, ide o zisk. Naopak aj hodnota výsledku hospodárenia záporná, t. j. náklady prevýšia výnosy, hovoríme o strate. V súvahe je výsledok hospodárenia súčasťou vlastného imania.
Výsledok hospodárenia je považovaný za jeden zo základných syntetických ukazovateľov, ktorý vypovedá o úspešnosti hospodárenia podnikov napriek tomu, že je ovplyvnený viacerými možnými deformačnými vplyvmi zo strany podnikov v snahe zaplatiť čo najnižšie dane. Výsledok hos podárenia vyjadruje nielen úspešnosť podnikania, ale je základným zdrojom rastu majetku z vlastného imania. Jeho výška je rozhodujúca pre návratnosť bankových úverov a vyplácanie odmien subjektom, ktoré sa podieľajú na základnom kapitáli podniku (členské p odiely, dividendy).23
Skutočná použiteľnosť kapitálu v podobe zisku však závisí od miery transformácie vyprodukovaného výsledku hospodárenia na peňažné prostriedky.
V praxi sa používajú viaceré formy výsledku hospodárenia, ktoré sa líšia svojím obsahom. Takáto diferencovanosť má veľký význam vo finančnej analýze, pretože umožňuje spresniť ukazovatele a výsledky rozboru. Kľúčovým kritériom na výber tej- ktorej formy je účel na ktorý sa analýza spracúva.
Hlavným zdrojom vytvoreného zisku (straty) podniku za bežných podmienok je výsledok hospodárenia z bežnej činnosti a v rámci neho väčšinou výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti. Pritom v štruktúre výnosov z hospodárskej činnosti vo výrobnom
23 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s.40
podniku rozhodujúcou úlohou zohrávajú tržby z predaja výrobkov a služieb (výrobné podniky, podniky služieb), v obchodných firmách sú dominantnými tržby z predaja tovaru.
Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti je rozdielom výnosov z finančných činností a nákladov na finančné činnosti, ktoré sú spojené prevaž ne s vlastníctvom cenných papierov a iných finančných investícií, s využívaním cudzích zdrojov pod nikaní a s vplyvmi kurzových rozdielov pri obchodovaní so zahraničnými subjektmi na ekonomiku podniku.
Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti určujú väčšinou mimoriadne, náhodné udalosti zvyčajne zo strany manažmentu podniku nie sú ovplyvniteľné (napr.
živelné pohromy). Potom aj mimoriadny zisk alebo mimoriadna strata sú skôr výsledkom nepredvídateľnej náhody ako úspešn osti či neúspešnosti riadenia.24
Dôležité termíny spojené s hospodárskym výsledkom sú :
EBIT (Earnings Before Interest and Taxes ) znamená výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov a daní. Vo všeobecnosti sa EBIT chápe ako výsledok hospodárenia z hlavnej, bežnej činnosti podniku bez zohľad nenia nákladov na cudzie zdroje (nákladové úroky) a pred odpočítaním dane z príjmov. Túto formu ukazovateľa výsledku hospodárenia použijeme vo finančnej analýze všade tam, kde chceme abstrahovať od spôsobu financovania ( z vlastných alebo cudzích zdrojov ) prostredníctvom vylúčenia úrokov a od zdanenia.
EBT (Earnings Before Taxes ) znamená výsledok hospodárenia pred odpočítaním dane z príjmov. Vo všeobecnosti sa EBT chápe ako výsledok hospodárenia z hlavnej, bežnej činnosti podniku pred odpočítaním dane z príjmov z tejto činnosti.
EAT (Earnings After Taxes)znamená výsledok hospodárenia po odpočítaní dane z príjmov. EAT sa chápe ako výsledok hospodárenia z hlavnej, bežnej činnosti podniku po odpočítaní dane z príjmov z tejto činnosti.
NI (Net Income) znamená výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (čistý zisk ).
NI je výsledok hospodárenia z celkovej činnosti podniku po odpočítaní daní z príjmov.
Ako už bolo uvedené, náklady a výnosy súvisiace s mimoriadnymi udalosťami nie sú pravidelnými determinantmi zisku , preto sa mimoriadny výsledok hospodárenia z analýz vynecháva. Ak je výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti nulový, potom platí vzťah NI=EAT.
24 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s.40-41.
EBIAT (Earnings Before Interest After Taxes ) v zmysle účtovníctva znamená výsledok hospodárenia z hlavnej, bežnej činnosti podniku pred odpočítaním nákladov na cudzie zdroje (nákladové úroky ) a po odpočítaní dane z príjmov.
2.5 Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve
Účtovná závierka má v informačnom zabezpečení analytika osobitné miesto z dvoch dôvodov. Prvý m dôvodom je, že do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej, za akých podmienok sa realizoval, aký bol jeho priebeh a výsledky. Ne relatívne malom priestore je sústredených veľa dôležitých informácii, umožňujúcich posúdiť podnikovú výnosnosť, stabilitu a rast, čo sú rozhodujúce charakteristiky jeho činnosti.25
Podvojné účtovníctvo sa nazýva tiež finančným účtovníctvom. Je koncipované tak, aby vyústilo do vyčíslenia finančného výsl edku – výsledku hospodárenia . Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvoria26:
súvaha,
výkaz ziskov a strát,
prílohy
môžeme zahrnúť i prehľad o finančných tokoch (cash flow) a prehľad o zmenách vlastného kapitálu.
Účtovné jednotky zostavujú účtovnú závi erku v plnom alebo zjednodušenom rozsahu. Nestanoví zákon o účtovníctve inak, v zjednodušenom rozsahu môžu zostaviť účtovnú závierku tie účtovné jednotky, ktoré nie sú povinné mať účtovnú závierku , uzávierku overenú audítorom s výnimkou akciových spoločností, ktoré zostavujú účtovnú uzávierku v plnom rozsahu.27
Dané účtovné výkazy sú používané aj pre potreby finančnej analýzy a ich hlavným cieľom je podávať verný obraz o podniku.28
25 Spracované podľa: ZALAI, K. a kol. : Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. dopl. vyd. Bratislava : Sprint, 2002, s. 62.
26 Zákon č.563/1991 Sb., o účetnictví v platnom znení.
27 Zákon č.563/1991 Sb., o účetnictví v platnom znení.
28 HAMPLOVÁ, E. Vybrané problémy finančnej analýzy firmy, 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1999, str. 161.
Súvaha charakterizujú podmienky, za akých sa uskutočňoval reprodukčný proces podniku. Informácie o nich sú sprostredkované poznatkami o majetku a finančných zdrojoch jeho krytia.
Výkaz ziskov a strát i prehľad peňažných tokov vypovedajú o priebehu a výsledkoch reprodukčného procesu podniku. Informácie o nich však nie sú redundantné, naopak, vzájomne sa dopĺňajú a predstavu o priebehu a výsledkoch robia plastickou.
Vyžaduje si ich uplatňovanie akt uálneho princípu v podvojnom účtovníctve, podľa ktorého sa o nákladoch a výnosoch účtuje do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy či výdavky.29
Na nasledujúcej tabuľke je znázornené vzájomné prepojenie účtovných výkazov rozvahy, výkazu zisku a straty a cash flow.
Tabuľka 3 Vzájomné prepojenie rozvahy, výkazu zisku a straty a cash flow
Prehľad CF A Rozvaha P Výkaz Z/Z Počiatočný
stav peňažných prostriedkov
Vlastný kapitál
Zisk
Výdaje Majetok Náklady
Príjmy
Peňažné prostriedky
Peňažné prostriedky
Cudzí kapitál
Zisk
Výnosy
Zdroj: Spracované podľa Alexy J., Finančno ekonomická a nalýza, Bratislava: Iris, 2005, str. 49.
29 ZALAI K. a kol. : Finančno-ekonomická analýza podniku, Bratislava: SPRINT – vfra, 2008, st. 62-63.
3 Metódy finančnej analýzy
Je potrebné na uskutočnenie finančnej analýzy využívať vhodný metodický a modelový aparát vrátane softvéru a rešpektovať všetky úskalia účtovných a štatistických údajov, ktoré sa pri uskutočňovaní finančnej analýzy vždy objavia. Preto by sa pri hodnotení rôznych ekonomicko -hospodárskych procesov a javov v rámci samotnej finančnej analýzy.
Keďže použité metódy finančnej analýzy sú vždy ovplyvnené cieľmi, ktoré sa v podniku sledujú, sama prax disponuje množstvom rôznych prístupov k finančnej analýze, ako aj metód a prostriedkov.
3.1. Analýza pomerových ukazovateľov
Pomerové ukazovatele sú v celom svete najpoužívanejšími metodickými nástrojmi finančnej analýzy. Sú formou číselného vzťah u finančno-účtovných informácii. Umožňujú získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných charakteristikách podniku. Nie je rozumné očakávať, že mechanický výpočet (jedno číslo delené iným) jedného pomerového ukazovateľa alebo niekoľkých ukazovate ľov automaticky poskytne dôležitý názor na niečo tak komplexné, ako je moderný podnik. Je preto užitočné považovať ukazovatele skôr za akúsi stopu k rozlúšteniu záhady. Využitie jedného pomerového ukazovateľa alebo niekoľkých pomerových ukazovateľov môže v iesť k nesprávnym záverom, preto je dôležitá aj ich kombinácia so znalosťami manažérov o podniku.30
Ukazovatele pre finančnú analýzu je veľké množstvo. Preto sa uvádzajú v skupinách, do ktorých podľa ich obsahu a metodiky výpočtu logicky patria. Niektoré ukazovatele sa používajú často a niektoré zriedkavejšie, pri hlbších analýzach. V literatúre sa ustálilo päť základných skupín ukazovateľov:
ukazovatele likvidity,
ukazovatele aktivity,
ukazovatele zadlženosti,
ukazovatele rentability,
ukazovatele trhovej ho dnoty.
30Spracované podľa: ZALAI, K. a kol. : Finančno-ekonomická analýza podniku. 4. dopl. vyd. Bratislava : Sprint, 2002, s. 78.
3.1.1 Ukazovateľ likvidity
Spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku možno získať analýzou jeho schopnosti hradiť svoje záväzky. Schopnosť hradiť takéto záväzky je ovplyvnená mnohými skutočnosťami, no dve sú mimoriadne dôležité:
prvou je štruktúra majetku,
druhou primerané a pravidelný prítok peňažných prostriedkov .
Štruktúra majetku pôsobí na túto schopnosť v dôsledku toho, že jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou. Likvidnosťou sa pri tom rozumie schopnosť (rýchlo) ic h transformácie z danej podoby (napr. z podoby zásob) na peňažné prostriedky, ktorými možno záväzky vyrovnať. Vzhľadom na túto vlastnosť možno majetok zaradiť do niekoľkých tried:
1. najlikvidnejší – krátkodobý finančný majetok ,
2. majetkové súčasti realizovateľ né v krátkej dobe – krátkodobé pohľadávky, 3. menej likvidné – zásoby,
4. dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady , 5. nelikvidné (takmer neli kvidné) – dlhodobý hmotný majetok .
Členenie majetku podľa likvidnosti bude východiskom pre v ytvorenie prvotného obrazu o úrovni likvidity. Tento obraz však môže byť skreslený tým, že východiskové údaje sú statické, vypovedajú o zložení majetku v určitom okamihu.
Tok peňažných prostriedkov je veľmi sledovanou oblasťou v podniku. Včasné inkaso pohľadávok a platby záväzkov sú významnými determinantmi likvidity podniku.
Dôležitým nástrojom pri sledovaní a riadení peňažných tokov je uplatňovanie poznatkov o cash flow.31
Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti. Na vyjadrenie likvidity sa najčastejšie odporúča použiť súbor pom erových ukazovateľov.
31 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s.59
Pre uľahčenie výpočtu ukazovateľov likvidity je vedľa vzorca v zlomku zdroj pre výpočet.
finančné účty S ( 56 – 59)
Likvidita pohotová = –––––––––––––––––––– –––––––––––––––––––––––––
krátkodobý cudzí kapitál S ( 90 + 102 + 114 + 115 + 116)
Ukazovateľ vypovedá o stupni solventnosti podniku , tzn. akú časť krátkodobého cudzieho kapitálu by bol schopný podnik okamžite splatiť z ľahko speňažiteľných prostriedkov. Ak by vypočítaná hodnota bola 1, k dispozícii sú platobné prostriedky vo výške zodpovedajúcej hodnote všetkých krátkodobých dlhov. V podmienkach trhovej ekonomiky sú z hľadiska optima akceptovateľné hodnoty z intervalu 0,2 až 0,8. Pre podnik však nemusí byť kritická ani nižšia hodnota v prípade, že využíva niektorú z foriem zabezpečenia likvidity ( napr. kontokorentný úver).
krátkodobý majetok – zásoby S ( 48 + 56 – 59 + 62) Likvidita bežná = –––––––––––––––––––––––– ––––––––––––––––––––––––––
krátkodobý cudzí kapitál S ( 90 + 102 + 114 + 115 + 116)
Bežná likvidita dáva do pomeru s krátkodobým cudzím kapitálom okrem najlikvidnejších prostriedkov krátkod obý majetok bez zásob. Doporučené hodnoty ukazovateľa sa nachádzajú v intervale 1,0 až 1,5.
krátkodobý majetok S (33 – 36 + 48 + 56 -5932 + 62) Likvidita celková = –––––––––––––––––––– –––––––––––––––––––––––––––
krátkodobý cudzí kapitál S (90 + 102 + 114 + 115 + 116)
Ukazovateľ vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje dlhy vo výške krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t.j. či má podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej bežnej prevádzky. Interval optima
32 Finančné účty (S 59) zahŕňajú najlikvidnejšie položky majetku. V rámci finančných účtov však nachádzame aj položku Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok (S 59), ktorá nepatrí do krátkodobého majetku, ale z hľadiska likvidnosti môže byť pomerne vysoko likvidná.
záväzky (v užšom zmysle) S (91 + 102) Platobná neschopnosť = ––––––––––––––––––––––– ––––––––––––––––––––
pohľadávky S (41 + 48)
obežný majetok S 32
Pomer obežného majetku = ––––––––––––––––– ––––––––––––––––––- k cudziemu kapitálu cudzí kapitál S (86 + 116)
je 1,5 až 2,5 a oproti bežnej či pohotovej likvidite je zvýšený z dôvodu nižšej likvidnosti zásob.
Vzťah bežnej a celkovej likvidity vypovedá veľa o stave zásob podniku. Pre ich vzájomný pomer platí, že výrazne nižšia hodnota bežnej likvidity oproti celkovej likvidit e znamená nadmernú váhu zásob v majetku podniku (najčastejšie pri obchodných spoločnostiach).33
Ďalšie ukazovatele, ktoré sa v literatúre objavujú zriedkavejšie, ako svojou konštrukciou vypovedajú určitým spôsobom o likvidite podniku.
Jedným z ukazovateľov je platobná neschopnosť, ktorým sa vypočíta ako pomer záväzkov (užšom zmysle) a pohľadávok. Vyjadruje, z akej časti sú kryté pohľadávky záväzkami (užšom zmysle) a nepriamo napovedá, z akej časti by mohli byť v prípade okamžitej nutnosti splatenia dl hov vyrovnané záväzky (v užšom zmysle) pohľadávkami.
Ak je ukazovateľ väčší ako 1, podnik vo väčšej miere využíva podnikateľský (dodávateľský) úver, ako ho poskytuje. Táto analýza nemusí vždy potvrdiť uvedenú hypotézu. Pre podnik je veľa krát výhodnejšie z hľadiska cash flow mať väčší objem záväzkov ako pohľadávok.
Pomer obežného majetku k cudziemu kapitálu vyjadruje, koľko obežného majetku pripadá na korunu cudzieho kapitálu .
33 Spracované podľa: ALEXY. J.: Finančno ekonomická analýza, Bratislava:IRIS, 2005, str. 62 -64.
3.1.2 Ukazovatele aktivity
Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu v rôznych formách majetku.
Snažia sa kvantifikovať efektívnosť hospodárenia podniku so svojím majetkom, inými slovami, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Primerané využitie je podmienkou vyváženej finančnej situáciu. Nedostatočné využitie j e v konečnom dôsledku rovnaké, ako keď má podnik veľa majetku. S tým sú spojené nadpriemerné náklady, pretože majetok treba udržiavať, jeho veľká časť je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, výsledok čoho je splácanie zbytočne vysoký ch úrokov. Aj keby nebol majetok krytý úverom, treba mať na pamäti, že každý vložený kapitál (teda aj vlastný) si žiada svoje zhodnotenie.34
Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti (viazanosti, náročnosti) majetku ako celku i jeho jednotlivých častí. K typickým ukazovateľom patrí:
zásoby
Doba obratu zásob = ––––––––––––– x 365 tržby
Ukazovateľ vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch). Inak povedané, udáva dobu, ktorá je nutná na prechod peňažných prostriedkov cez výrobnú, tovarovú podobu späť do peňažnej formy. Optimálne je, ak v čase podnik vykazuje klesajúce hodnoty tohto ukazovateľa . V menovateli možno namiesto tržieb použiť aj náklady.
pohľadávky
Doba obratu (inkasa) pohľadávok = ––––––––––––––––––––––––––– x 365 tržby
Výpoveď ukazovateľa je analogická ako u zásob. Vyčísľuje, koľko dní v priemere trvá kým od vzniku nároku na platbu dôjde k inkasu . Za pohľadávky možno tiež dosadiť pohľadávky z obchodného styku. Dozvieme sa o platobnej disciplíne odberateľov
34 KOTULIČ, R.; KIRÁLY, P.; RAJČÁNIOVÁ, M.: Finančná analýza podniku, Bratislava: IURA EDITON, 2007, s. 63.
aktíva
Doba obratu aktív = –––––––––––––––– x 365 tržby
tržby
Obratu aktív = ––––––––––––––––
aktíva
sprostredkovanej informáciou o tom, koľko času uplynie od realizácie (fakturácie) po úhradu.
Je veľmi poučné konfron tovať platobnú disciplínu odberateľov (doba obradu pohľadávok) s vlastnou platobnou disciplínou. O tej vypovedá ukazovateľ:
záväzky
Doba splácania záväzkov = ––––––––––––––––––––––– x 365 náklady
Ukazujú dobu trvania úhrady záväzku od momentu jeho vzniku. Je prirodzené, že každý podnikateľský subjekt radšej inkas uje, ako platí. Príliš veľký rozdiel medzi dobami splatnosti však vypovedá o nekonsolidovaných hospodárskych vzťahoch a ak je tento jav priestorovým, môže spôsobiť spomalenie či dokonca stagnáciu peňažných tokov v ekonomike. Variantne možno ukazovateľ vyčí sliť tak, že zohľadníme len záväzky z obchodného styku. Obratom (v menovateli) potom budú len náklady na predaný tovar a výrobná spotreba.
Rovnakým spôsobom možno tiež vyčísliť obr atovosť celkových aktív (prí p. stálych aktív):
V prípade takto vyjadreného majetku sa však častokát používa ukazovateľ vyjadrujúci koľkokrát sa aktíva (neobežné aktíva) obrátia za rok (obdobie môže byť definované aj inak to však musí byť zohľadnené v čitateli počtom dní) – obrat aktív (stálych aktív) . Obidva postupy musia prirodzene viesť k rovnakému výsledku.
3.1.3 Ukazovatele zadlženosti
Na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku slúžia ukazovatele zadlženosti. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku.
Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môže mať vážne dôsledky.
V rovnovážnom trhovom prostredí je (vo všeobecnosti) vlastný kapitál „drahší“ ako cudzí kapitál.
Zadlženosť nie je vždy negatívna charakteristika podniku. Platí však, že čím je vyššia zadlženosť, tým je väčšie riziko podnikania a ťažie získanie cudzích zdrojov financovania (napr. získanie úveru z banky). O vhodnom (optimálnom) pomere medzi vlastnými a cudzími zdrojmi financovania sa rozhoduje pomocou rôznych teoretických pravidiel finančného riadenia.35
cudzí kapitál
Celková zadlženosť = ––––––––––––– x 100 celkový kapitál
Ukazovateľ celkovej zadlže nosti vyjadruje rozsah použitia cudzieho kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. V prípade rešpektovania zlatého pravidla financovania, ktoré vyjadruje časový súlad medzi disponibilnosťou finančných zdrojov a viazanosťou majetku, ktorý bol ich prostredníctvom obstaraný - to vyžaduje, aby finančný kapitál bol k dispozícií primerane dlhú dobu, presnejšie takú dobu, ktorá zodpovedá životnosti majetku, ktorý bol obstaraný na jeho základe. Platí, ak sa musí kapitál vrátiť skôr, ako sa odpísať investičný m ajetok, vzniká napätie medzi potrebou a zdrojmi finančných prostriedkov, čo vyvoláva nežiaduci ekonomický dôsledok. Teda ak by bolo rešpektované zlaté pravidlo financovania odporúčaná hodnota nemala prekročiť 50
%. V rozvinutých trhových ekonomikách sa za krajnú hodnotu považuje 70 % až 80 %.
Miera samostatnosti (krytie majetku vlastný kapitál
vlastným imaním, stupeň samofinan- = ––––––––––––– x 100 covania celkový kapitál
35 SEDLÁČEK, J. Účetní data v rukou manažera : Finanční analýza v řízení firmy. 2. dopl. vyd. Praha:
Computer Press, 2001, s. 220.
Stupeň samofinancovania vyjadruje rozsah použitia vlastného kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. Jeho hodnota by nemala klesnúť pod 20 % až 30 %. Súčet hodnôt celkovej zadlženosti a stupňa samofinancovania sa rovná jednej. Obidva ukazovatele veľmi bezprostredne vypovedajú o štruktúre finančných zdrojov . Ich súčet (podľa spôsobu vyjadrenia ) je 1, resp. 100. Obidva ukazovatele môžu mať množstvo modifikácií. Stupeň samofinancovania môže byť vyjadrený napr. tak, že v čitateli bude len základné imanie. Stupeň zadl ženosti zase môže mať v čitateli bankové úvery – zistíme tak úverovú zadlženosť, ktorá môže mať podobu dlhodobej zadlženosti.
bankové úvery a výpomoci
Úverová zadlženosť = –––––––––––––––––––––– x 100 celkový kapitál
Úverová zadlženosť vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku.
Keďže bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu, táto hodnota by mala byť menšia ako 50 %.
výsledok hospodárenia pred úrokmi a zdanením Úrokové krytie = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
nákladové úroky
Jedným z kritérií je úrokové krytie pri rozhodovaní o čerpaní úveru. Vyjadruje, koľkokrát prevyšuje zisk hodnot u úrokov, ktoré musí podnik splatiť. Podnik musí teda dosahovať úrokové krytie aspoň na úrovni 1, v opačnom prípade nemá dostatok zisku na splácanie úrokov. Odporúčaný interval je 3 až 5.
nákladové úroky
Úrokové zaťaženie = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– x 100 výsledok hospodárenia pred úrokmi a zdanením
Úrokové zaťaženie je prevrátený ukazovateľ k ukazovateľu úrokového krytia.
Vyjadruje podiel úrokov platených podnikom na vytvorenom zisku. V prípade zápornej hodnoty tohto ukazovateľa konštatujem stratu, ktorá predstavuje riziko, pretože z nej nemožno uhradiť úroky.
3.1.4 Ukazovateľ rentability
Ukazovatele rentability (výnostnosti) vyjadrujú výnosnosť, resp. ziskovosť podnikového úsilia. Do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity i zadlženosti a ukazovatele rentability ich tak zahrňujú. Niektoré z ukazovateľov rentability sú veľmi syntetické a komplexne postihujú základné charakteristiky výkonnosti podniku.
Patria tak k ukazovateľom používaným na vyjadrenie a analýzu efektívnosti podnikovej činnosti.
Pomerové ukazovatele rentability sú konštruované ako pomer výsledku hospodárenia (niektoré z jeho foriem – EBIT, EBT atď.) vo vzťahu k určitému základu (napr. majetku, vlastného kapitálu, nákladov a pod.36). Vzhľadom na možnosť použitia viacerých foriem výsledku hospodárenia pri výpočte týchto ukazovateľov rentability nemusia byť v niektorých prípadoch samotné názvy ukazovateľov rentability dostatočne výstižné. Preto je pri analýze dôležité ujasniť obsah daného ukazovateľa.
Hodnoty ukazovateľov rentability by mali byť v súlade so snahou maximalizovať efektívnosť podnikania pokiaľ možno či najvyšši e, ale v každom prípade kladné. Záporná hodnota ukazovateľov rentability neznamená vždy stratu, napr. záporné ROE pri zápornom vlastnom kapitály. Ich výška vypovedá o tom, či je investícia do podniku pre investora dobrou voľbou na zhodnotenie jeho kapitálu.
Rentabilita celkového kapitálu (ROI ) EBIT
použitím EBIT, základná produkčná = ––––––––––––––––– x 100 sila celkový kapitál
EBIAT
Rentabilita celkového kapitálu (ROI ) = –––––––––––––– x 100 použitím EBIAT celkový kapitál
EBT
Rentabilita celkového kapitálu (ROI ) = –––––––––––––––––– x 100 použitím EBT celkový kapitál
36 Formy výsledku hospodárenia a ich vhodnosť použitia pri výpočte ukazovateľov rentability vyplývajú z poznatkov uvedených v časti Výsledok hospodárenia a jeho formy (str. 19).
Rentabilita celkového kapitálu ( Return on Investments – ROI) vyjadruje výnosnosť celkového kapitálu vloženého v danom období do podnikateľskej činnosti, inými slovami, koľko eur zisku dokázal podnik vygenerovať z jedného eura vloženého kapit álu, resp. ( po vynásobení sto) mieru zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním vyjadrenú v %.
V menovateli sa môže použiť EBIT, t.j. zisk pred zdanením (základná produkčná sila ), alebo EBIAT, t.j. zisk po zdanení. Dá sa aj stretnúť aj s ROI vyrátaným použitím výsledku hospodárenia so započítanými nákladovými úrokmi (EBT, EAT ), prípadne aj vrátane mimoriadnej činnosti (NI ).
EAT
Rentabilita vlastného kapitálu (ROE ) = –––––––––––––– x 100 vlastný kapitál
Rentabilita vlastného kapitálu (Return on Equity – ROE) vyjadruje zhodnotenie vlastného kapitálu reprodukciu vlastných zdrojov . Úlohou investora je zhodnotiť svoj kapitál lepšie ako na trhu s bezrizikovou úrokovou mierou. Hodnota ukazovateľa rentability vlastného kapitálu a jeho rast môže znamenať:
- pokles zúročenia vlastného kapitálu, - zlepšovanie podnikového výsledky, - menšiu kvótu vlastného kapitálu,
- kombináciu predchádzajúcich troch faktorov.37
EAT
Rentabilita tržieb (ROS) = ––––––––––– x 100 tržby
Rentabilita tržieb (Return on Sales – ROS) charakterizuje trhovú úspešnosť podniku a odpovedá na otázku, koľko eura priniesla podniku jedno euro tržieb, alebo tiež, koľko percent z tržieb predstavuje zisk. Tržby sú hlavné príjmy podniku, preto má ich pomer k zisku veľký význam pri sledovaní marketingovej úspešnosti.
37 ALEXY. J.: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava, IRIS, 2005, st. 68.
EAT
Rentabilita majetku (ROA ) = ––––––––––– x 100 majetok
Rentabilita majetku (Return on Assets - ROA) vyjadruje výnosnosť celkového majetku (aktív) podniku, t. j. koľko zisku je podnik schopný vytvoriť využitím svojho majetku, resp. koľko eur zisku pripadá na euro majetku. Na rozdiel od ukazovateľa rentability celkového kapitálu (ROI ) je jeho hodnota ovplyvne ná aj tým, koľko cudzích zdrojov používa podnik na financovanie svojej podnikateľskej činnosti, a to prostredníctvom nákladov na cudzí kapitál.
3.3 Ukazovateľ cash flow a jeho význam pre finančnú analýzu
Ukazovateľ vyjadruje vnútorný finančný potenciál podniku, schopnosť tvoriť z vlastnej hospodárskej činnosti prebytky použiteľné na financovanie potrieb podniku.
Základnou výhodou ukazovateľa cash flow je skutočnosť, že eliminuje manipulačné možnosti uzávierkových účtovných operácií. Nevýhoda je v nejednotnosti jeho výpočtu, pričom zaužívaná je nepriama metóda výpočtu38. Jeho výpočet v najjednoduchšej podobe je nasledovný:
Zisk + Odpisy +/- Zmena DD rezerv
Pokiaľ zisk, symbolizujúci produkčný potenciál podniku, je iba možným zdrojom prírastku peňažných p rostriedkov, cash flow ako peňažný prebytok zvyšuje hodnotu pracovného kapitálu podniku, teda jeho rezervoár likvidných prostriedkov39.
Pre posúdenie tvorby peňažných prebytkov v podniku pracujeme zväčša s ukazovateľom cash flow z prevádzkovej činnosti (pre vádzkový CF). Takto vyčíslený ukazovateľ CF je brutto ukazovateľom, keďže prevádzkový hospodársky výsledok (výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti) nie je zdanený. Ako príklad je uvedený výpočet, ktorý možno usk utočniť na základe údajov účtovnej závierky (súvahy a výkazu ziskov a strát):
38 ALEXY, J.: Finančná a ekonomická analýza, Bratislava: IRIS, 2005, s. 53
39 ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku, Bratislava: SPRINT, 2008, s. 232