Bankovníinstitut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Meranie výkonnosti kapitálového trhu vo vybranom segmente podielových fondov
Measuringtheperformanceofthecapitalmarket in a particular segment ofthemutualfund
Diplomová práca
Autor: Bc. Jana Miková
Študijný odbor Financie
Vedúci práce: doc. Ing. Peter Gallo, CSc.
Banská Bystrica 4/2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Prešove dňa 30.4.2013 Jana Miková
Poďakovanie
Touto cestou by som sa chcela poďakovať môjmu školiteľovi doc. Ing. Petrovi Gallovy, CSc. za odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri písaní diplomovej práce.
Anotácia
MIKOVÁ, Jana: Meranie výkonnosti kapitálového trhu vo vybranom segmente podielových fondov. [Diplomová práca]. Bankovníinstitút vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: doc. Ing. Peter Gallo, CSc. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 76.
Diplomová práca je zameraná na problematiku moţnosti merania výkonnosti kapitálového trhu. Aplikačná časť práce je zameraná na moţnosti merania, popísania a hodnotenia vybraného kapitálového trhu podielových fondov v Indii. Návrhová časť prezentuje, ako by sa zhodnotila investícia do podielového fondu BRIC a fondu India po ôsmich rokoch potencionálneho investora.
Kľúčové slová:kapitálový trh, podielové fondy, emergingmarkets.
Annotation
MIKOVÁ, Jana: Measuringtheperformanceofthecapitalmarket in a particular segment ofthemutualfund. [Thesis]. BankingInstituteCollegeofBankingofPrague, foreignuniversityin Banská Bystrica. Department offinance, accounting and insurance.
Headofthesis: doc. Ing. Peter Gallo, CSc. Yearofdefense: 2013. Numberofpages: 76.
The thesis is focused on theissueofperformancemeasurementpossibilitiescapitalmarket.
Applicationoftheworkisfocused on the possibility of measuring, describing and evaluatingtheselectedstockmarketmutualfunds in India. Forms part showshow to evaluatetheinvestment in mutualfunds and BRIC Fund India after eight years of a potential investor.
Keywords: capital markets, mutualfunds.
Obsah
1. VÝCHODISKOVÝ STAV PROBLEMATIKY KAPITÁLOVÝCH TRHOV ... 16
1.1 Finančný trh ... 10
1.1.1 Podstata finančného trhu ... 10
1.1.2 Funkcie finančného trhu ... 11
1.1.3 Členenie finančného trhu ... 12
1.2 Kapitálový trh ... 13
1.2.1 Podstata kapitálového trhu ... 13
1.2.2 Členenie kapitálového trhu ... 14
1.2.3 Nástroje kapitálového trhu ... 17
1.2.4 Kapitálový trh SR ... 20
1.2.5 Indexy kapitálového trhu ... 22
1.3 Fondy ... 23
1.3.1 Typológia fondov ... 24
1.3.2 Hodnotenie fondov ... 29
1.3.3 Rating vo vzťahu k podielovým fondom ... 32
2. ANALYTICKO-APLIKAČNÁ ČASŤ ... 34
2.1 Podielové fondy ... 34
2.1.1 Zostavenie kvalitného portfólia podielových fondov ... 35
2.2 Kategórie klasifikácie investičných trhov ... 41
2.2.1 Developed markets, Emerging markets, Frontier markets, Non-investable markets ... 41
2.2.2 Index MSCI ... 43
2.3 MSCI Emerging markets ... 44
2.3.1 Regionálna rozloţenie portfólia ... 44
2.3.2 Sektorové rozloţenie portfólia... 45
2.3.3 Najväčšie pozície spoločnosti ... 45
2.3.4 Benchmark ... 46
2.3.5 Fondy Pioneer a Franklin Templeton ... 46
2.4 Emerging markets- analýza krajín BRIC... 47
2.4.1 Beţný postup potenciálneho investora ... 47
2.4.2 Postup pri výbere ... 48
2.5 Meranie a porovnanie výkonnosti podielových fondov Indie ... 53
2.5.1 Rozmanitosť portfólií fondov indických akcií ... 53
2.5.2 Historická výkonnosť a nákladovosť fondov indických akcií ... 56
2.5.3 Sektorové rozloţenie portfólií fondov indických akcií ... 57
2.5.4 Najväčšie pozície spoločnosti vo fondoch indických akcií ... 58
2.6 Meranie a porovnanie výkonnosti podielových fondov Ruska ... 59
2.6.1 Historická výkonnosť a nákladovosť... 60
2.6.2 Rozmanitosť portfólií fondov ruských akcií ... 61
2.6.3 Sektorové rozloţenie portfólií fondov ruských akcií ... 62
2.6.4 Najväčšie pozície spoločnosti vo fondoch ruských akcií ... 63
Úvod
Kapitálový trh je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky.
Predovšetkým odráţa prosperitu hospodárskeho vývoja a zároveň je jednou z alternatív moţností, prostredníctvom ktorého dochádza k financovaniu veľkých investičných aktivít.
Zniţuje náklady na obstaranie investičného kapitálu, čím dopomáha k zvyšovaniu tempa rastu v najrôznejších odvetviach ekonomiky. Jednou z dôleţitých otázok, ktoré by sme si mali klásť pri fungovaní kapitálového trhu je otázka jeho efektívnosti a výkonnosti.
Základnou vlastnosť, ktorú má kaţdý kapitálový trh jeho cenový systém, ktorý predstavuje významnú alokačnú úlohu. Ak cenový systém odráţa všetky adekvátne informácie, potom je kapitálový trh efektívny a výkonný. Nevyhnutná súčasť zdravej trhovej ekonomiky je práve efektívne a výkonne fungujúci kapitálový trh.
Predmetom skúmania a hlavým cieľom tejto diplomovej práce je analýza merania a porovnania výkonnosti kapitálového trhu v segmente podielových fondov v krajinách označovaných emergingmarkets. Z tejto skupiny krajín bude pre nás významná skupina nazývaná BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína). Súčasťou tohto cieľa je aj predikcia výnosu aký by dosiahol potenciálny investor pri investícii do fondov BRIC. Na dosiahnutie hlavného cieľa je práca rozdelená do niekoľkých kapitok a pomocou nich ako čiastkových cieľov dokáţeme dospieť k záveru a naplneniu stanoveného cieľa.
Prvým čiastkovým cieľom je vymedziť všeobecné východiská pre definovanie finančného trhu, jeho podstaty a členenia, venovaťpozornosť kapitálovému trhu, určeniu podstaty, členenia, funkciám kapitálového trhu, kapitálovému trhu Slovenskej republiky a indexom kapitálového trhu ako nástroju, ktorý dokáţe rýchlo, efektívne a prehľadne sprostredkovať informácie o aktuálnom vývoji celého trhu. Zároveň je súčasťou tohto cieľa popísať fondy ako také, určiť ich typológiu a hodnotenie.
Druhý čiastkový cieľ spočíval v stručnej charakteristike podielových fondov a svoju pozornosť sme zamerali na spôsob výberu najlepšieho typu fondu. Po postupe pre výber kvalitného podielového fondu sme sa venovali developed, frontier, emerging a non- investablemarkets. Detailne sme analyzovali emergingmarkets a ich výkonnosť. Pre nás významnu úlohu zohrávala skupina krajín BRIC. Na základe týchto čiastkových cieľov sme mohli uskutočniť stanovený hlavný cieľ a dospieť k relevantným výpovedným výsledkom.
....
Nesnaţili sme sa o vytváranie pozitívneho zmýšľania o vysokej výkonnosti a investíciách do fondov, ani o to, aby jednotlivci po prečítaní tejto práce nadobudli tendenciu výhodnosti vyuţívania fondov. Naopak, snaţili sme sa definovať reálne skutočnosti, pričom rozhodnutie o investovaní do podielových fondov sme ponechali na samotného čitateľa.
1. VÝCHODISKOVÝ STAV PROBLEMATIKY KAPITÁLOVÝCH TRHOV
Obchodovanie na kapitálových trhoch je často verejnosťou vnímané za výsadu tých najbohatších jedincov a často aj v negatívnom zmysle. V dnešnej dobe sú za príčinu hospodárskych kríz povaţované burzy cenných papierov, no opak je pravdou. Kapitálové trhy sú jedinečným indikátorom stavu ekonomiky krajiny a sú mnohými ekonómami pokladané za trhy, ktoré majú najbliţšie k dokonalej konkurencii.
Vychádzajúcim trendom v dnešnej dobe je, ţe sa čoraz viac ľudí zaoberá investovaním na kapitálových trhoch. Môţeme povedať, ţe nejde len o veľké banky alebo obchodníkov s cennými papiermi, nárast môţeme vidieť aj u drobných individuálnych investorov.
Dôleţitú úlohu tu zohráva aj informatizácia spoločnosti. V dnešnej dobe si môţe kaţdý z nás nakúpiť akcie rôznych spoločností, a to v priebehu len niekoľkých minút.
1.1 Finančný trh
V tejto podkapitole sú zadefinované základné pojmy ako finančný trh, jeho podstata, funkcie finančného trhu a jeho členenie podľa rôznych kritérií.
1.1.1 Podstata finančného trhu
Trhové hospodárstvo je systém v ktorom je ekvivalentná výmena prostredníctvom peňazí - tzv. kúpy a predaja za dohodnuté ceny, ktorá je charakteristická pre všetky oblasti ekonomického ţivota. Trh je všeobecný pojem, ktorý v sebe zahŕňa trh produktov a trh výrobných faktorov, trh výrobkov a sluţieb a zároveň trh pozemkov, práce a finančný trh.
Aby trhové hospodárstvo ako systém fungovalo efektívne, musí existovať vzájomné pôsobenie a ovplyvňovanie vyššie uvedených trhov. (Liška etal, 2004, s. 28)
Finančný trh je základným stavebným kameňom finančného systému. Môţeme pod ním rozumieť miesto, kde sa obchoduje s finančnými produktmi. V posledných rokoch sú finančné trhy vo veľkej miere ovplyvňované globalizáciou, ktorá vedie k uţšiemu prepojeniu jednotlivých segmentov svetovej ekonomiky. Sú to práve finančné trhy, ktoré
globalizačné trendy posilňujú a samotnú globalizáciu prehlbujú. Celosvetové prepojenie svetových trhov sa odráţa v pohybe kapitálu, v obchodovaní s cennými papiermi, ich oceňovaní a celej rade ďalších aspektov. (Polouček, 2006, s. 169)
Podľa D. Blaka finančný systém je tvorený účastníkmi, finančnými fondmi, nástrojmi, trhmi, obchodníkmi, obchodnými dohodami, reguláciami. Finančný trh sú miesta, kde sa investičné produkty vytvárajú a sú transferované a zároveň sú to systémy prostredníctvom ktorých dochádza k týmto udalostiam. (Blake, 1995, s. 21)
Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah, „finančný trh definuje ako trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov a mechanizmu zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi v národnom i medzinárodnom meradle.“
(Hrvoľová, 2001, s. 20)
„Finančný trh je organickou súčasťou trhovej ekonomiky rovnako ako trh tovarov a trh
práce, rozumie sa ním hmotne motivované nakupovanie a predávanie peňazí.“
(Liška etal, 2004, s. 29) Obrázok 1 Finančný trh
Zdroj: Chovancová, 2006, s.15.
1.1.2 Funkcie finančného trhu
Za základnú úlohu, ktorú by mal finančný trh zabezpečovať v trhovej ekonomike, je predovšetkým transfer voľných peňaţných prostriedkov od prebytkového sektora ekonomiky k deficitnému sektoru. Tieto sektory sú tvorené obyvateľstvom, podnikateľským sektorom, štátom i zahraničím - v rôznom poradí. Prebytkovým sektorom
finančný sprostredkovatelia
dlţníci fondy
priame financovanie nepriame financovanie
veritelia
sú na prvom mieste domácnosti a zahraničie, ktoré sa na finančnom trhu stávajú primárnymi veriteľmi. Typicky deficitnými sektormi je priemysel, obchod a štát, ktorý sú pokladaní za najväčších dlţníkov finančného trhu. Finančný trh pri zabezpečovaní dôleţitých úloh plní tieto funkcie:
akumuluje voľné peňaţné prostriedky, zabezpečuje uchovanie kúpnej sily peňazí,
efektívne alokuje peňaţné prostriedky do oblasti súkromných, ale aj verejných investícií,
sprostredkúva zmenu drţby finančných nástrojov na jednej strane a na druhej strane zabezpečuje likviditu cenných papierov,
plní cenotvornú funkciu,
informačno-signalizačnú funkciu, selekčnú funkciu,
platobnú funkciu,
ochraňuje investorov. (Hrvoľová, 2001, s. 32-34) Medzi základné funkcie finančného trhu patrí:
sústreďovanie dočasne voľných zdrojov peňaţných prostriedkov,
následná alokácia zdrojov tam, kde je ich vyuţitie najefektívnejšie, t.j. pruţné prelievanie kapitálu z odvetvia do odvetvia,
prerozdeľovanie voľných zdrojov, tj. premena úspor na investície. (Liška etal, 2004,s. 29)
1.1.3 Členenie finančného trhu
Na klasifikáciu finančných trhov môţeme pouţiť viaceré hľadiská. Existuje spoločný prvok pre všetky tieto trhy, ktorým je, ţe vytvárajú priestor pre transfer zdrojov od veriteľov k dlţníkom. Zároveň môţeme hovoriť o špecifických prvkoch, ktoré ich navzájom rozlišujú. V kaţdom prípade takéto klasifikácie vyţadujú vedomosti o kritériách
členenia, aby bolo moţné posúdiť, čo nám daná klasifikácia môţe naznačiť, o čom nás môţe informovať, v čom nám môţe pomôcť, a ako ju máme posudzovať. (Polouček, 2006, s. 182)
Chovancová poukazuje na najčastejšie pouţívané členenie finančného trhu z časového hľadiska. Trh člení na peňaţný a kapitálový. Pod pojmom peňaţný trh uvádza trh s krátkodobými úvermi a finančnými dokumentmi, ktorých splatnosť je menej ako jeden rok. Kapitálové trhy sú naopak, určené na financovanie dlhodobých investícií zo strany podnikateľov, vlád i domácností. Z iného hľadiska finančný trh člení na primárny a sekundárny. Ďalším moţným rozdelením je trh promptný, terminovaný a opčný trh. Z vecného hľadiska uvádza Chovancová členenie trhu na peňaţný, kapitálový, devízový, trh zlata a drahých kovov a poistný trh. Posledným členením je členenie finančného trhu z teritoriálneho princípu, a to na trh národný a medzinárodný. (Chovancová, 2006, s. 21-22)
Okrem vyššie spomenutých členení, Hrvoľová člení ďalej finančný trh, na trh osobný, na ktorom predávajúci a kupujúci uskutočňujú obchody priamo medzi sebou, alebo anonymný, kde sú obchody uskutočňované prostredníctvom sprostredkovateľov. Zároveň uvádza členenie z hľadiska organizovanosti. Toto kritérium člení finančný trh na organizovaný a neorganizovaný. Organizovaným trhom sa rozumie bankovo organizovaný, burzovo organizovaný, alebo trh organizovaný mimoburzovými inštitúciami napr. OTC alebo RM-S a pod. (Hrvoľová, 2001, s. 34-35)
1.2 Kapitálový trh
Táto podkapitola bliţšie charakterizuje jednotlivé vybrané kritéria, ktoré sa pouţívajú na hodnotenie investičných projektov.
1.2.1 Podstata kapitálového trhu
V bohatej literatúre, ktorá popisuje kapitálové trhy dochádza k stretnutiam rôznych chápaní tejto kategórie. Kapitálovým trhom je označovaný trh cenných papierov respektíve trh akcií. Viacerí autori spájajú kapitálový trh s trhom strednodobých a dlhodobých
operácií. Na druhej strane sú autori, ktorí naopak úverové operácie bánk z kapitálového trhu vylučujú a spájajú ich zákonite s peňaţným trhom.
Spomenuté chápania kapitálového trhu sú značne zúţené. Tvrdenia o spájaní kapitálových trhov s trhom cenných papierov sa dajú povaţovať za nepresné a do istej mieri zúţené. Nie so všetkými cennými papiermi sa totiţto na kapitálovom trhu obchoduje.
Medzi také druhy radíme napríklad cenné papiere peňaţného trhu alebo dispozičné cenné papiere. Napriek tomu, ţe sekuritizácia je v poslednom období jedným z vývojových trendov na kapitálovom trhu, stále tu ostáva priestor aj pre iné finančné nástroje, akými sú strednodobý a dlhodobý úver, osobitné druhy úverov a pod. Spojiť kapitálový trh iba s trhom akcií je ďalším podstatnejším zúţením obsahu pojmu. Okrem akcií tu totiţto vystupujú aj iné podielové cenné papiere, dlhové cenné papiere a ostatné finančné nástroje kapitálového trhu. Podobne zúţené sú i nasledovné chápania kapitálového trhu. Na kapitálovom trhu nevznikajú len dlţnícke vzťahy, ale aj vzťahy majetkové a podielové, ktoré predstavujú rôzne finančné nástroje.
Posledný z uvedených pohľadov na kapitálový trh vychádza z organizačnej štruktúry niektorých bánk. V týchto bankách divízie investičného bankovníctva respektíve oddelenia kapitálového trhu získavajú alebo sprostredkúvajú získavanie finančných prostriedkov na financovanie investícií výhradne prostredníctvom cenných papierov. (Hrvoľová, 2001, s.
167)
Pavlát sa zhoduje so skupinou autorov, ktorí kapitálový trh chápu ako sprostredkovateľa v zabezpečovaní strednodobých a dlhodobých úverov rôznym účastníkom trhu. Medzi účastníkmi sú spomínaní jednotlivci, spoločnosti, banky, vlády jednotlivých zemí, medzinárodné a nadnárodné organizácie. (Pavlát, 1993, s. 20)
1.2.2 Členenie kapitálového trhu
V teórii sa stretávame s rôznymi hľadiskami členenia a analyzovania kapitálového trhu. Hrvoľová uvádza šesť rôznych kritérií analýzy trhu :
a) podľa spôsobu získavania peňaţných prostriedkov na financovanie investícií rozlišujeme: trh strednodobých a dlhodobých úverov, trh osobitných foriem úveru (skrytej formy úveru), trh cenných papierov.
b) kapitálové trhy môţeme členiť aj na : trh, kde vzniká dlţnícky záväzok ( trh obligácií, hypotekárnych záloţných listov, vkladových listov) ; trh, kde vzniká
nárok na spoluvlastníctvo majetku akciovej spoločnosti, podielového fondu, druţstva ( trh akcií, podielových listov, druţstevných podielových listov).
c) z hľadiska povinnosti zverejňovať kurzy cenných papierov, s ktorými sa v danej chvíli obchoduje rozoznávame trh verejný a neverejný.
d) z časového hľadiska rozdeľujeme kapitálový trh na promptný trh - dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim, ţe v deň uzatvorenia, respektíve v lehote (maximálne do 3 dní) obchodu kupujúci zaplatí a predávajúci dodá cenný papier; termínový trh- (futures) dodacia lehota býva 1-6 mesiacov po uzatvorení obchodu; opčný trh - obchodovanie s opciami, investor má právo kúpiť alebo predať vopred dohodnuté opcie kedykoľvek v priebehu ţivotnosti kontraktu v prípade americkej opcie alebo v dohodnutom termíne v prípade európskej opcie, za cenu, ktorá je garantovaná.
e) ďalšie kritérium zohľadňuje teritoriálny princíp. Rozlišujeme ním kapitálový trh na národný, zahraničný a medzinárodný (euromenový).
f) ukazovatele pomeru cien a výnosov (P/E), počet kótovaných spoločností na burze, trhová kapitalizácia ( počet cenných papierov na kapitálovom trhu vynásobený ich trhovými cenami), objem obchodov, miera likvidity ( pomer objemu obchodov a trhovej kapitalizácie slúţia na členenie kapitálového trhu na vyspelé kapitálové trhy a tzv. „emergingmarkets“. Vyššia hodnota signalizuje vyspelejší trh. (Hrvoľová, 2001, s. 168-170)
Obrázok 2 Členenie kapitálového trhu
Zdroj: Nývltová, 2001, s. 14.
Kapitálový trh
Primárny
Sekundárny
Verejný
Neverejný
Neverejný
Verejný
Organizovaný
Neorganizovaný
Burzový
Mimoburzový
Vecné hľadisko teda rozdeľuje kapitálový trh na primárny a sekundárny. Na primárnom trhu sa stretávame s prvým umiestňovaním cenných papierov, hovoríme o nových emisiách. Existujú rôzne techniky ich predaja - od uzatvorenia emisie, cez verejný úpis aţ po samotný tender :
pri uzatváraní emisie emitent dohaduje dopredu s potenciálnymi investormi odpredaj cenných papierov, pričom ich uvedenia na trh je finančnej verejnosti oznamované iba ako skutočnosť.
pri verejnom úpise potenciálny dlţník vydávané cenné papiere vo veľkej miere inzeruje s očakávaním, ţe záujem o kúpu vzbudí práve vplyvom silnej reklamnej kampane. Verejný úpis je zväčša časovo limitovaný, no môţe prebiehať aj permanentne.
tender je modifikáciou verejného úpisu. Emitent je v pozícii vyhlasovateľa celkovej hodnoty ponúkaných papierov a ich nominálneho ocenenia. Od záujemcu sa očakáva poţiadavka na počet kusov a cenu, za ktorú by bol ochotný nakupovať.
Cena je investorom prezentovaná ako percento z nominálnej hodnoty, ktoré ju buď prevyšuje alebo je niţšie. Po uplynutí času, ktorý je stanovený pre ponuku sú emitentom postupne načítavané jednotlivé objednávky mnoţstva v zostupnom poradí od najvyššieho ocenenia smerom dole k najniţšiemu. V momente ako je dosiahnutá deklarovaná hodnota úpisu sú ďalšie poţiadavky s niţšou cenou odmietnuté. Ohodnotenie, ktoré sa ako posledné dostalo do hodnoty emisie je vyhlásená cena tendru a stáva sa platná pre všetkých uspokojených investorov.
Sekundárny trh zastrešuje nákup a predaj cenných papierov na burze (organizovanom trhu), respektíve mimo burzu (forma neorganizovaného trhu- mimoburzový trh). Na tomto trhu sa obchoduje s uţ predanými cennými papiermi. Vlastnosťou týchto obchodov je moţnosť zvýšenia likvidity aktív drţaných v cenných papieroch v závislosti na okamţitých potrebách investora. Majiteľovi cenných papierov tak získava moţnosť špekulácií a dokáţe vhodne riadiť skladbu, t.j. portfólio. (Liška, 2004, s. 34)
1.2.3 Nástroje kapitálového trhu
Kapitálový trh funguje na základe sústavy nástrojov, ktoré umoţňujú rozmiestňovanie a prerozdeľovanie dočasne voľných peňaţných prostriedkov prostredníctvom existujúcej ponuky a dopytu. Tieto nástroje predstavujú najvýznamnejšie segmenty tohto trhu a umoţňujú tak jeho hladké fungovanie. K nástrojom kapitálového trhu patria:
úverové cenné papiere (dlhopisy), obligácie,
majetkové cenné papiere (akcie), hypotéky,
komunálne cenné papiere. (Chovancová, 2006, s. 195) Úverové cenné papiere (dlhopisy)
Úverové cenné papiere alebo dlhopisy sú hlavne obligácie a hypotekárne zástavné listy. Ide o cenné papiere, ktoré potvrdzujú zapoţičanie finančných prostriedkov investorom, ktorému ich drţbou vzniká právo na navrátenie zapoţičanej čiastky a na vopred stanovený úrok. Vo všeobecnosti tieto cenné papiere sú menej rizikové, čo sa však týka predovšetkým dlhopisov emitovaných štátom alebo väčšími obcami disponujúcimi rozsiahlym majetkom, alebo komerčnými bankami, spadajúcimi pod dohľad centrálnej banky. (Rejnuš, 2004 s. 39)
Dlhopisy sú cenné papiere, ktoré vyjadrujú dlţnícky záväzok emitenta voči kaţdému vlastníkovi tohto dokumentu. Predstavujú dlhodobé úverové cenné papiere, ktorých splatnosť je spravidla pevne stanovená. Sú emitované s cieľom získať peňaţné prostriedky na dlhšiu dobu a s istotou, ţe veriteľ neskôr od svojho rozhodnutia neustúpi. Pojem dlhopis vyvoláva v ekonomickej literatúre značné problémy. Prejavuje sa veľká terminologická neujasnenosť, resp. stotoţňovanie dlhopisov s obligáciami. (Musílek, 2002. s. 58)
Obligácie
Podstatnou vlastnosťou obligácií je ich obchodovateľnosť na sekundárnom trhu. Na kapitálovom trhu sa s týmto cenným papierom stretávame najčastejšie. Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce záväzok emitenta zaplatiť vlastníkovi tohto dokumentu určitý peňaţný výnos. (Pavlát, 1993, s. 98)
Obligácia je dlhodobý dlţný úpis, obvykle so splatnosťou aspoň 5 aţ 10 rokov, ale aj oveľa viac. (Rose, 1995, s. 42)
Najčastejšie sa v ekonomickej literatúre stretávame s členením obligácií podľa subjektu - emitenta. Môţeme teda hovoriť o:
štátnych obligáciách, komunálnych obligáciách, bankových obligáciách,
podnikových obligáciách. (Pavlát, 1993, s. 36) Majetkové cenné papiere (akcie)
Tieto cenné papiere predstavujú doklad o vlastníctve. Sú s nimi spojené spravidla nároky na podiely na zisku alebo výnosoch. Majetkové cenné papiere sú v podstate tvrdením toho, ţe investor vloţil svoje peňaţné prostriedky do podnikania. Buď tak učinil tým, ţe nakúpil akcie určitej akciovej spoločnosti za účelom podieľať sa na jej podnikaní, alebo ich zveril investičnej spoločnosti, aby podnikala za neho, a to nákupom podielových listov niektorého z podielových fondov, ktoré je táto investičná spoločnosť správcom.
(Rejnuš, 2004 s. 28)
Akcia predstavuje podiel na kapitále akciovej spoločnosti. Slovo akcia pochádza z latinského „actio“, čo znamená jednanie, činnosť. (Jeţek, 2002. s. 67)
Akcie, najobecnejšie vzaté, sú akési diely koláča zvaného akciová spoločnosť. Jedna akciová spoločnosť je z pohľadu vlastníctva často rozdelená na tisíce a desaťtisíce dielov – akcií. Akcionári – vlastníci akcií – sú jednotlivci alebo inštitucionálni investori. Akcie kupujú preto, ţe očakávajú podiel na zisku spoločnosti – dividendu, alebo preto, ţe chcú ťaţiť z rozdielu medzi cenou akcie v dobe nákupu a v dobe predaja, tj. získať tzv.
kapitálový výnos. (Jeţek, 2002. s. 102)
Akcie reprezentujú majetkové cenné papiere, na základe ktorých má ich drţiteľ určité práva. Tieto práva môţeme zhrnúť do nasledujúcich bodov:
právo účasti a hlasovania na valnom zhromaţdení,
právo na predloţenie ročnej uzávierky na valnom zhromaţdení,
informačné právo – akcionár môţe poţadovať určité informácie od predstavenstva,
nárok na dividendu, ktorú vrátane jej výšky musí odhlasovať tieţ valné zhromaţdenie,
predkupné právo pri emisii nových akcií a konvertibilných dlhopisov,
právo podieľať sa na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti. (Chovancová, 2002, s. 216)
Deriváty kapitálového trhu
Súčasné finančné deriváty, ktoré sú komplexnejšie, náročnejšie a presnejšie, vznikli hlavne z dôvodov inflačných tlakov a zmien tempa inflácie pri zvýšenej nestabilite devízových kurzov, úrokových sadzieb na začiatku 70. rokov. Rozpadom brettonwoodského systému pevných menových kurzov došlo k väčšej volatilite devízových kurzov, čo urýchlilo a prinieslo inovácie finančných nástrojov kapitálových trhov, a to v podobe derivátov. V súčasnosti smeruje rozvoj termínovaných obchodov nielen do šírky, ale i do hĺbky. Čoraz viac termínových kontraktov sa viaţe na cenné papiere.
Finančné deriváty majú určité ciele. Prvým cieľom je obchodovanie za účelom špekulatívneho zisku. Investori sa snaţia profitovať z priaznivých trhových pohybov inými slovami majú záujem o trading. Druhým cieľom je eliminácia rizika. Eliminácia rizika slúţi ako ochrana proti stratám v dôsledku prudkých výkyvov na trhu. Investori sa tu snaţia o hedging, čo je prenesenie rizika nepredvídateľných zmien z jedného investora na druhého. Deriváty finančného trhu delíme na pevné termínované kontrakty, sú to forwardy, futures, swapy a na opčné termínované kontrakty, do ktorých patria opcie.
Forwardy
Jedná sa o mimoburzové zmluvné termínové kontrakty uzatvárané väčšinou medzi dvoma účastníkmi obchodu spravidla prostredníctvom komerčnej banky alebo inej finančnej inštitúcie, alebo, pokiaľ sa jedná o finančné inštitúcie, priamo medzi sebou.
(Rejnuš, 2004 s. 28)
Futures
Sú to dohody medzi dvoma stranami, ktoré im dávajú právo a povinnosť kúpiť alebo predať k stanovenému budúcemu termínu mnoţstvo určitého finančného aktíva za vopred
dohodnutú cenu. Ide tu o štandardizované burzové kontrakty obchodované na termínových burzách. (Blake, 1995, s. 362)
Swapy
Swapy alebo mimoburzové kontrakty s rozdielmi sú syntetické cenné papiere, zahrňujúce kombinácie dvoch alebo viac základných blokov. Jedná sa o kontrakt o budúcej zmene úrokových platieb vzťahujúcich sa k rovnakej kapitálovej čiastke, ale definované odlišným spôsobom.
Opcie
Predstavujú zmluvu medzi kupujúcim opcie a predávajúcim opcie, ktorá oprávňuje kupujúceho opcie kúpiť poprípade predať podkladové aktívum za vopred stanovenú realizačnú cenu v deň splatnosti alebo kedykoľvek behom stanovenej doby. Kupujúci opcie musí zaplatiť predávajúcemu opcie za získané právo opčnú prémiu. Predávajúci opcie má však povinnosť predať poprípade kúpiť dané podkladové aktívum, ak kupujúci opcie svoje právo uplatní. Vzhľadom na to, ţe tieto spomínané nástroje sú dnes uţ súčasťou samostatného finančného trhu, trhu derivátov, nebudem sa vo svojej diplomovej práci venovať bliţšej charakteristike jednotlivých nástrojov tohto trhu. (Musílek, 2002. s.
80)
1.2.4 Kapitálový trh SR
Vznik kapitálového trhu na Slovensku datujeme do doby vzniku burzy cenných papierov, resp. jej spustenia.
Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. (BCPB) vznikla dňa 15.marca 1991 v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií SR z roku 1990 a je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi v Slovenskej republike. Od 26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh SR. Toto povolenie bolo dňa 26. marca 2008 na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska rozšírené o organizovanie mnohostranného obchodného systému (MTF). Obchodovať na BCPB sa začalo 6. apríla 1993.
BCPB je akciová spoločnosť, ktorej činnosť sa riadi najmä zákonom č. 429/2002 Z.z.
o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, ostatnými právnymi predpismi a Burzovými pravidlami BCPB. BCPB funguje na členskom princípe, čo znamená, ţe priamo uzatvárať burzové obchody môţu len jej členovia, príp. Národná banka Slovenska.
V čase jej začiatku, kedy sa začali formovať rozhodujúce vlastnícke štruktúry jednotlivých spoločností, dosahovali obchody na burze slušné čísla. Toto obdobie sa vyznačovalo prudkým rastom hodnoty akcií, čo sa odzrkadlilo aj na historicky najvyšších hodnotách akciového indexu SAX.
Po dobrom začiatku však prišlo desaťročie silného pôstu, ktoré znamenalo pokles hodnôt všetkých akcií s dopadom na mizerné obchodovanie. Výsledkom tohto "procesu"
bola skutočnosť, ţe počas niektorých obchodných dní sa na trhu nezobchodovali ţiadne tituly, čo môţeme označiť za svetový unikát. Aj ohľadom na tento fakt, veľa zainteresovaných osôb hovorí v prípade slovenského kapitálového trhu o moţno trhu, avšak nie kapitálového.
Základným poslaním kapitálového trhu je získavanie kapitálu, ten náš, však túto funkciu absolútne nespĺňa, resp. čiastočne začal plniť aţ v roku 2010, kedy boli na burzu prijaté dve nové emisie - lyţiarskeho holdingu Tatry mountainresorts, a.s. a hotelového holdingu Best hotel properties, a.s., ktoré čiastočne oţivili kapitálový trh.
Druhým impulzom, ktorý prišiel v spomínanom roku do našich končín je, ţe Fond národného majetku (FNM) začal proces "zbierania bezcenných akcií" čo vyvolalo značnú paniku medzi občanmi. Podstatou tohto procesu bolo, ţe FNM sa zaviazal, ţe prevezme do svojho majetku všetky bezcenné akcie, ktoré občania Slovenska sa rozhodnú darovať, resp.
ľudovo povedané zbaviť. Cieľom bolo odbremeniť občanov, ktorí sa tak rozhodnú, od platenia poplatkov Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s. (CDCP), ktorý od 01.01.2011 spoplatňuje všetky svoje evidované majetkové účty, ak menovitý objem cenných papierov na jednom účte presiahne hodnotu 35€.
Tieto dva javy spôsobili, ţe z mŕtveho ţivočícha sa stal ţivočích, ktorý zrazu oţil, no nevedno na ako dlhú dobu. Keďţe však na Slovensku nie je medzi politikmi vôľa oţivovať kapitálový trh, je málo pravdepodobné, ţe sa k takéto kroku súčasná, či budúca vláda odhodlá.
1.2.5 Indexy kapitálového trhu
Obchodovanie na finančných trhoch je spojené s volatilitou cien . Či uţ sa obchoduje s dlhodobými alebo krátkodobými nástrojmi, cena oboch podlieha väčším alebo menším výkyvom v čase. Cenové výkyvy sú dôsledkom vyrovnávania dopytu a ponuky, pričom málokedy platí ich rovnosť, a teda aj rovnováţna cena. Jednou z najvýznamnejších príčin ponukových a dopytových výkyvov sú rozdielne očakávania subjektov vstupujúcich na finančné trhy. Ak subjekt očakáva, ţe cena určitého aktíva bude stúpať, je prirodzené, ţe zvýši svoj dopyt po danom aktíve s výhľadom na realizáciu neskoršieho zisku z predaja aktíva za cenu vyššiu ako bola nákupná. Na druhej strane , ak subjekt očakáva, ţe cena daného aktíva bude klesať, bude sa ho snaţiť predať, aby ho neskôr kúpil lacnejšie. Ak sú očakávania také dôleţité pre vývoj na finančných trhoch, tak treba spomenúť, ţe na ich vývoj v najväčšej miere vplývajú informácie.
V praxi sme často svedkami toho, ţe informácia o určitej spoločnosti sa okamţite odrazí v trhovej cene jej akcií. Potom aj prípadná informácia o očakávanej recesii určitej ekonomiky môţe mať za následok odliv investorov a ich orientáciu na iné trhy. Pre investorov sú lákavé tie trhy, kde sa im ich investície zhodnocujú, a teda ak je pre určitý trh charakteristický rast cien väčšiny akcií, trh sa stáva atraktívnym. V praxi však môţe byť sledovanie vývoja jednotlivých akcií veľmi nepohodlné a aj časovo neefektívne a práve tu sa vytvára priestor pre nástroj, ktorý by dokázal rýchlo, efektívne a prehľadne sprostredkovať informácie o aktuálnom vývoji celého trhu, a to v podobe jediného čísla.
Týmto nástrojom sú akciové indexy, často označované aj ako burzové indexy alebo len jednoducho – indexy.
Indexy kapitálového trhu merajú dynamiku úrovne sledovaného javu. V našom prípade je objektom, ktorý sa sleduje kapitálový trh. Indexy dokáţu agregované zmeny vo vývoji kapitálového trhu, presnejšie dynamiku úrovne kapitálového trhu výborne zmerať a zachytiť. Dynamiku úrovne kapitálového trhu posudzujeme na základe :
úrovne kurzov cenných papierov, úrovne trhovej kapitalizácie,
úrovne dividendových a kupónových výnosov.
Úloha indexov nie je len v informovaní o dynamike úrovne kapitálového trhu. Plnia mnoho úloh pre investorov, analytikov trhu a analytikov podnikového, či bankového portfólia, pre manaţérov investičných firiem, organizátorov derivátových trhov a ďalšie skupiny finančných odborníkov. Pouţitie indexov by sme mohli zhrnúť do týchto základných oblastí:
poskytujú informácie o zmenách v úrovni trhu, pouţívajú sa na finančné a investičné rozhodnutia, pouţívajú sa pre historické štúdie trhu,
pomáhajú merať výkonnosť portfólia cenných papierov, tvoria bázu niektorých derivátov,
umoţňujú indexové investovanie (zakladanie indexových fondov).
1.3 Fondy
„Investovanie do fondov upravuje zákon č. 563/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.
Podielový fond tak predstavuje spoločný majetok podielnikov. Tento majetok spravuje správcovská spoločnosť, ktorá vydáva podielové listy fyzickým i právnickým osobám.
Rozloţenie investičného rizika je hlavnou výhodou investovania do podielových fondov.“
(http:// www.fondy.sk/, 16. 07. 2012)
Fondové investovanie patrí do kategórie tzv. kolektívneho investovania. To spočíva z podnikateľského hľadiska v zhromaţďovaní finančných prostriedkov od verejnosti. Tieto získané peniaze sú následne investované v rámci kapitálových trhov do rôznych nástrojov.
Všetko podlieha prísnemu dohľadu regulačných orgánov. Človek, ktorý sa rozhodne zapojiť do kolektívneho investovania sa nazýva investor. Vo väčšine prípadoch je to drobný investor, a to ako výši disponibilné finančné prostriedky, ktoré môţe vloţiť do investovania, tak i hodnotu investícií. (Janda, 2011, s. 103)
1.3.1 Typológia fondov
„Pri investovaní do podielových fondov je dôleţité poznať rozdiel medzi otvoreným a uzavretým podielovým fondom.
otvorený podielový fond - pri otvorenom podielovom fonde hovoríme o tzv.
neukončenej emisii, ktorá umoţňuje, ţe kaţdý deň investori nakupujú a predávajú investičnej spoločnosti späť dopredu neznámi počet podielových listov. Majiteľ podielových listov môţe tak spoločnosti svoje listy predať kedykoľvek. Hlavnou výhodou tohto typu podielových fondov je vysoká likvidita.
uzavretý podielový fond - uzavretá forma je u podielových fondoch zriedkavejšia.
Podielový fond vydá dopredu buď známe mnoţstvo podielových listov alebo sa určí doba, počas ktorej môţu byť podielové listy vydávané. Takýto fond sa vytvára na dobu určitú a v priebehu ţivostnosti fondu neodkupuje podielové listy od podielnikov. Zmysel fondu spočíva vo vyplácaní dividend alebo zhodnotenej investovanej čiastky po uplynutí ţivotnosti fondu.“ (http:// www.fondy.sk/, 16. 07.
2012)
Na trhu sa môţeme stretnúť s fondmi ako sú:
fondy peňaţného trhu, dlhopisové podielové fondy, akciové podielové fondy, zmiešané fondy,
fondy fondov a zaistené fondy fondy BRIC, realitné fondy, komoditné fondy, fondy ţivotného cyklu.
Fondy peňažného trhu
Fondy peňaţného trhu sa investujú najmä do krátkodobých, vysoko bezpečných dlhopisov. Investičný horizont fondov peňaţného trhu je najviac jeden rok, často však býva ešte kratší. Okrem toho sa môţu tieto fondy pouţívať aj na termínované vklady u bánk.
Kurzové riziko je nízke, alebo správcovia fondov nakupujú cenné papiere v rovnakej mene. Vysoká bezpečnosť je však pre investora vykúpená niţším výnosom. Fondy peňaţného trhu sa hodia pre krátkodobé uloţenie peňazí. Niektorí investori ich pouţívajú namiesto sporiacich účtov, alebo po splnení šesťmesačného testu nemusia pri predaji podielových listov platiť daň z príjmu. (Janda, 2011, s. 103)
Dlhopisové podielové fondy
Dlhopisové fondy investujú peniaze podielnikov predovšetkým do dlţníckych cenných papierov, iné formy investícií nesmú v portfóliu prekročiť vopred stanovený podiel.
Dlhopisové fondy prinášajú vyšší výnos neţ fondy peňaţného trhu, sú ale aj rizikovejšie.
Minimálne doporučená doba investície pre podielnikov je jeden rok, predstavujúci vhodnú alternatívu dlhodobého termínovaného vkladu. Niektoré dlhopisové fondy sa zameriavajú na vybrané dlţnícke dokumenty a potom je moţné rozlíšiť fondy špecializované na štátne dlhopisy (patria k najmenej rizikovým, dosahujú najniţší a dlhodobo najstabilnejší výnos), komunálne dlhopisy, hypotekárne listy, dlhopisy renomovaných spoločností (patrí k relatívne rizikovým, ak keď ide o cenné papiere spoločností s vysokým ratingom) a rizikové dlhopisy (patria k veľmi rizikovým, prinášajú ale relatívne vysoké výnosy).
(Polouček, 2009, s. 325)
Dlhopisové fondy sú niekedy nazývané ako obligačné alebo bondové. Aj keď sa tieto slová vo svojom význame mierne líšia, laici a nie príliš odborná verejnosť ich tak môţu niekedy označovať. Akciová zloţka je v týchto fondoch spravidla niţšia, podľa platných zákonov nesmie podiel akcií prekročiť hranicu 10 % z celkových aktív fondov. Dlhopisové fondy dokáţu zhodnotiť investície o niečo viac, neţ fondy peňaţného trhu. Doporučený investičný horizont je okolo dvoch rokov. (Janda, 2011, s. 103)
Akciové podielové fondy
Akciové fondy obvykle investujú minimálne dve tretiny majetku do akcií, preto patria medzi investičné fondy k najrizikovejším. Z dlhodobého hľadiska však prinášajú investície do akciových fondov vyššie výnosy ako do fondov dlhopisových alebo fondov peňaţného trhu. Preto je doporučený investičný horizont viac neţ 5 rokov - ten umoţňuje eliminovať krátkodobé zmeny na trhu. Akciové investičné fondy môţu byť zamerané na jeden alebo viac vybraných sektorov ekonomiky, napr. na akcie technologických firiem alebo firiem farmaceutických, telekomunikačných, či biotechnologických. Niektoré akciové fondy naopak rozkladajú riziko tým, ţe investujú do širokého spektra rôznych odvetví. Platí pritom, ţe čím je fond uţšie zameraný, tým je rizikovejší, ale dlhodobo prináša vyššie výnosy. (Polouček, 2009, s. 326)
Podiel akcií v akciových fondoch je najmenej 66 %. Pre radu investorov tak predstavuje ideálnu voľbu pri investovaní. Ich hodnota je značne kolísavá a riziko vysoké.
Odmenou pre investora však býva vyšší podiel zhodnotený, ktorý sa prejavuje rastom hodnoty podielových listov. Investičný horizont by mal byť najmenej 5 rokov. Odborníci do poručujú aj sedem alebo desať rokov. Pokiaľ si človek šetrí na dôchodok, môţe byť investičný horizont dlhý aj niekoľko desiatok rokov. (Janda, 2011, s. 103)
Zmiešané fondy
Zmiešané fondy investujú vklady podielnikov do veľmi rôznorodého portfólia cenných papierov. Pre investora je preto dôleţité zoznámiť sa bliţšie s investičnými stratégiami fondov. Väčšina zmiešaných fondov je zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi, preto prinášajú priemerné výnosy odpovedajúce priemernému riziku. Odporučený investičný horizont je minimálne 3 roky. (Polouček, 2009, s. 326)
Zmiešané, alebo bilancované fondy, stoja na pomedzí akciových a dlhopisových fondoch. Správcovia fondov, alebo portfólio manaţér, nakupuje akcie, dlhopisy a fondy peňaţného trhu. Investície do týchto jednotlivých cenných papierov sa riadia podľa statusu zmiešaných fondov. Portfólio manaţér tak aktíva prispôsobuje aktuálnu situáciu na trhu.
Investičné stratégie zmiešaných fondov je niekedy veľmi flexibilné. Pre investora môţe byť niekedy nepriehľadná. Bilancované fondy majú stredné aţ vysoké investičné riziko,
čomu odpovedá dlhodobé zhodnocovanie. Investičný horizont by mal byť ďalší, zhruba tri a viac rokov. (Janda, 2011, s. 104)
Fondy fondov
Fondy fondov investujú rozhodujúcu časť svojich zdrojov do podielových listov akcií iných investičných fondov. Preto je ich portfólio aktív veľmi diverzifikované a tým relatívne bezpečné, podielnik tak tieţ môţe investovať menšiu časť do fondov, ktoré inak vyţadujú vysokú vstupnú investíciu. (Polouček, 2009, s. 326)
Fondy fondov, ako hovorí ich názov, investujú do iných fondov, kde ich podielové listy nakupujú. Neinvestujú tak priamo do akcií alebo dlhopisov. Správca fondu fondov vytvára tak portfólio zloţené z ostatných podielových fondov. Investície do iných podielových fondov znamená pre podielnikov daného fondu rozloţenie rizika. (Janda, 2011, s. 104)
Zaistené fondy
Zaistené alebo garantované fondy investorov garantujú (zaručujú), ţe po ukončení investícii ju získa späť celú, alebo podiel v pred dohodnutej výške. Garantované fondy tak v niektorých prípadoch môţu znamenať pre podielnikov záruku minimálnej investície.
Investičný horizont je v rukách správcu fondov a môţe činiť aj niekoľko rokov. Medzi výhody patrí zníţenie investičného rizika, ako nevýhoda je viazanie finančných prostriedkov. (Janda, 2011, s. 104)
Zaistené fondy si vo svete získali svoju obľubu. Zaistený fond má dobu splatnosti.
Pokiaľ v ňom investor zostane aţ do splatnosti má garantovaný minimálny výnos, alebo aspoň vrátenú pôvodnú investíciu. K tomu fond umoţňuje aj vyšší výnos pri pozitívnom vývoji na trhu. Zaistené fondy nie sú ţiadny zázračný inštrument. Fond nakúpi do portfólia bez kupónové dlhopisy. Ich hodnota v dobe splatnosti bude odpovedať garantovanej čiastke. Vďaka tomu fond môţe sľubovať návratnosť, alebo iné zhodnotenie. (Syrový, 2011, s. 157)
Fondy BRIC
Fondy BRIC sa hovorí takým fondom, ktoré investujú na trhoch rozvíjajúcich sa zemiach. Skratka BRIC znamená, ţe ide o zemi ako sú Brazília, Rusko, India a Čína.
Niekedy sa za touto skratkou pridáva písmeno S, ktoré vyjadruje Juhoafrickú republiku (SouthAfrica). (Janda, 2011, s. 104)
Realitné fondy
Realitné fondy investujú do nehnuteľností a do majetkových účastí v realitných spoločnostiach, ktoré nehnuteľnosti stavajú, predávajú alebo spravujú (50 - 80% majetku fondu). Ich zámerom je dosiahnuť vyšší výnos, ako je dosiahnutý z iných relatívne rovnakých rizikových aktív - v posledných rokoch sú realitné fondy povaţované za alternatívu akciových fondov. Z hľadiska výnosov je realitný fond vhodný pre investorov, ktorí uplatňujú dlhodobú stratégiu buy and hold. (Polouček, 2009, s. 325)
Realitné fondy sú také fondy, ktoré investujú do developerských a iných stavebných projektov. Ide vlastne o akciové fondy, alebo vo väčšine prípadov nakupujú akcie spoločností, ktoré sa angaţujú v oblasti realít.
Komoditné fondy
Komoditné fondy nakupujú podiely v komoditných indexoch. (Janda, 2011, s. 105) Fondy životného cyklu
Ďalšie moţnosti pre investovanie sú tzv. fondy ţivotného cyklu. Ponúkajú ich investičné spoločnosti ako alternatívu ku sporeniu na dôchodok. Ide o podielové fondy, ktoré majú upravenú investičnú stratégiu, podľa ktorej fond investuje. Správu nad aktívami vykonávajú profesionálni správcovia. Na trhu môţeme investovať ešte do tzv. programu ţivotného cyklu. Ten je však zameraný na skúsenejších investorov, alebo investičné spoločnosti, ktoré tieto fondy rovnako ponúkajú, umoţňujú investorom zvoliť investičné stratégie podľa ich uváţenia. Nad správou investície dohliada rovnako správca fondov.
V princípe funguje fond ţivotného cyklu (respektíve program ţivotného cyklu) na báze dynamickej investície do akcie, nehnuteľnosti a ďalších rizikových investícií, ktoré riziko straty vyvaţujú dlhodobým investičným horizontom. Behom priebehu trvania investície v čase dochádza aj ku zmenám v portfóliu, Akcie sú nahradené menej rizikovými investíciami do akciových podielových fondoch a do dlhopisov. Po niekoľko desaťročiach dôjde k nahradeniu väčšiny dynamického portfólia za konzervatívne produkty, akými sú treba kvalitné dlhopisy alebo nástroje peňaţného trhu. (Janda, 2011, s. 105)
Tabuľka 1 Rozdelenie fondov podľa typu, rizika, volatility a investičného horizontu
Zdroj: Janda, 2011, s. 106.
1.3.2 Hodnotenie fondov
Aby sme sa v záplave fondov orientovali, je potrebné urobiť si základný filter, v ktorom vyradíme veľkú časť fondov, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou môţu patriť medzi menej kvalitné. Fondy by sme mali odfiltrovať na základe našich poţiadaviek. Tu sú kritéria, ktoré povaţujeme pri výbere fondov za dôleţité.
1. Veľkosť správcu
Chceme predovšetkým stabilitu a bezpečie. Preto chceme aj stabilnú spoločnosť, ktorá má s investovaním dlhoročné skúsenosti. Chceme, aby otvorené podielové fondy boli pre investičné spoločnosti dôleţitým obchodom. Pokiaľ by to bola len malá a nevýznamná dcérska spoločnosť určite sa to prejaví v kvalite. Odporúča sa preto zamerať sa na veľké medzinárodné investičné spoločnosti, ktoré spravujú majetok v rade desiatok miliárd EUR.
2. Veľkosť fondu
U fondov sa prejavujú úspory z rozsahu. Veľký fond si môţe dovoliť prenajať len lepší analytický tím. Malé fondy môţu mať horšie zázemie a väčšie náklady. Veľký fond je
Typ fondu Riziko Minimálny
investičný horizont
Volatilita Dlhodobý možný výnos Fond peňažného trhu Minimálne 6 mesiacov stabilná nízky
Dlhopisové fondy malé aţ stredné
2 roky mierne kolísavá
nízky aţ stredný Zmiešané fondy stredné aţ
vysoké
3 roky kolísavá stredný aţ vysoký Zaisťovacie fondy Minimálne 2 aţ 5 rokov stabilná nízky aţ
stredný Fondy fondov stredné aţ
vysoké
2 aţ 5 rokov stredne kolísavá
stredný aţ vysoký Akciové fondy Vysoké 5 rokov a
viac
silne kolísavá
vysoký
rovnako dôleţitý pre investičné spoločnosti. U veľkých fondov sa bude investičná spoločnosť viac starať, ak sa mu v rámci konkurencie dobre darí. V prípade akciových fondov sa odporučia fondy s objemom majetku v radoch aspoň niekoľkých stoviek miliónov EUR.
3. Dĺžka histórie fondov
Hľadáme fondy, ktoré majú dostatočnú históriu. Fond, ktorý je na trhu dlhšie, je pre nás čitateľnejší. Môţeme vidieť, ako sa mu darilo v rôznych fázach vývoja trhu. Naopak u nových fondov nevieme väčšinou nič. Z tohto dôvodu sa odporúčajú fondy s histórií 10 rokov v prípade akciových fondov.
4. Skúsený manažér portfólia fondov
Na kvalite fondu sa podpisuje portfólio manaţér a jeho tím. Pokiaľ je manaţér fondu nový, tak zase nemá informácie o tom, ako si povedie. Dĺţka pôsobenia manaţéra je vtedy veľmi dôleţitý ukazovateľ k sledovaniu. (Syrový, 2011, s. 163)
Ešte predtým, ako do podielových fondov pošlete prvé peniaze, musíte sa zoznámiť s jeho prospektom alebo statusom. V týchto dokumentoch sa môţu ukrývať dôleţité informácie, ktoré by sa mohli inak prehliadnuť. Kaţdá investičná spoločnosť fungujúca na trhu zverejňuje informácie o otvorených podielových fondoch, ktoré ponúka. Okrem názvu fondu, jeho zamerania a meny, v ktorej je fond vedený, ponúkajú spoločnosti aj ďalšie informácie. Je medzi nimi však diametrálny rozdiel. Zatiaľ čo na strane jednej sú investičné spoločnosti, ktoré ponúkajú vyčerpávajúce informácie o fondoch, na strane druhej potom tie spoločnosti, ktoré svoje podielnikov informujú len mihavo alebo pred nimi časť informácií ukrývajú do neprehľadných prospektov. Dôleţitou informáciou v príručkách podielových fondov sú bezpochybne také informácie, ktoré majú vplyv na vašu peňaţenku. Ide hlavne o vstupné a výstupné a manaţérske poplatky. (Janda, 2011, s. 107)
Zásady, ktoré zaujímajú pri výbere fondov:
bezpečie - nemôţe sa stať, aby pri investícií nenastali ţiadne prekvapenia, ak uţ s investičnými spoločnosťami alebo s fondom.
kvalitná správa aktív a stabilita - fond by mal mať rozumnú stratégiu. Aby bol fond dostatočne diverzifikovaný, musí pokrývať zvolený trh. Výkonnosť fondu v rámci konkurencie bol stabilný.
transparentnosť - musíme mať informácie o fondoch spôsoby správy a o zloţení jeho portfólia. Zaujíma nás hlavne transparentnosť poplatkov. (Syrový, 2011, s.
162)
Koľko fondy stoja
„Podielový list má stanovenú aktuálnu cenu. Táto cena sa určí ako súčinu počtu podielov vyznačených na podielovom liste a hodnoty podielu, ktorá sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde a počtu podielov v obehu. Za takúto aktuálnu cenu môţe spoločnosť vydávať podielové listy maximálne 3 mesiace od dátumu, kedy ich začala vydávať. Počiatočná hodnota podielu je hodnota prvého podielu určená štatútom. V jednom otvorenom podielovom fonde moţno vydávať podielové listy len s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu. “ (http:// www.fondy.sk/, 16. 07. 2012)
„Správcovská spoločnosť môţe od investora poţadovať poplatok, najviac však vo výške 5% z aktuálnej alebo investovanej sumy. Tento poplatok je príjmom správcovskej spoločnosti. Súčet aktuálnej ceny a poplatku je predajnou cenou podielového listu. Kaţdý podielnik si môţe priebeţne overovať skutočnú aktuálnu hodnotu svojho majetku vo fonde tak, ţe vynásobí počet svojich cenných papierov ich aktuálnou predajnou cenou. Aktuálnu predajnú cenu sa dozvie v sídle investičnej spoločnosti a na miestach uvedených v štatúte.“
(http:// www.fondy.sk/, 16. 07. 2012)
Náklady v otvorených podielových fondoch sú vstupné poplatky, výstupné poplatky, správcovské a obhospodoarovacie poplatky a ďalšie priebeţné náklady fondov. Vstupné poplatky sa platia na začiatku investície. Ide o percento z investovanej čiastky. Vstupný poplatok hradí distribúciu fondov. V prípade investičnej spoločnosti ide celý vstupný poplatok ako odmena sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá obchod uzatvorila. Vstupný poplatok môţeme tieţ chápať ako odmenu poradcovi, ktorý nám pomohol vytvoriť finančný plán a vybral pre nás vhodné produkty. Preto by sme za vstupné poplatky mali chcieť nejaký slušný servis a kvalitné poradenstvo.
Výstupné poplatky sa väčšinou neúčtujú. Niekedy nahrádzajú poplatky vstupné.
Spravidla bývajú odstupňované podľa dĺţky investície. Takţe čím ďalej investujeme, tým je výstupný poplatok niţší, aţ je nulový. Odmenou pre správcu je správcovský poplatok.
Ten sa udáva v percentách za spravované čiastky a je závislý na typu fondu a spoločnosti.
Všeobecne rizikovejšie a viac ziskové fondy majú vyššie poplatky ako konzervatívnejšie.
Správcovský poplatok nie je vidieť alebo je uţ započítaný do zverejnenej ceny podielových listov. Aj keď je tento poplatok neviditeľný, nie je tajný a je známy. U akciových fondoch na vyspelých trhoch je obvyklý správcovský poplatok okolo 1,5 %. V prípade exotickejších trhov to býva okolo 2 %. (Syrový, 2011, s. 155)
Kontrola fondov v Slovenskej republike
Podielové fondy sú stále viac obľúbené nielen pre svoje základné ekonomické funkcie, ale aj pre vysoký stupeň bezpečnosti investovaných finančných prostriedkov. Pravidlá pre zakladanie a obhospodarovanie fondov sú stanovené zákonom č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní. Dohľad nad správcovskými spoločnosťami je vykonávaný Národnou bankou Slovenska. Národná banka taktieţ vydáva povolenie zahraničným investičným spoločnostiam pre predaj podielových fondov na Slovensku. Ďalšou významnou inštitúciou prispievajúcou ku kvalitnejšiemu kolektívnemu obchodovaniu na Slovensku je Slovenská asociácia správcovských spoločností. Členská základňa asociácie je tvorená správcovskými spoločnosťami, ktoré sa zaväzujú dodrţiavať mnohé poţiadavky nad rámec zákona. (http:// www.fondy.sk/, 16. 07. 2012)
1.3.3 Rating vo vzťahu k podielovým fondom
Rating je všeobecne opisovaný ako stanovenie rizika nedodrţaním záväzku vyplývajúceho z emisie dlhopisov alebo iných záväzkov prevedených nezávislou ratingovou agentúrou, ktorá emisii, resp. emitentovi udelí odpovedajúcu ratingovú známku. Známka je vyjadrením schopnosti subjektu alebo konkrétneho záväzku plniť svoje dlhodobé záväzky, to znamená splatiť istinu a úroky včas a v plnej miere.
Rating je nezávislé hodnotenie, jeho cieľom je zistiť, a to na základe komplexnejšieho rozboru všetkých známych rizík hodnoteného subjektu, ako je tento subjekt schopný a ochotný dostávať včas a v plnej výške všetkým svojím splatným záväzkom. (Vinš, 2005, s. 1)
Špeciálnym druhom ratingu je rating na investičné alebo podielové fondy. Tomuto typu fondov sa dokonca neudeľuje len jeden špecifický rating, ale hneď niekoľko. Jedným z nich je napríklad obdoba scoringových metód, u CRA nazývaná ako CRA Fond Scoring.
C inej podobe u Moodyspak je FundPerformance Rating, vo svete potom s ďalšími predstaviteľmi ako SaPFUndServices, Morningstar či Lipper. Ide o relatívne kvantitatívne hodnotenie fondov pomocou základných finančných ukazovateľov.
Toto hodnotenie vypovedá o relatívnej výkonnosti a volatilite hodnoteného fondu, inými slovami jeho dlhodobej schopnosti zhodnotiť bez veľkých výkyvov vloţené peniaze investorov. Toto hodnotenie je vţdy realizované voči skupine podobne zameraných fondov a je teda rovnakým. Zároveň ide o čisté kvantitatívne modely zaloţené iba na hre s číslami, a to najmä na minulej výkonnosti a volatitlite výnosov hodnotených fondov.
Iným druhom ratingu fondov je potom MutualFund Rating. Ten hodnotí schopnosť daného fondu vrátiť späť prijaté vklady investorov (nie vtedy, keď kreditná schopnosť fondov v zmysle schopnosti splácania prijatých úverových zdrojov) a ďalej ich zhodnotiť.
Na základe zhodnotenia sily zakladateľa fondu, portfólio manaţmentu fondu, kvality podkladových aktív a dosahovaných výsledkov fondov, potom ratingová agentúra dáva potenciálnym i súčasným investorom veľmi cennú informáciu o tom, s akou pravdepodobnosťou im bude ich investície vrátená späť. (Vinš, 2005, s. 17)
2. ANALYTICKO-APLIKAČNÁ ČASŤ
V analyticko-aplikačnej časti práce sa budeme venovať výhodám a nevýhodám investovania do podielových fondov. Primárnym cieľom bude popísanie fáz, ktoré sú bezpodmienečne dôleţité pred zostavením kvalitného portfólia podielových fondov.
Taktieţ budeme venovať pozornosť kategóriam klasifikácie investičných trhov a rozdeleniu krajín na developed, emerging a frontiermarkets. Vrámci tohto rozdelenia sa zameriame na emergingmarkets. Touto predošlou analýzou budeme môcť naplniť hlavný cieľ diplomovej práce a to odmerať a porovnať výkonnosť podielových fondov vo vybranej krajine- India
2.1 Podielové fondy
Podielové fondy majú svoje výhody aj nevýhody. Ich hlavnou prednosťou je dostupnosť pre drobných investorov v kombinácii so širokou diverzifikáciou. Kaţdý máme moţnosť napríklad investovať čiastku peňazí mesačne do slovenských, nemeckých, amerických, ale napríklad aj čínskych, brazílskych alebo indických akcií. Môţeme zvoliť akcie veľkých spoločností vyplácajúcich kaţdoročne dividendy, alebo môţeme zvoliť fond zameraný na akcie menších rastových spoločností. Podobne môţeme kaţdý investovať radovo napríklad do poľnohospodárskych komodít, alebo do nehnuteľností v Singapure.
Beţne si za 50 EUR mrakodrap v Singapure nekúpime. Podobne budeme ťaţko investovať do dlhopisov, ak jeden má menovitú hodnotu napr. 300 000 EUR. Mnoho akcií síce môţeme kúpiť aj za drobné sumy, ale aby sme si z akcií zostavili vlastné portfólio a pri tom väčšinu nášho kapitálu nezoţrali poplatky, potrebujeme aspoň 200 000 EUR. Keď zohľadníme ešte čas, ktorý musíme venovať dôkladnej analýze jednotlivých akcií, bavíme sa o kapitáli rádovo v tisícoch EUR, aby bolo efektívne spravovať si vlastné akciové portfólio. Podielové fondy ponúkajú zaujímavú alternatívu, ako sa k podobným investíciám dostať efektívnejšie. Ak disponujeme sumou 5 000 EUR, sme vo výbere investícií veľmi limitovaní. Máme ale moţnosť dohodnúť sa so susedom, ţe aj on zainvestuje rovnakú sumu, a tak sa na na výbere a správe investície budeme podieľať obaja, teoreticky tak ušetríme polovicu času. Keď sa na spoločnom investovaní dohodne celá naša ulica, budeme disponovať kapitálom v tisíckach EUR a vtedy nastáva chvíľa, kedy sa nám otvárajú ďalšie investičné moţnosti. Navyše náklady na správu portfólia sa delia medzi nás všetkých, s kaţdým ďalším investorom tak rastie efektivita
správy.Narozhodovacom procese uţ sa nemôţe podieľať stovky ľudí a je zrejmé, ţe k dohode medzi nami všetkými pravdepodobne nedôjde. Takţe si zvolíme správcu nášho
"fondu", ktorému budeme platiť dohodnutú odmenu. Po čase sa niekomu nebude páčiť, ţe náš fond investuje len do amerických a európskych akcií. A tak zburcuje polovicu ulice, dohovorí zaloţenie ďalšieho fondu, ktorý bude investovať aj na exotickejších trhoch v Ázii a Latinskej Amerike.
Dnes sa nemusíme dohadovať so susedmi, stačí si vybrať z uţ existujúcich fondov, kde je anonymných "susedov" z celého sveta dostatok. V ponuke máme vedľa slovenských fondov predávaných v bankách tieţ stovky podielových fondov od renomovaných zahraničných správcov, ako sú FranklinTempleton, BNP Paribas, HSBC, ING, KBC, CreditSuisse a mnoho ďalších.Problémom nie je nedostatok moţností, ale naopak ťaţký výber z rozsiahlej ponuky. Ľudia často vyberajú fondy ako jablká, vyhľadávajú fondy, ktoré mali v uplynulých rokoch najvyššie zhodnotenie a ktoré majú atraktívne zameranie.
Zostaviť kvalitné portfólio podielových fondov vyţaduje trochu sofistikovanejšie postup neţ len "poobzerať vzhľad jablka".
2.1.1 Zostavenie kvalitného portfólia podielových fondov
Zostavenie kvalitného portfólia podielových fondov si vyţaduje sofistikovaný prístup.
Postupné fázy na prípravu portfólia sme rozdelili, ako ich štandardne delia svetoví portfólio manaţérí :
1. rizikový profil a investičné ciele
Samotná voľba stratégie predstavuje kľúčový moment. Stratégia musí adekvátne zodpovedať našim investičným cieľom. Aký výnos chcete dosiahnuť? Na ako dlho mienime investovať? Aké maximálne výkyvy hodnoty portfólia ustojíme? Čo by s nami napríklad urobil krátkodobý pokles o 30%? Podľa týchto a ďalších parametrov musíme zvoliť vhodný pomer medzi rizikovejšími a konzervatívnejšími investíciami. Kaţdý investičný poradca nám pomôţe vyhodnotiť našu situáciu, nadefinovať si investičné ciele a mal by nám byť schopný tieţ navrhnúť vhodné rozloţenie portfólia.Vedieť zvoliť zodpovedajúci výnosovo-rizikový pomer je skutočne primárny a má veľký vplyv na dlhodobý úspech. Ak zvolíme agresívnejšiu stratégiu, ako sme schopní uniesť, pravdepodobne pri prvom väčšom poklese budeme znechutene predávať. Keď naopak zvolíme príliš konzervatívne portfólio vzhľadom k našim investičným cieľom, budeme za
pár rokov nadávať, ţe máme mizerné výnosy. Nepodceňujme vyhodnotenie svojho rizikového profilu a definovanie reálnych investičných cieľov.
2. štruktúra portfólia
Následne volíme investičnú stratégiu. Ak napríklad chceme investovať pravidelne kaţdý mesiac a naším cieľom je maximalizovať výnosy na dlhodobom horizonte, výkyvy nás netrápia a pravdepodobnosť, ţe budeme potrebovať financie skôr, je minimálny, potom budeme zostavovať portfólio najmä z akcií a komodít, pričom u akcií budeme preferovať emergingmarkets a malé rastové firmy. Ak by ale náš investičný horizont bol napríklad len päť rokov, alebo ak by pravdepodobnosť, ţe budeme financie potrebovať skôr, bola vyššia, potom uţ musíte voliť konzervatívnejšie portfólio - budeme preferovať viac dividendové akcie z Európy a USA, dlhopisy a nehnuteľnosti. V oboch prípadoch by sme pri zostavovaní portfólia mali dbať tieţ na základný princíp ochrany majetku - diverzifikáciu.
Graf 1 Príklad regionálneho rozloţenia portfólia
Zdroj:(http://www.finez.cz/, 29.4.2013).
Vhodné rozloţenie portfólia známená, ţe zodpovedá investičným cieľom , zároveň rešpektuje dobrú regionálnu, sektorovú a menovú diverzifikáciu. Práve tona kameňom úrazu väčšiny portfólií. Zhruba polovica ľudí zle odhadne svoj rizikový profil. Zo zvyšnej polovice minimálne 80% investorov zvolí nevhodné rozloţenie portfólia, nekorešpondujúce s ich investičnými cieľmi, alebo nedostatočne diverzifikované. Existujú investoru, ktorí majú viac ako polovicu portfólia v slovenských akciách a ďalšie štvrtinu v strednej a východnej Európe, alebo dohromady ¾ v jednom jedinom regióne, ktorý má navyše z globálneho hľadiska malý ekonomický význam a nemal by mať v portfóliu podiel väčší neţ 10%. Do tertej fázy vstupujeme uţ s presnou víziou toho aké rozloţenie portfólia chceme - napríklad chceme agresívne portfólio rozloţené do piatich fondov: prvý bude investovať globálne do akcií veľkých firiem vyplácajúcich stabilne vysoké dividendy, druhý bude investovať taktieţ globálne, ale do malých rastových spoločností, tretí bude investovať do akcií krajín BRIC, štvrtý bude zameraný na poľnohospodárske komodity a piaty bude investovať do vládnych dlhopisov rozvíjajúcich sa krajín.
Graf 2 Príklad štruktúry dlhodobého dynamického portfólia
Zdroj: (http://www.finez.cz/, 29.4.2013).
3. porovnávanie porovnateľných fondov
Teraz prichádza na rad výber konkrétneho fondu. Do portfólia napríklad chceme fond zameraný na akcie BRIC, vyhľadáme si všetky fondy renomovaných správcov s týmto zameraním a začnem ich porovnávať. Na to aby sme mohli vybrať najlepši fond s daným zameraním muímevychdádzaťznejakých kritérií. Sledujeme tieto dôleţité kritériá:
Prístup k správe
Najprv sledujeme prístup portfólio manaţéra k správe fondu. Snaţí sa do portfólia starostlivo vyberať len "najlepšie" akcie? Alebo viac menej len kopíruje benchmark (porovnávací index)? Dosť nám v tomto smere napovie počet titulov drţaných v majetku fondu, respektíve percentuálna váha najväčších pozícií. Fond, ktorý má v portfóliu sto akcií, ktoré majú všetky zanedbateľné váhy v portfóliu, je odsúdený k priemeru. Takýto fond nemá vzhľadom k nákladom šancu dlhodobo prekonávať index.Naopak fond s koncentrovaným portfóliom tridsiatich akcií, alebo fond, ktorý má v desiatich najväčších pozíciách polovicu majetku, má ďaleko lepšie vyhliadky byť lepší ako priemer, ak teda správca fondu bude mať "šťastnú ruku" pri výbere. Tieţ je dobré sledovať, ako veľmi sa líši najväčšie pozície vo fonde od najväčších pozícií v indexe. Moţno nás to prekvapí, ale väčšina fondov je spravovaná príliš pasívne (v zmysle, ţe sa fond málo snaţí o výber najlepších titulov), má preplácané portfólio, a práve preto zaostávajú za indexom a sú pod paľbou kritiky investorov. Len málo fondov prejde sitom aktívneho prístupu k správe.
