Chem. Listy 106, 528529 (2012) Sekce 3 postery
528 3P-01
ERASMUS MUNDUS MASTER IN MEMBRANE ENGINEERING – PRVNÍ ZKUŠENOSTI
IVONA SEDLÁŘOVÁ, VLASTIMIL FÍLA a KAREL BOUZEK
Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Technická 5, 166 28 Praha 6
ivona.sedlarova@vscht.cz
Erasmus Mundus představuje program Evropské unie (EU) zajišťující financování studia občanů EU, i občanů tře- tích zemí, v rámci mezinárodního studijního programu zabez- pečovaného konsorcii evropských univerzit. Evropská komise vybírá z projektů přihlášených k financování v rámci tohoto programu jednak kvalitní konsorcia s odpovídajícím odbor- ným zázemím a stupněm integrace, která zaručují vysokou úroveň poskytnutého vzdělání, a dále pak studijní programy, jejichž směr považuje pro budoucí rozvoj EU za zásadní.
Vysoká škola chemicko-technologická v Praze (VŠCHT Pra- ha) je spoluřešitelem několika takových programů a v jejich rámci hostí v tomto akademickém roce poprvé 38 studentů magisterských programů Erasmus Mundus. Tento příspěvek se zaměřuje na jeden z nich a to konkrétně na program Eras- mus Mundus Master in Membrane Engineering, obvykle uvá- děný pod akronymem EM3E.
Tento projekt sdružuje 6 kmenových univerzit z 5 evropských států a je koordinován Univerzitou Mont- pellier II. Jeho cílem je připravit odborníky pro perspektivní oblast membránových procesů se základními znalostmi jak z oblasti membránových materiálů, tak procesů. Projekt je strukturován tak, že v průběhu prvního semestru dochází k vyrovnání teoretických znalostí studentů v oblasti materiá- lového i procesního inženýrství. Druhý semestr se zaměřuje na významné rozšíření znalostí posluchačů z oblasti procesní- ho inženýrství, včetně matematického modelování. V rámi třetího semestru se pak posluchači specializují na jednu ze tří rámcových oblastí: (i) zpracování vody a energetika, (ii) nanostrukturované membránové materiály a (iii) biotechnologie a aplikace ve zdravotnictví. Čtvrtý se- mestr studia je pak vyhrazen diplomové práci, kterou studenti vykonají na jedné z partnerských univerzit podle svého výběru.
V prvním roce projektu bylo ke studiu přijato 18 studen- tů ze 14 zemí celého světa. Přesto, že je zaměření tohoto pro- gramu inženýrské, 55 % studujících jsou ženy. Ve druhém ročníku tohoto programu je předběžně přijato ke studiu 16 studentů z 11 zemí. Z nich 31 % jsou ženy. V obou roční- cích výběr probíhal z téměr dvou stovek přihlášených uchaze- čů a úspěšnost přihlášených se tak v obou letech pohybovala okolo 10 %. V průběhu prvního roku běhu projektu se podaři- lo vyřešit celou řadu administrativních problémů spojených s příjezdem a pobytem zahraničních studentů. Významného pokroku bylo dosaženo rovněž v oblasti formálních otázek studia. Nastíněné zkušenosti z prvního roku realizace projektu jsou náplní tohoto příspěvku.
Tato práce vznikla za podpory grantu Erasmus Mundus Mas- ter Course, Contract No. 2011-0168.
3P-02
MOŽNOSTI VYUŽITIA CAMBRIDGSKEJ
ŠTRUKTÚRNEJ DATABÁZY PRI VÝUČBE CHÉMIE NA VYSOKEJ ŠKOLE
BEATA VRANOVIČOVÁ
Katedra chémie, Fakulta prírodných vied Univerzita sv.
Cyrila a Metoda v Trnave, nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava beata.vranovicova@ucm.sk
Záujem o vysokoškolské štúdium prírodných vied, ku ktorým neodmysliteľne patrí chémia, každoročne klesá. Ne- popierateľným faktom je tiež pokles vedomostnej úrovne uchádzačov o vysokoškolské štúdium chémie. Tomuto faktu musia všetky vysoké školy prispôsobovať svoju vzdelávaciu činnosť a aby vyučovanie na vysokej škole nespočívalo len v transmisii vedeckých obsahov ale vyžadovalo didaktickú teóriu a didaktické zručnosti1.
Snahou na FPV UCM je účelne zakomponovať počítače a dostupné databázy do vyučovania základného kurzu vše- obecnej a anorganickej chémie už v prvom ročníku bakalár- skeho vysokoškolského štúdia. Veľké možnosti poskytuje on- line prístup do Cambridgskej štruktúrnej databázy (CSD)2. Nenáročná manipulácia a intuitívne ovládanie väčšiny progra- mov v databáze CSD umožňuje jej mnostranné využitie vo vedeckej práci a tiež pri výučbe na vysokých školách3. Veľmi pozitívne ohlasy od študentov boli získané pri použití databá- zy CSD pri vysvetľovaní teórie VSEPR (valence-shell- electron-pairrepulsion) a objasňovaní pojmu hapticita pri koordinačných zlúčeninách.
CSD dáva možnosť ľahkého zobrazenia reálnej priesto- rovej štruktúry molekúl a možnosť prezerania ich interakcii so susednými molekulami, čo je nielen vysoko pozitívne z pedagogického hľadiska, ale týmto spôsobom sa výučba chémie stáva pre študentov názornejšou a atraktívnejšou.
Táto práca vznikla za podpory grantu VEGA 1/0233/12.
LITERATÚRA
1. Průcha J.: Přehled pedagogiky, s. 118. Portál, Praha 2000.
2. Databáza Cambridge Crystallographic Data Centre:
URL: http://www.ccdc.cam.ac.uk/, 2011.
3. Hašek J.: Chem. Listy 105, 467 (2011).
3P-03
MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY A ICH VYUŽITIE PRI HODNOTENÍ KVALITY POVRCHOVEJ VODY V NIŽŠOM SEKUNDÁRNOM VZDELÁVANÍ IMRICH JAKAB a SILVIA JAKABOVÁ
Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
ijakab@ukf.sk
Základom nižšieho sekundárneho vzdelávania je inter- disciplinárny prístup pri osvojovaní znalostí a spôsobilostí žiakov a rozvoj ich analytických a kritických schopností1.
Chem. Listy 106, 528529 (2012) Sekce 3 postery
529 Z rovnakých cieľov vychádzala aj téma Biomonitoring vodné- ho toku Drevenica, ktorú realizovala skupina 15 žiakov niž- šieho sekundárneho vzdelávania v rámci letného prírodoved- ného tábora s názvom Prírodovedná ochutnávka2, ktorý sa pravidelne od roku 2007 realizuje pod záštitou FPV UKF v Nitre za účelom popularizácie prírodných vied. Úlohou skupiny bolo sledovanie a hodnotenie vybraných fyzikálnych – chemických a biologických charakteristík povrchovej vody.
Samotný biomonitoring využíval metodiku BISEL3 a na sledovanie chemických vlastností sa využila sada kolorimet- rických a titračných rýchlotestov v prenosnom chemickom laboratóriu. Téma spája obsahy viacerých vyučovacích pred- metov. Prelína sa rôznymi vzdelávacími oblasťami nižšieho sekundárneho vzdelávania a priamo sa dotýka prierezových tém Environmentálna výchova a Tvorba projektov a prezentačné zručnosti. V obsahu vzdelávania je možné tému implementovať do viacerých tematických oblastí, obsiahnu- tých v predmetoch chémia (napr. Voda, Kyslosť a zásaditosť vodných roztokov, Chémia v poľnohospodárstve), biológia (napr. Život vo vode, Podmienky života a vzťahy organizmov, Životné prostredie organizmov a človeka), fyzika (napr. Skú- manie vlastností kvapalín, plynov a pevných telies), geografia (napr. Vzťah medzi zložkami krajiny, Vzťah medzi krajinou a človekom), etická výchova (téma Ochrana prírody a životného prostredia) a informatika, prípadne matematika ak je žiaduce ich ďalšie štatistické spracovanie, vizualizácia a prezentácia.
Spolupráca viacerých učiteľov môže systematizovať a zefektívniť vyučovanie. Vedie k spájaniu vedomostí z viacerých vedných odborov, aplikuje ich do praktickej čin- nosti a zvyšuje ich trvácnosť.
Príspevok vznikol s podporou projektu Primas – Promoting Inquiry in Mathematics and Science across Europe (č. projek- tu 244380).
LITERATÚRA
1. Hauser J.: Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň zá- kladnej školy v Slovenskej republike, ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie. Bratislava, ŠPÚ. (2008) www.statpedu.sk/buxus/docs/kurikularna_transformacia/
isced2_jun30.pdf
2. Valovičová Ľ., Zelenický Ľ.: Objavme svet prírodných vied na FPV UKF v Nitre. In: (Eds. Ondruška, J.) Vyučo- vanie fyziky vo svete nových poznatkov vedy. UKF Nit- ra, Prírodovedec č. 361, 2009, 492.
3. Borián G., Borsos S.: Vízbiológiai praktikum. Budapest:
Green Pannónia Alapítvány, 2001, 62.
3P-04
ANTIOXIDANTY V PROJEKTOVOM VYUČOVANÍ IMRICH JAKAB, SILVIA JAKABOVÁ a ĽUBOMÍRA VALOVIČOVÁ
Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
ijakab@ukf.sk
V súčasnosti je projektové vyučovanie často využívanou organizačnou formou vyučovania a snaha o jej realizáciu je podporená aj štátnym vzdelávacím programom SR1. Po obsa- hovej a procesuálnej stránke vypĺňa prierezovú tému s názvom Tvorba projektu a prezentačné zručnosti a forma projektu sa objavuje aj ako odporúčaný vyučovací prostriedok pre realizáciu všetkých prierezových tém. Správne vedeným projektovým vyučovaním môže učiteľ motivovať a aktivizo- vať žiakov, systematizovať učivo, vytvárať u žiakov vzťah k empirickému poznávaniu a pripravovať ich na stredoškolskú odbornú činnosť, najmä ak sa téma projektu postaví na medzi- predmetových vzťahoch, reálnych príkladoch, skutočných metodikách, prípadne na prakticky využiteľných výstupoch.
Téma s názvom Antioxidanty v čerstvých a konzervovaných pomarančových šťavách, realizovaná formou projektového vyučovania na FPV UKF v Nitre v roku 2011, sa venovala vysoko aktuálnej problematike antioxidantov a ich zmenám počas spracovania s praktickým sledovaním obsahu vitamínu C v čerstvých a konzervovaných pomarančových šťavách.
Metodické postupy pri praktickom stanovení vitamínu C ako aj vybraných vlastností štiav boli prispôsobené žiakom vyš- šieho sekundárneho vzdelávania. Pri žiackom projekte sa využila metodika titračného stanovenia vitamínu C s 2,6-di- chlórfenolindofenolom a alkalimetrického stanovenia celko- vej titrovateľnej kyslosti štiav vo vzorkách čerstvo priprave- ných štiav ako aj 100% štiav zakúpených v maloobchodnej sieti. Téma napriek určitým vopred definovaným a nemenným zákonitostiam ostáva stále otvorená, poskytuje žiakovi určitú slobodu rozhodovania, čo je jednou z priorít projektového vyučovania2. Žiaci môžu v danej téme rozhodovať o výbere vzoriek na testovanie a teoretickom zameraní práce ako aj o forme, akou budú svoje výsledky prezentovať. Úspešnosť výskumu, aktuálnosť a význam témy i efektívnosť celého projektového vyučovania dokazuje skutočnosť, že študenti, ktorí boli súčasťou celého procesu projektového vyučovania, úspešne obhájili výsledky svojej práce na viacerých žiackych vedeckých konferenciách a získali ocenenia na medzinárod- ných vedeckých súťažiach.
Príspevok vznikol s podporou projektu Primas – Promoting Inquiry in Mathematics and Science across Europe (č. projek- tu 244380).
LITERATÚRA
1. Hauser J.: Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike, ISCED 3A – Vyššie sekundárne vzdelávanie, Bratislava, ŠPÚ. (2008) www.statpedu.sk/
buxus/docs/kurikularna_transformacia/
isced3A_jun30.pdf
2. Kilpatrick W. H.: Die projekt-methode. In P. Petersen (Ed.), Der Projekt-Plan: Grundlegung und Praxis von John Dewey und William Heard Kilpatrick, 1935, 161.
Weimar: Böhlau.
