• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Analýza nákladov vo vybranej spoločnosti

N/A
N/A
Protected

Academic year: 2022

Podíl "Analýza nákladov vo vybranej spoločnosti"

Copied!
73
0
0

Načítání.... (zobrazit plný text nyní)

Fulltext

(1)

Analýza nákladov vo vybranej spoločnosti

Katarína Červená

Bakalárska práca

2018

(2)
(3)
(4)
(5)

Táto bakalárska práca je zameraná na analýzu nákladov vo vybranej spoločnosti. Práca pozostáva z dvoch častí, z teoretickej a praktickej.

Prvá časť, teoretická, vymedzuje základné pojmy a termíny týkajúce sa nákladov a analýzy nákladov. Ďalej sa sústreďuje na členenie nákladov z niekoľkých hľadísk, a tieţ popisuje analýzu bodu zvratu a metódy modelovania nákladov. Teoretické poznatky z tejto časti bakalárskej práce sú ďalej pouţité v praktickej časti.

Na začiatku praktickej časti je spracovaná charakteristika spoločnosti, ktorá zahŕňa hlavný výrobný program spoločnosti, a tieţ SWOT analýzu. Ďalej sa zameriava na analýzu nákla- dov, analýzu bodu zvratu a v neposlednom rade modelovanie krátkodobej nákladovej funkcie. V poslednej časti sú popísané výsledky analýz a navrhované doporučenia.

Kľúčové slová: náklady, variabilné náklady, fixné náklady, bod zvratu, modelovanie ná- kladov

ABSTRACT

This Bachelor thesis is focused on the analysis of costs in selected company. This work is divided into two parts, theoretical and practical.

The first part, theoretical, determines basics definition which is connected with costs or the analysis of costs. Further there are costs segmentation, and also the analysis of break-even point and modelling costs. Theoretical knowledge were used in practical part of thesis.

The practical part introduces the selected company, the fields of its activities and SWOT analysis. Further it is focused on analysis of costs, the analysis of break-even point and last but not least on modelling costs. The last part of this thesis includes some proposals and recommendation for better management of costs.

Keywords: costs, variable costs, fixed costs, break- even point, modelling costs

(6)

Ďalšie poďakovanie patrí vedeniu vybranej spoločnosti za umoţnenie spolupráce a poskyt- nutie potrebných podkladov k vypracovaniu mojej bakalárskej práce.

V neposlednom rade poďakovanie patrí mojim blízkym a rodine za morálnu podporu, ktorú mi počas písania tejto práce poskytli.

Prehlasujem, ţe odovzdaná verzia bakalárskej/diplomovej práce a verzia elektronická na- hraná do IS/STAG sú totoţné.

(7)

ÚVOD ... 9

CIELE A METÓDY SPRACOVANIA PRÁCE ... 11

I TEORETICKÁ ČASŤ ... 12

1 DEFINÍCIA NÁKLADOV ... 13

1.1 POŇATIE NÁKLADOV ... 13

1.1.1 Náklady z hľadiska finančného účtovníctva ... 14

1.1.2 Náklady z hľadiska manaţérskeho účtovníctva ... 14

2 ČLENENIE NÁKLADOV ... 15

2.1 DRUHOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV ... 15

2.2 ÚČELOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV ... 15

2.2.1 Náklady technologické a náklady na obsluhu a riadenie ... 16

2.2.2 Náklady jednotkové a reţijné ... 16

2.3 ČLENENIE NÁKLADOV PODĽA KALKULAČNÉHO VZORCA ... 16

2.3.1 Priame náklady ... 17

2.3.2 Nepriame náklady ... 17

2.4 NÁKLADY VO VZŤAHU KOBJEMU VÝROBY... 17

2.4.1 Variabilné náklady ... 18

2.4.2 Fixné náklady ... 20

2.4.3 Zmiešané náklady ... 20

2.5 ČLENENIE NÁKLADOV Z HĽADISKA ROZHODOVANIA ... 21

2.5.1 Relevantné a irelevantné náklady ... 21

2.5.2 Oportunitné náklady ... 21

2.5.3 Náklady viazané k rozhodnutiu ... 22

2.5.4 Utopené náklady ... 22

2.6 ĎALŠIE KATEGÓRIE NÁKLADOV ... 22

3 MODELOVANIE NÁKLADOV ... 24

3.1 NÁKLADOVÉ FUNKCIE ... 24

3.1.1 Krátkodobá nákladová funkcia ... 24

3.1.2 Dlhodobá nákladová funkcia ... 24

3.2 METÓDY ZOSTAVENIA NÁKLADOVÝCH FUNKCIÍ ... 25

3.2.1 Klasifikačná analýza ... 26

3.2.2 Metóda dvoch období ... 26

3.2.3 Metóda priemeru ... 27

3.2.4 Grafická metóda ... 27

3.2.5 Metóda regresnej a korelačnej analýzy ... 28

4 ANALÝZA BODU ZVRATU ... 30

5 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH POZNATKOV ... 33

IIPRAKTICKÁ ČASŤ ... 34

6 CHARAKTERISTIKA VYBRANEJ SPOLOČNOSTI ... 35

(8)

6.3 PREDMET ČINNOSTI SPOLOČNOSTI ... 35

6.3.1 Hlavný výrobný program spoločnosti ... 36

6.4 ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI ... 37

6.5 MAJETKOVÁ A FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI ... 38

6.5.1 Majetková štruktúra spoločnosti ... 39

6.5.2 Finančná štruktúra spoločnosti ... 39

6.6 VÝVOJ HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU SPOLOČNOSTI ... 41

6.7 SWOT ANALÝZA SPOLOČNOSTI ... 41

6.7.1 Silné stránky ... 42

6.7.2 Slabé stránky ... 43

6.7.3 Príleţitosti ... 43

6.7.4 Hrozby ... 44

7 ANALÝZA NÁKLADOV VO VYBRANEJ SPOLOČNOSTI ... 45

7.1 VÝVOJ NÁKLADOV VSPOLOČNOSTI ... 45

7.2 DRUHOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV ... 46

7.2.1 Výrobná spotreba a náklady na predaný tovar ... 46

7.2.2 Osobné náklady ... 47

7.2.3 Odpisy a opravné poloţky k DNM a k DHM ... 48

7.2.4 Ostatné prevádzkové náklady ... 48

7.2.5 Tvorba a zúčtovanie opravných poloţiek k pohľadávkam ... 49

7.2.6 Iné finančné náklady ... 49

7.2.7 Daň z príjmu ... 49

7.3 VERTIKÁLNA A HORIZONTÁLNA ANALÝZA ... 49

7.3.1 Vertikálna analýza podľa druhového členenia nákladov ... 49

7.3.2 Horizontálna analýza podľa druhového členenia nákladov ... 50

7.4 ČLENENIE NÁKLADOV VZHĽADOM KOBJEMU VÝROBY ... 51

7.4.1 Štruktúra poloţiek variabilných nákladov ... 52

7.4.2 Štruktúra poloţiek fixných nákladov ... 54

8 MODELOVANIE NÁKLADOV ... 58

8.1 ANALÝZA BODU ZVRATU ... 58

8.2 ZOSTAVENIE NÁKLADOVEJ FUNKCIE ... 60

9 VYHODNOTENIA ANALÝZ A ZÁVEREČNÉ DOPORUČENIA ... 62

ZÁVER ... 65

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 66

ZOZNAM POUŢITÝCH SYMBOLOV A SKRATIEK ... 68

ZOZNAM OBRÁZKOV ... 69

ZOZNAM TABULEK ... 70

ZOZNAM PRÍLOH ... 71

(9)

ÚVOD

Ako je známe, základným finančným cieľom kaţdého podniku, a to uţ či sa jedná o podnik výrobný alebo aj nie, je maximalizácia jeho trţnej hodnoty, a tieţ dosahovanie zisku.

Preto je pre podnik, ktorý sa chce v dnešnom vysokokonkurenčnom prostredí udrţať na trhu veľmi podstatným faktorom hospodársky výsledok spoločnosti. Z tohto hľadiska med- zi najdôleţitejšie charakteristiky spoločnosti patria výnosy a náklady, od ktorých sa uţ spomínaný výsledok hospodárenia priamo odvíja. Jedným zo spôsobov ako dosiahnuť zisk, prípadne jeho zvýšenie je aj zniţovanie nákladov.

Spôsobov ako sa spoločnosť môţe udrţať na trhu je viacero, ako napríklad včasná identifi- kácia rizika alebo zlepšenie ekonomického riadenia či organizácie práce. Sledovanie ná- kladov potom spoločnosti umoţňuje zistiť, kde sa nachádzajú nevyuţité rezervy, prípadne ktoré jej činnosti sú neefektívne.

Z týchto dôvodov sa táto bakalárska práca zameriava práve na analýzu nákladov vo vybra- nej spoločnosti. Cieľom mojej práce je vypracovať analýzu nákladov, zostaviť krátkodobú nákladovú funkciu, a tieţ stanoviť bod zvratu.

Bakalárska práca pozostáva z dvoch hlavných častí, teoretickej a praktickej.

V teoretickej časti mojej práce mám za cieľ uskutočniť prieskum literárnych zdrojov a spracovať teoretické poznatky, ktoré sa týkajú nákladov, modelovania nákladov a bodu zvratu. Táto časť je rozdelená do piatich kapitol, ktoré sa postupne zameriavajú na definí- ciu nákladov, členenie nákladov, modelovanie nákladov a v neposlednom rade na analýzu bodu zvratu. V poslednej kapitole je vypracované zhrnutie teoretických poznatkov.

Praktická časť potom vyuţíva poznatky z teoretickej časti pre výpočty potrebné na spraco- vanie analýzy nákladov, stanovenia bodu zvratu, a taktieţ modelovanie nákladovej funk- cie. Praktická časť mojej práce je taktieţ rozdelená do piatich kapitol, pričom prvá je ve- novaná predstaveniu spoločnosti, a moţno tu nájsť jej základné charakteristiky, ako aj vý- voj hospodárskeho výsledku, majetkové, finančné a organizačné štruktúry, a tieţ analýzu SWOT. Ďalej je to kapitola, ktorá sa zameriava na vypracovanie analýzy nákladov, čo je pre spoločnosť z vyššie uvedených dôvodov nesmierne dôleţité. V tretej kapitole sa na- chádza zostavenie krátkodobej nákladovej funkcie, stanovenie bodu zvratu a následný vý- počet bezpečnostnej podnikateľskej rezervy a bezpečnostného podnikatelského koeficien-

(10)

tu. Taktieţ je tu kapitola venovaná zhrnutiam výsledkov analýz, a nakoniec posledná kapi- tola, ktorá obsahuje moţné doporučenia pre spoločnosť.

(11)

CIELE A METÓDY SPRACOVANIA PRÁCE

Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce bude vypracovanie analýzy nákladov v sledova- nom období, a to za účelom zlepšenia riadenia nákladov vo vybranej spoločnosti. Hlavný zdroj, z ktorého budem čerpať, budú výročné správy z rokov 2012 – 2016, a potom hlavné knihy spoločnosti, v rovnakom rozmedzí rokov.

Jedným z čiastkových cieľov práce je rozšírenie vedomostí o tejto problematike, formou spracovania teoretických poznatkov a následná aplikácia nadobudnutých poznatkov na vypracovanie analýz potrebných k navrhnutiu moţných opatrení na zlepšenie riadenia ná- kladov.

Medzi čiastkové ciele tieţ patrí aj stanovenie bodu zvratu a modelovanie nákladovej funk- cie.

Metódou, ktorú vyuţijem pre spracovanie teoretickej časti práce bude kritická literárna rešerš.

Medzi metódy, ktoré vyuţijem v praktickej časti mojej práce patrí, SWOT analýza, ktorá slúţi na monitorovanie vnútorného prostredia spoločnosti prostredníctvom jej silných a slabých stránok a vonkajšieho prostredia, v ktorom sa spoločnosť momentálne nachádza, formou príleţitostí a hrozieb. Potom je to horizontálna a vertikálna analýza, pričom prvá z nich vyjadřuje percentuálny medziročný nárast nákladov a pomocou druhej je moţné sledovať podiel jednotlivých nákladových poloţiek na nákladoch celkových. Náklady budú analyzované druhovým členením, a tieţ členením v závislosti od objemu produkcie, ktoré bude vypracované na základe klasifikačnej analýzy. Ďalšou metódou, ktorú aplikujem v mojej práci je metóda stanovenia bodu zvratu, ktorá pojednáva o takom mnoţstve výko- nov, pri ktorých spoločnosť je schopná platiť svoje záväzky, ale dosahuje nulový zisk. Po- slednou metódou pri vypracovaní analýz nákladov bude zostavenie nákladovej funkcie.

(12)

I. TEORETICKÁ ČASŤ

(13)

1 DEFINÍCIA NÁKLADOV

Na začiatok práce, je nutné zadefinovať si pojem náklady. V ekonomickej literatúre sa vzhľadom na to, ţe pojem náklady jednoznačne patrí medzi základné ekonomické pojmy, nachádza nespočetné mnoţstvo definícii. Jedna z nich napríklad uvádza, ţe náklady môţu byť vo výrobnom procese zjednodušene označené za peňaţné vyjadrenie vstupov, ktoré podnik vynaloţil na tvorbu výstupov – produktov. (Papula, Papulová, 2013, s. 91)

Iný zdroj náklady definuje obdobným spôsobom, ako peniazmi ocenenú spotrebu výrob- ných faktorov, a to vrátane verejných výdajov, a za predpokladu, ţe táto spotreba bola vy- volaná tvorbou výnosov. (Synek, 2011, s. 80)

1.1 Poňatie nákladov

Vzhľadom na rôzne účely vynaloţenia nákladov je potrebné ponímať náklady z rôznych hľadísk, ktoré ale v princípe zodpovedajú rozdeleniu účtovníctva ako takého. V súčasnosti sa pouţíva dvojaké poňatie nákladov, pričom prvým z nich sú náklady vo finančnom účtovníctve, a druhým náklady v manaţérskom (vnútropodnikovom) účtovníctve. K hlav- ným dôvodom vzniku rozdielnych systémov účtovnícta - finančného a manaţérskeho, okrem iného patrili aj rozdielni adresáti výstupných informácii. (Hradecký, Lanča, Šiška, 2008, s. 72)

Niţšie uvedený obrázok (Obr. 1) znázorňuje hľadiská poňatia nákladov.

Obr. 1 Poňatie nákladov (Popesko, 2009, s. 32)

(14)

1.1.1 Náklady z hľadiska finančného účtovníctva

Vo finančnom účtovníctve sa pristupuje k definícii nákladov z pohľadu externého uţíva- teľa. Finančné účtovníctvo potom pozerá na náklady ako na úbytok ekonomického prospe- chu, ktorého výsledkom je zníţenie vlastného kapitálu, a môţe sa prejavovať ako úbytok aktív, prípadne nárast dlhov. Náklady sú vyjadrované v účtovných cenách, čo znamená, ţe sú vyjadrované v cenách, za ktoré boli spotrebované aktíva obstarané alebo v hodnote nárastu pasív, ktorá bola zaevidovaná. (Popesko, 2009, s. 32)

1.1.2 Náklady z hľadiska manaţérskeho účtovníctva

V manaţérskom účtovníctve, v ktorom je na náklady pozerané z pohľadu manaţéra, sú náklady definované ako hodnotové vyjadrenie účelného vynaloţenia ekonomických zdrojov podniku, ktoré účelovo súvisí s ekonomickou činnosťou podniku. Na základe ta- kéhoto ponímania nákladov sú ďalej známe dva prístupy. (Hradecký, Lanča, Šiška, 2008, s. 72)

Hodnotové poňatie nákladov

Hodnotové poňatie nákladov je určené najmä na poskytovanie informácií potrebných na beţné riadenie, či kontrolu piebehu procesov prebiehajúcich v podniku. Spotrebované vstupy sú oceňované cenami zodpovedajúcimi ich súčasnej reálnej hodnote.

Náklady tohto typu, nezahŕňajú len náklady vykazované vo finančnom účtovníctve, ale aj tie, ktoré finančné účtovníctvo nevykazuje. Tie sa potom označujú za náklady kalkulačné.

(Král a kol., 2002, s. 58) Ekonomické poňatie nákladov

Ekonomické poňatie nákladov je prístupom, ktorý je ešte odlišnejší od finančného účtov- níctva, neţ prístup predchádzajúci. Jeho odlišnosť súvisí s konceptom oportunitných ná- kladov. Zjednodušene povedané, náklady sú v tomto prípade rovné hodnote, ktorú je moţ- né získať pri ich najefektívnejšom vyuţití. Vzhľadom na vyššie uvedenú odlišnosť od fi- nančného účtovníctva, nemoţno takto vytvorený systém vyuţívať beţne, ale len v určitých špecifických prípadoch, ako napríklad pri analýze ekonomickej efektívnosti investičného projektu alebo zisťovaní hodnoty firmy prostredníctvom výnosovej metódy. (Landa, 2014, s. 248)

(15)

2 ČLENENIE NÁKLADOV

Potreba členenia nákladov je daná skutočnosťou, ţe počet nákladových poloţiek sa dnes počíta na stovky aţ tisíce. Na základe toho je nutné dokázať tieto poloţky rozčleniť do určitých väčších homogénnych skupín, prostredníctvom ktorých je potom ďalej moţné pozorovať ich správanie pri rôznych situáciách. Klasifikácia nákladov, je tieţ základným predpokladom pre výber a následnú aplikáciu vhodných nástrojov manaţérskeho účtoníc- tva. Náklady sú členené podľa rôznych kritérií a z rôznych hľadísk. (Popesko, 2009, s. 34)

2.1 Druhové členenie nákladov

Druhové členenie je najbeţnejšie pouţívanou formou klasifikácie v beţnom finančnom účtovníctve, z čoho je zrejmé, ţe sa jedná o členenie nákladov zodpovedajúce finančnému poňatiu nákladov.

Je zaloţené na sústreďovaní nákladov do rovnorodých skupín – nákladových druhov, a to na základe ich spojitosti s jednotlivými výrobnými faktormi. Druhové členenie nákladov odpovedá na otázku, čo bolo spotrebované. (Synek, 2011, s. 81)

Nevýhodou takéhoto členenia je to, ţe nesumarizuje náklady podľa činnosti podniku. (La- zar, 2001, s. 18)

Náklady podľa nákladových druhov delíme na:

 Náklady, ktoré predstavujú spotrebu hmotných statkov, ako napríklad spotreba ma- teriálu, či spotreba energie,

 Náklady vynaloţené na externé sluţby, ako sú: dopravné, nájomné, opravy a údrţ- ba dodávateľským spôsobom, alebo ekonomické a právne sluţby,

 Mzdové náklady a ostatné osobné náklady, ktoré zahŕňajú napríklad náklady na mzdy zamestnancov, sociálne a zdravotné poistenie, provízie,

 Odpisy, a teda náklady zodpovedajúce opotrebeniu majetku ako sú budovy, stroje, či výrobné zariadenia, ale napríklad aj nehmotný investičný majetok,

 Finančné náklady, ktoré predstavujú náklady viazané na konkrétne peňaţné úhrady – úroky, poistné, poplatky. (Čechová, 2006, s.73)

2.2 Účelové členenie nákladov

Ako vyplýva uţ z názvu tohto typu členenia, účelové členenie nákladov klasifikuje nákla- dy vzhľadom na účel ich vynaloţenia. (Hradecký, Lanča a Šiška, 2008, s. 78-79)

(16)

Jedná sa teda o triedenie nákladov na základe miesta vzniku a zodpovednosti za vznik, inak povedané je to v podstate členenie nákladov podľa vnútropodnikových útvarov.

Na základe takéhoto členenia, sa podľa veľkosti podniku, a tieţ zloţitosti výroby, náklady delia v niekoľkých úrovniach. (Synek, 2011, s. 81)

2.2.1 Náklady technologické a náklady na obsluhu a riadenie

Vo výrobe sa obvykle pouţíva prvý typ účelového členenia nákladov, a to na náklady technologické a náklady na obsluhu a riadenie.

Náklady, ktoré sú bezprostredne vyvolané technológiou alebo nejakým spôsobom s touto technológiou účelovo súvisia, sú označované ako náklady technologické. Príkladom také- hoto nákladu môţe byť náklad na spotrebu materiálu v určitom mnoţstve a kvalite alebo odpisy výrobných zariadení potrebných v technologickom procese. (Čechová, 2006, s. 75- 76)

Náklady na obsluhu a riadenie, ako uţ ich názov napovedá, sú vynakladané na zaistenie doprovodných činností technologického procesu. Jedná sa teda, napríklad o náklady vyna- loţené na spotrebu elektrickej energie v kanceláriách, kúrenie, či mzdy administratívnych pracovníkov. (Popesko, 2009, s. 37)

2.2.2 Náklady jednotkové a reţijné

Vzhľadom na to, ţe často je zloţité stanoviť, ktorá poloţka ešte priamo súvisí s technolo- gickým procesom, a ktorá uţ zaisťuje doprovodné činnosti, v praxi sa pri rozhodovacích úlohách pouţíva druhý typ účelového členenia nákladov. Náklady sa tu delia na náklady jednotkové a náklady reţijné. (Fibírová, 2015, s. 55)

Tá časť technologických nákladov, ktoré priamo súvisia s určitým výkonom, napríklad jeden kus výrobku, je nazývaná ako náklady jednotkové.

Potom ostatné technologické náklady – tie, ktoré nesúvisia s jednotkou výkonu, ale iba s technologickým procesom – spolu s nákladmi na obsluhu a riadenie, su označované ter- mínom náklady reţijné. (Synek, 2011, s. 81)

2.3 Členenie nákladov podľa kalkulačného vzorca

Členenie nákladov podľa kalkulačného vzorca je známe aj pod názvom kalkulačné člene- nie nákladov. V tomto prípade sú náklady priradzované nákladovému objektu, pričom ter-

(17)

mínom nákladový objekt rozumieme objekt priradzovania nákladov, a teda predmet aloká- cie, ktorý v staršej literatúre moţno nájsť pod pojmami predmet kalkulácie, či kalkulačná jednica. (Popesko, 2009, s. 38)

Inak povedané, kalkulačné členenie odpovedá na otázku, na čo boli náklady vynaloţené, na ktoré výrobky alebo sluţby. Podľa spôsobu akým boli náklady priradené kalkulačnej jednici, sa pouţívajú dve skupiny nákladov, a to priame náklady a nepriame. (Synek, 2011, s. 82)

2.3.1 Priame náklady

Prvým typom nákladov v kalkulačnom členení sú náklady priame. Tieto priamo súvisia s určitým druhom výkonu, teda sa dajú priamo vztiahnuť k určitému nákladovému objektu.

V priamych nákladoch sú potom obsiahnuté všetky náklady jednotkové a aj časť reţijných nákladov, a to takých, ktoré priamo súvisia s určitým produktom. (Fibírová, 2015, s. 56) 2.3.2 Nepriame náklady

Termínom nepriame náklady označujeme také náklady, ktoré nesúvisia len s jedným dru- hom výkonu, ale s viacerými, a zabezpečujú tak výrobu ako celok. Do nepriamych nákla- dov sa teda zaraďujú tie reţijné náklady, ktoré sú spoločné pre viacero druhov produktov.

(Fibírová, 2015, s. 56)

Vo všeobecnosti nepriame náklady nemôţu byť špecificky priradené určitému konkrétne- mu výkonu z dvoch príčin:

 Ţiadna špecifická väzba medzi nákladovým objektom a nákladom neexistuje,

 Alebo nie je moţné túto väzbu identifikovať. (Popesko, 2009, s. 38)

2.4 Náklady vo vzťahu k objemu výroby

Členenie nákladov na základe ich vzťahu k vykonávanému objemu výroby je povaţované za jeden z najvýznamnejších nástrojov riadenia nákladov. Vzhľadom na to, ţe sa zameria- va na skúmanie nie minulých, uţ spotrebovaných nákladov, ale na správanie nákladov rôz- nych alternatívnych variant objemov výkonov budúcich, vyuţíva sa v praxi pri tvorbe ma- naţérskych rozhodnutí.

(18)

Existuje veľké mnoţstvo otázok, ktoré práve toto členenie nákladov dokáţe zodpovedať, a to napríklad: Aký by mal byť plánovaný objem výkonov? alebo Ktorý model odmeňova- nia zamestancov je pre vybranú spoločnosť najvhodnejší? (Landa, 2014, s. 265)

V rámci rozdelenia nákladov vo vzťahu k objemu vykonávaných výkonov sa rozlišujú tri základné kategórie nákladov:

 Variabilné náklady,

 Fixné náklady,

 Zmiešané náklady. (Popesko, 2009, s. 39) 2.4.1 Variabilné náklady

Variabilnými nákladmi sú označované také náklady, ktoré sa so zmenami objemov výko- nov vo svojej absolútnej výške menia, a to konkrétne tak, ţe pri zvyšovaní objemu výko- nov rastú, a naopak, pri poklese objemu výkonov sa zniţujú. Dá sa teda povedať, ţe sú na objeme produkcie závislé. (Čechová, 2006, s. 81)

Do variabilných nákladov sa radia, napríklad: úkolová mzda výrobného robotníka, spotre- ba základného materiálu, spotreba technologickej energie.

Stupeň variability nákladov sa môţe líšiť, na základe čoho sa variabilné náklady ďalej roz- čleňujú na:

 Nadproporcionálne alebo progresívne variabilné náklady,

 Proporcionálne náklady,

 A podproporcionálne alebo degresívne variabilné náklady.

(Vochozka, Mulač, a kolektiv, 2012, s. 79)

Takéto rozdelenie variabilných nákladov je znázornené na obrázku niţšie (Obr. 2).

(19)

Obr. 2 Rozdelenie variabilných nákladov (Papula, Papulová, 2013, s. 104) Proporcionálne náklady

Ak sa celkové variabilné náklady vyvíjajú priamo úmerne k výkonom, označujú sa termí- nom proporcionálne náklady. Znamená to, ţe výška variabilných nákladov na jednotku výkonu sa nemení, a teda zostáva rovnaká. Príkladom takýchto nákladov sú úkolové mzdy výrobných robotníkov, spotreba pohonných hmôt, či spotreba základného materiálu. (Pa- pula, Papulová, 2013, s. 104)

Progresívne variabilné náklady

Náklady s progresívnym charakterom sú také, pri ktorých sa celkové variabilné náklady zvyšujú rýchlejšie ako rastie objem výkonov, čo znamená, ţe náklady prepočítané na jed- notku výkonu rastú v súvislosti s narastajúcim objemom výkonov. Ako príklad sa uvádza mzda za nadčasové hodiny. (Vochozka, Mulač, a kolektiv, 2012, s. 79)

Degresívne variabilné náklady

Opakom progresívne variabilných nákladov, sú náklady degresívne variabilné. Za takýto druh nákladov sa označujú náklady, pri ktorých celkové variabilné náklady rastú pomalšie ako narastá objem výkonov. Z toho vyplýva, ţe náklady na jednotku výkonov klesajú s nárastom objemu produkcie. Radia sa sem, napríklad: náklady na technologické palivo a energiu, či pomocný materiál. (Papula, Papulová, 2013, s. 104)

(20)

2.4.2 Fixné náklady

Ďalším zo základných typov nákladov, podľa členenia vo vzťahu k zmenám objemu výro- by, sú fixné náklady. Za také sa povaţujú náklady, ktoré sa vo svojej absolútnej hodnote v závislosti na objem produkcie nemenia, sú teda od objemu produkcie nezávislé a sú stále.

(Čechová, 2006, s. 81)

Charakteristické pre tento druh nákladov je, ţe zatiaľčo celkové fixné náklady ostávajú pri zmenách objemu produkcie nemenné, jednotkové fixné náklady s rastom objemu pro- dukcie klesajú, a naopak. Príkladom fixných nákladov môţu byť odpisy budov, leasing motorvých vozidiel, či mzdy pracovníkov na manaţérskych pozíciách. (Popesko, 2009, s.

40)

Do fixných nákladov radíme veľký počet nákladov, ktoré napríklad na základe praktického riadenia môţeme deliť na:

 Fixné náklady vyvolané spôsobom, akým sú činnosti zaisťované- náklady na ob- sluhu a riadenie,

 Fixné náklady, ktoré sú špecifické tým, ţe nie sú priamo vyvolané tvorbou výkonu, ale o ich vzniku rozhoduje vedenie- náklady na reklamu a propagácie, vzdelávanie,

 Fixné náklady, ktoré sa vynakladajú pravidelne, opakovane a v rovnakej výške – náklady vyplývajúce z vyuţívania aktív. (Fibírová, Šoljaková, Wagner, 2011, s.

136)

2.4.3 Zmiešané náklady

Posledným typom nákladov na základe takéhoto členenia sú náklady zmiešané. Ako uţ ich názov napovedá, jedná sa o náklady, ktoré vykazujú určitý zmiešaný charakter, a teda ob- sahujú ako variabilnú, tak aj fixnú zloţku. Ako príklad sa uvádza spotreba elektrickej energie. Fixnú zloţku u uvedeného príkladu predstavuje spotreba energie na osvetlenie haly alebo vykurovanie, a variabilnou zloţkou je potom napríklad spotreba energie na pre- vádzku výrobnej linky.

Pri vyuţívaní delenia nákladov podľa závislosti na objeme produkcie je dôleţité si uvedo- miť, ţe túto klasifikáciu je moţné vykonať vţdy iba k určitému časovému úseku, pretoţe z dlhodobého hľadiska bude väčšina nákladov, a teda aj fixné náklady, mať variabilný cha- rakter. (Popesko, 2009, s. 41)

(21)

2.5 Členenie nákladov z hľadiska rozhodovania

Náklady a rôzne informácie o nich je moţné vyuţívať pre rôzne účely. Napríklad v mana- ţérskom účtovníctve, ktoré poskytuje informácie najmä manaţérom podniku, sa takéto informácie vyuţívajú pre rôzne rozhodovania, a to súčasné, ale aj rozhodovania orientova- né na budúcnosť. (Čechová, 2006, s. 61)

2.5.1 Relevantné a irelevantné náklady

Delenie nákladov z hľadiska rozhodovania je zaloţené na posúdení, ktoré náklady búdu ovplyvnené výberom jednej z existujúcich alternatív. Na základe odpovede na túto otázku, potom náklady delíme na relevatné a irelevatné.

Za relevantné náklady sú povaţované tie, ktoré sa výberom konkrétnej varianty zo všet- kých moţných, budú meniť. Irelevantné náklady sú potom také, ktorých výšku výber ani zmena varianty nijako neovplyvní, a sú teda z hľadiska daného rozhodnutia nedôleţité.

(Král a kolektív, 2002, s. 75)

Relevatné náklady je moţné ďalej deliť na:

 Priame relevatné náklady, ktoré sú bezprostredne spájané s volenou alternatívou,

 Imputované náklady, ktoré ovplyvňujú účtovnú jednotku v širších súvislostiach, ako napríklad daňové dôsledky rozhodnutí,

 A odloţené náklady, ktoré predstavujú dôsledky rozhodnutí s problematickým peňaţným vyčíslením, napríklad: úvaha o reakciách zákazníkov na dané rozhodnu- tie.

Za špecifický druh relevatných nákladov sú potom povaţované náklady rozdielové, ktoré vyjadrujú rozdiel nákladov pred určitou zmenou a po nej. (Strouhal, 2012, s. 73-74)

2.5.2 Oportunitné náklady

Vymedzenie pojmu oportunitné náklady je zaloţené na úvahe, ţe pri zvolení jedného kon- krétneho výdaju majetku, za predpokladu jeho zhodnotenia, v jednej konkrétnej podnika- teľskej aktivite, v podstate znemoţní pouţitie tohto majetku na inú, alternatívnu variantu jeho zhodnotenia. (Drury, 2004, s.35) Jedná sa o určité obmedzenie ekonomických pro- striedkov podniku, ktoré mu neumoţňuje uskutočniť všetky moţné alternatívy, ale len časť z nich. Potom, k tomu aby boli podnikom prijaté moţnosti s najvyšším efektom je, sa- mozrejme, nutné odmietnuť alternatívy s niţším prospechom. Za náklady oportunitné sú

(22)

teda povaţované „ušlé“ výnosy, o ktoré podnik prichádza tým, ţe uskutočňuje nie všetky, ale len niektoré z moţných alternatív. (Král a kolektív, 2002, s. 77)

2.5.3 Náklady viazané k rozhodnutiu

Najdôleţitejšou kategóriu tu sú náklady viazané, ktorých vznik v budúcnosti, je podmiene- ný rozhodnutiami v súčasnosti. Táto kategória nákladov sa dáva do súvislosti s vývojom a konštrukčným, poprípade technologickým riešením výrobkov, ktoré značným spôsobom ovplyvňujú úroveň nákladov pri ich výrobe v budúcnosti. (Strouhal, 2012, s. 74)

2.5.4 Utopené náklady

Utopené alebo umŕtvené náklady moţno povaţovať za určitú variantu nákladov irelevant- ných.

Vyznačujú sa niekoľkými charakteristickými črtami:

 Sú vynakladané pred začiatkom výroby,

 Vynaloţenú čiatku, a teda celkovú výšku takýchto nákladov, uţ nie je moţné ovplyvniť,

 Jediným spôsobom ako dosiahnuť zníţenie tejto čiastky je uskutočniť investičné rozhodnutie s opačným efektom,

 Typickým je pomerne dlhý časový úsek medzi vynaloţením a vyjadrením nákladu.

Ako príklad sú uvádzané napríklad odpisy fixných aktív. (Popesko, 2009, s. 42)

2.6 Ďalšie kategórie nákladov

Ako uţ bolo na začiatku povedané, existuje nespočetné mnoţstvo druhov nákladov. Táto kapitola sa zameriava na vybrané kategórie nákladov, ktoré priamo nespadajú pod niektoré z vyššie uvedených členení nákladov.

Ďalšie kategórie nákladov:

 Prírastkové náklady, ako zo samotného názvu vyplýva, sú vyvolané prírastkom ob- jemu produkcie. Špecifickým druhom takýchto nákladov, sú náklady marginálne, ktorých prírastok je vyvolaný prírastkom objemu produkcie len o jednu jednotku.

(Synek, Kislingerová a kol., 2010, s. 45)

 Implicitné a explicitné náklady, ktoré sú rozčlenené na základe ich vzťahu k poňa- tiu nákladov. Implicitné náklady sú také, ktoré sú evidované v účtovníctve

(23)

v presnej výške, zatiaľčo náklady explicitné evidované vôbec nie sú, poprípade sú evidované v inej výške. (Popesko, 2009, s. 42)

 Náklady na obstaranie, skladovanie, výrobu, správu a odbyt, ktoré sú takto rozlišo- vané na základe podnikových funkcií. (Synek, Kislingerová a kol., 2010, s. 45)

 Náklady prevádzkové, finančné a mimoriadne, ktoré sú delené vo výkaze zisku a straty podľa základných oblastí podnikovej činnosti. (Synek, Kislingerová a kol., 2010, s. 45)

 Náklady prvotné alebo externé a náklady druhotné, a teda interné. Jedná sa o dele- nie nákladov podľa pôvodu spotrebovaných vstupov, pričom náklady externé zna- čia spotrebované vstupy z okolia podniku, a náklady interné predstavujú spotrebu vnútropodnikových výkonov. (Synek, Kislingerová a kol., 2010, s. 45)

 A atď.

(24)

3 MODELOVANIE NÁKLADOV

Na náklady podniku vplýva celý rad faktorov. Medzi takéto faktory sú radené, napríklad:

veľkosť podniku, objem a štruktúra produkcie, či ceny výrobných činiteľov. Vzhľadom na to, ţe vplyv všetkých faktorov nie je moţné zachytiť, vzniká potreba vytvárať zjedno- dušené obrazy odzrkadľujúce skutočnosť. Takto zjednodušené vyobrazenie nákladového procesu, ktoré slúţi aj k poznaniu a pochopeniu podstaty, a taktieţ k poskytovaniu infor- mácií potrebných k riadeniu týchto procesov, je známe pod pojmom nákladové modely alebo nákladové funkcie. (Martinovičová, Konečný, Vavřina, 2014, s. 59)

3.1 Nákladové funkcie

Ako uţ bolo povedané, nákladové funkcie zjednodušeným spôsobom vyobrazujú náklado- vý proces podniku, čím uľahčujú jeho poznanie a efektívne riadenie.

Prínos nákladových funkcií, teda spočíva hlavne v tom, ţe:

 Umoţňujú matematické vyjadrenie vzťahu medzi nákladmi a objemom výroby,

 A tieţ napomáhajú riešiť radu rozhodovacích úloh, do ktorých spadá napríklad aj prepočet a analýza bodu zvratu. (Šiman, Petera, 2010, s. 81)

3.1.1 Krátkodobá nákladová funkcia

Priebeh celkových nákladov za krátky časový úsek je v závislosti na objeme produkcie moţné charakterizovať pomocou krátkodobej nákladovej funkcie. V krátkom období, nie- ktoré výrobné činitele, ako napríklad mnoţstvo práce, či spotrebu surovín, je moţné meniť, pričom činitele ostatné – výrobné zariadenia, stroje či budovy, meniť nemoţno. Nemen- nými, a teda fixnými výrobnými faktormi je potom limitovaná kapacita výroby. (Martino- vičová, Konečný, Vavřina, 2014, s. 59)

3.1.2 Dlhodobá nákladová funkcia

Dlhodobá nákladová funkcia znázorňuje priebeh celkových nákladov za dlhší časový úsek, a to prostredníctvom viacerých krátkodobých nákladových funkcií, pričom kaţdou z nich je vyjadrovaný priebeh nákladov vţdy len pre určitý rozsah objemu produkcie. Vzhľadom na to, ţe v dlhom časovom úseku je moţné meniť všetky náklady, a teda nie sú tu defino- vané náklady fixné, je moţné pracovať len s priemernými celkovými a marginálnymi ná- kladmi. Typickým pre takýto typ nákladovej funkcie je tvar U, ako je moţné vidieť na ob- rázku niţšie (Obr. 3). (Martinovičová, Konečný, Vavřina, 2014, s. 59)

(25)

Obr. 3 Dlhodobá nákladová funkcia (Synek, 2011, s. 92)

Zo začiatku má dlhodobá nákladová funkcia klesajúci charakter. V bode Qopt, a teda v najniţšom bode funkcie, sú dosiahnuté minimálne priemerné náklady, a tým najvyššia efektívnosť výroby. Od tohoto bodu naberá funkcia stúpajúci charakter. (Synek, 2011, s.

92)

3.2 Metódy zostavenia nákladových funkcií

Za predpokladu, ţe sú známe fixné a variabilné náklady, je moţné zostaviť nákladovú funkciu, ktorou je prostredníctvom matematiky vyjadrený vzťah objemu produkcie a ná- kladov.

V praxi sú, na stanovenie nákladovej funkcie, beţne pouţívané tri typy matematických funkcií, a to:

 Lineárna funkcia y=a+bx, ak sa jedná o náklady proporcionálne,

 Kvadratická funkcia y=a+bx+cx2, v prípade nadproporcionálnych nákladov,

 A kvadratická funkcia y=a+b-cx2, pre náklady podproporcionálne,

kde y je rovný celkovým nákladom, x objemu produkcie, a odhadu fixných nákladov a b,c sú chápané ako variabilné náklady pripadajúce na jednotku produkcie, tzn. marginálne náklady. (Zámečník, Tučková, Hromková, 2007, s. 37)

(26)

Odhad parametrov nákladových funkcií moţno vykonať niektorou z nasledujúcich metód:

 Klasifikačnou analýzou,

 Metódou dvoch období,

 Metódou priemeru,

 Grafickou metódou,

 A regresnou a korelačnou analýzou. (Synek, 2011, s. 94) 3.2.1 Klasifikačná analýza

Klasifikačná analýza je postavená na princípe rozčlenenia jednotlivých poloţiek nákladov na fixnú a variabilnú časť, a to podľa ich vzťahu k zmenám objemu výroby. Pri triedení je potom moţné vyuţiť to, ţe jednotkové náklady, a to v plnom rozsahu sa beţne zvyknú radiť medzi variabilné náklady, a naopak správna réţia zvykne spadať pod fixné náklady.

Ostatné náklady avšak musia byť delené na fixnú a variabilnú časť, pričom nutnosťou je uvedomiť si, ţe zaradenie niektorých druhov nákladov bude odlišné u podnikov rôznych odvetví a oborov, aj u podnikov oborovo rovnakých. Toto členenie je závislé na konkrétnej situácii konkrétnej firmy. (Synek, 2011, s. 94-95)

3.2.2 Metóda dvoch období

Táto metóda stanovenia parametrov nákladovej funkcie, býva povaţovaná za najjedno- duchšiu. Nevýhodou potom môţe byť fakt, ţe jednak nie je moţné ju vyuţiť vo všetkých prípadoch, a tieţ môţe byť veľmi nepresná.

Pri metóde dvoch období sa zvykne postupovať nasledujúcim spôsobom:

 Na začiatok je nutné vylúčiť vplyv extrémneho obdobia, čím sa rozumie obdobie, v ktorom boli zistené nejaké mimoriadne skutočnosti, ako napríklad výpadok výro- by, apod.,

 Potom sa vychádza z údajov o nákladoch a objemoch výroby dvoch období – dvoch mesiacov, rokov – pričom konkrétne sa jedná o obdobie s najväčším a obdobie s najmenším objemom výroby,

 Takto zistené údaje sú následne dosadené do dvoch lineárnych nákladových rovníc, z ktorých sú beţným postupom pre výpočet dvoch rovníc s dvoma neznámymi, zís- kané hodnoty parametra a, rovného celkovým fixným nákladom, a taktieţ hodnoty parametra b, vyjadrujúceho variabilné náklady na jednotku objemu výroby.

(27)

Vzhľadom na nepresnosť metódy sa odporúča kombinovať ju s metódou grafickou, ktorej bude venovaná celá podkapitola. (Martinovičová, Konečný, Vavřina, 2014, s. 60)

3.2.3 Metóda priemeru

Ďalšou moţnosťou stanovenia parametrov nákladovej funkcie je metóda priemeru. Tá je postavená na obdobnom princípe, ako metóda predchádzajúca, pričom ale jej nepresnosť uţ nie je aţ natoľko vysoká. Výsledky však taktieţ stále nie je moţné povaţovať za presné, a to najmä vzhľadom no to, ţe vychádza z priemerných hodnôt ako objemu produkcie, tak aj priemerných nákladov. Nepresnosť potom moţno prisúdiť vyuţitiu aritmetického prie- meru, o ktorom je známe, ţe odľahlé hodnoty značne skresľujú hodnotu výslednú. Tieto hodnoty je, samozrejme, moţné zo súboru vylúčiť, no tým tieţ dochádza k redukcii štatis- tického súboru, a nepriamo k zníţeniu výpovednej schopnosti štatistickej analýzy. Ďalším rozdielom oproti predchádzajúcej metóde je počet období, pretoţe v tomto prípade sú vy- ţadované údaje minimálne za štyri obdobia.

Pouţívaný je nasledujúci postup:

 Po vylúčení extrémnych hodnôt sú vstupné údaje zoradené zostupne,

 Z týchto údajov sú následne vypočítané priemerné hodnoty objemu výroby, a tieţ priemerných nákladov za jedno obdobie,

 Vypočítané hodnoty sú dosadené do lineárnej nákladovej rovnice, tak ako v predchádzajúcom prípade, a ďalší postup sa taktieţ zhoduje. (Martinovičová, Ko- nečný, Vavřina, 2014, s. 60-61)

3.2.4 Grafická metóda

Nákladovú funkciu je tieţ moţné odvodiť z bodového diagramu. Na ose x sú znázornené objemy produkcie, na ose y sú to náklady. Kaţdý bod je tvorený dvojicou hodnôt, pri- čom na základe týchto bodov, je potom zakreslená priamka alebo krivka, a to tak, aby kaţ- dý bod bol od priamky, poprípade krivky, vzdialený, čo moţno najmenej. Za predpokladu, ţe sú body rozmiestnené tesne okolo priamky, prípadne krivky, znamená to, ţe existuje závislosť nákladov na objeme výroby. Odhad fixných nákladov sa potom uskutočňuje pod- ľa priesečníka zakreslenej čiary s osou y, ako je moţné vidieť na obrázku niţšie (Obr. 4).

Za výhodu grafickej metódy sa povaţuje skutočnosť, ţe napomáha odhaleniu extrémnych hodnôt. (Koţená, 2007, s. 67)

(28)

Obr. 4 Bodový diagram (Synek, 2011, s. 96))

3.2.5 Metóda regresnej a korelačnej analýzy

Poslednou pouţívanou metódou stanovovania parametrov nákladovej funkcie, a zároveň metódou, ktorá je povaţovaná za najpresnejšiu z uvedených, je metóda regresnej a kore- lačnej analýzy. Metódou je moţné stanoviť nielen nelineárne nákladové funkcie, ale tieţ overiť spoľahlivosť uţ zistených funkcií, a to pomocou mier korelácie, a ďalej, prostred- níctvom tzv. medze spoľahlivosti, určovať predbeţné odhady chýb zisťovaných hodnôt.

K výpočtu parametrov sú tu pouţívané vzorce:

b=𝑛 𝑋𝑌− 𝑋 𝑌

𝑛 𝑋2−( 𝑋)2 (1)

a= 𝑌 − 𝑏𝑋, (2)

pričom X predstavuje objem produkcie, Y náklady a n počet sledovaných období.

Korelačný koeficient sa počíta podľa vzorca:

r= 𝑛 𝑋𝑌− 𝑋 𝑌

𝑛 𝑋2− 𝑋 2 𝑥 𝑛 𝑌2− 𝑌 2 , (3) potom platí, ţe čím je hodnota r bliţšia jednej,tým lepšie stanovená priamka vystihuje

vývoj nákladov. O vysokej hodnote koeficientu korelácie sa dá povedať, ţe svedčí

(29)

o vysokej spoľahlivosti nákladovej funkcie. Beţne v praxi sa všetky výpočty zvyknú vykonávať na počítači. (Synek, 2011, s. 97-98)

(30)

4 ANALÝZA BODU ZVRATU

Pojmom bod zvratu býva označovaná práve taká úroveň výkonov produkcie, ktorá je schopná zabezpečiť úhradu fixných, a tieţ variabilných nákladov. Inak povedané sa teda jedná o bod, od dosiahnutia ktorého produkty nielen pokrývajú náklady, ale aj začínajú prispevať k tvorbe zisku. Základom tejto úvahy je klasifikácia nákladov na variabilné a fixné, ktorým je venovaná podkapitola vyššie. (Popesko, 2009, s. 43)

Za variabilné náklady výkonu sú tu povaţované tie náklady, ktoré sú vyvolané určitým konkrétnym výkonom, a tieţ by mali byť v plnom rozsahu uhradené z ceny kaţdého predaného výkonu. Fixné náklady potom predstavujú ďalej nedeliteľný celok, pričom predaný výkon len určitou výškou prispieva na ich úhradu, ale nepokrýva ich v celej výške.

(Fibírová, 2003, s. 84)

Niţšie uvedený obrázok (Obr. 5) znázorňuje analýzu bodu zvratu graficky.

Obr. 5 Analýza bodu zvratu (http://nop.topsid.com/pictures/cviceni_2/bod_zvratu.png) Odpočítaním variabilných nákladov výkonu na jednotku objemu produkcie od ceny výko- nu získame čiastku, ktorá ostáva podniku po realizácii a predaji výkonu. Táto čiastka býva v praxi označovaná termínom príspevok na úhradu, alebo tieţ krycí príspevok. Vyuţíva sa

(31)

v prvom rade na úhradu fixných nákladov, a aţ po dosiahnutí takého výkonu, ktorý pokryje celkové fixné náklady, krycí príspevok slúţi k tvorbe zisku.

Na výpočet jednotkového príspevku na úhradu sa pouţíva vzorec:

u=p-b, (4)

kde u predstavuje krycí príspevok, p cenu jedného výkonu a b jednotkové variabilné ná- klady.

Celkový príspevok na úhradu fixných nákladov a tvorbu zisku potom moţno vypočítať podľa vzorca:

U=T-VN, (5)

pričom U zodpovedá celkovému príspevku na úhradu, T celkovým trţbám podniku a VN celkovým variabilným nákladom.

K výpočtu bodu zvratu slúţi vzorec:

q(BZ)=𝐹𝑁

𝑝−𝑏 , (6)

v ktorom q(BZ) predstavuje objem výkonu v bode zvratu v merných jednotkách a FN cel- kové fixné náklady. (Popesko, 2009, s. 43-44)

Pri rôznorodej produkcii, je moţné bod zvratu vyjadriť hodnotovo, a to ako minimálny objem výnosov z produkcie. Týmito výnosmi by potom mali byť pokryté celkové náklady, a teda fixné aj variabilné náklady. Peňaţné jednotky trţieb tu môţu byť rozdelené na časť, ktorá uhradí náklady variabilné, a potom na tú časť, ktorá pokryje náklady fixné, a tieţ zisk.

Koľko z kaţdej jednotky trţieb pripadne na úhradu variabilných nákladov, tu vyjadrujú priemerné variabilné náklady na kaţdú peňaţnú jednotku trţieb. (Fibírová, Šoljaková, Wagner, 2011, s. 82)

K výpočtu bodu zvratu pri heterogénnej produkcii slúţi vzorec:

q(BZ)=𝐹𝑁

1−ℎ , (7)

v ktorom 1 – h znázorňuje príspevok na úhradu fixných nákladov a zisku, pripadajúci na 1 Kč objemu produkcie. (Zámečník, Tučková a Hromková, 2007, s. 50)

(32)

Ďalej sú tu uvádzané dva ďalšie ukatele. Jedná sa o bezpečnostnú podnikateľskú rezervu a bezpečnostný podnikateľský koeficient. Prvý z nich vyjadruje o koľko sa môţu výnosy zníţiť, kým sa podnik dostane na úroveň bodu zvratu a druhý je jeho vyjadrením v percen- tách.

Moţno ich vypočítať podľa nasledujúcich vzorcov:

BPR= CV – CV (BZ), (8)

BPK= 𝐵𝑃𝑅

𝐶𝑉 𝑥 100. (9)

(Popesko, 2009, s. 33)

(33)

5 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH POZNATKOV

Posledná kapitola teoretickej časti je venovaná zhrnutiu najdôleţitejších poznatkov kapitol predchádzajúcich, a to najmä takých, ktoré budú ďalej vyuţité v praktickej časti práce.

Na začiatok je potrebné si zadefinovať samotný pojem náklady. Tento pojem, zjednoduše- ne povedané, predstavuje peňaţné vyjadrenie vstupov, ktoré podnik vynaloţil na tvorbu výstupov, a teda produktov.

Vzhľadom k rozličným účelom vynaloţenia nákladov, je známych niekoľko poňatí nákla- dov, z ktorých najdôleţitejšími sú – poňatie z finančného a poňatie z manaţérskeho hľadi- ska.

Na základe obrovského počtu existujúcich nákladových poloţiek, vzniká potreba členenia

nákladov, pričom ale jestvuje veľké mnoţstvo rôznych delení. Vzhľadom na to, ţe v praktickej časti bude pouţité druhové členenie a členenenie nákladov v závislosti na objeme produkcie, tu je tieţ potrebné priblíţiť práve tie. Druhové členenie nákladov je zaloţené na sústreďovaní nákladov do rovnorodých skupín, a to na základe spojitosti s jednotlivými výrobnými faktormi. Podľa tohto členenia sú náklady delené napríklad na:

náklady, ktoré predstavujú spotrebu hmotných statkov, náklady vynaloţené na externé sluţby, mzdové náklady a ostatné osobné náklady, odpisy a finančné náklady. Na základe členenia nákladov v závislosti k objemu produkcie, sú náklady rozdeľované do troch sku- pín, a tými sú: fixné, variabilné a zmiešané náklady.

Ďalšia kapitola teoretickej časti bola venovaná modelovaniu nákladov, prostredníctvom nákladových funkcií. Tu boli zmienené dva typy nákladových funkcií – krátkodobá nákla- dová funkcia a dlhodobá nákladová funkcia. Krátkodobá nákladová funkcia zobrazuje priebeh celkových nákladov za krátky časový úsek, a to v závislosti k objemu produkcie.

Pre krátke obdobie je charakteristické, ţe niektoré výrobné činitele je moţné meniť – tie sú variabilné, a niektoré meniť nemoţno, jedná sa o fixné výrobné činitele.

Posledná časť je venovaná analýze bodu zvratu. Pod termínom bod zvratu je označovaná práve taká úroveň výkonov produkcie, ktorá je schopná zabezpečiť úhradu fixných, a tieţ variabilných nákladov. Za variabilné náklady sú tu povaţované tie náklady, ktoré sú vyvo- lané určitým konkrétnym výkonom, a tieţ sú v plnom rozsahu uhradené z ceny kaţdého predaného výkonu. Fixné náklady predstavujú nedeliteľný celok, pričom predaný výkon len určitou výškou prispieva na ich úhradu, ale nepokrýva ich v celej výške.

(34)

II. PRAKTICKÁ ČASŤ

(35)

6 CHARAKTERISTIKA VYBRANEJ SPOLOČNOSTI

Nasledujúca kapitola je venovaná predstaveniu vybranej spoločnosti. Nachádzajú sa tu nielen základné údaje o spoločnosti, ale taktieţ podrobnejšie informácie o organizačnej, majetkovej či finančnej štruktúre spoločnosti, či o výsledkoch hospodárenia v sledovanom období.

6.1 Základné údaje o spoločnosti

Vybraná spoločnosť je akciovou spoločnosťou so sídlom v Stropkove, a teda na území Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá najmä výrobou a predajom kontajnerom, navijakov a korieb.

Obchodná firma: XY, a.s.

Právna forma: Akciová spoločnosť

Vznik: 1997

Sídlo: Stropkov, Slovenská republika Základné imanie: 1 713 263, 99 EUR

Počet akcionárov: 3 Počet zamestnancov: 64

6.2 História spoločnosti

Vybraná akciová spoločnosť bola zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Tren- číne, pôvodne so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, dňa 10. 10. 1997. Počas svojej čin- nosti niekoľkokrát zvýšila základné imanie, pričom posledné zvýšenie bolo zapísané 23. 2. 2013, a konkrétne sa jednalo o zvýšenie o 800 000 EUR, na sumu 1 713 263,99 EUR.

V priebehu fungovania spoločnosti bola mimoriadnym valným zhromaţdením schválená aj zmena sídla spoločnosti, a to z pôvodného sídla v Bánovciach nad Bebravou na momentál- ne sídlo spoločnosti v Stropkove.

6.3 Predmet činnosti spoločnosti

Predmety podnikania spoločnosti, zapísané v obchodnom registri, a zoradené zostupne podľa dňa vzniku:

(36)

 výroba a predaj drevoobrábacích a kovoobrábacích strojov,

 výroba a predaj navijákov, korieb, kontajnerov a iných účelových nadstavieb pre nákladné automobily a iné dopravné prostriedky,

 výroba a predaj strojov a zariadení oceľových konštrukcií,

 výroba výrobkov z dreva, píliarska výroba,

 automatizované spracovanie dát,

 konštrukčná činnosť v strojárstve,

 kovoobrábanie,

 kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom ţivnosti /veľkoobchod/ v rozsahu voľných ţivností,

 kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi /maloobchod/ v roz- sahu voľných ţivností,

 maloobchod a veľkoobchod s nákladnými a osobnými motorovými vozidlami, au- tobusmi, jednoúčelovými strojmi a zariadeniami, špeciálnym náradím, vrátane ná- hradných dielov pre osobné, úţitkové, nákladné automobily, autobusy, traktory a mobilné stroje,

 organizovanie kurzov a školení,

 prenájom a leasing motorových vozidiel,

 prenájom a leasing strojov a zariadení,

 prenájom odstavných plôch,

 sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej ţivnosti,

 stavba strojov s mechanickým pohonom,

 výroba a predaj častí motorových a ostatných dopravných prostriedkov,

 zámočníctvo.

6.3.1 Hlavný výrobný program spoločnosti

Spoločnosť sa špecializuje na výrobu a následný predaj viacerých druhov produktov.

V tejto podkapitole je moţné vidieť stručný prehľad výrobkov spoločnosti.

Brúsky

Spoločnosť sa do roku 2016 venovala výrobe drevo – kovoobrábacích brúsiek typu TBSM 75 D, ktoré boli určené pre tuzemskú obchodnú spoločnosť s následným predajom do za- hraničia. Vzhľadom na neefektívnosť vyuţitia strojov túto výrobu ukončila.

(37)

Navijaky a náhony

Ďalej sa spoločnosť zaoberá výrobou navijaku s rámom jednolanovým, úplnym dvojlano- vým, navijaku bez rámu, a tieţ náhonu, ktorý je určený do špeciálnych nákladných auto- mobilov. Všetky z týchto výrobkov sú určené na priamy export.

Kontajnery

Vybraná spoločnosť sa neustále usiluje o prinášanie nových typov kontajnerov na trh, čím sa snaţí nielen urdţať si stálych zákazníkov, ale taktieţ osloviť potenciálnych nových kli- entov. Medzi momentálne ponúkané produkty patria:

 Špeciálne kontajnery – kontajner pre poţiarne zloţky, kontajner – zámočnícka dielňa, kontajner s posuvnými dverami,

 Skladové kontajnery – univerzálny kovový kontajner, environmentálny barelový kontajner, environmentálny kontajner – izolovaný s elektroinštaláciou ATEX pre výbušné prostredie,

 Obytné kontajnery – 10 stopové a 20 stopové, poprípade na základe poţiadavky zákazníka, kasové kontajnery, vrátnice,

 Sanitárne kontejnery,

 Fekálne kontejnery.

Náhradné diely

Spoločnosť sa v neposlednom rade venuje, taktieţ výrobe a predaju náhradných dielov do vyrábaných brúsiek a vŕtačiek.

6.4 Organizačná štruktúra spoločnosti

Počas sledovaného obdobia nedošlo v spoločnosti ku zmenám organizačnej štruktúry. Or- ganizačná štruktúra, ktorú zobrazuje obrázek (Obr. 6) bola prevzatá z výročnej správy spo- ločnosti.

(38)

Obr. 6 Organizačná štruktúra spoločnosti (Výročná správa, 2015)

Predstavenstvo spoločnosti pozostáva z dvoch členov predstavenstva a predsedu predsta- venstva, ktorý súčasne zastáva aj funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti. Dozornú radu tvoria dvaja členovia a predseda dozornej rady.

Čo sa týka počtu zamestnancov vo firme, tak ani tu počas sledovaného obdobia nedochád- zalo k výrazným zmenám. Vývoj počtu zamestnancov je vyobrazený v niţšie uvedenej tabuľke (Tab. 1).

Tab. 1 Vývoj počtu zamestnancov (vlastné spracovanie)

2012 2013 2014 2015 2016

Robotníci 44 45 44 47 43

Technickohospodársky pracovníci 19 19 17 20 19

∑ zamestnanci 63 64 61 67 62

6.5 Majetková a finančná štruktúra spoločnosti

Táto podkapitola je venovaná priblíţeniu majetkovej, a tieţ finančnej štruktúre spoločnosti počas sledovaného obdobia.

(39)

6.5.1 Majetková štruktúra spoločnosti

Nasledujúca tabuľka (Tab. 2) znázorňuje údaje o majetkovej štruktúre vybranej spoločnosti v sledovanom období, a to konkrétne v rokoch 2012 – 2016. Údaje boli prevzaté z výročných správ spoločnosti.

Tab. 2 Majetková štruktúra vybranej spoločnosti (vlastné spracovanie)

V € 2012 2013 2014 2015 2016

Dlhodobý nehmotný majetek 10 277 13 109 6 540 3 732 924 Dlhodobý hmotný majetek 1 805 821 1 909 487 1 762 351 3 348 694 3 249 734

Dlhodobý finančný majetek 5 000 1 500 0 0 x

Neobeţný majetek 1 821 098 1 924 096 1 768 891 3 352 426 3 250 658

Zásoby 583 051 524 795 667 698 717 794 706 490

Dlhodobé pohľadávky X x x x x

Krátkodobé pohľadávky 449 613 718 586 540 377 775 284 334 982 Finančný majetek 12 700 31 156 76 484 49 155 34 015 Obeţný majetek 1 045 364 1 274 537 1 284 559 1 542 233 1 075 487 Časové rozlíšenie 5 924 6 896 5 772 9 405 9 445 Aktíva celkom 2 872 386 3 205 529 3 059 222 4 904 064 4 335 590

Z tabuľky zobrazujúcej majetkovú štruktúru spoločnosti je patrné, ţe aktíva v sledovanom období vzrástli pribliţne o 1,5 - násobok svojej pôvodnej hodnoty. Tento nárast bol zaprí- činený najmä nárastom neobeţného majetku, konkrétne sa jednalo o dlhodobý hmotný majetok. Zatiaľčo na začiatku sledovaného obdobia, a teda v roku 2012, neobeţný majetok tvoril pribliţne 63% celkových aktív, v roku 2016 dosiahol takmer 75% celkovej sumy.

Spoločnosť taktieţ zaznamela prudký pokles dlhodobého nehmotného majetku.

6.5.2 Finančná štruktúra spoločnosti

V niţšie uvedenej tabuľke (Tab. 3) je uvedená finančná štruktúra vybranej spoločnosti, ktorá je spracovaná na základe údajov z výročných správ spoločnosti. Vypracovaný prehľad finančnej štruktúry spoločnosti sa taktieţ vzťahuje na sledované obdobie v rozmedzí rokov 2012 – 2016.

(40)

Tab. 3 Finančná štruktúra vybranej spoločnosti (vlastné spracovanie)

V € 2012 2013 2014 2015 2016

Základné imanie 913 264 1 713 264 1 713 264 1 713 264 1 713 264 Kapitálové fondy 17 186 17 186 17 185 17 186 17 186

Fondy zo zisku x x x x x

VH z minulých rokov -578 707 - 434 436 - 316 060 - 262 233 -73 827 VH beţného účtovného obdobia 144 271 118 376 53 827 188 406 406 737 Vlastné imanie 496 014 1 414 390 1 468 216 1 656 623 2 063 360

Rezervy 49 837 35 867 21 377 31 119 45 571

Dlhodobé záväzky 381 689 141 677 49 708 40 246 53 139 Krátkodobé záväzky 1 944 846 1 613 595 1 389 827 479 118 313 999 Bankové úvery a výpomoci x x 130 094 1 820 089 1 074 200 Záväzky 2 376 372 1 791 139 1 591 006 2 370 572 1 486 909

Časové rozlíšenie x x x 876 869 785 321

Pasíva celkom 2 872 386 3 205 529 3 059 222 4 904 064 4 335 590

Vo vypracovanom prehľade finančnej štruktúry spoločnosti moţno vidieť, ţe zatiaľčo vlastné imanie spoločnosti v sledovanom období narastalo, záväzky spoločnosti mali nao- pak prevaţne klesajúci charakter, s výnimkou v roku 2015, kedy došlo k prudkému náras- tu, no v roku 2016 nastal opätovný pokles. Na začiatku sledovaného obdobia, a teda v roku 2012, tak vlastné imanie spoločnosti tvorilo len niečo málo cez 17% celkovej sumy pasív, no v roku 2016 uţ tvorilo takmer 48%.

Ako uţ bolo vyššie spomenuté, v roku 2013 došlo k zvýšeniu základného imania spoloč- nosti, a to konkrétne zo sumy 913 264 na hodnotu 1 713 264 EUR.

(41)

6.6 Vývoj hospodárskeho výsledku spoločnosti

Nasledujúca tabuľka (Tab. 4) zachytáva vývoj hospodárskeho výsledku spoločnosti.

Tab. 4 Vývoj hospodárskeho výsledku spoločnosti (vlastné spracovanie)

V € 2012 2013 2014 2015 2016

VH z hospodárskej činnosti 213 648 161 089 72 873 272 990 545 399 VH z finančnej činnosti -23 348 - 599 - 1 055 -28 596 -23 443 VH za účtovné obdobie

pred zdanením 190 300 160 490 71 818 244 394 521 956 Daň z príjmu 46 029 42 114 17 991 55 988 115 219 VH beţného účtovného obdobia 144 271 118 376 53 827 188 406 406 737

Vo všetkých rokoch sledovaného obdobia spoločnosť vykazovala kladné hodnoty hospo- dárskeho výsledku, čo je pozitívne, no nadmieru pozitívne sú výsledky posledných dvoch rokov sledovaného obdobia, kedy oproti predchádzajúcemu klesajúcemu trendu hospodár- skeho výsledku, nastal prudký nárast.

6.7 SWOT analýza spoločnosti

V tejto podkapitole sa nachádza prehľad analýzy silných a slabých stránok spoločnosti, a taktieţ moţných príleţitostí a hrozieb pre spoločnosť, ktorý je spracovaný do tabuľky 5, pričom hlbší rozbor jednotlivých poloţiek z tabuľky 5 sa nachádza niţšie. Swot analýza spoločnosti bola vypracovaná v spolupráci s členom dozornej rady spoločnosti.

Tab. 5 SWOT analýza spoločnosti (vlastné spracovanie)

Interné vlastnosti Silné stránky Slabé stránky - Inovatívnosť

- Konkurencieschopnosť - Kvalita produktov

- Kvalitné pracovné prostredie - Nové projekty

- Webové stránky - Jeden druh výrobku

Exter podmienky

Príleţitosti Hrozby

- Sídlo spoločnosti - Získavanie dotácií - Rastúci dopyt po kvalite

- Sídlo spoločnosti

- Odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia

- Zdraţovanie vstupných surovín

(42)

6.7.1 Silné stránky

Medzi silné stránky spoločnosti moţno nepochybne zaradiť jej neustálu snahu o inovácie, od čoho sa potom odvíja aj jej konkurencieschopnosť, stabilné postavenie na trhu, ako aj kvalita produktov, a tieţ týmto spôsobom vytvára kvalitnejšie pracovné prostredie pre za- mestnancov. Ďalšou silnou stránkou spoločnosti je jej ochota a schopnosť podieľať sa aj na nových projektoch a celková snaha vyhovieť poţiadavkam zákazníka.

Ako uţ bolo vyššie spomenuté prvou zo silných stránok spoločnosti je inovatívnosť. Spo- ločnosť sa veľmi aktívne zameriava na získavanie prostriedkov na inovácie.V roku 2013 získala finančné prostriedky, ktoré v roku 2014 pouţila na nákup nových zváracích techno- lógií, čím sa stala prvou na trhu, ktorá vyuţívala na zváranie zváracích robotov, čo násled- ne prispelo k zvýšeniu výrobnej kapacity.

Taktieţ v roku 2015 sa spoločnosti podarilo získať finančné prostriedky z eurofondov, kto- ré boli pouţité na nákup CNC noţníc, 3D Fiber laser-u a ohraňovacieho lisu, a to za úče- lom zvýšenia kvality produktov, ako aj zabezpečenia kvalitnejšieho pracovného prostredia pre zamestnancov.

V roku 2016 firma pokračovala v snahe získať ďalšie prostriedky, tentokrát na nákup píly s digitálnym zameriavaním uhlov, trapézovaciu linku, a tieţ deliacu linku.

Na základe veľmi aktívnej, a tieţ úspešnej snahy firmy o získavanie finančných prostried- kov, sa spoločnosť môţe označiť za konkurencieschopnú. Ako uţ bolo vyššie uvedené, firma sa aktívne zaujíma o najnovšie technológie, pomocou ktorých zvyšuje nielen výrob- nú kapacitu, ale taktieţ aj kvalitu svojich produktov. Je známe, ţe kvalita produktov sa radí medzi jeden z rozhodujúcich konkurenčných nástrojov v podnikaní, a tieţ umoţňuje firme prenikať na konkurenčné trhy, takţe ďalej moţno povedať, ţe investovaním do nových technológií spoločnosť získava aj stabilné postavenie na trhu.

Spoločnosť, ako aj uvádza na svojich webových stránkach, je otvorená novým projektom.

V roku 2014, napríklad, začala vyrábať aj kontajnery z nového materiálu, a to konkrétne coorten steel- oceľových zvitkov, na poţiadanie odberateľa. Ďalej v roku 2015 sa spoloč- nosť začala venovať aj výrobe kontajnerov izolovaných a odhlučnených s protipoţiarnou odolnosťou, a to taktieţ na základe špeciálnej poţiadavky odberateľa.

(43)

6.7.2 Slabé stránky

V tejto podkapitole je moţné nájsť slabé stránky spoločnosti, a teda tie, ktorým by spoloč- nosť mala venovať viac pozornosti, a to konkrétne webové stránky spoločnosti a zameranie sa na jeden druh výrobku.

Medzi slabými stránkami spoločnosti je poloţka webové stránky uvedená z toho dôvodu, ţe niektoré informácie na stránkach spoločnosti, ako napríklad informácie o spoločnosti, a tieţ informácie o špeciálnych typoch kontajnerov, ktoré spoločnosť ponúka, sú uvedené v nemeckom, prípadne anglickom jazyku. Stránka síce ponúka moţnosť prepnúť jazyk na slovenčinu, ale aj po zakliknutí slovenského jazyka, celý text ostáva v nemčine. Taktieţ pri vyhľadávaní firiem vyrábajúcich kontajnery, pomocou prehliadača google.com, sa webové stránky spoločnosti zobrazia aţ na šiestej strane.

Firma je síce otvorená novým projektom, ale zameriava sa prevaţne len na výrobu jedného druhu sortimentu – kontajnerov, ktoré tvoria hlavný výrobný program spoločnosti.

6.7.3 Príleţitosti

Za najvýraznejšie príleţitosti pre spoločnosť moţno vnímať rastúci dopyt po kvalite pro- duktov, sídlo spoločnosti a získavanie dotácií.

Vzhľadom k tomu, ţe veľkú väčšinu odberateľov spoločnosti, aţ okolo 97%, tvoria zahra- niční odberatelia, konktrétne napríklad z Nórska, Švédska, Dánska a Fínska, a teda sa jed- ná o náročné trhy, moţno predpokladať, ţe ekonomicky úspešnejšie budú výrobky kvalit- nejšie, čomu aj zodpovedá fakt, ţe firma kaţdoročne získava nových zahraničných odbera- teľov a partnerov. Konkrétne v roku 2015 to bolo 12 nových partnerov, a to z Fínska, Tali- anska, Belgicka, Nemecka a Švajčiarska, pričom v roku 2016 pribudlo aj Maďarsko.

Ďalším faktorom je sídlo spoločnosti. Spoločnosť sídli na východe Slovenska, konkrétne v Stropkove, čo moţno vnímať ako príleţitosť pre firmu z toho dôvodu, ţe sa tu nachádza lacná pracovná sila.

Posledným bodom tu je získavanie dotácií. Spoločnosť v roku 2015 ukončila projekt Raci- onalizácia výroby a nákup inovatívnych technológií, ktorý bol realizovaný s pomocou Európskej únie, presnejšie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z čoho moţno usúdiť, ţe sa spoločnosť aktívne zameriava na získavanie dotácií a eurofondov, z čoho jej plynú nové príleţitosti z hľadiska skvalitňovania výrobkov, pracovného prostredia, atď.

(44)

6.7.4 Hrozby

Medzi potenciálne hrozby spoločnosti moţno zaradiť sídlo firmy, ktoré ale taktieţ moţno zaradiť do príleţitostí, ako moţno vidieť vyššie. Sídlo firmy, môţe byť z istého hľadiska vnímané ako hrozba, a to z toho dôvodu, ţe dostupná pracovná sila je síce lacná, ale môţe sa tu nachádzať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. K riziku nedostatku kvalifikova- nej pracovnej sily taktieţ môţe prispieť odliv takejto pracovnej sily do zahraničia.

Hrozbou, ktorú spoločnosť nemôţe ovplyvniť je zdraţovanie vstupných surovín. Príkla- dom takéhoto zdraţovania z minulosti môţe byť zdraţovanie energie.

Odkazy

Související dokumenty

[r]

Tieto ekonomické náklady zahŕňajú okrem účtovných nákladov aj uţ uvedené oportunitné náklady – tieto predstavujú finančné čiastky, o ktoré podnik prichádza, alebo

Táto bakalárska práca sa venuje managementu kvality vo výrobnom podniku automobilového priemyslu. Jej cieľom je analýza nezhodných výrobkov pri montáži

 Kvůli nákladům Česká republika radši zprávy falšuje nebo konstruuje společně s

Vyžaduje chod podniku viac fixných, alebo variabilných nákladov? Sú náklady spoločnosti správne alokované tak, aby slúžili k dodaniu kľúčovej hodnotovej

Táto bakalárska práca sa preto zaoberá efektivitou mediálnej komunikácie vybranej firmy na sociálnych sieťach, ktorej cieľom práce bude zanalyzovať súčasný

Ukazovateľ vyjadruje ziskovú maržu, podľa ktorej môžeme hodnotiť úspešnosť podnikania. Ak porovnávame podniky z rôznych štátov, alebo rôzneho odvetvia, je dobré použiť

Niektoré časti bohužiaľ znižujú celkový dojem z práce, keďže autor tvrdenia nepodkladá citáciami a preto nie je možné rozlíšiť, či sa jedná o osobný názor autora