Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Kontrola koncentrácií na vnútornom trhu Európskej únie
Diplomová práca
Bc. Adriana Grolmusová Apríl 2014
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financii, bankovníctva a poisťovníctva
Kontrola koncentrácii na vnútornom trhu Európskej únie
Control concentration in the internal market of the European Union
Diplomová práca
Autor: Bc. Adriana Grolmusová
Finance
Vedúci práce: Ing. Vladimír Šagát, PhD.
Banská Bystrica Apríl, 2014
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne, v spolupráci s vedúcim práce a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Banskej Bystrici dňa 30. 4. 2014 Bc. Adriana Grolmusová
POĎAKOVANIE
Chcela by som sa poďakovať pánovi Ing. Vladimírovi Šagátovi, PhD., vedúcemu diplomovej práce, za cenné rady, odborné informácie, vecné pripomienky a dohľad nad mojou prácou.
ANOTÁCIA
Grolmusová Adriana: Kontrola koncentrácií na vnútornom trhu Európskej únie.
[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financii, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Vladimír Šagát, PhD. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 86.
Diplomová práca sa zaoberá posudzovaním a kontrolou koncentrácií na vnútornom trhu EÚ. V teoretickej časti vymedzujeme základné pojmy súvisiace s danou problematikou.
Zaoberáme sa významom a funkciou koncentrácií na vnútornom trhu EÚ, súťažnou politikou, hospodárskou súťažou a jej ochranou a procesom posudzovania koncentrácií v EÚ. V analytickej časti zisťujeme stav posudzovania a kontroly koncentrácií na relevantnom trhu. Na záver uvádzame návrh možností skvalitnenia kontroly koncentrácie na vnútornom trhu EÚ.
Kľúčové slová: relevantný trh, vnútorný trh, konkurencia, koncentrácie, súťažná politika, fúzie, európska únia.
ANNOTATION
Grolmusová Adriana: Control concentration in the internal market of the European Union.
[Graduation thesis] Grolmusová Adriana – Bank institute university Prague, foreign university Banská Bystrica. Departement of Finance, Accounting and Insurance.
Supervisor: Ing. Vladimír Šagát, PhD. Banská Bystrica: April 2014.
This thesis deals with the assessment and control of the concentration of the EU internal market. In the theoretical part defines the basic concepts related to this topic. It discusses the importance and function of the concentration of the EU internal market, competition policy, competition and the protection of the assessment process and concentration in the EU. In the analytical part, we find the state assessment and control of concentration in the relevant market. In conclusion stated in the draft possibilities of improving concentration
controls the internal EU market.
Keywords: relevant market, internal market, competition, concentration, competition policy, merger, European Union.
ÚVOD
Širším zámerom našej diplomovej práce bolo poukázať na posudzovanie a kontrolu koncentrácií na vnútornom trhu EÚ v období rokov 2010- 2013 v kontexte pretrvávajúcej ekonomickej a finančnej krízy.
Diplomová práca je rozdelená do troch kapitol. V diplomovej práci sme použili analyticko-syntetickú metódu, induktívno-deduktívnu metódu a deskripciu.
V prvej kapitole vymedzujeme hospodársku súťaž EÚ a posudzovania koncentrácií, pričom prechádzame významom ochrany hospodárskej súťaže v trhovom mechanizme, kde objasňujeme pojmy ako napríklad trh, trhový mechanizmus, konkurencia, ponuka a dopyt. Nato nadväzujeme detailnejšie základné definície a ciele koncentrácie, pričom sme zadefinovali a začlenili fúzie. V súvislosti s analytickou časťou práce sme sa sústredili na posudzovanie a schvaľovanie koncentrácií na relevantnom trhu v kontexte súťažnej politiky EÚ.
V druhej kapitole analyzujeme stav posudzovania koncentrácií na vnútornom trhu zo strany EK. Analyzujeme daný stav posudzovania koncentrácií v jednotlivých obdobiach 2010 až 2013. Metodológia diplomovej práce vychádza z existujúcej platnej štruktúry a orientácie na DG IV. V tejto súvislosti, preto všetky analyzujúce prípady a skutočnosti sme orientovali na východiskovú, informačnú a dokumentačnú základňu, ktorú nám tvorili dokumenty a výročné správy EK a Úradný vestník EK v období rokov 2010-2013. V nadväznosti na tento fakt sme skúmali celkový počet posudzovaných koncentrácií, počet schválených a zakázaných koncentrácií, aktuálne príčiny udeľovania pokút ako aj rozhodujúce orgány pre postup Európskej komisie pri kontrole a schvaľovaní jednotlivých fúzií.
V tretej kapitole navrhujeme možnosti účinnejšieho postupu pri posudzovaní a schvaľovaní koncentrácií, kde sme vychádzali z vykonaných analýz. Zamerali sme sa na koncepčné a strategické materiály záväzné pre budúci rozvoj politiky hospodárskej súťaže EÚ. Pre možnosti skvalitnenia súťažnej politiky EK sme použili strategický plán Európa 2020, v ktorom sme orientovali zjednodušený postup schvaľovania a posudzovania koncentrácií.
9
1 VÝZNAM A FUNKCIE KONCENTRÁCIÍ NA VNÚTORNOM TRHU EURÓPSKEJ ÚNIE
Začiatky_fungovania trhu a trhovej ekonomiky popísal koncom 18. storočia škótsky ekonóm Adam Smith. Podstatou fungovania trhovej ekonomiky je podľa neho predpoklad, podľa ktorého všetky_ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka a vznikajú automaticky tak, že ľudia sledujú svoj vlastný záujem, čo je hybnou silou vzostupného vývoja trhovej ekonomiky.
1. 1 Charakteristické funkcie trhu a hospodárskej súťaţe
Adam Smith položil_základy teórie trhu a trhového mechanizmu svojou koncepciou „neviditeľnej ruky―. Jej podstata spočíva_v tom, že každý účastník hospodárskeho života sleduje síce svoj vlastný záujem, ale trhový systém napriek tomu funguje v prospech všetkých, ako keby celý proces usmerňovala neviditeľná ruka.
(Lisý, 2005, s. 83)
Ďalší dôležitý_rozmer trhu rozlišuje Samuelson, v ktorom trh je mechanizmus, ktorého prostredníctvom sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, aby určili ceny a množstvá tovarov a služieb.―
Podľa Lisého_je trh priestorom pre ekonomické subjekty, ktoré si vymieňajú výsledky svojej činnosti – statky. Predstavuje súhrn rozličných_nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú.
V procese_historického rozvoja trhového (tovarového) hospodárstva sa chápanie trhu a jeho podstaty menilo, menil sa aj sám trh, jeho úloha v ekonomike rástla. F. A.
Hayek, jeden z najzapálenejších propagátorov_voľného trhu v minulom storočí, povedal, že keby sa trh nezrodil prirodzenou cestou, bolo by ho potrebné vyhlásiť za
10
najväčší vynález ľudských dejín. Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej a spoločenskej deľby práce. Rozvoj spoločenskej deľby práce viedol k tomu, že jednotlivé naturálne hospodárstva, ktoré pôvodne vyrábali len pre vlastnú spotrebu, sa postupne začínali špecializovať, vzájomne dopĺňať, ich sebestačnosť (uzavrelosť) klesala. Rástla závislosť jednotlivých výrobcov a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich činností. (Lisý, 2005, s. 73)
Lisý ďalej konštatuje, že práve preto ekonomická_teória rozlišuje naturálnu výmenu (barter), kde sa priamo vymieňa statok za statok, a peňažnú výmenu, kde sa statky nevymieňajú priamo, ale prostredníctvom peňazí. Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou. V novej ekonomike rastúca sila informácií a vedomostí radikálne mení tak spôsob vzájomnej komunikácie ľudí, ako aj obchod a podnikanie. Jedným z_viditeľných a závažných sprievodných javov novej ekonomiky je internet a obchodovanie prostredníctvom neho – elektronické obchodovanie (e-commerce), teda vzájomné obchodovanie medzi firmami, obchodovanie firiem so zákazníkmi (konečnými spotrebiteľmi a obchodovanie medzi súkromnými osobami navzájom ktoré umožňuje podstatne znížiť náklady, a teda aj cenu finálneho výrobku.
Podľa Lisého podstata trhu sa_prejavuje vo funkciách, ktoré plní v ekonomickom systéme. Ide predovšetkým o tieto funkcie:
Integračná funkcia – je založená na spojení_sféry výroby a sféry spotreby, v ich zapojení do všeobecného procesu aktívnej výmeny tovarov a služieb
Stimulačná funkcia – spočíva v motivácii výrobcov_vytvárať novú produkciu, produkovať tovary s najnižšími nákladmi a dosahovať dostatočný zisk, stimulovať vedecko-technický pokrok a na jeho základe intenzifikovať výrobu a zvyšovať efektívnosť fungovania celej ekonomiky
Regulačná_funkcia – predpokladá vplyv trhu na všetky sféry ekonomiky, zabezpečiť zosúladenie výroby a spotreby z hľadiska sortimentu, vybilancovanie dopytu a ponuky z hľadiska ceny, množstva a štruktúry, proporcionálnosť vo výrobe a výmene medzi jednotlivými regiónmi ekonomiky atď.
11
Samuelson konštatuje, že hoci má trh_ďaleko od dokonalosti, je schopný riešiť problémy ako, čo a pre koho.
Podľa Siváka trh pri riešení_triády základných otázok plní trhy úlohy:
poskytovanie informácií (o dopyte, potrebách), poskytovanie podnetov na správanie výrobcov a spotrebiteľov a rozdeľovanie dôchodkov.
Trhový mechanizmus je_založený na princípe decentralizovanej horizontálnej koordinácie hospodárskych činností. Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov a procesov pri realizácii výmeny tovarov a služieb, ktoré vedú k vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí na strane ponuky a na strane dopytu, pričom základným nositeľom informácii je cena tovarov. (Matúš, Bednárik, 2011, s. 22)
Trhový mechanizmus_možno charakterizovať nasledovnými typmi procesov (Lisý, 2007, s. 82):
procesom utvárania dopytu,
procesom utvárania ponuky,
procesom utvárania rovnovážnej ceny.
Tieto typy predstavujú_sily, ktoré umožňujú ekonomikám fungovať, a určujú, aké množstvo určitého statku sa vyprodukuje a za akú cenu sa tento statok bude predávať.
Ak chceme poznať, ako nejaká udalosť ovplyvní ekonomiku, musíme najprv zistiť, ako ovplyvní dopyt a ponuku. (Lisý, 2007, s. 85)
Podľa Soukupkovej dopyt predstavuje_množstvo statku, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť v závislosti od ceny a vyjadruje komplexný pohľad na množstvo statkov, ktoré by kupujúci kúpil za určitú cenu. Množstvo statkov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny sa vyjadruje ponuka a predstavuje súhrn všetkých zamýšľaných predajov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh c cieľom predať statky za určitú cenu.
Podľa Samuelsona je_ekonomika ideálna vtedy, keď trhy nachádzajú trhovú rovnováhu medzi ponukou a dopytom, a to tak, že ceny na trhu tovarov sa stanovujú tak, aby bola rovnováha medzi spotrebiteľským dopytom a ponukou podnikov a ceny na
12
trhu faktorov sa stanovujú tak, aby bola vytvorená rovnováha medzi ponukou domácností a dopytom podnikov.
Ekonomická veda_dospela časom k poznaniu, že čistý trhový mechanizmus nie je celkom dokonalý a v niektorých prípadoch zlyháva, pretože:
trh sa môže vzďaľovať podmienkam dokonalej konkurencie a potom nerieši úlohy optimálnym spôsobom;
niektoré zvláštne ciele trh nie je vôbec schopný riešiť efektívne.
Reálny trh ma viacero nedostatkov. Fungovanie trhu je_narušené existenciou monopolu, externalít, verejných statkov a tiež sociálnych dôsledkov. (Sivák, 2007, s. 80)
Ak sa niektoré_z týchto prvkov („trhových zlyhaní―) prejavia, učenie A. Smitha o neviditeľnej ruke prestáva platiť a trhy sami osebe nie sú schopné efektívne alokovať zdroje. Vtedy vstupuje do hry vláda, aby opravila zlyhania trhu („poškodenú neviditeľnú ruku―). (Sivák, 2007, s. 82)
Trh akéhokoľvek_statku vytvárajú kupujúci a predávajúci. Cena je určovaná všetkými predávajúcimi a kupujúcimi, ktorí sa nachádzajú na trhu. Väčšina trhov v trhových ekonomikách má charakter konkurenčného trhu. Konkurenčný trh je trh, na ktorom je mnoho predávajúcich a kupujúcich, takže každý z nich má iba zanedbateľný vplyv na trhovú cenu. (Lisý, 2007, s. 82)
Konkurencia je základnou_súčasťou zdravého fungovania trhového mechanizmu a vytvárania trhovej rovnováhy. Vyplýva z trhových princípov ako je rovnosť podmienok a rovnosť šancí. Ovplyvňuje transparentnosť prostredia, a preto potrebuje ochranu. (Vincúr, 2005, s. 192)
Spotrebiteľ, ako_základný prvok sféry dopytu, resp. spotreby, ovplyvňuje intenzitu konkurencie v sektore svojim tlakom na znižovanie cien, núti firmy konkurovať si aj v ponuke, vyžaduje najvyššiu kvalitu. Schopnosť klientely ovplyvňovať konkurenciu firiem závisí od viacerých faktorov stupňa koncentrácie spotrebiteľov - klientov. Čím je táto koncentrácia väčšia, tým živšia je konkurencia a je jednoduchšie postaviť dodávateľov proti sebe. Naopak, ak je v danom sektore klientela rozptýlená, dodávatelia majú väčšiu možnosť nájsť si iných odberateľov. Veľkosti
13
podielu nákupov zákazníkov od daného sektora voči ich celkovým nákladom. Čím je tento podiel vyšší, tým viac sú títo zákazníci zainteresovaní na tom, aby podporovali konkurenciu medzi svojimi dodávateľmi. Diferenciácie výrobkov a nákladov, ktoré vzniknú odberateľom pri prípadnom prechode k inému dodávateľovi. Čím viacej sú výrobky diferencované a čím sú náklady prechodu vyššie, tým je menší boj medzi dodávateľmi pre získanie si klientov. (www.euroekonom.sk)
Podľa Medveďa_sa vo všeobecnosti konkurencia chápe ako ekonomické súťaženie dvoch alebo viacerých subjektov na trhu. Prebieha medzi predávajúcimi a kupujúcimi o podmienkach predaja a nákupu výrobných zdrojov, hotových výrobkov a služieb.
Účinným regulátorom_na trhu, ktorý nesprávne rozhodnutia na strane ponuky a dopytu minimalizuje tak, aby všetky ekonomické subjekty na trhu mali rovnakú voľnosť rozhodovania sa nazýva hospodárska súťaž.
Podstatou tejto_súťaže je snaha samotných ekonomických subjektov vyhrať nad svojimi protivníkmi, získať určitú výhodu prostredníctvom lepšieho výkonu.
Ekonomické subjekty sa snažia získať prevahu a tým získať výborné postavenie na trhu.
Konkurenčný tlak, ktorý z hospodárskej súťaže vyplýva je jedným zo základných mechanizmov fungovania trhu.
Efektívna hospodárska_súťaž vytvára totiž tlak na podnikateľov zvyšovať kvalitu ponúkaných produktov a služieb a zároveň znižovať ich cenu z dôvodu, aby sa dokázali presadiť v tvrdom konkurenčnom boji. Nedostatočný konkurenčný tlak a obmedzovanie súťaže môžu spôsobiť praktiky podnikateľov alebo môžu vyplývať zo štruktúry trhu. Preto vo svete existujú súťažné inštitúcie, ktoré kontrolujú koncentrácie a zasahujú proti protisúťažným praktikám podnikateľov. (Baldwin, 2008, s. 280)
Pre Európsku úniu_má efektívna politika hospodárskej súťaže veľký význam. Je preto nevyhnutné vytvoriť pre obchodnú súťaž jednotné podmienky a konkurenčné pravidlá. Základom je presne stanoviť si, čo sa považuje za vhodné konkurenčné prostredie, čo predstavuje jeho porušenie a ako bude sankcionované porušenie.
14
Podľa Tokárovej cieľom ochrany_hospodárskej súťaže je dohliadnuť na trhy, na ktorých pôsobia dominantné subjekty tak, aby nezneužívali svoje dominantné postavenie.
Teda ochrana hospodárskej_súťaže sa nemôže presadzovať absolútne, nesmie byť samoúčelná, ale musí smerovať k vytváraniu podmienok pre hospodársky rozvoj s dopadom na spotrebiteľa pozitívne. Jedná sa o ochranu efektívnej hospodárskej súťaže. A tým, že odhaľovanie porušovania pravidiel súťaže je čoraz ťažie bol zavedený tzv. leniency program (zhovievavosť). Základom je dobrovoľná spolupráca členov kartelu s Komisiou výmenou za odpustenie sankcií. Teda takýto člen kartelu získa v danom delikte imunity tým, že oznámi určitú nelegálnu dohodu, spolupracuje a uvedie dôkazy. (Kuzmiak, 2010, s. 18)
Podľa Bracjuna politika_ochrany hospodárskej súťaže Európskej únie je uplatňovanie výlučnej právomoci inštitúcii Únie stanovovať a kontrolovať dodržiavanie právne záväzných pravidiel správania sa podnikateľských subjektov vo vnútornom trhu.
Cieľom tejto prevažne_horizontálnej politiky je maximálne zbližovanie podmienok voľného pobytu tovarov, služieb, kapitálu, osôb ako základného predpokladu efektívnej alokácie a koncentrácie týchto ekonomických faktorov. Prostredníctvom politiky ochrany hospodárskej súťaže sa stanovujú porovnateľné pravidlá (tzv. fair competition) pre konkurenčné aktivity firiem a štátov, aby sa ich správanie neobmedzovalo, resp.
nedeformovalo hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ. Táto politika je jednou z oblastí, kde členské štáty presunuli podstatnú časť výkonu svojej národnej suverenity na nadnárodnú úroveň. Hlavnou podmienkou uplatňovania súťažného práva EÚ je moment narušenia obchodu medzi členskými štátmi, teda v prípadoch, že konanie niektorej firmy poškodzuje záujmy subjektov iného členského štátu. Nosným princípom politiky ochrany hospodárskej súťaže je zásada regulovanej slobody pohybu ekonomických faktorov umožňujúca optimalizovať v čase a priestore alokáciu zdrojov, nevyhnutnú podporu výskumu, technologického rozvoja, podporu adaptácie európskeho priemyslu na globalizačné zmeny a pod.
Základom právnej_úpravy je považovaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej už len ZFEÚ), platí priamo vo všetkých členských štátoch a je striktná bez
15
ohľadu na to, či je porušovateľom pravidiel hospodárskej súťaže právnická alebo súkromná osoba alebo členský štát.
1. 2 Posudzovanie a kontrola koncentrácií
Súťaž môže_obmedziť aj koncentrácia. Cieľom tohto nástroja je preventívne pôsobiť na trh, aby neprišlo k deformácií súťaže. Vďaka nekontrolovanému spájaniu sa podnikateľov by mohlo prísť k deformácii alebo k úplnému vylúčeniu konkurencie.
Koncentrácia je proces_ekonomického spájania sa podnikateľov prostredníctvom zlúčenia, splynutia doteraz samostatných podnikateľov alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom, preto získať kontrolu znamená mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania podnikateľa najmä prostredníctvom vlastníckych alebo užívateľských práv k podniku alebo jeho časti alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. (Kalesná, 2011, s. 242)
Podľa Siváka podniky_združujú svoje prostriedky a činnosti preto, že ich k tomu vedie neustále sa zvyšujúca konkurencia. Spoločným pôsobením združených podnikov podnikateľskej činnosti sa dosahuje vyšší ekonomický efekt.
Cieľom posudzovania_koncentrácie je preventívna kontrola a tiež zásah do štruktúry trhu tak, aby cez externý rast podnikov nevznikali subjekty so silnou a dominantnou pozíciou.
Zákon definuje koncentráciu ako dlhodobú zmenu trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. (Bejček, 2010, s.48)
Za koncentráciu sa_považuje aj založenie spoločného podniku kontrolovaného spoločne minimálne dvoma podnikateľmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia.
16
Podľa Neumannovej koncentrácia_vzniká vtedy, keď podnik stratí svoju ekonomickú alebo právnu samostatnosť. Predstavuje teda spôsob združovania podnikov prostredníctvom vzťahovej závislosti založenej na kapitálovej účasti. Výsledkom koncentrácie je vytvorenie trvalého hospodárskeho spojenia právne samostatných podnikov spojených kapitálovou účasťou, prípadne zmluvou.
Oblasť koncentrácií je jedinou_oblasťou súťažného práva, ktorá nie je upravená v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Ide o pomerne nový koncept ESP, ktorý bol definovaný až v roku 1989. Pôvodne koncentrácie spadali pod koncepciu antitrustu, ale postupne prax ukázala, že je potrebná samostatná právna úprava, čiže vznikli dve nariadenia o koncentráciách. (www.antimon.gov)
Pod koncentráciou zákon_rozumie proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je (Zákon):
zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov alebo
získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerých podnikateľov nad podnikom alebo časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.
Zlúčenie alebo splynutie_chápeme v zmysle Obchodného zákonníka ako splynutie alebo zlúčenie, pri ktorom sa ekonomicky spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného ekonomického riadenia. Dochádza teda k vytvoreniu jednej ekonomickej skupiny, ktorej predpokladom vzniku je existencia spoločného ekonomického vrcholového manažmentu. (Obchodný zákonník, § 69)
Miera koncentrácie_vplýva priamo na typ stratégie, ktorú môžu uplatniť iné podniky. Čím menej je výroba v sektore koncentrovaná, tým väčší manévrovací priestor ostáva pre rôzne podniky. Platí to aj v oblasti obchodu a služieb. Napríklad obchodná a cenová politika jednej firmy v oblasti odevov nemá spravidla veľký vplyv na stratégiu ostatných konkurenčných podnikov. Ale zmena_cestovných taríf niektorej leteckej spoločnosti v Európe vyvoláva okamžité reakcie konkurenčných spoločností, pretože tento sektor je podstatne viac koncentrovaný. (www.euroekonom.sk)
17
Koncentrácia predstavuje také_štrukturálne zmeny v podnikoch tzv. spájanie, prevod kontroly alebo vytváranie nových podnikov v dôsledku čoho dochádza k zmene štruktúry na trhu. Môže mať povahu:
fúzie – môže mať povahu_splynutia (situácia, ak predtým dva nezávislé podniky zanikajú s právnym nástupcom ktorý je tretí novovytvorený subjekt) alebo zlúčenia (situácia, ak jeden z existujúcich podnikov pohlcuje ostatné podniky a tie sa stávajú jeho súčasťou, a teda preberajú na seba všetky p+p)
akvizície resp. nadobudnutie kontroly – je to situácia kedy jeden alebo viacero podnikov (závisí od toho, či ide o spoločnú alebo samostatnú kontrolu) má kontrolu nad iným podnikom
spoločného podniku – od spoločnej kontroly je potrebné odlišovať spoločný podnik, kde spoločný podnik sa odlišuje tým, že dva podniky zakladajú tretí.
Fúzie spoločností sa stali_bežnou súčasťou trhovej ekonomiky. Liberalizácia trhu a s ňou súvisiaca silnejúca konkurencia vedie firmy k tomu, aby hľadali možnosti ako zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a zvýšiť svoj podiel na trhu. (Sivák, 2006, s.
234)
Hlavnou motiváciou uskutočnenia_fúzii je dosiahnutie synergických efektov.
K dosiahnutiu synergii dochádza vtedy, ak následne po fúzii majú dva podnikateľské subjekty vyššiu hodnotu ako keby fungovali oddelene. Fúzia spojená s dosiahnutím efektu synergie je preto v súlade so základným všeobecným finančným cieľom podnikateľského subjektu, ktorým je maximalizácia hodnoty vytváranej pre akcionárov.
Závisí však od dohodnutej ceny, ako sú tieto úžitky rozdelené medzi akcionárov oboch zlučujúcich sa spoločností. (Sivák, 2006, s. 235)
Veľkosť a realizácia_výsledných synergických efektov z fúzie závisí vo veľkej miere od zamerania zlučujúcich sa podnikov a ich vzájomného vzťahu pred fúziou.
A podľa toho rozlišujeme:
horizontálne fúzie,
vertikálne fúzie,
kongenerické fúzie,
18
konglomerátne fúzie. (Sivák, 2006, s. 238)
Pri horizontálnej fúzii sa_zlučujú dva podnikateľské subjekty s rovnakým, resp.
s veľmi podobným predmetom podnikania. Ide o podniky, ktoré ponúkajú rovnaké, navzájom si konkurujúce produkty. Takéto zlúčenie prináša značné synergie v prevádzkovej oblasti. K vertikálnej fúzii dochádza pri zlúčení dvoch podnikateľských subjektov, medzi ktorými existuje dodávateľsko-odberateľský vzťah. V tomto prípade sa dodávateľ zlučuje so svojím odberateľom a získava tak kontrolu nad odbytom svojich výrobných výstupov. Pojmom kongenerická_fúzia sa označuje zlúčenie dvoch podnikateľských subjektov podobného zamerania, ktoré však neponúkajú ten istý tovar na horizontálnej úrovni, ani nie sú v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu na vertikálnej úrovni. O konglomerátnej fúzii hovoríme vtedy, keď sa spájajú dva rôzne podniky, ktorých tohto odbory činností sú úplne odlišné a vôbec spolu nesúvisia. (Sivák,2006, s.
239)
Rozlišujeme dve formy, a to_zlúčenie a splynutie. Rozdiel je v tom, že pri fúzii zlúčením prechádza imanie na spoločnosť, ktorá existuje, zatiaľ čo pri fúzii splynutím prechádza imanie na spoločnosť, ktorá vzniká ešte len okamžikom zápisu do obchodného registra. (Josková a kol., 2012. s. 28)
Podľa Fetisovovej pri_zlúčení podniky formálne zanikajú, strácajú svoju právnu subjektivitu a vzniká nový spoločný podnik. Tento postup sa uplatňuje najmä pri fúzii podnikov, ktoré majú porovnateľné ekonomické postavenie. Pri prevzatí preberajúci podnik, obvykle väčší a ekonomicky silnejší, zostáva zachovaný ako ekonomický a právny subjekt, preberaný podnik stráca právnu subjektivitu a ekonomicky sa integruje do preberajúceho podniku. Tento spôsob je častejší, v rozvinutých trhových ekonomikách ho možno dokonca považovať za prevládajúci.
1. 3 Posudzovanie a kontrola koncentrácií na relevantnom trhu
Relevantný trh_určuje oblasť, v ktorej Európska únia uplatňuje princípy hospodárskej súťaže. Vyjadruje príslušný trh, na ktorom sa nachádza tovar, ktorý je
19
schopný uspokojiť dané potreby požíva teľa, pričom mu je zároveň územne dostupný, a preto v každom novom prípade aplikácie súťažnej politiky vždy novu zisťovať a to na základe ekonomickej analýzy. Je založená ba samostatnom posúdení troch aspektov relevantného trhu – tovarového, časového a priestorového.
Relevantný trh je_priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. Relevantnosť je daná predmetom, priestorom a časom. To znamená, že súťažný vzťah môže vzniknúť z hľadiska predmetu len medzi producentmi rovnakých, prípadne vzájomne substituovateľných výrobkov a služieb. Priestorové a časové kritérium relevantnosti trhu je vyjadrením potrebnej dostupnosti jednotlivých alternatívnych ponúk pre rôznych zákazníkov z hľadiska priestoru a času. (Definícia podľa § 3 ods.3 až 6 zákona č.136/2001 Z. z.)
Pri vymedzení tovarového_relevantného trhu kľúčovú úlohu hrá posúdenie výrobkov, resp. služieb z pohľadu ich substituovateľnosti, t. j. ktoré výrobky možno považovať z hľadiska potrieb užívateľov za zhodné, resp. vzájomne zameniteľné. Treba tu však zhodnotiť nielen možnosť výberu dopytovej strane trhu, teda či spotrebiteľ má možnosť reálnej voľby medzi rôznymi substitútmi, ale treba vziať do úvahy aj ponukovú stranu, teda zistiť, či podniky, ktoré aktuálne neponúkajú skúmaný výrobok, môžu v dohľadnom čase a pri primeraných nákladoch tento výrobok na trhu ponúknuť.
Vymedzenie tovarového relevantného trhu smeruje k zisteniu, medzi ktorými výrobkami existuje reálny konkurenčný vzťah.
Definícia priestorového_(geografického) relevantného trhu sa zakladá na určení priestoru, resp. územia, na ktorom možno súťažné podmienky považovať za natoľko homogénne, že ho možno oddeliť od iného priestoru alebo územia. Vymedzenie tohto územia bude závisieť od podmienok konkrétneho prípadu, takže podľa okolností pôjde buď o celý spoločný trh alebo jeho časť. Súčasťou určenia relevantného trhu je aj časové hľadisko, t. j. či dochádza k časovému súbehu ponuky a dopytu (časový relevantný trh). (Kalesná, 2006, s. 165)
Podľa Kalesnej ďalším nevyhnutným_krokom pri aplikácii čl. 82 Zmluvy o ES v rozhodovacej praxi je určenie, či na definovanom relevantnom trhu podnik má alebo
20
nemá dominantné postavenie. Posúdenie_dominancie na relevantnom trhu sa zakladá na ekonomickej analýze spolupôsobenia viacerých faktorov, medzi ktorými významnú úlohu hrá vysoký podiel na trhu. Hoci vysoký trhový podiel považuje za dôležitý indikátor dominancie, na konštatovanie záveru o existencii postavenia spravidla nestačí.
Súčasťou analýzy preto aj preskúmanie ďalších aspektov vytvárajúcich ekonomickú silu podniku (vertikálna integrácia podniku, silná značka, distribučné siete, marketingové kampane a pod.). Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj postavenie a silu najbližších konkurentov posudzovaného podniku a napokon vyhodnotiť aj bariéry vstupu na daný trh (právne bariéry, investičná náročnosť vstupu a pod.).
Dominantné postavenie na_relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži alebo ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle (Týč, 2010, s.233).
Zmluva o fungovaní_Európskej únie (článok 102) nezakazuje samotné dominantné postavenie, ale len jeho zneužívanie na konkrétnom trhu, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Samotné znenie ZFEÚ neposkytuje nijakú definíciu.
Definícia tohto pojmu vychádza z judikatúry, predovšetkým z rozsudku Súdneho dvora vo veci United Brands (vec 27/76 zo 14. Februára 1978): „Dominantné postavenie je postavenie podniku, ktorý sa teší takej ekonomickej sile, ktorá umožňuje zabrániť budovanie účinnej súťaže na relevantnom trhu a ktorý si v zanedbateľnej miere môžu dovoliť správať sa nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov, a napokon aj od spotrebiteľov―. S takýmto postavením sa spájajú určité znaky, pričom najdôležitejším z nich je vysoký podiel na trhu. Definícia sa ďalej potvrdila a spresnila v rozhodnutiach Hoffman-La Roche (vec – 85/76), Hugin (vec C-22/78, Commercial Solvents (vec C-6 a 77/73), Michelin (vec C332/81), AKZO (vec C-62/86) a Hilti (vec T-30/89). Európsky parlament bol vo všeobecnosti naklonený rozšíreniu právomocí Spoločenstva v oblasti znižovania zneužitia dominantného postavenia. V súvislosti s návrhom nariadenia o koncentrácií prebehli konzultácie s Európskym parlamentom. (Informačné listy o EÚ – 2013)
21
Zákon zabezpečuje ochranu_hospodárskej súťaže aktívnou podporou tvorby konkurenčného prostredia a jeho ochrany. Realizuje protimonopolnú politiku, ktorá znamená zdokonaľovanie ochrany hospodárskej súťaže v týchto smeroch:
formovanie konkurenčných_štruktúr v ekonomike štátu uplatňovanie princípov hospodárskej súťaže a odstraňovanie prekážok jej pôsobenia a rozvoja,
zisťovanie, preskúmavanie a rozhodovanie v prípadoch dohôd obmedzujúcich súťaž a prípadoch zneužitia dominantného postavenia,
vykonávanie kontroly a rozhodovanie o vzniku hospodárskych koncentrácií,
posudzovanie opatrení orgánov štátnej správy a obcí, ktoré nesmú podporovať obmedzovanie súťaže. (Morvay, K. Ochrana hospodárskej súťaže, M.E.S.A. 10, 2006, str. 4)
Orgánom kompetentným pre oblasť_ochrany hospodárskej súťaže je od roku 1993 Protimonopolný úrad. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy SR pre podporu a ochranu hospodárskej súťaže (Zákon č.
575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy).
Pôvodne bol zriadený zákonom č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol nahradený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť úradu v oblasti ochrany hospodárskej súťaže je daná zákonom č. 165/2009 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov. Sídlom úradu je Bratislava, pričom úrad môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská aj mimo svojho sídla (Mamojka, 2005, s.
109).
Protimonopolný úrad prostredníctvom_kontroly koncentrácií povoľuje spájanie podnikateľov. Úmyslom tohto nástroja je preventívne pôsobiť na trh, aby neprišlo k deformácií súťaže. Vďaka nekontrolovanému spájaniu sa podnikateľov by mohlo prísť k deformácii alebo k úplnému vylúčeniu konkurencie.
Cieľom ochrany_hospodárskej súťaže je dohliadať na trhy, na ktorých pôsobia dominantné subjekty, aby nezneužívali svoje dominantné postavenie. Podnikateľské subjekty, ktoré vďaka svojej veľkosti môžu významným spôsobom ovplyvňovať trh
22
majú tendenciu využívať tento vplyv na zlikvidovanie existujúcej alebo možnej konkurencie.
Veľmi dôležitou_oblasťou pôsobnosti úradu je taktiež postihovanie podnikateľov, ktorí medzi sebou uzatvárajú dohody obmedzujúce súťaž. Cieľom takýchto dohôd býva zväčša zmiernenie konkurencie a následný nárast cien.
Na konci každého správneho konania vydáva úrad rozhodnutie, ktoré je pre podnikateľov záväzné a musia ho rešpektovať. Odvolacím orgánom je podľa zákona o správnom konaní Najvyšší súd SR, ten však nepotvrdzuje rozhodnutie správneho orgánu, ale pojednáva o žalobe, ktorú buď neuzná čím de facto potvrdí rozhodnutie PMÚ, alebo žalobu uzná, a to znamená jej opodstatnenosť a tým rozhodnutie stráca účinok. PMÚ SR môže vo svojom rozhodnutí nariadiť podnikateľom odstrániť protiprávny stav a udeliť pokutu do výšky 10% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, a to aj opakovane. (www.antimon.gov.sk)
Protimonopolný úrad_SR sa v jeho doterajšej rozhodovacej praxi snažil nepoužívať likvidačné pokuty. Hoci mu zákon umožňuje ukladať pokuty do výšky 10%
tržieb pokutovaného subjektu za uplynulý kalendárny rok, úrad nepristupoval k uplatneniu pokút na hornej hranici intervalu. Len ojedinele uplatňoval aj pokuty na úrovni 5% tržieb pokutovaného podniku. V drvivej väčšine prípadov pokuta nepresiahne 2%- 3% tržieb. Hoci možno očakávať uplatňovanie vyšších pokút (v tomto zmysle sa vyjadruje na úrovni EÚ Generálny komisariát pre hospodársku súťaž), nie je možné to realizovať skokovito- ak nemá dôjsť k zmene legislatívy. Pokutované subjekty postihnuté výrazne vyššími pokutami pri nezmenených zákonoch by sa mohli pri podávaní rozkladu odvolávať na princíp primeranosti, ktorý znamená aj ukladanie podobných pokút pri podobných porušeniach zákona. (Morvay, 2006, s. 2)
1. 4 Súťaţná politika a posudzovanie koncentrácií v podmienkach EÚ
Súťažná politika je_integrálnou súčasťou hospodárskej politiky vlády v procese vytvárania funkčného trhu a zabezpečovania jeho ochrany. Funkčný trh je reálne kreovať len pri súbežnom a vyváženom pôsobení trhového mechanizmu a štátu. Ak
23
trhový mechanizmus pôsobí viac – menej autonómne, zásahy štátu musia byť cielené a koordinované.
Podľa Kosíra súťažná politika predstavuje_už viac ako polstoročie sústavu pravidiel, ktoré zabezpečujú, aby koncepčne budovaný, realizovaný a rozvíjaný spoločný trh Únie nebol deformovaný v neprospech jeho účastníkov. Predstavuje určitý systém pravidiel správania sa podnikateľov na trhu. Ich dodržiavanie je dôležitým predpokladom ďalšieho rozvoja integrácie. Viaceré politiky EÚ sa tvoria postupne.
Spočiatku prevláda koordinácia národných politík členských štátov EÚ a budovanie jadra spoločného systému pravidiel v danej oblasti hospodárstva, ktoré sa dlhodobo viac-menej nemenia.
Súťažná politika je súčasťou_hospodárskej politiky, teda súčasťou zasahovania štátu do ekonomických procesov, teda je súčasťou štátnej regulácie ekonomiky.
Hypotetickým príkladom súťažnej politiky je tzv. rezignačná súťažná politika, ktorá sa nedá označiť za druh regulácie, lebo v tomto prípade štát nezasahuje do voľnej hry trhových síl, ale tento prípad nie je možné vidieť v žiadnej dnešnej trhovo orientovanej ekonomike (Bejček, 2010, s.16-17).
Významným nositeľom_hospodárskej politiky EÚ je Európska komisia, ako inštitúcia reprezentujúca nadnárodné záujmy štátov Európskej únie. Označenie Európska komisia sa v súčasnosti používa v troch významoch a to ako kolégium komisárov, administratívna inštitúcia a stanovisko odborného aparátu tejto inštitúcie.
(Keřkovský, Keřkovská, 1999, s. 26)
Základy dnešnej súťažnej_politiky položila v roku 1952 Parížska zmluva o vytvorené Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Ucelené pravidlá pre ochranu hospodárskej súťaže nielen pre trh s energetickými produktmi vznikli až podpísaním Rímskych zmlúv v roku 1957. Čiastočné antitrustové normy v Európe existovali už pred druhou svetovou vojnou, ale k ich rozšíreniu došlo až vďaka Rímskym zmluvám. Prísna kontrola bola zameraná predovšetkým na kartely a fúzie. Články o hospodárskej súťaži Rímskych zmlúv nedávali Komisii také právomoci ako Vysokému úradu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, a preto boli silne nadnárodné a podporujúce hospodársku
24
súťaž. Súťažná politika Európskych spoločenstiev sa tak mohla vyvíjať ako jedna z najdôležitejších spoločných politík, hoci za spoločnú nebola oficiálne označená.
Predstavuje hlavný zdroj moci Komisie vo vzťahu k súkromným podnikom a vládam.
(http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/evropska-soutezni-politika-5148.html)
Medzi základné ciele_európskeho kartelového (súťažného) práva patria:
garancia jednotnosti vnútorného trhu, zabránenie monopolizácii trhov ako výsledku reštriktívnych dohôd a koncentrácii medzi podnikateľmi, zabránenie zneužívania dominantného postavenia, zabránenie poskytovania súťaž obmedzujúcej štátnej pomoci,
podpora ekonomickej efektívnosti vytvorením prostredia priaznivého pre inovácie a technický pokrok,
ochrana záujmov spotrebiteľov formou zabezpečenia im možnosti kúpy tovarov a služieb za najvýhodnejších podmienok (Munková et al., 2012, s.28- 29).
Medzi ďalšie ciele patrí_odstránenie bariér medzi členskými štátmi, voľný vstup na trh, vytváranie vhodných podmienok pre voľný odchod z trhu, zabrániť monopolizácií trhov, odstránenie nedovoleného obmedzovania súťaže, ochrana spotrebiteľov, dohľad nad štátnou pomocou, optimálna alokácia produktívnych zdrojov
a podpora ekonomického a technického rozvoja.
(http://circa.europa.eu/irc/opoce/fact_sheets/info/data/market/rules/article_7195_sk.htm )
Európska súťažná politika_si oproti ostatným antimonopolným modelom dáva za cieľ chrániť malé a stredné podniky. Efektivita sa tak nestáva jediným kritériom pri posudzovaní prípadov, pretože na prosperitu a blaho malých a stredných podnikov pamätá preambula zmluvy. Tieto podniky, ktoré boli predtým chránené clom a kvótami, by inak ťažko mohli konkurovať veľkým podnikom, ktoré podnikajú vďaka
integrovanému trhu i v ďalších členských štátoch.
(http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/evropska-soutezni-politika-5148.html).
25
Cieľom EÚ je vytvorenie_vnútorného trhu, na ktorom panujú podobné podmienky ako na domácich trhoch. Súťažná politika sa neopiera o záujmy zúčastnených strán, ale skôr o to čo je záujem Európskej únie. Pravidlá sa týkajú buď podnikov alebo postihujú štáty, respektíve poskytovanie štátnej pomoci. Súťažné pravidlá Únie sa vzťahujú na jednanie súkromných podnikateľských subjektov ako aj na vládne zásahy samotných členských štátov. Obchodné spoločnosti môžu obmedzovať súťaž na trhu dohodami so svojimi konkurentmi alebo zneužívaním svojho dominantného postavenia na trhu. Rovnako tak aj vlády jednotlivých členských štátov môžu svojim konaním narušiť hospodársku súťaž. Môžu dať podnikom tzv. zvláštne práva a vytvoriť tak monopol. Ďalším spôsobom obmedzenia hospodárskej súťaže zo strany vlád členských štátov sú štátne podpory, ktoré uprednostňujú vybrané podnikateľské subjekty alebo výrobu určitého tovaru a služieb (Bracjun, 2008, s.83-84).
Európska súťažná politika je_postavená na nasledujúcich princípoch :
Zákaz spoločných dohôd a praktík medzi podnikmi, ktoré môžu ovplyvniť obchod a obmedzovať či narušovať súťaž na vnútornom trhu – antimonopolné právo,
Zákaz zneužitia dominantného postavenia na vnútornom trhu, pokiaľ to môže ovplyvniť obchod – antimonopolné právo,
Preventívny dozor nad fúziami v európskej dimenzii, ktoré vedú k trhovej dominancii – kontrola fúzií,
Liberalizácia sektorov, ktoré ovládajú štátom garantované monopoly ako sú energetika, doprava, telekomunikácie – liberalizácia,
Dohľad nad štátnou podporou poskytovanou členskými štátmi – štátna podpora,
Medzinárodná spolupráca, pretože činnosť podnikov so sídlom mimo EÚ často ovplyvňuje hospodársku súťaž vo vnútri EÚ
(http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/evropska-soutezni-politika-5148.html)
Antimonopolné a kartelové právo_zahrňuje dve pravidlá, a to zákaz dohôd, ktoré obmedzujú súťaž a zákaz zneužitia dominantného postavenia.
26
Vytvoriť vnútorný_trh EÚ, preto vyžaduje ochrániť hospodársku súťaž prijatím jednotných jasných pravidiel, ktorými sa podnikanie musí riadiť. Ich cieľom je vylúčiť:
(Šíbl, 2006, s. 181)
uzatváranie dohôd, ktoré obmedzujú súťaž,
zneužívanie dominantného postavenia na trhu,
nežiaduce koncentrácie.
Na rozdiel od dohôd_obmedzujúcich súťaž, či zneužívania dominantného postavenia však koncentrácia a priori nepredstavuje zakázanú praktiku. Kontrola koncentrácie je však úplne odôvodnená tým, že ide o operácie, ktoré prinášajú trvalú zmenu kontroly dotknutých podnikov, a tým aj štruktúry trhu. Z týchto dôvodov sa ustanovenia nariadenia o kontrole koncentrácie aplikujú na významné štrukturálne zmeny, ktorých dopad na trh prekračuje národné hranice členských štátov.(Kalesná a kol., 2011, s. 239)
Podľa Kalesnej právna úprava_pracuje s klasickými inštitútmi súťažného práva medzi ktoré patria zneužívanie dominantného postavenia na trhu, dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, verejné podpory a kontrola koncentrácie. Z koncepčného prístupu k právnej úprave nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže ide o právo tzv.
generálnych klauzúl, teda všeobecných skutkových podstát, ktoré sa napĺňajú konkrétnym obsahom až v rozhodovacej praxi Európskej komisie a európskych súdov.
Z právnych vzťahov ide o úpravu zodpovednostného charakteru vybudovanú zásadne na princípe objektívnej a prísnej zodpovednosti. Kontrola koncentrácií sa priraďuje k právnej úprave nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, ale má skôr preventívny charakter.
Právna úprava kontroly_koncentrácie uzatvára inštrumentárium súťažného práva slúžiaceho na vytvorenie systému, ktorý na vnútornom trhu chráni súťaž pred porušením. Táto právna úprava sa usiluje nájsť kompromis medzi pozitívami a negatívami, ktoré prináša koncentrácia podnikov. Koncentráciou sa na jednej strane zvyšuje súťažný potenciál európskeho priemyslu, najmä vo vzťahu ku koncentrácii mimo EÚ, na druhej strane vystavuje súťaž rizikám, ktoré vyplývajú z kumulácie hospodárskej moci. To vyžaduje podriadiť proces spájania podnikov systému efektívnej kontroly. (Kalesná a kol., 2011, s. 239)
27
Nová právna úprava reaguje_na zmeny, ktoré spočívajú hlavne v dobudovaní vnútorného trhu, hospodárskej a menovej únie, rozšírení EÚ, ako aj redukcii medzinárodných bariér brániacich obchodu a investíciami, čo sa nevyhnutne odráža vo veľkých reorganizáciách podnikateľských subjektov, osobitne vo forme koncentrácii.
(Kalesná a kol., 2011, s. 238-239)
Podľa Kalesnej základným_zmyslom kontroly koncentrácie je posúdiť, či je koncentrácia európskej dimenzie zlučiteľná s vnútorným trhom z hľadiska potreby udržať a rozvíjať efektívnu súťaž na vnútornom trhu. Podľa pôvodného nariadenia EHS č. 4064/1989 základným kritériom takéto posúdenia bolo, či koncentrácia vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktoré významne bráni efektívnej súťaži. Takéto koncentrácie sa považovali za nezlučiteľné_s vnútorným trhom. Platné nariadenie modifikuje základné kritérium na posudzovanie koncentrácii v článku 2 odsek 3 tak, že koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Nová právna úprava tak reaguje na možné následky koncentrácii na oligopolných trhoch. Koncentrácie podliehajú podľa nariadenia o kontrole koncentrácii systému preventívnej kontroly.
Koncentrácie európskej dimenzie treba z tohto hľadiska notifikovať Komisii pred ich implementáciou, a to po uzavretí zmluvy, oznámením verejnej ponuky alebo nadobudnutím kontrolného záujmu. Implementácia koncentrácie je suspendovaná až do konečného rozhodnutia Komisie, ak Komisia neudelí zúčastneným podnikom výnimku.
Komisia je povinná posúdiť_koncentrácie spadajúce do pôsobnosti nariadenia o fúziách s cieľom zistiť či sú, alebo nie sú zlučiteľné so spoločným trhom. Komisia teda musí vziať do úvahy všetky významné prekážky efektívnej súťaže, ktoré môžu byť spôsobené koncentráciou. Hlavnou formou takéhoto obmedzenia súťaže je vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na trhu. Efektívna súťaž prináša spotrebiteľom prospech v podobe nízkych cien, tovaru vysokej kvality, širokého výberu výrobkov a služieb a inovácií. Kontrolou fúzií Komisia predchádza tvorbe fúzií, ktoré by viedli k výraznému nárastu trhovej sily spoločností a s najväčšou pravdepodobnosťou by zbavili zákazníkov tohto prospechu. Pod nárastom trhovej sily
28
sa myslí schopnosť jednej alebo viacerých spoločností výhodne zvyšovať ceny, znižovať objem výroby, výber alebo kvalitu výrobkov a služieb, obmedzovať zavádzanie inovácií alebo inak ovplyvňovať parametre súťaže. Pri posudzovaní dopadov fúzie na súťaž Komisia porovnáva podmienky súťaže, ktoré by nastali v dôsledku ohlásenej fúzie s podmienkami, ktoré by prevládali, ak by k fúzii nedošlo. Pri takomto porovnaní, a teda hodnotení dopadov fúzie, možno vo väčšine prípadov vychádzať z podmienok súťaže existujúcich v momente fúzie. Za istých okolností však Komisia môže vziať do úvahy budúce zmeny trhu, ktoré je možné primerane predvídať.
V snahe o relevantné porovnanie môže Komisia vziať do úvahy predovšetkým pravdepodobný vstup na trh alebo ukončenie činnosti spoločností v prípade, ak by sa fúzia neuskutočnila. Posúdenie fúzie Komisiou obyčajne obsahuje:
definíciu relevantného výrobkového a geografického trhu;
konkurenčné posúdenie fúzie. (eur-lex.europa.eu)
Podľa Joskovej kritériá na posudzovanie_koncentrácií nám dávajú odpoveď na otázku či je koncentrácia zlúčitelná alebo nie je. Ide o aspekty, ktoré zohľadňuje EK na to, aby koncentráciu schválila alebo nedovolila alebo prijala za určitých podmienok.
Cieľom EÚ je zabezpečenie fungujúcej súťaže a pravidiel vnútorného trhu. EK teda pri posudzovaní koncentrácie skúma či dôjde k narušeniu súťaže alebo či pod vplyvom koncentrácie bude vznik dominantného postavenia. Ak odpoveď na tieto otázky bude negatívna, EK koncentráciu schváli. V špeciálnych prípadoch, kedy odpoveď na otázku, že či vznikne dominantné nie je úplne jednoznačná a navyše podniky doložia dostatočné záruky, že sa budú správať prosúťažne, budú zabezpečovať konkurenčné prostredie a výsledok takejto koncentrácie bude priaznivý a pre fungovanie súťaže v takomto prípade EK môže prijať rozhodnutie so záväzkami, kde ustanoví týmto spájajúcim sa podnikom správcu, ktorý kontroluje či vlastne podniky dodržujú záväzky ku ktorým sa zaviazali.
V prípade, ak sa podniky spoja_bez toho, aby požiadali EK o súhlas – ide o neoprávnenú koncentráciu. EK preto môže nariadiť dekoncentráciu, uložiť sankcie a podnikom nariadiť, aby predali akcie, ktoré nadobudli takýmto spôsobom.
Komisia spolu s vnútroštátnymi_orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže priamo presadzuje pravidlá hospodárskej súťaže EÚ obsiahnuté v článkoch 101 až 109 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej „ZFEÚ―) s cieľom zabezpečiť vytvorenie prostredia, v
29
ktorom môžu všetky spoločnosti medzi sebou súťažiť rovnocenne a spravodlivo prispievať k lepšiemu fungovaniu trhov v EÚ. Takéto konkurenčné prostredie je prínosom pre spotrebiteľov, podniky, ako aj európske hospodárstvo ako celok.
Právomoci v oblasti priameho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže vykonáva v rámci Komisie v prvom rade generálne riaditeľstvo DG IV pre hospodársku súťaž. Tieto právomoci sú prísne ohraničené – DG IV pre hospodársku súťaž môže zasiahnuť len vtedy, ak má dôkazy o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pričom proti jeho rozhodnutiam je možné podať odvolanie na Súdny dvor Európskej únie. Práca GR pre hospodársku súťaž sa na rozdiel od ostatných útvarov Komisie, ktorých hlavnou úlohou je navrhovanie právnych predpisov, sústredí na postup voči podnikom alebo členským štátom, ktoré podľa jej názoru porušujú pravidlá hospodárskej súťaže. DG IV pre hospodársku súťaž môže zasiahnuť v prípade viacerých druhov protisúťažného konania, ak je týmto konaním ovplyvnený cezhraničný obchod. DG IV podporuje hospodársku súťaž tým, že pracuje na tom, aby sa zásady hospodárskej súťaže stali súčasťou regulačných opatrení a právnych predpisov. Spolupracuje s ostatnými generálnymi riaditeľstvami pri určovaní odvetví, v ktorých by sa malo vykonať ďalšie preskúmanie.
(http://ec.europa.eu/dgs/competition/factsheet_general_sk.pdf)
GR pre hospodársku súťaž má_okolo 900 zamestnancov a jeho ročné náklady na prevádzku tvoria menej ako 100 miliónov EUR. Pokiaľ ide o fúzie a štátnu pomoc, GR pre hospodársku súťaž sa zaoberá najmä oznámeniami; v prípade porušenia článkov 101 a 102 postupuje z vlastnej iniciatívy, na základe žiadosti o zhovievavosť alebo na základe sťažnosti. Podrobnosti týkajúce sa veci, v ktorej GR pre hospodársku súťaž koná, musia zostať dôverné. GR pre hospodársku súťaž je viazané právnymi predpismi chrániť obchodné tajomstvá podnikov, s ktorými je v styku. Ak DG IV pre hospodársku súťaž zistí, že podnik alebo členský štát porušil pravidlá hospodárskej súťaže alebo že by v prípade fúzie došlo k značnému obmedzeniu hospodárskej súťaže, môže navrhnúť, aby kolégium komisárov prijalo formálne rozhodnutie. Týmto rozhodnutím sa môže uložiť zákaz tohto konania a prijatie opatrení na nápravu. V antitrustových prípadoch môže Komisia ukladať aj pokuty, ktoré majú sankčný, ako aj odradzujúci účinok.
(http://ec.europa.eu/competition).
30
DG IV pre hospodársku súťaž_monitoruje trhy a uskutočňuje vyšetrovania v jednotlivých odvetviach hospodárstva (napríklad nedávno v oblasti energetiky, finančných služieb a farmaceutických výrobkov) s cieľom odhaliť problémy súvisiace s hospodárskou súťažou. Toto umožňuje GR pre hospodársku_súťaž lepšie pochopiť fungovanie trhov a zabezpečiť účinnejšie presadzovanie pravidiel vďaka aktívnemu odhaľovaniu prípadov, ktoré by najviac mohli poškodiť spotrebiteľov. DG IV pre hospodársku súťaž vydáva dokumenty, v ktorých objasňuje spôsob, akým sa uplatňujú pravidlá hospodárskej súťaže ustanovené v Zmluve a interpretované Súdnym dvorom.
Medzi tieto dokumenty patria vykonávacie nariadenia, skupinové výnimky, usmernenia a oznámenia. V prípade ich revízie uskutočňuje GR pre hospodársku súťaž rozsiahle konzultácie. (http://ec.europa.eu/dgs/competition/factsheet_general_sk.pdf)
GR pre hospodársku súťaž_spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v jednotlivých členských štátoch, čím zabezpečuje jednotné a koordinované presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v Európe. Spolupracuje tiež s agentúrami po celom svete, s ktorými si vymieňa informácie, podporuje osvedčené postupy a spolupracuje na riešení individuálnych prípadov. GR pre hospodársku súťaž pracuje na tom, aby sa zásady hospodárskej súťaže stali súčasťou regulačných opatrení a právnych predpisov. Spolupracuje s ostatnými generálnymi riaditeľstvami pri určovaní odvetví, v ktorých by sa malo vykonať ďalšie preskúmanie. GR pre hospodársku súťaž pripravuje každý rok správu o činnosti, v ktorej Európskemu parlamentu poskytne aj odhad budúceho vývoja. Okrem toho pre širokú verejnosť denne uverejňuje podrobné informácie na svojej webovej lokalite a vo svojich tlačových správach. Komisár pre hospodársku súťaž vystupuje trikrát do roka pred Výborom pre hospodárske a menové veci (ECON), kde diskutuje o aktuálnom vývoji v politike
hospodárskej súťaže a odpovedá na otázky.
(http://ec.europa.eu/dgs/competition/factsheet_general_sk.pdf)
Generálne riaditeľstvo pre_hospodársku súťaž (DG IV) má zo zákona postihovať protisúťažné praktiky podnikateľov ( dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia), kontrolovať proces ekonomickej koncentrácie a garantovať vytváranie konkurenčných podmienok (kontrola štátnej pomoci, regulácia verejnej správy). (http://ec.europa.eu/competition/)
31
2 ANALÝZA KONTROLY KOCENTRÁCIÍ NA VNÚTORNOMTRHU EURÓPSKEJ ÚNIE V OBDOBÍ ROKOV 2010 – 2013
V našej diplomovej práci analyzujeme obdobie rokov 2010 až 2013, ktoré je charakteristické finančnou a hospodárskou_krízou, ktorá značne zasiahla aj podnikateľské a konkurenčné prostredie krajín Európskej únie.
Pri spracovávaní údajov sme použili_analyticko-syntetickú metódu, induktívno- deduktívnu metódu a popisnú metódu.
Proces posudzovania a schvaľovania koncentrácií_analyzujeme z dvoch hľadísk a to legislatívno-právnej základne a organizačno-inštitucionálnej základne. Spomínané hľadiská sú rozhodujúce pre proces schvaľovania a posudzovania koncentrácií EK.
Predmetné činnosti EK analyzujeme v časovom horizonte rokov 2010 – 2013.
Obsahovú analýzu sme zamerali na tieto prioritné problémové a kapacitné okruhy:
počet schválených a neschválených koncentrácií v sledovanej štruktúre (s výhradou, bez výhrad, neschválené koncentrácie),
počet koncentrácií so sankčným postihom,
odvetvové zameranie posudzovania koncentrácií,
zameranie posudzovania koncentrácií vo finančnom sektore,
zameranie na najzávažnejšie prípady v sledovanom období s dôrazom na odvetvové hľadisko a ochranu spotrebiteľa.
2.1 Analýza procesu posudzovania koncentrácií zo strany Európskej komisie
Kontrola koncentrácií európskej_dimenzie podlieha výlučnej právomoci Komisie. Koncentrácie, ktoré nespadajú pod toto nariadenie, patria pod jurisdikciu členských štátov. Z tohto všeobecného pravidla existujú aj výnimky. Koncentrácie, ktoré nespĺňajú stanovené obratové prahy, ale podliehajú kontrole podľa viacerých národných právnych úprav, môžu dotknuté členské štáty odstúpiť na posúdenie Komisii, aby sa vylúčila právna neistota a riziko protichodných rozhodnutí. Na druhej strane
32
Komisia môže odstúpiť notifikovanú koncentráciu európskej dimenzie členskému štátu, ak hrozí, že koncentrácia naruší súťaž na trhu tohto členského štátu, ktorý vykazuje charakteristiky oddeleného trhu. Pravidlá o odstúpení koncentrácii majú prispieť k tomu, aby prípad riešil ten najvhodnejší súťažný orgán. (Kalesná, 2011, s. 241)
Európska komisia vznikla ako_výsledok zmluvy z 08.04.1965 o zlúčení troch výkonných orgánov Európskeho spoločenstva – ESUO, EHS a Euratomu. Jej prvým predchodcom bol Vysoký úrad ESUO, ktorý sa vytvoril pri vzniku tohto spoločenstva a jeho prvým predsedom bol Jean Monnet. Vznikom EHS bola vytvorená Komisia EHS, na čele ktorej stál v rokoch 1958 až 1967 Walter Hallstein. Na čele Komisie je predseda, ktorý rozhoduje o jej organizačnej štruktúre. Členské krajiny nominujú komisárov a každému komisárovi sú podriadené generálne riaditeľstvá, na čele ktorých sú generálni riaditelia. Generálne riaditeľstvá (DG) korešpondujú s jednotlivými oblasťami, ktoré spadajú do kompetencie Komisie (Považanová, 2012, s.48).
Kalesná popisuje konanie o koncentrácii v dvoch_etapách, pre ktoré sú charakteristické ustanovenia právne záväzných lehôt na vydanie rozhodnutí Komisie.
V prvej etape musí Komisia v lehote 25 pracovných dní posúdiť, či ide o koncentráciu európskej dimenzie a či táto koncentrácia vzbudzuje pochybnosti o zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Ak Komisia rozhodne, že koncentrácia nespadá pod nariadenie, vydá o tom rozhodnutie. Ak Komisia_zistí, že oznámená koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia a nevzbudzuje vážne pochybnosti rozhodne, že nie je proti nej a vyhlási, že je zlučiteľná so spoločným trhom. V prípade, že Komisia zistí, že koncentrácia spadá pod nariadenie a vzbudzuje vážne pochybnosti o zlučiteľnosti s vnútorným trhom, rozhodne o začatí hlavného konania, ktoré je potrebné ukončiť v lehote 90 pracovných dní. Táto lehota však môže byť predĺžená. V rámci tohto konania Komisia realizuje hĺbkové šetrenie, ktorého výsledkom je posúdenie, či notifikovaná koncentrácia je alebo nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Komisia disponuje právom žiadať všetky potrebné informácie a nová právna úprava rozširuje aj jej vyšetrovacie právomoci.
Z hľadiska posúdenia_zlučiteľnosti s vnútorným trhom je rozhodujúce, či koncentrácia významne bráni efektívnej súťaži na vnútornom trhu najmä v dôsledku
33
vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Takáto koncentrácia bude vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom. V praxi však málokedy dochádza k absolútnemu zákazu koncentrácie, keďže zúčastnené podniky môže v priebehu konania navrhnúť podmienky na elimináciu súťažného problému, ktorý koncentrácia prináša. V takomto prípade, ak sú podmienky adekvátne súťažnému problému a úplne ho eliminujú, Komisia môže modifikovanú koncentráciu vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pričom sa toto rozhodnutie viaže na splnenie podmienok zúčastnenými podnikmi. Komisia môže nariadiť zrušenie koncentrácie, ktorá už bola implementovaná a bola vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom alebo bola implementovaná s porušením podmienok, na ktoré je rozhodnutie o koncentrácii viazané. (Kalesná a kol., 2011, s. 243)
Podľa nariadenia o kontrole koncentrácie_prichádzajú do úvahy jednak pokuty za porušenie povinností a jednak penále, ktoré slúži na vynútenie splnenia určitých povinností. Čo sa týka pokút, Komisia môže uložiť pokutu až do výšky jedného percenta z celkového obratu podniku alebo združenia podnikov osobám, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytli nesprávne alebo zavádzajúce informácie najmä pri notifikácii koncentrácie alebo jej doplnení a predložili neúplné doklady. Komisia môže uložiť pokutu do 10 percent z celkového obratu podniku účastníkovi koncentrácie, ktorý úmyselne alebo z nedbanlivosti:
neoznámil koncentráciu pred jej implementáciou,
implementuje koncentráciu pred jej notifikáciou alebo pred vydaním rozhodnutia o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom,
implementuje koncentráciu, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
neplní podmienky alebo povinnosti, na ktoré sú rozhodnutia o koncentrácii viazané. (Kalesná, 2011, s. 243)
Čo sa týka penále, komisia_môže rozhodnutím uložiť pokutu až do výšky 5 percent z priemerného denného celkového obratu podniku alebo združenia podnikov za každý pracovný deň omeškania, aby ich donútila:
poskytnúť úplné a správne informácie,
34
podrobiť sa inšpekcii,
plniť podmienky, na ktoré je rozhodnutie o koncentrácii viazané,
plniť iné opatrenie nariadené rozhodnutím.
Na rozdiel_od pokút za porušenie povinností, kde sa na uloženie pokuty vyžaduje zavinenie, penále sú vybudované na princípe objektívnej zodpovednosti. Rozhodnutia o uložení pokuty a penále podliehajú preskúmaniu na Súdnom dvore EÚ.
Základom zdôrazňovania_ekonomického prístupu ku koncentráciám je obvykle propagovanie úspor z rozsahu, ktoré rastú s ekonomickým rozmerom podniku. Pri úsporách z rozsahu sú konštantné fixné náklady.
Právny základ nájdeme_v Nariadení Rady (ES) č. 139/2004. EK vykonáva kontrolu apriórne a to je predtým ako sa realizujú koncentrácie a podniky musia získať súhlas EK, aby mohli vzniknúť. Podniky najprv uzatvoria dohodu o fúzii alebo akvizícii, ktorou sa majú spojiť, aby boli jasné práva a povinnosti, ktoré sa budú aplikovať. Predtým však než túto dohodu začnú vykonávať, nechajú ju schváliť EK.
Bez súhlasu EK nie je možné aplikovať a vykonávať takéto spojenia. Kontrola je potrebná, pretože keby sa kontrola nevykonávala, mohli by vzniknúť dominantné podniky a tieto podniky sú náchylné k zneužívaniu svojho dominantného postavenia.
(Kalesná, 2011, s. 243)
Nariadenie zakazuje_fúzie a akvizície, ktoré by významne znížili súťaž v rámci jednotného trhu, napríklad v prípade, že by vytvorenie dominantných spoločností, viedlo pravdepodobne k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov. Komisia v zásade skúma iba väčšie fúzie s rozmerom EÚ, čo znamená, že účastníci fúzie dosiahnu určité limity obratu. Existujú dve alternatívy ako dosiahnuť prahové hodnoty obratu na rozmer EÚ.
Prvá alternatíva_si vyžaduje:
v kombinácii celosvetový obrat všetkých účastníkov koncentrácie viac ako 5 000 miliónov € a
v celej EÚ obrat každého z najmenej dvoch firiem výške približne 250 miliónov
€.
35 Druhá alternatíva_vyžaduje, aby:
celosvetový obrat všetkých účastníkov koncentrácie nad 2 500 miliónov EUR,
obrat všetkých účastníkov fúzie cez 100 miliónov € v každom z najmenej troch členských štátov,
obrat obsahuje 25 miliónov € na každého z najmenej dvoch z týchto podnikov v každej z troch členských štátov, ktoré sú v rámci II a
v celej EÚ obrat každého z najmenej dvoch firiem z viac cez 100 miliónov €.
V oboch spôsoboch_rozmer EÚ nie je splnený, ak každá z firiem archivuje viac ako dve tretiny celkového obratu EÚ v rámci jedného a toho istého členského štátu. Každý rok sa zvyčajne Komisii oznámi približne 300 fúzií.
Menšie fúzie, ktoré_nemajú európsky rozmer môžu spadať do pôsobnosti orgánov pre hospodársku súťaž členských štátov. Tam existuje mechanizmus, ktorý umožňuje členským štátom a Komisii postúpenie prípadu medzi sebou a to na žiadosť zúčastnených spoločností a členských štátov. To umožňuje spoločnostiam ťažiť z preskúmania one-stop-shop a prideliť vec najvhodnejšiemu orgánu.
Komisii musí_byť oznámené akékoľvek spojenie s rozmerom EÚ pred jej vykonávaním. Firmy sa môžu predtým obrátiť na Komisiu a vidieť ako čo najlepšie pripraviť svoje oznámenie. K dispozícii sú vopred pripravené šablóny, ktoré sa používajú na oznámenie fúzií a sú založené na zložitosti prípadu.
Ak účastníci fúzie_nie sú prevádzkovo v rovnakých alebo príbuzných trhoch alebo v prípade, že majú len veľmi malý podiel na trhu a nedosahujú stanovené prahové hodnoty podielu na trhu, tak tieto fúzie zvyčajne nevedú k výrazným problémom v oblasti hospodárskej súťaže. Preskúmanie fúzie sa teda vykonáva zjednodušeným postupom, zahŕňajúcim rutinnú kontrolu. Prahy podielov na trhu sú nasledovné: 15%
spoločný podiel na trhu na každom trhu, kde súťažia obaja alebo 25% podielu na trhu na vertikálne spojených trhoch. Ak sú tieto prahové hodnoty podielu na trhu vyššie Komisia vykonáva kompletné šetrenie.
