Cash flow

Cash flow teda peňažný tok vyjadruje skutočný pohyb peňažných prostriedkov podniku. Je východiskom pri riadení likvidity, pretože :

 Existuje rozdiel medzi pohybom hmotných prostriedkov a ich peňažným vyjadre-ním.

 Vzniká časový nesúlad medzi hospodárskymi operáciami vyvolávajúcimi náklady a ich finančným zachytením.

 Vzniká rozdiel medzi nákladmi a výdajmi a medzi výnosmi a prímami.

Analýza cash flow je založená na príjmoch a výdajoch a vyjadruje reálne toky peňazí a ich zásoby v obchodnom podniku. [19]

Zvýšenie aktív v sebe viaže potenciálne zníženie peňažných prostriedkov a naopak ich zníženie disponibilné peňažné prostriedky uvoľňuje. Peňažné toky sa zadržujú nielen v aktívach (pohľadávkach) ale aj v kapitále (záväzkoch). Stoja na počiatku a taktiež na konci obchodných transakcií podniku a ich pohyb priamo ovplyvňuje peňažné toky. Po-hľadávky, ktoré tvoria záchytný bod premeny aktív v peniaze, viažu peňažné prostriedky.

Na strane druhej, záväzky (dlhy) podniku odkladajú reálny úbytok peňazí. Vzťah medzi pohľadávkami alebo dlhmi podniku a cash flow vyjadruje:

„Změna stavu Vplyv na Cash flow

zvýšení pohledávek → úbytek snížení pohledávek → přírůstek

zvýšení závazku → přírůstek

snížení závazků → úbytek.“[18, str. 49]

Existujú dve metódy vykazovania cash flow, a to:

a) Priama metóda b) Nepriama metóda

Hlavným znakom priamej metódy zostavenia výkazu cash flow je vykazovanie takzvaných hrubých peňažných tokov, čiže skutočných príjmov a výdajov, ktoré sa usporiadajú podľa hlavných titulov. K zostaveniu výkazov priamou metódou sa využívajú dva rôzne prístupy:

1. Čistá priama metóda – je založená na sledovaní skutočných príjmov a výdajov a ich rozdelením do vopred vymedzených položiek. Vzchádza priamo zo zmien stavov peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov, vyvolaných finančne účin-nými hospodárskymi transakciami. Aj keďsa táto metóda zdá byťbezproblémová, pokladničné a bankové operácie , zachytené na príslušných účtoch neumožňujú zis-tiťúčel za ktorým boli uskutočnené.

2. Nepravá priama metóda – označuje sa taktiež ako náhradná alebo modifikovaná metóda, spočíva v transformácii výnosovo nákladových dát na príjmovo výdajové.

Výnosy a náklady daného účtovného obdobia prevzaté z výkazu zisku a strát sa ko-rigujú o zmeny položiek aktív a pasív na príjmy a výdaje.

Nepriama metóda vychádza z výkazu zisku a strát, konkrétne z výsledku hospodárenia, ktorý transformuje na cash flow. Možno ju použiť len u peňažných tokov z hlavnej (pre-vádzkovej) činnosti podniku a to len na tú časť, ktorá sa nevykazuje ako hrubé peňažné toky. Spočíva v úprave zisku či straty z hospodárenia o nepeňažné položky a o zmeny po-ložiek rozvahy, ktoré vyjadrujú rozdiel medzi tokmi príjmov a výdajov a tokmi výnosov a nákladov.

Jedná sa o nepeňažné operácie, ktoré predstavujú:

a) Náklady, ktoré nepredstavujú výdaje bežného obdobia (odpisy, tvorba rezerv a op-ravných položiek, odložená daň)

b) Výnosy, ktoré nepredstavujú príjmy bežného obdobia (zúčtovanie rezerv a oprav-ných položiek, príjmy budúcich období)

c) Zmeny pracovného kapitálu, kde je možno rozlíšiťtaké zložkyčistých aktív, s kto-rými spojené peňažné toky užprebehli (zásoby, náklady a výnosy budúcich období) a tiežtie, ktoré predstavujú budúce peňažné toky (pohľadávky a záväzky z obchod-ného styku).

Avšak do týchto úprav nemožno započítaťzmenu týchto položiek: dlhové a pohľa-dávané úroky, dlhové a pohľapohľa-dávané dividendy, dlhy z nákupu dlhodobých aktív, pohľadávky z predaja dlhodobých aktív, dlhové a pohľadávané dane z príjmov,

zmena stavu pohľadávok a záväzkov spojených s mimoriadnym výsledkom hospo-dárenia. [18]

Peňažné toky sačlenia na:

a) Prevádzková činnosť– základná zárobková činnosť podniku, slúžiaca základnému podnikateľskému účelu. Peňažné toky prevádzkovej činnosti sú rozdielom medzi príjmami a výdajmi bežnejčinnosti. Výsledok hospodárenia z bežnejčinnosti pred zdanením sa transformuje úpravami o nepeňažné operácie, zmenu potreby pracov-ného kapitálu, prijatých a zaplatených úrokov, mínus zaplatená daň z príjmov za bežnúčinnosť.

b) Investičná činnosť – peňažné toky z investičnej činnosti zahrnujú hlavne výdaje a príjmy spojené s poriadením a predajom stálych aktív, pôžičky a úvery spriazne-ným osobám.

c) Finančnáčinnosť– peňažné toky z tejtočinnosti zahrnujú najmä prírastky a úbytky dlhodobého kapitálu,čiže dlhodobých záväzkov, dopady zmien vlastného kapitálu, prijaté a vyplatené dividendy.

Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci obdobia sa rovná súčtu peňažných prostriedkov začiatku obdobia a peňažných tokov z vyššie uvedenýchčinností.

[4]

2 METÓDY FINANČNEJ ANALÝZY

Základným zdrojom informácií pre finančnú analýzu je finančné účtovníctvo, ktoré je upravované na základe všeobecne platných noriem aštandardov. Avšak finančná analýza nemá striktne určené pravidlá. Znamená to,že mnoho autorov odbornej literatúry používa rovnaké pojmy s rôznym obsahom, či rôzne pojmy s rovnakým obsahom. Táto nejednot-nosť pri klasifikácii základných pojmov sa týka tak českej a slovenskej literatúry, ako aj prekladov zahraničných autorov.

Hlavné metódy finančnej analýzy sú:

1. Fundamentálna analýza 2. Technická analýza 3. Elementárne metódy [14]

Podľa času môže byť finančná analýza rozdelená na ex post analýzu založenú na retro-spektívnych údajoch, a analýzu ex ante orientujúcu sa na budúcnosť. [19]

Od cieľa analýzy a okruhu užívateľov pre ktorých je analýza spracovávaná závisí, ako sú ukazovatele usporiadané, v akom počte a konštrukcii uviedla Kislingerová [10]. Ukazova-tele môžu byť usporiadané do paralelnej alebo pyramídovej sústavy. Paralelnú sústavu reprezentujú bloky ukazovateľov, ktoré merajú určitú stránku finančnej situácie, zároveň sú však všetky charakteristiky vnímané rovnocenne. To znamená, že podnik musí spĺňať určité podmienky rentability, zadlženosti a likvidity, aby existoval dlhodobo. Pyramídové sústavy prezentujú rozklad vybraného syntetického ukazovateľa potrebného pre účely ana-lýzy.

Fundamentálna analýza

Fundamentálna analýza sa opiera o súvislosti medzi ekonomickými a mikroekonomickými procesmi. Sústreďuje sa na vyhodnocovanie kvalitatívnych informácií o podniku, z kto-rých vychádza a odvodzuje závery bez algoritmických postupov. [14], [17]

Podľa Sedláčka [19] možno fundamentálnu analýzu definovať ako analýzu založenú na znalostiach vnútorného a ekonomického prostredia podniku, na skúsenostiach odborníkov, na charaktere podnikových cieľov. Zaraďujeme sem najmä SWOT analýzu, BCG maticu a metódu kritických faktorov úspešnosti.

Technická analýza

Technická analýza na rozdiel od fundamentálnej využíva matematické, matematicko-štatistické a algoritmické metódy ku kvantitatívnemu spracovaniu dát s ekonomickým po-súdením výsledkov. [17], [19]

„Je však zřejmé,že oba přístupy jsou poměrněblízké, protože hodnocení výsledků technic-ké analýzy by bylo velmi obtížné bez „fundamentálních“ znalostí ekonomických procesů.

Je proto zpravidla nezbytné, aby se oba typy analýz vzájemněkombinovaly.“[16, str. 41.]

Elementárne metódy

1. Analýza absolútnych ukazovateľov 2. Analýza fondov finančných prostriedkov 3. Analýza pomerových ukazovateľov 4. Analýza sústav ukazovateľov [14]

Základným zdrojom finančnej analýzy sú dáta obsiahnuté vo finančných výkazoch v hod-notovom vyjadrení. Tieto dáta sú vyjadrené absolútne, merajúce rozmer určitých javov a podľa toho,či vyjadrujú určitý stav, alebo informujú o údajoch za určitý interval ich rozde-ľujeme na veličiny stavové a tokové. Stavové veličiny sú súčasťou súvahy, kde je k určitému dátumu uvedená tak majetková hodnota ako aj kapitálová. Tokové veličiny sú obsiahnuté vo výkaze zisku a strát a vo výkaze cash flow a poukazujú napr. akých tržieb podnik dosiahol za uplynulé obdobie. Základným nástrojom tohto rozboru sú absolútne ukazovatele, kedy ide o rozbor vertikálnej a horizontálnej štruktúry účtovných výkazov.

[10]

Podľa Mariniča [13] sa ukazovatele využívajúce sa v systémoch merania finančnej výkon-nosti firmy môžu klasifikovať podľa rôznych hľadísk. V prvom rade sú to finančné a nefinančné ukazovatele, ktoré podľa spôsobu merania rozdeľujeme na kvantitatívne a kvalitatívne. Z hľadiska vzájomnej väzby rozdeľujeme ukazovatele na priame a nepriame, a z hľadiska času sú to dlhodobé a krátkodobé, poprípade strednodobé, strate-gické, taktické a operatívne ukazovatele.

Základnou analýzou nefinančných ukazovateľov je SWOT analýza firemného prostredia.

Pri svojej práci sa sústredím predovšetkým na fundamentálnu analýzu a elementárne metó-dy finančnej analýzy, ktoré budú z hľadiska realizácie najjednoduchšie.