Studying Slavic Languages and Dialects
OF INTERLINGUAL HOMONYMS IN SLAVIC LANGUAGES
© 2021
M. Lacková М. Лацкова M. Lackova
Predkladaná štúdia skúma lexikálne jednotky homonymného charakteru, ktoré sú v súčasnosti v slovanských jazykoch v platnosti na medzijazykovej úrovni; detailne sa zaoberá ich lexikálnymi a sémantickými črtami, ktoré vytvárajú podstatu ich fungovania. Spočiatku sú medzijazykové homonymá definované a klasifikované s cieľom poskytnúť teoretické zázemie pre ďalší výskum. Vyššie uvedené slová nachádzajú svoju realizáciu v rámci následných primárnych sémantických vzťahov: sémantická disjunkcia (sémantické vylúčenie) a sémantická zhoda (sémantické začlenenie). Druhá skupina je ďalej rozdelená na polysémický význam v opozícii voči monosémickému významu; špecializáciu významu; zovšeobecňovanie významu; hyponymiu; hyperonymiu; melioráciu významu, zhoršenie významu. Početné zložky významu v študovanom materiáli sú podmienené metaforickými a metonymickými modifikáciami. Celý výskumný materiál je doplnený mnohými príkladmi, ktoré ilustrujú výsledky výskumu. Zároveň zobrazujú rozdiely medzi jednotlivými prvkami významu v porovnávaných jazykoch. Výsledky skúmania vedú k niekoľkým odporúčaniam pre učiteľov slovanských jazykov pri práci so slovnou zásobou vo vyučovacom procese. Okrem toho by táto štúdia mohla prispieť k pochopeniu kognitívnych procesov, ktoré sú základom výberu slov v danom kontexte, a to z jazykového aj psychologického hľadiska.
Kľúčové slová: slovanský jazyk, medzijazykový, homonymum, sémantika, význam, komparácia, lexikálny, lexikálna jednotka, séma, polysémia, disjunkcia, hyponymia, hyperonymia, meliorácia, deteriorácia, paronymum, druhový význam, rodový význam, sémantické pole, areálová klasifikácia jazykov
В настоящем исследовании рассматриваются лексические единицы омонимического характера, функционирующие в славянских языках на межязыковом уровне. В качестве теоретических основ исследования рассмотрены: определение и классификация межязыковых омонимов; аспекты их реализации в рамках последующих первичных семантических отношений – семантического разъединения (семанти-ческого исключения) и семанти(семанти-ческого соответствия (семанти(семанти-ческого включения); деление на полисеманты и моносеманты; процессы специализации смысла, обобщения смысла, гипонимии, гиперонимии, мелиорации смысла, нарушения смысла. Теоретический материал сопровождается богатым иллюстративным материалом.
На основе результатов исследования преподавателям славянских языков даются рекомендации по работе с межъязыковыми омонимами.
Ключевые слова: славянские языки; межязыковые омонимы; лексическая единица; полисемия;
пароним; видовое значение; гендерное значение; семантическая область; классификация языков.
The present paper examines lexical units of homonymic character that are in effect on inter-linguistic level in contemporary Slavic languages. The above-mentioned words find their realization within the subsequent primary semantic relations: semantic disjunction (semantic exclusion) and semantic concordance (semantic inclusion). The latter is further subdivided into the polysemic meaning in opposition to the monosemic meaning; specialization of meaning; generalization of meaning; hyponymy; hyperonymy; melioration of meaning; deterioration of meaning.
The whole research material is supplemented with numerous examples that illustrate the research results. The results of investigation lead to several recommendations for teachers of Slavic languages how to elaborate vocabulary in the teaching process.
Keywords: Slavic language; interlingual homonyms; lexical unit; polysemy; paronym; aspect meaning;
gender meaning; semantic field; classification of languages.
Problematika medzijazykovej homonymie predstavuje komplexnú úlohu jazykového výskumu a vzniká v úzkom spojení s
globali-záciou komunikácie. Aktivizácia interferenčných lexikálnych prevzatí je zreteľným príkladom
M. Lacková М. Лацкова
vplyvu tohto procesu, ktorý má vplyv na všetky sféry života, vrátane jazyka.
V lingvistike sa v súčasnosti problema-tike medzijazykových homoným venuje pri-meraná pozornosť a skúma sa nielen v rámci geneticky príbuzných jazykov, ale aj medzi typologicky nepríbuznými jazykmi (E. Horák [1], R. Horáková [2], Š. Ondruš [3], J. Ben-kovičová [4] a iní). Pričom možno pred-pokladať, že inak fungujú zradné slová medzi príbuznými jazykmi (napr. slovenčina – ruština) a inak v geneticky odlišných jazykoch (napr. slovenčina – nemčina). Rovnako z pre-kladateľsko-tlmočníckej aj didaktickej praxe vieme, že v komunikácii nositeľov jazyka z príbuzných i nepríbuzných jazykov dochádza k pozitívnej i negatívnej interferencii medzi výrazovými prostriedkami týchto jazykov (J. Bartáková [5], G. Baštinová [6], R. Horá-ková [7], O. Radina [8] a iní).
Je ťažké nájsť termín, ktorý by pokryl všetky variácie medzijazykových paralel zhodných vo výrazovej rovine a v rôznej miere odlišných v rovine významu (J. Dolník [9], Š. Ondruš, J. Sabol [10]). Množstvo termínov poskytovaných lingvistami na ich pomeno-vanie (napr. zradné slová, falošní priatelia prekladateľa, medzijazykové analogizmy) svedčí o zložitosti daného javu a o ne-vyhnutnosti lingvistických metód, ktoré umo-žnia vyhnúť sa nejednoznačnosti v interpre-tácii tejto skupiny lexikálnych jednotiek.
Lexikálno-sémantické vlastnosti medzi-jazykových homoným tvoria podstatu ich fungovania a interferencie, ktorú spôsobujú na interlingválnej úrovni (E. Leláková [11]).
Niekedy sú tieto rozdiely založené na malom významovom detaile, ktorý môžu nositelia jazyka ľahko prehliadnuť [12, s. 229]. Tieto sémantické jednotlivosti sú nazerané aj ako sémantické dedičstvo starších pragmatických interferencií.
Takisto teoretické vymedzenie a klasifi-kácia medzijazykových homoným nie sú jed-notné. V definíciách v rozličnej miere vystu-pujú do popredia lingvistické, translatologické, či didaktické aspekty. J. Hladký [13, s. 14]
nazýva zradnými slovami lexikálne jednotky, ktoré majú najmenej v dvoch jazykoch takmer rovnakú alebo rovnakú formu, pričom sa líšia svojimi významami alebo významovými komponentmi, teda ich funkčné hodnoty sú zo synchrónneho pohľadu viac alebo menej odlišné, a preto sa v konkrétnych jazykových aktoch často nesprávne zamieňajú.
Z pohľadu sémantiky uvádzame klasi-fikáciu medzijazykových homoným M. Pan-číkovej [14, s. 21], ktorá primárne hovorí o troch podkategóriách zradnosti:
– zradnosť významová: duha (čeština)
‘dúha’ ≠ дуга (ukrajinčina) ‘oblúk’; ‘priamka’;
‘drôt’;
– zradnosť významová a štýlová: spo-kojený (čeština) ‘dávajúci podmienky k uspo-kojeniu’; ‘prejavujúci súhlas’ ≠ spokójen (slo-vinčina) ‘kľudný’ kniž. ≠ spokojny (poľština) = спокойный (ruština) ‘kľudný’;
‘pohodlný’; ‘príjemný’ ≠ spokojný (sloven-čina) ‘dávajúci podmienky k uspokojeniu’;
– zradnosť štýlová.
Skúmajúc sémantické vzťahy medzi slovami homonymného charakteru v slovan-ských jazykoch, S. Khutsishvili [15, s. 55]
určuje ich nasledujúce podoby:
1) sémantická disjunkcia – vzťahy sémantického vylúčenia:
а) medzijazyková enantiosemija – vzťahy kompletného významového rozdielu sú založené na vyjadrovaní antonymných význa-mov lexikálnymi jednotkami patriacimi k jed-nému etimónu. Pre potreby nášho výskumu je signifikantné, že sa často vyskytuje na úrovni medzijazykovej homonymie, keďže neevi-dujeme mechanizmy odstránenia homoným z jazyka: пахнуть (ruština) ‘voňať’; ‘smrdieť’; ‘zaváňať’;
zapach (poľština) ‘príjemná vôňa’ ≠ запах (ukrajinčina) = запах (ruština)
Lexikálno-sémantické osobitosti medzijazykových homoným v slovanských jazykoc Лексико-семантические особенности межъязыковых омонимов в славянских языках
‘vôňa; ’‘pach’ ≠ zápach (čeština) ‘nepríjemný pach’; ‘pach všeobecne aj príjemný’ zast.;
1) vzťahy čiastočnej sémantickej zhody – medzijazykové paronymá alebo kvázisynonymá v závislosti od ich rozdielu na úrovni výrazu.
Jednou zo základných príčin ich vzniku býva nerovnaká úroveň rozvitia sémantickej štruktúry etymologicky blízkych slov:
а) vzťahy sémantickej inklúzie:
aa) polysémant zodpovedá monosémantu:
promocja (poľština) ‘právo žiaka k postupu do vyššej triedy’; ‘promócia’ ≠ promoce (čeština) ‘promócia’;
будова (bieloruština) ‘budova’; ‘štruk-túra’ ≠ budova (čeština) ‘stavba’;
ab) polysémická lexikálna jednotka v jednom jazyku korešponduje iba s určitými významami polysémickej lexikálnej jednotky v druhom jazyku; neevidujeme zodpovedajúce polysémanty vychádzajúc z počtu lexiko-sémantických variantov;
véren (slovinčina) ‘veriaci’; ‘verný’ ≠ věrný (čeština) ‘verný, presný’ ≠ верный (ruština) ‘verný’; ‘spoľahlivý’; ‘správny’;
‘ presný’; ‘nevyhnutný’;
ljubiti (chorvátčina) ‘milovať’;
‘obľubovať’; ‘bozkávať’ ≠ любить (ruština)
‘milovať’; ‘obľubovať’;
ac) význam lexikálnej jednotky je v jednom jazyku širší ako v druhom:
rodič (čeština) = rodič (slovenčina)
‘jeden z rodičov’≠ родзіч (bieloruština)
‘príbuzný’ ≠ родич (ruština) ‘člen rodu’;
‘príbuzní’; ‘rodičia’.
Tento významový vzťah z etymolo-gického hľadiska principiálne úzko spájame s nasledujúcimi dvomi typmi sémantickej modifikácie: (macedónčina) = rodbina (chorvátčina)
‘vzťahy’ ≠ rodina (čeština) = rodzina
(poľština) =rodina (slovenčina) = родина (ukrajinčina) ‘rodina’;
– rozširovaním významu (sémantická generalizácia):
zlom (čeština) ‘zlomenie’; ‘trhlina’;
‘náhla zmena’; ‘predel’ ≠ злом (ukrajinčina) (čeština) ‘predná časť hrudníka’;
ae) v jednom z jazykov skúmaná lexikálna jednotka označuje celok, v druhom jeho časť:
доба (ukrajinčina) ‘doba’ ≠ doba (poľština) ‘deň’; ‘epocha’ ≠ doba (čeština)
‘obmedzený časový úsek’; ‘obdobie’;
af) v jednom z jazykov pozorujeme, že lexikálna jednotka je nositeľom pozitívnejšieho alebo naopak negatívnejšieho významu:
– zlepšovanie významu (meliorácia):
ужас (bulharčina) = ȕžās (chorvátčina)
‘hrôza’ ≠ ужас (ruština) ‘hrôza’; ‘zhrozenie’ ≠ úžas (čeština) ‘údiv’;
– zhoršovanie významu (deterioriácia):
prȍpāst (chorvátčina) ‘priepasť’; ‘záhuba’,
‘úpadok’, ‘smrť’ ≠ propast (čeština) = priepasť elementy a navrstvujú sa jeden na druhý, avšak pri každom z týchto slov zostáva nezhodný sémantický element:
пилот (ruština) ‘letec’; ‘diaľkové ovládanie’ ≠ pilot (poľština) ‘letec’; ‘diaľkové ovládanie’; ‘lodivod’; ‘turistický sprievodca’.
2) rozdiely v hierarchii lexikálneho významu polysémantických slov:
M. Lacková М. Лацкова
V širšom ponímaní klasifikujeme lexikálne jednotky rôznych slovanských jazykov s podobnými rozdielmi v rovine výrazu ako medzijazykové kvázisynonymá, teda ako osobitný druh medzijazykových vzťahov homonymného charakteru:
а) interlingválne zhody homonymného rázu odlišujúce sa iba rôznou hierarchiou lexikálneho významu v sémantickej štruktúre polysémantických slov:
dostać (poľština) ‘dostať’; ‘dočiahnuť’ ≠ достать (ruština) ‘vybrať’; ‘zohnať’;
dočiahnuť’;
b) medzijazykové zhody homonymného charakteru líšiace sa nielen hierarchiou, ale aj sémantikou:
právi (slovinčina) ‘skutočný, pravý’ ≠ pravý (čeština) ‘opak ľavý’, ‘politicky konzervatívny’; ‘skutočný’.
Poslednú podskupinu tvoria medzijazykové homonymá, ktoré vznikli na základe prenášania významu využívajúc metaforické a metonymické procesy:
rȁk (chorvátčina) = рак (bulharčina)
‘rak’; ‘krab’; ‘rakovina’ ≠ rak (čeština) = рак (ruština) ‘rak’; ‘rakovina’ ≠ rak (slovenčina);
gȁd (chorvátčina) ‘ničomník’ ≠ had (ukrajinčina) ‘vretenica’; ‘zlý človek’; ‘drak’;
‘šarkan’ ≠ zmija (slovenčina) ‘vretenica’
hovor.; ‘zlá žena’ hanl.;
Nami analyzované lexikálne jednotky, ktoré majú pri zhodnej forme v dvoch či viacerých jazykoch rozdielne významy, nachádzame pomerne často pri slovách výčitka (čeština) ‘upozornenie na vinu’;
b) názvy reálií vecne veľmi vzdialených:
pokład (poľština) ‘paluba’ ≠ poklad
V skúmanej vzorke interlingválnyh homoným pozorujeme zreteľnú spoločnú sému zo slovanských aj neslovanských zdrojov;
zároveň slová cudzieho pôvodu zriedkavejšie vytvárajú dvojice homoným ako slová s domácou etymológiou ([16], s. 135).
Ďalší aspekt skúmania predstavujú sémantické polia, keďže interlingválne homonymá v nich nachádzajú svoje miesto, kedy pozorujeme prípady viacnásobnej medzijazykovej homonymie, ktorá je zastú-pená homonymnými reťazcami dvojakého charakteru: (ruš.) (sloven.) (ruš.) (sloven.)
plť = nлот x plot = забор x zábor = pozornosť radom medzijazykových homoným,
Lexikálno-sémantické osobitosti medzijazykových homoným v slovanských jazykoc Лексико-семантические особенности межъязыковых омонимов в славянских языках
ktoré vychádzajú z viacerých slovanských jazykov, pričom ich nemožno popísať ako pravidelné z hľadiska ich areálovej klasifi-kácie. Napríklad medzi slovenčinou a poľšti-nou je typologická príbuznosť spolu s bezprostrednou areálovou blízkosťou, čo spôsobilo paralelnosť v ich vývine. Napriek tomu pozorujeme medzi týmito jazykmi početné rozdiely, ktoré vznikli dôsledkom relatívne samostatných vývinových procesov, a to tak vnútorných, čisto jazykového charak-teru, ako aj vonkajších [17], vyplývajúcich z rozdielnych kontaktov s inými jazykmi a z odlišností v mentalite i v kultúre nositeľov slovanských jazykov, a napokon aj v rozdiel-nych geomorfologických a štátnopolitických rysoch oboch krajín.
Príklady radov interlingválnych homoným vo:
a) východoslovanských jazykoch:
вид (ukrajinčina) ‘druh’; ‘tvár’;
‘pohľad’; ‘odvetvie’; ‘gramatický vid’ ≠ вид (ruština) ‘druh’; ‘výzor’; ‘stav’;
b) západoslovanských jazykoch:
opona (poľština) ‘pneumatika’;
‘prikrývka’ ≠ opona (čeština) = opona (slovenčina) ‘divadelný záves’;
c) zároveň viacerých vetvách:
západoslovanské jaz. beseda (čeština)
‘rozhovor’; ‘večierok’; ‘spoločenský tanec’;
‘osvetová organizácia’ ≠ beseda (slovenčina)
‘verejná beseda’
južnoslovanské jaz. besjeda
(chorvátčina) ‘reč’; ‘prejav’ ≠ беседа (bulharčina) ‘beseda; ‘debata’
východoslovanské jaz. беседа (ruština)
‘rozhovor’; ‘verejná beseda’
Dokonca v areálovo blízkych slovan-ských jazykoch nachádzame vnútrojazykové homonymá, ktoré sa navzájom líšia iba jedným významom:
příhoda (čeština) ‘príbeh, udalosť’ ≠ przygoda (poľština) ‘príbeh, udalosť’ +
‘milostný zážitok’.
Marginálne nachádzame aj prípady, kedy jednotlivé významy homonyma jedného
z nami skúmaných slovanských jazykov stoja oproti totožným významom homoným v zostávajúcich jazykoch:
dym (slovenčina) = dým (čeština) = дим (bulharčina) ‘dym’ x дім (ukrajinčina) ‘dom, domácnosť’, ‘domov’;
lustro (poľština) ‘zrkadlo’ x luster (slovenčina) = lùster (chorvátčina) = lustr (čeština).
Interlingválna homonymia nám nazna-čuje potreby jazykovej praxe, preto získané poznatky nachádzajú praktické využitie v tých-to sférach: translatých-tológia (rozpracovanie zod-povedajúcej prekladateľskej metodiky, ktorá umožní predchádzať skresleniu zmyslu pre-kladu ako dôsledku lexikálnej interferencie);
teória vyučovania jazykov (vedomosti o med-zijazykových homonymách sú nevyhnutné pri výučbe cudzieho jazyka, ale taktiež sú dôležité pri vyučovaní rodného jazyka, pretože aj native speakers si musia byť vedomí rôznych aspektov svojho rodného jazyka; didaktika (teoretické základy použité pri zostavení metodík vyučovania cudzích jazykov so zameraním na skúmaný jav); lexikografia (aplikácia teoretických výsledkov v lexikogra-fickej praxi pri tvorbe slovníkov vzájomných homoným slovanských jazykov); korpusová lingvistika (použitie počítačových nástrojov na modelovanie fungovania jazyka s dôrazom na medzijazykové homonymá).
Perspektívy ďalšieho výskumu medzija-zykových homoným je možné vidieť v nasledujúcich intenciách: detailnejší rozbor z diachrónneho pohľadu (objasnenie príčin, podmienok vzniku a zákonitostí rozvoja med-zijazykových homoným); analýza vybraných aspektov z pohľadu filozofie jazyka, socio-lingvistiky a psychosocio-lingvistiky; výskum fun-govania medzijazykových homoným vo frazeologických a idiomatických sústavách ja-zykov; štatistické zastúpenie medzijazykových homoným v jednotlivých dvojiciach a skupi-nách porovnávaných jazykov.
M. Lacková М. Лацкова
* * *
1. Horák, E.: Chorvátsko-slovinské-slovenské lexikálne paralely. In: Slavica Slovaca, 37, 2002, č. 1, s. 3–14.
2. Horáková, R.: Slovinsko-slovenská homonymia z konfrontačného hľadiska. In: Philologica LII, Bratislava, 2001, s. 175–180.
3. Ondruš, Š.: Zo slovensko-českej lexikálnej konfrontácie. In: Studia Academica Slovaca, 1984.
4. Benkovičová, J.: Lexikálna polysémia v aspekte medzijazykových vzťahov. In: Slavia, 61, 1992, s. 53-60.
5. Bartáková, J.: K zradnostiam v blízkopríbuzných jazykoch. In: Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity, 1998, s. 151–159.
6. Baštinová, G.: English-Slovak Faux-Amis in the Semantic Field of Eating and Drinking.
In: Philologica LX, Bratislava: UK, 2004, s. 11–17.
7. Horáková, R.: Medzijazyková homonymia pri geneticky príbuzných jazykoch. In: Filologická revue, 1999, 2, č. 4, s. 52–56.
8. Radina, O.: Zrádná slova ve francouzštine. Praha: SPN, 1983. 215 s.
9. Dolník, J.: Ciele a princípy konfrontačnej lexikológie. In: Slavica Slovaca, 1990, 25, s. 3–16.
10. Ondruš, Š. – SABOL, J.: Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: SPN, 1987. 344 s
11. Leláková, E.: Cognitively-cultural approach to structural lexico-semantic analysis. In:
Language, literature and culture in present-day context: contemporary research perspectives in anglophone PhD studies. Košice, 2011. s. 61–70.
12. Kollár, D.: Medzijazyková homonymia. In: Studia Academica Slovaca, 1982, roč. 11, s. 219–234.
13. Hladký, J.: Zrádná slova v angličtine. Praha: SPN, 1990. 185 s.
14. Pančíková, M.: Zradnosti poľskej a slovenskej lexiky. Opole: PRO 2005. 167 s.
15. Хуцишвили, С. Д.: Славянские межъязыковые омонимы. Тбилиси, 2010. 169 c.
16. Buffa, F.: O formálnych zhodách v oblasti slovenskej a poľskej lexiky. In: Slavica Slovaca, 34, 1999, č. 2, s. 124–136.
17. Gallo, J.: Funkcionaľno-semantičeskije osobennosti giperteksta = Functional and Semantic features of Hypertext. In: Cross-Cultural Studies: Education and Science, 6, 2021, č. 1, s. 41–52.