Platobné karty a ich ponuka vybranými bankami v podmienkach SR

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva

Platobné karty a ich ponuka vybranými bankami v podmienkach SR

The payment cards and their offer by selected banks in SR Diplomová práca

Autor:

Bc. Pavol Kováč

Financie

Vedúci práce:

Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2013

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Žiari nad Hronom dňa 22.4.2013 Pavol Kováč

Poďakovanie

V prvom rade by som rád poďakoval pani Ing. Adriane Šlajferčíkovej, PhD., vedúcej diplomovej práce, za jej užitočné rady, ochotu a pripomienky pri tvorbe diplomovej práce. V druhom rade by som chcel poďakovať zamestnancom VÚB banky a SLSP, ktorí ma svojimi cennými informáciami v oblasti spracovávanej problematiky posunuli vpred.

Anotácia

KOVÁČ, Pavol, Bc.: Platobné karty a ich ponuka vybranými bankami v podmienkach SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 83

Diplomová práca sa venuje platobným kartám a ich ponuke vybranými bankami v podmienkach SR. Prvá časť práce je zameraná na históriu, charakteristiku, členenie, používanie a bezpečnosť platobných kariet. Druhá kapitola sa zaoberá analýzou ponuky vybraného druhu platobných kariet vo vybraných bankách SR. Posledná časť práce obsahuje komparáciu vybraného druhu platobnej karty vo vybraných bankách SR, odporúčania pre klienta pri výbere platobnej karty a odporúčania pre banku na zlepšenie zisteného stavu.

Kľúčové slová: banka, platobné karty, debetné platobné karty.

Annotation

KOVÁČ, Pavol, Bc.: The payment cards and their offer by selected banks in SR.

[Graduation theses]. Bank institute of the University of Prague, a foreign university Banská Bystrica, Department of banking and insurance system. Acting supervisor: Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD. Answer year: 2013. Number of pages: 83

The graduation theses pays attention to payments cards and their offer by selected banks in an enviroment of SR. The first part is focused on a history, characterization, clasification, using, and safety of the payments cards. In the second part we analyze an offer of the selected kind of the payments cards in selected banks in SR. The final part compares the selected kind of the payment card in the selected banks of SR, recommendetions for a client in the course of the selecting of the payments cards, and the recommendation for the bank to improve a detected state.

Key words: bank, payment cards, debit cards.

OBSAH

ÚVOD ... 8

1 PLATOBNÉ KARTY – TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ... 9

1.1 Vznik platobných kariet ... 9

1.1.1 Diners Club – univerzálne karty ... 10

1.1.2 Bankové karty ... 11

1.2 Systémy platobných kariet ... 11

1.2.1 Bankové asociácie ... 11

1.2.2 Nebankové (úverové) spoločnosti ... 13

1.3 Platobné karty – charakteristika, využitie a náležitosti ... 15

1.4 Členenie platobných kariet ... 18

1.5 Používanie platobných kariet ... 23

1.5.1 Bankomat ... 23

1.5.2 Platobný terminál ... 26

1.5.3 Mechanický snímač (imprinter)... 27

1.6 Cash advance a cash back ... 27

1.7 Bezkontaktné platenie ... 28

1.8 Priebeh transakcie prevedenej kartou a jej zúčtovanie ... 28

1.9 Bezpečnosť a ochrana platobných kariet ... 30

1.9.1 Druhy rizík ... 31

1.9.2 Ochrana kariet... 32

1.9.3 Základné ochranné prvky platobných kariet ... 32

1.10 Výhody platobnej karty ... 33

1.11 Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky ... 34

1.12 First Data Corporation ... 35

1.13 Zhrnutie 1. kapitoly ... 35

2. PONUKA PLATOBNÝCH KARIET VYBRANÝMI BANKAMI SR A ANALÝZA

VYBRANÉHO DRUHU PLATOBNEJ KARTY VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR ... 36

2.1 Štatistické údaje platobných kariet v období rokov 2011 a 2012 ... 37

2.2 Základné informácie - VÚB ... 39

2.3 Základné informácie - SLSP ... 40

2.4 Ponuka debetných platobných kariet vo VÚB banke ... 40

2.4.1 VISA Inspire ... 41

2.4.2 Maestro DOBRÝ ANJEL ... 43

2.4.3 Bratislavská mestská karta... 43

2.4.4 VISA Classic a VISA Gold ... 45

2.4.5 VISA EURO <26 ... 46

2.4.6 MasterCard Standard ... 47

2.4.7 Cenník debetných platobných kariet VÚB banky ... 49

2.5 Ponuka debetných platobných kariet v SLSP ... 51

2.5.1 Maestro ... 52

2.5.2 MasterCard Mass a MasterCard Gold ... 54

2.5.3 VISA Electron, VISA Electron Sphere, VISA Classic a VISA Gold ... 57

2.5.4 Bratislavská mestská karta... 60

2.5.5 Karta iXtra ... 62

2.5.6 Sadzobník poplatkov pre debetné karty Slovenskej sporiteľne ... 64

2.6 Zhrnutie 2. kapitoly ... 67

3. VYBRANÝ DRUH PLATOBNEJ KARTY VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR - KOMPARÁCIA ... 69

3.1 Komparácia debetnej platobnej karty VISA Inspire (VÚB) a VISA Electron (SLSP) ... 69

3.2 Odporúčania pre klienta pri výbere debetnej platobnej karty a odporúčania pre banku na zlepšenie zisteného stavu ... 72

3.3 Zhrnutie 3. kapitoly ... 73

ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 75

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ... 77

ZOZNAM TABULIEK ... 82

ZOZNAM GRAFOV ... 82

ZOZNAM SCHÉM ... 82

ZOZNAM OBRÁZKOV ... 82 PRÍLOHY

8

ÚVOD

Platobné karty predstavujú moderný nástroj bezhotovostného styku, ktorý je najčastejšie využívaný k úhrade spotrebných výdavkov a k výberu hotovosti z bankomatu.

Platobná karta je kúsok plastu štandardizovanej veľkosti, ktorý predstavuje alternatívu k hotovosti. Tento nástroj je čoraz viac obľúbený a získava si silnejšie postavenie v platobnom styku. Platobná karta nám umožňuje rýchle, pohodlné, bezpečné platenie, a preto sa tento vynález stal neodmysliteľnou súčasťou každodenného života.

Cieľom diplomovej práce je v nadväznosti na teoretické východiská skúmanej problematiky zhodnotiť ponuku platobných kariet vybranými bankami SR, uskutočniť analýzu vybraného druhu platobnej karty vo vybraných bankách SR a ich následnú komparáciu.

Práca je rozdelená na tri časti. V prvej časti budeme prostredníctvom popisnej metódy charakterizovať vznik a históriu platobných kariet. Ďalej sa postupne venujeme základnej charakteristike platobných kariet, ich využitiu a jednotlivým náležitostiam platobnej karty.

V tejto časti sa budeme venovať aj základnému členeniu platobných kariet a špecifikujeme aj používanie platobných kariet prostredníctvom bankomatu, platobného terminálu a mechanického snímača. Okrem toho sa zameriame aj na bezpečnosť platobných kariet a na koniec prezentujeme výhody platobnej karty.

V druhej kapitole zhodnotíme ponuku platobných kariet vybranými bankami SR a uskutočníme analýzu vybraného druhu platobnej karty vybranými bankami v SR.

V poslednej časti uskutočníme komparáciu vybraného druhu platobnej karty a prezentujeme odporúčania pre klienta pri výbere debetnej platobnej karty.

Východiskovými metódami pri spracovaní diplomovej práce je niekoľko metód – popisná metóda, analýza, komparácia a syntéza.

9

1 PLATOBNÉ KARTY – TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

V dnešnej dobe je pre banky jednou z najdôležitejších úloh poskytnúť klientovi na výber rozličné spôsoby, ktorými môže využívať bankové služby, a ktorými sa ku nemu môže banka priblížiť. Pokrok v oblasti moderných technológií mení pohľad na vzťah banky a klienta. Kým v minulosti sa pokladal osobný kontakt za jediný možný spôsob udržania si priazne klienta, dnes je pre banku nevyhnutné voliť distribučné cesty, pri ktorých nie je osobný kontakt potrebný. Veľký význam pre zákazníkov má najmä rýchlosť a kvalita poskytovaných bankových služieb. Ak sa banka dokáže svojou ponukou prispôsobiť týmto požiadavkám, má väčšiu šancu obstáť v konkurencii a udržať si klienta.

Jednou z možných ciest je bezhotovostný platobný styk. Medzi hlavné príčiny vzniku bezhotovostného platobného styku môžeme zaradiť zraniteľnosť a nepraktickosť peňazí.

Zraniteľnosť sa prezentuje v možnosti straty peňazí, ich odcudzení, fyzickom poškodení a tým znehodnotení a pod. Nepraktickosť peňazí súvisí s ich „zastaranosťou“ (Musa, Musová, 2006, s. 51).

1.1 Vznik platobných kariet

Devätnáste storočie sa stalo storočím vynálezov a objavov, dobou, keď sa rýchlo menil život spoločnosti a tvár miest i obcí. Budovanie železníc v Európe a USA skrátilo a uľahčilo cestovanie, telegrafná a potom aj telefónna sieť spojila dôležité obchodné a politické centrá štátov a podmorskými káblami aj kontinenty. Priemyselná revolúcia menila nielen výrobu, ale aj celú spoločnosť. Parníky nahradili na vetre závislé plachetnice a elektrické osvetlenie nadobúdalo čoraz väčšiu obľubu. Prvé vzducholode, lietadlá, automobily a motocykle na prelome 19. a 20. storočia ukazovali, že zmenám nebude koniec. A práve rozvoj vedy a techniky, zvýšená migrácia ľudí na veľké vzdialenosti, cestovanie za prácou, ale aj zábavou a rozvoj obchodu boli u vzniku pre nás tak

„samozrejmej veci“, ako sú platobné karty, cestovné šeky či poštové poukážky.

O platobných kartách sa hovorí, že sú americkým vynálezom. Málokto ale vie, že ich počiatky siahajú až do 60. rokov 19. storočia. Najskôr začali niektoré dopravné a telegrafné spoločnosti ponúkať svojím najlepším zákazníkom karty z tvrdého papiera tzv. Franc Card alebo Collect Card. Tieto karty umožňovali majiteľom objednávať služby spoločnosti bez

10

platenia. Zákazníci len podpisovali potvrdenku a ich firma potom uhradila faktúru, ktorá im bola následne poslaná poštou. Všeobecne sa ale verí, že prvú platobnú kartu vydala až roku 1914 telefónna a telegrafná spoločnosť Western Union. Tzv. identifikačná karta so vzorovým podpisom zákazníka slúžila k overeniu totožnosti klienta a jeho účtu. Po predložení karty podpísal odosielateľ objednávku na dopravu tovaru, kde zadal číslo karty, a spoločnosť mu na konci mesiaca poslala faktúru za všetky prepravené zásielky. Cieľom kariet bolo zvýšiť vernosť zákazníkov i možnosť pohodlného platenia, preto sa im niekedy hovorí vernostné platobné karty či osobné platobné karty (Juřík, 2012, s. 48-50).

1.1.1 Diners Club – univerzálne karty

Rovnako významné miesto ako Western Union má v histórii platobných kariet aj spoločnosť Diners Club International. Ak bol rok 1914 rokom zrodu vernostnej platobnej karty, tak potom rok 1950 bol rokom vzniku prvej univerzálnej platobnej karty. So vznikom univerzálnej platobnej karty sa viaže zaujímavá historka. V roku 1949 usporiadal Franck McNamara obchodnú večeru pre svojich klientov v newyorské reštaurácii Major´s Cabin Grill. Pred večerou si vymenil sako. Keď vrchný priniesol účet, McNamara začal hľadať peňaženku a zistil, že ju má v druhom saku. Táto nepríjemná situácia ho priviedla k otázke, prečo by mali byť ľudia obmedzovaný hotovosťou, ktorú majú práve pri sebe?

Vrodená podnikavosť a spojenie tejto náhody viedlo k myšlienke založiť klub nazvaný Diners Club. Úlohou klubu bolo vydávať svojim členom úverové karty nazvané Charge Card pre bezhotovostné platenie v reštauráciách a neskoršie u všetkých zmluvných hoteloch, reštauráciách a obchodoch, ktoré s klubom uzatvorili zmluvu. Vznikla tak prvá viacúčelová úverová karta pre nákup drahších tovarov a služieb – Travel & Enterteinment Card. Klub obchodným partnerom ručil za záväzky svojich členov a preplácal im predložené účty. Členom klubu raz za mesiac zaslal výpis prevedených transakcií, ktoré klubu uhradili naraz do dňa splatnosti. Pretože karta bola univerzálna a priniesla obchodným partnerom zvýšenie tržieb, museli sa členovia podieľať na nákladoch. Preto bol zavedený poplatok (provízia) z čiastky nákupu hradený príjemcom karty jej vydavateľovi (5 - 7 %), a taktiež bol zavedený ročný poplatok za správu a vydanie karty 5 USD (Juřík, 2003, s. 40).

11

1.1.2 Bankové karty

V roku 1951 Franklin National Bank of California vydala prvú bankovú úverovú kartu. Vydávanie kariet bolo značne nákladné, neprinášalo očakávaný zisk, preto banka ich vydávanie pozastavila. Až v roku 1959 ponúkla Bank of America svojim klientom platobnú kartu Bank Americard, ktorú po roku požívania využívalo jeden milión klientov.

Prostredníctvom Bank Americard Service Corporation (BASC) Bank of America prerazila a v roku 1966 zakúpila jej licenciu prvá neamerická banka – Barclays Bank vo Veľkej Británii. V roku 1970 prišlo na trhu bankových kariet k dôležitej zmene. Členské banky systému BASC nesúhlasili s diktátom a metódami Bank of America, a preto boli vytvorené dve samostatné neziskové združenia National Bank Americard Inc. pre USA a Ibanco Ltd.

pre ostatné krajiny. Obidve združenia boli v roku 1977 reorganizované a prijali názov VISA International Service Association a ďalšie medzinárodné normy (Klimiková, 2008, s.

168-169).

1.2 Systémy platobných kariet

V súčasnosti sa môžeme stretnúť s piatimi najväčšími kartovými asociáciami.

Medzinárodné platobné systémy môžeme členiť na:

 bankové asociácie, o VISA International, o Europay/MasterCard,

 nebankové asociácie, o American Express,

o Diners Club International, o JCB (Přádka, Kala, 2000, s. 19).

1.2.1 Bankové asociácie

Príčinou vzniku bankových asociácií pre platobné karty bola nutnosť zabezpečiť:

 efektívnu infraštruktúru,

 jednotnú identifikáciu vydavateľa karty,

 jednotné overovanie a spracovávanie transakcií,

 jednotné pravidlá pre používanie kariet, reklamáciu atď.,

12

 centrálny marketing.

Potrebu vybudovania celosvetového a jednotného systému pre akceptáciu a používanie platobných kariet vyvolal najmä konkurenčný tlak zo strany nebankových subjektov ale i snaha znižovať prevádzkové a investičné náklady (Musa, Musová, 2006, s. 59).

VISA International

V roku 1974 vo Vancouveri vznikla medzinárodná asociácia International BankAmericard Incorporated – IBANCO – predchodca VISA International. Karty BankAmericard vydávalo vtedy 18 bánk v 14 štátoch mimo USA a ich celkový počet dosiahol 37 miliónov. Kreditné karty BankAmericard prijímalo 1,5 miliónov obchodníkov v 111 krajín. Vznik americkej regionálnej asociácie NABANCO a medzinárodnej IBANCO boli prvé dva kroky k zmene systému. Na konci 60. rokov bolo jasné, že názov BankAmericard môže zamedziť ďalší rozmach tohto platobného systému. Tento názov nemal podporu preto, že obsahoval názov vtedy najväčšej banky na svete a taktiež pre malú obľúbenosť USA v zahraničí za vojny vo Vietname. Manažment IBANCO preto hľadalo nový názov, ktorý by splňoval množstvo kritérií. Nový názov VISA International Service Association bol prijatý v roku 1977 (asociácia mala 12 614 členov). Prvú transakcia s kartou VISA prebehla 26. júla 1976 v cestovnej kancelárii Thompson Travel.

Klient zaplatil za letenku v hodnote 178 dolárov (Juřík, 2012, s. 117).

VISA je v súčasnosti svetovým lídrom v prevádzke platobných kariet a v poskytovaní platobných riešení prostredníctvom platobných kariet. V súčasnom období koluje asi jedna miliarda vydaných platobných kariet. Držitelia kariet môžu platiť vo vyše 150 krajinách na celom svete. VISA vlastní najrozšírenejšiu sieť peňažných automatov na svete. Na výber hotovosti je vo svete rozmiestnených 900 000 bankomatov, peniaze na kartu VISA sa dajú vyberať aj v približne 21 000 finančných inštitúciách, ktoré sú členmi tohto združenia (Musa, Musová, 2006, s. 59).

Europay/MasterCard

V roku 1968 v Paríži bola založená spoločnosť Eurocheque International. V roku 1992 prišlo k spojeniu spoločnosti Eurocard a Eurocheque, čím bola vytvorená nová spoločnosť s obchodným menom Europay International (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 52).

Spolupráca Europay a MasterCard sa začala rozvíjať v roku 1968, kedy tieto dve nezávislé medzinárodné bankové asociácie (prevádzkujúce systémy platobných kariet),

13

nadviazali strategické partnerstvo. Medzi obidvoma asociáciami bola v roku 1997 uzatvorená nová asociačná zmluva, ktorá zvýšila význam značky MasterCard pri zachovaní obchodnej nezávislosti Europay na svojom partnerovi. Tento duálny model prestal vyhovovať a obaja partneri začali rokovať o fúzii asociácií do jednej organizácie MasterCard International. Spoločnosti v roku 2001 oznámili, že obidve spoločnosti sa zlúčili do jednej organizácie – MasterCard a pretvorili Europay International na regionálnu organizáciu MasterCard Europe. MasterCard v roku 1981 zaviedol nový, dnes už bežný, ochranný prvok na platobných kartách v úsilí zabrániť ich falšovaniu. Išlo o hologram, ktorý bol spolu s logom spoločnosti MasterCard umiestnený na polovici prednej časti platobných kariet. Druhú polovicu smeli banky, ktoré sa na tomto systéme zúčastňovali, voľne využiť. MasterCard v tom istom roku zaviedol ako prvý bankový systém na svete tzv. „zlatú kartu“ Gold Card pre záujmy náročnejších klientov. Onedlho MasterCard rozšíril svoju ponuku o „striebornú kartu“ Silver Card. Táto karta bola určená pre podnikateľov a organizácie. Nazývala sa Business Card. MasterCard International, ktorej hlavné sídlo je v Purchase (štát New York) je spoločnosť, ktorá má približne 4 000 zamestnancov vo viac ako 37 úradoch na celom svete. Jej základňu tvorí približne 22 500 bánk a finančných inštitúcií na celom svete. Všetci členovia sú prepojený celosvetovou telekomunikačnou sieťou Banknet. Majitelia platobných kariet spoločnosti MasterCard si môžu vybrať svoju hotovosť vo viac ako 906 000 bankomatoch na celom svete (Musa, Musová, 2006, s. 59-60).

1.2.2 Nebankové (úverové) spoločnosti

Začiatky nebankovej konkurencie na trhu platobných kariet siahajú do sedemdesiatych rokov. Veľké obchodné domy a supermarkety obnovili „vernostné karty“ a ponúkli klientom úverový nákup tovaru. Zákazníci museli za poskytnutý úver zaplatiť úrok. Tak vznikli tzv. Charge Card alebo Store Card (Musa, Musová, 2006, s. 60).

American Express

American Express je americká spoločnosť, ktorá začala vydávať svoje karty v roku 1958. Táto spoločnosť začínala v druhej polovici 19. storočia v USA ako prepravná spoločnosť, ktorá neskôr obrátila pozornosť aj na poštové a finančné služby. So svojou dlhou tradíciou a poznatkami zo sveta financií, cestovného ruchu a s vlastnými cestovnými šekmi, začala vydávať aj platobné karty. Najskôr to boli karty vyrobené z papiera, neskôr

14

to už boli karty plastové. American Express spočiatku vydávala charge karty, známe ako Green Card, pričom v roku 1966 pridala aj prestížne Gold Card. V ďalších rokoch spoločnosť spektrum ponúkaných druhov platobných kariet ďalej rozširovala. Ich karty boli tzv. „šité na mieru“ pre určitý segment trhu. Výhodou týchto kariet bola široká sieť takmer 1 700 pobočiek cestovných kancelárií, na ktoré sa mohli držitelia platobných kariet obrátiť prakticky kdekoľvek na svete. Číslo kariet má pätnásť miest a začína 34 alebo 37 (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 51).

Diners Club International

V súčasnosti je Diners Club International špecializovanou organizáciou zameranou na sprostredkovanie bezhotovostnej úhrady tovarov a služieb medzi držiteľmi kariet a zmluvných partnerov, u ktorých môžeme kartu použiť. Spoločnosť sa orientuje na vysoko solventných klientov, ešte viac než American Express. Do roku 1992 boli karty Diners Club služobnými kartami úradníkov vlády Spojených štátov amerických (momentálne túto prestížnu službu plní práve American Express). Číslo kariet má štrnásť miest a začína 3612 (Přádka, Kala, 2000, s. 19).

Japan Credit Bureau (JCB)

Americký vplyv na Japonsko a celú jeho spoločnosť po druhej svetovej vojne zreteľne vzrástol: okupačná správa, investície amerických firiem, príliv turistov (často z radov vojenských veteránov) a vojenské základne na japonských ostrovoch prinášali do krajiny podnety zo životného štýlu USA. Jedným z podnetov boli kreditné karty, ktoré Američania používali v Japonsku. Sanwa Bank, jedna z popredných japonských bánk, si vzala za vzor kreditnú kartu American Express a v roku 1961 založila spoločnosť Japan Credit Bureau a vydala Charge Card. Prvých dvadsať rokov sa JCB zameriavala iba na Japonsko.

Vytvorila nielen vlastnú úverovú kartu, ale podľa vzoru American Express vybudovala v hlavných svetových obchodných a turistických centrách pobočky pre obsluhu svojich klientov – JCB Plaza. Hlavným dôvodom bolo poskytnúť japonským zákazníkom alternatívu k zahraničným platobným kartám. Preto sa spoločnosť na začiatku činnosti zameriavala na domáci trh, kde veľmi rýchlo získala 50 % podiel. V roku 1972 už karty JCB používalo jeden milión klientov. Číslo kariet má šestnásť miest a začína dvojčíslom 35 (Juřík, 2012, s. 72-73).

15

1.3 Platobné karty – charakteristika, využitie a náležitosti

Platobné karty predstavujú moderný inštrument bezhotovostného platobného styku, ktorý sa využíva predovšetkým k úhrade spotrebných výdavkov a k výberu hotovosti (Máče, 2006, s. 55).

Dôvody na uplatnenie platobných kariet ako nástroja platobného styku môžeme vidieť v týchto oblastiach:

 spoločensko-ekonomické dôvody – môžeme ich definovať ako úsilie spoločnosti v rámci existujúcich legislatívnych, technických a organizačných možností vytvárať patričné predpoklady na znižovanie podielu hotovostného peňažného obehu v ekonomike a súčasne uplatňovať technický progresívne formy platenia,

 bezpečnostné dôvody – využívanie platobnej karty ako nástroja platobného styku vytvára lepšie podmienky pre obe strany, ktoré sa zúčastňujú platobnej operácie, pretože príležitosť zneužitia elektronických peňazí je oveľa nižšia než v prípade hotovostných peňazí,

 rast kvality a dostupnosti služieb – číselne ich môžeme vyjadriť ako 24/7/365, tzn. služby za pomoci platobnej karty, najmä výber hotovosti z ATM možno využívať 24 hodín denne, 7 dní v týždni a 365 dní v roku,

 podpora predaja produktov v kooperácii – môžeme ju zadefinovať ako stav, keď obchodníci využívajú spoluprácu s príslušnou bankou na podporu predaja vlastných produktov a produktov banky. V rámci platobných kariet dochádza aj k vzájomnému pôsobeniu bankových a poistných produktov, keď platobná karta nesie i nejaký poisťovací produkt,

 psychologické aspekty predaja – stav, keď sklony klienta nakupovať sú pri využívaní platobnej karty výraznejšie ako pri platení hotovosťou.

Podľa psychológie predaja človek, ktorý iba podpíše príslušný doklad, nepociťuje až takú ujmu ako pri vzdaní sa bankoviek a mincí (fyzický presun z peňaženky k predávajúcemu je vnímaný intenzívnejšie), a preto prostredníctvom platobnej karty nakupuje oveľa viac ako v hotovosti,

16

 spoločenské náklady – vo všeobecnosti sú vyjadrené tézou, že bezhotovostné systémy platenia sú menej finančne nákladné ako hotovostné systémy (Belás, 2008, s. 140-141).

Fyzikálne vlastnosti a rozmery plastu platobnej karty určuje medzinárodná norma ISO 3554. Platobná karta má pevne stanovený rozmer 85,6*54,0*0,76 mm. Vyrobená je z trojvrstvového PVC s týmito vlastnosťami:

 odolnosť proti mechanickému namáhaniu,

 nulový obsah toxických látok,

 štrukturálna stálosť – odolnosť voči zmenám teploty (rozpätie od -36 do 50

◦C),

 odolnosť voči chemickým vplyvom pri bežnom používaní (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 106).

Banková platobná karta predstavuje platobný nástroj, ktorý svojmu držiteľovi umožňuje prepojením na jeho účet vykonávať hotovostné, bezhotovostné, aktívne a pasívne operácie (viď tabuľka 1) (Vokorokosová, 2008, s. 123).

Tabuľka 1 Využitie bankových platobných kariet

Hotovostné operácie  výber z bežného účtu prostredníctvom bankomatu alebo na prepážke banky

Bezhotovostné operácie

 platobný styk prostredníctvom

samoobslužných zón, alebo automatov

 bezhotovostné platby za tovar a služby prostredníctvom EFT POS terminálov

Aktívne operácie

 platobný styk prostredníctvom zariadení samoobslužných zón alebo EFTPOS terminálov/imprinterov

Pasívne operácie

 získanie informácií o stave na účte

 získanie informácií o obratoch na bežnom účte

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Vokorokosová, 2008, s. 123).

17

Platobná karta má prednú (lícnu) aj zadnú (rubovú) stranu, keďže obsahuje vymedzené náležitosti, ktoré majú svoju danú polohu na karte.

Na lícnej strane (viď obrázok 1) platobnej karty sa nachádza:

1. 16 – miestne číslo platobnej karty – prvé dve čísla identifikujú druh karty (napr. Visa začína vždy číslom 4, EC päťkou), nasledujúcich 5 číslic vydávateľa, karty (banku), ostatok je určený pre identifikáciu konkrétneho držiteľa,

2. názov a logo banky, ktorá platobnú kartu vydala, 3. čip,

4. obdobie platnosti platobnej karty, 5. meno držiteľa platobnej karty,

6. názov a logo medzinárodnej bankovej asociácie,

7. ochranný prvok – napr. hologram (Musa, Musová, 2006, s. 52-53).

Obrázok 1 Náležitosti platobnej karty – predná strana

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (http://www.slsp.sk/, 13.11.2012).

Na zadnej strane (viď obrázok 2) sa nachádza:

1. magnetický prúžok – je využívaný ako médium pre záznam identifikačných údajov určených pre elektronické transakcie, môže mať dve alebo tri záznamové stopy,

2. podpisový prúžok – je určený pre záznam podpisového vzoru držiteľa karty. K zaisteniu ochrany proti falšovaniu je vyrobený zo špeciálneho papiera schopného odhaliť akúkoľvek zmenu pôvodného podpisu. Na

6 7 3

5

1

4

1

2

18

ochranu sa využíva ceninová tlač, poprípade aj vlákna a farby citlivé na infračervené svetlo (Juřík, 1999, s. 40).

Obrázok 2 Náležitosti platobnej karty – zadná strana

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (http://www.sodexo.sk/, 13.11.2012).

1.4 Členenie platobných kariet

Teória rozdelila platobné karty podľa rôznych hľadísk. Tabuľka 2 poukazuje na jednotlivé členenia.

Tabuľka 2 Hľadiská triedenia platobných kariet

Hľadisko triedenia Druh karty

podľa spôsobu spracovania

- debetná platobná karta - kreditná platobná karta

- karta s odloženou splatnosťou (charge karta)

podľa vydavateľa - banková karta

- karta nebankových subjektov podľa priestorovej použiteľnosti - karta tuzemská

- karta medzinárodná

podľa osoby držiteľa - osobná karta

- služobná karta

podľa typu písma na karte - karta s reliéfnym záznamom - karta s hladkou tlačou

podľa typu elektronického záznamu na karte

- karta s magnetickým prúžkom - karta s čipom

- hybridná karta - laserová karta 1

2

19

Pokračovanie Tabuľky 2 Hľadiská triedenia platobných kariet

podľa funkcie a spôsobu použitia

- bankomatová karta - elektronická karta - univerzálna karta - záručná šeková karta

podľa úrovne služieb s kartou spojených

- karta základná - karta špecializovaná - karta prestížna - karta výberová - karta zvláštna Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Schlossberger, 2012, s. 136).

Kreditná platobná karta – jej držiteľovi sa opätovne poskytuje úver umožňujúci mu uskutočňovať nákupy alebo vyberať hotovosť do istej, vopred stanovenej výšky. V praxi sa používajú dva základné druhy kreditných kariet v závislosti od druhu úveru, ktorý je poskytnutý držiteľovi karty (pravidelne sa obnovujúci úver alebo krátkodobý úver s fixne určenou dobou čerpania) (Serenčéš et al., 2011, s. 85).

Debetná platobná karta – čerpanie z bežného účtu pomocou platobnej karty (hotovostné, bezhotovostné) je možné maximálne do výšky zostatku na bežnom účte, ku ktorému je platobná karta vydaná (Vokorokosová, 2008, s. 123).

Karta s odloženou splatnosťou (charge karta) – princíp platenia pomocou tejto karty je také, že držiteľ používa kartu, nakupuje tovar alebo služby, avšak samotné zúčtovanie je prevádzané s určitým meškaním. Banka alebo iný vydavateľ tohto elektronického platobného prostriedku držiteľovi len eviduje všetky transakcie na príslušnom účte a až po uplynutí doby, ktorá bola v zmluve zadaná, dochádza k úhrade čiastky držiteľom karty. Vydavateľ karty v podstate držiteľa úveroval, resp. kryl jeho potreby po celý čas, kým držiteľ kartu užíval, zatiaľ čo neuhradil žiadnu peňažnú čiastku.

Po uplynutí stanoveného času vydavateľ zasiela držiteľovi prehľad všetkých transakcií s požiadavkou zaplatenia. Držiteľ stanovenú čiastku uvedenú v prehľade všetkých transakcií uhrádza naraz celou čiastkou. Samo zúčtovanie je založené na úhradovej forme platenia držiteľom karty (Schlossberger, 2012, s. 137).

20

Bankové platobné karty – vydávajú ich banky alebo medzinárodné združenie bankových platobných kariet. Nebankové platobné karty – sú vydávané významnými nebankovými spoločnosťami (Boušková, 2006, s. 85).

Domáce platobné karty – je možné využívať ich ako nástroj platobného styku v tuzemsku. Medzinárodné platobné karty – je možné ich využívať aj v zahraničí a navyše klient môže využiť aj služby, ktoré osobitné vydavateľské banky nabaľujú na platobné karty ako originálne prostriedky konkurenčného boja (Klimiková, 2008, s.169- 170).

Osobné karty – slúžia k súkromnému používaniu ich držiteľov (fyzických osôb- občanov). Služobné karty – sú vydávané pre zamestnancov, členov orgánov a majiteľov obchodných spoločností, ale taktiež živnostníkom a v niektorých prípadoch tiež členom štátnych orgánov. Okrem mena držiteľa je na lícnej strane karty uvedený názov spoločnosti, ku ktorej je jej držiteľ v určitom právnom vzťahu (Schlossberger, 2012, s.

139).

Karta s reliéfnym záznamom (embossing) – identifikačné údaje sú vyrazené na karte a údaje sa pri použití karty snímajú jednoduchým spôsobom pomocou mechanických imprinterov a prenášajú sa na pokladničnú účtenku. Karta s hladkou tlačou (indent printing) – použitie týchto kariet je možné len v elektronickom režime (bankomaty alebo elektronické platobné terminály) a nedá sa s nimi platiť v obchodných miestach vybavených iba mechanickým imprinterom. Reliéfny záznam na týchto kartách by bol zbytočný a vzhľadom k vyšším výrobným nákladom by kartu zbytočne predražoval (Dvořák, 2005, s. 373).

Karta s magnetickým prúžkom – v polovici 70. rokov bola vydaná medzinárodná norma pre formáty identifikačných plastových kariet ISO 7810 a pre magnetický prúžok a jeho záznam ISO 7811 a 17813. Takéto karty majú tri záznamové stopy:

 prvá stopa magnetického prúžku bola zadefinovaná v roku 1969 Medzinárodnou asociáciou leteckých dopravcov IATA. V roku 1970 prijali americké banky túto normu, pričom prvá stopa má 79 znakov, ktoré obsahujú číslo karty (18 číslic) a meno klienta (26 alfanumerických znakov),

21

 druhá stopa bola vyvinutá Asociáciou amerických bankárov pre on-line finančné transakcie, obsahuje 40 numerických znakov aj s číslom karty (19 znakov) a používa sa najviac v bankovníctve,

 tretia stopa sa najprv používala u off-line bankomatov k zmene informácií o disponibilnom limite karty, poslednej transakcii a pod. Finančný limit sa znižoval o vybrané čiastky a po uplynutí určeného času opäť rástol na pôvodnú úroveň. Na tejto stope bol zaznamenaný parameter, podľa ktorého sa dal overiť PIN kód. K záznamu slúži až 107 numerických znakov (Juřík, 2012, s. 100).

Výhodou kariet s magnetickým prúžkom je jednoduchosť, a taktiež aj nízke náklady na ich výrobu, naopak určitou nevýhodou je kapacita magnetického prúžku, ktorá je obmedzená (Dvořák, 2005, s. 373).

Čipové karty – pamäťovým médiom je mikroprocesor. Čipy umožňujú čítanie uložených dát, zapisovanie a vymazávanie. Najjednoduchším typom čipovej karty je pamäťová karta. Laserové karty – na týchto kartách je využitý rovnaký princíp záznamu ako na CD. Majú vysokú kapacitu pamäte (Boušková, 2006, s. 87).

Hybridné karty – obsahujú čip i magnetický prúžok (Schlossberger, 2012, s. 141).

Predpokladá sa, že čipové karty úplne nahradia klasické platobné karty využívajúce magnetickú pásku na ukladanie potrebných informácií. Čipové karty sú bezpečnejšie ako klasické karty a sú schopné uchovať 10-krát viac informácií ako karty s magnetickou páskou. Výhody plynúce z používania čipových kariet v obchode a bankovníctve oproti klasickým kartám:

 úprava prevádzkových nákladov v oblasti telekomunikačných a autorizačných kanálov pri overení transakcií,

 ochrana proti zneužitiu, podvodom, duplicitným transakciám a proti výrobe falzifikátov, v pamäti mikroprocesora sa ukladajú rôzne dáta (PIN kód klienta, digitalizovaný podpis, fotografia, odtlačky prstov, sietnica oka a pod.),

 manažment toku peňazí - vydavateľ karty môže do pamäti karty vložiť finančné limity transakcií, ktoré môžu byť overené off-line, limity je možné kedykoľvek zmeniť podľa finančnej situácie klienta, transakcie sa autorizujú on-line len pri

22

prekročení určitých parametrov, pri náhodne vytvorenej platbe a z podnetu klienta pri podozrivých transakciách,

 ďalšie využiteľné služby, ktoré súbežne umožňuje pamäť karty (bankové a nebankové služby),

 zmena jednotlivých aplikácií čipovej karty (meniť, aktivovať, zmrazovať) na diaľku (Serenčéš et al., 2011, s. 86).

Podľa funkcie alebo spôsobu použitia sa karty členia na bankomatové, elektronické, univerzálne a záručnú šekovú kartu. Hlavnou funkciou karty z tohto hľadiska je jej použitie elektronicky, ale len pre výber hotovosti z bankomatu. Bankomatové karty – tento druh karty sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Zákazníci väčšinou požadujú širšiu ponuku služieb, ktorú im môže poskytnúť elektronická karta. Tento druh karty je využiteľný pre výber hotovosti z bankomatu, ale aj pre nákup tovaru a služieb pomocou elektronických terminálov u obchodníkov (EFT/POS). Terminál obchodníka je priamo napojený na autorizačné stredisko vydavateľa platobnej karty. Univerzálna platobná karta – môžeme ju použiť elektronicky pre nákup tovaru a služieb rovnakým spôsobom ako u elektronickej karty, ale taktiež k bezhotovostnému plateniu v miestach, ktoré sú vybavené terminálom EFT/POS. Karta obsahuje reliéfny záznam dôležitých údajov potrebných pre zúčtovanie kartovej transakcie, takže môže prebehnúť jej odtlačok prostredníctvom imprinteru (Schlossberger, 2012, s. 141-142).

Šeková záručná karta – nemožno ju použiť samostatne k plateniu za tovar alebo služby. Je iba dokladom. Na šekovej záručnej karte musí byť uvedené meno klienta, názov banky, ktorá príslušné šeky a kartu vydala, číslo účtu, ku ktorým sú šeky a karta vydaná, číslo karty, platnosť karty, podpisový vzor klienta a predpísané logá či hologramy podľa typu šekového systému (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 72).

Medzi zvláštne karty zaraďujeme co-branded a affinity karty. Affinity karty sú vydávané v spolupráci s nepodnikateľskými subjektmi, napr. charitatívne organizácie, profesijné združenia, nadácia atď. Pre vydávajúcu banku sa pomocou týchto kariet otvára cesta k špecifickej skupine klientov, ktorých spája spoločné zamestnanie, záujmy alebo členstvo v určitých záujmových združeniach. Co-branded karty sú vydávané v spolupráci s iným podnikateľským subjektom. Z tohto spojenia plynie obom subjektom (banke aj podnikateľskej inštitúcii) nejaké výhody spočívajúce napr. v posilnením pozície na trhu, posilnenie vernosti starých i nových zákazníkov. V zahraničí sa do týchto projektov

23

zapájajú podnikateľské subjekty z rôznych oblastí, ako najperspektívnejšie sa ukázali karty vydávané v spolupráci s obchodnými domami, leteckými spoločnosťami ale taktiež aj s telekomunikačnými spoločnosťami (Dvořák, 2005, s. 383-385).

Základné karty – zabezpečujú základné funkcie karty ako karty platobnej.

Špecializované karty – ide o karty (Business Silver Card, Corporate Card a pod.), ktoré ponúkajú novú pridanú hodnotu. Pod pridanou hodnotou môžeme rozumieť napr. vyšší možný denný alebo týždenný limit pre výber hotovosti z ATM, vyššie limity pre bezhotovostný nákup, zaradenie do vernostného programu, cestovné poistenie pre prípad úrazu alebo aj smrti a pod. Podobné karty ako špecializované, ale ešte s vyššou pridanou hodnotou sa nazývajú prestížne alebo výberové karty. Zaraďujeme sem karty zlaté alebo platinové (Gold Card, Platinum Card, Premier Card a pod.) s veľmi širokou škálou ďalších služieb. Pridaná hodnota je veľmi špecifická. Ich ponuka záleží na kartovej asociácie, pod ktorou je karta vydaná, ale tiež aj na konkrétnom vydavateľovi. Ponúkajú širokú škálu zliav (v hoteloch, v požičovniach vozidiel), možnosť prednostného vybavenia na vybraných letiskách, možnosť zdarma navštíviť letiskové salónky vybraných leteckých spoločností, zľavnené členstvo v golfových kluboch a pod. (Schlossberger, 2012, s. 142).

1.5 Používanie platobných kariet

Používanie platobných kariet ako platobného nástroja umožňujú rôzne obslužné zariadenia. Môžu to byť:

 bankomat,

 platobný terminál,

 mechanický snímač – imprinter (Boušková, 2006, s. 84).

1.5.1 Bankomat

Bankomat a tiež v anglosaskom prostredí známy pod pojmom ATM (Automated Teller Machine) zohral významnú úlohu v rozvoji výpočtovej techniky. Bol prvým počítačovým zariadením, ktoré bolo obsluhované amatérmi v dobe, keď nemali skúsenosti s používaním osobných počítačov. Bankomaty sa tiež stali prvým komerčným zariadením, využívalo šifrovacie systémy a boli súčasťou prvých služieb, ktoré mohli zákazníci

24

využívať bez ohľadu na otváracie hodiny banky. Bankomat bol zaradený do zoznamu 100 najdôležitejších objavov 20. storočia (Korauš, 2011, s. 223).

Bankomat je samoobslužné elektronické zariadenie využívané na výber hotovosti v tuzemskej mene, resp. na vykonávanie iných transakcií (Belás et al., 2005, s. 132).

Súčasný bankomat sa skladá z troch základných častí:

 trezor s kazetami bankoviek a bezpečnostným a spojovacím modulom,

 operátorské časti slúžiace k riadeniu bankomatu (PC, operátorská klávesnica a tlačiareň),

 prevádzková časť skladajúca sa z transportného a počítacieho systému, tlačiarne, obrazovky, klávesnice, snímača platobných kariet a ďalších modulov (Korauš, 2011, s. 225).

Bankomaty pracujú v systéme on-line a sú napojené prostredníctvom dátovej siete do autorizačného centra a kontrolujú transakciu v reálnom čase priamo u vydavateľa karty.

Transakcie sú overované približne do 12 sekúnd. V dnešnej dobe poskytujú bankomaty tieto služby:

 finančné služby o výber hotovosti, o vklad hotovosti,

o informácie o zostatku na účte, o tlač výpisu z účtu,

o bankové prevody,

o prístup k investičným účtom, o nákup a predaj cenných papierov, o dobíjanie mobilných telefónov GSM, o predaj poistiek,

o podanie žiadosti o úver alebo hypotéku,

 obchodné služby

o predaj známok a telefónnych kariet, o podávanie lotérie,

o predaj leteniek a lístkov,

25

o predaj vstupeniek a na šport, divadlo a kino, o prístup k vernostnému programu,

o objednávanie tovaru,

o zvláštne ponuky, tlač poukážok na zľavy, o prístup k e-mailu,

o dopravné informácie, mapy a plány miest, o e-government (Korauš, 2011, s. 225).

Off-line bankomaty už patria k histórii. K overovaniu transakcií sa využívali údaje zaznamenávané v magnetickom prúžku karty. Tu bola uvedená identifikácia klienta, zakódovaný PIN a finančný limit karty aj disponibilný limit, ktorý sa znižoval s každou transakciou. Ak uplynul stanovený časový úsek (napr. 48 hodín) od poslednej transakcie, bankomat pri nasledujúcej transakcii zvýšil disponibilný limit na úroveň finančného limitu a klient mohol opäť čerpať celú čiastku. Aby sa zabránilo prečerpaniu bežných účtov a zneužitiu stratených kariet, bola v databáze bankomatu dočasne zakázaná (prečerpaný účet) aj strata kariet. Tieto údaje sa aktualizovali pravidelne pomocou diskety alebo diaľkovo pomocou modemu (Juřík, 2012, s. 107).

Ochranu bankomatov môžeme rozdeliť na:

 Ochranu zariadenia – proti poškodeniu, ukradnutiu a iným nežiaducim vplyvom sú bankomaty chránené svojou konštrukciou rôznej odolnosti (podľa umiestnenia) a aj certifikovaným trezorom. Prostredníctvom špeciálnych pevnostných úchytov sa vždy pevne kotvia k podlahe.

Taktiež môžu byť vybavené elektronickými čidlami, ktoré zaznamenávajú nedovolenú manipuláciu s bankomatom (kontaktné, otrasové, tepelné čidlá).

 Ochrana bankoviek – nový systém, ktorý bol vyvinutý k ochrane uloženej hotovosti v bankomate, chráni hotovosť pred lúpežou, útoku na celý bankomat, poprípade proti výbušninám. Po uzatvorení priestoru bankomatu (uzatvorenie a uzamknutie) chráni systém kazety s hotovosťou. Ako náhle systém vníma pokus o ukradnutie alebo neoprávnené otvorenie kazety, dôjde k úplnému a trvalému sfarbeniu všetkých peňazí.

 Ochrana proti zneužitiu karty – inštalácia zariadenia, tzv. jitter, čo je SW a HW vybavený čítačkou kariet zamedzujúci kmitaním karty (pri

26

vkladaní do ATM alebo pri vyťahovaní) neoprávnenému načítaniu dát z magnetického prúžku (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 124).

1.5.2 Platobný terminál

Platobný terminál umožňuje elektronické spracovanie bezhotovostných transakcií prostredníctvom platobných kariet. Modifikáciou platobného terminálu je pokladničný terminál, ktorý súčasne plní funkciu pokladnice a platobného terminálu (Boušková, 2006, s. 85).

Frekventovanejšie predajné miesta ako hotely, obchody, reštaurácie možno vybaviť elektronickými terminálmi s dispozíciou čítať magnetický prúžok karty – tzv. EFT – POS terminály. Pri tomto spôsobe akceptácie nie je možné vypustiť vizuálnu kontrolu karty, avšak terminál vykoná i ďalšie kontroly, napr. či ide o povolený druh karty.

Prostredníctvom komunikačnej linky sa terminál spojí s autorizačným centrom banky a získa tak súhlas s platbou. Po autorizácii a kontrole karty terminál vytlačí účtenku, ktorú podpíše držiteľ karty (Mičeková et al., 2006, s. 81).

Platobný terminál sa skladá zo štyroch základných častí:

 základná jednotka – obsahuje zobrazovaciu jednotku (displej), číselnú klávesnicu, čítačku magnetických kariet, procesorovú jednotku, pamäťové bloky a ďalšie moduly,

 tlačiareň – zaisťuje sa ňou tlač klientskych potvrdeniek a taktiež tlač výsledkov dennej uzávierky a pod. Tlačiareň môže byť tiež súčasťou základnej jednotky,

 PIN PAD – využíva sa predovšetkým k zadávaniu PIN. Súčasťou je poväčšine prípadov aj čítačka na čipové karty, numerická klávesnica, kryptovací procesor zaisťujúci kódovanie PIN,

 komunikačný modul a napájací zdroj – obsahuje modem, ktorý zaisťuje prostredníctvom komunikačného protokolu prenos dát medzi autorizačným centrom a platobným terminálom (Schlossberger, Hozák, 2005, s. 127- 128).

27

1.5.3 Mechanický snímač (imprinter)

Je to prístroj, ktorý umožňuje odtlačiť údaje uvedené na karte s reliéfnym písmom na účtenku. Zbavuje ručné vypisovanie údajov na účtenku a tým znižuje možnosť vzniku chyby. Odtlačok karty je takisto aj dokladom o jej predložení. Imprinter odtlačí na účtenku taktiež identifikačné údaje o obchodníkovi zo štítka, ktorý je súčasťou imprinteru.

Takýmto spôsobom je vytvorený doklad o predaji, ktorý po jeho podpise držiteľom karty slúži ako podklad na účtovné spracovanie i preplatenie transakcie (Boušková, 2006, s. 85).

1.6 Cash advance a cash back

Prostredníctvom platobných kariet je možné vyberať hotovosť aj na pobočkách bánk, zmenárňach či v medzinárodných hoteloch (cash advance). Držiteľ karty musí predkladať okrem karty aj preukaz totožnosti, táto platba musí byť vždy autorizovaná. Pre klienta tento spôsob výberu nie je príliš výhodný, pretože je zaťažený relatívne vysokým poplatkom. Tento spôsob je využívaný obvykle len v prípadoch, keď nie je možné využiť bankomat (bankomat nie je dostupný, poprípade čiastka presahuje limit stanovený pre výber z bankomatu) (Máče, 2006, s. 57).

Výber hotovosti v obchodoch (cash back) – tento spôsob umožňuje výber hotovosti mimo bankomatov, tam kde sú terminály (najmä v obchodoch). Pri nákupe nad stanovenú sumu je možné vyberať hotovosť podľa podmienok danej banky (Klimiková, 2008, s. 173).

Táto služba prináša pre klienta vyšší komfort, znižuje náklady spojené s výberom z bankomatu. Pre obchodníkov táto služba znamená zníženie nákladov spojených s odvodom hotovosti do banky, taktiež za vydanú hotovosť dostanú odmenu (Dvořák, 2005, s. 379).

S niektorými kartami môžu byť spojené určité sprievodné služby, za ktoré považujeme napr.:

 rôzne formy poistenia, spravidla poistenie základných rizík spojených so služobnými cestami,

 asistenčné služby, napr. právna pomoc, pôžička na nepredpokladané naliehavé cestovné výdavky atď.,

 poskytovanie zliav na vybrané druhy tovarov a služieb,

28

 služby spojené s riešením náhrady a pomoci pri strate karty (Dvořák, 2005, s. 379).

1.7 Bezkontaktné platenie

Pod pojmom bezkontaktné platenie (Proximity Payments) rozumieme platenie prostredníctvom priblíženia bezkontaktnej platobnej alebo predplatnej karty alebo iného identifikačného zariadenia (mobilný telefón) do blízkosti platobného zariadenia (POI – Point of Interaction). Väčšinou ide o platenie cestovného v mestskej hromadnej doprave, parkovacích automatoch alebo mýtneho na diaľniciach. Tieto karty používajú ako komunikačný štandard protokol MIFARE firmy Philips alebo HID firmy Hughes. Jednou z prvých spoločností, ktoré testujú bezkontaktné čipové karty a vstúpili do tohto segmentu, je spoločnosť JCB. Táto spoločnosť uzavrela dohodu s Knasas Thru Pass o použití jej duálnych čipových kariet pre platenie v mestskej hromadnej doprave a železničnej doprave v regióne miest Kyoto, Osaka a Kobe. Taktiež American Express v polovici 90. rokov skúšal bezkontaktné karty na automatizované vybavenie leteckých cestujúcich. Pay Pass – ide o priloženie karty k špeciálnemu zariadeniu bez zadávania PIN kódu. PIN je potrebné zadávať len pri niekoľkonásobnom platení v krátkom časovom intervale. Karta sa musí priložiť veľmi blízko (cca. 5 cm) k zariadeniu, nemôže sa teda stať, že by majiteľ karty pri náhodnom prechode snímača zaplatil za niekoho iného. Budú sa dať využívať i špeciálne upravené náramky, mobily, prívesky na kľúče a pod. Služba Pay Pass je určená na rýchlejšie platby za drobné nákupy – platby v dopravných prostriedkoch, parkoviskách, v rýchlom občerstvení a pod. (Klimiková, 2008, s. 175-176).

1.8 Priebeh transakcie prevedenej kartou a jej zúčtovanie

Hlavné medzinárodné systémy bankových platobných kariet dnes pracujú na podobných princípoch, pre ktoré je charakteristické rýchle a bezpečné prevedenie platieb a ich zúčtovanie. Všeobecne môžeme podstatné princípy tohto systému znázorniť v schéme 1. Celý priebeh transakcie môžeme rozdeliť do troch základných fáz:

 overenie transakcie (autorizácia),

 prenos transakcie do clearingového systému,

 vyporiadanie platieb (Dvořák, 2005, s. 379).

29

Schéma 1 Priebeh transakcie prevedenej kartou a jej zúčtovanie

platba 2 1

3

4 11 12

zúčtovanie 6

5 7

10 9

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Máče, 2006, s. 58).

Legenda k schéme 1:

1. predloženie karty k plateniu obchodníkovi, ktorý overil ochranné prvky, 2. autorizácia platby, pokiaľ presahuje stanovený limit,

3. vystavenie predajného dokladu,

4. predanie informácií o platbe banke obchodníka, 5. predanie informácií o prevedených platbách,

6. clearingové zúčtovanie medzi napojenými bankami, 7. predanie informácií o prevedených platbách,

8. príkaz k vyrovnaniu sáld medzi bankami, 9. zaťaženie nostro účtu banky, ktorá vydala kartu, 10. prevedenie čiastky na nostro účet banky obchodníka, 11. pripísanie čiastky transakcie znížené o bankové provízie,

12. zaťaženie účtu držiteľa karty čiastkou transakcie (Máče, 2006, s. 58).

Obchodník Klient

držiteľ karty

Autorizačné stredisko

Banka obchodníka

Banka vydavateľ karty

Clearingové centrum

Zúčtovacia banka

30 Overenie transakcie (autorizácia)

Táto fáza spočíva v kontrole údajov na karte (kontrola ochranných prvkov, či karta nie je sfalšovaná, kontrola čísla karty, či nie je uvedená na zozname zakázaných kariet, kontrola platnosti karty), pokiaľ výška transakcií prevyšuje autorizačný limit prijímacieho miesta, musí byť vykonaná tzv. autorizácia, to znamená overenie finančného krytia transakcie. Autorizáciu je možné vykonávať prostredníctvom dotazov (telefónom, internet) u autorizačného strediska, ktoré skontroluje prostredníctvom počítačovej siete prepojujúcich jednotlivých vydavateľov kariet danú transakciu až u vydavateľa karty. Ak sa jedná o transakciu prevádzanú prostredníctvom zariadenia on-line napojeného na túto sieť (bankomaty, platobné terminály), potom dochádza k autorizácii automaticky.

V takomto prípade sa overuje i osobný identifikačný kód – PIN držiteľa karty, ktorý musí pomocou klávesnice uviesť pri využití karty. Tento celý proces autorizácie trvá iba niekoľko sekúnd (Dvořák, 2005, s. 379-380).

Prenos transakcie do clearingového systému

Prenos sa uskutočňuje prostredníctvom počítačovej siete, na ktorú sú jednotlivé banky zúčtované v danom kartovom systéme z celého sveta napojené. Systém prevádza clearing všetkých platieb uskutočnených prostredníctvom kariet behom celého dňa. Jednotlivé banky dostanú zoznam platieb, ktoré idú v prospech či na vrub účtu jednotlivých klientov (Máče, 2006, s. 59).

Vyporiadanie platieb (settlement)

Túto fázu prevádza určená zúčtovacia banka na základe výstupov z clearingového systému v podobe kreditných alebo debetných sáld jednotlivých bánk. Tieto saldá sú potom zúčtované pomocou nostro účtov, ktoré majú jednotlivé zúčastnené banky vedené u zúčtovacej banky. Jednotlivé banky nato zaťažia alebo kreditujú príslušné účty svojich klientov (Dvořák, 2005, s. 381).

1.9 Bezpečnosť a ochrana platobných kariet

Používanie platobných kariet vzbudil záujem podvodníkov už v 60. rokoch. V roku 1982 bol v USA zaznamenaný prudký nárast podvodov s platobnými kartami. Ich vydavatelia a zúčtovacie banky obchodníkov musia počítať s rizikami (Juřík, 2012, s. 145).

31

1.9.1 Druhy rizík

Úverové straty sú straty spôsobené nesolventnosťou držiteľa karty. Sú to prípady, keď klient nie je schopný uhradiť výdavky, ktoré uskutočňoval platobnou kartou (najčastejšie úverovou). Toto riziko závisí od spôsobu, akým vydavateľ karty (banka) uskutočňuje overenie bonity klienta (Credit Scoring), a na miere rizika, ktoré pri tomto hodnotení vedome akceptuje. Ochranou pred týmto rizikom je dobrá znalosť klienta a schopnosť včas zistiť jeho zhoršený finančný stav a rýchla reakcia.

Zneužitie karty cudzou osobou patrí medzi najväčšie straty vydavateľov. Dôležité je, aby držiteľ karty kontroloval, či ju stále vlastní, a v prípade straty alebo krádeže ihneď informoval svoju banku. Banka následne vykoná tzv. stoplistáciu karty.

Zneužitie nedoručenej karty je ďalším druhom rizika. Banky zasielajú platobné karty klientom poštou v oddelenej zásielke od PIN. Niektoré karty sú počas poštovej prepravy ukradnuté a následne zneužité. Keďže platobná karta má čistý podpisový prúžok, podvodník môže podľa mena klienta vytvoriť svoj vlastný podpisový prúžok. Ako opatrenie k takémuto druhu podvodu niektoré banky odovzdávajú karty klientom výhradne na svojich pobočkách.

Ďalším druhom rizika je falšovanie kariet. Falšovanie kariet je vysoko špecializovaným medzinárodne organizovaným trestným činom. Falšovanie kariet sťažujú ochranné prvky (hologram, mikrotext, ceninová tlač, špeciálne podpisové prúžky citlivé na chemikálie a gumovanie).

Predposledným druhom rizika je riziko platby na diaľku. Zaplatiť za tovar alebo služby možno pri vybraných druhoch platobnej karty aj prostredníctvom telefónu, listu, faxu alebo internetu. Takúto službu nazývame Mail/Telephone Order. Držiteľ karty oznamuje dodávateľovi písomne, elektronicky alebo telefonicky číslo svojej karty a koniec jej platnosti. Jedným z prostriedkov ochrany pred týmto druhom podvodu je systém overenia adresy príjemcu služby Adress Verification System. Tovar alebo služby môžu byť poskytnuté len na adresu držiteľa karty, nikdy cudzej osobe. Pri telefónnej alebo poštovej objednávke tovar musí byť overená taktiež platnosť karty a aj zhoda mena a adresy príjemcu s údajmi držiteľa karty.

Posledným rizikom je podvodná žiadosť o kartu. Prevenciou pred týmto druhom podvodu je overovanie osobných dokladov klienta (Juřík, 2003, s. 225-228).

32

1.9.2 Ochrana kariet

Tak isto ako bankovky, ceniny alebo elektronické databázy, sú aj platobné karty chránené pred rizikami opatreniami, ktoré sa navzájom prelínajú. Ochranu platobných kariet môžeme rozdeliť do oblastí:

 Ochrana karty proti zneužitiu držiteľom (Credit Risk) – ochranou je dobrá znalosť klienta (Credit Scoring) a schopnosť včas zistiť zhoršenie jeho finančnej situácie a rýchla reakcia. Klienti majú s bankami zjednané finančné limity transakcie (Spending Limit, Credit Limit). Väčšinou sa uskutočňuje autorizácia, ktorá overuje, či je požadovaná operácia krytá finančným limitom klienta. Ak nastane situácia, že limit alebo zostatok na účte je prekročený, je odoslaná negatívna autorizačná odpoveď. Pri závažnom porušení podmienok pri vedení bežného alebo úverového účtu alebo pri vydaní karty, môže ju vydavateľ zaradiť na stoplist s pokynom stopnúť kartu.

 Ochrana karty proti zneužitiu cudzou osobou (Lost/Stolen Card a pod.) – táto ochrana spočíva v overení totožnosti držiteľa karty. Použitie karty k výberom hotovosti je u bankomatov viazaný na znalosť osobného identifikačného kódu PIN a v pobočkách bánk a zmenární na predloženie preukazu totožnosti a podpis účtenky Cash zhodne s podpisovým vzorom na karte. Autorizácia sa uskutočňuje vždy pri týchto peňažných transakciách. Pri platení za tovar a služby je nutné podpísať predajný doklad alebo v niektorých prípadoch zadať správny PIN. Tento spôsob opatrenia výrazne sťažuje zneužitie karty cudzou osobou (Juřík, 1999, s.

131).

1.9.3 Základné ochranné prvky platobných kariet

Ochranné prvky delíme na primárne a sekundárne. Medzi primárne zaraďujeme identifikačné prvky držiteľa, ktorú sú ľahko overiteľné v mieste kontroly, a ktoré nepožadujú zvláštne vyškolenia a technické zariadenia. Patria sem napr. fotografie držiteľa karty, jeho podpis a prvky slúžiace k overeniu pravosti dokladu (farebnosť, hologram atď.). V prípade, že pri primárnej kontrole vznikne podozrenie na falšovanie, zaisťuje sekundárna verifikácia možnosť overenia pravosti prostredníctvom pomôcok ako napr.

33

mikrotext, hologramy, UV farby. Medzi ochranu karty pred zneužitím zaraďujeme verifikačné prvky, ktoré potvrdzujú totožnosť klienta, ktorý manipuluje s kartou. Ide o identifikačný kód PIN, podpis klienta alebo jeho biometrické prvky (odtlačok prstu atď.) (Juřík, 2003, s. 228).

1.10 Výhody platobnej karty

Napriek rizikám, ktorým sú platobné karty vystavené, prinášajú aj výhody pre držiteľov karty, pre obchodníkov a taktiež pre banku (viď tabuľka 3).

Tabuľka 3 Výhody platobnej karty

Pre držiteľa karty Pre obchodníkov Pre banku

 jednoduché použitie  zvýšenie obratu  zníženie hotovostného obratu

 bezpečnosť  prestíž  zdroj výnosov

 vysoká disponibilita

prostriedkov na účte  konkurencia

 celoštátna a medzinárodná použiteľnosť

 pri bezhotovostnom platení dôjde k

zaťaženiu účtu klienta s časovým odstupom

 odpadávajú

zmenárenské poplatky a suma je prepočítaná kurzom devíz

 osobná prestíž

 prehľadný súpis transakcií

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Boušková, 2006, s. 87).

34

1.11 Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky

Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky (ZBK) je záujmové združenie právnických osôb s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré vzniklo v roku 1994. Momentálne má ZBK 17 riadnych členov (viď tabuľka 4). Primárnym cieľom ZBK je vytváranie podmienok pre využite bankových kariet v medzibankovom platobnom styku v Slovenskej republike ako aj tvorba, podpora a rozvoj spoločnej siete bankomatov a obchodníkov tak, aby mohli túto možnosť využívať všetci držitelia bankových platobných kariet. Banky, ktoré sú členom ZBK ponúkajú vlastné karty vydávané v spolupráci s MasterCard Int. spoločnosťou (platobné karty s logom Maestro, MasterCard, MasterCard Electronic) a spoločnosťou VISA International (platobné karty s označením VISA, VISA Electron) na medzinárodné a domáce použitie. V súčinnosti so spoločnosťami Diners Club, American Express a JCB zabezpečujú prijímanie platobných kariet s týmto označením v sieti svojich obchodníkov alebo bankomatov. Tvorba spoločnej siete bankomatov dala možnosť všetkým vlastníkom bankových platobných kariet všetkých členských bánk ZBK, uskutočňovať výbery hotovostí z bankomatov v hociktorom bankomate na území Slovenskej republiky. Všetky bankomaty zapojené do spoločnej siete sú označené logom ZBK. Spoločná sieť obchodníkov prijímajúcich vo svojich zariadeniach platby za tovary alebo služby pomocou bankových platobných kariet prispieva k rozvoju bezhotovostného platobného styku. Taktiež umožňuje všetkým držiteľom bankových platobných kariet, realizovať platby v sieti obchodov a služieb (t. j. obchody, hotely, supermarkety, obchodné domy, čerpacie stanice, kasína, cestovné kancelárie, reštaurácie, atď.) v hociktorom obchodnom mieste na území SR akceptujúcom platobné karty. Takéto obchodné miesta sú vyznačené logom ZBK (www.zbk.sk, 16.11.2012).

Tabuľka 4 Členovia Združenia pre bankové karty SR

Členovia – banky Členovia - nebankové subjekty - Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej

banky - AXASOFT, a.s.

- Československá obchodná banka, a. s. - ATOS IT Solution and services, s.r.o.

- Prima banka Slovensko, a.s. - Euronet Services Slovakia, spol. s.r.o.

- OTP Banka Slovensko, a.s. - First Data Slovakia, a.s.

- Poštová banka, a.s. - Infinity Consulting, s.r.o.

- Privatbanka, a.s. - Logomotion, a.s.

35

Pokračovanie Tabuľky 4 Členovia Združenia pre bankové karty SR

- UniCredit Bank Slovakia, a.s. - PRINTEC SLOVAKIA, spol. s.r.o - Sberbank Slovensko, a.s. - WINCOR NIXDORF s.r.o.

- Všeobecná úverová banka, a.s.

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (www.zbk.sk, 28.03.2013).

1.12 First Data Corporation

Spoločnosť First Data Corporation bola založená v USA v roku 1971. Je tvorená niekoľkými spoločnosťami, ktoré sú spolu najväčším dodávateľom služieb zaoberajúcich sa spracovaním dát (transakcií platobných a vernostných kariet, šekov a investičných fondov). Jej základnou činnosťou sú peňažné prevody, spracovanie transakcií platobných kariet, vydávanie a vedenie databázy úverových a debetných kariet, riadenie klientského rizika (Credit and Behaviour Scoring), služby pre zdravotné poisťovne, autorizácia šekov, tlač a distribúcia výpisov a telemarketingové služby (Juřík, 1999, s. 83).

1.13 Zhrnutie 1. kapitoly

Platobná karta je kus plastu štandardizovanej veľkosti, ktorý predstavuje moderný nástroj bezhotovostného platobného styku. Tento kus plastu je čoraz viac obľúbený a získava si silnejšie postavenie v platobnom styku. Banková platobná karta predstavuje platobný nástroj, ktorý umožňuje svojmu držiteľovi prepojením na jeho účet vykonávať hotovostné, bezhotovostné, aktívne a pasívne operácie. Napriek rizikám, ktorým sú platobné karty vystavené, prinášajú aj výhody pre držiteľov karty, pre obchodníkov a taktiež pre banku. Sú to napr. tieto výhody: jednoduchosť, bezpečnosť, zníženie hotovostného obratu, celoštátna a medzinárodná použiteľnosť atď.. Platobná karta vzhľadom na svoje vlastnosti ako napr. rýchlosť, pohodlnosť a bezpečnosť pri platbe sa stala súčasťou každodenného života.

36

2. PONUKA PLATOBNÝCH KARIET

VYBRANÝMI BANKAMI SR A ANALÝZA VYBRANÉHO DRUHU PLATOBNEJ KARTY VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR

V druhej kapitole diplomovej práce sa venujeme analýze ponuky platobných kariet vybranými bankami SR a analýze vybraného druhu platobnej karty vo vybraných bankách SR. Vzhľadom na značný rozsah tejto problematiky sa pri analýze venujeme konkrétnemu druhu platobných kariet – debetné platobné karty.

Analýzu ponuky debetných platobných kariet vykonáme pre VÚB (Všeobecnú úverovú banku), a taktiež pre SLSP (Slovenskú sporiteľňu). Pri spracovaní tejto kapitoly využívame informácie dostupné na webových stránkach predmetných bánk ((www.vub.sk 28.03.2013), (www.slsp.sk 28.03.2013)) a údaje získané osobnou konzultáciou s pracovníkmi daných bánk.

VÚB (viď graf 1) a aj SLSP patria medzi najsilnejšie a najprestížnejšie banky v Slovenskej republike. Slovenskej sporiteľni v súčasnosti patrí dominantné postavenie v oblasti vydávania bankových platobných kariet. Slovenská sporiteľňa získala prestížne ocenenie Banka roka 2012, ktoré každoročne udeľuje ekonomický týždenník Trend. V tom istom roku získala banka taktiež od britského časopisu Euromoney cenu Najlepšia banka na Slovensku – Euromoney 2012 Awards for Excellence. Taktiež VÚB banka získala ocenenie Banka roka 2011, ktoré udeľoval týždenník Trend. Okrem tejto ceny v roku 2011 získala aj prestíž v podobe Najbezpečnejšia banka v strednej a východnej Európe a Najlepšia banka na Slovensku od prestížnych magazínov Global Finance a emeafinance.

Aj tieto ocenenia zavážili pri výbere bánk, pre ktoré uskutočníme analýzu ponuky vybraného druhu platobnej karty.