Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov
Využívanie elektronických platobných nástrojov v platobnom styku podniku
Diplomová práce
Autor: Bc. Anna Jandová
Vedúci práce: Ing. Hussam Musa, PhD.
Banská Bystrica Apríl, 2010
Vyhlásenie
Čestne prehlasujem, ţe diplomovú prácu som vypracovala samostatne len s vyuţitím teoretických vedomostí a s pouţitím uvedenej literatúry.
V Banskej Bystrici, apríl 2010
...
Bc. Anna Jandová
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing. Hussamovi Musovi , PhD. za cenné rady a pripomienky, ktoré mi pomohli pri písaní tejto práce.
Tieţ ďakujem konateľom firmy JFC, s. r. o., ktorí mi poskytli vnútorné materiály k vypracovaniu analýz.
Anotácia
Jandová Anna: Vyuţívanie elektronických platobných nástrojov v platobnom styku pod- niku [Diplomová práca]
Vedúci práce: Ing. Hussam Musa, PhD.
Praha: Bankovní institut vysoká škola Praha, 2010
V práci sa zameriavam na priblíţenie elektronických platobných nástrojov, ktoré vyuţí- vajú jednotlivci a podniky pri svojej činnosti. Na príklade vybraného podniku sú porovna- né jednotlivé elektronické platobné nástroje, ktoré vyuţíva konkrétna firma v dvoch rôz- nych bankách. Prínosom práce sú nové návrhy a odporúčania na ďalšie moţnosti vyuţíva- nia elektronických platobných nástrojov pre daný podnik.
Kľúčové slová: platobný styk, banky, internet, elektronické platobné nástroje, platobné karty, SEPA, TARGET, elektronické bankovníctvo, písomný platobný príkaz , elektronic- ký platobný príkaz, vklady, výbery, prevody, internet banking, GRID karta, TOKEN, UniCredit Bank Slovakia, a. s. , VOLKSBANK Slovensko a. s. , BusinessNett Professio- nal, Business Active.
Annotation
Jandová Anna: Utilization of electronic payment items in banks of company Works headman: Ing. Hussam Musa, PhD.
Prague: Bankovní institut vysoká škola Praha, 2010
In my work I shoot to accession electronic payment items which are used by persons and companies in their activities. On example of selected company are compared electronic payment items used by concrete company in two diferent banks. Proposition of work are new application for other possibilities of ussing electronic payment items for mentioned company.
Key word: payment system, banks, internet, electronic payment items, pay cards, SEPA, TARGET, eBanking, writen bank draft, electronic bank draft, deposit, acces, conversion, internet banking GRID card, TOKEN, UniCredit Bank Slovakia, a.s., VOLKSBANK Slo- vensko, a.s.
Obsah
Úvod ... 6
1 Teoretické východiská skúmanej problematiky ... 8
1.1 Platobný styk v banke ... 8
1.2 Platobný styk podnikov ... 10
1.3 História a vývoj elektronických platobných nástrojov ... 13
1.4 Druhy elektronických platobných nástrojov ... 17
1.5 Bezpečnosť vyuţívania elektronických platobných nástrojov ... 24
2 Analýza vyuţívania elektronických platobných nástrojov v podniku JFC ... 27
2.1 História podniku ... 27
2.2 Produkty firmy JFC v bankách ... 28
2.3 Analýza elektronického bankovníctva JFC v podmienkach ... 34
UniCredit Bank Slovakia, a.s. ... 34
2.4 Analýza elektronického bankovníctva podniku JFC ... 50
v podmienkach VOLKSBANK Slovensko ... 50
2.5 Zhodnotenie vyuţívania elektronického bankovníctva ... 57
firmy JFC ... 57
3 Návrhy a odporúčania ... 61
3.1 Zhodnotenie uskutočnených analýz v podmienkach firmy JFC ... 61
3.2 Návrhy a odporúčania pre firmu JFC pri vyuţívaní ... 62
elektronických platobných nástrojov ... 62
3.3 Budúcnosť elektronického bankovníctva v európskych ... 64
podmienkach ... 64
Záver ... 70
Zoznam pouţitej literatúry ... 72
Zoznam príloh ... 74
Úvod
S rozmachom vedecko-technického pokroku v bankovníctve nastali veľké zmeny v ko- munikácii medzi bankou a klientom a medzi bankami navzájom. Vyuţívaním elektronic- kých platobných nástrojov sa klient dostáva bliţšie k banke napriek vzdialenosti obchod- ných miest, ktoré banka má. Nemusí brať ohľad na pracovnú dobu a pracovné voľno, lebo technický pokrok umoţňuje vyuţitie týchto nástrojov sedem dní v týţdni. Je uţ minulos- ťou, keď klient musel odstáť radu v banke, aby zadal platobný príkaz, či uţ v rámci danej banky, alebo do inej banky, prípadne do zahraničia. Okrem prínosov má aj svoje nedostat- ky, pretoţe človek sústavne nasáva mnoţstvo informácii, ktoré vyuţíva, a na oddych mu ostáva menej času. Všetci sme vtiahnutí do jedného kolotoča.
Internet dnes hýbe svetom. Vo vyspelých krajinách sa s ním stretávame beţne, či uţ na pracovisku alebo doma. V zamestnaní je to nevyhnutnosť. Keď potrebujeme niečo vy- hľadať, otvoríme si internet a napíšeme svoju poţiadavku do niektorého z vyhľadávačov.
Nájdeme tam takmer všetko, ušetríme čas, ktorý by sme inak museli stráviť vyhľadávaním informácií v kniţnici, prípadne získame návod, kde môţeme potrebné informácie nájsť.
S rozvojom techniky sa zrýchlil ţivot na zemi, kaţdý vie skoro všetko aj o najvzdialenejších ľuďoch, o šťastí, ktoré ich postretlo, tieţ o nešťastí, vieme posielať svoje listy aj na koniec sveta v krátkom časovom rozmedzí. Posielame dôleţité informácie a tieţ peniaze.
Tak ako internet hýbe svetom, hýbu svetom aj peniaze. Peniaze sa pohybujú tieţ elek- tronicky a môţeme ich v krátkom čase poslať z jedného miesta na druhé, z jednej krajiny do druhej. Potrebujeme k tomu iba počítač, vhodný program, prístup na účty v rámci elek- tronického bankovníctva a môţeme pracovať.
Cieľom práce je analýza vyuţívania elektronických platobných nástrojov v podmien- kach podniku JFC , ktoré konkrétny podnik vyuţíva v dvoch bankách a navrhnúť odporú- čania najvhodnejších metód. Porovnanie je medzi UniCredit Bank Slovakia, a. s., ďalej len UniCredit Bank Slovakia a VOLKSBANK Slovensko a. s., ďalej len VOLKSBANK Slo- vensko.
Prácu je rozdelená do troch častí. V prvej časti sú teoreticky rozobraté elektronické platobné nástroje, ktoré môţeme vyuţívať za pomoci bánk, ako funguje platobný styk v banke, ako funguje platobný styk firiem. Čiastočne sa budeme venovať histórii a vývoju týchto platobných nástrojov, ktoré za pár rokov prešli veľkým vývojom, ktorý sme si pred niekoľkými rokmi v takejto podobe nevedeli ani predstaviť.
V druhej časti si podrobnejšie preberieme platobný styk konkrétneho podniku, hlavne elektronický. Budeme sa snaţiť porovnať výhody elektronického bankovníctva v dvoch bankách, v UniCredit Bank Slovakia a VOLKSBANK Slovensko.
V návrhovej časti 3.2, 3.3 bude zhrnutie oboch kapitol, štatistik a porovnaní. Klientovi bude vypracovaná ponuka nových ešte výhodnejších moţností vyuţitia elektronických platobných nástrojov v jeho platobnom styku.
1 Teoretické východiská skúmanej problematiky
Dnešná doba má príznak rýchleho rozvoja vedy a techniky, kde spolu s týmto rozvojom môţeme sledovať aj veľké zmeny vo vývoji vyuţívania týchto výdobytkov. O čom sa nám nesnívalo ani na konci 20. storočia, sa dnes stáva skutočnosťou. S týmito zmenami vo všetkých odvetviach priemyslu, stavebníctva, strojárstva, telekomunikácii a elektrotechniky zaznamenávame aj zmeny v informačných technológiách, ktoré nám otvárajú novú cestu vyuţívania elektronických platobných nástrojov.
Elektronické platobné nástroje sú novu formou komunikácie banky so svojimi klientmi a medzi bankami navzájom vo oblasti celého finančného sveta. Ide tu o na jednej strane zjednodušenie prístupu k moţnosti ich vyuţívania ale aj o rozšírenie vedomostí, ktoré sú následkom sústavného rozvoja.
Do dnešnej podoby sa elektronické platobné nástroje pretransformovali postupne a zaznamenali veľký prínos do dnešnej hektickej doby. Ide hlavne o moţnosti rýchleho, spoľahlivého a časovo neobmedzeného prístupu k platobným nástrojom, ako sú prehľad o finančných prostriedkoch na účte, pohyboch na účte, moţnosti prevodov - úhrad, prijí- maniu platieb a vyuţívanie taktieţ ďalších nástrojov , ktorými sa budeme zaoberať.
V prvej kapitole je bliţšie rozobraný platobný styk, jeho druhy formy a náleţitosti.
V krátkosti je spomenutá história a vývoj platobného styku a tieţ druhy elektronických platobných nástrojov všeobecne.
1.1 Platobný styk v banke
Banky v súčasnej dobe uskutočňujú celú širokú paletu činností, ktoré sa neustále rozví- jajú a rôznym spôsobom modifikujú, a tohto dôvodu je veľmi ťaţké uskutočniť ich vše- obecnú charakteristiku a systémovosť (Dvořák, 1999, s.135).
Jednotlivé sluţby, ktoré môţu banky samostatne ponúkať a spravidla za úplatu uskutočňo- vať, budeme označovať ako bankový produkt (Dvořák, 1999, s. 135).
Bankové produkty sú nemateriálnej povahy, nemoţno ich skladovať, nie je ich vidieť a nie je moţné si ich patentovať.
V súčasnej dobe banky ponúkajú veľké mnoţstvo produktov. Klient sa často rozhoduje pri výbere cenou a nie sluţbami, ktoré mu konkrétny produkt poskytuje. Vo všetkých ban- kách sa rozmohol produkt - balík sluţieb, či uţ pre fyzickú klientelu, alebo právnickú klientelu. V ponúkaných balíkoch sluţieb sú v jednej cene zahrnuté aj také sluţby, ktoré by klient nikdy nevyuţil, ale tieţ sú spoplatnené také sluţby, ktoré vyuţíva často. Jednou z takýchto sluţieb je aj platobný styk, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť vyuţívania banko- vých produktov. Banka prijíma hotovosť na pokladni, či uţ v domácej mene EUR, alebo v cudzej mene, napr. USD, CZK.
Za štandardné základné funkcie banky môţeme označiť tri z nasledujúcich (Dvořák, 1999, s. 24):
a) finančné sprostredkovanie b) emisia bezhotovostných peňazí
c) uskutočňovanie bezhotovostného platobného styku
Banky, pri tretej základnej funkcii - uskutočňovanie bezhotovostného platobného sty- ku, hrajú nezastupiteľnú úlohu v jednotlivých krajinách, ale aj na medzinárodnom poli.
Ich postavenie je v súčasnej dobe nenahraditeľné, pretoţe prevláda prevaţne bezhotovost- ný platobný styk. Deje sa to hlavne z dôvodov bezpečnosti, rýchlosti a moţnosti zniţova- nia nákladov. Klienti majú v bankách otvorené veľké mnoţstvo účtov, medzi ktorými mô- ţu prevádzať platby pomocou bezhotovostných prevodov či uţ písomných , alebo elektro- nických. Vývoj bankovníctva došiel tak ďaleko, ţe na presun prostriedkov z účtu na účet v tej istej banke netrvá ani dvadsaťštyri hodín, ale je to otázka niekoľkých minút.
Podľa Šenkýřovej a kol. (1997, s. 107, 109, 110) bankové prevody sú základné jednoduché formy bezhotovostného platenia. V tuzemskom platobnom styku môţu mať formu banko- vej úhrady, alebo bankového inkasa. V zahraničnom platobnom styku majú bankové pre- vody formu hladkej platby. Hladká platba je najjednoduchšia forma platenia v zahraničnom platobnom styku. Podľa spracovania v banke rozlišujeme hladké platby:
vyšlé hladké platby (úhrada do zahraničia) a došlé hladké platby (úhrada zo zahraničia).
Banka poskytuje tieto produkty platobného styku všetkým svojim klientom , ktorí majú otvorené účty v jej pobočkách. V prípade hotovostných vkladov na pokladni v banke, v prospech účtu niektorého jej klienta, konkrétny vkladateľ nemusí byť aktívnym klien- tom tejto banky.
V dnešnej doba sa často hovorí o banko-poisťovníctve, čo znamená, ţe okrem banko- vých produktov, manaţéri banky a jej pracovníci na priehradkách klientom ponúkajú aj poistenie. Ide v prvom rade k úverom, kde sa poisťuje schopnosť dlţníka splácať úver,
potom ide o rôzne formy pripoistenia k investičným vkladom, alebo pravidelné mesačné sporenie s poistením pre prípad smrti, dlhodobej práce neschopnosti, trvalej invalidity, straty zamestnania ale aj pre prípad kritických chorôb.
V kaţdom prípade však banky musí dodrţiavať pravidlá obozretného podnikania, zna- mená to dodrţiavať zákony ako Zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. , Zákon o dohľade nad finančným trhom č. 747/2004 Z. z., Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, Zákon o platobnom styku č. 510/2002 Z. z. , Zákon č.
452/2009 o platobných sluţbách a ostatné zákony súvisiace s činnosťou banky.
1.2 Platobný styk podnikov
Podľa Šenkýřovej a kol. (1997, s. 99) predmetom platobného styku sú peniaze, jeho účelom je platenie, ktoré sa uskutočňuje presúvaním, resp. prevodom platobných pro- striedkov.
Podľa Schlossbergera a Soldánovej (2005, s. 24) platobný styk môţeme definovať ako vzťah medzi platcom a príjemcom, ktorý je uskutočňovaný v určitých formách buď priamo medzi nimi alebo prostredníctvom peňaţného ústavu.
Musa, Musová (2006, s. 5) definujú platobný styk ako organizačnú súčasť kaţdej ob- chodnej banky a predstavuje systém hotovostných a bezhotovostných peňaţných platieb (transferov) medzi subjektami pôsobiacimi v ekonomike (podnikatelia, občana, štát). Rea- lizuje sa prostredníctvom bánk alebo iných finančných inštitúcií, prípadne medzi jednotli- vými subjektmi navzájom.
Belás a Klimková (2003) hovoria o platobnom styku ako o sústave rôznych spôsobov platenia a zúčtovania peňaţných prostriedkov medzi platiteľom a príjemcom.
Platobný styk podniku predstavuje súhrn postupov a nástrojov, zameraných na zabezpe- čenie platieb vo väzbe na jednotlivé druhy peňaţných vzťahov, ktorých účastníkmi sú jed- notlivé podnikateľské subjekty (Musa, Musová, 2006, s. 5)
Platobný styk podniku tvorí dôleţitú súčasť jeho vzniku a fungovania. Bez platobného styku by prakticky ţiaden podnik nemohol preţiť, ba ani začať svoju činnosť. Uţ na za- čiatku vzniku podniku, zakladateľ, akcionár potrebuje počiatočný kapitál, aby svoj podnik rozbehol. Musí si ozrejmiť cieľ, za akým svoj podnik chce vytvoriť, naplánovať jeho čin- nosť, rozhodnúť sa na čo konkrétne chce svoje prostriedky pouţiť, musí zorganizovať
presne svoju podnikateľskú činnosť a v neposlednom rade musí priebeţne kontrolovať činnosť podniku, aby sa jeho vloţený kapitál nestrácal.
Bez kapitálu nie je moţné podnikať a cieľ podnikania je vlastne rentabilita vloţeného kapitál. Bankový účet klienta tvorí základ platobného styku podniku. Klientsky bankový účet môţeme charakterizovať ako účet pohľadávok a záväzkov, na ktorý klientovi prichá- dzajú úhrady od jeho dlţníkov a naopak uhrádza si z neho svoje záväzky voči veriteľom.
Účet je iba začiatok vzťahu medzi klientom a bankou. Môţeme predpokladať, ţe klient začne vyuţívať ďalšie bankové produkty, ktoré mu majú uľahčiť jeho podnikateľskú čin- nosť.
Úlohou platobného styku je zabezpečovať úhradu finančných prostriedkov za vzniknuté pohľadávky svojim dodávateľom a tieţ prijímať platby od dlţníkov. Touto cestou sa usku- točňuje vyrovnávanie pohľadávok podľa určitej formy, metódy platieb a techniky zúčtova- nia.
Rozoznávame platobný styk - podľa spôsobu platenia (Musa,Musová, 2006, s. 6) a) hotovostný
b) bezhotovostný
Podľa teritoriálneho hľadiska delíme platobný styk (Musa, Musová, 2006, s. 6) na tuzem- ský a zahraničný.
Hotovostný platobný styk sa môţe uskutočňovať bez účasti banky, v tomto prípade peniaze (bankovky a mince) odovzdávajú z rúk dlţníka do rúk veriteľa. Výhodou je, ţe za dodaný tovar dodávateľ má zaplatené ihneď po predaji tovaru a výšku platby si hneď skon- troluje. Nevýhodu je riziko premiestňovania a uchovávania hotovosti s rizikom straty alebo krádeţe. Taktieţ tu vzniká riziko nelegálnych transakcii.
Hotovostný platobný styk za účasti banky sa môţe uskutočňovať vkladmi v hotovosti na účet veriteľa v jeho môţe byť tieţ uskutočnená platba za poskytnutý tovar, alebo sluţbu.
Bezhotovostný platobný styk sa uskutočňuje cez beţné účty dlţníka a veriteľa, môţe sa uskutočniť iba z iniciatívy majiteľa účtu, alebo osoby, ktorá je splnomocnená s týmto účtom disponovať. Klient na uskutočnenie bezhotovostného platobného styku majiteľ účtu vyuţíva rôzne formy ako písomný platobný príkaz a elektronický platobný príkaz.
Platobné príkazy môţu byť vnútrobankové , medzibankové a zahraničné.
Písomný platobný príkaz (príloha č. 1 a, b), ktorý klient podáva vo svoje banke na papierovom tlačive, musí spĺňať určité náleţitosti , ktoré sú nevyhnuté na to, aby banka
platbu realizovala. V prvom rade je to bankové spojenie, kde klient vypisuje svoj účet z ktorého chce platbu zaslať, potom je to bankové spojenie príjemcu a kód jeho banky kde má byť prevod uskutočnený. Môţe ísť o prevod v rámci banky ako sme spomenuli vyššie alebo prevod medzi bankami. Dôleţitou náleţitosťou je suma, ktorú klient uhrádza a mena v ktorej má byť príkaz zadaný. Na správne priradenie platby príjemcom treba správne vypísať variabilný symbol, prípadne aj špecifický symbol. Konštantný symbol vyjadruje účel platby, napríklad 0008 je platba za tovar. Poslednými údajmi, ktoré platiteľ musí uviesť sú identifikačné údaje osoby, ktorá prevodný príkaz do banky priniesla a podpis oprávnenej osoby, ktorá je podľa podpisového vzoru oprávnená prevodný príkaz podpísať. Na zadanie zahraničného prevodného príkazu (príloha 2), sa pouţíva osobitné tlačivo, kde klient okrem spomínaných náleţitostí musí doplniť účet v tvare IBAN1 a SWIFT2 - ový kód banky príjemcu.
Ďalšou formou platobného styku môţe byť aj platba na pošte, t. j. zaplatenie cez pošto- vú poukáţku, takýmto spôsobom sa ešte doteraz uskutočňujú rôzne platby, ako napr. platba dane, platba odpadu, nájomného., atď. Táto forma sa dodnes pouţíva. Klient vloţí hoto- vostným vkladom cez poštovú pokladničnú poukáţku na priehradke pošty finančné pro- striedky, a tieto sú rozposlané na účty prijímateľov ako bezhotovostné prevody podľa úda- jov na poštovej poukáţke. Uskutočňuje sa tieţ písomnou formou alebo elektronickými platobnými nástrojmi.
Elektronický platobný príkaz, obsahuje všetky náleţitosti ako písomný (papierový), s výnimkou toho, ţe klient (majiteľ účtu, alebo disponent) nemusí navštíviť pobočku svojej banky, ale príkaz pošle elektronickou formou, napríklad pomocou internet bankingu, ho- me bankingu alebo GSM bankingu.
1 IBAN - International Bank Account Number - medzinárodné číslo bankového účtu, umoţňuje automatické spracovanie platby, má 34 znakov
2 SWIFT - Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication, Spoločnosť pre celosvetovú me- dzibankovú finančnú telekomunikaciu. Prevádzkuje celosvetovú sieť pomocou ktorej dochádza k elektro- nickej výmene správ o finančných transakciách medzi bankami a ďalšími finančnými inštitúciami
1.3 História a vývoj elektronických platobných nástrojov
Medzi prvotné elektronické nástroje v bankovníctve zaznamenané v roku 1981 bola sieť Arpa Net, ktorá bola dostupná pre niekoľko univerzít a nadväzne vznikla sieť BitNet, videotextový systém Teletel, prostredníctvom ktorého boli realizované prvé bankové ope- rácie v Minepolise. V roku 1983 keď bol nadefinovaný štandard TCP/IP vzniká v prostredí Teletel aplikácia platobnej karty SmartCard pre videotextový terminál Minite, ktorý sa choval ako klasický POS terminál 3. V tomto období bol určený hlavne pre domá- cich zákazníkov - bytové stanice. Keďţe v tomto období vzniká aj samostatný terminál Sliages s integrovanou platobnou kartou v jednom zariadení, nastáva prudký rozvoj elek- tronického obchodovania. Vzniká centrálne autorizačné centrum platobných kariet, kde kaţdá transakcia je kontrolovaná a odsúhlasovaná. V roku 1990 u nás vznikla sieť FIDO, na ktorej sa pripojovali BBS (Bulletin Board System), nazývané Bé-bé-esky, ktoré boli veľmi populárne, pretoţe nahradzovali ešte neexistujúce on-line sluţby. Medzi najznámej- šou BBS-kou bola Infima, ktorá bola v prevádzke od roku 1991 aţ do roku 2002. Ich po- uţívanie bolo bezplatné, platili sa len telefónne poplatky. Túto sluţbu si všimli aj banky a začali ich pouţívať na uloţenie a neskôr na sťahovanie bankových výpisov. Boli pred- chodcovia sluţieb email alebo SMS Bankingu.
Na Slovensku bol jednou z prvých foriem elektronického bankovníctva systém ABO4 - automatizácia bankových operácii. V roku 1983 boli takýmito prevodmi spracovávané prevody platieb SIPO5 do banky pomocou diskiet. Tak sa systém ABO stal predchodcom sluţby Homebanking pre veľké podniky. Veľkú úlohu v tomto systéme hrala Pošta, ktorá dodnes zabezpečuje platby cez SIPO - Sústredené inkaso platieb obyvateľstva, prevod pla- tieb obyvateľstva za jednotlivé sluţby ako sú elektrina, plyn, nájom, voda, telekomuniká- cie, platby za rozhlas a televíziu, odpad (Mičeková a kol., 2006, s. 83-84).
No uţ i dnes sú niektoré tieto sluţby zo SIPO odbúravané, pretoţe jednotlivé podniky ako plynárne, elektrárne, T-Com pouţívajú vlastné inkasné systémy za sluţby z účtov odbera- teľov.
3 POS terminál – Point of sale terminál – elektronické zariadenie umoţňujúce prijímanie platobných kariet u obchodníkov s on-line autorizáciou. Najpohodlnejší spôsob úhrady za tovar a sluţby v prevádzke.
4 ABO - Automatizácia bankových operácii
5 SIPO - Sústredené inkaso platieb obyvateľstva
Od roku 1973 je SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecomunication S. C. - Spoločnosť pre celosvetovú medzinárodnú finančnú telekomunikáciu) najnovšou prenosovou technikov v medzinárodnom platobnom styku. Zabezpečuje elektronický au- tomatizovaný bezdokladový prenos správ medzi bankami. SWIFT ako druţstvo bolo zalo- ţené 239 bankami z 15 krajín podľa belgických zákonov, ktoré bolo zaregistrované v Bruseli. Skladá sa z dvoch operačných centier v Európe - v Belgicku a Holandsku a jedného v USA. Je predpoklad, ţe SWIFT sa stane hlavným spôsobom prenosu údajov v medzinárodnom platobnom styku. Tento systém prijíma systémové správy, priame úhrady, bankové prevody, arbitráţe a pôţičkové operácie, dokumentárne inkasá a akreditívy, cenné papiere a ďalšie.
SWIFT je skrátená verzia názvu banky. Jej pomocou sa realizuje rýchly elektronicky au- tomatizovaný bezodkladný prenos správ medzi bankami. Týmto spôsobom sa vyuţíva 24- hodinové vyuţitie pracovného času na prenos správ. SWIFT má zabezpečený systém proti technickým poruchám a neoprávnenému prístupu iných osôb alebo organizácii, ktoré ne- môţu doň vstupovať. Prenos správ sa uskutočňuje v štandardných formátoch a v univerzálnom jazyku pre všetkých účastníkov. Zabezpečuje ich jednotnosť, úspornosť prehľadnosť a efektívnosť.
Za účelom poskytnutia bezpečného a spoľahlivého mechanizmu pre zúčtovanie platieb v EUR na báze RTGS6 (Real Time Gross Settlement – hrubé zúčtovanie v reálnom čase), pre zvýšenie výkonnosti cezhraničného platobného styku v rámci eurozóny a potrieb me- novej politiky Európskej centrálnej banky bol vyvinutý systém TARGET7 (Trans- European Automated Real-Time Gross Saettlement Express Transfer System) – Európsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb a v reálnom čase, ako decen- tralizovaný platobný systém pozostávajúci z národných RTGS systémov, t. j. systémov hrubého zúčtovania v reálnom čase a z platobného mechanizmu Európskej centrálnej ban- ky. Vznikol v roku 1999 ( Musa, Musová, 2006 )
TARGET spracovával len platobné príkazy na úhradu v EUR, a to medzibankové a klientske. Neboli nastavené ţiadne limity na výšku platby, ktoré sa realizovali v reálnom čase.
Prednosti TARGET, ( Musa, Musová, 2006, s. 87):
6 RTGS - Real Time Gross Settlement - hrubé zúčtovanie v reálnom čase
7 TARGET - Trans European Automated Real Time Gross Settlement Expres Transfer System - Európsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania v reálnom čase
a) prednostné riadenie likvidity b) ohraničenie rizika
c) spracovanie transakcií v reálnom čase
d) výhodné prevádzkové hodiny pre všetkých účastníkov
e) dosiahnuteľnosť takmer všetkými úverovými inštitúciami v EU f) transfer platobných správ bez straty informácii
g) výhodné ceny
Cez TARGET sú realizované aj všetky platby súvisiace s výkonom menovej politiky Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB).
Rada guvernérov ECB8 dňa 24. októbra 2002 rozhodla vzhľadom na rýchly rozvoj európ- skeho finančného trhu a na potrebu rýchlej adaptácie o dlhodobej stratégie TARGET. Išlo hlavne o to, ţe členská základňa Európskej únie sa rozširovala a taktieţ Eurosystém.
Systém TARGET bol vyvinutý s podporou centrálnych bánk všetkých krajín Európskej únie. Väčšina z nich má dlhodobé skúsenosti s prevádzkovaním RGS systému. Ako operá- tor sluţieb siete TARGET bol určený komunikačný systém SWIFT. Pri dodrţaní štandar- dov sú všetky správy spoľahlivo prenášané medzi účastníkmi a nedochádza ku strate výz- namných informácií. Medzi oboma systémami, tzn. SWIFT-om a TARGET-om boli uza- tvorené špeciálne dohody so zreteľom na zachovanie poţiadavky rýchlosti, bezpečnosti a jednoduchosti (Musa, Musová, 2006, s. 88).
V súčasnosti je systém TARGET nahradený novou generáciou TARGET2, ktorá je zaloţená na jednotnej technickej platforme. Umoţňuje hrubé zúčtovanie platieb v reálnom čase v eurách so zúčtovaním v peniazoch centrálnej banky. Pracuje na princípoch harmo- nizácie základných sluţieb, ktoré lepšie zodpovedajú poţiadavkám uţívateľov, garancia nákladovej efektívnosti a nákladovej návratnosti, jednotná cena aplikovateľná pre tzv. zá- kladne sluţby, neexistuje ţiadna konkurencia medzi jednotlivými T2 komponentmi.
TARGET2 je vytvorený a funguje na základe Jednotnej technickej platformy SSP, cez ktorú sa technicky rovnakým spôsobom zadávajú a spracovávajú všetky platobné príkazy ako aj prijímajú platby.
Systém TARGET2 bol uvedený do prevádzky 19.11.2007. Po prijatí novej meny euro v Slovenskej republike sa pre občanov a podnikateľov otvárajú nové moţnosti. Na
8 ECB - Európska centrálna banka
Slovensko prechádza iniciatíva bankového sektoru SEPA9 (Single Euro Payments Area – Jednotná oblasť platieb v eurách).
Od zaloţenia Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1958 bola cesta k integ- rovanejšiemu európskemu finančnému trhu poznačená viacerými udalosťami, z ktorých najvýznamnejšou bolo bezpochyby zavedenie eura ako jednotnej meny. Menej viditeľným, avšak rovnako významným bolo zaloţenie systému centrálnych bank pre veľké platby, známeho ako TARGET 2. Systém TARGET 2 je základom finančného systému v eurách a zároveň nástrojom realizácie jednotnej menovej politiky Eurosystému, (Hains , 2009, odst.
1,2)
Pracovnými dňami TARGET2 sú všetky dni okrem soboty, nedele, Nového roku, Veľké- ho piatku a Veľkonočného pondelka (podľa kalendára platného v sídle ECB),
1. mája, prvého sviatku vianočného a druhého sviatku vianočného. Referenčným časom pre systém je čas Európskej centrálnej banky, t. j. miestny čas v sídle ECB. Beţný pracov- ný deň sa začína večer predchádzajúceho pracovného dňa.
Cieľom SEPA je prispieť k európskej integrácii vytvorením konkurenčného a inovatív- neho trhu sluţieb retailového platobného styku v eurozóne, ktorý prinesie vyššiu úroveň sluţieb, efektívnejšie produkty a cenovo výhodnejšie moţnosti realizácie platieb.
Jednotná oblasť platieb (SEPA) v eurách v sebe zahŕňa jednotnú menu, jednotný súbor platobných nástrojov, efektívnu infraštruktúru na spracovanie platieb v eurách, spoločné technické štandardy, spoločné prevádzkové postupy, harmonizovaný právny základ a neustály vývoj nových sluţieb pre zákazníkov.
Výhodami SEPA je, ţe klienti budú potrebovať uţ len jeden bankový účet, z ktorého môţu realizovať úhrady a inkasá v eurách kdekoľvek v Európe s takou jednoduchosťou akoby realizovali domácu platbu. Predbeţný termín zavedenia SEPA na Slovensku je rok 2010.
Podľa rámcového implementačného plánu SEPA pre zavedenie SEPA v Slovenskej republike sa platobné karty sa budú môcť pouţívať efektívnejšie, novovydané platobné karty budú všetky obsahovať čip a ich pouţiteľnosť v SEPA zóne bude ako u štandardných medzinárodných kariet. Obchodníci s POS terminálmi10 sa budú môcť naďalej rozhodo- vať, platobné karty ktorých bánk budú akceptovať a s ktorou bankou budú spolupracovať.
9 SEPA - Single Euro Payments Area – Jednotná oblasť platieb v eurách
10 POS terminál - Point of Sale Terminal - platobný terminál, prostredníctvom ktorého je moţné realizovať platby platobnými kartami
Ak je platobný terminál vlastníctvom banky, banka môţe rozhodnúť, či obchodník môţe pouţiť terminál aj v rámci spolupráce s inou bankou. Táto implementácia súčasne znamená aj zvýšené investície do technológii vyuţívaných v rámci vydávania a prijímania platob- ných kariet (karty, POS, ATM11), podľa Podvýbor SEPA (2006, verzia 1.0).
1.4 Druhy elektronických platobných nástrojov
Medzi prvotné elektronické platobné nástroje, ktoré sa vyuţívajú dodnes patria platobné karty, ktoré počas svojho vývoja zaznamenali dôleţitú súčasť spojenia s bankou, presne so svojim účtom vedeným v konkrétnej banke tak pre fyzické ako aj pre právnické osoby.
Jednotlivé druhy platobných kariet prešli rôznymi inováciami a ich vývoj bol nasmerovaný k čo najlepšiemu priblíţeniu sa k potrebám ich drţiteľov.
Medzi prvotné rozdelenie platobných kariet je rozdelenie na karty kreditné a debetné platobné karty.
Kreditné platobné karty - je to úverová karta, kde drţiteľ pouţíva schválený úverový limit. Výhodou je, ţe uvedené prostriedky klient nemusí vrátiť hneď, ale má na to obyčajne 45 bezúročných dní. Dni sa počítajú od 1. v mesiaci do 15. nasledujúceho mesiaca. Okrem toho nemusí vrátiť celú čiastku, ale dohodnuté percento z vyčerpaného limitu. Napríklad 5 alebo 10%. Z nesplateného zostatku klient platí úrok. Ak klient uhradí celú dlţnú čiastku k 15. v mesiaci neplatí ţiaden úrok.
Podobnou kreditnou (úverovou) kartou je aj chargé karta, kde na rozdiel od kreditnej karty, je potrebné vrátiť celú vyuţitú čiastku počas mesiaca k určitému dňu nasledujúceho mesiaca, obvykle k 15. Výhodou tejto charge karty je to, ţe klient za poţičanie prostried- kov neplatí ţiadne úroky, ak dodrţí splatný deň. Inak sa mu započítavajú sankčné úroky.
11 ATM - Automated Teller Machine - bankomat
Obrázok č. 1 - Vzor kreditných platobných kariet
Zdroj: Vlastné spracovanie, podľa interných zdrojov UniCredit Bank Slovakia
Debetná platobná karta je vydávaná k osobným účtom občanov, alebo k podnikateľským účtom. Klienti môţu čerpať prostriedky z účtu iba do takej výšky ktorá je na účte disponibilná. Môţe byť zvýšená o prípadný úverový rámec, alebo kontokorent.
V minulosti musela byť v prípade platobnej karty vykonaná rezervácia na účte vo výške limitu platobnej karty určeného na výbery a platenie. V dnešnej dobe, keďţe uţ máme on- line prepojenie s First Data Slovakia, rezervácie nie sú potrebné.
Obrázok č. 2 - Vzor debetnej karty
Zdroj: Vlastné spracovanie, podľa interných zdrojov UniCredit Bank Slovakia
Rozdiel medzi týmito kartami je podstatný, ale mnoho ich drţiteľov a uţívateľov do- dnes celkom nechápu ich princíp.
Jednotlivé kreditné aj debetné karty môţeme rozdeliť podľa ich vydavateľov na Euro- Card/MasterCard, Maestro, VISA, American Expres, Diners Club International, Japan Credit Bureau.
Platobné karty EuroCard/MasterCard GOLD, STANDART a Visa GOLD a VISA CLAS- SIC sú embosované karty. Znamená to, ţe ich PAN číslo , ktoré je tvorené 16 číslicami na prednej strane oddelených medzerou je vystúpené, taktieţ meno drţiteľa, doba platnosti.
Tieto karty je moţné pouţiť i na platby na internete, na imprintéroch i na POS termináloch.
Embosované karty boli v minulosti vydávané iba bonitnejším klientom, tzv. VIP klienti, kde pri ich vydaní z dôvodu vyšších limitov boli rezervované prostriedky v určitej percen- tuálnej výške ako kolaterál v prípade neuhradenia dlţnej čiastky. Bolo to v období, keď ešte nebolo on-line prepojenie a mohlo z technických príčin dôjsť k vyššiemu výberu pro- striedkov ako mal klient na účte k dispozícii. Ku všetkým platobným kartám prislúcha PIN12 číslo, či uţ k debetným alebo kreditným. Pri niektorých kartách pri platbe na POS termináloch nemusia klienti zadávať PIN číslo. V súčasnej dobe z dôvodu bezpečnosti a veľkého rozmachu kriminálnej činnosti v oblasti platobných kariet i na tieto platobné karty sa zadávajú úţ bezpečnostné čipy, kde je nutné vţdy zadať PIN číslo. PIN číslo sa skladá zo štyroch číselných znakov, ktoré majú klienti v niektorých bankách moţnosť za poplatok zmeniť na také aké im vyhovuje.
Niektoré banky vydáva k účtom aj nový typ karty - Xtra karta, ktorá je určená pre klien- tov uţ od 10 rokov. Je to karta určená tak deťom ako aj dospelým pre deti je to forma vreckového, pre firemných klientov ako mesačný limit pre zamestnancov. Táto karta po- skytuje mesačný limit, ktorý majiteľ na ňu stanoví a nemôţe sa počas mesiaca prekročiť.
Ak uvedený limit dieťa alebo oprávnená osoba nevyčerpá, neprenáša sa do ďalšieho me- siaca ale zostáva na nový mesiac v tej istej výške.
Obrázok č. 3 - Vzor debetnej Xtra karty
Zdroj: Vlastné spracovanie, podľa interných zdrojov UniCredit Bank Slovakia
Podľa Mičekovej a kol. (2006, s.77) sa platobné karty podľa vyuţitia delia na karty:
a) platobné b) bankomatové
c) predplatné ( sú to vlastne nabité PK s určitým limitom vlastných prostriedkov klienta, ktoré postupne čerpá a následne dobíja)
d) split billing
12 PIN- Personal identification number - dôverná číselná hodnota, známa iba uţívateľovi karty
Vzhľadom k tomu, aby klienti nemuseli na jednotlivé úkony vyuţívať veľké mnoţstvo rôznych druhov kariet, vyuţívanie platobných kariet iba na platenie alebo iba na výber z bankomatov je obmedzené. V tomto období sa najviac vyuţívajú platobné karty, ktoré je moţno pouţiť aj na platenie a aj na výber z bankomatu.
Súčasťou platobných kariet, ktorá je nevyhnutná sú bankomaty, ktoré poskytujú moţ- nosť vyuţívania týchto platobných kariet. Bankomaty umoţňujú výbery v hotovosti, bez- hotovostné platby, do výšky zostatku na účte, vklady v hotovosti, aktuálne zostatky na účte a tieţ „dobíjanie“ mobilných telefónov, ktoré sú zadané na bankomate ako sluţba. Môţe to byť sieť Orange, alebo T-Mobile a tieţ platba na Konto nádeje a iné.
K platobným kartám sú priradené tieţ POS terminály, bez ktorých nie je moţné usku- točniť bezhotovostné platby v obchodoch a v sluţbách. Je to elektronický prístroj, cez ktorý sa pomocou platobnej karty uskutoční prevod z účtu platiteľa, pri ktorej má vydanú platobnú kartu, môţe byť debetná, kreditná, charge , na účet obchodu (zvyčajne to býva drţiteľ POS terminálu) v inkasovanej výške. Je to veľmi pohodlná sluţba pre drţiteľov kariet, pri ktorej nemusia mať v peňaţenke ani cent. Ich nevýhodou je, a je to aj marketin- gový ťah, ţe klient utratí viac ako by utratil, keby mal v peňaţenke hotovosť.
Na bezhotovostné platobné sluţby sú vyuţívané aj imprintri, ktoré nie sú aţ také pruţné, pretoţe tu si treba overovať výšku platby a z tohto dôvodu je to zdĺhavejšie. Imprenter sa v platobnom styku vyuţíva hlavne tam, kde nie sú dostupné internetové prípojky a môţu sa pouţívať iba pri platobných kartách, ktoré sú embosované, t. j. s výstupom PAN čísla.
Spoločnosť, ktorá vyrába bankomaty vyvinula nové zariadenia pre banky, pre ktoré je základom platobná karta k účtu. Pre klienta je to bezpečný identifikátor a môţe ho vyuţí- vať v technických zariadeniach samoobsluţných zónach. Samoobsluţné zóny sú vybavené bankomatmi kombinovanými s nočným trezorom, bankomatom kombinovaným so zmená- renským automatom a depozitom, informačným terminálom, transakčným terminálom a autsafe (automatická bezpečnostná schránka). Samoobsluţná zóna je klientom prístupná 24 hodín denne, môţu uskutočňovať, vklady, výbery, bezhotovostné transakcie z beţných účtov v mene EUR a iných menách.
Okrem týchto sluţieb môţu klienti pouţívať informačný terminál - poskytuje aktualizova- né informácie o banke, produktoch a sluţbách, úrokové sadzby, poplatky a iné, schránku na odkazy, písomné poţiadavky a iné doklady, ktoré sa spracujú nasledujúci deň a tieţ schránky na výpisy z účtov - ide o preberanie výpisov z účtov, prípadne odkazy pre klien- tov od pracovníkov banky. Spomínané samoobsluţné zóny poskytuje Dexia banka.
Medzi moderné formy vyuţívania elektronických platobných nástrojov, ktoré podniky vyuţívajú ďalej patria (Mičeková a kol. 2006, s. 91) telefón banking, e-mail banking, mo- bil banking, internet banking, home banking a tieţ platby na POS termináloch.
Jednotlivé formy elektronického bankovníctva podniky vyuţívajú podľa toho, čo je pre ne pohodlnejšie a tieţ rentabilnejšie. Tento druh komunikácie s bankou prebieha troma komunikačnými cestami ako verejná telefónna sieť s analógovou alebo ISND linku, verej- nou dátovou sieťou a internetom.
Internet môţe vyuţívať cez rôznych operátorov, napr. T- Com, T-Mobile alebo Orange.
Najčastejšie sa však pouţíva sieť T-Com, pretoţe u tohto operátora podniky majú svoje pevné linky, a tieţ tento operátor bol prvý- monopolný na trhu a tým má aj najviac klien- tov. V súčasnej dobe prebieha konkurenčný boj medzi všetkými operátormi, k nim patrí aj novší operátor O2, kde ponúkajú sluţby spojené s telefonovaním aj internetom a tieţ digi- tálnou televíziou, takţe skóre pre T-Com sa môţe zmeniť podľa výhodnosti ponuky.
Telefón banking je sluţba, ktorá sa poskytuje cez telefónneho operátora pomocou bez- platných liniek. Pouţívajú sa štandardné telefóny alebo mobily. Banka si zriaďuje svoje telefónne centrum – nazývané napríklad Call centrá, UniTel , kde klient môţe zavolať a dotazovať sa na stav účtu, pohyby na účte, informácie o úverových účtoch kurzový lís- tok, môţe podať prevodné príkazy cez telefón. Táto sluţba nebýva spoplatnená, ale je za- bezpečená zabezpečovacím heslom, ktoré klient pri volaní musí poznať, hlavne pri citli- vých informáciách ako je stav účtu, prípadne prevody cez telefón. Na ústredni Call centier môţu byť zavedené automaty, ktoré klient môţe vyuţiť na informácie, kde nepotrebuje zabezpečovacie heslo, napr. kurzový lístok. Ostatné informácie a sluţby sa zabezpečujú pomocou pracovníkov Call centra, UniTelu a preto operátori sú k dispozícii iba do určitej pracovnej doby napr. od 8:00 do 20:00 hod v pracovných dňoch.
Táto sluţba je vhodná hlavne pre konzervatívnejších klientov, alebo klientov, ktorí nemajú prístup na internet.
E-mail banking sluţba, ktorá pomocou nastavenej mailovej adresy klienta a jeho zmluvného súhlasu informuje o pohyboch a zostatkoch na účte. Je to pohodlná sluţba hlavne pre tých klientov ktorí sú pravidelne pripájaný cez internet na svoju e-mailovú schránku.
Mobil banking – umoţňuje klientom pomocou mobilného telefónu uskutočňovať rôzne bankové operácie. V závislosti od toho či ide o pasívny, alebo aktívny prístup. Ak ide o pasívny, klient dostáva ma mobil SMS správy o pohybe na svojom účte, keď má pripísa- ný príjem, alebo keď mu odchádza platba. Taktieţ sa sám môţe dotazovať na zostatok účtu, úrokové sadzby, prípadné devízové kurzy. Pri aktívnom prístupe môţe podávať pre- vodné príkazy, zaloţiť účet, zadať príkaz na inkaso. Na tento prístup je treba urobiť zmluvnú dokumentáciu, ktorej súčasťou je aj číslo SIM karty klienta. Sluţbu je chránená BPIN (kódom).
Internet banking – je najviac rozširujúca sa sluţba elektronického bankovníctva. Pre klienta je to komfortná sluţba, ktorá mu 24 hodín denne a kaţdý deň v mesiaci umoţňuje prístup na jeho účet. Jedinou podmienkou je prístup na internet, keď odhliadneme od pod- mienky, zazmluvnenie si tejto sluţby s bankou. Cez Internet banking klient podľa zmluvy môţe uskutočňovať iba pasívne, alebo aktívne operácie. Pri pasívnych je to iba zisťovanie zostatku na účte a jeho pohyboch, prípadne môţe prehliadať kurzový lístok, zistiť devízové kurzy, či oboznamovať sa s existujúcimi, alebo novými produktmi banky.
Pri aktívnom Internet bankingu klient môţe realizovať skoro všetky operácie ako v banke, okrem hotovostných, zadávať prevodné príkazy, príkazy na inkaso. Tieţ si môţe otvoriť účet, prevádzať prostriedky z beţného účtu na terminovaný a pod. Prístup k tejto sluţbe je tieţ chránený prístupovými heslami. Kaţdá banka má svoj vlastný postup, ale v princípe je to podobné. Prihlasuje sa svojim ID kódom, ktorý je pridelený iba danému klientovi, zadá heslo, ktoré od banky dostane v obálke, alebo ho má zaslané na mail. Toto si ihneď po za- daní zmení na vlastné heslo. Ďalším krokom pre vstup do systému Internet bankingu je zadaná súradnica z GRID karty, prípadne zaslaný kód SMS na mobil.
Pri uskutočňovaní aktívnych operácií potvrdzuje platby a príkazy podľa vybraných moţ- ností kódom zaslaným SMS na mobil, vygenerovanou súradnicou z pridelenej GRID karty, prípadne vygenerovaným kódom z TOKENu.
Home banking – je sluţba hlavne pre firemnú klientelu. Obstarávajú si ho klienti, kto- rí denne zasielajú veľké mnoţstvo prevodných príkazov, či uţ tuzemských alebo zahranič- ných. Pre zabezpečenie tejto sluţby je potrebná inštalácia špeciálneho softwaru na klient- skom počítači, modem, telefónna linka, alebo prístup na internet. Softvérové vybavenie poskytuje banka, ktorá uvedené nainštaluje a poskytne potrebné informačné, zaškoľovanie ale aj servisné sluţby. Výhodou tejto sluţby je, ţe môţe byť previazaná s účtovníctvom
podniku. Z hľadiska bezpečnosti je Home banking bezpečnejší ako Internet banking.
Vstup do programu je chránený prístupovým heslom, ktoré môţe mať rôznu úroveň prístu- pových práv, môţe na ňom pracovať ľubovoľný počet uţívateľov, ktorým sú individuálne poskytnuté prístupové práva, kaţdá operácia sa zaznamenáva do ţurnálu, dáta po spojení s bankou sú podpisované elektronickým podpisom RSA (1024 bitový kľúč), všetky dáta sú počas komunikácie s bankou šifrované (Mičeková a kol. 2006, s. 91-93)
MultiCash - je produkt nemeckej firmy Omikron Systemhaus GmbH a je dodávaný lokálne pre väčšinu európskych bankových trhov ako efektívny systém elektronického bankovníctva. Pre klienta poskytuje určité výhody ako moţnosť vyuţitia jednej aplikácie pre komunikáciu zo všetkými účtami vyuţívajúcimi systém MultiCash. Komonikácia s bankou sa uskutočňuje prostredníctvom analógového pripojenia alebo ISDN telefónnej linky alebo internetu (TCP/IP protokol). Klient má moţnosť vyuţiť pripojenie viacero ekonomických subjektov pod jednu inštaláciu. Jedná sa o efektívny platobný systém. Pre klienta je pri MultiCash poskytnutá moţnosť prijímať a archivovať výpisy z beţných úč- tov v elektronickej podobe v materskej banke, kde MultiCash vyuţíva. Môţe vyuţiť aj príjem a archiváciu výpisov z beţných účtov vedených v akejkoľvek banke doručený pro- stredníctvom MT 940, MT 942. V aplikácii je moţnosť sledovať prehľad platobných prí- kazov v rámci svojej banky, ale i v inej banke prostredníctvom swiftových správ MT101.
V produkte MultiCash môţe prijímať a archivovať kurzové lístky banky, môţe mať uloţe- né vlastné databázy účtov obchodných partnerov, je tu ponuka moţnosti importu alebo exportu dát z/do účtovného systému a tieţ moţnosť vyuţitia produktu MultiCash@Sign pre vzdialené podpisované súborov platobných príkazov prostredníctvom internetu.
Okrem vyššie uvedených výhod elektronického bankovníctva ponúka systém MultiCash aj moţnosť vyuţitia štruktúrovaných elektronických podpisov evidovaných na bankovom serveri. Klient si tak môţe zvoliť uţívateľov s podpisovými oprávneniami. MultiCash zá- roveň poskytuje moţnosť distribuovaného elektronického podpisu, čiţe podpisovanie pla- tobných príkazov z geograficky odlišných miest. Klient môţe odoslať platby do banky bez toho, aby boli podpísané všetkými poţadovanými podpismi.
Nevýhodou tejto sluţby je, ţe pri pasívnych sluţbách pracuje v off-line a zostatok na účte klient vidí z predchádzajúceho dňa a nie priebeţne ako pri aktívnom internet bankingu.
POS terminály - sú elektronické terminály, ktoré sú schopné čítať magnetický prúţok platobnej karty, či uţ debetnej alebo kreditnej. Terminál vykonáva kontroly karty, či ide
o povolený typ karty, pomocou komunikačného centra sa spojí s autorizačným centrom banky a získa tak súhlas na platbu. Po súhlase vytlačí potvrdenku o platbe. Podľa toho akú kartu klient predloţí, pokladník vyţaduje, alebo nevyţaduje podpis. Na niektoré platobné karty, ktoré ešte neobsahujú čipy a sú embosované stačí k uskutočneniu platby iba podpis, ktorý musí byť zhodný s podpisom na platobnej karte (tým sa stáva karta menej chránená proti zneuţitiu i keď na druhej strane drţiteľ má pohodlnejší prístup, lebo nemusí zadávať a PIN číslo). V ostatnom prípade na potvrdenie platby treba na klávesnici POS terminálu zadať príslušné PIN číslo karty. Pri pouţití niektorých platobných kariet treba zadať aj PIN číslo, ale aj podpis na potvrdenku.
Uvedené elektronické platobné nástroje spomenuté v tejto kapitole nemusia byť zhodné s názvami elektronických platobných nástrojov všetkých bánk, pretoţe kaţdá banka si ta- kýto nástroj pomenuje názvom svojho produktu. Podľa účelu pouţitia všetky plnia podob- né, alebo rovnaké funkcie. Spomenuté sú iba tie hlavné elektronické platobné nástroje, ktoré môţu vyuţívať hlavne podnikateľské subjekty, pretoţe táto diplomová práca je za- meraná na sluţbu pre tento segment. V oblasti prístupov k týmto platobným nástrojom najdôleţitejšie z dôvodu bezpečnosti je uzatvoriť s bankou takú zmluvu k elektronickému bankovníctvu, ktorá klientovi najviac vyhovuje z bezpečnostného hľadiska, ale hlavne pre pohodlný prístup, ktorý klient môţe vyuţívať.
1.5 Bezpečnosť vyuţívania elektronických platobných nástrojov
O bezpečnosti internet bankingu sa najmä v súvislosti s rozmáhajúcimi sa podvodný- mi praktikami typu phishing, pharming a mnohými inými hovorí na rôznych stretnutiach odborníkov v oblasti informačných technológií. Kaţdý, kto sa stretol s internetom, stretol sa aj s týmito pojmami, lebo systém internetu nie je nikdy dostatočne chránený pred pod- vodmi a zneuţitím. Z toho dôvodu sú známe sú tri hlavné príčiny , prečo viac ľudí nevyu- ţíva internet banking:
a) slabšia dostupnosť internetu na Slovensku,
b) nízka počítačová gramotnosť najmä staršej generácie c) a nízke finančné povedomie
Jednou zo zábran je aj strach zo zneuţitia. Internet banking môţe byť zneuţitý, ale iba v prípade, ţe klient nedodrţiava bezpečnostné pravidlá. Banky poţadujú pri prihlásení do
internet bankingu viacnásobnú autorizáciu - bezpečnostný vstup (napríklad meno a heslo + kód z GRID karty resp. zaslaný SMS). Dôleţité je chrániť si prihlasovacie údaje a pripá- jať sa zo zabezpečeného počítača, S nebezpečenstvom na internete sa môţeme stretnúť s rôznymi nástrahami internetových podvodníkov .
Phishing, podľa Krála (2006, s. 227) je pomerne nová forma podvodu, kedy vám ako uţí- vaľovi počítača dôjde určitá dôveryhodne sa tváriaca e-mailová správa, v ktorej sa od vás vyţaduje zaslanie nejakých informácii, väčšinou osobného charakteru.
V počítačovej terminológii ide pokus o nezákonné a neoprávnené získavanie citlivých in- formácií (pouţívataľské mená, prístupové heslá, PIN kódy...) Pomocou týchto údajov ide o prienik do veľkých informačných systémov (väčšinou do bankových systémov) za úče- lom obohatenia sa Na prvý pohľad vyzerá táto pošta ako informácie z banky. Príjemca je pod nátlakom hrozby prinútený vyplniť osobné údaje ( číslo účtu ,kódy k internetovému bankovníctvu, PIN pre platbu). Tieto údaje sú potom zneuţívané. Podvodník sa snaţí vylá- kať od pouţívateľov rôzne heslá a to tak, ţe rozosiela mailové správy, ktoré majú evoko- vať pocit, ţe pochádzajú z banky. V týchto správach vyzýva adresáta, aby na nalinkova- nej stránke banky potvrdil heslá, kódy z GRID karty, alebo údaje o svojej platobnej kar- te. Stránka je však falošná.
Obrana : Neodpovedať na podobné ţiadosti. Banky nikdy nepoţadujú zasielanie identi- fikačných údajov mailami.
Pharming jen náročnejší variant phishingu. Vo phishingu sa dá zistiť, ţe ide o podovodný e-mail. Pharming vychádza zo situácie, keď sa pripájate prostredníctvom internetu k nejakému počítaču, musíte poznať jeho IP adresu. Pri pharmingu je táto správna IP adre- sa upravená na IP adresu škodcu a vy sa tak pripájate na nesprávny server, nesprávnu stránku, ktorá vypadá podobne ako tá , na ktorú sa chcete pripojiť (Kral, 2006, s. 230).
Obrana: Sledovať bezpečnostné certifikáty (ikona visiaceho zámku pri adrese). Hackeri síce dokáţu napodobniť stránku tak, aby sa v riadku adresy zobrazila adresa banky, nedo- káţu však sfalšovať bezpečnostný certifikát vydaný nezávislou certifikačnou spoločnos- ťou.
Key logger : Pri pouţívaní internet bankingu v kaviarni alebo na nezabezpečenom počíta- či reálne hrozí, ţe v počítači je nainštalovaný tzv. key logger – program, ktorý zazname- náva údery klávesnice a hacker prostredníctvom neho vie zistiť vaše prihlasovacie údaje.
Obrana : Nikdy sa nepripájame sa do internet bankingu cez neznáme a nezabezpečené počítače.
Cieľom prvej kapitoly bolo vymedzenie pojmu elektronických platobných nástrojov, kde je spomenutý platobný styk ako taký, jeho druhy a bliţšie sú popísané typy elektro- nických platobných nástrojov, ktoré môţe vyuţívať podnik pri svojej podnikateľskej čin- nosti. a tieţ bezpečnosť internetového pripojenia.
V nasledujúcej kapitole priblíţime konkrétnu firmu (JFC), ktorá vykonáva obchodnú čin- nosť. Oboznámime sa s jej platobnými nástrojmi, hlavne elektronickými, ktoré vyuţíva v dvoch konkrétnych bankách VOLKSBANK Slovensko a UniCredit Bank Slovakia.
2 Analýza vyuţívania elektronických platobných ná- strojov v podniku JFC
V tejto kapitole sa oboznámime s podnikom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2007. Zameriava sa hlavne na obchodnú činnosť. Svoje platobné aktivity zabezpečuje pomocou dvoch bankových inštitúcii. Porovnáme si elektronické platobné nástroje, ktoré firma JFC vyuţíva.
2.1 História podniku
Podnik JFC, s.r.o. , bol zaloţený v roku 2007 ako spoločnosť s ručeným obmedzeným so základným imaním vo výške 199.164,-- EUR. Sídlom firmy je v Ţiline. Má však svoju pobočku aj v Povaţskej Bystrici
Vo svojej činnosti zapísanej v Obchodnom registri sa zaoberá činnosťou ako kúpa tovaru za účelom predaja iným prevádzkovateľom ţivností, kúpa tovaru na účely jeho predaja ku končenému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných ţivností, re- klamná a propagačná činnosť, prenájom reklamných tabúľ, fotografické sluţby, organizo- vanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí, organizovanie kurzov, školení a seminárov. Okrem to sa zaoberajú aj činnosťou ako prenájom motorových vozidiel, pre- nájom strojov, prístrojov a zariadení, finančným leasingom, prenájmom nehnuteľností , bytových aj nebytových, výrobou kovových konštrukcii, vedením účtovníctva, demolá- ciami, zemnými prácami a prípravnými prácami pre stavbu, sklenárskymi a lešenárskymi prácami, sprostredkovaním dopravy, manipulácie s nákladom, nákladnou cestnou dopra- vou vozidlami celkovej hmotnosti 3,5 t vrátane prípojného vozidla a hlavne uskutočňova- ním stavieb a ich zmien.
V súčasnom období ich hlavná činnosť spočíva v uskutočňovaní stavebných prác, t.j. vý- stavby cestných komunikácii, výstavby obchodných priestorov, taktieţ aj úpravy starších budov a ich rekonštrukcia..
Hlavnými bankami, ktoré vyuţívajú na svoju podnikateľskú činnosť je a UniCredit Bank Slovakia a. s. a VOLKSBANK Slovensko, a. s.. V oboch bankách majú vedené beţ- né podnikateľské účty. K účtom majú zadané rôzne sluţby, ktoré vyplývajú z pouţívaného balíka sluţieb, alebo sú nad jeho rámec. K ich najdôleţitejším sluţbám patrí vyuţívanie
elektronických nástrojov ako sú internet banking, ktorý v súčasnej dobe tvorí neoddeliteľ- nú súčasť pri podnikateľských aktivitách.
2.2 Produkty firmy JFC v bankách
V UniCredit Bank Slovakia firma JFC vyuţíva Beţný účet , ktorého cena 3,29 EUR mesačne. Zahŕňa v sebe zriadenie a vedenie účtu, vedenie ďalšieho účtu sociálneho fondu, rezervného fondu a ostatných fondov vyplývajúcich zo zákona. Klient má moţnosť zriadiť si bezplatne účet na úhradu mzdových prostriedkov a tieţ osobitného dotačného účtu pre Krátkodobé úvery z prostredia Európskych fondov a dotačného účtu pre Investičné úvery.
Výpisy z účtu zasielané v rámci Slovenskej republiky sú spoplatnené čiastkou 0,33 EUR.
Ak chce klient výpis osobne, jeden výpis ho stojí 1,66 EUR plus poštovné vo výške 0,40 EUR. Vklad na pobočke klienta stojí 0,83 EUR a výber 1,49 EUR. Zadávanie trvalého príkazu a inkasa písomnou formou nie je spoplatnené, zmena a zrušenie je spoplatnené čiastkou 0,27 EUR. Za takúto bezhotovostnú platbu debetnú aj kreditnú je inkasovaný poplatok 0,27 EUR za kaţdú poloţku. Ak si klient zadá písomný platobný príkaz na po- bočke banka mu účtuje poplatok vo výške 0,40 EUR. Firma JFC vyuţíva vo veľkej miere a cezhraničné platby. Pri europlatbe platí poplatok vo výške 0,27 EUR. Takáto platba však musí spĺňať určité predpoklady, a to platba nemôţe presahovať sumu 50.000,--EUR, musí mať zadaný poplatok SHA alebo OUR a správny IBAN. Pri ostatných platbách do zahraničia je poplatok vo výške 1%, minimálne však 10,-- EUR, plus poplatky zahranič- ných bánk. Tieto poplatky si účtujú korešpondenčné banky, takţe ich výška nikdy nie je pre klienta vopred známa. Pri platbách do krajín EHP a v mene krajín EHP vrátane trva- lých príkazov klient platí poplatok 1%, minimálne 10,-- EUR.
Tabuľka č 1 - Základný cenník služieb v UniCredit Bank Slovakia pri službách zadávaných na poboč- ke banky
Služby zadávané na pobočke banky v EUR
výpisy z účtu zasielané poštou 0,33
poštovné 0,40
výpisy preberané osobne na pobočke 1,66
vklad v hotovosti na pobočke 0,83
výber v hotovosti na pobočke 1,44
zadávanie trvalého príkazu na pobočke 0,27
bezhotovostné platby TP* 0,27
prevodný príkaz zadávaný na pobočke 0,40
europlatba** 0,27
PP do zahraničia zadávaný na pobočke*** 1% -min. 10,00
TP do zahraničia 1% -min. 10,00
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Cenníka bankových sluţieb v UniCredit Bank Slovakia
* TP - trvalý príkaz
** europlatba - platba v EUR do eurozóny, max. limit na jednu platbu je 50.000,-- EUR, musí byť zadaný typ poplatku SHA a správne IBAN
*** PP- prevodný príkaz
V tabuľke vidíme presný prehľad poloţiek podľa cenníka bankových sluţieb pre firemnú klientelu. Z týchto sluţieb firma JFC vyuţíva všetky sluţby.
Dominantné pre firmu JFC je však vyuţívanie elektronických platobných nástrojov.
V UniCredit Bank Slovakia klient vyuţíva elektronické bankovníctvo, ktoré má názov BusinessNett Professional. Za jeho aktiváciu klient zaplatil vstupný poplatok 99,58 EUR a za sprístupnenie. Mesačne klient platí poplatok vo výške 12 EUR za sprístupnenie všet- kých účtov. Platby, ktoré klient posiela elektronickými kanálmi ho stoja 0,12 EUR za kaţ- dú platbu, čo je oproti písomnému príkazu v banke rozdiel 0,15 EUR. Za zadanie, zmenu a zrušenie trvalých príkazov a inkás cez elektronické bankovníctvo BusinessNett Profes- sional neplatí ţiaden poplatok. Taktieţ europlatba elektronickými médiami je spoplatnená vo výške iba 0,12 EUR. Ostatné zahraničné platby elektronickými médiami sú spoplatne- né rovnako ako platby zadávané písomne na pobočke. Pri tomto type beţného účtu klient nemá predplatené platobné karty, ale ani zatiaľ ţiadne z tejto konkrétnej banky nevyuţíva.
Tabuľka č. 2 - Cenník služieb UniCredit Bank Slovakia pri službách zadávaných elektronicky
Služby poskytované cez elektronické bankovníctvo v EUR vstupný poplatok za sprístupnenie BNP* 99,58
mesačný poplatok za pouţívanie BNP 12,00
prevodný príkaz zadávaný elektronicky 0,12
zadávanie TP elektronicky 0,00
Zmena, zrušenie TP elektronicky 0,00
europlatba elektronicky 0,12
PP do zahraničia elektronicky 1% - min. 10,00
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Cenníka bankových sluţieb v UniCredit Bank Slovakia
*BNP - BusinessNett Professional
Vo VOLKSBANKS Slovensko klient vyuţíva beţný účet pre podnikateľov s názvom Business Active. Je to balík sluţieb, ktorý v sebe zahŕňa určitý počet sluţieb v jednej cene 10,99 EUR mesačne. Základnou sluţbou je vedenie beţného účtu v EUR s minimálnym zostatkom s progresívnym úročením, k tomu vedenie beţného účtu v USD alebo CZK s minimálnym zostatkom. K tomu má klient zasielaný výpis 1x mesačne poštou. Balík Business Active v sebe zahŕňa ročný poplatok za vydanie jednej medzinárodnej debetnej karty Cirrus/Maestro alebo VISA Electron alebo MasterCard pre majiteľa účtu. Klient v tomto balíku môţe vyuţiť 50% zľavu z ročného poplatku za vydanie ďalšej medziná- rodnej platobnej karty Cirrus/Maestro. Ďalšou výhodou balíka je, ţe klient má v ňom zahr- nuté poskytovanie sluţieb elektronického bankovníctva - aktívnou formou. Môţe tieţ vyu- ţiť sluţby Call centra. V programe beţného účtu Business Active sú zahrnuté aj hotovost- né platby, to znamená, ţe môţe na pobočkách VOLKSBANK Slovensko vkladať hoto- vosť 3 - krát mesačne a vybrať hotovosť 3 - krát mesačne. Ďalšie sluţby, ktoré sú zahrnuté v jednotnej cene10,99 EUR balíka sluţieb Business Active sa týkajú elektronického ban- kovníctva. Pri tejto aktívnej sluţbe je pre klienta výhodné vyuţívať ho v maximálnej mie- re, pretoţe môţe mesačne urobiť 15 - krát mesačne zúčtovanie tuzemskej platby cez elek- tronické média z beţného účtu v EUR a prijať 6 - krát mesačne došlú tuzemskú bezhoto- vostnú platbu. Platby v rámci elektronického bankovníctva, či uţ došlé, alebo vyšlé neza- hŕňajú obraty platieb trvalých príkazov. Firma JFC môţe tak vyuţiť bezplatne 3 - krát zúčtovanie trvalých príkazov, ktoré si zadala cez elektronické bankovníctvo. Ďalšie platby, vklady a výbery, ktoré klient uskutoční nad rámec balíka sú spoplatnené podľa Sadzobníka
poplatkov VOLKSBANK Slovensko. V prípade, ţe klient uskutoční v mesiaci viac ako 3 výbery za kaţdý ďalší výber zaplatí poplatok 1,33 EUR. Pri výbere nad 10.000,-- EUR je zvýšený poplatok na 0,01%. Pri vklade platí to isté. Ak firma JFC prekročí 3 vklady me- sačne zaplatí za kaţdý ďalší poplatok vo výške 0,50 EUR. Sadzobník poplatkov VOL- KSBANK Slovensko upravuje tieţ poplatky v rámci elektronického bankovníctva, ktoré prekračujú zvýhodnený počet nad rámec balíka sluţieb. Ak klient uskutoční viac platieb ako má predplatené v balíku sluţieb Business Active, t. j. 15, za kaţdú ďalšiu vyšlú platbu cez elektronické média zaplatí poplatok 0,13 EUR. Týka sa to aj došlých platieb , ktoré sú nad rámec balíka. Znamená to, ţe za kaţdú došlú tuzemskú platbu, t. j. siedmu a ďalšiu zaplatí poplatok 0,13 EUR. Sadzobník poplatkov zvýhodňuje platby uskutočňované cez elektronické média. Ak porovnáme zadanie trvalého príkazu, ktorý písomne aj elektronic- ky stojí 0,-- EUR, nevidíme ţiaden rozdiel, ale ak klient chce uskutočniť zmenu trvalého príkazu za kaţdú zadanú na pobočke písomnou formou zaplatí poplatok 0,66 EUR, ale cez sluţby elektronického bankovníctva je to iba 0,33 EUR. Zrušenie trvalého príkazu štan- dardnou formou stojí klienta 1,-- EUR, elektronickou formou iba 0,17 EUR. Pri platbách do zahraničia klient môţe taktieţ vyuţiť elektronické platobné nástroje. Firma JFC cez elektronické média zaplatí za europlatbu 0,13 EUR, v papierovej forme 0,79 EUR. Platba musí spĺňať všetky náleţitosti. Znamená to, ţe musí ísť o platbu do 50.0000,-- EUR, musí byť zadaný typ poplatku SHA alebo OUR a musí byť správne vyplnený IBAN. Pri ostat- ných platbách do zahraničia platia štandardné poplatky. Prevod do zahraničia - hladká platba, podávaná v písomnej forme stojí klienta od 9,96 EUR do 49,79 EUR. Poplatok závisí od toho v akej výške EUR je platba uhrádzaná. Cez elektronické média firma JFC zaplatí sumu od 8,96 EUR do 46,47 EUR.
Tabuľa č. 3 - Sadzobník poplatkov vo VOLKSBANK Slovensko pri službách zadávaných na pobočke banky
Služby zadávané v pobočke banky v EUR výpisy z účtu zasielané poštou 0,33
poštovné 0,40
výpisy preberané osobne na pobočke 0,00
vklad v hotovosti na pobočke 0,50
výber v hotovosti na pobočke* 1,33
zadávanie trvalého príkazu na pobočke 0,00
zrušenie trvalého príkazu 1,00
zmena trvalého príkazu 0,66
bezhotovostné platby TP** 0,13
prevodný príkaz zadávaný na pobočke 0,40
europlatba*** 0,79
PP do zahraničia zadávaný na pobočke**** od 9,96 do 49,79
TP do zahraničia od 9,96 do 49,79
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa sadzobníka poplatkov VOLKSBANK Slovensko
* pri výbere nad 10.000,--EUR poplatok sa zvyšuje na 0,01% z výšky výberu
** TP - trvalý príkaz
*** europlatba – platba v EUR maximálne do výšky 50.000,– EUR, so zadaním typu poplatku SHA alebo OUR. Musí mať správne doplnený IBAN a SWIFT.
**** PP - prevodný príkaz
Tabuľka č. 3 nám spriehľadňuje ceny za základné sluţby, ktoré klient platí pri návšteve pobočky banky VOLKSBANK Slovensko.
Tabuľa č. 4 - Sadzobníka poplatkov vo VOLKSBANK Slovensko pri službách zadávaných elektronic- ky
Služby poskytované cez elektronické bankovníctvo v EUR
vstupný poplatok za sprístupnenie EB* 16,6
mesačný poplatok za pouţívanie EB** 0,99
prevodný príkaz zadávaný elektronicky 0,13
zadávanie TP elektronicky 0,00
zmena TP elektronicky 0,33
zrušenie TP elektronicky 0,17
europlatba elektronicky 0,13
PP do zahraničia elektronicky o 8,96 do 46,47
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa sadzobníka poplatkovVOLKSBANK Slovensko
* EB – elektronické bankovníctvo, jedná sa o poplatok pri zriadení Home bankingu mimo balíkov sluţieb, v ktorých je elektronické bankovníctvo zahrnuté
** mesačný poplatok za elektronické bankovníctvo za kaţdý jeden účet, ktorý klient vyu- ţíva, jedná sa o poplatok pri elektronickom bankovníctve mimo balíka sluţieb alebo nad jeho rámec.
V tabuľke č. 4 vidíme poplatky, ktoré klient zaplatí pri vyuţívaní elektronického ban- kovníctva vo VOLKSBANK Slovensko. Vstupné poplatky a mesačné poplatky sa týkajú elektronického bankovníctva, ktoré sú zadávané mimo balíkov sluţieb, alebo nad jeho rá- mec.
Rozobrali sme si podrobne produkty v dvoch bankách, kde platia rôzne sadzobníky po- platkov. Z týchto informácii môţeme urobiť analýzu výhodnosti konkrétnych produktov v banke UniCredit Bank Slovakia a VOLKSBANK Slovensko.
Vzhľadom k tomu, ţe podnikateľský beţný účet, ktorý firma JFC vyuţíva v UniCredit Bank Slovakia, kde nie sú predplatené sluţby pre lepšie porovnanie zoberieme za základ počty sluţieb , ktoré sú v rámci balíka Business Active vo VOLKSBANK Slovensko.
Tabuľka č. 5 - Porovnanie poplatkov základných služieb firmy JFC v dvoch bankách
Základné bankové služby
Sadzobník VOLKSBANK Cenník v UniCredit Bank Slovensko Slovakia
Balík sluţieb Bussines Active Podnikateľský beţný účet
vedenie účtu v EUR 10,99 3,29
výpis zasielaný 1x mesačne poštou 0,73
Sluţby elektronického bankovníctva 12,00
vklady v hotovosti 3x/mesačne 2,49
výbery v hotovosti 3x/mesačne 4,47
zmena trvalého príkazu cez EB
3xmesačne 0,00
došlé platby tuzemské 6x mesačne 1,62
vyšlé platby tuzemské 15xmesačne 1,80
spolu mesačne 10,99 26,40
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa interných materiálov bánk
Na základe porovnania v tabuľke číslo 5 vidíme, ţe balík sluţieb Business Active, ktorý firma JFC vyuţíva vo VOLKSBANK Slovensko je oproti Beţnému podnikateľskému účtu cenovo výhodnejší. Okrem toho treba spomenúť, ţe za aktiváciu BusinessNett Professional klient zaplatil poplatok 99,58 EUR a za sprístupnenie účtu cez elektronické bankovníctvo 12,-- EUR mesačne. V tabuľke nie je suma za aktiváciu BusinessNett Professional pre- mietnutá. V tejto základnej tabuľke nie sú zahrnuté poplatky platobných kariet, ktoré vo VOLKSBANK Slovensko má klient v rámci balíka, ale v UniCredit Bank Slovakia by si ich musel priplatiť.
