KATEDRA POLITOLOGIE A MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ
PROTOKOL HODNOCENÍ PRÁCE
POSUDEK
JMÉNO STUDENTA: Michaela Kubíčková
NÁZEV PRÁCE: Analýza trestní politiky v ČR od r. 1993 do současnosti HODNOTIL: Ľubomír Lupták
1. CÍL PRÁCE (jaký byl a do jaké míry byl naplněn)
Autorka si za cieľ svojej práce stanovila zistiť, do akej miery sa parlamentným politickým stranám darilo napĺňať svoje programové stanoviská týkajúce sa trestnej politiky. V tomto kontexte je trochu prekvapivý názov práce, pretože ten neodkazuje na programatiku politických strán, ale na samotný vývoj trestnej politiky v sledovanom období.
2. OBSAHOVÉ ZPRACOVÁNÍ (náročnost, tvůrčí přístup, proporcionalita vlastní práce, vhodnost příloh)
Autorka si zvolila zaujímavú, originálnu a spoločensky závažnú tému, ktorá si vyžaduje dobrý analytický aparát, rigoróznu metodológiu a spracovanie rozsiahleho objemu dát. Postup, ktorý si vybrala, teda ex-post policy analýza, sa javí ako zmysluplný, hoci nie je úplne zrejmé, prečo sa v rámci neho sústreďuje len a práve na problematiku napĺňania volebných sľubov politických strán (akoby samotná trestná politika bola vedľajšia alebo menej signifikantná). Domnievam sa, že pri zacielení na samotnú trestnú politiku, jej vývoj, symbolický svet, a pochopiteľne na politické funkcie trestania a rozprávania o ňom, sa dá dospieť k podstatne vážnejším a plodnejším záverom než pri sledovaní plnenia či neplnenia programových záväzkov (neplnenie či dokonca nemožnosť plnenia metaforických hesiel možno naopak brať ako rozumný vstupný predpoklad, ako ostatne ukazuje aj záverečná sumarizácia). Absencia analytického aparátu, ktorý by autorke umožnil pozrieť sa na problematiku trestania a jeho politický význam lepšie, narúša inak dobre odvedenú prácu. Hoci je analytická časť spracovaná starostlivo a dôsledne, autorka z nej v závere nevyvodzuje tvrdenia závažnejšieho charakteru a zostáva len na povrchu, venujúc sa kvantite legislatívnej produkcie z oblasti trestnej politiky, prípadne tomu, čo je zrejmé i bez výskumu (výčtu tém dominujúcich politickému diskurzu v oblasti trestnej politiky).
Zaujímavé postrehy týkajúce sa poslaneckej nadprodukcie legislatívnych návrhov, ktoré nemajú oporu v politických programoch a programových vyhláseniach, autorka ponecháva nerozvinuté (čo sa dá pochopiť s ohľadom na to, že pracuje výlučne s formálnymi dokumentmi), podobne ako na rovine vývoja trestnej politiky zostáva nedostatočne využité rozlíšenie medzi retributívnou a restoratívnou spravodlivosťou.
Domnievam sa, že energia, ktorú autorka vynaložila, by priniesla lepšie výsledky, ak by bola investovaná do analýzy (dobre prístupných) transkripcií parlamentných rozpráv odohrávajúcich sa v súvislosti s vybranými trestnoprávnymi opatreniami, a do ich skúmania z hľadiska symboliky, reaktivity politických aktérov na rôzne medializované kauzy a morálne paniky, a na stretávanie a vývoj vízií retributívnej a restoratívnej spravodlivosti nastoľovaných jednotlivými politickými aktérmi.
DIPLOMOVÉ OPONENTA
KATEDRA POLITOLOGIE A MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ
3. FORMÁLNÍ ÚPRAVA (jazykový projev, kvalita citací a používané literatury, grafická úprava) Predložený text napĺňa formálne kritériá kladené na diplomové práce. Autorkin jazyk je dobre čitateľný, hoci
miestami jej štýl príliš kopíruje byrokratický jazyk analyzovaných dokumentov. Objem gramatických a štylistických prehmatov je na prijateľnej úrovni. Využitá literatúra je dostatočne široká a vhodná (hoci absentujú kľúčové kriminologické diela venujúce sa práve politickým funkciám trestania), práca s ňou sa javí ako korektná. Grafická úprava práce je prehľadná.
4. STRUČNÝ CELKOVÝ KOMENTÁŘ (silné a slabé stránky práce, zdůvodnění hodnocení)
Hoci som vyššie uviedol niekoľko kritických pripomienok, prosím, nech ich autorka berie skôr ako námety na zamyslenie, prípadne na ďalší výskum. Bola by škoda tak zaujímavú a závažnú tému nevyťažiť dôslednejšie a hlbšie.
5. OTÁZKY A PŘIPOMÍNKY URČENÉ K ROZPRAVĚ PŘI OBHAJOBĚ
1. Zamyslite sa nad externými faktormi (mimo politické strany a poslaneckú snemovňu), ktoré mohli viesť k tomu, že drvivá väčšina (prijatých) poslaneckých návrhov išla vysoko nad rámec programatiky politických strán.
2. Ktorí politickí aktéri v ČR (skupiny či jednotlivci) dlhodobo viac inklinujú k retributívnej a ktorí k restoratívnej spravodlivosti?
6. NAVRHOVANÁ ZNÁMKA
Napriek vyššie uvedeným kritickým pripomienkam sa domnievam, že autorka odviedla solídnu prácu a mala by byť hodnotená známkou „výborne“.
Datum: Podpis:
