Nezamestnanosť a jej riešenie v podmienkach SR

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Nezamestnanosť a jej riešenie v podmienkach SR

Diplomová práca

Miroslava Marková August 2012

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra účtovníctva a financií

Nezamestnanosť a jej riešenie v podmienkach SR

Unemployment and her solution in the conditions of SR Diplomová práca

Autor:

Bc. Miroslava Marková

Financie

Vedúci práce:

Ing. Zuzana Brinčíková, PhD.

Galanta August 2012

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne na základe vlastných, teoretických a praktických poznatkov, konzultácií a štúdia odbornej literatúry, ktorej úplný prehľad som uviedla v zozname použitej literatúry.

Svojim podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Šali dňa 30.07.2012 Bc. Miroslava Marková

Poďakovanie

Touto cestou ďakujem vedúcej mojej práce, Ing. Zuzane Brinčíkovej, PhD., za usmerňovanie a podporu pri písaní tejto diplomovej práce a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkov, detašovanému pracovisku v Šali, za poskytnuté odborné materiály.

V neposlednom rade chcem poďakovať aj ostatným, ktorí mi svojou pomocou prispeli pri písaní diplomovej práce a ktorí s pochopením zdieľali tomu predchádzajúce obdobie.

V Šali dňa 30.07.2012

Anotácia

MARKOVÁ, Miroslava, Bc.: Nezamestnanosť a jej riešenie v podmienkach SR.

[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra účtovníctva a financií. Vedúca práce: Ing. Zuzana Brinčíková, PhD. Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 82.

Diplomová práca je zameraná na súčasný problém a tým je nezamestnanosť a jej riešenie v podmienkach SR. Táto práca bude rozdelená do troch kapitol. Obsahom prvej kapitoly je teoretický pohľad na nezamestnanosť, jej formy a príčiny vzniku. Taktiež popisuje aj vplyv nezamestnanosti na zdravie a na rodinu nezamestnaného. V druhej časti je analyzovaný vývoj nezamestnanosti za roky 2010 a 2011 a poukazuje sa aj na životnú úroveň domácnosti v SR. Možnosti riešenia nezamestnanosti, spôsoby hľadania práce a taktiež dopad nezamestnanosti na slovenskú ekonomiku sú obsiahnuté v tretej kapitole.

Kľúčové slová: zamestnaní, nezamestnaní, nezamestnanosť, dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť, trh práce, dopyt po práci, pracovná sila, miera nezamestnanosti, uchádzač o zamestnanie.

Annotation

MARKOVÁ, Miroslava, Bc.: Unemployment and the solution in the conditions of SR.

[Thesis work]. Bank institute university in Prague, foreign school in Banská Bystrica.

Department: Accounting and Finance. Advisor: Ing. Zuzana Brinčíková, PhD. The year of defense: 2012. Pages: 82.

The thesis is focused on current problems and the unemployment and its solution in the conditions of SR. This work will be divided into three chapters. The first chapter is a theoretical view of unemployment, its causes and forms of creation. It also describes the impact of unemployment on health and the family of the unemployed. The second part analyzes the evolution of unemployment in 2010 and 2011 and refers to the standard of living for households in Slovakia. The possibility of solving unemployment, job search methods and also impact of unemployment on the Slovak economy are contained in the third chapter.

Key words: employed, unemployed, unemployment, voluntary vs. involuntary unemployment, labor market, development of unemployment, labor force, unemployment rate, candidate of job.

Obsah

Úvod...9

1Nezamestnanosť...11

1.1 História nezamestnanosti... 11

1.2 Ekonomická podstata nezamestnanosti... 12

1.3 Formy nezamestnanosti... 15

1.4 Trh práce... 16

1.4.1 Zásahy štátu do trhu práce... 18

1.4.2 Politika zamestnanosti... 19

1.4.3 Zamestnaní a nezamestnaní... 19

1.4.4 Doba trvania a frekvencia nezamestnanosti... 21

1.5 Účinky a príčiny nezamestnanosti... 22

1.6 Beveridgeova krivka... 23

1.7 Phillipsova krivka... 24

1.8 Okunov zákon... 26

1.9 Miera nezamestnanosti...27

1.9.1 Prirodzená miera nezamestnanosti...28

1.9.2 Vysoká miera nezamestnanosti...30

2 Nezamestnanosť za rok 2010 a 2011...31

2.1 Trh práce...31

2.1.1 Počet nezamestnaných... 32

2.2 Nezamestnanosť v roku 2011... 34

2.3 Nezamestnanosť a zamestnanosť v súčasnej dobe... 39

2.4 Nezamestnanosť a mladí ľudia... 41

2.5 Európska únia a nezamestnanosť... 43

2.6 Pracujúci cudzinci na Slovensku... 47

2.7 Počet pracujúcich... 48

2.7.1 Platové podmienky mužov a žien... 49

2.8 Životná úroveň slovenských domácností...49

3 Riešenie nezamestnanosti v slovenskej ekonomike... 54

3.1 Dopad nezamestnanosti na slovenskú ekonomiku...58

3.2 Služby zamestnanosti... 60

3.2.1 Informačné a poradenské služby... 62

3.2.2 Odborné poradenské služby... 63

3.2.3 Európsky sociálny fond ... 63

3.2.4 Sociálna implementačná agentúra (SIA)... 64

3.3 Neštátne služby zamestnanosti... 65

3.3.1 Sprostredkovanie zamestnania za úhradu... 65

3.3.2 Agentúra dočasného zamestnávania... 65

3.3.3 Agentúra podporovaného zamestnávania... 66

3.4 Nástroje aktívnych opatrení trhu práce... 66

3.4.1 Príspevky pre občana... 67

3.4.2 Príspevky pre zamestnávateľa... 68

3.4.3 Vzdelávanie a príprava pre trh práce... 69

3.4.4 Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím... 69

3.4.5 Aktivačná činnosť...71

3.4.6 Absolventská prax... 71

3.5 Spôsoby hľadania práce... 72

Záver... 74

Zoznam použitej literatúry... 78

Zoznam obrázkov a tabuliek... 82

9

Úvod

Diplomová práca je zameraná na problém, ktorý síce existoval už v minulosti, ale v súčasnosti je veľkým problémom pre našu spoločnosť a tým je nezamestnanosť. Všetky krajiny, ktoré sú postihnuté týmto problémom sa snažia proti tomuto fenoménu bojovať rôznymi spôsobmi. Jej nekontrolovateľný vývoj vyvoláva nielen vážne ekonomické, ale aj sociálne problémy, ako napr. zlé psychické a fyzické zdravie, rozpad rodiny, trestná činnosť a pod. Hlavnou príčinou nezamestnanosti u nás je pokles rastu a následne úpadok slovenského hospodárstva. Vývoj nezamestnanosti v SR je ovplyvnený nedostatočnou väzbou medzi školským systémom a trhom práce, nízkou mobilitou pracovnej sily a taktiež nízkou tvorbou pracovných miest. Vlády sa snažia, aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia, toto úsilie sa označuje ako politika plnej zamestnanosti.

Na riešenie nezamestnanosti a problémov neexistuje jednoznačný návod.

Nezamestnanosť je jav, ktorý je závislý od aktuálneho vývoja ekonomiky, od uplatňovanej politiky a od mnohých faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Preto je nutná koordinácia činností všetkých subjektov pôsobiacich na trhu práce. Trh práce je považovaný za jeden z najdôležitejších trhov, pretože prostredníctvom neho dochádza k rozmiestňovaniu národného zdroja – práce medzi regióny, odvetvia a zamestnávateľské subjekty. Jeho neefektívne fungovanie má dôsledky na rast produkcie, vývoj nezamestnanosti a inflácie.

Súčasne pôsobiaca vláda sa bude musieť popasovať nielen s výpadkom daňových prímov, ale aj s nezamestnanosťou. Prepúšťanie pokračuje najmä v odvetviach napojených na zahraničný dopyt. Aj v tomto roku je málo ponúk na pracovné miesta, výnimkou je automobilový priemysel, ktorý ponúka najviac šancí zamestnať sa. Efektívnu cestu k oživeniu rovnováhy trhu práce môžeme vidieť v stimulácií a zlepšovaní podnikateľského prostredia v SR. Práve táto stimulácia vedie k tvorbe nových pracovných miest, čo predstavuje možnosť prekonania problémov trhu práce v súčasnej globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Miera nezamestnanosti je jedným z ukazovateľov ekonomiky, ktorý je v jednotlivých krajinách sledovaný a najmä v období, kedy sa zvýši na dlhšiu dobu.

Dochádza k hľadaniu príčin a k snahám vyriešenia tohto problému prostredníctvom hospodárskej politiky. Strata zamestnania môže znamenať nižší životný štýl ako aj neistú budúcnosť. Preto nie je prekvapujúce, keď politici sledujú vývoj nezamestnanosti a snažia sa ju znižovať a vytvárať nové pracovné miesta čím by si zabezpečili podporu občanov vo voľbách.

10

Ďalším problémom na Slovensku je skutočnosť, že prijaté zákony sa často menia.

Téma nezamestnanosť je aktuálnou témou pre našich politikov a má negatívny dopad ako na jednotlivca, tak aj na celú rozvíjajúcu sa spoločnosť. Po desaťročiach plnej zamestnanosti neboli ľudia na tento fenomén dostatočne pripravení, bolo to dovtedy neznáme a nepredstaviteľné.

Cieľom diplomovej práce je poukázať na vývoj nezamestnanosti v SR za roky 2010 a 2011. Pri analýze boli použité štatistické metódy výpočtu používané jednak Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR), Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) ako aj Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). Práca poukazuje na príčiny a možné riešenia nezamestnanosti a taktiež aký má dopad nezamestnanosť na slovenskú ekonomiku.

11

1 Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je nielen „vážny ekonomický a sociálny problém“ ale je považovaná aj „za veľmi vážny politický problém. Nezamestnanosť totiž znamená stratu statkov a služieb, ktoré mohli nezamestnaní pracovníci vyrobiť.“ (Martincová, 2002, s. 7-8)

Prof. Ing. Krebs, CSc. vo svojej knižnej publikácií Sociálni politika definuje nezamestnanosť, že je zložitým javom a nie je možné ju hodnotiť len globálne. Na jej riešenie je treba mať k dispozícií celú informačnú sieť potrebných údajov, napr. koho sa nezamestnanosť dotýka, kde sa vyskytuje, ako dlho trvá, aká je jej miera, aké sú predpoklady na jej riešenie, vrátane finančných zdrojov a pod. (Krebs, 2007, s. 290-291)

Nezamestnanosť podľa Samuelsona je „problémom moderných spoločností. Keď je vysoká, zdroje sa nevyužívajú a dôchodky obyvateľov klesajú. V takých obdobiach ekonomická bieda ovplyvňuje pocity ľudí a ich rodinný život.“ (Samuselson et al, 1992, s.

284)

Nezamestnanosť prináša pre spoločnosť nasledujúce problémy, ktoré sú:

● ekonomického charakteru

● sociálneho charakteru (stresy, strata kvalifikácie)

● organizačného charakteru (rozsiahla sieť služieb zamestnanosti)

● politického charakteru (ohrozenie sociálneho zmieru). (Árendáš, 2007, s.149)

1.1 História nezamestnanosti

Nezamestnanosť je viazaná na deľbu práce. V Európe sa tento problém začal vyskytovať až na začiatku 19. storočia. Keď sa dopyt na trhoch znižoval, rástol počet nezamestnaných. V období, keď vývoj hospodárstva bol negatívny, výrobcovia a obchodníci znižovali ceny za svoje tovary a služby. Spotrebitelia si neponechávali svoje peniaze a využili nové ceny.

V roku 1929 vznikla kríza. Stanovisko ekonómov bolo o ničom nerozhodovať, aby sa nebránilo voľnej hre trhových síl, avšak kríza sa ešte viac prehĺbila v priebehu ďalších rokov.

12

V roku 1932 vo Veľkej Británii a v Nemecku miera nezamestnanosti dosiahla 15%

a v USA viac než 20%. Takto vysokú nezamestnanosť možno odôvodniť tým, že od 1.

svetovej vojny priemyselné a hospodárske podniky hospodárili s oveľa nižším ziskovým rozpätím. Obchodníci a výrobcovia si už nemohli dovoliť znižovať ceny bez toho, aby boli stratoví, preto skôr znížili svoje výdavky (rozdeľovali menej kúpnej sily svojim zamestnancom a svojim dodávateľom). Tento spôsob bol z hľadiska podnikov veľmi negatívny pre celé hospodárstvo lebo zhoršoval recesiu a neviedol k oživeniu hospodárstva. Od tohto obdobia začali teoretici rozlišovať mikroekonomiku a makroekonomiku.

Jedným z makroekonomických ukazovateľov je aj nezamestnanosť. V dôsledku nedostatočného dopytu centrálne banky a vlády by sa mali zamerať na podporu dopytu, než na ochranu zlatom krytých parít.

Keynes radil bojovať striedavo proti nezamestnanosti a proti inflácii. Táto teória sa nazýva aj „stop and go“, bola aplikovaná Keynesovími stúpencami až do roku 1970 (najmä vo Veľkej Británii).

Zvyšok západoeurópskych krajín uplatňoval neokeynesovskú politiku, ponechával priestor inflácií s tým, že nebude priamo pôsobiť na ceny a dôchodky s cieľom zmierniť ich rast. Táto politika doviedla podniky k tomu, že pracovali s menšími ziskami.

Okolo roku 1970 podniky zamestnávali menej ľudí a menej investovali. Dôvodom nebol nedostatok odbytu, ale neprejavovali záujem o zväčšovanie. Vlády tým, že podnecovali dopyt nepotlačili nezamestnanosť, ale pripojili k nej ešte aj infláciu.

Nezamestnanosť ako ukazovateľ reprezentuje ekonomickú rovnováhu ekonomiky.

Tento fenomén nemôže byť riešený bez zásahov zo strany štátu. (Martincová, 2002, s. 11- 14)

1.2 Ekonomická podstata nezamestnanosti

Nezamestnanosť je skúmaná viacerými vedami, napr. ekonómiou, psychológiou alebo sociálnou politikou a ako ekonomická kategória má:

■ mikroekonomický rozmer nezamestnanosti: nezamestnanosť negatívne vplýva na jednotlivca, predstavuje pre neho stratu práce, redukciu jeho príjmov a zníženie doterajšieho štandardu pre neho ale i celú jeho rodinu. Nezamestnaní majú sociálne i materiálne problémy.

13

■ makroekonomický rozmer nezamestnanosti: sa spája s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného celku s riešením otázky využívania všetkých zdrojov s cieľom uspokojovať potreby obyvateľstva a produkovať statky. (Uramová et al, 2010, s. 188)

„Z hľadiska ekonomiky nezamestnanosť znamená stratu produkcie, príjmov a plytvanie finančnými zdrojmi štátu. Nezamestnanosť zvyšuje deficit štátneho rozpočtu.

Straty v daňovej oblasti a v oblasti sociálneho poistenia znižujú príjmovú stránku rozpočtu, zatiaľ čo podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky zaťažujú výdavkovú časť.

S nezamestnanosťou súvisí aj rast sociálnych problémov.“ (Uramová et al, 2010, s. 189) Ekonomická podstata nezamestnanosti spočíva v tom, že jednotlivec alebo skupina ľudí, ktorí disponujú určitými duševnými a fyzickými schopnosťami vykonávať určité druhy prác, tieto práce nevykonávajú a nevyužívajú svoje schopnosti pracovať.

14

Obrázok 1 Štruktúra populácie podľa ekonomickej aktivity

Zdroj: Uramová et al, 2010, s. 109.

Ekonomická štruktúra populácie ovplyvňuje hodnoty a vývoj demografických ukazovateľov. Rozdelenie obyvateľstva napomáha ekonómom a štatistikom konštruovať ukazovatele, ktoré sú využívané na hodnotenie stavu a jeho vývoja na trhu práce.

Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity je dôležitým ukazovateľom. (Uramová et al, 2010, s. 189-191)

Celková populácia

Ľudia v produktívnom veku vvvevekuvekuveku

Ľudia mimo produktívneho veku

Ekonomicky aktívni

a

Ekonomicky neaktívni

Ľudia na starobnom

dôchodku

Mladší ako produktívny

vek

Pracujúci dôchodcovia

Armáda Zamestnanci

civilného sektora

Ekonomicky aktívni nezamestnaní

Študenti denného štúdia

Ostatní

Zamestnaní na plný úväzok

Zamestnaní na čiastočný úväzok

Drobní podnikatelia

Ženy a muži v domácnosti

Nepracujúci a nehľadajúci

prácu Účastníci

špeciálnych zamestnaneckých

aktivít

Nezamestnaní

berúci podporu Nezamestnaní neberúci podporu, ale hľadajúci

prácu

Chronicky chorí a trvalo telesne

postihnutí

15

1.3 Formy nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa v trhovej ekonomike môže vyskytovať vo viacerých formách:

► Frikčná nezamestnanosť: vzniká pôsobením životného cyklu obyvateľstva (je spojená s pohybom ľudí z jedného regiónu do iného, s hľadaním prvého zamestnania absolventmi škôl, s hľadaním lepšie vyhovujúceho pracovného uplatnenia). Táto forma nezamestnanosti má väčšinou len krátkodobý charakter, nemá výrazné negatívne dôsledky a viac menej je pre ekonomiku prospešná.

► Štrukturálna nezamestnanosť: je spôsobená nesúladom kvalifikačnej štruktúry práce na trhu ponuky a dopytu. Napr. na trhu práce môže byť prebytok stavbárov, ale zároveň nedostatok zdravotných sestier, príčinou tohto javu je zmena štruktúry ekonomiky ako celku alebo len v určitých regiónoch, kde ekonomika prechádza závažnými štrukturálnymi zmenami, kde dochádza k útlmu napr. v sklárskom alebo v hutníckom priemysle. Ďalšou príčinou môže byť technický pokrok, kde živá pracovná sila je nahradená strojmi.

Štrukturálna nezamestnanosť je v regiónoch odlišná a má tendenciu v ekonomike pretrvávať dlhú dobu, lebo je zložité obsadiť voľné pracovné miesta s kvalifikačnými predpokladmi uchádzačov o zamestnanie. Z hľadiska dopadu na ekonomiku a sociálnu sféru je táto forma nezamestnanosti považovaná za najzávažnejšiu.

► Cyklická nezamestnanosť: za príčinu jej vzniku je považovaný cyklický pohyb ekonomiky. V recesii sa zvyšuje, zatiaľ čo v expanzii klesá. Dĺžka jej trvania je premenlivá. Postihuje ekonomiku plošne cez všetky sektory národného hospodárstva.

► Sezónna nezamestnanosť: prejavuje sa pravidelnými výkyvmi počas celého roku.

Vyskytuje sa v odvetviach, ktoré sú ovplyvňované ročným obdobím (stavebníctvo, turizmus, poľnohospodárstvo). (Jurečka et al, 2010, s. 139-140)

V keynesiánskej ekonomickej teórií sa okrem frikčnej, štrukturálnej, cyklickej a sezónnej nezamestnanosť člení aj na:

► Nezamestnanosť z nedostatočného dopytu: odzrkadľuje nízky agregátny dopyt. Pri tejto forme nezamestnanosti nie je možné poskytnúť prácu všetkým nezamestnaným, ktorí si ju hľadajú.

► Technologická nezamestnanosť: dôvodom vzniku tejto nezamestnanosti je, že nová technika a technológia v rastúcej ekonomike je kapitálovo náročná.

► Nezamestnanosť z nedostatočného rastu: patrí pod technologickú nezamestnanosť a má dlhodobý charakter. „Dôležitú úlohu zohráva zavádzanie novej techniky a technológie do výroby, ktorá je v ekonomike s nedostatočne rýchlym tempom rastu kapitálovo veľmi

16

náročná.“ (Tomašovičová, 2007, s. 95) V takejto ekonomike nie je dostatok nových pracovným miest pre ľudí, ktorí chcú pracovať.

Členenie nezamestnanosti v neoklasickej ekonomickej teórií:

► Vyhľadávacia nezamestnanosť: nastane vtedy, keď si nezamestnaný z vlastnej iniciatívy hľadá vhodné zamestnanie.

► Opatrnostná nezamestnanosť: patrí pod frikčnú nezamestnanosť. Nastáva vtedy „keď voľné pracovné miesto nedáva predpoklady, že v budúcnosti bude pracovnej sile umožnený prechod na výhodnejšie pracovné miesto. Preto pracovná sila odmietne toto pracovné miesto a bude čakať na výhodnejšiu ponuku (z hľadiska mzdy, pracovného zaradenia, pracovných podmienok...).“ (Tomašovičová, 2007, s. 96 )

► Špekulačná nezamestnanosť: patrí tiež pod frikčnú nezamestnanosť. O špekulačnej nezamestnanosti môžeme hovoriť vtedy, keď nezamestnaný je ochotný pracovať iba na nižší pracovný úväzok.

V niektorých knižných publikáciách sa môžeme stretnúť i s ďalšími formami nezamestnanosti a to:

► Registrovaná nezamestnanosť: patria do nej všetci žiadatelia o prácu, ktorí sú v evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

► Skrytá nezamestnanosť: ide o všetkých žiadateľov o prácu, ktorí boli z rôznych príčin vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

► Opakovaná nezamestnanosť: patria sem všetci ľudia, ktorým sa nepodarilo dlhodobo zamestnať (pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú). (Tomašovičová, 2007, s. 95-97)

1.4 Trh práce

Na trhu práce rozlišujeme:

 Dobrovoľná nezamestnanosť: hovorí sa o nej vtedy, keď určitá časť pracovných síl nie je ochotná pracovať za určitých mzdových podmienok. Pracovné miesta síce existujú, ale nie je o ne záujem. Dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou, pri danej úrovni miezd, uprednostňovať štúdium alebo voľný čas.

17

 Nedobrovoľná nezamestnanosť: vzniká ak je počet voľných pracovných síl oveľa väčší než počet voľných pracovných miest. Základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovaný charakter miezd. (Árendáš, 2007, s. 151-152)

Ideálny trh práce je pružne reagujúcim systémom, ktorý sa prispôsobuje vonkajším a vnútorným zmenám pomocou zmien mzdovej sadzby. Takýto trh je vždy dokonale

„vyčistený“, nevznikajú ani prebytky práce (nezamestnanosť), ani nedostatky práce.

(Jurečka et al, 2010, s. 142) Preto aby sa trh dokonale vyčistil sa využívajú tzv. pružné mzdy. Nastane stav, keď sa pri zmene dopytu po práci alebo ponuky na prácu ustáli trh vždy v rovnovážnej situácií (viď obrázok 2). Napriek tomu je na trhu práce dosiahnutý stav rovnováhy, je určený počet nezamestnaných. Ide o ľudí, ktorí pri rovnovážnej úrovni mzdovej sadzby miesto nehľadajú. Dôvodom je, že sa im mzdová sadzba zdá príliš nízka.

Obrázok 2 Dobrovoľná nezamestnanosť

Kde:

SL W- mzdová sadzba

w W*- rovnovážna mzdová sadzba

L- množstvo práce

DN SL- ponuka práce

W* - - - DL- dopyt po práci

EA- ekonomicky aktívni ľudia DL Z- zamestnaní

DN- dobrovoľne nezamestnaní Z EA L

Zdroj: Jurečka et al, 2010, s.143.

Existujú dve možnosti, ako bude trh práce pri strnulých mzdových sadzbách vyzerať. Pri prvej možnosti, ktorá je v dnešnej dobe vo väčšine európskych krajinách bežná, je spôsobená príliš vysokou mzdovou sadzbou. V tejto situácií rad kvalifikovaných pracovníkov ponúka svoju prácu, ale nemôže si nájsť zamestnanie, alebo firmy sú ochotné za túto mzdovú sadzbu najať si len menší počet ľudí.

18

Na obrázku 3, kde je táto situácia znázornená, vidíme, že pri mzdovej sadzbe W1

fixované na vyššiu než rovnovážnu úroveň (hodnota W*) prevyšuje ponúkané množstvo práce (bod C), počet pracovných príležitostí (bod B). Rozdiel medzi ponúkaným a dopytovým množstvom práce (úsečka BC) predstavuje nedobrovoľnú nezamestnanosť.

Ide o ľudí, ktorí si prajú pracovať za mzdu w1, ale nevedia si nájsť zamestnanie. Ak je na trhu práce prebytok pracovníkov, firmy si určia prísnejšie požiadavky na kvalifikáciu.

Potom počet zamestnaných je určený úsečkou AB. (Jurečka et al, 2010, s. 142-143) Obrázok 3 Nedobrovoľná nezamestnanosť

W SL Kde:

NN W- mzdová sadzba W₁ - - - L- množstvo práce A B C SL- ponuka práce

DL- dopyt po práci

EA- ekonomicky aktívni ľudia W*- rovnovážna mzdová sadzba W* --- W1- skutočná mzdová sadzba

Z- zamestnaní

DL NN- nedobrovoľne nezamestnaní Z EA L

Zdroj: Jurečka et al, 2010, s.144.

1.4.1 Zásahy štátu do trhu práce

Krajiny sa snažia čeliť nezamestnanosti pomocou zásahov štátu do trhu práce, tieto zásahy môžu mať formu:

- podpory ekonomických aktivít spojených s rastom nových pracovných miest - uvoľňovania vybraných skupín zamestnancov z trhu práce alebo vstup na trh práce - vytvárania nových pracovných miest v štátnom sektore

Osobitným spôsobom zasahovania štátu do trhu práce je poskytovanie podpory v nezamestnanosti. Tento spôsob má však aj negatívny vplyv na trh práce, pretože sa zvyšuje nezamestnanosť u tých občanov, ktorí sa uspokoja s nižším príjmom (vo forme podpory) z nič nerobenia. (Tomašovičová, 2007, s. 91-92)

19

1.4.2 Politika zamestnanosti

Pre trh práce je stále charakteristická vysoká miera nezamestnanosti. Medzi jej hlavné znaky a aj problémy patria:

- tendencia rastu podielu dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných - znižovanie počtu tých, ktorí majú nárok na podporu v nezamestnanosti

- zvyšujúci sa počet nezamestnaných žien, najmä s nízkym vzdelaním - nezamestnaní mladí ľudia (od 15-29 rokov)

- zvyšujúci sa počet ľudí v preddôchodkovom veku

- existencia zaostávajúcich regiónov s nadmernou koncentráciou rómskeho obyvateľstva - vysoký podiel uchádzačov na jedno voľné pracovné miesto. (Uramová et al, 2010, s.

207)

1.4.3 Zamestnaní a nezamestnaní

Populácia sa člení na pracovnú silu, čiže na ekonomicky aktívne obyvateľstvo a na obyvateľstvo, ktoré je ekonomicky neaktívne. Osoby, ktoré sú mladšie ako 15 rokov patria medzi ekonomicky neaktívne.

Pracovnú silu tvoria zamestnaní a nezamestnaní. Za zamestnaných sa považujú osoby 15 ročné a staršie, ktoré počas referenčného týždňa patrili medzi platených zamestnaných alebo zamestnaných vo svojom podniku. Medzi zamestnancov patria taktiež aj príslušníci armády. Do kategórie zamestnaných „patria aj osoby dočasne neprítomné v práci pre chorobu, dovolenku, zlé počasie.“ (Vincúr, 2000, s. 43) Za nezamestnaných sa považujú 15 a viac ročné osoby, ktoré v sledovanom období spĺňali tieto podmienky:

a) nemali platené zamestnanie

b) zamestnanie si aktívne hľadali (na úrade práce alebo cez sprostredkovacie personálne agentúry)

c) boli pripravení k nástupu do práce

Ak osoby nesplnili aspoň jednu z týchto troch podmienok sú považované za zamestnaných alebo ekonomicky neaktívnych. (Soukup et al, 2009, s. 33-34)

Medzi zamestnanými a nezamestnanými je pomerne vysoký pohyb. Existujú 3 spôsoby prechodu z kategórie zamestnaných do kategórie nezamestnaných:

♦ osoba stráca zamestnanie (firma prestala existovať)

20

♦ osoba je dočasne prepustená (vzhľadom na ťažkosti v podniku) s očakávaním, že v budúcnosti bude opäť zamestnaná v tomto podniku

♦ osoba sa rozhodne opustiť svoju prácu a stane sa nezamestnanou. (Vincúr, 2000, s. 44) Členenie zamestnaných na základe postavenia v zamestnaní:

1. zamestnanci: ide o osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľov prácu za mzdu.

Pracovný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže mať podobu pracovného pomeru alebo dohody.

2. zamestnávatelia: sú to osoby, ktoré majú podnikateľské oprávnenie.

3. osoby pracujúce na vlastný účet: túto kategóriu tvoria fyzické osoby, ktoré majú podnikateľské oprávnenie a v rámci svojho podnikania nezamestnávajú ďalšie osoby.

4. členovia produkčných družstiev: ide o osoby, ktoré sú aktívne činné vo výrobnom, poľnohospodárskom alebo inom produkčnom družstve a zároveň sú aj jeho členmi.

5. pomáhajúci rodinní príslušníci: súčasťou sú osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu.

6. osoby neklasifikované podľa postavenia v zamestnaní: to sú ekonomicky aktívne osoby, o ktorých nemá štatistický úrad informácie k tomu, aby ich zaradil do uvedených kategórií. (Tuleja, 2007, s. 148-149)

Uplatnenie človeka na trhu práce je podmienené napr. vekom, zdravotným stavom, vzdelaním, pohlavím alebo príslušnosťou v etnickej skupine.

Rizikové skupiny nezamestnaných

Na trhu práce je prítomná nerovnováha medzi dopytom a ponukou, o to horšie to majú rizikové skupiny nezamestnaných. Majú obmedzený prístup na trh práce, je málo zamestnávateľov, ktorí umožňujú takýmto ľuďom zamestnať sa.

→ mladšie vekové skupiny do 30 rokov: absolventi stredných alebo vysokých škôl, ktorí sa uchádzajú o svoje prvé zamestnanie sú v konkurencii s ostatnými uchádzačmi o pracovné miesto v nevýhode. Nemajú nadobudnuté praktické skúsenosti a základné pracovné návyky. Mladým ľuďom, ktorí práve vstupujú na trh práce, by mala spoločnosť ponúknuť rôzne rekvalifikácie alebo jazykové kurzy. Tým sa im predĺži obdobie vzdelávania a pobyt cyklu „striedanie práce a voľného času“.

21

→ starší ľudia: najťažšie prežívajú stratu zamestnania ľudia vo veku 41-50 rokov. Pre zamestnávateľov sa starší ľudia javia ako horšie „investície“ s porovnaním s mladšími ľuďmi. Čím je človek starší, tým pevnejšie sú jeho návykové stereotypy a tým ťažšie sa prispôsobí novým životným situáciám. Jednou z možností pre nezamestnaného v staršom veku je samostatné podnikanie.

→ ženy: nepriaznivé postavenie žien na trhu je spôsobený tým, že niektorí zamestnávatelia uprednostňujú mužskú pracovnú silu. Zamestnanosť žien je celosvetovým problémom. Je ťažké skĺbiť pracovné a materské povinnosti. Vo vyspelých krajinách sa hľadá riešenie skrátenia pracovného úväzku alebo zavedenie pružnej pracovnej doby.

→ zdravotne postihnutí ľudia: títo ľudia majú v súčasnej dobe čím ďalej menšiu šancu sa uplatniť na pracovnom trhu.

→ ľudia bez kvalifikácie: tvoria ich aj absolventi základných škôl, patria sem aj ľudia, ktorí sa podieľajú na spoločensky nežiaducom deviantnom chovaním (alkoholici, recidivisti alebo ľudia, ktorí boli prepustení z nápravných zariadení).

→ rómske etnikum: vzhľadom k zvyšujúcim sa nárokom uplatnenia sa na trhu práce, kde veľkú úlohu zohrávajú vyššia kvalifikácia a kvalita sociálnych vedomostí, bude rómske etnikum stále ťažšie získavať zamestnanie. Väčšina Rómov má ukončené len základné vzdelanie a nezískava ďalšiu kvalifikáciu. (Buchtová, 2002, s. 109-115)

1.4.4 Doba trvania a frekvencia nezamestnanosti

Doba trvania nezamestnanosti predstavuje istý časový úsek vyjadrujúci dĺžku obdobia nezamestnanosti:

● krátkodobá: je v trvaní 0-6 mesiacov

● strednodobá: v trvaní 6-12 mesiacov

● dlhodobá: trvá 12 a viac mesiacov

Dlhodobá nezamestnanosť existuje skoro vo všetkých vyspelých krajinách, všeobecne najviac postihuje:

○ osoby s nízkymi príjmami (najmä ženy)

○ obyvateľov vidieckych oblastí

○ príslušníkov etnických skupín a migrantov

○ zdravotne postihnutých jedincov

22

○ mladistvých a z nich najmä problémových jedincov.

Podľa pohlavia majú muži tendenciu mať vyšší podiel na dlhodobej nezamestnanosti ako ženy (najmä v Austrálií a v USA), v Európe je tento pomer viac vyrovnaný.

(Rievajová et al, 1997, s. 25-28)

Dôsledky dlhodobej nezamestnanosti sa v chovaní jedinca prejavujú sociálnou izolovanosťou, neschopnosťou plne sa postarať o svoje deti, konfliktami v rodine a v manželstve. To sa prejavuje najmä zvýšenou konzumáciou alkoholu a drog alebo kriminalitou. (Výrost et al, 2001, s. 101-102)

Čím dlhšie je človek bez práce, tým viac sa znižujú jeho šance zamestnať sa a ľudia strácajú svoje pracovné návyky.

Frekvencia nezamestnanosti

Frekvencia nezamestnanosti udáva koľkokrát sa pracovník v priemere za určité obdobie stane nezamestnaným.

Prvým je variabilita ponuky po práci medzi jednotlivými firmami vo vnútri ekonomiky. Zmenšujúce sa firmy pracovné sily uvoľňujú, rastúce firmy ich naopak prijímajú. Čím väčšia je táto variabilita ponuky po práci medzi firmami, tým je vyššia miera nezamestnanosti.

Druhým faktorom je to, ako rýchlo vstupujú noví pracovníci do pracovnej sily. Čím rýchlejšie noví pracovníci vstupujú, tým vyššia je prirodzená miera nezamestnanosti.

(Dornbusch et al, 1994, s. 458)

1.5 Účinky a príčiny nezamestnanosti

Účinky nezamestnanosti

Vysoká nezamestnanosť je ekonomický a aj sociálny problém. Ekonomickým problémom je preto, lebo predstavuje stratu cenných zdrojov. Nezamestnanosť je „ najväčší sociálny problém, pretože zapríčiňuje veľké útrapy, keď nezamestnaní zápasia s poklesom dôchodkov.“ (Samuelson et al, 2000, s. 585)

Keď je nezamestnanosť vysoká tak ekonomická bieda sa prehlbuje a taktiež zasahuje aj do životov rodín. Rozlišujeme:

23

- ekonomické účinky: keď sa miera nezamestnanosti zvyšuje ekonomika stráca statky a služby, ktoré by mohli byť vyprodukované nezamestnanými. Ekonomické straty v období vysokej nezamestnanosti sú najväčším príkladom plytvania v modernej ekonomike.

- sociálne účinky: nezamestnanosť prináša osobné tragédie. Podľa psychologických štúdií je známe, že strata zamestnania je traumatizujúcou udalosťou podobne ako napr. strata blízkeho priateľa. (Samuelson et al, 2000, s. 585)

Ak by bol trh práce dokonalý, keď by mzdy zabezpečovali rovnováhu medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, problém nezamestnanosti by sa riešil už na trhu práce.

Potom by existovala už len dobrovoľná nezamestnanosť. (Hontyová et al, 2006, s. 132) Všeobecne sa usudzuje, že príčinou vysokej nezamestnanosti sú celkové štruktúrne problémy ekonomiky (problémy v podnikovom a bankovom sektore) a nízky prílev zahraničných investícií. (Martincová, 2002, s. 98)

V súčasnosti je nezamestnanosť chápaná negatívne. Jednou z jej príčin je, že hlavne mladí ľudia a absolventi škôl nie sú zaujímaví pre zamestnávateľov z dôvodu nedostatočnej alebo žiadnej praxe a neochoty pracovať, ktorá vyplýva z ponúkanej nízkej mzdy.

1.6 Beveridgeova krivka

Je to krivka, ktorá slúži na porovnanie počtu uchádzačov o zamestnanie s počtom voľných pracovných miest t.j. vzťah voľných pracovných miest a mierou nezamestnanosti.

Mierou voľných pracovných miest sa rozumie podiel voľných pracovných miest na celkový počet pracovných miest potrebných k zamestnaniu všetkých pracovných síl.

24 Obrázok 4 Beveridgeova krivka

miera

voľných miest

Beveridgeova krivka

45

miera nezamestnanosti

Zdroj: Jurečka et al, 2010, s. 139.

Na vertikálnej osy je znázornená miera voľných miest a na horizontálnej osy miera nezamestnanosti. Krivka má klesajúci tvar. Na obrázku je pod uhlom 45^◦ čiara znamenajúca rovnováhu medzi mierou pracovných miest a mierou nezamestnanosti.

Situácia na trhu práce je vyjadrená určitým bodom na Beveridgeovej krivke popisujúcej stav ekonomiky v rámci ekonomického cyklu. (Jurečka et al, 2010, s. 138-139)

1.7 Phillipsova krivka

Na súvislosti medzi infláciou čiže rastom cien a nezamestnanosťou poukázal A. W.

Phillips, kde analyzoval jednotlivé vzťahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a služieb s aplikáciou na trh práce. Tvrdil, že medzi vývojom miery nezamestnanosti a zmenami nominálnych mzdových sadzieb je nelineárny vzťah. (Hontyová et al, 1995, s.

143-145)

Vyššie nominálne mzdy vyvolávajú vyššie výrobné náklady. Tie sa prostredníctvom vyšších cien výrobkov prenášajú na spotrebiteľov.

25 Obrázok 5 Pôvodná Phillipsova krivka

Kde:

W W- nominálna mzda

U- miera nezamestnanosti 6 %- nezamestnanosť

U 6 %

Zdroj: Árendáš, 2007, s. 174.

Priesečník s osou x zodpovedá asi 6% nezamestnanosti. Ak by nezamestnanosť klesla pod 6% je možné očakávať rast miery nominálnych miezd. (Árendáš, 2007, s. 173)

Neskôr bol tento vzťah interpretovaný ako vzťah medzi mierou nezamestnanosti a infláciou:

Obrázok 6 Phillipsova krivka s hypotézou prirodzenej miery nezamestnanosti Kde:

W W₁- percentuálna zmena mzdy

U^*- prirodzená miera nezamestnanosti

U₁- reálna miera nezamestnanosti

Δ W₁

W0 U1 U^* Q/U Zdroj: Árendáš, 2007, s. 174.

26

„Pôvodná Phillipsova krivka predpokladala stálosť medzi mierou nezamestnanosti a mierou inflácie. Vývoj však potvrdil, že to nie je skutočne tak. V 70. a 80. rokoch ekonómovia dokázali, že nárast nezamestnanosti nie je kontinuálny s poklesom inflácie.“

(Árendáš, 2007, s. 173-174 )

1.8 Okunov zákon

„Najnepríjemnejším dôsledkom každej depresie je vzostup miery nezamestnanosti.

Keď klesá output, firmy potrebujú menej pracovných inputov, takže nenajímajú nových pracovníkov a terajších pracovníkov prepúšťajú.“ (Samuelson et al, 2000, s. 586)

Okunov zákon tvrdí, že každému 2% poklesu GDP (hrubý domáci produkt- ďalej len GDP) oproti potenciálnemu GDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o 1%-ný bod.

Predpokladá sa, že skutočný GDP sa rovná 100% potenciálneho GDP. Keď skutočný GDP klesne na 98% svojej potenciálnej úrovne, tak sa miera nezamestnanosti zvýši zo 6 na 7%.

Obrázok 7 Okunov zákon U (%)

7 U*

5

4 Línia Okunovho zákona

3 2 1

0 0,98 1,00 1,02 Y Y*

Zdroj: Árendáš, 2007, s. 158.

Okunov zákon vyjadruje skutočnosť, že pri raste U nad U* o 1 %-ný bod (alebo pri poklese zamestnanosti o 1%), poklesne Y pod úroveň Y* o viac než 1%. Príčinou je, že na

27

pokles odbytu reagujú zamestnávatelia skracovaním pracovných úväzkov a nie prepúšťaním z práce.

Výkyvy Y/Y* súvisia s rozdielom U*-U a to:

Y/Y*= 1 + 0,02 ( U*-U)

Koeficient 0,02 konkretizuje Okunov zákon, podľa ktorého rast U nad U* o 1%-ný bod je spojený s poklesom Y pod Y* o 2%.

Okunov zákon má svoju dynamickú podobu, objem Y* nie je fixný, ale v čase dochádza k jeho zvyšovaniu v dôsledku vývoja ekonomického rastu. (Árendáš, 2007, s. 157-158)

„Okunov zákon je dôležitý spojovací článok medzi trhom outputu a trhom práce.

Opisuje súvislosť medzi krátkodobými pohybmi reálneho GDP a zmenami v nezamestnanosti.“ (Samuelson et al, 2000, s. 587)

1.9 Miera nezamestnanosti

V trhovej ekonomike nastane stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá vhodné zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou miery nezamestnanosti:

U Kde: u- miera nezamestnanosti

u (%) = x 100 U- počet nezamestnaných L L- počet pracovných síl

Pracovná sila je súčet všetkých zamestnaných a všetkých nezamestnaných:

L = E + U Kde: E- súčet všetkých zamestnaných

U- súčet všetkých nezamestnaných

28

V Slovenskej republike existujú dva spôsoby zisťovania miery nezamestnanosti:

a) Národný úrad práce- vychádza z evidencie nezamestnaných, ktorú vedú okresné úrady práce.

b) Štatistický úrad Slovenskej republiky- zisťuje nezamestnanosť pomocou výberového zisťovanie pracovných síl priamo z populácií.

Oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa tých nezamestnaných, ktorí rezignovali a prestali si hľadať zamestnanie a taktiež nezahŕňa zamestnancov, ktorí pracujú na skrátený pracovný čas alebo ktorých miesta boli preradené do nižších tried. (Lisý et al, 2002, s. 383- 384)

Miera ekonomickej aktivity

EA

Ea =_____________________________ x 100 obyvateľstvo v produktívnom veku

Je ďalším ukazovateľom, s ktorým sa popíše trh práce v danej krajine. Vypočíta sa ako pomer počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov (EA) k obyvateľstvu v produktívnom veku. Táto miera sa vyjadruje v %. (Jurečka et al, 2010, s. 137)

1.9.1 Prirodzená miera nezamestnanosti

Prirodzená miera nezamestnanosti je „taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať.“ ( Lisý et al, 2005, s. 436 )

Prirodzenú mieru tvoria napríklad čerství absolventi škôl, nezamestnaní následkom odchodu zo zamestnania, ktorí si hľadajú lepšie zamestnanie a nezamestnaní, ktorí

29

uprednostnili voľný čas pred prácou. Takže prirodzenú mieru nezamestnanosti tvoria frikčne a štrukturálne nezamestnaní.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti (U^*) vypočítame:

z

U *= ___________ x 100 ( v %)

(z + n )

Kde: z- miera straty pracovných príležitostí

n- miera straty nových pracovných príležitostí

Percentuálne vyjadrenie prirodzenej miery nezamestnanosti nie je konštantné.

Väčšinou sa pohybuje okolo 4 – 6%, niekde sa uvádzajú hodnoty od 3-12%

nezamestnanosti, má tendenciu k rastu, v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest. (Árendáš, 2007, s. 156-157)

Faktory určujúce prirodzenú mieru nezamestnanosti sa posudzujú z hľadiska trvania a frekvencie nezamestnanosti čiže obdobia, počas ktorého je osoba nezamestnaná, rozlišujeme tieto faktory:

● organizácia trhu práce

● demografická skladba pracovnej sily

● schopnosť a vytrvalosť nezamestnaných pri hľadaní lepšieho zamestnania (čo závisí aj od výšky podpôr v nezamestnanosti). (Dornbusch et al, 1994, s. 458)

Opatrenia, ktoré by mohli znížiť prirodzenú mieru:

- zlepšenie služieb na trhu práce

- podpora vládnych programov zamestnanosti - odstránenie vládnych prekážok

- vytvorenie ekonomiky pod vysokým tlakom

- vytvorenie verejných pracovných miest. (Samuelson et al, 1992, s. 299)

Keď skutočná miera nezamestnanosti nedosahuje prirodzenú mieru daná je ekonomika:

a) v prezamestnanosti: nastane, ak skutočná miera nezamestnanosti dosahuje v porovnaní s prirodzenou mierou nižšie hodnoty. V danej ekonomike sú nadmerne

30

využívané výrobné kapacity a ekonomika sa nachádza v expanzívnej produkčnej medzere.

b) v podzamestnanosti: keď skutočná miera nezamestnanosti prevyšuje prirodzenú mieru. Táto ekonomika nedostatočne využíva svoje výrobné kapacity a dostáva sa do recesnej produkčnej medzery. (Tuleja, 2007, s. 158)

1.9.2 Vysoká miera nezamestnanosti

Prináša tieto problémy:

♦ ekonomické: rastú náklady na podporu nezamestnaným

♦ organizačné: súvisia s vytvorením inštitúcií poskytujúcich pomoc pre nezamestnaných. (Tomašovičová, 2007, s. 91)

♦ politické: „ako z medzinárodného pohľadu ako krajina nestabilne rozvíjajúca sa, tak z vnútropolitického pohľadu, kedy sú ohrozené sociálne práva občanov, prebiehajúce reformy a v konečnom dôsledku môže byť ohrozená aj legitimita vládnej moci, z dôvodu neschopnosti riešiť základné ekonomické problémy.“ (Tomašovičová, 2007, s. 91)

31

2 Nezamestnanosť za rok 2010 a 2011

Jednou z najvýznamnejších makroekonomických veličín je nezamestnanosť, vyskytuje sa v určitej miere v každej ekonomike a sprevádza vždy vývoj trhového hospodárstva. Nezamestnanosť vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku chcú pracovať, avšak nemôžu si nájsť vhodnú prácu. Vysoká miera nezamestnanosti je na Slovensku dlhodobým procesom. Slabá zamestnanosť v súčasnosti je výsledkom nízkeho rozvoja domáceho pracovného trhu. Ak vysoká miera nezamestnanosti bude pretrvávať môže sa zmeniť z cyklickej na trvalú, pričom najviac bude tento fenomén ohrozovať mladú generáciu. I napriek opatreniam vlády zostáva situácia na pracovnom trhu veľmi vážnou.

2.1 Trh práce

V dole uvedenej tabuľke vidieť, že najväčším regiónom v roku 2010, čo sa týka rozlohy bol jednoznačne Banskobystrický región. Najviac obyvateľov žilo v Prešovskom kraji a taktiež pod tento kraj spadá aj najviac obcí. Napriek tomu, že Bratislavský kraj je rozlohovo najmenší, je najzaľudnenejší a v roku 2011 zaznamenal najväčší úbytok obyvateľstva. Najvyšší prírastok bol v Košickom kraji. Nízka hustota obyvateľstva Banskobystrického a Prešovského kraja nedáva predpoklad k úspešnému oživeniu ekonomiky zahraničnými investormi, čo by mohlo prispieť k tvorbe nových pracovných príležitostí.

Tabuľka 1 Všeobecné charakteristiky Kraj

Rok 2010 Rok 2011

rozloha v km²

obyvateľstvo k 31.12.

hustota obyvateľstva na km²

obyvateľstvo k 31.12.

hustota obyvateľstva na km²

Bratislavský 2 053 628 686 306,3 602 436 293,5

Trnavský 4 147 563 081 135,8 554 741 133,8

Trenčiansky 4 502 598 819 133,0 594 328 132,0

Nitriansky 6 344 704 752 111,1 689 867 108,7

Žilinský 6 809 698 274 102,6 688 851 101,2

Banskobystrický 9 454 652 218 69,0 660 563 69,9

Prešovský 8 974 809 443 90,2 814 527 90,8

Košický 6 754 780 000 115,5 791 723 117,2

SR spolu 49 036 5 435 273 110,8 5 397 036 110,1

Zdroj: vlastné spracovanie (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213 a http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=50350)

32

2.1.1 Počet nezamestnaných

V roku 2010 bolo vykázané, že Banskobystrický a taktiež Prešovský kraj mali najvyššiu mieru nezamestnanosti a to 18,6%. Najmenšiu mieru nezamestnanosti dosiahol Bratislavský kraj, najviac uchádzačov o zamestnanie evidovali v Prešovskom kraji a to 72 000. V roku 2010 bola vykázaná miera nezamestnanosti na SR 14,4%. V roku 2011 najnižšiu mieru nezamestnanosti vykazoval Bratislavský kraj. Najviac nezamestnaných bolo evidovaných v Košickom kraji a to 71 600. Miera nezamestnanosti v roku 2011 bola 13,5%.

Tabuľka 2 Regionálne porovnanie miery nezamestnanosti podľa jednotlivých krajov v SR

Kraj

Počet nezamestnaných v roku 2010

Počet nezamestnaných v roku 2011

Spolu (tis.

osôb)

podiel na SR

v %

miera nezamestnanosti

v%

spolu (tis.

osôb)

podiel na SR v %

miera nezamestnanosti

v%

Bratislavský 20,9 5,4 6,1 20,4 5,5 5,8

Trnavský 36,6 9,4 12,0 31,7 8,6 10,6

Trenčiansky 30,7 7,9 10,2 25,9 7,0 8,7

Nitriansky 54,1 13,9 15,4 43,9 11,9 12,5

Žilinský 48,7 12,5 14,5 48,6 13,2 14,3

Banskobystrický 60,3 15,5 18,6 58,0 15,8 17,5

Prešovský 72,0 18,5 18,6 68,0 18,5 17,8

Košický 65,8 16,9 18,3 71,6 19,5 19,6

SR spolu 389,0 100,0 14,4 367,9 100,0 13,5

Zdroj: vlastné spracovanie (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801)

○ najnižší počet nezamestnaných

○ najvyšší počet nezamestnaných

Výrazným špecifikom vývoja nezamestnanosti sú regionálne diferencie medzi mierou nezamestnanosti v jednotlivých regiónov Slovenska. Najnižšiu mieru nezamestnanosti vykazujú väčšie mestá a naopak najvyššiu vykazujú regióny na juhu a východe Slovenska.

33

Medzi opatrenia, ktoré by mohli byť nápomocné pri vytváraní nových pracovných miest možno zaradiť aj prispôsobenie daňových systémov v smere zníženia nemzdových nákladov na pracovnú silu platených zamestnávateľom, snažiť sa o vytvorenie predpokladov na posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných firiem využitím partnerstva medzi súkromným a verejným sektorom. Ďalšími opatreniami by mohla byť podpora súčasnej vzdelávacej sústavy a systému prípravy na povolanie. Vo všeobecnosti možno považovať nezamestnanosť za veličinu, ktorá je závislá od aktuálneho vývoja ekonomiky. (Lisý et al, 2005, s. 440-441)

Jednou z príčin regionálnych diferencií je málo pracovných príležitostí v danom regióne a zlá odvetvová štruktúra hospodárstva. Ďalšie rozdiely sa viažu na demografický a vzdelanostný profil obyvateľstva, úroveň prílevu zahraničných investícií a úrovni rozvoja malého a stredného podnikania. Avšak ani tieto regionálne rozdiely nepodnecujú pracovnú silu k sťahovaniu za prácou.

Tabuľka 3 Evidovaná mesačná nezamestnanosť za rok 2010

(k poslednému dňu mesiaca)

Ukazovateľ 2010

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

Počet uchádzačov o

zamestnanie

a) ³⁹¹ ₄₉₉ ³⁹⁶ ₂₀₅ ³⁹³ ₇₃₇ ³⁸³ ₁₄₈ ³⁷⁵ ₁₆₁ ³⁷⁶ ₇₆₉ ³⁷⁵ ₆₀₈ ³⁷⁰ ₆₇₁ ³⁷⁷ ₀₀₇ ³⁷⁴ ₂₀₀ ³⁷⁴ ₂₈₁ ³⁸¹ ₂₀₉

b) ³⁴⁶ ₃₇₉ ³⁴⁸ ₄₁₉ ³⁴⁶ ₀₆₇ ³³⁶ ₃₇₇ ³²⁸ ₈₁₉ ³³¹ ₆₅₅ ³³¹ ₂₂₅ ³²⁷ ₄₆₇ ³³³ ₈₄₁ ³³⁰ ₂₀₀ ³²⁸ ₃₄₅ ³³⁴ ₉₀₃ Miera evidovanej

nezamestnanosti v %

12,9 13,0 12,9 12,5 12,2 12,3 12,3 12,2 12,4 12,3 12,2 12,5

Poznámka:

údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny; miera evidovanej nezamestnanosti je z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie

a) počet uchádzačov o zamestnanie v osobách b) počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie

Zdroj: Štatistický úrad, [cit. 2011-10-28]. Dostupné na internete:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20900

V 1. štvrťroku bol najvyšší počet uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní (2.

štvrťrok 2010 oproti 1. štvrťroku 2010) sa nezamestnanosť znížila o 0,63%. Najviac disponibilných uchádzačov o zamestnanie v roku 2010 bolo zaznamenaných vo februári a to 348 419. Ekonomický pád sa okamžite prejavil na raste nezamestnanosti. Vrátila sa

34

určitá časť slovenských migrantov najmä z Írska a Veľkej Británie. Taktiež bol zaznamenaný pokles objednávok pre pobočky nadnárodných firiem v SR a ich slovenských dodávateľov. Okrem prepúšťania v súkromnej sfére sa pod stúpajúci počet ľudí bez prácepodpísalo aj zníženie počtu úradníkov kvôli úsporným opatreniam vlády.

2.2 Nezamestnanosť v roku 2011

Podľa štatistík v roku 2011 priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola 13,16%. V priebehu roka do evidencie úradov práce pribudlo 344 526 a ubudlo 325 935 osôb z rôznych dôvodov napr. ľudia si našli zamestnanie alebo boli pre nespoluprácu vyradení z evidencie úradu práce.

Tabuľka 4 Štatistika ÚPSVaR o pohybe uchádzačov o zamestnanie na Slovensku v roku 2011

Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti 13,16%

Do evidencie úradov práce prišlo spolu 344 526 osôb

z toho bez pracovného zaradenia 186 097

dobrovoľne nezamestnaní 143 348

Prítok uchádzačov o zamestnanie 153 713

z toho najmä priemysel 38 610

veľko a maloobchod 32 106

Z evidencie úradov práce odišlo spolu 325 935 osôb

z toho nastúpilo do zamestnania 206 378

vyradení pre nespoluprácu 46 278 vyradení pre prekročenie hranice zárobku 10 716 Počet pracujúcich na dohodu v evidencii k 31.12.2011 68 260 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR

V januári 2011 sa nezamestnanosť približovala takmer k hranici 15%. Vzrástla o 2,18% oproti decembru 2010, čo je o 10 428 nezamestnaných viac. Nezamestnanosť bola najvyššia za posledných 6 rokov. Len 20 okresov na Slovensku malo v januári 2011 nižšiu nezamestnanosť ako 10%. Najhoršie na tom bola Rimavská Sobota, kde bola takmer 40%- tná nezamestnanosť, ďalej Revúca a Rožňava. Miera nezamestnanosti v júli vzrástla na 13,15% z júnových 12,98%. Nárast nezamestnanosti o takmer 0,2% nebol spôsobený len prívalom absolventov, ale v júni bol zaznamenaný najväčší prepad priemyslu a to najmä vo výrobe spotrebnej elektroniky. Nezamestnanosť na Slovensku je jedna z najvyšších

35

nezamestnaností v Európskej únii a bohužiaľ významne presahuje európsky priemer.

Vývoj nezamestnanosti je neistý, nakoľko ceny za elektriku, vodu, plyn a teplo stúpajú.

Tabuľka 5 Evidovaná mesačná nezamestnanosť v roku 2011 Obdobie Miera nezamestnanosti v % Počet ľudí

Január 14,68 391 637

Február 13,16 395 445

Marec 13,13 392 483

Apríl 12,94 384 465

Máj 12,84 380 016

Jún 12,98 382 984

Júl 13,15 386 307

August 13,12 384 220

September 13,37 390 559

Október 13,29 390 125

November 14,74 393 122

December 14,99 399 800

Zdroj: vlastné spracovanie (http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost mesacne- statistiky/2011.html?page_id=31010)

Nájsť si novú prácu po strate zamestnania majú problém aj ľudia s pracovnými návykmi a kvalifikáciou. Podľa štatistík úradov práce si nové zamestnanie vo februári 2012 našiel každý druhý prepustený. Horšie sú na tom ľudia, ktorí prišli o svoje zamestnanie pri hromadnom prepúšťaní, z nich si dokáže nájsť nové zamestnanie len každý tretí. Nádejou na nájdenie si nového zamestnania sú rekvalifikačné kurzy.

Tabuľka 6 Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa veku v SR v roku 2011

Kraj Spolu Vek od-do

16-29 30-39 40-49 50-59 nad 60

Bratislavský 19 417 5 638 4 933 3 614 4 612 620

Trnavský 29 086 9 066 6 820 5 734 6 825 641

Trenčiansky 33 203 10 574 6 959 6 555 8 255 860

Nitriansky 50 344 14 270 11 556 10 636 12 590 1 292

Žilinský 42 637 13 948 8 727 8 908 9 957 1 097

Banskobystrický 68 064 19 303 16 359 14 886 16 042 1 474 Prešovský 81 880 27 652 19 378 17 432 15 878 1 540

Košický 75 169 23 462 18 061 16 239 15 815 1 592

Slovensko 399 800 123 913 92 793 84 004 89 974 9 116

36

Počet % 100,00 30,99 23,21 21,01 22,51 2,28

Zdroj: vlastné spracovanie (http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne- statistiky/2011.html?page_id=31010)

Z údajov decembrovej štatistiky roku 2011 ÚPSVaR vyplýva, že vo vekovej kategórií 16-39 je viac zaregistrovaných na úradoch práce ako vo vekovej kategórií 40-59 rokov. Veková kategória nad 60 rokov činí 2,28%. Najväčšou zaevidovanou skupinou sú uchádzači o zamestnanie vo veku 16-29 rokov. Môžeme konštatovať, že pre absolventov je ťažké nájsť si uplatnenie, nové pracovné miesta nepribúdajú. Na pracovnom trhu firmy majú dostatok voľnej pracovnej sily, ktorá nemá vysoké mzdové nároky a tak absolventi strácajú výhodu, že sú lacnejší a navyše nemajú prax. Doterajšie opatrenia na uplatnenie sa absolventov na trhu práce nemožno považovať za systémové riešenie, došlo k umelému zníženiu nezamestnanosti a nie k riešeniu nezamestnanosti. Ďalej zo štruktúry vidieť, keď neberieme uchádzačov o zamestnanie nad 60 rokov, že najmenej uchádzačov, teda 84 004 z celkového počtu 399 800 je v kategórií 40-49 rokov. Z toho vyplýva, že táto veková kategória si drží najviac svoje pracovné miesto. Pri porovnávaní ôsmich krajov s najnižším počtom nezamestnaných je Bratislavský kraj s evidovaným počtom 19 417 osôb.

Prešovský kraj eviduje najviac nezamestnaných a to až 81 880, čo je až 20,48%

z celkového počtu evidovaných na Slovensku. Nasleduje Košický a Banskobystrický kraj.

Situácia v týchto troch krajoch je najmenej priaznivá a predstavuje až 56,30% z celkového počtu nezamestnaných. Jednou z možností ako znížiť tento enormne vysoký počet nezamestnaných by bola podpora ekonomického rastu. Nemenej dôležitým na tvorbu nových produktívnych pracovných miest sú aj investičné aktivity podnikov, ktoré však veľmi závisia od opatrení vlády.

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2011 bolo na Slovensku voľných takmer 8000 pracovných miest a najviac ich zaznamenal Bratislavský kraj.

Potreba pracovných miest je však viac ako 400 000, na jedno miesto tak pripadá okolo 49 uchádzačov o zamestnanie. Viaceré spoločnosti pocítili pokles objednávok a preto sú opatrné pri naberaní nových ľudí. Najviac ľudí je nezamestnaných vo veku 35-49 rokov.

Slovenské hospodárstvo je takmer úplne závislé od exportu.

37

Tabuľka 7 Počet uchádzačov na 1 ponúknuté pracovné miesto

Profesia Počet

Predavač 88

Asistent 68

Obchodný zástupca 43

Obchodný manažér 32

Telefonický operátor 31

Účtovník 18

Projektový manažér 16

Helpdesk operátor 12

IT analytik 4

Programátor 3

Zdroj: Profesia.sk, ŠÚSR.

Nezamestnanosť podľa analytikov by sa mala znižovať až v roku 2014, keď by sa ekonomika mala postupne oživiť. Podľa odhadov o prácu môže prísť v priebehu roka 2012 až okolo 25 tisíc ľudí. Ekonomika je brzdená slabšou spotrebou slovenských domácností a následne poklesom tržieb a taktiež aj miernejším rastom vývozu. Pod zvýšenú nezamestnanosť sa podpisuje aj spomalenie rastu v oblasti priemyslu. Očakáva sa, že priemyselná výroba sa bude aj naďalej spomaľovať. Firmy v snahe usporiť neuzatvárajú dlhodobé pracovné zmluvy so zamestnancami, hľadajú skôr flexibilných ľudí, ktorí sú schopní kedykoľvek vstúpiť a vystúpiť z práce. Nové pracovné miesta ponúka viacero poskytovateľov služieb, ktoré pôsobia na trhu práce. K poskytovateľom služieb patria aj agentúry dočasného zamestnania. Zamestnávatelia sa na ne obracajú a agentúra pre firmu vykoná nábor vhodných pracovníkov. Agentúry hľadajú zamestnancov aj mimo regiónu firmy, ak sa žiada obsadiť viac pracovných miest. Najviac žiadostí dostávajú od zamestnávateľov zo západu príp. stredu Slovenska, firmy na východe krajiny majú nízky nárast pracovných príležitostí z dôvodu nízkeho počtu priemyselných odvetví. V jarnom a letnom období nepríjemnú bilanciu zvyčajne oživujú niektoré sektory, napr.

stavebníctvo, hotelierstvo a poľnohospodárstvo.

Dopyt po práci určuje počet pracovných príležitostí. Zvýši sa, ak narastú ceny výrobkov na trhu, alebo ak narastie dopyt po určitom výrobku či služby.

38

Podľa tabuliek 8 a 9 konštatujeme, že počet pracovných ponúk na pracovnom portáli profesia.sk na Slovensku sa rok 2011 niesol v znamení oživovania, teda v raste pracovných ponúk. Firmy hľadali ľudí v oblasti telekomunikácií, automobilovom priemysle, strojárstve a v oblasti ľudských zdrojov. Avšak na konci roka 2011 spoločnosti pocítili pokles svojich objednávok a boli opatrné s prijímaním nových pracovníkov.

Tabuľka 8 Pokles pracovných ponúk

Pracovná oblasť Kvartál – počet ponúk

1-2011 2-2011 3-2011

Cestovný ruch, gastro,

hoteliérstvo 842 994 811

Informačné technológie 4738 5178 4745

Stavebníctvo a reality 780 939 925

Zdroj: Profesia.sk, ŠÚSR.

Tabuľka 9 Vývoj všetkých pracovných ponúk na profesia.sk

Štvrťrok Počet ponúk

2011 ► 1 26 336

2011 ► 2 28 820

2011 ► 3 26 805

Zdroj: Profesia.sk, ŠÚSR.

V októbri 2011 bolo z evidencie vyradených 30 500 uchádzačov o zamestnanie.

Viac ako polovica si našla trvalé zamestnanie (19 041 osôb, čo je 62,4 % podiel z vyradených uchádzačov o zamestnania).

Tabuľka 10 Dôvody vyradenia z evidencie v októbri 2011 Nástup do

trvalého pracovného

pomeru alebo SZČO

Vyradenie pre nespoluprácu

Vyradenie pre prekročenie

hranice Zárobku

Odchod do

EÚ Žiadosť o vyradenie

Iné dôvody (väzba, dôchodok, materská, štúdium)

19 041 4 566 1 080 1 094 2 910 1 809

SPOLU: 30 500 Zdroj: ÚPSVaR