Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied
Právna podstata a význam likvidácie obchodnej spoločnosti
Legal essence and significance off liquidation in business company
Bakalárska práca
Autor: Andrea Barteková
Právní administratíva v podnikateľskej sféře
Vedúci práce: JUDr. Hajnišová Edita PhD
Banská Bystrica Apríl 2012
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu s názvom „Právna podstata a význam likvidácie obchodnej spoločnosti“ vypracovala samostatne, s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Piešťanoch, apríl 2012 Andrea Barteková
Poďakovanie
Touto cestou by som sa rada poďakovala vedúcej bakalárskej práce, JUDr. Edite Hajnišovej PhD., za poskytnuté cenné rady, pripomienky a odbornú pomoc pri vypracovaní tejto práce.
Anotácia
BARTEKOVÁ, Andrea: Právna podstata a význam likvidácie obchodnej spoločnosti.
[Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra práva a spoločenských vied. Vedúci práce: JUDr. Edita Hajnišová PhD.
Rok obhajoby: 2012. Počet strán 50.
Zrušenie a zánik spoločnosti je proces, kde dochádza k zrušeniu spoločnosti niektorým zo spôsobov ustanovených v Obchodnom zákonníku a k zániku spoločnosti výmazom z obchodného registra. V tejto bakalárskej práci budeme charakterizovať jednotlivé spôsoby zrušenia spoločnosti a dôvody zrušenia spoločnosti a proces.
Bakalárska práca je rozdelená na štyri kapitoly. V prvej kapitole sa budeme venovať zrušeniu a zániku spoločnosti ako procesu konania. V druhej kapitole sa budeme venovať dôvodom a spôsobom zrušenia jednotlivých typov obchodných spoločností. V tretej kapitole sa budeme venovať likvidácii spoločnosti s ručením obmedzeným a jej významu, nakoľko je to v dnešnej dobe najčastejšia právna forma podnikania. V štvrtej kapitole sa budeme venovať pojmu a podstate likvidácie.
Kľúčové slová: zrušenie, likvidácia, zánik, obchodná spoločnosť
Annotation
BARTEKOVÁ, Andrea:. Legal essence and significance off liquidation in business company . [Bachelor´s Thesis]. Bank institute of University in Prague, Foreign University in Banska Bystrica. Department of law and social science. Tutor: JUDr. Edita Hajnišová PhD. Year of habilitation: 2012. Number of pages 50.
The termination and expiration of a company is the process of ending a company by one of the options stated in the Commercial Code and expiration of a company by deletion from the Company Register. In this Bachelor's Thesis I will describe the options of ending a company, reasons for termination of a company and the process itself. The Bachelor's Thesis is divided into four chapters. In the first chapter I will focus on the termination and expiration of a company as the procedure. In the second chapter I will write about the reasons and options for termination of different types of companies. In the third chapter I will describe the process of liquidation of an Ltd company and the importance of Ltd companies as a legal form of doing business. In the fourth chapter I will write about the liquidation and focus on its essentials.
Key words: termination, liquidation, expiration, company
Obsah
ÚVOD ... 7
1 ZRUŠENIE A ZÁNIK SPOLOČNOSTI AKO PROCES ... 8
1.1 ZRUŠENIE AZÁNIK SPOLOČNOSTI ... 9
1.2 ZÁKLADNÉ SPÔSOBY ZRUŠENIA SPOLOČNOSTI ... 9
2 ZRUŠENIE SPOLOČNOSTI S LIKVIDÁCIOU ... 11
2.1 ČO JE LIKVIDÁCIA? ... 11
2.2 LIKVIDÁTOR ... 12
2.3 ZÁKLADNÉ POVINNOSTI LIKVIDÁTORA ... 13
2.4 FUNKCIA ŠTATUTÁRNEHO ORGÁNU ... 13
2.5 KONANIE LIKVIDÁTORA ... 13
2.6 URČENIE LIKVIDÁTORA ... 14
2.7 VYMENOVANIE LIKVIDÁTORA SÚDOM ... 14
2.8 VZDANIE SA FUNKCIE LIKVIDÁTORA ... 15
2.9 ODMENA LIKVIDÁTORA ... 16
3 DÔVODY A SPÔSOBY ZRUŠENIA SPOLOČNOSTI ... 17
3.1 ZRUŠENIE AZÁNIK VEREJNEJ OBCHODNEJ SPOLOČNOSTI ... 18
3.2 ZRUŠENIE AZÁNIK KOMANDITNEJ SPOLOČNOSTI ... 19
3.3 ZRUŠENIE AZÁNIK DRUŢSTVA ... 20
3.4 ZRUŠENIE AZÁNIK AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI ... 21
3.5 OSOBITNÉ PRÍPADY ZRUŠENIA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI ... 21
4 LIKVIDÁCIA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM A JEJ VÝZNAM ... 22
4.1 ZRUŠENIE AZÁNIK SPOLOČNOSTI BEZ LIKVIDÁCIE ... 22
4.2 PODSTATA VŠETKÝCH TROCH PREMIEN SPOLOČNOSTI NA NÁZORNÝCH PRÍKLADOCH 23
4.3 ZLÚČENIE SPOLOČNOSTI SRUČENÍM OBMEDZENÝM AAKCIOVEJ SPOLOČNOSTI ... 25
4.4 ROZDELENIE SPOLOČNOSTI ... 25
4.5 ZMENA PRÁVNEJ FORMY (TRANSFORMÁCIA) SPOLOČNOSTI ... 26
5 ZRUŠENIE A ZÁNIK SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM S LIKVIDÁCIOU ... 28
5.1 DÔVODY ZRUŠENIA SPOLOČNOSTI SRUČENÍM OBMEDZENÝM ... 28
5.2 ZRUŠENIE SPOLOČNOSTI UPLYNUTÍM ČASU, NA KTORÝ SA ZALOŢILA ... 28
5.3 ROZHODNUTIE SPOLOČNÍKOV OZRUŠENÍ SPOLOČNOSTI ... 29
5.4 ROZHODNUTIE SÚDU OZRUŠENÍ SPOLOČNOSTI ... 30
5.5 OSOBITNÉ DÔVODY ZRUŠENIA SPOLOČNOSTI ... 31
5.6 ZRUŠENIE SPOLOČNOSTI SÚDOM AJ NA ZÁKLADE NÁVRHU KONATEĽA ... 31
5.7 PRÁVNE DÔSLEDKY VSTUPU SPOLOČNOSTI DO LIKVIDÁCIE ... 32
5.8 ZAČIATOK POSTUPU LIKVIDÁCIE... 33
5.9 VEDENIE ÚČTOVNÍCTVA VPROCESE LIKVIDÁCIE ... 34
5.10 LIKVIDÁCIA SPOLOČNOSTI VKONKURZNOM KONANÍ... 36
6 POJEM A PODSTATA LIKVIDÁCIE ... 45
ZÁVER ... 48
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 49
Úvod
V našej práci sa budeme venovať zrušeniu a zániku obchodných spoločností a ich základným spôsobom zrušenia s likvidáciou a bez likvidácie.
Po dlhšom období existencie trhovej ekonomiky, slobody podnikania so súkromným kapitálom, sa častejšie objavuje otázka zrušenia obchodných spoločností likvidáciou. Dôvody na rozhodnutie zrušiť obchodnú spoločnosť môţu byť viaceré.
V niektorých prípadoch toto rozhodnutie vykoná súd vzhľadom na váţne a zväčša pretrvávajúce legislatívne nedostatky podnikateľského subjektu v danom právnom prostredí, v iných prípadoch sa k tomuto rozhodnutiu odhodlá vlastník, ktorý v činnosti obchodnej spoločnosti nechce alebo nemôţe pokračovať. Najváţnejším dôvodom je samozrejme zadĺţenie spoločnosti a teda neschopnosť hradiť svoje záväzky voči tretím osobám.
Tieţ sa budeme venovať povinnosťami a funkciou likvidátora, na ktorého počas likvidácie prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti.
Najrozšírenejšou právnou formou spoločného vykonávania podnikateľskej činnosti v dnešnej dobe je spoločnosť s ručením obmedzeným. O obľúbenosti tejto formy podnikania svedčí skutočnosť, ţe viac ako polovica všetkých podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným.
Preto sme likvidácii tejto formy podnikania venovali väčšiu časť našej práce a rozoberali jej dôvody a taktieţ likvidáciu v konkurznom konaní.
V poslednej časti práce sa budeme venovať pojmu a podstate likvidácie, jej účelu aţ pokým spoločnosť nezanikne výmazom z obchodného registra.
1 ZRUŠENIE A ZÁNIK SPOLOČNOSTI AKO PROCES
„Spôsob zániku obchodnej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník. Zákon rozlišuje dve etapy pri zániku spoločnosti. V prvej etape sa spoločnosť zruší niektorým zo spôsobov ustanovených v Obchodnom zákonníku a v druhej etape spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra. Aţ do dňa výmazu trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môţe teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Spoločnosť môţe byť zrušená s likvidáciou alebo bez likvidácie. V prípade, ţe obchodné imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu, zrušuje sa spoločnosť bez likvidácie.“
(Dobšovič, D., 2012).
Taktieţ ako vznik spoločnosti je postupným procesom právnych skutočností a na ich základe vytváraných právnych vzťahov, aj zaniknutie spoločnosti je postupným procesom.
Delí sa na dve časti – na zrušenie spoločnosti a na jej zánik.
Obchodný zákonník v zásade chápe existenciu vzniknutej spoločnosti ako trvalú a časovo neohraničenú.
Existuje však celý rad normatívnych a hospodárskych dôvodov na časové obmedzenie a ukončenie tejto existencie.
V celom procese zaniknutia spoločnosti rozlišujeme tri základné fázy:
zrušenie spoločnosti,
likvidáciu spoločnosti, ktorá spravidla, ale nie vţdy, nasleduje po zrušení spoločnosti, a
zánik spoločnosti ako subjektu práv a povinností
Zrušenie spoločnosti ešte neznamená zánik spoločnosti ako právneho subjektu, ale spravidla signalizuje, ţe spoločnosť sa pripravuje na zánik. Spoločnosť prestáva vykonávať aktívnu produktívnu činnosť a jej orgány, resp. osoby oprávnené za ňu konať sa obmedzujú na tie úkony, ktoré smerujú k jej zániku. (Hanes, D., 2002).
1.1 Zrušenie a zánik spoločnosti
Ako kaţdá právnická osoba spoločnosť sa môţe zrušiť likvidáciou alebo bez likvidácie. Na moţnosti zrušenia spoločnosti sa vzťahujú všeobecné ustanovenia §68 aţ 75 zákona s tým, ţe spoločenská zmluva môţe rozšíriť prípadné dôvody zrušenia.
Jedná sa o dispozitívnu normu umoţňujúcu značnú mieru voľnosti pri rozhodnutí spoločníkov podať súdu návrh na zrušenie spoločnosti, a to z dôvodov, ktoré si spoločníci zakotvili v spoločenskej zmluve. Ide o ustanovenie, ktoré do určitej miery nahrádza nedostatok moţností dobrovoľného odchodu spoločníka zo spoločnosti. Aj za cenu aby bola zrušená celá spoločnosť.
Môţe ísť o príklad, keď je spoločníkom niekto, kto sa nepretrţite nezúčastňuje na zasadnutiach valného zhromaţdenia a blokuje jeho rozhodovanie. Ak je takýto dôvod zrušenia zakotvený v spoločenskej zmluve, môţu to niektorí spoločníci vyuţiť, a tak personálne „vyčistiť“ spoločnosť.(Fekete, I., 2004).
1.2 Základné spôsoby zrušenia spoločnosti
„s likvidáciou
bez likvidácie
Podstata tohto rozlišovania spočíva v tom, či spoločnosť definitívne ukončuje svoju činnosť bez právneho nástupcu, alebo s právnym nástupcom. Ak imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu, t.j. pôjde o prípady zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia alebo prevzatie imania spoločnosti jediným spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti , spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie. V prípade, ak imanie spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, v zásade sa likvidácia vyţaduje.
Obchodný zákonník predpokladá, ţe najmä v súvislosti s konkurzným konaním môţe vzniknúť nepriaznivá majetková situácia spoločnosti, ktorá neumoţní vykonanie likvidácie vôbec alebo jej vykonanie by bolo neefektívne a nehospodárne.“ (Suchoţa, J. – Husár, J. et al., 2009, s. 352-353).
Spôsoby zrušenia obchodnej spoločnosti
alebo
Zdroj: Máziková Katarína, Zmeny vlastníckych transakcií v obchodných spoločnostiach z pohľadu účtovníctva, Iura Edition 2010, ISBN 979-80-8078-363-1
Obchodná spoločnosť
zrušenie bez likvidácie
zrušenie s likvidáciou
dobrovoľné nedobrovoľné
nedobrovoľné
2 ZRUŠENIE SPOLOČNOSTI S LIKVIDÁCIOU
2.1 Čo je likvidácia?
Likvidácia je špeciálny proces smerujúci k vysporiadaniu imania zrušenej obchodnej spoločnosti. Vykonáva sa keď celé imanie zrušenej spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu.
Likvidácia je závaţnou skutočnosťou týkajúcou sa obchodnej spoločnosti a o pomeroch v nej.
Do likvidácie spoločnosť vstupuje odo dňa svojho zrušenia. Jej priebeh a postavenie subjektu vykonávajúceho likvidáciu, jeho práva a povinnosti je upravený ustanoveniami § 70 a nasl. Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na jej význam a moţný dopad na tretie osoby, je dôleţité informovať o nej čo najširšiu verejnosť. Zo zákona je informovanosť ostatných subjektov zabezpečená povinnosťou spoločnosti oznámiť túto skutočnosť príslušnému obchodnému registru a zabezpečiť jej zápis do údajov vedených o spoločnosti.
Počas celej likvidácie je spoločnosť povinná za svoj obchodný názov dokladať dodatok „v likvidácii“.(Halušková, A. – Nevoľná, Z. – Škrinár, A., 2005)
Proces zrušenia obchodnej spoločnosti s likvidáciou 1. Rozhodnutie o vykonaní zmeny vlastníckych transakcií v budúcnosti
2. Rozhodnutie spoločníkov (valného zhromaţdenia) o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou
3. Vstup obchodnej spoločnosti do likvidácie
4. Ukončenie procesu likvidácie – Deň predchádzajúci rozhodujúcemu dňu
čas
Zdroj: Máziková Katarína, Zmeny vlastníckych transakcií v obchodných spoločnostiach z pohľadu účtovníctva, Iura Edition 2010, ISBN 979-80-8078-363-1
2.2 Likvidátor
„V osobných obchodných spoločnostiach vymenuje likvidátora štatutárny orgán spoločnosti. V kapitálových obchodných spoločnostiach valné zhromaţdenie.“(Kubíček, P.
– Mamojka, M. et al, 1999, s.46).
„Likvidáciu spoločnosti vykonáva likvidátor. Likvidátorom spoločnosti je štatutárny orgán spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina neurčujú inak.
Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, avšak likvidátor je oprávnený uskutočňovať len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.
V prípade, ak je ustanovených viac likvidátorov, pôsobnosť štatutárneho orgánu prechádza na kaţdého z likvidátorov, ak z ich ustanovenia nevyplýva niečo iné“(Suchoţa, J. – Husár, J. et al., 2009, s.365).
2.3 Základné povinnosti likvidátora
„oznámiť vstup do likvidácie spoločnosti známym veriteľom, zverejniť, ţe spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby sa veritelia spoločnosti, subjekty ktorých sa likvidácia dotýka prihlásili so svojimi právami s určením lehoty, ktorá ako to vyplýva zo zákona, nesmie byť kratšia ako tri mesiace
zo zákona mu vyplýva ďalej povinnosť odo dňa vstupu spoločnosti do likvidácie zostaviť likvidačnú súvahu spoločnosti, zaslať ju na poţiadanie spoločnosti.“
(Halušková, A. – Nevoľná, Z. – Škrinár, A., 2005, s.65).
2.4 Funkcia štatutárneho orgánu
„Ani po ustanovení likvidátora do funkcie funkcia štatutárneho orgánu spoločnosti nezaniká. Funkcia štatutárneho orgánu v období likvidácie sa reálne vykonáva len vo veciach, ktoré sa priamo netýkajú likvidácie (napr. štatutárny orgán má právo zvolať riadne valné zhromaţdenie spoločnosti). Vo veciach likvidácie spoločnosti, t.j. v tých veciach, v ktorých prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti na likvidátora, funkcia štatutárneho orgánu počas likvidácie spočíva.“(Suchoţa, J. – Husár, J. et al., 2009, s.366).
2.5 Konanie likvidátora
Na začiatku likvidácie je konanie likvidátora predovšetkým zamerané na objektívne zmapovanie aktív a pasív spoločnosti, z čoho potom pri uspokojovaní oprávnených nárokov jej veriteľov vychádza:
v prípade, ţe by v priebehu likvidácie zistil predĺţenie spoločnosti, je povinný podať príslušnému súdu návrh na vyhlásenie konkurzu
odo dňa skončenia likvidácie je povinný zostaviť účtovnú závierku, správu o priebehu likvidácie, návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov atď. Tie predloţí na schválenie spoločníkom alebo príslušnému orgánu spoločnosti
po schválení týchto dokumentov je likvidátor povinný predloţiť do 90 dní (§75 ods.
5 Obchodného zákonníka) registrovanému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.(Halušková, A. – Nevoľná, Z. – Škrinár, A., 2005)
2.6 Určenie likvidátora
„Určenie likvidátora súkromnej obchodnej spoločnosti je v právomoci obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov tejto spoločnosti. V spoločenskej zmluve, prípadne v zakladateľskej listine alebo v stanovách spoločnosti môţe byť dohodnuté, kto bude vykonávať funkciu likvidátora, koľko bude likvidátorov, ako budú konať, ak ich bude viac, alebo môţe byť dohodnutý spôsob, akým bude likvidátor ustanovený do svojej funkcie.“
(Suchoţa, J. – Husár, J. et al., 2009, s.366).
2.7 Vymenovanie likvidátora súdom
Aby sme predišli situácii keď sa k spoločnosti nebude nikto hlásiť a bude problematické nájsť osobu, ktorá bude ochotná vykonávať likvidáciu, prípadne nastane situácia, keď by napríklad spoločníci alebo orgán spoločnosti nerozhodli o ustanovení či vymenovaní likvidátora, zákon ustanovuje povinnosť štatutárneho orgánu spoločnosti vykonávať funkciu likvidátora.
Štatutárny orgán je zo zákona ustanovený za likvidátora spoločnosti, a preto ho do tejto funkcie netreba vymenovať.
V prípade, ak by štatutárny orgán v zrušenej spoločnosti nebol ustanovený, alebo nemal ustanoveného ţiadneho člena (napr. v akciovej spoločnosti je štatutárnym orgánom predstavenstvo spoločnosti, ale do funkcie člena predstavenstva nie je ustanovená ţiadna osoba), likvidátora vymenuje súd.
Súd pri vymenovaní likvidátora môţe vychádzať z návrhov, ktoré mu predloţia spoločníci spoločnosti, prípadne aj veritelia, avšak pri rozhodovaní o vymenovaní nemusí na tieto návrhy prihliadať a môţe rozhodnúť o vymenovaní likvidátora aj bez návrhu. Návrh na vymenovanie likvidátora musí súd zohľadňovať len vtedy, ak tak určuje osobitný zákon (napr. podľa zákona o bankách návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora banky je oprávnená podať iba Národná banka Slovenska).
Pri rozhodovaní o tom, koho súd za likvidátora vymenuje, je obmedzený len tým, ţe za likvidátora nemôţe vymenovať osobu, ktorá túto funkciu nemôţe vykonávať, pretoţe
by to bolo v rozpore s osobitným zákonom (napr. osobu, ktorá zastáva funkciu, s výkonom ktorej je nezlučiteľné vykonávať funkciu likvidátora).
Ten koho súd vymenoval za likvidátora, sa tejto funkcie nemôţe vzdať, nakoľko by tým zmaril účel súdneho rozhodnutia. Môţe však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval do funkcie likvidátora, na odvolanie z tejto funkcie, pričom musí preukázať, ţe nemoţno od neho spravodlivo poţadovať, aby túto funkciu vykonával. V takom prípade by funkciu likvidátora napríklad nemohol vykonávať niekto, kto trpí zdravotnou poruchou, ktorá by mu takúto funkciu nedovolila vykonávať, prípadne niekto kto sa trvale zdrţiava na vzdialenom mieste, a preto nemôţe vykonávať funkciu likvidátora v sídle spoločnosti.
Ak súd návrhu na odvolanie z funkcie likvidátora vyhovie, zároveň rozhodne o vymenovaní inej osoby za likvidátora. Ak však súd takémuto návrhu nevyhovie a rozhodnutie o vymenovaní je právoplatné, vymenovaná osoba bude povinná vykonávať funkciu likvidátora aj napriek tomu, ţe s vykonávaním tejto funkcie nemá skúsenosti a nemá ani odborné znalosti potrebné na vykonávanie tejto funkcie.(Suchoţa, J. – Husár, J.
et al., 2009).
V prípade, ţe likvidátora vymenuje súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.
(Hanes, D., 2002).
2.8 Vzdanie sa funkcie likvidátora
Likvidátor, ktorý bol vymenovaný rozhodnutím spoločníkov alebo valným zhromaţdením spoločnosti, sa môţe svojej funkcie vzdať, pričom vzdanie sa je účinné odo dňa jeho doručenia spoločnosti. Zo zákona má povinnosť na to, ţe sa vzdáva výkonu funkcie upozorniť spoločnosť , aké opatrenia treba urobiť, aby sa predišlo vzniku škody, ktorá spoločnosti hrozí v dôsledku prerušenia výkonu likvidácie. Nakoľko ide o zákonnú preventívnu povinnosť , jej nesplnenie by malo za následok zodpovednosť likvidátora za vzniknutú škodu.
Po vzdaní sa funkcie likvidátora, je spoločnosť povinná ustanoviť bez zbytočného odkladu nového likvidátora.
Ak by likvidáciu spoločnosti vykonávalo niekoľko likvidátorov a funkcie by sa vzdal len jeden, nie je potrebné, aby súd znova ustanovil nového likvidátora.(Suchoţa, J. – Husár, J. et al., 2009).
2.9 Odmena likvidátora
„Ak likvidátora ustanovuje spoločnosť, určuje mu zároveň aj jeho odmenu.
V prípade, ţe v tejto otázke nedôjde medzi likvidátorom a spoločnosťou k dohode, rozhodne súd a to na návrh likvidátora. Súd svoje rozhodnutie dáva na vedomie písomne obom stranám. V kaţdom prípade odmena likvidátora sa musí pokryť zo zdrojov majetku likvidovanej spoločnosti.
Ak je likvidátor vymenovaný súdom, priznávajú sa mu nároky na primeranú náhradu jeho výdavkov ako aj odmena za samotný výkon funkcie a to všeobecne záväzným právnym predpisom (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 526/2004 o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora).
Likvidátor vykonáva túto funkciu buď na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo na základe mandátnej zmluvy.“(Cvečková, M. 2012)
3 DÔVODY A SPÔSOBY ZRUŠENIA SPOLOČNOSTI
„Medzi dôvody, pre ktoré môţe byť zrušená akákoľvek obchodná spoločnosť, patria:
všeobecné dôvody zrušenia spoločnosti uvedené v § 68 ods. 3 Obchodného zákonníka
súdne rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 68 ods. 6. Obchodného zákonníka
zrušenie spoločnosti z dôvodov jej neplatnosti uvedených v § 68a ods. 2 Obchodného zákonníka
zrušenie spoločnosti bez likvidácie (zlúčenie, splynutie, rozdelenie spoločnosti) za podmienok uvedených v § 69, § 152a a § 159b Obchodného zákonníka
zrušenie spoločnosti zmenou jej právnej formy za podmienok uvedených v § 69b Obchodného zákonníka“ (Fekete, I. 2004, s.580).
Medzi všeobecné dôvody zrušenia spoločnosti uvedené v § 68 ods. 3 Obchodného zákonníka patria:
uplynutie času, na ktorý bola spoločnosť zaloţená
rozhodnutie spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti
rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti
zrušenie konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia súdu alebo zrušenie konkurzu z dôvodu, ţe majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
iný dôvod, ak tak ustanovuje osobitný zákon
Okrem týchto uvedených dôvodov existujú aj osobitné dôvody zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 105 aţ 152 Obchodného zákonníka. Tieto dôvody sa buď prelínajú so všeobecnou úpravou, alebo sú špecifické, pretoţe sa týkajú výlučne spoločnosti s ručením obmedzeným.(Fekete, I. 2004)
Treba však poukázať na charakter ustanovení zákona o dôvodoch zrušenia z hľadiska ich kogentnosti, resp. dispozitívnosti. Dôvody, resp. spôsoby zrušenia obchodnej spoločnosti uvedené vo všeobecnom ustanovení § 68 ods. 3 sú taxatívne.
Napríklad pri akciovej spoločnosti, pri ktorej sa v ustanoveniach o zrušení spoločnosti neuvádzajú špeciálne dôvody zrušenia, platia len taxatívne vypočítané dôvody uvedené v § 68 ods. 3.
Pri ostatných typoch obchodných spoločností sa však špecifické dôvody ich zrušenia, týkajúce sa ich jednotlivých typov, uvádzajú.
3.1 Zrušenie a zánik verejnej obchodnej spoločnosti
Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti môţe byť dôsledkom týchto právnych skutočností:
Uplynutie času
Dobrovoľné disociačné rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti bez právneho nástupcu s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá majetok)
dobrovoľné disociačné rozhodnutie o zrušení spoločnosti s právnym nástupcom spôsobom zlúčenia, splynutia, rozdelenia, pričom platí zásadná zákonná poţiadavka na totoţnosť právnej formy pri týchto transakciách
rozhodnutie súdu podľa § 68 ods. 3 písm. c) OBZ, ktorého dôvody sú konkretizované v ods. 6 tohto zákonného ustanovenia a procesný postup vyplýva z
§ 200e OSP a súvisiacich ustanovení
rozhodnutie súdu podľa § 68 ods. 3 písm. c) OBZ vo väzbe na § 90 OBZ a § 200e OSP
ukončenie účasti hoci len jedného spoločníka v spoločnosti (§ 88 ods. 1 OBZ s výnimkou písm. b)). Dôsledky právnych skutočností uvádzaných zákonom v § 88 ods. 1 môţu však zostávajúci spoločníci odvrátiť dohodou o zmene spoločenskej zmluvy, v ktorej vyjadria svoju vôľu o zachovaní spoločnosti aj bez účasti spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týkal. Vzhľadom na to, ţe ide o zmenu spoločenskej zmluvy, dohodu musia uzavrieť aspoň dvaja zostávajúci spoločníci.
Ak by táto podmienka nebola splnená, môţe prísť k prevzatiu imania spoločnosti zostávajúcim jediným spoločníkom (§88aOBZ). Dohodu o trvaní spoločnosti musia spoločníci uzavrieť v lehote troch mesiacov od rozhodnej skutočnosti, ktorá
spôsobuje zrušenie spoločnosti, inak toto právo zaniká a spoločnosť vstupuje ex lege do likvidácie“(Kubíček, P. – Mamojka, M. – Patakyová, M. 2008).
3.2 Zrušenie a zánik komanditnej spoločnosti
„Zrušenie a zánik komanditnej spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zrušení a zániku všetkých foriem obchodných spoločností, ktoré sú obsiahnuté v § 68 aţ
§ 75a Obchodného zákonníka. Na zrušenie komanditnej spoločnosti sa na základe ustanovenia § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka tieţ primerane aplikujú ustanovenia § 88 aţ 89 OBZ o zrušení verejnej obchodnej spoločnosti. Na tieto nadväzuje špeciálna právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 102 aţ 104 OBZ. Táto zohľadňuje špecifiká komanditnej spoločnosti.
Špeciálna právna úprava obsiahnutá v § 102 OBZ stanovuje, ţe dôvody na zrušenie spoločnosti uvedené v § 88 ods. 1 OBZ sa pouţijú len na komplementárov.
Teda dôvodom zrušenia komanditnej spoločnosti nie je:
smrť komanditistu
strata alebo obmedzenie spôsobilosti komanditistu na právne úkony
vyhlásenie konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
zánik právnickej osoby, ktorá je komanditistom“(Škrinár, A. – Nevoľná, Z. et al, 2009, s.70).
Vzhľadom na to, aké má komanditná spoločnosť pojmové znaky a musí mať vţdy najmenej jedného komanditistu, zánik účasti všetkých komanditistov v spoločnosti predstavuje dôvod na jej zrušenie rozhodnutím súdu podľa § 68 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka
Komplementári sa môţu v súlade s ustanovením § 103 Obchodného zákonníka dohodnúť, ţe sa komanditná spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť. Pri zmene právnej formy musia komplementári rešpektovať ustanovenie § 69 b Obchodného zákonníka.(Škrinár, A., Nevolná, Z. et al, 2009).
„Likvidátora vykonáva komplementár, ak z úpravy v spoločenskej zmluvy nevyplýva iný spôsob určenia osoby likvidátora. Komanditná spoločnosť zaniká výmazom
z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva likvidátor po skončení likvidácie v zmysle všeobecných ustanovení o likvidácii. “(Kubíček, P. – Mamojka, M. – Patakyová, M. 2008 s. ).
3.3 Zrušenie a zánik druţstva
„Pri druţstve rovnako ako pri obchodnej spoločnosti rozlišujeme jeho zrušenie a zánik.
Právne dôvody, na základe ktorých sa druţstvo zrušuje, sú taxatívne vymenované v
§ 254 Obchodného zákonníka.
Na základe tohto ustanovenia sa druţstvo zrušuje:
uznesením členskej schôdze, ak ide o zrušenie druţstva s likvidáciou alebo o zrušenie druţstva bez likvidácie
zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, ţe majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku , alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku , alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťaţku
rozhodnutím súdu
uplynutím doby, na ktorú bolo druţstvo zriadené
dosiahnutím účelu, na ktorý bolo druţstvo zriadené
Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení druţstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou.“(Škrinár, A. – Nevoľná, Z. 2009, s.131).
„Druţstvo ako právnická osoba zaniká výmazom z obchodného registra. Výmazu z obchodného registra predchádza zrušenie druţstva, a to s právnym nástupcom alebo bez právneho nástupcu, resp. s likvidáciou alebo bez likvidácie.“(Kubíček, P.
– Mamojka, M. – Patakyová, M. 2008 s.120).
3.4 Zrušenie a zánik akciovej spoločnosti
Akciová spoločnosť rovnako ako ostatné obchodné spoločnosti môţe byť zrušená s likvidáciou alebo bez likvidácie. Zrušenie akciovej spoločnosti predchádza jej zániku.
Do likvidácie vstupuje akciová spoločnosť dňom zápisu likvidácie a likvidátora do obchodného registra. Likvidátora vymenúva valné zhromaţdenie. Likvidátorom môţe byť iba fyzická osoba, valné zhromaţdenie môţe vymenovať niekoľko likvidátorov.
V období od zrušenia spoločnosti, t.j. od rozhodnutia valného zhromaţdenia o zrušení akciovej spoločnosti, po zápis likvidácie a likvidátora, keď pôsobnosť štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora akciovej spoločnosti, vykonáva predstavenstvo pôsobnosť štatutárneho orgánu, ale len v rozsahu potrebnom na vykonanie likvidácie.
Medzi práva spojené s akciou patrí právo akcionára podieľať sa na likvidačnom zostatku spoločnosti. Podmienkou rozdelenia likvidačného zostatku medzi akcionárov spoločnosti je uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov spoločnosti.
Akciová spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra.(Kubíček, P. – Mamojka, M. et al, 1999).
3.5 Osobitné prípady zrušenia akciovej spoločnosti
„Medzi osobitné prípady zrušenia akciovej spoločnosti patrí zrušenie spoločnosti zlúčením, splynutím alebo rozdelením, keď imanie spoločnosti prechádza na právneho nástupcu.
Osobitne treba poukázať na proces cezhraničných zlúčení a splynutí, ktoré boli do slovenskej právnej úpravy implementované po prijatí smernice Rady č. 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností.“(Suchoţa, J. – Husár, J. et al, 2009, s.530).
4 LIKVIDÁCIA SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM A JEJ VÝZNAM
4.1 Zrušenie a zánik spoločnosti bez likvidácie
„Zrušenie a následný zánik spoločnosti s ručením obmedzeným je váţnym zásahom do jej ţivota. V niektorých prípadoch je však zrušenie spoločnosti osoţné, najmä ak spoločnosť nie je schopná napĺňať účel, pre ktorý bola zaloţená.
Právna úprava zrušenia a zániku spoločnosti s ručením obmedzeným rozlišuje medzi:
zrušením a zánikom spoločnosti s právnym nástupcom, keď bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti a
zrušením a zánikom bez právneho nástupcu, keď v dôsledku likvidácie dochádza k zániku spoločnosti
V prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k premene spoločnosti s ručením obmedzeným na inú obchodnú spoločnosť, ktorá ako nástupnícka spoločnosť preberá obchodné imanie zrušovanej spoločnosti, a preto nie je potrebné vykonať likvidáciu jej obchodného imania. V prípade premeny spoločnosti s ručením obmedzeným moţno zo systematického hľadiska rozlišovať medzi dvoma základnými spôsobmi premeny spoločnosti:
premena so zánikom spoločnosti s ručením obmedzeným a
premena bez zániku spoločnosti s ručením obmedzeným
Premena spoločnosti s ručením obmedzeným spojená s jej zánikom je realizovateľná troma spôsobmi, a to:
splynutím spoločnosti alebo
zlúčením spoločnosti alebo
rozdelením spoločnosti“(Fekete, I. 2004, s.550-551).
Proces zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie
1. Rozhodnutie o vykonaní zmeny vlastníckych transakcií v budúcnosti
2. Spísanie a podpísanie zmluvy o zlúčení, splynutí alebo rozdelení
3. Deň predchádzajúci rozhodujúcemu dňu 4. Rozhodujúci deň
5. Zrušenie obchodných spoločností výmazom z obchodného registra
čas
Zdroj: Máziková Katarína, Zmeny vlastníckych transakcií v obchodných spoločnostiach z pohľadu účtovníctva, Iura Edition 2010, ISBN 979-80-8078-363-1
4.2 Podstata všetkých troch premien spoločnosti na názorných príkladoch
„Proces zlúčenia znázorňuje obrázok č.1. Zlúčenie spoločnosti znamená, ţe spoločnosť A sa zlúči so spoločnosťou B, pričom spoločnosť B zanikne a nástupníckou spoločnosťou sa stane spoločnosť A.
Proces splynutia znázorňuje obrázok č. 2. Splynutie spoločnosti znamená, ţe spoločnosť A a spoločnosť B splynú do spoločnosti C. Spoločnosť A a spoločnosť B zaniknú.
Proces rozdelenia spoločnosti znázorňuje obrázok č. 3. Rozdelenie znamená, ţe spoločnosť A sa rozdelí na dve nové spoločnosti. Základným spôsobom rozdelenia spoločnosti je vznik dvoch nových spoločností (B a C).“(Fekete, I. 2004, s.551).
Zdroj: Fekete Imrich – Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným Komplexná príručka, vydal: Ing.
Miroslav Mračko, EPOS, 2004, Bratislava, ISBN 80-8057-584-3
„Zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným splynutím alebo zlúčením sa uskutočňuje zmluvou o splynutí alebo zmluvou o zlúčení. Na schválenie zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností sa nevyţaduje súhlas všetkých spoločníkov, ale na prijatie rozhodnutia na valných zhromaţdeniach všetkých zanikajúcich spoločností, a v prípade zlúčenia aj na valnom zhromaţdení nástupníckej spoločnosti, sa vyţaduje dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov , ak spoločenská zmluva nevyţaduje vyšší počet hlasov.“(Suchoţa, J. – Husár, J. 2009, s.511-512).
„Základným princípom zrušenia spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením, splynutím alebo rozdelením je pritom princíp, podľa ktorého zanikajúce spoločnosti a spoločnosti na ktoré prechádza imanie zanikajúcich spoločností, čiţe tzv. nástupnícke spoločnosti, musia
mať zásadne rovnakú právnu formu (§69 ods.2). To teda znamená, ţe spoločnosť s ručením obmedzeným sa môţe zlúčiť alebo splynúť len s inou spoločnosťou s ručením obmedzeným , alebo sa môţe rozdeliť na viac takýchto spoločností.“(Hanes, D. 2002, s.353).
4.3 Zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti
„Zákon z tejto zásady pripúšťa jedinú výnimku v prípade zlúčenia spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť (§ 218 l). “(Hanes, D.
2002, s.353).
„Vo vzťahu k spoločníkom to znamená, ţe spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným zanikajúcej zlúčením sa jej zánikom stávajú akcionármi nástupníckej akciovej spoločnosti, ak zmluva o zlúčení neurčí inak“.(Fekete, I. 2004, s.563).
4.4 Rozdelenie spoločnosti
„Rozdelenie spoločnosti zákon vymedzuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné uţ jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (rozdelenie spoločnosti zlúčením), alebo na novozaloţené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností (rozdelenie spoločnosti zaloţením nových spoločností).
V prvom prípade nedochádza k vzniku nových spoločností, iba k zániku existujúcich spoločností. V druhom prípade obchodné imanie zaniknutých spoločností prechádza vrátane všetkých záväzkov na nové spoločnosti, ktoré ešte len vzniknú.“(Fekete, I. 2004, s.566).
Príklad
Rôzne spôsoby rozdelenia spoločnosti znázorňujú obrázky č. 1 aţ 3. Rozdelením spoločnosti A môţu vzniknúť celkom nové spoločnosti B a C, pričom spoločnosť A zanikne (obrázok č. 1). Rozdelenie spoločnosti A moţno vykonať aj tak, ţe obchodný majetok spoločnosti A sa rozdelí na dve časti, pričom spoločnosť A bude existovať ďalej a vznikne nová spoločnosť B (obrázok č. 2). Napokon je moţný taký spôsob rozdelenia, ţe spoločnosť A sa rozdelí a jej obchodný majetok prejde na dve uţ existujúce spoločnosti D a E (obrázok č. 3).(Fekete, I. 2004, s.566).
Zdroj: JUDr. Imrich Fekete, CSc. – Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným Komplexná príručka, vydal: Ing. Miroslav Mračko, EPOS, 2004, Bratislava, ISBN 80-8057-584-3
4.5 Zmena právnej formy (transformácia) spoločnosti
Ďalším spôsobom zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby bolo potrebné vykonať likvidáciu je zmena právnej formy. Tomuto procesu zmeny právnej formy, keď spoločnosť s ručením obmedzeným nezaniká, len sa mení jej právna forma sa hovorí transformácia spoločnosti.
Zmena právnej formy spoločnosti neznamená jej zánik ako právnickej osoby.
Premieňa sa len na právnickú osobu inej právnej formy. Nedochádza ani k prechodu majetku na iný právny subjekt. Dochádza však k výraznej zmene vnútorných pomerov spoločnosti. Táto zmena sa však netýka len prípadov, keď sa spoločnosť s ručením obmedzeným mení na inú kapitálovú spoločnosť (akciovú spoločnosť), ale aj prípadov, keď sa mení na osobnú obchodnú spoločnosť (verejná obchodná spoločnosť), príp.
zmiešanú obchodnú spoločnosť (komanditná spoločnosť).
Na zmenu právnej formy spoločnosti nie je potrebné uzavretie osobitnej spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny). Výslovne to vyplýva z § 69b ods. 6 Obchodného zákonníka.
Na to, aby premena spoločnosti s ručením obmedzeným na inú formu právnickej osoby bola úspešná, je potrebné vykonať nasledujúce kroky:
pripraviť návrh zmeny právnej formy spoločnosti
prijať rozhodnutie o zmene právnej formy (disasociačné uznesenie)
vykonať zápis zmeny právnej formy do obchodného registra (Fekete, I. 2004)
5 ZRUŠENIE A ZÁNIK SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM S LIKVIDÁCIOU
5.1 Dôvody zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným
„Dôvody zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným sú ustanovené v § 68 ods. 3 a v § 151 a 152. Podľa týchto ustanovení dôvodom zrušenia je:
uplynutie času, na ktorý spoločnosť bola zaloţená
rozhodnutie spoločníkov, resp. príslušného orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti
rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti
rozhodnutie spoločníkov, resp. valného zhromaţdenia spoločnosti o zlúčení splynutí alebo rozdelení spoločnosti (zrušenie spoločnosti bez likvidácie)
zrušením konkurzu vedeného proti spoločnosti ako úpadcovi po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, ţe majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
vznik iného dôvodu na zrušenie spoločnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon“(Hanes, D. 2002, s.339-340).
5.2 Zrušenie spoločnosti uplynutím času, na ktorý sa zaloţila
Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným vôbec vychádza z predpokladu, ţe existencia týchto spoločností je zásadne časovo neobmedzená. Preto obchodný zákonník v § 62 ods. 2 ustanovuje, ţe ak pri zaloţení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, ţe sa zakladá na dobu určitú, platí, ţe bola zaloţená na dobu neurčitú. Napriek tomuto ustanoveniu sa v praxi v spoločenských zmluvách, ktorými sa spoločnosti zakladajú, spravidla výslovne uvádza, ţe spoločnosť sa zakladá na neurčitú dobu.
Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, ţe ak je vôľa spoločníkov zaloţiť spoločnosť na určitú dobu, nič tomu nebráni. Doba trvania spoločnosti musí však byť uvedená v spoločenskej zmluve a musí byť presne určená. To znamená, ţe spoločnosť moţno
zaloţiť na dobu určitú len na čas presne a pevne určený určitým dátumom. Inak platí, ţe je spoločnosť zaloţená na neurčitý čas.
Spoločnosť zaloţená spoločenskou zmluvou na určitú dobu sa uplynutím tejto doby, čo znamená v jej posledný deň (o 24.00 hod.) zrušuje zo zákona.(Hanes, D. 2002).
Ak napr. spoločnosť bola zaloţená na 10 rokov s tým, ţe čas trvania spoločnosti začína dňom zaloţenia spoločnosti (napr. 1. január 2005), potom deň nasledujúci po uplynutí desaťročného obdobia (2. január 2015) sa spoločnosť zrušuje bez ďalšieho.(Fekete, I. 2004).
„Zrušeniu spoločnosti môţu spoločníci predísť zmenou spoločenskej zmluvy v jej ustanovení týkajúcom sa trvania spoločnosti v tom zmysle, ţe budú v spoločnosti pokračovať, a to buď znovu po dobu určitú, alebo po neurčitý čas. Takéto rozhodnutie sa však musí prijať najneskoršie v posledný deň trvania spoločnosti. Po uplynutí doby trvania spoločnosti sa spoločníci uţ nemôţu uzniesť na predĺţení trvania spoločnosti. Ak by napriek uplynutiu určitej doby trvania spoločnosti chceli, aby spoločnosť existovala naďalej, museli by ju zaloţiť ako novú spoločnosť.
Zmenou spoločenskej zmluvy moţno dobu trvania spoločnosti aj skrátiť, a to za podmienok platných pre zmenu spoločenskej zmluvy spoločnosti.“(Hanes, D. 2002, s.341).
5.3 Rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti
Najobvyklejším prípadom zrušenia spoločnosti, je rozhodnutie spoločníkov, resp.
príslušného orgánu spoločnosti o jej zrušení. Môţeme ho označiť aj ako dobrovoľné rozhodnutie o zrušení spoločnosti alebo dobrovoľné zrušenie spoločnosti. Ak spoločenská zmluva pripúšťa, môţe o zrušení spoločnosti rozhodnúť valné zhromaţdenie (§ 125 ods. 1 písm. i). Na takéto rozhodnutie sa podľa § 127 ods. 4 vyţaduje aspoň dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov.
Oprávnenie valného zhromaţdenia rozhodnúť o zrušení spoločnosti nemôţe spoločenská zmluva zveriť inému orgánu spoločnosti, napr. konateľom.
Pokiaľ pôjde o určenie časovej účinnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti, z ustanovenia § 68 ods. 3 písm. b, vyplýva, ţe účinky rozhodnutia o zrušení nastávajú dňom, ktorý sa uvedie v rozhodnutí ako deň zrušenia spoločnosti.
Z obchodných a účtovných dôvodov bude vhodné určiť tento termín ku koncu účtovného obdobia, teda ku koncu kalendárneho roka. Ak sa v rozhodnutí tento deň neurčí, spoločnosť sa zrušuje dňom prijatia rozhodnutia.(Hanes, D. 2002)
5.4 Rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti
„Rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti je núteným zrušením spoločnosti.
Dochádza k nemu v najzávaţnejších prípadoch. Základná úprava zrušenia spoločnosti súdom je obsiahnutá v ustanovení § 68 ods. 6 a § 151 Obchodného zákonníka.
Jednotlivé dôvody zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným sú uvedené aj v ďalších ustanoveniach Obchodného zákonníka. Z tohto hľadiska moţno rozlišovať medzi:
všeobecnými dôvodmi zrušenia spoločnosti súdom, ktoré platia pre všetky obchodné spoločnosti (druţstvo) vrátane spoločnosti s ručením obmedzeným
osobitnými dôvodmi zrušenia spoločnosti súdom, ktoré platia len pre spoločnosť s ručením obmedzeným.
Všeobecnými dôvodmi, na základe ktorých súd zruší spoločnosť sú:
v príslušnom kalendárnom roku sa nekonalo valné zhromaţdenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti
spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie
zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti
spoločnosť poruší zákonnú povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa § 67 a § 124 Obchodného zákonníka
spoločnosť porušuje povinnosť vykonávať predmet činnosti pomocou osôb, ktoré majú na to oprávnenie podľa osobitných predpisov (§ 56 ods. 3 Obchodného zákonníka
spoločnosť nesplnila povinnosť uloţiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia“(Fekete, I. 2004, s.584).
5.5 Osobitné dôvody zrušenia spoločnosti
Ďalším dôvodom, kedy môţe byť spoločnosť s ručením obmedzeným zrušená súdom je porušenie konkrétnych povinností, ktoré spoločnosti a jej spoločníkom vyplýva zo zákona, spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny), prípadne stanov.
Osobitnými dôvodmi na zrušenie spoločnosti súdom sú:
existencia dôvodu na zrušenia spoločnosti, ktorý je uvedený v zákone, v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine alebo v stanovách
fyzická osoba je jediným spoločníkom vo viacerých ako troch spoločnostiach
spoločnosť je jediným spoločníkom v inej spoločnosti s ručením obmedzeným
jediný spoločník nesplatil celú výšku vkladu po spojení obchodných podielov
spoločnosť nadobudla vlastný obchodný podiel, s ktorým sa nevyporiadala spôsobom uvedeným v § 113 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka
nadobudnutie obchodných podielov ovládajúcej spoločnosti ovládanou spoločnosťou
neprispôsobenie spoločenskej zmluvy s ustanoveniami zákona (Fekete, I. 2004)
„Súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti a nariadi jej likvidáciu vtedy, ak účtovná jednotka vlastní majetok, ktorý bude postačovať na náhradu výdavkov pri likvidácii a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd ešte pred vydaním rozhodnutia o zrušení obchodnej spoločnosti zistí, ţe obchodná spoločnosť nemá dostatok majetku ani na náhradu výdavkov súvisiacich s likvidáciou a ani na náhradu odmeny likvidátora, rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie.“(Máziková, K. 2010, s. 135- 136).
5.6 Zrušenie spoločnosti súdom aj na základe návrhu konateľa
Osobitné formy rozhodovania o zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným, okrem všeobecnej úpravy, je moţné deliť do dvoch skupín:
Prvou skupinou je dôvod, ktorý je takto určený v spoločenskej zmluve. Spoločnosť sa zrušuje uţ samým naplnením tohto dôvodu, t.j. „automaticky“ (napr.: ak spoločnosť nedosiahne v treťom roku činnosti obrat X tisíc Eur, zrušuje sa bez ďalšieho. Tomuto dôsledku je moţné predísť len zmenou príslušného ustanovenia spoločenskej zmluvy).
Druhá skupina dôvodov však predstavuje zloţitejší postup. Predovšetkým v zákone, spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine, prípadne v stanovách musia byť uvedené dôvody a podmienky ich uplatnenia, pričom spoločníci a konatelia sa môţu na súde domáhať zrušenia spoločnosti. O zrušení spoločnosti rozhodne aţ súd svojím výrokom.
Súd však môţe návrh aj zamietnuť, t.j. „automaticky“ podaním návrhu na súd nedochádza k zrušeniu spoločnosti. Zmenou, ktorú novela v tomto ustanovení zaviedla, je to, ţe oprávnenie domáhať sa tohto spôsobu zrušenia spoločnosti má aj konateľ, ak mu toto oprávnenie úprava spoločenskej zmluvy alebo stanov zverí.(Kubíček, P. – Mamojka, M. et al, 1999).
5.7 Právne dôsledky vstupu spoločnosti do likvidácie
„Vstup spoločnosti s ručením obmedzeným do likvidácie má nasledovné právne dôsledky:
spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak
vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra
po dobu likvidácie je spoločnosť povinná pouţívať obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“
ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti
pôsobnosť štatutárneho orgánu (likvidátora) je obmedzená na úkony nevyhnutné na vykonanie likvidácie
spoločnosti ako daňovníkovi dane z príjmov vzniká povinnosť najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po vstupe do likvidácie podať daňové priznanie (§38 ods.
10 ZSDP)
v oblasti účtovníctva vzniká spoločnosti povinnosť uzavrieť účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie a ku dňu vstupu do likvidácie vzniká povinnosť otvoriť účtovné knihy, zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku
a otváraciu likvidačnú súvahu a vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov
“(Fekete, I. 2004, s. 601-602).
5.8 Začiatok postupu likvidácie
Likvidátor robí v mene spoločnosti úkony zamerané na likvidáciu spoločnosti, na majetkové vyrovnanie a jej zánik. Jeho úlohou je vykonať tieto opatrenia a úkony:
oznámiť všetkým známym veriteľom vstup spoločnosti do likvidácie a súčasne uverejniť v Obchodnom vestníku oznámenie, ţe spoločnosť vstúpila do likvidácie a vyzvať v ňom veriteľov a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, aby prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote určenej v oznámení, Táto lehota nesmie byť kratšia neţ tri mesiace od uverejnenia oznámenia.
Zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu.
Kaţdému spoločníkovi, ktorý o to poţiada, je povinný poslať prehľad o imaní spoločnosti
Dokončiť rozpracované obchodné prípady. Môţe uzavrieť aj nové zmluvy a rozpracovať obchodné prípady ktoré sú nevyhnutné na dokončenie uţ rozpracovaného prípadu (nové obchody novými zmluvami však uzavrieť nemôţe) Uplatňovať pohľadávky spoločnosti voči jej dlţníkom, upomínať a vyzývať dlţníkov na ich úhradu, ţiadať plnenia, na ktoré sú tretie osoby voči spoločnosti zaviazané. Ak sú výzvy a upomienky neúčinné, likvidátor pohľadávky spoločnosti vymáha súdne
Plniť záväzky spoločnosti voči jej veriteľom, splácať a vyrovnávať jej dlhy a poskytovať oprávneným osobám plnenia, na ktoré je spoločnosť zaviazaná
Vystupovať v mene spoločnosti pred súdmi a inými štátnymi orgánmi.
Zastupovaním spoločnosti môţe poveriť aj iné osoby (napr. zamestnancov alebo advokátov). Sám splnomocnenie nepotrebuje, pretoţe v tomto smere na neho prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu a v prípade potreby sa preukáţe výpisom z obchodného registra o zápise likvidácie spoločnosti a zápise likvidátora
V rámci súdneho konania, ale aj mimo neho môţe uzavrieť zmier a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov spoločnosti
Ak zistí, ţe likvidovaná spoločnosť je predlţená, bez zbytočného odkladu podá návrh na vyhlásenie konkurzu
Obvykle je v priebehu likvidácie treba speňaţiť jej hnuteľný a nehnuteľný majetok, a to s cieľom, aby sa z jeho výťaţku mohli uspokojiť pohľadávky veriteľov a aby sa likvidačný zostatok mohol rozdeliť medzi spoločníkov. Nie je to však nevyhnutné, lebo pohľadávky veriteľov i podiely na likvidačnom zostatku moţno po dohode s oprávnenými osobami uhradiť aj inak neţ peňaţnou hotovosťou (namiesto dlhovaného plnenia poskytnúť iné plnenia – datio in solutum).(Hanes, D.
2002).
Pri likvidácii sa odporúča riadený ponukový predaj majetku, ktorý by mal hlavne zabezpečiť efektívnosť predaja. Tento spôsob predaja zahrnuje popis predávaného majetku, navrhované podmienky predaja, spôsob a lehotu, kde a ako si moţno predmet predaja pozrieť, taktieţ spôsob predkladania cenových ponúk a kritériá pre hodnotenie ponúk. Uplatňujeme ho najmä pri predaji majetku, ktorý sa na trhu beţne nevyskytuje.
Pri predaji investičného majetku sa odporúča vychádzať pri určovaní predajnej ceny zo zostatkovej hodnoty zistenej podľa zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pri zásobách sa odporúča vychádzať z ich účtovnej hodnoty.(Dobšovič, D. 2012).
5.9 Vedenie účtovníctva v procese likvidácie
Proces likvidácie sa týka aj vedenia účtovníctva. Stále platí, ţe obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo odo dňa vzniku (deň zápisu do obchodného registra) aţ do dňa zániku (deň výmazu z obchodného registra). Obchodná spoločnosť uzavrie účtovné knihy ku dňu, ktorý predchádza dňu vstupu do likvidácie a zároveň k tomuto dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku.
Ku dňu vstupu do likvidácie zostaví obchodná spoločnosť otváraciu súvahu, otvorí účtovné knihy a účtuje všetky účtovné prípady vrátane procesu likvidácie aţ do jej skončenia.
Ak likvidácia neskončí do konca riadneho účtovného obdobia, obchodná spoločnosť zostaví k poslednému dňu riadneho účtovného obdobia riadnu účtovnú závierku.
(Máziková, K. 2012).
Nakoľko likvidácia obchodného majetku spoločnosti je dlhodobejší proces, zdaňovacie obdobie počas likvidácie je stále chápané ako jeden celok. Toto zdaňovacie obdobie sa začína vstupom daňovníka do likvidácie a končí sa dňom ukončenia likvidácie.
Ak by však likvidácia nebola ukončená do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňa 31.12.
druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.
Ak vychádzame z definície likvidácie, t.j. usporiadania majetku spoločnosti tak, aby boli uspokojený všetci veritelia spoločnosti a zostávajúci majetok sa rozdelil spoločníkom, a aby sa právne ukončila existencia spoločnosti, je dobré si stanoviť vhodný vecný a časový harmonogram likvidácie. Predovšetkým by malo ísť o stanovenie časového postupu likvidovania záväzkov, rušenia a vypovedania obchodných zmlúv, uvoľňovania zamestnancov a finančného vysporiadania odvodových povinností, vymáhania pohľadávok a predaja majetku. Pritom treba vychádzať z organizačného zabezpečenia likvidácie, z prijatého postupu predaja majetku, z rozpočtu nákladov a výnosov a z plánovaného cash flow. Tento časový harmonogram je dôleţitý z dôvodov nepremeškania termínov, ktorých nedodrţanie by mohlo mať za následok sankcie pre spoločnosť, prípadne premlčanie pohľadávok. (Dobšovič, D. 2012).
Ku dňu skončenia likvidácie obchodná spoločnosť opäť uzavrie účtovné knihy a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ešte obchodná spoločnosť stále existuje aţ do dňa výmazu z obchodného registra, treba znova otvoriť účtovné knihy a zaúčtovať posledné účtovné prípady – vysporiadanie daňových povinností z titulu dane z príjmov právnických osôb a výplaty podielov spoločníkov na likvidačnom zostatku. Vedenie účtovníctva obchodná spoločnosť ukončí dňom výmazu z obchodného registra.
Výsledkom procesu likvidácie je likvidačný zostatok, ktorého rozdelenie vykonáva štatutárny orgán alebo likvidátor podľa nárokov spoločníkov.
Z hľadiska existencie obchodnej spoločnosti predstavuje likvidácia poslednú vlastnícku transakciu, ktorú obchodná spoločnosť zaúčtuje v beţnom účtovníctve.
V procese likvidácie sa uhrádzajú prednostne záväzky voči tretím osobám a aţ potom záväzky voči spoločníkom (napr. z titulu prijatej pôţičky) a podiely na likvidačnom zostatku spoločníkom.(Máziková, K. 2012).
Celý proces likvidácie spoločnosti z pohľadu účtovníctva smeruje k tomu, aby dochádzalo k postupnému „čisteniu“ aktív a pasív spoločnosti, kedy v konečnom dôsledku, pri uzatvorení účtovníctva spoločnosti, je suma aktív a suma pasív rovná nule. Do tohto
okamţiku, t. j. do času, kedy v účtovníctve podniku eviduje spoločnosť stále majetok alebo záväzky, nie je moţné uzatvoriť účtovníctvo danej spoločnosti.(Fabián, P. 2012).
5.10 Likvidácia spoločnosti v konkurznom konaní
„Likvidácia a konkurz sú dva samostatné spôsoby uspokojenia záujmov veriteľov, ak sa zrušuje spoločnosť alebo ak sa spoločnosť dostane do úpadku. Likvidácia a konkurz môţu prebiehať samostatne, ale môţu sa navzájom aj prekrývať. V prípade, ţe spoločnosť má viac veriteľov a nie je schopná dlhší čas plniť svoje splatné záväzky, likvidátor má dokonca právo podať v priebehu likvidácie návrh na vyhlásenie konkurzu.“(Fekete, I.
2004, s. 613).
„Konkurzná podstata je tvorená vecami vrátane ich príslušenstva, bytmi, nebytovými priestormi, pohľadávkami, peniazmi, cennými papiermi a všetkými ďalšími majetkovými právami. Do konkurznej podstaty patrí dlţníkov majetok, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu. Z tohto pravidla platí výnimka, ţe do konkurznej podstaty nepatria veci a práva špecifikované v § 72. Právny poriadok neobsahuje vymedzenie pojmu majetok. Zo zmyslu a účelu zákona, ktorým je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov z výťaţku zo speňaţenia je potrebné za majetok povaţovať len tie veci a práva, ktoré majú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch.“(Poradca č4/2011, s. 111).
Účastníci konkurzu
Účastníci konkurzu sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky a dlţník.
Konkurz riadi osobitný orgán nazvaný správca podstaty. Správca podstaty sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie príslušný krajský súd. Za správcu môţe súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Výnimočne môţe súd za správcu ustanoviť aj takú osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname správcov, musí však spĺňať podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.
Vyhlásenie konkurzu
Ak súd zistí, ţe sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.
Vyhlásenie konkurzu má závaţné účinky na podnikateľský subjekt, z ktorých najdôleţitejšie je, ţe oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu, ktorý sa stáva rozhodujúcim subjektom v podniku a dokonca môţe tento podnik prevádzkovať.(Balko, L. 2001)
Podľa záverov, ktoré si súd urobil zo získaných informácií, môţe vydať tri rozhodnutia:
prvým, v prípade splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok je vyhlásenie konkurzu na majetok dlţníka a ustanovenie správcu konkurznej podstaty
druhým je zamietnutie návrhu pre nesplnenie podmienok konania stanovených zákonom. K tomuto záveru môţe súd dospieť uţ zo samotného podania navrhovateľa, alebo zo zisťovania vykonaného v priebehu konkurzného konania
tretím, osobitným rozhodnutím je uznesenie o zamietnutí návrhu z dôvodu, ţe majetok dlţníka by nepostačoval ani na krytie trov konkurzného konania.
Zamietnutiu konkurzu z tohto dôvodu by však malo predchádzať oslovenie veriteľov dlţníka s výzvou na zloţenie preddavku na trovy konania
Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzu, t.j. navrhovateľom a dlţníkovi. Samotné doručenie sa nespája s nastúpením účinkov rozhodnutia. Účinky rozhodnutia nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Doručenie uznesenia dlţníkovi a navrhovateľom je spojené najmä s ich právom podania odvolania proti rozhodnutiu.
Povinnosť súdu doručovať uznesenie o vyhlásení konkurzu registru, v ktorom je dlţník zapísaný, nie je na rozdiel od povinnosti zasielať týmto registrom uznesenie o zamietnutí návrhu pre nedostatok majetku, novým prvkom. Pri obchodných spoločnostiach alebo iných osobách , ktoré sú zapísané v obchodnom registri sa tento fakt zapisuje medzi „ďalšie právne skutočnosti“, pričom sa zapisuje aj osoba správcu konkurznej podstaty. Právo konať vo veciach nakladania s majetkom úpadcu vyplýva zo zákona, ale správca sa nestáva štatutárnym orgánom spoločnosti, ako napr. vymenovaný
likvidátor, a preto sa ostatné časti zápisu v obchodnom registri nemenia. Pôvodné zostáva aj obchodné meno a slovné spojenie „v konkurze“ sa do obchodného registra nezapisuje (ak je spoločnosť pred vyhlásením konkurzu v likvidácii, naďalej sa toto označenie pouţíva s obchodným menom spoločnosti).(Kovarčík, J., Kováč, R. 2000).
„Likvidácia spoločnosti môţe začať pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.
V prípade, ţe je vyhlásený konkurz na spoločnosť, ktorá je v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Likvidátor môţe svoju pôsobnosť vykonávať len v takom rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty. Do pôsobnosti likvidátora v takomto prípade patrí aj súčinnosť so správcom konkurznej podstaty.“(Fekete, I. 2004, s.
613).
„Za túto činnosť má likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.“(Kovarčík, J., Kováč, R. 2000, s.45).
Konkurz na majetok spoločnosti musí zo zákona začať, ak je spoločnosť v úpadku a po stanovenú dobu nie je schopná plniť svoje záväzky. V takomto prípade konkurzné konanie predbieha moţnú likvidáciu spoločnosti. V prípade, ţe po skončení konkurzného konania zostane úpadcovi majetok, moţno dodatočne vykonať likvidáciu podľa zásad uvedených v §70 a nasl. Obchodného zákonníka.
Likvidácia imania spoločnosti sa však nevykoná v prípade, ak:
po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti ţiadny majetok
konkurz bol súdom zrušený z dôvodu, ţe majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty
súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločnosti V týchto prípadoch sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie a na základe právoplatného rozhodnutia súd vykoná priamo výmaz spoločnosti z obchodného registra (§ 68 ods. 4 Obchodného zákonníka in fine).
Z praxe je známe, ţe vo viacerých spoločnostiach dochádza k vstupu do likvidácie, hoci je známe, ţe spoločnosť je predlţená. Túto skutočnosť potom v priebehu likvidácie zistí likvidátor, ten je potom oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. To musí
urobiť vţdy, keď zistí, ţe nebude moţné uspokojiť nároky všetkých veriteľov. Ak v tomto prípade likvidátor nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu na súde, bude zodpovedať veriteľom za škodu, ktorú by tým spôsobil.(Fekete, I. 2004).
„Likvidátor, ako štatutárny orgán spoločnosti zapísaný v obchodnom registri, musí vykonávať svoju funkciu aj naďalej po vyhlásení konkurzu. Správca konkurznej podstaty nenadobúda právo konať za spoločnosť. Vyjadrené pozitívnym výkladom, likvidátor vykonáva za spoločnosť všetky úkony štatutárneho orgánu, stráca však nasledovné práva:
právo nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty
právo rozhodovať o obchodných záleţitostiach podniku a robiť za úpadcu úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzkovaní podniku podľa § 14 ods. 1 písm. l a § 14 b právo konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch“.(Kovarčík, J., Kováč, R. 2000, s.45).
Ak dôjde k zrušeniu spoločnosti, tým nezaniká jej právna subjektivita. Preto je potrebná jej likvidácia podľa predpisov hmotného práva, po ktorej nasleduje výmaz spoločnosti z obchodného registra. Aţ s ním je spojený zánik tejto právnickej osoby. Ak by sa spoločnosť v takýchto prípadoch striktne pridrţiavala ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý nevyţaduje likvidáciu, potom by v prípade zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločnosti dochádzalo k patovým situáciám: zrušenie spoločnosti neznamená ešte jej zánik. Bez likvidácie by spoločnosť nemohla byť vymazaná z obchodného registra. To znamená, ţe spoločnosť by bola naďalej registrovaná v obchodnom registri ako právnická osoba.
V praxi by sme mohli vyššie uvedenú situáciu vyriešiť tak, ţe ak likvidátor zistí predlţenie majetku spoločnosti, podá návrh na vyhlásenie konkurzu a počká na zamietnutie návrhu súdom pre nedostatok majetku. Ak by súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol, likvidátor dokončí likvidáciu podľa predpisov hmotného práva a následne podá na súd návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. V dôsledku toho spoločnosť, ktorá bola dovtedy v likvidácii, zanikne ako právnická osoba. To znamená, ţe v rozpore s § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka musí likvidácia pokračovať aj po tom, čo súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Iný postup by v praxi viedol k neriešiteľným situáciám.(Fekete, I. 2004).
