Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva
Základné imanie v obchodnej spoločnosti
The share capital of the company
Bakalárska práca
Autor: Juraj Oravec
Právna administratíva v podnikateľskej sfére
Vedúci práce: Adriána Palajová, JUDr.
Banská Bystrica Apríl 2014
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Dolnom Kubíne dňa 30. 04. 2014 Juraj Oravec
Poďakovanie
Chcel by som sa poďakovať JUDr. Adriáne Palajovej za jej cenné a odborné rady a pomoc pri písaní mojej bakalárskej práce.
Anotácia
ORAVEC, Juraj: Základné imanie v obchodnej spoločnosti. [Bakalárska práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: JUDr. Adriána Palajová. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 54
Bakalárska práca sa zaoberá základným imaním v obchodných spoločnostiach. Orientuje sa na základné imanie v kapitálových spoločnostiach. Prvá kapitola sa zameriava na obchodné spoločnosti a základné imanie. V druhej kapitole analyzujeme tvorbu základného imania. V tretej kapitole sa venujeme základnému imaniu kapitálových spoločností.
Kľúčové slová: základné imanie, správca vkladov, kapitálové spoločnosti.
Annotation
ORAVEC, Juraj: The share capital of the company. [Bachelor thesis]. The Banking Institute / College of Banking Prague, foreign University Banská Bystrica. Faculty of economics, apprizing, social sciences and law. Consultant: JUDr. Adriána Palajová. Year of defence: 2014. Pages: 54
The bachelor thesis deals with the share capital of business companies. It focuses on the share capital of capital companies. The first chapter describes business companies and share capital. In the second chapter, the share capital creation is analyzed. The third chapter is oriented on the share capital of capital companies.
Key words: share capital, deposit administrator, capital companies.
Obsah
Úvod ... 7
1 Obchodná spoločnosť a jej základné imanie ... 8
1.1 Zaloţenie a vznik obchodných spoločností ... 8
1.2 Obchodné spoločnosti z pohľadu zodpovednosti za svoje záväzky ... 11
1.3 Základné imanie ... 14
1.3.1 Základné imanie ako vlastný zdroj financovania ... 16
1.3.2 Funkcia základného imania a jeho význam pre obchodnú spoločnosť ... 18
1.3.3 Základné imanie a vlastné imanie obchodnej spoločnosti ... 19
1.4 Obchodný podiel ... 21
1.5 Rezervný fond ... 24
2 Tvorba základného imania obchodnej spoločnosti ... 26
2.1 Peňaţné a nepeňaţné vklady tvoriace základné imanie obchodnej spoločnosti ... 26
2.2 Pohľadávka a obchodný podiel ako nepeňaţný vklad do obchodnej spoločnosti ... 30
2.3 Podnik ako nepeňaţný vklad do obchodnej spoločnosti ... 32
2.4 Správa vkladov ... 33
3 Základné imanie kapitálových obchodných spoločností ... 37
3.1 Základné imanie spoločnosti s ručení obmedzeným ... 37
3.2 Zmeny základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným ... 41
3.3 Základné imanie akciovej spoločnosti ... 43
3.4 Zmeny základného imania v akciovej spoločnosti ... 46
Záver ... 50
Zoznam pouţitej literatúry ... 52
7
Úvod
V našej bakalárskej práci na tému základné imanie obchodných spoločnosti sme sa zamerali na právnu úpravu základného imania obchodných spoločností v Slovenskej republike vo všeobecnosti, ale aj konkrétne v kapitálových spoločnostiach. Základné imanie v kapitálových spoločnostiach je chápané z pohľadu veriteľa ako nejaká forma istoty za záväzky spoločnosti. Z tohto dôvodu povaţujeme tvorbu základného imania za veľmi dôleţitú a preto sa snaţíme bliţšie charakterizovať nielen význam základného imania, ale aj jeho funkciu, spôsob tvorby v jednotlivých spoločnostiach a zabezpečenie jeho tvorby zákonnými prostriedkami.
Pri vypracovaní bakalárskej práce je pouţitá deskriptívna, analýzna a komparatívna metóda spracovania problematiky.
Bakalárska práca je rozdelená na tri časti. V prvej časti na základe deskripcie pribliţujeme právnu úpravu obchodných spoločností podľa zákona číslo 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len ako „OBZ“). Ďalej tu charakterizujeme pojem základné imanie, jeho funkcie a súvislosti medzi základným imaním a vlastným imaním obchodných spoločností.
V druhej časti analyzujeme spôsob tvorby základného imania. Definujeme tu druhy vkladov do základného imania, peňaţné a nepeňaţné vklady. Taktieţ tu uvádzame aj spôsob vloţenia podniku, pohľadávky či obchodného podielu do základného imania.
Venujeme sa správe vkladov po novele Obchodného zákonníka účinnej od 1. 1. 2014.
V tretej samostatnej časti na základe komparácie rozoberáme výšku základného imania, spôsob tvorby, rozsah splatenia a zmenu výšky základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti.
Pri spracovaní témy bakalárskej práce sme čerpali poznatky z aktuálnej úpravy Obchodného zákonníka, z komentárov k jednotlivým ustanoveniam Obchodného zákonníka, z vysokoškolských učebníc a zo skrípt. Pracovali sme aj s odbornými kniţnými publikáciami a v práci boli pouţité aj informácie čerpané z odborných časopisov.
8
1 Obchodná spoločnosť a jej základné imanie
Pojem obchodná spoločnosť v Obchodnom zákonníku je upravená v prvej hlave.
V § 56 ods. 1 OBZ zákonodarca definuje obchodnú spoločnosť ako právnickú osobu, ktorá je zaloţená za účelom podnikania. V tomto odseku sú vymenované aj druhy obchodných spoločností, ktoré je moţné zaloţiť podľa právneho poriadku na území Slovenskej republiky. Patrí tu verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Obchodný zákonník vo všeobecných ustanoveniach upravuje problematiku, ktorá je spoločná pre všetky obchodné spoločnosti.
V osobitnej časti sa venuje Obchodný zákonník konkrétne kaţdému typu obchodnej spoločnosti samostatne. Vo všeobecnosti platí, ţe problematika, ktorá nie je upravená v osobitnej časti, pouţijú sa ustanovenia zo všeobecnej časti. Pokrok v európskej integrácii priniesol zvrat do obchodného práva členských štátov. Toto sa týkalo aj Slovenskej republiky. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, v § 56 ods. 2 OBZ priznáva status obchodnej spoločnosti aj právnickým osobám, ktoré boli zaloţené podľa práva Európskej únie. Medzi právne formy, ktoré boli zaloţené podľa práva Európskej únie patrí Európska spoločnosť, Európske zoskupenie hospodárskych záujmov a Európske druţstvo.
1.1 Založenie a vznik obchodných spoločností
Všetky tieto formy obchodných spoločností majú spoločné, ţe sa v nich zdruţujú fyzické alebo právnické osoby za účelom podnikania. V zmysle § 2 OBZ je podnikanie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V tejto súvislosti rozlišuje Obchodný zákonník pojem podnikanie a podnikateľ. Podnikanie ako činnosť musí spĺňať všetky tieto znaky súčasne. Sústavná činnosť predstavuje činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ pravidelne, nie ojedinele. Intenzita činnosti nemusí byť rovnaká, môţe to byť činnosť sezónna. Sústavnosť v podnikateľskej činnosti sa viaţe na výkon podnikania a nie činností, ktoré s podnikaním súvisia (napr. prekladateľské a kancelárske práce v podniku podnikateľa), resp. s dispozíciou majetku, ktorý patrí k podniku alebo sú zaradené do majetku podnikateľa. (Ovečková et al, 2010, s.9) Ďalším znakom podnikania je samostatnosť. Pod pojmom samostatnosť rozumieme, ţe podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť nie je vo vzťahu podriadenosti k tomu, pre ktorého činnosť vykonáva. Podnikateľ vykonáva činnosti vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Všetky zmluvy
9
uzavierané pri podnikaní uzaviera podnikateľ vo svojom mene a zodpovedá za ich porušenie. Zodpovedá za výsledky podnikateľskej činnosti v plnej miere. Posledným znakom je, ţe podnikateľská činnosť sa realizuje za účelom dosiahnutia zisku. „Nie je rozhodujúce, či činnosť skutočne zisková bola, ale či sa vykonávala s úmyslom dosiahnuť zisk. (Sabo, 2005, s. 42)
Obchodný zákonník na základe §2 ods. 2 rozlišuje tieto skupiny podnikateľov:
a. osoba zapísaná v obchodnom registri. Patria tu všetky obchodné spoločnosti, druţstvá, štátne podniky a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon, zahraničné osoby, fyzické osoby zapísané do obchodného registra na vlastnú ţiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon. Do obchodného registra sa zapisujú aj podniky alebo organizačné zloţky podnikov zahraničných osôb.
b. osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia
c. osoba, ktorá na základe iného neţ ţivnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
d. fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Výnimku priznáva Obchodný zákonník len akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Tieto spoločnosti môţu vzniknúť aj na iný účel, ak to nezakazuje iný zákon. Kaţdá obchodná spoločnosť má svoje práva a povinnosti, čiţe má svoju právnu subjektivitu. Túto právnu subjektivitu nadobúda zápisom do obchodného registra. Samotný vznik obchodných spoločností, ktorý je spoločný pre všetky obchodné spoločnosti, sa rozdeľuje na tri kroky (viď obrázok 1). Prvým krokom je podnikateľská myšlienka, teda akej činnosti sa bude obchodná spoločnosť venovať. Druhým krokom je zaloţenie spoločnosti. Tento krok sa vykonáva uzavretím dohody medzi spoločníkmi. „Pre zaloţenie spoločnosti sa zásadne vyţaduje uzavretie alebo vyhotovenie zakladateľského dokumentu, ktorého forma a obsah sa odlišuje v závislosti od právnej formy spoločnosti a počtu zakladateľov spoločnosti." (Suchoţa, 2007, s. 163). Tretím krokom je zápis do Obchodného registra alebo do iného registra, ktorý určuje zákon. Zápisom samotná spoločnosť vzniká. Základným dokumentom na základe ktorého sa bude upravovať postavenie spoločníkov a samotná spolupráca spoločníkov v obchodnej spoločnosti, je spoločenská zmluva podpísaná zakladateľmi.
Povinný obsah spoločenskej zmluvy ustanovuje Obchodný zákonník pre spoločnosti:
10
a. verejnú obchodnú spoločnosť - § 78 Obchodného zákonníka b. komanditnú spoločnosť - § 94 Obchodného zákonníka
c. spoločnosť s ručením obmedzeným § 110 Obchodného zákonníka
Pri akciovej spoločnosti Obchodný zákonník poţaduje zakladateľskú zmluvu. Povinné náleţitosti zakladateľskej zmluvy upravuje v § 163. Účelom zakladateľskej zmluvy je zaloţiť akciovú spoločnosť, prípadne vytvoriť podmienky pre zaloţenie akciovej spoločnosti. Spoločenská zmluva rieši vzťahy medzi spoločníkmi aj po vzniku spoločnosti, ale v prípade zakladateľskej zmluvy sú vnútorné pomery upravované v stanovách spoločnosti. Úlohu spoločenskej zmluvy plní zakladateľská zmluva spolu so stanovami.
(Kubíček et al, 2010, s. 104). Uzavrieť spoločenskú zmluvu sa môţe aj na základe osobitnej plnej moci. Táto plná moc s overeným podpisom sa pripojí k spoločenskej zmluve.
Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Podľa § 62 OBZ návrh na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra musí byť podaný do 90 dní od jej zaloţenia alebo od doručenia ţivnostenského alebo podnikateľského oprávnenia. V prípade nedodrţania tejto lehoty nemá za následok nezapísanie obchodnej spoločnosti, ale má za následok len náhradu spôsobenej škody. Spoločnosť od zaloţenia po zápis do obchodného registra, nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia priamo so vznikom spoločnosti.
„Zákon pripúšťa, aby osoby oprávnené konať v mene spoločnosti prevzali aj iné záväzky ako tie, ktoré priamo súvisia so vznikom spoločnosti ak sa v právnych úkonoch, z ktorých záväzky majú vzniknúť dohodne odkladacia podmienka. Účinnosť právneho úkonu musí byť viazaná na schválenie spoločníkov alebo príslušného orgánu, čo závisí od právnej formy spoločnosti.“ (Patakyová et al, 2010, s. 194) Ak niektorý úkon nebol schválený, po vzniku spoločnosti nedôjde k prechodu takéhoto záväzku na spoločnosť. V takomto prípade za škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom, zodpovedajú osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom. Zákon stanovuje pri jednotlivých právnych formách obchodných spoločností osoby, ktoré môţu podať návrh na zápis do obchodného registra.
V prípade verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti podávajú všetci spoločníci návrh na zápis do obchodného registra. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným všetci konatelia a pri akciovej spoločnosti všetci členovia predstavenstva.
11
Obrázok 1 Proces zakladania obchodných spoločností
Zdroj: Hudecová, 2005, s. 23
1.2 Obchodné spoločnosti z pohľadu zodpovednosti za svoje záväzky
Obchodné spoločnosti podľa charakteru ručenia za svoje záväzky delíme na osobné a kapitálové spoločnosti. V osobných spoločnostiach ručia spoločníci za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne a v kapitálových spoločnostiach ručia členovia obmedzenou výškou ich nesplateného vkladu. Medzi osobné spoločnosti patrí verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Ku kapitálovým spoločnostiam patrí spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Delenie spoločností na osobné a kapitálové „má čisto teoretický základ, keďţe aj v osobných obchodných spoločnostiach sa vyskytujú kapitálové prvky a aj kapitálové obchodné spoločnosti môţu vykazovať niektoré znaky osobných spoločností.“ (Hudecová, 2005, s. 15). Osobné obchodné spoločnosti sú zaloţené na kaţdom spoločníkovi a jeho schopností. Chod takýchto spoločností je závislá na osobnej angaţovanosti spoločníka. V tomto prípade spoločníci ručia celým svojim majetkom. Vzhľadom na ručenie môţu takéto obchodné spoločnosti vytvárať dobrý dojem pre obchodných partnerov.
Pri kapitálových obchodných spoločnostiach ručia za záväzky spoločníci len do výšky svojho nesplateného vkladu. Riadenie takýchto spoločností môţe byť oddelené od spoločníkov. Rozhodujúcu pozíciu v kapitálovej spoločnosti majú osoby, ktoré pôsobia v orgánoch týchto spoločností, napr. vrcholový manaţment, predstavenstvo atď. V prípade akciovej spoločnosti spoločníci, ktorí dodávajú kapitál na splnenie podnikateľského zámeru sa nemusia ani poznať. Takéto obchodné spoločnosti spájajú kapitál na naplnenie podnikateľského zámeru. Za najvyšší orgán takýchto spoločnosti sa povaţuje valné
12
zhromaţdenie. Na valnom zhromaţdení sa stretávajú spoločníci a rozhodujú väčšinou počítanou podľa výšky vkladov.
Medzi osobné spoločnosti radíme verejnú obchodnú spoločnosť. Verejnú obchodnú spoločnosť zakladajú aspoň dvaja spoločníci. Počas svojej existencie nesmie mať verejná obchodná spoločnosť menej ako dvoch spoločníkov. Horná hranica počtu spoločníkov nie je v zákone určená. Zaraďujeme ju medzi osobné obchodné spoločnosti, pretoţe spoločníci sa osobne zúčastňujú riadenia. Vzhľadom na to, ţe za záväzky spoločnosti počas jej trvania ručia spoločníci spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom vyţaduje sa vysoká miera dôvery medzi spoločníkmi. „Veriteľ, ktorého pohľadávku spoločnosť ako dlţník neuspokojila môţe uplatniť pohľadávku voči ktorémukoľvek spoločníkovi, prípadne proti niektorým spoločníkom, ale aj proti všetkým spoločníkom“. (Suchoţa, 2007, s. 228).
V takomto prípade je povinný spoločník alebo spoločníci uhradiť dlh a zároveň majú právo na vyrovnanie medzi spoločníkmi. Ručiteľovi, ktorý splní záväzok spoločnosti a uspokojí pohľadávku veriteľa, vzniká regresný nárok voči ostatným ručiteľom – spoločníkom.
Spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti sa nesmie stať fyzická alebo právnická osoba, ktorá uţ v inej spoločnosti ručí celým svojim majetkom. Kaţdý spoločník, ktorý pristúpi do takejto spoločnosti ručí aj za záväzky, ktoré vznikli pred jeho vstupom. Pri tejto obchodnej spoločnosti nemajú spoločníci vkladovú povinnosť a nie je predpísaná povinná výška základného imania. Ak sa spoločníci dohodnú na vloţení peňaţných alebo nepeňaţných vkladov, vklady sa stávajú majetkom spoločnosti. Peňaţné vyjadrenie týchto vkladov tvorí základné imanie verejnej obchodnej spoločnosti. Táto výška základného imania sa nezapisuje do obchodného registra. Výška vkladov jednotlivých spoločníkov je dohodnutá v spoločenskej zmluve. Vkladovú povinnosť môţu upraviť odchylne pre kaţdého spoločníka t. z., ţe môţu upraviť časový horizont vkladovej povinnosti, v prípade omeškania výšku úrokov atď. Pri tejto právnej forme obchodnej spoločnosti je veľmi dôleţitá spoločenská zmluva. Spoločníci by si v nej mali upraviť všetky podstatné náleţitosti, podľa ktorých sa budú riadiť. „Táto listina nemá poslúţiť len na vznik spoločnosti, ale má byť sprievodcom počas celého trvania spoločnosti, keď neraz dochádza aj k nepredvídaným problémom a rozporom“. (Kubíček et al, 1999, s. 60). Zakladatelia a spoločníci môţu čerpať pri úprave spoločenskej zmluvy zo všeobecných ustanovení obchodného zákonníka, prípadne z ustanovení pre kapitálové spoločnosti.
Ďalšia forma osobnej obchodnej spoločnosti je komanditná spoločnosť. Komanditná spoločnosť môţe byť zaloţená len za účelom podnikania. Táto spoločnosť je osobná
13
spoločnosť, ale má aj znaky kapitálovej spoločnosti. Vyplýva to predovšetkým z neobmedzeného ručenia komplementárov celým svojim majetkom za záväzky spoločnosti. V tejto súvislosti je dôleţité spomenúť, ţe spoločníci sa delia na komplementárov a komanditistov. Komplementári ručia celým svojim majetkom a komanditisti ručia len do výšky svojho vkladu. Podľa § 93 OBZ je komanditnou spoločnosťou spoločnosť, ktorá má najmenej dve osoby, minimálne jeden spoločník ručí za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom a minimálne jeden spoločník, ktorý ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Spoločníkom môţe byť fyzická a právnická osoba, ale nesmie byť komplementárom v inej komanditnej spoločností alebo spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti. Na komanditnú spoločnosť sa vzťahujú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa verejnej obchodnej spoločnosti pri komplementároch, ale aj spoločnosti s ručením obmedzeným pri komanditistoch. Základný charakteristický znak pri tejto spoločnosti je to, ţe na riadení sa podieľajú komplementári a komanditisti vnášajú do spoločnosti kapitál. V spoločenskej zmluve je povinnosť určiť kto zo spoločníkov je komplementár a kto je komanditista. (Suchoţa et al, 2009, s. 429).
Zákonom stanovenú výšku vkladovej povinnosti má len komanditista a to minimálne 250 Eur. Časový horizont splatenia vkladu je určený v spoločenskej zmluve a keď v spoločenskej zmluve nie je určený, tak je povinný splatiť vklad bez zbytočného odkladu.
Právna úprava umoţňuje upraviť rozdelenie zisku. Spoločníci si určia v spoločenskej zmluve spôsob rozdelenia zisku. Ak to nie je uvedené v spoločenskej zmluve, zisk sa delí v dvoch krokoch. V prvom kroku sa rozdelí zisk medzi komplementárov a komanditistov.
V druhom kroku sa zisk rozdelí v rámci skupiny komplementárov a komanditistov.
V prvom kroku sa rozdelí zisk na polovicu a v druhom kroku pri komplementároch sa zisk rozdelí rovnomerne a pri komanditistoch podľa pomeru splatených vkladov.
Obchodné spoločnosti môţu vznikať ako samostatné subjekty, prípadne môţu byť kapitálovo alebo personálne naviazané aj na iné spoločnosti. Ovládaná spoločnosť podľa
§ 66a OBZ je taká spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach. V niektorých prípadoch môţe vzniknúť, ţe ovládajúca osoba síce nedisponuje väčšinovým, ale tzv. kontrolným balíkom hlasovacích práv. S týmto kontrolným balíkom hlasovacích práv má moţnosť riadiť a kontrolovať činnosť spoločnosti. Väčšinový podiel na hlasovacích právach predstavuje 50 % plus jeden hlas zo všetkých hlasov v spoločnosti.
14
Podľa § 56 ods. 3 OBZ sú obchodné spoločnosti zaloţené fyzickými alebo právnickými osobami. Počet osôb, ktoré zakladajú obchodnú spoločnosť sa líši podľa typu obchodnej spoločnosti. Pojem právnická osoba upravuje Občiansky zákonník ďalej len
„OZ“ v § 18 ods. 2. Je to zdruţenie fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
„Zdruţenie fyzických alebo právnických osôb sa označuje ako korporácia (universitates personarum), pričom môţe ísť o korporáciu súkromnoprávnu alebo verejnoprávnu“.
(Fekete, 2011, s. 12). Medzi takéto korporácie zaraďujeme občianske zdruţenia, politické strany, obchodné spoločnosti a druţstvá tvorené podľa Obchodného zákonníka. Do účelových zdruţení majetku patria hlavne nadácie a fondy. V týchto právnických osobách sa sústreďuje majetok na všeobecne prospešný cieľ. Fyzické osoby tu nevystupujú ako členovia alebo spoločníci, ale vystupujú tu ako zamestnanci. Do jednotiek územnej samosprávy zahrňujeme napríklad obce alebo vyššie územné celky. Majú vlastný majetok, vytvárajú si vlastné finančné zdroje s ktorými hospodária a majú svoju vlastnú majetkovú zodpovednosť. Kategóriu iné subjekty, o ktorých ustanovuje zákon tvoria napríklad rozpočtové a príspevkové organizácie. Patria tu právnické osoby, ktoré sú zriadené osobitnými zákonmi napríklad verejnoprávna televízia.
Spoločník s neobmedzeným ručením môţe byť iba v jednej spoločnosti. V tomto prípade osobný majetok spoločníka slúţi len na uspokojenie záväzkov jedinej spoločnosti.
Slovenská právna úprava definuje aj spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je zaloţená len jedným spoločníkom tzv. jednoosobová spoločnosť. Podľa § 105a ods. 1 OBZ takáto spoločnosť nesmie byť jediným zakladateľom inej spoločnosti. Fyzická osoba môţe byť jediným zakladateľom najviac v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným. Tieto obmedzujúce ustanovenia majú za úlohu zamedziť tvorbu spojenia osôb, ktoré by mohli ohrozovať veriteľov.
1.3 Základné imanie
Základné imanie je počiatočný kapitál obchodnej spoločnosti. Je to súčet vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Tieto vklady môţu mať formu peňaţnú a nepeňaţnú formu. V prípade nepeňaţnej forme, musí byť hodnota vkladu vyčíslená v peňaţnej hodnote. Tvorí sa vo všetkých spoločnostiach, kde sa vyskytujú vklady spoločníkov, t. z.
v kapitálových obchodných spoločnostiach. V osobných spoločnostiach garančnú funkciu základného imania plní zákonné ručenie spoločníkov celým svojim súčasným i budúcim
15
majetkom. Vkladová povinnosť v takýchto spoločnostiach sa môţe uloţiť len fakultatívne v spoločenskej zmluve. V prípade komanditnej spoločnosti sú povinní plniť vkladovú povinnosť len komanditisti.
Výška vkladov jednotlivých spoločníkov je uvedená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Určuje výšku čistého objemu majetku spoločnosti ku dňu vzniku.
Tento majetok by mala mať spoločnosť počas celej existencie spoločnosti. Zaloţením a vznikom kapitálových spoločností uvádzajú zakladatelia do ţivota právnickú osobu. Za výsledky svojho konania je samostatne majetkovo zodpovedná táto právnická osoba a je oddelená od svojich zakladateľov. Obchodná spoločnosť zodpovedá celým svojim majetkom, pričom zakladatelia ručia len do výšky svojho vkladu pri zakladaní obchodnej spoločnosti. Podľa E. Hudecovej (2005, s.20) kapitálové obchodné spoločnosti predstavujú bezpečnú formu podnikania pre spoločníkov. Ak by spoločnosť nemala podnikateľský úspech, tento neúspech nezasiahne do osobného majetku svojich zakladateľov. Takýto spôsob podnikania vyvoláva potrebu vytvoriť ochranu pre veriteľov a aj pre spoločníkov. Kaţdá spoločnosť by mala vytvoriť adekvátnu výšku svojho majetku tak aby mohla dostatočne niesť majetkovú zodpovednosť. Tento spôsob tvorby majetku spoločnosti by mal motivovať podnikateľov tak, aby spoločnosť pri svojej činnosti tvorila zisk a aby sa prostredníctvom tohto zisku vrátil vklad spoločníka, ktorý vloţil do spoločnosti.
Ak spoločnosť vytvára základné imanie z nepeňaţných vkladov spoločníkov, tak tieto vklady nemusia tvoriť len hnuteľné alebo nehnuteľné veci. „Nepeňaţné vklady nemoţno stotoţňovať s vecnými vkladmi, pretoţe popri hnuteľných alebo nehnuteľných veciach môţu byť predmetom vkladu aj pohľadávky, iné majetkové práva, obchodné podiely a podobne.“ (Suchoţa, 2007, s. 164).
Minimálnu výšku základného imania pri kapitálových obchodných spoločnostiach určuje Obchodný zákonník. V spoločnosti s ručením obmedzeným je zákonom stanovená výška 5000 Eur a v akciovej spoločnosti 25 000 Eur. Nariadenie Rady Európy o Štatúte európskej akciovej spoločnosti č. 2157/2001 stanovuje povinnosť minimálneho kapitálu len pre Európsku spoločnosť, ktorej upísané základné imanie musí dosahovať najmenej 120 000 Eur. Samotná výška a štruktúra základného imania by nemala len reflektovať právnu úpravu, ale mala by vychádzať aj z predmetu podnikania obchodnej spoločnosti a podnikateľského plánu. Výšku základného imania pri niektorých kvalifikovaných
16
činnostiach upravujú osobitné právne predpisy. V prípade komanditnej spoločnosti výšku základného imania neurčuje zákon. Ako sme uţ spomenuli, základné imanie tvorí súhrn peňaţných a nepeňaţných vkladov a výšku vkladu kaţdého komanditistu určuje zákon vo výške 250 Eur. Z tohto moţno vyvodiť minimálnu výšku základného imania komanditnej spoločnosti vo výške 250 Eur.
Výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Táto veličina sa počas fungovania spoločnosti nemení podľa hospodárskych výsledkov spoločnosti. K zmenám výšky základného imania dochádza rozhodnutím spoločníkov alebo orgánov v spoločnosti.
Takţe údaj o výške základného imania neodzrkadľuje momentálnu situáciu obchodnej spoločnosti a ani to, ţe čím vyššie základné imanie je tvorené, tým je spoločnosť dôveryhodnejšia. „V účtovníctve spoločnosti sa základné imanie účtuje na strane pasív a predstavuje iba účtovnú veličinu, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu spoločnosti.“
(Suchoţa et al, 2009, s. 321)
1.3.1 Základné imanie ako vlastný zdroj financovania
Obchodné spoločnosti vyuţívajú na financovanie svojej činnosti rôzne zdroje.
Existujú dva druhy zdrojov a to vlastné a cudzie zdroje. Medzi vlastné zdroje patrí základné imanie, rôzne fondy tvorené spoločnosťou počas svojej činnosti, prípadne fondy tvorené povinne zo zákona. V ideálnom prípade by spoločnosť financovala svoju činnosť len z vlastných zdrojov, ale vzhľadom na to, ţe v praxi obchodné spoločnosti zriedka disponujú dostatočnými vlastnými prostriedkami na svoj rozvoj, siahajú po cudzích zdrojoch. Medzi cudzie zdroje môţeme zaradiť pôţičku, úver, leasing alebo vklad tichého spoločníka. (Vráblová, 2003, s. 47). Cudzí zdroj sa líši od vlastného zdroju najmä tým, ţe pre spoločnosť predstavuje záväzok, ktorý musí spoločnosť vrátiť aj s príslušným úrokom.
Medzi vlastné zdroje financovania patrí aj príplatková povinnosť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a medzi cudzie zdroje financovania patria zdroje vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve. O príplatkovej povinnosti rozhoduje valné zhromaţdenie a týka sa povinnosti spoločníka prispieť výhradne na úhradu strát spoločnosti. Prispievať musí len peňaţným plnením. Príplatková povinnosť sa rozhodnutím valného zhromaţdenia môţe opakovať, ale nesmie prevýšiť polovicu základného imania spoločnosti. Ak spoločník má príplatkovú povinnosť, tak výška
17
príplatkovej povinnosti nemá ţiadny vplyv na vklad spoločníka a ani na výšku základného imania, ktoré je zapísané v obchodnom registri. V prípade, ak si spoločník nesplní príplatkovú povinnosť, nesplnenie takejto povinnosti má rovnaké následky ako nesplnenie jeho vkladovej povinnosti.
Pojem spoločník sa od pojmu tichého spoločníka odlišuje. Zmluvu o tichom spoločenstve upravuje § 673 – 681 OBZ. Takúto zmluvu uzatvára spoločník s podnikateľom. Spoločník, ktorý môţe byť fyzická alebo právnická osoba, sa zaväzuje poskytnúť podnikateľskému subjektu určitý vklad a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Vklad môţe byť peňaţná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá sa vyuţije pri podnikaní. „Svojou povahou vklad tichého spoločníka sa pribliţuje vkladu spoločníka do obchodnej spoločnosti.“ (Suchoţa, 2007 s. 875). Zmluvné strany sa môţu dohodnúť, či na podnikateľa prejde vlastníctvo veci alebo ostane vo vlastníctve tichého spoločníka.
V prípade ak sa nedohodnú, peňaţný vklad a hnuteľné veci sa stávajú vlastníctvom podnikateľa a nehnuteľnosti je podnikateľ oprávnený pouţívať po dobu trvania zmluvy o tichom spoločenstve. Tichý spoločník v tomto prípade ostáva ich vlastníkom. Výška vkladu tichého spoločníka neovplyvní výšku základného imania. Vznik tichého spoločenstva sa nezapisuje do obchodného registra. Účasť tichého spoločníka je obvykle ostatným subjektom skrytá. V zmluve o tichom spoločenstve musí byť uvedená výška podielu na zisku tichého spoločníka. Ak to nie je uvedené, tak táto zmluva ani nevznikne.
Tichý spoločník na rozdiel od spoločníka nemá právo spolurozhodovať o tom ako bude naloţené s jeho vkladom a nemá ani právo ovplyvňovať spôsob výkonu podnikateľskej činnosti podnikateľa. Tichý spoločník má len kontrolnú právomoc. Môţe nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania na ktorom sa podľa zmluvy podieľa svojim vkladom. Napriek tomu, ţe tichý spoločník poskytuje podnikateľovi určitý vklad, nejedná sa o úver alebo o pôţičku. V prípade konkurzu spoločnosti má tichý spoločník rovnaké postavenie ako veriteľ, ale pred zánikom zmluvy o tichom spoločenstve nie je oprávnený poţadovať späť vrátenie svojho vkladu. Týmto sa líši postavenie tichého spoločníka od postavenie veriteľa, kde dlţník je povinný poskytnutú sumu vrátiť spolu s úrokom veriteľovi. Tichý spoločník teda očakáva zhodnotenie svojho vkladu v podobe podielu na zisku a tento vklad nie je úročený ţiadnou úrokovou sadzbou ako pri úvere.
18
Pokiaľ spoločnosť vykáţe stratu, tichý spoločník sa na strate spoločnosti podieľa v rovnakom rozsahu, v akom by sa podieľal keby spoločnosť vykázala zisk. Ak by spoločnosť dosiahla stratu po ukončení účasti tichého spoločníka v tichom spoločenstve, tak nie je povinný sa podieľať na strate a nie je povinný vracať ani prijatý podiel na zisku.
Ak strata dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka, tiché spoločenstvo zaniká. V prípade, ţe strata odčerpá len časť hodnoty vkladu tichého spoločníka a neskoršie mu vznikne nárok na podiel na zisku, tento podiel sa pouţije na doplnenie vkladu tichého spoločníka. Takto sa postupuje aţ dovtedy, kým nedosiahne pôvodnú výšku vkladu tichého spoločníka. Aţ po dosiahnutí tejto výšky, tichému spoločníka vzniká právo na podiel na zisku. (Fekete, 2004, s. 360). V § 679 OBZ uvádza, ţe účasť tichého spoločníka v tichom spoločenstve zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, výpoveďou, ak zmluva nebola uzavretá na určitú dobu. Ďalej zaniká ak podiel tichého spoločníka na stratách dosiahne výšku jeho vkladu, ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva o tichom spoločenstve vzťahuje a vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Po zániku tichého spoločenstva je spoločnosť povinná vrátiť tichému spoločníkovi do 30 dní jeho vklad, ktorý je zvýšený alebo zníţený o jeho podiel na výsledku hospodárenia.
1.3.2 Funkcia základného imania a jeho význam pre obchodnú spoločnosť
Základnou funkciou základného imania je vytvorenie počiatočného kapitálu na rozbehnutie podnikateľského zámeru. V tomto prípade vyuţíva spoločnosť vlastné zdroje financovania. „Zo základného princípu účtovania – t. j., ţe pasíva súvahy sa majú rovnať aktívam a teda aj zisk sa musí bilancovať na strane pasív – sa odvíja funkcia základného imania ako miery zisku a straty. Avšak len v tom zmysle, ţe ak výška vlastného imania klesne pod hodnotu základného imania, skončí hospodárenie stratou a naopak, ak hodnota vlastného imania prevyšuje údaj základného imania, zväčša to indikuje dosiahnutie zisku.“
(Vráblová, 2003, s. 61).
Ďalšia z funkcií základného imania je aj účasť spoločníka na spoločnosti v pomere v akom sa spoločníci podieľajú svojimi vkladmi na základnom imaní. V takomto pomere
19
sa spoločníci podieľajú na zisku obchodnej spoločnosti, likvidačnom zostatku, ale aj na vedení samotnej obchodnej spoločnosti.
Základné imanie by malo plniť aj garančnú funkciu. Za svoje záväzky, ale obchodná spoločnosť ručí celým svojim majetkom, nielen výškou základného imania. Majetok obchodnej spoločnosti sa môţe líšiť od výšky základného imania. V prípade obchodnej spoločnosti, ktorá dosahuje zisky v priebehu viacerých účtovných období, môţe tento zisk v účtovníctve evidovať ako nerozdelený zisk. V prípade ak obchodná spoločnosť dosahuje straty v priebehu viacerých účtovných období, účtovné predpisy umoţňujú preúčtovať stratu na účet nehradených strát minulých období. Tieto straty nie je spoločnosť povinná uhradiť ani zo ziskov v budúcich období. Spoločnosť tak môţe mať niţšie vlastné imanie i čistý obchodný majetok ako je výška základného imania, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Tak ako sme uţ spomínali, pre veriteľov nemusí odzrkadľovať zapísaná výška základného imania momentálnu situáciu v obchodnej spoločnosti a ani dôveryhodnosť obchodnej spoločnosti. Aj tento fakt prispieva k tomu, ţe obchodné spoločnosti sú povinné ukladať do registra účtovných závierok prípadne do zbierky listín v obchodnom registri výročné správy, riadne, mimoriadne, konsolidované účtovné závierky a správu audítora o ich overení. Na základe týchto podkladov môţe veriteľ zistiť, v akej kondícii je daná spoločnosť a či výška základného imania zodpovedá základnému imaniu zapísanému v obchodnom registri.
Medzi ďalšiu funkciu základného imania patrí podľa S. Vráblovej (2003, s. 62) tzv.
ochrana samotných spoločníkov pred devalváciou kapitálu. Toto je zabezpečené v § 157 ods. 2 Obchodného zákonníka. „Slovenská právna úprava preto výslovne určuje, ţe emisný kurz nesmie byť niţší ako je menovitá hodnota akcie.“ (Patakyová et al, 2010 s. 472).
1.3.3 Základné imanie a vlastné imanie obchodnej spoločnosti
Základné imanie vo svojej podstate predstavuje numerický údaj, ktorý vyjadruje počiatočný kapitál spoločnosti. Tento pojem nemôţeme zamieňať s pojmami ako je obchodný majetok, obchodné imanie, čisté obchodné imanie a vlastné imanie. Tieto pojmy majú charakter, ktorý sa mení v určitom čase na rozdiel od základného imania. V priebehu podnikania sa výška majetku obchodnej spoločnosti mení, ale výška základného imania sa
20
môţe zmeniť len zmenou spoločenskej zmluvy. Táto zmena spoločenskej zmluvy musí byť v súlade so zákonom a musia byť dodrţané všetky zákonom stanovené náleţitosti.
Obchodný majetok je podľa § 6 ods. 1 OBZ súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúţia alebo sú určené na jeho podnikanie. Pri zakladaní obchodnej spoločnosti môţe zodpovedať výška základného imania obchodnému majetku obchodnej spoločnosti. Obchodným majetkom sa rozumejú predovšetkým všetky aktíva vedené v účtovnej evidencii podnikateľa. Patria tu hmotné veci, pohľadávky alebo iné majetkové práva. Obchodné spoločnosti zodpovedajú za svoje záväzky celým svojim obchodným majetkom. V prípade verejnej obchodnej spoločnosti je tento obchodný majetok doplnený o majetok spoločníkov, pretoţe títo ručia celým svojim majetkom. Takisto aj obchodný majetok komanditnej spoločnosti pri ručení za svoje záväzky je doplnený o majetok komplementárov.
Obchodné imanie spoločnosti v zmysle § 6 ods. 2 OBZ je celý súbor aktív a záväzkov podnikateľa. Tento súbor vznikol pri podnikaní. Obchodné imanie sa pouţíva najmä na vyjadrenie úplného právneho nástupníctva v majetkovej sfére pri zániku obchodných spoločností. (Suchoţa et al, 2007, s. 52)
Pojem čisté obchodné imanie sa pouţíva pri vyčíslení výšky podielu spoločníka.
Predstavuje zostatok obchodného majetku po odčítaní záväzkov obchodnej spoločnosti. Ak spoločnosť dosahuje zisk a prosperuje, čisté obchodné imanie prevyšuje základné imanie.
V prípade, ak hodnota čistého obchodného imania klesne pod výšku základného imania, vykazuje spoločnosť stratu.
Vlastné imanie obchodnej spoločnosti predstavuje vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Vzťah účtovnej veličiny vlastné imanie k základnému imaniu vystupuje do popredia najmä v súvislosti so zákazom rozdelenia zisku, či iných hodnôt z majetku spoločnosti medzi spoločníkov. (Vráblová, 2003, s.44) V § 179 ods. 4 OBZ hovorí o zákaze rozdelenia čistého zisku prípadne iné vlastné zdroje spoločnosti tak, aby vlastné imanie podľa schválenej riadnej účtovnej závierky bolo niţšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi.
21
Podnik priamo súvisí s obchodným imaním. Podnik podľa Obchodného zákonníka predstavuje súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zloţiek podnikania.
K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúţia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúţiť.
Podnikateľ podniká vo svojom podniku. Pri začiatkoch podnikania môţe vzniknúť situácia, ţe podnikateľ, t. j. sama spoločnosť je bez podniku. Podnik spoločnosť vytvorí aţ postupne podnikateľskou činnosťou. Podnikateľ môţe svoj podnik predať, prípadne darovať.
(Suchoţa et al, 2009. 156)
Z predchádzajúceho vyplýva, ţe podnik predstavuje súbor viacerých zloţiek. Tieto zloţky môţeme rozdeliť na skupiny a to:
a. hmotné zloţky – patria tu napríklad stroje, zariadenia, výrobné zariadenia, vozový park, budovy atď. Tieto hmotné zloţky tvoria materiálnu stránku spoločnosti. Tieto zloţky sú súčasťou podniku len vtedy, ak sú vo vlastníctve priamo spoločnosti a slúţia na prevádzkovanie činnosti.
b. osobné zloţky – patrí tu napríklad štruktúra a kvalifikačná úroveň zamestnancov, ich skúsenosti, odborná úroveň manaţmentu atď.
c. nehmotné zloţky – patrí tu napríklad obchodné meno, ochranné známky, vynálezy, priemyselné vzory, know – how a pod.
„Všetky dané veci, práva a iné majetkové hodnoty sú súčasťou podniku, len ak patria podnikateľovi a zároveň slúţia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúţiť“ (Škrinár et al, 2012, s. 38)
1.4 Obchodný podiel
Obchodný podiel podľa § 61 ods. 1 OBZ je definovaný ako miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Podľa výšky podielu spoločníka sa určuje podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku. Obchodný podiel má dve stránky:
a. kvalitatívnu stránku – predstavuje práva a povinnosti spoločníka vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti
b. kvantitatívnu stránku – predstavuje výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti
22
Výška obchodného podielu sa určuje pomerom vkladu spoločníka voči základnému imaniu. V spoločenskej zmluve si môţu spoločníci určiť, ţe obchodné podiely sú rovnaké aj pri rôznych výškach jednotlivých vkladov.
V prípade ak spoločnosť dosiahne zisk, nevzniká spoločníkovi právo na podiel na zisku. Toto právo mu vzniká aţ rozhodnutím spoločníkov, ţe zisk alebo len jeho časť sa pouţije na rozdelenie. Taktieţ spoločníci majú právo rozhodnúť, ţe celý zisk sa nerozdelí a ponechá sa v spoločnosti na financovanie jej ďalšieho rozvoja. V tomto prípade nedôjde ani k vyplateniu podielu na zisku. Výplata podielu na zisku nemôţe byť vykonaná na úkor základného imania. V kapitálových obchodných spoločnostiach rozhoduje o rozdelení zisku valné zhromaţdenie a v osobných spoločnostiach rozhodujú spoločníci spôsobom ako je uvedené v spoločenskej zmluve. Naopak o výške a práve na vyrovnací podiel nerozhoduje valné zhromaţdenie ani spoločníci. Vznik práva na vyrovnací podiel sa viaţe na zánik spoločníka v obchodnej spoločnosti. Dôvody, pri ktorých môţe vzniknúť nárok spoločníka na vyrovnací podiel sú: dohoda o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti uzavretá medzi spoločníkmi vo forme zmeny spoločníka, rozhodnutie súdu o vylúčení spoločníka, rozhodnutie súdu o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, exekúcia na obchodný podiel spoločník, zánik právnickej osoby alebo smrť fyzickej osoby – spoločníka, ak spoločenská zmluva vylučuje prechod obchodného podielu na právneho nástupcu alebo dediča. (Ţitňanská et al, 2013, s. 331 – 332). Podľa
§ 61 ods. 2 OBZ výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti alebo ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Ak táto skutočnosť nie je uvedená v spoločenskej zmluve, výplata vyrovnacieho podielu môţe byť značne výhodná alebo nevýhodná pre spoločníka, ako aj pre spoločnosť. Dôvodom je, ţe výška vyrovnacieho podielu nemusí zodpovedať skutočne reálnej hodnote podielu na čistom obchodnom imaní v okamihu, keď spoločník ukončí svoju účasť v spoločnosti.
Výška čistého obchodného imania sa môţe výrazne odlišovať ku dňu ukončenia účasti spoločníka v spoločnosti oproti poslednému dňu predchádzajúceho roka, kedy sa väčšinou zostavuje účtovná závierka. Podľa § 61 ods. 3 OBZ je vyrovnací podiel splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch
23
mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. „Ak individuálna účtovná závierka nebude vypracovaná, môţe sa bývalý spoločník domáhať na súde, aby súd uloţil spoločnosti povinnosť ju vypracovať.“ (Patakyová et al, 2010, s. 254) Spoločnosť je povinná vyplatiť ho v peniazoch, prípadne spoločenská zmluva môţe určiť iný spôsob vyplatenia, napríklad vecné plnenie, prípadne časť vyrovnacieho podielu môţe byť vyplatená vo vecnej forme a časť vo finančnej forme.
Právo na likvidačný zostatok spoločníkovi vzniká, ak s jeho účasťou v spoločnosti zaniká aj spoločnosť. Výška podielu na likvidačnom zostatku závisí od výšky pomeru jeho splateného vkladu do spoločnosti voči splateným vkladom všetkých spoločníkov.
Obchodný zákonník upravuje rozdelenie likvidačného zostatku pre kaţdú právnu formu obchodnej spoločnosti samostatne. Aby mohlo dôjsť k vyplateniu, musia byť počas likvidácie spoločnosti uspokojený všetci veritelia v plnom rozsahu vrátane likvidátora.
Spoločník počas existencie spoločnosti nie je oprávnený disponovať so svojim vkladom, pretoţe vklad sa stáva majetkom spoločnosti. Je oprávnený disponovať so svojim obchodným podielom. Miera moţnosti disponovať závisí predovšetkým od právnej formy.
Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným je predmetom dedenia, môţe byť predmetom záloţného práva a spoločník ho môţe prevádzať, ak to spoločenská zmluva nevylučuje. Pri akciovej spoločnosti je účasť viazaná na vlastníctvo akcie. V osobných obchodných spoločnostiach nemôţe spoločník zmluvne previesť svoju účasť v spoločnosti na inú osobu. Zmena v osobe majiteľa obchodného podielu môţe vzniknúť prevodom obchodného podielu na inú osobu na základe zmluvy alebo prechodom obchodného podielu na právneho nástupcu právnickej osoby, prípadne na dediča fyzickej osoby.
V § 115 OBZ rozlišuje prevod obchodného podielu na iného spoločníka a prevod obchodného podielu na tretiu osobu. Prevod obchodného podielu na iného spoločníka je moţný len so súhlasom valného zhromaţdenia. Spoločenská zmluva môţe prevod obchodného podielu na iného spoločníka upraviť aj inak. „Môţe napríklad určiť, ţe súhlas na prevod bude dávať iný orgán spoločnosti (konatelia alebo dozorná rada), nemusí prevod obchodného podielu viazať na súhlas ţiadneho orgánu spoločnosti, môţe prevod podielu viazať na splnenie ďalších podmienok, prípadne môţe prevod obchodného podielu na iného spoločníka úplne vylúčiť.“ (Škrinár et al, 2004, s. 107). Prevod obchodného podielu na tretiu osobu nie je prípustný priamo zo zákona. Takýto prevod je moţný iba vtedy, keď ho spoločenská zmluva dovoľuje. Ak spoločenská zmluva neobsahuje moţnosť prevodu
24
obchodného podielu na tretiu osobu alebo ho vylučuje, takýto prevod nie je moţný, ak by s ním súhlasilo valné zhromaţdenie. V tomto prípade by muselo dôjsť k zmene spoločenskej zmluvy a aţ potom by bolo moţné udeliť súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného podielu.
1.5 Rezervný fond
Rezervný fond sa povinné vytvára v kapitálových spoločnostiach. Tento fond vytvára spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť povinne zo zisku beţného účtovného obdobia uvedeného v schválenej účtovnej závierke. Rezervný fond sa môţe vytvárať uţ pri vzniku obchodnej spoločnosti. Vytvára sa príplatkami spoločníkov. Tieto príplatky na účely tvorby rezervného fondu sa nezapočítavajú do vkladov spoločníkov, lebo vkladmi sa tvorí základné imanie a nie rezervný fond. Spoločnosť s ručením obmedzeným tvorí rezervný fond podľa spoločenskej zmluvy. Nie je povinná ho vytvoriť pri vzniku spoločnosti. V prípade ak ho nevytvára pri vzniku spoločnosti, musí spoločenská zmluva obsahovať čas a výšku v akej sa zriadi po vzniku tejto spoločnosti.
(Kubíček et al, 2010, s. 111) Spoločníci pri tvorbe rezervného fondu sú viazaní v § 124 OBZ dopĺňať kaţdoročne tento fond vo výške 5 % z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa po prvý raz vytvorí. Povinná minimálna hranica predstavuje 10 % z výšky základného imania. Ak by výška čistého zisku vo výške 5%
predstavovala vyššiu čiastku ako 10 % základného imania, prevyšujúca suma z tohto zisku nemusí byť určená na vytvorenie rezervného fondu. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve alebo v stanovách môţu dohodnúť na tvorbe vyššieho rezervného fondu. Musia však dodrţať minimálne § 124 ods. 1 OBZ.
Účelom tvorby rezervného fondu je ukladanie finančných prostriedkov v čase, kedy spoločnosť vykazuje zisk aby v budúcnosti mohla kryť straty. Spolu zo základným imaním predstavuje určitú istotu voči veriteľom. Otázne je, či rezervný fond bude predstavovať nejakú istotu v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemusí tvoriť rezervný fond pri vzniku a nedosiahne zisk v nasledujúcich obdobiach. Týmto spôsobom nemusí byť vytvorený rezervný fond vôbec O pouţití rezervného fondu rozhodujú konatelia a je určený len na krytie strát spoločnosti. Ak spoločnosť vytvorí rezervný fond nad hranicu 10
% základného imania, tento rozdiel moţno pouţiť na akýkoľvek účel.
25
Tvorba rezervného fondu v akciovej spoločnosti sa odlišuje od tvorby v spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 217 ods. 1 OBZ je akciová spoločnosť povinná vytvárať rezervný fond vo výške 10 % základného imania uţ pri svojom vzniku. Obchodný zákonník obdobne ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným prikazuje dopĺňať rezervný fond kaţdoročne podľa čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke. Dopĺňať ho musí kaţdoročne minimálne vo výške 10 % z čistého zisku a to aţ do času, kedy dosiahne minimálne 20 % z hodnoty základného imania. Rezervný fond sa pri vzniku akciovej spoločnosti nesmie vytvárať na úkor tvorby základného imania a tvorí sa z príplatkov nad hodnotu vkladu do základného imania, t. j. nad menovitú hodnotu akcií. Emisný kurz akcií upisovaných pri zaloţení spoločnosti musí byť vyšší ako ich menovitá hodnota. Obdobne ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným, rezervný fond sa môţe pouţiť len na krytie strát. Tento fond vo výške vytváranej podľa zákona moţno pouţiť iba na krytie strát spoločnosti. Stanovy akciovej spoločnosti môţu určovať, ţe rezervný fond sa bude dopĺňať vo väčšom rozsahu. Zdroje vytvorené nad 20 % hodnoty základného imania, môţe akciová spoločnosť pouţiť na akýkoľvek dôvod.
Pokiaľ je rezervný fond nie je vytvorený tak, ako ustanovuje Obchodný zákonník, spoločenská zmluva alebo stanovy, nemoţno vyplatiť podiel na zisku. Nevytvorenie rezervného fondu môţe byť dôvod aby sa zrušila spoločnosť. (Suchoţa et al, 2009, s. 332)
26
2 Tvorba základného imania obchodnej spoločnosti
Ako spomíname v predchádzajúcej kapitole základné imanie sa vytvára vkladmi spoločníkov. Spoločníkov chápeme ako zakladateľov obchodnej spoločnosti ešte pred jej vznikom. Majetkom spoločnosti sa stáva vklad spoločníka. Tento vklad môţe byť peňaţný alebo nepeňaţný. „Vkladom spoločníka je súhrn peňaţných prostriedkov (peňaţný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňaţný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.“ (Janků, 2012, s. 420).
Predmetom vkladu môţe byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť. V prípade peňaţného vkladu je určená hodnota nominálnou sumou peňazí, ale pri nepeňaţnom vklade musí byť táto hodnota vyčíslená. Nepeňaţný vkladu musí byť vyuţitý v obchodnej spoločnosti na činnosť, ktorá je spojená s podnikateľským zámerom. Vklad spoločníka môţeme rozdeliť na hmotný a nehmotný vklad.
Rozsah vkladovej povinnosti je uvedený v spoločenskej zmluve. Minimálna vkladová povinnosť je určená v zákone pre kaţdú právnu formu obchodnej spoločnosti.
Splnením vkladovej povinnosti spoločník vytvára vlastné zdroje obchodnej spoločnosti.
Výška vkladu spoločníka určuje podiel, ktorým sa bude spoločník podieľať na zisku obchodnej spoločnosti, likvidačnom zostatku, vyrovnávacom podiele. Takisto sa vyjadruje rozsah právomocí pri riadení obchodnej spoločnosti.
Vkladová povinnosť pozostáva z viacerých krokov a to:
a. určenie predmetu vkladu, b. splatenie vkladu,
c. určenie hodnoty vkladu, d. určenie správcu vkladu,
e. nadobudnutie vlastníckeho práva spoločnosťou
2.1 Peňažné a nepeňažné vklady tvoriace základné imanie obchodnej spoločnosti
Peňaţné vklady zákon bliţšie nešpecifikuje. Ak zakladateľ vkladá do základného imania peňaţné prostriedky, je potrebné v spoločenskej zmluve uviesť výšku tohto vkladu.
27
V zmysle § 60 ods. 2 OBZ účinného od 01. 12. 2013 je potrebné splatiť peňaţné prostriedky na bankový účet ešte pred vznikom obchodnej spoločnosti. Tieto finančné prostriedky musia byť uloţené na osobitnom bankovom účte. Finančné prostriedky sa môţu pouţívať na úhradu nákladov súvisiacich so zaloţením a vznikom spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy, vrátenie peňaţného vkladu alebo jeho časti s úrokom alebo ak ide o vrátenie peňaţného vkladu v prípade, ţe spoločnosť nevznikla. V minulosti toto platilo len pri zakladaní jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Zákonodarca v dôvodovej správe uviedol, ţe peňaţné vklady alebo ich časti nie je viac moţné splatiť k rukám správcu vkladu. Peňaţné prostriedky musia splatiť zakladajúci spoločníci na osobitný účet vedený v banke. Výpis z účtu vedeného v banke musí predloţiť ako prílohu k podaniu do obchodného registra. Vzhľadom na to, ţe výpis bude povinnosť pri podaní do obchodného registra, nebude môcť správca vkladu výpis z jedného účtu v banke predloţiť ako prílohu k viacerým podaniam. Bude platiť pravidlo priloţenia konkrétneho výpisu z účtu v banke len k jednému návrhu na prvozápis spoločnosti do obchodného registra. Účet, na ktorom budú vedené prostriedky nemusí vlastniť správca vkladu, ale musí mať na tomto účte právo disponovať, nakladať s peňaţnými prostriedkami. Zákonodarca predpokladá, ţe majitelia účtov budú správcovia vkladov, pretoţe banky nie sú ochotné otvárať účty, kde majiteľ bude obchodná spoločnosť, ktorá ešte nie je zapísaná v obchodnom registri. Po vzniku spoločnosti, teda po zápise do obchodného registra, sa takéto účty transformujú na firemný účet. Peňaţné prostriedky uloţené na účte sa budú môcť vyuţiť pred vznikom spoločnosti len na dôvody, ktoré sú uvedené v Obchodnom zákonníku. Zákonodarca nedáva povinnosť banke skúmať účel nakladania s prostriedkami na tomto účte do vzniku spoločnosti a ani po vzniku spoločnosti. (http://www.nrsr.sk/, 11. 03. 2014)
Oveľa zloţitejšie je to pri nepeňaţných vkladoch. Nepeňaţný vklad môţe byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť. Hodnota takéhoto vkladu sa určuje znaleckým posudkom. Účelom určenia hodnoty takéhoto nepeňaţného vkladu znaleckým posudkom je zabezpečiť, aby nepeňaţný vklad nebol nadhodnotený. Znamená to, aby sa spoločníkovi nezapočítal vyšší vklad do spoločnosti ako všeobecná hodnota nepeňaţného vkladu.
Nepeňaţný vklad a suma, v akej sa nepeňaţný vklad započítava na vklad spoločníka, musia byť uvedené v spoločenskej zmluve, v zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Rozdiel medzi hodnotou nepeňaţného vkladu a sumy, v akej sa nepeňaţný vklad započíta na vklad spoločníka, môţe byť povaţovaný za príplatok na tvorbu rezervného
28
fondu. (Patakyová et al, 2010, s. 173). Obchodný zákonník stanovuje osobitné obligatórne náleţitosti znaleckého posudku. Tento posudok musí obsahovať aj opis nepeňaţného vkladu a spôsob jeho ocenenia. Opis takéhoto vkladu je aj určitou identifikáciou predmetu vkladu. Medzi nepeňaţný vklad patria aj zmenky, peňaţné pohľadávky, šeky a pod.
Ak by napríklad predmetom vkladu spoločníka do spoločnosti bolo dodávkové motorové vozidlo, ktoré bolo znalecky ohodnotené na 30 000 Eur, pričom spoločník sa zaviazal vloţiť do spoločnosti nepeňaţný vklad napríklad v hodnote 10 000 Eur, v spoločenskej zmluve bolo by treba uviesť, ţe tento nepeňaţný vklad (dodávkové vozidlo) sa započítava na vklad do spoločnosti tomuto spoločníkovi vo výške 10 000 Eur.
V takomto prípade sa dodávkové vozidlo stane majetkom spoločnosti a spoločníkovi by vznikla pohľadávka vo výške 20 000 Eur, ktorú by mu mala zaplatiť spoločnosť. Medzi spoločnosťou a spoločníkom môţe vzniknúť spoluvlastnícky podiel. Podiel spoločníka by bol vo výške dvoch tretín a spoločnosti vo výške jednej tretiny. (Suchoţa et al, 2009, s.
324).
V prípade vkladu nehnuteľnosti do základného imania musí súd skúmať pri zápise do obchodného registra, či spoločník môţe nehnuteľnosť previesť do vlastníctva spoločnosti.
V niektorých prípadoch môţe spoločnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nepeňaţnému vkladu aţ po vzniku spoločnosti teda zápisom do obchodného registra. Platí to aj pri nehnuteľnostiach. Vlastnícke právo nadobúda spoločnosť aţ povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.
Nepeňaţné vklady musia byť splatené ešte pred vznikom spoločnosti, resp. pred zápisom do obchodného registra. Ak by spoločnosť nenadobudla vlastnícke právo k nepeňaţnému vkladu, spoločník je povinný zaplatiť hodnotu nepeňaţného vkladu v peniazoch.
Nepeňaţné vklady sú vo všeobecnosti:
a. Hmotné (veci hnuteľné a nehnuteľné)
b. Nehmotné (pohľadávky, know-how, licencie, autorské práva, ochranné známky, značka, obchodné meno)
c. Súbor hmotných a nehmotných zloţiek podnikania (podnik) Nepeňaţné vklady nie sú:
29 a. Vykonávanie práce
b. Poskytovanie sluţieb
Medzi ocenením nepeňaţného vkladu a zápisom výšky základného imania môţe byť časový rozdiel. Počas tohto časového rozdielu môţe vzniknúť rozdiel v hodnote nepeňaţného vkladu. Ak hodnota nepeňaţného vkladu je niţšia pri zápise do obchodného registra ako je suma pri prevzatí záväzku určená v spoločenskej zmluve, je spoločník povinný doplatiť tento rozdiel v peniazoch. „Ak nepeňaţný vklad nemá takú hodnotu ako zodpovedá prevzatému záväzku, je potrebné prísť k záveru, ţe vklad nie je splatený v celom rozsahu.“ (Patakyová et al, 2010, s. 175)
Podľa S. Vráblovej (2003, s. 82) existujú aj tzv. skryté nepeňaţné vklady. Vloţenie peňazí predstavuje oveľa jednoduchší spôsob tvorenia základného imania. Pri skrytých nepeňaţných vkladoch spoločník najskôr upíše peňaţný vklad. Týmto spoločnosť získa potrebné finančné prostriedky, ktoré následne pouţije na nadobudnutie konkrétneho majetku od spoločníka. V minulosti nebol pri obstaraní majetku takýmto spôsobom potrebný znalecký posudok. V súčasnosti § 59a Obchodného zákonníka ukladá povinnosť vytvoriť znalecký posudok pri obstarávaní majetku v hodnote najmenej 10 % základného imania. Znalecký posudok musí byť vytvorený ku majetku, ktorý bol nadobudnutý od spoločníka alebo zakladateľa, od osoby, ktorá je blízka zakladateľovi alebo spoločníkovi, osoby, ktorá je ovládanou osobou vo vzťahu k zakladateľovi alebo spoločníkovi alebo od osoby, ktorá je ovládajúcou osobou zakladateľa alebo spoločníka. Zmluva uzavretá s uvedenými osobami nadobúda účinnosť v momente uloţenia zmluvy a znaleckého posudku, ktorého predmetom bude ocenenie nadobúdaného majetku do zbierky listín.
Účelom tohto ustanovenia je zistiť rozdiel hodnotou nadobudnutého majetku a výškou obstarávacej sumy. Právna ochrana nie je domyslená, pretoţe nech je akýkoľvek nepomer medzi cenou nadobudnutého majetku a protihodnotou poskytovanou spoločnosťou za tento majetok, nemá to vplyv na platnosť zmluvy a ani na jej účinnosť, pokiaľ sa znalecký posudok a zmluva uloţí v zbierke listín. (Patakyová et al, 2010, s. 177) V prípade ak spoločnosť obstaráva majetok takýmto spôsobom do 2 rokov od vzniku spoločnosti, musí návrh zmluvy schváliť valné zhromaţdenie.
Význam znaleckých posudkov či uţ pri nepeňaţnom vklade alebo pri obstaraní majetku od spoločníka alebo od jemu blízkych osôb povaţujeme za ochranu spoločníkov a veriteľov. Skutočná hodnota nepeňaţného vkladu, ktorá bola určená znaleckým
30
posudkom nemôţe byť niţšia ako hodnota započítaná na vklad spoločníka. Vzniká tu predpoklad, ţe sa nevytvorí v obchodnej spoločnosti fiktívny kapitál.
2.2 Pohľadávka a obchodný podiel ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti
Pohľadávka môţe predstavovať nepeňaţný vklad do základného imania. Pre tento spôsob tvorenia základného imania platia ustanovenia Občianskeho zákonníka. Spoločník vkladá do spoločnosti pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlţníkovi. Pohľadávky vkladané do spoločnosti môţu byť peňaţné aj nepeňaţné. Nepeňaţná pohľadávka môţe byť napríklad nárok na dodanie vopred zaplateného tovaru na základe kúpnej zmluvy. (Fekete, 2004, s. 207). Pri takomto vklade bude v podstate zmena veriteľa. K takejto zmene veriteľa dôjde aţ zápisom spoločnosti do obchodného registra. S pohľadávkou prechádza na spoločnosť aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, ak sa v zmluve zmluvné strany nedohodli inak.
Vkladom môţu byť pohľadávky splatné a aj pohľadávky v čase vkladu nesplatné.
Splatné pohľadávky sú také, kedy splatnosť pohľadávky nastala pred vkladom pohľadávky do spoločnosti.
V prípade vloţenia pohľadávky ako nepeňaţného vkladu do spoločnosti platí:
a. spoločník, ktorý do spoločnosti vloţil ako vklad pohľadávku, ručí za vymoţiteľnosť tejto pohľadávky aţ do výšky hodnoty svojho vkladu
b. vkladom do spoločnosti nemôţe byť pohľadávka, pri ktorej to zákon zakazuje Vloţiť ako nepeňaţný vklad do spoločnosti nemoţno pohľadávky:
a. ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa
b. ktorých obsah by sa zmenou osoby veriteľa zmenil c. pohľadávky, ktoré nemoţno postihnúť exekúciou
d. ktorých postúpenie odporuje dohode veriteľa s dlţníkom.
Pohľadávka ako nepeňaţný vklad môţe byť len taká pohľadávka, ktorá je prevoditeľná, oceniteľná a musí sa dať určiť jej hospodárska hodnota.
Hodnota pohľadávky musí byť určená znaleckým posudkom. Spoločník, ktorý postupuje pohľadávku, sa stáva zákonným ručiteľom za vymoţiteľnosť pohľadávky, ale
31
len do výšky svojho vkladu. Spoločník môţe vloţiť pohľadávku, ktorú má voči spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. Takto spoločník alebo tretia osoba splatí záväzok, ktorý prevzala vo forme nepeňaţného vkladu svojou pohľadávkou, ktorú má voči spoločnosti. Pri zvyšovaní základného imania môţe do spoločnosti vstúpiť aj tretia osoba.
Podľa O. Ovečkovej (2012, s.265) je vhodné v spoločenskej zmluve určiť lehotu, v priebehu ktorej musí byť na spoločnosť prevedená pohľadávka tvoriaca predmet vkladu, ako aj lehotu, v priebehu ktorej je spoločník povinný uhradiť rozdiel medzi hodnotou, ktorou sa pohľadávka započítala na jeho vklad a hodnotou plnenia vymoţeného od dlţníka.
Ďalším nepeňaţným vkladom môţe byť aj obchodný podiel. Pri vklade obchodného podielu do spoločnosti sa pouţívajú ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa prevodu obchodného podielu. Zmluvu s vkladateľom uzaviera správca vkladu. Táto zmluva je účinná od dňa vzniku spoločnosti. Zmluva o prevode obchodného podielu musí byť v písomnej forme a podpisy musia byť osvedčené. Zmluva musí obsahovať vyhlásenie budúcej spoločnosti, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve. Obchodný podiel musí byť presne špecifikovaný a musia byť v zmluve uvedené všetky údaje spoločnosti o obchodný podiel ktorej ide. Spoločenská zmluva musí taktieţ obsahovať obchodné meno, právnu formu, sídlo, identifikačné číslo organizácie, údaj o zápise spoločnosti, o obchodný podiel ktorej ide, ako aj údaje týkajúce a samotného obchodného podielu. Spoločenská zmluva musí uvádzať aj peňaţnú sumu, v akej sa tento nepeňaţný vklad započítava na vklad spoločníka.
Obchodný podiel môţe spoločník vloţiť len ak je majiteľom tohto obchodného podielu. Uzatvorením takejto zmluvy o prevode obchodného podielu je prvým krokom, aby nová spoločnosť nadobudla obchodný podiel v inej spoločnosti.
Účinnosť zmluvy nastáva dňom vzniku spoločnosti, teda zápisom do obchodného registra. Spoločnosť sa stáva spoločníkom v inej spoločnosti. V spoločnosti, o obchodný podiel ktorej ide, je potrebné aby táto skutočnosť bola zapísaná v obchodnom registri. Aţ vykonaním tohto zápisu sa novovzniknutá spoločnosť stáva ručiteľom voči tretím osobám a to do výšky vkladu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri.
