Hlavní práce73162_sokv01.pdf, 1.2 MB Stáhnout

(1)

VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ

Obor: Mezinárodní vztahy - diplomacie

Európsky zatýkací rozkaz – prekážky realizácie

(bakalářska práce)

Autor: Veronika Sokolovská

Vedoucí práce: doc. Ing. Radka Druláková, Ph.D.

Praha, 2021

(2)

,,Prehlasujem, že som predkladanú bakalársku prácu vypracovala samostatne, všetky použité pramene a literatúra boli riadne citované a práca nebola využitá k získaniu iného, alebo rovnakého titulu.”

V Prahe, dňa 30.4.2021

Veronika Sokolovská

(3)

Poďakovanie:

Týmto by som sa chcela zo srdca poďakovať doc. Mgr. Ing. Radke Drulákovej, Ph.D. za jej cenný čas, podnetné pripomienky, trpezlivosť a ústretovosť pri vedení mojej bakalárskej práce. Veľké poďakovanie tiež patrí mojej rodine, ktorá pri mne stála a dodávala mi odvahu aj na diaľku.

(4)

Obsah práce

Úvod ... 7

1. Európsky zatýkací rozkaz ... 10

1.1 Európsky zatýkací rozkaz v kontexte medzinárodných vzťahov ... 10

1.2 Definícia a náležitosti Európskeho zatýkacieho rozkazu ... 12

1.3 Základné princípy Európskeho zatýkacieho rozkazu ... 14

1.4 Postup výkonu Európskeho zatýkacieho rozkazu ... 16

2. Prekážky realizácie Európskeho zatýkacieho rozkazu v praxi ... 19

2.1 Problémy objavujúce sa pri vzniku Európskeho zatýkacieho rozkazu ... 19

2.2 Problémy komplikujúce výkon Európskeho zatýkacieho rozkazu dnes ... 24

3. Porovnanie počiatočných a aktuálnych problémov ... 27

Záver ... 31

Zoznam použitej literatúry ... 33

Zoznam príloh ... 37

(5)

Zoznam skratiek

EK Európska komisia

ER Európska rada

EÚ Európska únia

EP Európsky parlament

EZR Európsky zatýkací rozkaz

SDEÚ Súdny dvor Európskej únie

SIS Schengenský informačný systém

(6)

Zoznam grafov

Graf 1: Počet vydaných a vykonaných EZR, 2005 - 2017 ... 28

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Počet vydaných a vykonaných EZR, 2005 - 2017... 26

(7)

7

Úvod

V dnešnom vysoko globalizovanom svete je obrovskou výhodou najmä existencia voľného pobyhu obyvateľov a tovaru medzi rôznymi štátmi navzájom. Tento na prvý pohľad oslobodzujúci akt prispievajúci k rozvoju Európskej únie (ďalej len EÚ) však so sebou prináša aj radu negatívnych aspektov, medzi iným aj stratu kontroly nad bezpečnosťou a kriminálnymi aktivitami, ktoré sa tak začali odohrávať v medzinárodnom priestore takmer bez obmedzenia.

Európsky zatýkací rozkaz (ďalej len EZR) je všeobecne považovaný za najúčinnejší prostriedok justičnej spolupráce pre zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti v členských štátoch EÚ. Je výstražným prvkom signalizujúcim príchod zjednoteného systému v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce. Dôležitosť tohoto nástroja leží predovšetkým v jeho účinnom boji proti kriminalite naprieč EÚ. Zabezpečuje slobodný a bezpečný pohyb obyvateľov vrámci európskeho priestoru. Jeho význam spočíva v jeho širokom zábere využitia od menších pristupkov až po vážnejšie trestné činy. Aj za týmito úspechmi sa však skrýva rada nedokonalostí.

Pre jeho kontroverzný charakter, som si tento nástroj zvolila ako tému mojej bakalárskej práce. Je nesmierne dôležitým článkom na pôde boja proti kriminalite, avšak viaže na seba oveľa viac ako len jednoduchú aplikáciu. Motívom výberu tejto témy bola predovšetkým zvedavosť a snaha prísť na to, prečo je tento, na prvý pohľad jednoduchý, nástroj výkonu spravodlivosti na medzinárodnej úrovni spájaný aj s negatívnymi prvkami. Zaujali ma protichodné názory, ktoré kritizujú a chvália tento nástroj. Na jednej strane môžeme chápať EZR ako symbol vzájomnej spolupráce členských štátov EÚ, no zároveň je považovaný za zbrklý a nepremyslený krok európskej integrácie, ktorý sa zrodil príliš zavčasu.

Mnohé s tým spojené nedostatky pretrvávajú dodnes, a preto som sa rozhodla zamerať sa vo svojej bakalárskej práci na komplikácie spojené s jeho realizáciou. Nakoľko implementácia EZR do právnych poriadkov členských štátov upokojila časť obáv, ktoré so sebou prinieslo otvorenie hraníc medzi členskými štátmi EÚ, prinieslo so sebou však aj vlnu kritiky a protichodných názorov najmä zo strany mnohým nevládnych organizácií a zástancov demokratických princípov a slobody.

(8)

8

Mojim cieľom je porovnať problémy v počiatkoch aplikácie EZR a dnes, tým analyzovať aj reakcie na tieto problémy. Zistiť či sa s týmito problémami pracuje, či je možné ich odstrániť, a tým pádom aj či je tento nástroj ešte stále vhodným a moderným prostriedkom pre justičnú sopluprácu v rámci EÚ, alebo by mal byť nahradený oveľa sofistikovanejším a komplexnejším súborom pravidiel pre oblasť medzinárodnej spolupráce na úrovni justičných záležitostí.

Prostriedkom, ktorý bude premyslenejší a neohýbateľný. Tým sa myslí existencia menšieho množstva výnimiek, konzistentnosť a informovanosť na úrovni autorít členských štátov. Za cieľ práce si teda pokladám snahu zamerať sa na všeobecný charakter a náležitosti tohoto právneho prostriedku, a zároveň na základe následnej analýzy priblížiť čitateľom problémy, ktoré negatívne vplývajú na úspešný výkon EZR, a na jeho budúcnosť v systéme európskej justičnej spolupráce.

Nakoľko je veľmi dôležté chápať súvislosti a komplexnosť tohoto nástroja, zo všetkého najskôr preto prvú kapitolu venujem charakteristike, o aký prvok justičnej spolupráce sa jedná.

Rozoberiem aj proces jeho aplikácie v praxi, jeho náležitosti a podmienky, ktoré ho formujú.

Rovnako v tejto časti práce priblížim pozadie, ktoré stálo za zavedením tohto kroku. Prvá kapitola bude skôr opisná a bude slúžiť ako základňa pre následné skúmanie a analýzu problematických článkov tohto justičného procesu.

V hlavnej časti svojej práci, t.j. v druhej kapitole, sa práca venuje samotným problémom, ktoré EZR sprevádzajú od jeho počiatkov, zameriam sa na pretrvávanie týchto aspektov aj v aktuálnom období. Túto časť som sa preto rozhodla rozdeliť do niekoľkých podkapitol, ktoré sa venujú problémom spojeným s výkonom EZR na počiatku jeho implementácie a problémom, ktoré predstavujú prekážku vo výkone EZR dnes. Táto kapitola tiež obsahuje grafické vyhodnotenie reálneho využitia EZR, na ktorom bližšie vysvetlím jeho význam.

Tretia kapitola predstavuje zhrnutie predchádzajúcej kapitoly metódou porovnávania získaných poznatkov. Týmto sa dopracujem k výsledku, či problémy okolo roku 2004 korešpondujú problémami, ktoré tvoria prekážky realizácie EZR dnes, a tiež či sa tieto komplikácie za čas jeho existencie zmenili, modifikovali, alebo či vymizli úplne. Postupne dospejem k záveru, či je EZR účinným a funkčným prostriedkom aj napriek jeho chybám, či je tento medzinárodný inštrument aj dnes ešte stále funkčným prostredkom pre zabezpečenie bezpečného medzinárodného priestoru, alebo si zaslúži aktualizovať.

(9)

9

Samotná práca sa bližšie nevenuje problematike implementácie, ako procesu presunu od zastaralého extradičného procesu k vynovenému procesu výkonu EZR. Dôvodom k tomuto rozhodunutiu bol fakt, že práca sa v skutočnosti vo svojom predpísanom rozsahu zameriava skôr na negatívne faktory, ktoré ovlyvňujú úspešnosť nástroja, a teda na jeho výzvy a prekážky, nie detailný popis celého priebehu existencie tohto nástroja od jeho vzniku až po dnes. Rovnako sa táto nezaoberá podpornými prostriedkami, ktoré v niektorých prípadoch EZR dopĺňajú a inštitúciami zapojených do procesu výkonu EZR.

Práca obsahuje aj súhrnné dáta o vykonaných EZR v EÚ. Tieto síce nie s priamou prekážkou, ktorá by narúšala hladký proces tejto procedúry, avšak nakoľko by som svojou tiež prácou chcela zhodonotiť úspešnosť tohoto nástroja, považujem za vhodné opierať sa práve o tieto dáta. Okrem iného predovšetkým ukazujú percentuálny podiel úspešne vykonaných EZR k vydaným EZR a dominantný sektor trestných činov, ktoré sú predmetom vydávania EZR. Na základe týchto dát sú neskôr stanovované odporúčania a návrhy na uľahčenie procesu realizácie.

V rámci obmedzenia práce na negatívne vplyvy a nedostatky tohoto zatýkacieho procesu sa zameriavam na celý priebeh EZR od jeho nástupu až po dnes, preto pracujem aj so staršími zdrojmi. Publikácie tejto literatúry sú datované v rozmedzí od vzniku EZR, až po niekoľko mesiacov, či týždňov staré zdroje. Používam predovšetkým online zdroje z archívov odborných časopisov v oblasti medzinárodných vzťahov, medzinárodného trestného práva a európskej spolupráce, ktoré považujem za ten správny prínos z hľadiska ich aktuálnosti. Taktiež ponúkajú daný pohľad, aj kritiku, voči tomuto nástroju, ktorý pri skúmaní nedostatkov využívam. Pracujem takisto aj s reportmi, ktoré pravidelne spracováva napríklad aj Európska komisia. V aktuálnej pandemickej kríze za zavedenia prísnych štátnych opatrení sa práca opiera predovšetkým o elektronické zdroje a pracuje s dostupnými online publikáciami využívajúc tiež poznatky autorov, ktorý dokonalosť EZR spochybňujú a do diskusie prispievajú svojimi analýzami a debatami o problémoch sprevádzajúcich tento nástroj na jeho ceste vývojom.

Medzi limity skúmania radím nedostatočný systém záznamov a štatistík, ktorý je štát od štátu vedený inou metodikou, a tak nie sú vhodné pre vzájomné porovnánie medzi jednotlivými štátni európskeho spoločenstva. Samotná Európska komisia (ďalej len EK) vedie dostupné záznamy len medzi rokmi 2003 a 2017. Aj napriek tomu je však možné učiniť platné závery o využívaní a reálnej úspešnosti tohto nástroja.

(10)

10

1. Európsky zatýkací rozkaz

1.1 Európsky zatýkací rozkaz v kontexte medzinárodných vzťahov

Vzostupom globalizačných procesov sa svet pomalými krokmi otvára novým možnostiam. Tento civilizačný pokrok so sebou prináša mnoho pozitívnych vplyvov, svet sa stáva ľahšie dostupným a otvára sa tak novým možnostiam. Avšak globálizácia so sebou prináša aj niekoľko negatívnych vedľajších efektov, medzi inými aj šírenie terorizmu, ktorý už viac nezastáva pozíciu regionálneho alebo štátneho charakteru, ale stáva sa hrozbou pre celosvetovú bezpečnosť ako celok.

V dôsledku globalizačných procesov EÚ stráca svoje vnútorné hranice. Aj keď je na základe tohoto uvoľnenia umožnené jednoduchšie vycestovanie za prácou, štúdiom, či rekreáciou všetkým občanom členských štátov EÚ, rovnako jednoduchý prístup tiež majú aj teroristické organizácie, podvodníci, zlodeji, či iní kriminálnici, ktorý tento priestor slobodného presunu narušujú.

V posledných dostupných dátach z roku 2017, EK uvádza, že medzi najčastejšie identifikované zločiny patria krádeže a hmotné škody, ďalej finančné podvody, korupcia a obchod s drogami.¹ Medzi ďalšie príklady použitia EZR radíme obchodovanie s kradnutými vozidlami, vraždu, alebo rasizmus.²

Aj napriek úspechu postupného vývoja počas moderného obdobia globalizácie však ani progres v oblasti medzinárodnej spolupráce nebol dostatočne rýchly a konzistentný, aby dokázal vybudovať systém právnej pomoci, ktorý by bol schopný úspešne upevňovať princípy slobody a pocit bezpečia. Po septembrových teroristických útokoch v roku 2001 sa Európa obracia k hľadaniu riešenia v boji proti terorizmu v čo najširšom možnom rozsahu. EÚ sa rozhodla pre efektívnejšie trestné stíhanie osôb obvinených z teroristickej činnosti a pre prehĺbenie princípu vzájomnej spolupráce v trestnoprávnych záležitostiach.³

Aj keď sa tieto koordinované nálety z 11. septembra udiali vo Spojených štátoch amerických, stali sa symbolom hrozby pre celý svet. Reakciou a výsledkom tohto znepokojenia v EÚ, bolo okrem iného aj prijatie rámcového rozhodnutia Európskej Rady z 13. 6. 2002 o európskom zatýkacom

1 Európska komisia (2019), str. 12-15

2 Oláhová (2020)

3 Vennemann (2003), str. 1

(11)

11

rozkaze a o predávaní medzi členskými štátmi, (ďalej len EZR), ktorý nahrádza málo funkčnú multilaterálnu dohodu z predchádzajúceho obdobia⁴, a to proces extradície, ktorý bol značne pomalý, finančne aj časovo nákladný, neistý a nie príliš úspešný. ⁵

V účinnosť vstúpil 1. 1. 2004, a odvtedy je považovaný za jeden zo základných kameňov upevňovania vzájomnej dôvery v EÚ. Je prvým a najdôležitejším európskym právnym nástrojom zakladanom na princípe vzájomného uznania. Postupne pomáhal budovať pravý európsky justičný priestor. Len vďaka spolupráci medzi členskými štátmi a vplyvu medzinárodných spoločenstiev a organizáciií je dnes možné účinne potláčať protispoločenské a protiprávne prejavy agresie. Je symbolom rýchlej cesty boja proti cezhraničnej kriminalite.⁶

Prvá vlna kritiky sa vzniesla už v období zavádzania, kedy práve z vyššie uvedeného dôvodu mnoho krajín bojovalo s implementovaním. Princíp vzájomného uznania je v mnohých publikáciách vykreslený aj len ako symbolický prostriedok vzájomného uznania. Vyžaduje si priamy kontakt medzi autoritami oboch zainteresovaných krajín a predstavuje silný a vplyvný nástroj, keďže zároveň pokrýva hneď niekoľko krokov, ktoré cez hľadanie, zadržanie a uväznenie smerujú až k finálnemu vydaniu vyžiadanej osoby.⁷ A tak sa aj napriek relatívne vysokej úspešnosti a veľkému počtu zástancov nájdu aj protichodné reakcie, ktoré osvojenie EZR považujú za krok späť, nakoľko odporuje vybojovaným základným právam a slobodám. O tomto probléme konkrétne hovorí aj dvojica autorov Alegre, Leaf, ktorí EZR považujú za nástroj vybudovaný príliš rýchlo a na nestabilnom podklade, nakoľko niekoľko závažných problémov sa vyskytlo už v dobe pred zavádzaním. Mimo iného aj ochrana ľudských práv, alebo existencia právnych istôt v justičnej sfére.⁸

Zavedenie EZR však nenastolilo úplný koniec akciám teroristických organizácií, ani zločinu ako takému. Mnoho kritikov aj zástancov medzi sebou aj po rokoch od zavedenia neprestajne debatuje o efektívnosti a funkčnosti tohto nástroja, medzi inými aj doktor Libor Klimek⁹ alebo Thomas Wahl¹⁰, ktorí sa vo svojich publikáciách zaoberajú oboma stránkami tohoto nástroja. Jeho

4 vrátane Európskeho dohovoru o vydávaní z roku 1957

5 Mégie (2010), str. 8

6 Alegre, Leaf (2004), str. 202

7 INM, str. 4

9 Klimek (2015)

10 Wahl (2021)

(12)

12

nedostatky a medzery pripúšťa aj autor Massimo Fichera¹¹. Ani po skoro dvoch desiatkach rokov od jeho zavedenia, nemáme presné a jasné stanovisko jeho účinnosti.

Aj napriek všetkým zdanlivým problémom spojených s EZR, je aktuálne dôležitým nástrojom v boji proti kriminalite v rámci spoločného územia členských štátov EÚ. Jeho význam je postavený na jeho výhodách oproti jeho predchodcovi, málo efetívnemu extradičnému procesu a takisto je významným prostriedkom ukazujúcim vzájomné uznanie a spoluprácu členských štátov EÚ. Aj vďaka nemu je dnes zabezpečená ochrana vnútorného priestoru EÚ, keďže podporuje vzájomné uznanie, zjednodušuje kooperáciu a komunikáciu medzi justičnými orgánmi a pomáha posilňovať úlohu práv jednotlivca obžalovaného v procese trestného stíhania a zadržania pre výkon trestu.¹² Rovnako dôležité je poznať význam tohoto prostriedku výkonu pre výkon spravodlivosti pre bližšie pochopenie systému európského zabezpečenia a spôsob, akým sa stará o istotu bezpečného prostredia pre jeho slobodných občanov. Tento právny inštrument stojí aj na vzájomnej dôvere štátu voči štátu vrámci spoločenstva. Tým sa myslí dôvera v pevne nastavené pravidlá a systém, ale tiež dôvera v dobre odvedenú prácu justičných orgánov a ich právne poriadky.¹³

Bohužiaľ, aj napriek veľkému počtu pozitív, sprevádzajú EZR aj medzery, problémy a kolízie.

Preto nie je na prvý pohľad jasné, či sa jedná o nástroj účinný, alebo negatíva dorovnávajú pozitíva, a nástroj sa stáva neúčinným a zbytočným. K porovnaniu týchto javov sa zaoberá samotná práca a kladie si za cieľ dospieť k východiskovému stanovisku, a to zhodnotiť účinnosť tohto nástroja za pomoci porovnania problémov, ktoré EZR sprevádzali krátko po implementácii a problémov, ktoré predstavujú prekážky úspešnej realizácie tohoto nástroja dnes.

1.2 Definícia a náležitosti Európskeho zatýkacieho rozkazu

EZR je aktuálne chápaný ako zjednodušená justičná procedúra vykonávaná justičným orgánom členského štátu EÚ, ktorej cieľom je vydanie hľadanej osoby k ďalšiemu trestnému stíhaniu, zadržaniu, alebo odňatie slobody hľadanej osoby, ktorá sa vo vydávajúcom štáte dopustila

11 Fichera (2009)

13 Maduro (2008), str. 820

(13)

13

trestného činu¹⁴. Týmto rozhodnutím žiada jeden štát (vydávajúci štát) iný štát (prijímajúci štát) o spoluprácu za účelom zadržania a vydania osoby obvinenej zo spáchania trestného činu na území vydávajúceho štátu, ktorá sa však v danom momente dočasne alebo dlhodobo zdržiava na území prijímajúceho štátu.

Tento postup je charakterizovaný ako prepojenie tradičných princípov extradície s novými efektívnejšími prvkami. Tieto dva nástroje sa líšia hneď v niekoľkých faktoroch. Líšia sa prísnejšími lehotami, overovaním obojstrannej trestnosti, pozíciou politických zásahov, zárukami pre hľadanú osobu či obmedzením dôvodov odmietnutia. Nemôžeme tak úplne hovoriť o novom nástroji. EZR považujeme za nástupcu, ktorý vznikol spojením nových vízií a prvkov tradičného procesu. Práve zrušenie zastaraného extradičného postupu bolo podtrhovaným dôvodom pre vznik EZR vo svetle evolučného procesu EÚ. Tesnejšie vzťahy medzi členskými štátmi podmienili budovanie vzájomnej dôvery, ktorá je nosníkom EZR a podmienkou vzájomného uznania.

Nejedná sa preto o stopercentne nový nástroj do systému medzinárodnej justičnej spolupráce, ale je nástupcom tradičného bilaterálneho extradičného procesu, prevzal z neho určité základné prvky a pokračuje v plnení jeho cieľov efektívnejšou formou.

Každý vydaný formulár eurozatykača podľa článku 8 (viď príloha č. 1) povinne obsahuje: celé meno, prievisko a národnosť obvinenej osoby, kontaktné údaje (telefónne číslo, adresa, e-mailová adresa) kompetentného justičného orgánu vydávajúceho EZR, dôkazy vedúce k rozsudku, zatýkací rozkaz alebo ekvivalent v podobe iného súdneho rozhodnutia, charakeristiku a právne zaradenie trestného činu, opis miesta a okolností, za ktorými došlo k uskutočneniu tohto trestného činu, stanovisko o uvalenom treste alebo rozsah možných postihov.¹⁵ Odoslanie tohto dokumentu v takomto znení si nevyhnutne vyžaduje aj oficiálny právny preklad do oficiálneho jazyka, popr.

jazykov, prijímajúceho štátu. Zatiaľčo niektoré krajiny (Francúzska republika, Bulharská republika) akceptujú tento dokument iba v ich oficiálnom jazyku, iné akceptujú aj ostatné jazyky, predovšetkým sa tým však myslí angličtina. Nedodržanie napríklad aj týchto ustanovení môže viesť až k oslobodeniu vyžiadanej osoby.¹⁶

14 bližšie charakterizované v Rámcovom rozhodnutí

§4 ods.4 zákona č.154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze

15 van Ballegooij (2020), str. 9

16 del Monte (2014), str. 14

(14)

14

Občianstvo zadržanej právne stíhanej osoby, na ktorú bol uvalený takýto zatýkací rozkaz, pri tomto procese nie je dôležité a nebráni odovzdaniu zadržanej osoby do cudzej krajiny. Keďže jednotlivé štáty majú v princípe vo svojich občianskych právach zahrnuté záruky dodržania základných práv a slobôd, žiadnemu členskému štátu nie je dovolené odmietnuť vydanie obžalovanej osoby na základe jeho národnosti, či farby pleti. Takýto čin by bol chápaný ako prejav utláčania, či dokonca rasizmu, a teda by stál v opozícií oproti hodnotám, ktoré EÚ dodržiava, predovšetkým oproti ochrane základných práv a slobôd.¹⁷

1.3 Základné princípy Európskeho zatýkacieho rozkazu

S účinosťou od 1. 1. 2004 ako rýchly a účinný systém vydávania osôb, nahrádza bilaterálne procedúry medzi jednotlivými štátmi a dohovory z roku 1957 a z 90. rokov. Tradičný, dlhoročne platný, no starý a zdĺhavý extradičný proces¹⁸ používaný medzi krajinami EÚ, ktoré zabezpečovali vydávanie osôb medzi členskými štátmi pred nástupom EZR na základe bilaterálnych vzťahov vychádzajúci zo zmlúv.¹⁹

EZR je možné vydať proti osobe zdržiavajúcej sa v inom členskom štáte, no nie je ho možné uplatniť pri drobných zločinoch. Podmienkou tiež je, aby bola dotyčná osoba odsúdená k odňatiu slobody v hornej hranici najmenej dvanástich mesiacov, alebo v dolnej hranici štyroch mesiacov.²⁰ Osoba, ktorá je predmetom EZR, musí byť pri zatýkaní a vydávání bezpodmienečne oboznámená o obsahu takéhoto dokumentu. Jej nesúhlas s výkonom spravodlivosti tento proces komplikuje a predlžuje, a to v krajných prípadoch až na 90 dní. Priemerný čas medzi zadržaním a vydaním vyžiadanej osoby sa postupom času skracuje. V roku 2017 sa priemer usadil na 15 dní v prípade, že osoba s vydaním súhlasila, a 40 dní v prípade, že osoba súhlas nevyjadrila.²¹

Taktiež obsahuje důležité prvky obsiahnuté v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základné práva odrážajúce sa do EZR sú predovšetkým: právo na slobodu, právo na

17 Bitton, Lesot (2020)

18 tj. Dohoda o zjednodušenom vydávacom riadení medzi členskými štátmi Európskej únie z 10. 5. 1995, Dohoda týkajúca sa vydávania medzi členkými štátmi Európskej únie z 27. 9. 1996

19 Fichera (2009), str. 14

20 Krastev, Petkov, Terziev (2018), str. 502

21 Európska komisia, report (2019)

(15)

15

spravodlivý súdny proces a právo na súkromný život. V prvom rade má štát pri vydávaní obvineného subjektu povinnosť rešpektovať ľudské práva. Tieto princípy sa vo všeobecnosti týkajú členských aj nečlenských štátov EÚ. Členské štáty sa musia postarať o to, aby zámer bezpečnostných opatrení rešpektoval ľudské práva a taktiež, aby popri dodržiavaní extradičných pravidiel, zabezpečoval aj rovnováhu medzi procedurálnymi zárukami a potlačovaním nadnárodného zločinu.²²

Tento mechanizmus stojí na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, ako štátu, ktorý EZR vydal, tak aj štátu, ktorý ho reálne vykonáva. Štát, ktorého justičný orgán, avšak môže sa jednať aj o iné ako súdne rozhodnutie, vydal túto žiadosť o zatknutie danej stíhanej osoby v inom štáte spomedzi členov EÚ, musí byť takisto členským štátom EÚ. Pri uplatňovaní EZR sú orgány viazené postupovať na základe procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb, ako naprprávo na právneho zástupcu, alebo právo na informácie, či právo na tlmočníka. Tieto práva sú stanovené právnymi predpismi štátu vykonávajúcom EZR.²³

Vedľa dôvery je dôležitým faktorom spolupráce aj samotná komunikácia medzi členskými štátmi, ich príslušnými orgánmi a európskymi inštitúciami. V mene daného členského štátu jednajú príslušné orgány vydávajúce a prijímajúce EZR. Okrem toho však EZR stojí aj na rešpekte jednotlivých aktérov, ľudských práv a slobôd, aj demokracie.

EK považuje EZR za nenahraditeľný prvok. Podľa slov miestopredsedkyne, Věry Jourovej²⁴, sa jedná o úspešnú ochranu obyvateľov, ktorej spravodlivosť je účinná aj za hranicami príslušného štátu. Komisár, Didier Reynders²⁵, hovorí o EZR ako o kľúčovom mechanizme zabezpečujúcom stabilitu voľného pohybu a pokračuje v jeho upevňovaní a monitorovaní aplikácie EZR s cieľom neustále tento proces zlepšovať v spolupráci aj s členskými štátmi. Tak či onak, z nášho skúmania vyplýva, že zastupitelia členských štátov tento mechanizmus podporujú aj za existencie prípadných nedokonalostí.

23 Fichera (2009), str. 79

24 Európska komisia (2020)

(16)

16

1.4 Postup výkonu Európskeho zatýkacieho rozkazu

Táto forma medzištátnej spolupráce je upravená medzinárodnými normami. Najdôležitejšie z nich sú multilaterálne zmluvy. Vnútorné právo je týmto normám podriadené. Zároveň je potrebné dodržať tri právne poriadky. A to právny poriadok štátu, ktorý je poverený vykonaním zatknutia obvinenej osoby, tj. podoby zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci. Po druhé právny poriadok domovského štátu, ktorý si zadržanie vyžiadal²⁶. No a po tretie dochádza k uplatneniu právneho poriadku EÚ.²⁷

Prvým predpokladom použitia EZR je pobyt obvineného v jednom z členských štátov EÚ.

Vydaniu EZR predchádza rozhodnutie príslušného orgánu na uloženie trestu odňatia slobody.

Osoba musí s jej odovzdaním do iného štátu súhlasiť, nakoľko EZR podlieha normám ustanoveným dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd.

Avšak odmietnutie vykonať EZR nie je tak úplne nemožné. Dôvodmi môžu byť napríklad dvojitá trestnosť, nesúlad rozsudku s domácim právnym poriadkom vykonávajúceho štátu, alebo iné alternatívy, ktoré EZR zvlášť spomína v treťom paragrafe článku 27.²⁸ Štátne občianstvo spolu s etnickou príslušnosťou, pohlavím, rasou, alebo náboženstvom, ktoré sa stali predmetom obvinení proti hľadanej osobe, sú tiež dôvodmi pre prípadné odmietnutie výkonu EZR.²⁹

Celý proces , ktorý zahŕňa EZR v praxi, autor Massimo Fichera rozdeľuje do štyroch krokov, a to:

vydanie, transmisia, rozhodnutie prijatia, a samotné vydanie.³⁰

Cyklus reálneho využitia EZR v praxi začína vydaním. To sa formuje v momente rozhodnutia príslušným justičným orgánom vydávajúceho štátu a nabýva podobu akéhosi oznámenia v Schengenskom informačnom systéme (ďalej len SIS) s nepriamou prosbou o spoluprácu v prípade hľadania obvinenej osoby.³¹ To znamená, že jednotlivé policajné jednotky toto rozhodnutie nevydávajú z vlastného podnetu, ako je tomu napríklad v autrálsko-novozélandom

26 na Slovensku Zákon 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze

27 Rámcové rozhodnutie Rady (2002/584/SVV) z 13. 6. 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú.v. L. 190, 18/7/2002 S. 1 – 20)

28 Fichera (2009), str. 95

29 Bitton, Lesot (2020)

30 Fichera (2009), str. 89

31 Európska komisia (2017), str. 51

(17)

17

systéme.³² EZR nevydávajú ani autority politiky či diplomacie. Tento prvok zostal zachovaný z extradičného procesu z 50-tych rokov minulého storočia.

Transmisia je krok prenosu rozkazu medzi vydávajúcim štátom a štátom, ktorý daný rozkaz prijíma. Tu však môže dôjsť ku kolízii, pretože podmienky a pravidlá prijímajúceho štátu sa štát od štátu líšia. K tomuto kroku dochádza v momente, keď je hľadaná osoba lokalizovaná. Potom vydávajúca justičná autorita smie prejsť k prenosu EZR priamo k vykonávajúcej autorite. Možný je aj prípad, kedy sa hľadanú osobu nepodarí lokalizovať, a tak sa EZR prenáša všetkým členským štátom prostredníctvom SIS.³³

EZR môže byť prenášaný dvomi cestami. Priamou cestou k prijímajúcemu štátu, alebo prostredníctvom SIS. Oba postupy však smerujú k totožnému výsledku, avšak v prípade využitia SIS ide len o akýsi spôsob upozornenia, ktorý je ekvivalentom len do chvíle, kým nie je obrdžaný originál. V prípade iných komplikácií sa vydávajúci štát smie rozhodnúť pre použitie iného systému.³⁴

Hľadanie a zadržanie hľadanej osoby nasleduje v náväznosti na prijatie žiadosti na vydanie. Táto osoba má, samozrejme, zákonné právo na právneho zástupcu v súlade s národným právnym poriadkom prijímajúcej krajiny. Vykonávajúca krajina sa však smie rozohodnúť nechať túto osobu dočasne na slobode, čiže nie je nevyhnutné, aby ho bezodkladne uvalili do väzby zabezpečujúc prevenciu proti úteku tejto osoby.

Vydávacie rozhodnutie je ohraničené striktným časovým horizontom z dôvodu čo najväčšmi možného urýchlenia procesu, a možnosti efektívnej spolupráce vybudovanej medzi obomi spolupracujúcimi štátmi, čo vo výsledku podporuje rast vzájomnej dôvery a buduje pozitívne funkčné prostredie prebudúcu spoluprácu. Tento limit sa podľa článku 17 vo všeobecnosti ustanovuje na 60 dní. Pokiaľ sa stíhaná osoba prizná, spolupracuje a súhlasí s obsahom EZR, proces sa výrazne skráti.³⁵

32 Fichera (2008), str. 97

33 Fair Trials (2018)

34 Fichera (2009), str. 93

(18)

18

EZR má výhodu oproti staršiemu predchodcovi³⁶, a to v skrátení lehôt pre konkrétne procesné kroky. Za ideálnych podmienok, za súhlasu vyžiadanej osoby, je možné ju odovzdať už do dvoch týždňov. Doba trvania vykonania EZR však závisí od rýchlosti príslušných orgánov, od vyťaženosti, od schopností vykonávajúceho orgánu, od okolností prípadu, alebo od postoja obvinenej osoby, či jej obhajcu, nakoľko vyžiadaná osoba dokáže svojim prístupom tento proces značne predĺžiť. V mnohých prípadoch sa osoba bráni zadržaniu a odovzdaniu, a tak svojim súhlasom oddiaľuje odovzdanie o týždne, či dokonca mesiace. Preto je prípad od prípadu špecifický a posudzuje sa individuálne.³⁷

36 Medzinárodný zatýkací rozkaz, alebo extradičný proces

37 Marguery (2019), str. 711

(19)

19

2. Prekážky realizácie Európskeho zatýkacieho rozkazu v praxi

Aj keď sa nástup EZR zapríčinil o zefektívnenie zadržiavacieho procesu naprieč štátmi EÚ, za úspechmi tohto nástroja nájdeme stáť aj radu výziev, ktoré v rôznej miere sprevádzali 19-ročný vývoj tohto právneho prostriedku. Pravidelné reporty tvorené medzinárodnými organizáciami, inštitúciami EÚ, odborníkmi v odbore trestného práva či medzinárodných vzťahov, alebo neštátnymi organizáciami, ukazujú na množstvo nedostatkov sprevádzajúcich vydávanie a výkon EZR. Množstvo takýchto výziev sa v reportoch opakujú už od čias počiatočného zavádzania.

Spájajú sa najmä s oblasťami ako sú napríklad relatívna nezávislosť vydávajúcich justičných autorít, povaha vzájomného uznania a jeho vzťah s hodnotami EÚ, s medzinárodnými normami, alebo so základnými ľudskými právami. Okrem toho odborníci Výskumnej služby Európskeho parlamentu pozorujú aj ďalšie úskalia tohto nástroja, a to konkrétne isté medzery v efektívnosti, v účinnosti, či v súdržnosti v náväznosti na iné kroky či v súvislosti s používaním digitálnych nástrojov.³⁸

EZR sa reálne používa už viac ako 16 rokov. Dôležité je však, že mnoho zásadných zmien s cieľom odstrániť jeho nedokonalosti bolo prijatých a vykonaných už v tomto období. Je to teda nástroj, ktorý sa vyvíja postupne ako plynie čas. Rovnako bolo po zásadných zmenách v roku 2009 prijatých niekoľko doplnkových inštrumentov, ktoré výkon EZR podporili, zjednodušili a častokrát poskytujú možnosť využitia ako alternatívy.³⁹

2.1 Problémy objavujúce sa pri vzniku Európskeho zatýkacieho rozkazu

Pri rozoberaní nevýhod EZR narazíme na pojem, ktorý je nazývaný ,,právna fikcia”. Znamená to, že určitá skutočnosť v právnej sfére funguje, aj keď určitá právna skutočnosť nenastala. V samotnej podstate je aj princíp vzájomnej dôvery a unifikovaný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti takouto fikciou nakoľko vzájomná dôvera ako prvok sa aktívne nepodieľa na

39 Kiendl Krišto, van Ballegooij (2020), str. 2

(20)

20

zabezpečení správnej ochrany proti zneužitiu. V skutočnosti je toto len akýsi ideálny model fungovania, nie však obraz reality.⁴⁰

S týmto aspektom, ktorý predstavuje prekážku úspešnosti EZR súvisí aj už spomínaná dôvera medzi členskými štátmi. Spolu so vzájomnou podporou a spoluprácou medzi členskými štátmi je dôležitým prvkom, ktorý vedie k pozitívnym výsledkom . Dôvera tvorí predpoklad k správnemu výkonu EZR. Predstavuje jej hlavný piliér a dôležitý predpoklad.⁴¹ V týchto dňoch je táto dôvera značne naštrbená, a tak sa môže zdať, že aj funkčnosť EZR začína upadať. Tento aspekt aspekt pri svojom naštrbení spôsobuje zosilňujúce sa napätie, ktoré vo vypätých situáciách môže viesť až ku polarizácii názorov a nenávisť medzi členskými štátmi EÚ. Toto napätie môže byť spôsobené nezhodami medzi politickými aktérmi danej krajiny, alebo spormi z minulosti. Dôvera však podporuje aj radu pozitívnych myšlienok. Predovšetkým podporuje integráciu, ako v obchodných závežitostiach, tak aj v justičnej sfére.⁴²

Prvé výzvy sa objavili už počas počiatočného procesu implementácie. Tieto kolízie sa týkajú predovšetkým ústavných ustanovení, ktoré prišli do priameho stretu s náležitosťami EZR. Mnoho procedurálnych procesov, ktoré členské štáty dodržiavali už niekoľko rokov skomplikovali oblasť trestného stíhania. Toto bolo hlavným dôvodom, prečo sa prijatie EZR a jeho zaradenie do praxe v členských štátoch líši. Do týchto kolíznych záležitostí preto zasiahol Súdny dvor Európskej únie (ďalej len SDEÚ), ktorý uznal EZR právoplatnosť a oprávnenosť. Dôsledkom bolo ukončenie fázy vyznačovanej radou protestov proti existencii tohoto právneho nástroja.⁴³

Výstražným miestom kolízie je tiež oblasť dodržovania ľudských práv, ktorá podľa štatistík získaných EK v roku 2017 zapríčila až 109 zo 796 odmietnutí výkonu EZR, a zároveň je najčastejším dôvodom pre odmietnutie výkonu rozkazu. Zjednodušený EZR ako taký, teda vyhľadanie a zdržanie obžalovanej osoby, odporuje princípu voľného pohybu vrámci EÚ. Žiaden občan nemôže byť proti svojej slobodnej vôli vytrhnutý zo svojho prostredia a vypravený do štátu, kde by mu hrozil trest.⁴⁴

40 Marguery (2019), str. 705

41 Mitsilegas (2012), str. 319

42 Marin (2014), str. 330

43 Marin (2014), str. 333

(21)

21

V oblasti ochrany ľudských práv sa okrem Agentúry Európskej únie pre základné práva angažuje aj mnoho neštátnych organzácií (Statewatch, Fair trials). V EZR predovšetkým vidia hrozbu porušovania ľudských práv. Rada vyšetrovaní a výskumov však poukazuje na to, že v porovnaní so svojim predchodcom, extradičným procesom, sa garancia ľudských práv dodržiava v rovnakej miere, a teda nič sa nezmenilo.⁴⁵

Tento problém má však dve strany. Na jednej strane je z tohto princípu obžalovanej osobe povolené vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím o výkone trestu, na strane druhej však jej odmietnutie, ktoré musí byť vyjadrené pred príslušným justičným orgánom, zmarí a výrazne predĺži dobu trvania zadržiavacieho procesu. Obžalovaná osoba má tiež právo na predloženie obvinení. To znamená, že osoba, na ktorú je daný EZR vydaný disponuje právom byť informovaná o dôvodoch zadržania a tiež má právo na svojho právného zástupcu.⁴⁶

Na základe zásady špeciality je ale obvinená osoba do istej miery chránená. Táto právna ochrana sa vzťahuje len na neočakávané zásahy justičných autorít verejnej moci. Avšak osoba obvinená z trestnoprávnej činnosti nie je absolútne chránená pred objasnením a spravodlivým trestom, ktorý jej podľa právneho poriadku náleží. Toto považujeme za jeden z pozitívnych faktorov tohoto právneho inštrumentu.⁴⁷

Problém, ktorý vystáva z reportov a správ EK ukazuje, že EZR sa v praxi využíva aj v prípadoch drobných priestupkov, ako sú napríklad menšie krádeže tovaru.⁴⁸ Príklady sú neobmedzené a vyzdvihujú rozličnosť prípadu od prípadu. Tak ale spochybňujú využívanie EZR ako seriózneho právneho inštrumentu v oblasti medzinárodného práva a cezhraničnej spolupráce členských štátov EÚ. Otázkou tak je, či je pre tieto účely využívaný správny nástroj a či je tento nástroj využívaný efektívne.⁴⁹

EZR okrem iného dodržiava aj princíp proporcionality. V praxi to znamená, že táto zásada dovoľuje EÚ použiť k splneniu cieľov len také prostriedky, ktoré sú pre dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutne potrebné. Preto je tento princíp jednou z ďalších prekážok výkonu EZR, a zároveň

47 van Balleooij (2020), str. 17

49 Marin (2014), str. 335

(22)

22

dôvodom na odmietnutie jeho výkonu, avšak pomáha v riešení vyššie uvedeného problému drobných zločinov, napríklad pomocou využitia bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi.⁵⁰ Ďalšou prekážkou, ktorá narúša hladký výkon EZR, je aj prenos informácií. V treťom kroku realizácie, v kroku transmisie, môžeme zaznamenať problém týkajúci sa nedostatočných informácií. Najčastejšie sa týkajú neznámej vydávajúcej autority, a to napríklad ak je ako adresát uvedená nesprávna právna autorita. Či už tento problém vznikne z nepozornosti, alebo je údaj zámerne zamlčaný, bráni riadnemu výkonu EZR, a tak o niekoľko dní, či týždňov predlžuje na prvý pohľad zdanlivo jednoduchý postup. ⁵¹

Komunikácia je takisto veľmi dôležitým prvkom v procese realizácie EZR a v mnohých prípadoch tiež neľahkou výzvou. Na komunikačnej rovine vznikajú hlavné nezhody. Už z vyššie uvedeného vyplýva, že pri nedostatočnom naplnení formalít EZR spôsobenom chýbajúcimi informáciami, či nesprávnymi údajmi, sa proces vydávania a zdražania hľadanej osoby môže značne predĺžiť.

Nedostatočne poskytnuté informácie dovoľujú odmietnutie výkonu, a tak nastáva dožiadanie zvyšných údajov od štátu vydávajúceho príslušný EZR. Správu výmeny informácií medzi členskými štátmi zabezpečuje informačný systém SIRENE, ktorý je doplnkom SIS.⁵² V prípade, že by informácie neboli pokytnuté, alebo by opäť uvádzali chybné či nedostatočné údaje, dožadovaný štát má právo obrátiť sa na príslušnú oficiálnu agentúru, Eurojust.⁵³

Takáto nedostačujúca komunikácia predstavuje hrozbu pre budúcnosť vzťahu dožadujúceho a dožadovaného členského štátu EÚ postaveného na základe vzájomnej dôvery a vzájomného uznania. Nedostatočná komunikácia môže viesť k averzii, či k vedomému mareniu výkonu EZR.

Medzi kľúčovými aktérmi preto nesmie chýbať produktívna komunikácia, najmä ak ide o nahlásenie predĺženia procesu výkonu rozkazu, alebo o hlásenie problémov.

Proces vyhľadávania a zadržania hľadanej osoby si však vyžaduje aj určité náklady. Jeden takýto proces stojí v priemere až 25 000 eur.⁵⁴ Táto suma zahŕňa výdaje, ktoré je možné rozdeliť do dvoch kategórií podľa toho, komu tieto náklady vzniknú. Prvou z nich sú náklady členských štátov. Tá zahŕňa platy policajných jednotiek vykonávajúci zadržanie, platy strážnikov vo väzenských

50 Marin (2014), str. 335

54 del Monte (2014), str. 29

(23)

23

zariadeniach, policajný doprovod pri prevoze zadržanej osoby, letenky či súkromné lety slúžiace k prevozu obvinenej osoby, poskytovanie oblečenia, alebo jedla pre túto osobu, poplatky za hotelové ubytovanie doprevádzajúcich policajných pracovníkov, náklady na súdny proces vrátane súdnych poplatkov, zabezpečenie prekladov, a i. Druhú kategóriu tvoria náklady vzniknuté jednotlivcom, ktoré sú častokrát nehmotného charakteru, peniazmi neoceniteľné. Menovite náklady na súdne riadenie, strata zamestnania a stabilného príjmu, alebo psychické dopady či fyzická bolesť spôsobená v dôsledku nízkej úrovne prostredia určeného pre zadržanie danej osoby, a i. Takýto proces je preto zo socio-ekonomického hľadiska finančne, časovo, fyzicky aj mentálne náročný.⁵⁵

Časové výkyvy tiež predstavujú jednu z hlavných prekážok realizácie EZR. Časové limity predstavujú nestabilnú zložku fungovania EZR, pretože je ich možné ohýbať, predlžovať a tým oddiaľovať samotné rohodnutie, ktoré pre súdny dvor predstavuje znemožnenie rozhodnutia o výkone. V prípade, kedy zadržaná osoba súhlasí so zdražaním sa doba medzi zadržaním a vydaním pohybuje v rozmedzí od 1 do 32 dní.⁵⁶

Určitý nesúlad vytvára aj vplyv dvojitej kriminality, existencia rovnakého alebo aspoň podobného zákona, ktorý obžalovaný porušil, v oboch krajinách. Princíp dvojitej kriminality tvoril základný prvok tradičného extradičného procesu.⁵⁷ Tento kontroverzný prvok podopiera len zoznam 32 zločinov predstavujúcich výnimku z princípu dvojakej kriminality. EK sa svojimi návrhmi na zrušenie dvojakej kriminality dostal do sporu v jednaniach s Európskym parlamentom (ďalej len EP), ktorý v tejto záležitosti vyjadril silný nesúhlas. Na základe ich jednaní sa princíp vzájomného uznania nezdal dostatočne zakorenený v trestnom práve členských štátov.⁵⁸

Do hľadania riešení týchto problémov sa zapája aj EK. Niekoľkokrát ročne predkladá verejnosti reporty zo schôdzí, v ktorých sa jej členovia zameriavajú na aktuálne hrozby a ich najefektívnejšie riešenie v duchu hodnôt EÚ. Neustále tiež hľadajú možnosti ako zefektívniť komunikáciu medzi aktérmi, ako zabezpečiť spoľahlivý systém ochrany základných práv zadržaných osôb, ako

55 del Monte (2014), str. 26

58 Yamuza (2009), str. 466

(24)

24

odstrániť uplatnenie výnimiek na odmietnutie výkonu EZR, ako vytvoriť pochopiteľnejšie príručky pre vydávajúce orgány, alebo ako tento process zautomatizovať.⁵⁹

2.2 Problémy komplikujúce výkon Európskeho zatýkacieho rozkazu dnes

Skoro dve desaťročia využívania EZR v praxi ukázalo vplyvy, ktoré so sebou používanie tohoto nástroja prinieslo. Nakoľko už od čias impletentácie EZR rozlišujeme mierne nedostatky, ktorým tento nástroj čelí, ako taký však je vďaka stretnutiam EK v neustálom procese zmien a úprav, ktoré reagujú predovšetkým na aktuálne situácie a prekážky. EP pravidelne predkladá členským štátom radu manuálov, ktoré sú tiež pravidelne aktualizovávané a prispôsobované ich potrebám a hrozbám.⁶⁰

Problémom, ktorý marí úspešný výkon EZR, je možnosť dožadovaného štátu, resp. jeho kompetentného justičného orgánu, odmietnuť výkon EZR alebo vznášať námietky. Rámcové rozhodnutie ustanovujúce EZR predkladá aj oblasti pre odmietnutie výkonu rozkazu na zadržanie.

Tento tzv. ne-výkon EZR sa uplatňuje napríklad v prípade udelenia amnestie, alebo v prípade, že hľadaná osoba je maloletá.⁶¹

Medzi neustupujúce nedostatky EZR patrí aj neustále diskutovaná téma ochrany ľudských práv.

Aj napriek mnohým ochranným opatreniam a zárukám, ktoré EZR zahŕňa, sa ešte vždy nájdu prípady, kedy došlo k nedodržaniu ľudských práv. Medzi takéto prípady môžeme zaradiť nevhodné podmienky väzby, nedodržanie zásad spravodlivého súdneho procesu, alebo skryté prejavy rasizmu či xenofóbie.⁶²

Jedným z dôvodov, prečo dochádza k nerovnomerej vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi navzájom, je práve nedodržiavanie ľudských práv. Zaznamenávame vysoký počet uväznených v preplnených väzniciach ďaleko od domova, čož len zapríčiňuje zhoršovanie podmienok pre

59 Weyembergh (2017), str. 1

60 Wahl (2021)

61 van Ballegooij (máj 2020), str. 17

62 Vennemann (2003), 114

(25)

25

väzňov z zadržiavacích zariadení, kde dochádza k prípadnému neľudskému správaniu zo strany dozorcov, k ponižovaniu väzňov či k náznakom policajnej šikany.⁶³

S plynúcimi rokmi a s pribúdajúcim vydávaním EZR sa formuje aj systém záznamov, ktoré vykresľujú úspešnosť, či neúspešnosť tohto nástroja. Na základe týchto poznatkov môžme sledovať vývoj a použitie EZR za jednotlivé roky. Čo však vchádza do negatívneho svetla, je fakt, že tieto záznamy nemôžeme medzi sebou kombinovať a porovnávať na úrovni jednotlivých štátov, nakoľko každý štát si volí vlastnú metodiku sčítania. Takisto neexistuje istota, že všetky štáty sa k svojim záznamom stavajú zodpovedne a poctivo a detailne zaznamenávajú každý prípad. Už v predchádzajúcej kapitole bolo spomenuté, že štatistiky nám ukazujú trend vývinu v jednotlivých krajinách zvlášť, bohužiaľ, ich však nedokážeme vyhodnotiť navzájom. Aj keď počet vydaných EZR neustále rastie, nie je možné určiť presné číslo, nakoľko niekoľko desiatok záznamov je duplikovaných.⁶⁴

Ďalším z limitov pôsobnosti je územie. EZR je vydávaný a prijímaný medzi členskými štátmi EÚ navzájom. Avšak vzťahy medzi extradičnými procesmi iných krajín a EZR tvorí vyvinutejší mechanizmus spolupráce, a členské štáty teda vykonávajú rozkazy k zadržaniu a vydaniu aj od štátov mimo EÚ. Členský štát v takomto prípade dostane rozkaz uvalený treťou kraijnou na osobu v trestnom konaní, ktorá je obyvateľom iného z členských štátov EÚ a naopak. EÚ má takéto vzťahy napríklad s Nórskom, alebo s Islandom, avšak novým potencionálnym partnerom v kriminálnych záležitostiach je aj novo osamostatnené Spojené kráľovstvo, ktoré nedávno opustilo EÚ.⁶⁵

Oficiálne získané záznamy o implementácii a použití EZR sú skreslené, ba dokonca rozsypané a neúplné. Je to spôsobené rôznymi metodologickými spôsobmi získavania dát a nejasnosťami v definícii. Súhrnné dáta však zbiera Európska rada (ďalej len ER) a EK. Kvantitatívne zbieranie dát vydaných a vykonaných EZR je však prístupné, bohužiaľ, len za obdobie v rozmedzí rokov 2005 a 2017. Tieto dáta boli zozbierané EK a nedávno aj doplnené o výsledky dotazníkového šetrenia EK.⁶⁶

64 Beyond Surrender, str. 22

66 Carrera, Guild, Hernanz (2013), str. 8

(26)

26

Nakoľko obdobie implementácie netrvalo pár dní, aj dáta, ktoré máme aktuálne k dispozícii, nie sú ideálne a ani zďaleka nie sú kompletné. V závislosti od týchto záznamoch sa môže zdať, že tieto zbierania dát sú len dobrovoľným prvkom, keďže v skutočnosti nie je vydané žiadne právne nariadenie, ktoré by tieto záznamy ustanovovali za povinné. V skutočnosti svoje dáta EK odovzdalo len 18 členských štátov EÚ. Aj keď digitalizácia tohoto procesu umožňuje jednoduchšie získavanie dát, stáva sa len jedným z možných vylepšení do budúcnosti.Zbieranie náležitých dát sa ale môže stať veľmi náročným, a to hlavne pre štáty, ktorých právny systém je decentralizovaný a ich justičné autority sú schopné vydávať a realizovať EZR lokálne.⁶⁷

Údaje predstavené v tabuľke č. 1 poukazujú na jasné rozdiely. Nie je to zapríčinené len formálnymi nedostatkami samotného rozkazu, ale figurujú tu i iné komplikácie. Obe hodnoty za posledných desať rokov nepochybne rastú. Počet vydaných je v nepomere k počtu vykonaných EZR, a to aj z dôvodu, že niekedy je na jednu hľadanú osobu vydaných hneď niekoľko príkazov k zatknutiu, alebo z dôvodu nemožného zamerania polohy, pretože dotyčná osoba medzitým utiekla ďalej do inej krajiny. Za príčinu tohoto rozdielu je tiež považované nesprávne zaznamenávanie, ktoré nepočíta len novo vydané rozkazy, ale aj rozkazy vydané roky predtým, a tak dochádza k dvojitým alebo viacnásobným zápisom.⁶⁸

Tabuľka 1: Počet vydaných a vykonaných EZR, 2005 - 2017

EZR 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 vydané

EZR 6894 6889 10883 14910 15827 13891 9784 10665 13142 14948 16144 16636 17491 vykonané

EZR 836 1223 2221 3078 4431 4293 3153 3652 3467 5535 5304 5812 6317

zdroj: Európska komisia, report 2019, vlastné spracovanie

(27)

27

3. Porovnanie počiatočných a aktuálnych problémov

Niektoré problémy vymizli, iné sa objavili až počas fungovania, no a iné zotrvali a doteraz znemožňujú výkon EZR. Navzdory pozitívam, ktoré so sebou tento prvok priniesol, samotná EK pripúšťa určité jeho slabé miesta. Venuje sa im aj vo svojich pravidelných reportoch a snaží sa ich napravovať. Aj tak však, navzdory všetkým negatívam, považuje EZR za nenahraditeľný prvok.

EZR sa dokázal zdokonaliť z hľadiska efektívnosti zrýchlením procesu zadržiavania. Tím podporil jednoduchšiu a menej zdĺhavú spoluprácu medzi krajinami EÚ. Spolupráca medzi justičnými autoritami sa zefektívnila aj vďaka vývoju komunikačných prostriedkov v súvislosti s nástupom moderných technológií. Predovšetkým posledné dni, kedy sa ako civilizácia nachádzame v období celosvetovej pandemickej krízy, bola aj EÚ nútená pristúpiť k mimoriadnym ústupkom a k špeciálnym opatreniam, ako pri zadržiavaní, tak aj pri konaní súdnych procesov. EZR sa v praxi používa s pomocou moderných technologických prostriedkov a procesov, a diaľkovej komunikácie prostredníctvom internetovej siete. Na toto všetko však boli autority v oblasti trestného práva schopné reagovať dostačne rýchlo aj za využitia videospojenia.⁶⁹

S príchodom tejto komplikovanej situácie sa však do svetla opäť dostáva problematika dodržiavania ľudských práv a slobôd, ktorá je aj naďalej považovaná za slabý bod výkonu EZR.

Komplikovaná situácia obmedzila pomerne ľahký prístup k právemu zástupcovi, rovnako nebolo možné zaručiť jeho fyzickú prítomnosť na súdnom konaní. Predovšetkým je však hlavným problémom v oblasti ľudských práv nedostatočný systém istôt, ktorý by explicitne podporovali dodržiavanie ľudských práv a slobôd obzvlášť práve pri výkone EZR.⁷⁰

Negatívna stránka systému zaznamenávania príslušných dát sa začal objavovať až počas procesu a jej nedosatky postupom času len silnejú. Číselné zhrnutie vydaných EZR v porovnaní s reálne vykonanými EZR je vďaka EP dotazovaniu EK dostupné medzi rokmi 2007 a 2015 vrátane.

V priebehu existencie dáta postupne rástli, čo je jasne viditeľné aj na grafe č. 1. Tento rast je na grafe vyznačený zelenou bodkovanou čiarou v rastúcom smere, ktorá reprezentuje trend vydaných

69 European justice (2021)

70 Marin (2014), str. 341

(28)

28

EZR. Rast vydaných EZR však v porovnaní s vykonanými EZR, na grafe č. 1 vyznačenými modrou stúpajúcou bodkovanou priamkou, rastie rýchlejšie.

Graf 1: Počet vydaných a vykonaných EZR, 2005 - 2017

Tieto nedostatky súvisiace s vedením záznamom, súvisia aj so skutočnosťou, že členským štátom nebolo žiadnou nadštátnou autoritou priamo prikázané viesť si záznamy. Tieto dáta preto pochádzajú z dobrovoľne vedených záznamov, ktorých metodika sa štát od štátu líši. Ďalším protichodným prvkom je tiež skutočnosť, že niektoré záznamy podliehajú dvojitému zápisu.

Nakoľko systém výkonu EZR je decentralizovaný, aj tieto dáta sú ťažko ovládateľné ustrážiť a odkontrolovať. Neexistuje tiež žiadna tomu určená autorita, ktorá by sa zaoberala dorozom a kontrolou vedenia takýchto záznamov. ⁷¹ Systém vedenia dát súvisí so samotnou realizáciou, nakoľko je jej faktografickým odtlačkom, ktorý umožňuje lepšie mapovanie a vďaka dostupným dátam dochádza k platným záverom s návrhmi na zlepšenie procesu, ktorých cieľom je dostať krivku vydaných a vykonaných EZR do čo najdokonalejšieho prekrytia.

Problém týkajúci sa kompatibility vnútroštátnej politiky s procesom EZR v tejto kapitole môžme do istej miery považovať za vyriešený. Systém dohľadu, poradenstva a právej aj technickej podpory zabezpečenej EK, EP, alebo SDEÚ, sa dokázal vysporiadať s problémom počiatočnej implementácie a konštitučných nezrovnalostí. Poskytli členským štátom informačnú podporu,

71 van Ballegooij (2020), str. 5 0 2000 4000 6000 8000 10000 12000 14000 16000 18000 20000

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 vydané EZR vykonané EZR

zdroj: Európska komisia, report 2019, vlastné spracovanie

(29)

29

flexibilitu v hľadaní riešení, pravidelné príručky používania, alebo právne interpretácie, ktoré členským štátom poskytujú detailnejšie vysvetlenie problematiky medzinárodnej spolupráce na úrovni EZR.⁷²

SDEÚ a EK neustále, aj po 19-tich rokoch, poskytujú poradenstvo a vydávajú príručky, aby členským štátom poskytli čo najdetailnejšie vysvetlenie a interpretáciu EZR. Vysvetľujú a definujú napríklad pojmy ako justičná autorita, alebo vzájomné uznanie. Naďalej sa snažia o ďalšie interpretácie a vyjasnenie zahmleného prostredia okolo EZR. Inštitúcia SDEÚ je verejnosťou silno kritizovaná za zverejňovanie príliš formálnych prístupov a za to, že sa nesnaží priblížiť aspekt v praxi, no naopak EK pravidelne poskytuje graficky zjednodušené reporty aj pre verejnosť.⁷³

Čo sa týka EZR ako takého, problémy, ktoré sa ukázali pri implementácii sa nepodarilo tak úplne uhladiť. Sú síce neustále diskutované, no k reálnym zlepšeniam dochádza skôr pomalšie. Veľký skok, ktorý vidíme pri porovnaní EZR s jeho predchodcom, extradičným procesom, je však oveľa markantnejší ako pokrok, ktorý za skoro 20 rokov svojej existencie odľahčilo samotný proces vydávania a vykonávania EZR.

ER sa pravidelne stretáva za účelom odstránenia aktuálnych výziev, ktorým EZR čelí. Mimo iného sa tiež v spolupráci s EK a inými inštitúciami EÚ snažia o zefektívnenie tohto prostriedku súdnej spolupáce na princípe vzájomného uznania. Svoje hodnotenie stavia na skupine kritérií, podľa ktorých v ďalšom procese nastavuje vhodné riešenia kritických bodov vo výkone EZR.⁷⁴ Nevylučuje sa ani reforma, istá forma modernizácie, v oblasti domácich právnych poriadkov členských štátov, ktorá by poskytla stabilnejší základ pre budovanie európskej spolupráce v oblasti trestného práva.⁷⁵

Navzdory monitorovaniu, kontrolám a dodržiavaniu hodnôt EÚ, sa však nepodarilo celkom dospieť k odstráneniu všetkých hrozieb. Mnohým členským štátom tiež vo všeobecnosti chýbajú technické znalosti, vďaka ktorým by lepšie chápali zmyslu fungovania vzájomného uznania, a tak nie sú pripravené na reálne odstránenie problémov s ním súvisiacimi.⁷⁶ EK však každoročne

72 Marin (2014), str. 335

75 Wahl (2020)

76 Márquez (2018), str. 25

(30)

30

predkladá širokej verejnosti reporty a kvantitatívne dotazníkové šetrenia, ako aj vysvetlenia pre občanov a manuály pre členské štáty, aby tak zabezpečila čo najdokonalejšie pochopenie tohoto nástroja, a aby tak nedochádzalo k nedorozumeniam a nezrovnalostiam. Návrhom k zlepšeniu je podľa odpovede EK na kvantitatívne šetrenie potenciálna digitalizácia procesu, ktorej nástup by mohol nastoliť zjednodušený zjednotený systém vedenia dát na spoločnej úrovni.⁷⁷

V tejto súvislosti pre evaluáciu funkčnosti prvkov EÚ podľa EK používame štyri kritériá:

efektivitu, efektívnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu, ktoré zároveň predstavujú spoločné hodnoty spolupráce v EÚ.⁷⁸ Na základe týchto kritérií, pri porovnaní EZR v rámci obdobia jeho platnosti, alebo aj v porovnaní s extradičným procesom, vieme vyhodnotiť, že EZR je aktuálne nástrojom rýchlejším, efektívnejším, nákladnejším a komplexnejším. V zásade teda aj sporný, pretože mnohým sa môže zdať, že medzery v jeho procese zabraňujú jeho plynulému fungovaniu. Opak je však pravdou. Proces sa síce zrýchlil, zjednodušil a zefektívnil, stal sa komplikovanejším, diskutovanejším, ale vo svojej podstate úspešnejším. Tvorí síce nestabilný podklad pre systém rôznorodých štátov spolupracujúcich na základe vzájomného uznania, no tiež posilňuje význam voľného pohybu v EÚ.

Nedávne stretnutie z decembra 2020 sa zameriaval na správnu transpozíciu, zjednodušenie aplikácie EZR v praxi, nastavenie centrálneho portálu pravidelne a jednotne zbierajúceho informácie o použití EZR, alebo o kompletnej digitalizácii tohto procesu, no a v neposlednej rade sa zaoberal aj riešením najaktuálnejšej nástrahy dnešných dní, a to spôsob postupu aj za aktuálnych restrikcií v období pandemickej krízy.⁷⁹

Najväčšou výzvou však aj naďalej zostáva oblasť ochrany ľudských práv. Boj proti kriminalite, a zároveň rešpektovanie ľudských práv sa zdá byť nezdolateľnou úlohou, na ktorej sa zasekáva správny výkon EZR v nejednej členskej krajine EÚ. Prípad od prípadu sa však líši, a tak nie je možné považovať všetky prípady za nedostatočné.⁸⁰

77 Wahl (2021)

79 Wahl (2021)

80 Bakowski, van Ballegooij (2018), str. 46

(31)

31

Záver

EZR je moderným, inovatívnym, funkčným a aktuálnym nástrojom justičnej spolupráce v rámci priestoru voľného pohybu ohraničeného vonkajšími hranicami EÚ. Slúži k hľadaniu a zdržaniu trestne stíhaných osôb za hranicami vydávajúceho štátu, ktorý je zároveň členským štátom EÚ.

Prispieva tak k budovaniu bezpečného prostredia pre pohyb občanov, tovaru a služieb a buduje európsky systém medzinárodnej spolupráce.

EZR vznikol v náväznosti na tradičný extradičný proces, ktorý však bol finančne aj časovo náročný a nedostatočne efektívny. Častokrát je zrod tohoto nástroja vnímaný ako príliš skorý a rýchly krok integrácie EÚ, avšak zároveň predstavuje rýchlejší a jednoduchší prostriedok, ako jeho predchodca, čož v konečnom dôsledku predstavuje veľký skok k budovaniu funkčného priestoru spolupráce medzi členskými štátmi EÚ.

Aj keď niektoré negatívne prvky sa podarilo úspešne odstrániť, iných riziko oslablo, no iné pretrvávajú. Proces tiež postupom času vytvára nové prekážky, ktoré. Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti však je možné hovoriť o veľkom úspechu tohoto právneho prostriedku.

Počiatočnú etapu implementácie komplikovalo niekoľko prekážok, a to predovšetkým kolízia s ústavnými prvkami členských štátov, nesúlad s dodžiavaním základných práv a slobôd, naštrbená vzájomná dôvera krajín EÚ, slabá informovanosť a nedostatočná preškolenosť personálu justičných orgánov, chýbajúce informácie vo vyplnených a odoslaných formulároch, vysoké finančné aj ľudské náklady, či už fyzické, alebo psychické, alebo ohraničenie priestorom, ktoré je určené vonkajšími hranicami EÚ. Problém dvojitej kriminality je čím ďalej tým menej viditeľný, no EK sa ešte stále nepodarilo úplne odstrániť tento a radu ďalších nedostatkov, ktoré sa tak preklápajú aj do dnešných dní. Ďalší limit však tiež predstavuje výška uloženého trestu na obvinenú a hľadanú osobu alebo rozsah trestného činu.

Dnes zaznamenávame, že výkon EZR ešte stále presne nekopíruje princípy ochrany ľudských práv a slobôd (násilné správanie k väzňom, ponižovanie, nevhodné podmienky v zadržiavacích zariadeniach) a predstavuje nekomplexný systém výnimiek a odmietnutí výkonu. Tieto faktory formujú EZR v jeho nekonzistnestnosť. Čo je však relatívne novým problémom, je systém zbierania dát a ich následné spracovanie v reportoch a štatistikách, ktorý sa objavil až v priebehu

(32)

32

procesu, ktorý však na samotnú realizáciu nemá reálny dopad. V rôznych štátoch sa využívajú rôzne prostriedky a metodiky a vykonávajú ich iní administrátori. Bohužiaľ, najnovšou výzvou je aj pandemická kríza, ktorá výkon limituje obmedzenými prostriedkami, alebo nedostatočná technická a technologická podpora, ktorá sa však stala budúcim cieľom k vylepšeniu do najbližších rokov.

Aj cez svoje pretrvávajúce negatíva a medzery, je EZR dôležitým prvkom spoločenstva a zabezpečuje dohľad nad kriminalitou. Aj napriek svojej nedokonalej účinnosti ho však nemožno vylúčiť z právnej sústavy, nakoľko niet efektívnejšieho nástroja, ktorý by ho v jeho účinnosti prekonal. Aj keď sám nespĺňa mnoho kritérií, a dostáva sa do stretu s mnohými prvkami EÚ, hovoríme o tom najlepšom, čo máme.

Aj naďalej zostáva dôležitým prvkom. Na základe výsledkov kvantitatívneho šetrenia EK môžeme určiť rastúci trend, ktorý dokazuje, že výkon EZR naberá na popularite a v praxi funguje stále viac a viac, čož je považované za pozitívny prvok a úspech tohoto kontroverzného prvku. EK síce pripúšťa budúce úpravy, no ich realizáciu komplikuje protichodný názor, ktorý zastáva najmä EP.

V budúcnosti nie je vylúčená iná podoba, či iné princípy, ktoré by zabezpečovali ešte jednoduchší výkon, avšak o úplne novom nástroji, ktorý by v prostredí medzinárodnej spolupráce nahradil EZR, nepadlo ani slovo, a tak je budúcnosť tohoto nástroja pre zatiaľ istá. Naplánované sú len úpravy v oblasti technologickej premeny a online komunikácie medzi jednotlivými justičnými orgánmi medzi sebou navzájom.

Cesta budovania vzájomnej dôvery a princípu vzájomného uznania justičných rozhodnutí si prešla dlhou cestou. No aj tak však nie je možné potvrdiť, že je pri konci. Medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti čaká ešte veľa prekážok, predovšetkým v oblasti kyberbezpečnosti a digitálneho prostredia, na ktoré ale európske inštitúty reagujú flexibilne v čo najväčšej možnej miere.