VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAHE
Fakulta medzinárodných vzťahov
katedra cestovného ruchu
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2021 Andrej Belák
VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAHE
Fakulta medzinárodných vzťahov
katedra cestovného ruchu
Medzinárodné ekonomické vzťahy: cestovný ruch
Rybársky cestovný ruch na Liptovskej Mare
Autor diplomovej práce: Andrej Belák
Školiteľ diplomovej práce: prof. Ing. Petr Šauer, CSc., dr. h. c.
Rok obhajoby: 2021
Čestné prehlásenie
Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Rybársky cestovný ruch na Liptovskej Mare“ vypracoval samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie zdroje som riadne označil a uviedol v priloženom zozname.
V Prahe dňa 30.04.2021
...
Andrej Belák
Abstrakt
Diplomová práca sa zaoberá Liptovskou Marou ako destináciou pre rybársky cestovný ruch. Vychádza z teoretického základu, ktorý je aplikovaný do praktickej časti podloženej vlastným výskumom. Výstupom práce je prípadová štúdia, ktorá prináša detailný obraz o štruktúre návštevníkov v rybárskom turizme, o úrovni ich spokojnosti s poskytovanými službami v destinácii, a rovnako tak o propagácii danej destinácie na trhu rybárskeho turizmu. V rámci vyhodnotenia sme definovali nedostatky, pre ktoré v diskusii prinášame návrhy riešenia. Výsledky nášho výskumu v rámci možností porovnávame s inými výskumami, ktoré sa týkajú danej problematiky. V rámci diskusie sa zaoberáme aj rozšírenou problematikou, ktorú doporučujeme pre ďalšie pokračovanie v tomto výskume. V práci sme dospeli k záveru, že Liptovská Mara je vhodnou destináciou pre rybársky cestovný ruch, ale je nutné prijať kontinuálne riešenia pri prilákanie väčšieho spektra rybárov. Svoju úlohu v tom zohrávajú aj cestovné kancelárie a agentúry, ktoré nečerpajú z potenciálu rybárskeho turizmu v poskytovaní služieb. Medzinárodné porovnanie je hlavným odporúčaním do budúceho pokračovania vo výskume.
Kľúčové slová
Rybolov, cestovný ruch, rybársky cestovný ruch, Liptovská Mara, Športový rybolov, Rekreačný rybolov, Slovenská republika
Abstract
This diploma thesis is dealing with the destination Liptovská Mara as a possible destination for angling tourism. It is based on the theoretical background which is applied into empirical part that is well-founded from the self-survey. The output of the thesis is the case study which produces the detailed view about the structure of visitors in angling tourism, as well as the reviews of the visitor’s satisfaction rate with the provided services, lastly it takes into effect the positive promotion of this destination in the field of angling tourism. As part of the evaluation, we defined the shortcomings in which we present solutions in the discussion. As far as possible, we compare the results of our research with other research related to the given issue. As part of the discussion, we also deal with an extended issue, which we recommend for further continuation of this survey. In this survey, we came to the conclusion that Liptovská Mara is a suitable destination for angling tourism, but it is necessary to adopt continuous solutions to promote and attract a larger range of fishermen. Travel agencies that do not draw on the potential of angling tourism in the provision of services also play a role in this. International comparison is the main recommendation for further surveys.
Key words
Fishing, tourism, angling tourism, Liptovská Mara, sports fishing, Slovakia
Obsah
Obsah ... 4
Úvod ... 7
1 Rybolov a cestovný ruch – prehľad problematiky ... 8
2 Teoretické východiská a pojmy ... 9
2.1 Cestovný ruch v 21. storočí ... 9
2.1.1 Klasifikácia cestovného ruchu ... 9
2.1.2 Rybársky cestovný ruch ... 12
2.2 Rybársky cestovný ruch na Slovensku ... 13
2.3 Rybolov ako súčasť cestovného ruchu na Slovensku ... 16
2.3.1 Organizácia rybolovu na Slovensku ... 16
2.3.2 Legislatíva ochrany rýb... 23
3 Výskumný problém a cieľ práce ... 26
4 METODIKA PRÁCE ... 27
4.1 Terénny výskum ... 27
4.2 Prípadová štúdia ... 28
4.2.1 Metódy použité pri spracovaní prípadovej štúdie ... 29
5 Prípadová štúdia: Liptovská Mara ... 32
5.1 Liptovská Mara ako destinácia pre Rybolov ... 32
5.1.1 Podmienky pre rybolov ... 32
5.1.2 Doba lovu a lovné miery rýb: Liptovská Mara ... 34
5.1.3 Obmedzenia rybolovu ... 35
5.1.4 Výskyt rýb a úlovky ... 36
5.1.5 Zarybňovanie ... 38
5.1.6 Počet rybárov - VN Liptovská Mara ... 39
5.1.7 Záporné vplyvy na rybolov na Liptovskej Mare ... 40
5.1.8 Porovnanie s rybárskym revírom VN ORAVA ... 42
5.1.9 SWOT Analýza – destinácia rybárskeho cestovného ruchu ... 43
5.1.10 Propagácia rybolovu... 45
5.2 Služby cestovného ruchu na Liptovskej Mare a v okolí ... 47
5.2.1 Ubytovacie služby ... 47
5.2.2 Športovo-technické zariadenia ... 49
6 Vlastný výskum ... 52
6.1 Terénny výskum ... 52
6.2 Vyhodnotenie štruktúrovaného rozhovoru ... 52
6.3 Vyhodnotenie kvantitatívneho výskumu ... 53
6.3.1 Demografické údaje ... 54
6.3.2 Spôsob organizácie zájazdu – doba pobytu – priemerné náklady ... 57
6.3.3 Analýza ukazovateľov rybárstva ... 60
6.3.4 Využívanie ostatných služieb CR ... 63
7 Diskusia ... 68
7.1 Segment rodiny v rybárskom CR ... 68
7.2 Metóda cestovných nákladov ... 69
7.3 Podpora služieb v rybárskom cestovnom ruchu ... 70
7.4 Review realizovaných výskumov v zahraničí ... 72
7.4.1 Rôzne segmenty účastníkov a prínos pre CR danej lokality... 73
7.4.2 Úloha CK a CA v rybárskom cestovnom ruchu ... 74
7.5 Odporúčania pre budúci výskum a riešenie problematiky ... 74
8 Zhodnotenie celkových výsledkov ... 76
8.1 Zhrnutie a hlavné zistenia prípadovej štúdie ... 76
8.2 Zodpovedanie výskumných otázok ... 77
Záver ... 79
Zoznam použitej literatúry ... 80
Zoznam obrázkov, grafov a tabuliek ... 83
Zoznam príloh ... 85
7
Úvod
Rybolov ako súčasť cestovného ruchu v sebe nesie veľký potenciál relatívne mladého odvetvia. V geografickom rámci Slovenska, resp. strednej Európy ide o stále nevýraznú časť cestovného ruchu, no v západných no i východných krajinách o dosť signifikantnejšiu. Tento potenciál sa dá na úrovni krajín rozvíjať, a práve rybolov ako podnet pre ľudí na cestovanie by mohol priniesť do mnohých regiónov nových zahraničných turistov.
Pertraktovaná práca rieši cestovný ruch a rybolov na úrovni jednej problematiky, a tou je rybársky cestovný ruch. Nakoľko ide o veľmi široký pojem, sústredili sme ho do podmienok Liptovskej Mary – Slovenskej republiky ako takej.
Hlavným cieľom práce je analýza Liptovskej Mary ako destinácie rybárskeho cestovného ruchu. K naplneniu hlavného cieľa sme si vytýčili aj dva čiastkové ciele.
Prvým je skúmanie aktuálnych trendov v spokojnosti rybárov – hlavne pokiaľ ide o služby v rybolove a cestovnom ruchu, spokojnosť s úlovkami a pod. Druhým čiastkovým cieľom je hodnotenie destinácie z pohľadu rybolovu, konkrétne indikátory kvality podmienok rybolovu na Liptovskej Mare, úroveň zarybnenia, počet úlovkov a iné.
Práca sa skladá z niekoľkých častí, počínajúc sumarizáciou skúmanej problematiky vo svete, teda spojením rybárstva a cestovného ruchu.
V rámci ďalšej časti, ktorou sú teoretické východiská, definujeme hlavné pojmy z oblasti cestovného ruchu, rybárstva, ich prierez a rovnako tak legislatívne podmienky rybolovu v Slovenskej republike a jeho organizačnú štruktúru.
Vychádzame z dostupných publikácií od slovenských a zahraničných autorov.
Praktickou časťou tejto diplomovej práce je prípadová štúdia o rybárskom cestovnom ruchu na Liptovskej Mare. Skladá sa z niekoľkých častí, ktoré môžeme zhrnúť do 3 segmentov – výkonnosť rybolovu, výkonnosť cestovného ruchu a geografické, prírodné či materiálne zázemie. Táto štúdia je podložená vlastným výskumom, ktorý bol realizovaný v niekoľkých krokoch, ktoré sú definované v metodike práce.
Výsledkom práce je reálny obraz, ako je destinácia Liptovská Mara vnímaná z pohľadu rybárov, a aký je aktuálny stav v poskytovaní služieb rybárskeho cestovného ruchu.
8
1 Rybolov a cestovný ruch – prehľad problematiky
Silné prepojenie medzi nekomerčným rybolovom a cestovným ruchom je odrazom globálneho trendu poklesu príjmov generovaných v rybárstve a hľadaním alternatív pre ekonomickú diverzifikáciu krajín, kde je bohatá rybolovná kultúra (Chen – Chang, 2017).
Dobrým príkladom fungovania tohto prepojenia, je z pohľadu Európy Španielsko, konkrétne Galícia. V rámci tejto krajiny bolo realizovaných niekoľko štúdií o prepojení rybárstva a cestovného ruchu, a aké činnosti spája. „Niektoré z činností sú ale veľmi zle regulované a preto takmer neexistujú štatistické údaje, ktoré by umožňovali niektoré štúdie porovnávať, prípadne realizovať“ (Muňoz, 2018.
s.388).
V rámci danej problematiky existujú rozsiahle a nepresné koncepcie toho, čo to vlastne rybársky cestovný ruch je. Veľa krát spájajú rôzne morské a suchozemské aktivity, ktoré s rybolovom nijak nesúvisia (Pita a kol., 2019).
Treba vziať do úvahy, že odvetvie rybárskeho cestovného ruchu hlavne vo vidieckych oblastiach, čerpá z vidieckeho cestovného ruchu, ktorý je založený na činnostiach spätých s prírodou. Na druhej strane však nesmieme zabúdať, že cestovný ruch akéhokoľvek druhu nie je založený iba na jednej činnosti, ale je sprevádzaný istými službami, ako napríklad ubytovanie, doprava, stravovanie, maloobchod, služby pre turistov a iné (Butler a kol., 2020).
V rámci poskytovania služieb v tomto odvetví je potreba si uvedomiť akúsi konkurenciu medzi rybármi, ktorí poskytujú rôzne atraktivity turistom (pasívne) a cestovnými agentúrami špecializovanými na tento druh turizmu, ktoré sa stavajú do role profesionálnych sprievodcov a lektorov, ktorý sa orientujú na športový rybolov (pobrežný), kde je za potreby kvalitné vybavenie a plavidlo (Pastor a kol., 2015).
V rámci Európy je pôvodnou oblasťou rozvoja rybárskeho cestovného ruchu Taliansko, kde bol tento pojem implementovaný v rámci tamojšieho zákona o rybárstve už v roku 1982. Od 80. rokov 20. storočia sú tam právne zakotvené pojmy ako rybárska turistika, cestovný ruch zahrňujúci rybársku činnosť, ubytovanie v príbytku rybárskej rodiny a účasť na rybárskom plavidle ako forma turizmu bez nutnosti povolenia (Padín a kol., 2016).
9
2 Teoretické východiská a pojmy
Kapitola je zameraná na základné teoretické vymedzenie cestovného ruchu, foriem a druhov cestovného ruchu a definovanie rybárskeho cestovného ruchu. V rámci teoretickej časti sumarizujeme výkonnosť cestovného ruchu na Slovensku na základe aktuálnych štatistík. Pre správne pochopenie skúmanej problematiky, ktorou je rybársky cestovný ruch je potrebné popísať fungovanie rybolovu a jeho organizáciu v rámci Slovenskej republiky. Zistené poznatky budú konkretizované a aplikované na prípadovú štúdiu v empirickej časti pertraktovanej diplomovej práce.
2.1 Cestovný ruch v 21. storočí
Ak by sme chceli cestovný ruch nejak priamo definovať, máme k dispozícii mnoho definícií od rôznych autorov, ktoré sa od seba príliš nelíšia. Borovský a kolektív uvádzajú, že „cestovný ruch je odvetvie, ktoré sa v posledných dvoch desaťročiach veľmi rýchlo rozvíja. Ovplyvňuje to predovšetkým veľmi rýchly rast vplyvu globalizácie – odstraňovanie hraníc, zrýchľovanie toku informácií a iné znaky globalizácie“ (Borovský a kol., 2008, s. 20).
Podľa Kmeca je cestovný ruch najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odvetvím svetovej ekonomiky, za čím vidí vzdelanejšiu populáciu a túžbu ľudí spoznávať nove krajiny, ľudí v nich žijúcich, ich jazyky, zvyky a pod.(Kmeco, 2006).
Cestovný ruch je veľmi rýchlo rastúcim odvetvím ako doma, tak aj vo svete.
Podľa UNWTO je to tretie najväčšie exportné odvetvie celosvetovo. Po chemickom a ropnom priemysle, je cestovný ruch odvetvím, ktoré spolu s dopravou v rámci cestovného ruchu tvorí 1.7 bilióna USD v exporte (UNWTO highlights, 2019).
V ďalšej časti práce sa zameriame na podrobnejšie charakterizovanie jednotlivých foriem a druhov cestovného ruchu, aby sme boli schopný v závere tejto kapitoly úspešne zaradiť rybolov do zázemia turizmu.
2.1.1 Klasifikácia cestovného ruchu
Ak sa zmeriame na 21. storočie, môžeme badať neustále zvyšujúci sa záujem o rôzne a nové formy či druhy cestovného ruchu. Pre správnu klasifikáciu je nutné definovať, čo je druhom. a čo je formou v terminológii cestovného ruchu.
Druhy cestovného ruchu
V tejto podkapitole sa budeme venovať členeniu druhov cestovného ruchu.
Avšak zase platí, že definícií a členení je mnoho, zosumarizujeme konkrétne tie, ktoré bližšie definujú tému tejto práce. Podľa Gúčika a kol. (2006) sa pod druhom
10
cestovného ruchu rozumie v odbornej literatúre účel alebo motív cestovania a dočasného pobytu účastníkov cestovného ruchu v cieľovej destinácii (Gúčik a kol, 2006).
Podľa Otepku vyjadruje druh cestovného ruchu rôzne podnety, pohnútky a prevažujúce záujmy, ktoré vedú ľudí k turizmu (Habán – Otepka, 2004).
Mariot (2006) vo svojej publikácii uvádza, že pre správne definovanie druhu cestovného ruchu je najviac dôležitý motív, ktorý ľudí prijme k tomu, aby sa zúčastnili cestovného ruchu. Títo účastníci sa potom delia podľa ich priorít a záujmov (Mariot, 2000). Podľa vlastných znalostí môžeme dodať, že tieto záujmy či priority budú závislé na veku, spôsobe živote, príjmu v domácnosti, pohlavia apod.
Podľa Mariota, základné druhy cestovného ruchu môžeme rozdeliť na:
• rekreačný
• športový
• kultúrny
• spoločenský
Ak posúdime aj publikácie iných autorov, môžeme definovať oveľa viac druhov cestovného ruchu, ktoré sú skôr novodobejšieho charakteru a sú spojené práve s 21.
storočím. Môžeme teda zalistovať aj tieto druhy cestovného ruchu, pre lepšie pochopenie rozdielnosti a taktiež pre lepšie zaradenie nami skúmanej problematiky, ktorou je rybolov (Gúčik a kol., 2006; Foret & Foretová, 2001).
• vzdelávací – orientuje ľudí vo svete cestovného ruchu
• profesijný – ide o cestovný ruch spojený s profesiou
• poznávanie prírody – využívanie prírodných predpokladov bez zásahu človeka (jaskyne, hory, jazerá...)
• kultúrno – poznávací
• náboženský
• spoločenský
• rekreačný
• zdravotný
• športový
• dobrodružný
• nákupný
Vychádzajúc z publikácie Michalovej (Michalová a kol., 2002)., podľa miesta realizácie môžeme rozdeliť cestovný ruch na domáci a zahraničný. Bude teda záležať,
11
či sa cieľová destinácia nachádza na území štátu vlastného účastníkovi cestovného ruchu, alebo v zahraničí.
Zahraničný cestovný ruch môžeme rozdeliť na jeho aktívnu a pasívnu formu.
V prípade aktívnej ide o príjazdový CR (incoming) takže príjazdy cudzokrajných občanov do destinácie, čo vytvára export služieb a tvorí devízové príjmy. Ide o časť CR, o ktorú sa budeme zaujímať nakoľko prináša športových i rekreačných rybárov s iných krajín. Na druhej strane pasívna forma zahraničného CR je tzv. outcoming (outgoing) čiže výjazdy domácich turistov do zahraničia, čím vzniká import služieb a vytvára devízové výdaje (Ryglová a kol., 2011).
Formy cestovného ruchu
Formy cestovného ruchu vyjadrujú pôsobenie rôznych vonkajších faktorov a vplyvov. Podľa Mikušákovej – „...sa formy cestovného ruchu snažia čo najpresnejšie vystihnúť jeho podstatu a uspokojiť potreby zákazníkov prostredníctvom špecifických služieb“ (Mikušáková, 2010, s.31).
Gúčik a kolektív sa domnievajú, že – „formy cestovného ruchu vyjadrujú rôzne príčiny a ich dôsledky, ktoré súvisia s cestovaním a pobytom účastníkov na cudzom mieste“ (Gúčik a kol., 2006, s.51). Rovnako vieme formy cestovného ruchu deliť z iných hľadísk, ako napríklad počet účastníkov, ich vek, geografická lokácia, prevažujúce miesto pobytu, ale aj ročné obdobie alebo druh využívanej dopravy.
Viaceré z týchto klasifikačných hľadísk u iných autorov nenájdeme (ibid).
Medzi hlavné formy cestovného ruchu môžeme zaradiť (spracované a upravené podľa Michalovej a kol., 2001):
• Rekreačný – cestovný ruch v prírodnom prostredí s procesom regenerácie fyzických a duševných síl pri oddychu, pohybe a zábave
• Kultúrno-poznávací – významná spoločenská funkcia ako prostriedok spoločenskej, kultúrnej a odbornej vzdelanostnej úrovne ľudí poznávaním kultúrnych, historických a umeleckých pamiatok
• Náboženský – najstaršia forma turizmu. Motívom účasti na tejto forme cestovného ruchu je návšteva posvätných miest, kostolov, kláštorov, kaplniek pútnických miest či ciest.
• Športovo-turistický – uspokojovanie potrieb športového charakteru prostredníctvom aktívneho životného štýlu (zimné, letné, sezónne či iné športy) alebo pasívnej účasti (návšteva športových podujatí)
• Kúpeľný a liečebný – zastáva regeneračnú, zdravotnú a rekreačnú funkciu a slúži na posilnenie zdravia človeka a súčasne na odstránenie
12
nežiadúcich a škodlivých vplyvov okolitého prostredia na jednotlivca a jeho zdravie
• Poľovnícky a lovecký – vyžaduje sa poskytovanie služieb, ktoré sú zamerané na lov zvierat; môžeme sem zaradiť aj rekreačný rybolov
• Vidiecky – trávenie voľného času na vidieku spolu s účasťou na poľnohospodárskych aktivitách (agroturistika)
• Ekoturistika – forma turizmu, ktorá je veľmi šetrná k životnému prostrediu a uspokojením účastníka je práve šetrenie životného prostredia
• Zážitkový turizmus – požiadavky účastníkov sú vzrušenie a adrenalín, z pohľadu rybárskeho cestovného ruchu sem môžeme zaradiť napríklad
„The Big game fishing“1
• Incentívny – exkurzie a odborné tematické zájazdy a školenia
• Kongresový cestovný ruch – cestovný ruch, pri ktorom sa účastníci zúčastňujú konferencií, kongresov a veľtrhov s cieľom výmeny informácií, skúseností a poznatkov
• Nákupný – novodobý cestovný ruch plniaci funkciu aj tzv. neviditeľného exportu
2.1.2 Rybársky cestovný ruch
Nakoľko sme sa v rámci literárnej rešerše nedopracovali k dostatku relevantných informácií na konkrétnu oblasť rybárskeho cestovného ruchu, v rámci dedukčnej metódy sme spracovali vlastnú teóriu zaradenia rybolovu do foriem cestovného ruchu a to prihliadajúc na faktor charakteru rybolovu.
Disponujúc poznatkami z vyššie uvedených podkapitol prichádzame zo záverom, že rybársky cestovný ruch možno chápať z dvoch uhlov pohľadu. Je nutné rozdeliť rybárov na rekreačných a športových (práca sa nezameriava na komerčný a priemyselný rybolov). V prípade rekreačných rybárov môžeme vychádzať zo zaradenia do loveckého (poľovnícko-loveckého) cestovného ruchu. Cieľový zákazník tejto formy cestovného ruchu vyhľadáva pôžitok z lovu, väčšinou v prírodnom prostredí, a cieľom jeho záujmu je uloviť rybu (pokúsiť sa o to) a úlovok si môže ale aj nemusí privlastniť (záleží na preferenciách). Rybolov je u tohto jednotlivca chápaný ako hobby a využitie voľného času.
Druhým prípadom sú športoví rybári. V prípade tých už nemôžeme hovoriť o loveckom cestovnom ruchu, pretože ich cieľom je výkon športu, ktorým je rybolov.
Úlovok, teda ulovená ryba nie je cieľom ich činnosti (úlovky môžu slúžiť ako posúdenie výkonnosti pri výkone tohto športu, nie sú však privlastňované). Ide
1 V celosvetovom meritu ide o pobrežný rybolov zameraný na najväčšie ryby akú sú Tuniak žlto plutvy, Mečúň, a iné. V lokálnom meritu sa bavíme o zameraní športových rybárov na lov kapitálnych rýb našich vôd, hlavne kapra nad 20kg, a iné lokálne žijúce druhy v najväčších rozmeroch.
13
o výkon tohto športu, ktorý môže byť spojený aj so športovou udalosťou, preteky rôznych kategórií. Výkon tohto jednotlivca (tímu) potom môže byť hodnotený v rámci nejakej športovej organizácie. V tomto prípade budeme radiť športových rybárov ako športových turistov.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nie je možné tieto dva uhly pohľadu rybolovu spojiť pod formu loveckého cestovného ruchu. Musíme teda rybárov ako účastníkov cestovného ruchu selektovať podľa toho, akú formu rybolovu vykonávajú.
Rybársky cestovný ruch teda zahrňuje športových aj rekreačných rybárov a môžeme ho klasifikovať ako akýsi medzník medzi loveckým a športovým (z pohľadu rybárstva) a rekreačným cestovným ruchom.
Podobnému problému sa venujú aj Martín, Sánchez, a kol. (2017). Definujú problém absencie dôkladných definícii z pohľadu týchto dvoch prístupov, no v rámci publikácie neprichádzajú s novým vymedzením, ktoré by bolo možné použiť.
Inou problematikou sa zaoberá aj Výbor pre rybárstvo Európskej únie, a Európsky parlament, ktorý predložili návrhovú správu (2017/2120(INI)) o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii. Obsahom správy sú nedostatky v legislatívnom zázemí rybolovu na pôde EÚ ako aj návrhy na budúce opatrenia.
V rámci spoločnej regionálnej politiky EÚ nie sú jednotné metódy získavania údajov o rybolove. Tento problém je sprevádzaný neobjektívnymi štatistikami, ktoré neposkytujú reálny obraz o skutočnom stave rybárstva naprieč EÚ. Navrhovaným riešením je diferenciácia športových a rekreačných rybárov na dva segmenty, ktoré budú v rámci SRP riadne definované. Štatistické dáta sa majú potom získavať naprieč členskými krajinami EÚ, ale vyhodnocované majú byť využitím rovnakých metód ako celok. Sú navrhované legislatívne zmeny, ktoré v rámci členských krajín zjednotia povinnosti zadávania a zberu dát z tejto oblasti, ako uvádza poslankyňa Norica Nicolai v tejto dôvodovej správe (2018).
2.2 Rybársky cestovný ruch na Slovensku
Slovensko alebo Slovenská republika ja krajinou ležiacou v strede Európy2. Výhodná pozícia umožňuje krajine profitovať a byť konkurencieschopná v poskytovaní služieb v cestovnom ruchu. V tejto podkapitole sa pozrieme na indikátory a ukazovatele hodnotiace výkonnosť krajiny v poli cestovného ruchu.
2 Kremnický kostolík (pri meste Kremnica na strednom Slovensku) je označený ako geografický stred Európy
14
Pre čo najobjektívnejšie hodnotenie výkonnosti krajiny a ekonomiky budeme používať údaje od roku 2018 po rok 2020 (z dôvodu chýbajúcich štatistík sa môžu vyskytnúť aj staršie údaje).
Z pohľadu návštevnosti krajiny držala Slovenská republika rastúci trend po nástup pandemických opatrení v súvislosti s ochorením Covid-19. V roku 2018 zaznamenalo Slovensko zhruba 5,6 milióna návštevníkov z čoho zhruba 60 % tvoril domáci cestovný ruch. Čo sa týka prenocovaní, tých bolo v roku 2018 zaznamenaných cca 15,5 milióna. Oproti roku 2017 ide v oboch ukazovateľoch o približne 4% nárast.
Na počte prenocovaní sa podieľal domáci cestovný ruch podielom 63 % a ostatných 37 % čo je približne 5,7 milióna prenocovaní tvorili zahraničný návštevníci.
Nie ideálnou štatistikou je tá z prvých dvoch kvartálov roku 2020. Po nástupe
„korona krízy“ sa okrem ekonomiky ako takej výrazne pozastavil aj cestovný ruch.
Keďže nie sú k dispozícii štatistiky za celý rok 2020, nemôžeme ich priamo porovnávať z výročnými štatistikami z minulých rokov. Ale pri porovnaní prvých dvoch kvartálov za posledné 3 roky, teda do roku 2018, zaznamenáva návštevnosť krajiny prepad o viac než 50 %. V prípade počtu návštevníkov zaznamenalo Slovensko za prvý polrok roku 2020 zhruba 1,3 milióna návštevníkov, čo je pri porovnaní rovnakých období minulých rokov prepad o skoro 54 %. Domáci cestovný ruch poklesol o 49 % a príjazdový cestovný ruch o viac než 61 %. V počte prenocovaní sa
„korona kríza“ odzrkadlila poklesom o takmer 50 % (pokles v domácom turizme 44,5
% a pokles v príjazdovom turizme viac ako 58 %) (Štatistický úrad SR, 2018, 2019, 2020).
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len MDV SR) uvádza tiež štatistiku počtu návštevníkov a prenocovaní rozdelenú podľa mesiacov v roku. V oboch prípadoch sú najvyhľadávanejšími termínmi práve termíny v mesiacoch Júl a August. Tieto letné mesiace sú najvyhľadávanejšie u domácich i zahraničných návštevníkov a to dlhodobo. Rastúci trend môžeme pozorovať od roku 2012. V roku 2018 a 2019 sa počet návštev a prenocovaní na Slovensku v týchto mesiacoch zvyšuje proporčne k rastu celkovej návštevnosti.
Medzi regiónmi vyhľadávanými medzi či už domácimi alebo zahraničnými návštevníkmi je na prvom mieste dlhodobo Bratislava, keďže ide o mesto typické pre kongresy, tranzit cestujúcich ako aj krátkodobé zájazdy. Mimo naše hlavné mesto sú najvyhľadávanejšími lokalitami Poprad, Liptovský Mikuláš, Žilina, Košice a Ružomberok. Záujem o tieto lokality môžeme prezentovať aj pomocou ubytovacej štatistiky. Za rok 2019 bolo v Bratislave zaznamenaných necelé 3 milióny prenocovaní, v Poprade a okolí zhruba 2,1 milióna prenocovaní, v Liptovskom Mikuláši a okolí cca 1,4 milióna prenocovaní, a v Žiline necelých 700 tisíc
15
prenocovaní. Z tejto štatistiky vyplýva, že domáci a rovnako aj zahraničný turisti uprednostňujú pobyt na severe krajiny v prostredí slovenských hôr (MDV SR, 2019).
Z ekonomickej stránky patrí cestovný ruch všeobecne medzi jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví v svetovej ekonomike. Nie je tomu inak ani v podmienkach Slovenskej republiky. Podiel cestovného ruchu v ekonomike Slovenska je priblížený na obrázku nižšie.
Tabuľka 1 Základné ukazovatele výkonnosti CR v ekonomike SR
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa štatistík MDV SR, 2017
Vyššie zobrazená tabuľka zobrazuje podiel cestovného ruchu na ekonomike Slovenskej republiky. Vzhľadom k nedostupnosti novších štatistík, uvádzame údaje z rokov 2016 a 2017 a ich vzájomné porovnanie.
Ako môžeme vidieť, Slovensko vedie v oblasti cestovného ruchu kladné saldo platobnej bilancie, teda príjmy v CR prevyšujú výdavky. Konkrétne dosahovali príjmy v CR v rokoch 2016 i 2017 k hranici 2,5 miliardy eur, kdežto výdavky sa držali pri hranici 2 miliárd. O dlhodobom kladnom salde platobnej bilancii v CR svedčí i graf nižšie, v ktorom je zobrazené platobná bilancia v dlhom období. Negatívny trend môžeme sledovať pri zrovnaní podielov CR na exporte služieb, ale aj na exporte tovarov a služieb, kde podiel CR klesá. Tento fakt nemusí nutne znamenať pokles výkonnosti CR v krajine, skôr svedčí o zvyšujúcom sa exporte v iných segmentoch.
2016 2017
2 482,80 2 587,80 2 022,50 2 125,20 460,3 462,6
3,0 3,1
32,3 30,4
3,7 3,6
1,3 -5,8 -2,2
UKAZOVATEĽ ROK ZMENA v %
2016/2017 4,2 5,1 0,5 Príjmy v CR (mil.EUR)
Výdavky v CR (mil.EUR)
Saldo platobnej bilancie v CR (mil.EUR) Podiel CR na HDP SR (%)
Podiel CR na exporte služieb (%)
Podiel CR na exporte tovarov a služieb (%)
16
Graf č. 1 Vývoj salda platobnej bilancie v CR SR 1999-2017
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa MDV SR, 2017
2.3 Rybolov ako súčasť cestovného ruchu na Slovensku
V porovnaní s inými Európskymi krajinami ukazuje Slovenská republika významný doteraz nevyužitý turistický potenciál lokalít, ktoré ponúkajú možnosť trávenia voľného času rybolovom, alebo inými aktivitami, ktoré súvisia s chovom a lovom rýb. V tejto podkapitole uvedieme formy rybolovu, ako aj aspekty, podmienky a legislatívne úpravy, ktorým rybolov na Slovensku podlieha.
Samotný rybolov môžeme z vlastných znalostí rozdeliť na dva základné druhy.
V prvom prípade pôjde o rekreačný (lovecký) rybolov, kedy je hlavným produktom aktivity úlovok, a nie samotný lov. Tento typ rybolovu je známy už od dôb vývoja ľudstva, kedy išlo o spôsob obživy. Aj v dnešnej dobe je to stále čiastočný zdroj obživy najmä pre ľudí žijúcich v blízkosti vodných plôch. V tomto prípade však títo rybári nijak neparticipujú na cestovnom ruchu danej krajiny či regiónu.
Druhým uvádzaným príkladom bude tzv. športový rybolov, pri ktorom je úlovok vedľajším produktom, kedy je síce ryba ulovená, je aj následne pustená. Hlavným produktom je teda výkon športovej aktivity – rybolovu – ktorý môže byť na súťažnej alebo nesúťažnej úrovni (Sýkorová a kol., 2007).
2.3.1 Organizácia rybolovu na Slovensku
Rybárstvo vo všeobecnosti spadá pod oblasť životného prostredia. Podľa článku 44, ods.4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o životné prostredie funkciou
0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 500
Vývoj salda platobnej bilancie v
cestovnom ruchu v mil. EUR
17
štátu, ktorý má dbať k šetrnému využívaniu prírodných zdrojov a zabezpečovať ochranu určitým druhom voľne rastúcich rastlín alebo voľne žijúcich živočíchov.
Tento verejný záujem a jeho presadzovanie je zabezpečované verejnou správou (Škultéty, 2008).
Správa rybárstva je na Slovensku riadená nasledovnými inštitúciami:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR) je najvyšším štátnym orgánom garantujúcim starostlivosť o životné prostredia. Z pohľadu štruktúry a charakteru ide o právnickú osobu, rozpočtovú organizáciu, ktorá je príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet SR (Hollá, 1996).
Podľa § 16 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii štátnej správy v znení neskorších predpisov a následných zmien v zákone č. 372/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.novembra 2010 písmena b – „je MŽP SR ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane vodného hospodárstva, ochrany pre povodňami, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou akvakultúry a morského rybolovu“.
MŽP SR podľa §39 zákona š. 139/2002 na úseku rybárstva:
• Kontroluje a riadi výkon štátnej správy na úseku rybárstva, činnosť jednotlivých užívateľov na úseku rybárstva podľa tohto zákona
• Rozhoduje o pridelení výkonu rybárskeho práva vo vodných tokoch, ostatných vodných plochách a vodárenských nádržiach či ich prítokoch
• Vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia
• Môže dočasne obmedziť výkon rybárskeho práva, zmeniť charakter alebo hranice rybárskeho revíru z dôvodu verejného záujmu alebo v prípade vážnej ekologickej zmeny rybárskeho revíru a vo zvlášť odôvodnených prípadoch (§ 3 ods. 5) môže rybársky revír zrušiť
• Schvaľuje zarybňovací plán podľa § 6 ods. 1
• Vyhlasuje v záujme ochrany genofondu a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb po prerokovaní s užívateľom časti rybárskeho revíru, prípadne i celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť, rovnako ak ide o verejný záujem alebo na návrh užívateľa chránenú rybársku oblasť ruší
• Vydáva osobité povolenie na rybolov
18
• Eviduje rybníky, rybo chovné zariadenia i malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospodársky chov rýb, prípadne rozšírená činnosť
• Poveruje SRZ úlohami súvisiacimi s riešením problematiky rybárskych revírov, schvaľovania zarybňovacích plánov predkladaných jeho organizačnými zložkami, výkonu rybárskej stráže, vykonávania ichtyologických prieskumov v rybárskych revíroch, štatistického vyhodnotenia záznamov držiteľov osobitného povolenia na rybolov
• Iné
Slovenský Rybársky Zväz
Ústredným orgánom v organizácii rybolovu a výkone rybárskeho práva je na Slovensku Slovenský rybársky zväz (ďalej SRZ). V zmysle zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov ide o občianske združenie. Počtom členov je jedným z najväčších občianskych združení na Slovensku. Podľa nepotvrdených správ bol prvý rybársky spolok založený v Žiline už v roku 1922, no keďže sa nedochovali žiadne materiály a písomnosti dokazujúce túto skutočnosť, nemožno túto domnienku brať za rozhodujúcu. Najstarším dochovaným dokumentom je „Domáci poriadok žilinského ochranného spolku pre Žilinu a okolie“ z roku 1925, preto tento rok považujeme za rok vzniku tejto organizácie. V tej dobe mala zhruba 100 členov. Zväz sa rozrástol po skončení druhej svetovej vojny a po zoštátnení vôd, teda v roku 1953 kedy mal už zhruba 800 členov. Do roku 1969 sa menil aj názov tejto organizácie, ktorý prešiel rôznymi variáciami, no od roku 1969 nesie názov „Slovenský rybársky zväz“, respektíve v prípade mesta vzniku Žiliny ide o „Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline“ (srzmozilina.sk/historia, 2014).
Slovenský rybársky zväz je teda občianske združenie, ktoré združuje občanov v oblasti rekreačného a športového rybolovu už vyše 80 rokov. Aktuálne ide o najpočetnejšiu záujmovú organizáciu na Slovensku, ktorá združuje 122 základných organizácií a vyše 117 000 loviacich rybárov, pričom zhruba 75 % tvoria dospelí rybári, a 25 % deti a mládež. Zväz je organizačne rozdelený na miestne a mestské organizácie, ktoré predstavujú základné organizačné zložky a ich činnosť riadia ich vlastné orgány. Ďalej sa delí na ústredné orgány zväzu, ktoré odborne a metodicky riadia a usmerňujú činnosť základných organizačných zložiek zväzu.
Miestna (Mestská) organizácia SRZ
Ako sa uvádza v § 12 ods. 1 až 3 Stanov Slovenského rybárskeho zväzu –
„Základnou organizačnou zložkou zväzu je miestna alebo mestská organizácia. Ich organizačnú štruktúru jednotne upravuje organizačný poriadok. V prípade zániku
19
miestnej (mestskej) organizácie sa prípadná delimitácia revírov uskutoční podľa rozhodnutia Rady. Základná organizácia vzniká na území jednej alebo viac obcí, avšak na území jednej obce môže vzniknúť iba jedna základná organizácia, výnimku tvorí hlavné mesto Bratislava“ (§12 ods. 1 až 3 Stanov Slovenského rybárskeho zväzu).
Orgánmi miestnej (mestskej) organizácie rozumieme:
• Členská schôdza – u miestnej organizácie
• Mestská konferencia – u mestskej organizácie
• Výbor
• Predsedníctvo výboru
• Kontrolná komisia
Členská schôdza, resp. v prípade mestskej organizácie mestská konferencia, je zvolaná minimálne jeden krát za rok, a zvoláva ju výbor. Táto schôdza je najvyšším orgánom základnej organizácie. Do kompetencií tejto schôdza patrí rozhodovanie o vzniku alebo zániku základnej organizácie, rozdelenie základnej organizácie na samostatné organizácie, o zlučovaní jednotlivých miestnych (mestských) organizácií, o prevode nehnuteľného majetku, o zmene štruktúry, o vzniku, zániku obvodnej organizácie a o návrhoch predkladaných obvodnými organizáciami.
Výbor riadi činnosť miestnej (mestskej) organizácie. Má svojho predsedu, podpredsedu, tajomníka a rybárskeho hospodára. Rybársky hospodár je schvaľovaný príslušným orgánom štátnej správy. Schôdze výboru riadi jeho predseda, resp.
podpredseda, a konajú sa minimálne štyri krát ročne. Výbor pojednáva o pláne organizácie na dané obdobie a pripravuje návrhy na členskú schôdzu. Súčasťou výboru je aj disciplinárna komisia, ktorá má 3 – 7 členov a kontroluje a usmerňuje činnosť výboru (Budaj, 1998).
Medzi ústredné orgány Slovenského rybárskeho zväzu patria snem, Rada, Prezídium Rady a kontrolná komisia zväzu. Priblížime si činnosť Rady, ktorá je pre tematiku tejto práce najpodstatnejšia.
Rada Slovenského rybárskeho zväzu
Rada Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len Rada SRZ) je ústredným orgánom zväzu a riadi jeho činnosť, má 34 členov. SRZ má svojho prezidenta a tajomníka, ktorý sú taktiež členmi Rady SRZ. Medzi úlohy Rady SRZ patrí:
• Metodicky, odborne a koordinovane riadiť činnosť zväzu a jeho všetkých organizačných zložiek
20
• Zabezpečiť hospodárenie v rybárskych revíroch a chovných zariadeniach SRZ
• Stanoviť cenu povolení na rybolov
• Rozhodovať o cene násad z vlastných chovných zariadení
• Udeľovať vyznamenania a ocenenia naprieč SRZ
• Vydávanie smerníc, opatrení, pokynov a informácií pre ZO SRZ
• Zakladať, meniť, rušiť alebo zriaďovať obchodné spoločnosti pod záštitou SRZ
• Vydávanie rybárskych poriadkov pre jednotlivé rybárske revíry
• Organizovanie domácich a medzinárodných športových podujatí
• Vydávanie povolení na rybolov
V obrázku nižšie je stručne spracovaná hierarchia pôsobnosti organizácie rybolovu na Slovensku. Ľavá strana zobrazuje výkon verejnej správy na úrovni rybolovu a jej postupnosť z rúk štátu na mestá a obce. Pravá strana znázorňuje správu výkonu rybárskeho práva od Rady SRZ Žilina (ústredný orgán) do rúk miestnych a mestských organizácie (úroveň miest a obcí a regiónov).
Obrázok 1 Správa rybárstva SR
Zdroj: Grafické spracovanie kapitoly 1.2.1
Rybárska stráž
21
Ochrana výkonu rybárskeho práva ako aj dodržovanie legislatívnych nariadení pri výkone rybárskeho práva zaisťuje na Slovensku rybárska stráž. Ochranu výkonu rybárskeho práva rybárskou strážou upravuje zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rybárstve) a vyhláška MŽP SR č.
185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 21 ods. 2 písm. r) Stanov SRZ pre zjednotenie postupu organizačných zložiek vydal SRZ usmernenie, ktoré ustanovuje činnosť rybárskej stráže SRZ, s účinnosťou od 1. januára 2017.
Povinnosti rybárskej stráže sú definované v § 22 zákona o rybárstve. Odkláňanie sa od týchto povinností, alebo konanie v rozpore s týmito povinnosťami môže nadobudnúť skutkovú podstatu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Rybárska stráž má právo kontrolovať, či loviace osoby v rybárskych revíroch majú oprávnenie na lov, prezerať im rybárske náradie, úlovky, plavidlá a nádrže na ryby. Ďalej má rybárska stráž právo vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania ak je dôvodné podozrenie, že osoba pácha trestný čin alebo priestupok.
Rybárska stráž má taktiež právo obmedziť osobnú slobodu osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva, zisťovať jej totožnosť, a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar policajného zboru. V prípade porušenie právnych predpisov loviacou osobou má rybárska stráž právo zadržať loviacemu rybárske náradie, rybárske oprávnenie, a v nutnom prípade použiť donucovacie prostriedky (Stanovy SRZ, 2017).
Rybárske revíry
Ak by sme chceli v laickom zmysle definovať rybársky revír, ide o územie vodnej plochy, kde je povolený lov rýb s príslušným povolením. Skutočnosť sa až tak veľmi nelíši od nášho laického zadefinovania. Podľa § 3 Zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve s doplnením Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je rybársky revír definovaný ako: „Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky určená a hranicami vymedzená vodná plocha. Ministerstvo životného prostredia SR vytvára rybárske revíry z vodných tokov, vodných nádrží, malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, rybníkov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia“ (§3 Zákona č. 216/2018 Z. z., 2018). Ďalej sa v zákone uvádza, že hranicu rybárskych revírov tvorí pomyselná čiara vedená naprieč vodným tokom, ktorá je vymedzená trvalo terénnou prekážkou (most, hať, riečny stupeň a pod.). Súvislosť rybárskeho revíru môže byť prerušená, ak na vodnom toku leží vodná nádrž, rybník alebo malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb. Taktiež sa do rybárskych revírov zaraďujú aj prítoky vodných tokov ak nie sú vedené ako samostatné rybárske revíry (Tam tiež).
22
Delení rybárskych revírov je niekoľko. Ak budeme vychádzať z delenia SRZ, delenie rybárskych revírov rovnako tak špecifikuje ich zápis.
Základom delenia je oblasť, v ktorej sa rybársky revír nachádza. Na Slovensku rozdeľujeme 4 oblasti rybárskych revírov. Je to Bratislavská oblasť, ktorú značíme číslom 1 (prípadne písmenom B), Západoslovenská oblasť, ktorú značíme číslom 2 (písmeno Z), Stredoslovenská oblasť, ktorú značíme číslom 3 (písmeno S) a Východoslovenská oblasť, ktorú značíme číslom 4 (písmeno V).
Podľa charakteru rybárskeho revíru rozlišujeme 6 druhov. Ide o revíry kaprové, kaprové (H)3, losovo-pstruhové a lososovo-lipňové (H).
Ďalej sa rybárske revíry delia podľa účelu využitia, a to na revíry lovné, chovné, revíry CHRO4, revíry CHRAP5 a vypustené revíry (nepoužívajú sa) (Strihová, SRZ RADA, 2016).
Kompletné rozdelenie rybárskych revírov môžeme vidieť v tabuľke nižšie, rovnako tak ich početnosť podľa druhu a účelu využitia. Na Slovensku výrazne dominujú kaprové revíry a revíry lososovo-pstruhové.
Tabuľka 2 Rozdelenie rybárskych revírov SR a početnosť
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa SRZ – rozdelenie revírov (2016)
Z rozdelenia a početnosti revírov môžeme vidieť, že dominujú kaprové revíry určené k lovu, čo sa odzrkadľuje aj na skutočnosti, že väčšina revírov zväzového
3 (H) je označenie rybárskeho revíru s možným výskytom hlavátky
4 CHRO – Chránená rybárska oblasť
5 CHRAP – revíry bez možnosti privlastnenia úlovku POČET
chovný 105
lovný 857
CHRO 10
CHAP 21
CHAP 1
lovný 9
chovný 3
CHAP 1
lovný 9
chovný 2
CHAP 3
CHRO 1
lovný 20
chovný 261
lovný 376
CHRO 6
CHAP 13
39
656
SPOLU 1698
lososový 695
lososový - lipňový
lososový - lipňový (H)
lososový - pstruhový
13
26
656 993
10
1003 POČET CELKOM ÚČEL
CHARAKTER
kaprový 1003
kaprový
kaprový (H)
23
určenia (celoslovenské povolenie k lovu) je práve kaprového charakteru. Nepomer lovných a chovných revírov pri kaprových revíroch môže byť spôsobený tým, že kapor rybničný (najbežnejší a najpočetnejší druh) je relatívne odolný, a nemá problém prežiť po nasadení z chovného do loveného revíru. Pri rybách lososovitého a pstruhového charakteru táto odolnosť nie je tak vysoká, prihliadajúc k tomu, že dravé ryby ako šťuka severná alebo zubáč sú nasadzované v rannej fáze života a vo veľmi malých veľkostiach čo z nich robí ľahkú korisť pre iné dravé ryby. Z tohto dôvodu môžeme vidieť, že pre zabezpečenie aspoň zákonom daného minimálneho zarybnenia je potreba veľkého množstva chovných revírov (SRZ – informácie rybného hospodára).
2.3.2 Legislatíva ochrany rýb
Hlavný zmysel legislatívnej ochrany rýb spočíva v zabezpečení dodržiavania právnych predpisov (zabezpečuje rybárska stráž), týkajúcich sa predovšetkým voľne žijúcich populácií rýb, ale rovnako tak v predchádzaní, či eliminácii šírenia nepôvodných druhov. Pozornosť je tiež venovaná ohrozeným a chráneným druhom, ale i hospodársky významným druhom vyskytujúcim sa vo voľných vodách.
Legislatíva ochrany rýb je na Slovensku zabezpečovaná rôznymi predpismi. Tento legislatívny rámec môžeme rozdeliť na dva druhy a to rybársku legislatívu a ochranársku legislatívu. V legislatíve rybárskej je ochrana rýb podchytená v Zákone č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a vo vykonávacej Vyhláške MŽP SR č. 185/2006 Z. z..
Z hľadiska ochrany prírody je ochrana rýb zabezpečovaná Zákonom č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a v rámci vykonávacej Vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Stanovy SRZ, MŽP SR).
Prístupy k ochrane rýb
• Ohrozený druh – v tomto prípade ide o druh, ktorého prežívanie vo voľnej prírode je z určitých dôvodov ohrozené. Kategorizácia ohrozenosti jednotlivých druhov podlieha kritériám IUCN, podľa ktorých sú druhy zaraďované v rámci Červených zoznamov do príslušných kategórií ohrozenia (Jedlička a kol., 2007). Koščo a Holčík aktualizovali posledný Červený zoznam a ichtyofauna je podľa tohto zoznamu rozdelená do 6tich kategórií (Koščo, Holčík, 2009):
o RE/Regionally extint – pre územie SR vymiznutý druh (6 druhov) o CR/Critically endangered – kriticky ohrozený druh (2 druhy) o EN/Endangered – silne ohrozený druh (7 druhov)
o VU/Vulnerable – zraniteľný druh (8 druhov)
o NT/Near threatened – takmer ohrozený druh (12 druhov)
24
o LC/Least concern – menej dotknutý (28 druhov)
• Chránený druh – druh na ktorý sa vzťahuje osobitná ochrana podľa aktuálne platnej legislatívy na úseku ochrany prírody a krajiny. Za chránené druhy sú považované: druhy národného významu, druhy európskeho významu, prioritné druhy európskeho významu. Zoznam druhov ako aj ich spoločenská hodnota sú uvedené vo Vyhláške MŽP SR č. 24/2002 Z. z.
• Druh európskeho významu – Ide o akýkoľvek druh rastliny alebo živočícha, ktorý sa prirodzene vyskytuje na území akéhokoľvek členského štátu Európskej únie, a je:
o ohrozený – s výnimkou druhov, ktorých prirodzený areál je na tomto území okrajový
o Zraniteľný, ktorý bude pravdepodobne v blízkej dobe budúcnosti ohrozený, ak naň budú naďalej pôsobiť ohrozujúce faktory o vzácny, s málo početnou populáciou, vyskytujúci sa na
geograficky ohraničených územiach, alebo riedko rozptýlený v rozsiahlejších areáloch, ktorý nie je zatiaľ ohrozený alebo zraniteľný, ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva
o endemický, vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu
Kompletný zoznam druhov európskeho významu a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia je súčasťou Vyhlášky č.
24/2002 Z. z.
• Druh národného významu – druh živočícha alebo rastliny, ktorý nie je druhom európskeho významu, ale ktorý je v Slovenskej republike:
o ohrozený
o zraniteľný, o ktorom sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude ohrozený
o vzácny, s málo početnou populáciou, ktorý nie je zatiaľ ohrozený alebo zraniteľný, ale dostal sa do nebezpečenstva
o endemický, reliktný6 a vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu
Zoznam druhov národného významu je uvedený vo Vyhláške MŽP SR č.
24/2002 Z. z.
• Čas individuálnej ochrany rýb – je čas keď sú ryby chránené, a teda nemôžu sa loviť (rybár si ich nemôže privlastniť, ak sú ulovené, musia sa
6 Vyskytujúci sa ako pozostatok, zostatková populácia
25
vrátiť do vody). Zoznam druhov rýb, pre ktoré sa stanovuje individuálna ochrana je uvedený v § 10 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 185/2006 ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve. Na chránené druhy (celkom 19 druhov – napr.
karas zlatistý, blatniak tmavý a iné) sa vzťahuje celoročná ochrana.
Osobitne sú uvedené druhy, pre ktoré sa individuálna ochrana nestanovuje (napríklad plotica červenooká, sumček, slnečnica a iné) (Vyhláška MŽP SR č. 185/2006, 2006).
Prístupy k ochrane rýb na Slovensku sú zväčša jednotné, teda je nutné, aby s nimi bola verejnosť oboznámená, respektíve rybári, ktorí vykonávajú rybárske právo, pretože pri neznalosti chránených druhov sa môžu dopúšťať priestupkov, prípadne až trestných činov.
26
3 Výskumný problém a cieľ práce
Ako vyplýva z názvu tejto diplomovej práce, skúmanou problematikou je rybársky cestovný ruch v konkrétnom regióne – Liptovská Mara. V rámci teoretickej časti sme sa sústredili na definovanie základných všeobecných pojmov z oblasti cestovného ruchu súvisiacich s danou témou. Popísali sme fungovanie rybolovu na Slovensku ako aj jeho organizáciu z pohľadu štátu. Tieto poznatky slúžia ako teoretický základ pre skúmanie konkrétnej oblasti výskytu tejto formy cestovného ruchu.
V rámci praktickej časti diplomovej práce predkladáme vypracovanú prípadovú štúdiu, v ktorej prinášame pohľad na súčasný stav rybárstva a rybárskeho cestovného ruchu na Liptovskej Mare. Touto kvalitatívnou štúdiou poukazujeme na kvality danej lokality z pohľadu rybárstva, rovnako tak z pohľadu poskytovania iných služieb cestovného ruchu. Výsledkom tejto prípadovej štúdie sa rozumie reálny prehľad fungovania a podmienok pre realizáciu rybárskeho cestovného ruchu.
Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je analýza oblasti Liptovskej Mary ako destinácie pre rybársky cestovný ruch.
Pre naplnenie hlavného cieľa stanovujeme aj čiastkové ciele. Prvým čiastkovým cieľom je popísať aktuálne trendy v spokojnosti s poskytovanými službami v rybárskom cestovnom ruchu na Liptovskej Mare, konkrétne – spokojnosť so službami v rybolove, spokojnosť s počtom úlovkov, spokojnosť s využívaním iných služieb CR na Liptovskej Mare.
Druhým čiastkovým cieľom je zhodnotenie destinácie z pohľadu rybárskeho cestovného ruchu. Výsledky budú interpretované vo vyhodnotení výskumu, a v rámci diskusie porovnané s inými štúdiami.
27
4 METODIKA PRÁCE
Vo vyššie uvedených kapitolách bol popísaný teoretický základ k téme rybárskeho cestovného ruchu. Zaoberali sme sa základnou charakteristikou cestovného ruchu, jednotlivých foriem a druhov CR, definovaním rybárskeho cestovného ruchu. Tiež bol uvedený podiel CR na ekonomike Slovenska, prierez fungovania rybolovu a ochrany rýb. V dostupnej literatúre a štúdiách nie je dostatok spracovaných informácií popisujúcich konkrétnu lokalitu (Liptovskú Mara) z pohľadu rybárskeho cestovného ruchu. Praktická časť je zameraná na identifikáciu a popísanie Liptovskej Mary ako destinácie rybárskeho cestovného ruchu.
V tejto kapitole sa zaoberáme aplikovanými metódami na riešenie nášho výskumného problému. Nakoľko chceme zaručiť možnosť opakovania tohto výskumu pre možné porovnanie výsledkov v budúcom období, definujeme všetky využité metódy riešenia a vyhodnotenia údajov.
4.1 Terénny výskum
Prvým krokom výskumu bol terénny výskum, ktorý bol realizovaný metódou pozorovania a získavania informácií priamo v prostredí Liptovskej Mary. V rámci zisťovania informácií boli aplikované neštruktúrované a polo štruktúrované rozhovory na náhodných respondentov (rybárov). Súbor všetkých zistených poznatkov a informácií bol použitý ako základ pre prípadovú štúdiu a kvantitatívne dotazníkové opytovanie.
Priebeh výskumu bol relatívne krátky – nejedná sa o veľkú oblasť skúmania, čo bol jeden z dôvodov, a vzhľadom k opatreniam Vlády SR v súvislosti s pandémiou bol realizovaný v dosť obmedzenom režime.
Prvým krokom terénneho výskumu bol zber kontaktov zainteresovaných subjektov. Konkrétne v rámci ubytovacieho kempingu v Liptovskom Trnovci a v ňom sa nachádzajúcich prevádzok.
V rámci pobytu v lokalite Liptovskej Mary boli náhodne realizované neštruktúrované rozhovory s náhodnými respondentmi. Pomocou týchto rozhovorov sme sa dopátrali k základným problémom, s ktorými sa rybári v rámci rybárskeho cestovného ruchu na Liptovskej Mare stretávajú. Z týchto poznatkov sme definovali základné oblasti, ktoré sme sa pokúsili konkretizovať v rámci polo štruktúrovaných rozhovorov, ktoré boli realizované s náhodnými rybármi, majiteľmi prevádzok poskytujúcich služby v rybolove a cestovnom ruchu, a obyvateľmi z okolia, priamo na Liptovskej Mare.
28
V rámci terénneho výskumu bol realizovaný aj dôslednejší štruktúrovaný rozhovor krátkeho rozsahu na konkrétne syntetizované témy, vychádzajúce z pred tým vykonaných rozhovorov. Respondentom bol zástupca jedného z oslovených subjektov, a to rybárskeho obchodu Esox v Liptovskom Mikuláši. Daný respondent nesúhlasil s so súhlasom poskytnutia údajov dotknutej osoby, preto jeho meno neuvádzame a bude figurovať iba pod oslovením „respondent“. Rozhovor je súčasťou príloh.
Počas terénneho výskumu sme oslovili aj miestnu organizáciu SRZ Liptovský Mikuláš, rovnako tak rybného hospodára Liptovskej Mary. Cieľom bolo získanie neverejných štatistík, ktoré by nám dopomohli k presnejšiemu riešeniu. Žiaľ žiadne neverejné údaje nám neboli poskytnuté, boli sme odkázaný na dostupné verejné štatistiky, ktoré sú spracované v rámci prípadovej štúdie.
4.2 Prípadová štúdia
Ďalšou uplatnenou metódou v rámci praktickej časti tejto diplomovej práce je spracovanie prípadovej štúdie „Liptovská Mara – destinácia rybárskeho cestovného ruchu“. Ide o kvalitatívne zhromaždenie a vyhodnotenie poznatkov a dát cielených na konkrétnu oblasť.
Prípadová štúdia vychádza z teoretickej časti, kde sme charakterizovali všeobecné pojmy. V rámci prípadovej štúdie sú získané poznatky konkretizované, a aplikované na región Liptovská Mara.
V rámci prípadovej štúdie sme realizovali zber potrebných dát využitím poznatkov z terénneho výskumu (pozorovanie, neštruktúrované rozhovory), obsahová analýza dostupných dát a štatistík z printovej alebo online formy, čiastočná literárna rešerš zameraná na skúmanú problematiku – dáta v podobe štatistík, údajov, iných štúdií.
Ako uvádza Šauer & Buryan & Kolínský: „Prípadová štúdia sa zameriava na jeden alebo niekoľko málo prípadov, a snaží sa o pochopenie najdôležitejších špecifík.
Jedná sa o veľmi bežný spôsob analýzy v ekonómii či iných spoločenských vedách, nakoľko hľadá príčiny a súvislosti úspechu, zlyhania, výnimočnosti alebo ďalšie zvláštnosti konkrétneho prípadu“ (Šauer & Buryan & Kolínský, 2019. s.20).
V tomto konkrétnom prípade sa zaoberáme iba rybárskym cestovným ruchom a iba v mieste jeho výskytu – Liptovská Mara.
29
Cieľom samotnej prípadovej štúdie je analyzovať a popísať fungovanie rybolovu v podmienkach Liptovskej Mary, za pomoci použitia konkrétnych dát a informácií.
4.2.1 Metódy použité pri spracovaní prípadovej štúdie
V tejto časti popíšeme všetky využité metódy s spôsoby skúmania pre možnosť opakovania výskumu v budúcnosti.
Porovnanie cien
Porovnanie cien povolení v rámci prípadovej štúdie vychádza z dostupných dát za roky 2019 a 2020. Ceny sú uvedené s DPH a percentuálne porovnanie nárastu vychádza z rozdielu cien medzi rokmi 2019 a 2020.
Komparácia s rybárskym revírom VN Orava
Porovnanie vychádza z dát z neštruktúrovaných rozhovorov a dotazníkového opytovania, kedy v rámci odpovedí uvádzajú respondenti ako najviac konkurenčný a vyhľadávaný revír práve VN Orava. Zrovnávali sme ukazovatele z pohľadu rybárstva, a to zarybnenie najviac signifikantnými druhmi rýb, konkrétne - Kapor, Pleskáč, Jalec, Šťuka, Zubáč, Úhor, Pstruh (dúhový) a Sumec - vyjadrené množstvom kusom daného druhu a ich hmotnosťou. Druhým ukazovateľom v komparácii je návštevnosť rybárskeho revíru. Tá je vyjadrená počtom príchodov, pričom príchod (rybára k vode, ktorý je povinný ho riadne zapísať do povolenky) je definovaný ako čas strávený lovom a to s obmedzením buď na 24hodín resp. (počíta sa jednotka kalendárny deň teda [00:00;23:59] alebo po dosiahnutie maximálneho počtu (hmotnosti) úlovkov, ktorý je si možno privlastniť za jeden deň. Komparácia vychádza z rokov 2017 a 2018.
SWOT Analýza
Podľa Sedláčkovej a Buchty môžeme definovať SWOT analýzu ako: „Analýzu, ktorá identifikuje hlavné silné a slabé stránky a porovnáva ich s hlavnými vplyvmi z okolia. Základným cieľom je rozvíjať silné stránky a potlačovať (utlmovať) slabé, a súčasne byť pripravený na potenciálne príležitosti či hrozby“ (Sedláčková, Buchta, 2006).
Vypracovaná SWOT analýza je súčasťou prípadovej štúdie.
Obsahová analýza
30
V rámci skúmania všeobecného povedomia ako aj propagácie Liptovskej Mary v kontexte rybárskeho cestovného ruchu sme sa zamerali na stránky na sociálnej sieti Facebook. Selektívnym výberom podľa parametrov sme vybrali niekoľko stránok na analýzu.
Parametre, ktoré sme zohľadnili sú:
• Tématika rybárstva
• Lokálne zázemie (Liptovská Mara a Slovensko)
• Početnosť publika (aspoň 1000 sledujúcich)
Selektovali sme 2 stránky k hlavnej analýze, a to stránky „Rybolov na Liptovskej Mare“ a „Ryby, rybky, rybičky“. V rámci stránok sme skúmali štruktúru publika (dostupné informácie) z pohľadu národnosti, a typológiu príspevkov. Analýza je spracovaná v rámci prípadovej štúdie. Nakoľko stránky nie sú historické, a nemajú ani nijak extra veľkú základňu fanúšikov, tak je analýza pomerne strohá a stručná.
Analýza služieb v okolí
Z pohľadu služieb sme analyzovali dostupné zariadenia viacerých druhov.
Ubytovacie služby sme zúžili na perimeter +-5km vzdialenosti od Liptovskej Mary a uvádzame ich v tabuľke podľa druhu, kapacity a sezónnosti. Ostatné športovo technické zariadenia sme sumarizovali z dostupných zdrojov podľa výskytu v danom regióne.
Kvantitatívne dotazníkové opytovanie
Dotazníkové opytovanie bolo realizované v dvoch formách – on-line prostredníctvom vyplnenie dotazníku v platforme od spoločnosti Google, a osobnou formou – kedy bol dotazník k dispozícii na vyplnenie náhodným respondentom na tablete. Osobná časť dotazníku bola realizovaná v priestoroch rybárskej predajne Esox v Liptovskom Mikuláši a taktiež s náhodnými respondentmi priamo na Liptovskej Mare. V každom prípade bol výber respondentov náhodný, ale z cieľom zúžiť túto skupinu na ľudí z oblasti rybárstva.
Dotazník obsahoval niekoľko okruhov otázok, počínajúc demografickými údajmi. Druhým okruhom boli otázky ohľadne rybolovu, a tretí okruh boli hodnotiace otázky ohľadne kvality poskytovaných služieb.
V rámci hodnotiacich otázok bola použitá metóda Likertovej škály, kedy boli odpovede práve v tomto formáte.
• 1 – Veľmi spokojný/á
• 2 – Spokojný/á
• 3 – Neutrálny postoj
• 4 – Nepokojný/á
31
• 5 – Veľmi nespokojný/á
Dotazník bol vyhodnotený v programe od spoločnosti Microsoft – Microsoft Excel. Celý dotazník je súčasťou prílohy.
Metódy, ktoré sme využívali pri spracovaní – aritmetický priemer, stredná hodnota, vážený priemer, kontingenčné tabuľky, analytické nástroje Excel.
32
5 Prípadová štúdia: Liptovská Mara
Prípadová štúdia Liptovská Mara detailne charakterizuje a analyzuje skúmané územie z hľadiska problematiky rybolovu a cestovného ruchu. Táto časť je z veľkej miery založená na dátach zozbieraných v terénnom výskume. Naprieč prípadovou štúdiou charakterizujeme územie Liptovskej Mary, kompletnú analýzu fungovania rybolovu v tejto lokalite, rovnako tak splnenie prírodných a realizačných predpokladov cestovného ruchu. Analyzujeme propagáciu rybolovu na mieste skúmania, porovnanie s konkurenčným rybárskym revírom, a rovnako tak aj SWOT analýzu Liptovskej Mary ako destinácie rybárskeho cestovného ruchu.
5.1 Liptovská Mara ako destinácia pre Rybolov
VN Liptovská Mara je jedným z najväčších rybárskych revírov na Slovensku.
Rybársky revír nesie označenie 3-5340-1-1. Ako sme uvádzali v teoretickej časti, číselné značenie rybárskeho revíru má svoj význam. V tomto prípade môžeme rozobrať označenie revíru Liptovská Mara nasledovne:
3 – Označenie pre Stredoslovenskú oblasť 5340 – individuálne číselné značenie revíru 1 – druh revíru – kaprový
1 – účel využitia revíru – lovný
Za správu tohto rybárskeho revíru a jeho užívanie zodpovedá Rada Slovenského Rybárskeho Zväzu Žilina. Rybným hospodárom pre tento rybársky revír je Tibor Ilavský. Miestnou organizáciou v tejto oblasti je však Miestna Organizácia SRZ Liptovský Mikuláš, no keďže ide o revír celozväzového charakteru, je užívaný Radou SRZ. V správe MOSRZ LM sú ďalšie revíry a to: Kvačianka, Petruška, VN Bešeňová, Malatínka, Paludžanka, Demänovka, Štiavnica, Trnovec, Smrečianka, Iľanovka, Dúbravka, Váh, Športový rybník a ďalšie.
5.1.1 Podmienky pre rybolov
Na Liptovskej Mare platia všeobecne platné predpisy ako na iných rybárskych revíroch na Slovensku. Základnou podmienkou pre rybolov je vlastníctvo rybárskeho povolenia. V rámci podmienok SRZ existuje niekoľko druhov rybárskych povolení, ktoré môže rybár vlastniť.
Z čoho sa skladá rybárske povolenie:
• Štátny rybársky lístok – vydáva obecný alebo mestský úrad, ročný poplatok je 7€ (sú k dispozícii aj varianty na mesiac a pol rok)
33
• Členská známka – vydáva MO SRZ, cena záleží na veku, zdravotnom stave a štatúte študenta, ceny sú od 1 € po 29 € (MO SRZ Liptovský Mikuláš, ceny sa môže líšiť v iných MO SRZ)
• Zápisný poplatok a brigáda – Zápisné platí nový člen, alebo rybár, ktorý si obnovuje členstvo, cena pre dospelú osobu je 50 €. Ak ste trvalým členom, poplatok znovu neplatíte. Každý člen SRZ je povinný raz ročne odpracovať 2 brigády pre SRZ, v prípade že tak neučiní, platí poplatok jednorazovo vo výške 35 €.
• Miestne povolenie – pre dospelú osobu stojí jedno povolenie (môže byť kaprové, pstruhové, lipňové) 33 €.
• Zväzové povolenie – oprávňuje rybára loviť vo všetkých revírov patriacich priamo pod SRZ Rada Žilina. Cena pre dospelú osobu je 50 €.
Ak to vezmeme všetko dokopy, cena kompletného rybárskeho povolenie na jeden druh rybárskych revírov (kaprový, pstruhový alebo lipňový) je:
• Člen SRZ (iba miestne povolenie) – 69 € (ak neodpracuje brigádu, musí zaplatiť poplatok 35 €)
• Nový člen SRZ (iba miestne povolenie) – 119 € (ak neodpracuje brigádu, musí zaplatiť poplatok 35 €)
• Člen SRZ (zväzové povolenie) – 109 € (ak neodpracuje brigádu, musí zaplatiť poplatok 35 €)
• Nový člen SRZ (zväzové povolenie) – 159 € - (ak neodpracuje brigádu, musí zaplatiť poplatok 35 €)
Vo všetkých prípadoch ide o povolenie na rybolov na dobu 1 rok. V prípade ak má človek záujem o krátkodobé povolenie na rybolov (hosťovacie povolenie) môže si ho zakúpiť spolu so štátnym rybárskym lístkom7 na dobu akú chce. Táto doba môže byť od 1 dňa po 1 mesiac, s tým, že si môže zakúpiť povolení viacej. Pri súčasných cenách sa však táto možnosť nevypláca pretože je niekoľko násobne drahšia. Pre rok 2020 je však jediným oficiálnym predajcom hosťovacích povolení na Liptovskej Mare rybársky obchod ESOX v Liptovskom Mikuláši. Aktuálne ceny hosťovacích povolení na Liptovskej Mare sú nasledovné:
• 1 deň (24 hodín) – o Člen SRZ – 20 € o Nečlen SRZ – 40 €
• Týždeň (7 dní) –
o Člen SRZ – 30 € o Nečlen SRZ – 150 €
7 Voľne dostupný na mestských, obecných a krajských úradoch, a iných miestach s určením na predaj
