[7]
Obsah
OBSAH ...7
ÚVOD ...8
1 CHARAKTERISTIKA A VYMEDZENIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV ...9
1.1 VÝZNAM MALÝCH ASTREDNÝCH PODNIKOV VPODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ ...9
1.2 FORMY FINANČNEJ PODPORY MALÝCH ASTREDNÝCH PODNIKOV ...12
2 FINANČNÉ INŠTITÚCIE NA PODPORU MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV ...15
2.1 MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ...15
2.2 NÁRODNÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ MALÉHO ASTREDNÉHO PODNIKANIA ...16
2.3 SLOVENSKÁ ZÁRUČNÁ AROZVOJOVÁ BANKA, A.S. ...19
2.4 OSTATNÉ INŠTITÚCIE, FONDY AZVÄZY NA PODPORU MALÉHO ASTREDNÉHO PODNIKANIA ...20
2.4.1 Slovenská agenetúra pre rozvoj investícií a obchodu ...20
2.4.2 Eximbanka SR ...21
2.4.3 Fond Seed Capital, k.s. ...21
2.4.4 Slovensko-americký podnikateľský fond ...22
2.4.5 Mikrofond INTEGRA ...22
2.4.6 Inovačný fond ...23
2.4.7 Slovenksá obchodná a priemyselná komora ...24
2.4.8 Slovenský ţivnostenský zväz ...24
3 FINANČNÉ PODPORNÉ PROGRAMY ...25
3.1 FINANČNÉ PROGRAMY NÁRODNEJ AGENTÚRY PRE ROZVOJ MALÉHO ASTREDNÉHO PODNIKANIA ...25
3.1.1 Mikropôţičkový program ...25
3.2 OSTATNÉ PROGRAMY NÁRODNEJ AGENTÚRY PRE ROZVOJ MALÉHO ASTREDNÉHO PODNIKANIA ...26
3.3 NENÁVRATNÉ FINANČNÉ PRÍSPEVKY PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY ...30
3.3.1 7. rámcový program Európskej únie pre výskum a technologický rozvoj ...30
3.3.2 Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) ...30
3.4 FINANČNÉ PROGRAMY SLOVENSKEJ ZÁRUČNEJ AROZVOJOVEJ BANKY, A.S. ...36
3.5 PRODUKTY KOMERČNÝCH BÁNK PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY ...42
3.5.1 Všeobecná úverová banka, a.s. ...44
3.5.2 Česko-slovenská obchodná banka, a.s. ...46
3.5.3 VOLKSBANK Slovensko, a.s. ...51
3.5.4 Tatra banka, a.s. ...52
3.5.5 UniCredit Bank, a.s. ...54
3.5.6 Slovenská sporiteľňa, a.s. ...58
ZÁVER ...62
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ...64
PRÍLOHY ...66
[8]
Úvod
Tému mojej bakalárskej práce som si vybrala preto, ţe ju povaţujem v dnešnej dobe za veľmi aktuálnu. Význam malých a stredných podnikov v poslednom desaťročí narástol. Dynamický rozvoj malého a stredného podnikania je jedným zo základných predpokladov zdravého ekonomického rozvoja. V podmienkach Slovenskej republiky majú malé a stredné podniky nezastupiteľnú úlohu v oblasti regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest. Finančné problémy, ktoré sa dostali do popredia v posledných mesiacoch v dôsledku finančnej krízy, ohrozujú stav, konkurencieschopnosť a postavenie malého a stredného podnikania. Podniky na udrţanie svojich pozícii potrebujú rozvíjať, inovovať svoje produkty a sluţby, na to však potrebujú značné mnoţstvo finančných prostriedkov. Získanie toho správneho zdroja financií je však v dnešnej dobe čoraz ťaţšie, a to najmä pre začínajúce podniky, a to aj napriek narastajúcej aktivite komerčných bánk.
Podpora malých a stredných podnikov je často diskutovanou témou. Jej efektivita, prínos a návratnosť sú často predmetom sporov a dohadov.
Cieľom mojej práce bolo analyzovať a charakterizovať systém podporných programov pre malé a stredné podniky. Cieľovým stavom, ktorý by mal prácou dosiahnuť, je poznanie stavu podpory malého a stredného podnikania v Slovenskej republike. Na dosiahnutie tohto cieľa sú stanovené nasledovné hypotézy:
- Zadefinovanie malých a stredných podnikov a ich pozície pri budovaní konkurencieschopnosti hospodárstva.
- Analýza základných foriem finančnej podpory pre malé a stredné podnikanie.
- Podrobná analýza jednotlivých inštitúcií na podporu malého a stredného podnikania a ich podporné programy.
Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je venovaná definovaniu malých a stredných podnikov, analýze ich pozície v hospodárstve Slovenskej republike. V druhom kapitole sú charakterizované inštitúcie na podporu malého a stredného podnikania. V tretej kapitole je bliţšie skúmaný rámec podpory malého a stredného podnikania, samotné podporné programy a jednotlivé úverové formy pre malé a stredné podniky.
[9]
1 Charakteristika a vymedzenie malých a stredných podnikov
Malé a stredné podnikanie, ako jeden z produktov procesu transformácie slovenskej ekonomiky, predstavuje špecifický prvok štruktúry portfólia podnikateľských subjektov.
Sektor malého a stredného podnikania má svoje makro a mikroekonomické dimenzie, právne, psychologické, etické, sociálne i politické aspekty. Práve malé a stredné podniky sú základňou nových podnikateľských aktivít, producentom inovácií. Veľký význam v trhovej ekonomike má ich pruţnosť, niţšia kapitálová náročnosť a pruţnosť v uspokojovaní potrieb čoraz diferencovanejších segmentov trhu. Ich význam bude naďalej rásť a významne sa budú podieľať na zmenách štruktúry našej ekonomiky, čím prispejú k rastu výkonnosti, flexibility a konkurencieschopnosti.
1.1 Význam malých a stredných podnikov v podnikateľskom prostredí V súčasnosti sa u nás vymedzujú malé a stredné podniky podľa počtu zamestnancov, v súlade s metodikou Európskej komisie.
Kategóriu mikro, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov EUR a/alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 43 miliónov EUR.
V rámci kategórie MSP sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 10 miliónov EUR1.
Situácia v SR sa z hľadiska vývoja podnikateľského sektora za posledných 15 rokov podstatne zmenila. V súčasnosti sú uţ podiel a štruktúra malých a stredných podnikov v SR porovnateľné s vyspelými krajinami.
MSP s diverzifikovaným sortimentom a rýchlou adaptáciou na poţiadavky odberateľov sa uplatňujú prevaţne na domácom trhu. Zabezpečujú také poţiadavky trhu, ktoré nie sú zaujímavé pre veľké podniky. Majú relatívne niţšie náklady na pracovnú silu, vytvárajú nové pracovné miesta a čiastočne sa so svojou produkciou uplatňujú aj na zahraničných trhoch. Majú potenciál rastu najmä v oblasti spolupráce s veľkými podnikmi a inštitúciami zo školstva a výskumnej sféry ako aj poskytovania sluţieb.
1Zdroj:Časť z odporúčania 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov)
[10]
Z regionálneho hľadiska je najviac MSP prepočítaných na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov v Bratislavskom kraji najmenej ich je naopak v Košickom a Banskobystrickom kraji. Najviac ţivnostníkov sídli v Bratislavskom kraji, najmenej v Nitrianskom a Prešovskom kraji. Je zrejmé, ţe zaostávajúce regióny nie sú zatiaľ schopné vytvoriť dostatočný počet podnikateľských aktivít najmä z dôvodu zaostávajúcej technickej infraštruktúry, ktorá nepriaznivo ovplyvňujekvalitu podnikateľského prostredia a intenzitu podnikateľských aktivít v regióne. Štátna intervencia v prospech MSP a podpory podnikateľských aktivít môţe priniesť významné výsledky v riešení vysokej miery nezamestnanosti, ale aj vytvárania nových priemyselných podnikateľských subjektov, v počte ktorých regióny Slovenska zaostávajú, zvýšenia podielu regiónov na tvorbe pridanej hodnoty i lepšie vyuţitie kvalifikovaných zdrojov pracovných síl.
Na rozvoj malého a stredného podnikania pozitívne vplýva prílev zahraničných investícií, ktoré umoţňujú malým a stredným podnikom poskytovať veľkým investorom komponenty a náhradné diely formou subdodávok a poskytovať sluţby. Pomoc MSP by mala byť smerovaná do zlepšenia prostredia na podnikanie a na zlepšenie prístupu ku kapitálu, moderným technológiám, výsledkom výskumu a vývoja, licenciám, vzdelávaniu zamestnancov a k sluţbám.2
V registri organizácií Štatistického úradu SR bolo k 30. septembru 2008 evidovaných 109 867 podnikov. Medziročne sa zvýšil počet podnikov o 10,9 %. Z celkového počtu podnikov bolo najviac registrovaných v obchode (38 547), nehnuteľnostiach a prenájme (30 040) a v priemyselnej výrobe (12 412). Podľa sektorov vlastníctva tvoril súkromný sektor 99,4 %, z toho bolo v zahraničnom vlastníctve 12,7 % a v medzinárodnom vlastníctve 6,3 % podnikov.
Ku koncu septembra 2008 registroval Štatistický úrad SR 415 575 fyzických osôb – podnikateľov, v tom 390 160 ţivnostníkov, 17 099 osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach a 8 316 samostatne hospodáriacich roľníkov. Ich celkový medziročný rast sa zrýchlil na 4,3 % v dôsledku vyššieho tempa počtu ţivnostníkov o 4,6 %. Dynamika počtu osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach sa spomalila na 3 %. Prehĺbil sa pokles počtu samostatne hospodáriacich roľníkov na 4,8 %. Z celkového počtu ţivnostníkov bolo najviac registrovaných v obchode (116 662), stavebníctve (80 892), priemyselnej výrobe (76 315), v nehnuteľnostiach a prenájme (48 412).
2 Zdroj: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky: Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Bratislava, 2007
[11]
Počet podnikateľských subjektov bol medziročne vyšší vo všetkých krajoch pri najvýraznejšom raste v Bratislavskom (o 4 615) a Nitrianskom kraji (o 1 249). Najviac podnikov bolo zaregistrovaných v Bratislavskom kraji (35 631). V ostatných krajoch sa ich počet pohyboval od 10 071 (Trenčiansky) do 12 272 (Košický kraj).
Najviac fyzických osôb - podnikateľov pôsobilo v Bratislavskom (15,3 %), Prešovskom (14,5 %) a Ţilinskom kraji (14,3 %). V ostatných krajov bol ich podiel od 10,4 % (Košický) do 12,6 % (Nitriansky). Vo väčšine krajov bol rast rýchlejší ako pred rokom, s výnimkou Košického a Trenčianskeho kraja.3
Tabuľka č. 1: Organizačná štruktúra ekonomiky
Ukazovateľ Počet k
30.9.2008
Podniky spolu 109 867
obchodné spoločnosti 102 206
družstvá 1 515
štátne podniky 23
organizačné zložky zahraničných osôb 2 263
fyzické osoby zapísané v OR 1 751
Fyzické osoby - podnikatelia spolu 415 575
živnostníci 390 160
slobodné povolania 17 099
samostatne hosp.roľníci 8 316 Zdroj: ŠÚSR
V ekonomike SR majú malé a stredné podniky významné postavenie najmä z hľadiska zamestnanosti.
Tabuľka č. 2: Podiel MSP na celkovej zamestnanosti Veľkostné skupiny
podľa počtu zamestnancov
1.-3-Q. 2008 (osoby) Podniky
0-9 134 139
10-19! 173 713
20-49 202 707
50-249 399 059
250-499 154 345
500-999 148 073
1000 a viac 386 090
živnostníci 678 333Zdroj: ŠÚSR
Vývoj podnikateľských subjektov priemyslu s 20 a viac zamestnancami je charakterizovaný medziročným rastom trţieb za vlastné výkony a tovar, pridanej hodnoty, produktivity práce z trţieb za vlastné výkony a tovar a produktivity práce z pridanej
3 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v 1. aţ 3. štvrťroku 2008, december 2008
[12]
hodnoty. Rastové tendencie sa prejavili v priemyselnej výrobe a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody a pokles v ťaţbe nerastných surovín.
1.2 Formy finančnej podpory malých a stredných podnikov
Dobré fungovanie subjektov podnikateľskej sféry vyţaduje aj podporu štátu. Ide hlavne o finančnú podporu podnikov zabezpečená zo štátneho rozpočtu, rozpočtu územných celkov, účelových fondov a zahraničnej pomoci.
Zdroj: Elena Fetisovová, Karol Valachynský, Vladimír Sirotka: Financovanie malých a stredných podnikov, IURA Edition, s.r.o., Bratislava 2004, ISBN 80-89047-87-4
Priame formy finančnej podpory podnikov rozumieme také formy, ktoré zvyšujú podnikové príjmy. V rozvinutých ekonomikách nie sú typické pre malé a stredné podniky.
Patria sem investičné a neinvestičné dotácie, cenové príplatky a exportné prémie.
Investičné dotácie sa stanovujú obvykle percentom z hodnoty investičnej akcie alebo absolútnou sumou. Dotácia sa pouţije ako zdroj financovania, investícia sa zaraďuje do prevádzky v plnej obstarávacej cene, ktorá je základom na odpisovanie dlhodobého hmotného majetku. Alebo sa zníţi obstarávacia cena o poskytnutú dotáciu a následne sa odpisuje zo zníţeného základu.
Formy finančnej podpory
priame
dotácie
investičné
neinvestičné
cenové príplatky
exportné prémie
nepriame
zvýhodnené úvery
poskytovanie záruk
úrokové výhody
daňové zvýhodnenie
poradenstvo a poskytovanie
informácií
štátne objednávky
[13]
Neinvestičné dotácie, spravidla s presným účelovým určením, sa poskytujú na podporu konkrétnych programov, ako napríklad pre oblasť trhu práce, regionálnej politiky, politiky rozvoja vidieka, na realizáciu opatrení ekologického charakteru a pod.. Poskytujú sa zvyčajne v podobe jednorázového príspevku.
Cenové príplatky sa poskytujú pre výrobcov k trhovej cene nimi vyrábaných výrobkov alebo poskytovaných sluţieb.
Exportné prémie sa poskytujú na krytie rozdielov medzi cenou na domácom a svetovom trhu. Majú podporiť export niektorých vybraných komodít alebo plošnú podporu exportu.4
Nepriame formy finančnej podpory slúţia na zniţovanie výdavkov podnikov, zmierňovanie ich finančných rizík, čím pôsobia na výšku výsledku hospodárenia.
Medzi nepriame formy finančnej podpory patria:
o zvýhodnené úvery o poskytovanie záruk o úrokové výhody o daňové zvýhodnenie
o poradenstvo a poskytovanie informácií o štátne objednávky.
Zvýhodnené úvery a úrokové výhody zahŕňajú vyuţívanie rôznych úverových nástrojov.
Môţu mať formu:
o pôţičiek so zníţenou úrokovou sadzbou zo strany špecializovaných inštitúcií, ktoré sa dotujú z verejných prostriedkov,
o pôţičiek so zníţenou úrokovou sadzbou poskytovaných obchodnými bankami, pričom z verejných prostriedkov sa týmto bankám refunduje rozdiel medzi zníţenou a normálnou komerčnou úrokovou sadzbou,
o príspevku na úhradu úrokov vybraných úverových produktov, atď.
Poskytovanie záruk – ide o zvláštnu formu finančnej pomoci štátu, ktorá vychádza zo zmluvne prevzatých záruk štátu.
Štátne objednávky – ide o poskytovanie výhodných štátnych zákazok na realizáciu aktivít, ktoré sa štát rozhodol stimulovať.
Daňové zvýhodnenie podnikateľských subjektov sa zabezpečuje:
o prostredníctvom diferenciácie daňových sadzieb,
o poskytovaním daňových úverov z daňovej povinnosti začínajúcich podnikateľov.
4 Zdroj: Elena Fetisovová, Karol Valachynský, Vladimír Sirotka: Financovanie malých a stredných podnikov, IURA Edition, s.r.o., Bratislava 2004, ISBN 80-89047-87-4
[14]
Daňové úvery poskytujú výhody pre podnik z časového a finančného hľadiska, lebo zniţuje jeho daňové zaťaţenie. Daňový úver nadobúda charakter bezúročnej nenávratnej pôţičky štátu s účelovým úročením.
Sadzby dane z príjmov sa môţu diferencovať vo všeobecnosti v závislosti od dosiahnutého objemu kapitálu príjmov, objemu kapitálu podniku, podľa zdroja príjmov a smeroch ich vyuţitia alebo odboru podnikania. Finančná podpora spočíva v pouţití niţšej sadzby zdanenia príjmov plynúcich z realizácie stimulovaných programov.
Poradenstvo a poskytovanie informácií – z verejných prostriedkov sa vytvárajú a udrţiavajú inštitúcie poskytujúce podnikateľskej sfére vedecko-technologické informácie, know-how, budujú sa medzipodnikové informačné siete, dávajú sa k dispozícii marketingové odporúčania, zahraničné kontakty, upozornenia na exportné moţnosti, budujú sa centrá pre rozvoj malých a stredných podnikov, podporujú a zabezpečujú sa vzdelávacie aktivity.5
5 Zdroj: Vlachynský K. a kolektív: Podnikové financie, SÚVAHA, spol. s r.o., Bratislava 2002, ISBN 80- 88727-48-0
[15]
2 Finančné inštitúcie na podporu malých a stredných podnikov
Výber jednotlivých foriem finančnej podpory podnikov v trhovej ekonomike je vţdy podriadený vnútornými podmienkami ekonomiky štátu. Na Slovensku sa podriaďuje potrebám postupne sa formujúceho trhového prostredia a procesom integrácie do Európskej únie.
K najvýznamnejším inštitúciám na podporu malých a stredných podnikov v SR patrí: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Slovenská záručná a rozvojová banka.
2.1 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
V zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa Ministerstvo hospodárstva SR podieľa na stratégii tvorby podnikateľského prostredia a podpore malého a stredného podnikania v oblastiach priemyslu, energetiky, baníctva, obchodu a cestového ruchu, zabezpečuje v rozsahu svojej pôsobnosti výkon štátnej správy a plní ďalšie úlohy ustanovené v zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. V tejto súvislosti sa Ministerstvo hospodárstva SR stalo garantom a koordinátorom všetkých aktivít dotýkajúcich sa tejto problematiky.
Medzi najvýznamnejšie aktivity Ministerstva hospodárstva SR v oblasti malého a stredného podnikania patria štátne podporné programy, ktoré sa odvíjajú v súlade so zákonom č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a ktoré sa realizujú prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., Slovenskej energetickej agentúry a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, š.p.o.
Ministerstvo poskytuje dotácie v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Výnosom č. 1/2005 z 1. marca 2005 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení výnosu MH SR č. 3/2005 a výnosu MH SR č. 5/2005.6
6 Zdroj: www.economy.gov.sk
[16]
2.2 Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vznikla v roku 1993 spoločnou iniciatívou Európskej únie a vlády SR. NADSME podporuje rozvoj a rast malého a stredného podnikania v Slovenskej republike s cieľom posilniť konkurencieschopnosť sektora v rámci spoločného trhu EU a na trhoch tretích krajín prostredníctvom 4 základných priorít:
o stimulácia rastu sektora,
o zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti, o internacionalizácia - prienik na nové trhy,
o uľahčenie prístupu MSP ku kapitálovým zdrojom.
Zakladajúci členovia vytvorili a zaregistrovali v roku 1993 nadáciu s názvom ”Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania”. V roku 1997 zmenila agentúra svoju právnu formu na záujmové zdruţenie právnických osôb, ktorého členmi sú nasledovné organizácie.
o Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o Zdruţenie podnikateľov Slovenska
o Slovenský ţivnostenský zväz.
NADSME vykonáva najmä nasledovné aktivity:
o identifikuje a analyzuje bariéry rozvoja podnikania, formuluje návrhy na ich odstránenie, vrátane návrhov právnych predpisov a prostredníctvom MH SR ako gestora pre MSP ich predkladá vláde SR,
o pripravuje návrhy pre formulovanie štátnej politiky a stratégie, dôleţité pre oblasť MSP. Prostredníctvom MH SR ako gestora pre MSP ich predkladá vláde SR,
o plní úlohy spojené s odbornou realizáciou projektov a programov zameraných na pomoc MSP v Slovenskej republike.
o v spolupráci s finančnými inštitúciami sa zúčastňuje na zakladaní úverových a záručných systémov pre zakladanie, stimuláciu a rozvoj MSP,
o podporuje rozvoj MSP prostredníctvom programov podpory MSP a finančných výpomocí (návratných a nenávratných), ktoré prideľuje podnikateľom v rámci týchto programov,
o zabezpečuje realizáciu podporných programov pre MSP v jednotlivých regiónoch SR, pričom spolupracuje s regionálnymi organizáciami zameranými na podporu MSP,
[17]
o zabezpečuje budovanie infraštruktúry pre rozvoj podnikania (inkubátory) so zameraním na podporu začínajúcich podnikateľov a inovatívne technológie,
o zabezpečuje napojenie na existujúce európske informačné siete a databanky v podnikateľskej oblasti,
o iniciuje a povzbudzuje rozvoj a aktivity obyvateľstva v oblasti MSP prostredníctvom propagačných programov pre verejnosť, vydávaním informačnej literatúry, organizovaním konferencií, seminárov a výstav.
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania finančnými podpornými programami umoţňuje malým a stredným podnikateľom prístup ku kapitálu na začatie alebo rozvoj ich podnikateľských aktivít prostredníctvom regionálnych poradenských a informačných centier (RPIC), podnikateľských inovačných centier (BIC) a spoločnosti Fond fondov, s.r.o. (teraz Fond Seed Capital, k.s.). Okrem finančných podporných programov úverového charakteru poskytuje podporu malým a stredným podnikateľom prostredníctvom finančných investícií z fondov spravovaných spoločnosťou Fond fondov, s.r.o., ako aj v rámci ďalších programov, ako sú program investičnej pripravenosti, dotačné programy, poradenské a vzdelávacie programy, informačné a inštitucionálne programy.
Regionálne poradenské a informačné centrá a podnikateľské inovačné centrá dlhodobo pôsobia takmer vo všetkých regiónoch Slovenska s cieľom podporovať rozvoj malého a stredného podnikania v regióne. Spolu s centrami prvého kontaktu tvoria inštitucionálnu sieť Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.
RPIC - Regionálne poradenské a informačné centrá: boli zaloţené na báze partnerstva verejného a súkromného sektora ako neziskové inštitúcie vo forme záujmového zdruţenia právnických osôb s cieľom podporovať hospodársky rozvoj na regionálnej úrovni prostredníctvom rozvoja malého a stredného podnikania (MSP).
BIC - Podnikateľské inovačné centrá: boli zaloţené s poslaním aktívne podporovať vybrané podnikateľské zámery v danom regióne a poskytovať im dlhodobú starostlivosť.
Ich cieľom je orientovať sa najmä na firmy s inovatívnym charakterom, ktoré podnikajú s novým výrobkom, sluţbou alebo technológiou. Prostredníctvom Európskej siete inovatívnych centier (EBN), ktorej sú členmi, sprostredkúvajú kontakty s firmami pracujúcimi v rámci tejto siete.
Centrá prvého kontaktu (CPK) boli zaloţené ako zdruţenia právnických osôb, v ktorých má zastúpenie miestna samospráva, ako aj vybrané inštitúcie (napr. RPIC/BIC, SOPK, organizácie podnikateľov a pod.). Svoju činnosť začali v októbri 2002. Cieľom ich
[18]
zaloţenia bolo rozšíriť informačnú sieť pre podnikateľov a záujemcov o podnikanie do vzdialenejších resp. menej ekonomicky vyspelých regiónov Slovenska, v ktorých nemá zastúpenie ţiadna organizácia zameraná na pomoc malým a stredným podnikateľom.
Centrá RPIC, BIC a CPK poskytujú komplexné informačné, poradenské, vzdelávacie a finančné sluţby predovšetkým pre:
záujemcov o podnikanie najmä z radov nezamestnaných, ktorí majú záujem realizovať svoju podnikateľskú myšlienku,
začínajúce a existujúce malé a stredné podniky, ktoré potrebujú riešiť svoje podnikateľské problémy, resp. majú záujem rozšíriť rozsah svojej podnikateľskej činnosti.
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania realizuje podporu MSP prostredníctvom týchto programov:
Mikropôţičkový program,
6 fondov rizikového kapitálu a Mikroúverový fond v správe spoločnosti Fond fondov, s.r.o. (www.fondfondov.sk): Fond štartovacieho kapitálu, Regionálny fond štartovacieho kapitálu, Fond INTEG, Fond SISME, Fond Seed Capital, k.s., a.s.,
Program vzdelávania, školení a poradenstva pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie,
Program „Podpory MSP prostredníctvom siete inkubátorov a implementácia metódy Research-based spin-off“,
Program „Monitoring a výskum v oblasti malého a stredného podnikania“,
Schéma podpory účasti MSP v 7. rámcovom programe EÚ pre výskum a technologický rozvoj,
Program Národného webového sídla pre MSP www.msponline.sk
Program „Informačná kampaň pre MSP k zavedeniu spoločnej meny - eura v SR“
Program investičnej pripravenosti pozostávajúci z dvoch samostatných častí: seminár určený pre širokú podnikateľskú verejnosť a neverejná prezentácia podnikateľských plánov pred panelom expertov,
Podporný program Pomoc MSP na trhu EÚ“:
- zvyšovanie povedomia a poskytovanie poradenstva o legislatíve, normách, programoch a politikách Európskeho spoločenstva týkajúcich sa najmä malých a stredných podnikov (MSP) a oblasti inovácií,
- informovanie a poradenstvo o programoch a finančnej pomoci pre MSP,
[19]
- poradenstvo, informačné materiály a podujatia cielené na zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity MSP,
- poskytovanie spätnej väzby od podnikateľov v regiónoch pre Európsku komisiu, - internacionálizácia MSP, vstup na medzinárodné trhy, vyhľadávanie kooperačných
partnerov aj mimo Európy, vyhľadávanie partnerov na transfer technológií a know- how, nákup a predaj inovatívnych technológií,
- zapájanie podnikov do projektov výskumu a vývoja, šírenie a komerčné vyuţitie výsledkov výskumu a vývoja.7
2.3 Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
Slovenská záručná a rozvojová banka bola zaloţená MF SR v roku 1991, ako štátny peňaţný ústav, v roku 2002 bola podľa zákona č. 483/2001 Z.z. transformovaná na akciovú spoločnosť. SZRB podporuje vznik, rozvoj a stabilizáciu MSP najmä:
poskytovaním bankových záruk na úvery predovšetkým tým podnikateľom, ktorí nedisponujú potrebnými zabezpečovacími prostriedkami na zabezpečenie úveru, alebo komerčné banky hodnotia ich rizikovosť ako príliš vysokú. Základný princíp poskytovania záruky na úvery spočíva v rozloţení rizika medzi SZRB, klienta a partnerský subjekt,
poskytovaním priamych úverov najmä malým a stredným podnikateľom, ale aj mestám a obciam, bytovým druţstvám, poľnohospodárskym a potravinárskym subjektom.
Záručné programy:
Bankové záruky na finančné úvery
Všeobecné podmienky SZRB pre poskytovanie bankových záruk na finančné úvery ŠFRB, určené pre obce a mestá na výstavbu obecných nájomných bytov
Program štátnej podpory obnovy bytového fondu formou poskytovania bankových záruk na úvery
Banková záruka na úver Štátneho fondu rozvoja bývania na obnovu bytového fondu spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov / vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom
Bankové záruky za úver Všeobecnej úverovej banky, a.s., na obnovu bytového fondu Bankové záruky na úver poskytnutý Tatra bankou, a.s.
7 Zdroj: www.nadsme.sk
[20]
Bankové záruky na úver poskytnutý ISTROBANKOU, a.s.
Bankové záruky na úver poskytnutý Dexia bankou Slovensko, a.s., Úverové programy:
- priame úvery:
1. Priame úvery 2. Úver PÔDA 3. POĽNOúver
4. Úver pre poľnohospodárskych prvovýrobcov s moţnosťou opätovného poskytnutia 5. MIKROúver
6. Úver PODNIKATEĽKA
7. Úver PODNIKANIE MLADÝCH 8. Úver Rozvoj III – BYTY
9. Priamy úver na obnovu bytového fondu pre spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
10. Úver na obnovu bytového fondu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom bytového domu
11. Úver VIDIEK
12. Úver Rozvoj III – OBCE
13. Úver environmentálnych a iných projektov
14. Úvery na prípravu a realizáciu projektov z fondov EÚ 15. Úvery na podporu ROP (Regionálny operačný program)8
2.4 Ostatné inštitúcie, fondy a zväzy na podporu malého a stredného podnikania
2.4.1 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR financovanou výhradne zo zdrojov štátneho rozpočtu. Agentúra SARIO je špecializovanou agentúrou štátu a vlády SR, ktorá si za svoj základný cieľ kladie zvyšovanie ţivotnej úrovne občanov Slovenska, prostredníctvom zvyšovania zamestnanosti a zmenšovaním regionálnych rozdielov.
Kľúčové aktivity:
1. Vytváranie vhodného investičného a “business - friendly” prostredia na Slovensku.
8 Zdroj: www.szrb.sk
[21]
2. Riešenie investičných projektov zahraničných investorov a sprievodný servis.
3. Konzultácie a riešenia v oblasti individuálnej štátnej pomoci investorom, spracúvanie ţiadostí o štátnu pomoc.
4. Mapovanie a vytváranie databáz voľných nehnuteľností a priemyselných parkov.
5. Asistencia a servis pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem so zahraničnými (joint ventures).
6. Servis malým a stredným podnikom pri hľadaní exportných a obchodných príleţitostí v zahraničí.
7. Servis samosprávam, malým a stredným podnikateľom ţiadajúcim o prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ v kompetencií agentúry SARIO a asistencia pri realizácií ich projektov.9
2.4.2 Eximbanka SR
EXIMBANKA SR podporuje slovenských vývozcov, ktorí sú podnikateľským subjektom so sídlom alebo s trvalým pobytom na území SR, a ktorí za zmluvne dohodnutých podmienok vyrábajú a/alebo vyváţajú tovary a sluţby prevaţne slovenského pôvodu.
Ponúkame široké portfólio produktov v dvoch hlavných oblastiach, vo financovaní a v poisťovaní vývozných úverov.10
2.4.3 Fond Seed Capital, k.s.
Fond Seed Capital, k.s bol zaloţený v júli 2006. Objem finančných prostriedkov, ktoré boli vloţené Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania do uvedeného programu predstavuje čiastku 400 mil. Sk.
Prostredníctvom Fond Seed Capital, k.s. je moţné získať finančné prostriedky vo forme rizikového kapitálu, ktorého hlavnou charakteristikou je investovanie do vlastného imania spoločností. Forma financovania môţe byť doplnená aj poskytnutím úveru. Po uplynutí investičnej periódy, ktorá je určená v rozmedzí 1 aţ 5 rokov, dochádza prednostne k spätnému predaju obchodného podielu (akcií) ostatným spoločníkom (akcionárom).
Podnikatelia môţu získať návratné finančné prostriedky do maximálnej výšky 10 mil. Sk na inovatívne projekty z rôznych odvetvových oblastí. O investíciu sa môţu
9 Zdroj: www.sario.sk
10 Zdroj: www.eximbanka.sk
[22]
uchádzať malé a stredné podniky v rámci územia Slovenskej republiky, ktoré sú v predštartovnom alebo počiatočnom investičnom štádiu podľa ţivotnej krivky podniku.11 2.4.4 Slovensko-americký podnikateľský fond
Slovensko-americký podnikateľský fond je investičná spoločnosť typu rizikového kapitálu alebo private equity, ktorá investuje finančné zdroje do segmentu malých a stredných podnikov.
Fond sa orientuje na rozvojové investovanie do súkromných spoločností so ţivotaschopným podnikateľským zámerom, so skúseným a dôveryhodným manaţmentom, s výrazným potenciálom ekonomického rastu a dlhodobo udrţateľnou konkurenčnou výhodou.
Svojimi investíciami posilňujú rozvoj podnikov spravidla v troch hlavných smeroch:
investíciami do začínajúcich podnikov prinášajúcich na trh nové technológie a procesy (tzv. seed capital, early stage)
do existujúcich malých podnikov, ktorým tento kapitál pomáha v ich organickom raste, raste prostredníctvom akvizícií, prípadne pri reštrukturalizácii súvahy (development, expansion)
pri štiepení sa gigantov na menšie firmy spravidla v reštrukturalizačnom procese, teda na doriešenie nových vlastníckych štruktúr (tzv. buy-in, buy-out, spin-off).
Fond investuje formou navýšenia základného imania, úveru alebo kombináciou oboch v rámci dvoch programov:
1. Priame kapitálové investície v objeme 500 000 USD aţ 4 000 000 USD (v rámci vyššej transakčnej hodnoty koinvestuje).
2. Malý investičný program v objeme 30 000 USD aţ 300 000 USD. 12 2.4.5 Mikrofond INTEGRA
Program MIKROFOND iniciovala Nadácia Integra v roku 1999. Mikrofond je určený predovšetkým pre ţeny v núdzi - nezamestnané, slobodné matky, ţiviteľky rodín, vdovy a pod. Doteraz sa uskutočnilo 50 cyklov školení pre ţeny – začínajúce a uţ existujúce podnikateľky. V rámci týchto cyklov bolo vyškolených 803 klientiek a bolo udelených 167 mikropôţičiek.
Program Mikrofond poskytuje:
11 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/
12 Zdroj: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania: Zoznam štátnej legislatívy na podporu malého a stredného podnikania
[23]
1. Školenie, na ktorom sa účastníčky oboznamujú so základnými podnikateľskými zručnosťami a vypracujú si podnikateľský zámer. Školenie pozostáva zo 40 hodín prípravy na zvládnutie základných podnikateľských zručností.
2. Pôţičku môţe začínajúca alebo existujúca podnikateľka získať na základe vypracovaného podnikateľského zámeru v partnerskej organizácii Vernus druţstvo. Po absolvovaní školenia klientka predloţí svoj podnikateľský zámer na schválenie, čím sa môţe uchádzať o pôţičku do výšky 100 000 Sk. Doba splatnosti pôţičky je maximálne 24 mesiacov s moţnosťou poţiadať o dobu odkladu. Úrok je klesajúci, úroková miera predstavuje 9,5 % ročne. Okrem toho úspešná ţiadateľka o pôţičku zaplatí 2 % z poţičanej sumy ako jednorazový manipulačný poplatok.
3. Ďalšiu spoluprácu vo forme konzultácii, ďalšieho vzdelávania, organizovania stretnutí podnikateliek.13
2.4.6 Inovačný fond
INOVAČNÝ FOND, neinvestičný fond, je samostatnou neziskovou, neštátnou právnickou osobou s pôsobnosťou na území SR, ktorý zriadilo Ministerstvo hospodárstva SR.
Forma a účel pomoci: Inovačný fond v súlade so svojím štatútom poskytuje návratnú finančnú výpomoc s cieľom podporiť vytvorenie vhodných podmienok na vyuţívanie výsledkov výskumu, vývoja, inovácii, patentov, priemyselných a úţitkových vzorov v úzkom spojení s vedeckými, výskumnými a technickými inštitúciami.
Účelom poskytnutia návratnej finančnej výpomoci je podpora subjektov riešiacich projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, vyuţitia a ochrany patentov, priemyselných a úţitkových vzorov, pričom výsledkom riešenia majú byť inovatívne výrobky a sluţby s vyššou pridanou hodnotou a reálnou nádejou uplatnenia sa na domácom a európskom, respektíve svetovom trhu. Návratná finančná výpomoc sa poskytuje na riešenie projektov, ktoré splnili podmienky na poskytnutie výpomoci a spočíva v uľahčení prístupu k finančným zdrojom za výhodných úrokových podmienok.
Príjemca pomoci: Príjemcom návratnej finančnej výpomoci môţe byť fyzická alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá svojím projektom preukáţe, ţe efektívne naplní účel fondu.
Prostriedky Inovačného fondu sa poskytujú na základe individuálnych písomných ţiadostí jednotlivých subjektov podľa metodiky vypracovanej a schválenej správnou radou
13 Zdroj: http://www.integra.sk
[24]
fondu. O poskytnutí návratnej finančnej výpomoci z Inovačného fondu rozhoduje správna rada fondu na základe vyhodnotenia predloţených návrhov.14
2.4.7 Slovenská obchodná a priemyselná komora
Slovenská obchodná a priemyselná komora je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom SNR č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, ktorá vyvíja činnosť na podporu a ochranu podnikania svojich členov v tuzemsku a v zahraničí. Na Slovensku je v súčasnosti aktívnych niekoľko desiatok bilaterálnych obchodných komôr (Francúzsko-slovenská obchodná komora, Americká obchodná komora, Britská obchodná komora, Slovensko-talianska obchodná komora, a pod.), ktoré podporujú exportné a investičné aktivity. 15
2.4.8 Slovenský ţivnostenský zväz
Slovenský ţivnostenský zväz sprostredkúva kontakty a kooperáciu medzi slovenskými a nemeckými firmami (poskytovanie kontaktných adries nemeckých odberateľov, výrobcov či dodávateľov, sprostredkovanie vývozu alebo dovozu surovín, polotovarov a tovarov do a z Nemecka, sprostredkovanie kooperácie buď formou zaloţenia spoločného podniku na Slovensku alebo vstupom nemeckej firmy do jestvujúcej firmy slovenskej). 16
14 Zdroj: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike, Bratislava 2007, dostupné na: http://www.nadsme.sk/?article=194
15 Zdroj: www.sopk.sk, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania: Zoznam štátnej legislatívy na podporu malého a stredného podnikania
16 Zdroj: www.szz.sk Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania: Zoznam štátnej legislatívy na podporu malého a stredného podnikania, Bratislava, január 2009, dostupné na:
http://www.nadsme.sk/?article=200
[25]
3 Finančné podporné programy
3.1 Finančné programy Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania
3.1.1 Mikropôţičkový program
Najdôleţitejším programom v rámci podpory malého a stredného podnikania od Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je mikropôţičkový program.
Program sa zameriava na rozvoj, zvýšenie miery preţitia, udrţanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest v regiónoch Slovenska prostredníctvom riešenia problému prístupu malých a začínajúcich podnikateľov ku kapitálu. Je určený na začatie, stabilizovanie a rozvoj podnikateľskej aktivity a na preklenutie dočasných problémov pri financovaní podnikateľskej činnosti.
Kritériá, ktoré musí uchádzač spĺňať:
malý podnikateľ s počtom zamestnancov menej ako 50
vykonáva podnikateľské aktivity v súlade s potrebami regiónu špecifikovanými RPIC/BIC
občan štátu EÚ
sídlo podnikateľa a podnikania je na území SR
je drţiteľom ţivnostenského listu, koncesie alebo iného oprávnenia k podnikateľskej činnosti
Pouţitie mikropôţičky:
vybavenie prostriedkami potrebnými na podnikanie, t.j. na nákup a obstaranie hnuteľného a nehnuteľného investičného majetku
rekonštrukciu, úpravy a opravy prevádzkových priestorov nákup potrebných zásob, materiálu, surovín či tovaru Výška mikropôţičky:
minimálna výška: 1 659,70 € (50 000 Sk) maximálna výška: 49 790,88 € (1 500 000 Sk) Splatnosť mikropôţičky:
6 mesiacov aţ 4 roky (moţnosť odkladu prvej splátky istiny aţ na 6 mesiacov) Úroková sadzba:
Úroková sadzba je určená ako súčet základnej sadzby Národnej banky Slovenska a marţe vo výške 5,25 % p.a., a to od 01.08.2008 vrátane. Pre určenie výšky úrokovej sadzby je rozhodujúci deň prijatia ţiadosti podnikateľa a jej zaevidovanie
[26]
v príslušnom centre. Výsledná úroková sadzba nesmie klesnúť pod úroveň referenčnej sadzby pre štátnu pomoc, ktorá je zverejňovaná Ministerstvom financií SR.17
„Významným faktorom pri realizácii Mikropôţičkového programu je aj jeho dopad na zamestnanosť v regiónoch. V priebehu 3 štvrťroku 2008 bolo vytvorených 66 pracovných miest a ďalších 109 pracovných miest bolo udrţaných vďaka finančnej podpore z programu. Od začiatku poskytovania mikropôţičiek bolo celkovo vytvorených uţ 2 472 nových pracovných miest a ďalších 3 531 pracovných miest bolo udrţaných.“18
(Prehľad o poskytnutých úveroch Mikropôţičkového programu viď. Príloha č.2)
3.2 Ostatné programy Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania
Program vzdelávania a poradenstva pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie Program je určený pre záujemcov o podnikanie z radov zamestnancov, nezamestnaných a absolventov a cudzích štátnych príslušníkov, ktorí chcú investovať svoj kapitál na podnikateľskom trhu na Slovensku, avšak zatiaľ nie sú registrovaní.
Forma a výška pomoci: Pomoc je poskytovaná nepriamo. V prípade poradenstva formou 100% preplatenia základnej informačnej konzultácie a čiastočným preplatením odborných konzultácií. V prípade vzdelávania sú klientovi preplatené náklady na školenie do výšky 100%.
Poradenské a vzdelávacie sluţby zabezpečujú priamo spolupracujúce inštitúcie.
Schéma podpory poradenstva a vzdelávania pre malých a stredných podnikateľov nie je v súčasnosti aktuálna.19
Program „Podpora MSP prostredníctvom siete inkubátorov a implementácia metódy research-based spin-off" na roky 2007 – 2013
Predmetom programu je finančná podpora inkubátorov tak, aby mohli napĺňať stanovené ciele a implementácia metódy research-based spin-off. Realizáciou programu sa sleduje zvýšenie miery preţitia malých a stredných podnikov v rôznych regiónoch Slovenska, zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, aplikácia výsledkov výskumu, vývoja a inovácií do praxe, udrţanie zamestnanosti a podpora tvorby
17 Zdroj: http://www.nadsme.sk/?article=167
18 Zdroj: http://www.nadsme.sk/?article=340
19 Zdroj: http://www.nadsme.sk/?article=483
[27]
nových pracovných miest v jednotlivých regiónoch SR a vyrovnávanie regionálnych disparít.20
Slovenský rozvojový fond, a.s.
Slovenský rozvojový fond, a.s. ponúka pre malé a stredné podniky úver s nasledujúcimi parametrami: Minimálna výška: neurčená
Maximálna výška: 1,3 mil.EUR / 40 mil. Sk
Dĺţka trvania investície: podľa zmluvy flexibilná 1-4 rokov
Rozsah financovania: minoritné podiely, preferencia v rozsahu nad 25 %
Vhodné štádiá financovania: štartovacie (start up), rozvojové (development).21
Fond štartovacieho kapitálu
Fond štartovacieho kapitálu bol zaloţený v roku 1995. Postupne nadobudol podobu revolvingového fondu. Finančné prostriedky majú umoţniť vznik a rozvoj malých a stredných podnikov na území celej Slovenskej republiky. Celkovo bolo od roku 1995 do súčasnosti financovaných v rámci uvedeného programu 37 spoločností v objeme 6,96 mil EUR / 209,565 mil. Sk. Parametre úveru:
Veľkosť investície: minimálna výška: 66 388 EUR / 0,2 mil. Sk, maximálna výška: 6,6 mil. EUR / 20 mil. Sk, preferovaná výška: 199 tis.- 265 tis.EUR / 6 - 8 mil. Sk.
Dĺţka trvania investície: podľa zmluvy flexibilná 1-5 rokov.
Rozsah financovania: minoritné podiely, preferencia v rozsahu 10 – 40 %.
Vhodné štádiá financovania: počiatočné (seed), štartovacie (start up), rozvojové (development).
Prípustné odvetvia financovania: priemyselná výroba, výrobné sluţby (doprava, stavebná činnosť, opravárenské a servisné činnosti), inovatívne podniky, aktívny cestovný ruch (podpora turistického ruchu smerom na Slovensko, prevádzka hotelov, penziónov).22
Regionálny fond štartovacieho kapitálu
Regionálny fond štartovacieho kapitálu bol vytvorený v roku 2003 a jeho prostriedky sú určené pre rozvoj malých a stredných podnikateľov v banskobystrickom,
20 Zdroj: http://www.nadsme.sk/?article=483
21 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/article.php?key=041006161324&node=97
22 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/article.php?node=91&key=150506141014
[28]
ţilinskom, košickom a prešovskom kraji. Základným rozdielom pri porovnaní s Fondom štartovacieho kapitálu je práve geografická prípustnosť projektov a veľkosť investície, ktorú je moţné z programu získať.
Od roku 2003 do súčasnosti získalo finančné prostriedky v rámci uvedeného programu 12 spoločností, do ktorých bola investovaná čiastka 1,5 mil. EUR / 44,915 mil. Sk.
Z tohto fondu je moţné získať úver s nasledujúcimi parametrami:
Veľkosť investície: minimálna výška: 66 388 EUR / 0,2 mil. Sk, maximálna výška: 166 tis. EUR / 5 mil. Sk.
Dĺţka trvania investície: podľa zmluvy flexibilná 1-5 rokov.
Rozsah financovania: minoritné podiely, preferencia v rozsahu 10 – 40 %.
Geografická prípustnosť projektov: Slovenská republika – Banskobystrický kraj, Ţilinský kraj, Prešovský kraj a Košický kraj.
Vhodné štádiá financovania: počiatočné (seed), štartovacie (start up), rozvojové (development).
Prípustné odvetvia financovania: priemyselná výroba, výrobné sluţby (doprava, stavebná činnosť, opravárenské a servisné činnosti), obchodné sluţby, aktívny cestovný ruch (podpora turistického ruchu smerom na Slovensko, prevádzka hotelov, penziónov).23
Fond INTEG
Fond INTEG bol otvorený koncom roku 2005 a je určený na podporu inovatívnych projektov spoločností zaradených do technologických inkubátorov InQb STU v Bratislave a Inova Tech v Sládkovičove.
Z tohto fondu je moţné získať úver s nasledujúcimi parametrami:
Veľkosť investície: minimálna výška: neurčená, maximálna výška: 133 tis. EUR / 4 mil. Sk.
Dĺţka trvania investície: maximálna dĺţka projektu - podľa zmluvy flexibilná 1-5 rokov.
Rozsah financovania: preferencia minoritných podielov v rozsahu 10 – 40 %, majorita nevylúčená.
Geografická prípustnosť projektov: Slovenská republika – Bratislavský kraj, Trnavský kraj (spoločnosť musí byť zaradená do inkubátora InQb alebo Inova Tech).
23 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/article.php?node=92&key=150506142206
[29]
Vhodné štádiá financovania: počiatočné (seed), štartovacie (start up).
Prípustné odvetvia financovania: inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných sluţieb a nových technológií.24
Fond SISME
Fond SISME je novovzniknutý fond, ktorý bol otvorený podobne ako fond INTEG koncom roku 2005. Jeho prostriedky sú určené na inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných sluţieb a nových technológií z celého územia Slovenska.
Z tohto fondu je moţné získať úver s nasledujúcimi parametrami:
Veľkosť investície: minimálna výška: neurčená, maximálna výška: 166 tis. EUR / 5 mil. Sk
Dĺţka trvania investície: maximálna dĺţka kapitálovej investície je 1-5 rokov.
Rozsah financovania: preferencia minoritných podielov v rozsahu 10 - 40%, majorita nevylúčená.
Vhodné štádiá financovania: počiatočné (seed), štartovacie (start up).
Prípustné odvetvia financovania: inovatívne projekty z oblasti priemyselnej výroby, výrobných a obchodných sluţieb a nových technológií.25
Fond Seed Capital, k.s.
Fond Seed Capital, k.s. je novovzniknutým fondom, ktorého prostriedky sú určené do oblasti seed investícií novo vznikajúcim a inovatívnym malým a stredným podnikom.
Uvedený fond má právnu subjektivitu a pôsobnosť fondu je v rámci celého územia Slovenskej republiky.
Z fondu je moţné získať úver s nasledujúcimi parametrami:
Forma financovania: majetková účasť, kombinácia majetková účasť/konvertibilný, podriadený, nadriadený úver.
Veľkosť investície: minimálna výška: 66 388 EUR / 0,2 mil. Sk, maximálna výška: 332 tis. EUR / 10,0 mil. Sk.
Dĺţka trvania investície: 1-5 rokov.
Rozsah financovania: preferencia minoritných podielov v rozsahu 10 – 40 %, majorita nevylúčená.
24 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/article.php?node=93&key=160506085638
25 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/article.php?node=94&key=160506091355
[30]
Vhodné štádiá financovania: počiatočné (seed). 26
3.3 Nenávratné finančné príspevky pre malé a stredné podniky
3.3.1 7. rámcový program Európskej únie pre výskum a technologický rozvoj
Rámcové programy (RP) Európskeho spoločenstva pre výskum a technologický rozvoj sú hlavným nástrojom Európskej únie na podporu domáceho výskumu, vývoja a inovácií. Sú určené pre všetkých účastníkov inovačného cyklu, od výskumu po výrobnú realizáciu. Malé a stredné podniky sú jedným z hlavných a preferovaných cieľových skupín, najmä z pohľadu vyuţívania výsledkov výskumu a vývoja v podnikateľskej praxi ako nástroja na zvyšovanie ich konkurencieschopnosti.
Príjemcami pomoci sú fyzické alebo právnické osoby v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktoré sú registrované na území Slovenskej republiky, spĺňajú definíciu malého alebo stredného podniku a sú členmi konzorcia projektu podávaného v rámci príslušnej výzvy 7. RP ako:
účastníci projektu, alebo ako koordinátori projektu.
Koordinátorom projektu je jeden z účastníkov projektu, ktorý vystupuje ako jediný kontaktný bod medzi účastníkmi projektu a Európskou komisiou, pričom je zodpovedný najmä za zostavenie konzorcia, naplánovanie projektu, riadenie projektu, vedenie účtovnej evidencie projektu a podávanie správ o realizácii projektu.
Výška finančného príspevku je stanovená maximálne na 11 618 EUR / 350 tis. Sk pre koordinátora projektu a 3 319 EUR / 100 tis. Sk pre účastníka projektu.27
3.3.2 Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) Je súčasťou 11 operačných programov Národného strategického referenčného rámca 2007-2013 a vláda ho schválila v decembri 2006. Následne ho SR predloţila v marci 2007 Európskej komisii.
Prioritne ňom pôjde o podporu konkurencieschopnosti podnikov a sluţieb najmä prostredníctvom inovácií a priestor dostane vedomostná ekonomika.
Je spolufinancovaný z ERDF pribliţne 772 mil. eur. Zameraním program nadväzuje na Sektorový operačný program Priemysel a sluţby (SOP PaS), ktorý sa týka
26 Zdroj: http://www.fondfondov.sk/article.php?node=95&key=150506132305
27 Zdroj: http://www.nadsme.sk/Article&d;487
[31]
skráteného programového obdobia 2004-2006. Rovnako ako OP KaHR sa týkal priemyslu a vybraných sluţieb (cestovný ruch a obchod). Z tohto obdobia tieţ vyplynulo, ţe pre rast ekonomiky SR a nárast zamestnanosti, ako aj pre zavádzanie inovácií, udrţateľný rast a zvýšenie konkurenčnej schopnosti priemyslu a sluţieb je potrebné podporovať aktivity zamerané predovšetkým na:
transfer inovatívnych technológií,
zvýšenie inovačnej aktivity v podnikoch a vyššie uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja do inovačného procesu,
posilnenie spolupráce podnikov s výskumnými a vývojovými inštitúciami a univerzitami,
zlepšenie infraštruktúry pre podnikanie,
aktivity spojené s budovaním manaţérstva kvality, ochranou priemyselného vlastníctva a certifikáciou výrobkov.
Hlavným cieľom programu je „zabezpečenie trvalo udrţateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti“. Aktivity budú zamerané na priemysel a sluţby podnikateľom, energetické projekty a cestovný ruch.
Riadiacim orgánom OP KaHR je Ministerstvo hospodárstva SR, sprostredkovateľmi v rámci opatrení a podopatrení bude štvorica štátnych agentúr - SARIO, NADSME, SIEA a SACR.
Štruktúra programu:
Tá sa opiera o dve prioritné osi s ich opatreniami a podopatreniami. Prioritnými osami sú:
o I. Inovácie a rast konkurencieschopnosti
o II. Energetika
o III. Cestovný ruch
o IV. Technická pomoc
Tabuľka č. 3: Štruktúra programu a alokované finančné prostriedky
Prioritná os Opatrenie
Podopatrenia ERDF Celkom
1 - Inovácie a rast konkurencie-
schopnosti 1.1. Inovácie a technologické transfery 193 000 000 227 058 805
1.1.1. Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov 1.1.2. Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania
1.1.3. Podpora účasti slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách, obchodných misiách.
127 152 955
1.2. Podpora spoločných sluţieb pre podnikateľov 108 080 000 154 400 005 1.3. Podpora inovačných aktivít v podnikoch 131 240 000 198 631 059
[32]
2 Energetika 2.1 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby
a zavádzanie progresívnych technológií v energetike 122 516 400 144 136 927 2.2 Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce
a poskytovanie poradenstva v oblasti energetiky 46 320 000 54 494 132 3 Cestovný ruch 3.1 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu 123 520 000 145 317 628
3.2 Rozvoj informačných sluţieb cestovného ruchu, prezentácie
regiónov a Slovenska 23 160 000 27 247 078
4 - Technická
pomoc 4.1 Technická pomoc 24 163 600 28 427 765
Spolu 772 000 000 908 235 295
Zdroj: OP KaHR, november 2007
V tomto operačnom programe pôjde o podporu inovatívnych procesov, transfer nových a environmentálnych technológií a poznatkovo náročných výrob a rozvoj spoločných sluţieb pre podnikateľov, podpora spolupráce medzi podnikateľskou sférou a výskumnými a vývojovými inštitúciami, univerzitami a vzdelávacími inštitúciami a podpora na budovanie infraštruktúry pre výskum, vývoj a inovácie, ako sú inkubátory, klastre, inovačné centrá, kompetenčné centrá aplikovaného výskumu a vývoja, technologické platformy, vedecko-technologické a priemyselné parky, alebo regionálne inovačné portály. Sú podporované aktivity zamerané na zavádzanie systémov kvality, ochrany duševného vlastníctva, vybudovanie akreditačného a certifikačného systému.
V oblasti energetiky sú podporované aktivity, ktoré prispejú k zvýšeniu energetickej efektívnosti, zniţovaniu energetickej náročnosti a vyuţívaniu obnoviteľných zdrojov energie v priemysle a nadväzujúcich sluţbách.
V oblasti cestovného ruchu pôjde o zvýšenie rozmanitosti a kvality ponuky cestovného ruchu a kúpeľníctva na Slovensku s dôrazom na komplexnosť sluţieb cestovného ruchu s celoročným vyuţitím, podpora rozvoja informačných sluţieb cestovného ruchu a podpora propagačných a prezentačných aktivít cestovného ruchu na regionálnej a národnej úrovni.28
Tabuľka č. 4: Základné údaje o programe
Fond Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) Rozpočet programu: 908 mil. EUR
- ERDF: 772 mil. EUR;
- štátny rozpočet: 136 mil. EUR Riadiaci orgán: Ministerstvo hospodárstva SR SO/RO (Implementačné
agentúry)
SIEA - Slovenský inovačná a energetická agentúra - osi 1 a 2 SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu - os 1 SACR – Slovenská agentúra pre cestovný ruch - os 3
Oprávnení ţiadatelia: hlavne súkromný sektor
28 Zdroj: http://www.euractiv.sk/konkurencieschopnost-hospod-rast
[33]
verejný sektor z časti v kaţdej osi
Oprávnené územie: regióny Cieľa Konvergencia (všetky regióny s výnimkou BA kraja)
Spolufinancovanie projektov:
- verejný sektor: 85% ERDF, 10% štátny rozpočet, 5% ţiadatelia;
- súkromný sektor: podľa mapy regionálnej štátnej pomoci (väčšinou 40%- 50% ERDF a štátny rozpočet,60%-50% ţiadateľ)
Max. príspevky:
de minimis: do 200 000 eur schémy štátnej pomoci 4-6 mil eur
Hlavné zameranie elektronické podnikanie, systém kvality a informatizácie v podnikoch, vrátane vzdelávania.
Zdroj: http://www.euractiv.sk/konkurencieschopnost-hospod-rast
Prioritnú os 1- Inovácie a rast konkurencieschopnosti.
Prioritná os programu Názov opatrenia 1 - Inovácie a rast
konkurencieschopnosti
1.1 Inovácie a technologické transfery
1.2 Podpora spoločných sluţieb pre podnikateľov 1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch Opatrenie 1.1. Inovácie a technologické transfery
Opatrenie je zamerané na podporu súkromného sektora, kde tzv. main stone inovácií a transferu technológií je riešenie problému zníţenia energetickej náročnosti, zníţenie ekologických dopadov a zvýšenia efektívnosti výroby, čo zabezpečí zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a sluţieb, rast pridanej hodnoty, zvýšenie efektivity a modernizáciu zariadení atď.
Okrem transferu technológií a inovácií sa v tomto opatrení očakáva i vytváranie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania, t.j. podpory začínajúcich podnikateľov. Neoddeliteľnou súčasťou výroby je obchod. Preto prostredníctvom tohto opatrenia bude podporená i účasť slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách, obchodných misiách v rámci samostatnej schémy pomoci.
Podopatrenia:
1.1.1. Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov
1.1.2. Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania
1.1.3. Podpora účasti slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách, obchodných misiách.
Formy štátnej pomoci:
o Schéma na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a v sluţbách (schéma pomoci de minimis);
o Schéma štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a v sluţbách;
[34]
o Schéma na podporu medzinárodnej spolupráce (schéma pomoci de minimis);
o Schéma podpory pre začínajúcich podnikateľov (schéma pomoci de minimis) - schéma je určená na podporu nových aktivít začínajúcich podnikateľov, je vypracovaná a bude implementovaná v spolupráci s MPSVaR SR ako riadiacim orgánom pre OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
o finančné inţinierstvo (predovšetkým formou záručných schém, schém na zvýhodnené úvery pre MSP a schém na podporu začínajúcich podnikateľov)
Opatrenie 1.3. Podpora inovačných aktivít v podnikoch
Hlavným účelom opatrenia je zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu prostredníctvom podpory inovačných aktivít a súvisiaceho aplikovaného výskumu u podnikateľov, t.j. podporou zavádzania nových inovácií pre technológie (nie ich nákup), postupy, alebo výrobky. Pri zavádzaní inovácií do praxe si podnikatelia môţu ţiadať finančné prostriedky i na úhradu nákladov odborníkov v príslušnej oblasti.
Účelom je aj podpora implementácie najlepších postupov a výrobných metód svetovej úrovne do nových a jestvujúcich spoločností (napríklad zavádzanie systémov manaţérstva kvality, prípadne ďalších systémov (napr. certifikácia výrobkov európskou značkou zhody Keymark), ochrana duševného vlastníctva, priemyselného dizajnu, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť podnikateľov. Cieľom je umoţniť podnikateľom vybudovať akreditačný a certifikačný systém zameraný na zvyšovanie kvality produkcie a moţnosti zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce.
Formy štátnej pomoci:
o Schéma štátnej pomoci na podporu inovácií
o Schéma na podporu inovácií a zavádzania systémov manaţérstva kvality, ochrany priemyselných práv a zavádzania technických noriem do výrobnej praxe a sluţieb (schéma pomoci de minimis)
o finančné inţinierstvo (predovšetkým formou záručných schém, schém na zvýhodnené úvery pre MSP a schém na podporu začínajúcich podnikateľov)
Prioritná os 2- Energetika
Prioritná os 2 „Energetika“, ktorej cieľom je zvyšovanie energetickej efektívnosti pri výrobe, prenose a spotrebe energie, zniţovanie energetickej náročnosti priemyselnej výroby, spotreby primárnych energetických zdrojov a zvýšenie vyuţitia OZE je zameraná na podporu podnikateľských aktivít, ktorými sa dosiahne zníţenie energetickej náročnosti
