Rating a kreditné riziko

(1)

0

Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

Rating a kreditné riziko

Bakalárska práca

Katarína Baranovičová apríl, 2011

(2)

1

Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva poisťovníctva

Rating a kreditné riziko

Rating and credit risk

Bakalárska práca

Autor: Katarína Baranovičová

Bankový manaţment

Vedúci práce: Božena Chovancová, prof. Ing., PhD.

Banská Bystrica apríl, 2011

(3)

2

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Bratislave, dňa 30.04.2011 Katarína Baranovičová

(4)

3

Poďakovanie:

Ďakujem vedúcemu mojej bakalárskej práce prof. Ing. Boţene Chovancovej, PhD. za odborné vedenie pri písaní tejto práce.

V Banskej Bystrici dňa 30.04.2011 Katarína Baranovičová

(5)

4

Anotácia

Katarína Baranovičová Rating a kreditné riziko Bakalárska práca

Bankovní institut vysoká škola Praha prof. Ing. Boţena Chovancová, PhD.

Banská Bystrica, 2011 Počet strán: 66

Cieľom bakalárskej práce je priblíţenie problematiky kreditného rizika pomocou analýzy rizika a jeho faktorov na finančnom trhu. Snahou autora tejto práce bolo prehľadne a jednoducho spracovať vedomosti získané z preštudovanej literatúry a z internetových zdrojov. Bakalárska práca je rozdelená do troch častí, z ktorých prvá obsahuje charakteristiku rizika na finančnom trhu, opisuje rozdelenie finančných rizík. Druhá časť bakalárskej práce predstavuje rating ako hodnotiaci nástroj ratingových agentúr a kritéria hodnotení najznámejších svetových ratingových agentúr. V tretia časť zachycuje kredibilitu a nezávislosť ratingových agentúr, kde popisuje kapitálovú primeranosť komerčnej banky, prechod z Basel II na nové pravidlá Basel III.

Kľúčové slová: kreditné riziko, finančný trh, rating, ratingová agentúra, kapitálová primeranosť.

(6)

5

Annotation

Katarína Baranovičová Rating and credit risk Bachelor thesis

Bankovní institut vysoká škola Praha prof. Ing. Boţena Chovancová, PhD.

Banská Bystrica, 2011 Number of pages: 66

The aim of the thesis is to approach the issue of credit risk by analyzing the risk and its factors on the financial market. The author of this work attempted to process knowledge gained from studying literature and internet sources. The thesis is divided into three parts, the first of which contains a characteristic of risk at financial markets and describes the distribution of financial risks. Second part of the thesis presents a credit rating as an instrument used by rating agencies and evaluation criteria off top world rating agencies.

The third part shows the credibility and independence of rating agencies, where it describes the capital adequacy ratio of commercial banks and transition from the Basel II rules to new Basel III rules.

Key words: credit risk, financial market, credit rating, credit rating agency capital adequacy.

(7)

6

OBSAH

ÚVOD...8

1 CHARAKTERISTIKA KREDITNÉHO RIZIKA NA FINANČNOM TRHU..9

1.1 Všeobecná charakteristika rizika...9

1.2 Rozdelenie rizík...12

1.2.1 Úverové riziko...12

1.2.2 Trhové riziko...19

1.2.3 Riziko likvidity...21

1.2.4 Operačné riziko...22

1.2.5 Obchodné riziko...24

1.2.6 Systémové riziko...25

2 RATING A JEHO RORMY...27

2.1 Charakteristika ratingu...27

2.2 História ratingu...28

2.3 Druhy ratingov...31

2.4 Ratingové hodnotenie štátu...32

2.5 Ratingové hodnotenie spoločnosti...35

2.6 Typy udeľovaných ratingov...41

3 KREDIBILITA A NEZÁVISLOSŤ RATINGOVÝCH AGENTÚR...43

3.1 Ratingové agentúry ako regulačné orgány...45

3.2 Rating ako nástroj bankovej regulácie - koncept Basel II...46

3.3 Vlastný kapitál komerčnej banky...50

3.3.1 Členenie vlastného kapitálu...50

(8)

7

3.4 Kapitálová primeranosť komerčnej banky...52

3.5 Kritika Basel II...54

3.6 Nové pravidlá kapitálovej primeranosti podľa Basel III. ...54

3.7 Aktuálny stav dohody o kapitálovej primeranosti Basel III. ...59

3.8 Zhodnotenie nových pravidiel kapitálovej primeranosti Basel III. ...60

ZÁVER...63

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...64

(9)

8

ÚVOD

V súčasnosti finančné trhy prešli vysokou volatilitou a pádom mnohých finančných kríz. Do popredia osobitne vystupuje problematika rizika. Hospodárska prax upozorňuje na potrebu hlbšej a prepracovanejšej analýzy problematiky rizika a jeho jednotlivých zloţiek.

Cieľom bakalárskej práce je analýza najmä kreditného rizika v jeho kontexte s ratingovým hodnotením na rôznych úrovniach. Tomuto cieľu je podriadená aj celá štruktúra bakalárskej práce, ktorá je rozdelená do troch častí.

Prvá časť bakalárskej práce obsahuje charakteristiku rizika na finančnom trhu v domácej a zahraničnej literatúre , kde je riziko definované ako potenciálna finančná strata. Súčasne sa venuje rozdeleniu finančných rizík, kde sa jednotlivo popisuje úverové riziko, trhové riziko, riziko likvidity, operačné a obchodné riziko.

Druhá časť bakalárskej práce predstavuje rating ako hodnotiaci nástroj ratingových agentúr. Charakterizuje podrobné hodnotenie a kritéria hodnotení najznámejších svetových ratingových agentúr.

V tretej časti bakalárskej práce zachycuje kredibilitu a nezávislosť ratingových agentúr ako aj ratingové agentúry ako regulačné orgány. Popisuje kapitálovú primeranosť komerčnej banky v BASEL II. V súvislosti so vznikom a pôsobením svetovej finančnej krízy predstavuje nové pravidlá kapitálovej primeranosti podľa BASEL III.

(10)

9

1 CHARAKTERISTIKA KREDITNÉHO RIZIKA NA FINANČNOM TRHU

1.1 Všeobecná charakteristika rizika

H. Croxford (The art of better retail banking)¹chápe riziko ako významný problém bankového manaţmentu, ktorý ešte stále nie je spoznaný.

Autor knihy R. Cont pribliţuje v svojej knihe (Volatility and Credit risk Modeling)² problematiku riadenia rizika a metódy analýzy rizika finančných nástrojov. Súčasne podrobne popisuje viaceré modely kreditného rizika.

Riziko podľa autora H.R. Machiraju (Modern Commercial banking)³ je definované ako pravdepodobnosť nedosiahnutia očakávanej hodnoty, ktorá môţe byť meraná pomocou smerodajnej odchýlky danej hodnoty. Banky, ktoré spravujú svoje riziká, majú veľkú konkurenčnú výhodu. Berú riziko vedome, snaţia sa predvídať neţiaduce zmeny a tým sa aj pred nimi chrániť. Banky, aby boli rentabilné musia riadiť štyri druhy rizík. Ide o úverové riziko, úrokové riziko, riziko likvidity a operačné riziko. Okrem toho poznáme aj systémové riziko, vyplývajúce z jednotlivých narušení fungovania banky.

Podľa Jozefa Jíleka (Finanční trhy a investování)⁴ sú riziká neodmysliteľnou súčasťou ľubovoľnej ľudskej aktivity. Na finančných trhoch existujú finančné riziká.

Finančné riziko je vo všeobecnosti definované ako moţná finančná strata subjektu na finančnom trhu, t.j. nikdy nie ešte existujúca realizovaná alebo nerealizovaná finančná strata, ale strata v budúcnosti. Ide o predovšetkým o stratu vyplývajúcu z daného finančného či komoditného nástroja alebo finančného či komoditného portfólia. Takisto

1 CROXFORD H., - ABRAMSON, F. – JABLONOWSKI, A. The art of better retail bankig. England: John Wiley&Sons, Ltd, Chichester, 2006, 78 s., ISBN 0-470-01320-6

2 CONT, R. Frontiers in quantitative finance: volatility and credit risk modeling.Canada. John Wiley&Sons, Inc., 2009, ISBN 978-0-470-29292-1

3 MACHIRAJU, H.R. Modern Commercial banking. New Delhi: New Age Internatonal (P) Ltd., Publishers, 2008. 145 s. ISBN (13): 978-81-224-2622-9

4 JÍLEK, J. Finanční trhy a investování. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009, 67 s. ISBN 978-80-247-1653- 4

(11)

10

existujúca strata sa tieţ označuje ako očakávaná strata (expected loss) a potenciálna strata ako neočakávaná strata (unexpected loss). Toto rozdelenie strát je zásadné, lebo napríklad vo výške očakávaných strát sa u aktív vytvárajú (či skôr by sa mali vytvárať) opravné poloţky a výška neočakávaných strát je u regulovaných inštitúcií základom pre stanovenie regulačného kapitálu. Kaţdá finančná strata zniţuje hodnotu (kapitál) inštitúcie.

„Vo všeobecnosti rizikom rozumieme nebezpečenstvo vzniku škody, poškodenia, straty alebo zničenia; na rozdiel od neistoty sme schopní pri riziku priradiť budúcim situáciám pravdepodobnosť ich výskytu. V ekonómií a financiách je pojem riziko pouţívaný v súvislosti s nejednoznačnosťou priebehu určitých ekonomických alebo finančných procesov a ich výsledkov.“⁵

„V knihe Jaroslava Belása⁶ sa uvádza, ţe riziká sú nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek ľudskej aktivity. Na finančných trhoch existujú finančné riziká, ktoré sú všeobecne definované ako potenciálna finančná strata subjektu. To znamená, ţe nejde o uţ existujúcu alebo nerealizovanú finančnú stratu, ale ide o stratu v budúcnosti vyplývajúcu z daného finančného alebo komoditného nástroja (devízy, akcie, dlhopisy, komodity, finančné deriváty) resp. portfólia. Kaţdá finančná strata zniţuje hodnotu (kapitál) inštitúcie a vplýva negatívne na jej budúci vývoj.“

Riziko a neistota sú významným atribútom väčšiny ľudských aktivít. Pojem rizika

a neistoty prešiel určitým historickým vývojom, v ktorom prevaţovalo chápanie rizika ako určitého nebezpečenstva. Riziko chápeme ako moţnosť (pravdepodobnosť) vzniku

straty, moţnosť výskytu udalostí a pravdepodobnosť negatívnych odchýlok od stanovených úrovní cieľov jednotlivca alebo organizácie.⁷

Finančné riziko je definované ako potenciálna finančná strata subjektu, nie ale existujúca realizovaná či nerealizovaná finančná strata, ale strata v budúcnosti, ktorá vzniká pouţitím daného finančného alebo komoditného nástroja alebo portfólia. R. Sivák definuje tieto finančné riziká: kreditné, trhové, operačné a modelové riziko.⁸

5 POLOUČEK, S. a kol.: Bankovnictví. Praha: C.H.Beck, 2006, s.282 ISBN 80-7179-462-7

6 BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: Georg Ţilina, 2009. 86 s. ISBN 978-80-89401-06-2

7 HNILICA, J. – FOTR, J. Aplikovaná analýza rizika ve finančním managementu a investičním rozhodování.

Praha: Grada Publishing, a.s., 2009. 12 s. ISBN 978–80–247–2560-4

8SIVÁK, R.- GERTLER, Ľ. – KOVÁČ, U. Riziká vo financiách a v bankovníctve, 2009, 10 s. ISBN 987-80- 89393-03-9

(12)

11

P .S. Rose⁹ prezentuje názor, ţe podnikateľské aktivity komerčnej banky sú sprevádzané mnohými finančnými rizikami a to:

Riziko úrokovej sadzby: je nebezpečenstvo, ţe zmena trhovej úrokovej sadzby môţe redukovať bankový čistý príjem, alebo zniţovať hodnotu bankových aktív a kapitálu.

Úverové riziko: predstavuje nebezpečenstvo, ţe banka z dôvodu úverovej expanzie nedosiahne predpokladané efekty a môţe dôjsť k zníţeniu ziskovosti a ohrozeniu jej preţitia.

Obchodné riziko: znamená nebezpečenstvo, ţe zmeny v ekonomike nepriaznivo ovplyvnia zisk banky a kvalitu jej aktív.

Riziko likvidity: je nebezpečenstvo, ţe banka bude mať nedostatok hotovosti, , alebo si bude musieť poţičať likvidné prostriedky za vysoké ceny, aby splnila svoje záväzky.

Kúpne riziko: je nebezpečenstvo, ţe investície a cenné papiere v drţbe banky budú príliš skoro splatné, čím dôjde k redukcii bankových výnosov.

Riziko predčasnej splátky: predstavuje nebezpečenstvo, ţe bankové úvery dosiahnu niţší výnos z dôvodu ich predčasného splatenia.

Inflačné riziko: predstavuje nebezpečenstvo, ţe rastúce ceny tovarov a sluţieb budú mať za následok niţšie bankové výnosy alebo zníţenú hodnotu bankových aktív a kapitálu.

Kašparovská¹⁰ člení bankové riziká na: úverové riziko, trhové riziko, riziko likvidity, operačné riziko a ostatné riziká (napr. regulačné riziko, právne riziko, reputačné riziko, atď.).

9 ROSE, P.S. Commercial bank management. New York: The McGraw – Hill Companies, 2002, 325 s., ISBN 978-00-711-2122-4

10 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol.: Řízení obchodných bank – vybrané kapitoly. C.H. Beck, Praha, 2006, s.71 ISBN 80-7179-381-7

(13)

12

1.2 Rozdelenie rizík

Podľa Jozefa Jíleka¹¹ existuje päť hlavných finančných rizík:

úverové riziko, trhové riziko, riziko likvidity, operačné riziko, obchodné riziko.

Okrem týchto rizík existuje ešte systémové riziko v prípade, ţe akékoľvek jedno z piatich predchádzajúcich rizík spôsobí subjektu problémy, ktoré majú negatívny dopad na viacero subjektov, či v krajnom prípade i na väčšiu časť finančného systému.

1.2.1 Úverové riziko

„Úverové riziko (credit risk) je rizikom straty zo zlyhania (default) partnera (dlţníka) tím, ţe nesplní svoje záväzky podľa podmienok kontraktu, a tým spôsobí majiteľovi pohľadávky (veriteľovi) stratu. Tieto záväzky vznikajú z úverových aktivít, obchodných a investičných aktivít, z platobného styku a vysporiadania cenných papierov pri obchodovaní na vlastný aj cudzí účet.“¹²

Úverové riziko sa člení podľa Jaroslava Belása¹³: 1. priame úverové riziko,

2. riziko úverových ekvivalentov, 3. riziko vyrovnania a

4. riziko úverovej angaţovanosti.

11 JÍLEK, J. Finanční trhy a investování. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009, 67 s. ISBN 978-80-247- 1653-4

12 BELÁS, J a kol. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG Ţilina, 2010, 153 s. ISBN 978-80-89401-18-5

(14)

13

„S cieľom zniţovania úverového rizika sa jednotlivé finančné inštitúcie snaţia obchodovať so dôveryhodnými stranami, v prípade potreby získať kolaterál a pouţívať rámcové dohody, ktoré obsahujú klauzule o započítaní a o kolateráloch. Všeobecne prijímaným kolaterálom je hotovosť¹⁴a cenné papiere.^“15

1. Priame úverové riziko

Priame úverové riziko (direct credit risk) je rizikom straty zo zlyhania partnera v tradičných súvahových poloţkách v celej alebo čiastkovej hodnote, t.j. pri úveroch,

pôţičkách, vkladov (depozitách), dlhopisoch, zmenkách a pod. Je najstarším a aj najdôleţitejším rizikom na finančnom trhu a zostáva stále najdôleţitejším rizikom na finančnom trhu.

Úplne iné je riadenie úverového rizika v prípade malých úverových angaţovaností, ako sú napríklad spotrebné úvery, ako v prípade rozsiahlych úverových angaţovaností.

Portfóliový prístup a bodovanie (scoring) sa viac vyuţíva pri malých úverových angaţovanostiach, zatiaľ čo pri rozsiahlych úverových angaţovanostiach sa hlavne kladie dôraz na hodnotenie (rating) a zároveň na priebeţné monitorovanie klienta. Pri tomto hodnotení sa pouţíva vonkajšie a vnútorné hodnotenie.¹⁶

a) Vonkajšie úverové hodnotenie

„Riadenie úverového rizika dlhových nástrojov spoločností (t.j. dlhopisov, úverov a pôţičiek) je zloţitý proces.

V USA existuje niekoľko špecializovaných spoločností, ktoré sa zaoberajú vonkajším úverovým hodnotením jednotlivých dlhových nástrojov. Najznámejšie sú Standard

&Poor´s, Moody´s, Fitch, IBCA, Duff &Phelps a Thomson Financial Bank Watch, pričom prvé tri menované majú globálnu pôsobnosť.“¹⁷

14 Pod hotovosťou rozumieme peňaţný agregát M1, ktorý pozostáva z bankoviek, mincí a z vkladov na beţných účtoch, ktoré sú rovnako likvidné ako obeţivo.

(15)

14

Na budúce fungovanie ratingových agentúr bude mať zásadný dopas aktuálna finančná kríza. Pri hodnotení z dlhodobého hľadiska sa kladie veľký dôraz na ziskovosť a ekonomický sektor, pričom krátkodobé hodnotenie viac zdôrazňuje likviditu. Toto hodnotenie hodnotí krajiny, rozličné spoločnosti a určité dlhové emisie. Podľa veľkosti, podielu na zisku spoločnosti a zároveň relatívneho objemu dlhu k financovaniu činnosti sa hodnotí spoločnosť.

Významným aspektom hodnotenia dlhov krajiny je to, ţe sa vzťahuje len ku konkrétnemu dlhu ako je cenný papier – dlhopis, a vôbec nie na emitujúcu spoločnosť.

To predstavuje, ţe jedna spoločnosť môţe mať aj viacero jestvujúcich dlhov s odlišnými hodnoteniami.¹⁸

b) Vnútorné úverové hodnotenie

Vnútorné úverové hodnotenie v prevaţnej väčšine prípadov musia pouţiť inštitúcie (hlavne banky). V inštitúciách, hlavne v bankách ho uskutočňujú úveroví zamestnanci.

Títo zamestnanci banky identifikujú všetky dôleţité kritériá a súčasne aj dôveryhodnosti dlţníka. Rovnaké štandardizované kritéria banky pre všetkých dlţníkov neexistujú.

Jednotlivým týmto kritériám sa priraďujú váhy a posledným krokom je sčítanie jednotlivých váţených kritérií.

c) Bodovanie

Na analýze minulých a nových klientov banky je zaloţené bodovanie samostatných osôb pre účely poskytovania a súčasne aj monitorovania uţ poskytnutých spotrebiteľských úverov. Obdobne ako pri vnútornom úverovom hodnotení sa v prvom rade stanovia kritéria, ku ktorým sa priradia jednotlivé váhy. Pohlavie, vek, rodinný stav, počet detí v domácnosti a zároveň aj doba zamestnania u terajšieho zamestnávateľa a celková doba klientskeho vzťahu. Samotné bodovanie a váhy jednotlivých kritérií sú stanovené pre konkrétne segmenty spotrebných úverov (napr. pre úverové nástroje ako revolvingové kreditné karty, úvery na spotrebné predmety; pre osobitné regióny, pre rozdielne doby splatnosti a pre rozdielne objemy úverov).¹⁹

19BELÁS, J a kol. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG Ţilina, 2010, 156 s. ISBN 978-80-89401-18-5

(16)

15 2. Riziko úverových ekvivalentov

Riziko úverových ekvivalentov (credit equivalent exposure) je rizikom straty zo zlyhania partnera pri podsúvahových poloţkách, t.j. pri poskytnutých úverových prísľuboch, poskytnutých zárukách, poskytnutých či potvrdených dokumentárnych akreditívoch, derivátov²⁰ a pod. Meranie úverového rizika podsúvahových operácií je zaloţené na výpočte úverových ekvivalentov. Úverový ekvivalent sa stanoví ako súčet konverzného faktora a menovitej hodnoty transakcie (u podsúvahových operáciách okrem derivátov), alebo ako súčet menovitej hodnoty derivátov a potenciálnej expozície, ktorá sa rovná súčtu menovitej hodnoty a konverzného faktora.²¹

Menovitá hodnota operácie sa v obidvoch prípadoch rovná podsúvahovej pohľadávke.²²

3. Riziko vyrovnania

„Riziko vyrovnania (settlement risk) je riziko straty zo zlyhania vyrovnania transakcií, kde na jednej stane hodnota bola dodaná, ale na druhej strane hodnota ešte nie je k dispozícií.“²³

Podľa Jozefa Jíleka²⁴ riziko vysporiadania sa vyskytuje najmä pri dvoch druhoch vysporiadania:

Vysporiadanie menových obchodov,

Vysporiadanie kúpy alebo predaja cenných papierov

20 Deriváty označujeme za podsúvahové poloţky, pretoţe sa tradične účtovne zachytávali v súvahe (menovitá hodnota). V posledných rokoch sa deriváty navyše účtovne zachytávajú vo výkaze (reálna hodnota).

22 Opatrenie Národnej banky Slovenska č.6 z 12.decembra 2002 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk novelizované Opatrením Národnej banky Slovenska č.4 zo 16. Januára 2004

23SIVÁK, R.- GERTLER, Ľ. – KOVÁČ, U. Riziká vo financiách a v bankovníctve, 2009, 56 s. ISBN 987-80- 89393-03-9

(17)

16

a) Menové riziko vysporiadania (foreign Exchange settlement risk, cross – currency settlement risk, principal risk)

„Menové riziko je rizikom poskytnutia jednej meny , bez toho aby došlo k prijatiu druhej meny. Toto riziko je spôsobené časovými rozdielmi, konečnými termínmi platieb (pri menách s vysokou volatilitou).

Na meranie momentálneho a budúceho menového rizika vysporiadania je potrebné zachytiť meniaci sa status kaţdého procesu počas procesu vysporiadania.“²⁵

Status menového obchodu počas procesu vysporiadania.²⁶

status R (status odvolateľnosti) – príkaz na platbu predávanej meny nebol vydaný alebo je moţné ho jednostranne zrušiť bez súhlasu partnera alebo sprostredkovateľa a banka nie je vystavená menovému riziku vysporiadania

status I (status neodvolateľnosti) – príkaz banky na platbu predávanej meny nie je moţné jednostranne zrušiť, keďţe uţ bol spracovaný platobným systémom, alebo iné dôvody poţadujú k zrušeniu príkazu súhlas partnera alebo sprostredkovateľa;

stále nedošlo k prijatiu nakúpenej meny a nakúpená mena je teda v riziku.

status U (status neistoty) – príkaz banky na platbu predávanej meny nie je moţné

jednostranne zrušiť; termín konečného prijatia nakupovanej meny uţ uplynul, ale banka stále nevie, či tieto prostriedky získala; za normálnych podmienok banka

očakáva včasné prijatie prostriedkov avšak z dôvodu, ţe nakupovanú menu nemusí získať včas je nakupovaná mena v riziku

status F (status zlyhania) – banka zistila, ţe nezískala nakupovanú menu od svojho partnera, nakupovaná mena je v omeškania zostáva v riziku

status S (status vysporiadania) – banke je známe, ţe získala s konečnou platnosťou

nakupovanú menu; z hľadiska rizika vysporiadania sa obchod povaţuje za vysporiadaný a nakupovaná mena prestáva byť v riziku

(18)

17

Vzhľadom na neistotu si banka musí byť vedomá minimálneho a maximálneho menového rizika vysporiadania:

Minimálne menové riziko vysporiadania sa rovná súčtu obchodov so statusom I a F; ide o hodnotu obchodov, pri ktorých banka uţ nemôţe jednostranne pozastaviť platby predávaných mien, ale doteraz nezískala nakupované meny

Maximálne menové riziko vysporiadania sa rovná súčtu obchodov so statusom I, F a U; ide o minimálne riziko vysporiadania, ktoré je zvýšené o sumu nakupovaných mien, ktoré banka mala, ale nemusela získať.²⁷

Pri dnešných spôsoboch je mnoho bánk vystavených veľkému menovému riziku vysporiadania, a to predovšetkým jednodennému (overnight). Toto menové riziko nemusí byť iba záleţitosťou jedného dňa.

„Procedúry v back office vytvárajú medzibankové , ktoré trvajú jeden alebo dva dni.

Ďalší jeden alebo dva dni trvá , kým sa banka uistí, ţe získala poţadovanú menu. Menové riziko vysporiadania môţe prevyšovať trojdňový objem menových obchodov. Tým pádom veľkosť rizika môţe prevýšiť kapitál banky. O riziku vysporiadania bánk nie sú k dispozícií dostatočné údaje, keďţe väčšina bánk toto riziko nemeria.“²⁸

Podľa knihy Jaroslava Belása²⁹ k zníženiu menového rizika vysporiadania je potrebné:

Efektívne fungovanie back office

Efektívne vzťahy v korešpondenčnom bankovníctve

Započítanie alebo pouţívanie bilaterálnych a multilaterálnych dohôd o započítaní (toto podstatne zniţuje menové riziko vysporiadania)

Efektívne riadenie rizík

(19)

18 4. Riziko úverovej angažovanosti

Riziko úverovej angaţovanosti (large credit exposure risk) alebo riziko koncentrácie portfólia (portfolio concentration risk) je riziko straty z angaţovanosti voči:

jednotlivým partnerom,

skupinám partnerov a spriazneným osobám,

partnerom v jednotlivých krajín, čo je tzv. riziko krajiny (country risk), ekonomickým sektorom,

jednotlivým kontraktom a pod.³⁰

Za účelom zníţenia úverového rizika sa finančné inštitúcie snaţia obchodovať s dôveryhodnými stranami, v prípade potreby získať kolaterál a pouţívať rámcové dohody (master agreements), ktoré obsahujú klauzuly o započítaní (neeting) a o kolateráloch.

Všeobecne prijímaným kolaterálom je hotovosť a cenné papiere.³¹

„Podľa Európskej centrálnej banky je riziko krajiny najväčšie voči nasledovným krajinám: Ruko a ostatné krajiny strednej a východnej Európy, Latinská Amerika, Čína, India, krajiny juhovýchodnej Ázie (Filipíny, Indonézia, Juţná Kórea, Malajzia a Thajsko) a tieţ Japonsko, Hongkong a Singapur.

V súčasnosti sa vyuţívajú pomerne dokonalé metódy stanovenia dôveryhodnosti partnerov. Banky zvyčajne stanovia úverové limity (tzv. úverové linky) voči jednotlivým partnerom za účelom vyhnutia sa nadmernej úverovej angaţovanosti. Väčšina bánk stanoví úverové limity pre kaţdého partnera, ktoré sú zaloţené na vnútornej úverovej analýze.

Tieto limity sa aplikujú na všetky operácie, ktoré generujú úverové riziko, či uţ ide o úvery, cenné papiere, deriváty, akreditívy a pod.“³²

31 JÍLEK, J. Finanční trhy a investování. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009, 92 71 s. ISBN 978-80-247- 1653-4

(20)

19 Riadenie úverového rizika má³³:

kvalitatívne a

kvantitatívne aspekty.

Kvalitatívny aspekt je daný dôveryhodnosťou jednotlivých partnerov. Skúsení úveroví pracovníci hodnotia úverovú kvalitu dlţníkov a partnerov a priraďujú im vnútorné úverové

hodnotenie. Títo pracovníci sú následne zodpovední spolu s obchodnými manaţérmi za úverové posudzovanie a monitorovanie jednotlivých partnerov. Vrcholové vedenie

pravidelne posudzuje stanovené limity skutočné úrovne úverových angaţovaností.

Kvantitatívne aspekty úverového rizika – jeho podstata spočíva v meraní úverových angaţovaností voči partnerom. Pojem úverová angaţovanosť predstavuje momentálnu úverovú angaţovanosť (current exposure).

„Momentálna angažovanosť je rizikom straty v prípade momentálneho zlyhania partnera, voči ktorému má banka pohľadávku. Momentálna úverová angaţovanosť je beţne zahrnutá v súvahových nástrojoch ich účtovnou hodnotou a pri derivátoch kladnou reálnou hodnotou.

Vzhľadom k tomu, ţe veľa úverových angaţovaností je ovplyvnených zmenami reálnych hodnôt, je potrebné stanoviť potenciálnu úverovú angaţovanosť na zostávajúcu dobu platnosti transakcií.“³⁴

1.2.2 Trhové riziko

Trhové riziko (market/price risk) je z hľadiska významu druhým rizikom. Ide o riziko straty zo zmien trhových cien ako aj zmien hodnoty finančných nástrojov či komoditných nástrojov (v aktívach alebo v záväzkoch) v dôsledku nepriaznivých zmien trhových

34 Opatrenie Národnej banky Slovenska č.3 z 31. Januára 1994 o úverovej angaţovanosti bánk novelizované Opatrením Národnej banky Slovenska č.4 zo 14. Februára 2000

(21)

20

podmienok, t.j. nepriaznivého vývoja úrokových mier (úrokové riziko), cien akcií (akciové riziko), cien komodít (komoditné riziko) či menového kurzu (menové riziko).³⁵

Podľa Jíleka³⁶ poznáme štyri hlavné kategórie trhového rizika:

úrokové riziko (interest rate risk), ktoré je rizikom straty zo zmeny ceny nástrojov citlivých na úrokové miery; napríklad pri zvýšení úrokovej mier, hodnota kúpeného dlhopisu klesne a investor má stratu,

akciové riziko (equity risk), je riziko straty zo zmeny cien nástrojov citlivých na ceny akcií; napríklad pri zníţení ceny ČEZ hodnota kúpených akcií ČEZ klesne a investor má stratu,

komoditné riziko (commodity risk), je riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na ceny komodít; napríklad pri zníţení ceny zlata hodnota kúpeného zlata klesne a investor má stratu,

menové (devízové) riziko (currency risk, foreign Exchange risk, FX risk), ktoré je rizikom straty zo zmien cien nástrojov citlivých na menové kurzy; napríklad pri zníţení hodnoty dolára voči českej korune hodnota kúpených amerických aktív

klesne a investor má stratu.

Pri zabezpečení prostredníctvom derivátov sa okrem toho stretávame s dvoma vedľajšími kategóriami trhového rizika:³⁷

korelačné riziko (correlation risk) alebo nazývané bázické riziko (basic risk) je rizikom straty vyvolanej porušením historickej korelácie medzi rizikovými

kategóriami, nástrojmi, produktmi, menami a trhmi a pod

riziko úverových rozpätí (credit spread risk), je riziko straty prameniacej zo zmien rozpätia u cenných papierov rôzneho úverového hodnotenia.

Úverové rozpätie je rozdiel medzi výnosnosťou do splatnosti daného finančného nástroja a výnosnosťou do splatnosti podobného bezrizikového finančného nástroja.

35 Niekedy sa zjednodušene hovorí, ţe úverové riziko je rizikom vrátenia peňazí (return of Money) a trhové riziko je rizikom výnosu z peňazí (return of money)

36 JÍLEK, J. Finanční trhy a investování. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009, 71-72 s. ISBN 978-80-247- 1653-4

37SIVÁK, R.- GERTLER, Ľ. – KOVÁČ, U. Riziká vo financiách a v bankovníctve, 2009, 57 s. ISBN 987- 80-89393-03-9

(22)

21

1.2.3 Riziko likvidity

„Riziko likvidity (liquidity risk) vyplýva z premenlivosti výnosov, ktoré sú výsledkom spôsobu uspokojenia dopytu po likvidite.“³⁸

Riziko likvidity³⁹ (liquidity risk)rozdeľujeme na dve kategórie:

riziko financovania (funding risk), ktoré je rizikom straty v prípade momentálnej platobnej neschopnosti

riziko trhovej likvidity (market liquidity risk), ktoré je rizikom straty v prípade

malej likvidity trhu s finančnými nástrojmi brániace rýchlej likvidácií pozícií, čím je obmedzený prístup k peňaţným prostriedkom.

„Riziko financovania je spojené so schopnosťou splniť poţiadavky na investovanie a financovanie vzhľadom k nesúladu v peňaţných tokoch (cash flow). Ide o riziko neschopnosti zabezpečiť hotovosť na portfólio aktív a pasív s určitými splatnosťami a úrokovými mierami.

Riziko trhovej likvidity je rizikom, ktoré spočíva v neschopnosti dostatočne rýchlo zlikvidovať finančné nástroje, a to v dostatočnom objeme za primeranú cenu. Ide o riziko, ţe nastane pokles likvidity nástrojov na trhu a nebude existovať primeraná cena.“⁴⁰

38 POLOUČEK, S. a kol.: Bankovnictví. Praha: C.H.Beck, 2006, s.282 ISBN 80-7179-462-7

40 BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: GeorgŢilina, 2009. 98 s. ISBN 978-80-89401-06-2

(23)

22

1.2.4 Operačné riziko

Operačné riziko⁴¹ (operational risk) delíme na tri kategórie:

transakčné riziko (transaction risk, execution risk), ktoré je rizikom straty z prevedených operácií v dôsledku chýb v prevedených operáciách, chýb vyplývajúcich zo zloţitosti produktov a neschopnosti súčasného systému je prevádzať, chýb v zaúčtovaní obchodu, chýb vo vysporiadaní obchodov, nezámerné poskytnutie či prijatie komodít a v neadekvátnej právnej dokumentácií,

riziko operačného riadenia (operation risk), ktoré je rizikom straty z chýb v riadení aktív v rade, middle a back office; ide o neidentifikovateľné obchody nad limit, neautorizované obchodovanie jednotlivými obchodníkmi, podvodné operácie vzťahujúce sa k obchodovaniu a spracovaniu vrátane chybného zúčtovania a falšovanie, pranie peňazí, neautorizovaný prístup k systému a modelom, závislosť na obmedzenom počte osôb personálu a o nedostatok kontroly pri spracovaní obchodov, systémové riziko (systems risk), ktoré je rizikom straty z chýb v systémoch podpory; ide o chyby v počítačových programoch, ide o chyby matematických vzťahových modeloch, o nesprávne a oneskorené podávanie informácií vedenia, o chyby v jednom alebo viacerých podporných systémoch, o chyby pri prenose dát a o nesprávne plánovanie náhodných udalostiach v prípade výpadku systému alebo prenosu dát.

„Vo svojej postate je toto riziko ťaţko kvantifikovateľné. Vrcholové vedenie musí mať neustály prehľad o aktivitách oddelení, hlavne dílerov, aj napriek skutočnosti, ţe títo díleri sú vysoko kvalifikovaní. Za riadenie tohto rizika a zavedenie zodpovedajúceho vnútorného auditu je zodpovedné celé vedenie. V bankách spravidla existujú pre prípady nepredvídateľných (náhodných) udalostí záloţné systémy.“⁴²

(24)

23

Významné oblasti riadenia operačného rizika zo strany bankového manaţmentu:⁴³

analýza situácie či operatívna bezpečnosť banky nie je obmedzená len na stanovenie zodpovednosti konkrétneho manaţéra (štandardným riešením je zriadenie bezpečnostného výboru, zloţeného zo zástupcov všetkých

kľúčových aktivít banky)

zhodnotenie pripravenosti banky na globálne hrozby a analýza potenciálnych ohrození v oblasti operačného rizika

do akej hĺbky má manaţment zmapované moţnosti negatívnych prienikov do bankových systémov a aktivít, či banka testuje svoje bezpečnostné opatrenia

a vyhodnocuje ich efektívnosť

do akej miery je funkčný systém na odhaľovanie násilných vniknutí do bankového systému a aká je schopnosť banky prijať opatrenia proti prevádzkovým stratám pred narušením bezpečnostných systémov

ako často došlo na obdobie 1 roka k narušeniu bezpečnostných systémov v banke a aké opatrenia boli prijaté kompetentnými orgánmi banky

do akej miery má banka kryté operačné riziko rezervami, kapitálom alebo poistením.

43 POLOUČEK, S. a kol.: Bankovnictví. Praha: C.H.Beck, 2006, s. 315 ISBN 80-7179-462-7

(25)

24

1.2.5 Obchodné riziko

Obchodné riziko⁴⁴ (business risk)rozdeľujeme do siedmich kategórií:

právne riziko (legal risk), ktoré je rizikom straty z právnych poţiadaviek partnera alebo právnej nepresaditeľnosti kontraktu,

riziko zmeny úverového hodnotenia (reputation risk), ktoré je rizikom straty z poklesu reputácie na trhoch,

daňové riziko (taxatio risk), ktoré je riziko straty zo zmeny daňových zákonov alebo nepredvídateľného zdanenia,

riziko menovej konvertibility (currency convertibility risk), ktoré je rizikom straty z nemoţnosti konvertovať menu na inú menu ako následok zmeny politickej alebo ekonomickej situácie,

riziko pohromy (disaster risk), ktoré je rizikom straty z prírodných katastrof, vojny, krachu finančného systému a pod.,

regulačné riziko (regulatory risk), ktoré je rizikom straty z nemoţnosti splniť regulačné opatrenia (napríklad kapitálovú primeranosť) a z chýb v predvídaní budúcich regulačných opatrení.

„Právne riziko je tak staré, ako staré sú kontrakty. V mnohých prípadoch je k zníţeniu právneho rizika potrebné uskutočniť zmeny v legislatívnom a regulačnom mechanizme.

Jednotlivé inštitúcie sa snaţia odstrániť a zníţiť neistoty a to prostredníctvom priebeţných

konzultácií s vnútornými a vonkajšími právnymi poradcami vo všetkých krajinách, kde uskutočňujú svoje aktivity. Tieto inštitúcie musia mať dostatočné znalosti o daňových

zákonoch a interpretáciách.“⁴⁵

(26)

25 Právne riziko⁴⁶ je spojené s takými pojmami, ako:

vhodnosť (suitability) – riziko, ţe kontrakt nespĺňa poţadovaný výsledok, pre ktorý bol dohodnutý; napríklad partner urobí zlú interpretáciu alebo zlé vyhlásenie o postate kontraktu,

schopnosť (capacity) – riziko, ţe partner nemá právnu spôsobilosť dohadovať jednotlivé kontrakty, tým by mohol kontrakt byť vyhlásený za neplatný,

započítanie (neeting) – legislatíva o zákonodarstve zvyčajne stanoví, ţe partneri môţu započítavať záväzky v prípade zániku (bankrotu) jedného z nich;

v niektorých právnych systémoch takéto započítanie je moţné v prípade niektorých inštitúcií či iba v prípade niektorých nástrojov, napríklad derivátov (alebo niekedy iba v prípade niektorých derivátov, napríklad menových alebo derivátových swapov) ; preto je nevyhnutné určiť fungovanie zarátané pre dané kontrakty,

kolaterál (collateral) – partner obvykle poţaduje kolaterál, aby si zaistil, ţe v prípade zániku (bankrotu) druhého partnera bude mať prioritný nárok na

tento kolaterál,

právna presaditeľnosť dokumentácie (legal enforceability of documentation) je beţné, ţe veľa podmienok dokumentácie nebolo doposiaľ vo veľa krajinách v praxi testované súdnymi rozhodnutiami.

1.2.6 Systémové riziko

„Systémové riziko (systemic risk) je rizikom prenosu určitých ťaţkostí, keď neschopnosť jednej inštitúcie splniť si svoje záväzky v čase ich splatnosti spôsobia, ţe iné inštitúcie nebudú schopné si splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti.

Takéto zlyhanie môţe spôsobiť značné likvidné a úverové problémy a nakoniec môţe ohroziť stabilitu finančných trhov. Systémové riziko bankového sektora rastie v prípade vyšších medzibankových úverov a vkladov a spoločného vlastníctva bánk.

Zlyhanie inštitúcie môţe spôsobiť akýkoľvek druh rizika, čo môţe následne ohroziť ďalšie spoločnosti rovnakého alebo iného trhového segmentu. V extrémnom prípade môţe

46JÍLEK, J. Finanční trhy a investování. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009, 73-74 s. ISBN 978-80-247- 1653-4

(27)

26

dôjsť k zlyhaniu finančného systému ako celku. Ochrana pred týmto rizikom je regulátorov a centrálnych bánk.“ ⁴⁷

„Rozvoj derivátov prispel ku globalizácií trhov s tovarom a finančnými prostriedkami. Niektorí experti sa obávajú akého si rýchleho prenosu šoku z jedného trhu na iný s tým, ţe môţe dôjsť k jeho zlyhaniu. V tomto smere sa derivátom pripisuje nebezpečenstvo systémového rizika a zvyšovanie trhovej volatility.

Ideálnym príkladom systémového rizika boli kroky amerického Federálneho rezervného systému (FED) na záchranu najväčšej poisťovacej spoločnosti AIG (American International Group, Inc.). Jej kolaps by predstavoval systémové riziko pre celý finančný systém prostredníctvom vysporiadania CDS (Credit default Swaps).

Spolu so systémovým rizikom sa začal počas tejto finančnej krízy pouţívať pojem „too big to fail“, ide o výber finančných spoločností, kde vláda pouţíva rozdielny

meter. Niektoré spoločnosti sú svojou kapitálovou pozíciou (počtom zamestnancov, úverovou angaţovanosťou) príliš silné aby mohli skrachovať, preto vláda pod tlakom

„systémového rizika“ pouţíva finančné linky na dotovanie týchto spoločností v záujem

„spoločenskej bezpečnosti.“⁴⁸

47 BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: GeorgŢilina, 2009. 100-101 s.

ISBN 978-80-89401-06-2

48 BELÁS, J a kol. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG Ţilina, 2010, 14-165 s. ISBN 978-80-89401-18-5

(28)

27

2. Rating a jeho formy

2.1 Charakteristika ratingu

„Rating je vo všeobecnosti opisovaný ako stanovenie rizika z nedodrţania záväzku vyplývajúcej z emisie dlhopisov alebo iných záväzkov vykonané nezávislou ratingovou agentúrou, ktorá emisiu, respektíve emitentovi udelí zodpovednú ratingovú známku.

Známka je vyjadrením schopnosťou subjektu alebo konkrétneho záväzku plniť si svoje dlhové záväzky, to znamená splatiť istinu a úroky včas a v plnej miere.

Rating je nezávislé hodnotenie, ktorého cieľom je zistiť, a to na základe komplexného rozboru všetkých známych rizík hodnoteného subjektu, ako je tento subjekt schopný a ochotný dostať včas a v plnej výške všetkým svojim splatným záväzkom.“⁴⁹

„Autorka knihy Medzinárodné finančné centrá Jana Kotlebová popisuje rating, ţe je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej situácie v krajine. Je

to široko vyuţívaná investičná informácia, ktorá významne ovplyvňuje finančné obchody.

Priaznivé ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre medzinárodnú hospodársku pozíciu danej ekonomiky, slúţi ako určitý ukazovateľ pre zahraničných investorov.“⁵⁰

„Ratingové hodnotenie sa, samozrejme, vzťahuje i na mikroúroveň, pretoţe

jednotlivými ratingovými stupňami sa hodnotia aj jednotlivé firmy, obce (v prípade komunálnych obligácií). Stupeň hodnotenia pridelený krajine ako celku je

zároveň i najvyšším moţným stupňom dosiahnuteľným pre ostatné subjekty (najmä mikroúroveň), ktoré by v budúcnosti prípadne vstupovali na medzinárodné kapitálové trhy.“⁵¹

49 VINŠ, P. Rating. Praha: Nakladatelství C.H.BECK, 2005. 1 s. ISBN 80-7179-807-X

50 KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B., Medzinárodné finančné centrá. Bratislava: Iura Edition spol.

s r.o., 2010. 75 s. ISBN 978-80-8078-299-3

51 CHOVANCOVÁ, B. a kol., Finančný trh. Bratislava: Iura Edition spol. s r.o., 2006. 225-226 s. ISBN 80- 8078-089-7

(29)

28

„Rating prestavuje systém objektivizovaného hodnotenia schopnosti a vôle subjektu plniť si svoje budúce záväzky riadne, včas a v dohodnutej výške. Rating obsahuje informáciu nielen o objektívnych schopnostiach hodnoteného subjektu a predmetu hodnotenia vytvoriť zdroje na splatenie záväzkov riadne, včas a v dohodnutej výške, ale hodnotí aj subjektívne faktory, ktoré je taktieţ nutné pri úhrade záväzkov splniť.

Rating predstavuje hodnotiaci nástroj v oblasti aktívnych bankových obchodov.

Vyuţíva sa tak pri poskytovaní štandardných bankových úveroch ako aj pri uskutočňovaní akciových a dlhopisových obchodoch. Svojou povahou je to hodnotenie ekonomického

zdravia, perspektívy a postavenia klienta. Priradením konkrétnej ratingovej triedy klientovi je priradená určitá miera rizika pri poskytnutí úveru voči posudzovanému subjektu.“⁵²

„Vyjadrením tohto hodnotenia je jednoduchá známka označujúca pravdepodobnosť, ţe hodnotený subjekt si splní včas a v plnej výške svoje záväzky.

Záverečné hodnotenie je vyjadrené formou ratingovej známky z ratingovej stupnice, ktorá je na svoje medzinárodnej úrovni celosvetovo porovnateľná a kompatibilná cez odvetvia a regióny. Kaţdý investor si má moţnosť pri pohľade na pridelený ratingový stupeň zistiť bonitu hodnoteného subjektu alebo cenného papiera, do ktorého chce investovať. Kaţdá investícia totiţ predstavuje určité riziko a rating je nástroj, ktorý toto riziko celosvetovo meria a označuje. Štandardný úverový rating nie je v ţiadnom prípade investičným odporučením. Ratingom sa neskúma trhová cena akcie alebo obligácie a rating ani neposkytuje informáciu o tom, či je alebo nie táto trhová cena je vhodná k nákupu.⁵³

2.2 História ratingu

História ratingu je blízko spojená s vývojom najvyspelejšieho svetového finančného trhu – trhu Spojených štátov amerických. Vznik ratingového „priemyslu“

bol zahájený v roku 1909, keď John Moody začal hodnotiť obligácie ţelezničných spoločností. O rok neskôr rozšíril svoje ratingové aktivity tieţ na dlhopisy podnikov verejných sluţieb a priemyslových spoločností. Poor´s Publishing Company vydala svoje

53 VINŠ, P. Rating. Praha: Nakladatelství C.H.BECK, 2005. 1-2 s. ISBN 80-7179-807-X

(30)

29

prvé ratingy v roku 1916, Standard Statistic Company a Fitch Publishing Company v roku 1922. ⁵⁴

Počet ratingových agentúr v Spojených štátoch sa potom zníţil na tri, keď v roku 1941

fúzovali Standard Statistic Company a Poor´s Publishing Company, aby vytvorili Standard & Poor´s (ďalej tieţ S&P). Duff & Phelps Credit Rating Co. bola prvá

významnejšia novo vzniknutá agentúra na americkom kontinente, ktorá zahájila hodnotenie dlhopisov spoločností vo všetkých oboroch v roku 1982 s tým, ţe analytickú činnosť v oblasti podniku verejných sluţieb vyvíjala uţ od roku 1932. Ďalšou veľkou ratingovou agentúrou – McCarth, Crisanti and Maffei (MCM) – zaloţenou v roku 1975, neskôr (1991) prevzala spoločnosť Xerox Financial Services. Ratingová a výskumná skupina však bola pripojená k Duff & Phelps.

V súčasnosti najvýznamnejšia „európska“ ratingová agentúra IBCA vznikla ako špecializovaná inštitúcia na rating bánk na britských ostrovoch v roku 1978. Aţ v roku

1987 však začala hodnotiť britské korporácie a skoro svojou aktivitou rozšírila i na emitentov z kontinentálnej Európy. Na konci roka 1997 prevzal jej francúzsky majiteľ, spoločnosť FIMALAC, S.A., americkou Fitch Investor Service, čím došlo ku spojeniu obidvoch agentúr a vytvoreniu tretej najväčšej ratingovej agentúry na svete FitchIBCA.

Konsolidácia druhej polovice 90. Rokov gradovala v roku 2000, kedy došlo k priateľskému prevzatiu amerického Duff & Phelps a neskôr tieţ Thomson Bank Watch , ktorá bola do tej doby menšou agentúrou so zameraním na finančné inštitúcie. Názov tejto fúzovanej spoločnosti sa vrátil k pôvodnému Fitch.

V súčasnosti sú týmito krokmi presne definované dve, prípadne tri vedúce globálne ratingové agentúry po celom svete:

Moody´s Investors Service s trhovým podielom cca. 40%, Standard & Poor´s s trhovým podielom cca 40%,

Fitch Ratings s trhovým podielom cca 16%.

Medzi ďalších najvýznamnejších hráčov na trhu bez celosvetovej konkurencieschopnosti patria národné a špecificky orientované agentúry, ako sú napríklad

(31)

30

Mikuni alebo Japan Bond Research Institute, A.M. Best Co., Dominion Bond Rating Service.⁵⁵

„Ak vychádzame z predpokladu ţe, v kaţdej krajine je najlepším a zároveň najspoľahlivejším dlţníkom štát reprezentovaný centrálnou bankou, tak základným ratingovým hodnotením bude ratingové hodnotenie štátu ako emitenta, resp. štátnych obligácií. Ratingové hodnotenie má význam pre emitenta, pretoţe vyšší stupeň tohto hodnotenia umoţňuje nielen bezproblémové umiestnenie emisie na kapitálovom trhu, ale tieţ zníţiť náklady dlhovej sluţby. Pri udeľovaní ratingu je potrebné mať dostatok informácií. Samotný rating nie je lacnou záleţitosťou, je však spoľahlivý.“⁵⁶

„Vo všeobecnosti začínali ratingové agentúry nástupom 20. storočia s hodnotením určitých dlhopisových nástrojov. V hodnotení rizika nesplácaného určitého dlhu spočíva jadro. Ratingové agentúry postupom času na základe poţiadavky trhu a potreby investorov sa začali orientovať aj na ďalšie subjekty hodnotenia. Dnes sa realizujú aj ratingové hodnotenia štátov, miest, priemyslových podnikov, bánk, poisťovní, penzijných fondov, ale aj zmeniek, prioritných akcií, syndikovaných úverov, projektov a atď.

Rating (všeobecné hodnotenie schopnosti splácať poriadne a včas prijaté záväzky) je chápaný najmä ako credit rating (modeluje sa na subjekty k ohodnoteniu záväzkov,

poprípade na konkrétne nástroje – napr. obligácie). Dnes uţ je celá rada ďalších rozličných druhov ratingov – fund rating, market risk (fondy), financial strength rating (poisťovne), index podpory vlastníka (banky), counterparty rating atď. Konečným výstupom kaţdého druhu ratingu je pridelená ratingová známka (rating krátkodobý či dlhodobý; rating miestny alebo rating medzinárodný).

Rating sa stal vo svete štandardným označením hodnotenia bonity ekonomických subjektov a zároveň i označením hodnotenia pravdepodobnosti, ako daný subjekt dodrţí svoje záväzky, respektíve s akou pravdepodobnosťou budú jednotlivé dlhové inštrumenty splatené.“⁵⁷

56 CHOVANCOVÁ, B. a kol., Finančný trh. Bratislava: Iura Edition spol. s r.o., 2006. 225 s. ISBN 80-8078- 089-7

(32)

31

2.3 Druhy ratingov

„Tak, ako sa rating postupne rozvíjal, začali sa na základe poţiadaviek investorov rozvíjať aj rôzne typy ratingových hodnotení. Jednotlivých typov ratingov je dnes uţ celá rada. Rating moţno rozdeliť podľa rôznych kritérií, napr. z hľadiska časového, podľa trhu, pre ktorý rating je určený, t.j. podľa adresátov, a najmä podľa hodnoteného dlhového inštrumentu a jeho denominácie.“⁵⁸

Delenie ratingu podľa typu dlhového inštrumentu⁵⁹:

rating cenných papierov s pevným výnosom (obligácie a zmenky), rating syndikovaných úverov,

rating prioritných akcií,

rating štruktúrovaného financovania, rating projektového financovania.

Ďalšie možné delenie:

rating emitenta,

rating banky alebo poisťovne,

rating podielového alebo penzijného fondu,

rating organizátora trhu s cennými papiermi (napr. burzy).

Ďalej rozdeľujeme rating podľa doby splatnosti zvoleného dlhového nástroja s adekvátnym druhom ratingu sa rozdeľuje z hľadiska časového. V prípade zmenkových

programov a krátkodobých dlhov ide o krátkodobý rating, k ostatným nástrojom so splatnosťou nad 1 rok sa viaţe rating dlhodobý.

V nadväznosti na denomináciu dlhu a cieľového trhu môţeme odlišovať medzinárodný a národný rating.

Medzinárodný rating záväzkov v zahraničnej mene – rating úverovej

dôveryhodnosti v prípade dlhu denominovaného v zahraničnej mene, kedy je hodnotenie vtiahnuté k porovnateľným spoločnostiam v zahraničí

a k existujúcim záväzkom a pohľadávkam v zahraničných menách.

(33)

32

S výnimkou projektového financovania je tu rating štátneho rizika a v drvivej väčšine prípadov limitujúcim faktorom. Tento rating celosvetovo porovnateľný.

Národný rating záväzkov v miestnej mene – rating vedený z hľadiska emisie dlhu v Kč, hodnotenie je vtiahnuté k úrovni sektoru podnikania v ČR.

Limitom hodnotenia je podobne ako v predchádzajúcich prípadoch hodnotenie rizika štátu, ktoré je však k definícií trvale nastaveného na najvyššom stupni. Národný rating (national scale rating) je na rozdiel od medzinárodného pouţiteľný iba v rámci daného štátu a nie je medzinárodne porovnateľný.⁶⁰

2.4 Ratingové hodnotenie emitenta štátu

„Cieľom ratingu krajiny je posúdenie rizika investovania v danej krajine a porovnanie rizika medzi jednotlivými štátmi. Ide o hodnotenie krajiny medzinárodnými ratingovými agentúrami Standard & Poor´s (úverový rating pre dlhodobé a krátkodobé dlhové cenné papiere rôznych emitentov, akciové indexy), MOODY´S, FitchIBCA, Thomson Bank Watch, Dun & Bradstreet atď. V rámcovej škále hodnotenia rizika sa skupiny štátov delia na dva základné stupne:

špekulatívny (neinvestičný) – vyjadruje vyššiu mieru rizika pri investovaní, investičný – charakterizuje bezpečnosť investície.

Tieto medzinárodné ratingové agentúry označujú hodnotenie v podobe kombinácie písmen a znakov . Toto označenie je skráteným vyjadrením celkového výsledku podrobnej analýzy štátov a slúţi všetkým investorom na rýchlu orientáciu hodnotenia rizika.“⁶¹

„Hodnotenie bonity, čiţe úverový rating, predstavuje ohodnotenie rizika, ţe emitent alebo dlţník nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenom objeme. Toto riziko sa nazýva úverové riziko (credit risk). Investor toto hodnotenie pouţíva ako nástroj, ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácií investícií. Pri úverovej analýze,

61 KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B., Medzinárodné finančné centrá. Bratislava: Iura Edition spol.

s r.o., 2010. 75 s. ISBN 978-80-8078-299-3

(34)

33

ktorej výsledkom je stanovenie príslušného ratingového hodnotenia, sa pouţívajú tak objektívne hodnotenia, ako aj zhodnotenie subjektívnych názorov.“⁶²

Metódy, ktoré pouţívajú ratingové spoločnosti pozostávajú z hodnotenia politického a ekonomického rizika.

„Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky.

Ochota splácať je faktorom, ktorý odlišuje úvery poskytnuté nezávislým štátom od ostatných typov úverov. Na základe politických úvah sa totiţ štát môţe rozhodnúť nesplácať svoj záväzok podľa dohody napriek tomu, ţe jeho ekonomické a finančné moţnosti sú dostatočné.

Ochotu splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita:

politického systému, sociálneho prostredia medzinárodných vzťahov.⁶³

„Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky, ktorá môţe byť ohrozená buď chronickým deficitom devízových príjmov, alebo nedostatočnou krátkodobou likviditou devízových prostriedkov. Ratingové hodnotenie krajiny predstavuje pre ostatné subjekty pôsobiace v rámci danej krajiny tzv. ratingový strop. Pri hodnotení ekonomického rizika sa berú do úvahy nasledujúc faktory:

vonkajšia finančná pozícia – ratingové agentúry skúmajú devízovú bilanciu štátu s ňou súvisiace toky ovplyvňujúce jej štruktúru; hodnotí sa najmä celkové zdĺţenie krajiny a adekvátnosť jej devízových rezerv,

flexibilita platobnej bilancie – skúma sa závislosť ekonomiky od vonkajšieho prostredia schopnosť vlády zaviesť primerané opatrenia na odstránenie neţiaducich vplyvov na platobnú bilanciu,

(35)

34

ekonomická štruktúra a ekonomický rast – analýza sa zameriava najmä na úroveň ekonomického rozvoja, dostupnosť prírodných zdrojov, úroveň a podiel jednotlivých prvkov podieľajúcich sa na ekonomickom raste, diverzifikáciu ekonomických výstupov a podobne,

riadenie ekonomiky – pozornosť sa sústreďuje na opatrenia v oblasti fiškálnej, menovej a štrukturálnej politiky,

Perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja, pričom najväčší dôraz sa kladie na perspektívu exportnej schopnosti ekonomiky. Ratingové spoločnosti berú do

úvahy aj vplyv tzv. prijateľného scenára najnepriaznivejšieho vývoja.“⁶⁴

Podľa určitého štandardizovaného modelu prideľujú rating hlavne nezávislé agentúry.

Medzi najznámejšie ratingové agentúry môţeme zaradiť: Moody´s Investors Service a Standard and Poor´s, JBIR (The Japan Bond Reseand Institute) a IBCA Group.

„Hlavnou úlohou ratingu je hodnotiť bonitu emitentov a zaradiť ich podľa štandardizovaného systému do určitej skupiny. Rating nie je stabilným hodnotení.

Vnútorné a vonkajšie faktory môţu zmeniť platobnú schopnosť. Pozitívne zmeny vedú k vyššiemu hodnoteniu (upgrading), negatívne zmeny k niţšiemu hodnotenie (downgrading), čo je dôleţitým signálom pre potenciálneho investora. Bez ratingu je v súčasnosti veľmi nákladné umiestniť obligácie na kapitálovom trhu, vyţaduje si to vyššie úrokové sadzby. Najväčšou európskou ratingovou agentúrou je spoločnosť International Bank Credit Analysis (IBCA) so sídlom v Londýne , ktorá sa nedávno spojila s agentúrou Fitch Investors Service a vznikla tak FitchIBCA. Na Slovenskom finančnom trhu pôsobí v súčasnosti Slovenská ratingová agentúra (SRA) a Czech rating agency (CRA)“⁶⁵

(36)

35

Tabuľka 1 Najvýznamnejšie svetové ratingové agentúry Názov ratingovej agentúry Rok založenia Krajina

Moody´s Investors Service 1909 USA

Fitch Investors Service 1923 USA

Standard & Poor´s 1926 USA

Thompson Bank Watch 1974 USA

The Japan Bond Research Institute 1975 Japonsko

IBCA Group 1978 Veľká Británia

Duff & Phelps Credit Rating 1980 USA

Japan Credit Rating Agency 1985 Japonsko

Nippon Investors Service 1985 Japonsko

Capital Intelligence 1985 Cyprus

Zdroj: (Chovancová, B. 2000. s.227)

2.5 Ratingové hodnotenie spoločností

„Pri tvorbe ratingu sa berú do úvahy predovšetkým vnútorné ukazovatele.

Ide predovšetkým o finančné ukazovatele, ktoré majú na celkovom hodnotení podiel asi 50%. Spoločnosť sa hodnotí podľa veľkosti, relatívneho objemu zadlţenia,

financovania jej činnosti a podielu na zisku určeného na financovanie dlhu. Najdôleţitejší faktor, ktorý sa vyuţíva pri hodnotení, je ukazovateľ úrokového krytia. Tento ukazovateľ vyjadruje koľkokrát sa môţe zníţiť zisk emitenta, aby bol schopný platiť úroky. Ak sa napríklad pohybuje medzi 2–3, emitent získava nízky rating, ak medzi 5-10, emitent získava vysoký rating. Optimálny ukazovateľ úrokového krytia sa líši aj podľa odvetvia.

Pri hodnotení sa berú do úvahy aj ďalšie faktory kvantitatívneho charakteru, pričom rôzne agentúry pripisujú rôznu váhu tomu – ktorému faktoru.“⁶⁶ „Kým Moody´s kladie dôraz na celkové dlhové zaťaţenie a cash flow emitenta, Standard & Poor´s berie do úvahy najmä ekonomické prostredie emitenta, z čoho vyplýva, ţe tieto agentúry môţu hodnotiť spoločnosti rozdielne.

Okrem vnútorných finančných ukazovateľov sa hodnotia aj napr. odvetvové vplyvy, trhová pozícia podniku, kvalita manaţmentu a pod. Detailnejší zoznam