Vznik a zaloţenie akciovej spoločnosti Bakalárska práca

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Katedra ekonómie a financií

Vznik a zaloţenie akciovej spoločnosti

Bakalárska práca

Autor: Miroslav Šolc

Právna administratíva v podnikateľskej sfére

Vedúci práce: JUDr.Eva Kováčiková

Liptovský Mikuláš apríl, 2009

(2)

Poďakovanie

Ďakujem mojej konzultantke, JUDr. Eve Kováčikovej, za cenné rady a podnety, ktoré mi poskytovala počas tvorby tejto práce.

(3)

Čestné prehlásenie

Podpísaný Miroslav Šolc týmto prehlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému: “Vznik akciovej spoločnosti“ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Ţiline, 25.4.2009 ...

(4)

Anotácia

Táto práca je venovaná zaloţeniu akciovej spoločnosti a všetkým náleţitostiam, ktoré sú spojené so zaloţením tohto právneho subjektu. Tento materiál tvorí ucelený a komplexný pohľad na vznik akciovej spoločnosti a jej právne úpravy v rámci legislatívy Slovenskej republiky. Úvodná časť je venovaná vysvetleniu základných pojmov súvisiacich s akciovou spoločnosťou, s jej vlastníctvom ako aj s jej vedením a kontrolou. Dostatočný priestor je venovaný objasneniu pojmov ako predstavenstvo, valné zhromaţdenie a dozorná rada. Rozsiahla časť práce je tieţ venovaná právnej úprave kompetencii pre jednotlivé orgány riadenia v akciovej spoločnosti. Telo práce obsahuje spôsob akým sa dá akciová spoločnosť zaloţiť a tieţ podmienky jej vzniku. Práca vysvetľuje aj pojmy spojené s druhmi akciových spoločnosti a jej akcionármi. Priestor je venovaný aj pôsobeniu akciovej spoločnosti v rámci slovenskej ekonomiky ,ale aj akciovým spoločnostiam v zahraničí a vstupu ich kapitálu do akciovej spoločnosti. Záver práce obsahuje dopad akciových spoločností na našu spoločnosť a ich spôsob riadenia, kde sa diferencujú role majiteľov a výkonných pracovníkov v tejto inštitúcií.

Annotation

This study is dedicated to the establishing of stock company and all the legal procedures that involve establishment of such company. This material and concept of founding a new company has been comprehensively described in this assignment. The introduction and first part of this assignment is dedicated to explanation of terms connected with stock company: Stock company as the name implies is based on personal ownership of stocks and thus its owners own stocks as shares of the company. There are many types of shares that can be bought on the stock market some of them even carry certain rights such as right to vote on the general assembly of share holders.

After the explanation of certain implications of this company the study then describe all the legal procedures crucial for an act of establishing this stock company. First there has to be an establishment contract or foundation charter which states all the information and decisions that had been made by the new owners of a company. The articles in the establishment contract are to state boundaries of responsibility and duty. As the establishment of the company is finished the foundation of a company is a consequent step. The company needs to be charted and listed on the commercial court to be legally founded and to perform its functions. Stock companies are one of the most advanced companies in the world .

(5)

OBSAH

ÚVOD 6

KAPITOLA 1. ZALOŢENIE A VZNIK AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI 7

1.1 AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ 7

1.2 TYPY AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTÍ 8

1.3 AKCIA AKO FORMA PODIELOVÉHO VLATNÍCTVA V SPOLOČNOSTI 11

1.4 JEDNOTLIVÉ DRUHY AKCIÍ 12

1.5 ZALOŢENIE SPOLEČNOSTI - §162 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 14

1.6 ZAKLADATEĽSKÁ ZMLUVA - §163 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 14

KAPITOLA 2. PROCES VZNIKU AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI 16

2.1 PROCES ZALOŢENIA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI 16

2.2 STANOVY- §173 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 17

2.3 USTANOVUJÚCE VALNÉ ZHROMAŢDENIE 18

2.4 VZNIK AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI- §175 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 19

2.5 DOČASNÝ LIST 21

2.6 PRÁVA A POVINNOSTI AKCIONÁROV - §176A OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 21

2.7 ZALOŢENIE ÚČTOVNÍCTVA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI 23

KAPITOLA 3. LEGISLATÍVNY PRIESTOR UPRAVUJÚCI CHOD A VZNIK A.S. 25

3.1 REZERVNÝ FOND 26

3.2 ORGÁNY AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI 26

3.3 VALNÉ ZHROMAŢDENIE 28

3.4 PREDSTAVENSTVO PODĽA §191 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 30

3.5 DOZORNÁ RADA PODĽA § 197 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA 32

KAPITOLA 4. ŠPECIFICKÉ ZNAKY AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI 36

4.1 AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ A JEJ MIESTO V NAŠEJ SPOLOČNOSTI 38

ZÁVER 40

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY 41

PRÍLOHA Č.1 42

(6)

ÚVOD

Práca prináša komplexný pohľad na tému „vznik a zaloţenie akciovej spoločnosti“. Problematika je podrobne rozpracovaná podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v rozmedzí §154 aţ §220. Podľa Obchodného zákonníka je tu charakterizovaná akciová spoločnosť a základné pojmy ktoré sú s jej zaloţením a vznikom spojené. Úvod práce je venovaný objasneniu pojmu akciovej spoločnosti a vlastníctva podielov vo forme akcii. Ďalej je v práci venovaná veľká pozornosť výkladu paragrafových znení podľa Obchodného zákonníka, ktoré priamo súvisia s problematikou akciových spoločností..

Uvádzajú sa tu tieţ výhody a nevýhody takejto majetkovej účasti. Hlavná téma práce však poukazuje na všetky náleţitosti ,ktoré treba vykonať pri zaloţení akciovej spoločnosti ako napríklad spísanie zakladateľskej zmluvy a listiny, zaloţenie účtovníctva ako aj prihlásenie spoločnosti do inštitúcii, ktoré ju po registrácii oprávňujú konať. V práci sú ďalej spomenuté a vysvetlené pojmi spojené s fungovaním akciovej spoločnosti. Pozornosť je tieţ venovaná rôznym druhom akcií a právam ich majiteľa.

(7)

KAPITOLA 1.

ZALOŢENIE A VZNIK AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

1.1 Akciová spoločnosť

Akciová spoločnosť je forma kapitálovej spoločnosti v ktorej je základný kapitál tvorený určitým počtom akcií. Tieto akcie vydáva – emituje spoločnosť pre jej vlastníkov ktorý za ne zaplatia nominálnu hodnotu teda hodnotu ,ktorá je uvedená na akcii. Nominálna hodnota akcie býva často niţšia ako trhová hodnota akcie, keďţe sa predpokladá ţe firma má väčšiu hodnotu ako keď bola zaloţená. Akcionár teda majiteľ akcie sa stáva aj majiteľom určitej časti spoločností v závislosti od toho koľko takýchto akcii vlastní. Takéto akcie sa tieţ volajú základný kapitál. Na zaloţenie akciovej spoločnosti potrebujú akcionári minimálne 25 000 €. Horná hranica na základný kapitál nie je stanovená. Tento vklad môţe pozostávať aj z nefinančného kapitálu a aspoň 30%

z peňaţných vkladov musí byť splatených pri vzniku spoločnosti. Ak spoločnosť zakladá viac ako jedna osoba zakladateľskú listinu nahrádza zakladateľská zmluva.

Akciová spoločnosť je právna forma ktorá je vhodná pre spoločnosti ktoré si vyţadujú vysoký vstupný kapitál. V porovnaní so spoločnosťou s ručením obmedzeným kde dolná hranica základného imania predstavuje 6639 € je to pre a.s. oveľa viac. Táto právna forma môţe zhromaţďovať kapitál od investorov za účelom podnikania. Toto zhromaţďovanie sa vykonáva emisiou akcii za ktoré dostane firma od právnických a fyzických osôb kapitál na financovanie svojich činností. Akciová spoločnosť musí mať minimálne dvoch vlastníkov ak sú to fyzické osoby alebo jedného vlastníka ak je to právnická osoba. Maximálny počet vlastníkov nie je obmedzený. Táto spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

Takto charakterizuje Akciovú spoločnosť Obchodný zákonník:

„Akciová spoločnosť je spoločnosť ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcii s menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.“

„Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku „akc. Spol.“ , alebo skratku „a.s.“ “

(8)

1.2 Typy akciových spoločností

Poznáme dva druhy akciových spoločností. Sú to súkromné akciové spoločnosti a verejné akciové spoločnosti. Poznáme dve kritéria podľa ktorých sa akciové spoločnosti rozdeľujú. V prvom rade je to spôsob akým akciová spoločnosť získava kapitál na svoju činnosť a je to tieţ spôsob akým akciová spoločnosť obchoduje so svojimi akciami. Vývoj akciovej spoločnosti smeroval ku ochrane veriteľov spoločnosti ,ako aj ku ochrane akcionárov. Spôsob akým sa to podarilo docieliť je ten ,ţe sa oddelili funkcie riadenia od funkcie majiteľa v spoločnosti. Kaţdodenné riadenie spoločnosti spočíva na zodpovednosti predstavenstva zatiaľ čo funkcia majiteľa ostáva v rukách valného zhromaţdenia. Akcie obchodované na burze a obrovský počet akcionárov ,ktorý môţu akcie nakupovať a predávať predstavujú model akciovej spoločnosti ,z ktorého vychádza právna úprava akciovej spoločnosti. V takomto modely akciovej spoločnosti nie je moţné zabezpečiť ,aby sa valné zhromaţdenie stretávalo a prijímalo obchodné rozhodnutia o vedení spoločnosti. V praxi takáto alokácia zodpovednosti a právomocí vedie ku tomu, ţe dominantnými sa v akciovej spoločnosti stávajú orgány obchodného vedenia teda predstavenstvo. Jedným zo základných cieľov akciového práva je zabrániť, aby orgány obchodného vedenia a ich členovia mohli zneuţívať svoje postavenie v spoločnosti pre vlastný prospech a na úkor akcionárov.

Tento cieľ napĺňa právna úprava akciovej spoločnosti tým ,ţe zabezpečuje transparentnosť činnosti orgánov obchodného vedenia spoločnosti vo vzťahu k akcionárom a všeobecne k verejnosti ako napríklad ku potenciálnym investorom ako aj reálnou moţnosťou akcionárov uplatňovať práva ,ktoré im priznáva zákon.

V skutočnosti však existujú aj spoločnosti ,ktoré takémuto modelu nezodpovedajú.

Takéto spoločnosti môţeme nazývať aj rodinnými spoločnosťami. Pre takéto spoločnosti kogentné úpravy a ustanovenia zákonov môţu byť obmedzujúce a neúčinné. Na takéto členenie akciových spoločnosti reagovala právna úprava členením akciových spoločností na verejné akciové spoločnosti a na súkromné akciové spoločnosti. V podstate jednotná právna úprava od 1. Januára 2002 upravuje vzťahy medzi akcionármi a vedením akciovej spoločnosti tak ,aby nemuseli byť upravené podľa právnej úpravy. Ide napríklad o úpravu ,ktorá pojednáva o zvolávaní valného

(9)

zhromaţdenia, ďalej to môţe byť tieţ určenie rozhodujúceho dňa pre určenie osôb oprávnených uplatniť právo na dividendu ako aj určenie lehoty splatnosti dividendy.

Verejná akciová spoločnosť je spoločnosť ,ktorá vydala akcie na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií ,alebo spoločnosť ktorej akcie prijala na obchodovanie burza s cennými papiermi. Verejná výzva na upisovanie akcií bola zmenená k 1. Januáru 2008. Podstatou tejto zmeny bolo prispôsobenie aktuálnej právnej úprave zákona o cenných papieroch. Verejnú ponuku cenných papierov definuje § 120 ako akékoľvek oznámenie širšiemu okruhu osôb v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, ktoré obsahuje dostatok informácií o podmienkach ponuky cenných papierov.

Verejnou ponukou cenných papierov sa rozumie aj umiestnenie cenných papierov do rúk obchodníkov s cennými papiermi ako aj umiestnenie cenných papierov na zahraničné burzy. Pre posudzovanie verejnej akciovej spoločnosti nie je dôleţité ,či akciová spoločnosť vydala akcie na základe výzvy na upisovanie akcií pri svojom zaloţení ,alebo pri zvýšení základného imania. Môţe nastať prípad kedy by spoločnosť nevydala akcie na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií a tieţ mala štatút verejnej akciovej spoločnosti. Takýto prípad môţe nastať vtedy ,ak akcie spoločnosti prijala burza na obchodovanie s cennými papiermi. Verejná akciová spoločnosť sa v niektorých prípadoch môţe opäť stať súkromnou akciovou spoločnosťou. Takýto prípad môţe nastať vtedy ,ak spoločnosť predávala svoje akcie na burze ,alebo s nimi voľne obchodovala a neskôr sa rozhodla získať takto obchodované akcie späť. Ak sa jej akcie ďalej neobchodujú na burze spoločnosť sa stáva súkromnou. Takéto prípady sa môţu stať napríklad vtedy, ak sa burza rozhodne zastaviť obchodovanie s akciami istej spoločnosti. Takáto spoločnosť môţe prísť o moţnosť obchodovania svojich akcií na burze napríklad tým, ţe uţ nespĺňa účtovné potreby pre kótovanie svojich akcií.

V prípade ,ţe burza akcie verejnej obchodnej spoločnosti vylúči z obchodovania, väčšinou prichádza prepad akcií. Tento jav nastáva z dôvodu straty dôvery akcionárov ,ktorí sa boja o svoje investície pre prípad, ţe burza uzná účtovníctvo alebo dôveryhodnosť spoločnosti za nedostačujúcu. Takáto zmena však nemusí znamenať stratu statusu verejnej akciovej spoločnosti. O tom či bude s akciami spoločnosti obchodovať na burze s cennými papiermi rozhoduje hlasovaním valné zhromaţdenie.

V takomto prípade je spoločnosť nútená vykonať ponuku na odkúpenie akcií od akcionárov ,ktorí so skončením obchodovania na burze nesúhlasili ,alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.

(10)

Súkromná akciová spoločnosť

Súkromná akciová spoločnosť vlastní a predáva svoje akcie medzi malým a relatívne stabilným počtom osôb. Pojem súkromná v tomto názve vyjadruje iba to ţe nejde o štátnu akciovú spoločnosť. O túto zmenu v Obchodnom zákonníku sa zaslúţila Lucia Ţitňanská, ktorá v rámci obnovy obchodného zákonníka presadila zmenu ktorá by mala uľahčiť fungovanie malých akciových spoločností. Táto zmena by sa týkala ochrany práv minoritných akcionárov ktorí sa často sťaţovali chod spoločnosti. Príkladom súkromnej akciovej spoločnosti je napríklad Prvá slovenská investičná skupina a.s.

Verejná akciová spoločnosť

Pod pojmom verejná akciová spoločnosť sa rozumie spoločnosť ktorá obchoduje svoje akcie na burze alebo verejne ponuka svoje akcie na predaj obchodníkom s cennými papiermi. Takéto spoločnosti majú z pravidla väčší počet akcionárov. Verejná akciová spoločnosť musí pri zvolaní valného zhromaţdenia uverejniť túto informáciu.

Informácia o zvolaní valného zhromaţdenia sa uverejňuje v mediálnom periodiku s celoštátnou pôsobnosťou. Súkromná akciová spoločnosť túto povinnosť nemá.

Verejnou akciou spoločnosťou môţe byť spoločnosť ako Google, Yahoo, alebo Texaco.

Ručenie akciovej spoločnosti

Spoločnosť zodpovedá za porušenie záväzkov celým majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Akcionár nie je oprávnený počas fungovania spoločnosti a ani po jej zrušení poţadovať vrátenie svojich vkladov. Ručenie v akciovej spoločnosti je ustanovené tak aby akciová spoločnosť ručila za svoje záväzky ale tieţ tak aby nepresúvala zodpovednosť na svojich akcionárov. Keďţe akcionári majú iba malí podiel na vedení spoločnosti nebolo by správne aby mali zodpovednosť za straty spoločnosti. Preto akcionári ručia iba do výšky hodnoty svojich akcií.

(11)

1.3 Akcia ako forma podielového vlastníctva v spoločnosti

Podľa Obchodného zákonníka je akcia forma vlastníctva podielov v spoločnosti.

Vlastníctvo akcií oprávňuje akcionára podieľať sa na zisku a likvidačnom zostatku ako aj na riadení určitých záleţitostí v spoločnosti. Niektoré druhy akcií odnášajú špeciálne práva ako napríklad hlasovacie právo. Práva akcionárov upravuje zákon a tieţ stanovy akciovej spoločnosti. Akcie poznáme v podobe cenného papiera alebo zaknihované akcie.

Akcia musí obsahovať obchodné meno spoločnosti, sídlo spoločnosti, menovitú hodnotu,

označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno. Pri akcií na meno musí takáto akcia obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; ak je akcionárom zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak je pridelené;

ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia alebo rodné číslo. Ďalej musí akcia obsahovať výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií a dátum vydania emisie akcií.

Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena predstavenstvo ktorý koná za spoločnosť. Listinná akcia tieţ obsahuje práva s ňou spojené podľa stanov spoločnosti.

Všetky akcie s ktorými sú spojené určité práva musia byť označené táto povinnosť však nemusí byť splnená pri kmeňových akciách ktoré nemajú ţiadne špecifické právo.

Emisia všetkých ostatných druhov akcií ktoré nestanovuje zákon je zakázaná.

Podľa Obchodného zákonníka poznáme niekoľko druhov akcií tie sa rozdeľujú podľa toho ako môţu meniť vlastníkov. Akcie môţu byť na meno alebo na doručovateľa.

Stanovy upravujú zmenu akcií z akcií na meno za akcie na doručovateľa a naopak.

Druhy akcií podľa §156 Obchodného zákonníka:

Majiteľ akcií má ako akcionár tri základné práva a to podieľať sa na hospodárskom výsledku spoločnosti ako aj na likvidačnom zostatku spoločnosti a tieţ právo hlasovať na valnom zhromaţdení spoločnosti.

(12)

Akcia sa skladá z niekoľkých dôleţitých častí ktoré majú svoje opodstatnenie pri narábaní s akciou ako aj pri vyplácaní dividendy. Telo akcie často nazývané aj plášť akcie obsahuje informácie podľa § 156 Obchodného zákonníka. Akcia z ktorej je moţno čerpať dividendu tieţ obsahuje kupónový hárok ktorý dáva majiteľovi moţnosť čerpať dividendu. V prípade ţe sa kupónový hárok vyčerpá čerpaním dividendy, obsahuje akcia aj poukáţky slúţiace na získanie ďalšieho kupónového hárku.

1.4 Jednotlivé druhy akcií

Akcie sa delia aj podľa toho aké práva sú s nimi spojené, je veľmi dôleţité aké práva má akcionár a preto treba akcie deliť aj podľa tohto kritéria.

-Akcia bez hlasovacieho práva je taká akcia ktorej majiteľ nemá právo hlasovať na valnom zhromaţdení. Takáto akcia môţe byť napríklad prioritná akcia na základe ktorej je jej majiteľovi vyplácaná dividenda v rovnakých čiastkach bez rozdielu na vykázaný zisk a to prioritne.

-Grátis akcia je dodatočná akcia ktorá sa vydáva spoločnosťou v prípade ţe sa zvýšila nominálna hodnota akcie a tá je následne vymenená za starú akciu s niţšou nominálnou hodnotou.

- Kmeňová akcia je druh akcie, ktorá umoţňuje akcionárovi právo podieľať sa na zisku akciovej spoločnosti, podieľať sa na riadení spoločnosti a tieţ sa podieľať na likvidačnom zostatku v prípade ţe je spoločnosť v likvidácii.

Akcia na majiteľa – je druh akcie ,ktorú moţno predať ,alebo previesť na inú osobu.

Na tomto type akcie nie je uvedené meno vlastníka. Drţiteľ takejto akcie disponuje všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

Akcia na meno – „je to typ akcie, ktorá obsahuje meno svojho vlastníka. Aj takáto akcia sa dá predať alebo previesť a to prostredníctvom rubopisu. V rubopise sa uvádza

(13)

meno, bydlisko, a deň účinnosti prevodu, ak ide o právnickú osobu bude tu uvedené obchodné meno, sídlo a a takisto deň účinnosti prevodu.^“1

Akcia na meno je obyčajná akcia a od ostatných prevoditeľných cenných papierov sa líši iba spôsobom zmeny majiteľa je to cenný papier na rad.

Zamestnanecká akcia- „je to akcia na meno ktorá sa vydáva iba zamestnanom spoločnosti aby boli zaangaţovaní do vedenia spoločnosti. Zamestnanecké akcie sa nemôţu prevádzať na iné osoby ako sú zamestnanci spoločnosti. V prípade ak zamestnanec stratí svoje zamestnanie v spoločnosti v ktorej vlastnil zamestnanecké akcie ,alebo v prípade jeho smrti, zanikajú jeho práva spojené s drţaním takejto akcie, akcia musí byť v takomto prípade vrátená do spoločnosti a tá za ňu vyplatí splatenú časť nominálnej hodnoty alebo jej aktuálnej trhovej ceny.“²

Akcia na meno vinkulovaná – je všeobecná akcia s rovnakými právami a povinnosťami ako akcia na meno aţ na to ţe jej vlastník je zaznamenaný v registri akcií spoločnosti ktorá ju vydala. Takáto akcia sa vydáva na upevnenie pozícií proti nevyspytateľnej zmene vo vlastníctve akcii.

Podielová akcia – Jedná sa o akciu, ktorá nemá nominálnu hodnotu a jej cena sa určuje úradným kurzom, predstavuje vlastníctvo podielu na základnom imaní spoločnosti.

Túto akciu je zakázané pouţívať ako aj emitovať v Nemecku.

Prioritná akcia (preferenčná, privilegovaná) - Jedná sa o druh akcie ktorá svojmu vlastníkovi prináša isté privilégia. Môţe isť o právo na podiel na likvidačnom zostatku, právo na prioritnú kúpu akcii pri novej emisii akcii, právo na superdividendu, alebo právo na prioritné vyplácanie dividendy. Presné podmienky pre vlastníkov prioritných akcii sú spomenuté v stanovách.

Akcia s hlasovacím právom – je akcia ktorá dáva jej majiteľovi vyššie hlasovacie právo pre hlasovanie na Valnom zhromaţdení. Takáto akcia má pri rovnakej nominálnej hodnote vyššiu hlasovaciu silu alebo prednostné hlasovacie postavenie.

1 OVEČKOVÁ, O.:Obchodný zákonník komentár.Iura edition 2008,s.622

(14)

1.5 Zaloţenie spoločnosti - §162 Obchodného zákonníka

Zaloţenie spoločnosti je prvý akt ,kedy jednajú zakladatelia spoločnosti ako jeden orgán a spoločnosť môţe byť zaloţená ,ale nemôţe ešte fungovať ako samostatná spoločnosť ,pretoţe nedošlo k jej vzniku. Tieto náleţitosti podľa §162 Obchodného zákonníka musia byť splnené ak chcú zakladatelia zaloţiť spoločnosť:

„Akciovú spoločnosť môţe zaloţiť jedna právnická osoba alebo dve fyzické osoby.

Spoločnosť zaloţená dvomi fyzickými osobami bude zaloţená na základe zakladateľskej zmluvy, kým spoločnosť zaloţená jednou právnickou osobou bude zaloţená na základe zakladateľskej listiny.“

Obidva tieto dokumenty musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice a obsahovať návrh stanov.

Menovitá hodnota základného imania musí byť aspoň 25000 EUR.

1.6 Zakladateľská zmluva - §163 Obchodného zákonníka

Zakladateľská zmluva je prvý krok ku zaloţeniu spoločnosti. Zakladateľská zmluva musí podľa §163 Obchodného zákonníka obsahovať tieto náleţitosti :návrh stanov, obchodné meno, sídlo spoločnosti, predmet podnikania spoločnosti, navrhované základné imanie, počet akcii navrhovanú hodnotu formu a podobu, emisný kurz za ktorý spoločnosť akcie vydáva, počet akcii ktoré upisujú jednotlivý zakladatelia, určenie predmetu nepeňaţného vkladu a určenie peňaţnej sumy, v akej sa nepeňaţný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcii, ktoré zakladateľ upísal

§163 Obchodného zákonníka

„Ak sa má spoločnosť zaloţiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina ďalej obsahovať, čas a miesto upisovania akcií, postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, ak sa pripúšťa upisovanie akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie, určenie, či sa o upísané akcie prevyšujúce navrhované základné imanie zvýši výška navrhovaného základného imania alebo či sa bude krátiť počet upísaných akcií jednotlivým upisovateľom v pomere, v akom upísali akcie pri zachovaní navrhovanej výšky základného imania, prípadne čiastočnom zvýšení navrhovaného základného imania.

(15)

Ďalej môţe zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina výslovne pripustiť moţnosť účinného upisovania akcií, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, dosiahne však najmenej hodnotu základného imania ustanovenú zákonom.“

Vzor ku zakladateľskej listine tvorí prílohu číslo 1.

„Zakladateľská zmluva alebo listina sú vyhotovené vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, ktorá ustanovuje najdôleţitejšie časti fungovania spoločnosti a jej vedenia.“³V prípade ak má spoločnosť väčšie základné imanie ako sú vklady zakladateľov teda základné imanie bude splatene upisovateľmi akcii v budúcnosti takáto skutočnosť musí byť spomenutá v zakladateľskej zmluve alebo listine.

V takomto prípade musí tento dokument obsahovať nasledovne náleţitosti.

a, čas a miesto upisovania akcii

b, postup pri upisovaní akcii prevyšujúcim navrhované základné imanie, c, miesto a čas na splatenie časti upísaných akcii a jej výšky,

d, spôsob zvolenia ustanovujúceho valného zhromaţdenia upisovateľov.

Podľa §164 obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.

„Výzva na upisovanie akcii sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah moţno meniť aţ po uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcii“

3Kubíček P, Mamojka M. a kolektív: Obchodné spoločnosti. MANZ, VO PF UK.Bratislava 1999,s.207

(16)

KAPITOLA 2.

PROCES VZNIKU AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

Podľa Obchodného zákonníka poznáme dva druhy zaloţenia akciovej spoločnosti a to zaloţenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií a zaloţenie spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií. Výzva na upisovanie akcií sa pouţije vtedy ak akcionári spoločnosti nesplatili v plnej výške vklady základného imania.

2.1 Zaloţenie akciovej spoločnosti - § 164 aţ § 168 Obchodného zákonníka

Zaloţenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií

Akcia sa povaţuje za upísaná vtedy keď dôjde k zápisu do listiny upisovateľov alebo po doručení písomnej vôle doručovateľa. Tieto dokumenty musia obsahovať nasledovné náleţitosti:

obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie, počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upisovaných akcií, emisný kurz upisovaných akcií, lehoty na splácanie upísaných akcií, podpis upisovateľa.

Na základe výzvy na upisovanie akcií nemoţno upisovať akcie nepeňaţnými vkladmi.

Upisovateľ je povinný splatiť aspoň 10% menovitej hodnoty akcií. Ak táto podmienka nie je splnená upisovanie akcií je neúčinné.

Upisovanie akcií je tieţ neúčinné ak hodnota upísaných akcií nedosiahla výšku navrhovaného základného imania do konca lehoty učenej vo výzve na upisovanie akcií.

„Ak je upisovanie akcií neúčinné, zanikajú práva a povinnosti upisovateľa z upísania akcií a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splatenú pri upísaní akcií. Pri peňaţnom vklade sú zakladatelia povinní vrátiť ho aj s úrokom vo výške obvykle poskytovanej bankami

(17)

v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o beţnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.“⁴

Upisovatelia akcií majú tieţ povinnosť splatiť aspoň 30% menovitej hodnoty akcií ktoré sa majú splatiť peňaţnými vkladmi najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaţdenia.

Pred tým ako sa spoločnosť zapíše do obchodného registra sú upisovatelia akcií povinný vydať písomné potvrdenie o splatení vkladu alebo jeho časti ktoré obsahuje obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá upisuje akcie počet, menovitú hodnotu, formu, prípadne druh upísaných akcií, emisný kurz upísaných akcií, rozsah splatenia vkladov, lehoty na splácanie upísaných akcií a podpis zakladateľa.

Po zápise do obchodného registra sa takéto potvrdenie vymení za dočasný list alebo akciu ak je splatená celá menovitá hodnota akcie.

Akciová spoločnosť môţe byť tieţ zaloţená bez výzvy na upisovanie akcií.

Ak je základné imanie splatené nie je potrebné uplatniť výzvu na upisovanie akcii v takomto prípade sa postupuje podľa §172 Obchodného zákonníka:

„Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, ţe v určitom pomere splatia celé základné imanie spoločnosti, nevyţaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho valného zhromaţdenia.“

2.2 Stanovy - §173 Obchodného zákonníka

Zakladateľská zmluva aj listina tieţ obsahuje návrh stanov ,ktoré sú potrebné na spresnenie informácii o akciovej spoločnosti jej fungovaní, jej orgánov a výkonných funkcií.

Stanovy musia obsahovať podľa §173 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.

obchodné meno sídlo spoločnosti predmet podnikania výšku základného imania a spôsob splácania akcií, počet akcii ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na doručovateľa, spôsob zvolávania valného zhromaţdenia,

4Černejová A, Hanes D.: Právo akciových spoločností. PRÁVO V PRAXI 1.Bratislava 1991, s.109

(18)

jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania, počet členov predstavenstva, dozornej rady, alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania, výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať, a spôsob dopĺňania, spôsob rozdelenia zisku, dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie, spôsob zvyšovania a zniţovania základného imania, postup k dopĺňaniu a zmene stanov, ďalšie údaje ak to ustanovuje zákon.

Stanovy ďalej určujú práva ktoré sú spojené s dlhopismi a práva vydávanie takýchto cenných papierov.

Orgán ktorý môţe rozhodnúť o zmene stanov je valné zhromaţdenie, tento čin sa volá rozhodnutie o zmene stanov. V prípade takejto zmeny je predstavenstvo povinné vyhotoviť nové kompletné a úplné znenie stanov spoločnosti. Ak by sa napríklad rozhodlo predstavenstvo zvýšiť základné imanie takáto zmena by musela byť uvedená v nových stanovách a za ich bezodkladné vyhotovenie by bolo zodpovedné predstavenstvo

2.3 Ustanovujúce valné zhromaţdenie

§169 aţ 171 Obchodného zákonníka

Ustanovujúce valné zhromaţdenie je prvá činnosť ktorú vykonajú akcionári tak aby sa konalo do 60 dní kedy bolo upísané základné imanie. Ustanovujúce valné zhromaţdenie je platné ak sa na ňom zúčastní počet akcionárov ktorých celková menovitá hodnota akcií presahuje 50%. Ustanovujúce valné zhromaţdenie rozhoduje o zaloţení spoločnosti, schvaľuje stanovy spoločnosti a volí orgány spoločnosti ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaţdenie.

Ustanovujúce valné zhromaţdenie je nerozlučne späté s procesom zaloţenia akciovej spoločnosti a preto mu aj treba venovať náleţitú pozornosť. Na rozdiel od iných obchodných spoločností, ktoré sa zakladajú spoločenskou zmluvou, resp.

zakladateľskou listinou, je zaloţenie akciovej spoločnosti zloţitejšie. Ide o proces zaloţenia akciovej spoločnosti, ktorý sa začína uzavretím alebo spísaním zakladateľskej zmluvy a ktorý je zavŕšený prijatím rozhodnutia o zaloţení spoločnosti, voľbou členov orgánov akciovej spoločnosti a schválením stanov na ustanovujúcom valnom zhromaţdení.

(19)

„Ustanovujúce valné zhromaţdenie sa koná v prípade ak sa spoločnosť zakladá postupne – sukcesívne, t. j. s výzvou na upísanie akcií. V prípade jednorazového, simultánneho zaloţenia, sa nevyţaduje konanie ustanovujúceho valného zhromaţdenia.

V tomto prípade je zaloţenie akciovej spoločnosti zavŕšené aţ prijatím rozhodnutí o zaloţení spoločnosti, schválením stanov a voľbe orgánov spoločnosti vo forme notárskej zápisnice. Pôsobnosť ustanovujúceho valného zhromaţdenia prechádza na samotných zakladateľov, preto je potrebné pri tomto spôsobe zaloţenia spoločnosti upraviť v zakladateľskej zmluve, resp. zakladateľskej listine, všetko o čom má inak rozhodnúť ustanovujúce valné zhromaţdenie .“⁵

2.4 Vznik akciovej spoločnosti - §175 Obchodného zákonníka

Vznik akciovej spoločnosti je bezprostredne spätý so zapísaním do Obchodného registra pričom musia byť splnené všetky zákonom stanovené poţiadavky.

Pred tým ako vznikne akciová spoločnosť musí byť upísaná celá hodnota základného imania a najmenej 30% peňaţných vkladov musí byť splatených.

Akciová spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na tento zápis podá predstavenstvo spoločnosti a musia ho podpísať všetci členovia predstavenstva a ich podpisy musia byť úradne overené.

„Ak je osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti zahraničná fyzická osoba, treba predloţiť aj doklad o povolení na pobyt v Slovenskej republike. To neplatí, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)“⁶

„ Návrh na zápis do obchodného registra musí predstavenstvo podať v lehote 90 dní od konania ustanovujúceho zhromaţdenia v prípade postupného zaloţenia spoločnosti resp. v lehote 90 dní od uzavretia zakladateľskej zmluvy alebo spísania zakladateľskej listiny v prípade jednorazového zaloţenia spoločnosti, alebo v rovnakej lehote od doručenia ţivnostenského alebo iného oprávnenia, ktoré zákon vyţaduje. Na predmet podnikania spoločnosti.

5 Černejová A, Hanes D.: Právo akciových spoločností. PRÁVO V PRAXI 1.Bratislava 1991, s.159

(20)

2.5 Dočasný list

V prípade ak nebol splatený celý rozsah emisného kurzu akcii upisovateľom teda budúcim majiteľom akcii je mu vydaný dočasný list. Tento list neskôr vymení spoločnosť upisovateľovi za akcie spoločnosti po splatení menovitej hodnoty akcii na ktoré bol vydaný dočasný list.

„Dočasný list môţe byť vydaný na meno niekoľkých osôb a v tom prípade sa povinnosť splatiť menovitú hodnotu akcie vzťahuje na všetky takéto osoby v rovnakej miere.

Dočasný list znie na meno a je to cenný papier ktorý so sebou prináša práva spojené s akciami a povinnosti ktoré vyplývajú z nesplatenia emisného kurzu akcii. V prípade ak by akcionár previedol dočasný list na meno inej osoby pre tým ako bola splatená jej menovitá hodnota teda záväzok ktorý mu z dočasného listu vyplýva ručí za splatenie tejto hodnoty.“⁷

Podľa §176 obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Dočasný list musí obsahovať.

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) výšku základného imania spoločnosti,

c) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené: pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

d) počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcii, ktoré nahrádza, a lehoty splácania emisného kurzu,

e) dátum vydania emisného dočasného kurzu,

f) podpis člena alebo podpis členov predstavenstva, ktorý sú oprávnení konať v mene spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej podobe.

(21)

2.6 Práva a povinnosti akcionárov - §176a Obchodného zákonníka

Akcionári ako majitelia spoločnosti ako aj upisovatelia akcií majú práva a povinnosti podľa §176 aţ 185 Obchodného zákonníka . Po tom ako sa spoločnosť zapísala do obchodného registra nadobúda upisovateľ akcií práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti. Akcionár nesmie vykonávať svoje práva na úkor práv a záujmov iných akcionárov a spoločnosť musí zaobchádzať rovnako so všetkými akcionármi.

Akcionár má povinnosť splatiť emisný kurz akcií ktoré upísal najneskôr do roka od vzniku spoločnosti. Ak si tuto povinnosť akcionár nesplní hrozí mu ţe bude musieť platiť úroky z omeškania a to vo výške 20% ak to nie je stanovené inak v stanovách spoločnosti. Ak si akcionár túto povinnosť nesplní hrozí mu vylúčenie zo spoločnosti a to mu je doručené do 60 dní od nesplatenia záväzku. Ak akcionár nesplatí emisný kurz akcií ktoré upísal, je vylúčený zo spoločnosti a toto rozhodnutie mu bude doručené od predstavenstva spoločnosti. Akcionár ako majiteľ podielu v spoločnosti má právo podieľať sa na zisku, tento príjem sa nazýva dividenda a o jej rozdelení rozhoduje predstavenstvo spoločnosti. Valné zhromaţdenie tieţ určuje výšku podielu pre členov predstavenstva a členov dozornej rady tento podiel sa nazýva tantiéma.

„Stanovy môţu rozhodnúť aj o tom ţe na zisku spoločnosti sa budú podieľať aj zamestnanci tento podiel môţe byť tieţ pouţitý na získanie akcií pre zamestnancov spoločnosti.“⁸ Spôsob a miesto vyplatenia dividendy určí valné zhromaţdenie. Vo verejných akciových spoločnostiach môţe uplynúť najviac 60 dní do splatenia dividendy. Akcionár má tieţ právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady o takto získaných informáciách je povinný zachovávať mlčanlivosť.

(22)

§ 180 Obchodného zákonníka

„ Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaţdení, hlasovať na ňom, poţadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záleţitostí spoločnosti alebo záleţitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaţdenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon môţu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.“

Akcionár má ďalej právo na úplné a pravdivé informácie o chode spoločnosti ako aj poţadovať vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaţdenia.

„Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaţdení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaţdení poţiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 30 dní od konania valného zhromaţdenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti.“

Predstavenstvo nemá právo odmietnuť poskytnúť informácie pre akcionárov takáto moţnosť sa pripúšťa iba v prípade ţe by sa týmto prezradením informácie porušil zákon. Akcionári ktorý majú akcie v menovitej hodnote aspoň 5% základného imania majú právo zvolávať mimoriadne valné zhromaţdenie na to aby prejedali mimoriadne záleţitosti o ktorých sa nehlasovalo na riadnom valnom zhromaţdení. „Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaţdenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená ţiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaţdenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaţdenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré poţiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia.“

(23)

2.7 Zaloţenie účtovníctva akciovej spoločnosti

Akciová spoločnosť ako účtovná jednotka musí obsahovať všetky náleţitosti účtovania v rámci účtovnej osnovy Slovenskej republiky.

Po zaloţení akciovej spoločnosti zakladateľskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou a vzniku akciovej spoločnosti po zápise do obchodného registra bude spoločnosti pridelené IČO na základe tohto čísla si akciová spoločnosť zaloţí účet v banke a tento účet bude registrovať na daňovom úrade so všetkými príslušnými dokumentmi.

Účtovné obdobie začína aţ registráciou na obchodnom registri. Ako prvý účtovný prípad v súvahe je upísanie akcii ktoré sa udeje aţ po vzniku účtovného obdobia. Ďalej bude účtovná osnova obsahovať prvé náklady, prvé výdavky spojené s činnosťou akciovej spoločnosti a tieţ zriaďovacie náklady. Ďalej sa bude účtovná jednotka riadiť manuálom k účtovaniu ktorý vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Informácie ohľadom účtovníctva akciovej spoločnosti upravuje zákon o účtovníctve.

Ktorý napríklad neumoţňuje akciovým spoločnostiam mať toho istého daňového poradcu ako aj audítora. Daňový audítor nemôţe vykonávať audit v jednej firme niekoľko rokov po sebe ale audítori sa musia striedať. Akciová spoločnosť musí dodrţiavať niekoľko princípov pre podvojné účtovníctvo ktoré sú zakotvené v zákone o účtovníctve. Princípy GAAP (Generaly Accepted Accounting Principles) sú princípy ktorými sa riadia mnohé svetové spoločnosti pri účtovaní účtovných prípadov. Tieto princípy sú dodrţiavané najmä pre to aby sa docielila dôveryhodnosť a úplnosť informácii takto zaúčtovaných. Účtovné výkazy ktoré musí kaţdá akciová spoločnosť vyplňovať sú Súvaha, Výkaz ziskov a strát a poznámky. Z týchto dokumentov sa zostavuje na konci účtovného obdobia účtovná závierka. Okrem Súvahy výkazu ziskov a strát a poznámok môţe spoločnosť viesť aj svoje vlastné účtovníctvo pre internú dokumentáciu alebo ako základňu pre rozhodovanie do budúcnosti. Súvaha informuje o podnikovom majetku a zdrojoch krytia, Výkaz ziskov a strát tieţ nazývaný výsledovka, ukazuje rozdiel medzi Výnosmi a Nákladmi teda hospodársky výsledok.

Poznámky obsahujú doplňujúce informácie ktoré nie sú spomenuté v súvahe a vo výkaze ziskov a strát, obsahujú tieţ všeobecné údaje a prehľad peňaţných tokov (cashflow statement). Tieto tri zloţky tvoria účtovnú závierku ktorá musí byť skontrolovaná audítorom a najneskôr do jedného kalendárneho roka po závierke musí

(24)

byť odovzdaná na príslušný Obchodný súd. Zbierka listín ktorú má kaţdá právnická osoba na príslušnom obchodnom súde je verejná aj neverejná. Časť ktorá je verejná obsahuje zmeny v spoločenskej zmluve zmeny v základných údajoch o spoločnosti súvahu a výsledovku ktorá podlieha kontrole audítora. Táto časť je prístupná pre verejnosť a za poplatok môţe byť k nahliadnutiu. Neverejná časť je prístupná iba orgánom činným v trestnom konaní a súdom. Táto časť obsahuje citlivé informácie o spoločnosti ako napríklad prevody podielov.

(25)

KAPITOLA 3.

LEGISLATÍVNY PRIESTOR UPRAVUJÚCI CHOD A VZNIK A.S.

Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb - upravuje vznik a zaloţenie akciovej spoločnosti, upravuje tieţ práva a povinnosti akcionárov rozsah právomoci ak nie je v stanovách uvedené inak. Opravuje rozdelenie ziskov pre akcionárov a tieţ ich rozhodovacie pravo ak nie je stanovené inak v zakladateľskej zmluve.

Daňový zákonník č. 582/2004 Z. z – upravuje povinnosti platiť dane z pridanej hodnoty, spotrebné dane, dane z príjmov, cestné dane, dane z pozemku, dane z nehnuteľnosti a iné dane ktoré by mohla akciová spoločnosť platiť počas svojej činnosti.

účtovné zákony č. 431/2002 – upravujú pravidlá účtovania v spoločnostiach, ich dodrţiavanie je dôleţité najmä pri spoločnostiach kótovaných na burze, aby sa predišlo klamaniu investora.

Zákonník prace 311/2001 Z.z – Upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom v spoločnosti. Musí sa nimi riadiť spoločnosť aj zamestnanci.

Zákon o zdravotnom poistení 580/2004 Z.z – Zákon o zdravotnom poistení upravuje vzťahy zdravotnej poisťovne a jej poistencov. Spoločnosť má povinnosť platiť za svojich zamestnancov odvody do zdravotnej poisťovne.

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z.z – upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a sociálnou poisťovňou. Kaţdý zamestnávateľ je povinný odvádzať za svojich zamestnancov odvody do sociálnej poisťovne.

Zákon o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. - upravuje minimálnu mzdu pre zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Trestní zákon podľa č. 300/2005 Z.z. - o Trestnom zákone Trestný zákon upravuje činnosť spoločnosti podľa trestného práva.

Občiansky zákonník podľa 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník upravuje občiansko- právne vzťahy a ich ochranu.

Zákon o odpadoch č. 223/2001 Z.z. - upravuje povinnosti nakladania s odpadmi a zodpovednosť za ne.

(26)

Toto sú zákony ktorými sa musia riadiť všetky právnické osoby. ak sa nachádza špecifický predmet činnosti v predmetoch činnosti akciovej spoločnosti musí sa upraviť podľa špecifického zákona napr. (stavebný zákon, Zákon o katastri pre stavbársku činnosť) (zákon o burze pre maklérov)

Zákon o konkurze a vyrovnaní č. 520/2005 Z. z. platí pre kaţdú firmu ktorá by chcela ukončiť svoju činnosť konkurzom alebo vyrovnaním.

3.1 Rezervný fond

Kaţdá akciová spoločnosť musí kaţdoročne dopĺňať rezervný fond ktorý je upravený podľa § 217 obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.

„Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10%

základného imania. Tento fond je povinná kaţdoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách najmenej však vo výške 10% z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, aţ do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20% základného imania.

Rezervný fond sa pouţíva podľa nariadení predstavenstva ak to stanovy akciovej spoločnosti neurčujú inak.“⁹

3.2 Orgány akciovej spoločnosti

„Akciovú spoločnosť riadia tri hlavné orgány Valného zhromaţdenie, Predstavenstvo a dozorná rada. Valné zhromaţdenie je orgánom najvyšším, predstavenstvo je orgán výkonný a dozorná rada je orgánom kontrolným.

Okrem týchto orgánov môţe spoločnosť vytvoriť aj fakultatívne orgány. Vytvorenie ďalších orgánov akciovej spoločnosti záleţí od úpravy v stanovách, ktoré sú schválené valným zhromaţdením, resp. od vnútorného organizačného poriadku schváleného predstavenstvom spoločnosti.“¹⁰

(27)

Moţnosti tvorby týchto fakultatívnych orgánov s ohľadom napr. na ich pomenovanie, kombináciu s funkciami v iných orgánoch spoločnosti (pokiaľ nie sú zo zákona zakázané) a vymedzenie ich pôsobnosti sú v podstate neobmedzené.

„Jedným takýmto orgánom môţe byť generálny riaditeľ. V prípade jeho konania za spoločnosť sa predpokladá široký rozsah jeho zákonného zastúpenia. Limitom, ktorý obmedzuje rozsah tohto druhu zákonného zastúpenia, je pravidlo určené Občianskym zákonníkom, ktoré upravuje, ţe úkon takéhoto zákonného zástupcu sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby.“¹¹ Medzi hlavnými orgánmi spoločnosti by mala byť rovnováha právomocí.

Predstavenstvo spoločnosti ,ktoré je tvorené riaditeľmi firmy môţe mať na rozhodovanie v istých prípadoch iný názor ako dozorná rada alebo Valné zhromaţdenie. Je to preto lebo akcionári firmy nie sú vţdy zaangaţovaný do kaţdodenných problémov spoločnosti a môţu mať iný názor ako riaditelia.

Predstavenstvo má spravidla lepšie informácie o kaţdodenných záleţitostiach firmy ako akcionári. Keďţe akcionári sa nezaujímajú o vedenie firmy zaujíma ich zväčša ako väčšinu investorov krátkodobý zisk a strategické rozhodnutia by mali byť ponechané predstavenstvu. Predstavenstvo naopak chráni svoje záujmy ako záujmy investorov.

Predstavenstvo tak môţe rozhodnúť o príliš vysokých odmenách pre riaditeľov čo nemusí byť v záujme akcionárov. Preto je predstavenstvo volené Valným zhromaţdením ktoré má najvyššiu moc v rámci akciovej spoločnosti. Môţe nastať aj prípad kedy bude predstavenstvo firmy volené dozornou radou, právna úprava takúto moţnosť umoţňuje ak je spomenutá v stanovách. Tento spôsob usporiadania vzťahov medzi Valným zhromaţdením, predstavenstvom a dozornou radou je rozšírený v kontinentálnom akciovom práve.

(28)

3.3 Valné zhromaţdenie - § 184 Obchodného zákonníka

„Valné zhromaţdenie predstavuje najvyšší orgán akciovej spoločnosti, ktorý tvoria všetci akcionári spoločnosti. S týmto ustanovením je spojené právo kaţdého akcionára zúčastniť sa na kaţdom valnom zhromaţdení bez ohľadu na to, či ide o riadne, pravidelne sa konajúce valné zhromaţdenie alebo o mimoriadne, zvolané za predpokladov určených zákonom a stanovami spoločnosti“¹². Účasť na valnom zhromaţdení je právom akcionára, ale nie jeho povinnosťou. Z toho dôvodu nie je valné zhromaţdenie orgánom spoločnosti so stálym zloţením jeho účastníkov, ale skladá sa zo všetkých na ňom prítomných akcionárov.

Náleţitosti spojené s valným zhromaţdením upravuje §184

Podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka je valné zhromaţdenie najvyšším orgánom spoločnosti, ktoré sa skladá zo všetkých na ňom prítomných akcionárov. Z tohto základného vymedzenia moţno vyvodiť nasledovné závery:

„Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaţdenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaţdení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia.

Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaţdení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umoţňuje hlasovať tomu zástupcovi, ktorý sa na valnom zhromaţdení zapísal do listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôţe byť člen dozornej rady spoločnosti.“

Valné zhromaţdenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaţdenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaţdenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.

(29)

Zvolávanie valného zhromaţdenia

Jednou z povinných častí stanov pri zaloţení akciovej spoločnosti je údaj kedy je predstavenstvo povinné zvolať riadne valné zhromaţdenie. Valné zhromaţdenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami ( § 184 ods. 2 ).

V stanovách sa určí v akých lehotách sa má konať valné zhromaţdenie, ak to nie je uvedené platí ţe sa koná raz ročne. Okrem riadnych valných zhromaţdení je predstavenstvo povinné zvolať mimoriadne valné zhromaţdenie, ak zistí, ţe spoločnosť stratila tretinu základného imania alebo ţe je v platobnej neschopnosti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. O týchto skutočnostiach je povinné bez odkladu vyrozumieť dozornú radu ( § 193 ).

Pre zvolávanie valného zhromaţdenia má význam najmä ustanovenie §184 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovuje ,ţe pozvánka na valné zhromaţdenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaţdenia musí obligatórne obsahovať najmä tieto časti: obchodné meno spoločnosti, miesto dátum a hodinu konania valného zhromaţdenia, označenie či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaţdenie, program rokovania valného zhromaţdenia, rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaţdení, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie. “Ďalej upravuje konanie valného zhromaţdenia Obchodný zákonník č. 513/1991 Z.z. podľa §184 aţ 190

Valné zhromaţdenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov akcionárov ktorý sú prítomný na valnom zhromaţdení. Niektoré rozhodnutia sú však podmienené iným počtom hlasov akcionárov „na rozhodnutie valného zhromaţdenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií a o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno sa vyţaduje aj súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí vlastnia tieto akcie.

Stanovy môţu určiť vyšší počet hlasov akcionárov, ktorí majú tieto akcie, potrebný na prijatie uznesenia valného zhromaţdenia.“ Za akcionára ktorý hlasuje na valnom zhromaţdení sa nepokladá majiteľ akcií ktoré nemajú hlasovacie právo.

„Akcionári majú tieţ zákaz vytvárať dohody podľa ktorých by mali hlasovať pre alebo proti v prospech iných akcionárov členov predstavenstva alebo členov dozornej rady.“¹³

(30)

Akcionári nesmú hlasovať podľa toho ako im dala pokyny spoločnosť alebo iná tretia osoba. Akcionári by a mali riadiť svojím svedomím a tieţ prihliadať na prospech spoločnosti a nie tretích osôb. V prípade ak by stanovy spoločnosti ustanovovali akcionárov konať v prospech iných osôb alebo vytvárať spomenuté dohody sú takéto stanovy neplatné.

3.4 Predstavenstvo - §191 Obchodného zákonníka

„Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi spoločnosť a koná v jej mene. Z tejto vety môţeme vyvodiť, ţe predstavenstvo je najdôleţitejším orgánom spoločnosti, pretoţe je štatutárnym orgánom právnickej osoby.¹⁴“ Predstavenstvo ako výkonný orgán realizuje uznesenia valného zhromaţdenia, čiţe je orgánom exekutívnym, riadi beţnú činnosť akciovej spoločnosti, zabezpečuje podnikateľskú aktivitu a v neposlednom rade vytvára a riadi organizáciu práce spoločnosti .

Ako vyplynulo z uvedeného, predstavenstvo riadi v záujme akcionárov medzi zasadaniami valného zhromaţdenia spoločnosť na základe vlastných rozhodovacích právomocí, ako aj na základe rozhodnutí a pokynov valného zhromaţdenia.

Predstavenstvo ako hlavný výkonný orgán akciovej spoločnosti, jeho funkciu upravuje

§191 aţ 196 Obchodného zákonníka a stanovy spoločnosti. „Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záleţitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaţdenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak je oprávnený konať v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisuje do obchodného registra. Stanovy, rozhodnutia valného zhromaţdenia alebo dozornej rady môţu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám. Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, zverejnenie výročnej správy, zostavenie a zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť, a predkladá valnému zhromaţdeniu na schválenie účtovnej závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotoviť podľa osobitého predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami.„ Táto závierka sa zasiela

(31)

akcionárom, ktorí vlastnia akcie na meno najmenej 30dní pred dňom konania valného zhromaţdenia. Akciová spoločnosť vydala akcie na doručiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na

zvolávanie valného zhromaţdenia. Účtovná závierka sa musí tieţ akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej stanovami na zvolanie valného zhromaţdenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záloţné právo v prospech spoločnosti podľa § 184 ods. 3, má právo vyţiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaţdenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaţdenia. Stanovy môţu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku.“

„Predstavenstvo je povinné písomne predloţiť dozornej rade najmenej raz do roka informácie o zásadných zámeroch obchodného vedenia spoločnosti na budúce obdobie, ako aj o predpokladanom vývoji stavu majetku, financií a výnosov spoločnosti a na ţiadosť a v lehote určenej dozornou radou písomnú správu o stave podnikateľskej činnosti a o majetku spoločnosti v porovnaní s predpokladaným vývojom.

Predstavenstvo je tieţ povinné bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môţu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej likviditu. Členovia predstavenstva sú povinní na poţiadanie dozornej rady alebo jej členov zúčastniť sa zasadnutia dozornej rady a podať jej členom v poţadovanom rozsahu doplňujúce informácie k predloţeným správam. Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaţdenie, ak zistí, ţe strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to moţno predpokladať a predloţí valnému zhromaţdeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu.¹⁵“

Podľa ustanovenia §196 predstavenstvo nesmie uzatvárať dohody ,ktoré by poškodzovali spoločnosť alebo dohody ktoré by súviseli s činnosťou spoločnosti mimo

(32)

jej vedomia. Medzi takéto dohody sa zahŕňa aj uzatváranie obchodov ktoré súvisia s činnosťou spoločnosti vo vlastnom mene alebo na vlastný účet. Sprostredkovať obchody ktoré by mohli patriť spoločnosti pre tretie osoby. Zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník ktorý nemá obmedzené ručenie. Vykonávať činnosť štatutárneho orgánu pre inú spoločnosť ktorá má podobný predmet podnikania.

Toto nariadenie nie je účinné iba v prípade ak by išlo o spoločnosť na ktorej činnosti sa zúčastňuje aj spoločnosť v ktorej je členom predstavenstva. Takýto prípad môţe nastať napríklad ak by člen predstavenstva napomáhal v riadení spoločnosti ktorú vlastní spoločnosť v ktorej je členom predstavenstva.

Spoločnosť však môţe uzatvárať dohody s členmi štatutárnych orgánov spoločnosti po dohode s dozornou radou ako napríklad: spoločnosť môţe po súhlase dozornej rady poskytnúť pôţičku, previesť alebo poskytnúť do uţívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, takáto moţnosť sa povoľuje iba ak je táto dohoda podľa podmienok beţného obchodného styku.

3.5 Dozorná rada podľa § 197 Obchodného zákonníka

Dozorná rada akciovej spoločnosti je povinným resp. obligatórnym orgánom akciovej spoločnosti, vytvára sa zo zákona. Jeho pôsobnosť je vymedzená najmä kontrolnými právomocami, ktoré sú doplnené o právomoci riadiaceho a konateľského charakteru.

Dozorná rada je orgán so zásadne kontrolnými právomocami, ktorý sa spravuje rozhodnutiami valného zhromaţdenia.

Dozorná rada je orgánom kolektívnym, a zo zákona musí mať najmenej troch členov.

Sú volený valným zhromaţdením na maximálne 5 ročne funkčné obdobia. Členom dozornej rady môţe byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.

Z okruhu moţných členov dozornej rady sú vylúčené osoby, u ktorých zákon predpokladá stret záujmov, a preto ustanovuje v § 200 ods. 4 Obchodného zákonníka nezlučiteľnosť funkcií (tzv. inkompatibilita) člena dozornej rady s členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu konať v mene spoločnosti ( t. j. zákonnými zástupcami spoločnosti - napr. vedúci odštepného závodu

(33)

alebo inej formy organizačnej zloţky zapísanej do obchodného registra, likvidátor, nútený správca, správca konkurznej podstaty ).

Členom dozornej rady môţe byť i zahraničná fyzická osoba ( samozrejmá poţiadavka zahraničných partnerov pri vytváraní spoločného podniku ), ktorá pokiaľ nebude osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti, nemusí mať povolenie na dlhodobý pobyt na území SR.

Dozornú radu ako kontrolný a poradný orgán upravuje §197 aţ 200 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Obchodného zákonníka dozorná rada dohliada priamo na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Pri uskutočňovaní takejto formy pôsobnosti sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov, záznamov týkajúcich sa činností spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťami a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaţdenia.

V zmysle ustanovenia § 198 Obchodného zákonníka dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaţdeniu.

Dozorná rada zvoláva valné zhromaţdenie ak to vyţadujú záujmy spoločnosti, a na valnom zhromaţdení navrhuje potrebné opatrenia. Pre spôsob zvolávania valného zhromaţdenia platia primerané ustanovenia rovnako ako § 184 Obchodného zákonníka.

Medzi ďalšie kompetencie dozornej rady patrí určenie svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

Podľa §200 Obchodného zákonníka Dozorná rada musí pozostávať z najmenej troch členov. Dve tretiny členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaţdenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Stanovy obchodnej spoločnosti môţu