Analýza finančnej stability podniku The analysis of financial stability of enterprise

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva

Analýza finančnej stability podniku

The analysis of financial stability of enterprise

Diplomová práca

Autor: Bc. Martina Čuhová

Finance

Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD.

Banská Bystrica máj 2015

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačovou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Prešove, dňa 27. 04.2015 Bc. Martina Čuhová

Poďakovanie

Na tomto mieste by som sa veľmi rada chcela poďakovať Ing. Radoslavovi Bajusovi, PhD.

za konzultácie, cenné pripomienky a odborné rady pri vypracovávaní diplomovej práce.

V Prešove, dňa 27.04.2015 Bc. Martina Čuhová

Anotácia

ČUHOVÁ, Martina: Analýza finančnej stability podniku [Diplomová práca].

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Rok obhajoby: 2015.

Počet strán: 87.

Diplomová práca sa zaoberá finančnou stabilitou podniku Kapa Dab spol. s r.o. Ako podkladový materiál poslúžili účtovné výkazy firmy. V úvodnej časti sme rozobrali teoretické východiská problematiky a následne sme vykonali finančnú analýzu jednotlivých ukazovateľov. V záverečnej časti sme zhrnuli výsledky finančnej analýzy a navrhli potrebné opatrenia na zlepšenie finančnej situácie podniku.

Kľúčové slová: finančná analýza, finančná stabilita, majetková štruktúra, kapitálová štruktúra, zadlženosť, rentabilita

Annotation

ČUHOVÁ, Martina: The analysis of financial stability of enterprise. [Master's Diploma Thesis]. Banking Institute College of Banking Prague, Foreign College Banska Bystrica. Department of Finance and banking. MA Thesis Supervisor Ing. Radoslav Bajus, PhD. Year of defence: 2015. Number of pages: 87.

Master’s Diploma Thesis deals with the financial stability of Kapa Dab Ltd. Financial statements have been used for financial analysis of the company. The first chapter consists of theoretical base which was implemented later in the second chapter into the financial analysis. In the last chapter we summarized the results of individual indicators and proposed measures to improve the company’s financial situation.

Keywords: financial analysis, financial stability, asset structure, capital structure, stability, profitability

Obsah

Úvod... ... 8

1 Podstata a význam finančnej stability podniku ... 10

1.1 Majetková štruktúra podniku ... 10

1.2 Finančná a kapitálová štruktúra podniku ... 13

1.3 Horizontálna analýza ... 16

1.4 Vertikálna analýza ... 17

1.5 Faktory pôsobiace na finančnú štruktúru podniku ... 18

1.6 Optimalizácia majetkovej a finančnej štruktúry podniku ... 19

1.6.1 Náklady kapitálu ... 21

1.6.2 Modely optimalizácie kapitálovej štruktúry ... 23

1.6.3 Bod indiferencie kapitálovej štruktúry ... 26

1.6.4 Bilančné pravidlá ... 27

1.7 Pomerové ukazovatele finančnej stability ... 30

1.7.1 Ukazovatele zadlženosti ... 30

1.7.2 Ukazovatele rentability ... 34

1.7.3 Vzťah medzi zadlženosťou a rentabilitou ... 37

2 Analýza podniku Kapa Dab spol. s r.o. ... 40

2.1 Analýza súvahy ... 40

2.1.1 Horizontálna analýza súvahy ... 41

2.1.2 Vertikálna analýza súvahy ... 44

2.2 Analýza výkazu ziskov a strát... 47

2.2.1 Horizontálna analýza výkazu ziskov a strát ... 48

2.2.2 Vertikálna analýza výkazu ziskov a strát ... 50

2.3 Zlaté bilančné pravidlo ... 51

2.4 Čistý pracovný kapitál ... 54

2.5 Analýza vybranými pomerovými ukazovateľmi ... 56

2.5.1 Ukazovatele zadlženosti ... 56

2.5.2 Ukazovatele rentability ... 61

3 Hodnotenie celkovej finančnej situácie podniku, návrhy a odporúčania ... 67

Záver ... 71

Použitá literatúra ... 73

Zoznam grafov ... 76

Zoznam tabuliek ... 77

Zoznam obrázkov ... 78

Úvod

Cieľom diplomovej práce je analyzovať na základe teoretických vedomostí finančnú stabilitu podniku počas sledovaného obdobia a navrhnúť opatrenia v problémových oblastiach.

Prvá kapitola definuje podstatu a význam finančnej stability podniku. Využíva prevažne metódu deskripcie, bližšie charakterizuje majetkovú a finančnú štruktúru podniku a možnosti jej optimalizácie. Ďalej rozoberá náklady kapitálu a vybrané pomerové ukazovatele finančnej stability podniku, ktorými sú ukazovatele zadlženosti a rentability.

Druhá časť prináša analýzu podniku Kapa Dab spol. s r.o. Rozoberá horizontálnu a vertikálnu analýzu súvahy a výkazu ziskov a strát. Zameriava sa na bilančné pravidlá ako sú čistý pracovný kapitál a zlaté bilančné pravidlo. Analyzuje podnik pomocou pomerových ukazovateľov zadlženosti a rentability, pretože tieto najviac ovplyvňujú finančnú stabilitu podniku. Druhá kapitola používa analytické metódy a metódy komparácie. Tretia kapitola sprostredkúva zhrnutie teoretických poznatkov a výsledkov analýzy, formuluje závery, hodnotenia a návrhy pre podnik.

Diplomová práca sa opiera o slovenské a české knižné zdroje od viacerých autorov ako napr. Kotulič, Kislingerová, Růčková, Synek, Vlachynský, Zalai a pod. Práca prináša komplexný pohľad na podnik Kapa Dab spol. s r.o. V súčasnosti stále doznievajú dôsledky turbulentného obdobia hospodárskej a finančnej krízy, o to viac je dôležité pre každý podnik udržiavať finančnú rovnováhu. Nie vždy je však jednoduché ju udržiavať na takej úrovni, aby bola optimálna a zároveň sledovať všetky jej ukazovatele. Stabilitu firmy ovplyvňujú totiž mnohé ukazovatele, či už interné alebo externé. Podnik by však mal zaujať zodpovedné stanovisko voči dodávateľom, odberateľom, zamestnancom, či veriteľom.

Z pohľadu štruktúry majetku a zdrojov jeho krytia je veľmi dôležitý ich pomer, aby si podnik udržal stabilitu z dlhodobého hľadiska. Zároveň je dôležité, aby bol schopný generovať dostatočné množstvo zisku. Iba podniky, ktoré dokážu efektívne používať podnikový majetok, sú schopní na trhu prežiť a vytvárať zisk. Obzvlášť to platí v dnešnej dobe, keď je situácia nepriaznivá a veľký počet podnikov zaniklo práve kvôli nestabilnej finančnej situácii.

V diplomovej práci budeme využívať viaceré metódy na to, aby sme porovnali jednotlivé ukazovatele, ktoré vyplývajú z účtovných výkazov firmy. Budeme zisťovať, či podnik je alebo nie je dostatočne finančne stabilný. Z výsledku analýzy počas sledovaných piatich rokov, budeme schopní určiť trend smerovania podniku a zistiť, či je pozitívny alebo negatívny. Na základe výsledkov ponúkneme odporúčania a navrhneme stratégiu, ktorou by sa firma mala uberať, aby zlepšila svoju finančnú situáciu.

1 Podstata a význam finančnej stability podniku

Finančná stabilita je kľúčovou podmienkou pre fungovanie každého podnikateľského subjektu. Jej opakom je nestabilita, ktorá z dlhodobého hľadiska vždy vedie k neschopnosti podniku plniť si svoje úlohy a dosahovať stanovené ciele. Preto základným cieľom riadenia podniku by malo byť práve zabezpečenie jeho finančnej stability.

Finančná stabilita predstavuje súbor prvkov, faktorov a ukazovateľov, ktorý je rozhodujúci nielen pre firmu samotnú, ale aj pre jej veriteľov a investorov. Zahŕňa predovšetkým vzťah medzi jednotlivými zložkami majetku, zdrojmi ich krytia, zameriava sa na finančnú a kapitálovú štruktúru podniku, zadlženosť a rentabilitu (Matisková, Šebej, 2012, s. 3-4).

1.1 Majetková štruktúra podniku

Majetok podniku je súhrn vecí, finančných prostriedkov, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia k jeho podnikaniu. Majetkovú štruktúru predstavuje štruktúra aktív v súvahe podniku, je daná podielom jednotlivých zložiek majetku na celkových aktívach podniku. Majetková štruktúra závisí od druhu podnikateľskej aktivity a s ňou spojenej kapitálovej náročnosti výroby, ktorá ovplyvňuje podiel neobežného majetku, ako aj podiel a štruktúru obežného majetku podniku (Synek et al, 2010, s. 131).

Základnú informáciu o majetkovej štruktúre podnikateľského subjektu poskytuje súvaha. Ide o statický prehľad k určitému dátumu o stave a štruktúre majetku podniku (aktívach) a zdrojoch jeho krytia (pasívach). Údaje obsiahnuté v súvahe sú dôležité nielen z hľadiska posúdenia majetkovej a finančnej resp. kapitálovej štruktúry podniku, ale z ich vzájomného vzťahu je možné posúdiť aj finančnú situáciu, ktorá má značný vplyv na stabilitu podniku.

Majetok podniku sa z hľadiska formy člení na majetok, ktorý má charakter dlhodobý a spotrebúva sa postupne, nazývame ho tiež stále aktíva a na majetok, ktorý má charakter krátkodobý a spotrebúva sa naraz a ten je pomenovaný ako obežné aktíva. Podnik

potrebuje majetok na to, aby mohol realizovať svoju podnikateľskú činnosť a aby mu prinášal ekonomický úžitok (Sivák, Mikócziová, 2009, s. 15).

Obrázok 1 Štruktúra aktív podniku

Zdroj: vlastné spracovanie

Majetková štruktúra podniku obsahuje nasledujúce skupiny aktív:

1. Neobežný majetok - predstavujú majetok, ktorý slúži podniku dlhodobo, jeho spotreba neprebieha naraz, ale postupne. Deje sa tak vo forme odpisov, ktorými sa hodnota stálych aktív prenáša úmerne podľa ich opotrebenia do nákladov podniku. Dlhodobý hmotný i nehmotný majetok môže byť tiež neodpisovaný ako napr. pozemky, ktoré sa neopotrebúvajú, alebo umelecké diela a zbierky, ktoré sa v čase naopak zhodnocujú.

Neodpisuje sa ani dlhodobý finančný majetok. U nehmotného majetku sa niektoré položky evidujú bez peňažnej hodnoty, k ich oceneniu dochádza až v pri predaji ako napr. pri goodwill. Neobežný majetok môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

a) Dlhodobý hmotný majetok - stavby, budovy, stroje, prístroje, dopravné prostriedky, počítače, strojné technológie a zariadenia, pozemky, umelecké diela, zbierky a pod.

b) Dlhodobý nehmotný majetok – zahŕňa predovšetkým práva priemyselného vlastníctva, autorské práva, licencie, patenty, softvér, projekty, výrobné a technologické postupy, nehmotné výsledky výskumu a vývoja, know-how, marketingové štúdie a pod.

c) Dlhodobý finančný majetok – cenné papiere, majetkové podiely, pôžičky, úvery, ktorých splatnosť je dlhšia ako jeden rok (Majtán et al, 2012, s. 123).

2. Obežný majetok predstavuje krátkodobý majetok, ktorý je v neustálom kolobehu.

Obvykle sa takýto krátkodobý majetok dá previesť späť na peniaze v dobe kratšej ako jeden rok. Medzi obežné aktíva môžeme zaradiť:

a) Zásoby - materiál, suroviny, zásoby z vlastnej výroby, zvieratá, zásoby nedokončených výrobkov, polotovary vlastnej výroby, tovar nakúpený za účelom predaja a pod.

b) Pohľadávky – dlhodobé pohľadávky s lehotou splatnosti prekračujúcou jeden rok a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom, zamestnancom, štátu, finančným inštitúciám a pod.

c) Peňažné prostriedky – hotovosť, prostriedky na bankových účtoch, ceniny, šeky, poukážky, čiže najlikvidnejšia časť majetku.

d) Krátkodobý finančný majetok – krátkodobé obchodovateľne cenné papiere ako napr.: pokladničné poukážky, zmenky a krátkodobo držané cenné papiere napr.:

akcie, obligácie a i. (Kocmanová, 2013, s.26).

3. Časové rozlíšenie - zahŕňajú ostatné aktíva, čiže majetok, ktorý je časovo rozlíšený ako sú náklady budúcich období, príjmy budúcich období, aktívne kurzové rozdiely, napr.: vykonané, ale ešte nevyfakturované práce a pod.

Pre podnik je dôležité zisťovanie, či sa jeho majetková štruktúra za určité časové obdobie, spravidla za jeden rok, znížila, alebo zvýšila. To znamená, o koľko sa za dané obdobie zmenili jednotlivé zložky neobežného a obežného majetku a v akom pomere.

Dôležitou úlohou je stanovenie výšky obežného majetku. Za optimálnu výšku sa považuje taká výška, ktorá zabezpečuje normálny chod podniku s čo možno najnižšími nákladmi.

(Synek et al, 2010, s. 133).

1.2 Finančná a kapitálová štruktúra podniku

Finančnou resp. kapitálovou štruktúrou podniku rozumieme štruktúru zdrojov, z ktorých vzniká majetok podniku. V odbornej literatúre sa stretávame s dvojakým prístupom, a to: so stotožnením a s odlíšením finančnej a kapitálovej štruktúry.

Ak vychádzame z odlišnosti týchto dvoch pojmov, môžeme finančnú a kapitálovú štruktúru definovať nasledovne:

Finančná štruktúra podniku predstavuje podiel jednotlivých zložiek vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli, jedná sa o štruktúru zdrojov, z ktorých je financovaný majetok podniku.

Kapitálová štruktúra používa sa v súvislosti s dlhodobými zdrojmi financovania, pričom kapitálová štruktúra je užší pojem a považuje sa za súčasť finančnej štruktúry.

Môžeme ju charakterizovať ako podiel dlhodobého vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli podniku. Z týchto zdrojov je financovaný dlhodobý majetok a je výsledkom dlhodobej finančnej politiky podniku (Růčková, 2010, s. 28).

Obrázok 2 Štruktúra pasív podniku PASÍVA

Vlastný kapitál Cudzí kapitál Časové rozlíšenie

Základný kapitál Dlhodobé záväzky Výdavky budúcich období

Emisné ážio Dlhodobé rezervy Výnosy budúcich období

Ostatné kapitálové fondy Dlhodobé bankové úvery

Zákonné rezervné fondy Krátkodobé záväzky

Ostatné fondy zo zisku Krátkodobé rezervy

Oceňovacie rozdiely z

precenenia Bežné bankové úvery

Zisk Krátkodobé finančné

výpomoci

Zdroj: vlastné spracovanie

Kapitál podniku vyjadruje pohľad na majetok z hľadiska vlastníctva a spôsobu financovania. Zdroj, z ktorého majetok vznikol, označujeme ako kapitál. Kapitál podniku vyjadruje, komu čo patrí a kto čo zaplatil. Môžeme ho rozdeliť do nasledovných skupín:

1. Vlastný kapitál – predstavuje nárok vlastníkov, čiže spoločníkov podniku na aktíva, ktoré podnik spravuje. Podnik, považuje prostriedky, ktoré vlastníci poskytli za ich nárok, ktorý bude uspokojený v budúcnosti. Vlastný kapitál je hlavným nositeľom podnikateľského rizika. Štruktúru vlastného kapitálu podniku obvykle tvorí:

a) Základný kapitál – tvoria ho peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov do spoločnosti. Základný kapitál povinne vytvárajú kapitálové spoločnosti, majú ho aj komanditná a verejno-obchodná spoločnosť, pokiaľ sa na tom dohodnú spoločníci v spoločenskej zmluve.

b) Kapitálové fondy – rôzne kapitálové fondy, ktoré podnik vytvára zo zákona alebo dobrovoľne. Podľa toho z akého zdroja sa fond vytvára, členíme fondy na tie, ktoré sú vytvorené emisným ážiom, dotáciami, na fondy vytvorené zo zisku a pod., osobitným druhom fondu je nerozdelený zisk, príp. strata z minulých rokov.

c) Fondy zo zisku – slúžia na krytie strát a na prekonanie nepriaznivej situácie v hospodárení firmy, napr.: rezervný fond, štatutárny fond a pod.

d) Výsledok hospodárenia – predstavuje zisk alebo stratu z bežného obdobia a nerozdelený zisk alebo neuhradenú stratu z predchádzajúcich rokov (Černohorský, Teplý, 2011, s. 264-265).

2. Cudzí kapitál - zahŕňa záväzky voči veriteľom, nie voči vlastníkom spoločnosti. Za cudzí kapitál musí podnik platiť úroky a ostatné výdavky spojené a jeho získavaním ako napr.: bankové poplatky, provízie a pod.

a) Rezervy – podnik si ich vytvára za určitým účelom, napr.: na krytie budúcich záväzkov a výdajov, na investičnú výstavbu, na opravy, čiže situácie, pri ktorých je známy účel a aj pravdepodobnosť, že nastanú, avšak spravidla nie je známa čiastka a ani presný dátum, ku ktorému vniknú. Môžu však mať aj obecný charakter, napr.:

krytie rizík a strát z podnikania (Kocmanová, 2013, s. 29).

b) Dlhodobé záväzky – sú tvorené emitovanými dlhopismi, záväzkami voči iným spoločnostiam, záväzky z prenájmov, z prijatých záloh a zmeniek, príp. ostatnými dlhodobými záväzkami, ktoré majú splatnosť dlhšiu ako jeden rok.

c) Krátkodobé záväzky – predstavujú dlžné čiastky dodávateľom za výrobky dodané na obchodný úver, zálohy prijaté od odberateľov, pôžičky, čiastky nevyplatených miezd, nezaplatené dane a poistenia, ostatné záväzky voči spoločnosti a zamestnancom do jedného roka.

d) Bankové úvery – záväzky voči finančným inštitúciám, či už bežné alebo dlhodobé.

3. Časové rozlíšenie – zahrňuje prechodné pasíva, zaradzujeme sem napr. výdaje budúcich období , výnosy budúcich období, pasívne kurzové rozdiely a pod. (Sedláček, 2007, s. 25).

Stanovenie správneho pomeru vlastných a cudzích zdrojov pri financovaní činnosti podniku, čiže jeho finančnej štruktúry, je spoločne so stanovením celkovej výšky potrebných zdrojov jedným zo základných úloh finančného riadenia podniku, ktorého cieľom je okrem iného aj dosiahnutie finančnej stability podniku. Pomer medzi vlastným a cudzím kapitálom sa v jednotlivých podnikoch odlišujú. Závisí na odvetví, v ktorom podnik pracuje, na štruktúre majetku, pretože čím je vyšší podiel dlhodobého finančného majetku, tým vyšší je aj podiel dlhodobého kapitálu, či už vlastného alebo cudzieho. Závisí aj od úrokovej miery bánk, ktorá je ovplyvňovaná vládnou politikou a politikou centrálnej banky, tiež na výnosnosti podniku, na stabilite tržieb a zisku, pretože podnik s rastúcimi tržbami si môže dovoliť vyššiu mieru zadlženia a naopak.

Pri veľkých a stredných podnikoch prakticky neexistuje, aby tieto podniky financovali všetok svoj majetok iba vlastnými zdrojmi a vlastným kapitálom. Známym faktom je tvrdenie, ktoré hovorí, že najdrahším kapitálom vloženým do podnikania, sú peniaze z vlastného vrecka. Opačný extrém, čiže financovanie podnikových aktív iba z cudzích zdrojov teoreticky nie je možné, pretože obchodný zákonník vyžaduje pre vznik a založenie spoločnosti aspoň minimálnu výšku základného vlastného kapitálu. (Synek et al, 2010, s. 139).

1.3 Horizontálna analýza

Horizontálny rozbor – analýza trendov - najčastejšie používa dáta z účtovných výkazov, zo súvahy a z výkazu ziskov a strát. Ak máme k dispozícii údaje za dva po sebe nasledujúce roky, vypočítame prírastok, resp. kladnú alebo zápornú zmenu.

Táto analýza sleduje zmeny absolútnych hodnôt vykazovaných údajov v čase a zároveň zisťuje relatívne zmeny prostredníctvom percentuálneho rozboru. Zmeny jednotlivých položiek vo výkazoch sa sledujú po riadkoch, čiže horizontálne, preto sa táto metóda nazýva horizontálna analýza. Používa sa na zachytenie vývojových trendov v štruktúre majetku a kapitálu podniku. Je to jednoduchá a najčastejšie používaná metóda pri analýze hospodárskej situácie podniku a o jeho minulom a budúcom vývoji (Kislingerová et al, 2010, s. 79).

Horizontálna analýza hľadá odpoveď na otázky o koľko sa zmenili jednotlivé položky finančných ukazovateľov v čase alebo o koľko percent sa zmenili jednotlivé položky v čase. Percentuálne vyjadrenie je výhodnejšie vtedy, ak chceme uskutočnený rozbor podrobiť hlbšiemu skúmaniu, napr. porovnaniu v danom obore. Percentuálne vyjadrenie zároveň umožňuje rýchlejšiu orientáciu v číslach. Vyjadrenie v absolútnych číslach nám však umožňuje objektívnejší pohľad na jednotlivé položky z hľadiska ich absolútnej dôležitosti. Absolútne hodnotenie je vhodné pre internú analýzu a plánovanie ďalších položiek. Percentuálne vyjadrenie je naopak vhodné pre komparáciu s inými firmami, pretože úroveň finančných prostriedkov je v každej spoločnosti odlišná a porovnanie je teda možné iba v relatívnom vyjadrení. Rozbor je možné spracovať ako medziročné porovnanie alebo sa môže uskutočniť porovnávaním s východiskovým obdobím. Cieľom horizontálnej analýzy je však v obidvoch prípadoch absolútne i relatívne zmerať intenzitu zmien jednotlivých položiek (Růčková, 2010, s. 109).

• Pri absolútnom vyjadrení postupujeme takto:

Absolútna zmena =hodnota v bežnom období – hodnota v predchádzajúcom období (1)

• Pri relatívnej zmene v percentuálnom vyjadrení postupujeme nasledovne:

Percentuálna zmena = ^{žé áú}

áú * 100 (2)

1.4 Vertikálna analýza

Vertikálny rozbor – technika percentuálnej analýzy - na rozdiel od horizontálnej analýzy neporovnáva vývoj skúmaných ukazovateľov v čase, ale pracuje s ich štruktúrou a skúma zmeny štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Posudzujú sa jednotlivé komponenty majetku a kapitálu, čiže štruktúra aktív a pasív podniku. Prostredníctvom vertikálnej analýzy súvahy zistíme ako sa zmenil pomer medzi dlhodobým a obežným majetkom a tiež môžeme skúmať zmeny pomeru medzi vlastným a cudzím kapitálom, príp. zmeny štruktúry vlastných a cudzích zdrojov. Hlavný význam vertikálnej analýzy je jej schopnosť porovnávať podniky s rôznou veľkosťou. Je založená na výpočtoch percentuálneho podielu jednotlivých položiek na celku (Černohorský, Teplý, 2011, s. 273).

Vertikálna analýza teda predstavuje percentuálny rozbor základných účtovných výkazov. Cieľom vertikálnej analýzy je zistiť, ako sa jednotlivé časti podieľajú na celkovej bilančnej sume a z časového hľadiska zistiť pohyb v nastavení majetkového a finančného portfólia. Pri vertikálnej analýze postupujeme tak, že jednotlivé položky daného účtovného obdobia vzťahujeme k celkovej bilančnej sume. Jedná sa o rozbor kapitálovej časti, čiže strany pasív a majetkovej štruktúry, teda strany aktív.

Kapitálová štruktúra hovorí o tom, z akých zdrojov majetok vzniká a základným cieľom analýzy je vyhodnotiť zdroje financovania. Celková veľkosť zdrojov financovania závisí predovšetkým na veľkostí firmy, na využití technológií, obratu kapitálu a apod.

Prekapitalizovaný podnik neefektívne využíva kapitál a dochádza k tomu, že dlhodobým kapitálom je krytý aj obežný majetok. Podkapitalizovaná spoločnosť má problémy financovania bežnej činnosti firmy. K takejto situácii by malo dochádzať len prechodne v čase expanzie podniku.

Majetková štruktúra firmy hodnotí zloženie stálych a obežných aktív firmy a je závislá na predmete činnosti firmy. V obchodných spoločnostiach prevládajú zásoby tovaru, vo výrobných firmách zásoby výrobkov a materiálu, u energetických investičný majetok.

Majetková štruktúra je závislá tiež na finančnej politike firmy, či dáva prednosť likvidnej alebo investičnej stratégii. Priemyselné firmy vo všeobecnosti dávajú prednosť vyváženému financovaniu, resp. sa viac prikláňajú k vlastnému kapitálu. Obchodné spoločnosti vo väčšej miere využívajú krátkodobé zdroje financovania a sú viac naklonené k cudzím zdrojom financovania (Tóthová el at, 2012, s. 20).

Z hľadiska financovania je pre firmu výhodnejšie využívanie krátkodobých cudzích zdrojov financovania, pretože dlhodobé zdroje sú prirodzene drahšie. Krátkodobé zdroje sú však rizikovejšie a podnik sa môže dostať do situácie, kedy finančné prostriedky nie sú k dispozícii. Je teda nevyhnutné hľadať, čo najvyváženejšiu štruktúru vzhľadom k oboru podnikania. Otázka nastavenia kapitálovej štruktúry je spojená aj s rastom ukazovateľov rentability. Z hľadiska majetkového je pre firmu obecne výnosnejšie, ak má investované prostriedky do dlhodobejších aktív, pretože tak môže dosiahnuť vyššiu výnosnosť.

Dôležité však je, aby firma zabezpečila svoju likviditu, čiže sú nevyhnutne potrebné aj položky obežného majetku (Růčková, 2010, s. 105).

1.5 Faktory pôsobiace na finančnú štruktúru podniku

Zastúpenie jednotlivých zložiek kapitálu v kapitálovej a finančnej štruktúre podniku je ovplyvňované kombinovaným pôsobením množstva faktorov. Za najdôležitejšie považujeme:

1. Náklady kapitálu podniku – náklady, ktoré musí podnik vynaložiť na získanie a viazanie jednotlivých zložiek kapitálu. Patria tu náklady na vlastný aj cudzí kapitál.

Nákladmi vlastného kapitálu pre podnik je čistý výnos, ktorý vlastník očakáva a získava za vklad svojho kapitálu do podniku. Napr. v akciovej spoločnosti je to výška dividendy a prírastok trhovej ceny akcií. Časť z čistého výnosu sa rozdeľuje a vypláca a časť sa ponecháva v podniku ako interný zdroj financovania, ktorá zvyšuje jeho vlastné imanie. Nákladmi cudzieho kapitálu sú úroky, ktoré je treba platiť veriteľovi.

Vo všeobecnosti platí, že náklady vlastného kapitálu sú pre podnik vyššie, ako náklady cudzieho kapitálu.

2. Výška a volatilita podnikového zisku – čím vyšší a stabilnejší zisk podnik dosahuje, tým vyšší podiel cudzieho kapitálu si môže dovoliť. Predpokladom stabilného zisku je stabilita dosahovaných tržieb a vývoj nákladov.

3. Náklady finančných ťažkostí – sú spojené s rastom podielu cudzieho kapitálu vo finančnej štruktúre podniku a môžu byť rôznorodé. Zvyšuje sa riziko platobnej neschopnosti a z tohto dôvodu môžu vznikať ďalšie náklady pre podnik.

4. Majetková štruktúra podniku - je úzko prepojená so štruktúrou finančných zdrojov, ktorými je majetok krytý. Napr. firmy, ktoré majú v štruktúre svojho majetku vysoký podiel nehmotných aktív ako sú licencie, know-how, softvér, sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie. Pri vzniku finančných ťažkostí hodnota nehmotných aktív rýchlo klesá.

5. Pôsobenie inflácie – vyvolávajú viaceré tendencie, ktoré nepriamo vplývajú na finančnú štruktúru. Inflácia totiž zvyšuje nominálne úrokové miery úverových zdrojov, znehodnocuje podnikové aktíva finančného charakteru, zvýhodňuje dlžníkov, preto majú podniky tendenciu sa viacej zadlžovať a pod.

6. Požiadavky finančnej istoty a finančnej voľnosti – znamenajú schopnosť podniku plniť si záväzky z dlhovej služby a taký stupeň likvidity, pri ktorej má podnik zabezpečenú rýchlu dostupnosť zdrojov na využitie investičných príležitostí na trhu.

Rozhodujúcu úlohu v tejto súvislosti má úroveň a výkyvy cash flow.

7. Snaha udržať vlastnícku kontrolu nad podnikom – problém nastáva v situácii, keď podnik potrebuje dodatočný kapitál na financovanie svojej expanzie. V akciovej spoločnosti emitovanie nových akcií a v iných typoch podnikov zvýšenie vkladu jestvujúcich spoločníkov alebo prijatie nových spoločníkov, môže znamenať zmenu vlastníckych pomerov a oslabenie vplyvu pôvodných vlastníkov na riadenie podniku.

8. Situácia na finančnom trhu – je potrebné zvážiť, či momentálna situácia na trhu umožňuje dosiahnuť želanú štruktúru podniku. Napr. pri potrebe zvýšiť cudzí kapitál je nutné zohľadniť, či existuje možnosť umiestnenia obligácií alebo získania bankových úverov (Vlachynský, 2009, s. 91-99).

1.6 Optimalizácia majetkovej a finančnej štruktúry podniku

Problematika stanovenia optimálnej kapitálovej štruktúry podniku je jeden z kľúčových problémov finančného riadenia podniku. Majetok podniku je súhrn všetkých vecí, finančných prostriedkov, pohľadávok a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia k podnikaniu. Štruktúra a objem majetku podniku, jeho kompatibilita so zdrojmi financovania, patria medzi základné atribúty, ktoré vytvárajú predpoklady pre úspešné podnikové hospodárenie, a tým ovplyvňujú aj stabilitu podniku (Cisko et al, 2013, s. 159).

Majetkovo finančná stabilita znamená schopnosť podnikateľského subjektu vytvárať a trvalo udržiavať správny a optimálny vzťah medzi používaným majetkom a používaným kapitálom. Pri jej skúmaní riešime tri základné otázky:

1. Pomer medzi jednotlivými zložkami majetku (majetková štruktúra).

2. Pomer medzi jednotlivými druhmi používaného finančného krytia (finančná štruktúra).

3. Vzájomný vzťah medzi jednotlivými zložkami majetku a jednotlivými druhmi používaného kapitálu (Belánová, 2010, s.20).

Majetková štruktúra má úzku väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý. Dlhodobý majetok je v podniku viazaný trvalo, a preto by mal byť krytý konsolidovanými finančnými zdrojmi. Firmy, ktoré majú v štruktúre svojho majetku vysoký podiel nehmotných aktív ako napr.: licencie, know-how, softvér, goodwill, značka a pod., sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie. Podnikovú bilanciu zaťažujú aj nepredajné zásoby, ťažko inkasovateľné pohľadávky a podobné položky aktív.

Dôležitou úlohou z hľadiska majetkovej štruktúry je stanovenie výšky obežného majetku. Za jeho optimálnu výšku sa považuje taká úroveň, ktorá zabezpečí normálny chod podniku pri najnižších nákladoch. Závisí od technických činiteľov ako sú: typ výroby, dĺžka výrobného cyklu, od možností zásobovania, ale aj od požiadaviek odberateľov na dodávky výrobkov, od potreby držať hotovosť a pod. (Synek et al, 2010, s. 134).

Finančná štruktúra podniku predstavuje štruktúru podnikového kapitálu, z ktorého je financovaný podnik. Jej vyjadrením zo statického hľadiska je strana pasív súvahy.

Z dynamického hľadiska vyjadruje finančná štruktúra prírastok podnikového kapitálu, z ktorého je financovaný prírastok majetku (Fetisovová et al, 2009, s. 34).

Kapitálová štruktúra je užší pojem, ktorý charakterizuje len štruktúru dlhodobého kapitálu. Používa sa na financovanie dlhodobého majetku podniku .

Jedným zo základných problémov ekonomického riadenia podniku je voľba skladby vlastného a cudzieho kapitálu. V reálnej ekonomike sa nestretávame s tým, aby podnik využíval iba vlastný alebo iba cudzí kapitál. Stanovenie optimálnej finančnej, resp.

kapitálovej štruktúry z hľadiska podielu vlastného a cudzieho kapitálu by malo byť výsledkom dlhodobého porovnávania viacerých variantov z hľadiska ich vplyvu na

finančnú stabilitu, či efektívnosť a celkové výsledky podniku. V literatúre sa uvádza niekoľko postupov:

Vertikálne pravidlá financovania – pravidlá, ktoré regulujú vzťahy medzi vlastným a cudzím kapitálom. Za základ sa považuje pravidlo 1 : 1, t.j. podiel cudzieho kapitálu by nemal byť vyšší ako podiel vlastného kapitálu.

Optimálna finančná štruktúra – dosahuje sa vtedy, keď výhody plynúce zo zvyšovania podielu cudzieho kapitálu sa vyrovnajú marginálnym nákladom finančných ťažkostí spojených s rastom cudzieho kapitálu (Kocmanová, 2013, s. 31).

1.6.1 Náklady kapitálu

Na kapitálovú štruktúru podniku pôsobí rad faktorov, ale ovplyvňujú ju najmä náklady kapitálu. Nákladmi kapitálu pre podnik rozumieme náklady podniku na získanie a viazanie jednotlivých zložiek kapitálu. Náklady týchto zložiek sú rôzne a podliehajú výkyvom v čase a priestore.

1. Náklady cudzieho kapitálu – možno ich kvantifikovať úrokovou mierou, za ktorú sú veritelia ochotní poskytnúť podniku úverové zdroje. Súvisia so situáciou na finančnom trhu a od rizikovosti konkrétneho podniku (Hečková, 2007, s. 39).

Náklady na cudzí kapitál vypočítame podľa vzťahu:

N_ck = i (1 – D_s) (3) N_ck – náklady cudzieho kapitálu v %,

i - úrok z úveru v %,

Ds - daňová sadzba zo zisku v % / 100.

2. Náklady vlastného kapitálu - môžeme rozdeliť na náklady akciového kapitálu, čiže kmeňových a prioritných akcií a na náklady nerozdeleného zisku.

a) Náklady kmeňového kapitálu – môžeme ich určiť ako výnosnosť kmeňových akcií, ktorú od týchto akcií požaduje investor.

Nck = ^∗

N_k = ^∗

+ g zvyšujúci sa dividendový výnos (5) Keďže s emisiou kmeňových akcií sú spojené aj emisné náklady, je treba ich brať do úvahy pri prepočte nákladov kmeňového kapitálu. Trhovú cenu kmeňovej akcie musíme znížiť o emisné náklady na akciu, čo spôsobuje zvýšenie nákladov kmeňového kapitálu (Jánošová, 2008, s. 10-11).

Nk = ^∗

+ g (6)

b) Náklady prioritného kapitálu – obdobne sú určené výnosnosťou prioritných akcií, ktorú požaduje investor (Hečková, 2007, s. 35-36).

Np = ^∗

Cp – trhová cena prioritnej akcie, Dp - ročná dividenda z prioritnej akcie,

Np – požadovaná miera výnosnosti prioritnej akcie v %, E - náklady emisie.

c) Náklady nerozdeleného zisku – nerozdelený zisk z bežného roka a minulých rokov, ktorá zostane po zdanení, tvorbe rezervných fondov a po úhrade dividend.

O jeho veľkosti rozhodujú akcionári na valnom zhromaždení. Odvodzujú sa podobne ako náklady na získanie kmeňových akcií, ale so získaním nerozdeleného zisku nesúvisia žiadne emisné náklady, preto sú tieto náklady nižšie.

N_n = ^∗

+ g (8)

Nn – náklady nerozdeleného zisku,

Divk - dividenda pripadajúca na kmeňové akcie, P_k - trhová cena kmeňovej akcie,

g - miera rastu dividendy.

3. Vážené priemerné náklady kapitálu (Weighted Average Cost of Capital WACC) - vypočítajú sa ako vážený aritmetický priemer nákladov jednotlivých zložiek kapitálu, pričom váhami sú podiely týchto zložiek na celkových zdrojoch (Kocmanová, 2013, s.

31).

WACC= r_e

!

+

!

re – náklady na vlastný kapitál v %, VK – vlastný kapitál,

r_d – náklady na cudzí kapitál v %, CK – úročený cudzí kapitál, C - celkový kapitál,

t - sadzba dane z príjmov.

1.6.2 Modely optimalizácie kapitálovej štruktúry

Pojem optimálna kapitálová štruktúra podniku predstavuje snahu o určenie optimálneho pomeru medzi vlastnými a cudzími zdrojmi. Ich pomer sa v jednotlivých podnikoch odlišuje, výrazne to závisí od odvetvia, v ktorom podnik pracuje. Okrem toho na kapitálovú štruktúru pôsobí rad faktorov, ale najmä ju ovplyvňujú náklady kapitálu.

Všeobecne platí, že optimálna finančná štruktúra podniku je taká, pri ktorej sú náklady na jej tvorbu minimálne. Vlastné zdroje financovania sú spravidla drahšie ako cudzie zdroje.

1. Klasický model – za optimálnu kapitálovú štruktúru považuje také zloženie dlhodobého kapitálu podniku, pri ktorom sú priemerné náklady kapitálu minimálne a trhová hodnota podniku maximálna (Jánošová, 2008, s. 16).

Optimálnu kapitálovú štruktúru pri minimálnych priemerných nákladoch vlastného a cudzieho kapitálu zobrazuje graf 1, kde:

N_c – náklady cudzieho kapitálu, N_v – náklady vlastného kapitálu, N - priemerné náklady kapitálu, D - dlh,

K - celkový dlh.

Graf 1 Optimálna kapitálová štruktúra

Zdroj: (Jánošová, 2008, s. 16).

2. Teória „U“ krivky – hovorí, že od určitej miery zadlženia priemerné náklady začínajú stúpať. Podľa nej veritelia požičiavajú podniku za bežnú úrokovú mieru dovtedy, kým začnú jeho zadlženosť považovať za rizikovú, potom sú ochotní poskytnúť ďalší úver len pri vyššej úrokovej miere. Čiže do určitého podielu cudzieho kapitálu priemerné náklady celkového kapitálu podniku klesajú a po prekročení kritického podielu začínajú rásť. Optimálna kapitálová štruktúra je v bode, kedy sú celkové náklady na kapitál minimálne (Vlachynský et al, 2009, s. 101-102).

Graf 2 U- krivka priemerných nákladov kapitálu

Zdroj: (Hrdý, Krechovská, 2013, s. 59).

3. M-M model – podľa F. Modiglianiho a M. M. Millera za určitých predpokladov kapitálová štruktúra nemá vplyv na trhovú hodnotu podniku a mieru priemerných nákladov kapitálu. Vytvorili teoretický model, ktorý predpokladal dokonalý kapitálový trh a prostredie bez daní. Zdôrazňovali, že trhová hodnota podniku nie je závislá od miery zadlženosti, t.j. štruktúry pasív, ale je determinovaná výlučne reálnymi aktívami podniku. Podľa tézy I s rastúcim zadlžením zostanú náklady cudzieho kapitálu rovnaké, náklady vlastníka kapitálu rastú a náklady priemerného kapitálu sa nemenia (Jánošová, 2008, s. 17).

Graf 3 Téza I M-M modelu

Zdroj: (Jánošová, 2008, s. 18).

Z tézy I MM bola odvodená téza II, ktorá vyjadruje vzťah medzi požadovanou mierou výnosu vlastného kapitálu a mierou zadlženosti. Téza II dokumentuje, aká vysoká musí byť požadovaná miera výnosu vlastného kapitálu, aby celková trhová hodnota podniku a miera priemerných nákladov kapitálu boli nezávislé od kapitálovej štruktúry. To znamená, že pri zvyšovaní miery zadlženosti podniku sa bude požadovaná miera výnosu vlastného kapitálu zvyšovať tak, aby presne vyvážila výhody plynúce z použitia lacnejšieho cudzieho kapitálu.

Podľa tézy II sa požadovaná miera výnosu vlastného kapitálu rovná miere výnosu závislej od prevádzkového rizika, ktorú by akcionári požadovali, keby bol podnik financovaný výlučne vlastným kapitálom, zvýšenej o prirážku za finančné riziko spôsobené zadlženosťou podniku (Sivák, Mikócziová, 2009, s. 82).

Graf 4 Téza II M-M modelu

Zdroj: (Jánošová, 2008, s. 18).

1.6.3 Bod indiferencie kapitálovej štruktúry

Pri rozhodovaní o kapitálovej štruktúre podniku môže byť dôležité hľadať optimálne zloženie vlastného a cudzieho kapitálu. Je podstatné vedieť, kedy je výhodnejšie dlhové financovanie cudzím kapitálom a kedy len financovanie vlastným kapitálom. Zároveň je potrebné zistiť, od akej výšky zisku je vhodné začať používať okrem vlastných aj cudzie zdroje. Na to slúži analýza bodu indiferencie kapitálovej štruktúry.

Bod indiferencie kapitálovej štruktúry predstavuje takú výšku zisku podniku pred úrokmi a zdanením, pri ktorej zisk na jednu akciu po úrokoch a zdanení je rovnaký ako pri alternatíve cudzích zdrojov, tak aj pri alternatíve vlastného financovania vlastným kapitálom. Matematicky sa bod indiferencie kapitálovej štruktúry odvodzuje zo vzťahu:

zisk na akciu pri financovaní vlastným kapitálom sa rovná zisku na akciu pri dlhovom financovaní (Knápková et al, 2013, s. 126).

Pre bod indiferencie platí vzťah: "#$% & '%(

)

*

)!

EBIT – zisk pred úrokmi a zdanením,

ú – úrok v absolútnom vyjadrení pri financovaní cudzím kapitálom, T – daňová sadzba,

AVK – akciový kapitál pri financovaní vlastným kapitálom, ACK – akciový kapitál pri financovaní cudzím kapitálom.

Graf 5 Bod indiferencie

Zdroj: (Kislingerová, 2010, s. 396).

1.6.4 Bilančné pravidlá

Z hľadiska zachovania finančnej stability podniku by mali byť v súvislosti so vzťahmi medzi majetkom a kapitálom dodržiavané určité pravidlá. Tieto pravidlá poskytujú odporučenia pre manažment podniku, ako by mal riadiť financovanie podniku, aby bola dosiahnutá rovnováha. K dôležitým pravidlám patria zlaté pravidlo financovania, zlaté bilančné pravidlo a čistý pracovný kapitál.

Zlaté pravidlo financovania vyžaduje, aby štruktúra finančných zdrojov z hľadiska dĺžky doby splatnosti zodpovedala štruktúre aktív z hľadiska dĺžky doby obratu jednotlivých položiek, ktoré sú týmito finančnými prostriedkami kryté. Obrat predstavuje dobu, za ktorú sa v priebehu bežnej podnikovej činnosti majetok premení na hotovosť.

Jednotlivé zložky majetku by mali byť kryté finančnými zdrojmi, ktoré má podnik k dispozícii minimálne počas obdobia, na ktoré je príslušná zložka aktív v podniku viazaná (Chajdiak, 2010, s. 105).

dlhodobý kapitál / dlhodobo viazaný majetok ≥ 1, krátkodobý kapitál /krátkodobo viazaný majetok ≤ 1.

Zlaté bilančné pravidlo predstavuje požiadavku, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý ma podnik trvale alebo dlhodobo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok môže byť financovaný aj kapitálom, ktorý ma podnik k dispozícii len krátkodobo. Podľa toho pravidla by objem neobežného majetku nemal presiahnuť objem dlhodobých finančných zdrojov podniku, t. j. neobežný majetok by mal byť krytý vlastným kapitálom a dlhodobým cudzím kapitálom, kým obežný majetok môže byť financovaný krátkodobým cudzím kapitálom:

vlastný kapitál + dlhodobý cudzí kapitál ≥ neobežný majetok, krátkodobý cudzí kapitál ≤ obežný majetok.

Aby sme mohli posúdiť dodržanie tohto pravidla, je potrebné zostaviť tzv. finančnú súvahu, kde majetok a zdroje jeho krytia členíme podľa životnosti, resp. splatnosti na dlhodobé nad 1 rok a krátkodobé do 1 roka. Takáto transformácia je nevyhnutná, pretože v rámci neobežného majetku sú aj krátkodobé položky a takisto v rámci obežného majetku sú vykázané dlhodobé majetkové zložky. Vzťah medzi dlhodobým majetkom (DM) a dlhodobými zdrojmi (DZ) môže byť v tejto súvislosti trojaký (Tóthová et al, 2012, s. 34):

DM < DZ, resp. DM – DZ < 0, podnik je prekapitalizovaný, DM > DZ, resp. DM – DZ > 0, podnik je podkapitalizovaný,

DM = DZ, resp. DM – DZ = 0, majetok podniku je optimálne financovaný.

Čistý pracovný kapitál (ČPK) predstavuje rozdiel medzi krátkodobým majetkom a krátkodobými zdrojmi. Z bilančnej rovnováhy, ktorá musí byť v súvahe zachovaná, vyplýva, že tieto vzťahy majú vplyv aj na krátkodobý majetok aj na jeho financovanie.

Krátkodobý majetok (KM) by mal byť krytý najmä krátkodobými zdrojmi (KZ). Môžeme povedať, že čistý pracovný kapitál predstavuje prebytok krátkodobého majetku nad krátkodobými zdrojmi, teda tú časť krátkodobého majetku, ktorá je financovaná dlhodobými zdrojmi. Pre zápornú hodnotu ukazovateľa čistý pracovný kapitál sa používa termín nekrytý dlh (ND). Hodnota čistého pracovného kapitálu v podniku nie je ustálená.

Súvisí to s činnosťou podniku, v ktorom sa objem krátkodobého majetku a krátkodobých zdrojov stále mení. Pozitívne sa hodnotí kladná hodnota čistého pracovného kapitálu,

pretože v podniku existuje časť obežného majetku, ktorá sa síce obmieňa, ale je výhodné, aby bola krytá dlhodobými zdrojmi (Kolulič et al, 2010, s. 88).

Záporná hodnota čistého pracovného kapitálu, čiže nekrytý dlh predstavuje z dlhodobého hľadiska riziko s možnými dôsledkami na prevádzku podniku a na jeho stabilitu. Nadmerný objem čistého pracovného kapitálu však tiež nie je žiaducim stavom.

Zbytočne sa viažu dlhodobé zdroje, ktoré sú pre podnik drahšie ako krátkodobé zdroje.

Nebolo by vhodné financovať dlhodobým kapitálom napr. krátkodobé pohľadávky, alebo finančné účty, ktoré neprinášajú pre podnik žiadny výnos, resp. len veľmi nízky ako je tomu v prípade finančných účtov (Tóthová et al, 2012, s. 35).

Platia nasledovné vzťahy:

KM > KZ, resp. OM – KZ > 0, čiže ČPK > 0,

KM < KZ, resp. OM – KZ < 0, čiže ČPK < 0 (nekrytý dlh), KM = KZ, resp. OM – KZ = 0, čiže ČPK = 0.

Obrázok 3 Zlaté bilančné pravidlo a čistý pracovný kapitál

Zdroj: (Kotulič et al, 2010, s. 88).

1.7 Pomerové ukazovatele finančnej stability

Pomerové ukazovatele sú najpoužívanejšími metodickými nástrojmi finančnej analýzy. Sú formou číselného vzťahu finančno-účtovných informácií, umožňujú získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných charakteristikách podniku.

Vychádzajú z účtovných dát, zo súvahy a výkazu ziskov a strát. Tieto ukazovatele sú vo veľkej miere využívané manažérmi, investormi a veriteľmi, obchodnými partnermi, ktorí ich využívajú na riadenie, rozhodovanie o potenciálnych investíciách, na zistenie finančného stavu potenciálneho, či existujúceho dlžníka. Dôvodom pre široké uplatnenie analýzy pomerových ukazovateľov je skutočnosť, že umožňuje zistiť časový vývoj finančnej situácie firmy, tzv. trendovú analýzu a je aj nástrojom komparatívnej analýzy, ktorá umožňuje porovnávať navzájom rôzne podniky (Knápková et al, 2013, s. 84).

Z hľadiska finančnej stability podnikateľského subjektu majú najväčší význam pomerové ukazovatele zadlženosti podniku a ukazovatele rentability.

1.7.1 Ukazovatele zadlženosti

Úlohou finančného riadenia podniku je okrem iného aj stanovenie a zabezpečenie celkovej výšky potrebných zdrojov financovania, pričom za najdôležitejší faktor sa považuje stanovenie správneho pomeru medzi vlastnými a cudzími zdrojmi financovania podniku, čiže stanovenie správnej finančnej štruktúry. Ukazovatele zadlženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným a nezávislým. Pri ich nízkom podiele môže naopak byť podnik labilný a znamenať neistotu pre veriteľov.

Pojmom zadlženosť vyjadrujeme skutočnosť, že podnik používa k financovaniu svojich aktív pri svojej činnosti cudzie zdroje, čiže dlh. V reálnej ekonomike hlavne vo veľkých podnikoch nepripadá do úvahy situácia, aby podnik mohol financovať všetky svoje aktíva z vlastných zdrojov, alebo naopak len z cudzieho kapitálu. Použitie výhradne vlastného kapitálu jednoznačne prináša zníženie celkovej výnosnosti vloženého kapitálu a opačne financovanie výhradne z cudzích zdrojov by bolo pravdepodobne spojené s problémami pri jeho získavaní. Takú situáciu však nepripúšťa zákon, lebo podľa zákona musí existovať určitá aspoň minimálna výška vlastného kapitálu (Růčková, 2010, s. 57).

Celková zadlženosť

Tento ukazovateľ vyjadruje štruktúru finančných zdrojov. Výsledný koeficient sa pohybuje v rozpätí 0,3 - 0,7, z čoho vyplýva, že podiel cudzieho kapitálu nemá presiahnuť 70% kapitálu. Ak je menší ako 0,5 ide o pozitívny jav. Vyššia hodnota tohto ukazovateľa znamená väčšie riziko súčasných aj budúcich veriteľov.

Obecne platí, že čím je vyššia hodnota tohto ukazovateľa, tým je vyššie riziko veriteľov. Nie je možné však stanoviť presné kritéria pre jeho výšku, resp. doporučenú hodnotu ukazovateľa. Ak by sme sa držali zlatého pravidla, mala by úroveň ukazovateľa dosahovať 50%. Ukazovateľ je však nutné posudzovať v kontexte s výnosnosťou celkového vloženého kapitálu a so štruktúrou cudzieho kapitálu.

Nie v každej situácii musí platiť, že vysoká úroveň veriteľského rizika je pre podnik nevýhodná. Pokiaľ je podnik schopný dosiahnuť z celkového vloženého kapitálu vyšší výnos, ako je výška úrokov platených za použitie cudzieho kapitálu, potom je to priaznivý jav. Ak platí opačný vzťah, čiže ak je výnosnosť celkového kapitálu nižšia, ako je cena cudzích zdrojov, vysoká úroveň tohto ukazovateľa je nepriaznivým javom. Veritelia všeobecne preferujú nízke hodnoty tohto ukazovateľa. (Růčková, Roubíčková, 2012, s.

127).

Celková zadlženosť = ⁺

,-.é -/í. (11)

Stupeň samofinancovania

Tento koeficient sa používa ako doplnkový k predchádzajúcemu ukazovateľu a ich celkový súčet je 100%. Podiel vlastných zdrojov na aktívach vyjadruje, do akej miery je podnik schopný pokryť svoje aktíva vlastným kapitálom, resp. koľkými percentami sa vlastný kapitál podieľa na objeme kapitálu. Charakterizuje celkovú stabilitu podniku. Jeho výška závisí od druhu podnikania, výnosnosti činnosti, dostupnosti získania úveru, od úrokovej politiky a pod. V mnohých prípadoch dlhodobí veritelia požadujú, aby tento koeficient nadobúdal hodnotu minimálne 50% z dôvodu, aby sa na riziku podnikania zúčastňoval aspoň polovicou objemu kapitálu aj podnik.

Vhodný podiel vlastných zdrojov na aktívach umožňuje zvýšenie prínosov z podnikania. Krytie potrieb vo veľkej miere vlastným kapitálom je obvykle drahší spôsob financovania, môže viesť k finančnému zaťaženiu podniku. Hlavne financovanie dočasných a krátkodobých potrieb je vhodné financovať cudzím kapitálom (Mihaliková, Hrabovská, 2012, s. 81-82).

Stupeň samofinancovania = .,1/ý - /á,

,-.é -/í.

Ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť aktív tvorí vlastný kapitál. Jedná sa o prevrátenú hodnotu koeficientu samofinancovania. Čím je tento ukazovateľ väčší , tým je vyšší podiel cudzích zdrojov na celkovom financovaní. Hodnota ukazovateľa je optimálna, ak sa pohybuje okolo 1,5.

V prípade, že by bolo dodržané zlaté pravidlo financovania, bola by jeho hodnota približne 2. Keď hodnota klesá, podnik má nadbytočnú mieru kapitálu z vlastných zdrojov.

Ak hodnota stúpa, podiel vlastných zdrojov na celkových zdrojoch podniku je nedostatočný (Zalai et al, 2007, s. 75).

Finančná páka = ^{,-.é -/í.}

.,1/ý - /á,

Zadlženosť vlastného kapitálu

Má podobnú vypovedaciu schopnosť ako celková zadlženosť. Obidva ukazovatele rastú, ak rastie podiel dlhov vo finančnej štruktúre podniku. Za optimálnu sa v krajinách strednej Európy považuje hodnota ukazovateľa menšia ako 2, čo znamená, že cudzí kapitál má dvojtretinový podiel na celkovom kapitáli (Matisková, Šebej, 2012, s. 40).

Zadlženosť vlastného kapitálu = ^{+í - /á,}

.,1/ý - /á,

Stupeň finančnej samostatnosti

Veľmi dôležitou informáciou pre veriteľov aj pre akcionárov podniku je zistenie, ako je podnik schopný vyrovnať sa so svojimi záväzkami, čiže primeranosť jeho zadlženosti.

Pri nedostatočnej tvorbe cash flow a zisku sa môže podnik dostať do situácie, kedy nie je schopný splácať ani úroky zo svojich dlhov nehovoriac o dlhu samotnom. Takáto situácia môže vyústiť až do úpadku spoločnosti. Pokiaľ však podnik dosahuje stabilne vysoké tržby a zisk, môže si dovoliť vyššiu zadlženosť, pretože bez väčších problémov by mal byť schopný splácať záväzky z tohto dlhu (Škoda, 2013, s. 32).

Stupeň finančnej samostatnosti = .,1/ý - /á,

+

Úrokové krytie

Ukazovateľ úrokového krytia vyjadruje, koľkokrát je zisk väčší ako platené úroky.

Používa sa preto, aby podnik zistil, či je pre neho únosné dlhové zaťaženie. Akcionárov informuje o tom, či je podnik schopný splácať úroky a veriteľov o tom, či a ako sú zaistené ich nároky v prípade likvidácie podniku. Neschopnosť hradiť zo zisku úrokové platby, môže predpovedať blížiaci sa úpadok podniku. Pokiaľ ukazovateľ dosahuje hodnotu 1, celý zisk pripadá na úhradu úrokov. Odporúča sa preto, aby hodnota ukazovateľa bola vyššia než 3 (Knápková et al, 2013, s. 87).

Úrokové krytie = 1- ú-3 í3 '"#$%(

á-,.é ú-4

Úrokové zaťaženie

Prevrátená hodnota úrokového krytia je úrokové zaťaženie. V tomto prípade je samozrejme žiaduca čo najmenšia hodnota tohto ukazovateľa. Vyjadruje, akú časť zo zisku odčerpávajú úroky. Z konštrukcie tohto ukazovateľa vyplýva, že podniky, ktoré dosahujú vyššie hodnoty výsledku hospodárenia, budú môcť využívať cudzí kapitál vo vyššej miere, pretože budú schopné splácať fixnú sumu úroku. Na druhej strane by mali podniky s nízkymi alebo klesajúcimi ziskami zvážiť zvyšovanie podielu svojich záväzkov.

Úrokové zaťaženie = ^{á-,.é ú-4}

1- ú-3 í3 '"#$%(

Úverová zadlženosť

Vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku. Keďže bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu, táto hodnota by mala byť menšia ako 0,5 (Miháliková, Hrabovská, 2012, s. 83).

Úverová zadlženosť =

,-.ý - /á,

1.7.2 Ukazovatele rentability

Rentabilita, výnosnosť, alebo ziskovosť je považovaná za meradlo schopností podniku vytvárať nové zdroje a dosahovať zisk použitím investovaného kapitálu. Analýzou rentability možno získať informácie o miere zhodnotenia vloženého kapitálu.

Ukazovatele rentability slúžia k hodnoteniu celkovej efektívnosti podniku a najviac zaujímajú akcionárov a potenciálnych investorov. Základ pre výpočet rentability môže byť rôzny, podľa toho sa odvodzuje aj názov konkrétneho ukazovateľa rentability. Používajú sa viaceré formy výsledku hospodárenia, pričom za najdôležitejšie kategórie zisku považujeme EBIT, EAT, EBT, EBITDA a NI (Kotulič et al, 2010, s. 42-43).

EBIT (Earning Before Interest and Taxes), čiže výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti pred odpočítaním úrokov a daní. Vo finančnej analýze sa využíva tam, kde je potreba zabezpečiť porovnávanie medzi firmami. Vychádza z faktu, že aj keď budú mať firmy rovnaké daňové zaťaženie, majú rozdielnu bonitu z veriteľského hľadiska, preto by výška úrokov mohla ovplyvniť tvorbu výsledku hospodárenia v ich hlavnej podnikateľskej činnosti.

EAT (Earning After Taxes) je výsledok hospodárenia po odpočítaní dane z príjmov.

Túto formu využívame, ak chceme do finančnej analýzy vniesť aj efekt dane, chápe sa ako výsledok hospodárenia z bežnej činnosti, čiže výsledok z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti po zdanení.

EBT (Earnings Before Taxes) je výsledok hospodárenia pred odpočítaním dane z príjmov. Použitie tejto formy výsledku hospodárenia je výhodné pri porovnávaní, keď výška zdanenia porovnávaných podnikov nie je rovnaká, alebo sa v čase výraznejšie mení.

EBITDA (Earnings Before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization Charges) je výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov, odpisov a daní.

V slovenskom podvojnom účtovníctve sa chápe ako výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti pred zdanením, úrokmi a odpismi.

NI (Net Income) predstavuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobia, teda čistý zisk. V slovenskom účtovníctve sa chápe ako výsledok hospodárenia z bežnej činnosti a mimoriadnej činnosti, teda výsledok hospodárenia z celkovej činnosti podniku po odpočítaní daní z príjmov.

Pomerové ukazovatele rentability sú konštruované ako pomer vyššie uvedených výsledkov hospodárenia vo vzťahu k určitému základu. Výber konkrétnej formy výsledku hospodárenia závisí od cieľa sledovaného finančnou analýzou a je to potrebné zohľadniť aj pri interpretácii vypočítaných veličín (Miháliková, Hrabovská, 2012, s. 77).

Rentabilita majetku (Return on Assets - ROA)

Vyjadruje výnosnosť celkového majetku podniku, čiže aktív podniku. Zisťuje koľko zisku je podnik schopný vytvoriť využitím svojho majetku, resp. koľko eur pripadá na jedno euro majetku. Považuje sa za kľúčový ukazovateľ rentability.

V čitateli môžeme použiť EBIT alebo EBIAT, ale občas sa môžeme stretnúť aj s použitím EBT a EAT (Kocmanová, 2013, s. 86).

Rentabilita celkového kapitálu = ^{1- í}

3/-

Rentabilita vlastného kapitálu (Return on Equity - ROE)

Daný ukazovateľ vyjadruje výnosnosť vlastného kapitálu vloženého do podniku, t.j.

o koľko percent sa podnikaním zhodnotil vklad vlastníkov. Napovedá, či je investícia do podniku dobrou voľbou pre zhodnotenie kapitálu investora. Úlohou investora je zhodnotiť svoj kapitál lepšie ako na trhu s bezrizikovou úrokovou mierou. Rast tohto ukazovateľa

môže znamenať napr.: zlepšenie výsledku hospodárenia, zmenšenie podielu vlastného kapitálu vo firme, príp. tiež pokles úročenia cudzieho kapitálu. Ak chceme vynechať vplyv dane zo zisku, môžeme použiť vo vzorci EBT namiesto EAT (Chajdiak, 2011, s. 35).

Rentabilita vlastného kapitálu = ^{1- í}

.,1/ý - /á,

Rentabilita tržieb (Return on Sales - ROS)

Charakterizuje trhovú úspešnosť podniku a odpovedá na otázku, koľko eur zisku prinieslo podniku jedno euro tržieb. Tržby predstavujú hlavné príjmy podniku, preto má ich pomer k zisku veľký význam pri sledovaní marketingovej úspešnosti.

Rentabilita tržieb = ^{1- í}

/ž4

Rentabilita základného imania

Ak zúžime obsah vlastného kapitálu iba na základné imanie, môžeme vypočítať ukazovateľ rentability základného imania, ktorý hodnotí výnosnosť vkladov tvoriacich základné imanie podniku (Kotulič et al, 2010, s. 69).

Rentabilita základného imania = ^{1- í}

á-,é 3

Rentabilita tržieb z hospodárskej činnosti

Vyjadruje výnosnosť hlavnej činnosti podniku, čiže koľko dokáže vyprodukovať podnik na jedno euro tržieb.

Rentabilita tržieb z hosp. činnosti = .ý1,- 1á 1.č 1/

/ž4

Rentabilita z hospodárskej činnosti

Podobne ako predchádzajúci ukazovateľ vyjadruje výnosnosť hlavnej činnosti podniku a vypočítava koľko podnik vyprodukuje na jedno euro majetku.

Rentabilita z hospodárskej činnosti= .ý1,- 1á 1.č 1/

3/- (24)

Podiel pridanej hodnoty v tržbách

Pridaná hodnota ako súčet obchodnej marže a výroby znížený o výrobnú spotrebu ukazuje, ako podnik dokáže zhodnotiť vstupy z externého prostredia. Čím vyšší je tento podiel na tržbách, tým menej je úspešnosť podniku závislá od cenovej úrovne vstupov.

Podiel pridanej hodnoty v tržbách = ^{á /}

/ž4

Novovytvorená hodnota je zdroj výsledku hospodárenia s predpokladom opakovania sa aj v budúcich obdobiach. Ak nedôjde k výrazným zmenám vo výrobnom programe, tak ukazovateľ hovorí aj o tom, aká časť tržieb bude s veľkou pravdepodobnosť tvoriť jadro výsledku hospodárenia aj v budúcnosti (Tóthová et al, 2012, s. 113-114).

Podiel novovytvorenej hodnoty = ^{..4/.á /}

/ž4

1.7.3 Vzťah medzi zadlženosťou a rentabilitou

Napriek vypočítaným hodnotám jednotlivých ukazovateľov aj ich odporúčaným hodnotám, je dôležité brať do úvahy prepojenosť jednotlivých ukazovateľov. Platí to aj pre vzťah medzi zadlženosťou a rentabilitou.

Vyššia zadlženosť môže prispievať k vyššej rentabilite alebo naopak, môže na rentabilitu pôsobiť negatívne. Pokiaľ dokáže podnik pracovať efektívne s cudzími zdrojmi, potom zvýšená zadlženosť podniku pôsobí na rentabilitu vlastného kapitálu pozitívne.

Vzťah rentability a zadlženosti ovplyvňuje pôsobenie finančnej páky (Knápková et al, 2013, s. 123).

Pri hľadaní optimálnej zadlženosti sa zvyčajne vychádza z predpokladu, že cudzí kapitál je lacnejší ako vlastný. Keďže náklady na financovanie prostredníctvom úveru alebo vo forme obligácií sú nižšie ako pri financovaní emisiou akcií, je výhodnejšie substituovať vlastný kapitál cudzím kapitálom. K znižovaniu celkových nákladov kapitálu substitúciou, dochádza až po určitú hranicu, tzv. hranicu optimálnej zadlženosti, v ktorej ešte pôsobia pozitívne efekty finančnej páky. Ak podnik prekročí určitú úroveň zadlženia, začnú sa zvyšovať náklady kapitálu a výsledkom bude nižšia rentabilita. Je to spôsobené tým, že s rastom zadlženosti rastie aj úroková miera, lebo rastie riziko pre veriteľov, ktorí toto zvýšené riziko kompenzujú požiadavkou na vyššie výnosy. Rovnaké dôvody vedú aj akcionárov a vlastníkov k požiadavkám na zvýšenie napr. dividendového výnosu.

Optimálna hranica zadlženosti závisí od viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov.

Sú to napr.: celkové vnímanie podnikateľského rizika, premenlivosť makroekonomických podmienok, bonita, dobrá povesť a pod. Čiže zadlženosť najprv zvyšuje rentabilitu firmy až do bodu optima a potom rentabilitu znižuje (Miháliková, Hrabovská, 2012, s. 91).

Vzťah rentability a zadlženosti ovplyvňuje pôsobenie finančnej páky, ktoré môžeme vyjadriť prostredníctvom nasledujúceho vzťahu:

ROE = ROCE + ^! (ROCE – i) * (1 – T) (28) i = úroková miera cudzích zdrojov,

ROCE = rentabilita dlhodobo investovaného kapitálu, T = daňová sadzba.

V súvislosti s rentabilitou vlastného kapitálu je potrebné sa zmieniť o pákovom efekte tzv. leverage faktor, ktorý vypovedá o tom, že medzi rentabilitou vlastného a celkového kapitálu existuje vplyv páky, čo znamená, že ak je úroková miera cudzieho kapitálu nižšia ako rentabilita celkového kapitálu, rastie rentabilita vlastného kapitálu pri príleve cudzieho kapitálu. Tento fakt je označovaný ako pozitívny leverage efekt. Ak je naopak rentabilita celkového kapitálu nižšia než úroková miera cudzieho kapitálu, klesá s rastúcim zadlžením výnosnosť vlastného kapitálu. Tento jav nazývame negatívny leverage efekt (Růčková, 2010, s. 54-55).

Obrázok 4 Závislosť rentability vlastného kapitálu

Zdroj: (Knápková et al, 2013, s. 123).

Zhrnutie kapitoly

Prvá kapitola sa zaoberá podstatou finančnej stability podniku. Vychádza z teoretických poznatkov obsiahnutých v knižných zdrojoch. Opisuje majetkovú a kapitálovú štruktúru podniku, pričom dôraz kladie na ich optimalizáciu a popisuje aj modely optimalizácie. Druhá časť úvodnej kapitoly charakterizuje horizontálnu a vertikálnu analýzu a bilančné pravidlá. Posledná časť kapitoly sa zameriava na vybrané pomerové ukazovatele, konkrétne na ukazovatele zadlženosti a rentability. Záver prvej časti poukazuje na vzťah medzi spomínanými ukazovateľmi, objasňuje vplyv medzi zadlženosťou, rentabilitou a poukazuje na dôsledky tohto prepojenia.

2 Analýza podniku Kapa Dab spol. s r.o.

Spoločnosť Kapa Dab spol. s r.o. bola založená koncom roka 1994 a do obchodného registra bola zapísaná v januári 1995. Medzi hlavné činnosti firmy patrí kúpa, predaj a distribúcia periodickej a neperiodickej tlače, tabakových výrobkov, fajčiarskych potrieb, darčekov, suvenírov a drogistického tovaru. Sortiment je doplnený telefónnymi kartami, lístkami MHD, firma ďalej ponúka aj baterky, pohľadnice, kalendáre, kávu, žuvačky, kubánsky rum a pod. Priemerný počet zamestnancov v roku 2014 bol 119, čo bolo o jedného menej v porovnaní s rokom 2013.

Väčšinový podiel v spoločnosti vlastní akciová spoločnosť Royal Invest Consulting a má 90% podiel, vlastníkom zvyšných 10% je JUDr. Stanislav Strapek, ktorý je zároveň konateľom podniku. Firma sa úspešne etablovala na trhu v Prešovskom regióne, zásobuje okolo 400 odberateľov v Prešove, Bardejove, Humennom, v Sabinove, Medzilaborciach, vo Svidníku, Snine, Stropkove, aj vo Vranove nad Topľou.

V rámci praktickej aplikácie analýzy podniku sa budeme zaoberať analýzou podniku Kapa Dab spol. s r.o. v období rokov 2010 – 2014. Hlavným pilierom analýzy bude horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov a analýza vybraných pomerových ukazovateľov. Zameriame sa tiež na parametre zlatého bilančného pravidla a čistého pracovného kapitálu.

2.1 Analýza súvahy

V súvahe je zhromaždené veľké množstvo údajov, na základe ktorých, je možné sa o firme dozvedieť veľa informácií. Majetok podniku vnímame z dvoch hľadísk, a to z hľadiska druhov majetku, ktoré tvoria aktíva podniku a z hľadiska zdrojov financovania tohto majetku, ktoré tvoria pasíva v súvahe.

Nás bude zaujímať zistenie údajov v základných troch oblastiach ako sú: majetková situácia a štruktúra firmy, zdroje financovania, a z toho vyplývajúca celková finančná situácia podniku. Pre analýzu súvahy využijeme analýzu stavových ukazovateľov, ktorá zahŕňa analýzu trendov, čiže horizontálnu analýzu a percentuálny rozbor, teda vertikálnu