Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a financií
Finančná analýza podniku
Diplomová práce
Autor: Martina Mrúzová
Finance
Vedoucí práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD.
Odborný konzultant: Ing. Peter Mrúz Applied Meter, a. s.
Banská Bystrica apríl 2009
Prehlásenie
Vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne, na základe štúdiom získaných teoretických vedomostí a požitú literatúru som v práci riadne vyznačila.
V Banskej Bystrici, 24. apríla 2009 ...
podpis autora
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing. Radoslavovi Bajusovi, PhD. za usmernenie a pomoc pri vypracovaní, svojmu konzultantovi Ing. Petrovi Mrúzovi za jeho vzácny čas, ktorý mi venoval a vedeniu spoločnosti Applied Meters, a. s. za poskytnutie cenných informácii a možnosť vypracovať ich finančnú analýzu.
V Banskej Bystrici, 24. apríla 2009 ...
podpis autora
Anotácia:
Cieľom tejto diplomovej práce je ukázať ako postupovať pri vypracovaní finančnej analýzy, aké metódy a postupy je možné použiť a pomôcť vedeniu spoločnosti k zlepšeniu informovanosti o súčasnej finančnej situácii podniku i jej budúcom vývoji. Práca je zameraná na výpočet predovšetkým pomerových ukazovateľov a niektorých súhrnných indexov a ich zhodnotenie. V práci sú použité matematické metódy, analýza a syntéza.
Teoretická časť poukazuje na dôležitosť a miesto finančnej analýzy v procese riadenia a vysvetľuje používané metódy a ukazovatele. Časť praktická je zameraná na výpočty konkrétnych ukazovateľov, grafické znázornenie a zhodnotenie ich vývoja v čase.
V poslednej návrhovej časti sa pokúsime navrhnúť ako postupovať, aby sa firma nedostala do neriešiteľných finančných problémov.
Annotation:
The target of diploma work is to show a procedure of financial analysis, usable methods and procedures and, to help the company management to improve awareness of actual company financial situation and its future development. The work is mainly focused on calculation of ratios and some total indexes and their evaluation. There are used the mathematical methods, analysis and synthesis in the work. The theoretical part points out the importance and position of financial analysis in management and explains the used methods and indicators. The practical part is focused on calculation of particular indicators, graphic presentation and the evaluation of their trend. In the last suggestion part we try to propose the company how to avoid insolvable financial problems.
5 Obsah
Úvod ... 6
1 Význam finančnej analýzy v procese riadenia podniku ... 8
1.1 Podnik a finančný manažment ... 8
1.2 Čo je finančná analýza a jej informačné zdroje ... 13
1.3 Metódy a ukazovatele finančnej analýzy ... 23
2 Finančná analýza firmy Applied Meters, a .s. ... 36
2.1 Charakteristika spoločnosti ... 36
2.2 Analýza pomerovými ukazovateľmi ... 37
2.3 Súhrnné indexy hodnotenia... 59
3 Návrhy a možné riešenia ... 63
Záver ... 67
Zoznam použitej literatúry ... 68 Zoznam tabuliek
Zoznam grafov Zoznam príloh Prílohy
6
Úvod
Dnes je veľmi často vyslovované slovo hospodárska kríza. Aj mnoho slovenských podnikov bolo touto krízou postihnutých. Len veľmi ťažko sa im darí nájsť vhodné riešenie na to, aby mohli ďalej fungovať bez problémov. Stále viac podnikov musí bojovať s nepriaznivou finančnou situáciou. Silnejúce konkurenčné prostredie umožňuje fungovanie iba firmám, ktoré dokonale ovládajú nielen obchodnú stránku podnikateľskej činnosti, ale taktiež stránku finančnú.
Jedným z riešení, ako sa vysporiadať s problémami, by mohlo byť zodpovednejšie a cieľavedomejšie pristupovanie k finančnému riadeniu. Dnes už mnohé firmy prikladajú veľký význam finančnému riadeniu a hlavne predikovaniu budúceho finančného vývoja.
Finančná analýza, ako dôležitá súčasť finančného manažmentu ponúka celý rad metód ako hodnotiť finančné zdravie podniku. Jasne a kvalitne vypracovaná finančná analýza prispieva k ďalšiemu pôsobeniu, ale hlavne budúcemu rozvoju firmy.
Cieľom tejto práce je názorne ukázať, ako pracovať so základnými finančnými výkazmi a aké metódy možno použiť v praxi pri vypracovávaní finančnej analýzy. Taktiež na základe tejto analýzy navrhnúť možné riešenia ako postupovať, aby firma napredovala a nedostala sa do neriešiteľnej finančnej situácie. Hlavným prínosom tejto práce by malo byť zhodnotenie súčasnej finančnej situácie podniku a odhadnutie jej budúceho vývoja, ktoré by malo pomôcť vedeniu firmy v procese rozhodovania a finančného plánovania.
V prvej časti tejto práce sa venujeme teoretickým východiskám finančnej analýzy.
V jednotlivých kapitolách sa zaoberáme podstatou podniku, miestu i potrebe finančného manažmentu v procese jeho riadenia a pozornosť hlavne zameriavame na finančnú analýzu ako najdôležitejšie súčasť finančného riadenia. Ďalej rozoberáme čo je to finančná analýza a jej zdroje informácií, ako je súvaha, výsledovka a výkaz o peňažných tokoch.
V poslednej kapitole nájdeme opis použitých metód a ukazovateľov pri hodnotení finančnej situácie podniku.
Druhá časť tejto práce je zameraná na finančnú analýzu firmy Applied Meter, a. s..
Applied Meters, a. s. je výrobným podnikom so zahraničnou účasťou. Zaoberá sa výrobou
7
a montážou elektromerov a meracích staníc. Postupne analyzujeme finančnú situáciu pomerovými ukazovateľmi a urobíme aj niektoré súhrnné indexy hodnotenia.
V návrhovej časti predložíme možné varianty, ktoré by mohli prispieť k úspešnému pôsobeniu firmy Applied Meters, a. s. a k zlepšeniu informovanosti vedenia.
Pri spracovaní diplomovej práce používame metodické postupy, a to analýza, syntéza a pri výpočte ukazovateľov aj matematické metódy a metematicko-štatistické metódy.
Východiskami pre vypracovanie tejto práce sú informácie poskytnuté manažmentom firmy Applied Meters, a. s., z dostupnej literatúry, časopisov a z rôznych internetových stránok.
Táto práca by mala prispieť svojimi postrehmi a odporúčaniami manažmentu spoločnosti Applied Meters, a. s., pri rozhodnutiach týkajúcich sa financií, pretože tak, ako aj iné firmy v konkurenčnom prostredí, potrebuje pre svoje kvalitné vedenie poznať skutočnú finančnú situáciu.
8
1 Význam finančnej analýzy v procese riadenia podniku
V trhovej ekonomike je podnik základným subjektom podnikania. Dosahovanie zisku už nie je prvoradým cieľom podnikania, ale podnikateľská aktivita by mala byť predovšetkým zameraná na maximalizáciu trhovej hodnoty firmy. Ak sa chce podnik udržať na trhu čo najdlhšie a obstáť v konkurenčnom boji musí pri svojom rozhodovaní používať okrem nástrojov obchodnej politiky, aj finančný manažment. Jeho obsahom je riadenie finančných procesov. Dôležitou súčasťou finančného manažmentu je finančná analýza, ktorá ponúka veľa metód a postupov ako hodnotiť zdravie firmy. Jej postavenie v procese riadenia je veľmi významné, pretože na jej základe môže firma odhadnúť budúcnosť, môže včas zareagovať na nepriaznivý vývoj a zabrániť tak vzniku neriešiteľných finančných problémov.
1.1 Podnik a finančný manažment
Pre podnikateľský subjekt, ktorý hľadá a vytvára si ekonomické príležitosti na trhu, ktorý spotrebováva a vytvára statky, sa zaviedol do ekonomickej teórie pojem podnik. Podľa F.
Etnera (Mikroekonómia, 1993) podnik je miesto, kde sa uskutočňuje výroba, kde sa rozhoduje o jej úrovni a niekedy aj o predajnej cene. Statky, ktoré treba k tomu zabezpečiť, sa nazývajú faktory, vytvorené statky – produkty.
Podnik ako podnikateľský subjekt je teoreticky vymedzený mnohými autormi, ktorí sa zaoberajú podnikovohospodárskou náukou, ale aj zákonnými normami pre podnikanie v SR. Vo svetovej odbornej literatúre sa stretávame najmä s reprodukovaním podstaty podniku podľa E. Gutenberga, ktorý charakterizuje podstatu priemyselného podniku týmito všeobecnými znakmi:
kombinácia výrobných faktorov, princíp hospodárnosti,
princíp finančnej rovnováhy.
9
Kombinácia výrobných faktorov je takým všeobecným znakom, ktorý hovorí o tom, že len taká jednotka je podnikom, v ktorom sa účelne kombinujú faktory (práca, stroje, zariadenia, zásoby) vzhľadom k požadovanému výstupu podniku.
Princíp hospodárnosti (ekonomický princíp) vyjadruje snahu podniku konať čo najhospodárnejšie, a to buď:
maximalizáciou výstupu (pri daných vstupoch dosiahnuť čo najvyšší výstup), alebo minimalizáciou vstupu (daný výstup realizovať pri čo najmenších vstupoch), alebo optimalizáciou vzťahu medzi vstupmi a výstupmi (vstup a výstup majú byť vzájomne zladené tak, aby sa podľa vopred určených kritérií dali riešiť ekonomicky optimálne).
Princíp finančnej rovnováhy sa prejavuje v schopnosti podniku plniť svoje platobné povinnosti.
Zároveň E. Gutenberg vymedzuje špecifické znaky podniku, ktoré súvisia s uplatneným hospodárskym systémom. Pre podnik v trhovej ekonomike vymedzuje nasledovné znaky:
princíp súkromného vlastníctva, princíp autonómie,
princíp ziskovosti.
Princíp súkromného vlastníctva vyjadruje prevažujúcu vlastnícku formu, ktorej dôsledkom je, že majiteľ podniku si vyhradzuje právo priamo či nepriamo sa zúčastňovať na riadení podniku.
Princíp autonómie vyjadruje slobodu a nezávislosť podnikateľskej činnosti, ktorá je riadená trhovými vzťahmi bez direktívnych štátnych zásahov. Na jednej strane tak podnik má možnosť využívať ekonomické príležitosti, ktoré mu poskytuje trh, zároveň však znáša všetky riziká, ktoré prináša prípadný podnikateľský neúspech.
Princíp ziskovosti hovorí o nevyhnutnosti zisku ako výsledku podnikateľskej činnosti a zároveň o tendencii k maximalizácii zisku vo vzťahu k vloženému kapitálu. (Kupkovič, M., a kolektív, Podnikové hospodárstvo, 2003, s. 17-19)
Ako sme už v úvode tejto časti spomínali, dôležitou časťou riadenia podniku je finančný manažment. Zapodieva sa finančnými aspektmi činnosti podniku (firmy). Jeho obsahom je riadenie finančných procesov podniku v podmienkach trhového hospodárstva. Pretože
10
všetky rozhodnutia a procesy prebiehajúce v podniku majú v konečnom dôsledku istý vplyv na výnosy alebo náklady, a tým na finančné výsledky, finančný manažment je zjednocujúcim faktorom celého systému riadenia podniku.
Vedeckým základom finančného manažmentu je teória podnikových financií; využíva však aj ďalšie disciplíny ako je matematika, štatistika, psychológia a i. Druhým prameňom jeho rozvoja sú zovšeobecňované praktické skúsenosti z finančného hospodárenia podnikov a z riadenia činnosti ľudí, ktorí toto hospodárenie organizujú.
Konštrukciu a zameranie finančného manažmentu významne ovplyvňuje teoretický prístup k chápaniu úloh a cieľov podniku. V zásade poznáme participačný a vlastnícky prístup.
Podľa participačného prístupu založeného na teórii účasti (koaličnej teórii) podnik predstavuje organické spojenie záujmových skupín: pracovníkov, manažérov, vlastníkov, veriteľov, dodávateľov, odberateľov. Ich riadená kooperácia v rámci podniku je podmienkou vytvárania nových produktov a služieb. Participačný prístup žiadnu z týchto skupín osobitne neuprednostňuje, a preto požaduje, aby manažment (vrátane finančného manažmentu) vyrovnane zabezpečoval ich záujmy. Dôchodky jednotlivých skupín sa pokladajú za odmenu za ich podiel na podnikovej činnosti.
Vlastnícky prístup vychádza z priority subjektov, ktoré vkladajú do podnikov kapitál ako základ ich fungovania v podmienkach trhovej ekonomiky. Rozhodujúci sú teda vlastníci kapitálu, vyhľadávajúci a realizujúci investičné príležitosti (projekty). Dôchodky záujmových skupín v podniku (s výnimkou vlastníkov) sú nevyhnutnými nákladmi umožňujúcimi podnikovú činnosť. Odmeny vlastníkov sú formou rozdeľovania výsledkov podnikovej aktivity. (Kráľovič, J., Vlachynský, K., Finančný manažment, 2002, s.7)
Finančný manažment je podsystémom uceleného celku manažmentu v organizácii a zahŕňa štyri činnosti:
Finančné plánovanie. Jeho hlavnou úlohou je formulovať finančné ciele podniku.
Vychádzajú zo základného cieľa podnikateľskej činnosti, ktorý sa pri akceptovaní vlastníckeho prístupu formuluje ako maximalizácia trhovej hodnoty podniku pre
11
vlastníkov. Za najdôležitejšie finančné ciele podniku sa spravidla považujú likvidita, rentabilita a stabilita. Vychádzajúc z prognózy objemu predajov určuje vo svojej dlhodobej zložke potrebu kapitálu a spôsoby jeho získania. V krátkodobej zložke sleduje zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku.
Finančné rozhodovanie nadväzuje na finančné plánovanie. Zahŕňa strategické a operatívne rozhodnutia. Strategické rozhodnutia sa pritom týkajú najmä vzťahov podniku k ekonomickému okoliu. Operatívne rozhodnutia sa zameriavajú spravidla do vnútra podniku.
Rozhodovanie možno rozčleniť na štyri fázy:
rozpoznanie a definovanie potreby rozhodovať, hľadanie alternatívnych riešení,
hodnotenie alternatív z hľadiska očakávaných dôsledkov ich akceptovania, prijatie rozhodnutia.
Finančné rozhodovanie prebieha spravidla v podmienkach neistoty. Mnohorakosť podmienok a ich nepretržité zmeny spôsobujú, že skutočné výsledky rozhodnutí sa môžu odchyľovať od očakávaných výsledkov.
Organizovanie finančných procesov je každodenná činnosť, ktorá zabezpečuje, aby sa prijaté finančné rozhodnutia v podniku dôsledne uplatňovali. Významnou súčasťou tejto činnosti je organizovanie vnútropodnikovej komunikácie a motivovanie pracovníkov.
Finančná analýza a kontrola hodnotí stupeň dosahovania finančných cieľov v uplynulých obdobiach (analýza ex post) a identifikuje vývoj budúceho finančného zdravia podniku ( analýza ex ante). Na tomto základe dáva impulzy pre operatívne riadenie a je dôležitým podkladom na zostavenie finančných plánov podniku na ďalšie obdobia. (Kráľovič, J., Vlachynský, K., Finančný manažment, 2002, s. 8-9)
V podnikovej praxi veľakrát ešte prežíva predstava o finančnom riadení ako o súbore činností, ktorých základným zmyslom je „prefinancovať“ iné oblasti podnikových činností – výrobu či obchod, odbyt produktov, vývoj a výskum, zásobovanie, administratívu atď.
12
I keď samozrejme zaistenie potrebných finančných zdrojov je dôležitou súčasťou finančného riadenia, zďaleka to nie je jediná jeho úloha. Stručne sa dá obsah finančného riadenia formulovať takto:
získavanie kapitálu (zdrojov) pre bežné i budúce potreby podniku a rozhodovanie o jeho štruktúre,
rozhodovanie o alokácii finančných zdrojov (financovanie bežnej činnosti podniku, výskumu a vývoja nových výrobkov a technológií, investície od pozemkov, budov, strojov, zásob a finančných aktív),
rozhodovanie o rozdelení zisku (k posilneniu vlastného kapitálu alebo k výplate dividend),
riadenie, evidencia, analýza a kontrola hospodárskej stránky činnosti podniku.
Základným cieľom finančného riadenia je maximalizácia hodnoty podniku a z tohto hodnotového hľadiska sa na podnik pozeráme ako na nástroj zhodnotenia vložených zdrojov. Tento pohľad sa v praxi prejavuje rôznymi typmi finančných alebo ekonomických vzťahov, ktoré môžeme členiť na vonkajšie finančné vzťahy a na vnútorné ekonomické vzťahy:
vonkajšie finančné vzťahy – k investorom (vlastníkom, akcionárom, spoločníkom atď.) k financujúcim subjektom (banky), k dodávateľom investícií, zásob, služieb a pod. k pracovníkom, ku štátu a štátnym či podobným inštitúciám (správcovia sociálneho zabezpečenia a zdravotné poisťovne), k odberateľom,
vnútorné ekonomické vzťahy – spotreba vstupných hodnôt a ich premena na budúce výnosy pri realizácii produkčnej činnosti podniku, ekonomické vzťahy medzi vnútropodnikovými útvarmi.
Základné pojmy, s ktorými finanční manažéri pracujú, sú:
zisk, likvidita, hodnota, riziko,
13
Zisk predstavuje prebytok výnosov nad náklady (v opačnom prípade sa jedná o stratu).
Zisk je (vedľa kapitálových vkladov) základným zdrojom zvyšovania vlastného kapitálu podniku a tým aj zvyšovania hodnoty podniku.
Likvidita predstavuje schopnosť podniku hradiť svoje splatné (a rovnako i budúce) záväzky. Likvidita sa spravidla vyjadruje ako prebytok krátkodobých aktív (zásob, pohľadávok a peňažných prostriedkov) nad krátkodobými splatnými záväzkami.
Hodnotou sa rozumie predovšetkým ekonomická pridaná hodnota, vypočítaná pomocou ukazovateľa EVA (Economic Value Added – ekonomická pridaná hodnota), čo je rozdiel medzi čistým prevádzkovým ziskom podniku a jeho kapitálovými nákladmi. V praxi sa však hodnota podniku môže merať aj účtovnou hodnotou, t. j. hodnotou vlastného kapitálu – v zásade ide o rozdiel medzi majetkom (aktívami) a záväzkami (cudzími zdrojmi) a je tvorená základným kapitálom, rôznymi typmi fondov a aktuálnymi respektíve akumulovanými (nerozdelenými) výsledkami hospodárenia.
Riziko je vždy prítomné v každom podnikateľskom (a tým viac vo finančnom) rozhodovaní. V praxi má rôznu podobu, napr. riziko neúspešnosti investičného projektu a s ním spojené nebezpečenstvo bankových úverov. a pod. (Landa, M., Finanční plánovaní a likvidita, 2007, s. 6-7)
1.2 Čo je finančná analýza a jej informačné zdroje
Úspešne riadiť podnik, prijímať rozhodnutia, ktoré vedú k efektívnej činnosti, vyžaduje dokonale poznať situáciu, v akej sa nachádza, a permanentne hodnotiť výsledky podnikateľských aktivít. Úspešnosť alebo neúspešnosť podnikania sa odzrkadľuje vo finančnej situácii podniku. Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou pritom je pokiaľ možno komplexne vyjadriť finančnú situáciu podniku, t. j. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie podniku.
Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu podniku, môžeme rozdeliť do dvoch skupín:
externé činitele – majú objektívny charakter a podnik ich môže ovplyvniť len obmedzene (rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie a pod.),
14
interné činitele – majú subjektívny charakter a podnik ich môže svojim správaním ovplyvniť,
o kvantitatívne – predstavujú objem činností a sú vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty a pod.
o kvalitatívne – vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov a výstupov
Na zachytenie obidvoch skupín sa pri finančnej analýze opierame o sústavu ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúva. (Kráľovič, J., Vlachynský, K., Finančný manažment, 2002, s. 31)
Existuje celá rada spôsobov, ako definovať pojem finančná analýza. V zásade najvýstižnejšou definíciou je tá, ktorá hovorí, že finančná analýza predstavuje systematický rozbor získaných informácii, ktoré sú obsiahnuté predovšetkým v účtovných výkazoch.
Finančné analýzy v sebe zahŕňajú hodnotenie firemnej minulosti, súčasnosti a predovšetkým budúcich finančných podmienok.
Hlavným zmyslom finančnej analýzy je pripraviť podklady pre kvalitné rozhodovanie o fungovaní podniku. Je zrejmé, že existuje veľmi úzka spojitosť medzi účtovníctvom a rozhodovaním o podniku. Účtovníctvo predpokladá z pohľadu finančnej analýzy do určitej miery presné hodnoty peňažných údajov, ktoré sa však vzťahujú len k jednému časovému okamžiku a tieto údaje sú viac menej izolované. Aby mohli byť tieto údaje využité pre hodnotenie finančného zdravia podniku musia byť podrobené finančnej analýze.
Finančnú analýzu si je možné predstaviť ako rozbor akejkoľvek činnosti, v súvislosti s ktorou je možno uvažovať o čase a peniazoch. Finančné výsledky sa stávajú základným kritériom ekonomických rozhodnutí a podnikové financie získavajú nové postavenie – dostávajú sa do centra pozornosti. Sú veľmi významné nielen pre strategické riadenie firmy v oblasti finančného manažmentu, ale aj pri hodnotení a výbere partnerov v obchodnej oblasti. Finančná analýza je dôležitá pre manažment, akcionárov (respektíve vlastníkov), veriteľov i ďalšie externé zdroje. (Růčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 9)
15
Obrázok 1: Užívatelia finančnej analýzy a jej zameranie Zdroj: Růčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 11
Všetci užívatelia ešte pred spracovaním akejkoľvek analýzy musia formulovať cieľ, ku ktorému chcú vypracovanou analýzou dospieť. Na základe týchto cieľov volíme potom takú metódu, aby zodpovedala jednak z hľadiska časovej náročnosti a jednak tiež z hľadiska finančnej náročnosti, teda z pohľadu nákladov na jej vypracovanie. V tomto okamžiku sa už postup rozchádza podľa cieľovej skupiny, pre ktorú sa finančná analýza vypracováva. Manažment v krátkom časovom horizonte sleduje v prvom rade platobnú schopnosť podniku, z hľadiska prevádzkovej analýzy je skúmaná štruktúra zdrojov a finančná nezávislosť podniku, ale je tiež zrejmé, že veľmi dôležitou položkou finančnej analýzy je ziskovosť, pretože manažment sa prirodzene za svoje konanie zodpovedá vlastníkom firmy. Okrem týchto parametrov je pre manažment dôležité tiež sledovanie likvidity, čo je ukazovateľ, ktorý umožní rozhodovanie o realizácii obchodnej úverovej politiky vo vzťahu ako k veriteľom tak i dodávateľom.
Vlastníci (alebo tiež investori) si finančnou analýzou overujú, či prostriedky, ktoré investovali sú náležite zhodnocované a riadne využívané. Z hľadiska nich je potom základným cieľom maximalizácia trhovej hodnoty vlastného kapitálu spoločnosti, zaujíma
užívatelia finančnej analýzy formulácie cieľov zameranie analýzy a výber metód
ukazovatele a iné nástroje
manažment vlastník veriteľ
prevádzková analýza riadenie zdrojov
ziskovosť kapitálové zdroje trhové ukazovatele
likvidita zadlženosť ziskovosť
16
ich vývoj trhových ukazovateľov, ukazovateľov ziskovosti a vzťah peňažných tokov k dlhodobým záväzkom. Je dôležité si uvedomiť, že vlastník, respektíve potencionálny investor, je zainteresovaný predovšetkým na výnosoch.
Z hľadiska veriteľského môžeme na finančnú analýzu nahliadať dvojakým spôsobom.
Z hľadiska bánk ako veriteľov je väčšinou najdôležitejšie sledovanie dlhodobej likvidity a hodnotenie ziskovosti v dlhom časovom horizonte. Dôležitá je rovnako schopnosť tvorby finančných prostriedkov a stabilita ich tokov. Z hľadiska krátkodobých veriteľov uvažujeme o možnosti overiť si možnosť a reálnosť plnenia uzavretých zmlúv, teda platobnú schopnosť, štruktúru obežných aktív (ako možných zdrojov finančných prostriedkov) a krátkodobých záväzkov a samozrejme tiež cash flow. Ak už budeme brať do úvahy akýchkoľvek veriteľov, budú mať spoločný predovšetkým fakt, že vyžadujú vrátenie vložených finančných prostriedkov a obe skupiny veriteľov musia brať do úvahy aj riziko nesplatenia finančných prostriedkov. Práve toto vyhodnotené riziko prostredníctvom analýz sa odráža v cene ( spravidla v úroku) poskytnutých finančných prostriedkov.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že rozhodujúcim hľadiskom pre voľbu metódy finančnej analýzy bude okrem iných aspektov tiež cieľová skupina, pre ktorú sú výsledky analýzy vypracovávané. (Růčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 12)
Podľa Růčkovej, (Finanční analýza, 2007) finančná analýza samozrejme bude vychádzať z rôznych informačných zdrojov. Informačné zdroje majú odlišnú dostupnosť, ale všeobecne je možné ich rozdeliť na informácie interné a informácie externé.
interné informácie sa bezprostredne týkajú analyzovanej firmy, ale nie všetky interné informácie sú verejne dostupné. K verejne dostupných informáciám, ktoré sú bežne využívané pre spracovanie základnej finančnej analýzy, patria údaje z účtovnej závierky. Tieto informácie sú tiež pomerne ľahko dostupné, odhliadnuc od faktu, že sa spravidla musia počítať so značným časovým oneskorením.
K ďalším interným informáciám patria údaje z vnútropodnikového účtovníctva, podnikové štatistiky, podklady z úseku práce a miezd, vnútorné smernice podniku a pod. Možné je využívať tiež informácie o produktivite práce a objemovom množstve výrobkov a služieb.
17
externé informácie – pochádzajú z vonkajšieho prostredia a týkajú sa teda nielen podniku ako takého, ale tiež domáceho a zahraničného okolia podniku. Do tejto kategórie patria informácie plynúce z medzinárodných analýz, analýz národného hospodárstva či odvetvových analýz, ale tiež informácie z oficiálnych štatistík, burzové informácie z odborných tlačív. K nefinančným informáciám tohto typu patria postavenie na trhu, konkurencia, opatrenia vlády, kvalita manažmentu a pod.
Všeobecnou úlohu finančnej analýzy je predovšetkým posúdenie finančného zdravia firmy v štyroch krokoch:
rámcové posúdenie situácie na základe vybraných ukazovateľov,
podrobný rozbor, ktorého cieľom je posúdenie orientačných poznatkov z predošlého kroku,
hlbšia analýza negatívnych javov, ku ktorým sme dospeli v krokoch 1 a 2, návrh na možné opatrenia a zhodnotenia rizík.
(Růčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 17-20)
Hlavným zdrojom pre vypracovanie finančnej analýzy sú účtovné výkazy tvoriace účtovnú závierku podniku:
súvaha (bilancia),
výkaz ziskov a strát (výsledovka),
prehľad o peňažných tokoch (výkaz cash flow).
Obsah a štruktúru týchto výkazov stanovuje Ministerstvo financií a upravuje ich Zákon 431/2002 Z. z. o účtovníctve1. Každý podnik je povinný tieto výkazy každoročne uložiť do zbierky listín príslušného obchodného registra, kde sú verejne dostupné. Účtovné výkazy sú externými výkazmi, pretože sú určené predovšetkým externým užívateľom. Právne záväznú úpravu nemajú interné účtovné výkazy, ale vychádzajú z vnútorných potrieb podniku. Umožňujú presnejšiu finančnú analýzu, pretože sú zostavované častejšie.
Účtovná závierka má v informačnom zabezpečení analytika osobitné miesto z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným
1 Zákon o účtovníctve si môžeme nájsť aj na stránke www.jaspi.justice.gov.sk alebo www.zbierka.sk.
18
spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej, za akých podmienok sa realizoval, aký bol jeho priebeh a výsledky. Na relatívne malom priestore je sústredených veľa dôležitých informácii. Druhým dôvodom je, že údaje z účtovnej závierky vecne, časovo a formálne správne vypovedajú o činnosti podniku (nemožno to však absolutizovať, rôzne účelové „korekcie“ či „úpravy“ údajov sú možné), čo je v prípade mnohých podnikov verifikované audítorom. (Zálai, K., a kolektív, Finančno- ekonomická analýza, 2000, s. 48-49).
Súvaha je výkaz sprostredkujúci informácie o podnikovom majetku a finančných zdrojoch jeho krytia. Súvaha tak vlastne charakterizuje podmienky, za akých sa realizoval reprodukčný proces. Majetok podniku predstavujú v súvahe jeho aktíva, finančné zdroje sú jeho pasíva. Aktíva a pasíva sa vnútorne členia a táto ich štruktúra je východiskom formulovania rôznych súdov o stave podnikových financií.
Aktíva predstavujú majetkovú štruktúru podniku. Vychádzajúc z knihy Finanční analýza (2007) aktívami v širšom ponímaní rozumieme celkovou výšku ekonomických zdrojov, ktorými podnik disponuje v určitom časovom okamžiku. Z právneho hľadiska sú zdroje označované ako majetok podniku, a z hľadiska finančného ako kapitál. Rozhodujúca je však schopnosť danej položky priniesť v budúcnosti ekonomický prospech podniku. Táto schopnosť sa môže prejaviť dvoma spôsobmi:
priamo – schopnosť premeniť cenné papiere okamžite na hotovosť,
nepriamo – položka aktív sa zapojí do výrobnej činnosti podniku, postupne sa premení na hotové výrobky a prostredníctvom pohľadávok sa zmení na peniaze.
Ako môžeme vidieť v tabuľke uvedenej vyššie štruktúra aktív v súvahe je koncipovaná podľa ich likvidity a najvyššie sú uvedené aktíva najmenej likvidné.
Pasíva predstavujú kapitálovú štruktúru podniku. Podľa Růčkovej (Finanční analýza, 2007) je vo finančnej praxi možné označiť stranu pasív ako stranu zdrojov financovania firmy. Zároveň na tejto strane hodnotíme finančnú štruktúru analyzovanej firmy. Finančná štruktúra podniku predstavuje štruktúru podnikového kapitálu, z ktorého je financovaný majetok podniku. Strana pasív je členená podľa vlastníctva zdrojov financovania. Z tohto pohľadu rozlišujeme vlastné a cudzie zdroje.
19
A. Neobežný majetok A. Vlastné imanie
A.I. Dlhodobý nehmotný majetok A.I. Základné imanie A.I
I.
Dlhodobý hmotný majetok A.II. Kapitálové fondy A.I
II.
Dlhodobý finančný majetok A.III. Fondy zo zisku
A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov
A.V. Výsledok hospodárenia za účt.
obdobie po zdanení
B. Obežný majetok B. Záväzky
B.I .
Zásoby B.I. Rezervy
B.I I.
Dlhodobé pohľadávky B.II. Dlhodobé záväzky B.I
II.
Krátkodobé pohľadávky B.III. Krátkodobé záväzky B.I
V.
Finančné účty B.IV. Krátkodobé finančné výpomoci
B.V. Bankové úvery C. Časové rozlíšenie C. Časové rozlíšenie
Aktíva celkom Pasíva celkom
Tabuľka 1: Zjednodušená štruktúra súvahy Zdroj: Vlastný
Analytik skúma vzťahy veličín obsiahnutých v súvahe po horizontále aj vertikále. Analýza vedená po horizontále skúma vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia. Najznámejším pravidlom, ktorého rešpektovanie sa hodnotí, je „zlaté bilančné pravidlo“. Podľa neho je prípustné použiť na finančné krytie stálych aktív len také finančné zdroje, ktoré ma podnik dlhodobo k dispozícii. Takými sú vlastné imanie a dlhodobý cudzí kapitál. (Zalai, K,.
Finančno-ekonomická analýza podniku, 2000, s. 53)
Vyšší podiel dlhodobého kapitálu, než zodpovedá dlhodobým aktívam, znižuje efektívnosť činnosti podniku a naopak, jeho nižší stav v pomere k potrebám môže vyvolať trvalé platobné ťažkosti.
Ak sa dlhodobý vlastný kapitál používa aj na financovanie krátkodobého majetku, hovoríme o prekapitalizovaní podniku. Ak naopak krátkodobý cudzí kapitál sa podieľa na krytí dlhodobého majetku hovoríme o podkapitalizovaní podniku.
20
Prebytok obežného majetku nad krátkodobým cudzím kapitálom nazývame čistý pracovný kapitál. Predstavuje čiastku voľných prostriedkov, ktoré podniku zostávajú k dispozícii po úhrade bežných krátkodobých záväzkov. Je ideálne, ak sa nachádza v podniku vo forme čo najlikvidnejších prostriedkov (peňazí) a tak môže prispieť k dobrej finančnej situácii v podniku. V prípade, že hovoríme o prebytku krátkodobých záväzkov nad obežným majetkom, vzniká nekrytý dlh. (Kupkovič, M. a kolektív, Podnikové hospodárstvo, 2003, s. 430). To môže byť veľmi nebezpečné pre stabilitu podniku, pretože povinnosť vrátiť cudzí kapitál mu vzniká skôr ako dôjde k reprodukcii stálych aktív. V takomto prípade je porušené zlaté pravidlo financovania. To si vyžaduje, aby bol zachovaný súlad medzi disponibilnosťou s finančnými zdrojmi (dobou, na ktorú sú k dispozícii) a životnosťou majetku, ktorý bol na ich základe obstaraný.
Pri vertikálnej analýze skúmame zloženie majetku a kapitálu. Na základe štruktúry aktív sa analyzuje a hodnotí najmä likvidita podniku, teda jeho schopnosť hradiť záväzky, štruktúra pasív je zase podkladom pre analýzu stupňa zadlženosti (finančnej samostatnosti) podniku.
V súvahe je tiež výsledok hospodárenia (zisk po zdanení) nominálne identický s výsledkom získaným vo výsledovke. Údaje súvahy sú statické. (Zalai, K., a kolektív, Finančno – ekonomická analýza podniku, 2000, s. 54)
Výkaz ziskov a strát poskytuje informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia podniku. Má vecnú a logickú väzbu na súvahu. Umožňuje identifikovať činitele, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia podniku. Údaje vo výkaze majú tokový charakter.
Kumulujú sa z mesiaca na mesiac. výnos, náklady a výsledok hospodárenia sa vykazujú za hospodársku, finančnú a mimoriadnu oblasť.
Výnosy, náklady a predovšetkým výsledok hospodárenia patria k najdôležitejším charakteristikám hospodárenia každého podniku.
Výnosy podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik získal zo všetkých svojich činností za určité časové obdobie, bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade. Výnosy sa podľa princípov aktuálneho účtovníctva prejavujú v prírastku aktív, alebo znížení záväzkov. Hlavnými výnosmi podniku sú: tržby – peňažné príjmy získané za predaj výrobkov, služieb, príjmy z nájomného budov, pozemkov a pod. Sú rozhodujúcim
21
finančným zdrojom podniku, ktorý slúži na úhradu nákladov a zabezpečovanie jednoduchej reprodukcie výrobných činiteľov a na úhradu daní a poplatkov.
Náklady podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov.
Predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou.( Kupkovič, M., a kolektív, Podnikové hospodárstvo, 2003, s. 431-433, 333)
Tržby z predaja tovaru
- Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru Obchodná marža
+ Výnosy z hospodárskej činnosti - Náklady hospodárskej činností
Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti + Finančné výnosy
- Finančné náklady
Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti - Daň z príjmov z bežnej činnosti
Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení + Mimoriadne výnosy
- Mimoriadne náklady
- Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti
Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti po zdanení Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
Tabuľka 2: Zjednodušená štruktúra výkazu ziskov a strát Zdroj: Vlastný
Základný rozdiel medzi súvahou a výkazom ziskov a strát je v tom, že kým súvaha zachytáva aktíva a pasíva k určitému časovému okamihu, výkaz ziskov a strát (náklady a výnosy) sa vzťahuje vždy k určitému časovému intervalu. Veľkým problémom je skutočnosť, že nákladové a výnosové položky sa neopierajú o skutočné peňažné toky (príjmy a výdaje). Je teda jasné, že výsledný čistý zisk neobsahuje skutočnú dosiahnutú hotovosť získanú hospodárením v danom období. Problém je napríklad v tom, že výnosy z predaja zahŕňajú okamžité uhradenie v hotovosti, fakturáciu a predaj odberateľom na
22
úver, ale už nezahŕňajú inkaso platieb z predaja, ktorý bol realizovaný na úver v predchádzajúcom období. Ďalej problém spočíva v tom, že náklady nemusia byť zaplatené v rovnakom období, za aké sa objavuje vo výkaze ziskov a strát alebo niektoré náklady nie sú vôbec hotovostným výdajom (odpisy, amortizácia, goodwill, patenty a licencie).
Vzťah medzi nákladmi a výnosmi a príjmami a výdajmi je teda nasledujúci:
náklady bežného účtovného obdobia obsahujú také položky, ktoré neboli skutočne uhradené v danom účtovnom období, i keď s ním súvisia,
náklady bežného účtovného obdobia obsahujú položky, ktoré neznamenali faktický úbytok finančných prostriedkov (odpisy, tvorba rezerv),
výnosy bežného účtovného obdobia obsahujú položky, ktoré neboli skutočným príjmom bežného účtovného obdobia (tržby za fakturované tovary),
výkaz ziskov a strát neberie na vedomie niektoré výdaje bežného obdobia – tam, kde sa jednalo o úbytok peňazí bežného obdobia, ale nie náklad bežného obdobia, výkaz ziskov a strát nezohľadňuje niektoré príjmy bežného obdobia – prijaté nájomné vopred, ale nie je to výnos bežného obdobia.(Rúčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 32-33).
Prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow) poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Je nevyhnutným doplnkom výkazu ziskov a strát, lebo v podvojnom účtovníctve sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy, resp. výdavky. Z toho potom vyplýva, že výnosy podniku sa nerovnajú jeho príjmom, náklady sa nerovnajú výdavkom a výsledok hospodárenia (zisk) sa nerovná peňažným prostriedkom. Z hľadiska finančného riadenia podniku je potrebné analyzovať, plánovať a usmerňovať nielen zisk, ale ja peňažné toky.(Kráľovič, J., Vlachynský, K., Finančný manažment, 2002, s. 33)
Prehľad o peňažných tokoch je veľmi dôležitý pri rozhodovaní o otázkach likvidity a platobnej schopnosti a pri rozhodnutiach o investovaní. 2
2 Viac o analýze peňažných tokov si môže čitateľ nájsť v publikácii: ZALAI, K a kol.: Finančno – ekonomická analýza podniku, Sprint Bratislava, 2000, s. 191-206
23
A. Peňažné toky zo základných podnikateľských činností B. Peňažné toky z investičných činností
C. Čistý peňažný tok po financovaní investícií D. Peňažné toky z finančných činností
E Výsledkové kurzové rozdiely vyčíslené na konci účtovného obdobia F. Zmena stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov
G. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účt. obdobia H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účt. obdobia
Tabuľka 3: Štruktúra výkazu Prehľad peňažných tokov Zdroj: Kráľovič, J., Vlachynský, K., Finančný manažment, 2002, s.
Okrem údajov z výkazov účtovnej závierky sa na naplnenie niektorých ukazovateľov používajú i údaje z kapitálového trhu, napr. trhová cena akcie, ďalej informácie o počte pracovníkov, ich štruktúre (na výpočet ukazovateľov produktivity) a pod.
Finančný analytik môže na finančnú analýzu podniku využiť aj iné informačné zdroje, ako sú napr. výročné správy spoločnosti, priebežné správy, informácie špecializovaných firiem hodnotiacich platobnú disciplínu, úverovú schopnosť, výnos a riziko akcií spoločnosti a pod. (Kráľovič, J., Vlachynský, K., Finančný manažment, 2002, s. 34)
1.3 Metódy a ukazovatele finančnej analýzy
Růčková (Finanční analýza, 2007) konštatuje, že rozvoj matematických, štatistických a ekonomických vied umožnil, aby v rámci finančnej analýzy vznikol celý rad metód hodnotenia finančného zdravia firmy, ktoré je možno s úspechom aplikovať.
Z metodologického hľadiska je však potrebné si uvedomiť, že pri realizácii finančnej analýzy musíme dbať na primeranosť voľby metód analýzy.
Voľba metódy musí byť urobená s ohľadom na:
účelnosť – to znamená, že musí zodpovedať dopredu stanovenému cieľu,
nákladnosť – náklady na analýzu by mali byť vynaložené primerane ich návratnosti, hĺbka a obsah analýzy musí zodpovedať očakávanému ohodnoteniu rizík spojených z rozhodovaním,
spoľahlivosť – kvalitné využitie všetkých dostupných informácii.
24
Každá použitá metóda musí mať vždy spätnú väzbu na cieľ, ktorý má splniť. Okrem toho je veľmi dôležité uvedomiť si pre koho je analýza určená a tomu prispôsobiť výslednú prezentáciu. V odbornej literatúre sa najčastejšie môžeme stretnúť s metódu finančnej analýzy pomerovými finančnými ukazovateľmi. Sú základným nástrojom na stanovenie výkonnosti a stability podniku. Súbor pomerových ukazovateľov môžeme rozdeliť do nasledovných skupín:
ukazovatele likvidity, ukazovatele aktivity, ukazovatele zadlženosti,
ukazovatele rentability (výnosnosti), ukazovatele trhovej hodnoty podniku, ukazovatele s využitím cash flow.
Je veľa odborných kníh, ktoré popisujú jednotlivé ukazovatele, ale v tejto práci sa budeme opierať hlavne o popis podľa Zálaia (Finančno – ekonomická analýza, 2000) a Růčkovej (Finanční analýza, 2007).
Ukazovatele likvidity
Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku možno získať analýzou jeho schopnosti hradiť svoje záväzky. Platí, že podnik finančne stabilný je schopný hradiť, podnik s finančnými ťažkosťami s tým má problémy. Schopnosť hradiť záväzky je ovplyvnená mnohými skutočnosťami, no dve sú mimoriadne dôležité:
štruktúra majetku,
primeraný a pravidelný prítok peňažných prostriedkov.
Štruktúra majetku pôsobí na túto schopnosť v dôsledku toho, že jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou. (rýchlosť transformácie z danej podoby na peňažné prostriedky). Vzhľadom na túto vlastnosť možno majetok zaradiť do niekoľkých tried:
najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere, (krátkodobý finančný majetok),
majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky, menej likvidné – zásoby,
25
dlhodobé likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady, nelikvidné (takmer nelikvidné) – hmotný investičný majetok.
Rozlišujeme tri stupne likvidity (vzťah 1, 2, 3):
likvidita pohotová krátkodobý finančný majetok
= (1) (likvidita 1. stupňa) krátkodobé záväzky
Ukazovateľ vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými záväzkami. Krátkodobými záväzkami rozumieme záväzky z obchodné styku, bežné bankové úvery, krátkodobé finančné výpomoci, teda všetky dlhy podniku splatné do jedného roka vrátane splátok strednodobých a dlhodobých úverov.
Za dolnú hranicu pásma prijateľných výsledkov sa považuje výsledok 0,2 a za hornú hranicu sa najčastejšie uvádza hodnota 0,6.
likvidita bežná krátkodobý finančný majetok + krátkodobé pohľadávky
= (2)
(likvidita 2. stupňa) krátkodobé záväzky
Čitateľ zlomku je rozšírený o krátkodobé pohľadávky. Ich „dosadeniu“ by však mala predchádzať dôsledná previerka ich „inkasovateľnosti“ Len pohľadávky, ktoré sa uhradia, možno použiť pri výpočte vlastnej schopnosti hradiť záväzky. Za odporúčané hodnoty a považujú tie, ktoré sú v intervale 1 až 1,5. Krátkodobé záväzky teda nemajú presiahnuť objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok.
likvidita celková krát. finančný majetok + krát. pohľadávky + zásoby
= (3) (likvidita 3. stupňa) krátkodobé záväzky
Čitateľ tohto vzťahu je doplnený o zásoby. Smernou hodnotou je interval 2 až 2,5.
Predstavu o likvidite podniku získanú výpočtom charakterizovaných relatívnych vzťahových ukazovateľov ovplyvňuje statický charakter vstupných veličín a veľmi výrazne štruktúra obežného majetku.
Vychádzajúc z knihy Finanční analýza (Růčková, P., 2007) je s analýzou likvidity spojená ešte veľmi dôležitá kategória nazývaná net working kapital (čistý pracovný kapitál). Patrí
26
síce do skupiny rozdielových ukazovateľov, ale úzko súvisí s likviditou, preto sa všeobecne k ukazovateľom likvidity zaradzuje. Vypočítame ho ako rozdiel medzi obežnými aktívami a krátkodobými záväzkami. Z konštrukcie tohto ukazovateľa vyplýva, že sa jedná o ukazovateľ, ktorý má najbližšie k celkovej likvidite, ktorá je konštruovaná na základe tých istých údajov, ale ako pomerový ukazovateľ. Čistý pracovný kapitál je časť obežných aktív krátkodobého majetku, ktorý je financovaný dlhodobými finančnými zdrojmi a podnik s ním môže voľne disponovať pri realizácii svojich zámerov. Požadované je, aby pracovný kapitál dosahoval úroveň 30 až 50% obežného majetku.
Ukazovatele aktivity
Umožňujú vyjadriť, kvantifikovať a teda i analyzovať, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Primerané využitie je podmienkou konsolidovanej finančnej situácie.
Nedostatočné využitie je svojim dôsledkom rovnaké ako situácia, keď podnik má majetku
„priveľa“. S tým sú spojené nadpriemerné náklady, pretože majetok treba ochraňovať, udržiavať, jeho veľká časť je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok atď. Nie je však dobrý ani stav, keď má podnik majetku
„primálo“. Nedostatočný stav zásob má napr. za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby, ktoré by mohol dosiahnuť.
Z uvedeného vyplýva, že na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti (viazanosti, náročnosti) majetku ako celku i jeho jednotlivých častí.
K typickým ukazovateľom aktivity patria(vzťah 4 až 8):
zásoby ∙ 365
doba obratu zásob = ––––––––––––––––– (4) tržby
Ukazovateľ vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch).
pohľadávky ∙ 365
doba obratu (inkasa) pohľadávok = (5) tržby
Vyčísľuje koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie (fakturácie) dôjde k inkasu.
27 záväzky ∙ 365
doba splácania záväzkov = (6) náklady
Tento ukazovateľ vypovedá o vlastnej platobnej disciplíne podniku kvantifikujúci dobu trvania úhrady záväzku od momentu jeho vzniku.
tržby
obrat aktív = –––––––––– (7) aktíva
Vyjadruje koľko krát sa aktíva (stále aktíva) obrátia za rok.
tržby
obrat neobežného majetku = (8) neobežný majetok
Tento ukazovateľ vypovedá o účinností fixných (dlhodobých) aktív. Uvádza koľkokrát sa do roka obráti neobežný majetok.
Ukazovatele zadlženosti
Posudzujú finančnú štruktúru z dlhodobého hľadiska a zároveň slúžia ako miera schopnosti podniku znásobiť svoje zisky využitím vlastného kapitálu. Všeobecne platí, že čím vyšší objem záväzkov, tím viac pozornosti musíme venovať tvorbe prostriedkov na ich splatenie.
Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môže mať vážne dôsledky. V rovnovážnom trhovom prostredí je vo všeobecnosti vlastný kapitál „drahší“ ako cudzí kapitál. Existencia cudzieho kapitálu môže za určitých okolností ekonomické výsledky podniku, jeho rentabilitu umocňovať.
Najpoužívanejšie ukazovatele zadlženosti (vzťah 9 až 15):
vlastný kapitál
stupeň samofinancovania = (9) celkový kapitál
28 cudzí kapitál
stupeň zadlženosti = (10) celkový kapitál
Obidva tieto ukazovatele veľmi bezprostredne vypovedajú o štruktúre finančných zdrojov.
Ich súčet (podľa spôsobu vyjadrenia) je 1 resp. 100.
aktíva
finančná páka = (11) vlastný kapitál
Ukazovateľ vypovedá o tom, akú časť aktív tvorí vlastný kapitál. Je to veľmi dôležitý ukazovateľ. V krajinách Európy s rozvinutou trhovou ekonomikou sa považuje za krajnú, ešte prijateľnú hranicu nasadenia cudzieho kapitálu jeho 70 – percentný podiel, inak povedané, dvojtretinový podiel. Minimálne jednu tretinu má tvoriť vlastný kapitál.
zisk pred zdanením + nákladové úroky
krytie úrokov = (12) nákladové úroky
Ukazovateľ vypovedá o schopnosti podniku hradiť „cenu“ cudzieho kapitálu. Situácia je prijateľná, ak túto cenu je schopný zaplatiť, ak nie musí znížiť zadlženosť. Ukazovateľ sa zvykne konštruovať aj variantne, napr. tak, že čitateľ obsahuje zisk po zdanení.
cudzie zdroje
toková zadlženosť = (13) cash flow
Ukazovateľ vypovedá o výške záväzkov z pohľadu celkového ročného cash flow spoločnosti. Nepriamo tým vypovedá o čase potrebnom na úhradu dlhov spoločnosti z ročného pohľadu, kde sa za celú hodnotu roka považuje 100%.
dlhodobé záväzky
dlhodobá zadlženosť = (14) celkový majetok
Tento ukazovateľ udáva v akom rozsahu je spoločnosť dlhodobo viazaná splatením záväzku (napr. voči bankám). Vypovedá o rozsahu použitia dlhodobého cudzieho kapitálu na financovaní potrieb podniku.
29
bankové úvery a výpomoci
zadlženosť voči bankám = (15) celkový majetok
Ukazovateľ udáva v akom rozsahu spoločnosť kryje svoj majetok úverovou formou z bánk.
Ukazovatele rentability
Vyjadrujú výslednosť (výnosnosť) podnikového úsilia. Do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity i zadlženosti. Sú meradlom schopnosti podniku vytvárať nové zdroje a dosahovať zisk použitím investovaného kapitálu. Jedná sa o ukazovatele, o ktoré sa budú najviac zaujímať investori aj akcionári. V časovej rade by mali mať rastúci charakter, ale odporúčané hodnoty nie sú uvádzané.
Ukazovatele rentability sú (vzťah 16 až 21):
čistý zisk + úroky
rentabilita kapitálu (Return of investment) = (16) celkový kapitál
ROI vyjadruje intenzitu, s akou sa reprodukuje kapitál vložený do podniku. Vypovedá teda o zhodnotení kapitálu, ktorý bol v podniku viazaný. Zhodnotením tej časti celkového kapitálu, ktorou je vlastný kapitál, je čistý zisk. Zhodnotením tej časti, ktorú tvorí cudzí (požičaný) kapitál, je úrok. Ide teda o najsyntetickejšie vyjadrenie výnosnosti kapitálu.
čistý zisk
rentabilita majetku (Return on Assets) = (17)
aktíva
Výpoveď tohto ukazovateľa ROA je podobná ako u ukazovateľa ROI, charakterizuje zhodnotenie celkových aktív (nominálne zhodných s kapitálom).
čistý zisk
rentabilita vlastného imania (Return on Equity) = (18)
vlastný kapitál
30
ROE vyjadruje zhodnotenie vlastného kapitálu. Číselne je ukazovateľ ROE väčší ako ROA (menovateľ je menší), dôležité ale je, aby aj jeho dynamika bola vyššia, ako u ukazovateľa ROA. Len vtedy je použitie cudzieho kapitálu osožné.
čistý zisk
rentabilita výnosov = (19) výnosy
čistý zisk
rentabilita tržieb (Return on Sales) = (20) tržby
čistý zisk
rentabilita nákladov (Return on Cost)= 1 – = 1 – rentabilita tržieb (21) tržby
Tieto ukazovatele sú najčastejšie z ukazovateľov, ktoré merajú zisk k objemu podnikovej činnosti, a tak vlastne vyjadrujú zhodnotenie spotrebovaných výrobných činiteľov. Zisk sa porovnáva s objemom činnosti podniku, ktorého podstatnú časť predstavujú náklady.
Ukazovatele tak vlastne vypovedajú o hospodárnosti výroby a zhodnotení tej časti viazaného majetku, ktorá sa spotrebovala. Všetky vyššie uvedené ukazovatele rentability musíme vynásobiť číslom 100, ak ich chceme vyjadriť v percentách.
Ukazovatele trhovej hodnoty
Tieto ukazovatele sa od predchádzajúcich líšia tým, že pracujú s trhovými hodnotami, teda hodnotia firmu pomocou burzových ukazovateľov. Obohacujú finančnú analýzu o pohľad subjektov „zvonku“, teda investorov, resp. potenciálnych investorov. Títo hodnotia podnik nielen na základe minulých výsledkov, ale tiež jeho budúcnosti a rizikovosti podnikania, pretože je pre nich dôležitá návratnosť investovaných prostriedkov. Pri tejto analýze sa nimi zaoberať nebudeme, len ich stručne vymenujeme, pretože analyzovaný podnik neobchoduje verejne s cennými papiermi,.
Na vyjadrenie trhovej hodnoty sa používajú najmä tieto ukazovatele (vzťah 22 až 25):
trhová hodnota akcie
P/E (vzťah kurzu a zisku) = (22) čistý zisk na 1 akciu
31 trhová cena akcie
kurz akcie = (23) nominálna hodnota akcie
dividenda na akciu
dividendový výnos = (24) trhová cena akcie
trhová cena akcie
M/B ratio = (25) účtovná hodnota akcie
Ukazovatele s využitím cash flow
Čerpajúc z knihy P. Růčkovej (Finanční analýza 2007) úlohou analýzy peňažných tokov je zachytiť javy, ktoré signalizujú platobné problémy a posúdiť, k akému výsledku speje finančná situácia firmy. Vymedzenie obsahu ukazovateľa je podriadené účelu jeho použitia. U ukazovateľov cash flow je ich účel daný potrebou vyjadrenia vnútorného finančného potenciálu podniku, respektíve jeho vnútornej sily.
Niektoré ukazovatele cash flow (vzťah 26, 27, 28):
cash flow z prevádzkovej činnosti
Stupeň oddlženia = (26) cudzie zdroje
Ide tu o pomer medzi financovanými cudzími zdrojmi a schopnosťou podniku vyrovnávať vzniknuté záväzky z vlastnej finančnej sily. V praxi býva tento ukazovateľ interpretovaný ako prevrátená hodnota doby návratnosti úveru. Za rozumnú veľkosť ukazovateľa oddlženia sa považuje hodnota medzi 20 a 30 %.
cash flow z prevádzkovej činnosti
finančné využitie vlastného kapitálu = (27)
vlastné zdroje
Je to ukazovateľ hodnotiaci vnútorný finančný potenciál vlastného kapitálu.
cudzie zdroje
úverová spôsobilosť z cash flow = (28) cash flow z prevádzkovej činnosti
32
Vyjadruje, koľkokrát musí podnik vytvoriť sumu finančných zdrojov, aby vlastnými silami pokryl všetky záväzky. Čím je hodnota tohto ukazovateľa vyššia, tím viac musí podnik vydať na splátky úverov a tým menej zostáva na investovanie a rozvoj.
Cieľom finančnej analýzy je zistiť či firma je schopná prežiť alebo nie. Preto je veľmi dôležité nielen analyzovať minulé výsledky množstvom ukazovateľov, ale aj predikovať budúci vývoj finančnej situácie jedným syntetickým ukazovateľom. Na jej predikciu sa používajú súhrnné indexy hodnotenia. Podľa Růčkovej (Finančí analýza, 2007) súhrnné indexy hodnotenia majú teda za cieľ vyjadriť súhrnnú charakteristiku celkovej finančno – ekonomickej situácie a výkonnosti podniku pomocou jedného čísla. Typickým príkladom tohto hodnotenia je „Altmanov model“ („Altmanov index finančného zdravia podniku“).
Altmanov model
Patrí do skupiny tzv. bankrotných modelov, ktoré vypovedajú o tom, či je firma v blízkej dobe ohrozená bankrotom. Vychádza z prepočtu globálnych indexov, respektíve indexu celkového hodnotenia. Tento výpočet je stanovený ako súčet hodnôt piatich bežných pomerových ukazovateľov, ktorým je priradená váha, z ktorých najväčšiu váhu má rentabilita celkového kapitálu.
Altman použil k predpovedi podnikateľského rizika diskriminačnú metódu, čo je priama štatistická metóda spočívajúca v triedení pozorovaných objektov do dvoch alebo viacerých definovaných skupín podľa určitých charakteristík. Na základe tejto metódy určil váhu jednotlivých pomerových ukazovateľov, ktoré sú zahrnuté ako premenné do tohto modelu.
(Růčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 73)
Altmanov model pre spoločnosti s verejne obchodovateľnými cennými papiermi (vzťah 29):
Z = 1,2 x1 + 1,4x2 +3,3x3 + 0,6x4 + 1x5 (29)
kde x1 - čistý prevádzkový kapitál/celkový kapitál x2 - nerozdelený zisk/celkový kapitál
x3 - zisk pred zdanením + úroky/celkový kapitál x4 - trhová hodnota vlastného kapitálu/cudzí kapitál x5 - tržby/celkový kapitál
33 Hodnotenie:
Z > 2,99 finančná situácia podniku je stabilná a ani v budúcnosti sa neočakávajú finančné ťažkosti,
1,81 < Z < 2,99 oblasť nevyhranených výsledkov (šedá zóna), bankrot je možný Z < 1,81 finančná situácia je kritická, bankrot je veľmi pravdepodobný
Altmanov model pre firmy neemitujúce akcie verejne obchodovateľné na trhu(vzťah 30):
Z = 0,717x1 + 0,847x2 + 3,107x3 + 0,420x4 + 0,998x (30)
kde x4 - základné imanie/celkové dlhy (ostatné premenné sú ako vo vzťahu 29)
Hodnotenie:
Z > 2,9 finančná situácia je v súčasnosti i budúcnosti dobrá 1,2 < Z ≤ 2,9 šedá zóna nevyhranených výsledkov
Z < 1,2 finančná situácia je zlá a hrozí bankrot
Okrem dvoch vyššie uvedených indexov sa využíva modifikácia základného Altmanovho indexu, ktorý bol aktualizovaný finančnými expertmi z praxe v roku 1995. Je určený pre nevýrobné, obchodné a začínajúce podniky.
Modifikovaná verzia Altmanovho modelu (vzťah 31):
Z´= 6,56x1 + 3,26x2 +6,72x3 + 1,05x4 (31)
kde: x1 až x4 sú rovnaké ako pri predchádzajúcich variantoch a ukazovateľ x5 je vynechaný
Hodnotenie:
Z > 2,6 uspokojivá finančná situácia
1,1< Z < 2,6 šedá zóna nevyhranených výsledkov
Z < 1,1 firma je ohrozená vážnymi finančnými problémami,
34 Tafflerov model
Patrí medzi metódy bodového hodnotenia. To znamená, že výsledné hodnoty parciálnych výsledkov sa transformuje na body. Tieto body sa spočítajú za každý ukazovateľ a výsledne sa určí prognóza vývoja celkovej finančnej situácie podniku podľa bodovej stupnice. Je ďalším modelom sledujúcim riziko bankrotu spoločnosti. Existuje v základnom aj v modifikovanom tvare a podľa toho sa interpretujú vypočítané hodnoty ukazovateľov a celkové bodové hodnotenie. Obe verzie používajú štyri pomerové ukazovatele.
Základný tvar Tafflerovho modelu (vzťah 32):
ZT(z) = 0,53 x EBT/KD + 0 ,13 x OA/CZ + 0,18 x KD/CA + 0,16 x (FM – KD)/PN (32) kde EBT zisk pred zdanením
KD krátkodobé dlhy (krátkodobé záväzky + bežné bankové úvery + krátkodobé finančné výpomoci)
OA obežné aktíva CZ cudzie zdroje CA celkové aktíva FM finančný majetok PN prevádzkové náklady
Hodnotenie:
ZT < 0 veľká pravdepodobnosť bankrotu, ZT > 0 malá pravdepodobnosť bankrotu.
Modifikovaná verzia Tafflerovho modelu (vzťah 33):
ZT(z) = 0,53 x EBT/KD + 0,13 x OA/CZ + 0,18 x KD/CA + 0,16 x Tržby/CA (33)
Hodnotenie:
ZT < 0,2 veľká pravdepodobnosť bankrotu ZT > 0,3 malá pravdepodobnosť bankrotu
35 Kralickov Quicktest
Patrí tiež medzi metódy bodového hodnotenia a skladá sa zo sústavy štyroch rovníc, na základe ktorých potom hodnotíme situáciu podniku. Prvé dve rovnice hodnotia finančnú stabilitu firmy, druhé dve rovnice hodnotia výnosovú situáciu firmy (vzťah 34):
vlastný kapitál (cudzie zdroje – peniaze – účty v bankách) R1 = R2 =
aktíva celkom prevádzkový cash flow
(34) výsledok hospodárenia z hosp. činnosti prevádzkový cash flow
R3 = R4 =
aktíva celkom výkony
0 bodov 1 bod 2 body 3 body 4 body
R1 < 0 0 – 0,1 0,1 – 0,2 0,2 – 0,3 > 0,3
R2 < 3 3 – 5 5 - 12 12 – 30 > 30
R3 < 0 0 – 0,08 0,08 – 0,12 0,12 – 0,15 > 0,15 R4 < 0 0 – 0,05 0,05 – 0,08 0,08 – 0,1 > 0,1
Tabuľka 4: Bodovanie výsledkov Kralickovho Quicktestu Zdroj: Růčková, P., Finanční analýza, 2007
K výsledkom, ktoré vypočítame priradíme hodnotu podľa predchádzajúcej tabuľky a hodnotenie firmy sa potom prevádza v troch krokoch:
1. Hodnotenie finančnej stability – súčet bodových hodnôt R1 a R2 delený 2 2. Hodnotenie výnosovej situácie – súčet bodových hodnôt R3 a R4 delený 2
3. Hodnotenie celkovej situácie – súčet bodových hodnôt finančnej stability a výnosovej situácie delený 2.
Hodnotenie:
hodnoty > 3 firma je bonitná hodnoty v intervale 1-3 šedá zóna
hodnoty < 1 firma má problémy vo finančnom hospodárení firmy (Růčková, P., Finanční analýza, 2007, s. 73-82)
36
2 Finančná analýza firmy Applied Meters, a .s.
Ako sme spomínali v prvej časti finančná analýza je veľmi dôležitá v procese riadenia a zohráva dôležitú úlohu pri finančnom rozhodovaní a plánovaní. V tejto časti si názorne ukážeme na príklade firmy Applied Meters, a. s. ako používať ukazovatele a metódy finančnej analýzy a budeme sa snažiť splniť stanovené ciele. Je veľmi veľa metód a postupov, ktorými môžeme hodnotiť finančnú situáciu podniku. My sme sa zamerali na výpočet základných pomerových ukazovateľov a niektoré súhrnné indexy a na ich porovnanie v čase.
Pre výpočet boli použité údaje z účtovných výkazov z rokov 2004 až 2008. Za rok 2008 sú k dispozícii len predbežné výsledky, pretože v čase vypracovania tejto práce ešte nebol účtovne uzatvorený hospodársky rok. Pri výpočtoch bol použitý program Microsoft Excel a niektoré výpočty boli urobené pomocou automatických vzorcov uvedených na stránke www.financnik.sk.
2.1 Charakteristika spoločnosti
Zápisom do obchodného registra dňa 11.5.2004 vznikla akciová spoločnosť Applied Meters so sídlom v Prešove. Spoločnosť vznikla ako reakcia na výrazné zmeny na trhu merania elektrickej energie s cieľom podpory dlhoročných dobrých skúsenosti zákazníkov s prístrojmi a technológiami určenými na meranie práve z Prešova. Tieto skúsenosti chce ešte umocniť podporou v oblasti skúšania meracích prístrojov a tiež ponukou pre oblasť sekundárneho trhu s elektrickou energiou.
Spoločnosť pri založení vykazovala základné imanie vo výške 2 000 000,- Sk (66 387,84 EUR). Bola založená troma fyzickými osobami. V roku 2005 zvýšila základné imanie na 3 820 000,- Sk (126 800,77 EUR) a v roku 2006 odpredala väčšiu časť akcií (63,30%) zahraničnej právnickej osobe OSAKI ELEKTRIC, Co. Ltd., so sídlom v Japonsku.
Dnes už ako poverená obchodná spoločnosť ponúka produkty a služby sesterskej spoločnosti Applied Precision, s. r. o.:
elektronické skúšobné zariadenia pre elektromery,
37
softvérové vybavenie k skúšobným zariadeniam podľa požiadaviek odberateľa, oddeľovacie elektronické bloky napäťových obvodov k skúšobným zariadeniam na elektromery,
prenosné skúšobné súpravy na overovanie presnosti nainštalovaných elektromerov.
Firma Applied Meters, a. s. už od svojho vzniku umiestňuje svoju produkciu nielen na domácom trhu, ale aj na svetových trhoch, najme v Európe (SR, ČR, Ukrajina, Moldavsko), ale aj v Ázii (Malajzia, India) a v krajinách Latinskej Ameriky (Kolumbia, Mexiko). V Indii má aj dcérsku spoločnosť zameranú na montáž elektromerov Rishabh Applied Meters, a. s. 3
2.2 Analýza pomerovými ukazovateľmi
Analýza pomerovými ukazovateľmi je asi najčastejšie používanou metódou hodnotenia finančnej situácie podniku. Je to hlavne preto, že táto analýza vychádza predovšetkým z údajov zo základných účtovných výkazov, ktoré sú najdostupnejšie aj pre externých analytikov. Pri tejto metóde môžeme konštruovať celý rad ukazovateľov, ale tie ktoré sú použité v tejto práci majú najširšiu vypovedaciu schopnosť, preto nemôžeme výsledky brať ako dané, ale môžeme s nimi ďalej pracovať. Každá firma si pre interné účely vytvára celý rad hodnotiacich ukazovateľov, ktoré najlepšie vystihujú podstatu jej ekonomickej činnosti.
Je takmer vylúčené aby podnik bol veľmi dobrý vo všetkých ukazovateľoch. Niektoré ukazovatele ako napríklad likvidita môžu vykazovať výborné hodnoty, ale tiež to môže znamenať, že podnik má vysoký objem nesplatených pohľadávok.
Ukazovatele likvidity
Ako sme už spomínali ukazovatele likvidity vypovedajú o schopnosti podniku splácať svoje krátkodobé záväzky a jednou zo základných podmienok úspešnej existenciu podniku je jeho trvalá platobná schopnosť. Nedodržanie predpísaných hodnôt nemusí hneď
3 informácie sú prevzaté z Výročnej správy spoločnosti Applied Meters, a. s. za rok 2007 a z internetovej stránky www.appliedmeters.sk
