Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta národohospodá ř ská
Hlavní specializace: Hospodá ř ská politika
Podpora vývozu v Č R a vývoj obchodnej bilancie (1999 - 2005)
Diplomová práca
Autor: Ján Rakár
Vedoucí práce: Doc. Ing. František Petrášek, Ph.D.
Praha 2006
Prehlasujem na svoju č es ť , že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Ján Rakár
V Prahe, d ň a 18. 12. 2006
Rád by som na tomto mieste po ď akoval vedúcemu mojej
diplomovej práce, pánovi Doc. Ing. Františkovi Petráškovi, Ph.D., za
cenné podnety a ústretový prístup.
OBSAH
Úvod ... 5
1 Všeobecné východiská hodnotenia vzťahu obchodnej bilancie a proexportnej politiky 7 1.1 Vláda a zahraničný obchod... 7
1.2 Makroekonomický význam exportu... 9
1.2.1 Platobná bilancia ... 10
1.2.2 Vývoz a devízový trh... 12
1.2.3 Príjmový vyrovnávací proces výkonovej bilancie... 14
1.3 Vývoz z pohľadu podniku ... 17
1.3.1 Motivácia ... 17
1.3.2 Riziká a úskalia... 18
1.3.3 Platobný styk ... 20
2 SWOT analýza českého zahraničného obchodu... 21
2.1 Silné stránky ... 21
2.2 Slabé stránky ... 24
2.3 Príležitosti... 25
2.4 Hrozby ... 26
2.5 Dominantná komoditná a teritoriálna štruktúra... 26
3 Proexportná politika ... 29
3.1 Odstraňovanie bariér vývozu, teritoriálna štruktúra ... 29
3.2 Prioritný záujem ... 34
4 Nefinančná podpora exportu ... 43
4.1 Česká agentúra pre podporu obchodu/CzechTrade. ... 43
4.2 Program Marketing... 49
5 Finančná podpora ... 52
5.1 EGAP... 52
5.2 Česká exportná banka... 57
Záver... 62
Zoznam použitej literatúry... 65
Príloha... 67
Zoznam tabuliek a grafov ... 72
Abstrakt ... 74
Úvod
Z postupnou medzinárodnou ekonomickou integráciou rastie význam medzinárodného pohybu tovarov a kapitálu. Výraznejšie to pociťujú krajiny, ktorých domáci trh nedokáže zabezpečiť odbyt celej produkcie, resp. pokryť dopyt. Česká republika je príkladom malej otvorenej ekonomiky, kde úspešné zapojenie do medzinárodnej deľby práce je významným aspektom ďalšieho pozitívneho hospodárskeho vývoja.
Keďže centrálne vlády reflektujú tieto trendy a výzvy, vytvárajú politiky zamerané priamo na priaznivé ovplyvnenie vývoja zahraničnoobchodnej výmeny. Ich cieľovou skupinou môže byť jednak import, kde sa používajú nástroje regulácie ako clá, kvóty či technické prekážky. Táto skupina nástrojov je s postupom času a s dôrazom na obchod bez regulácie odstraňovaná. Druhým objektom je vývoz a jeho producenti, exportéri. Podpora exportu sa stala veľmi rozšíreným a populárnym nástrojom.
Cieľom nasledujúcich strán je zmapovať hlavné formy politiky podpory exportu v ČR v období od roku 1999 do roku 2005 v súvislosti s vývojom celého rámca zahraničného obchodu, ako i finančných nárokov jednotlivých foriem podpory. V úvode pripomenieme hlavné teoretické prístupy k činnosti štátu v tejto oblasti, a hospodársky význam vývozu z makroekonomického pohľadu. Nebude chýbať i mikroekonomický pohľad na problematiku subjektov vstupujúcich na zahraničné trhy, aké sú ich ciele a motivácia a riziká, ktorým musia čeliť.
Pre komplexnosť hodnotenia podpory exportu v krátkosti načrtneme základné rysy, ktoré ovplyvňovali celý rámec. Tejto téme sa venuje SWOT analýza.
Systém podpory vývozu v Českej republike predstavuje prierez rôznych aktivít financovaných alebo nepriamo podporovaných zo štátneho rozpočtu. Tieto aktivity predpokladajú vznik špecializovaných inštitúcií. V tomto texte rozoberieme trojlístok takýchto subjektov v Českej republike, ktorého súčasťou je Česká agentura pro podporu obchodu, Exportní garanční a pojišťovací společnost a Česká exportní banka. Priblížime úlohu a ich postavenie, vývoj výsledkov poskytnutých služieb a finančné potreby zo štátneho rozpočtu.
Zastrešujúcou organizáciou proexportnej politiky je Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR, ktoré udáva strategický rámec celej oblasti. Z teritoriálneho pohľadu existujú krajiny, s ktorými je vývoj vzájomnej bilancie veľmi nepriaznivý, alebo predstavujú vysoké možnosti pre expanziu českých subjektov. Patrí sem mimo iných Rusko, Čínska ľudovodemokratická republika a India . V texte sa im budeme venovať podrobnejšie.
Hodnota českého zahraničného obchodu v sledovanom období rástla rýchlejším tempom ako hrubý domáci produkt, čo potvrdzuje rastúcu dôležitosť tejto oblasti. V roku 2004 sa Česká republika stala členom spoločného trhu Európskej únie, ktorá prináša jednoduchší prístup ekonomických subjektov na trhy jej členských štátov. Domáce subjekty sú tak vystavené ostrejšej konkurencii, preto každý faktor môže v konečnom dôsledku rozhodovať o ich úspechu. Proexportná politika môže jeden z týchto faktorov predstavovať.
1 Všeobecné východiská hodnotenia vz ť ahu obchodnej bilancie a proexportnej politiky
Dnes by sme asi už len ťažko hľadali krajinu, ktorej ekonomika by do určitej miery nebola ovplyvnená obchodom s vonkajším svetom. Zahraničný obchod, otvorená ekonomika sa stala súčasťou výstavby ekonomických modelov. Cezhraničný obchod, pohyb kapitálu a investícií je príliš dôležitý nato, aby si ho tvorcovia ale i teoretici hospodárskej politiky mohli dovoliť ignorovať. Zároveň si firmy uvedomujú možnosti ale i rizika, ktoré im otvorenie ekonomických hraníc prinášajú. Pojmy ako multikulturálny management, medzinárodný marketing už ani v našich zemepisných šírkach nepredstavujú okrajový obor, pristupuje sa k nim s plnou vážnosťou a rastúcim záujmom.
Impulzy expanzie medzinárodnej obchodnej výmeny posledných desaťročí možno nájsť jednak v poklese prepravných nákladov, jeho rozmer možno ilustrovať na príklade poklesu cla z 20 % na 5 %. Ďalej je to nepochybne pokles administratívnych a ochranárskych prekážok v obchode, keď po druhej svetovej vojne klesli priemerné sadzby a tarify z 40 % na 5 % vo väčšine rozvinutých ekonomík, čo umocňuje i vznik a rozširovanie zón voľného obchodu. Globalizácia informácií a znalostí predstavovala taktiež silný impulz pre rast objemu zahraničného obchodu v celosvetovom meradle1.
Význam zahraničného obchodu a exportu osobitne v ČR je veľkosť domáceho trhu.
Ten je pre radu firiem malý a jeho veľkosť sa príchodom nových konkurentov zužuje, preto je vývoz pre ďalší rast rady českých firiem hlavným riešením tohto problému.
Ďalším aspektom je nedávna história chronických schodkov bilancie zahraničného obchodu, ktorých negatívne dôsledky postihli celú ekonomiku.
V nasledujúcich riadkoch sa budeme snažiť priblížiť základné východiská spojené so zahraničným obchodom a exportom ako takým, ktoré nám lepšie pomôžu vyhodnotiť význam podpory exportu.
1.1 Vláda a zahrani č ný obchod
Vzťah vlády k zahraničnému obchodu je zhmotnený v jej zahraničnoobchodnej politike. Historicky sa rozvinuli dva hlavné teoretické a následne i praktické prúdy. Prvým
1 Free trade under fire, Irwin, D., Princeton University Press, 2002, ISBN 0-691-08843-8
je ochranársky prístup štátu, ktorého výsledkom by mal byť široký aparát administratívnych a ďalších opatrení. Tie slúžia vláde ako nástroj na ochranu domácich producentov a domáceho trhu pred dovozmi zo zahraničia a jeho reguláciu. Ako argument jej zástancov slúži okrem iných snaha o zachovanie domácich pracovných miest, zabránenie dovozu nekvalitného a zdraviu škodlivého tovaru, či vytvorenie akéhosi inkubátora pre rozvíjajúci sa domáci priemysel.
Za všetko hovoria slová bývalého predstaviteľa americkej administratívy A. Lincolna: „Neviem toho veľa o clách. Viem len, že keď si kúpim kabát z Anglicka, ja mám kabát a Anglicko má peniaze. Ak si ale kúpim kabát ušitý v USA, ja mám kabát a Amerika má peniaze“.
K najstarším teoretickopolitickým prístupom patrí merkantilizmus. Merkantilisti stotožňovali bohatstvo s množstvom peňazí, vzácnych kovov, ktorého zdrojom mal byť zahraničný obchod. V ňom však nevideli možnosť podpory medzinárodnej deľby práce, spolu s jej pozitívnymi dopadmi pre všetky zainteresované strany, ale potrebu aktívnej bilancie. Merkantilisti pokladali zahraničný obchod za hru s nulovým súčtom, čiže obchod je určitou formou preťahovania existujúceho fondu bohatstva. Krajiny s prebytkom obchodnej bilancie sú víťazmi a naopak krajiny s dovozom prevyšujúcim export zasa strácali svoje bohatstvo2. Obchodná doktrína viedla k ochranárskej politike vlády, ktorá by pomohla zhromaždiť zlato v krajine. Omylom tejto politickej doktríny bolo to, že bohatstvo videli v samotnom zlate a peniazoch, nie v hodnote, ktorú si za ne môžu kúpiť3.
Na merkantilizmus naviazal začiatkom 20. storočia anglický ekonóm John Maynard Keynes, ktorý upozornil, že aktívna obchodná bilancia môže v skutočnosti podporiť domácu výrobu a zamestnanosť v prípade, že ekonomika nedosahuje svoj produkčný potenciál4.
Protipólom ochranárskej politiky je liberálny prístup, ktorý kritizuje akékoľvek umelé prekážky, zvýhodnenia či nariadenia v zahraničnom obchode. Práve medzinárodná deľby práce prináša rast bohatstva obom dobrovoľným účastníkom transakcie. Tieto myšlienky začali získavať na popularite a vážnosti najmä vďaka anglickej klasickej škole a jej predstaviteľom. Postupne vznikali teórie ako teória absolútnych výhod
2 Dějiny ekonomického myšlení, Holman, R., C. H. Beck, Praha, 2001, ISBN 80-7179-631-X
3 Ekonomie, Samuelson, P. A., Nordhaus W. D., Svoboda, Praha, 1995, ISBN 80-205-0494-X
4 Mezinárodní Obchod, kolektív autorov, Oeconomica, 2005, ISBN 80-245-0600-9
(Adam Smith, 1776), či teória komparatívnych výhod (David Ricardo,1817), ktoré rozkladali základy merkantilistickej predstavy zahraničného obchodu ako hry s nulovým súčtom.
Medzinárodný obchod je proces z ktorého majú prospech obe zúčastnené strany – predávajúci i spotrebiteľ. Potvrdzuje to i jednoduchý príklad amerického liberálneho ekonóma Murray N. Rothbarda: „...keď si americký spotrebiteľ kúpi japonský rekordér, robí tak preto, lebo má z toho určitý prospech, inak by sa obchod neuskutočnila. Pokusom zastaviť tento obchod, protekcionisti chcú, aby americký spotrebiteľ prestal využívať vyšší životný štandard, ktorý mu nákup lacnejších a kvalitnejších japonských produktov prináša.
Naopak, obchodné bariéry uvalené vládou ich nútia vracať sa k výrobkom drahším a menej kvalitným, ktoré pri slobodnom výbere zamietli a dali prednosť japonským...“5.
Žiaden uvedený smer nebol v jeho čistej podobe realizovaný, v praxi šlo o akýsi kompromis oboch názorov s vyššou váhou jedného či druhého. Od čias merkantilistov je však viditeľný trend k oslabovaniu ochranárskych praktík, samozrejme s krátkodobými prestávkami, vyvolanými najmä hospodárskymi či politickými krízami (vojny, hospodárske depresie). Výraznú úlohu zohrala i činnosť medzinárodných organizácií ako je Svetová obchodná organizácia.
Používané nástroje zahraničnoobchodnej politiky možno rozdeliť do dvoch blokov na autonómne a zmluvné. Autonómne nástroje sa neopierajú o medzinárodné zmluvy, ale sú jednostranným rozhodnutím štátu. Podrobnejšie sa táto skupina člení na tarifné (clá) nástroje a netarifné (dovozné prirážky, kvóty). Skupina zmluvných nástrojov vychádza z dvoj či viacstranných medzištátnych dohôd, v ktorých si krajiny navzájom dohodnú pravidlá hry.
1.2 Makroekonomický význam exportu
V posledných rokoch dochádza k zrýchleniu, rastu a zintenzívneniu medzinárodnej ekonomickej výmeny. Tento proces zakladá nový význam a dôležitosť rovnováhy platobnej bilancie a jednotlivých jej prvkov, ktorý sa zvyšuje s rastúcou intenzitou zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. Česká republika patrí do skupiny krajín, ktoré túto klasifikáciu spĺňa.
5 Protectionism, Rothbard, Murray N., www.mises.org – Daily articles, July 13. 1998. (vlastný preklad)
1.2.1 Platobná bilancia
Ekonomické analýzy, teórie a praktické doporučenia národohospodárskej disciplíny by nemohli kvalitne fungovať bez štruktúrovaného zdroja dát o hospodárskom vývoji.
V oblasti zahraničných vzťahov je takýmto nástrojom platobná bilancia.
Platobná bilancia, ako je definovaná Českým Štatistickým Úradom, systematickým spôsobom zachytáva transakcie so zahraničím (tj. medzi rezidentmi a nerezidentmi) za určité časové obdobie. Tieto ekonomické transakcie spojené s tokom produkcie, služieb, kapitálu a peniazmi vyvolávajú príliv a odliv devíz. Transakcie vytvárajúce potrebu devíz sú debetnými položkami. Opačne, transakcie vedúce k ponuke devíz, predstavujú položky kreditné. Základná štruktúra bilancie vychádza z Príručky k zostavovaniu platobnej bilancie MMF (5. vydanie, 1993) zahŕňa bežný, kapitálový a finančný účet, zmenu rezerv6. Podrobnejšiu štruktúru zobrazuje Tabuľka 1. Výstavba platobnej bilancie je založená na princípe podvojného účtovníctva, preto každý tok musí mať svoj zdroj a užitie.
Z účtovného hľadiska je bilancia stále vyrovnaná7.
PLATOBNÁ BILANCIA obchodná bilancia
bilancia služieb doprava cestovný ruch ostatné bilancia výnosov
bežný účet
bežné prevody.
kapitálový účet priame investície
základný kapitál reinvestovaný zisk ostatný
portfóliové investície
majetkové cenné papiere a účasti dlhové cenné papiere
finančné deriváty
finančný účet
ostatné investície zmena devízových rezerv Zdroj: ČSÚ, vlastná tabuľka Tabuľka 1: Platobná bilancia. (Zdroj: ČSÚ)
V systéme platobnej bilancie môžeme vymedziť niekoľko sáld, ktoré sú dôležité pri analýze vonkajšej rovnováhy/nerovnováhy ekonomiky. Saldo výkonovej bilancie,
6 Štatistická ročenka Českej republiky 2005, ČSÚ, Scientia, 2005, ISBN 80-250-1080-5
7 Durčáková, J., Mandel, M., Medzinárodní finance, 2. doplnené vydání, MANAGEMENT PRESS, Praha, 2003, ISBN 80-7261-090-2
nazývané i čistým exportom, predpokladá vedenie pomyselnej čiary pod položkou bilancie služieb. Výsledná veličina tvorí súčasť výpočtu hrubého domáceho produktu (HDP), preto významná hodnota môže v prípade malej otvorenej ekonomiky výrazne ovplyvniť veľkosť produktu.
Deficit na bežnom účte predstavuje dôležitý signál i pre finančné trhy a zahraničných investorov. Za alarmujúcu úroveň považujú hodnoty schodku nad 5 až 6 % podiel na HDP. Táto úroveň sa už stala v histórii štartérom úniku zahraničných investorov s krajiny, čo prerástlo do hospodárskej nestability.
Exportom ťahaný rast národného hospodárstva je všeobecne rešpektovaný a prijímaný koncept rozvojových modelov, uplatňovaných dnes v podstate vo všetkých tržných ekonomikách a vo všetkých členských krajinách EÚ8.
V tejto súvislosti je venovaná pozornosť i vývoju cien dovozov a vývozov, stelesnený v ukazovateľoch smených relácií. V situácii, keď je vývoj cenových indexov negatívny, tzn. že nárast ceny dovozu je vyšší ako vývozu, ekonomika musí rovnaké množstvo dovozu pokryť stále vyšším množstvom vývozu. Ďalším následkom (pri inak nezmenených podmienkach) je pokles disponibilného príjmu, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu spotreby a k poklesu životnej úrovne obyvateľov. Príčiny môžu byť rôzne, napr. vývoj cien na svetovom komoditnom trhu, alebo vývoj devízového kurzu.
Možným východiskom je zníženie energetickej náročnosti výroby, presun k sofistikovanejšej výrobe s vyšším stupňom pridanej hodnoty, obmedzenie importnej náročnosti exportu a ďalšie.
Podľa nášho názoru je efekt kvality najschodnejšou a v podstate neutrálnou cestou, ktorá by negatívny dopad smených relácií odstraňovala, alebo aspoň do určitej miery eliminovala. Rastúce množstvo kvalitnejších výrobkov a služieb s vyššou pridanou hodnotou, nižšou energetickou náročnosťou pre tranzitívne krajiny vytvára na jednej strane možné úspory v súvislosti s rastúcimi nákladmi práce a apreciáciou domácej meny, na strane druhej otvára možnosti vstupu na nové exportné trhy, hlavne na trhy s vyspelejšou ekonomickou úrovňou a vyšším príjmom. V zhode s teóriou periférnych oblastí je predpoklad, že cennejšie výrobky (v našom prípade výroba s vyššou pridanou hodnotou)
8 Strategie CzechTrade pro období 1999 – 2004, MPO, 1998
majú vysokú príjmovú elasticitu dopytu9 a tak s celkovým zvyšovaním svetového produktu požadované množstvo bude rásť rýchlejšie, u produktov s nízkou pridanou hodnotou je príjmová elasticita nižšia. Výsledkom je že, krajiny, ktorých export je zložený hlavne z tzv.
hi-tech výroby tak môžu z progresu ekonomických partnerov získať viac. Súčasne s rastúcim dopytom rastie (pri nezmenenom množstve) i cena exportu, čiže vývoj smených relácií je pozitívny. Opačný smer, snaha o extenzívnejšiu formu výroby a tendencia ťažiť z nízkej ekonomickej a nákladovej úrovne ako jeden z hlavných prvkov konkurencieschopnosti, iba oddiaľuje silnejší ekonomický rast a konvergentný proces.
1.2.2 Vývoz a devízový trh
Jedným z dôležitých a neoddeliteľných faktorov medzinárodnej obchodnej výmeny je devízový kurz. Pri konštrukcii platobnej bilancie sme naznačili, že každá jej položka predstavuje kredit a debet, podľa smeru toku devíz (z alebo do zahraničia). Export je kreditná položka bežného účtu platobnej bilancie. Z pohľadu devízového trhu preto predstavu ponuku zahraničnej meny. Podpora exportu zvyšujúca objem exportovaných tovarov a služieb vytvára rastúcu ponuku devíz na trhu a tlačí na zhodnocovanie domácej meny. Zároveň však zvyšuje časť domácej výroby, ktorá bola pred tým určená pre domáci trh a teraz je exportovaná. Finančná podpora vývozu tak naruší platnosť teórie parity kúpnej sily, pretože rast tržnej ponuky devíz vedie k nominálnej apreciácii domácej meny a súčasne domáce ceny vedú k depreciácii kurzu prepočítaného pomocou parity kúpnej sily podľa vzorca uvedeného nižšie10.
PPP devízový kurz na základe parity kúpnej sily
PD,i*Q1 súbor tovarov vyjadrený domácich (D),resp. zahraničných (Z) cenách
9 Príjmová elasticita dopytu vyjadruje citlivosť (zmenu) dopytovaného množstva výrobku v závislosti od zmeny príjmu.
10 Durčáková, Mandel (2003).
Všeobecne sa tvrdí, že vláda, resp. centrálna banka oslabením domácej meny môže zlepšiť výkonovú bilanciu svojej krajiny. Základom takéhoto tvrdenia je cenová konkurencieschopnosť zahraničného obchodu. V mikroekonomickom kontexte depreciácia domáceho kurzu znamená nárast, vyššie náklady importérov pri nezmenenej devízovej cene, preto obmedzujú dovážané množstvo. Vývozca zasa získava (pri rovnakej devízovej cene) vyššie inkaso v domácej mene, jeho motivácia rastie. Ak budeme uvažovať fixné nastavenie cien exportu v domácej mene, vývozcovi sa vytvoril priestor znížiť devízovú cenu bez toho, aby mu vznikol výpadok v jeho výnose. Je tak schopný lepšie cenovo konkurovať, vyvážaťčastejšie a vyššie objemy. Pre zahraničného importéra sa stáva takáto produkcia cenovo výhodnejšia. Dopad na smené relácie sme rozobrali už vyššie. Celkovo však tento proces nemusí vôbec nastať.
Jednou z podmienok zlepšenia zahraničného obchodu je schopnosť hospodárstva vyrábať a pokryť vyšší dopyt zo zahraničia. Ak by sa hospodárstvo nachádzalo na svojom potenciáli, rastúci dopyt by pri nemožnosti rozšírenia kapacít zvýšil tlak na domácu cenovú hladinu. Inflačné tlaky by zrejme neostali bez povšimnutia centrálnej banky, ktorá reštriktívnou menovou politikou prostredníctvom rastu úrokových sadzieb zatraktívnila domáce aktíva, mena zhodnocuje. Bez zásahu banky, by k znevýhodneniu vývozu došlo cez reálny menový kurz11. Platí, že rastom domácej cenovej úrovne oproti zahraničnej sa mena reálne zhodnocuje12. Tento proces s ohľadom na istú nepružnosť cien by bol dlhodobejší.
ER reálny kurz E nominálny kurz
Pf zahraničná cenová hladina P domáca cenová hladina
Druhým kritériom je splnenie tzv. Marshall-Lernerovej podmienky. Tá znie takto:
depreciácia domácej meny povedie k zvýšeniu čistého exportu len v takom prípade, keď je súčet cenových elasticít importu a exportu väčší jednej.
11 Holman, R., Makroekonomie středně pokročilý kurz, C. H. Beck, 2004, ISBN 80-7179-764-2
12 V rozhodovaní ekonomických subjektov hrajú rozhodujúcu rolu reálne veličiny, v našom prípade reálny kurz.
1.2.3 Príjmový vyrovnávací proces výkonovej bilancie.
Teória tohto procesu vychádza z predpokladu nepružných cien a miezd. Poklesom celkového dopytu nedochádza zákonite len ku poklesu cien ale i produktu, ako je tomu v prípade neoklasického modelu. Model je ďalej založený na predpoklade pevného menového kurzu a neberie v úvahu vplyv peňazí.
V krátkosti pripomenieme základné vzťahy príjmu, produktu a výdajov v otvorenej ekonomike. Celý disponibilný príjem bude spotrebovaný, preto platí rovnosť medzi produktom, disponibilným príjmom13 a výdajmi. Rozkladom získame zložku spotrebných výdajov, ktoré sú v keynesovskej ekonomike závislé na disponibilnom príjme, investičné výdaje negatívne citlivé na výšku úrokovej miery, výdaje verejného sektoru chápané ako plne autonómne (nezávislé), úspory (nespotrebovaný príjem) a čistý export. Zložku čistého exportu definujeme ako rozdiel medzi exportom a importom zboží a služieb.
Import sa skladá z autonómnej časti a časti variabilnej, citlivej na disponibilný príjem. Z časového hľadiska sa možno dívať na vzťah medzi importom a produktom alebo disponibilným príjmom odlišne, preto rozdelíme import na časť, ktorá predstavuje hlavne spotrebné zboží a na časť, ktorá vstupuje do výrobného procesu výrobcov (vstupy).
V prípade prvej zložky (spotrebné zboží) reaguje import z oneskorením na zmenu disponibilného príjmu. Dovoz vstupov je naopak v predstihu vyšší, nasledovaný nárastom produktu. Každá ekonomika je závislá časť svojich surovinových nárokov doviezť, čo je viditeľnejšie u malých trhov, ako je i český. Možno preto predpokladať, že krajina surovinovo „závislá“ bude zažívať nárast importu v predstihu a v prípade rastu spotrebnej zložky dovozu bude nasledovať s oneskorením za rastom disponibilného príjmu.
Pri výklade vývozu rozlíšime autonómnu, nezávislú časť a zložku citlivú na zahraničný a domáci dopyt. V súčasnosti s rastúcou medzinárodnou deľbou práce a intenzívnejším zahraničným obchodom konjunktúra okolitých krajín a hlavných exportných partnerov nepochybne ovplyvňuje hospodársku situáciu domácej ekonomiky.
Teorém lokomotívy je príkladom takéhoto vývoja. Rast produktu a disponibilného príjmu obchodných partnerov prináša príležitosť domácim exportérom, keďže ako sme v predchádzajúcom odstavci uviedli, import (v našom prípade, import zahraničných krajín)
13 Disponibilný príjem je v zatvorenej ekonomike kladnou funkciu produktu a transferov zo štátneho rozpočtu, naopak znižuje ho výška daňových výdajov. V otvorenej ekonomike prichádza v úvahu bilancia prímov zo/do zahraničia a vplyv smených relácií.
je pozitívne ovplyvnený disponibilným prímom. Rast ekonomiky jednej krajiny sa tak prenáša v rámci zahraničného obchodu do určitej miery na jej obchodných partnerov.
Druhým dôležitým faktorom je domáci dopyt, ktorý má na export skôr opačný vplyv.
Rastúci domáci dopyt môže viesť vývozcov k tomu, že časť pôvodne exportovanej produkcie umiestnia na domácom trhu, kde si nájde odbyt. Takéto rozhodnutie má svoje racionálne odôvodnenie najmä v tom, že vývoz je všeobecne spojený s celou radou ďalších rizík (prepravné, teritoriálne, politické, devízové atď.) alebo niektoré riziká zvyšuje (tržné, komerčné atď.), preto firmy všeobecne preferujú umiestnenie produkcie na domácom trhu.
Samotný mechanizmus príjmového vyrovnávacieho procesu znázorňuje nasledujúci obrázok. Predpokladajme, že je čistý export je v zápornej bilancii a príjmy vývozcov klesajú. Nasledovným demultiplikačným procesom klesne disponibilný príjem v hospodárstve, čo zníži dopyt po importovanom tovare. Postupný pokles príjmu pokračuje pokiaľ sa pokles dovozu vyrovná úbytku exportu, bilancie je v rovnováhe. Vyrovnanie však nie je tak jednoznačné a hladké ako by sa mohlo javiť. Z dôvodu poklesu úspor, ktorý brzdí pokles dopytu je zostáva vyrovnávací mechanizmus neúplný14.
Obrázok 1: Graf čistého exportu a čistých úspor
Na obnovenie rovnováhy výkonovej bilancie pri neúplnosti príjmového vyrovnávacieho procesu možno uvažovať nástroje menovej, zásah centrálnej banky prostredníctvom úrokovej politiky fiškálnej alebo kurzovej politiky. Na tomto mieste môžeme spomenúť význam podpory zo strany štátu, ktorá by mala zvýšiť autonómny
14 Podrobnejšie viď. Mandel, Tomšík 2003.
export. Táto aktivita by mala pozitívne ovplyvniť vývoj nerovnováhy zahraničného obchodu a dopĺňať tak neúplnosť mechanizmu.
Z obrázku 1 je zjavné, že proces vyrovnania bilancie je spojený s makroekonomickými nákladmi vo forme nižšieho výstupu. Platí, že náklady sú nepriamo úmerne medznému sklonu k importu, medznému sklonu k exportu a úsporám15. Krajiny s vyšším medzným sklonom k importu (podľa empirických výskumov možno do tejto skupiny radiť hlavne menšie otvorené ekonomiky, ako Rakúsko, Fínsko alebo Švajčiarsko) by mali v systéme pevného smeného kurzu náklady vyrovnávacieho procesu nižšie. Vyšší sklon sa počas fungovania Brettonwoodského menového systému pokladal za určitú výhodu. Na druhej stane, ak porovnávame vývoj dvoch modelových ekonomík (ekonomika s vyšším sklonom k importu –NX2 a ekonomika s nižším sklonom k importu –NX1) následne po monetárnej expanzii keď sa krivka úspor posunie z NS1 do NS2 (obrázok 1.2), môžeme si všimnúť, že rast produktu u krajiny s nižším medzným sklonom k importu bude podľa modelu vyšší. Zároveň nerovnováha výkonovej bilancie ekonomiky s vyšším medzným sklonom k importu bude pri menšom náraste produktu vyššia.
Obrázok 2: Medzný sklon k importu a menová expanzia
Podľa niektorých autorov táto skutočnosť môže viesť k záveru, že malé otvorené tranzitívne ekonomiky sú vystavené chronickým problémom s výkonovou bilanciou, pokiaľ nebudú súčasne schopné udržať vysoké tempo rastu autonómneho exportu.
15 Podrobné matematické odvodenie viď Mandel a Tomšík 2003.
1.3 Vývoz z poh ľ adu podniku
Podnikanie, ako ekonomická činnosť za účelom zisku je spojená s radom rizík.
Ekonomický subjekt vykonáva svoju činnosť v neistote, ktorej výška je nepriamo úmerná informáciami o súčasnom a budúcom vývoji sektoru. Na trhu, ak neberieme v úvahu domáce16 monopoly, musí bojovať o zákazníka v konkurencii ďalších rovnako motivovaných subjektov. Predmetom nášho záujmu bude podnikateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť nielen na domácom trhu, ale hľadá uplatnenie svojich produktov i u zahraničných odberateľov. Takýto subjekt musí čeliť novým podmienkam, širšej konkurencii a ďalším rizikám spojených s jeho činnosťou.
1.3.1 Motivácia
Vstup na zahraničné trhy prináša nové komplikácie ale i výzvy. Ak je tomu tak, prečo sa potom stále väčšie množstvo produktov a služieb presúva cez hranice štátov a kontinentov? Motívy môžu byť rôznorodé. Na relatívne malom domácom trhu, ako je i Česká republika, býva orientácia na zahraničné trhy nie len pre veľké spoločnosti nevyhnutnosťou. Domáci trh je zjavne ekonomicky obmedzený, naopak zahraničný predstavuje nové možnosti. Zahraničný obchod preto ponúka väčšie odbytné možnosti.
Tento faktor je silnejší u vysoko špecializovaných odvetví, kde by nebola výroba pre malý domáci trh ekonomicky rentabilná.
Ďalšou výhodou orientácie na zahraničie je zníženie závislosti na domácom trhu.
Firma sa tak stáva odolnejšia voči recesii alebo zmenám na jednom trhu a odbytovou diverzifikáciou zvyšuje svoju stabilitu. Jednotlivé trhy sa môžu odlišovať sezónnosťou alebo hospodárskou konjunktúrou. Pri poklese kúpyschopnosti domáceho trhu, alebo zmene preferencií zákazníkov nemusí predstavovať výpadok príjmov tak veľký problém, ak je jeho časť realizovaná v zahraničí 17.
Zapojenie do medzinárodnej deľby práce či už vo forme subdodávok alebo ako účastník výstavby investičného celku pre exportérov najmä z krajín menej rozvinutých
16 Pojem domáce sme nezvolili náhodou. Monopol predstavuje situáciu na trhu, keď existuje jediný subjekt na strane ponuky. Definícia trhu je otázna. Ak použijeme územné hľadisko, tak pozícia domáceho monopolu môže byť „chránená“
hranicami štátu a to hlavne vyjadrených v právnom poriadku. Máme pri tom na mysli vylúčenie činnosti zahraničných subjektov (monopolov) na tuzemskom trhu. Otvorením napríklad trhu zo železničnou nákladnou dopravou táto definícia stráca význam.
17 Machková, H., Černohlávnková, E, Sato, A. a kol., Mezinárodní obcodní operace, 3. vydání, Grada Publishing, 2003, ISBN 80-247-0686-5
alebo regiónov prechádzajúcich transformáciou prináša ďalší pozitívny aspekt. Vysoká konkurencia na trhu odberateľa ho núti maximálne zefektívniť svoju činnosť a následne zvyšuje nároky i na dodávateľa (kooperujúci spoločnosť). Presun inovácií, nových výrobných postupov alebo riadiacich procesov na exportéra zvyšuje jeho konkurencie schopnosť pri ďalších exportných projektoch ale i na domácom trhu. Skúsenosti z medzinárodného exportu tak v konečnom dôsledku posilňujú jeho celkovú pozíciu do budúcna.
V oblasti marketingového riadenia nepredstavuje vývoz bezvýznamnú činnosť. Keďže je pre spotrebiteľa účasť na zahraničnom trhu určitou známkou kvality, prestíže, podnik exportuje i z tohto dôvodu. Tvrdenie výrobcu „dodávame i na nemecký trh“ bude mať pre potenciálneho zákazníka veľký význam. Referencie a skúsenosti sú v podnikaní nedoceniteľná komodita. Takáto informácia môže do značnej miery predznamenávať vyššiu kvalitu, spoľahlivosť a presnosť dodávok. Pri výbere medzi dvoma ponukami je tak firma s exportnou skúsenosťou vo výhode.
Každý výrobok má svoj životný cyklus. Od plánovacieho procesu, zavedenia na trh, cez následný boom predaja si na určitý čas v konkurencii ďalších nájde svoje stabilné miesto, aby po čase jeho hviezda vyhasla18. Výzvou je oddialenie konca predaja, alebo dokonca predĺženie rastovej fázy. Vstup na zahraničné trhy je na to ideálnou príležitosťou.
1.3.2 Riziká a úskalia
Každá oblasť podnikania je spojená s rizikami, ktoré môžu zmeniť predpokladaný scenár a výsledok transakcie. V zahraničnom obchode sa mimo klasických rizík objavujú nové, súčasne sa veľkosť klasických rizík zvyšuje.
Novým rizikom objavujúcim sa v medzinárodnom obchode je riziko kurzové.
Keďže platby, ceny a ďalšie finančné kalkulácie prepočítava zo zahraničnej meny na základe kurzu do domácej. Nečakané turbulencie v tomto pomere môžu zvrátiť výnosný obchod do červených čísel. Na druhú stranu nečakaný vývoj pozitívnym smerom môže výnos zvýšiť. Kurzové riziko je typické hlavne pre úverové obchodné transakcie (strednodobé a dlhodobé), keďže obdobie medzi kalkuláciou a samotným inkasom je
18 Samozrejme, popísaný cyklus je modelový príklad všetkých fáz. V skutočnosti môže po zavedení nastať i horší prípad, výrobok je neúspešný a nasleduje koniec jeho predaja.
dlhšie. Dlhodobo trvajúci trend zhodnotenia domácej meny môže spôsobiť dokonca stratu cenovej konkurencieschopnosti niektorých sektorov.
Teritoriálne riziká prinášajú do obchodovania so zahraničím ďalšiu neistotu. Tvorí ju neistota spojená s politickým vývojom, administratívnymi opatreniami, hospodárskej stability, možného embarga, prírodných katastrof apod. Pod teritoriálne riziko spadá i politické riziko. Ďalej riziko spojené s možnosťou vzniku vojenského konfliktu, občianskych nepokojov, alebo revolúcie. Zmena administratívnych opatrení môže zasa významne skomplikovať, predražiť či znemožniť obchodné transakcie. Príkladom je zrušenie povolenia, odobratie licencie, devízové reštrikcie či zmrazenie bankových kont.
Riziko prírodných živelných katastrof, záplav, výkyvov počasia či zemetrasenia uzatvára skupinu teritoriálnych rizík. Tie sú charakteristické najmä tým, že odrážajú situáciu v krajinách obchodných partnerov, či tretej krajiny, ktorú nie sú schopní svojim konaním ovplyvniť.
Zostrené prepravné riziko súvisí s geografickou vzdialenosťou predávajúceho a kupujúceho. S rastúcou vzdialenosťou rastie potreba použiť špecifické spôsoby prepravy, niekedy väčší počet prepravcov. Proces prepravy môže skomplikovať i situácia v tranzitných krajinách. Zásielka môže byť opozdená, v horšom prípade poškodená či zničená. Platí jednoduchá priama závislosť, s rastom vzdialenosti a počtom prepravcov či použitých prepravných zariadení pri logistickej činnosti rastie riziko poškodenia tovaru a tým strát oboch zainteresovaných strán.
Riziko zmeny podmienok na trhu (preferencie, konkurencia) sa týka subjektov obchodujúcich tak v domácom priestore ako i v zahraničí. Vývozcom sa však potreba informácií o trhu znásobuje. Nestačí sledovať vývoj na jednom, ale hneď na niekoľkých trhoch súčasne. Tržné riziká zahraničného trhu preto musí vyvážajúci subjekt vnímať takisto veľmi citlivo.
Nájsť spoľahlivého a stabilného obchodného partnera nie je ľahké doma, nehovoriac o novom (neznámom) prostredí v zahraničí. Riziko nesplnenia podmienok kontraktu, nezaplatenia za dodávku, riziko odstúpenia od zmluvy, neprebratia zásielky alebo platobnej neschopnosti či nevôle zo strany zahraničného obchodného partnera prináša potrebu dobrého právneho zaistenia vzťahu. Následne súdne ťahanice by nepriniesli pozitívne skúsenosti (samozrejme, ak by vôbec súdny proces v danej krajine
mal nejaký význam), len ďalšie náklady. Preto je pri exporte i skupina komerčných rizík významnejšia.
1.3.3 Platobný styk
Pri uzatváraní kúpnych zmlúv sa v medzinárodnom platobnom styku sa v praxi vytvorili jednotlivé platobné podmienky. Výber konkrétneho druhu podmienky má značný vplyv na výsledok obchodu, alebo riešenie problémov pri jeho realizácii vzniknutých.
Veľká časť obchodných prípadov využíva služby bánk, kedy môže využiť ich skúsenosti a kontakty. Tie majú buď vlastnú sieť pobočiek v cieľovej krajine alebo sú zapojené do siete korešpondenčných vzťahov s miestnymi bankami v zahraničí.
Medzi hlavné druhy platobných podmienok radíme platby vopred, rôzne formy dokumentárneho akreditívu, dokumentárne inkaso, dodávateľský úver a platby na otvorený účet. Keďže sú tieto medzinárodné platby spojené s rizikami, na ich zaistenie sa využívajú bankové záruky, alebo iné právne inštrumenty ako výhrada vlastníctva.
Z predchádzajúcich strán možno konštatovať, že zahraničnoobchodná výmena zasahuje jednak do makroekonomickej sféry a zároveň ovplyvňuje podnikanie a jeho prostredie. Je to komplexný celok ktorého ovládnutie vyžaduje špecializované prístupy jej aktérov.
2 SWOT analýza č eského zahrani č ného obchodu
Pre hodnotenie každej činnosti štátu je v prvom rade potrebné zoznámiť sa s celkovou situáciou dotknutých oblastí. Toto zoznámenie nám najlepšie umožňuje SWOT analýza. Celková koncepcia podpory exportu v Českej republike v sledovanom období by mala posilniť a zvýrazniť silné, potlačiť slabé stránky, využiť črtajúce sa príležitosti a eliminovať hrozby.
Pri hodnotení jednotlivých aspektov budeme pristupovať z dvoch uhlov pohľadu.
Export ako súčasť zahraničnoobchodnej výmeny neodmysliteľne ovplyvňuje celý makrorámec hospodárstva, preto prvý prístup bude z pohľadu makroekonomiky.
Posledným článkom v celom reťazci vzťahov a kauzalít je v konečnom dôsledku ekonomická jednotka, ktorou bude v našom prípade exportér, resp. exportná firma.
Mikroekonomická úroveň bude preto tým druhým rozmerom, ktorý pri jednotlivých častiach SWOT analýzy budeme brať v úvahu.
2.1 Silné stránky
Pri analýze celkového pohľadu na cenovú konkurencieschopnosť českého zahraničného obchodu nemôžeme obísť jeden kľúčový fakt, česká ekonomika patrila v tom čase stále medzi ekonomiky v procese ekonomickej a spoločenskej transformácie.
V kontexte jej hlavných zahraničnoobchodných partnerov väčšinou nedosahovala ich ekonomickú úroveň (úroveň cenovú a produktivity práce), ako ukazuje vývoj hrubého domáceho produktu na hlavu oproti priemernej úrovni krajín OECD (meraný paritou kúpnej sily- PPPs). Pripomenieme, že viac ako 80 % celkového zahraničného obchodu realizovali české subjekty s partnermi členských krajín OECD. Zároveň si uvedomujeme prílišnú agregáciu a zjednodušenie, ktoré použitím tohto indexu vzniká, no pre názornú porovnateľnosť úrovne našej analýzy je to dostačujúce19.
19 Jeden z problémov je napríklad pomerné zastúpenie jednotlivých krajín v indexe, ktoré nezodpovedá významu ekonomických partnerov na celkovom objeme zahraničného obchodu.
Tabuľka 2: Hospodárska úroveňČR. (Zdroj: OECD Statistics, National Accounts)
Jednou z výhod českého exportu v medzinárodnej konkurencii (hlavne v konkurencii spoločností z vyspelejších krajín) bola nižšia mzdová úroveň i podhodnotený nominálny menový kurz . Pri pohľade na vývoj parity kúpnej podľa ukazovateľa reálneho efektívneho menového kurzu deflovaného indexom jednotkových nákladov prác v spracovateľskom priemysle (Graf 1.: Reálny efektívny menový kurz) môžeme sledovať ako sa vyvíjala cenová konkurencieschopnosť českých výrobkov z ohľadom nielen na vývoj nominálneho kurzu ale i infláciu (reálny kurz), apreciačné alebo depreciačné tendencie voči košu mien (reálny efektívny smený kurz) a s ohľadom na priemerné pracovné náklady (index je deflovaný indexom jednotkových nákladov práce v spotrebiteľskom priemysle).
UK4 REER deflovaný indexom jednotkových nákladov práce (ULCM) v sprac.
priemysle; váhy obrat ZO skupin 5-8 SITC2000 - v %
60 70 80 90 100 110 120 130 140 150 160
I.Q 1998
II.Q 1998 III.Q 1998
IV.Q 1998 I.Q
1999 II.Q 1999
III.Q 1999 IV.Q 1999
I.Q 2000
II.Q 2000 III.Q 2000
IV.Q 2000 I.Q
2001 II.Q 2001
III.Q 2001 IV.Q 2001
I.Q 2002
II.Q 2002 III.Q 2002
IV.Q 2002 I.Q
2003 II.Q 2003
III.Q 2003 IV.Q 2003
I.Q 2004
II.Q 2004 III.Q 2004
IV.Q 2004 I.Q
2005 II.Q 2005
III.Q 2005 IV.Q 2005
Graf 1: Reálny efektívny menový kurz (Zdroj: Databáza časových rád ARAD, ČNB. Vlastný graf.)
Hlavný rys celého obdobia je zhoršenie cenovej konkurencieschopnosti. Výnimkou je úsek od začiatku roku 1998 do polovice 2000 a istú stagnáciu môžeme sledovať i v celom roku 2003. Apreciačný vývoj je skôr prirodzený, keďže české hospodárstvo konverguje k úrovni vyspelých krajín a tento proces je spojený i s cenovým a mzdovým doháňaním. Posilňovanie českej koruny (Graf 2.: Nominálny kurz EUR/CZK a USD/CZK) tento proces jednoznačne potvrdzuje.
Česká ekonomika - HDP per capita cez PPPs ako podiel priemernej úrovne krajín OECD
Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004
Podiel 0,625 0,603 0,592 0,586 0,608 0,63 0,638 0,654
Trend klesajúcej cenovej konkurencieschopnosti znamená hrozbu, s ktorou sa český exportéri musia vyrovnať. Možným východiskom je rast produktivity práce a presun k výrobe s vyššou pridanou hodnotou.
Graf 2: Nominálny kurz (Zdroj: Eurostat. Vlastný graf.)
Trh práce dlhodobo nepredstavuje enormné nerovnováhy, ako tomu bolo v iných okolitých krajinách prechádzajúcimi transformáciou. V porovnaní s európskou pätnástkou (EU15) sa celková miera zamestnanosti pohybovala od roku 1999 dokonca nad jej priemerom, ešte výraznejšie je to u zamestnanosti žien20.
Za silnú stránku českého exportu pokladáme i relatívnu cenovú stabilitu, i keď vývoj inflácie v prvej polovici sledovaného obdobia, tento záver celkom nenapĺňal.
Priemer roku 1998 dosahoval úroveň 10,7 % (ČSÚ), postupne sa od roku 2002 stabilizoval zhruba na úrovni dvoch percent. Ďalšou nespornou silnou stránkou bol trvale vysoký prílev zahraničných investícií, s tým spojená kladná bilancia finančného účtu, ktorá pokryla schodok opakovane sa vyskytujúci na bežnom účte. Význam prílivu zahraničných investícií v podobe tzv. spillovers, nepochybne pozitívne prispieva k zvýšeniu exportného výkonu hospodárstva. Nové investičné projekty zväčša predstavovali dcerinné spoločnosti nadnárodných spoločností najmä s vývozným zameraním. Isté riziko s tým spojené prinášala obava z vysokej importnej náročnosti nových kapacít, čo nasledujúce krátke obdobie i potvrdilo. Dnešný pohľad naznačuje, že sa mohlo jednať len o krátkodobí jav.
20 Podľa časovej rady zo Štatistickej ročenky českej republiky 2005 (ČSÚ).
Česká republika je malá otvorená ekonomika. Jej ďalšiu silnú stránku z celkového makroekonomického pohľadu vidíme vo vysokej miere otvorenosti (meraná obratom zahraničného obchodu na HDP). Hodnota vývozu a dovozu zboží od roku 1999 presahuje nominálny HDP v bežných cenách (Tabuľka 3.: Otvorenosť českej ekonomiky). Tento parameter podčiarkuje význam zahraničnoobchodnej výmeny pre české ekonomické subjekty. Česká podnikateľské subjekty majú s vývozom a zahraničnými partnermi skúsenosti a hlavne v sektore strojárenstva a dopravných prostriedkov možno hovoriť o tradícii, čo predstavuje dobrý základ pre ďalší rast počtu exportérov.
Otvorenosťčeskej ekonomiky
ROK 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
obrat ZAO (mil.) 1748694 1881923 2363022 2653713 2580531 2811651 3471750 3710084 HDP b.c. (mil.) 1962500 2041400 2150100 2315300 2414700 2555800 2767700 … ZAO/HDP 89,11% 92,19% 109,90% 114,62% 106,87% 110,01% 125,44% … Tabuľka 3: OtvorenosťČR. (Zdroj: MPO)
Z mikroekonomického hľadiska je nevyhnutné spomenúť tradíciu tzv. „exportných odvetví“. Pred rokom 1989 priemyselná výroba nemusela byť centrálne rozmiestnená a plánovaná ako tomu bolo v susedných štátoch, preto i ekonomická transformácia nebola sprevádzaná tak vysokými stratami a deformáciami. Český export priemyselných výrobkov, najmä strojov a dopravných zariadení tvorí jeho veľmi významnú časť.
Postupná privatizácia a znižovanie podielu výroby pod kontrolou štátu vidíme ako pozitívny aspekt. Prechod kontroly pod súkromného vlastníka všeobecne vytvára priaznivé predpoklady pre ďalší rast kapacít a konkurencieschopnosti. Ako sme už spomínali v makroekonomickej časti, česká republika sa stala obľúbenou destináciou zahraničných investorov.
2.2 Slabé stránky
Pri pohľade na štatistiky obchodnej bilancie si môžeme všimnúť dva momenty.
Český export je veľmi komoditne a teritoriálne koncentrovaný a Česko je závislé na dodávkach surovín a energií zo zahraničia. Podobné črty vykazujú i okolité krajiny.
Posledné roky vykazujú všetky ekonomiky trend v zmene štruktúry HDP smerom k posilneniu sektoru služieb, pričom služby tvorili v roku 1998 len zhruba 25 % hodnoty
exportovaných výrobkov. Tento podiel je v porovnaní s vyspelejšími krajinami nízky s klesajúcim trendom21.
Negatívnym rysom na trhu práce je hlavne regionálny rozmer nezamestnanosti a neodpovedajúca štruktúra kvalifikácie a vzdelania. S tým súvisia i výdaje na vedu a výskum, ktorých podiel na HDP ďaleko zaostáva za priemerom EU1522. I keď si Česko zachováva nižšie náklady na pracovnú silu, ako je tomu u obchodných partnerov, tento stav nemôže byť a ani nebude dlhodobým zdrojom konkurencieschopnosti. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie predstavujú takisto oblasť, ktorej zmeny by mohli priniesť pozitívne výsledky, nielen exportérom, ale celému hospodárstvu.
Medzi slabé stránky môžeme v danom období zaradiť i celú agendu okolo malých a stredných podnikov (MSE). Ich podiel na zahraničnom obchode je nízky. Dostupnosť zahraničných trhov je pre ne horšia a tak sa častejšie sústreďujú na domáci trh.
V sledovanom období inovačné aktivity podnikov takisto nedosahujú požadovanú úroveň, čo môže viesť k prehlbovaniu rozdielov v technologickej vyspelosti oproti konkurentom zo zahraničia. Energetická náročnosť výroby bola stále vysoká a neumožňovala efektívnejšiu výrobu a úsporu nákladov.
Informácie o exportných možnostiach neboli centralizované a agentúra, ktorej jednou z činností mala byť práca s informáciami (CzechTrade), vznikla len v polovici roku 1997 a nemala potrebné skúsenosti.
2.3 Príležitosti
Bývalé nosné trhy českého exportu s jeho dobrým image zrušením ekonomických úsekov česká republika postupne strácala, no práve v týchto oblastiach sa vytváral predpoklad ďalšieho dynamického vývoja a možností teritoriálne viac diverzifikovať vývoz23. Na druhej strane dominantné postavenie vyspelých krajín (v zahraničnom obchode) neznamenalo koniec, alebo naplnenie všetkých možností. Česká republika sa pripravovala na vstup do Európskej Únie, čo so sebou prinášalo množstvo zmien, možnosti nových trhov a spoločnú obchodnú politiku. V priebehu sledovaného obdobia sa naplno ukázala dôležitosť aj ázijského regiónu, príležitostí nových trhov preto boli vysoké.
21 Viď Graf 18 v prílohe.
22ČSÚ, 2004.
23 Pre korektnosť treba priznať, že táto perspektíva je záležitosťou najmä posledných rokov sledovaného obdobia.
Ďalšie možnosti posilniť export vyplývali z veľkých rezerv v oblasti MSP, nových technológií a energeticky menej náročnými výrobnými procesmi. V roku 1997 vznikla agentúra CzechTrade, ktorej činnosť sa zamerala na oblasť nefinančnej podpory exportu.
Informácie, služby a asistencia pri vstupe na nové trhy ostávali nevyplnené oblasti, ktorých dôležitosť podčiarkovali sami podnikatelia.
V tejto časti nemôžem obísť priame zahraničné investície, či už brownfield alebo greenfield, ktorých štruktúra vytvárala veľmi pozitívne očakávania smerom k posilneniu exportnej výkonnosti.
2.4 Hrozby
Možné riziká a hrozby podobne ako sme konštatovali v úvode časti „príležitosti“, vyplývajú zo značnej koncentrácie zahraničného obchodu. Český exportéri by sa v prípade poklesu dopytu zo strany pár regiónov mohli dostať do problémov, závislosť na ekonomickej konjunktúre Európy je významná. Komoditná koncentrácia smerom k priemyselným výrobkom tieto obavy len zosilňuje, keďže priemysel a dopyt po jeho produktoch je oblasť veľmi citlivá na ekonomický cyklus. Vysoká miera otvorenosti českej ekonomiky by v prípade celosvetovej recesie znásobila jej dopad na celé hospodárstvo.
V časti venovanej cenovej konkurencieschopnosti sme uvádzali nižšiu cenovú a mzdovú úroveň ako výhodu, z ktorej mohol český export ťažiť. Vývoj však ukazuje, ako sa táto výhoda pomaly stráca, s čím musia počítať i domáci výrobcovia. Rastúce mzdové náklady, bez adekvátnej odpovede na strane produktivity a úspor, môžu premeniť výhodu na nevýhodu. Na tieto výzvy musí reagovať celá štruktúra hospodárstva, keďže je celkom reálne, že investície, ktorých príchod bol do určitej miery motivovaný i úrovňou miezd (výroba s vyšším podielom pracovnej sily), odídu do ďalších lacnejších regiónov. Preto presun k sofistikovanejšej výrobe, výrobe s vyššou pridanou hodnotou nemôže byť niečo výnimočné.
2.5 Dominantná komoditná a teritoriálna štruktúra
V súvislosti s popisom zahraničnej výmeny ČR sa javia ako najviditeľnejšie dva aspekty, prvým je významná koncentrácia na európsky trh. Druhým, enormné zastúpenie vývozu strojov, dopravných prostriedkov a priemyselných produktov na celkovom exporte.
Takáto koncentrácia prináša so sebou niekoľko značných rizík.
Dobre diverzifikované portfólio prináša pre firmu vyššiu istotu a stabilitu v prípade nečakaných alebo cyklických výpadkov jednotlivých segmentov. Pokles dopytu jedného tak menej postihuje výsledok firmy ako celku a v niektorých prípadoch môže byť eliminované lepšími výsledkami ďalšieho segmentu portfólia. Rovnaké závery môžeme aplikovať nielen pre podnik ako základnú hospodársku jednotku, ale i pre ekonomiku ako celok. Keďže je český export úzko napojený na ekonomiky, ktoré sú členmi európskej únie, zmena spotrebiteľských preferencií alebo konjunktúrny pokles silne zasiahne i výsledky českého zahraničného obchodu.
Na druhej strane má tento stav i svoje pozitíva. Keďže všetky spomínané krajiny patria medzi vyspelé tržné ekonomiky, nároky na dodávateľov sú vyššie ako by sme mohli čakať u partnerov z menej konkurenčného prostredia. V takomto prostredí tak musia domáci vývozcovia zlepšovať svoj servis a zvyšovať kvalitu svojej ponuky. Núti ich to stále viac premýšľať o ďalších inováciách, efektívnejších výrobných a logistických procesoch. Prináša možnosť osvojiť si know-how zaužívané na cieľových trhoch.
Druhým hore zmieneným javom je odvetvová koncentrácia. Ako ukazuje celosvetový trend posledných rokov, krajiny zapájajúce sa do medzinárodnej deľby práce zužujú svoj záber a užšie sa špecializujú na určité odvetvie alebo obor. So znižujúcou sa veľkosťou domáceho trhu je tento výraznejší. Prípad českej republiky preto nie je niečím výnimočným. Nakoniec, dominantný sektor patrí do skupiny s vyššou a vysokou pridanou hodnotou, kde stále sofistikovanejšia výroba inovácie vytvárajú perspektívne vyhliadky i pre smerovanie pracovného trhu.
Box 1: SWOT analýza MPO (Zdroj: MPO)
Silné stránky Slabé stránky
Makroekonomické faktory Vysoká otevřenost ekonomiky
Zvýšení tempa ekonomického růstu taženého exportem Nižší náklady produkce
Nízká míra inflace
Trvalý příliv přímých zahraničních investic Zdroje a přírodní podmínky
Relativní kvalifikace, adaptabilita i nízká cena pracovní síly Výhodná geografická poloha ve střední Evropě na
společných hranicích s vyspělými zeměmi EU
Historický a přírodní potenciál pro rozvoj cestovního ruchu – kulturní, historické a technické památky, lázeňství Mikrosféra
Adaptabilita některých malých a středních podniků na měnící se požadavky trhu
Tradice průmyslové výroby Přitažlivost pro zahraniční investory
Dobré předpoklady pro rozvoj informačních technologií Podpora rozvoje vlastní vědecké, vývojové a výzkumné
základny ze strany některých přímých zahraničních investorů
Systém podpory exportu - vyhledávání příležitostí pro vývoz, informační, vzdělávací, asistenční služby a propracovaný systém pojišťování vývozních úvěrových rizik při vývozu českých výrobků a komplexní nabídka financování exportních úvěrů, financování výroby pro vývoz, a investic českých právnických osob v zahraničí a finanční služby s financováním vývozu související
Makroekonomické faktory Teritoriální koncentrace exportu Komoditní koncentrace exportu
Vysoký podíl exportu se střední přidanou hodnotou Nízký podíl služeb na exportu
Mikrosféra
Omezená schopnost podniků konkurovat na zahraničním trhu
Nízká exportní výkonnost MSP a nízká schopnost podílet se na aktivitě zahraničních investorů
Nízká produktivita práce ve vztahu k EU
Nedostatek vlastních investičních prostředků, prostředků pro inovace a kapitálu pro export
Nedostatečný rozvoj a transfer nových technologií a nedostatečná provázanost podniků s institucemi výzkumu a vývoje
Nedostatečné vytváření sítí malých a středních podniků Nepřehlednost informací o trzích
Nízká vybavenost exportními kompetencemi a znalostmi Náročné byrokratické postupy a neochota úředníků
Příležitosti Hrozby
Image
Dobrý image exportních odvětví Dobré jméno ČR v EU,
Dobré jméno českého exportu na „tradičních“ trzích Trhy
Zvýšení obchodně ekonomické aktivity na vnitřním trhu EU
Zvýšení necenové konkurenceschopnosti produktů Pokračující zájem zahraničních turistů o ČR Zdroje
Využití možností financování ze zdrojů EU Pokračování přílivu přímých zahraničních investic Zvýšení participace na rozvojové spolupráci EU
Image
Vnímání ČR jako země realizující „práci ve mzdě“ bez inovačního potenciálu
Vnímání ČR jako tranzitivní ekonomiky („východní“
image ČR)
Vnímání ČR jako země s vyšší mírou korupce, byrokracie a pomalého soudnictví
Trhy
Ekonomický vývoj obchodních partnerů
Ekonomická recese ve významných částech světa Přenos obchodu a investic do zemí s menšími náklady
produkce Zdroje
Růst mezd a cen dovážených vstupů
Postupné přizpůsobování tuzemských cenových relací a cenové hladiny cenovým relacím a hladině v zemích EU
3 Proexportná politika
Podpora exportu predstavuje súhrn všetkých aktivít štátnych a neštátnych inštitúcií vytvárajúcich vo svojom celku systém komplexnej podpory exportu. Časť neštátnej podpory predstavuje hlavne Svaz Průmyslu a dopravy ČR a Hospodářská komora ČR.
Štátna podpora má charakter nepriamej podpory, zachováva prostredie voľnej hospodárskej súťaže, je v súlade so všetkými medzinárodnými záväzkami, ktoré ČR prijala a rešpektuje pravidlo rovného prístupu. Riadiacu úlohu v rámci štátnej podpory exportu v zmysle organizačne koordinačnom zastáva Ministerstvo Průmyslu a obchodu24.
Oblasti pokrývajúce proexportné aktivity:
1.Odstraňovanie tarifných a netarifných bariér vývozu, zahranične obchodné stratégie, obchodne diplomatické aktivity, organizačne koordinačné riedenie štátnej proexportnej politiky (MPO, MZV, MF...).
2.Financovanie a poistenie vývozu so štátnou podporou, adresná rozvojová pomoc (EGAP a.s., ČEB a.s.).
3.Informatika, poradenstvo, asistencia a odborné vzdelanie (CZECHTRADE).
4.Propagácia a prezentácia českých produktov a subjektov v zahraničí (CZECHTRADE).
5.Variabilný súbor doplnkových, časovo obmedzených či ad hoc proexportných opatrení (MPO).
3.1 Odstra ň ovanie bariér vývozu, teritoriálna štruktúra
Tvorba obchodnej politiky je podľa zákona č. 2/1969 Sb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy ČR v kompetencii Ministerstva prúmylsu a obchodu (MPO) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí, Ministerstvom financií a ďalšími rezortnými orgánmi, ktorých činnosť súvisí s vyjednávaním medzinárodných zmlúv a spoluprác. Dôležitým prvkom obchodnej politiky ČR je liberálny prístup a snaha o otvorené medzinárodné ekonomické vzťahy.
24 Proexportní politika informační brožúra, MPO, 2001
Poľa materiálu MPO z roku 2000, vychádzajú jeho aktivity z nasledujúcich princípov:
• posilnenie voľnej súťaže, zvýšenie bezpečnosti a predvídateľnosti v oblasti prístupu na trh a uzatváranie a dodržiavanie záväzných medzinárodných obchodných dohôd,
• aktívna účasť v mnohostrannom obchodnom systéme fungujúcom na dohodách a záväzkoch v rámci WTO,
• vzájomné posilnenie mnohostranných regionálnych a dvojstranných medzinárodných vzťahov,
• a v tom čase aktuálne zabezpečenie bezproblémového vstupu do Európskej únie.
Od podania žiadosti ČR o vstup do EÚ sa manévrovací priestor českej obchodnej politiky stával stále viac obmedzený. Najmä oblasť preferenčného zachádzania s vybranými krajinami mimo EÚ. Rade obchodných partnerov sa vstup na český trh zmenil. Po dátume vstupu do EÚ ČR stratila svoju suverenitu v oblasti zahraničnej obchodnej politiky a prebrala spoločnú obchodnú politiku EÚ, na ktorej tvorbe sa súčasne môže podieľať.
Aktivity MPO vo vzťahu ČR a WTO predpokladali splnenie tohto výčtu úloh:
• aktívne zapojenie do prípravného procesu, ktorý prebieha vo WTO a počas ktorého má byť spracovaný návrh na rozsah, štruktúru a časový rámec ďalšieho kola mnohostranných obchodných jednaní,
• príprava negociačných pozícií pre mnohostranné obchodné jednania, v oblastiach poľnohospodárstva a služieb a ďalších oblastí vyplynuvších zo záverov prípravného procesu a konsenzu v rámci WTO,
• zváženie časového horizontu prístupu ČR k pluralitným dohodám WTO, aktivita v účasti na jednaniach s krajinami usilujúcimi o členstvo v Organizácii,
• pokračovania v účasti na sektorových jednaniach v rámci WTO v oblasti informačných technológií a ďalších,
