V YSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V P RAZE Fakulta financí a účetnictví
katedra Peněžní ekonomie a bankovnictví
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2022 Samuel Škoda
V YSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V P RAZE Fakulta financí a účetnictví
katedra Peněžní ekonomie a bankovnictví studijní obor/studijní program: Finanční inženýrství
Underwriting průmyslových rizik
Autor diplomové práce: Bc. Samuel Škoda
Vedoucí diplomové práce: prof. Ing. Jaroslav Daňhel, CSc.
Rok obhajoby: 2022
Čestné prohlášení
Prohlašuji, že jsem diplomovou práci na téma „Underwriting průmyslových rizik“ vypracoval samostatně a veškerou použitou literaturu a další prameny jsem řádně označil a uvedl v přiloženém seznamu.
V Praze dne 6.1.2022
...
Samuel Škoda
Poděkování
Na tomto mieste by som sa veľmi rád poďakoval vedúcemu svojej diplomovej práce, prof. Ing. Jaroslav Daňhel, CSc., za ústretový prístup a cenné podnety.
Abstrakt
Táto diplomová práca skúma možnosti znižovania priemyselných a podnikateľských rizík podniku pomocou využitia poistenia. Okrem predstavenia poistných produktov sa venujeme aj procesu underwritingu, ktorý je v poisťovníctve kľúčový. Risk underwriting predstavuje analýzu, voľbu a rozhodnutie poisťovne, či riziko do poistenia prijať alebo nie.
Prvá časť práce definuje pojem riziko a popisuje spôsoby jeho členenia. Venuje sa riadeniu rizík podniku a zhodnocuje aktuálne najväčšie svetové riziká v oblasti poistenia priemyslu a podnikateľov.
Druhá časť práce popisuje český trh poistenia a jednotlivé produkty priemyselného a podnikateľského poistenia. Sústreďuje sa najmä na skupinu poistenia majetku a poistenia zodpovednosti podnikateľov a priemyslu.
V tretej časti práce je vysvetlený proces underwritingu, vrátane povinností, právomocí a činností underwritera a risk manažmentu. Súčasťou kapitoly sú aj príklady s výpočtom poistného pre jednotlivé typy poistenia podnikateľov a priemyslu. Táto kapitola je vypracovaná najmä na základe osobných skúseností, interných podkladov, sadzobníkov a všeobecných poistných podmienok poisťovne.
Štvrtá časť práce je venovaná popisu procesu underwritingu na konkrétnom podnikateľskom subjekte. Na modelovom príklade ukazujeme proces predloženia ponuky poistenia a následnú kalkulácia poistného.
Klíčová slova
Riziko, poistenie, underwriting, úpis rizika, riadenie rizika, upisovateľ, underwriter, podnikateľské riziká, priemyselné riziká, podnikateľské poistenie, priemyselné poistenie
Abstract
This diploma thesis examines the possibilities of reducing the industrial and business risks of the company by insurance products. In addition to the introduction of insurance products, we also focus on the underwriting process, which is crucial in the insurance industry. Risk underwriting represents the analysis, choice and decision of the insurance company whether to accept the risk into the insurance or not.
The first part of the thesis defines the concept of risk and describes the ways of its division. It also covers risk management processes of the company and evaluates the current largest risks in the field of industrial and business insurance.
The second part describes the Czech insurance market and individual products of industrial and business insurance. It focuses mainly on the group of property and liability insurance of business and industry.
The third part of the thesis explains the underwriting process, including the duties, powers and activities of the underwriter and risk management. The chapter also includes examples with the calculation of premiums for individual types of business and industrial insurance. This chapter is prepared mainly based on personal experience, internal documents, tariffs and general insurance conditions of the insurance company.
The fourth part of the work is devoted to the description of the underwriting process on a specific business entity. Using a model example, we show the process of submitting an insurance offer and subsequent calculation of premiums.
Key words
Risk, insurance, underwriting, risk underwriting, risk management, underwriter, business risks, industrial risks, business insurance, industrial insurance
Obsah
Úvod ... 6
1 Riziko ... 8
1.1 Teoretické vymedzenie rizika ... 8
1.2 Všeobecné členenie rizík ... 10
1.2.1 Hmotné a nehmotné riziká ... 10
1.2.2 Finančné a nefinančné riziká ... 10
1.2.3 Čisté a špekulatívne riziká ... 11
1.2.4 Statické a dynamické riziká ... 11
1.2.5 Riziká z hľadiska vecnej povahy ... 12
1.2.6 Poistiteľné a nepoistiteľné riziká ... 12
1.3 Poistiteľné riziká v podnikaní ... 14
1.3.1 Priemyselné a obchodné riziká ... 15
1.3.2 Ekonomické a finančné riziká ... 18
1.3.3 Medzinárodné a inflačné riziká ... 19
1.4 Aktuálne podnikateľské riziká ... 21
1.4.1 Allianz barometer rizík ... 21
1.4.2 Riziko prerušenia prevádzky a riziko vzniku pandémie ... 24
1.4.3 Kyber riziko ... 25
1.4.4 Riziko nepriaznivého vývoja na finančnom trhu ... 26
1.4.5 Politické riziko ... 26
1.4.6 Prírodné katastrofy ... 26
1.4.7 Riziko požiaru alebo explózie ... 27
1.5 Riadenie rizík podniku... 28
1.5.1 Identifikácia rizika ... 29
1.5.2 Analýza, ocenenie a kvantifikácia rizika ... 31
1.5.3 Redukcia a kontrola rizika ... 34
1.5.4 Eliminácia dôsledkov rizika ... 35
2 Podnikateľské a priemyselné poistenie v Českej republike ... 38
2.1 Základné štatistiky českého trhu poistenia ... 38
2.1.1 Neživotné poistenie a poistenie podnikateľov a priemyslu ... 39
2.2 Všeobecné členenie produktov poistenia podnikateľov a priemyslu ... 41
2.3 Poistenie majetku ... 42
2.3.1 Živelné poistenie ... 42
2.3.2 Poistenie prerušenia prevádzky ... 43
2.3.3 Poistenie pre prípad odcudzenia a vandalizmu ... 43
2.3.4 Poistenie strojov a strojných zariadení ... 44
2.3.5 Poistenie elektronických zariadení ... 45
2.3.6 Poistenie stavebno-montážne ... 46
2.4 Poistenie zodpovednosti ... 47
2.4.1 Poistenie všeobecnej zodpovednosti ... 47
2.4.2 Poistenie profesijnej zodpovednosti ... 48
2.4.3 Poistenie zodpovednosti pri výkone povolania ... 48
2.4.4 Poistenie zodpovednosti dopravcu ... 49
2.4.5 Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa ... 49
2.5 Ostatné poistenia podnikateľov a priemyslu ... 51
2.5.1 Poistenie prepravy ... 51
2.5.2 Poistenie vozidiel ... 51
2.5.3 Poistenie právnej ochrany podnikateľov ... 52
3 Underwriting priemyselných a podnikateľských rizík ... 53
3.1 Proces underwritingu ... 53
3.1.1 Sprostredkovanie poistenia ... 53
3.1.2 Práca underwritera ... 54
3.1.3 Dopyt po poistení a underwriting rizika ... 55
3.1.4 Faktory ovplyvňujúce underwriting ... 59
3.2 Underwriting poistenia majetku ... 60
3.2.1 Underwriting živelného poistenia ... 60
3.2.2 Underwriting poistenia prerušenia prevádzky ... 62
3.2.3 Underwriting poistenia pre prípad odcudzenia a vandalizmu ... 63
3.2.4 Underwriting poistenia strojov a strojných zariadení ... 65
3.2.5 Underwriting poistenia elektronických zariadení ... 66
3.2.6 Underwriting poistenia stavebno-montážneho ... 67
3.3 Underwriting poistenia zodpovednosti ... 70
3.3.1 Underwriting poistenia všeobecnej zodpovednosti ... 70
3.3.2 Underwriting poistenia profesijnej zodpovednosti ... 71
3.3.3 Underwriting poistenia zodpovednosti pri výkone povolania ... 72
3.3.4 Underwriting poistenia zodpovednosti dopravcu ... 73
3.4 Underwriting ostatných poistení podnikateľov a priemyslu ... 75
3.4.1 Underwriting poistenia prepravy ... 75
3.4.2 Underwriting poistenia vozidiel ... 76
3.4.3 Underwriting poistenia právnej ochrany podnikateľov ... 78
4 Realizácia underwritingu v praxi ... 80
4.1 Popis firmy ... 80
4.2 Dopyt po poistení a analýza firmy ... 81
4.3 Kalkulácia a tarifovanie poistenia ... 83
4.3.1 Výpočet poistného pre živelné poistenie majetku ... 83
4.3.2 Výpočet poistného pre poistenie živelného prerušenia prevádzky ... 84
4.3.3 Výpočet poistného pre poistenie elektronických zariadení ... 85
4.3.4 Výpočet poistného pre poistenie prerušenia prevádzky strojov ... 85
4.3.5 Výpočet poistného pre poistenie zodpovednosti za ujmu ... 86
4.3.6 Prehľad výsledkov a finálne poistné... 86
4.4 Vyhodnotenie ponuky poistenia a zjednanie zmluvy ... 87
Záver ... 88
Zoznam použitej literatúry a prameňov ... 90
6
Úvod
Riziká sú už od nepamäti neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Každý sa s nimi vie vysporiadať po svojom. Niektorí riskujú, ďalší zase robia množstvo preventívnych opatrení. Riziko je všade okolo nás, a špeciálne v dnešnej dobe poznamenanej pandémiou je mimoriadne dôležité byť opatrný. To platí tak pre nás, ako aj pre podnikateľské subjekty a poisťovne.
Od roku 2020 sme boli svedkami mnohých udalostí, ktoré mali negatívny vplyv na fungovanie ľudí aj podnikateľov. Pandémia COVID-19 prudko zasiahla modernú globalizovanú ekonomiku a ukázala, aký je náš svet zraniteľný voči nepredvídateľným udalostiam. Milióny predajní, obchodov, fabrík či reštaurácií museli zavrieť alebo prerušiť svoju prevádzku. S pandémiou je spojené aj rastúce kybernetické riziko, keďže podnikateľské subjekty pod tlakom digitalizácie a práce z domova často nezvládajú dbať na kvalitnú virtuálnu ochranu. Živou témou boli v uplynulom roku aj živelné katastrofy, keď oblasť Moravy zasiahli ničivé búrky a dokonca tornádo.
Nie je teda žiadnym prekvapením, že podniky sa snažia riziko analyzovať, predchádzať mu, čo najviac ho eliminovať a zaistiť sa voči prípadným škodám.
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa rizikám brániť. Medzi najčastejšie patrí tvorba vlastných rezerv, vzájomná spolupráca medzi podnikmi, vytváranie spoločných finančných zdrojov alebo komerčné poistenie. Táto diplomová práca skúma možnosti znižovania priemyselných a podnikateľských rizík podniku pomocou využitia poistných produktov. Okrem predstavenia produktov sa venujeme aj ich underwritingu, ktorý je v poisťovníctve kľúčový.
Diplomová práca je rozdelená do štyroch hlavných kapitol. V prvej kapitole si najprv teoreticky definujeme pojem riziko a popíšeme spôsoby jeho členenia.
Sústredíme sa na podnikateľov a priemysel a pomocou údajov z Barometra rizík poisťovne Allianz popíšeme aktuálne najdôležitejšie riziká v oblasti poistenia priemyslu a podnikateľov. Pozrieme sa aj na riadenie rizík podniku, predstavíme si spôsoby ako sa voči nim brániť a popíšeme hlavné úlohy a ciele oddelenia risk manažmentu.
Jedným zo spôsobov ako rizikám čeliť je poistenie. V druhej kapitole si predstavíme produkty, ktoré je na českom území v kategórií poistenia priemyslu
7
a podnikateľov možné zjednať. Sústredíme sa najmä na skupinu poistenia majetku a zodpovednosti, ale spomenieme aj poistenie právnej ochrany alebo poistenie prepravy.
Pre každý typ poistenia popíšeme základné parametre a vysvetlíme ich princíp.
Tretia kapitola je venovaná underwritingu. Pozrieme sa v nej na proces poistenia z pohľadu poisťovne a vysvetlíme si čo je to risk underwriting, aké procesy obsahuje a ako funguje. Uvedieme si pojem Riziková správa a zjednodušene si predstavíme sadzobníky úpisu rizík pre poistenie podnikateľov a priemyslu. Súčasťou kapitoly sú aj jednoduché príklady s výpočtom poistného pre jednotlivé typy poistenia podnikateľov a priemyslu. Táto kapitola je vypracovaná najmä na základe osobných skúseností autora s danou problematikou a interných podkladov, sadzobníkov a všeobecných poistných podmienok nemenovanej českej poisťovne.
Štvrtá a posledná kapitola je venovaná fiktívnemu modelovému prípadu zjednania poistenia v nemenovanej českej poisťovni. Stručne popíšeme celý proces od kontaktu podnikateľského subjektu s poisťovňou cez výpočet poistného až po podpis zmluvy.
8
1 Riziko
Činnosť človeka je spojená s možnosťou výskytu udalostí, ktoré môžu mať negatívny dopad či už na jeho majetok alebo zdravie. Našťastie, jednotlivé riziká je možné posúdiť, zhodnotiť a riadiť. Pri znalosti rizika môžeme buď eliminovať zdroje tohto nebezpečenstva, alebo sa na samotné nebezpečenstvo aspoň pripraviť. Každému riziku môžeme priradiť pravdepodobnosť, a následne posúdiť, či je pre nás významné alebo nie. Existuje možnosť sa následne voči riziku poistiť, a zmierniť tak jeho potencionálny dopad na náš život.[2][4]
V tejto kapitole si najprv teoreticky definujeme pojem riziko, a popíšeme všeobecné spôsoby jeho členenia. Následne sa bližšie sústredíme na podnikateľské a priemyselné riziká a pomocou údajov od poisťovne Allianz si popíšeme aktuálne najdôležitejšie riziká v oblasti poistenia priemyslu a podnikateľov. V poslednej časti tejto kapitoly sa pozrieme na riadenie rizík podniku a spôsoby, ako je možné sa voči daným rizikám brániť.
1.1 Teoretické vymedzenie rizika
Pojem riziko nemá a nikdy nemalo jednotnú definíciu. V historických prameňoch a aj v dnešnej odbornej literatúre nájdeme mnoho jeho foriem a vysvetlení. Niekto tvrdí, že samotný výraz pochádza zo 17. storočia, kedy sa objavil v súvislosti s lodnou dopravou. Pomenovanie „risco“ označovalo úskalia, ktorým sa moreplavci museli vyhýbať. Iné premene tvrdia, že výraz je prevzatý z arabského slova "risq", znamenajúci "všetko čo ti bolo dané a z čoho môžeš mať zisk". Špekuluje sa aj o pôvode v latinskom slove "riscum", predstavujúce pochybnosť, alebo náhodnú a nepriaznivú udalosť.
Dnes sa riziko najčastejšie popisuje ako existencia pravdepodobnosti vzniku nepredvídanej udalosti, ktorej výsledok nám môže spôsobiť horšiu hospodársku situáciu, než v akej sa pred jej vznikom nachádzame.[8] Riziko je teda možné chápať ako pravdepodobnú hodnotu straty, ktorá vznikne nositeľovi rizika pri realizácií nebezpečenstva .[1][4][5][8]
9
Spoločným znakom pre všetky jeho vysvetlenia je chápanie rizika ako neistoty spojenej s možným vznikom straty. Táto neistota vyplýva zo skutočnosti, že existuje možnosť negatívnej odchýlky skutočného stavu od stavu, ktorý predpokladáme.
Rizikom je potom taká neistota, pri ktorej sme schopní kvantifikovať pravdepodobnosť odklonu skutočných výsledkov od očakávaných hodnôt. Z hľadiska posudzovania rizika môže ísť o odklon pozitívny alebo negatívny. Riziko teda znamená akýkoľvek nečakaný výsledok a to ako záporný, tak aj kladný. Treba mať na pamäti, že riziko nám môže priniesť zisk, ale aj nebezpečenstvo straty.[4]
10
1.2 Všeobecné členenie rizík
V dnešnej dobe existuje množstvo rôznych rizík. Hrozba môže prísť z akejkoľvek strany. Z existencie mnohých definícií rizika vyplýva, že je aj mnoho prístupov ako riziko triediť. Riziko možno rozdeliť podľa určitej klasifikácie. Spravidla ide o pojmy, ktoré sú buď protikladné, alebo tvoria ucelenú skupinu. Všetky prístupy na triedenie rizika majú samozrejme spoločné črty. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že základným kritériom na triedenie rizík sú najmä zdroje, ktoré riziká vytvárajú a prostredie, v ktorom riziká vznikajú.[2][5][12]
1.2.1 Hmotné a nehmotné riziká
Riziko môžeme členiť podľa jeho charakteru na hmotné (finančné) a nehmotné (nefinančné). Hmotné riziko sa vyznačuje najmä svojou merateľnosťou. Je pre neho typické, že je jednoduché ho oceniť. Všeobecne môžeme povedať, že hmotné riziká nám spôsobujú finančnú stratu, ktorú môžeme vyjadriť v peniazoch.
Naopak nehmotné alebo nefinančné riziká najčastejšie súvisia s duševnou činnosťou. Označujú sa taktiež aj ako psychologické riziká. V takomto prípade je náročnejšie zmerať a zhodnotiť ich veľkosť a dopad. Nie je to však nemožné. V praxi určuje výšku ocenenia nehmotných škôd, napríklad zdravia, súd. [2][5]
1.2.2 Finančné a nefinančné riziká
S hmotnými a nehmotnými rizikami priamo súvisia finančné a nefinančné riziká.
Všeobecne môžeme povedať, že finančné riziká nám spôsobujú finančnú stratu, ktorú môžeme vyjadriť v peniazoch. Teda hodnota našich očakávaných príjmov či majetku sa rapídne zníži, alebo o túto hodnotu úplne prídeme. [2][5]
11
1.2.3 Čisté a špekulatívne riziká
Riziko môžeme všeobecne chápať ako možnosť odchýlky od predpokladaného cieľa. Z hľadiska vplyvu tejto odchýlky ďalej hovoríme o takzvanom čistom riziku a špekulatívnom (zámernom) riziku. Špekulatívne riziko v sebe obsahuje možnosť zisku alebo straty. Toto riziko podstupujeme dobrovoľne s vidinou možného zisku.
Takýto proces sa volá špekulácia a príkladom môžu byť hazardné hry alebo špekulácie na burze.
Na rozdiel od špekulatívneho rizika, čisté riziko predstavuje iba možnosť straty.
Čisté riziko v sebe obsahuje objektívnu a subjektívnu stránku. Objektívne čisté riziko je realizované na základe nezavinenej, objektívnej situácie. Príkladom môže byť napríklad prírodná katastrofa, požiar, veterná smršť a podobne. Subjektívne čisté riziko sa realizuje na základe činnosti ľudí. Predstavuje dôsledok ľudskej chyby, neopatrnosti alebo morálneho rizika.
Z hľadiska poistenia je medzi čistým a špekulatívnym rizikom zásadný rozdiel.
Poistiť je totiž možné iba čisté riziká. Špekulatívne riziko je podstupované zámerne, a teda nie je možné poistiť sa proti prípadnej vzniknutej strate.[2][5]
1.2.4 Statické a dynamické riziká
Dynamické riziko je spojené so zmenami a rizikami nimi vzniknutými. Nemusí sa jednať o zmeny len na úrovni subjektu ako takého. Do tejto kategórie patria aj zmeny vo vonkajšom okolí, ktoré majú na fungovanie subjektu vplyv. Príkladom zmeny vonkajšieho prostredia je napríklad politická a ekonomická situácia, konkurencia alebo noví odberatelia. Tieto faktory sú ťažko ovplyvniteľné. Jedinou možnosťou pre subjekt je snažiť sa im čo najlepšie prispôsobiť.
Statické riziká stoja mimo ekonomiky, závisia od prírody či od správania jedincov. Všeobecne môžeme povedať, že sú tieto riziká predvídateľné, nakoľko sa objavujú s určitou pravidelnosťou. Je teda jednoduchšie riadiť ich ako u dynamických rizík.[2][4][5]
12
1.2.5 Riziká z hľadiska vecnej povahy
Významné je tiež členenie rizika podľa jeho vecnej povahy. Rozlišujeme napríklad riziká finančné, podnikateľské, operatívne a situačné. Každá z týchto štyroch skupín sa následne delí na niekoľko podskupín. Pre ilustráciu poslúži mapa rizík v podniku na obrázku nižšie. [15]
Obrázok č. 1: Mapa rizík podniku
Zdroj: [15]
1.2.6 Poistiteľné a nepoistiteľné riziká
Z hľadiska poisťovne je najdôležitejšie členenie rizík na riziko poistiteľné a riziko nepoistiteľné. Každé riziko je nutné podrobne zvážiť a rozhodnúť, či ho upísať a poistiť a ktoré nie. [5]
Poistiteľné riziká spĺňajú podmienky dané osobitnými predpismi poisťovní. Je možné ich prijať do poistenia a jedná sa o čisté riziká.
13
Naopak nepoistiteľné riziká nespĺňajú požiadavky na prijatie do poistenia, a nie je ich možné poistiť. Vzhľadom na problematiku našej práce sa v nasledujúcom texte sústredíme najmä na rozbor tých rizík, ktoré ohrozujú činnosť podnikateľského subjektu a zároveň spĺňajú podmienky ich prijatia do poistenia.[12]
Pri rozhodovaní, či dané riziko prijať do poistenia, skúma poisťovňa niekoľko kritérií, ktoré musí dané riziko spĺňať:
Riziko musíme byť schopný jednoznačne identifikovať a popísať príčinu, ktorá viedla k realizácii rizika.
Musíme vedieť vyčísliť stratu, ktorá vznikne realizáciou rizika.
Pre poisťovňu musí byť riziko ekonomicky prijateľné. To znamená, že poisťovňa musí byť schopná riziko uniesť bez toho, aby sama utrpela stratu.
Rozhodujúcim kritériom je aj fakt, že výskyt rizika je náhodný. Pre poisťovňu je nežiaduce také riziko, u ktorého je vysoká pravdepodobnosť či dokonca istota realizácie. Neprijateľné je tiež to, ak je riziko potencionálne ovplyvniteľné zainteresovanými osobami.
Ak riziko spĺňa vyššie uvedené podmienky, môžeme ho označiť za poistiteľné.
Naopak riziká, ktoré podmienky nespĺňajú, nazývame nepoistiteľné. Poisťovne vo svojich poistných podmienkach k jednotlivým poistným produktom vždy zverejňujú, na ktoré riziká sa poistenie nevzťahuje. Typickými zástupcami nepoistiteľných rizík sú terorizmus alebo vojnové udalosti.[2][3][5]
14
1.3 Poistiteľné riziká v podnikaní
Podnikanie ako také znamená investíciu do majetku s cieľom budúceho zisku.
Pokiaľ sa plány podnikateľa nevyvíjajú podľa plánu, môže podnikateľský subjekt utrpieť stratu. Podnikanie vo všeobecnosti je teda vysoko rizikové.
Medzi podnikateľské riziká patria všetky riziká, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie podnikateľa. Už samotné rozhodnutie začať podnikať so sebou nesie riziko, nakoľko podnikateľ si musí zvoliť v čom podnikať a taktiež ako podnikanie financovať. Okrem rizík viazaných priamo na podnikateľovo konanie, ohrozujú podnik tiež riziká externé. Príkladom môžu byť živelné katastrofy, politické či regulačné rozhodnutia, konkurencia, stabilita partnerov či zmeny cien.
Podnikateľské riziko môžeme všeobecne definovať ako nebezpečenstvo, že sa dosiahnuté výsledky podnikania budú odchyľovať od výsledkov predpokladaných.
Tieto odchýlky môžu byť ako kladné, tak aj záporné.
Podnikateľské riziká sa síce všeobecne označujú ako nepoistiteľné, avšak v praxi je určitá časť podnikateľských rizík predmetom poistnej ochrany.
Do portfólia poistiteľných podnikateľských rizík patria okrem čistých rizík aj niektoré z:
Priemyselných a obchodných rizík,
Ekonomických a finančných rizík,
Medzinárodných a inflačných rizík. [1][9][10]
15
1.3.1 Priemyselné a obchodné riziká
Skupina priemyselných a obchodných rizík v sebe obsahuje viacero podskupín.
Prvou z nich sú výrobné riziká, nakoľko výroba je jedna zo zásadných činností v podnikaní. Na ňu nadväzujú ďalšie riziká, ako majetkové, živelné alebo technické riziko. Príkladom môžu byť poškodenia alebo poruchy výrobných zariadenia alebo zastaraná a nevhodná technológia, kvôli ktorej môže podnik zaostávať v rýchlosti výroby.
Pre výrobu sú samozrejme dôležité aj informácie a kvalita surovín, keďže podnik rieši predovšetkým riziko kvality a ceny. Súčasťou každého podniku sú aj zamestnanci, ktorí sú ďalším zdrojom rizika – štrajky, pracovné úrazy, zlá pracovná morálka a podobne. [9], [10]
V ďalšej časti tejto podkapitoly si stručne popíšeme nasledovné riziká:
Živelné a majetkové riziká,
Výrobné riziká,
Technické riziká,
Informačné riziká,
Environmentálne riziká.
1.3.1.1 Živelné a majetkové riziká
Majetok podnikateľa môže byť poškodený alebo zničený vplyvom živelných katastrof. Živelné poistenie majetku sa v základnom rozsahu vzťahuje na riziká požiaru, výbuchu, priameho úderu blesku a pádu lietadla. Súboru týchto rizík sa odborne hovorí FLEXA. Tento názov sa skladá z počiatočných písmen anglických ekvivalentov uvedených rizík (Fire – Lighting – Explosion – Fall of Aircraft).
Medzi ďalšie poistiteľné živelné majetkové riziká patria víchrica, krupobitie, povodeň, záplava, zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín, zosuv lavín, pád stromov a stožiarov, zemetrasenia a snehu alebo námraza.
16
Predmetom poistenia je hnuteľný a nehnuteľný hmotný majetok, ktorý slúži na podnikanie. Poznáme priame a nepriame straty spôsobené majetkovým rizikom.
Medzi priame majetkové straty patrí napríklad poškodenie zariadenia alebo budovy výrobného závodu. Nepriamou majetkovou stratou by bol prípadný pokles zisku v dôsledku následnej neschopnosti dané primárne majetkové straty a ťažkosti s nimi spojené prekonať. [13]
1.3.1.2 Výrobné riziká
Výrobné riziká súvisia s procesom výroby tovarov a s rizikami spojenými s ich používaním. Predstavujú najmä straty vo výrobnom procese vyvolané obmedzením alebo zastavením výroby podniku.
Sú ovplyvňované širokou škálou rizík ako napríklad vplyv ľudského faktoru na poruchy a havárie, spoľahlivosť zariadení, nedostatok energetických zdrojov, surovín, prerušením dodávok energie a surovín zo zahraničia, prírodné katastrofy a podobne.
Patrí sem najmä poistenie strojov (technických rizík), poľnohospodárskych rizík, odcudzenie, prerušenie prevádzky, zodpovednosť vyplývajúca z prevádzkovej činnosti. Skupina výrobných rizík je úzko prepojená s živelnými rizikami. [6][14]
1.3.1.3 Technické riziká
Ako predmet poistenia sa pri technických rizikách poisťujú najmä stroje a strojné zariadenia, elektronické zariadenia alebo stavebné a montážne riziká.
Rozsahom rizík sa poisťuje proti všetkým poistným nebezpečenstvám. To znamená, že poistené sú všetky riziká, ktoré nie sú podľa zmluvy alebo poistných podmienok vylúčené.
Technické riziká existujú vďaka neustálemu rozvoju a vznikajú v dôsledku zavádzania nových produktov na trh. Ide o riziká spôsobené použitím nových alebo nevyskúšaných technológií alebo technických zariadení či výrobných prostriedkov.
17
Medzi činitele tohto rizika zaraďujeme predovšetkým poruchovosť, spoľahlivosť prevádzky a zariadení ako aj ich životnosť alebo schopnosť ľudí s nimi pracovať. [10][15]
1.3.1.4 Informačné riziká
S rozvojom a masívnym využívaním informačných a komunikačných technológií sa do popredia dostávajú aj informačné riziká. Nedostatočná ochrana dát a informačných systémov môže byť veľkým problémom. Tieto nedostatky môžu byť zneužité buď to internými alebo externými subjektami.
Akákoľvek spoločnosť, ktorá prichádza do styku s elektronickými dátami je vystavená informačným rizikám. Hrozí riziko straty, zneužitia alebo krádeže informácií a dát a s tým spojené finančné dopady na podnik ako taký.[9][11]
1.3.1.5 Environmentálne riziká
Ide o poistenie zodpovednosti za škody spôsobené na životnom prostredí. V prípade vzniku škody je zrejme najväčším problémom preukázať prvok náhodnosti.
Vplyvy pôsobiace na životné prostredie mohli pôsobiť už dlhšiu dobu, prípadne sa na nich mohlo podieľať viacero strán.
Všeobecne environmentálna riziká spôsobujú závažné nepriaznivé ekologické alebo chemické účinky na vode, pôde, zvieratách či planéte ako takej. Ide teda o riziká, ktoré majú podobu nákladov vynaložených prevádzkovateľom na predchádzanie bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody, ako aj na nápravu škody už spôsobenej.
Patrí sem aj riziko nákladov spojených s dodržiavaním opatrení na ochranu životného prostredia a riziko strát spojených s núteným ukončením činnosti kvôli environmentálnej hrozbe. [14]
18
1.3.2 Ekonomické a finančné riziká
Ekonomické a finančné riziká vyplývajú z rozhodovania vlastníkov firiem, prípadne vedúcich manažérov o financovaní a investovaní podniku.
S tým sú spojené aj takzvané kreditné riziká, ktoré znamenajú neschopnosť kontrolovať menovú politiku a splácať dlhopisy, firmy majú problémy so splácaním svojich dlhov a jednotlivci čelia riziku, že urobia rozhodnutia, ktoré ohrozujú ich príjem alebo schopnosť splácať dlhy.
Krytie finančných a ekonomických rizík podniku je možné poistiť pomocou poistenia úveru a poistenie záruky. Pod úverové poistenie spadá napr. poistenie pohľadávok, krátkodobých vývozných úverov, výrobného rizika, exportných bankových záruk, a podobne.
Nie všetky finančné a ekonomické riziká sú však poistiteľné. Riziká trhové, likvidné a operačné nemožno kryť žiadnym poistným produktom a ich dopady je možné zmierniť iba pomocou niektorých bankových produktov.[9][14]
V ďalšej časti tejto podkapitoly si stručne popíšeme nasledovné riziká:
Riziká managementu,
Kreditné riziká.
1.3.2.1 Riziká managementu
Management je jeden z najdôležitejších faktorov úspešnosti podnikateľského subjektu. Rozsah možných rizík spôsobených manažmentom je široký. Patrí sem napríklad neúmyselné chybné rozhodnutie, zanedbanie povinností, prekročenie právomocí, klamné prehlásenie, zavádzajúce informácie alebo ohováranie a hanobenie.[2][14]
19
1.3.2.2 Kreditné riziká
Kreditné riziká súvisia s nebezpečenstvom platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľov. Jedná sa o riziko, že odberateľ nedodrží svoj záväzok splatiť úver alebo faktúru voči dodávateľovi. Dôvodmi neuhradenia pohľadávok zo strany odberateľa môžu byť napríklad platobná neschopnosť, platobná nevôľa, politické riziká a ďalšie faktory.
Poistenie pohľadávok sa vzťahuje na prípady, keď poistený dodávateľ neobdržal platbu za poskytnuté výrobky alebo služby od odberateľa.
Poistenie záruk sa vzťahuje na prípady, keď poistený subjekt nesplní svoje záväzky voči tretím stranám. Poisťovateľ sa zaväzuje k úhrade čiastky veriteľovi vo výške, ktorá je dohodnutá v záručnej listine. Medzi poistenie záruk patrí napríklad poistenie zmluvných záruk.[2][14]
1.3.3 Medzinárodné a inflačné riziká
Medzinárodné a inflačné riziká súvisia predovšetkým s vývozom. Pri vývoze sa totiž k priemyselným, obchodným a finančným rizikám pripájajú ďalšie riziká spojené s nadnárodným prostredím, ktoré vyplývajú z rozdielneho zákonodarstva, meny, politického zriadenia či kultúry. Je to teda znehodnotenie peňazí v dôsledku čoho sa zníži reálna hodnota existujúceho majetku a tiež reálny výnos, ktorý mal byť pomocou investovaného majetku dosiahnutý.
K vývozu a dovozu nepochybne patrí aj prepravné riziko a riziko politické.
Možné prekážky a nehody pri preprave, ako aj politický konflikt v krajine dovozu alebo vývozu môžu značne skomplikovať fungovanie podnikateľského subjektu ako takého.[9][10][11]
V ďalšej časti tejto podkapitoly si stručne popíšeme nasledovné riziká:
Politické riziká,
Prepravné riziká.
20
1.3.3.1 Politické riziká
Politické riziká je možné rozdeliť na dve kategórie. Prvou kategóriou sú riziká spôsobené vládou v danej krajine v rámci legitímnych regulačných funkcií. Formou rizika môžu byť zmeny v oblasti rozpočtu, daní, investičné stimuly a podobné makroekonomické rozhodnutia vlády.
Druhou skupinou sú riziká vyvolané stávkami, národnostnými a rasovými nepokojmi, vojnami alebo teroristickými útokmi. Tieto riziká sú zdrojom politickej nestability a predstavujú veľkú hrozbu a riziko. [10]
1.3.3.2 Prepravné riziká
Charakteristickým rysom zahraničného obchodu je presun tovaru. V procese prepravy od predávajúceho ku kupujúcemu je skrytých množstvo rizík. Tie sú spojené s celým radom prepravných rizík vyvolanými rôznymi neočakávanými a náhodnými udalosťami.
Prepravovaný tovar ohrozujú počas prepravy predovšetkým živelné riziká, havárie dopravného prostriedku ale tiež zrútenie mostu, cesty alebo tunelu. Medzi prepravné riziká patrí aj pád stromov alebo stožiarov na cestnú komunikáciu alebo zrútenie skladovacej haly, v ktorej bola zásielka uskladnená.[11][14]
21
1.4 Aktuálne podnikateľské riziká
K popisu aktuálnych podnikateľských rizík využijem výsledky prieskumu poisťovne Allianz, takzvaného Allianz Risk Barometra, ktorý zobrazuje rebríček desiatich rizík, ktorých sa firmy najviac obávajú.
Barometer rizík od roku 2012 každoročne zostavuje poisťovňa Allianz, ktorá je súčasťou najväčšieho poisťovacieho koncernu na svete, Allianz Group, a patrí tak k významným účastníkom poistného trhu v celosvetovom meradle.[ 19]
1.4.1 Allianz barometer rizík
Allianz Risk Barometer prieskumu sa v roku 2020 zúčastnilo rekordných 2 769 respondentov z 92 krajín a území. Barometer ukazuje najväčšie podnikateľské riziká popísané zákazníkmi Allianz, maklérmi a priemyselnými a obchodnými organizáciami. Prieskumu sa zúčastnili taktiež rizikový konzultanti, upisovatelia, senior manažéri a poistný experti z Allianz Global Corporate & Specialty (AGCS) a iných subjektov Allianz.
Respondenti boli vypočúvaní počas októbra a novembra 2020. Prieskum sa zameral na veľké, malé a stredné podniky. Respondenti mali vybrať odvetvie a veľkosť podniku, a následne vymenovať až tri riziká, ktoré pokladali za najdôležitejšie.
Väčšina odpovedí bola za veľké podniky, s ročným príjmom viac ako 500 miliónov USD. Takúto možnosť zvolilo celkom 1 234 respondentov, čo prestavuje 44
% opýtaných. Stredne veľké podniky, s ročným príjmom medzi 250 až 500 miliónmi USD reprezentovalo celkom 495 respondentov, teda asi 18 %. Malé podniky s príjmom pod 250 miliónov USD teda označilo celkovo 1 040 respondentov a teda 38
%. Prieskumu sa zúčastnili odborníci na riziká z 22 priemyselných odvetví. [19]
22
1.4.1.1 Desať najväčších rizík pre rok 2020
Medzi najväčšie riziká v roku 2020 patrilo:
1. Prerušenie podnikania (vrátane prerušenia dodávateľského reťazca).
o Ako významné ho označilo 41 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 2. mieste s 37 %.
2. Prepuknutie pandémie (napr. problémy so zdravím a pracovnou silou, obmedzenia pohybu).
o Ako významné ho označilo 40 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 17. mieste s 3 %.
3. Kybernetické incidenty (napr. počítačová kriminalita, zlyhanie/výpadok IT, porušenie dát, pokuty a sankcie).
o Ako významné ho označilo 40 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 1. mieste s 39 %.
4. Vývoj na trhu (napr. volatilita, zintenzívnenie konkurencie/noví účastníci, M&A, stagnácia trhu, kolísanie trhu).
o Ako významné ho označilo 19 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 5. mieste s 21 %.
5. Zmeny v legislatíve a regulácii (napr. obchodné vojny a clá, ekonomické sankcie, protekcionizmus, brexit, rozpad eurozóny).
o Ako významné ho označilo 19 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 3. mieste s 27 %.
6. Prírodné katastrofy (napr. búrka, povodeň, zemetrasenie, lesný požiar).
o Ako významné ho označilo 17 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 4. mieste s 21 %.
23 7. Požiar, výbuch.
o Ako významné ho označilo 16 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 6. mieste s 20 %.
8. Makroekonomický vývoj (napr. menová politika, úsporné programy, zvýšenie cien komodít, deflácia, inflácia).
o Ako významné ho označilo 13 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 10. mieste s 11 %.
9. Klimatické zmeny/zvyšujúca sa volatilita počasia.
o Ako významné ho označilo 13 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 7. mieste s 17 %.
10. Politické riziká a násilie (napr. politická nestabilita, vojna, terorizmus, občianske nepokoje, nepokoje a rabovanie).
o Ako významné ho označilo 11 % respondentov. V roku 2019 skončilo na 11. mieste s 9 %.
Z dát uvedených vyššie je zrejmé, že výsledky ovplyvnila najmä pandémia Covid-19. Nie je teda prekvapením, že práve prerušenie prevádzky podnikania a vypuknutie pandémie sú na vrchole Allianz 2021 Barometru rizika.
Obe tieto riziká sú vzájomne prepojené, čo dokazuje rastúcu zraniteľnosť a neistotu súčasného vysoko globalizovaného a prepojeného sveta. V ďalšej časti tejto kapitoly si bližšie popíšeme sedem najdôležitejších rizík podľa Allianz barometru podnikateľských rizík.[19]
24
1.4.2 Riziko prerušenia prevádzky a riziko vzniku pandémie
Riziko prerušenia prevádzky považovali firmy v roku 2020 za najzávažnejšie.
Bolo úzko prepojené s pandémiou Covid-19, ktorá je momentálne jednou z najväčších tém na celom svete. Potvrdením je umiestnenie rizika vzniku pandémiu na druhom mieste Allianz Barometra rizík. Aj keď Covid-19 nie je jediný faktor ktorý na riziko prerušenia prevádzky vplýva, jednoznačne s ním súvisí.
Za posledných desať rokov skončilo riziko prerušenia prevádzky sedem krát na prvom mieste Allianz Barometra rizík. Je teda zrejmé, že toto riziko nie je na popredných miestach žiadnym nováčikom.
Jednotlivé spoločnosti a dokonca celé sektory utrpeli obrovské straty spôsobené rizikom prerušenia prevádzky už v minulosti, avšak pandémia v roku 2020 je prvá katastrofálna udalosť, ktorá zasiahla modernú globalizovanú a prepojenú ekonomiku ako celok v tak veľkom rozmere. Pandémia ukázala, aký je náš svet zraniteľný voči nepredvídateľným a extrémnych udalostiam. Štúdia spoločnosti Euler Hermes uvádza, že takmer 94 % spoločnostiam vo svete pandémia Covid-19 spôsobila narušenie ich dodávateľských reťazcov. Viac ako štvrtina spoločností považovala toto prerušenie za „vážne“. Firmy si čim ďalej tým viac uvedomujú nutnosť monitorovania tohto rizika. Môže trvať veľmi dlhú dobu, než sa z prerušenia prevádzky zotavia a dosiahnu úroveň, ktorú mali pred ním.
Covid-19 je pripomienkou toho, že nie všetky riziká sú poistiteľné, a že riadenie rizík a plánovanie kontinuity podnikania zohráva kľúčovú úlohu pri snahe prežiť prípadné extrémne udalosti. Jedným z veľkých ponaučení z pandémie je, že takéto udalosti nie sú len teoretické, ale predstavujú skutočnú hrozbu.
Údaje z Allianz Barometra Rizík ukazujú, že pandémia vysoko koreluje s mnohými inými rizikami. Pandémia prispela k nárastu rizika spôsobujúceho prerušenie prevádzky podniku vyvolaného takzvaným nefyzickým poškodením. Do tejto skupiny patria napríklad kybernetické útoky, výpadky, politické riziká alebo riziká zmien na finančných trhoch.
Na druhej strane, prírodné katastrofy, extrémne počasie a požiar zostávajú stále dôležitými príčinami prerušenia podnikania v mnohých odvetviach. [19]
25
1.4.3 Kyber riziko
V posledných rokoch rastie aj význam kyber rizík. Počet útokov sa neustále zvyšuje čo do počtu tak aj do sofistikovanosti, čo sa tiež prejavilo v Allianz Rizikovom Barometri. Kybernetické incidenty síce skĺzli na tretiu pozíciu, no obavy z nich sú stále veľké.
Počítačová kriminalita a boj s takýmto rizikom dnes stojí globálnu ekonomiku viac ako 1 bilión USD, čo je viac ako jedno percento celosvetového HDP. Toto číslo taktiež predstavuje nárast až o 50 % oproti roku 2018. Dôvodom môže byť nepochybne väčšia digitalizácia vynútená pandémiou Covid-19. Hrozba prerušenia podnikania či už z dôvodu útoku, zlyhania, úniku alebo krádeže softvéru a dát je v dnešnej dobe väčšia ako kedykoľvek predtým.
Podľa Allianz Rizikového Barometra je únik údajov hodnotený ako najväčšie kybernetické nebezpečenstvo pre rok 2021. Nasleduje nebezpečenstvo zraniteľnosti systémov a chyby zamestnancov pri používaní IT systémov.
Prechod na prácu na diaľku počas pandémie Covid-19 sprevádzalo zníženie kybernetickej bezpečnosti, keďže prihlásenie a overenie zamestnancov pracujúcich z domu je viac náchylné na phishingové útoky. V čase vrcholu prvej vlny pandémie v apríli 2020 FBI oznámila 300% nárast kyber incidentov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019.
Kybernetické riziko bolo kedysi vnímané len ako problém počítačov a softvéru, ale so zrýchlením digitalizácie je jeho pôsobnosť čoraz viac rozšírená. Dnes je problémom áut, tovární, smartfónov, až po na inteligentné zariadenia v našich domácnostiach.
Hoci povedomie o kyber rizikách rastie, stále patrí medzi riziká najviac podceňované. Spoločnostiam by určite pomohlo lepšie hardvérové a softvérové vybavenie, zlepšenie procesov a zvýšenie povedomia medzi zamestnancami.[19]
26
1.4.4 Riziko nepriaznivého vývoja na finančnom trhu
Tak ako celý svet, aj finančný trh a ekonomiku zasiahla ničivá pandémia Covid-19. Riziko nepriaznivého vývoja na finančnom trhu medziročne vystúpilo o jednu pozíciu v Allianz Risk Barometri, a umiestnilo sa na štrvrtej priečke. Toto postavenie odráža najmä riziko rastu miery platobnej neschopnosti podnikateľských subjektov v čase pandémie, keď počet insolvencií medziročne narástol o 38 %.
Po celom svete v priebehu roku 2020 zbankrotovalo 52 podnikov s vykázanými aktívami vo výške najmenej 1 miliardy USD. Pre porovnanie, ročným priemerom za obdobie 2005 až 2019 bolo 20 zbankrotovaných podnikov. Očakáva sa, že v roku 2022 by sa insolvencie podnikov v eurozóne mala zvýšiť až o 17 %. [2] [14] [19]
1.4.5 Politické riziko
Významný dopad na podnikateľov a priemysel má nepochybne aj politické riziko. Medzi aktuálne témy patrí nepochybne Brexit, udalosti na Ukrajine, v Rusku, na Blízkom východe, ale aj teroristické útoky pod záštitou Islamského státu, ktoré sa v posledných desiatich rokoch presunuli aj do Európy.
Moderný svet vyžaduje taktiež nové štandardy pre umelú inteligenciu a kybernetickú bezpečnosť, pravidlá pre digitálne finančné služby a platformy alebo snaha o hospodárstvo s menšími emisiami uhlíka. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná určitá úroveň regulácie.
Tieto a aj mnohé iné skutočnosti spôsobili, že oblasť politických rizík sa umiestnila na piatom mieste v Allianz Barometri rizík v roku 2020.[10][19]
1.4.6 Prírodné katastrofy
Ničivé požiare v Kalifornii a Austrálii či rekordný počet tropických búrok v Atlantickom oceáne patril medzi prírodné katastrofy, ktoré dominovali titulkám novín v roku 2020. Prírodné katastrofy boli témou aj v českej republike, keď Juhomoravský kraj a predovšetkým oblasť Břeclavska a Hodonínska 24. júna zasiahli
27
ničivé búrky a tornádo. Veterný vír zdevastoval niekoľko dedín na južnej Morave a zanechal za sebou najmenej sedem mŕtvych a desiatky zranených. Katastrofa postihla taktiež viac ako stovku budov a rodinných domov.
Prírodné katastrofy spôsobili v roku 2020 celosvetovo poistné škody v celkovej výške viac ako 80 miliárd dolárov. Toto číslo predstavuje nárast o viac ako 40 % v porovnaní s rokom 2019. Nie je teda prekvapením, že medzi šiestimi najobávanejšími rizikami v roku 2020 sa umiestnili aj prírodné katastrofy. Keďže sa počasie stáva stále viac volatilné a horšie predvídateľné, tento trend môže aj naďalej pokračovať vzhľadom k budúcim klimatickým zmenám.
Medzi riziká prírodných katastrof môžeme zaradiť povodne a záplavy, víchricu, krupobitie, zemetrasenie, zosuvy pôd, lavíny, hurikány, tornáda, tsunami, sopečné výbuchy, tropické búrky a ďalšie.[13][19]
1.4.7 Riziko požiaru alebo explózie
Zatiaľ čo pandémia Covid-19 predstavovala nováčika v najdôležitejších podnikateľských rizikách v Allianz Risk Barometri, riziko požiaru alebo explózie sa historicky radí medzi top 10.
V mnohých prípadoch nejde o materiálne škody, ktoré podnikateľov postihnutých požiarom najviac trápia. Problémom je najmä nemožnosť poskytovať služby svojim zákazníkom a obnoviť činnosť prevádzky. V skutočnosti práve riziko požiarov a výbuchov bolo jednou z najčastejších príčin prerušenia prevádzky podnikov v roku 2020.
Aj keď sa prístup k rizikám požiaru alebo výbuchu neustále vyvíja, je nepravdepodobné, že takéto riziká niekedy môžu byť úplne eliminované. Obozretné postupy pri hasení požiaru, vrátane preventívnych opatrení, sú nevyhnutné pri snahe znížiť riziko straty pri nehode. [19]
28
1.5 Riadenie rizík podniku
Každý podnikateľský subjekt sa v rámci svojho podnikania vystavuje určitým rizikám. Časť rizík je možné eliminovať a niektoré je možné preniesť na poisťovateľa.
Aby bolo poistenie čo najefektívnejšie, treba hroziace riziká poznať a vedieť, ako sa proti nim chrániť. Táto snaha viedla k vzniku vednej disciplíny risk manažment, česky označované ako rizikový manažment či riadenie rizík.
Risk management sa zaoberá identifikáciou rizík a hľadaním postupov, ako zabrániť ich vzniku, prípadne ako aspoň zmierniť ich následky. Základnou úlohou risk manažmentu je rizikám predchádzať, teda znížiť pravdepodobnosť výskytu negatívnych odchýlok na minimum a ochrániť tak majetok, životy ľudí či životné prostredie pri čo najnižších nákladoch.
Risk management sa snaží spoznať a pochopiť všetky riziká ohrozujúce podnik, rozčleniť ich do jednotlivých kategórií a potom rozhodnúť, či je potrebné ich úplne eliminovať, znížiť alebo preniesť na poisťovňu. Cieľom risk managementu je dosiahnutie čo najvyššej bezpečnosti prevádzky s využitím optimálnych finančných a materiálových zdrojov. [16]
Činnosti risk manažmentu je možné rozdeliť na 4 fázy, ktoré ďalej rozvediem v nasledujúcich podkapitolách:
Identifikácia rizika,
Analýza, ocenenie a kvantifikácia rizika,
Redukcia a kontrola rizika,
Eliminácia dôsledkov rizika.
Pre potreby poistenia je možné využiť služby rizikového inžiniera. Ten na základe prehliadky podniku a preštudovanie súvisiacej dokumentácie špecifikuje reálne hroziace riziká. Výsledkom jeho práce je Riziková správa, ktorá môže následne slúžiť ako podklad pre návrh poistného programu. [16]
29
1.5.1 Identifikácia rizika
Prvou fázou risk manažmentu je identifikácia rizika. V tomto bode dochádza k zisteniu rizík, ktoré môžu teoreticky narušiť ekonomický chod podniku. Uvažovať je pritom treba ako nad rizikami zjavnými a hmatateľnými ako sú požiar, víchrica, povodeň či kybernetický útok ako aj nad tými skrytými, na prvý pohľad menej zrejmými. Medzi skrytými rizikami sa nachádzajú politické, sociálne, environmentálne alebo legislatívne riziká. Ako príklad skrytého rizika zo súčasnosti možno uviesť vládne opatrenia v podobe obmedzení prevádzok v rámci pandémie Covid-19.
Rizikový manažment by mal tiež vykonávať analýzu podnikového majetku.
Kontrola by sa mala zamerať na vlastný majetok podniku, hodnotu hmotných aj nehmotných aktív a na počet zamestnancov. Okrem poistenia vlastného majetku je treba počítať aj s možnosťou spôsobenia škody na zdraví, majetku a financiách ako zamestnancov tak aj tretích osôb a zvoliť dostačujúce rozsahy zodpovednostného poistenia. V tejto fáze určujeme, aké riziká môžu činnosť podniku a tým pádom aj jeho finančnú stabilitu ohrozovať. [16]
Do skupiny rizík, ktorými sa risk manažment zaoberá, patria:
Škody na majetku,
Zodpovednosť za škodu,
Prerušenie prevádzky podniku,
Chyby v riadení,
Chyby z nedbanlivosti,
Nedodržanie technologického postupu,
Politické vplyvy,
Sociálne vplyvy,
Prírodné prostredie.
Prvých päť skupín je v rámci risk manažmentu považovaných za kontrolovateľné.
Posledné štyri sú považované za len obmedzene kontrolovateľné.[16]
30
Riziká je možné tiež deliť podľa ich výskytu. Každé riziko sa môže meniť a vyvíjať s ohľadom na zmeny prostredia. Z pohľadu výskytu sa riziká delia na stále, teda nepretržite hroziaca a občasné. Vplyv občasných rizík trvá iba po určitú dobu.[16]
Určenie a identifikácia rizík vyplýva z odpovedí na nasledujúce otázky:
Čo sa môže stať?
Ktoré nežiaduce udalosti sú pravdepodobné?
Aká je pravdepodobnosť ich výskytu?
Aké sú očakávané dôsledky?
Rizikový inžinier sa snaží identifikovať riziká, ktoré ohrozujú podnik ako zvnútra, tak aj zvonku. Na identifikáciu rizika a rozpoznanie možných hrozieb sa využíva mnoho techník a postupov. Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie patria:
Metóda pozorovania.
o Informácie ku konkrétnych rizikám získavame priamo na mieste formou fyzického pozorovania.
Metóda analýzy dokumentácie.
o Analýza konkrétnej dokumentácie, napr. účtovnej evidencie, obchodných správ, zmlúv a podobne.
Analýza historických údajov.
o Skúmanie historických údajov, teda hľadanie príčin a dôsledkov vzniku rizík v minulosti. Súčasťou je aj zaistenie údajov a evidencie o možných nebezpečenstvách pre budúcnosť.
Analýza priebehu pracovného procesu.
o Analýza rizík súvisiacich so samotným pracovným procesom a ich vplyv na všetky nadväzujúce pracovné postupy.
31
Nie všetky identifikované riziká ohrozujú skúmaný subjekt rovnakou mierou.
Na rozlíšenie ich závažnosti sa musíme pokúsiť nebezpečenstvá subjektívne ohodnotiť. Po zvážení a identifikácií rizík teda prichádza na rad analýza, ocenenie a kvantifikácia rizika. [6][17]
1.5.2 Analýza, ocenenie a kvantifikácia rizika
V tejto fáze sa rizikový manažment zaoberá otázkou, akú váhu majú jednotlivé riziká a aký môžu mať vplyv na finančnú situáciu podniku v prípade realizácie.
Celkový vplyv rizika sa hodnotí podľa pravdepodobnosti výskytu rizika a výšky škody, ktorú môže spôsobiť.
Cieľom analýzy rizík je získať údaje, ktoré následne pomôžu pri ocenení a kvantifikácií rizík. Jej význam možno popísať rôznymi charakteristikami. Analýza rizika je nástroj komplexného posúdenia rizika, ktorý umožňuje oddeliť malé prijateľné riziká od veľkých rizík. Pomáha taktiež posúdiť návratnosť prostriedkov vynaložených na preventívne opatrenia. [3] [6][16]
Na úspešné vykonanie analýzy je kľúčové správne pochopenie vzťahov v analýze rizík. Pre daný subjekt nepredstavuje hrozbu iba jediné pôsobiace riziko, obvykle sa jedná o ich kombináciu.
Pri analýze rizík sa často používajú tieto pojmy:
Úroveň rizika.
o Určuje ju hodnota a zraniteľnosť aktíva a úroveň hrozby na aktívum pôsobiace.
Zvyškové riziko.
o Z dôvodu jeho nepatrnej veľkosti sa proti nemu nezavádzajú žiadne protiopatrenia, keďže v podstate subjekt neovplyvňuje.
Referenčná úroveň.
o Hranica určuje, či sa už jedná o riziko zvyškové alebo nie.[5]
32
Meranie rizika je krokom, ktorý je v procesoch risk manažmentu nevyhnutný.
Výška rizika plynie z hodnoty aktíva, jeho pravdepodobnosti a úrovne hrozby. Pri analýze rizík sa pracuje s veličinami, ktoré často nemožno presne zmerať.
Na určenie ich veľkosti sa používajú dve metódy:
Kvantitatívne metódy.
o Sú to analytické odhady na základe matematicko-štatistických metód a pravdepodobnosti. Sú založené na matematickom výpočte rizika z frekvencie výskytu hrozby a jej vplyvu.
Kvalitatívne metódy.
o Sú závislé na odhade kvalifikovaného špecialistu, opierajúceho sa iba o jeho vlastné skúsenosti - obvykle je použitá stupnica typu
„malý“, „stredný“ a „veľký“ alebo stupnice 1 až 10. [4]
Pre vyjadrenie veľkosti dopadov sa v praxi používa viacero veličín:
MAS (Maximum Amount Subject) – maximálna možná škoda,
EML (Estimated Maximum Loss) – odhadovaná najväčšia škoda,
PML (Propable Maximum Loss) – pravdepodobná najväčšia škoda,
NLE (Normal Loss Expectancy) – bežne očakávaná škoda.
Na stanovenie výšky škody sa obvykle používa maximálna možná škoda.[16]
Na klasifikáciu rizík sa následne používa takzvaná riziková mapa. Jedná sa o rozdelenie podľa frekvencií a závažnosti rizika:
1. skupina – vysoká frekvencia a závažnosť,
2. skupina – nízka frekvencia a vysoká závažnosť,
3. skupina – vysoká frekvencia a nízka závažnosť,
4. skupina – nízka frekvencia aj závažnosť.
33
Podľa toho, do akej skupiny riziko spadá, sa následne určí prístup a stratégia ako s rizikom naložiť.
Riziká z 1. skupiny je nutné riešiť ihneď nakoľko sú najzávažnejšie. U rizík z 2.
skupiny je vhodný presun rizika formou poistenia. Pre 3. skupinu je dôležité prijať také opatrenia, ktoré zmiernia ich frekvenciu. Posledná 4. skupina by mala byť bezproblémová. [1][13]
Potenciálne reakcie subjektu na riziká je možno teda rozdeliť na 4 hlavné alternatívy:
Vyhýbanie sa riziku.
o Jedná sa o odstránenie konkrétneho ohrozenia formou eliminácie zdroja rizika.
Redukcia rizika.
o Znamená zníženie pravdepodobnosti realizácie rizika alebo zmenšenie vplyvu jeho možných následkov.
Zadržanie rizika.
o Pre podnik má zmysel zadržiavať také riziká, ktoré sú predvídateľné, opakujú sa a ich rozsah škôd nie je veľký. Finančné krytie takýchto škôd sa realizuje samopoistením.
Prenos rizika.
o Prenos rizika a jeho finančná eliminácia sa v praxi realizuje formou faktoringu, forfaitingu, opcií, futures, ale najmä poistením. [12]
Prvé dve skupiny patria do redukcie a kontroly rizika, tieto metódy si popíšeme v časti 1.5.3 Redukcia a kontrola rizika. Druhé dve skupiny sú formy eliminácie dôsledkov rizika a popíšeme si ich v kapitole 1.5.4. Eliminácia dôsledkov rizika.
34
1.5.3 Redukcia a kontrola rizika
Po identifikácii analýze, kvantifikácií a ocenení rizika prichádza fáza kontroly a redukcie rizika. Je to proces kontroly rizika, v ktorom sa manažment najprv snaží prijímať opatrenia na predchádzanie možným škodám. Riziká, ktorým sa nedá zabrániť preventívnymi opatreniami, následne musia byť eliminované finančne napríklad poistením.
V rámci tejto fázy teda dochádza k nastaveniu takých opatrení, ktoré majú zamedziť vzniku rizika alebo zmierniť jeho následky.
Opatrenia je možné rozdeliť na strategické a fyzické:
Strategické.
o Medzi strategické opatrenia patrí napríklad zmena v systéme práce alebo zavedenie bezpečnejších technológií výroby a materiálov.
Fyzické.
o Pod fyzickými opatreniami si možno predstaviť napríklad inštaláciu elektronickej požiarnej signalizácie, zvýšenie zabezpečenia obstaraním bezpečnostných zámkov alebo ochrannej pomôcky pre zamestnancov.[16]
Na úplnú elimináciu rizika je nezbytne nutné zbaviť sa jeho zdroja. Takýto krok je možný napríklad prostredníctvom outsourcingu. Outsourcing je možný formou využitia externej firmy, ktorá je následne používaná k nákupom polotovarov a služieb.
V prípade zmiernenia vplyvu rizika je vždy nutné posúdiť, či použité výdavky na outsourcing sú adekvátne.[13]
Rizikám sa dá predchádzať rozličnými opatreniami. Jedným zo spôsobov sú školenia zamestnancov a zavedenie vyššej a lepšej organizácie a bezpečnosti pri práci.
Zostavujú sa evakuačné plány, sú prehľadnejšie označované evakuačné cesty a vykonávajú sa poplachové cvičenia simulujúce rôzne potenciálne nebezpečné situácie.
35
Dôležité sú tiež technické opatrenia. Medzi nich môžeme zaradiť napríklad zavádzanie bezpečnejších technológií a materiálov, ochranné odevy a kryty, hasiace zariadenia, bezpečnostné zámky, signalizačné zariadenia a podobne.[3]
Pokiaľ nie sme schopní preventívnymi opatreniami zabrániť rizikám, musíme pristúpiť k finančnej eliminácií dôsledkov rizík.
1.5.4 Eliminácia dôsledkov rizika
Ak existujú riziká, ktorým sa nedá vyhnúť a ani predísť kontrolou, redukciou a nastavením preventívnych strategických, fyzických a technických opatrení, existuje možnosť finančnej eliminácie dôsledkov rizík. Podnikateľské subjekty majú na výber z dvoch typov opatrení, a to krytie rizík mimo poistenia a prostredníctvom poisťovne.[16]
Medzi možnosti ako financovať riziká, ktoré podnikateľský subjekt nie je schopný odvrátiť či dostatočne znížiť patrí:
Financovanie z bežných príjmov alebo úveru.
Samopoistenie a kaptívne poistenie.
Dohoda o vzájomnej pomoci medzi podnikmi.
Vytváranie spoločných finančných zdrojov.
Komerčné poistenie a spolupoistenie.[3]
1.5.4.1 Financovanie z bežných príjmov či úveru
Financovanie rizika z vlastných zdrojov, prípadne s využitím úveru podnikatelia väčšinou volia v prípade, že sa riziko opakuje, je predvídateľné a škody z neho plynúce sú nízke, takže podnik ich bude schopný pokryť.
Krytia rizík prostriedkami z bežných príjmov a úverov sú teda využívané najmä u rizík nachádzajúcich sa v 4. skupine, teda s nízkou frekvenciou aj závažnosťou. [3][13][16]
36
1.5.4.2 Samopoistenie a kaptívne poistenie
V prípade samopoistenia ide o vytváranie prostriedkov na krytie škôd z vlastných rezerv. Rovnako ako pri financovaní z bežných príjmov je využitie samopoistenia u takých rizík, ktoré sú predvídateľné, pravidelne sa opakujú a produkujú potenciálne nízke až stredné škody. Pre samopoistenie sa môže podnikateľský subjekt rozhodnúť aj v prípade negatívnych skúseností s poisťovňou.
Medzi potenciálne nevýhody samopoistenia patrí najmä náročnosť z hľadiska kvalifikovanosti zamestnancov. Je mimoriadne dôležité riziká správne identifikovať, ohodnotiť a odhadnúť náklady na pokrytie prípadných škôd. Pre menších podnikateľov je práve nedostatok internej kvalifikovanosti najväčším problémom pri využití samopoistenia.
Pristúpiť možno tiež k vytvoreniu vlastného krytia rizika formou kaptívneho poistenia. Ide o druh financovania rizika z vlastných prostriedkov, pričom dochádza k založeniu dcérskej spoločnosti ktorá inkasuje poistné a v prípade potreby poskytuje poistné plnenie. Výhodou kaptívneho poistenia je, že nie je viazané na trhové zmeny, pevne stanovené termíny úhrady poistného a možnosť dojednať aj poistenie takých rizík, ktoré sú na bežnom trhu nepoistiteľné. Nevýhodou môže byť napríklad nepredvídateľný škodový priebeh a podobne ako u samopoistenia nedostatočná interná kvalifikovanosť zamestnancov. [1][3][13][16]
1.5.4.3 Dohoda o vzájomnej pomoci medzi podnikmi
V takejto dohode sa obchodní partneri zaväzujú, že sa budú v prípade škôd podieľať na krytí ich následkov. Toto krytie môže mať rôznu podobu. Medzi najčastejšie typy pomoci patria:
Finančná pomoc.
Materiálna či manuálna výpomoc pri odstraňovaní škôd.
Pomoc pri dodržaní záväzkov z dodania tovaru či poskytnutia služby zákazníkovi.
37
Pri takýchto dohodách je dôležitá dôvera medzi obchodnými partnermi a kvalitné spracovanie zmluvy o dohode.[3]
1.5.4.4 Vytváranie spoločných finančných zdrojov
Dohody o vzájomnej pomoc medzi podnikmi sú účinné predovšetkým pre malé a stredné riziká. Pre veľké riziká je zvykom skôr vytváranie spoločných finančných zdrojov v špeciálnych fondoch.
Pokiaľ v budúcnosti jednému z členov takéhoto fondu vznikne škoda, bude mu z fondu vyplatená suma podľa vopred dohodnutých pravidiel. Táto čiastka býva často obmedzená maximálnou hodnotou.[3]
1.5.4.5 Komerčné poistenie a spolupoistenie
Najčastejšou a najbezpečnejšou voľbou prenosu rizika je dohodnutie poistenia v poisťovni. Poisťovňa v takom prípade preberá od subjektu riziká vymenované v poistnej zmluve. V prípade výskytu veľkého rizika je možné dokonca rozložiť zaťaženie rizikom medzi viacerých poisťovateľov. Tento spôsob poistenia sa nazýva spolupoistenie.
Pre poisťovňu je nutné posúdiť potenciálne preberané riziká predovšetkým z pohľadu náhodnosti udalostí. Poisťovateľ sa chce vyhnúť poisteniu takej udalosti, pri ktorej je takmer isté že nastane. Ďalšie hľadisko, ktoré poisťovňa skúma, je veľkosť prípadnej škody pri realizácií rizika. Na nastavenie správnej výšky poistného a posúdenie, či je poistenie pre poisťovňu výhodné, slúži oddelenie underwritingu.
Poistenie nemá za úlohu riziko odstrániť alebo mu zabrániť, ale zabezpečuje náhradu straty spôsobenej realizáciou rizika. Ak nastane škoda, je podnikateľskému subjektu vyplatené plnenie podľa vopred dohodnutého rozsahu poistného krytia.
Podnikateľský subjekt tak mení hrozbu vzniku neodhadnuteľne veľkej a potenciálne likvidačnej finančnej škody za relatívne malý a plánovateľný náklad, a to platbu poistného. [1][3][13][14][16]
38
2 Podnikateľské a priemyselné poistenie v Českej republike
V prvej kapitole sme si teoreticky definovali a popísali riziko, jeho členenie a spôsoby jeho riadenia a krytia. Následne sme sa venovali rizikám, ktoré sú pre podnikateľov v dnešnej dobe najdôležitejšie. Jednou z možností krytia aj takýchto rizík je poistenie.
V tejto kapitole si predstavíme jednotlivé produkty, ktoré je na českom území v kategórií poistenia priemyslu a podnikateľov možné poistiť. Sústredíme sa najmä na skupinu poistenia majetku a poistenie zodpovednosti, ale spomenieme aj poistenie právnej ochrany alebo poistenie prepravy.
2.1 Základné štatistiky českého trhu poistenia
Podľa údajov Českej národnej banky, ďalej len ČNB a Českej asociácie poisťovní, ďalej len ČAP, pôsobilo v roku 2020 na českom poistnom trhu 45 subjektov, konkrétne 44 poisťovní a jedna zaisťovňa. Z tohto počtu bolo 27 subjektov tuzemských a počet zahraničných pobočiek sa znížil z 20 na 17. Z celkového počtu sa 26 radí medzi neživotné poisťovne. Čisto životných poisťovní bolo v roku 2020 len 5 a zvyšok predstavujú poisťovne so zmiešanou činnosťou. Takých je na českom trhu 13. Poisteniu podnikateľov a priemyslu sa venovalo celkovo 17 poisťovní. [20][21]
Celkové predpísané zmluvné poistné upravené podľa metodiky ČAP sa oproti roku 2019 zvýšilo o 3,2% na 141,2 miliárd CZK. V životnom poistení prebehol rast o 3 % oproti minulému roku a predpísané poistné dosiahlo hodnotu 46,5 miliárd CZK.
V neživotnom poistení sa situácia v medziročnom porovnaní zmenila ešte viac.
Dynamika rastu poistného sa síce znížila z minuloročných 7,3% na 3,3%, ale predpísané poistné v neživotnom poistení aj napriek tomu dosiahlo rekordne najvyšších 94,7 miliárd CZK. Poistný kmeň sa výrazne nezmenil, keď medziročne narástol iba o 0,4%. Celkový počet poistných zmlúv sa priblížil hladine 28,8 milióna.
V životnom poistení pokračuje dlhodobý pokles a celkovo sa počet poistiek znížil o 2
%. Ich počet tak klesol na 5,1 milióna. V dominantnom neživotnom poistení počet
39
zmlúv naopak mierne stúpol, a to na 23,6 milióna. Koncentrácia na trhu sa v roku 2020 ďalej navýšila v súvislosti s dokončeným prevodom kmeňa a nedávnymi fúziami medzi českými poisťovňami. Podiel prvých 10 členov na celkovom predpísanom poistnom upravenom podľa metodiky ČAP narástol z minuloročných 90,1 % na aktuálnych 91,7 %. Oproti tomu oslabil podiel oboch hlavných skupín: Generali CEE a Vienna Insurance Group, z 58,7 % na 57,7 %. Celkové náklady na poistné plnenia členov ČAP sa v roku 2020 znížili o 6,9%, a po minuloročnom prekonaní 100 miliardovej hranice poklesli na 93,4 miliardy CZK. Z toho takmer 90 miliárd CZK pripadlo na samotné vyplatené plnenia. Celkový počet poistných udalostí sa v roku 2020 znížil o 10,7%, na 2,6 milióna a za poklesom stojí predovšetkým vývoj v neživotnom poistení. [20][21]
2.1.1 Neživotné poistenie a poistenie podnikateľov a priemyslu
V neživotnom poistení má aj naďalej dominantné postavenie poistenia vozidiel.
Na predpísanom poistnom pri zahrnutí zákonného poistenia zamestnávateľa posilnilo svoj podiel na celkovom neživotnom poistnom z 45,6 % v roku 2019 na 47,5% v roku 2020. Prevládajúcim odvetvím je poistenie zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla. Zaslúžené poistné sa medziročne navýšilo o 7,6 % a priblížilo sa sume 26,4 miliárd CZK. Celkové náklady spojené s týmito produktami dosiahli hodnotu 23,8 miliardy CZK. V havarijnom poistení sa predpísané poistné tiež navýšilo a dosiahlo hodnotu 23,6 miliardy CZK. Samotné vyplatené plnenie rástli pomalšie a počet poistných udalostí dokonca o 3,4% klesol. Členské poisťovne ČAP svojim klientom vyplatili v podobe finančných kompenzácií takmer 14,6 miliardy CZK.
Predpísané poistné v súhrne odvetví poistenia majetku medziročne stúplo o 2,8%, a to na 24,4 miliardy CZK. Jeho podiel na celkovom neživotnom poistení sa takmer nezmenil a dosiahol 22,9 %. Poistenie domácností pridalo 3,2%, a dosiahlo hodnotu 3,4 miliardy CZK predpísaného poistného. Poistenie stavieb občanov predstavuje 6,3% neživotného poistenia, a hrubé predpísané poistné 6,5 miliardy CZK.
Všeobecné poistenie zodpovednosti bez započítania zákonného poistenia tiež posilnilo. Hrubé predpísané poistné sa zvýšilo o 8,2% na 9 miliárd CZK, čo predstavuje 8,4% celkového poistného v neživotnom poistení. Zákonné poistenie
