Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Vplyv finančnej krízy na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom v SR
Financial Crisis and its Impact on NFC financing in Slovakia
Diplomová práca
Autor: Ľubica Hrachovská, Bc.
Financie
Vedúci práce: Ing. Marcel Novák PhD.
Banská Bystrica Apríl 2014
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Bratislave dňa 30.04.2014 Bc. Ľubica Hrachovská
POĎAKOVANIE
Ďakujem vedúcemu diplomovej práce p. Ing. Marcelovi Novákovi, PhD za výborné vedenie, odborné a cenné rady a podnetné pripomienky pri vypracovávaní diplomovej práce.
V Bratislave dňa 30.04.2014 Bc. Ľubica Hrachovská
Anotácia
HRACHOVSKÁ, Ľubica, Bc.: Vplyv finančnej krízy na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom v SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Marcel Novák, PhD. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 89
Hlavnou témou mojej diplomovej práce je analyzovať vplyv finančnej krízy na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom v Slovenskej republike. Finančná kríza mala veľký dopad na bankový sektor, ktorý je v prepojení na podnikateľský sektor a s tým súvisiace podnikateľské úvery.
Diplomová práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole som sa zamerala všeobecné vymedzenie základných pojmov finančnej krízy, jej vznik, príčiny a dôsledky a aký vplyv mala na podnikateľský sektor SR. Druhá kapitola sa zaoberá bankovým sektorom SR, úverovým trhom a popisuje úverový proces. Tretia kapitola je zameraná na rôzne podnikateľské moţnosti typu úverov pre podnikateľov. Zamerali sme sa na komparáciu troch úverov vhodných na podnikateľov.
Kľúčové slová: finančná kríza, bankový sektor, podnikateľský úver, bankové produkty, úverový proces
Annotation
HRACHOVSKÁ, Ľubica, Bc. : Financial Crisis and its Impact on NFC financing in Slovakia [Diploma thesis]. Banking Institute University of Prague, foreign university Banska Bystrica. Department of Finance and financial transactions. Supervisor: Ing.
Marcel Novák,PhD.. Year of defense: 2014. Pages: 89
The main theme of my thesis is to analyze the impact of the financial crisis on lending to businesses in the Slovak Republic. The financial crisis had a big impact on the banking sector, which is the link to the business sector and related business loans.
The thesis is divided into three chapters. In the first chapter, I focused general definition of the basic concepts of financial crisis, its origin, causes and consequences and the impact on the business sector had SR. The second chapter deals with the banking sector, credit market, and describes the loan process. The third chapter focuses on a different type of loan business opportunities for entrepreneurs. We focused on comparing three suitable loans to entrepreneurs.
Keywords: financial crisis, the banking sector, business loan, banking products, loan process
Obsah
Úvod ... 8
1 Všeobecné východiská finančnej krízy ... 10
1.1 Finančné krízy vo svete od roku 1982 po súčasnú krízu, jej príčiny a dôsledky... 11
1.1.1 Kľúčové momenty krízy od roku 2007 do 2009 ... 15
1.1.2 Opatrenia a eliminovanie dôsledkov krízy ... 17
1.2 Typy finančných kríz ... 20
1.3 Vplyv krízy na podnikateľský sektor SR ... 22
2 Bankový sektor SR ... 25
2.1 Vplyv krízy na bankový sektor v SR ... 25
2.2 Finančný trh a finančný sprostredkovatelia ... 28
2.2.1 Typy finančných sprostredkovateľov ... 30
2.3 Komerčná banka ... 33
2.3.1 Klasifikácia úverov ... 35
2.4 Analýza trhu úverov v rokoch 2012 a 2013 ... 36
2.5 Úverový proces ... 42
2.5.1 Skúmanie ţiadosti o poskytnutie úveru ... 43
2.5.2 Uzatvorenie zmluvného vzťahu a čerpanie úveru ... 50
2.5.3 Kontrola plnenia úverových podmienok a splácanie úveru ... 51
2.5.4 Ukončenie úverového vzťahu ... 52
2.6 Úverový register ... 52
3 Podnikateľské úvery v SR ... 54
3.1 Produkty jednotlivých bánk pre podnikateľov ... 55
3.2 Komparácia vybraných bankových produktov bánk VÚB, ČSOB a TATRA BANKY pre podnikateľské subjekty ... 70
3.3 Vyhodnotenie informácií o úveroch z dotazníka ... 72
Záver a odporúčania ... 79
Zoznam pouţitej literatúry ... 81
Internetové zdroje ... 83
Zoznam tabuliek a grafov ... 84
Zoznam pouţitých skratiek... 85
Zoznam pouţitých príloh ... 86
DOTAZNÍK ... 87
8
Úvod
S otváraním sa jednotlivých národných finančných trhov sa začína vo svetovom finančnom systéme ukazovať stále viac prvkov nestability, ktoré zapríčiňujú v jednotlivých národných ekonomikách náchylnosť na finančné otrasy. Ak sa pozrieme do minulosti tak finančné krízy boli len zriedkavým javom, avšak v dnešnej dobe sa finančná kríza, objavuje stále častejšie. Finančná kríza ide ruka v ruke s ekonomickými krízami. Tie sa nevyhýbajú ani vyspelým svetovým ekonomikám ako je USA, Japonsko, Veľká Británia.
Finančná kríza, ktorá vypukla v USA v roku 2007 zasiahla celý svet. V roku 2008 postihla finančná kríza Slovensko. Veľký vplyv mala na bankový sektor, ktorý úzko súvisí s podnikateľským prostredím a taktieţ postihla aj obyvateľstvo. Bankový sektor musel sprísniť bankové štandardy, čo malo negatívny vplyv na podnikateľský sektor, hlavne v oblasti poskytovania úverov. Aby bola naša ekonomika udrţateľná, musela vláda prijať opatrenia, ktoré mali prispieť k eliminácii dôsledkov krízy.
V diplomovej práci sa zameriam na jednoduché objasnenie vzniku finančnej krízy , čo predchádzalo jej vzniku, aký mala priebeh a ako vplývala na ekonomiku či uţ vo svete alebo na Slovensku. Touto problematikou sa posledné roky zaoberal kaţdý činný občan, či uţ ako podnikateľ, zamestnanec alebo zamestnávateľ. Kríza ovplyvnila kaţdého aj keď malo kto si to po vypuknutí krízy pripúšťal.
Hlavnou témou diplomovej práce je rozobrať ako vplývala a vplýva finančná kríza na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom SR. Aký veľký vplyv mala na bankový sektor a s tým aj na podnikateľské subjekty.
Diplomová práca je rozpracovaná do troch základných kapitol.
V prvej kapitole som sa zamerala na všeobecné vymedzenie základných pojmov svetovej finančnej krízy, je vznik, príčiny a dôsledky. Taktieţ ako vplývala na podnikateľsky sektor SR, vymedzím pojmy ako podnikateľa podnikateľské prostredie.
Druhá kapitola je zameraná na bankové prostredie od vzniku bankovej krízy po súčasnosť. Kapitolu som širšie rozpísala, objasnila som bankový sektor v SR, hlbšie som sa venoval úverovému trhu v SR a popísala, aké fázy úverového procesu musí absolvovať podnikateľský subjekt pri ţiadosti o úver a taktieţ čo je to úverový register.
V poslednej kapitole som komparovala určitý bankový produkty niektorých bánk, vybratý pre podnikateľský subjekt.
9
Hlavným cieľom mojej diplomovej práce je analyzovať vplyv finančnej krízy na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom SR, stručným prehľadom vytvoriť obraz ako finančná kríza ovplyvnila bankový sektor a podnikateľské prostredie a s tým súvisiace poskytovanie úverových produktov podnikateľským subjektom.
V diplomovej práci som pouţila informácie, ktoré som nadobudla spracovaním rôznych zdrojov a z nadobudnutých informácií.
10
1 Všeobecné východiská finančnej krízy
Kríza ako slovo v nás evokuje určité predstavy, môţeme si ho vysvetliť, ţe to môţe byť vrcholný stav niečoho alebo nejakej činnosti, môţe v nás vyvolať určitú situáciu, o ktorej vieme, ţe nie je ľahká, ale tieţ to môţe byť aj obdobie hospodárskeho úpadku.
Charakterizovať krízu jednou definíciou je veľmi ťaţké. Skutočnosťou je, ţe ranne štádium jej vzniku nepoznajú ani samotne menové autority, nepoznajú jej budúci priebeh.
Ak by to poznali vedeli by sa brániť jej dôsledkom. Väčšinou krízu vieme definovať aţ keď prehrmi.(Kotlebová et al,2010,s.295)
Významní ekonómovia majú tieţ na krízu určitý názor. V ich definíciách sa objavujú rôzne príčiny a rôzne typy kríz.
„Napríklad F. S. Mishkin finančnou krízou rozumie ...nelineárny rozvrat finančných trhov, zvyšujúci problém informačnej asymetrie v dôsledku alokačnej efektívnosti finančných trhov. R.W. Goldsmith definuje krízu ako ... prudké, okamţité, ultracyklické zhoršenie všetkých alebo veľkej väčšiny finančných indikátorov- krátkodobej úrokovej sadzby, ceny aktív (akcie, nehnuteľnosti, pôda), insolventnosť firiem a úpadky finančných inštitúcií.“( Kotlebová et al, 2010,s.296)
V rámci určitej ekonomiky môţu nastať udalosti, ktoré ovplyvnia jej plynulý chod.
Hovoríme o šokoch, ktorými je hospodárstvo danej krajiny vystavené, ako napr. ponukové šoky ,šoky kapitálových tokov, devízové šoky, šoky likvidity, úverové šoky, monetárne šoky a šoky neefektívnosti nástrojov. Avšak nie všetky ekonomické šoky môţu spustiť finančnú krízu, môţu ju vyvolať aj iné udalosti. Môţe to byť napr. hospodárska recesia, neschopnosť štátu plniť medzinárodne záväzky a pod. Všetky udalosti, ktoré narušia plynulý chod ekonomiky negatívne vplývajú a ovplyvňujú plynulý ţivot jednotlivca.(Kotlebová et al,2010,s.295)
11
1.1 Finančné krízy vo svete od roku 1982 po súčasnú krízu, jej príčiny a dôsledky
Ak sa pozrieme do minulosti, finančné krízy boli len zriedkavým javom. V súčasnosti sa stále viac stretávame s týmto pojmom. S liberalizáciou kapitálových trhov sa v ekonomickej teórii stretávame s pojmom tzv. finančná nákaza. Finančnú nákazu môţeme jednoducho vysvetliť, ţe je to výskyt finančnej krízy v jednej ekonomike, ktorá môţe spustiť(ak je priveľmi otvorená)finančnú krízu v ďalších krajinách. Tu môţeme hovoriť o infikácii , ako o prenose krízy do iného hospodárstva.
Veľký vplyv na súčasný stav svetového systému mali tieto finančné otrasy:
1982- Mexická kríza- stratili sa všetky devízové rezervy, vláda nemala prostriedky na splatenie svojho zahraničného dlhu, angaţoval sa Medzinárodný menový fond(MMF) - preklenovacím úverom, ale podmienený bol realizáciou prísneho úsporného programu vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu
1983-Brazília-mala podobný problém vo vysokej zadĺţenosti
1987-Ekvador-výška zahraničnej zadlţenosti bola tak vysoká, ţe vláda vyhlásila moratórium na splácanie dlhov a istiny
1989-Venezuela-čiastočne moratórium na splácanie svojich dlhov
Brazília - vyhlasuje pre vysokú zadĺţenosť insolventnoť v splácaní úrokov zo štátneho dlhu, taktieţ nie je schopná splatiť svoje statne obligácie
1992-Brazilia-MMF bol poskytnutý preklenovací uver, a vláda sa zaviazala prijať program na zníţenie deficitu a inflácie
1994-Polsko-reštrukturalizácia zahraničného dlhu - presun špekulatívnym zahraničným investorom z krajiny viedol k bankovej kríze
1996-Rusko-dohoda s Paríţskym klubom o reštrukturalizácii štátneho dlhu .Doba splatnosti sa predĺţila na 25 rokov
1997-Ázijska kríza - zasahuje kedysi silné trhy - ázijských tigrov
1998-Ruska kríza - vláda vyhlásila platobnú neschopnosť na svoje úvery v tvrdých menách
1999-Brazilia-vlada devalvovala národnú menu, z obavy ţe vypukne veľka regionálna finančná kríza
12
2000-Argentina- prejavuje sa negatívny vplyv devalvácie brazílskej meny na ekonomiku. MMF poskytol pomoc.
2001-Turecko-domaci bankový systém sa zrútil, vláda navrhla plávajúci kurz, čo však viedlo k veľkému znehodnoteniu meny v porovnaní ešte pred kriovým vývojom
2002-Argentinska kríza - zrútenie menového kurzu, platobná neschopnosť v úverovej oblasti a taktieţ kríza bankového systému
Tieto krízy sa odohrali za posledné tri desaťročia. Bolo ich dosť a preto musíme venovať takémuto problému zvýšenú pozornosť. V súčasnosti kladieme dôraz na budovanie efektívneho a hlavne fungujúceho svetového finančného systému, ktorý by včas dokázal zareagovať na blíţiace sa nebezpečenstvo krízy. (Chovancova et al, 2006,s.24.)
Viac informácií do typológie finančných kríz priniesla –konštrukcia generácií modelov kríz:
- prvá generácia modelov – ak vláda úmyselne kryje svoj deficit, ktorým ohrozuje fixný devízový kurz a spôsobuje straty investorom, vzniká ako dôsledok tohto správania kríza.
Podrobne vysvetlenie pre túto generáciu modelov dal P. Krugman, R.P .Flood, ale aj P.M.Garber
- druha generácia modelov - krízy povaţuje ako výsledok konfliktu medzi fixným devízovým kurzom a expanzívnejšou menovou politikou. Vyvíja sa tlak na úrokové sadzby a medzi vládou a investormi nemusí prísť k zhode. Indikátormi krízy môţe byť vývoj outputu, domáce a zahraničné úrokové sadzby. Vysoké domáce úrokové sadzby , môţu znamenať zvýšené náklady pre vládu, otázny je aj verejný dlh, jeho výška, a vysoké úrokové sadzby môţu ohroziť bankový systém .Príchod krízy môţe naznačovať aj to, ţe existujú bankové problémy, ako je napr. vysoký objem nevymoţiteľných úverov a pod.
M. Obstfeld, sa týmto modelom zaoberal a tento model rozšíril o zmeny na trhu práce.
- tretia generácia modelov kríz je z konca 20.storočia. Podstatou týchto modelov je bankový systém a hazard pri úverovaní.(Kotlebová,2010,s.296,s.297)
„Súčasná globálna kríza sa v mnohých krajinách prejavila nielen ako finančná s negatívnymi dopadmi na finančné trhy, ale aj ako hospodárska kríza s negatívnymi dopadmi na ekonomiku jednotlivých krajín.
Vznik súčasnej globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa spája s poskytovaním zlých úverov - hypoték bankovými inštitúciami v USA aj menej bonitným klientom, ktorí
13
ich po určitom čase neboli schopný splácať.“(Šlajferčíková, akademický rok 2010/2011,s.60)
Súčasný vývoj svetovej ekonomiky je vo veľkej miere ovplyvňovaný transnacionálnymi korporáciami, ktorých sila je obrovská. Spoločný ročný obrat predstavuje toľko ako hrubí domáci produkt malých alebo stredných krajín. Hovorí sa o ich obrovskej ekonomickej sile ale aj o skutočnosti, ţe vlastné výpočty hrubého domáceho produktu a hospodárskeho rastu majú v súčasnosti veľkú chybovosť. Je to hlavne kôli tomu ,ţe nepoznáme veľa finančných tokov, ktoré sú súčasťou vnútrokorporátnych finančných presunoch.
Ďalej môţeme hovoriť o tom, ţe súčasná svetová ekonomika je vo veľkej miere ovplyvňovaná vojenskými a geopolitickými procesmi.
Veľký fenomén je skutočnosť obrovského nárastu významu energetiky. Táto skutočnosť sa netýka len jednotlivých národných ekonomík ale je to v rámci celého globálneho svetového vývoja. Hovoríme, ţe energetika sa stáva krvným obehom jednotlivých národných ekonomík.(Staněk,2010,s.59,s.60)
Príčinou vzniku finančnej krízy bola v USA kríza na realitnom trhu. Vznikla na základe poskytovania rizikových hypoték obyvateľom s niţším ţivotným štandartom, ktorí nedokázali splácať poskytnuté hypotéky, nakoľko im v priebehu 1aţ 2 rokov začali úroky narastať. Výsledok z tejto skutočnosti, bola takmer nulová návratnosť poskytnutých úverov. Vyústilo to do skutočnosti, ţe hypotekárne ústavy nemali takmer ţiadne finančné prostriedky na realizovanie ďalších úverov, čo malo za následok, ţe vo finančnom sektore sa nerealizovali ţiadne investície.
Ďalšou negatívnou skutočnosťou bolo oznámenie francúzskej banky BNP Paribas o tom, ţe uţ nebude poskytovať kapitál pre finančné skupiny na rizikové hypotéky s nízkou likviditou.
Investori sa začali veľmi rýchlo zbavovať rizikových podielov. Akciové trhy v Európe, Ázii a USA sa začali rýchlo prepadať.(Šlajferčíková, akademický rok 2010/2011,s.60)
„Epicentrom problémov, ktoré spôsobili prepuknutie súčasnej globálnej krízy, bol trh druhotriednych hypoték v USA.
14
Hlbšou príčinou vzniku tejto najsilnejšej finančnej krízy od Veľkej hospodárskej krízy je však pretrvávajúca globálna nerovnováha, najmä rastúci deficit beţného účtu platobnej bilancie USA a vysoký prebytok v Ázii, najmä v Číne a krajinách exportujúcich ropu, na Strednom východe a v Rusku.“( Kotlebová , 2010,s.328)
15.septembra 2008 burza Wall Street zaţila najväčší pokles úrokov od teroristických útokov, ktoré sa stali 11.septembra 2001. Americká vláda odmietla s verejnými peniazmi pomôcť veľkým finančným spoločnostiam. Banka Lehman Brothers vyhlásila krach.
Európska centrálna banka poţičala bankám 30 mld. EUR krátkodobých pôţičiek.
V USA začali krachovať ďalšie banky, v roku 2007 to boli 3 banky, v roku 2008 to bolo uţ 25 bánk, v roku 2009 to bolo do 140 bánk .Od roku 2010 to uţ bolo miernejšie, čísla hovorili 149 bankách.
Sprievodným javom globálnej a hospodárskej krízy bol aj veľký pokles reálneho produktu a veľký nárast nezamestnanosti v EU. (Šlajferčíková, akademický rok 2010/2011)
Banka pre medzinárodné zúčtovanie si myslí ţe súčasná globálna kríza mala zatiaľ päť fáz:
prvá fáza (jún 2007 aţ polovica marca 2008)-hypotekárna kríza v USA - nedostatok likvidity, bankové straty a odpredaj akcií
druhá fáza (marec aţ september 2008) - finančné problémy sa začali transformovať do problémov, ktoré ovplyvňovali solventnosť. Zvyšovalo sa riziko krachu bánk, tretia fáza (15.september 2008) - pád banky Lehman Brothers. Úplná strata dôvery, začali sa rôzne záchranné akcie,
štvrtá fáza (október 2008 aţ polovica marca 2009)- neistota
piata fáza (od polovice marca 2009)-medzinárodné finančné inštitúcie dávali malé optimistické vízie, ţe sa zlepšia makroekonomické údaje v roku 2010.(Kotlebová et al,2010,s.334)
15
1.1.1 Kľúčové momenty krízy od roku 2007 do 2009
V tejto podkapitole, opíšem kľúčové momenty krízy, ktorá zasiahla celý svet. Môţeme povedať, ţe je druhou najhoršou krízou po svetovej hospodárskej kríze v medzivojnovom období. Ak by sme mali stručne povedať, čo bolo príčinou vzniku finančnej krízy, odpoveď by bola veľmi jednoduchá. Hypotekárna kríza v USA bola hlavným dôvodom, bol to spúšťač, ktorý zarezonoval po celom svete a vo všetkých svetových ekonomikách.
Kľúčové momenty krízy:
Rok 2007
- 9. august 2007 - problémy na hypotekárnom a úverovom trhu, vyhrotila sa situácia na medzibankovom peňaţnom trhu. Emitenti komerčných papierov krytých aktívami pocítili problémy s ich umiestnením, a investičné fondy odmietli ich kúpu - 12.december - centrálne banky piatich hlavných menových oblastí podnikli kroky
proti tlaku na krátkodobý peňaţný trh a zaviedli swapové linky v USD.
Rok 2008
- 16.marec - JP Morgan Chase súhlasila a kúpou Bear Stearns tuto transakciu podporili autority USA
- 4.jún - Moody´s a Standart & Poor´s určili negatívny rating na poisťovateľov MBIA a Ambac z dôvodu strát z cenných papierov
- 13.júl - autority USA predstavili záchranný plán pre záchranu Fannie Mae a Freddie Mac
- 15.júl - boli obmedzené krátke predaje. Vyhlásila to Americká komisia pre cenné papiere a burzy(SEC)
- 7.september - vláda prevzala kontrolu nad Fannie Mae a Freddie Mac
- 15.september - Lehman Brothers Holdings Inc. ţiada súd o ochranu pred veriteľmi - 16.september - Reserve Primary, americká vláda sa snaţí podporiť z fondu
amerického peňaţného trhu poisťovňu AIG. Zároveň chce obnoviť zdroje v záchrannom balíku.
16
- 18.september - koordinované kroky centrálnych bánk v podobe rozšírenej swapovej linky na 160mld.USD, autority Veľkej Británie zakázali krátke predaje finančných nástrojov
- 19.september - štátna pokladnica USA zaviedla záruky za fondy peňaţného trhu, návrh TARP
- 25.september - autority prevzali kontrolu nad Washington Mutual s 300mld.USD aktív
- 29.september - hypotekárny veriteľ Bradford & Bingley vo Veľkej Británii je znárodnený, banková a poisťovacia spoločnosť Fortis príma kapitálovú injekciu od troch európskych bánk. Hypo Real Estate - komerčná banka si zabezpečuje úverovú linku od vlády, americká banka Wachovia je prevzatá, TARP je odmietnutý
- 30.september - finančná skupina Dexia získava vládnu kapitálovú injekciu. Írska vláda sa zaručila za vklady , kryté dlhopisy a senior a podriadené dlhy šiestich írskych bánk
- 3.október - prijatie revidovaného TARP plánu americkým kongresom
- 8.október - hlavné centrálne banky zniţujú úrokové sadzby, Veľká Británia príjma podporný balík opatrení
- 13.október - hlavné centrálnej banky spoločne poskytli neobmedzené mnoţstvo USD na uľahčenie tlakov na peňaţných trhoch. Vlády krajín eurozóny uvaţujú nad systémovou rekapitalizáciou bánk a štátna pokladnica USA plánuje investovať 125mld USD na kúpu podielov v deviatich bankách
- 28.október - Maďarsko prijíma 25mld.USD podporných zdrojov od IMF a iných medzinárodných inštitúcií. Potrebovali uvoľniť tlaky na maďarský forint, z dôvodu veľkého odlevu kapitálu
- 29.október - FED súhlasí s otvorením swapovej linky s Brazíliou, Kóreou, Mexikom, Singapurom
- 15.november - G20 vyvíja úsilie prehĺbiť spoluprácu pri obnove globálneho ekonomického rastu a reformne svetového finančného systému
- 25.november - FED v objeme 200mld.USD vytvára facilitu na rozšírenie pôţičiek oproti sekuritizácii obyvateľstvu a malým firmám, a taktieţ dáva 500mld. USD na nákup dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami emitovanými americkými domácimi agentúrami
17 Rok 2009
- 16.január - írske autority preberajú kontrolu nad Anglo Irishr Bank, autority USA súhlasia s podporou Bank of America a to prostredníctvom kúpy prioritných akcií a zárukou za pool s problémovými aktívami
- 19.január - Veľká Británia v rámci prijatého záchranného balíka zvyšuje svoj podiel v Royal Bank of Scotland
- 10.február - americké autority prezentujú plán na podporu súkromného sektora, vrátane Programu verejných a súkromných investícií so sumou 1 bil. USD na nákup problémových aktív
- 10.február - G7 vyhlasujú podporu záchranným opatreniam
- 5.marec - Bank of England predstavila program so 100mld.USD a to na priame nákupy aktív súkromného sektora a vládne dlhopisy v trvaní troch mesiacov
- 18.marec - FED predstavil plán na nákup dlhodobých štátnych obligácií v priebehu šiestich mesiacov v objeme 300mld.USD
- 23.marec - štátna pokladnica USA predstavila detaily PPIP programu - 2.apríl - G20 vydalo komuniké na záchranu finančného systému
- 6.apríl - Americký federálny výbor pre voľný trh autorizoval novú devízovú swapovú linku s Bank of England, Bank of Japan, Swiss National Bank
- 24.apríl - FED informuje o výsledku testu stresovosti, a to celkom pozitívnym spôsobom
- 7.máj - ECB rozhodla o kúpe eurodenominovaných krytých dlhopisov. Americké autority oznámili výsledky testu stresovosti. 10 bánk mali pokles kapitálu pod 75mld.USD a museli sa rekapitulovať.(Kotlebová,2010.s.333,s.334,s.335)
Podľa Šlajferčíkovej „ štúdia uvádza, ţe Európa kríze spočiatku nevenovala pozornosť a ekonomika EÚ sa prvej vlne finančnej krízy na jeseň 2007 vyhla bez väčších dôsledkov“(Šlajferčíková,2011,s.61)
1.1.2 Opatrenia a eliminovanie dôsledkov krízy
K včasnej identifikácii blíţiacej sa krízy , ako predchádzať kríze sa v súčasnosti vyjadrujú experti MMF a Svetovej banky (SB), taktieţ aj experti v ekonomike ako napr.
Jozeph Stiglitz (nositeľ Nobelovej ceny), američan Lyndon H. LaRouch, ktorý rozpracoval
18
funkciu finančného kolapsu, nemecky ekonóm M. Liebig, ktorý zdôrazňuje zodpovednosť štátu v tejto oblasti a iní. Názory expertov v ekonomike sú často protichodné, ale jedno zastávajú všetci, ţe treba realizovať opatrenia, ktoré by budúcnosti mohli zabrániť finančným krízam.
Väčšina svetových expertov v ekonómii ma rovnaký názor na to, ţe svetový finančný systém je pred kolapsom a preto sú potrebné rôzne štrukturálne zmeny a reformy, niektorí zase hovorí ţe sú ohrozené mnohé integračné tendencie, hrozí dezintegrácia uţ existujúcich celkov. Z tohto vyplýva, ţe kaţdá krajina musí mať suverénnu politiku, ktorá nemôţe byť narúšaná medzinárodnými a nadnárodnými inštitúciami a orgánmi, a preto je veľmi dôleţité vymedziť hranice pôsobnosti rôznych medzinárodných inštitúcií.(Chovancová at al, 2006,s.28)
Finančná kríza vznikla v USA, a postupne sa preniesla aj do iných štátov sveta. Uţ v októbri 2008 ponúkali viaceré krajiny záchranné balíčky, ktoré pozostávali z opatrení v oblasti poistenia vkladov, kapitálových injekcií do bánk, nákupu aktív, obmedzenia krátkych predajov, záruk na dlhy, poistenia aktív a znárodnenia.
Vlády jednotlivých štátov pristúpili k rekapitulácii bánk s hlavným cieľom zvýšiť finančnú silu a solventnosť.
Vo Francúzku bol v októbri 2008 schválený záchranný balíček v hodnote 360 mld. EUR.
Veľká časť týchto zdrojov bola daná do automobilového priemyslu vo Francúzku vo forme 5 ročného úveru so 6% úrokom. Na toto opatrenie sa spustila vlna kritiky, prečo nie sú podporované aj iné odvetvia. Francúzko v oblasti bankovníctva malo vytvoriť dva fondy na záruky pri pôţičkách výmenou za podiely v bankách.
V Nemecku bol v tom istom čase prijatý tieţ záchranný balíček, tento sa orientoval na celoplošnú záchranu bankového sektora. Banka Hypo Real Estate bola zoštátnená, a ďalšia jej činnosť bola orientovať sa na prevzatie zlých úverov a toxických aktív. V záchrannom pláne boli tieţ záchranné opatrenia pre automobilový priemysel, a taktieţ daňové úľavy pre spoločnosti.
Island mal vo finančnom probléme tri najväčšie banky, dve z toho boli znárodnené (Glitnir , Icesave) a jedna poţiadala o pomoc Švédsko (Kaputhing) .Pomoc krajine poskytlo Rusko. Bol to úver na 3 aţ 4 roky v sume 4mld. EUR, Nórsko 500mil. EUR a Medzinárodný menový fond 2,1 mld. USD.
19
Slovensko prijalo dokument Opatrenia vlády SR na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy vo februári 2009, ale všetky opatrenia sa začali vykonávať v marci. Okrem PPP projektov v oblasti výstavby diaľničnej siete boli prijaté aj opatrenia na zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a investičnej banky o 3 mil. EUR na financovanie malých a stredných podnikateľov. Ďalej to bolo čerpanie úverov od EIB v objeme 30 aţ 40 mil. EUR a to na tie isté účely a zvýšiť základné imanie Eximbanky. Tieţ bolo prijaté opatrenie - akcia šrotovné. Toto opatrenie malo podporiť dopyt po automobiloch. Ďalšie opatrenia boli skôr formálne vyhlásenia ako konkrétne akcie.( Kotlebová et al,2010,s.343, s.344, s.345).
Ekonomické príčiny bankových kríz vyplývali z viacerých nedostatkov. V bankovom sektore existovalo slabé oceňovanie investičných projektov a nedostatočná analýza tokov likvidity, ale hlavné je to, ţe banky si vôbec neuvedomovali do akých rizík sa púšťali.
Prejavili sa aj nedostatky v účtovníctve, zlyhávali orgány dohľadu, a to najmä v tých ekonomikách, kde orgány dohľadu neboli autonómne, ale boli poprepájané s politickými špičkami. Z tohto všetkého môţeme urobiť záver, ţe je potrebné:
dodrţiavať bazilejské pravidlá obozretného podnikania bánk( nielen v národnom ale aj v medzinárodnom rozsahu)
vybudovať efektívnejší systém dohľadu
zaviesť medzinárodné účtovné štandardy s reálnym ocenením kolaterálov, sprísniť pravidlá klasifikácie pohľadávok, tvorby rezerv a pod.
zachovať funkcie súkromného bankového sektora, ten by sa mal najväčšou mierou podieľať na raste priemyselnej a poľnohospodárskej výroby
zabezpečiť ochranu vkladov.
Veľkú úlohu pri riešení finančnej krízy ma aj štát, ktorého hlavná úloha je vypracované plány ekonomickej stability, reštrukturalizovať bankový sektor, a tieţ ostatné ekonomiky.
Preto je potrebné aby štát zabezpečil nízko úročené pôţičky, ktoré by sa vyuţívali výlučne na produktívne účely, podriadili sa princípy investičnej a daňovej politiky, zabezpečila sa ochrana finančných zdrojov penzijných fondov, zdravotných poisťovní, sociálnych
20
a vzdelávacích inštitúcií, v prípade vypuknutia finančnej krízy aby nebolo obmedzené hospodárstvo, ale aby sa zvyšovala jeho činnosť.(Chovancová et al, 2006,s.29,s.30)
1.2 Typy finančných kríz
Podľa Kotlebovej „definícia generácií finančných kríz nie je ukončená. Finančné inovácie prinášajú nové, doteraz nepreskúmané riziká, ktoré vyvolávajú vznik nových kríz.
Niekedy sa tieto riziká prejavia v jednom segmente trhu, inokedy len na určitom indikátore, ktorý však vďaka prepojenosti finančných vzťahov vyvolá reťazovú reakciu. Tá spôsobí zhoršenie ostatných indikátorov, negatívne trendy sa presunú na ostatné segmenty trhu (tak reálnej ekonomiky, ako aj finančného sektora) a ekonomika riadená autoritami sledujúcimi rôzne zámery nedokáţe odolávať prudkým reakciám účastníkov trhu.
Najčastejšie sa finančné krízy členia na:
a) menovú krízu, b) bankovú krízu,
c) krízu zahraničného dlhu,
d) systémovú krízu.(Kotlebová et al, 2010, s. 298)
Menová kríza
Väčšina ekonómov hovorí, ţe finančná kríza vypukla keď nastali problémy v platobnej bilancii krajiny a menovou krízou. Veľmi rozhodujúcu úlohu tu zohráva špekulatívny kapitál, čo znamená, ţe za krátky čas presúva svoje zdroje z aktív denominovaných v národnej mene danej krajiny do iných častí sveta. Prejavuje sa to hlavne na účte platobnej bilancie. Ďalším javom je odčerpanie devízových rezerv v ekonomike, a to hlavne v krajinách ktoré uplatňujú nepruţné formy devízových kurzov. Vzniká tu problém medzi udrţaním výmenného kurzu k zvolenej referenčnej mene. Rovnováha by nastala vtedy, ak by bola zmena systému devízového kurzu a devalvácia meny.(Chovancová et al, 2006,s.26)
21
Podľa J. B. Taylora „ klasickým vysvetlením finančných kríz, ak berieme do úvahy vývoj za posledných 100 rokov, je to, ţe ich spôsobujú prebytky – často menové prebytky, ktoré vedú k boomu a neţiaducemu krachu.“(Taylor, 2009,s.3)
Banková kríza
Vznikla na základe zlyhania bánk. Signálom tejto krízy môţe byť zlá štruktúra splatnosti investícií, čo znamená, ţe banky nebudú mať dostatok likvidných aktív na uspokojenie dopytu.(Kotlebová et al,2010,s.301)
Prílev zahraničného kapitálu vyvolal úverovú explóziu. S rastom úverov súvisel aj nápor investorov a vznikal investičný boom. Tento vývoj mal veľký vplyv na trh nehnuteľností.
Rástla disproporcia medzi krátkodobým špekulatívnym kapitálom a dlhodobými úvermi, ktoré poskytovali komerčné banky.(Chovancová et al,2006,s.27)
Podľa Kotlebovej „ boom tieţ vedie k rastu zadlţenosti štátu, keďţe sa stráca jeho schopnosť pokrývať svoje záväzky. Niekedy môţu byť príčinou krízy zlé rozhodnutia na strane veriteľov a dlţníkov a nesprávne načasovanie uvoľňovania a sprísňovania menovej politiky. Kríza vedie k rýchlemu predaju aktív, poklesu čistého bohatstva, bankrotu podnikov, ku krachu bánk a k spusteniu recesie.“ (Kotlebova et al, 2010, s.301,s. 302)
Medzinárodný menový fond (MMF) hovorí o bankovej kríze vtedy, ak platí aspoň jedna z týchto podmienok :
pomer nevhodných aktív k celkovým aktívam bankového systému prevýšil 10%
náklady na záchranu bánk prevýšili 2% HDP
vláda na situáciu reaguje zmrazením vkladov, dochádza k bankovej panike, môţe reagovať na situáciu zavedením bankových prázdnin, alebo poskytne záruky na vklady v bankách.
Kríza zahraničného trhu
Tento typ krízy vzniká vtedy, ak štát stráca schopnosť obsluhy svojho vládneho alebo súkromného zahraničného dlhu, čo znamená, ţe nie je schopný splácať úroky a istinu svojho zahraničného dlhu( tvoria ho aj štátne dlhopisy emitované na zahraničných trhoch.
22
Kríza zahraničného dlhu je výsledkom konfliktu medzi veriteľskými a dlţníckymi krajinami. .( Kotlebová et al,2010,s.302, s.308)
Systémová kríza
Kríza môţe vypuknúť tieţ pri vyberaní vkladov v enormnom mnoţstve, pri neočakávaných udalostiach, alebo aj v dôsledku zlej štruktúry splatnosti investícií. Pri hromadnom vyberaní vkladov, vkladatelia uloţia tieto vklady do bezpečnejšej banky, nakupujú aktíva, ale k systémovej kríze by došlo len ak by boli peniaze drţané mimo bankového sektora.(Siroková, akademický rok 2010/2011, s.77)
„ Systémová kríza predstavuje potenciálne váţne zlyhanie finančných trhov. Môţe zahŕňať menovú krízu, ale menová kríza nemusí vyústiť do systémovej krízy. Do určitej miery ju môţe spôsobovať neefektívnosť nástrojov riadenia a kontroly určitého segmentu hospodárskej politiky. Je to najhorší druh krízy, lebo sa prepájajú problémy na trhu aktív (akcií a nehnuteľností) so spomalením rastu reálnej ekonomiky. Prejavuje sa rastom nezamestnanosti, poklesom ekonomickej aktivity a rastom verejného dlhu.“ (Kotlebová , 2010, s. 310)
1.3 Vplyv krízy na podnikateľský sektor SR
Za zdravým ekonomickým vývojom krajiny je na prvom mieste dynamický rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý v súčasnosti v našej republike predstavuje významnú časť ekonomiky. Male a stredné podnikanie vytvára nadpolovičnú časť pracovných príleţitostí a tvorí polovicu domáceho hrubého produktu a prispieva k regionálnemu rozvoju. Malé a stredné podniky veľmi citlivo reagujú na kvalitu hospodárskych podmienok, nakoľko disponujú s obmedzenými zdrojmi. Ak by sme to zhrnuli, je veľmi dôleţité aby malé a stredné podniky mali k ďalšiemu rozvoju kvalitné a motivujúce podnikateľské prostredie. Takéto podnikateľské prostredie by im zabezpečilo dlhodobé dosahovanie ekonomického rastu.
Globálna finančná kríza stále ovplyvňuje priemyselnú výrobu na Slovensku, najviac sa to dotklo veľkých priemyselných firiem. Bola to odstávka dodávky plynu z Ruska, čo malo za následok pozastavenie výroby. Ďalej to bola recesia ekonomík najväčších
23
ekonomických partnerov Slovenska. Táto recesia mala za následok zníţenie dopytu po slovenských výrobkoch v zahraničí. Slovensko začalo menej vyváţať čo sa odrazilo aj na dovoze. Poklesol export a taktieţ import.(Šúbertová, et al., 2009,s.77).
„Výrobky a sluţby v trhovej ekonomike sú výsledkom podnikateľskej aktivity. Moţno povedať, ţe podnikateľská činnosť je základným pilierom fungovania trhovej ekonomiky, ako aj efektívneho rozdeľovania všetkých zdrojov.
Podnikanie v trhovej ekonomike je súbor činností, ktorými sa vyhľadávajú a prakticky vyuţívajú ekonomické príleţitosti, ktoré poskytuje trh. Moţno tieţ povedať, ţe ide o činnosť, ktorá je zameraná na vytváranie ekonomickej rovnováhy, resp. dosiahnutie rovnováţneho stavu.“(Hontyová et al,2009,s.81)
Podnikateľské prostredie predstavuje priestor, v ktorom prebieha podnikanie, čo znamená, ţe tu fungujú rôzne druhy podnikov. Realita podnikateľského prostredia je veľmi rôznorodá, má svoju vecnú, časovú ,priestorovú dimenziu. Podnik musí čo najefektívnejšie vyuţiť všetky prvky , ktoré mu prostredie ponúka, a zároveň musí dbať na to aby zostal zdravý a pôsobil ako zdravé jadro ekonomiky.
Charakteristické znaky pre zdravý podnik sú, ţe si udrţiava dynamickú vyváţenosť medzi vstupmi a výstupmi, má dlhodobé a krátkodobé ciele a pod.
Dokonalá znalosť postavenia podniku na trhu a poznanie vlastných moţností sú základným predpokladom na určenie cieľov podniku, stratégie, realizácie, ktorých predpokladom je nie len preţitie podniku ale aj jeho dlhodobý rozvoj.(Neumannová et al,2012,s.9,s.10)
Priaznivé podnikateľské prostredie je základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti a rastu trhovej ekonomiky ,taktieţ je jeden z kľúčových nástrojov vlády, ktorý motivuje ľudí k podnikaniu.
Prioritou slovenskej vlády je podnikateľské prostredie v jej programovom vyhlásení alebo v rámci stratégie rozvoja konkurencieschopnosti. Politika často podnikateľskému prostrediu neprospieva, práve naopak, rozsiahly systém dotácií, regulácií a podobne , majú skôr negatívny vplyv. Ministerstvo hospodárstva SR kaţdý rok pripravuje správu o podnikateľskom prostredí v SR .Na rokovaní vlády predloţí návrhy na jeho zlepšenie.
Kvalitné podnikateľské prostredie je základným predpokladom rozvoja podnikania a zvyšovania konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v medzinárodnom meradle.(Šúbertová et al, 2009,s.81)
24
Podľa Šíbla je podnikateľské prostredie vo Veľkom ekonomickom slovníku definované ako „ Okolie, ktoré predstavuje podnikateľský subjekt, ovplyvňuje jeho podnikateľskú aktivitu. Je úzko späté s konkurenčným prostredím. Zahŕňa iné podnikateľské subjekty, riadiace inštitúcie vydávajúce právne normy určujúce pravidlá a podmienky podnikateľskej činnosti, infraštruktúru atď. Vzťahy vznikajúce medzi ekonomickým (podnikateľským) subjektom a podnikateľským prostredím sa rozvíjajú vo vertikálnej (smerom k riadiacim štruktúram) i horizontálnej (smerom k iným podnikateľským subjektom) línii. Na podobu podnikateľského prostredia a charakter vzťahov, ktoré sa v ňom vytvárajú má nemalý vplyv otvorenosť či uzavretosť ekonomiky. V podmienkach otvorenej ekonomiky je podnikateľské prostredie širšie a náročnejšie.“(Šíbl, et al,2004)
25
2 Bankový sektor SR
Bankovníctvo predstavuje najvýznamnejšiu oblasť ekonomického a finančného systému krajiny, ktorého najdôleţitejšou súčasťou sú komerčné banky. Bankový systém môţe efektívne fungovať len vtedy, ak sú splnené podmienky pre dôveryhodnosť .Znamená to, ţe na trhu je dostatočný počet ekonomických subjektov, ktorí sú ochotní zveriť mu svoje úspory a taktieţ je tu dostatok ekonomických subjektov, ktorí sa spoliehajú na finančný systém v prípade nedostatku peňazí. O bezpečné a efektívne spravovanie týchto peňazí sa stará bankový manaţment.(Belás,Demjan,2009,s.6)
„Bankový sektor Slovenska moţno v súčasnosti povaţovať za porovnateľný s bankovými sektormi vyspelých štátov, pričom je homogénny a značne zinternacionalizovaný. Podiel zahraničného kapitálu na upísanom základnom imaní bánk a pobočiek zahraničných bánk je viac ako 92%. Slovenský bankový sektor v uţšom slova zmysle zahrnuje banky so sídlom na území Slovenska ( v roku 2012 ich bolo 14, pričom najväčším kapitálom disponuje VÚB- banka a najviac pracovníkov zamestnáva Slovenská sporiteľňa), 13 pobočiek zahraničných bánk a úverové inštitúcie, voľne poskytujúce cezhraničné bankové sluţby( inštitúcie elektronických peňazí).Do slovenského bankového sektora v širšom slova patria aj inštitúcie podporujúce činnosť obchodných bánk.“(Medveď, Tkáč et al,2013,s.5)
2.1 Vplyv krízy na bankový sektor v SR
Kríza bankového sektora je sprievodným javom finančnej krízy, ktorá má úzko súvisí s nedostatočným dohľadom, procesom finančnej liberalizácie, nedostatkom regulácie bankového sektora a taktieţ sú bankové krízy pospájané s rozvojom nových investičných nástrojov, ktorých cieľom je dosahovať čo najväčšie zisky .Na tieto obchody sa vyuţívajú bankové zdroje.
Platobná neschopnosť finančných a úverových inštitúcií, ktoré boli zodpovedné za bankroty a fúzie si vyţiadala intervencie vlád a centrálnych bánk a taktieţ si vyţiadala opatrenia , ktoré sa zamerali na podporu kľúčových inštitúcií, na stabilizovanie trhov a v neposlednom rade na obnove dôvery.
26
Regulácia bankového sektora a tieţ existencia zákonných reštrikcií vedie na strane bánk k morálnemu hazardu. V prípade centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie je známi ako Bagehotov problém, vyplýva z postoja bánk, ktoré povaţujú pomoc od centrálnej banky za precedens. Poskytovanie pomoci v podobe núdzovej likvidity je funkciou centrálnej banky. Podpora sa poskytne dočasne nelikvidným ale solventným inštitúciám.
Podľa zákona č.566/1992 o Národnej banke Slovenska (NBS),jedna z úloh NBS , ktorá má prispievať k stabilite finančného systému je poskytovanie pomoci v podobe núdzovej likvidity.
Slovenská republika a členské štáty Európskej únie(EU) v období finančnej krízy, sú povinné postupovať koordinovane. Ich cieľom je predchádzať rozdielom vo vnútroštátnej implementácii pomoci, nakoľko pri opačnom postupe by mohlo byť spôsobené narušenie globálnych bankových trhov.(Siroková, akademický rok 2010/2011)
Bankovníctvo na Slovensku prešlo od 90.rokov minulého storočia výraznými zmenami, prudkým rastom sprevádzaným zmenou v štruktúre, zmenami v orientácií, v úlohách a cieľoch. rokov So zmenou a postavením sa komerčné banky stali samostatnými ekonomickými subjektmi.
Banky boli v zlej finančnej pozícii, a to najmä z dôvodov:
vysokého podielu klasifikovaných úverov nízkej likvidity
hlbokej podkapitalizovanosti.
Po vybraní reštrukturalizačných opatrení a ozdravení sa začal pomaly bankový sektor vyvíjať pozitívnym smerom. Slovensko sa postupne začalo stávať zaujímavou krajinou pre investorov, a od roku 2001 do roku 2008 sa podiel zahraničných investorov na celkovom základnom imaní bánk zvýšil o tretinu, na neuveriteľných 92%.
V roku 2008 banky poskytovali úvery predovšetkým podnikom a taktieţ domácnostiam.
V oblasti investícii do cenných papierov banky investovali do štátnych dlhopisov a tieţ do dlhopisov emitovaných inými bankami.(Belás et al,2009,s.137,s.138,s.140)
27
Fondy, inštitúcie, bankové a finančné inštitúcie boli v roku 2008 zasiahnuté krízou. Pád finančného trhu bol spôsobený špirálovým efektom do ktorého boli zapojené všetky inštitúcie .Zavládla panika a strach, banky začali realizovať svoje operácie veľmi opatrne, úvery sa začali stávať drahšími a bol k nim ťaţší prístup ako pred krízou. Tým, ţe peňaţné prostriedky boli ťaţšie dostupné, začalo sa to prejavovať aj v raste hospodárstva.
Slovensko tieţ doplatilo na otvorenosť svojej ekonomiky a závislosť od zahraničného dopytu. (Neumannová et al,2012,s.125)
Banky začali byť opatrnejšie pri schvaľovaní nových úverov, reagovali na zhoršujúce sa ekonomické prostredie a rastúcu neistotu. Opatrnejší prístup mali banky pri krátkodobých formách úverov, prevádzkových úveroch a tieţ pri prečerpaní na beţných účtoch.
Od roku 2007 začali banky postupne štandardy sprísňovať. Prejavilo sa to na rôznych parametroch podnikových úverov. Banky boli opatrnejšie najmä pri poţadovaných úrokových marţiach, zabezpečení úverov, splatnosť úverov a ďalších parametrov, ktoré sa týkali úverov. O zníţenie dopytu po nových úveroch sa postaral aj podnikový sektor, ktorého hlavnou príčinou bol pokles ekonomickej aktivity v zahraničí a na Slovensku.
Podniky sa nechceli zadlţovať.
Úrokové sadzby začali klesať ale úrokové spredy začali stúpať. Úverové sadzby klesali z dôvodu intervencie Národnej centrálnej banky(ECB) na medzinárodnom bankovom trhu. Dôsledkom toho bolo zníţenie medzibankovej sadzby.(Šúbertová et al,2009,s.58)
Stav na finančnom trhu sa postupne stabilizoval a vďaka stabilizovaniu negatívneho vývoja na finančnom trhu a ekonomike sa zmenila aj situácia na trhu úverov .Dôvera podnikov na Slovensku a v zahraničí sa začala obnovovať. Podniky aj naďalej sú vystavené vysokému riziku platobnej neschopnosti, dôkazom čoho sú sprísnené úverové štandarty. Banky v čase krízy zaznamenali aj vysoký počet zlyhaných úverov, čo sa odrazilo, uţ zo spomenutých sprísnených úverových štandardov.
V súčasnosti môţeme povedať, ţe úverové moţnosti bánk sú obmedzené, banky sú naďalej opatrné, stále platia prísne úverové podmienky, a to hlavne z dôvodu, ţe spravujú zdroje iných osôb.(Šúbertová et al,2009,s.62)
28
2.2 Finančný trh a finančný sprostredkovatelia
„Efektívne fungujúci ekonomický systém je determinovaný fungovaním finančného systému, ktorý má niekoľko zloţiek. Sú to:
finančné trhy,
finančné inštitúcie ako sprostredkovatelia, finančné nástroje,
veritelia a dlţníci,
finančné transakcie.“( Chovancová,2006,s.15)
„Finančný trh predstavuje systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umoţňujúcich akumulovať a rozmiestňovať dočasne voľné peňaţné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu ponuky a dopytu. V trhovej ekonomike sa finančný trh povaţuje za vrchol všetkých ostatných trhov ( trh tovaru a sluţieb, trh výrobných činiteľov, informačný trh, a pod.). Je to univerzálny trh, pretoţe jeho zdroje a prostriedky sú vyuţiteľné vo všetkých oblastiach ekonomiky.“ ( Tkáčová et al, 2009,s.6)
Súlad medzi úsporami a investíciami je hlavnou úlohou finančného trhu.
Pohyb prostriedkov od veriteľov k dlţníkom sa realizuje pomocou : priameho financovania
nepriameho financovania.(Chovancová et al,2006,s.16)
Priame financovanie - znamená, a dlţníci získavajú finančné prostriedky priamo, a to tým, ţe predávajú svoje cenné papiere. V tomto prípade predstavujú veriteľovu pohľadávku voči nim. Má to však svoje výhody aj nevýhody. Je to najjednoduchší spôsob pre finančné transakcie.
Nepriame financovanie – sú realizované prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorí zjednodušujú priame financovanie. Delíme ich na nešpecializovaných a špecializovaných, ktorí obchodujú na vlastný účet.(Tkáčová et al , 2009,s.6,s.7)
Finančných sprostredkovateľov môţeme rozdeliť do dvoch skupín : banky
nebankové finančné inštitúcie
29
Banky môţu svoju činnosť vykonávať iba na základe udelenej centrálnou bankou.
Podliehajú prísnej bankovej kontrole a regulácii.
Nebankové inštitúcie získavajú licenciu od príslušných orgánov dohľadu. 4innosť týchto inštitúcií sa vo veľa prípadoch začína riadiť podobnými pravidlami ako pri bankových subjektoch.
Finančnými sprostredkovateľmi(ak sa pozrieme na to detailnejšie) na finančných trhoch sú:
depozitné inštitúcie - komerčné banky, sporiteľne, úverové druţstvá, fondy peňaţného trhu, sporiteľňové zdruţenia a úverové zdruţenia
ostatný finančný sprostredkovatelia – finančné spoločnosti, vládne úverové agentúry
zmluvné inštitúcie – poisťovne, penzijné fondy
investičné inštitúcie – investičné spoločnosti, správcovské spoločnosti a pod.
obchodníci s cennými papiermi
burzy a mimoburzové trhy.( Chovancová et al, 2006,s.18)
Medzi základné funkcie finančného trhu patrí transformácia úspor na investície, a to hlavne d tých oblastí ekonomiky, kde prinášajú efektívne zhodnocovanie, čo má pozitívny vplyv na celkový ekonomický rast krajiny a tým aj prispieva k väčšiemu blahobytu pre obyvateľstvo. K transformácii na Slovensku dochádza predovšetkým prostredníctvom bánk. Ide o:
kvantitatívna - získavanie vkladov vkladateľov a poskytovanie úverov klientom, ktorým sa poskytuje v rôznych objemoch,
časová – rôzna doba splatnosti, je to zosúladenie zdrojov s ich pouţitím,
teritoriálna – alokácia zdrojov z oblasti prebytku do oblasti relatívneho nedostatku,
likvidity – premena málo likvidných aktív do likvidnejších,
rizika – pomocou finančného sprostredkovateľa diverzifikovať riziko investovaním do finančných nástrojov,
menovú – príma zdroje v inej mene ako v mene, v ktorej sú poskytované aktívne operácie.
30
Ďalšou dôleţitou úlohou sprostredkovania je tieţ zniţovanie problému asymetrie informácií, čo znamená, ţe nie všetky subjekty majú dostatok informácií pre svoje rozhodovanie.(Tkáčová et al,2009, s. 8)
2.2.1 Typy finančných sprostredkovateľov
Komerčné banky
V súčasnosti sú najdôleţitejším sprostredkovateľom na finančnom trhu komerčné banky, ktorých hlavnou úlohou je zhromaţďovať voľné finančné prostriedky a poskytovať ich formou úveru.( Chovancová et al, 2006,s.18)
Komerčné banky sú podnikateľské subjekty, ktorých hlavným cieľom je dosahovať zisk, a ich hlavným zdrojom je úrokový rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi obchodmi.
Komerčné banky a ich činnosti majú určité špecifiká, ako napr.
obchodovanie s cudzím kapitálom, malý vlastný kapitál,
podliehajú bankovému dohľadu.
Komerčné banky delíme aj podľa zamerania činnosti a to na banky:
univerzálne – tieto banky vykonávajú všetky operácie klasického, investičného a hypotekárneho bankovníctva,
špecializované – na určité typy produktov( napr. hypotekárne úvery, komunálne úvery a pod.), a na určité skupiny klientov (napr. stavebné sporiteľne, investičná výstavba a pod.). Špecializované banky sú najčastejšie investičné banky, komunálne banky, hypotekárne banky, záručné banky, eskontné a akceptačné banky.
Komerčné banky začali v dôsledku veľkej konkurencie veľkých nebankových subjektov vykonávať nové činnosti, ako napr. obchody s cennými papiermi, leasingové operácie, faktoring, forfaiting , a to prostredníctvom svojich dcérskych spoločností.(Tkáčová et al, 2009, s. 14,s.15)
31 Investičné banky
Podľa Chovancovej „investičné bankovníctvo zahŕňa všetky transakcie s cennými papiermi, s finančnými derivátmi a s ostatnými nástrojmi, s ktorými sa obchoduje v rámci finančných trhov. Medzi hlavné činnosti investičných bánk patria predovšetkým emisné obchody, vlastné a sprostredkovateľské obchody s investičnými nástrojmi, úschova a správa investičných nástrojov a akvizícia emitentov investičných nástrojov. Hlavným zdrojom zisku komerčných bánk je úrokový rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi obchodmi, v prípade investičných bánk je hlavným zdrojom zisku predovšetkým sprostredkovateľská provízia za poskytnuté sluţby a rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom cenných papierov.“ (Chovancova et al,2006,s. 19)
Cieľom investičnej banky je sprostredkovať obchody na cudzí účet pri najniţšom riziku.
Rizikom v investičnom bankovníctve je trhové riziko , ktoré vyplýva z kolísania cien investičných nástrojov.(Tkáčová et al,2009,s.15)
Hypotekárne banky
Hypotekárne bankovníctvo vytvára v bankovníctve samostatný celok, ktorý sa zaoberá financovaním nehnuteľností.
Hypotekárne banky môţu byť špecializované, alebo ide o komerčné banky, ktoré majú na túto činnosť oprávnenie. Hypotekárne banky na jednej strane získavajú zdroje na poskytnutie úverov emisiou hypotekárnych záloţných listov. Tieto hypotekárne záloţné listy nakupujú rôzny investori ( veľké investičné spoločnosti, komerčné banky, domácnosti a pod.), ktorým z týchto investorom plynú úroky a v čase splatnosti majú vyplatenú menovitú hodnotu dlhopisov. Ak zoberieme do úvahy druhú stranu, tak ţiadatelia o hypotekárne úvery (dlţníci) dávajú do zálohy nehnuteľnosť, ktorou sú kryté hypotekárne záloţné listy a platia banke ako aj sprostredkovateľovi pravidelné splátky. Splátka je zloţená s istiny a úroku.
O hypotekárnom úvere hovoríme ţe je dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a je zabezpečený právom k nehnuteľnosti. Banky ho poskytujú fyzickým osobám kúpu, výstavbu, prestavbu nedokončených stavieb. (Tkáčová, 2009,s.17)
32 Stavebné sporiteľne
Sporiteľne venujú veľkú pozornosť zhromaţďovaniu úspor od obyvateľstva a budovaniu sietí pobočiek. Na rozdiel od bánk sú stavebné sporiteľne zamerané na hypotekárne úvery, ktoré sú zaistené nehnuteľnosťami. V SR je to napr. stavebná sporiteľňa , ktorá sa zaoberá účelovými úsporami na výstavbu domov, ktorá je zvyčajne podporovaná štátom.(Polouček et al, 2010,s. 329)
Stavebné sporiteľne ponúkajú najzaujímavejší spôsob uloţenia peňazí garantovaných štátom. Takáto forma pre občana je zaujímavá ak si chce peniaze našetriť či si ich poţičať.
Stavebné sporiteľne poskytujú výhodné úvery, o ktorých môţeme povedať, ţe sú lacné a dostupné. Získať úver sa dá uţ po dvoch rokoch sporenia, ale za podmienok určených stavebnou sporiteľňou. Obvyklým spôsobom sa ţiada o pôţičku po 6 rokoch, ale existuje aj rýchlejší spôsob. Ide o medziúver. Ten slúţi na rýchle získanie peňazí. Klient môţe o medziúver poţiadať hneď pri podpise zmluvy, nevýhodou však je vyšší úrok a poplatky za vybavenie úveru.( Tkáčová et al, 2009, s.17)
Poisťovne
Podľa Poloučka „poisťovne na seba preberajú riziko klientov a financujú poistné škody, ak k nim u týchto klientov dôjde. Zdroje získavajú formou pravidelných poplatkov, ktoré tvoria poistné technické rezervy. Tie musia poisťovne bezpečne investovať. Rezervný fond slúţi na krytie platieb v prípade smrti, zranenia, choroby, poţiarov alebo iných prírodných katastrof.“ (Polouček et al,2010, s.330)
Poisťovne na finančnom trhu ponúkajú špecifický tovar, je to poistenie, ktorého dôvodom je existencia rizík. Významnú úlohu ma hlavne pre občanov a podnikateľov, lebo ich chráni pred rôznymi rizikami. Je to vzťah medzi dvoma zmluvnými stranami. Jedna strana dostáva peniaze vo forme poistného a je ochotná odškodniť druhú stranu ak jej vznikne poistná udalosť.( Tkáčová et al, 2009,s.17)
Bankopoisťovne
Bankopoisťovne sú jedným z dôleţitých impulzov v ďalšom rozvoji finančných sluţieb, je Dôvody vstupu bánk na poistný trh sú viaceré, ako napr. spojením môţe prísť k zníţeniu nákladov, banky môţu vyuţiť nové odbytové kanály, v oblasti marketingu je to
33
v poskytovaní klientského komfortu, čo znamená, ţe na jednom mieste je široká ponuka sluţieb a finančného poradenstva. Z hľadiska poisťovní je hlavnou výhodou zníţenie nákladov, pracovník banky má v náplni prace uzatvárať poistné zmluvy, čím poisťovňa šetrí na agentoch, ktorým by musela vyplácať provízie. Poisťovne takto prichádzajú k širokej škále klientov, ktoré má v portfólií banka.( Tkáčova et al, 2009, s.19,s.20)
Investičné ( správcovské) spoločnosti a fondy
„ Investičné (na Slovensku správcovské) spoločnosti a fondy sústreďujú zdroje emisiou majetkových cenných papierov ( akcií, podielov) a investujú ich do cenných papierov, príp. iných výnosných aktív. Drobní investori sa tak môţu podieľať na relatívne veľkých investíciách, diverzifikovať riziko, ako aj optimalizovať svoje výnosy. Na rozdiel od bánk, ktoré musia vyplácať z uloţených depozít úrok, investičné spoločnosti nemajú vo vzťahu k investorovi ( akcionárovi alebo podielnikovi) ţiaden záväzok ( s výnimkou fondov, ktoré sa k tomu výslovne zaviaţu, napr. otvorené podielové fondy).“ (Polouček et al,2010,s.331)
Penzijné fondy
Penzijný fond má charakter finančného sprostredkovateľa, v ktorom sa zhromaţďujú peňaţné prostriedky za účelom akumulovania a správy kapitálu pre výplatu budúcich penzijných dávok. Ak porovnáme iné finančné inštitúcie, tak penzijný fond má veľkú výhodu v tom, ţe má dlhodobé zdroje s minimálnou potrebou likvidity. Penzijne fondy rozdeľujeme na verejnoprávne a súkromné a podliehajú prísnejšej kontrole a regulácii.(Tkáčová et al,2009,s.22,s.23)
2.3 Komerčná banka
„ Pri vymedzení banky je nevyhnutné rozlišovať dva prístupy, prvý prístup vychádza z jej ekonomickej podstaty a druhý prístup z jej legislatívneho vymedzenia.“( Medveď et al, 2013,s.96)
Komerčná banka je v rôznych odborných publikáciách zadefinovaná rôzne. Definície sú rôzne preto, lebo sú zamerané na rôzne aspekty jej. Komerčnú banku vnímame ako podnikateľský subjekt, ktorého prvoradým cieľom je dosahovať zisk, prijímať vklady a poskytovať úvery.
34
Horváthová definuje banku ako podnikateľský subjekt, ktorý má na rozdiel od iných podnikateľských subjektov špecifické črty a osobitosti, Rose definuje banky, ţe sú najdôleţitejšie finančné inštitúcie v ekonomike, ktoré majú v ponuke najviac sluţieb zo všetkých finančných inštitúcií, ďalej napríklad Polidar hovorí o banke, ako o podniku, ktorí obchoduje s presne špecifikovanými komoditami.
Podľa Belása a je komerčná banka druh finančného sprostredkovateľa. Hlavnou činnosťou je sprostredkovanie pohybu finančných prostriedkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi, čo znamená, ţe banky prijímajú vklady a z nich na vlastný účet poskytujú úvery. (Belás, 2009,s.6,s.7)
Na definíciu banky sa však môţeme pozerať aj z legislatívneho hľadiska, kde zákon o bankách č.483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov definuje banku takto: banka je právnická osoba s sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá príma vklady a poskytuje úvery a má bankovú licenciu. Iná právna forma banky sa zakazuje. Ďalej môţe vykonávať aj tieto činnosti:
- tuzemské a zahraničné prevody - leasing
- investičné sluţby
- obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta na peňaţnom trhu a kapitálovom - správu pohľadávok a cenných papierov klienta a s tým súvisiace poradenstvo - poskytovanie záruk a akreditívov
- vydávanie a správu platobných prostriedkov - poradenské sluţby v oblasti podnikania - vydávanie cenných papierov
- finančné sprostredkovanie - uschovanie cenných papierov
- spracovanie mincí, bankoviek a pamätných peňazí.(Horvátová et al, 2010, s 69,s.70)
Podľa Belása „ na základe analýzy prezentovaných názorov a legislatívneho vymedzenia moţno definovať komerčnú banku nasledovne:
Komerčná banka predstavuje špecifický podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v prostredí regulovanej konkurencie. Základnými špecifickými črtami komerčnej banky je predmet podnikania, atypická štruktúra bilancie aktív a pasív a potreba vlastnej dôveryhodnosti.
Banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné
35
operácie. Cieľom činnosti komerčnej banky je dosahovanie primeranej výkonnosti.“
(Belás, et al, 2009, s.9)
2.3.1 Klasifikácia úverov
Medzi základné kritériá klasifikácie úverov patria:
- splatnosť - krátkodobé úvery s dobou splatnosti do 1 roka
- strednodobé úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov - dlhodobé úvery s dobou splatnosti nad 5 rokov
- úverované subjekty - pre fyzické osoby - pre podnikateľov
- účel úveru - účelové - na konkrétny účel - bezúčelové - úver na čokoľvek
- zabezpečenie - zabezpečené - splatenie úveru je zaistené zárukami
- nezabezpečené - len pre bonitných klientov, poskytovaný v malých sumách
Medzi najdôleţitejšie operácie komerčných bánk patria úverové operácie, poskytovanie úverov a ďalšie formy financovania. Banky majú v portfóliu veľkú škálu rôznych úverov, ktoré sa vyznačujú rôznymi charakteristikami, často sa stretávame s úvermi ktoré sa líšia dobou splatnosti alebo podľa odvetvia. Medzi základné formy úverov patria :
peňaţné úvery
záväzkové úvery a záväzky alternatívne formy financovania.
Pri peňaţných úveroch musí klient vrátiť načas banke, v stanovenom termíne úver s úrokmi. Takýto úver priamo ovplyvňuje jej likviditu. Medzi peňaţné úvery patrí podnikateľský, účelový, investičný, prevádzkový, kontokorentný, eskontný, hypotekárny a spotrebiteľský.
36
Pri záväzkových úveroch a záruk sa banka iba v určitej miere zaručuje za klienta a zaručuje sa splniť jeho záväzok, pokiaľ to neurobí sám. Patrí sem akceptačný, avalový úver a rôzne druhy bankových záruk.
Pri alternatívnom financovaní môţe klient získať finančné prostriedky za určitých špecifických podmienok. Sem môţeme zaradiť faktoring a forfaiting.(Medveď, 2013, s.169,s.170)
Krátkodobé a strednodobé úvery sú najčastejšie poskytované úvery bankami. Cieľom tohto typu úveru je preklenutie dočasných platobných ťaţkostí klienta, ktoré potrebuje napr. na pokrytie prevádzkových nákladov (je to hlavne pri podnikateľoch).Niekedy sa tento typ úveru pouţíva aj na pokrytie investičných potrieb. Ak ide o úver ktorý ţiadala fyzická osoba, v tomto prípade ide o najčastejšie o pokrytie nákladov na spotrebu (napr.
nákup spotrebného materiálu a pod.).
Dlhodobé úvery sa poskytujú na minimálne 5 rokov s dobou splatnosti, a slúţia na financovanie investícií, obstarávanie základného majetku, financovanie potrieb štátu alebo miestnej samosprávy.(Tkáčová, et al., 2009, s.152,s.159)
2.4 Analýza trhu úverov v rokoch 2012 a 2013
Vzhľadom na to, ţe sa bankový sektor orientuje na domácu ekonomiku, situácia v bankách závisí od ekonomického vývoja, ktorý zároveň ovplyvňuje mieru dopytu klientov po úveroch. Situácia sa na trhu úverov domácnostiam a podnikom sa vyvíjala v roku 2012 a v prvom polroku 2013 odlišne. Vývoj úverovej aktivity pre podniky mal negatívny trend, ktorý súvisel s celkovou situáciou v EU.
Pokles objemu úverov poskytnutých podnikom medziročne klesol o 3,5%, čo znamená ,ţe tempo poklesu prevýšilo zníţenie, ktoré bankový sektor zaznamenal počas krízy v rokoch 2009 a 2010.
Dôsledkom bol nepresvedčivý ekonomický vývoj a opatrnosť zo strany podnikov a bánk. Môţeme povedať, ţe bankový sektor na Slovensku neprispieval výrazne negatívnym spôsobom k zhoršovaniu domáceho ekonomického vývoja, aj keď bol o niečo slabší záujem o úverovanie zo strany samotných klientov. Bolo to spôsobené tým, ţe významné exportné firmy sa viac orientujú na zdroje zo zahraničia ako z domácich bánk
37
a naopak situácia pri malých a stredne veľkých podnikov z hľadiska tokov úverov bola lepšia, banky nezaznamenali výraznejší pokles dopytu. (www.nbs.sk, 22.1.2014)
Ďalší vývoj kvality úverového portfólia bude veľmi závisieť od toho ako sa bude vyvíjať ekonomika, v ktorej naďalej pretrváva výrazná neistota, a to aj napriek pozitívnym signálom v oblasti domáceho trhu práce a taktieţ aj makroekonomického prostredia eurozóny.(www.nbs.sk , 22.1.2014)
Úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam podľa splatnosti
V septembri 2013 hodnota úverov nefinančným spoločnostiam, s porovnaním uplynulého roka za to isté obdobie poklesla o 2,2% a v medziročnom porovnaní kontinuálne klesá uţ od polovice predchádzajúceho roka. Hodnota úverov v septembri 2013 bola porovnateľná s júnovými hodnotami (rast iba o 0,2%).
Krátkodobé úvery v septembri medziročne vzrástli, napriek tomu vývoj v treťom štvrťroku bol nestály, zaznamenali sme medziročný pokles, stagnáciu a aj rast krátkodobých úverov.
Hodnota dlhodobých úverov ( v rozpätí splatnosti od 1 do 5 rokov, a tieţ nad 5 rokov), tak ako z predchádzajúcich štvrťrokov medziročne klesala.
Hodnota úverov nad 5 rokov klesá v medziročnom porovnaní od augusta 2012, a to aj napriek tomu, ţe tempo medziročného poklesu pravdepodobne dosiahlo svoj vrchol v auguste, a zaznamenali sme medziročný pokles o 7%. Zatiaľ to bol najvyšší medziročný pokles od začiatku pozorovania v roku 2009. Z hľadiska vývoja úverov podľa splatnosti pokračuje trend z minulosti, kde krátkodobé úvery zaznamenávajú rastúci podiel . Úvery nad 5 rokov oproti predchádzajúcemu štvrťroku mali miernu stagnáciu. Dlhodobé úvery ( nad 1 rok do 5 rokov) v auguste a septembri zníţili svoj podiel pod 22% celkovej hodnoty úverov, krátkodobé úvery zvýšili svoj podiel nad 38%. Od júla 2009 je to zatiaľ najvyšší podiel hodnoty krátkodobých úverov na celkovej hodnote úverov.
38
Úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam podľa druhu úveru
V septembri 2013 z hľadiska druhu úverov ktoré boli poskytnuté, na medziročnej báze vzrástli iba prevádzkové úvery. Ak sme porovnali rovnaké obdobie minulého roka vzrástla o 20,8%. Najvyšší medziročný úbytok bol zaznamenaný pri nehnuteľnostiach, ale tieţ pri prečerpaniach a revolvingových úveroch a investičných úveroch.
39
Úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam podľa odvetvovej klasifikácie
V treťom štvrťroku 2013 bol najväčší objem úverov poskytnutý v oblasti nehnuteľností 20,5%, v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu a opráv motorových vozidiel a motocyklov to bolo 17,8%, a v oblasti priemyselnej výroby 17,5%.S porovnaním roku 2012 sa najviac zvýšil podiel úverov v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary ( objem sa zvýšil o 1,8 percentuálneho bodu), a oproti tomu najväčší pokles bol pri administratívnych a podporných sluţbách. Metodologickým presunom bol znova pokles v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu.
