Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra práva a spoločenských vied
Rómska problematika a jej súčasné riešenia na Slovensku
Gypsy issue and its current solutions in Slovakia
Bakalárska práca
Autor: Stanislav Kurta
Právní administrativa v podnikatelské sféře
Vedúci práce: Doc. PhDr. Andrej Sičák, PhD.
Banská Bystrica apríl 2012
Vyhlásenie:
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Krompachoch, dňa 24.4.2012 _____________________
Stanislav Kurta
ANOTÁCIA
KURTA, Stanislav: Rómska problematika a jej súčasné riešenie na Slovensku [bakalárska práca]. Bankovní inštitút vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra práva a sociálnych vied. Vedúci práce: doc. PhDr. Andrej Sičák, PhD.
Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 57
Práca ponúka pohľad na rómsku problematiku. Prináša prehľad histórie Rómov, odkiaľ prišli, čím sa ţivili, aká bola ich história. V bakalárskej práci sa venujeme súčasným problémom marginalizovanej rómskej komunity – problematika vzdelávania, nezamestnanosti a prinášame prehľad ich riešenia nielen na úrovni národnej, ale aj v kontexte celej EÚ. Zaujímal nás aj názor ľudí ţijúcich v našom okolí a práve na to sme zamerali náš prieskum. Dotazník obsahoval 17 otázok, v ktorých mali respondenti moţnosť vyjadriť svoj názor.
Kľúčové slová:
Róm. Marginalizovaná rómska komunita. Európska únia. Diskriminácia. Inklúzia Rómov.
Exklúzia Rómov. Projekty EÚ.
ANNOTATION
KURTA, Stanislav:. Gypsy issue and its current solutions in Slovakia [Bachelor Thesis]. The Bank Institute of Praha foreign university in Banská Bystrica. Department of Law and social science. Supervisor: doc. PhDr. Andrej Sičák, PhD. Year: 2012. Pages: 57
The work provides an insighton the gypsy issue. It provides an overview of the history of the gypsies, where they came from, what did they eat, what was their history. In this thesis we deal with current issues of marginalized gypsy communities – issues of education, unemployment and an overview of the solution of not only national, but also in the European context. We were interested in the opinion of peoples who live in our neighborhood and we focus our research to that topic. The research contained 17 questions where repondents could write their own opinion on the gypsy issue.
Keywords:
Gypsy. Marginalized gypsy community. Europeanunion. Discrimination. Gypsy inclusion.
Gypsy exclucion. European projects.
5 OBSAH
ÚVOD ... 7
1 TEORETICKÝ POHĽAD NA RÓMSKU PROBLEMATIKU A JEJ SÚČASNÉ RIEŠENIA NA SLOVENSKU ... 9
1.2 DEMOGRAFIA, VZDELANIE A SPÔSOB ŢIVOTA ... 12
1.3 VZDELÁVANIE RÓMOV ... 16
2 ANALÝZA RÓMSKEJ PROBLEMATIKY A JEJ SÚČASNÝCH RIEŠENÍ NA SLOVENSKU ... 17
2.1 ANALÝZA FAKTOROV OVPLYVŇUJÚCICH VZDELANOSŤ RÓMOV ... 17
2.1.1 PROBLÉMY RÓMSKEHO DIEŤAŤA PRI VSTUPE DO ŠKOLY ... 19
2.1.2 ALTERNATÍVNE RIEŠENIE RÓMSKEJ PROBLEMATIKY V ŠKOLSTVE ... 20
2.2 ANALÝZA SOCIÁLNEJ A EKONOMICKEJ OBLASTI ... 23
2.2.1 NEZAMESTNANOSŤ ... 23
2.2.2 TRH PRÁCE ... 26
2.3 RÓMSKE KOMUNITY V NÁRODNOM STRATEGICKOM REFERENČNOM RÁMCI ... 28
2.3.1 ZAMESTNANOSŤ S PODIEĽANÍM SAMOSPRÁV ... 29
2.3.2 PODPORA ZAMESTNANOSTI ... 30
2.4 INKLÚZIA RÓMOV V STRATÉGII EÚ ... 33
2.4.1 RÁMEC EÚ PRE NÁRODNÉ STRATÉGIE PRE INKLÚZIU RÓMOV ... 35
2.5 LEGISLATÍVNA ÚPRAVA POSTAVENIA RÓMOV ... 37
2.5.1 RÓMSKA POLITICKÁ SCÉNA ... 38
3 PRIESKUM ... 39
3.2 ZÁKLADNÉ HYPOTÉZY ... 39
4 METODIKA SÚBORU ... 40
6
4.1 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ ZLOŢKY ... 40
4.2 METODIKA ZISŤOVANIA A SPRACOVANIA ÚDAJOV ... 40
4.2.1 DOTAZNÍK ... 40
4.2.2 VÝSKUMNÉ OTÁZKY ... 41
5. ANALÝZA VÝSLEDKOV PRIESKUMU ... 42
5.1 VYHODNOTENIE OTÁZOK ... 42
5.2 DISKUSIA K PRIESKUMU ... 51
ZÁVER ... 53
POUŢITÁ LITERATÚRA ... 55
7 ÚVOD
Naša spoločnosť v 21. storočí prechádza veľkými zmenami dotýkajúcimi sa kaţdej jej časti. Za všetky môţeme spomenúť proces demokratizácie a transformácie národného hospodárstva. Či uţ sa pozeráme na oblasť kultúry, politiky, financií alebo medziľudských vzťahov. Na základe kaţdodenného ţivota a vlastných skúseností môţeme povedať, ţe je to spôsobené aj kvalitatívnymi zmenami v porovnaní s minulosťou.
V našej bakalárskej práci sa budeme venovať aktuálnej, v niektorých oblastiach Slovenska kaţdodennej téme – rómskej problematike.
Aktuálnosť a kaţdodennosť témy spočíva predovšetkým v tom, ţe sa netýka len rómskej populácie, ale aj majoritnej časti obyvateľstva. Donedávna sa za jediné riešenie tejto problematiky povaţovala úprava ich sociálnych dávok smerom hore. Akékoľvek pokusy stroskotávali na ich vlastných chybách, na nejasne definovaných cieľoch a postupoch podľa ktorých mali byť Rómovia buď asimilovaní alebo od väčšinovej populácie segregovaní, oddelení. Rastúca tendencia sociálnej pomoci však nemôţe mať dlhé trvanie, pretoţe našťastie pre obyvateľov Slovenska si predstavitelia politických strán a zástupcovia občanov v parlamente uvedomujú závaţnosť celej situácie a preto vo svojich volebných programoch majú jej radikálne riešenie zadefinované ako jeden z kľúčových bodov.
Najváţnejšou výzvou bude riešenie otázky rómskej vzdelanosti ale vzdelávania rómskeho obyvateľstva, na ktorej je postavené ich ďalšie začlenenie do ţivota, do ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Nekvalifikovaní ľudia v negatívnom zmysle pôsobia na našu ekonomiku, ktorá v najbliţších rokoch uţ nebude schopná túto záťaţ uniesť.
Cieľom bakalárskej práce bolo preto lepšie sa prizrieť na ţivot a vzdelávanie rómskych obyvateľov na našom území a na vţdy aktuálny problém ich nezamestnanosti. Analýzou sme ponúkli pohľad na riešenie tejto problematiky nielen na území nášho štátu, ale brali sme na zreteľ aj projekty EÚ.
V jednotlivých kapitolách sme sa zameriavali nielen na ich súčasný ţivot, ale obzreli sme sa aj do minulosti. V prvej kapitole sme nazreli do obdobia príchodu Rómov do Európy a ich vtedajší spôsob ţivota.
8
Keďţe na lepšie pochopenie zmýšľania Rómov potrebuje poznať ich samotných, nasledujúce strany prinášajú bliţší pohľad na ich zvyky, tradície a spôsoby bývania od minulosti aţ podnes.
Ako sme uţ spomínali, vzdelanie by malo byť pre Rómov dôleţité z hľadiska ich budúceho začlenenia medzi majoritnú časť obyvateľstva. Ďalšiu kapitolu bakalárskej práce sme preto venovali vzdelaniu. Okrem projektov, ktoré sa na ich podporu pripravujú v spolupráci s ministerstvom školstva sme opísali aj faktory, ktoré vplývajú ich školskú aktivitu a ďalšie výsledky.
Ďalšia kapitola sa venuje mapovaniu trhu práce na ktorom sa môţu Rómovia uplatniť.
Okrem legálnych spôsobov obţivy, ako sú napríklad verejné práce pre obec sme v našej bakalárskej práci poukázali na nelegálne spôsoby obţivy.
Ako sme uţ v predchádzajúcich riadkoch spomínali, analýzu sme zamerali na preskúmanie projektov, ktoré boli vytvorené so zameraním na pomoc MRK. Situácie dnešných dní vyţaduje spoluprácu nielen orgánov samosprávy a štátnej správy na Slovensku, ale aj širšiu koordináciu a spoluprácu nadnárodných celkov.
Pri písaní bakalárskej práce sme vychádzali z naštudovaných kniţných a internetových zdrojov.
9
1 TEORETICKÝ POHĽAD NA RÓMSKU PROBLEMATIKU A JEJ SÚČASNÉ RIEŠENIA NA SLOVENSKU
V tejto kapitole sa budeme venovať histórii príchodu Rómov zo svojej pravlasti aţ na Slovensko a ich ďalšiemu pôsobeniu na našom území od čias Uhorska aţ po súčasnosť.
Boli jednou zo skupín obyvateľov, ktorý či uţ z vlastnej vôle alebo pod nátlakom okolností prechádzali z jednej krajiny do druhej a ovplyvňovali pritom nielen svoju kultúru a ţivot ale aj kultúru a ţivot domáceho obyvateľstva.
Problematikou príchodu Rómov do Európy sa Slovenská akadémia vied venuje uţ od roku 1951.
1.1 HISTÓRIA A PUTOVANIE RÓMOV
Uţ v stredoveku sa Rómovia v Európe pohybovali, pričom ich vnímali ako „etnické spoločenstvo, ktoré sa vţdy od ostatných obyvateľov líšilo tmavšou farbou pokoţky, osobitnými formami spôsobu ţivota, vlastným jazykom, temperamentnom, neochotou podriaďovať sa tlaku majoritného obyvateľstva.“ (Hancock, 2005, s. 117).
Po príchode do nových krajín vzbudzovali Cigáni u obyvateľov značnú pozornosť a dalo by sa povedať, ţe aj údiv. Uţ v 15. storočí sa kronikári vyjadrovali o ich pravlasti.
Nemali to nijako potvrdené a ako relevantný zdroj povaţovali to, čo o sebe vyhlásili Cigáni sami. Prvou domnienkou o ich pravlasti bol Egypt, čo Cigáni potvrdzovali poviedkou o útoku egyptského Faraóna na Ţidov. Pri tomto útoku sa faraón utopil a jeho vyčíňanie preţil len mladý rómsky pár. K pravej teórii sa kronikári dopracovali aţ neskôr, keď sa v kronikách objavuje teória o pravlasti z Indie. Zaujímavým medzníkom bolo 17. – 18. storočie, v ktorom ich obyvatelia krajín, ktoré Cigáni osídľovali povaţovali za zhluk vysťahovalcov, spodinu, vydedencov z iných štátov. (por. Horváthová, 1964, s. 12 - 15)
Pre obyvateľov Európy boli Cigáni spočiatku len privandrovalci alebo len úbohí vyvrhli spoločnosti a preto o nich nejavili záujem. O tom svedčí aj to, ţe prvé zmienky o pobyte Cigánov v Európe boli len sporadické.
Ako prvý o Cigánoch v Európe vo svojej zmienke hovorí mních z ostrova Athosa okolo roku 1100. Hovorí o nich ako o čarodejníkoch z Konštantínopolu.
V starších prácach sa o nich hovorí ako o skupine obyvateľov, ktorých Ondrej II doviedol z kriţiackych výprav z Byzantskej ríši.
10
Prvé zmienky o Cigánoch v strednej Európe pochádzajú z 13. storočia, pričom z Balkánu zo storočia štrnásteho. Týchto sto rokov môţeme pripísať na vrub ich vzhľadu, čo znamená, ţe na Balkáne sa aţ tak neodlišovali od pôvodných obyvateľov ako na našom území. Známy je aj záznam spišskonovoveského richtára, ktorý v 14. storočí zaznamenal potulujúcich sa Cigánov v lesoch patriacich zámoţnej mestskej rodine.
Po príchode do Európy sa Cigáni museli zaradiť istým spôsobom aj do beţného ţivota a vykonávať nejaké povolanie. V Moldavsku, Srbsku a Valašsku boli Cigáni otrokmi, v Uhorsku poddanými. Vo všeobecnosti však môţeme povedať, ţe vykonávali práce, ktoré boli pre domáce obyvateľstvo podradné alebo im to nedovolila existujúca cechová organizácia. Vo Francúzsku sa Cigáni venovali výrobe pomôcok pre poľnohospodárske práce a Cigánky boli po väčšine veštice. A práve veštenie alebo príleţitostné okrádanie bránilo asimilovaniu sa Cigánov medzi domácich obyvateľov a viedlo ich ku kočovnému spôsobu ţivota. To však problémy vôbec neriešilo a Cigáni ponechaní sami na seba sa museli ţiviť práve tým a samy si prehlbovali priepasť k zvyšku obyvateľstva.
Rómovia na Slovensku v období Uhorska a po vojne (1919 – 1945)
Ako sme uţ na predošlých riadkoch spomenuli, nevieme s istotou povedať, kedy prišli Cigáni na naše územie prvýkrát. Odhadom ich môţeme priradiť k obdobiu príchodu Ondreja II. a geograficky sa tak nachádzali v juţnej časti Slovenska.
Uţ v 1417 prechádzala juţným Slovenskom veľká skupina Cigánov, ktorá sa na našom území rozdelila na viacero vetiev a ďalej pokračovala Európou. „Vyše tristo členná skupina sa vydala z Budína do Košíc, odtiaľ cez Levice juţným Slovenskom do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Jednotlivé kočujúce skupiny prechádzali juhovýchodným Slovenskom ďalej do českých krajín a západnej Európy.“ (Mann, 2000, s.
8).
Tí, ktorí ostali v 1423 na našom území a dostali sa aţ na Spišský hrad, dostali sprievodnú listinu od cisára Ţigmunda a to im uľahčilo prenikanie do ďalších krajín.
„Jednu takúto listinu pre cigánskeho vojvodu Ladislava vystavil 17. apríla 1423 Ţigmund Luxemburský na Spišskom hrade.“ (Vanková, 2005, s. 223). Získali tým však oveľa viac – samosprávne a súdne právomoci, zisk ochranných listín.
Nakoľko bol Spiš v tomto období bohatým krajom, veľká časť Cigánov tu ostala, lebo videla väčší potenciál na získavanie obţivy. Aj tu sa však ţivili prevaţne drobnými nestálymi zamestnaniami – veštenie, krádeţe. Z 15. storočia sa nám však zachovali aj
11
dôkazy o pozitívnych činoch Cigánov na našom území. Kráľovná Beatrix totiţ odmenila niekoľko Cigánov, ktorí vynikali svojim hudobným umením. V snahe splynúť s domácim obyvateľstvom boli často Cigáni vyuţívaní ako vojenská sila, resp. si ich privlastňovali panovníci ako svojich nevoľníkov. (por. Horváthová , 1964, s. 96 - 103)
Zmena nazerania na Rómov nastala v roku 1427, keď ich z dôvodu drobných krádeţí, veštenia, nedodrţiavania pôstov, teda všeobecne z dôvodu narúšania kresťanskej morálky exkomunikovali z cirkvi. Pôvodná pohostinnosť sa menila na nenávisť a prenasledovanie a odvšadiaľ, kam sa pohli, boli vyhostení.
Hlavnou úlohou šľachty v 17. storočí bolo zamedzenie slobody pohybu. Cigáni totiţ ani po niekoľkých storočiach svoj nomádsky spôsob ţivota neopustili a potulovali sa z jednej stolice do druhej. Po ich usadení na jednom mieste, v jednej stolici si tak z nich vládcovia vytvorili platcov daní. Tu sa im ukázal druhý cigánsky problém a na prelome 19.
a 20. storočia uţ do popredia vystupuje problém prudkej populačnej explózie.
Vyuţitie Rómov sa našlo vo vojne proti Turecku, kde ich vyuţívali ako kováčov alebo slúţi a sluhovia vtedajších pánov. To im zabezpečilo stále usídlenie na našom území.
Po vojne Cigáni zo svojich zvykov neupustili a keďţe bol nedostatok potravín, začali sa ţiviť opäť tým, čo nakradli. Vládnuce vrstvy tento problém síce reflektovali, ale z roka na rok odkladali a tak sa stávalo, ţe im to pomaly prerastalo cez hlavu a problémy neboli riešené v počiatkoch, ale riešili sa len ich dôsledky. Vinníci sa tak často dostávali do rúk bezpečnostných orgánov kde si ich počkali tresty.
Zlom nastal aţ vydaním zákona v roku 1927, ktorý bol namierený proti tuláckemu spôsobu ţivota a teda ho porušoval kaţdý Cigán, ktorý sa potuloval a nemal trvalé bydlisko. Cigánom teda neostával nič iné, len sa usadiť, čím vznikali rôzne cigánske osady, ktoré sa veľmi rýchlo zväčšovali a priberali ďalších nových členov. To štátu spôsobovalo nemalé hospodárske problémy. Domáci obyvatelia z nich právom vinili rómsku populáciu, čo prerástlo do diskriminácie, pričom fyzické alebo slovné útoky tak boli na dennom poriadku.
Významným zlomom v prístupe k Rómom nastal za vlády Márie Terézie a Jozefa II. v 18. storočí. Nariadenia panovníka Jozefa II. boli zamerané na vzdelávanie a christianizáciu. Uţ vtedy predbehol riešiteľov rómskej problematiky 20. storočia a stal sa vzorom pre legislatívu mnohých ďalších krajín. (por. Vanková, 2005, s. 224).
12
1.2 DEMOGRAFIA, VZDELANIE A SPÔSOB ŢIVOTA
Počet Rómov je len informačný, nakoľko samotní Rómovia sa nemajú chuť prihlásiť k svojej národnosti z dôvodu perzekúcie. Ţiadať od nejakého výskumného ústavu presné pre celý svet by určite nebolo reálne. „Správa úradu britskej vlády uvádza na základe prieskumu a rôznych odhadov celkový počet 1 200 000. Čísla pre Spojené štáty udávajú 50 000 – 100 000.“ (Cohn, 2006, s. 28)
Nakoľko sú Cigáni kočovným kmeňom, čísla nie sú stopercentné a časom sa budú určite meniť. Kríza identity je spôsobená rokmi asimilácie a pocitom menejcennosti zo strany Rómov samotných. “Niektorí Rómovia na Slovensku sa nehlásia k rómskej národnosti práve z dôvodu, ţe sa nedokáţu stotoţniť s negatívnou ekonomicko – sociálnou situáciou Rómov najmä v segregovaných, separovaných a koncentrovaných rómskych osadách a lokalitách. So skutočnosťou, aký ţivot tam prebieha.” (Lehoczká, 2005, s. 104).
Rozmanitosť Rómov po celom svete
Ak by si niekto myslel ţe Cigáni sa nachádzajú len na našom území alebo na území východnej či strednej Európy, mýlil by sa. V Severnej Amerike sa nachádzajú „dobre definované a sebavedomé cigánske skupiny. Tieto skupiny sa označujú ako Rómovia, hovoria vysoko flektívnym indickým jazykom, ktorý nazývajú romanes, a asimilovali značné mnoţstvo ďalších osôb, ktoré prišli do Severnej Ameriky z Európy a pokračovali tu v niektorej z verzií cigánskeho ţivota.“ (Cohn, 2006, s. 26).
V Európe je podľa citovaného autora ťaţšia situácia. Cigáni sa nachádzajú vo väčšine európskych krajín. Dialekt, ktorým medzi sebou komunikujú je medzi nimi podobný od Severnej Ameriky, cez Francúzsko aţ po Rumunsko. Jeho špecifiká sa zachovávajú aj napriek odlišnosti a mnoţstvu ďalších cigánskych vetiev, ktoré sa v daných krajinách vytvorili. Mierne odlišnosti moţno vidieť len pod vplyvom nárečí typických pre danú oblasť.
V Nemecku ţije etnická skupina cigánov s názvom Maňušovia. Jazyk, ktorým rozprávajú je veľmi podobný jazyku romanes. Mnoho ľudí z ich skupín sú hudobníci a veľmi často sa zúčastňujú aktivít organizovaných kresťanskými misionármi. V celku však pôsobia kultivovanejšie ako cigáni severoamerickí – je s nimi veľmi ľahko nadviazať priateľský kontakt a nemajú predsudky ani voči ľuďom prichádzajúcim zvonka.
13
V juţnej Európe sa s nimi môţeme v najväčšej miere stretnúť v Rumunsku a bývalej Juhoslávii, kde sa nachádzajú v rôznych skupinách a sú asimilovaní v rôznej miere.
Znamená to, ţe ich autor našiel pracovať ako robotníkov v továrni, narukovali do armády kde sa stali dôstojníkmi. Pôsobia ako technici, učitelia, básnici, hudobníci. Označujú sa názvom ludari a okrem prvkov rumunštiny sa ich jazyk vyznačuje aj prvkami anglického jazyka.
Cigáni ţijúci vo Francúzsku (konkrétne v okolí Paríţa) sami seba označujú ako bojaši.
Väčšinou sa ţivili cvičením a predvádzaním zvierat. Cigáni na Britských ostrovoch a v Španielsku sú označovaní ako tzv. ostrovní cigáni, ktorých dialekt je spojením angličtiny a francúzštiny na danom území. (porov. Cohn, 2006, s. 26-27).
Vzhľadom k populačnej explózii rómskej menšiny na Slovensku odborníci odhadujú na číslo medzi 330 a 380 tisíc, čo je zhruba 8-9 percent obyvateľov našej krajiny. (por.
Vašečka, 1996, s. 758). Najpočetnejšími skupinami na Slovensku sú usadlí Rómovia, ktorí ţijú usadlým spôsobom ţivota, ktorý bol typický pre Rómov od 18. storočia. Ţijú najmä v oblasti juţného Slovenska a ich jazyk tak nesie značné stopy slovenského aj maďarského jazyka.. Kočovní Rómovia sa vyznačujú svetlejšou pokoţkou. Obliekajú si pestré oblečenie a majú v obľube zlaté šperky. Vďaka priekupníctvu a rôznym formám obchodovania dnes patria k najbohatším Rómom. Od starousadlých Rómov sa drţia bokom a ich kontakty sú tak minimálne, resp. ţiadne. Špecifickú skupinu tvoria nemeckí Sintovia.
(Vašečka, 2001, s. 178).
Podľa sčítania obyvateľov domov a bytov z roku 2011 ţije na Slovensku vyše 5 397 000 obyvateľov, pričom najviac obyvateľov ţije v krajoch východného Slovenska.
Z tohto počtu sa 2% prihlásili k rómskej národnosti (viď tabuľka č.1). S týmto počtom sa rómska národnosť stala treťou najpočetnejšou na území Slovenska.
Štatistický úrad začlenil medzi otázky aj aspekt jazyka. Pohľad na jazyk rozčlenil na materinský a pouţívaný jazyk. Viac ako 122 500 Rómov v sčítaní obyvateľov označilo za svoj materinský jazyk rómštinu. Je to síce o 7% menej ako maďarský jazyk, ale dvojnásobne ako jazyk rusínsky (viď tab. č.2).
Na verejnosti hovorí rómskym jazykom 0,7% obyvateľov krajiny (viď ta. č.3).
Predpokladaným výsledkom bolo číslo poukazujúce na pouţívanie tohto jazyka v domácnosti. K jeho pouţívaniu „medzi svojimi“ sa prihlásilo 2,4% populácie, vyše 128 000 Slovákov (viď tab. č.4). (porov. Výsledky SODB 2011 [online]. 2011. [cit. 2012. 2.
25] Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43829>)
14
Ţivot Rómov úplne spoznáme aţ vtedy, keď sa začneme zaoberať tým s kým a ako ţili. Zistíme aj to, ţe ich kultúra je od našej veľmi odlišná, prejavuje sa tam mnoho etnických rozdielov.
Kočovné skupiny Rómov neboli len náhodne vytvorené, ale zoskupenie, ktoré spolu cestovalo bolo aj príbuzensky, pokrvne späté. “Na čele skupiny stál vajda, ktorý mal dôleţité slovo v jej vnútorných záleţitostiach a súčasne ju zastupoval v úradnom styku s domácim obyvateľstvom.” (Horváthová, 1964, s. 325). V mnohých rodinách bola funkcia vajdu dedičná. Tradícia sa menila jedine vtedy, ak po smrti vajdu nebol jeho nástupca hodný tejto funkcie alebo bol na vykonávanie starý. Vo všeobecnosti platí, ţe muţ, ktorý chce byť vajdom, v rómskom jazyku označovaný mujalo, musí byť múdrejší a bohatší ako ostatní členovia skupiny, aby si u nich získal rešpekt. V 18. storočí v rámci regulácie Rómov bola funkcia vajdu úradne zakázaná, ale trvala de facto ďalej. Neskoršie vrchnosti zmenili stanovisko k otázke vajdu a dúfali, ţe úcta, ktorej sa tešil, pomôţe riadiť jeho prostredníctvom ţivot celej cigánskej osady.
Keď uţ boli rodiny mnohopočetné, rozdelili sa na viac menších skupín, aby bolo cestovanie jednoduchšie. Museli si však dávať pozor na to, aby nenarušili teritórium inej skupiny. Nestrácali však medzi sebou kontakt. Vo vopred dohodnutom čase a na vopred dohodnutom mieste sa stretli a tak utuţovali svoje rodinné vzťahy. Ako poslovia pritom slúţili mladí muţi z rodín, ktorí tieto stretnutia dohadovali a upresňovali.
Po vajdovi bola ďalšou dôleţitou osobou stará mama, v rómskom jazyku nazývaná phuri daj. Dbala na dodrţiavanie tradícií a mravov v rodine, vyznala sa v liečení a v rôznych obradných úkonoch.
Rómska mládeţ si uţívala počas dospievania úplnú voľnosť. Matka, ktorá sa starala o domácnosť sa okrem toho snaţila deti zdokonaliť v tanečných a akrobatických kúskoch a priviesť ich k tomu, aby si tým čo najviac zarábali. Vo všeobecnosti sa išlo mládeţi vo svojom “samoraste” len o napodobňovanie dospelých, čo sa odzrkadlilo aj v ich pohlavnom ţivote. Mnohokrát dochádzalo k intímnemu zbliţovaniu uţ počas puberty. Vo väčšine prípadov bol pár aj príbuzensky spätý. Mladé dievčatá ovládali aj niektoré prvky mágie, ktorými sa snaţili získať srdce svojho vyvoleného.
Mladí Rómovia vstupovali do manţelstva ako 15 roční, pričom nie je výnimkou, ţe dievčatá sa matkami stávali uţ v 13-14 rokoch. Ak náhodou rodičia svojmu synovi nevestu nevybrali, bolo na ňom samotnom, aby si dievča našiel. Svadobný obrad bol pre Rómov finančne náročnou záleţitosťou. Rómske manţelstvá mali väčšinou krátke trvanie, čo môţeme s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať nízkemu veku partnerov. Ďalším
15
dôvodom mohol byť aj fakt, ţe sa manţelia po svadbe sťahovali k muţovým rodičom. O rodinu sa starala prevaţne manţelova matka, manţel pomáhal otcovi. Niekedy mladé nevesty nezniesli zlé zaobchádzanie zo strany novej rodiny a utekali buď domov alebo k druhým muţom.
Ako sme si uţ v predchádzajúcich riadkoch načrtli, Rómovia nie sú vnútorne celistvou národnostnou jednotkou. Ich diferenciácia podľa Bakalářa vychádza zo stupňa ich sociálnej a kultúrnej integrácie. Prvú skupinu tvoria Rómovia, ktorí ţijú separovane od majoritného obyvateľstva v zdravotne a sociálne rizikových lokalitách. Deti nenavštevujú školy, Rómovia v produktívnom veku nepracujú. Je rozšírená negramotnosť a vysoká miera trestnej činnosti. Je ich asi 40%. Druhú skupinu tvoria Rómovia pokúšajúci sa o sociálnu integráciu. Hoci nemajú vyššie vzdelanie, pracujú, snaţia sa ţiť kultúrne a mnohí y nich si nájdu aj nerómskeho partnera. Rómska elita, tretia skupina Rómov, sa snaţí o celospoločenskú emancipáciu. Sú väčšinou vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia alebo profesionálni hudobníci, ktorí robia Rómom dobré meno nielen doma, ale aj vo svete aj napriek tomu, ţe sú kvôli svojmu pôvodu často diskriminovaní. Len vďaka úplnej segregácii od prvej a druhej skupiny to dotiahli tam, kde sú. (porov. Bakalář, 2004, s. 121).
Vychádzajúc zo svojho temperamentu sa niektorí Rómovia ţivili ako hudobníci.
Hudbou, spevom a tancom tak dosahovali veľmi vysokú hospodársku a spoločenskú úroveň. Mnohí historici sa domnievajú, ţe hudbu ako spôsob obţivy si Rómovia doniesli zo sebou uţ z Indie. Domácemu obyvateľstvu prinášali nielen svoje piesne, ale aj ich vlastné, nie však vo vernej podobe, ale obohatené o ich vklad.
Popri hudbe bol významným prvkom ich prejavu aj tanec. Rómsky tanec sa vyznačuje najmä sólovosťou. Rómski tanečníci netancujú spoločne alebo v pároch. Ţenský tanec je plynulý. “Tanečnica drobčí nohami, je na jednom mieste, nebadateľne sa pohybujúc dopredu a nabok, telo zostáva v jednej polohe, pohybujú sa vlastne len ramená. Ruky a dlane, vystreté nad hlavou, symetricky sa zniţujú …, dôraz je nahre prstov a dlane – rôznym spôsobom prechádzajú cez rozličné figúry.” (Horváthová, 1964, s. 187 - 188).
Tieto prvky sa zachovali aj v tancoch valašských Rómov, ktorí doteraz ţijú na našom území.
Uţ z Indie si Rómovia priniesli vzťah k remeslám, konkrétne ku kováčstvu, ktoré bolo v ich pravlasti uţ dávno rozšírené. Išlo hlavne o studené kovanie, ktoré nebolo v Európe aţ také známe. Výrobky takouto formou vyrobené sa vyznačovali väčšou pevnosťou. Aj napriek tomu boli stále chápaní ako kováči amatéri a ich dielňa pozostávala len z jednoduchých, ľahko prenosných vecí, akými bola napríklad jednoduchá nákova, pár
16
klieští, rôzne druhy kladív a mechy vyrobené z koţí menších zvierat. Svoje výrobky potom predávali v podomovom predaji alebo vyuţívali na výmenu za potraviny. Z iných remesiel môţeme napríklad spomenúť úspešnosť Rómov pri hľadaní zlata, pálení dreveného uhlia, spracovávaní dreva (najčastejšie boli korytármi) alebo výrobe prútených košíkov.
Rómske ţeny sa priučili pleteniu povrazov a lán, niektoré čipkárstvu, pleteniu a háčkovaniu.
Okrem tohto poctivého spôsobu obţivy sa mnoho Rómov ţivilo aj priekupníctvom a obchodovaním. Vo veľkej miere boli výnosným artiklom kone. Preferovali to najmä polousadlé a kočovné skupiny Rómov – za získané predmety si radi kupovali zlaté šperky alebo výrazné odevy, čím sa odlišovali od iných Rómov. Do rovnakej skupiny môţeme zaradiť aj podvody, krádeţe, veštenie alebo čarovanie.
Menej pohodlné, no dodnes rozšírené “zamestnanie” Rómov je zber rastlín a rôznych lesných plodov. Vykonávali to rovnako ţeny ako aj muţi. Tí však väčšinou len vtedy, ak uţ iný spôsob obţivy pre nich nepripadal do úvahy.
1.3 VZDELÁVANIE RÓMOV
Vzdelávanie tvorí základ pre ďalší vývoj dieťaťa a jeho následné zaradenie sa do pracovného ţivota. Vzdelanie totiţ zabezpečuje lepšie uplatnenie na trhu práce, dôstojnejšie ţivotné podmienky a vyšší ţivotný štandard. Práve z tohto základu sa odvíjajú aj mnohé teórie, ktoré súčasne postavenie Rómov zdôvodňujú práve ich nízkou alebo aj ţiadnou vzdelanostnou úrovňou. Fakty hovoria jasne:
30% - 40% rómskych detí nenavštevuje školu pravidelne
Z celkového počtu rómskych detí, ktoré navštevujú školu 58% navštevuje základnú a 42% špeciálnu základnú školu
25% detí sú verbálni analfabeti
Po mnoho rokov však platí, ţe Rómovia nemajú vzťah k písanému slovu a písmu ako takému a bliţšie sú im audiovizuálne nahrávky
V prvom ročníku prepadá 22% rómskych ţiakov 5-krát častejšie majú zníţenú známku zo správania
Takmer 90% Rómov neprekročilo hranicu základného vzdelávania Strednú školu navštevuje len 2,5% Rómov
Polovica dospelých Rómov sú analfabeti. (porov.ĎuričekováIn:Rosinský, 2006, s.
48-49)
17
2 ANALÝZA RÓMSKEJ PROBLEMATIKY A JEJ SÚČASNÝCH RIEŠENÍ NA SLOVENSKU
Ak chceme venovať pozornosť riešeniu rómskej problematiky, musíme si najprv vyčleniť to, čo za problém budeme povaţovať. Príčinou inklúzie a diskriminácie Rómov je fakt, ţe sa nevedia zaradiť do spoločnosti.
Základnou chybou je nedostatočné vzdelanie. Ako sme uţ spomínali, antoropogenetické predispozície a samotné zdravotné problémy nepredurčujú rómske deti na bezchybné včlenenia sa do školskej dochádzky. Tieto fakty len podčiarkuje nezodpovednosť zo strany rodičov, ktorí školskú dochádzku vidia len ako zdroj svojich príjmov a dieťaťu tak nevytvoria podmienky pre vzdelávanie.
Ďalší problém, ktorému sa budeme venovať a ktorý budeme analyzovať bude nezamestnanosť Rómov. V tomto duchu sa pozrieme nielen na to, čo sa ako prevencia deje v našom štáte, ale budeme hľadať programy a projekty aj v EÚ.
Rómovia nemajú z dávnej minulosti v sebe zakotvenú úctu k autoritám a samotným pravidlám, ktoré by ich plnohodnotne začlenili do spoločnosti. V analytickej časti teda nazrieme na to, či oni samotní majú svoje organizácie a zdruţenia a či je o nich v legislatíve nejaké zmienka, ktorá by upravovala práva a povinnosti tejto etnickej skupiny.
2.1 ANALÝZA FAKTOROV OVPLYVŇUJÚCICH VZDELANOSŤ RÓMOV
Za základný faktor, ktorý ovplyvňuje vzdelanie a vzdelanostnú úroveň Rómov je rodina. V nej si deti osvojujú vzorce správania, ktoré si nesú so sebou po celý ţivot.
Ďalšími dôleţitými faktormi, ktorým sa budeme v tejto časti venovať sú antropologické a kultúrne rozdiely a vplyv sociálneho prostredia.
Prvou vetou, ktorú nás na psychológii naučia je to, ţe kaţdý človek je jedinečnou osobnosťou a to, čo ho odlišuje od ostatných je práve tým, čo ho robí jedinečným.
Rozdiely by nás mali práve privádzať aj k tomu, ţe to, ţe sme odlišný je podnetom na to, aby sa k nám pristupovalo s ohľadom na naše odlišnosť. V nasledujúcich riadkoch uvedieme pár antropogenetických rozdielov, ktoré majú vplyv aj na vzdelanostnú úroveň Rómov. Veríme však, ţe dané rozdiely nebudú slúţiť k segregácii a dehonestovaniu rómskej populácie, ale pomôţu pedagógom k tomu, aby k rómskych ţiakom pristupovali s prihliadnutím na dané rozdiely.
18
Prvý antropogenetický rozdiel – rozdielnosť génového pólu - vychádza z uzatvárania konsangvinných manţelstiev vnútri rómskeho etnika. Vysoký stupeň medzidruhového kríženia u Rómov spôsobuje vyššiu šancu dedičných ochorení a zvyšuje aj početnosť prahovo podmienených patologických stavov.
Rómski novorodenci sú kratší a menší ako nerómsky. Sú o 345,1 g ľahší a o 1,74 cm kratší. Vo všeobecnosti platí, ţe deti, ktoré sa narodili s novorodeneckou hmotnosť v rozmedzí od 2250g – 2500g sa rýchlejšie adaptujú na nové školskej prostredie.
Hraničnými hodnotami na začatie školskej dochádzky je u chlapcov 19 a u dievčat 17 kg. Mnohé rómske deti nedosahujú poţadovanú hmotnosť, čo by malo byť ukazovateľom na odklad nástupu do školy. Podľa našej subjektívnej mienky, by sa odkladom nástupu na povinnú školskú dochádzku mohlo zamedziť vyššie spomínaným hodnotám - opakovanie prvého ročníka, resp. nedokončenie celej povinnej školskej dochádzky.
Z antropogenetických rozdielov medzi rómskymi a nerómskymi deťmi môţeme uviesť napr. to, ţe majú menší obvod hlavy a trupu ako ich nerómsky rovesníci a majú dlhšiu a uţšiu hlavu. Zaostávanie je evidentné aj v hodnotách kostného veku detí, ale aj vo vývoje pohlavných znakov. Rómske dievčatá zaostávajú za nerómskymi zhruba o 0,5 aţ 1 rok.
(porov. Rosinský, 2006, s.51-53).
O kultúre, zvykoch a tradíciách Rómov sme uţ písali v predchádzajúcej kapitole. Bez nejakého bliţšieho štúdia literatúry kaţdý z nás dobre pozná, ţe ambície rómskeho dieťaťa sú vo väčšine prípadov diametrálne odlišné ako ambície jeho vrstovníka neróma. Základ týchto rozdielov môţeme opäť hľadať v rodinných podmienkach a vo výchove.
Rómske dieťaťa prichádzajúce z rodiny kde malo viacerých súrodencov a nemalo takmer ţiadny reţim prichádza vo veku šiestich rokov do školy, inštitúcie s pevným a direktívnym spôsobom riadenia. Takto opísané prostredie sa pre neho automaticky stáva miestom strachu, nakoľko uţ od detstva im je vštepovaný strach zo všetkého cudzieho, ktorý prevláda aj u ich rodičov a najmä nedôvera k civilizačným hodnotám.
Väčšina rómskych detí zlyháva v škole hlavne z dôvodu školskej pripravenosti, ktorá je v domácom prostredí malá alebo vôbec ţiadna. Podmieňuje to aj fakt, ţe získané vzdelanie by v prostredí, ktoré si vzdelanie vôbec neváţi nevedeli vôbec zuţitkovať.
Problémy so sebou prináša aj spolunaţívanie rôznych kultúr na jednom mieste. Uţ malé deti sú si vedomé rozdielov, ktoré medzi spoluţiakmi vládnu. „Hoci sa pohlavie stáva jednou z prvých sociálnych kategórií, ktoré si deti všímajú, nie je určite jedinou.
Etnické uvedomenie sa objavuje aj u detí predškolského veku a počas detstva sa delenie a kategorizovanie stáva presnejšie a rozširuje sa aj na iné etnické kategórie.“ (Rosinský,
19
2006, s. 56). Uţ na základnej škole môţeme u detí badať rasistické alebo xenofóbne správanie, ktoré opäť vychádza z rodiny, kde je nezriedka dieťa vychovávané k nedôvere a strachu.
Škola, ktorá chce v plnom smere rozvíjať potenciál svojich ţiakov si musí nájsť cestu aj k ich rodičom. Naplno musí fungovať kooperácia medzi týmito dvoma celkami. Učitelia by mali poznať sociálnu situáciu v rodinách, mali by ich občas navštevovať a tým pochopiť svojich ţiakov. Veď podľa tvrdení Horňáka 93% prospechov horších ţiakov pochádza z rodín s najniţším príjmom (aţ takmer 61% ich ţije v chatrči alebo jednoizbovom byte a skoro rovnaký počet ţije v 3 aţ 4-generačnej rodine). Základy gramotnosti si okrem školy nemajú kde osloviť, nakoľko viac ako 23% rómskych rodičov priznáva negramotnosť, o niečo viac ako 46% nemá ukončenú ani základnú školu. (porov.
Rosinský, 2006, s.58-59).
Slovo výchova u rómskych rodičov naberá iný rozmer. Väčšine rómskych detí nie je dopriata predškolská výchova inde ako v domácom prostredí. To výrazne vplýva na aklimatizáciu sa do školského prostredia. Prvý septembrový týţdeň je zrazu všetko cudzie –priestor, ľudia, učebnice, nastolený poriadok. Takmer 70% opýtaných rómskych rodičov z predchádzajúceho spomínaného výskumu nejaví záujem o školskú prácu svojich detí a ani o ich dosiahnuté výsledky. Ich prípadný neúspech pripisujú nezvládaniu slovenského jazyka, ktorý nie je ich materinským, pričom očakávajú, aby boli učebnice prístupné v rodnom rómskom jazyku.
2.1.1 PROBLÉMY RÓMSKEHO DIEŤAŤA PRI VSTUPE DO ŠKOLY
Čerešníková a Kňaţníková za kľúčové problémy pri vstupe do školy povaţujú to, ţe dieťa neovláda vyučovací jazyk, ktorým je slovenčina. Slovná zásoba, ktorú si dieťa donieslo z rómčiny je nedostačujúca na to, čo potrebuje kladné v školskom prostredí vyjadriť.
Prostredie, z ktorého dieťa vychádza je málo podnetné. Nerozvíja jeho aktívnu socializáciu. Dieťa si so sebou neprináša ani základné sociálne návyky, nepozná rebríčky hodnôt, formy sociálneho správania nekorešpondujú s normami všeobecne platnými v našej spoločnosti.
Mentálny vývoj dieťaťa zďaleka nekorešponduje s jeho fyzickým vekom, nedosahuje potrebnú úroveň jemnej, ale aj hrubej motoriky. Inštitúcia plná pravidiel, ktorou škola bez
20
odporu je, nie je pre Rómov vzorom, nakoľko si z domu priniesli úplne iné vzorce správania a prejavujú sa tam rasistické sklony u ich spoluţiakov nerómskej národnosti.
Rómske deti bývajú v škole neobľúbené moţno aj z dôvodu, ktorý si donášajú z domu ako svoje vzorce správania, ktoré majú od rodičov a ostatných rodinných príslušníkov naučené.
(porov. Čerešníková a Kňaţníková In: Rosinský, 2006, s. 71-72).
2.1.2 ALTERNATÍVNE RIEŠENIE RÓMSKEJ PROBLEMATIKY V ŠKOLSTVE
Na základe vyššie uvedených poznatkov sa pristúpilo k špeciálnemu, alternatívnemu plánu výučby pre rómskych ţiakov. Najčastejšie ukončená dochádzka rómskeho ţiakov je v špeciálnej škole, kde rodičia (moţno aj s vypočítavosti) umiestňujú svoje deti. Najviac takýchto škôl sa nachádza na východnom Slovensku, konkrétne v prešovskom kraji, kde je aj najviac rómskych osád.
Existuje viacero návrhov, ktoré mali napomôcť k napredovaniu rómskych ţiakov:
odklad povinnej školskej dochádzky, nulté alebo prípravné ročníky, výchovno-relaxačné letné pobyty, celodenný výchovný systém, vyrovnávacie a špeciálne triedy, príplatok pre učiteľov rómskych detí, beţné triedy s diferencovaným prístupom alebo asistent učiteľa.
Nie všetky novinky sa podarilo do školstva zaviesť, avšak pár sa vďaka zákonu 408/2002 z 28. júna 2002 podarilo presadiť v praxi. (porov. Rosinský, 2006, s.75-76).
Asistent učiteľa
Asistenti učiteľov sú v praxi od roku 2002, hoci prvé náznaky uţ boli v polovici 90.
rokov. V základe išlo o to, aby sa rómsky učitelia zapojili do edukácie. Hoci sa len málo Rómov chce vrátiť po ukončení vysokej školy k Rómom, nápad sa ujal a väčšina asistentov sú Rómovia, vo veku medzi 20-45 rokov, bez špeciálneho odborného vzdelania.
Podľa metodického pokynu MŠ SR č.1613/2002 a č. 184/2003-095 by mal asistent učiteľa byť spôsobilý na právne úkony, mať vek nad 18 rokov, ovládať štátny jazyk, byť zdravotne spôsobilý, bezúhonný a mať za sebou špecializačný akreditačný kurz MŠ v rozsahu minimálne 110 hodín.
Nikde nie je vyslovene napísané, ţe asistentom musí byť Róm, ţe musí pochádzať z osady, ani ţe musí ich pomery dokonale poznať. Výber asistenta učiteľa je vyslovene záleţitosť riaditeľa školy. V kompetencii asistenta je však aktívne spoznávať prostredie v ktorom rómsky ţiaci ţijú, diagnostikovať ich individuálne potreby, vytvárať prostriedky
21
na ľahšie prvotné začlenenie sa do školy, pod čím sa hlavne rozumie zjednodušenie jazykovej bariéry. Ďalej by mal byť asistent učiteľa schopný odborne pomôcť vyučujúcemu učiteľovi, vytvárať voľnočasové aktivity pre rómskych ţiakov, ale aj zlepšovať vzťahy medzi rodičmi a učiteľmi a celou majoritnou a minoritnou časťou obyvateľstva. (porov. Rosinský, 2006, s. 80-83)
Nultý ročník
Vzhľadom na nízku fyzickú a psychickú pripravenosť rómskych detí pri vstupe do školy je dnes na Slovensku úspešne zavedenou formou nultý ročník. Hlavnou úlohou je v tomto ročníku čo najviac eliminovať rozdiely, ktoré si deti prinesú z domáceho prostredia ako rozdiel voči tomu, čo ich čaká v škole s ohľadom na psychické, sociálne a kultúrne rozdiely medzi majoritnou a minoritnou časťou obyvateľstva.
Prvé návrhy o zaradení nultého ročníka prišli uţ v 70. rokoch minulého storočia, keď jeho tvorcovia navrhovali, aby rómske deti absolvovali prvý ročník, po ktorom by sa na základe psychologického vyšetrenia zaradili buď do prvého ročníka základnej školy, do triedy pre rómskych ţiakov s primeranými osnovami alebo do triedy v špeciálnej základnej škole.
„Projektový tím, ktorý realizoval overovanie efektívnosti nultého ročníka vypracoval jasnú definíciu – prípravný ročník v základnej škole je alternatívna forma edukácie šesťročných detí zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia, celkovo psychicky deprimovaných, neovládajúcich alebo len čiastočne ovládajúcich vyučovací jazyk, nepripravených pre úspešný vstup do školy.“ (Rosinský, 2006, s.87).
Výhodou nultého ročníka bolo, ţe atmosféra v triedach bola uvoľnená, čím si deti na školu ľahšie zvykli. Na základe starostlivo naplánovaného obsahu výučby zameranému na osvojovanie jazykových zručností a cibrenie jemnej motoriky, sluchového vnímania a pamäte, rozvíjanie hodnotiaceho a kreatívneho myslenia, pri nástupe do školy deti bez problémov zvládali obsahový a výkonový štandard prislúchajúci ţiakom prvého ročníka základnej školy.
Oslovení riaditelia škôl vo väčšine problém s otváraním nultého ročníka nemali. Ak sa nejaký vyskytol, tak súvisel poväčšinou z priestorovým problémom umiestnenia nultého ročníka v priestoroch školy. Pedagógovia v nultom ročníku si môţu učivo rozdeliť v 2 verziách. Buď sa v nultom ročníku osvojí so ţiakmi prvá časť učiva prvého ročníka, alebo všetku svoju činnosť venujú na rozvíjanie spomínaných zručností u zverených ţiakov.
Učiteľmi v nultých ročníkoch bývajú, väčšinou na ţiadosť riaditeľov škôl, učitelia
22
s niekoľkoročnou praxou s aprobáciou na učiteľstvo na prvom stupni základnej školy.
Neistota a obava umiestniť tam novú učiteľku s menej skúsenosťami sa prejavuje ako neopodstatnená, nakoľko sa u jej starších kolegov môţe prejavovať uţ rigidita v prístupoch k ţiakom a tvorbe kreatívnej vyučovacej hodiny.
Všetky vyššie uvedené poznatky o rómskych ţiakoch pri vstupe na základnú školu vyuţil pri svojom modely aj Zelina, ktorý mu na základe akronymu dal prislúchajúci názov DROMUS.
D – dochádzka. Ţiadna, čo i len malá aktivita učiteľov nebude mať význam, ak si rómske deti nezlepšia svoju dochádzku. Prvotne by to mala byť dochádzka do jaslí alebo materskej školy na ktorú sa môţe následne na to nabaliť vyššia účasť na vyučovaní v základnej škole.
Vo Francúzsku a USA na účely vyššej dochádzky vyuţívajú bezplatné školské autobusy, my rómskym rodičom vyplácame za dochádzku hotovosť v nemalých sumách.
R – regulácia zo strany škôl, metodických centier, vyšších územných celkov, ale aj samotná autoregulácia zo strany rómskych ţiakov, ktorý by mohol byť dotiahnutý aţ do samotnej disciplíny.
O –obsah vzdelávania. Učebné osnovy umoţňujú upravovať si ich aţ o takmer 30%, Národný program výchovy (Milénium) dáva učiteľom voľnosť v rámci 15%. Práve to je ten priestor v ktorom by mali učitelia zváţiť pripravenosť a danosti svojich ţiakov a prispôsobiť tomu obsah vzdelávania.
M – metódy vzdelávania. Ide tu o základné dve veci. Ţiaci sa majú naučiť čo najviac praktických vecí a musia sa ich naučiť takým spôsobom, ktorý by ich oslovil a bavil.
U- učiteľ. Učiteľ či uţ rómskych detí alebo aj detí zo znevýhodneného prostredia by mal byť na túto situáciu pripravený. Učitelia, ktorí túto úlohu a poslanie úspešne zvládnu by mohli byť odmeňaní či uţ nejakým dekrétom potvrdzujúcim ich spôsobilosť v danej oblasti, ale aj špeciálnym finančným ohodnotením.
S –spätná väzba., suportívne sluţby (rozumej pomoc škole zvonku), servis pre školy (v podobe študijných materiálov) a sociálnu politiku, ktorá by tento systém podporovala.
23
2.2 ANALÝZA SOCIÁLNEJ A EKONOMICKEJ OBLASTI
„Rómov na Slovensku mnohých dôvodov tvrdo zasiahol proces transformácie od plánovania k trhu. Ako celok sú Rómovia chudobnejší ako ostatné skupiny obyvateľstva, sú na tom horšie podľa takmer všetkých základných sociálnych ukazovateľov, vrátane vzdelania a zdravotného stavu, podmienok bývania a prístupu k uplatneniu sa na trhu práce v občianskej spoločnosti. ... Rómovia sú po Maďaroch druhou najväčšou etnickou menšinou na Slovensku. Neoficiálne odhady predpokladajú, ţe na Slovensku ţije okolo 420.000 aţ 500.000 Rómov, teda 8-10% populácie, čo je jedna z najvyšších mier rómskej populácie v regióne. Tento podiel v dôsledku vyššej miery pôrodnosti ešte narastá.“
(správa svetovej banky, s. 93)
Rómovia sa situujú väčšinou do osád. Od dôb komunizmu, keď sa preferovalo odčlenenie Rómov z miest sa tieto osady stavali mimo centier miest. Ţivotné podmienky Rómov v osadách sú oveľa horšie ako Rómov, ktorí ţijú spoločne s majoritný obyvateľstvom. Sú tam nevyhovujúce hygienické podmienky, ţiadna kanalizácia, odpadky sa nachádzajú všade okolo chatrčí.
„Rómska populácia je podstatne mladšia a narastá oveľa rapídnejšie ako ostatné etnické skupiny, čo je spôsobené vyššou mierou pôrodnosti. Národná miera pôrodnosti na Slovensku v priebehu transformácie stále klesala z 15,2 narodených detí na 1000 obyvateľov v roku 1990 na 10,7 v roku 1998. Naopak, miera pôrodnosti u Rómov, ako sa zdá, narastá, obzvlášť v segregovaných osadách. Očakávaná stredná dĺţka ţivota u Rómov je oproti národnému priemeru značne niţšia, aj keď novšie údaje nie sú dostupné. Odhady odvodené zo sčítania ľudu v rokoch 1970 a 1980 určujú očakávanú dĺţku ţivota u Rómov na 55 rokov u muţov a 59 rokov u ţien v porovnaní s 67 rokov u muţov a 74 rokov u ţien v celkovej populácii.“ (ECOHOUST, In: správa svetovej banky, s. 95)
2.2.1 NEZAMESTNANOSŤ
„Skupinou trpiacou viacnásobným vylúčením sú marginalizované rómske komunity.
V rámci sociografického mapovania bolo identifikovaných 1575 osídlení, z ktorých 149 (120 tis. aţ 150 tis. obyvateľov) je povaţovaných za segregované osídlenia, t.j. osídlenia na kraji mesta, resp. obce bez prístupu k vodovodu a kde podiel nelegálnych obydlí je vyšší ako 20%.“ (Národná správa, s. 9, 2006).
24
Za jeden z najväčších problémov na trhu práce je zabezpečenie zamestnania pre dlhodobo nezamestnaných občanov. K tejto skupine môţeme zaradiť aj Rómov a preto nasledujúcu časť našej práce venujeme riešeniu otázky zamestnanosti Rómov.
„Na zvýšenie zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných osôb sa zavedie podporný program zameraný na vytvorenie a dlhodobejšie udrţanie dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie bez kvalifikácie alebo s nízkou kvalifikáciou a s nízkymi mzdami v zamestnaní, napr. formou príspevku na odvody, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí pred nástupom do zamestnania boli dlhodobo nezamestnaní.“
(Národná správa, 2006, s.29).
„Prostredníctvom nástrojov operačných programov na vyuţitie ESF v novom programovacom období sa budú podporovať programy sociálneho rozvoja zamerané na riešenie zamestnanosti a sociálnej inklúzie na lokálnej úrovni.“ (Národná správa, 2006, s.30). Pracovať by sa na tom malo vďaka programom zameraným na boj proti diskriminácii.
Najvýznamnejším cieľom Národnej správy v rokoch 2006 a 2008 je zníţiť mieru dlhodobej nezamestnanosti o 1,4% v porovnaní s rokom 2004 a zároveň zníţiť podiel dlhodobo nezamestnaných na podiely celkovej zamestnanosti. Ideálnym výsledkom by bolo číslo pod 50%, podpora rozvoja sociálnych podnikov, zlepšiť kvalitu sluţieb rozvoja zamestnanosti s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných. Programy sociálneho rozvoja môţu byť úspešné ak sa do nich zahrnie aj riešenie zamestnanosti a sociálnej inklúzie na lokálnej úrovni.
Indikátormi sa im stáva celková miera nezamestnanosti, podiel dlhodobo nezamestnaných a počet samotných uchádzačov o zamestnanie, počet vzniknutých sociálnych podnikov v mestách a obciach na Slovensku. Monitoring výsledkov, ale aj priebeţnej úspešnosti sa deje na základe správ ŠÚ, VÚC, obcí a Ústredia PSVR. (porov.
Národná správa, 2006, s.30).
Problematiku zamestnanosti, resp. nezamestnanosti Rómov začíname myšlienkou Liégeoisa, ktorý povedal: „všeobecná kríza, stále prítomné stereotypy sú príčinou, ţe Róm je posledný, koho zamestnajú, ale prvý, koho registrujú, ak sa vyskytnú problémy.“
(Liégeois, 1997, s.180). Nám na tomto mieste neprislúcha konštatovať, či je to pravda alebo nie. Môţeme sa pozrieť len na neklamné fakty, ktoré nám túto problematiku pomôţu objasniť.
Prebudiť Rómov z letargie a beznádeje sa mnohými prostriedkami pokúša Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj samotné miestne, obvodné alebo
25
okresné úrady práce, ktoré nezamestnaným ponúkajú mnoho projektov, do ktorých by sa mohli v prípade záujmu zapojiť.
Oficiálne údaje o nezamestnanosti rómskej menšiny neexistujú. To, čo je nám k dispozícií sú neoficiálne údaje úradov práce. Podľa ich predpokladov môţeme konštatovať, ţe v niektorých lokalitách Slovenska dosahuje nezamestnanosť aţ 100%.
Národný úrad práce disponoval v roku 1999 údajmi, podľa ktorých tvoria Rómovia 20%
všetkých nezamestnaných. (porovnaj Vašečka, 2001, s. 186).
Chudoba
Z výskumov je známe, ţe chudoba u Rómov súvisí so školskou dochádzkou. Tí, ktorí navštevovali strednú a vysokú školu a ţili v integrovanejšom prostredí sa adaptovali jednoduchšie a tým je u nich miera chudoby niţšia. Chudoba však hlavne súvisí s hospodárskou situáciou v regióne, stupňom segregácie osady a jej vzdialenosťou od mesta, resp. dediny.
Vnímanie chudoby u samotných Rómov akoby podliehalo času. Začali ju totiţ vnímať aj v nedávnej doby. Socializmus totiţ hodnotia pozitívne, ako čas, v ktorom mal kaţdý prácu, hoci bola nekvalifikovaná, pomocná alebo málo zaplatená, bola. A ako vlastne dnes vidia svoju chudobu? „Sme chudobní, pretoţe nemáme poriadne domy, nemáme peniaze, ani nikoho, od koho by sme si ich mohli poţičať.“ (správa, s. 98). Nakoľko však od hladu neumierajú, sami sa označujú ako nie úplne chudobní. Tí najchudobnejší sa chudobných pokladajú preto, lebo sú hladní, chorí a majú biedne podmienky bývania.
S chudobou úzko súvisí výživa. Rodičia nemôţu zabezpečiť svojim deťom adekvátne potraviny, ktoré obsahujú vitamíny a preto bývajú deti často choré a čo horšie, prejavuje sa to aj na ich fyzickom zjave. Rómske deti sú oproti svojim rovesníkom menšie, útlejšie a tým aj náchylnejšie na spomínané choroby.
Keď dostanú Rómovia sociálne dávky, ich stratégiou nie je si peniaze rozdeliť, ale nakúpiť v danom momente hojnosti čo najviac trvácnych potravín z ktorých by vyţila celá rodina do času ďalších dávok. Väčšinou je to múka, cestoviny a strukoviny. Z mäsa preferujú mastné mäso.
Vzdialenosť a segregovanosťrómskych osád má vplyv aj na zhoršený prístup zdravotnej pomoci k ich obydliam. Väčšinou sú obydlia na odľahlých miestach bez poriadnej prístupovej cesty pre osobné motorové vozidlá, nie to ešte pre sanitky. Neraz sa preto stáva, ţe musia prejsť väčšiu vzdialenosť nielen k najbliţšiemu mestu, ale aj
26
zastávke. Vzhľadom na uţ opísaný zlý hygienický stav sú osady ideálnym miestom na šírenie rôznych epidémií a nákaz. Ich oddialenie od miest a ľudských obydlí ich robí aj dobrým miestom na distribúciu drog.
2.2.2 TRH PRÁCE
„Aj keď oficiálne údaje o nezamestnanosti na základe etnickej príslušnosti chýbajú, prieskum Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v roku 1997 odhadol, ţe Rómovia sa podieľali na 17-18% celkovej nezamestnanosti v roku 1996, z toho 40-42%
tvorili východné okresy s veľkou rómskou populáciou. Rovnako aj registre Národného úradu práce naznačujú, ţe v krajine ako celku predstavujú Rómovia 15-20% všetkých registrovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 1997.“ (správa, s. 103).
Väčšina z nich sa spolieha len na sociálnu pomoc od štátu. Znovu však platí, ţe úspešnosť na trhu práce závisí od dosiahnutej školskej dochádzky a od úrovne segregovania.
Kto mi dá prácu, veď som Róm, znie najčastejšia otázka, obhajovanie, či vysvetlenie zo strany Rómov. Vysoký stupeň nezamestnanosti je aj medzi mladými ľuďmi z osád.
Dievčatá do 25 roku sú väčšinou na materskej dovolenke alebo tehotné. Sobášia sa takmer hneď po skončení základnej školy. V integrovaných osadách je situácia aspoň o trochu iná – mladé ţeny pracujú buď ako upratovačky, lepšom prípade aj ako učiteľky hudby.
Dlhodobá nezamestnanosť a istota sociálnych dávok zničila akúkoľvek pracovnú motiváciu a návyk. Rómovia nie sú zvyknutý pracovať a hlavne pracovať uţ nechcú.
Hľadanie zamestnania špecifikujú len na úzky okruh okolia svojej osady. Dochádzať za prácou je pre nich nepredstaviteľné.
Verejné práce
„Dodatok k Zákonu o sociálnej pomoci, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2000 zredukoval príspevky sociálnej pomoci pre jednotlivcov, ktorí boli nezamestnaní dva po sebe nasledujúce roky alebo dlhšie. Plná suma je navrátená iba ak bol jednotlivec zamestnaný najmenej tri mesiace.“ (správa, s.106) Poberatelia dávok v hmotnej núdzi boli tým činom motivovaní zamestnávať sa v rámci verejnoprospešných prác organizovaných obcou. Väčšinou sa jedná o zber odpadkov, zametanie ulíc a podobné práce, ktoré spadajú medzi prácu nevyţadujúcu si špeciálnu kvalifikáciu.
27
V mnohých obciach sa to však stretlo s nevôľou Rómov, ktorí tvrdili, ţe upratujú len nerómske časti miest a obcí a na ich časti sa zabúda. Boli však aj takí, ktorí si takýto druh práce pochvaľovali a tvrdili, ţe ako pracujúci majú viac energie, chuti do ţivota a sú zdravší. O pozitívnych reakciách majoritného obyvateľstva sa podľa našej mienky ani nie je potrebné zmieniť.
Neoficiálne príjmy
Uţ v minulosti pri príchode Rómov na našej územie si hľadali Rómovia nejaké zamestnanie. Niektorí pracovali ako pomocná sila remeselníkov, iný slúţili vo vojskách.
Tí, ktorým sa nepodarilo zohnať zamestnanie si „privyrábali“ sami. Najbezproblémovejším spôsobom ako získať peniaze bolo ţiviť sa hudbou, menej legálne boli rôzne krádeţe.
Rómovia aj v dnešnej dobe ostali verní svojim génom. Väčšina Rómov, ktorí nemajú zamestnanie sú zlodejmi. Ukradnuté potraviny, peniaze alebo tovar, ktorý za peniaze mohli vymeniť im slúţi na uţivenie svojej rodiny, v horšom prípade na kúpu alkoholu alebo omamných látok.
Nakoľko Rómovia, vrstva obyvateľstva bez stáleho príjmu, sa nemá ako dostať k pôţičkám alebo úverom, vytvorila sa medzi nimi aj kategória úţerníkov. Sú to ľudia, ktorí za vysoké úroky poţičiavajú Rómom peniaze.
S úţerou sa stretávame pri typoch ľudí, ktorí sú v obeťou dvojitej závislosti. Jednak sú závislí na sociálnom systéme, ktorý im dáva kaţdý mesiac peniaze a jednak od úţerníka.
Vo väčšine prípadov je úţera javom v rómskych osadách. Tam má mnoho podôb. „Nejde vţdy len o poţičiavanie peňazí. Veľmi rozšírené je prevádzanie legálnych obchodov, kde sa tovar dáva na dlh, ale za niekoľko násobnú cenu. Ďalej sa poskytujú sluţby dopravy autom, nelegálne pripojenie na elektrickú sieť, pouţitie telefónu a ďalšie nedostatkové sluţby (medzi tie samozrejme patria aj finančné sluţby), ktorých cena je absolútne neprimeraná.“ (Černý, Novák, 2006, s. 10)
Systém úţery je uţ také rozšírený a pre Rómov tak normálny, ţe prestala fungovať klasická forma obchodu. Ako potom v mysliach takýchto ľudí zahnať moc úţery? Podľa uţ spomínaných autorov by bol jedným z nástrojov zastavenia úţery zaistenie cenovo štandardnej ponuky dostupných sluţieb a úţerníkov trestať. Autori ďalej uvádzajú, ţe nakoľko úţerníkom sa najčastejšie stáva najšikovnejší člen osady, spoločnosť by mala dať takému človeku šancu legálne zbohatnúť, aby nemusel páchať takýto druh trestnej činnosti.
28 Sex-biznis
O sex-biznise alebo ľudovo povedané prostitúcií sa hovorí ako o najstaršom remesle, hoci sa v mnohých krajinách povaţuje za neţiaduci jav. „Prostitúcia je ponúkanie sexuálnych sluţieb (napr.: sex, striptíz, erotické masáţe) za úplatu (napr.: peniaze, šperky) alebo protihodnotou (napr.: postup v práci).“ (Javroková, 2006, s. 44).
Nakoľko sú Cigáni v spoločnosti pri výbere povolania podľa ich vlastných slov diskriminovaní, nie je pochýb o pohnútkach, ktoré ich vedú k predávaniu vlastného tela – peniaze a následne zabezpečenie nielen seba, ale aj svojej rodiny. Ich postavenie v rámci práce v sex-biznise je však obojstranne odsudzované. Na jednej strane ich odsudzuje a diskriminuje majorita, ktorá tieto sluţby najviac vyuţíva a na druhej strane ich vlastná komunita. To kde a ako pracujú udrţiavajú v tajnosti, aby z nej neboli vylúčení. (porov.
TORNÓCZYOVÁ, Ľ. 2010. Mapovanie sex-biznisu na Slovensku v kontexte celoeurópskeho projektu TAMPEP 8 a identifikácia slabých miest pomoci ľuďom pracujúcim v sex-biznise [online]. 2010. [cit. 2012. 1. 20] Dostupné na internete:
<http://www.odyseus.org/index.php?option=com_content&view=article&id=125&Itemid=
180>
2.3 RÓMSKE KOMUNITY V NÁRODNOM STRATEGICKOM REFERENČNOM RÁMCI
V minulom období sa vo veľkej miere uvoľňovali finančné prostriedky na aktivity na pomoc Rómom začleniť sa do spoločnosti. Väčšina financií tak pochádzala z rozpočtu Európskej únie, čo značne odľahčilo štátny rozpočet. Je škoda, ţe sa plány na vyuţitie zdrojov nenaplnili do takej miery, ako boli naplánované.
Samotný Národný strategický referenčný rámec (NSRR) stanovuje priority pre rozdelenie Kohézneho a Štruktúrneho fondu. Počíta sa s obdobím od roku 2007 aţ 2013.
V NSRR sa pokrývajú dva ciele – konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Ďalej sa delia na dve časti a my sa tak pri jeho bliţšom štúdiu stretávame so strategickou a operačnou časťou. Operačná časť je viac zameraná na prax. Kým v strategickej časti je vytvorená vízia a stratégia na spomenuté obdobie 6 rokov, v operačnej časti sa nachádzajú podrobne alokácie kaţdého z fondov s mechanizmami koordinácie. (porov. Sabadašová).
V súvislosti s témou našej bakalárskej práce sa budeme v nasledujúcich riadkoch aspoň okrajovo venovať trom operačným programom – ţivotné prostredie, vzdelávanie,
29
zamestnanosť a regionálnemu operačnému programu. Kaţdý z nich má totiţ dosah na marginalizovanú skupinu obyvateľov.
Operačný program Ţivotné prostredie má za cieľ nielen dobudovať environmentálnu infraštruktúru, ale aj v rámci nadobudnutých finančných prostriedkov ochraňovať ţivotné prostredie konkrétnym dobudovaním kanalizácií v dosahu ţivotného prostredia v lokalitách so zvýšeným výskytom rómskej populácie.
Dôraz na transformáciu vzdelávania s dôrazom na prípravu pre trh práce je základným cieľom operačného programu vzdelávanie. Cez aktivity v marginalizovaných rómskych komunitách sa kladie do popredia individuálny prístup s ohľadom na danosti a osobnostné predpoklady ţiakov. Zabúdať sa nesmie ani na podporu špeciálnych pomôcok.
Cez regionálny operačný program sa do znevýhodnených oblastí má pritiahnuť novovybudovaná infraštruktúra čím sa zvýši konkurencieschopnosť regiónov.
Aby mali ľudia kde bývať, za čo nakupovať jedlo a základné prostriedky nevyhnutné pre ţivot, je nutné aby boli zamestnaný. Tým sa musí zvýšiť aj samotná kvalita poskytnutých sluţieb hlavne v sociálnej a zdravotníckej oblasti. Toto sú hlavné ciele Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. (porov. Sabadašová).
O správnom vyuţití nadobudnutých peňaţných prostriedkov EÚ nám ostáva len dúfať.
2.3.1 ZAMESTNANOSŤ S PODIEĽANÍM SAMOSPRÁV
Zamestnanosť v rómskych komunitách po celom Slovensku je katastrofálna. Na niektorých miestach dosahuje rozmedzie 95-100%. Kto môţe zasiahnuť a zabrániť rastu týchto čísel? Vplyv na zamestnanosť majú v prvom rade orgány štátu. Aby boli ich nástroje ešte účinnejšie, priberá si na pomoc samosprávu. Tá si uţ vo svojich plánoch na zveľadenie vytýčila vôľu podieľať sa na zniţovaní nezamestnanosti a podporu sociálneho rozvoja.
Samotné obce sú nútené vytvárať nové a nové opatrenia hlavne v miestach, kde sa nezamestnanosť stále zvyšuje. Nezamestnanosť je priamo úmerná k závislosti nezamestnaných na sociálnych opatreniach obce. Prakticky tak vzniká vyššia odkázanosť na rôzne formy príspevkov – príspevok na bývanie alebo príspevok s aktivačnej činnosti.
Sociálna politika v činnosti obce je významným objektom nielen sociálnej politiky štátu (štát na obce prenáša niektoré svoje kompetencie), ale aj subjektom s vlastnou politikou. (porov. Matulay, 2004, s. 16).
30
Za záchytný bod, ktorý pouţíva obec sociálne podniky, ktoré napomáhajú zamestnancom k návratu do práce. Pri definícii si nemôţeme sociálny podnik mýliť s verejnoprospešnými prácami alebo technickými sluţbami daného mesta alebo obce.
Sociálny podnik je zariadenie, ktoré zabezpečuje krátkodobú prácu. Funguje na báze akejsi krátkodobej agentúry a zamestnanci si tak odnášajú mnoţstvo nových skúseností a pracovných návykov.
ÚPSVaR definuje sociálny podnik ako „právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá:
a) zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v zmysle zákona o sluţbách zamestnanosti v počte, ktorý predstavuje najmenej 30 % z celkového počtu jeho zamestnancov;
b) poskytuje podporu a pomoc zamestnancom, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce;
c) najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, kaţdoročne pouţije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok;
d) je zapísaná v registri sociálnych podnikov.“ (Sociálne podniky [online]. 2012. [cit.
2012. 4. 5] Dostupné na internete:
<http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=12977>).
Obce tak vymedzia časť práce pre osoby v hmotnej núdzi. Zamestnanci sociálnej podniku pracujú napr. na výrobe lavičiek, plôtikov, ihrísk, pričom zamestnanci sa starajú aj o ich údrţbu. Objednávateľmi práce nemusia byť len právnické osoby, ale aj fyzické osoby. Ponúknutá práca slúţi k podnikateľským účelom alebo len ako prostriedok k uspokojenie súkromných potrieb.
2.3.2 PODPORA ZAMESTNANOSTI
Jednou zo zbraní, ktorou by štát mohol bojovať proti nezamestnanosti marginalizovanej skupiny Rómov je podporovať ich samostatnú pracovnú činnosť.
Rómovia ako samoţivitelia vykonávajú hlavne pomocné remeselné práce, či uţ umelecké, stavebné práce. V oblasti stavebníctva, lesníctva mávajú aj malé spoločnosti v ktorých môţu zamestnávať aj ďalšie osoby.
31 Podpora podnikania zo strany štátu a samospráv
Pre rozvoj zaostalých regiónov z vyšším podielom rómskeho etnika je dôleţitá podpora súkromného sektora. Podpora Rómov samozamestnávateľov alebo ich podnikania prechádza z kompetencií inštitúcií zaoberajúcich sa podnikaním smerom k programom, ktorých je hlavným zameraním rozvoj ľudských zdrojov. Financovanie sa v takýchto prípadoch deje pomocou štrukturálnych fondov EÚ v rámci operačného programu Ľudské
zdroje. (porov.
http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/TRUST/Prekazky%20pri%20zvysovani.pdf
Podpora zamestnanosti vo forme projektov
Z nedostatočnej komplexnosti podpory projektov na pomoc podnikania Rómov vychádzajú aj problémy. Prvým je nedostatočné prepojenie vzdelávania a reálnej moţnosti začať podnikať. V minulosti sa pokusy o vzdelávanie uţ uskutočnili. Tretím problémom by mohlo byť aj to, ţe mnoho projektov skončilo uţ tesne po svojom začiatku. Ak chceme riešiť problém zamestnanosti Rómov prostredníctvom projektov, musíme do nich zapojiť aj samotných Rómov, nakoniec sa tieto projekty týkajú prvotne ich. (porov.
http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/TRUST/Prekazky%20pri%20zvysovani.pdf)
Problémy s diskrimináciou pri podnikaní
V tomto smere by bolo moţné vyuţitie viacerých plošných nástrojov. Najčastejšie sa vyskytujú názory smerujúce k daňovému alebo inému zvýhodneniu „rómskej firmy“ alebo rómskeho podnikateľa. Princíp by mohol spočívať v poskytnutí výhody, ak firma zamestná určitý počet resp. určitý podiel zamestnancov rómskeho etnika. Jedným z ďalších nástrojov by mohlo byť zavedenie špeciálnych teritoriálnych zón so zvýhodnenými podmienkami.
Daňový alebo zamestnanecký bonus by sa potom dotýkal nielen firiem zamestnávajúcich Rómov, ale všetkých firiem zamestnávajúcich v danej lokalite.(Prekáţky pri zvyšovaní zamestnanosti Rómov na Slovensku [online]. 2006. [cit. 2012. 3. 22] Dostupné na internete:
<http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/TRUST/Prekazky%20pri%20zvysovani.pdf)
Projekty zamerané na znižovanie nezamestnanosti
Problematika nezamestnanosti Rómov na našom území sa môţe riešiť na viacerých úrovniach. Národnej, regionálnej alebo miestnej, pričom sa na to môţeme pozerať z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska. Ako sme uţ v predchádzajúcich riadkoch
