Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta národohospodá ř ská
Hlavní specializace: Regionalistika a veřejná správa
Ekonomické a sociálne problémy integrácie rómskeho
obyvate ľstva
diplomová práce
Autor: Erika Strasserová
Vedoucí práce: PhDr. Jaroslava Kadeřábková, CSc.
Rok: 2007
Prohlašuji na svou čest, že jsem diplomovou práci vypracovala samostatně a s použitím uvedené literatury.
Erika Strasserová
V Praze, dne 12.12.2006
Ďakujem PhDr. Jaroslave Kadeřábkovej, CSc. za pomoc, cenné rady, trpezlivosť a podnetné pripomienky pri spracovaní mojej diplomovej práce a za jej skvelý prístup pri jej vedení.
Anotácia diplomovej práce:
Táto diplomová práca sa zaoberá integráciou Rómov do prostredia Českej republiky. Popisuje a vyhodnocuje postavenie Rómov jednak voči majorite a jednak voči ich vlastnej skupine. Skúma dôvody ich sociálneho vylúčenia a možnosti ich integrácie. Integrácia by nemohla fungovať bez podpory majority a to jednak formou dotácií od verejnej správy ale tiež činnosťou neziskových organizácií. Charakterizuje súčastný stav ich vzájomnej spolupráce, ktorá je pre podporu integrácie nutná.
Annotation of thesis
This thesis describes gypsies’ integration into the Czech Republic environment. It describes and evaluates gypsies’ position in majority and also in their own group. It researches reasons of their social elimination and possibilities of their integration. Integration isn’t possible without support from local majority; it means grants from government, and on the other side, from activities of unprofitable organizations as well. From this thesis, it follows, that their mutual cooperation is necessary for integration support.
Obsah:
ÚVOD ... 7
1 Zhodnotenie prameňov a literatúry, vymedzenie pojmov... 9
1.1 Vymedzenie pojmov a teoretické prístupy... 11
2 Analýza etnického a národnostného zloženia v ČR ... 15
2.1 Multi – etnická spoločnosť... 15
2.2 Cudzinci v ČR ... 17
2.3 Národnostné menšiny v ČR... 19
2.3.1 Slováci... 19
2.3.2 Poliaci... 21
2.3.3 Nemci... 21
2.3.4 Ukrajinci... 23
2.3.5 Rusíni... 25
2.3.6 Maďari... 26
2.3.7 Rusi... 27
2.3.8 Bulhari... 28
2.3.9 Gréci... 29
2.3.10 Chorváti... 30
2.3.11 Vietnamci... 30
2.3.12 Afganci... 33
2.3.13 Albánci... 34
2.3.14 Bosniaci... 35
2.3.15 Rómovia... 36
3 Rómovia a ich postavenie v českej spoločnosti ... 37
3.1 Evidencia Rómov medzi rokmi 1947 - 1989 ... 40
3.2 Stav po roku 1989 ... 41
3.3 Rómovia a SĽDB v roku 1991... 41
3.4 Veková štruktúra ... 43
3.5 Dnešný život Rómov... 46
3.6 „Slovenskí“ Rómovia na území ČR ... 48
3.6.1 Kadaň – Prunerov... 49
3.6.2 Rumburk... 50
3.6.3 Varnsdorf... 51
3.6.4 Rokycany... 52
3.6.5 Ostravskí olaskí Rómovia... 53
4 Príčiny sociálneho vylúčenia... 55
4.1 Dôvody sociálneho vylúčenia ... 56
4.2 Územné rozloženie vylúčených (rómskych) lokalít... 58
4.3 Pribúda Rómov, ktorí končia v chudobných domoch a štvrtiach ... 59
4.3.1 Rómske ghetto vo Vsetíne... 59
5 Analýza pokusov o integráciu Rómov do českej spoločnosti ... 63
5.1 Podstatné prekážky procesu integrácie ... 63
5.2 Základné zásady integrácie rómskeho obyvateľstva... 67
5.3 Podpora rómskej vzdelanosti ... 68
5.3.1 Prípravné triedy... 68
5 3.2 Asistenti učiteľa – vychovávatelia... 71
5.3.3 Podpora rómskych žiakov stredných a vysokých škôl... 72
5.4 Zamestnanosť Rómov ... 72
5.5 Rómovia a bývanie... 74
6 Úloha verejnej správy v integračnom procese vo vzťahu k Rómom ... 77
7 Neziskové organizácie a rómska problematika... 81
7.1 Projekty na podporu rómskeho obyvateľstva... 84
7.1.1 Projekt na zvýšenie motivácie rómskej mládeže... 84
7.1.2 Naši kamaráti Rómovia a svet okolo nás... 85
8 Výhody spolupráce medzi verejnou správou a neziskovým sektorom pri realizácii integrácie Rómov... 89
8.1 Projekt POLIS ... 91
Záver... 95
Zoznam použitej literatúry a ďalších zdrojov ... 98
Register grafov ... 99
Register tabuliek... 99
Prílohy ... 100
Úvod
V posledných rokoch stále viac silnie otázka tzv. „rómskeho problému“.
Potrebu riešiť ho počúvame každodenne z každej strany, hlavne v období pred voľbami, ale nikto bližšie nešpecifikoval čo v sebe tá „rómska otázka“ skrýva. Ako by sa postavenie Rómov v českej spoločnosti dalo riešiť dlhodobo a nie len krátkodobými opatreniami. Aj keď pochádzam zo Slovenska, kde som sa s Rómmi, dalo by sa povedať, stretávala každodenne, pre svoju diplomovú prácu som si vybrala skúmanie situácie v ČR, aby som na daný problém mala komplexný a nezainteresovaný pohľad. Vzhľadom k tomu, že oblasť rómskej problematiky je veľmi rozsiahla a zložitá, nie je možné ju celú obsiahnuť a plne analyzovať v diplomovej práci.
Cieľom tejto práce je analyzovať a charakterizovať hlavné problémy a dôvody nefungujúcej integrácie rómskeho obyvateľstva v Českej republike, zhodnotiť postavenie Rómov jednak voči majorite, jednak v rámci ich vlastného spoločenstva. Snaha zistiť či sú opatrenia a práca prorómskych organizácií úspešné.
Diplomová práce je rozdelená do troch komplexných celkov. Prvá časť všeobecne popisuje Českú republiku ako multikultúrny štát s analýzou a ohodnotením jednotlivých národnostných menšín, ktoré v súčasnosti na jej území žijú.
Druhá časť je venovaný samotným Rómom a rieši ich postavenie v českej spoločnosti. V tejto časti kladiem dôraz jednak na minulosť, ktorú je podľa môjho názoru potrebné poznať pre pochopenie ich dnešného chovania. Súčasná situácia sa líši v každom meste a kraji. Sú mestá, kde je vzájomné spolužitie s majoritou na nadštandardnej úrovni, ale taktiež existujú mestá, v ktorých sa stále viac prehlbuje sociálne vylúčenie a tzv. pasca chudoby. Pretože hlavnou podmienkou integrácie je samotné chcenie príslušníkov rómskej menšiny, je podľa môjho názoru dôležité zamerať sa na deti a mládež.
Zvýšením vzdelania môžu dosiahnuť lepšie postavenie v spoločnosti, s ktorým sa zmení aj ich chovanie a tým pádom aj ich spolupráce pri samotnej integrácii. Pôsobí tu zákon akcie a reakcie. Zvýšením vzdelanosti môžu Rómovia nájsť lepšie uplatnenie na trhu práce, získať tak finančné prostriedky na svoje
zabezpečenie, na bývanie, zmeniť svoje zavedené návyky a dostať sa z kruhu pasce chudoby. Podľa mňa deti a mládež, ktorí ucítia šancu na iný život, môžu svojím postojom ovplyvniť aj názor veľkej časti starších príslušníkov menšiny. Svojim záujmom o určitú problematiku donútia celú rodinu aby sa o to tiež začala zaujímať. Krásny príklad takého to vtiahnutia by sa dal ukázať na vzdelaní. Ak bude vzdelanie detí a mládeže podporované a tí nebudú hľadieť na školu ako na nutné zlo, ale na miesto kde môžu poznať nové veci a získať tak iný pohľad na svet a tiež získať šancu na lepšie profesionálne uplatnenie v živote, bude aj ich rodičov zaujímať čo na tej škole a vzdelaní vidia. Potom už stačí záujem rodičov podchytiť v správnej chvíli.
V tretej časti by som sa chcela zamerať na podporu integračného procesu zo strany verejnej správy a neziskových organizácií, ktoré sa podľa môjho názoru môžu, pri dostatočnom množstve financií, venovať danému problému najviac. Je dôležité vedieť si získať dôveru Rómov a to ide iba ľudským, primeraným prístupom a priamym kontaktom. Preto by som v závere práce tiež rada uviedla pár projektov zaisťujúcich podporu pri integrácii. Pri spolupráci neziskových organizácii s verejnou správou, resp. so samosprávou je práve v rámci prístupu k Rómom dôležité vzdelávanie zamestnancov samosprávnych územných celkov, aby dokázali pochopiť situáciu Rómov a taktiež im odborne pomôcť.
Každopádne je potrebné a dôležité si uvedomiť, že integrácia nie je iba jednosmerný proces zameraný na jednu skupinu obyvateľstva. Aj majorita musí byť pripravená na prijatie ľudí odlišných nie len farbou pleti, ale aj chovaním, zvykmi, kultúrou a tradíciami. Majorita by mala byť schopná ich odlišnosť prijať ako fakt a nesnažiť sa ich za každú cenu meniť v svoj obraz. Pretože vo svete a tým pádom aj v Českej republike sa jednotlivé národnosti budú stále viac zmiešavať a preplietať. Práve tieto odlišnosti robia z každého z nás zaujímavého človeka patriaceho do rôznej skupiny ľudí, ktorú stojí to poznať.
1 Zhodnotenie prameňov a literatúry, vymedzenie pojmov
Pri písaní tejto práce som použila mnoho zdrojov.
Jedným z nich sú publikácie autorky Tatjany Šiškovej. PhDr. Tatjana Šišková vyštudovala históriu a sociológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Pracovala ako sociálna kurátorka v množstve českých a medzinárodných organizáciách a podieľala sa na riešení sociálnych a etnických konfliktoch.
Jej publikácie, ktoré sa zameriavajú na národnostné menšiny a etniká sú súhrnom jej vlastných skúseností a zážitkov získaných počas práce s menšinami, a taktiež súhrnom vedomostí a skúseností ďalších spoluautorov, ktorých si prizvala ku spolupráci. Popisuje v nich nie len kultúru menšín v krajinách ich pôvodu, ale aj situácie a problémy, v ktorých sa ocitli, keď sa rozhodli pre migráciu a nový život v novej krajine. Veľký priestor venuje aj Rómom, ich kultúre, životu a celkovo rómskej otázke.
Keďže otázka národnostných menšín je veľmi obšírnou témou, venujú sa jej aj iní autori, z ktorých publikácií som čerpala. Ako napríklad publikácia „Etnické menšiny v strednej Európe“, ktorej autorom je Ivan Gabal a kolektív. PhDr. Ivan Gabal absolvoval sociológiu a teóriu kultúry na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Pôsobil v Ústave pre filozofiu a sociológiu ČSAV, kde sa zaoberal sociologickými výskumami a analýzami životného spôsobu a mobility. Je členom Medzinárodnej sociologickej asociácie a zakladajúcim členom Kruhu nezvislej inteligencie. Vo svojom profesionálnom živote sa zaoberá etnickými vzťahmi a postavením menšín a tiež sa vo výskumnej polohe venuje integračnej menšinovej politike a programom.
Jedným z úspešných príkladov integrácie rómskeho obyvateľstva v ČR sú Rómovia v Českom Krumlove. Nielen Českému Krumlovu sa vo svojich dielach venuje Dr. Eva Davidová. Do života rómskej minority prenikla na základe vlastnej skúsenosti a častých bezprostredných osobných kontaktov s rómskou komunitou.
Vo svojom výskume dospela k záveru, že pri riešení rómskej otázky nejde o jediný možný postup cez národnú emancipáciu, a že pre väčšiu či menšiu časť rómskeho etnika, zvlášť mladšieho, je prijateľná a v mnohých smeroch sa postupne realizuje,
ďalšia možnosť, tz. dobrovoľná adaptácia nových generácií na prevládajúci spôsob života väčšinovej populácie. Dr. Davidová tiež kritizuje ľahostajný až negatívny postoj Čechov k rómskej menšine.1
Vydavateľstvo Socioklub vydalo v roku 1999 zošity pre sociálnu politiku s názvom Romové v České republice (1945-1998 ﴿. Je to dielo kolektívu autorov zaoberajúcich sa rómskou problematikou, ktoré prináša výsledky výskumnej štúdie, ktorú v roku 1998 vypracoval pre Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR SOCIOKLUB. Dielo popisuje Rómov v ČR z rôznych pohľadov jednotlivých autorov a v rôznych obdobiach. Tento prístup viedol k získaniu celkovo konzistentných súborov informácií a názorov, nachádzajúcich v mnohých smeroch vzájomné logické súvislosti a možné vysvetlenia, ktoré sa predkladajú širokej verejnosti.
V roku 2005 vyšlo dielo autoriek Dany Bittnerovej, Mirjam Moravcovej a kolektívu s názvom: Kdo jsem a kam patřím? Kniha sa obracia na príslušníkov národnostných menšín a etnických a imigračných skupín v ČR, aby sa dozvedela o ich vízií miesta v rámci českého, stredoeurópskeho a európskeho priestoru.
Odpoveď na danú otázku je formulovaná na základe autentických rozhovorov s reprezentantmi národnostných menšín a s členmi etnických skupín a imigrantmi, ktorí do ČR prichádzajú až po roku 1989.
Moja práce je zameraná na popísanie rómskej problematiky v Českej republike a preto v zdrojoch, ktoré som používala je aj internet a webové portály, ktoré sa v posledných rokov stávajú hlavným zdrojom informácií a sú zamerané na túto a podobné témy. Významne mi pomohol portál varianty.cz, ktorý je projektom spoločnosti pri Českej televízií – Člověk v tísní, o. p. s.. Popisuje vzťahy medzi majoritnou spoločnosťou a menšinami a uverejňuje publikácie a články na dané téma.
Jedným z ďalších portálov venujúcich sa priamo rómskej problematike je portál demografie.info, ktorej zriaďovateľom je občianske združenie – Demografické informačné centrum, ktoré pri popise vychádza zo štatistických údajov Českého štatistického úradu. Venujú sa demografii Rómov všeobecne ale
1 PhDr. Davidová, E., CSc., Studie národohospodářského ústavu Josefa Hlavky 2001, Romové a česká spoločnost – Hledání domova, porozumění a vzájemného soužití, str. 3
aj ich charakteristikám a spôsobu ich evidencie. Popisu a predstaveniu Rómov ostatným a hlavne majoritnej spoločnosti sa zaoberá portál romove.radio.cz, ktorý sa zaoberá aj aktívnou rómskou problematikou, organizuje kampane proti rasizmu a dáva odkazy na ďalšie organizácie ktoré sa touto problematikou taktiež zaoberajú. Rómom sa venuje aj množstvo neziskových organizácií, či už s celoštátnou alebo krajskou pôsobnosťou. Venujú sa im v oblasti sociálneho poradenstva, ľudských práv, kultúry, vzdelania a voľného času a tak prispievajú k ich integrácií do spoločnosti.
Cez portál verejnej správy, ktorý pomáha občanom komunikovať s úradmi verejnej správy sa dá ľahko dostať k poradným orgánom vlády a jedným z nich je Rada vlády pre národnostné menšiny a Rada vlády ČR pre záležitosti rómskej komunity. Dajú sa tu nájsť informácie o národnostných menšinách a o vládnej politike voči nim.
Okrem portálov, ktoré sa venujú informáciám pre majoritnú skupinu, pre študentov, učiteľov ale aj laickú verejnosť, ktorú zaujímajú problémy menšiny, existujú aj portály, ktoré majú napomáhať menšine pri zaradení sa do bežného života, s nájdením práce, s lekárskou starostlivosťou atď. Jedným z nich je portál cizinci.cz, ktorý jednak poskytuje tieto informácie cudzincom a na druhej strane odkazuje na stránky ministerstva vnútra, ktoré rieši zlegalizovanie pobytu a integráciu menšín do majoritnej skupiny.
1.1 Vymedzenie pojmov a teoretické prístupy
V tejto časti by som vás rada zoznámila s niekoľkými pojmami a definíciami, ktorými je téma multikultúrna spoločnosť lepšie vysvetliteľná.
Rasa – antropologický termín, vzťahujúci sa k druhovej diferenciácii ľudských plemien. Ide o súhrn spoločných dedičných rysov (morfologických, anatomických ﴿, ktorými sa vyznačuje iná skupina ľudí.2
Xenofóbia – je pojem, ktorý zahrňuje strach a obavy zo všetkého cudzieho, čo pochádza z iného etnického, národného, sociálneho, alebo kultúrneho prostredia, čo vedie až k nenávisti ku všetkému, čo neodpovedá vlastnej kultúre, hodnotám, normám, ideám.
2 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s. 14
Rasizmus – ideológia, ktorá predstavuje súbor koncepcií vychádzajúcich zo strachu z cudzieho (xenofóbia ﴿ a tvoriacich jeho ideologickú nadstavbu.
Predpokladá fyzickú a duševnú nerovnosť ľudských plemien (rás ﴿ a rozhodujúci vplyv rasových odlišností na dejiny a kultúru ľudstva. Všetky rasové teórie sú podložené predstavou, že ľudstvo je pôvodne rozdelené na nižšie a vyššie rasy.
Vyššie rasy sú potom tvorcami a nositeľmi civilizácie a pokroku, sú určené k vládnutiu. Nižšie rasy sú charakterizované neschopnosťou kultúrnej tvorivosti a je potrebné ich viesť.
Všetkých migrantov, ktorí sa rozhodnú, že sa usadia natrvalo v cieľovej zemi, čaká zložitý a dlhý proces adaptácie.
Adaptácia - proces, pri ktorom sa organizmus prispôsobuje zmeneným podmienkam prostredia. Sociálna a kultúrna adaptácia je súbor relácií, ktorými jedinec upravuje svoje jednanie tak, aby harmonicky zvládal podmienky daného prostredia.
Výsledky procesu adaptácie môžu byť rôzne, ako napr. bezproblémové spolunažívanie, cez rýchle získanie právneho štatútu, prípadne končiaci naturalizáciou (získaním občianstva ﴿ a asimilácia.
Asimilácia – proces, v ktorého priebehu sa určitá spoločenská skupina dostáva do kontaktu a neskôr sa tiež stáva súčasťou inej, obvykle dominantnej skupiny.
Model asimilácie bol spracovaný v tzv. asimilačnej teórii. Vysvetľuje adaptáciu imigranta v novom prostredí ako prirodzený proces vývoja, ktorý končí po čase splynutím „rozpustením sa“ v majoritnej spoločnosti.3
Po tejto teórii prichádza ďalší model, model taviaceho kotla.
Melting pot - anglický výraz, ktorý je prekladaný ako „taviaci kotol“. Jedná sa o pojem, ktorý sa používa pre neobmedzené miešanie etník a rás a spoločnom území. Podstata a úspech tohto procesu je založená hlavne na intenzite hospodárskych stykov, politickom porozumení, kultúrnej tolerancii, na sociálnych stykoch. Existujú tri stupne intenzity tohto procesu miešania :
3 Šišková, T. (2001 ﴿ Menšiny a migranti v České republice, s. 34
1. commercium – obchod
2. commensalitas – spoločné stravovanie 3. connubium – manželstvo
Názov melting pot sa začal používať pre multikultúrnu spoločnosť USA.
V súčasnosti existuje tzv. koncept „šalátovej misy“ , ktorý vyjadruje súžitie etnických skupín jak medzi sebou, tak s majoritou, vedľa seba vo vzájomnej komunikácii rozličnej intenzity.
V rámci integračného chovania jedinca môžeme rozlišovať:
• či imigrant udržuje vzťahy s ostatnými etnickými skupinami, alebo nie
• či si súčasne zachováva svoju kultúrnu identitu
Na základe toho definuje štyri základné typy spolužitia:
1. Integrácia / a – áno, b – áno/
2. Asimilácia / a – áno, b- nie/
3. Separácia / a – nie, b – áno/
4. Marginalizácia / a- nie, b- nie/
Integračné politiky, ktoré sa presadzujú na makroúrovni:
Diskriminačný model – pobyt cudzincov je dočasný a návratný. Imigranti nemôžu vstúpiť do systému sociálnej starostlivosti, nemôžu získať občianstvo, spolupodieľať sa na politickom živote.
Asimilačný model – uprednostňuje rýchlu a jednoduchú adaptáciu imigranta do novej spoločnosti, rýchle získanie občianstva. Ale model počíta so stratou materského jazyka, špecifických kultúrnych a sociálnych rysov, čo vyúsťuje v rýchlej asimilácii do majoritnej spoločnosti.
Multikultúrny model - uprednostňuje odlišnosti minority od majoritnej skupiny. Obe sa líšia, či už jazykom, kultúrou alebo sociálnymi vzťahmi. Imigranti získavajú rovnaké práva vo všetkých spoločenských sférach.
V praxi sa tieto tzv. „čisté typy“ nevyskytujú. Väčšinou sa zemi klonia ku kombinácii rôznych prvkov typických pre rôzne modely.
S pojmom multikulturizmus úzko súvisí aj pojem Národnostné menšiny – je to výraz používaný k popísaní širokého spektra rôznych skupín. Niektoré z týchto populácií reprezentujú rôzne vrstvy spoločnosti a nie sú koncentrované na určitom teritóriu. Iné patria k „teritoriálnej menšine“.4
Národnostnou menšinou je akákoľvek skupina definovaná nejakým sociologicky významným spoločným znakom. Najčastejšie sa hovorí o národnostnej, jazykovej, rasovej, náboženskej.
V ČR bola v roku 1991 pre sčítanie ľudu vypracovaná definícia:
„Národnosťou sa rozumie príslušnosť k národu a je ponechané každému, aby sa slobodne vyjadril o svojej príslušnosti podľa vlastného presvedčenia. Národnosť detí do 15 r. sa riadi podľa rodičov, a ak sa hlásia rodičia k rôznym národnostiam, na základe dohody rodičov podľa národnosti jedného z nich.“
4 Gabal, I a kol. (1999 ﴿ Etnické menšiny ve střední Evropě konflikt nebo integrace, s. 25
2 Analýza etnického a národnostného zloženia v ČR
2.1 Multi – etnická spoločnosť
Imigrantské komunity vo väčšine západoeurópskych štátoch v súčasnosti tvoria okolo päť až desať percent celkovej populácie. Jednotlivé zemi sa tiež často líšia v tom, koho za imigranta pokladajú a koho nie.
Ďalšie komplikácie spočívajú v tom, že niektorí imigranti sú občanmi zeme, v ktorej v súčasnosti pobývajú a iní nie. Dá sa povedať, že „imigranti“ sú obvykle pokladaní za „legálnych“ imigrantov, tz. imigrantov, ktorí vlastnia riadne doklady a ktorí sú formálne oprávnení pobývať v zemi kde sa práve nachádzajú.
V budúcnosti bude predstava o tom, kto je a kto nie je imigrant, stále viac hmlistá. Imigrantské komunity sa už nemusia nutne skladať z novo prichodiacich, ktorí sa v spoločnosti kde sa práve nachádzajú, neorientujú. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je vždy postavenie imigranta, ale skôr fakt, že členovia imigrantských komunít spolu zdieľajú svoj spoločný etnický základ, ktorý má korene v inej zemi. Etnický základ sa dá vysvetliť ako zmysel pre komunitu, založený na spoločnom dedičstve, v ktorom hrajú svoju úlohu tiež veci, ako je história, kultúra, rasová príslušnosť, jazyk alebo národná identita.
V dôsledku migrácie posledných desaťročí žije v súčasnosti vo väčšine členských štátoch Rady Európy početná a rôznorodá populácia, ktorá sa svojím etnickým pôvodom a národnosťou líši od obyvateľstva hostiteľských zemí. Preto sa tak často hovorí o multi – etnickej, alebo o multi – kultúrnej spoločnosti.
Z vedeckého hľadiska je termín etnický základ viac užším ako termín kultúra. Skupiny so spoločnou kultúrou zdieľajú isté hodnoty a formy jednania (napr. študenti ﴿. Etnický základ je potom charakteristika, ktorá sa netýka iba
„zdedených“ foriem spolunáležitosti, ale ktorá má tendenciu prevážiť všetky ostatné charakteristiky príslušnej komunity aj okolitej populácie.
Termín „Etnické menšiny“ zo sociologického hľadiska je množstvo imigrantských skupín v postavení menšiny. K charakteristickým znakom tohto postavenia patrí: neodpovedajúca účasť na vzdelaní, zamestnaní, ubytovaní a sociálnych službách, obmedzené možnosti ovplyvniť proces demokratického
rozhodovania a skutočnosť, že okrajové miesto v spoločnosti je predávané aj ďalším generáciám.
Okrajové postavenie je v skutočnosti významným charakteristickým rysom postavenia imigrantov v množstve zemí a deliace čiary medzi spoločenskými triedami môžu často splývať s deliacimi čiarami medzi etnickými komunitami.
Táto situácia sa prehlbuje a je spojená s dvoma veľkými okruhmi okolností. Prvý okruh súvisí s tým, že imigranti obvykle nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré by im umožnili stáť sa efektívnou súčasťou celej spoločnosti. Druhý okruh okolností je úzko spojený s okolitou spoločnosťou a jej inštitúciami, ktoré často nie sú príslušníkom imigrantských komunít dostatočne prístupné.
Podobné formy nepriamej, alebo štrukturálnej diskriminácie môžu ochromiť ambície imigrantov na integráciu do spoločnosti. Preto je potrebné zaistiť aby boli vytvorené také podmienky, ktoré imigrantom umožnia podieľať sa na chode domácej spoločnosti a jej významných inštitúcií a organizácií, čo je hlavne naliehavé v prípade žien a mladých ľudí imigrantského pôvodu.
Pojem multikultúra, je stále viac a viac skloňovaný nie len v rámci politík jednotlivých zemí, ale aj v rámci politiky Európskej únie. Tá sa, podľa môjho názoru snaží o jednotný prístup k menšinám, o tzv. zobecnenie multikultúrnej politiky a politiky integrácie, aby sa obecný vzorec dal použiť v každej zemi.
Avšak skutočnosť je iná. Každá zem v rámci Európskej únie má iné problémy s migrantmi a téma ich integrácie je veľmi citlivá, to znamená, že aj politika jednotlivých zemí je odlišná, ale celkovo trenduje k multikultúre.
Ak príklad integračnej politiky, ktorej neúspech sa prejavuje až v posledných rokoch, je politika jedného zo zakladateľov a najstarších členov Európskej únie – Francúzska. Pred rokom sa začali búriť príslušníci skupiny migrantov v Paríži a upozornili na vážny problém akým je ich veľká nezamestnanosť, bývanie v lokalitách na predmestiach Paríža, ktoré sa pomaly menia na ghettá, kde prevláda vysoká kriminalita a násilie. Taktiež upozornili na to, že príslušník tejto skupiny obyvateľstva má v dôsledku politiky uplatňovanej proti menšinám veľmi ťažkú pozíciu pri snahe uplatniť sa v bežnom živote oproti pôvodným obyvateľom.
Aj tento prípad, upozornil na to, že integračná politika je veľmi dôležitá a musí byť citlivo uplatňovaná voči príslušníkom jednotlivých národnostných menšín v každej zemi s iným prístupom.
2.2 Cudzinci v ČR
Pôvod cudzincov je dôležitý pre českú spoločnosť pri rozhodovaní či ich príjme, alebo nie.
Česká verejnosť rozlišuje 3 kategórie cudzincov:
1. Kapitáloví cudzinci – dominujú hospodárske prínosy nad problémami
- sú vnímaní ako kultúrne prijateľní pre každodenný život a susedstvo /Američania, Francúzi, Nemci/
2. Príbuzní cudzinci – vnímaní ako mix problémov a prínosov, ale tiež ako najprijateľnejší a najmenej cudzí pre svoju kultúru a jazykovú spriaznenosť / Slováci, českí emigranti, Židia/
3. Etnickí, odlišní cudzinci – aj napriek dlhodobému usídleniu predstavujú najcudzejších cudzincov
- sú vnímaní ako zdroj problémov
- nemajú žiadne prínosy, sú neprijateľní do susedstva /Arabi, Vietnamci, Číňania, obyvatelia bývalej Juhoslávie, Rusi, Ukrajinci, Černosi, Rómovia/.
V Českej republike tvoria národnostné menšiny 5 % celkového obyvateľstva. Menšiny tvoria ľudia jednak podobní českej väčšinovej spoločnosti a to či už históriou, farbou pleti, jazykom a jednak ľudia, ktorí majú inú tradíciu, kultúru a vzhľad. Najnovším fenoménom je príliv národnostných menšín z východu – Aziati a z juhu – Afričania. Je predpoklad, že počet národnostných menšín sa bude zvyšovať, jednak demografickým prírastkom určitých menšín a tiež tým, že v súčasnosti je Česká republika jednou z hraničných zemí Európskej únie a budú sem prichádzať ľudia z krajín, kde nemajú dostatočné pracovné príležitosti a niekedy ani podmienky pre samotný život.
Tabuľka ukazuje rozloženie národnostných menšín v ČR podľa posledného sčítania bytov, ľudí a domov v roku 2001.
Tab.č 1: Obyvateľstvo podľa národnosti
Obyvatelstvo celkem 10230060
česká 9249777
moravská 380474 slezská 10878 slovenská 193190 romská 11746 polská 51968 německá 39106 ukrajinská 22112 z toho
národnost
vietnamská 17462
Zdroj: www.czso.cz – stránky českého štatistického úradu
Tvrdenie, že počet cudzincov sa bude neustále zvyšovať potvrdzuje aj doterajší trend každoročného nárastu cudzincov v ČR, čo dokazuje aj graf č.1.
Počet cudzincov kontinuálne narastá od roku 1994, v roku 2000 tento trend ustal, avšak od roku 2001 sa v ČR opäť prejavuje nárast cudzincov. Nárast cudzincov súvisí podľa môjho názoru jednak so zmenou režimu v roku 1989 a tiež s rozdelením ČR a SR a vstupom do Európskej únie. Od tej doby je ČR nie len tranzitnou ale aj cieľovou zemou pre cudzincov, ktorí prichádzajú či už zo susediacich, alebo vzdialenejších zemí, za prácou, lepším životom,...
Graf 1: Cudzinci s trvalým pobytom, či dlhodobými pobytmi nad 90 dní v ČR
Zdroj: www.czso.cz – stránky českého štatistického úradu
Z hľadiska štátneho občianstva sa zloženie cudzincov v Českej republike už dlhšiu dobu nemení, mení sa iba poradie v tejto skupine, kde sa na prvej a druhej pozícii striedajú Ukrajina a Slovensko. K 31.12.2005 bola najsilnejšie zastúpená Ukrajina (87 789 ﴿, Slovensko (49 446 ﴿, Vietnam (36 833 ﴿, Poľsko (17 810 ﴿ a Rusko (16 273 ﴿.
Väčšina cudzincov prichádza na dlhšiu dobu do ČR za prácou, kde ČR ponúka lepšie možnosti ako ich krajina pôvodu. Niektorí sa nakoniec v ČR usadia natrvalo, iní sa po určitej dobe vracajú naspäť do svojej pôvodnej krajiny.
Graf. 2: Cudzinci s trvalým, či s dlhodobým pobytom
Zdroj: www.czso.cz – stránky českého štatistického úradu
2.3 Národnostné menšiny v ČR 2.3.1 Slováci
Z predchádzajúcej spoločnej minulosti pramení to, že Slováci tvoria v Českej republike najväčšiu národnostnú menšinu. Slováci prichádzali do ČR dávno pred vznikom prvého spoločného štátu. Česi podporovali Slovákov aj v období maďarizácie, keď v českých zemiach vzniklo mnoho organizácií, ktoré podporovali vydávanie slovenských publikácií a poskytovali slovenským študentom štipendiá na českých školách. Mnoho Slovákov sa tu po štúdiu usídlilo.
Ďalšími dôvodmi migrácie boli ekonomické podmienky, kedy mnoho robotníkov
prichádzalo či už za sezónnou, alebo dlhodobou prácou. Príliv Slovákov bol zaznamenávaný či už vo väčšej alebo menšej forme počas celého 20. storočia.
Po rozdelení Československa 1.1.1993 sa zo Slovákov, ktorí boli do tej doby chápaní ako jeden zo štátotvorných národov žijúcich na území druhého štátu, stala najpočetnejšia národnostná menšina žijúca na území Českého štátu. Líšia sa od väčšinového českého obyvateľstva takmer všetkými základnými znakmi demografickej a sociálnej štruktúry – vekovým zložením, profesionálnym zameraním, vzdelanostnou štruktúrou. Pri sledovaní demografických ukazovateľov slovenského etnika v ČR je potrebné pripomenúť dôležitý fakt, ktorým je prihlásenie sa časti rómskej populácie ku slovenskej národnosti.5
V súčasnosti žije v Českej republike približne 195 000 Slovákov, ktorí môžu využívať činnosti slovenských národných organizácií ako sú: Zväz Slovákov, Slovenský literárny klub v ČR, Slovensko-český klub a množstvo organizácií, ktoré pracujú na obecnej úrovni, ako napr. Obce Slovákov v ČR, Kluby Slovenských dotykov v Českých Budějoviciach a Brne, Spoločnosť priateľov Slovenska v Kroměříži. Národnostné organizácie Slovákov v ČR vytvárajú rôzne projekty, kultúrne a spoločenské akcie, napr. Dni slovenskej kultúry v ČR a vydávajú vlastnú tlač, dotovanú štátnym rozpočtom ČR.
A sú to: mesačníky Slovenské listy, časopis Korene a časopis Slovenské rozhľady venovaný vede a umeniu, ktorý vychádza štvrťročne.
K tejto skupine cudzincov sa rátam aj ja. A aj keď je problém Rómov na Slovensku obzvlášť v prešovskom kraji odkiaľ pochádzam veľmi vážny, rozhodla som sa písať o Rómoch v ČR práve z dôvodu, že sa na túto menšinu môžem pozerať nezainteresovane, bez negatívnych skúseností, aké som mala na Slovensku.
Ako súčasť tejto národnostnej menšiny môžem potvrdiť, že je braná zo strany Čechov ako bezproblémová. Rozporuplné nálady, ktoré existovali tesne po rozdelení Československa pominuli a Slováci začínajú byť vnímaní ako „bratia“.
Dalo by sa povedať, že Česi majú k Slovákom, ako k jednej z národnostných menšín pobývajúcich na ich území, najvrelejší vzťah.
5Gabal, I a kol.(1999 ﴿ Etnické menšiny ve střední Evropě, konflikt nebo integrace, s. 149
2.3.2 Poliaci
Oproti iným národnostným menšinám v ČR jedine Poliaci vytvárajú výrazne koncentrované osídlenie a to pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou v dvoch okresoch a to Frýdek-Místek a Karviná (žije tu celkom 75 % poľskej populácie v ČRR
﴿ na historickom teritóriu Tešínskeho Sliezska. V tejto oblasti predstavujú Poliaci autochtónne obyvateľstvo. Vedľa toho sú disperzne usídlení v severočeskej, východočeskej a stredočeskej oblasti, hlavne potom v Prahe.6
Poliaci v oblasti Tešínska sa stali národnostnou menšinou po stanovení česko – poľskej hranice po druhej svetovej vojne, kedy tiež v roku 1947 vznikla jediná poľská organizácia: Poľský kultúrne osvetový zväz (PZKO ﴿. Zväz zaisťoval bohatý kultúrny a spoločenský program pre poľskú menšinu. V roku 1990 vznikla nová organizácia: Rada Poliakov a v roku 1993 bol ustanovený
Kongres Poliakov v ČR, ktorý zastrešuje poľské aktivity a Rada Poliakov sa transformovala do funkcie
jeho výkonného orgánu.
Česká časť Tešínska bola Poliakmi označovaná ako tzv. „Zaolšie“, pretože štátna hranica sa takmer kryje s riekou Olšou. Pojem Zaolšie sa používa dodnes k označení oblastí s kompaktným osídlením poľskej menšiny.
Reprezentácia poľskej národnostnej menšiny kladie hlavný dôraz na oblasť vzdelávania v materskom jazyku, pestovanie a rozvoj kultúrnych tradícií, šírenie a prijímanie informácií v materskom jazyku, vlastných inštitúcií.6
Konflikty Poľskej menšiny s Čechmi nie sú príliš časté, nedochádza ani k slovným, či fyzickým napadnutiam. Oveľa horšie renomé ako Poľská menšina majú Poliaci z Poľska a môžu byť agresivita smerovaná proti nim. Konflikty, ktoré sa prejavujú v mentálnej rovine, prebiehajú prostredníctvom miestnej tlače, ale nemajú nejaký výrazný dopad na celkovú spoločnosť.7
2.3.3 Nemci
Nemci zastupujú, čo do početnosti, štvrtú najväčšiu národnostnú skupinu v ČR. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa významná časť
6 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s. 62
7 Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol., Sofis 2005, Kdo jsem a kam patřím?, s. 98
obyvateľstva hlásia k Nemcom a ich podiel na celkovej skladbe obyvateľstva bol veľmi významný. Nemci predstavovali takmer 40 % všetkého obyvateľstva v českých zemiach. Aj keď riešenie otázky národnostných menšín dané Ústavou Československej republiky z roku 1920 bolo priaznivé, postavenie nemeckej národnostnej menšiny pôsobilo v spoločensko-politickom živote značné napätie.8
Po ukončení 2. svetovej vojny bolo na základe Postupimskej dohody nemecké obyvateľstvo vysídlené z českých zemí a z predvojnového stavu 3,5 mil.
tu zostalo v roku 1947 len 250 tisícová skupina. Následný režim nepripúšťal existenciu nemeckej menšiny.
Nový rozvoj tejto menšiny nastal znova až po roku 1989. Sudetonemecké krajské združenie už pred rokom 1989 poukazovalo kriticky na situáciu Nemcov, ktorí zostali v Československu. V júli 1990 upozornil jeho hovorca Franz Neubauer v rozhovore s predsedov českej vlády Petrom Pithartom na zvláštnu situáciu zhruba 120 000 Nemcov, žijúcich v ČSFR.9
O sprostredkovanie pomoci a finančnú a organizačnú podporu sa v nasledujúcej dobe zaslúžili zástupcovia Sudetonemeckého krajského združenia.
Bez ich lobbyingu by asi nedošlo k tak rozsiahlej podpore zo strany spolkovej vlády, ktorá sa uskutočnila v roku 1992. Na druhej strany, neboli kontakty medzi sudetskými Nemcami v Nemecku a Nemcami v ČR iba dobré a bezproblémové.
Časť sudetských Nemcov v Nemecku stále nechápe, prečo niektorí Nemci mohli po vojne v Československu zostať. A Nemci žijúci v ČR mali často dojem, že ich bývalí spoluobčania žijúci v Nemecku už nemajú pochopenie pre ich situáciu.
Dodnes existujú predsudky a rozdielne skúsenosti, ktoré bránia kontaktom a v niektorých oblastiach komplikujú širšiu spoluprácu, napr. Budejovicko, Chomutovsko, Tešínsko. Na druhej strane existuje intenzívna spolupráca na Liberecku a Chebsku.
Od roku 1990 vznikali aj menšinové organizačné spolky, ktoré zastrešuje Zhromaždenie Nemcov v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Získali štátnu podporu na vydávanie novín Prager Volkzeitun a Landeszeitung. Vzťahy medzi Sudetonemeckým krajanským združením a Zhromaždením Nemcov v Čechách, na
8 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s. 61
9 Gabal, I a kol.(1999 ﴿ Etnické menšiny ve střední Evropě, konflikt nebo integrace, s. 114
Morave a Sliezsku sa vyjasnili behom roku 1994. Bolo podpísané spoločné prehlásenie, že každá organizácia pôsobí samostatne.
Hlavné akcie nemeckej národnej menšiny sú kultúrneho rázu: koncerty, vydávanie publikácií, rozvoj vzdelávania, spolupráce pri obnove spoločných historických pamiatok, semináre, činnosť folklórnych súborov a zachovanie ľudských zvykov, tancov a piesní nemeckej menšiny. V spolupráci s krajanskými spolkami sú usporadúvané Dni česko-nemeckej kultúry, stretnutia, besedy, prednášky a výstavy. Najväčšou každoročnou akciou je každoročné Veľké kultúrne stretnutie nemeckej menšiny. Vedľa tohto stretnutia sa usporadúvajú desiatky akcií lokálneho rozsahu spojené s tradičnými zvykmi a sviatkami.
Z mojej skúsenosti sú Nemci vnímaní Čechmi ako tzv. kapitáloví cudzinci, ktorí sú pre ČR prínosom. Aj spolužitie nemeckej národnostnej menšiny s Čechmi je bezproblémové. Problémy boli v blízkej minulosti vyostrené na politickej scéne.
Kedy nemecký politici požadovali o česko – nemecké vyrovnanie a ospravedlnenie sudetským Nemcom, ktorí boli poškodení, tzv. Benešovými dekrétmi. Avšak, myslím si, že politické konflikty tohto typu nezmenia vnímanie nemeckej menšiny v súčasnosti.
2.3.4 Ukrajinci
Ukrajinská národná menšina ma v ČR svoju dlhodobú históriu. Prítomnosť Ukrajincov sa dá v Čechách a na Morave zachytiť už v 16. a 17. storočí, kedy začali prichádzať jednotlivý študenti a žoldnieri.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia pribúdali príslušníci ukrajinskej inteligencie, ktorí opúšťali svoju materskú zem z politických dôvodov. Ukrajinská komunita v ČR bola v podpore svojej kultúry veľmi aktívna, podporovala snahu ukrajinského štátu o politickú nezávislosť, vydávali sa knihy, príručky, existovalo ukrajinské divadlo, ukrajinská univerzita, vysoký pedagogický inštitút, umelecká akadémia, gymnázium, internát pre deti predškolského veku. Činnosť týchto ukrajinských emigrantských spolkov bola zlikvidovaná nemeckou a zvlášť ruskou okupáciou. Až v roku 1989 vznikol opäť národnostný spolok, do tej doby bol rozvoj ukrajinskej kultúru na českom území prerušený.
Ukrajinci sa dajú charakterizovať určitým rozporom, ktorý sa prejavuje predovšetkým v odstupe starších migrantov od novo prichádzajúcich a tiež vo veľmi slabých tendenciách združovania sa u tzv. nových ukrajinských prisťahovalcov. V súčasnosti sa výrazne líši dôvod emigrácie od dôvodov, ktoré mali už úspešne asimilovaní Ukrajinci. Súčasná ukrajinská migrácia je ekonomickou migráciou, oproti migrácií starších migrantov, kde prevažovali politické dôvody k odchodu zo zeme.
K 31. 12. 2001 pobývalo na území ČR celkom 200 951 cudzincov, ktorí vlastnili povolenie k dlhodobému alebo trvalému pobytu, a z toho 50 212 malo ukrajinskú štátnu príslušnosť. Noví ukrajinskí emigranti nie sú medzi českými obyvateľmi vo veľkej obľube. Výsledky výskumu verejnej mienky za posledných 10 rokov ukazujú, že Ukrajinci sú, resp. nie sú v ČR tolerovaní takmer rovnako ako Rómovia.
Panuje názor, že Česi obviňujú Ukrajincov za inváziu v auguste 1968.
K zhoršeniu obrazu o Ukrajincoch tiež prispieva vysoká kriminalita občanov Ukrajiny a jej medializácia.
Imigrácia Ukrajincov do ČR je ovplyvnená hlavne zlou hospodárskou situáciou na Ukrajine. Českú republiku si ako cieľovú zem vyberajú hlavne kvôli ľahšej dostupnosti pracovných príležitostí, geografickej, kultúrnej a jazykovej blízkosti. Častým javom z blízkej minulosti bolo, že v Čechách vykonávali podradné práce na Ukrajine ináč vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Tento fenomén je dá sa povedať už na ústupe, avšak celková situácia by sa podľa môjho názoru ešte zlepšila, ak by sa otvorila hranice s pracovnými príležitosťami. Ukrajinci by tak mohli cestovať za dopredu vybranou prácou, ktorá by odpovedala ich vzdelaniu a snáď by sa potom zlepšil aj prístup štátnych úradov a postoj českej spoločnosti.
Do Českej republiky prichádzajú hlavne mladí muži v produktívnom veku, ktorí si tu prichádzajú zarobiť na uživenie rodiny, alebo blízkych, ktorí ostali doma.
Jednou z charakteristík súčasných ukrajinských migrantov je nízka znalosť cudzích jazykov, vrátane češtiny a tiež nízka samostatnosť organizovať prácu a povolenie k pobytu. Preto sa stávajú často obeťami klientelizmu. Za najväčší problém hodnotia Ukrajinci jednanie štátnych orgánov a povýšenecké postavenie štátnych úradníkov.
Ukrajinský emigranti sú veľmi silno religiózne založení. Náboženstvo je jedným z mála dôvodov, ktoré ich združuje. Výrazným dôkazom toho, ako sa návštevy kostola stávajú pre ukrajinských prisťahovalcov spoločenskou záležitosťou a tiež jednou z možnosti komunikovať so svojimi krajanmi, je veľmi navštevovaný ukrajinský gréckokatolícky kostol v Prahe – Kostol sv. Klimenta.
Schádza sa tu každý týždeň približne 200 Ukrajincov a rozdávajú sa tu ukrajinské časopisy a informácie o kultúrnych akciách.
Na území Českej republiky je v súčasnosti zaregistrovaných 5 ukrajinských organizácií: Ukrajinská iniciatíva v ČR (UIČRR
﴿, Združenie Ukrajincov a priaznivcov Ukrajiny, Združenie ukrajinských žien, Fórum Ukrajincov ČR a Ukrajinskí krajania.
UIČR vydáva jediný časopis pre Ukrajincov v ČR „Porohy“ a realizuje každoročne niekoľko veľkých projektov a to: multikultúrne večery „Stretnutie kultúr“, ukrajinský ples „Malanka“, folklórny festival "Praha - Srdce Národa"
a ďalšie významné akcie. V rámci podpory ukrajinskej kultúry v ČR sa usporadúvajú tematické prednášky, konferencie a semináre, sú organizované výstavy a premietanie filmov. V priestoroch UIČR prebiehajú už viac než 2 roky cvičenia ukrajinského detského zboru "Barvinek" a večerná škola ukrajinčiny pre deti zo zmiešaných ukrajinských rodín. UIČR je členom Svetového a Európskeho kongresu Ukrajincov, aktívne spolupracuje s verejnou správou ČR aj so zastupiteľstvom Ukrajiny v ČR a neziskovými organizáciami. V rámci UIČR funguje Mládežnícky klub, ktorý vydáva nepravidelné informačné letáky, distribuované ukrajinskými kostolmi, usporadúva premietanie filmov a kultúrne stretnutia mládeže v priestoroch UIČR.10
2.3.5 Rusíni
V sčítaní ľudí domov a bytov v roku 1991 sa rusínska národnostná menšina zachycuje prvý krát ako nepočetná skupina v celkovom počte 1 926 osôb. Rusíni boli po druhej svetovej vojne spojovaní s Ukrajincami v takzvanej národnostnej menšine Ukrajinci - Rusíni.
10 www.cizinci.cz - stránky pre cudzincov v ČR
V rámci bývalej československej federácie vystúpila rusínska otázka do popredia po novembri 1989. Na jednej strane sa z historického i etnografického hľadiska uvádza, že Ukrajinci a Rusíni netvoria dve samostatné národnostné menšiny, pretože oba pojmy sú synonymá, to znamená o jednu národnosť. Na druhej strane zameranie organizácie Rusínska obroda na Slovensku, opierajúca sa o slobodné prihlásenie k rusínskej národnosti v roku 1991, akcentuje samostatný rusínsky národný program, vrátane snahy o kodifikáciu rusínštiny do podoby spisovného jazyka.11
K Rusínom sa v ČR hlási tá časť medzivojnovej východoslovanskej emigrácie, ktorá spolu s Ukrajincami prichádzala buď z Podkarpatskej Rusi, alebo z gréckokatolíckych oblastí na východnom Slovensku.
V roku 2004 pokračovala spolupráca Spoločnosti Rusínov a priateľov Podkarpatskej Rusi (SRPPR ﴿ so štátnymi orgánmi aj s orgánmi samosprávy na centrálnej i regionálnej úrovni. Ministerstvo vnútra vedie v databáze registrovaných občianskych združení taktiež Obščestvo Rusínov a Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi. K riešeniu problémov rusínskej menšiny významne prispieva a pozitívny prístup Ministerstva zahraničných vecí: dlhodobo sleduje činnosť SRPPR, podporuje jej kultúrne projekty a aktívne sa venuje Rusínom v ČR, hlavne novým emigrantom. Pomáha im hlavne pri získavaní možnosti usídlenia a práce v ČR. Významnú podporu našla Spoločnosť na Magistráte hl.
mesta Prahy, vedľa finančnej podpory tiež prepožičiavanie miestností k jednaniam, pomoc pri rôznych administratívnych činnostiach, atd.12
2.3.6 Maďari
Maďari patria k novodobým národnostným menšinám. Ich príchod do Českých zemí sa dá sledovať až od vzniku ČSR v roku 1918, kedy začali prichádzať do Prahy a iných väčších miest Maďari zo Slovenska aj Podkarpatskej Rusi. V sociálnom zložení tejto emigrácie prevažovala inteligencia a vysokoškolskí študenti. Svedčí o tom aj štatistika obyvateľstva pri sčítaní ľudí z roku 1921, ktorá v českých zemiach zachycuje 7 049 osôb maďarskej národnosti. 13
11 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s.63
12 Zpráva o situaci náodnostních menšin v České republice za rok 2004
13 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s. 60
Po druhej svetovej vojne nastal výrazný príliv Maďarov do českých zemí, ale do ich množstva sa započítavali aj Maďari násilne vysídlení do Čiech v povojnových rokoch. Podľa kvalifikovaných odhadov sa jednalo takmer o 45 000 osôb. Časť z nich sa v zemi usídlila natrvalo. Najväčší počet Maďarov v ČR bol zaznamenaný v sčítaní v roku 1991 a to 19 932 osôb. Maďari sú v osídlení roztrúsení po celom území Českej republiky s najväčšou koncentráciou v Prahe.
V roku 1990 bol v Prahe založený Zväz Maďarov žijúcich v českých zemiach, ktorý zabezpečuje plnohodnotný život maďarskej menšine. Najväčšou kultúrnou udalosťou Zväzu sú Dni maďarskej kultúry. Programy najväčšieho rozsahu sú usporadúvané v Prahe, Brne, Ostrave a Tepliciach. Zväz sa taktiež snaží formou kultúrnych predstavení v maďarskom jazyku priblížiť mládeži a deťom maďarskú kultúru a napomáhať rozvoju ich jazykovej znalosti.
Vzťahy medzi Čechmi a občanmi maďarskej národnosti nie sú tak vyhrotené ako na Slovensku. Taktiež nie sú väčšinovou populáciou vnímaní ako cudzinci a sami na svoj pôvod neupozorňujú aj keď tiahnú k svojej kultúre a ovládajú svoj materský jazyk. Tým, že sú rozptýlení po celej Českej republike si národné povedomie uchovávajú sami k sebe a neprejavujú tak silnú potrebu dvojjazyčnosti a maďarských škôl v porovnaní so Slovenskom.
2.3.7 Rusi
Rusi sa podobne ako Ukrajinci usídľovali v českých zemiach hlavne po roku 1918. Jednalo sa hlavne o migráciu inteligencie, ktorá nachádzala uplatnenie vo väčších mestách. Najväčšia vlna migrácie sa prejavila v prvej polovici 20.
storočia, kedy sa počet ruských migrantov odhaduje na 25 000.
Ruská komunita tvorí v súčasnosti špecifickú imigračnú skupinu, ktorej charakteristickým rysom je uzavretosť voči majoritnej spoločnosti. Je to možné aj z dôvodu negativistického pohľadu českej verejnosti na všetko ruské, čo má úzku súvislosť s bývalým režimom. Česká spoločnosť si taktiež dáva ruskú menšinu do súvislosti s ruskými mafiánmi, ktorý tu od 90. rokov hľadajú svoje útočište.14
Rusi migrujú hlavne z dôvodov zlých životných podmienok v Rusku, hlavne nezamestnanosť, znižujúca sa kvalita života, rastúca chudoba, nedostupnosť
14 Šišková, T. (2001 ﴿ Menšiny a migranti v České republice, s. 73-74
lekárskej starostlivosti. Ruskí imigranti sú v mladšom, alebo strednom veku zložení z mužov aj žien, prípadne celých rodín, s relatívne vysokým vzdelaním. Sú typickí vysokou ekonomickou aktivitou či už vo sfére podnikania, alebo v zamestnaneckom pomere. Zvláštnym rysom oproti ostatným národnostným menšinám je, že ruskí migranti nemajú problém v materiálnom zabezpečení svojich rodín, ale dôvodmi pre migráciu sú politická nestabilita v Rusku a obavy o vlastné bezpečie.
Viac než polovica migrantov prišla z hlavného mesta Moskvy. Dôležitými rysmi sú ďalej „rodinný charakter“ imigrácie, existencia silných sociálnych väzieb, izolovanosť voči majoritnej populácií a rozvinutá vnútorná komunikácia.15 Avšak aj cez značnú izolovanosť je vidieť určité integračné znaky. V ČR sa uchytilo množstvo podnikateľov, ktorí hodnotia kladne svoju súčasnú situáciu a vytvárajú pracovné miesta pre svojich krajanov. Na druhej strane jedným z dôležitých znakov integrácie je znalosť jazyka, ktorá sa ukázala ako veľmi obmedzená. Je pravdepodobné, že proces integrácie bude prebiehať aj v budúcnosti, ale nie je isté, v akej miere.
Ruská menšina je zastúpená v Komisii hl. mesta Prahy pre oblasť národnostných menšín. Doposiaľ nie je zastúpená v orgánoch samosprávy mesta Brna, ani vo výbore Juhomoravského kraja. O toto zastúpenie usiluje Asociácia ruských spolkov v Českej republike, ktorá inak vykonáva mnoho aktivít v rámci tohto kraja.
2.3.8 Bulhari
Príliv Bulharov do českých zemí mal od 19. storočia niekoľko etáp.
Politická motivácia migrácie sa prejavila po potlačení protifašistického povstania v Bulharsku v roku 1923 a tiež po druhej svetovej vojne, kde sa jednalo približne o 12 000 osôb. Boli to hlavne bulharskí poľnohospodárski robotníci, ktorí sa usídľovali v oblastiach pohraničia, po odsune Nemcov.
V súčasnosti predstavuje bulharská národnostná menšina v Českej republike malú skupinu. Tvorí ju približne 4 000 osôb, ktorí žijú rozptýlene vo väčších mestách. Najpočetnejšia komunita Bulharov žije v Prahe. Ich spoločensko-
15 Šišková, T. (2001 ﴿ Menšiny a migranti v České republice, s. 76
kultúrny život sa obmedzuje na klubovú oblasť. Najvýznamnejším klubom je Bulharská kultúrne osvetová organizácia v ČR so sídlom v Prahe. Taktiež pôsobí občianske združenie občanov ČR – Zväz bulharských študentov v ČR. Takmer všetky spolky usporadúvajú oslavy tradičných bulharských sviatkov: 1. marca (Baba Marta ﴿, 3. marca (štátny sviatok Bulharska ﴿, pravoslávna Veľká Noc (Velik den ﴿, 24. mája (Deň slovanských vierozvestovateľov ﴿, pravoslávne Vianoce (Koleda ﴿ atd. Vyvíjajú kultúrne vzdelávaciu činnosť a usporadúvajú rôzne spoločenské akcie pre širokú verejnosť.16
2.3.9 Gréci
Grécka menšina patrí k novodobým. Do Československa emigrovali v dôsledku gréckej občianskej vojny v rokoch 1946 – 1949. Z postihnutých oblastí boli evakuované deti a mládež. Následne poskytlo Československo azyl gréckym utečencom. Usídlili sa v severomoravských prihraničných okresoch Jeseník, Krnov, Bruntál, Šumperk, a Žamberk. Následne sa sťahovali do priemyslových centier Moravy, konkrétne do Ostravy, Karvinej, Třince, Havířova, Bohumína a Brna.
Prisťahovalci boli charakteristickí svojím silným národným cítením a pravoslávnym náboženským vyznaním. A grécky azylanti brali svoj pobyt za dočasný a rátali s tým, že po upokojení situácie v Grécku sa tam znova vrátia.
Grécka komunita žila pestrým spoločenským a kultúrnym životom. Bohatá bola činnosť folklórnych, hudobných a divadelných súborov.
Na konci 70. rokov začala vlna reemigrácie. Ale nastali určité problémy zo strany gréckych úradov. Povolenie k návratu mali iba etnickí Gréci. Príslušníci ostatných národnosti sa mohli vrátiť jedine pod podmienkou prijatia gréckej národnosti.
Organizácia, ktorá združuje gréckych obyvateľov je Asociácia Gréckych obcí v Českej republike. Ktorá zaisťuje významné dni Grécka, taktiež výučbu gréckeho jazyka.
16 Zpráva o situaci náodnostních menšin v České republice za rok 2004, s. 139
Čo sa týka vzťahu Grékov a Čechov, tento vzťah je vnímaný skôr neutrálne a nehodnotí sa v žiadnom prípade ako konfliktní. Aj keď Grékom chýbajú u Čechov vlastnosti, ktoré oni sami pokladajú za identifikačné. Tvrdia, že Čechom chýba vo vzájomnej komunikácii vrelosť a srdečnosť. Mladí Gréci ich v tomto smere pokladajú za pokryteckých, falošných, uzatvorených, chladných, neprejavujúcich city, egocentrických a xenofóbnych. Taktiež tvrdia, že im chýba pre Grékov významný vzťah k vlastnej rodine. Česi podľa nich zlyhávajú aj v rovine profesionálneho jednania, hlavne vo vzťahu k zákazníkom. Postrádajú u nich, pre Grékov typické vlastnosti baviť sa dlho do noci a baviť sa dobre.
V tomto zmysle pokladajú Čechov na jednej strane za upätých a na druhej strane majú skúsenosti s nízkou mierou ich sebakontroly a dištancujú sa od ich opíjania sa do nemoty.17
Do roviny kritizovania sa dostal aj malý záujem Čechov o politické dianie doma aj vo svete a pokladajú ich za ľudí s nízkou mierou národnej identity.
2.3.10 Chorváti
Chorvátska národnostná menšina patrí v Českej republike medzi malé skupiny, ktorým nie je v súhrnných výsledkoch sčítania ľudu venovaná samostatná pozornosť. Predkovia Chorvátov migrovali na južnú Moravu v prvej polovici 16.
storočia, kedy utekali z Balkánu pred Turkmi. Historické pramene dokazujú, že Chorváti kolonizovali desiatky obcí. Aj napriek silným vplyvom okolia si uchovala chorvátska menšina do 20. storočia svoj materský jazyk, ktorý sa do súčasnosti používa na neveľkom území chorvátskeho Prímoria. Vedľa jazyka si Chorváti uchovali vlastné kultúrne tradície, kroje, zvyky a folklór.18
Príslušníci chorvátskej národnosti sa zaradili po roku 1989 medzi ostatné národnostné menšiny. V obci Jevišovka sa každoročne konajú slávnosti – Chorvátskeho kultúrneho dňa v ČR, ktoré zabezpečuje Chorvátsky kultúrny zväz.
2.3.11 Vietnamci
V dnešnej Vietnamské socialistické republike (VSR) žije kolem 60 národností, avšak do Českej republiky od počiatku vzájomných česko-
17 Bittnerová, D, Moravcová, M., a kol., Sofis 2005, Kdo jsem a kam patřím?, s. 344
18 Šišková, T. Portál 1998, Výchova k toleranci a proti rasizmu, s. 59
vietnamských vzťahov prichádzajú z veľkej časti iba príslušníci národnosti Viet (Kinh), väčšinovej národnosti VSR. Ich jazyk je štátnym jazykom VSR.
Pre prichádzajúcich vietnamských občanov je ČR vzdialená nie len životnými podmienkami, ale aj odlišnosťami prírodného prostredia a kultúrnymi rozdielmi. Preto príchodom prežívajú kultúrny šok a musia prekonať bariéru v podobe jazykovej komunikácie.
Vzájomné diplomatické vzťahy VSR a bývalého Československa boli zahájené v roku 1950. V päťdesiatych rokoch prišli do ČR najprv dve skupiny vietnamských detí a tiež niekoľko vysokoškolských študentov. Do roku 1989 prichádzali do ČR skupiny študentov, učňov a praktikantov predovšetkým v technických oboroch a to na základe dohody o kultúrnej spolupráci.
Podstatné dôvody pre príchod bola motivácia k vzdelaniu, k zlepšeniu ich ekonomickej situácie a zvýšenie sociálneho postavenie seba aj svojej rodiny zostávajúcich doma.
Každá skupina prichodiacich mala svojho organizátora resp. tlmočníka, ktorý sa staral o celú skupinu, zabezpečoval jej pobyt a riešil vzniknuté problémy so zástupcami majoritnej spoločnosti, tým pádom musel poznať československé zákony a fungovanie štátnych úradov.
Taktiež fungovala oficiálna kultúrna spolupráca a do Československa jazdili vietnamské umelecké súbory a na výmenu do VSR jazdili zasa československí experti v oboroch stavebníctva, medicíny, strojného priemyslu.
Po zmene systému v novembri 1989 odstúpila ČR od vzájomných zmlúv a finančne vyrovnala svoje do tej doby nesplnené záväzky, zrušila konzulát v Saigone a prerušila všetky oficiálne hospodárske a politické styky s Vietnamom.
Väčšina vietnamských občanov prišla do ČR priamo z Vietnamu. Dôvody, kvôli ktorým prišli boli veľmi podobné a to zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie seba aj svojej rodiny a taktiež získanie kvalitného vzdelania pre svoje deti.
Len veľmi malé množstvo Vietnamcov získalo občianstvo ČR a preto tu väčšina pobýva na základe dlhodobého, alebo trvalého pobytu.
Aj spôsob života vietnamských občanov sa zmenil. Takmer všetci tu podnikajú, niektorí študujú. Už len málo Vietnamcov pracuje na základe novo uzatvorených vzájomných medzivládnych dohôd po roku 1989.
Veľká časť podnikateľov sa živí predajom či dovozom tovaru alebo sprostredkovaním služieb v rámci komunity. Pokiaľ ide o sortiment, tak ten začína byť rôznorodý. Okrem textilu, obuvi, drobnej elektroniky, liehovín a cigariet, začínajú vietnamskí obchodníci predávať ovocie a zeleninu, potraviny a prevádzkovať občerstvenia. Novým fenoménom je ich presúvanie do kamenných obchodov s českými zamestnancami a taktiež častejšie spolupracujú s českými firmami. Aj napriek výraznej spolupráci sa vietnamská menšina príliš neotvára majorite.
Do ČR prichádzajú aj vietnamské kapely a speváci, ktorých koncerty majú veľkú návštevnosť, ale český občan nemal šancu sa o nich doposiaľ dozvedieť.
Najviac udržovaným sviatkom sú oslavy Nového roku podľa vietnamského kalendára, svadby a sviatky detí.
Organizácie, ktoré reprezentujú vietnamskú komunitu sú Zväz Vietnamcov v ČR, Zväz vietnamských podnikateľov, Zväz vietnamskej mládeže a študentov a niekoľko vydavateľstiev tlačív. Ich aktivity sú zamerané predovšetkým dovnútra vietnamskej komunity. Iba malé množstvo z nich je zamerané na prezentáciu vietnamskej kultúry majoritnej a iným spoločnostiam.
Úplne nová skupina vietnamských občanov v ČR, ktorá vzniká je dnešná mladá generácia študentov a žiakov, ktorí vyrástli v ČR, hovoria výborne česky a majú kontakty s českými občanmi a viac informácií o ČR, jej kultúre a jej zákonoch.19
Podľa môjho názoru sa na jednej strane vietnamská národnostná menšina snaží o integráciu a o to aby zapadla do českej spoločnosti, na strane druhej však stále uznáva svoju kultúru a svoj jazyk, pôvod a svojím spôsobom sa českej spoločnosti uzatvára. Zo strany majoritnej spoločnosti sú Vietnamci vnímaní ako prispôsobiví a pracovití. Ako asi najznámejšie je ich pôsobenie ako predajcovia na tržniciach, kde často čelia kontrolám českej obchodnej inšpekcie a colníkov.
19 www.cizinci.cz - stránky pre cudzincov v ČR
2.3.12 Afganci
Afganci sa do ČR dostali vďaka diplomatickým stykom, ktoré existovali od roku 1937. Do českých zemí začali prúdiť bohatí obchodníci a určitý počet študentov zo zámožných vrstiev, najväčší počet Afgancov sa sem dostal, keď sa v Afganistane dostala k moci presovietská vláda. Bilaterálna dohoda o kultúrnej spolupráci bola v roku 1981 rozšírená a do ČSSR prišlo v priebehu osemdesiatych rokov niekoľko tisíc študentov na stredné odborné a vysoké školy. Afganci prichádzali aj na liečenia a rôzne delegácie.
V roku 1990 boli prerušené všetky styky s Afganistanom a počet ich študentov v ČR sa znižoval až nakoniec úplne zmizli. Tí, ktorí získali trvalý pobyt, žijú rozptýlene a nevytvorili vlastnú komunitu.
Afganci, ktorí sa nachádzajú v súčasnosti na území ČR, nemajú Českú republiku za svoju cieľovú zem, iba sa ňou snažia prejsť do ďalších zemí západnej Európy.
Pre Afgancov je rozhodujúca ich domáca tradícia, ktorá sa časom premiešala s náboženstvom. Existuje u nich silné vedomie príslušnosti k skupine, ktorá usmerňuje a určuje množstvo základných vecí v ich živote. Afganci sa cítia byť zviazaní svojou rodinou, čo zahrňuje niekoľko desiatok, niekedy až stoviek osôb. Pre Afgancov je dôležitý aspoň pôvod z rovnakej provincie, alebo oblasti ak sa ocitnú mimo vlastnú kultúru, až potom „afganstvo“ a na poslednom mieste je spolunáležitosť vymedzená spoločným náboženstvom a priateľstvom.20 Priateľstvo ako také, založené na vzťahu dôvery pre Afgancov neexistuje, je to čistá výhrada rodiny. V rodine funguje kolektívna zodpovednosť, preto rod vymáha chovanie podľa uznávaného modelu, často aj v súkromných situáciách. Keď sa Afganci ocitnú mimo vlastnú komunitu, zvyčajne sa ľahko prispôsobia miestnym zvyklostiam, ktoré im osobne často vyhovujú. Akonáhle sú pohromade, hrozí nebezpečie, že sa budú vzájomne kontrolovať a nútiť ku „kolektívnemu pokrytectvu“.20
Z dôvodov súčasnej politickej situácie, je podľa môjho názoru je táto národnostná menšina obávanou a to nie len v ČR, ale vo všetkých štátoch
20 Šišková, T. (2001 ﴿ Menšiny a migranti v České republice, s. 49
postihnutých hrozbou teroristických útokov. Aj preto sú jej príslušníci vnímaní nedôveryhodne a dôkladne preverovaní. Možno je to spôsobené tzv. davovou psychózou a strachom, že väčšina členov majoritnej spoločnosti je v ostražitá v prítomnosti zahalenej ženy alebo zarasteného muža. Je to smutné, ale je to asi daň, ktorú musia títo utečenci, ktorí sa uchýlia do svojej „novej vlasti“ pri úteku pred systémom v ich štáte znášať, z dôvodu teroristických útokov, za ktorých zorganizovaním boli príslušníci tohto národa.
2.3.13 Albánci
Albánska komunita sa na českom území usadzovala od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ich celkový počet bol približne 1 000 osôb a tento počet sa do dnešného dňa viac menej nezmenil. V roku 1999 sa Česká republika pridala k riešeniu humanitárnej katastrofy v Kosove a poskytla dočasné útočisko asi 1 000 Albáncom. Boli pre nich zriadené humanitárne strediska, ktoré sú v súčasnej dobe už uzatvorené. Niektorí z utečencov prejavili záujem ostať v ČR a požiadali tu o azyl.
Albánci sa spoločensky značne združujú a uzatvárajú sa voči cudzím, vonkajším vplyvom. Najdôležitejším článkom je rodina, ktorá je charakterizovaná domom. Nie je výnimkou, že v jednom dome žijú aj tri generácie jednej rodiny.
V rámci rodiny sú Albánci na seba veľmi emočne naviazaní. Pokiaľ je rodina roztrhnutá, snažia sa ju jej členovia opäť spojiť. Na verejnosti sa rodina pohybuje spoločne. Tak ako rodina, má pre Albáncov veľký význam aj ich súkromie, ktoré býva vyvážene ich pohostinnosťou. Albánska spoločnosť obecne nie rada necháva cudzieho nahliadať do vlastných záležitostí, o závažnejších veciach jedná s okolitým prostredím, s cudzím partnerom radšej cez delegovaného sprostredkovateľa.21
Podľa mladých Albáncov stojí albánska identita na používaní spoločného jazyka, aj keď vzápätí hovoria o dialektoch, ktoré odlišujú Albáncov v rôznych štátoch Balkánu.
Vyznanie mladého Albánca naplno charakterizuje vzťah Albáncov k možnej migrácii: „Snem každého mladého kluka je začít život někde jinde...
21 Šišková, T. (2001 ﴿ Menšiny a migranti v České republice, s. 60
i když je Albánie země, kde rodina je nejdúležitejší než cokoliv a přátelství opravdové a navždy...“22
Albánci však hovoria aj o situáciách, ktoré im život v ČR komplikujú a vyvolávajú v nich negatívne reakcie: „...Doma jsem vždy od otce slyšel, jak jsou Češi skvělí, hodní, korektní, a další kladné věci. Čekal jsem víc, a proto jsem byl trochu zklamán... Ve škole, která byla specializovaná na zahraniční studenty, jsem se setkával s rasistickými názory. Pan profesor D. se každého ptal, odkud je.
Arabové pre něj byli teroristé, pod Afričanem si dovedl představit jenom černocha a ironicky reagoval na současnou situaci v našich zemích...“22
Komplikáciu vidia mladí Albánci aj v obmedzených možnostiach komunikovať s Čechmi v inom jazyku než je čeština. Na území ČR neexistuje žiadny spolok, ktorý by Albáncov združoval, jedinými oficiálnymi spoločenskými akciami sú oslavy štátnych sviatkov.
2.3.14 Bosniaci
Pred vojnou žilo v ČR minimum bosniackych moslimov (Bosniakov ﴿, ktorí boli zahrňovaní do spoločnej kategórie „Juhoslávci“. Väčšie množstvo Bosniakov sa sem dostalo, keď im bolo priznané postavenie tzv. dočasného útočištia v dôsledku vypuknutia vojny v Bosne a Hercegovine. Prišlo sem asi 4 000 osôb, z väčšej časti Bosniakov. Pre niektorých ľudí predstavovala ČR iba tranzitné územie a preto, keď skončil v roku 1997 inštitút dočasného útočištia, väčšina z nich odišla do zemí, kde utečencom ponúkli možnosť usadiť sa a tiež začiatočnú podporu. Niektorí, ale bola ich menšina sa s podporou českého štátu vrátili naspäť do Bosny. Centrom bosniackej komunity sa stala Praha. Jej členovia sa venujú obchodu a podnikaniu, pracujú v službách, alebo študujú. Komunita má veľký počet vysoko vzdelaných a kvalifikovaných osôb.
Bosniaci sa vo väčšine ohľadov nelíšia od Čechov. Ale medzi nimi samotnými bývajú rozdiely, jednak krajové, ale aj rozdiely medzi mestom a vidiekom. Len málo obyvateľov je nábožensky založených, praktikujú ho
22 Bittnerová, D., Moravcová, M. a kol, Sofis 2005, Kdo jsem a kam patřím?, s. 242, 243
predovšetkým starí ľudia. Ostatní oslavujú aspoň sviatky ako Kurban Bajram a Veľký Bajram, ktoré sa dajú porovnať s českými Vianocami a Veľkou nocou.23
2.3.15 Rómovia
Označenie Róm používané príslušníkmi súčasných rómskych etnických skupín je najstaršie a je pravdepodobne pamiatkou na ich pravlasť. Označenie a názov Róm vznikol zo slova dom, ktorým sa v Indii označovali príslušníci nižších kást. Tí sa dodnes živia hlavne hudbou a udržujú polokočovný spôsob života. Po príchode Rómov na územie Európy sa pôvodná hláska d zmenila v hlásku r. Pôvodný kastovný názov sa dodnes udržal u sýrskych Rómov – Dómov.
Bežne sa Rómovia označujú vo Veľkej Británii a v anglicky hovoriacich zemiach výrazom Gypsies, ktorý vznikol z názvu Egyptianes, v Španielsku Gitanos, ktorý vznikol podobne zo slova Egypcianos atd. Tieto označenia vychádzajú z nepravdivej ale rozšírenej bájke o Egyptskom pôvode Rómov, ktorú rozširovali samí Rómovia po svojom príchode do Európy.
V ČR sa často používa názov Cigán (v nemčine Zigeuner, taliančine Zingari, v slovanských jazykoch Cigán, Cygan atd.) tento názov dalo Rómom väčšinové obyvateľstvo. Pôvod má toto označenie v slove Acinganoi – tz.
Príslušníci jednej z byzantských siekt v oblasti Malej Ázie, s ktorými boli Rómovia stotožnení. Správny názov je však teda Róm, Rómovia.24
Čo do početnosti, je to druhá najväčšia národnostná menšina, ktorej problémy a ich riešenie sú jednou z priorít českého štátu. Tejto témy sa týka celá moja práca a preto túto národnostnú menšinu bližšie popisujem v nasledujúcich kapitolách.
23 Šišková, T. (2001 ﴿ Menšiny a migranti v České republice, s. 67 - 71
24 Centrum ochrany lidských práv, 2004, Poznáním k porozumění – příručka pro výuku o romské menšine na základních školách
