Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovnictví a pojišťovnictví
Platobná karta ako bezhotovostný platobný nástroj
Credit card as a cashless payment instrument Bakalárska práca
Autor:
Veronika Urbanovičová
Bankovní managment
Vedúci práce:
Hussam Musa, Doc., Ing., PhD.
Banská Bystrica Apríl 2012
2 VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej vytlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 16.4.2012 Veronika Urbanovičová
3 Poďakovanie
Chcela by som týmto spôsobom veľmi pekne poďakovať vedúcemu práce Doc. Ing.
Hussamovi Musovi, PhD. za užitočné rady a cenné pripomienky k vypracovaniu mojej bakalárskej práce.
4
ANOTÁCIA
Urbanovičová, Veronika : Platobná karta ako bezhotovostný platobný nástroj.
[Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Doc. Ing. Hussam Musa, PhD. Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 68.
Cieľom bakalárskej práce „Platobná karta ako bezhotovostný platobný nástroj“ je na základe teoretických poznatkov uskutočniť komparatívnu analýzu kreditných platobných kariet z pohľadu klienta v podmienkach slovenských bánk. Bakalárska práca sa člení na tri kapitoly. Prvá kapitola pod názvom „Teoretické východiská platobných kariet„
charakterizuje platobný styk zo všeobecného hľadiska, jeho rozdelenie, právnu úpravu, formy a platobné nástroje. Ostatná časť prvej kapitoly je zameraná na platobné karty, ich vznik, históriu, charakteristiku a potrebné náležitosti platobných kariet, ich členenie, výhody a technológiu zabezpečenia a podvodov. Druhá kapitola analyzuje momentálny stav platobných kariet na Slovensku a robí komparatívnu analýzu kreditných platobných kariet vo vybraných slovenských bankách. Takisto robí prieskum, dotazník k platobným kartám ako takým, v ktorom pár otázok smeruje aj ku kreditným kartám. Posledná tretia kapitola je zameraná na hodnotenie výsledkov z vykonanej komparatívnej analýzy kreditných kariet z jednotlivých bánk a vyhodnocuje aj výsledky z dotazníka a poskytuje návrhy a odporúčania pre klienta.
Kľúčové slová: platobný styk, platobný karta, debetná karta, kreditná karta
5 ANNOTATION
Urbanovičová, Veronika : Credit card as a cashless payment instrument [Bachelor thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Department of Banking and Insurance. Supervisor: Doc. Ing. Hussam Musa, PhD. Year of habilitation: 2012. Number of pages: 68.
The aim of the bachelor thesis “Credit card as a cashless payment tool” based on theoretical knowledge – is to perform a comparative analysis of credit payment cards in Slovak banks from the client´s point of view. The bachelor thesis comprises three chapters.
The first chapter named “Theoretical solutions of payment cards” is specified the system of payment from the general point of view, its categories, legal form, types and payment tools. The remaining section of the first chapter is focused on payment cards, their origin, history, specifications and necessities of the payment cards, their categories, advantages and technologies to prevent misuse and fraud. The second chapter analyses a current status of the payment cards and executes a comparative analysis of credit payment cards in chosen Slovak banks. It makes a survey, payment cards questionnaire which includes several questions on credit cards. The last third chapter is devoted to the outcome of effected comparative analysis of the payment cards of individual banks and evaluates the questionnaire results and provides solutions and recommendations for the clients.
Key words: system of payment, payment card, debit card, credit card
6
Obsah
1 Teoretické východiská platobných kariet ... 9
1.1 Základné charakteristiky – pojmy platobného styku ... 9
1.2 Vznik, charakteristika a členenie platobných kariet ... 18
1.3 Zneužitie platobných kariet ... 28
2 Komparatívna analýza kreditných platobných kariet vo vybraných bankách na území SR ... 33
2.1 Momentálna situácia ponúkaných kreditných platobných kariet v rámci SR ... 33
2.2 Kreditné karty v podmienkach Československej obchodnej banky ... 37
2.3 Kreditné karty v podmienkach Tatra banky ... 41
2.4 Kreditné karty v podmienkach Všeobecnej úverovej banky ... 45
3 Hodnotenie a odporúčania ... 54
Záver ... 57
Použitá literatúra ... 58
Zoznam tabuliek ... 61
Zoznam grafov ... 61
Zoznam obrázkov ... 62
Zoznam príloh ... 62
Prílohy ... 63
7
Úvod
V tomto roku uplynie presne 98 rokov od vzniku prvej platobnej karty vo svete. Prvú platobnú kartu vydala americká telefónna a telegrafická spoločnosť Western Union Telegraph Company v roku 1914. Od začiatku svojho vzniku prešla platobná karta rozsiahlym rozvojom. V posledných rokoch došlo z pohľadu technickej a bezpečnostnej stránky platobnej karty k zdokonaleniu. Práve tento „kúsok plastu“ predstavuje istú alternatívu k hotovosti.
V dnešnej modernej spoločnosti sa stali platobné karty bežnou a nenahraditeľnou súčasťou každodenného života a zároveň predstavujú jeden zo základných nástrojov bezhotovostného platobného styku. V súčasnosti už neslúžia len na platenie a výber hotovosti z bankomatu, ale umožňujú vykonávať celý rad ďalších operácií. Banky ich spájajú s rôznymi ďalšími portfóliovými produktmi a službami, aby aj takýmto spôsobom zvýšili úžitkovú hodnotu platobných kariet. Poskytujú k nim množstvo zliav a výhod, ktoré možno získať ich využívaním. Rastúci záujem o platobné karty v bežnom aj pracovnom živote, kladie požiadavky a zvyšuje nároky hlavne na jednoduchosť, pohodlnosť a bezpečnosť používania tohto platobného nástroju. Aj preto vydavatelia platobných kariet hľadajú nové distribučné kanály pre rozšírenie počtu vydaných platobných kariet, spájaním bánk s leteckými, obchodnými a inými spoločnosťami v snahe zvýšiť na strane klientov záujem o služby, ktoré platobná karta poskytuje. Na druhej strane nesmieme zabudnúť, že každá akcia vyvoláva reakciu. V tomto prípade je to zo strany podvodníkov, preto vydavatelia neustále hľadajú nové prvky ochrany a zisťovania podvodných transakcií.
Cieľom bakalárskej práce „Platobná karta ako bezhotovostný platobný nástroj“ je na základe teoretických poznatkov uskutočniť komparatívnu analýzu kreditných platobných kariet z pohľadu klienta v podmienkach slovenských bánk.
Bakalárska práca sa delí na tri kapitoly.
V prvej kapitole pod názvom „Teoretické východiská platobných kariet„
charakterizujeme platobný styk zo všeobecného hľadiska, jeho rozdelenie, právnu úpravu, formy a platobné nástroje. V ostatnej časti prvej kapitoly sa zaoberáme platobnými kartami, ich vznikom a históriou. V ďalšej časti sa zameriavame na charakteristiku a potrebné náležitosti platobných kariet, ich členenie, výhody a zneužitie platobných kariet.
V druhá kapitola (praktická časť) píšeme o momentálnom stave platobných kariet na
8
Slovensku a robíme komparatívnu analýzu kreditných platobných kariet vo vybraných slovenských bankách. My sme si vybrali tieto tri banky – Všeobecnú úverovú banku, Tatra banku a Československú obchodnú banku. A v rámci druhej kapitoly sme urobili dotazník k platobným kartám ako takým, v ktorom sme pár otázok smerovali aj na kreditné karty.
Tretia kapitola hodnotí výsledky z vykonanej komparatívnej analýzy kreditných kariet z jednotlivých bánk a hodnotíme aj výsledky získané z dotazníka. Na základe našich výsledkov poskytujeme návrhy a odporúčania pre klienta.
9
1 Teoretické východiská platobných kariet
V tejto prvej kapitole si charakterizujeme najskôr platobný styk vo všeobecnosti, jeho rozdelenie, právnu úprave v SR, formy platobného styku a jeho nástroje. V ďalšej polovici kapitoly sa budeme venovať platobným kartám, ich vzniku, históriou, charakteristike, členeniu ,bezpečnosti a podvodom.
1.1 Základné charakteristiky – pojmy platobného styku
Platobný styk chápeme ako istý systém hotovostných a bezhotovostných peňažných platieb (transferov) medzi subjektmi pôsobiacimi v ekonomike (podnikatelia, štát, občania) (Belás, Klimiková, 2003, s. 8).
Platobný styk možno definovať z dvoch hľadísk a to :
V užšom slova zmysle – tzn., že platobný styk predstavuje systém peňažných transferov medzi subjektmi v ekonomike, ktoré sú zabezpečené prostredníctvom jednotlivých inštitúcií platobného styku (banky, pošty, SIPS), resp. prostredníctvom rôznych nástrojov platobného styku(Belás, Klimiková, 2003, s. 8).
V širšom slova zmysle – tzn., že organizačne aj oblasť vedenia účtov nielen bežných, ale takisto vkladových účtov patrila do oblasti platobného styku (Belás, Klimiková, 2003, s. 8).
Platobný styk je systém organizovaný bankami a finančnými inštitúciami, ktorý umožňuje hotovostné a bezhotovostné finančné presuny(transfery) medzi jednotlivými subjektmi hospodárskeho života- fyzickými aj právnickými osobami. Tento systém zahŕňa taktiež aj súbor rôznych inštrumentov, prostredníctvom ktorých dochádza k realizácií finančných operácií (Vokorokosová, 2008, s.125).
Pod pojmom platobný styk rozumieme systém, prostredníctvom ktorého sa realizujú hotovostné i bezhotovostné platby medzi všetkými ekonomickými subjektmi v ekonomike (Zimková, 2009, s. 86).
10
Platobné prostriedky tvoria podstatu platobného styku. Slúžia na vyrovnávania pohľadávok a záväzkov v jednotlivých formách platobného styku.
Prostriedkami môžu byť peniaze vo forme:
Hotovostnej (mince, bankovky)
Bezhotovostnej (zápis na účte v banke)
Substitúty peňazí (napr. zmenky, šeky, dlhopisy, podielové listy)
Elektronické peniaze (elektronické platobné prostriedky a to- platobné karty, elektronické peňaženky (Vokorokosová, 2008, s. 125).
Význam platobného styku je daný charakteristickými znakmi platobných systémov, ktorými sú: (Belás, Klimiková, 2003, s. 9).
1. Banka vystupuje ako sprostredkovateľ operácií – tzn., že banka nevstupuje do procesu platenia ako takého, banka len zabezpečuje, aby došlo v procese platenia k vyrovnaniu peňažných operácií v požadovanom čase, kvalite a kvantite.
2. Operácie platobného styku nemajú bilančný charakter – to znamená, že transfery, teda proces platenia nemá významný vplyv na bilanciu banky.
3. Hromadný charakter operácií – to znamená, že bankoví klienti denne realizujú množstvo finančných obchodov, ktoré potom banky vysporiadajú.
4. Efektívnosť – za efektívny platobný systém možno považovať systém, ktorý pozitívne vplýva na celosvetové hospodárstvo.
5. Unifikácia – zjednotenie charakteristických prvkov systému platobného styku.
Rozdelenie platobného styku
Platobný styk možno členiť z rôznych hľadísk a to :
11 1. Podľa spôsobu platenia
Hotovostný platobný styk- je definovaný ako istá forma platobného styku, pri ktorej dochádza k odovzdaniu a prevzatiu bankoviek a mincí jednotlivých ekonomickými subjektmi v súvislosti s ich ekonomickými vzťahmi, ktorými môžu byť záväzky, pohľadávky, resp. predpísané či zmluvne dohodnuté jednostranné platby. Banka má obmedzenú rolu pri vydávaní peňazí z účtu a následne pri ich zložení na účet.
Bezhotovostný platobný styk- predstavuje formu platobného styku, v ktorej proces platenia medzi ekonomickými subjektmi prebieha prostredníctvom bezhotovostných peňazí, to znamená prevodom z účtu a príslušným zápisom na oboch účtoch.
2. Podľa územia (teritória)
Tuzemský platobný styk- je to taký typ platobného styku, ktorý sa odohráva medzi subjektmi vo vnútri národnej ekonomiky, spravidla v tuzemskej mene.
Zahraničný platobný styk- predstavuje takú formu platobného styku, ktorá sa odohráva medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi, predstavuje teda platby do a zo zahraničia vrátane platieb realizovaných tuzemskými subjektmi v zahraničí.
3. Podľa náležitostí sprievodných dokumentov
Hladké platby- je to taká forma platobného styku, ktorá neobsahuje bankový záväzok a nemá väzbu na sprievodné dokumenty. Ide o najrozšírenejšiu formy platobného styku. Hladkou platbou zväčša tiež končia dokumentárne platby.
Dokumentárne platby- je to taká platba platobného styku, ktorá má bezprostrednú väzbu na sprievodné dokumenty a prípadne obsahuje i bankový záväzok.
4. Podľa lehoty na realizáciu
Prednostné (expresné) platby- ide o platby, pri ktorých dochádza k okamžitému, resp. k urýchlenému odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu klienta
Štandardné platby- predstavuje formu platobného styku, ktorá zaisťuje realizáciu príkazu klienta podľa štandardných, vopred dohodnutých podmienok. Klient za jej realizáciu neplatí žiadny poplatok (Musa, Musová, 2006, s.6).
5. Podľa počtu zúčastnených subjektov
12
Vnútrobankový platobný styk- realizuje medzi jednotlivými účtami v rámci jednej banky.
Medzibankový platobný styk- sa uskutočňuje v rámci účtov všetkých bánk v národnom bankovom systéme (Belás, Klimiková, 2006, s. 13, 53).
Právna úprava platobného styku v Slovenskej Republike.
Legislatívny rámec pre systém platobného styku je veľmi členitý a rozsiahly a je charakteristický značnou náročnosťou. S cieľom vytvoriť podmienky pre zjednodušené chápanie právnej úpravy jednotlivé obchodné banky vydávajú svoje vlastné metodické normy pre oblasť platobného styku, ktoré vychádzajú z aktuálnej legislatívy a usmerňujú činnosť výkonných pracovníkov, resp. prípadnú možnú vymáhateľnosť práva je potrebné riadiť sa všeobecnou legislatívou štátu (Musa, Musová, 2006, s.8). Legislatívnym rámcom pre oblasť platobného styku na území Slovenska v súčasnosti je zákon č. 510/2002 Z.z.
o platobnom styku, Obchodný zákonník (Zákon NR SR č.513/1991 Zb.) a Občiansky zákonník (Zákon NR SR č. 40/1964), ktoré upravujú všeobecné pravidlá pre platobný styk a zúčtovanie , pre zriaďovanie, vedenie a rušenie účtov, resp. pravidlá vybraných nástrojov platobného styku. Ďalej je to zákon 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorý ustanovuje, že NBS riadi peňažný obeh, koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk, zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon vykonávacie predpisy NBS: vyhlášky, zásady a opatrenia (Zimková, 2009, s. 246).Zákon č. 492/2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje pôvodne zákony a ustanovenia.
Formy platobného styku
Podstata a charakteristické znaky hotovostného platobného styku
Hotovostný platobný styk- predstavuje odovzdanie a prevzatie bankoviek a mincí jednotlivými ekonomickými subjektmi v súvislosti s ich ekonomickými vzťahmi, ktorými môžu byť záväzky, pohľadávky, resp. predpísané či zmluvne dohodnuté jednostranné platby. Hotovostný platobný styk predstavuje tú časť platieb, v ktorej vystupujú peniaze v hotovostnej forme (Belás, Klimiková, 2003, s. 15).
13
Podľa Makúcha a kol.(1994, s. 119) sú nástrojom platenia pri hotovostnom platobnom styku bankovky a mince. Vývojom ekonomiky dochádza k poklesu podielu hotovostného platobného styku v ekonomike, teda čím je podiel hotovostného platobného styku vyšší, tým je ekonomika daného štátu menej rozvinutá.
Hotovostný platobný styk je výnimočný a uskutočňuje sa valutami a zlatom. Zlato sa používa najmä na vyrovnávanie medzištátnych záväzkov (Torma a kol., 2000, s. 236)
Význam hotovostného platobného styku je determinovaný týmito charakteristickými znakmi:
1. anonymný charakter –anonymita je základnou vlastnosťou hotovostných peňazí, pretože väčšinou nemožno preukázať ich pôvod, resp. identifikovať platiteľa
2. realizuje sa v značnej miere bez účasti banky – na rozdiel od bezhotovostného platobného styku, ktorého banka je nepodmienečne hlavnou súčasťou, v oblasti hotovostného platobného styku možno platiť aj bez účasti banky, ako napr. nákup v supermarkete
3. operácie hotovostného bankového styku sú významné z hľadiska počtu platieb – prevažná časť platieb obyvateľstva, ale aj iných sektorov prebieha vo väčšine v hotovosti 4. operácie hotovostného platobného styku sú málo významné z hodnotového hľadiska – pretože veľké transakcie sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne
5. hotovostný platobný styk si vyžaduje vysoké náklady –výrobe a obeh bankoviek a mincí predstavuje veľké náklady, ktoré musia banky vynakladať napr. na zabezpečenie pokladničnej činnosti, vybudovanie a prevádzku trezorov, budovanie pokladní, mzdové náklady pokladníkov, náklady na spracovanie a prepravu peňazí teda náklady spojené s celou prevádzkou peňazí
6. hotovostný platobný styk si vyžaduje zvýšenú bezpečnosť – bezpečnosť možno definovať ako istý systém režimových, investičných, personálnych a technických opatrení, ktoré majú zabezpečiť ochranu hotovostných peňazí pred ich odcudzením zo strany pracovníkov banky a takisto aj verejnosti (Belás, Klimiková, s. 15-20).
14
K výhodám hotovostného platobného styku môžeme zaradiť skutočnosť, že tento spôsob platenia vylučuje riziko nezaplatenia a zabezpečuje promptné využitie peňazí (Belás, Klimiková, 2003, s. 20).
Formy hotovostného platobného styku
Banky umožňujú svojim klientom uskutočňovať hotovostné platby a to, vložením hotovosti v prospech účtu príjemca(prostredníctvom pokladničnej zloženky, takisto je možné s bankou dohodnúť aj iné formy napr. prostredníctvom nočného trezoru),poukazom peňažných prostriedkov zo svojho účtu k výplate v hotovosti, sa využíva vtedy, keď chce klient poukázať zo svojho účtu istú čiastku, ktorú bude oprávnená osoba čerpať v hotovosti, šekom, ktorý je určený k výplate v hotovosti, výberom hotovosti prostredníctvom výberný lístok musí byť podpísaný oprávnenou osobou podľa podpisového vzoru k účtu, bankovou platobnou kartou, ktorou môže klient vyberať hotovosť na pokladniach pobočiek bánk alebo prostredníctvom bankomatu (Dvořák, 2005, s. 344).
Podstata a charakteristické znaky bezhotovostného platobného styku
Bezhotovostný platobný styk – zahrňuje peňažné pohyby uskutočňované prostredníctvom bezhotovostných peňazí. Bezhotovostné peniaze majú nemateriálnu podobu. Existujú iba vo forme zápisu na účtoch. Aby vôbec došlo k ich pohybu, je potrebné použiť platobné nástroje ako napríklad príkaz na úhradu, šek a pod. Banka tu vystupuje v role sprostredkovateľa. Iniciovať pohyby peňažných prostriedkov na bežných účtoch môže iba ich majitelia a osoby s dispozičným právom (Šenkýřová, 1999, s. 110).
Uvedený systém je podmienený založením a vedením účtu v príslušnej banke.
Bezhotovostný platobný styk môžeme z hľadiska počtu bánk, ktoré sú zapojené do procesu platenia členiť na :
vnútrobankový platobný styk- sa uskutočňuje v rámci účtov jednej banky. Obchodná banka vychádza pri stanovení pravidiel a zásad platobného styku z platnej legislatívy, pričom v oblasti aplikácie zásadných ustanovení má každá obchodná banka istú relatívnu samostatnosť v definovaní vlastných pracovných postupov, konkrétnych nástrojov a pod.
15
medzibankový platobný styk- sa uskutočňuje v rámci účtov všetkých bánk v bankovom systéme.
Z hľadiska teórie môžeme v oblasti medzibankového platobného styku definovať existenciu dvoch základných systémov, a to systém korešpondenčného platobného styku, ktorý je založený na priamom kontakte medzi korešpondenčnými bankami zriadení nostro / náš účet v inej banke / a loro účtov / účet inej banky v našej banke/.
Charakteristické znaky systému :
- obchodná banka má viazané finančné prostriedky na veľkom počte účtov platobného styku v korešpondenčných bankách. Tieto účty sú spravidla nižšie úročené a sú aj spoplatňované. Teda možno konštatovať, že platí pravidlo, čím má komerčná banka viacej korešpondenčných bánk, tým nákladovejší je tento systém platobného styku.
- náročný manažment účtov, čo znamená, že banka musí priebežne sledovať stav na nostro účtoch a zabezpečiť ich operatívne riadenie z pohľadu likvidity a efektívnosti.
Druhý systém je clearingový systém, ktorý funguje tak, že platba vchádza do systému a v ňom nachádza svojho adresáta pri využití principiálneho jedného účtu, ktorý je vedený v clearingovom centre.
Charakteristické znaky tohto systému sú:
- obchodná banka má viazané finančné prostriedky len na jednom účte, čo predstavuje podstatne nižšiu nákladovosť platobného styku,
- manažment účtu je menej náročný (Belás, Klimiková, 2003, s. 53-55).
Prevod platobných prostriedkov pozostáva z dvoch etáp a to, z prenosu informácia a zo zúčtovania platby. Prenos informácie sa realizuje najčastejšie prostredníctvom siete SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication). Zúčtovanie platby, t.j. zaťaženie účtu platiteľa a pripísanie prostriedkov na účet príjemcu sa jednoduchšie realizuje, ak platiteľ u príjemca majú účet v jednej banke. No väčšinou to tak nie je, a preto sa zúčtovanie realizuje prostredníctvom korešpondenčných účtov alebo klíringového systému (Zimková, 2009, s. 246).
16
V súčasnosti sa na Slovensku používa medzibankový platobný systém SIPS (Slovak Interbank Payment System), ktorý nahradil systém používaný v medzibankovom platobnom styku, prevádzkovaný BZCS (Bankové zúčtovacie centrum Slovenska).
Nástroje platobného styku
Pod pojmom nástroj platobného styku je možné chápať súhrn finančno-ekonomických kategórií, ktoré sú upravené právnou normou do právneho poriadku a to aj v oblasti platobného styku (Kubranová, Sochor, 2009, s. 77).
Platobnými nástrojmi rozumieme tie bankové nástroje, od ktorých sa pri ich otváraní očakáva, že prostredníctvom nich sa bude aj skutočne platiť. Ak sa nepoužijú, znamená to, že obchodný prípad sa realizoval, alebo došlo k inému problému v obchodných vzťahoch.
Typickými platobnými nástrojmi sú : hladké platby,
šeky, zmenky,
dokumentárne akreditívy, dokumentárne inkasá,
platobné karty (Musa, Musová, 2006, s. 29).
Platby súvisiace s inkasom alebo akreditívom sa nazývajú dokumentárne alebo zaistené platby. Všetky ostatné sú nedokumentárne alebo nezaistene platby(hladké). Ich realizáciou sa na rozdiel od platieb pri inkase alebo akreditíve nespájajú žiadne osobitné podmienky, ako je napr. predloženie istých dokumentov (preto dokumentárne platby) (www.euroekonom.sk).
Hladká platba- je najrýchlejší a ekonomicky najvýhodnejší nástroj, ktorý môžu využívať predovšetkým partneri, ktorí sa navzájom poznajú a dôverujú si. Ide o najjednoduchší nedokumentárny spôsob platenia, pričom realizácia platby z časového hľadiska nemusí byť v súlade s plnením. Využíva sa na úhradu obchodných ,ale aj neobchodných platieb.
17
Obchodné platby vyplývajú z priameho uskutočňovania obchodných transakcií, ako napr.
platby za tovar, za poskytnuté služby, za dopravu a neobchodné platby nevyplývajú z priamej realizácie obchodných operácií. Platby neobchodnej povahy sú napríklad úhrada darov, dôchodky, štipendiá, autorské a umelecké honoráre.
Hladké platby z hľadiska plnenia vzniknutého záväzku:
- vyšlé - keď klient banky uhrádza svoj záväzok do zahraničia,
- došlé - keď klient banky obdrží devízovú platbu a realizuje tak svoju pohľadávku.
Hladké platby z časového hľadiska:
- platby vopred (advance, akontácia)- t.j. keď kupujúci dáva finančné prostriedky k dispozícií predávajúcemu pred dodaním tovaru alebo zabezpečením služieb, teda odberateľ uhradí dodávateľovi platbu na základe proforma faktúry,
- platby pri dodaní tovaru- na základe dohody medzi kupujúcim a predávajúcim, podľa ktorej tovar sa vyrába a dodáva pred požadovaním platby. Medzi výhody hladkých platieb patrí jednoduchosť, nízka nákladovosť (obvykle si stanovujú banky poplatky za tieto služby, ktoré závisia od výšky uhrádzanej čiastky) a rýchlosť realizácie platobného príkazu (Musa, Musová, 2006, s. 29).
Šek– sú klasickým nástrojom platobného styku. Je to cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný príkaz vystaviteľa šeku, čiže osoby, ktorá chce platiť a má šekový účet v peňažnom ústave, žiada tento ústav- teda šekovníka, aby z jeho účtu zaplatil osobe uvedenej na šeku alebo doručiteľovi určitú sumu uvedenú na šeku.
Podľa šekového zákona č.191/1950 Zb.: musí šek obsahovať tieto náležitosti : - označenie, že ide o šek, vyjadrené a zahrnuté vo vlastnom texte listiny,
- bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu, - meno osoby, ktorá má zaplatiť( šekovník),
- označenie miesta, kde sa má platiť, - dátum a miesto vystavenia šeku, - podpis vystaviteľa šeku.
18
Zmenka – je to cenný papier, ktorý je napísaný v presne stanovenej forme, z ktorého vyplývajú na jednej strane bezpodmienečný písomne potvrdený platobný záväzok dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu uvedenú na zmenke a na druhej strane právo majiteľa zmenky požadovať v presne stanovej dobe od dlžníka túto úhradu. Ide v podstate o poskytnutie jedného obchodného partnera druhému obchodnému partnerovi peňažné prostriedky vo forme pôžičky na istú dobu. Poznáme dva základné druhy zmeniek :
Vlastná zmenka- bezpodmienečný prísľub vystaviteľa (trasanta) vlastnej zmenky, že zaplatí určitú sumu (remitentovi), ktorá je na zmenke uvedená alebo na jeho rad.
Cudzia zmenka- ide o cenný papier, v ktorom (obchodník, transat) teda vystaviteľ zmenky prikazuje svojmu adresátovi- zmenkovníkovi, aby určitej osobe(
remitentovi) zaplatil určitú sumu (Torma a kol., 2000, s. 245-246).
Dokumentárny akreditív- ide o písomný záväzok banky importéra, teda odberateľa zaplatiť exportérovi, teda dodávateľovi určitú sumu ako protihodnotu za tovar alebo službu, a to proti predloženiu dokumentov exportérom, ktoré sú v súlade s podmienkami akreditívu.
Táto dohoda zväčša uspokojuje želanie predávajúceho získať prostriedky ihneď a želanie dovozcu získať úver. Tento finančný nástroj slúži nezávisle záujmom oboch zúčastnených strán (Musa, Musová, 2006, s. 34).
Dokumentárne inkaso- je to taký platobný nástroj, ktorý sa využíva v stabilných ekonomických a politických podmienkach. Je to vhodné použiť hlavne vtedy, keď vývozca nemá pochybnosti o ochote a schopnosti dovozcu zaplatiť, to znamená, že existuje dôvera obchodných partnerov, teda politické, hospodárske a právne prostredie krajiny dovozcu je stabilné a krajina dovozcu nevydala žiadne reštrikcie na dovoz tovaru. Avšak dokumentárne inkaso nepoistí riziko z nezaplatenia tak ako dokumentárny akreditív, ale je bezpečnejšie ako hladká platba (Musa, Musová, 2006, s. 34).
1.2 Vznik, charakteristika a členenie platobných kariet
Platobné karty predstavujú moderný platobný nástroj bezhotovostného platobného styku vo forme plastovej karty, využívaný k úhrade výdajov, teda bezhotovostných platieb a k výberu hotovosti (Dvořák, 2005, s. 370).
19
História a vznik platobných kariet
Prvú platobnú kartu vo svete začala vydávať v roku 1994 americká telefónna a telegrafná spoločnosť Western Union Telegraph Company. Išlo o prvú kartu vyrobenú z plechu( Metal Plate), ktorú ponúkala svojim stálym zákazníkom, ktorým umožňovala telefonovať a zasielať telegramy prostredníctvom svojich pobočiek a to aj bez okamžitého platenia. Držiteľ tejto karty potom obdržal od spoločnosti zoznam uskutočnených a odoslaných telefonátov a telegrafov, ich ceny a konečný celkový súčet. Túto sumu potom klient vyrovnal buď šekom alebo bankovým prevodom. Western Union začala vydávať „Identification Card“ z toho dôvodu, aby si udržala svojich bonitných klientov a získala nových a súčasne ich prinútiť k častejšiemu využívaniu bezhotovostných platieb.
Preto majú tieto karty prívlastok vernostné. Tieto karty zvýšili príjmy spoločnosti, pretože platenie kartou bolo omnoho pohodlnejšie ako platiť hotovosťou a pre klienta bolo jednoduchšie utratiť väčšiu sumu peňazí. Platobná karta sa tak stala jedným z prostriedkov konkurenčného boja a preto ju veľmi rýchlo začali ponúkať aj ostatné telegrafné, obchodné a železničné spoločnosti. Medzi ne sa napríklad zaradila v roku 1924 aj spoločnosť General Petroleum Corporation Of California, ktorá ponúkala svojim klientom bezhotvostné platenie pohonných látok (Juřík, 1995, s. 7).
Použitím prvých platobných kariet bolo veľmi jednoduché a základný princíp zostal zachovaný až do súčasnosti. Stačilo, aby klient predložil svoju kartu a podpísal účet.
Predávajúci potom overil, či je predložená karta platná a porovnal podpis na účte so vzorovým podpisom na karte, alebo porovnal meno klienta na karte s dokladom totožnosti.
Neskôr bol k tomuto kontrolnému mechanizmu pridaný aj zoznam zablokovaných kariet (Juřík, 1995, s. 7).
Tieto vernostné karty sa veľmi rýchlo rozšírili po celom území Spojených štátov. No neskôr ich rozvoj pribrzdila hospodárska kríza v 30. rokoch, potom 2. svetová vojna. No v ďalších rokoch sa znovu začali karty vydávať (Juřík, 1995, s. 7).
Napriek svojim nesporným výhodám, mali tieto vernostné platobné karty jednu veľkú nevýhodu. Ich použitie bolo obmedzené iba na tú obchodnú sieť, ktorá kartu vydala. Preto mnohí klienti vlastnili niekoľko takýchto kariet, čo bolo nepraktické. Táto veľká nevýhoda bola odstránená až po vzniku spoločnosti Diners Club International v roku 1950. Týmito kartami už bolo možné zaplatiť v reštauráciách, hoteloch a obchodoch, ktoré so spoločnosťou vydávajúcou platobné karty uzavreli zmluvu. Po prvýkrát takisto došlo ku
20
zaúčtovaniu ročného poplatku za vydanie a správu karty, ktorý hradil držiteľ karty. O rok neskôr karty Diners Club začali akceptovať tiež obchodníci v Kanade a na svete tak bola prvá medzinárodná platobná karty. Avšak prvú skutočne bankovú kartu, ktorá eliminovala hotovostné aj šekové operácie, vydala tiež v roku 1951 The Franklin National Bank v New Yorku, no vydávanie kariet bolo dosť nákladné, neprinášalo očakávaný zisk, preto bolo vydávanie pozastavené. Obrat nastal až v roku 1958, kedy Bank of America spustila program Bank Americard. Už rok po jej zavedení na trh, mala jeden milión používateľov a obrat bol 75 miliónov dolárov, čo bol pri oboch ukazovateľoch takmer dvojnásobok z roku 1957, keď platobné karty vydávalo 27 amerických bánk (Musa, Musová, 2006, s.
51-52).
Zásadný zlom nastal v roku 1966, kedy Bank Of America sprístupnila svoj kartový program z roku 1958, dalším americkým bankám, prostredníctvom licencie poskytovanej jej dcérskou spoločnosťou Bank Americard Service Corporation. Karty mali názov podľa systému Bank Americard. V roku 1966 prenikol systém Bank Americard mimo územia Spojených štátov. Prvým neamerickým vydavateľom sa stala Barclays Bank v Anglicku (Juřík, 1995, s. 9).
História platobných kariet v bývalom Československu sa datuje k roku 1968, keď cestovná kancelária Čedok začala akceptovať zahraničné platobné karty. Avšak prvú platobnú kartu vydala až Živnostenská banka a slúžila na bezhotovostnú platbu v sieti obchodov Tuzex. Bankové karty, ktoré už klienti mohli využiť pri výbere finančnej hotovosti z bankomatov, začala vydávať až v polovici roka 1989 Česká štátna sporiteľňa (aj Slovenská štátna sporiteľňa). Od tohto obdobia si platobné karty získavali dôveru u občanov a postupne sa stali bežnou súčasťou bankových služieb aj u nás (Musa, Musová, 2006, s. 52).
Platobné karty v súčasnosti
Kým pred dvadsiatimi rokmi sa v bankách otváranie osobných účtov a vydávanie platobných kariet ešte len rozbiehalo, v súčasnosti Slováci vlastnia viac ako 5,1 mil.
platobných kariet a toto číslo sa stále zväčšuje. Ponuka služieb sa rozširovala postupne, pričom viac ako desať rokov banky vydávali iba debetné karty. Kreditné karty sa na slovenskom trhu objavili až začiatkom nového milénia. V súčasnosti banky spolupracujú podľa s rôznymi inými spoločnosťami a ponúkajú tzv. co-brandované karty, objavujú sa aj
21
karty so širšou funkcionalitou a je otázkou času, kedy sa na trhu objaví nejaký ďalší spôsob platenia. (www.openiazoch.sk)
Medzinárodné platobné systémy sa členia na (Makúch a kol., 1994, str. 134), (Musa, Musová, 2006, s. 58-59):
Bankové asociácie:
VISA International, pôvodne vyvinutý Bank of America, no časom sa transformoval do samostatnej organizácie. Jeho podiel na trhu je okolo 50%.
EUROCARD/MASTERCARD, je druhý najväčší systém približne s 30% podielu na trhu.
Nebankové asociácie:
American Express, má len cca 15% podielu na trhu. Špecializuje sa na cestovný ruch.
Diners Club Card, podobný systém ako American Express, avšak členmi sa môžu stať len osoby s vyššími príjmami, teda ľudia s vysokou bonitou
Japan Credit Bureau, poskytuje japonským zákazníkom vlastný systém platobných kariet.
Charakteristika a náležitosti platobných kariet
Platobná karta je identifikačný doklad, ktorý je vyrobený z trojvrstvového plastu, s rozmerom 85,595 x 53,93 x 0,76 mm. Takisto sú stanovené aj polomery zakrivenia rohov karty, umiestnenie magnetického prúžku alebo použitého mikročipu. Fyzikálne vlastnosti platobnej karty, teda plastu sú určené medzinárodnou normou ISO 3554 (Musa, Musová, 2006, s. 52).
Platobná karta má dve strany, líce a rub, teda prednú a zadnú stranu. Na každej strane sa nachádzajú isté nevyhnutné náležitosti, ktoré majú presne dané svoje miesto a formu na platobnej karte podľa istého štandardu, normy.
Lícna strana platobnej karty obsahuje (Belás, Klimiková, 2003, s. 89) , (Dvořák, 2005, s.
371-373) :
22
1. číslo karty, ktoré sa skladá zo 16 až 19 znakov, z ktorých prvé dve čísla určujú druh platobnej karty (napr. VISA začína 4) , nasledujúcich 5 identifikuje vydavateľa karty, teda banku a posledných 9-13 identifikuje konkrétneho držiteľa karty. Platobná karta je majetkom banky, preto v prípade neplatnej karty vo väčšine žiadajú jej vrátenie.
2. obdobie platnosti karty, ktoré sa spravidla určuje buď na rok, prípadne 2 roky.
Obdobie platnosti býva uvedené v tvare MM/RR , teda mesiac a rok. Na karte môže byť len dátum splatnosti, alebo aj začiatok platnosti. Doba platnosti je dôležitá z hľadiska použitia karty, pretože karty s vypršanou lehotou splatnosti sú automaticky zablokované a nedajú sa viacej použiť.
3. meno držiteľa platobnej karty držiteľom karty je obyčajne majiteľ účtu, no karta môže byť vydaná aj iným osobám oprávneným disponovať s prostriedkami na účte. Meno držiteľa karty môže obsahovať maximálne 27 znakov. A v prípade, že sa jedná o firemnú kartu, potom je pod menom držiteľa karty uvedený aj názov firmy, k účtu ktorej je karta vydaná (max. 27 znakov),
4. názov a logo vydávajúcej banky, 5. názov a logo kartovej spoločnosti, 6. čip- ak ide o čipovú kartu.
Na rubovej strane platobnej karty sa nachádza (Belás, Klimiková, 2003, s. 89) :
1. magnetický prúžok, na ktorom sú zadané identifikačné údaje pre elektronickí transakcie.
2. podpisový prúžok, na ktorý sa klient podpíše hneď pri vydaní platobnej karty a zároveň slúži ako podpisový vzor držiteľa danej karty.
3. logá vydávajúcej banky/kartovej spoločnosti, kontakty.
Platobné terminály
Dôležitým prvkom pri platobných kartách a ich využitím sú platobné terminály.
S platobnou kartou je možné vykonávať dve základné operácie a to : platiť za tovary a služby alebo vyberať hotovosť z bankomatu (Musa, Musová, 2006, s. 53).
23
Platobné karty nám však umožňujú aj výber hotovosti na výplatných miestach (Cash advance), ide o výber hotovosti pomocou platobnej karty a preukazu totožnosti. Takto je možné vyberať hotovosť v zmenárňach, v hoteloch, no výplatné miesto musí byť označené logom platobného systému, ktorý má platobná karta (napr. VISA, MasterCard). Tento spôsob výberu hotovosti nie je výhodný, pretože je spojený s vysokými poplatkami. Iný spôsob použitia platobnej karty je výber hotovosti v obchodoch (Cash back), pri platení kartou v obchode môže klient požiadať o vyplatenie určitej čiastky v hotovosti. Parametre maximálnej výšky výberu hotovosti a minimálnej hodnoty nákupu spojeného s touto operáciou sa menia na základe vývoja trhu (Kubranová, Sochor, 2009, s. 67-68).
Platobné terminály (EFT POS Electronic Funds Transfer at Point of Sale) sú zariadenia, ktoré akceptujú platobné karty na platby za tovar alebo službu u obchodníka alebo poskytovateľa služieb ako napr. hotely, reštaurácie)
Podľa technológie rozlišujeme tieto platobné terminály :
elektronický platobný terminál- toto zariadenie umožňuje autorizáciu karty (či už prostredníctvom čipu alebo magnetického prúžku), bezhotovostnú platbu a následný elektronický prevod finančných prostriedkov z účtu klienta, ku ktorému bola karta vydaná, na účet obchodníka,
imprinter- ide o mechanický snímač, ktorý umožňuje akceptovať embosované platobné karty.
Bankomat (ATM- Automat Tellet Machine) – je peňažný automat, ktorý nám umožňuje výber hotovosti prostredníctvom platobnej karty. Bankomaty však akceptujú tie platobné karty, ktorých logo/značka je na danom bankomate zobrazená. K štandardným možnostiam bankomatov patrí výber hotovosti, zistenie zostatku na účte, no niektoré bankomaty ponúkajú aj iné funkcie ako napr. navýšenie kreditu na mobilných kartách, zmenu Pin- kódu, realizáciu príkazu na úhradu, alebo depozit- vloženie vkladu hotovosti na bežný účet klienta (Musa, Musová, 2006, s. 53). Bol vynájdený v roku 1965 a poprvýkrát bol inštalovaný v roku 1967. Bankomat pozostáva z troch častí ako je trezor, operátorská časť(počítač –PC, klávesnica a tlačiareň) a prevádzková časť (snímač platobných kariet, počítač bankoviek) (Šenkýřová a kol., 1999, s. 144).
24
Členenie platobných kariet- ich druhy
Platobné karty môžeme rozdeliť podľa rôznych aspektov a to (Musa, Musová, 2006, s. 53- 58):
1. Podľa územného hľadiska, rozsahu použitia :
domáce- ide o karty, ktoré sú použiteľné len v krajine vydavateľa a v mene tejto krajiny
medzinárodné- sú také karty, ktorých použitie nie je obmedzené nijakými hranicami, teda úhrady za tovary a služby je možné uskutočňovať v mene navštívenej krajiny v zahraničí
2. Podľa členstva k určitému združeniu, ktoré ponúka svoje platobné karty, rozlišujeme medzinárodné karty takto:
MasterCard VISA
American Express Japan Credit Bureau Diners Club International
3.Podľa spôsobu zúčtovania transakcií / možnosti čerpania prostriedkov z účtu
Debetné karty – ide o také platobné karty, ktoré dovoľujú čerpať peňažné prostriedky len do výšky minimálneho zostatku na účte, ku ktorému je táto karta vydaná.
Čiastka, ktorú je však možné čerpať z účtu, je ohraničená denným limitom tak pre hotovostné ako aj pre bezhotovostné transakcie. Limity sa stanovujú pri uzatváraní zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty. Transakcie realizované takouto platobnou kartou sú zúčtované na dennej báze. Minuté prostriedky sa z účtu držiteľa debetnej karty odrátavajú ihneď po tom, ako sa každá realizovaná transakcia spracuje.
Kreditné/úverové/ karty– umožňujú z bankového účtu čerpať prostriedky aj do bankou určeného dlhu/debetu/. Vhodné dopĺňajú ponuku iných úverových
25
bankových produktov. Kreditné platobné karty nie sú viazané tými finančnými prostriedkami, ktoré má klient na účte, teda nie je klient obmedzovaný aktuálnym zostatkom prostriedkov na účte. Táto karta je založená na princípe revolvingového úveru. Umožňuje držiteľovi karty čerpať prostriedky do prideleného úverového rámca, ktorého výšku určuje banka. Nejde však len o jednorazové použitie prostriedkov, ale o možnosť dlhodobo využívať danú sumu peňazí. Ako náhle klient časť dlhu splatí, automaticky sa obnovuje výška limitu, ktorá je dohodnutá medzi klientom a bankou. Teda klient môže platiť za služby a tovary aj v momente, keď nemá potrebnú nasporenú sumu peňazí na účte. Ak klient zaplatí vyčerpanú sumu do stanoveného termínu, úroky sú nulové, čo je veľmi veľká výhoda pri kreditných kartách.
Charge karty– sú vydávané len vybraným klientom. Na ich vydanie sa nevyžaduje založiť bankový účet. Umožňujú zjednodušiť zákazníkovi platenie presunom okamihu úhrady jednotlivých nákupov do súhrnej čiastky v závere mesiaca alebo aj v dlhšom období. Vydavateľ karty vytvorí napr. jedenkrát mesačne súpis transakcií a zašle ho držiteľovi karty. Klient má teda povinnosť svoj záväzok v stanovenej lehote (14-30 dní od dátumu súpisu) splatiť, avšak čerpaná čiastka ( poskytnutý úver) musí byť do dátumu splatnosti v plnej výške splatený. Úver sa potom v dohodnutej výške obnovuje. Tieto karty slúžia predovšetkým na bezhotovostné nákupy tovarov a služieb v spoločnostiach, ktoré kartu vydali. Podmienkou pre vydanie takejto karty je dôveryhodnosť a dobré vzťahy s klientom.
4. Podľa použitej technológie a spôsobu jej komunikácie s prostredím:
karty s reliéfnym písmom (embossing) – identifikačné údaje sú vyrazené na karte a dajú sa čítať pomocou mechanického snímača, imprintera, sú určené pre
„papierové“ transakcie.
karty s magnetickým záznamom– ide o základný typ karty s kódovanými informáciami, v súčasnosti najviac používaný. Magnetické záznamové médium obsahuje všetky dáta potrebné k uskutočneniu platobnej operácie (číslo účtu klienta, číselný kód banky, dobu platnosti a pod.) . Použitie karty je viazané na preukázanie totožnosti prostredníctvom osobného identifikačného čísla PIN (Personal Identification Number). Medzi výhody magnetických kariet patrí nízka cena pri sériovej výrobe, relatívna technologická nenáročnosť a jednoduchosť a v
26
neposlednom rade nízka cena čítacích a záznamových zariadení. K nevýhodám môžeme zaradiť obmedzenú kapacitu záznamu, nemožnosť zmeny zaznamenanej informácie okrem mazania a nového zápisu, relatívne jednoduchý prístup k zaznamenaným informáciám z toho vyplývajúce ich zneužitie a možnosť poškodenia záznamu v dôsledku citlivosti na vonkajšie pole.
čipové karty – sú to karty s inštalovaným programovateľným mikroprocesorom- čipom . Prvýkrát sa objavila v druhej polovici 70. rokov. Na rozdiel od magnetickej karty je nosič informácií zabudovaný vnútri karty čím je lepšie chránený proti vplyvom okolia, poškodeniu, prípadne vonkajším zásahom. Čip zachováva informácie v zakódovanej podobe, čo znižuje možnosti podvodov vzniknutých kopírovaním magnetického pásika. Výrobcovia zaručujú životnosť kariet na 100 000 až 1 milión transakcií a dobu uchovania dát na minimálne 10 rokov. Takisto čipová technológia prináša aj viac pamäte umiestnenej priamo na čipe. Čipová karta môže byť používaná pri teplotách od -25 až do +85 stupňov Celzia. Nevýhodou čipovej karty je vysoká výrobná cena.
virtuálne karty–sú to také karty, ktoré slúžia na zaplatenie za tovary a služby prostredníctvom internetu, ide o transakcie typu „e-commerce“. Tieto karty neexistujú vo fyzickej podobe. Klient dostane od banky len číslo karty, platnosť a kontrolné číslo CVV2. Nie je možné ich použiť v reálnom prostredí na platby pomocou platobných terminálov a ani na výbery hotovosti.
5. Podľa technického zariadenia :
elektronické platobné karty – na lícnej strane majú ploché, nehmatateľné písmo s jemným zahĺbením pod povrch karty. Ide o zápis zúčtovacích a osobných údajov ako je meno držiteľa, dobu platnosti, kód banky a pod.. Tieto karty sú použiteľné len v elektronickom prostredí , tzn. v ATM termináloch a EFT POS termináloch.
embosované karty– majú na prednej strane reliéfne písmo, ktoré dáva embosovanej karte rozšírené možnosti použitia v porovnaní s elektronickou. Okrem vyberaniu hotovosti z bankomatu a bezhotovostnej platby prostredníctvom EFT POS terminálu sa dá použiť aj v mechanickou prostredí, teda v imprinteroch. Pri platení touto kartou sa do istej sumy nevyžaduje autorizácia a obchodník pri takejto platbe musí veriť
27
klientovi, že má dostatok prostriedkov na svojom účte. Embosované karty sú určené aj kvôli tomuto hlavne pre solventnejších klientov a sú teda aj drahšie.
6. Podľa marketingového významu:
základné/štandardné/ karty (Standard, Mass Card)–ide predovšetkým o debetné karty, sú určene pre väčšinu klientov. Tieto karty sa používajú na výber hotovosti z bankomatov a na platenie v EFT POS termináloch. Podmienkou ich vydania je otvorenie bežného účtu v banke.
prestížne karty (Silver, Gold)– sú určené významným klientom banky a preto sa s ich držbou spája istá prestíž. Podmienky pre ich vydanie sú prísnejšie ako pre štandardné druhy kariet. Držitelia týchto kariet sú kvalitne finančne zaistení a takisto musia byť dôveryhodný pre banku.
výberové karty (Privilege Card)– sú pre veľmi úzky okruh klientom s označením VIP (very important person). Tieto karty banky ponúkajú svojim klientom samé od seba.
Podmienkou pre vydanie takejto karty je určitá minimálna ročná výška obratu uskutočnená platobnou kartou klienta.
afinity card– ide o karty, ktoré vydáva banka alebo špecializovaná organizácia spolu s nepodnikateľským subjektmi. Cieľom týchto organizácií je získať skupinu osôb, ktoré spája spoločné členstvo v nejakých záujmových kluboch(športových), alebo spoločné záujmy(ochrana zvierat) alebo povolanie (právnici).
co-branded– sú to také platobné karty, ktoré vydáva jej vydavateľ spolu s vybranou firmou (leteckou, telekomunikačnou spoločnosťou). Ich spolupráca má viesť napr.
k zvýšeniu trhových podielov, k získaniu nových zákazníkov a držiteľov kariet a taktiež k zvýšeniu ich vernosti. Ide o spojenie značiek za účelom sledovania určitých cieľov.
7. Podľa držiteľa (Dvořák, 2005, s. 383) :
osobné – slúžia na osobné účely fyzických osôb (nákupy, úhrady). Všetky karty znejú na meno držiteľa a sú neprenosné.
28
služobné/firemné/ - sú určené hlavne právnickým osobám (majiteľom a zamestnancom firiem) alebo vládnym inštitúciám na úhradu nákladov, ktoré sa týkajú ich pracovných a služobných povinností.
Výhody platobných kariet (Dvořák, 2005, s. 385, 386), (Šenkýřová a kol.,1997, s. 137) Pre klienta sú to hlavne výhody, ako jednoduchý, nepretržitý prístup (disponibilnosť) k potrebným finančným prostriedkom, nie je nutné dopredu plánovať rozsah výdajov, vyššia bezpečnosť oproti hotovosti, úspora času a zmenárenských poplatkov, výhodnejší kurz pre zúčtovanie platieb, použitie aj v zahraničí nie len v tuzemskej krajine, podrobný prehľad transakcií urobených kartou a doplnkové služby automaticky spojené s kartou, osobná aj firemná prestíž. Výhodami pre obchodníka (príjemca)je to hlavne väčší obrad, vyššia bezpečnosť, prijímanie menšej hotovosti, zaručená platba ( pri splnení istých podmienok a dodržaní pravidiel pri platení kartou),väčšia prestíž obchodníka a zvýšenie konkurencie schopnosti. Výhodami pre banky je zníženie hotovostného obratu, nový zdroj výnosov (poplatky za vydanie, za transakcie),udržanie v konkurenčnom boji, znížené náklady spojené s hotovosťou a nové produkty a služby.
1.3 Zneužitie platobných kariet
Platobné karty sú síce jedným z najbezpečnejších bezhotovostných platobných nástrojov, no systémy ich ochrany pred prípadným zneužitím sa neustále musia zdokonaľovať .Platobné karty môžu byť zneužité aj z technických aj z elektronických ochranných znakov.
Medzi najčastejšie spôsoby zneužitia platobných kariet patrí (Musa, Musová, 2006, s. 65):
Falšovanie alebo pozmeňovanie technických ochranných prvkov platobných kariet – tento typ falšovania funguje hlavne vďaka nepozornosti pracovníkov obchodných prevádzok, kde sa dá platiť platobnou kartou. Existenciu klasických technických ochranných prvkov páchatelia nahrádzajú niekedy až primitívnymi spôsobmi(
nálepkami, nápismi, ručne vyrytými údajmi), ktoré majú pripomenúť vzhľad pravej karty. Stáva sa, že aj embosované platobné karty sú sfalšované a to tepelnou
29
úpravou, ktorá vyhľadí a vytvorí nové embosované údaje. Avšak pri pozornejšej kontrole sa dajú ľahko odhaliť deformácie, ku ktorým pri falšovaní dochádza.
Trestná činnosť spáchaná oprávneným držiteľom platobnej karty –môže ísť o dopredu pripravený podvod zo strany držiteľa karty, ktorý si je vedomý svojej platobnej neschopnosti. Ide hlavne o kreditné platobné karty, ktoré využije páchateľ tak, že prečerpá zostatok na účte a následne odmietne svoje dlhy splatiť. Iným prípadom sú fingované krádeže a straty platobných kariet. Držiteľ karty nahlási banke , či už stratu alebo krádež karty, ale kartu on sám používa naďalej, no transakcie prisúdi fiktívnemu páchateľovi.
Trestná činnosť spáchaná neoprávneným držiteľom platobnej karty –neoprávnený držiteľ karty, nálezca stihne kartu pred zablokovaním ešte zneužiť. Do tejto kategórie podvodov patrí aj krádež- vrátenie. Po ukradnutí platobnej karty sa karta vráti naspäť oprávnenému držiteľovi, no držiteľ o krádeži ani nevie. Väčšinou to zistí až z mesačných výpisov z účtu. Taktiež páchatelia mnohokrát vystavujú falošné žiadosti o vydanie bankovej platobnej karty. Údaje sú však falošné alebo pozmenené.
Platobná karta je teda vydaná neexistujúcej osobe. Identifikácia páchateľa je v tomto prípade mimoriadne komplikovaná. Zneužitie platobnej karty je možné aj zo strany obchodníkov, ktorí môžu napríklad nelegálne upraviť výšku zaplatenej sumy alebo zosníma údaje z platobnej karty na bianko kópiu účtenky, následne podvodník doplní sumu na účtenke, pridá podpis držiteľa karty( nepravý) a pošle doklad k preplateniu príslušnej banke. Vždy by sme teda mali mať na očiach svoju platobnú kartu a byť pozorný pri jej použití.
Falšovanie platobných kariet- skimming –ide o spôsob spáchania takej trestnej činnosti, ktorý vždy vedie k vytvoreniu falzifikátu danej platobnej karty. Ide o najnebezpečnejší a najzávažnejší spôsob falšovania v súčasnosti. Tento podvod má dve fázy. V prvej fáze dochádza k nelegálnemu skopírovaniu z magnetického prúžku platobnej karty a takisto aj zakódovaných údajov. Na toto sa využívajú miniatúrne zariadenia, ktoré sa dajú ukryť do dlane. Pamäťová kapacita nie je veľká, no postačujúca. Umožňuje záznam 100 až 200 kompletných údajov z bankových kariet.
V druhej fáze páchateľ skopíruje nelegálne získané údaje pomocou príslušného softvéru na disku počítača. Neskôr tieto údaje „nahrá“ z počítača na bianco
30
vytvorenú bankovú platobnú kartu s magnetickým prúžkom. Môže ísť o ukradnutú platobnú kartu alebo aj o tzv. „biely plast“.
Bankomat ako prostriedok na zneužitie platobných kariet - sú možné dva spôsoby zneužitia platobných kariet pomocou bankomatov :
o Aplikácia falošného predného krytu bankomatu- pred originálny bankomatový kryt umiestni páchateľ duplikát. Po zasunutí karty do snímača sa karta zachytí v priestore medzi falošným a pravým krytom. Držiteľ karty si bude myslieť, že jeho platobná karta v bankomate ostala. Tak pôjde do pobočky danej banky, no páchateľ medzitým platobnú kartu vyberie a ukradne.
o Použitie techniky zastrihnutej fólie- páchateľ zasunie zastrihnutú fóliu do priestoru snímača platobnej karty v bankomate. Platobná karta sa teda v bankomate zasekne. Páchateľ ubezpečí držiteľa karty, že jemu sa stalo to isté, že nech zopakuje znovu PIN kód. Ten si páchateľ zapamätá. Ak ani po tejto operácií bankomat kartu nevydá, tak páchateľ pozná telefónne číslo na prevádzkovateľa bankomatu. Držiteľ na to falošné číslo zavolá, spoločník páchateľa získa údaje od držiteľa karty, vrátane PIN kódu. Po odchode držiteľa karty, páchateľ vyberie pomocou pinzety danú platobnú kartu a použitím PIN kódu uskutoční výber hotovosti.
Phishing –dochádza tu k zneužitiu emailovej pošty , no predovšetkým dôveryhodnosti a neznalosti klientov. Je to jedna varianta zo sociálneho inžinierstva, ktorá je postavená na manipulácií ľudí . Názov je odvodený od anglického slova
„fishing“ , teda rybárčenie. Podvodníci hromadne odosielajú emaily klientom finančných inštitúcií , ktorých zoznam nejakým spôsobom získali a čakajú kto sa im na tie emaily „chytí“. Emaily a formuláre sú vytvorené tak, aby vyzerali na prvý pohľad, ako oficiálne správy banky. Rôznym spôsobom získavajú údaje od klientov.
Napríklad v emaily je napísané, že banka potrebuje overiť správnosť hesla do internetového bankovníctva, potvrdiť príjem určitej finančnej čiastky na účet a tak podvodník vyláka z klienta číslo karty, prihlasovacie údaje a niekedy aj PIN. Tieto údaje sa potom predávajú na čiernom trhu na internete. Ochrana pred takouto formou podvodu je jednoduchá, nereagovať v žiadnom prípade na typy takýchto emailov, pretože banka nikdy nebude vyžadovať od vás potvrdenie bezpečnostných údajov cez email. Vhising je forma phishingu, avšak uskutočňovaná cez telefón.
31
Pharming –je to obdoba phishingu, avšak jeho cieľom je presmerovanie z oficiálnych stránok banky na falošné webové stránky. Existujú dva typy pharmingu. Jeden spôsob spočíva v napadaní DNS serveru a jeho hierarchickej štruktúry. DNS (Domain Name System) je hierarchická databáza, ktorá udržuje zoznam internetových domén a príslušných DNS adries. Teda klient zadá webovú stránku, nezobrazí sa mu požadovaná stránka, ale je presmerovaný na stránku vytvorenú podvodníkom, ktorá však vyzerá rovnako. Druhý typ pharmingu spočíva v napadnutie jednotlivých počítačov vírusom (trojský kôň), ktorý zmení súbor a výsledný efekt je rovnaký. Vírus môže byť naprogramovaný aj tak, že vyčkáva kým obeť urobí dáku platbu platobnou kartou a takto podvodník získa všetky údaje potrebné na zneužitie karty cez internet. Pharmingu môžu zabrániť rôzne antivírusové programy, ktoré odhalia takéto vírusy (www.bezpecnyinternet.cz) Trestná činnosť spojená so zneužitím bankových platobných kariet je rozmanitá. Každým rokom pribúdajú nové a nové spôsoby falšovania platobných kariet, preto aj zabezpečenie platobných kariet sa neustále zdokonaľuje a hľadajú sa nové bezpečnejšie prvky.
Bussiness model podvodov s platobnými kartami
Hodnota finančnej odmeny, závisí na tom v akej pozícií sa podvodník nachádza na čiernom trhu. Čierny trh funguje ako klasický trh. Ponuka závisí od dopytu, ceny sú konkurencieschopné a predávajúci ponúkajú aj množstevnú zľavu pri odbere väčšieho množstva kariet alebo dát.
Hacker
Úlohou hackera je získať údaje o platobných kartách, má dobré znalosti o fungovaní systému a dokáže ich využiť účelne, napríklad dokáže sa dostať do databázy spoločnosti.
Táto pozícia je stredne nebezpečná, teda tomu odpovedajú aj nižšie čiastky za získané informácie o kartách a takisto závisí aj na množstve získaných údajov (zostatok na účte a pod.)
Skimmer
Skimmer infikuje bankomaty a platobné terminály a jeho prácou je získať informácie z magnetického prúžku alebo z čipu. Je to veľmi nebezpečná pozícia , pretože skimmer
32
prichádza do kontaktu s držiteľom karty. Hodnota okopírovanej karty záleží na tom, z akého zdroja pochádza (hotel, reštaurácia).
Phisher
K získavanie informácií využíva sociálne inžinierstvo. Je to nižšia pozícia, pretože sa to celé uskutočňuje cez počítač. Pre phishera sú cenné akékoľvek informácie , nie len o platobných kartách. Ide o účty napr. Rapidshare, Facebook a rôzne herné kontá.
Úspešnosť závisí na kvalite phisingového emailu alebo webovej stránky. Priemerne je však úspešných 0,001% odoslaných emailov. Pokiaľ phisher získa všetky informácie tzv. Fullz (dátum narodenia, rodné meno matky- predovšetkým použiteľné v USA).
Nákupca , pokladník
Karty používa k nákupom cez internet, musí mať dobré znalosti bezpečnosti platobných brán a eshopov. Pred použitím karty si musí overiť, či je karta nezablokovaná a použiteľná. Carding je termín ktorý sa používa pre proces overovania platnosti platobnej karty. Carding sa používa na overovanie kariet získaných skimmingom alebo phishingom a ide tu o malé čiastky.
Drop
Povinnosťou tohto človeka je preberať objednaný tovar alebo vyberať peniaze z okopírovaných kariet. Je to veľmi nebezpečná pozícia, pretože prichádza do reálneho kontaktu s kartou s peniazmi a s tovarmi.
Podvodníci musia získať peniaze čím najskôr, inak im hrozí, že karta bude zablokovaná.
33
2 Komparatívna analýza kreditných platobných kariet vo vybraných bankách na území SR
V tejto druhej kapitole sa budeme venovať kreditným platobným kartám v rámci územia Slovenskej republiky, zmapujeme momentálny stav platobných kariet a v druhej časti kapitoly spravíme komparáciu kreditných platobných kariet pre fyzické osoby (občanov) v rámci troch bánk – VÚB, Tatra banka a ČSOB. Urobíme ucelený prehľad danej problematiky. Porovnáme ponuku kreditných platobných kariet a ich jednotlivé náležitosti, ako sú poplatky, použitie, úrokové sadzby a sankčné sadzby.
2.1 Momentálna situácia ponúkaných kreditných platobných kariet v rámci SR
Platobné karty predstavujú doplnkovú službu k bežnému účtu, ktorá je poskytovaná každou bankou automaticky. Predstavujú bežnú súčasť života ekonomicky aktívneho obyvateľa, považovanú za automatický platobný prostriedok využívaný klientmi dennodenne. Napriek nie dlhej histórii na území SR sa stali platobné karty významným a dynamicky sa rozvíjajúcim elementom v bankovníctve.
Popularita bankových platobných kariet sa rýchlo zvyšuje. V dnešnom modernom svete sa stali nevyhnutným a zároveň pohodlným prostriedkom, ktorý je už našou bežnou každodennou súčasťou. Umožňujú nám množstvo výhod a zjednodušení. Odbremenili nás od potreby nosiť pri sebe hotovosť, čo bolo jednak nebezpečné ,no aj nepraktické. Vďaka platobným kartám a prostredníctvom bankomatov máme prístup k našim finančným prostriedkom non stop 24 hodín denne, môžeme ich využívať pri bezhotovostných transakciách, či už platbou za tovary a služby pomocou platobných terminálov priamo v nejakom obchodnom dome, alebo realizovať transakcie cez internetové portály. Toto je možné vykonávať buď vo svojej krajine, no obrovskou výhodou platobných kariet je, že klienti ich môžu využiť aj v zahraničí. Tempo rastu tohto novodobého fenoménu môžeme sledovať aj na štatistických výkazoch, napr. Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky.
34
V grafe 1 môžeme vidieť ako sa zvyšoval počet vydaných platobných kariet od roku 2001- 2009. Môžeme vyhodnotiť, že ten vývoj boj postupný rastúci, no mierny pokles nastal v roku 2009 oproti roku 2008 a predchádzajúcemu obdobiu od roku 2001.
Graf 1 Vývoj platobných kariet na Slovensku od roku 2001 – 2009
Zdroj: vlastné spracovanie podľa www.zbk.sk.
V grafe 2 môžeme vidieť podiel vydaných kariet za posledný kvartál minulého roku, kde jednoznačne najpoužívanejšie sú debetné karty až skoro necelých 85%.
0 1000000 2000000 3000000 4000000 5000000 6000000
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
Počet vydaných platobných kariet od roku
2001-2009
35
Graf 2 Podiel vydaných platobných kariet za 4. kvartál 2011
Zdroj: vlastné spracovanie podľa www.sbaonline.sk
V poslednom kvartáli 2011 sa zvýšil tak objem ako aj počet transakcií uskutočnených prostredníctvom platobných kariet. Celkovo za posledné tri mesiace uplynulého roka bolo uskutočnených prostredníctvom platobných kariet 58 mil. transakcií s celkovou hodnotou 4,169 mld. EUR. Oproti roku 2011 stúpol počet zariadení využívajúcich platobné karty.
Počet bankomatov sa zvýšil medziročne o 41 na 2404 a počet platobných terminálov o 519 na 37978 kusov. Aj vďaka tomu stúpol medziročne počet aj objem transakcií realizovaných v bankomatoch a termináloch. Priemerná suma jednej platby uskutočnenej v termináloch sa znížila medziročne o takmer 2,2 % na 31 EUR, kým priemerný výber z bankomatu stúpol o necelé percento na 129 EUR (www.sbaonline.sk).
V tabuľke 1 môžeme vidieť, že od roku 2010 sa zvýšil počet vydaných platobných kariet až o 376 419 ks , čo predstavuje nárast o 7,6%.
Tabuľka 1 Počet vydaných platobných kariet 4 kvartál 2010/2011
Obdobie 4 kvartál 2010 4 kvartál 2011 Nárast Počet vydaných platobných kariet
(ks) 4 971 973,00 5 348 392,00 376 419,00 Zdroj: vlastné spracovanie podľa www.sbaonline.sk
kreditné karty 15,3%
debetné karty 84,7%
Podiel vydaných platobných kariet
kreditné karty debetné karty
36
V tabuľke 2 môžeme vidieť, že od roku 2010 výraznejší nárast zaznamenali hlavne debetné karty o 8,2% , ale aj kreditné karty o 2,8% a bezkontaktných kariet bolo vydaných ku koncu decembra 2011 viac ako 390 tisíc.
Tabuľka 2 Počet vydaných platobných kariet 2010/2011
Súčasný stav platobných kariet 10/11 XII- 2010 XII- 2011 Nárast
Počet debetných kariet (mil.) 4,18 4,52 8,2%
Počet kreditných kariet (mil.) 0,80 0,82 2,8%
Počet bezkontaktných kariet (mil.) n/a 0,39 -
Zdroj: vlastné spracovanie podľa www.sbaonline.sk
V tabuľke 3 môžeme vidieť ako sa zvýšil počet transakcií platobnými kartami priebehu jedného roku (2010 do 2011) o 6 483 121,00. Na základe tohto môžeme dedukovať, že sa počet transakcií zvyšuje a v tomto trende to bude aj pravdepodobne pokracovať.
Tabuľka 3 Počet transakcií platobných kariet 4 kvartál 2010/2011
Obdobie 4 kvartál 2010 4 kvartál 2011 Nárast Počet transakcií platobnými
kartami 51 523 076,00 58 006 197,00 6 483 121,00 Zdroj: vlastné spracovanie podľa www.sbaonline.sk
V tabuľke 4 môžeme vidieť ako narástol objem transakcií platobných kariet za jeden rok o 344 770 604,00.
